Proces EIA | Triediaca linka odpadov a navýšenie kapacity skládky Lieskovec - Dubnica nad Váhom | 2012

Oznámenie o zámere podľa § 23 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Názov Príslušný orgán Ministerstvo životného prostredia SR Názov činnosti Triediaca linka odpadov a navýšenie

kapacity skládky Lieskovec - Dubnica nad Váhom

Predmet činnosti Účelom navrhovanej činnosti je v nadväznosti na existujúci areál skládky odpadov pre nie nebezpečný odpad vybudovať triediacu linku odpadov, ktorá bude slúžiť pre nakladanie s komunálnym odpadom - výstavba zariadenia na spracovanie odpadu, zhromažďovanie a separovaných druhotných surovín, drvenie, lisovanie, spracovanie druhotných surovín, zhromažďovanie druhotných surovín pred ich ďalším využitím.

Oblasť činnosti (podľa prílohy č. 8 k zákonu č.24/2006 Z. z.)

9.3, 9.6

Dátum doručenia zámeru 26.7.2012 Dátum rozoslania zámeru na dotknuté orgány, obec, povoľujúci a rezortný orgán

27.7.2012

Navrhovateľ Unikomas a.s., Lieskovecká cesta 480, 018 41 Dubnica nad Váhom

Spracovateľ zámeru EKOCONSULT - enviro, a. s. Rezortný orgán Ministerstvo životného prostredia SR Dotknutá obec Dubnica nad Váhom Miesto realizácie Kraj Trenčiansky Okres Ilava Obec Dubnica nad Váhom

TRIEDIACA LINKA ODPADOV A NAVÝŠENIE KAPACITY SKLÁDKY LIESKOVEC - DUBNICA NAD VÁHOM Zámer podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Unikomas a. s., Lieskovecká cesta 480, 018 41 Dubnica nad Váhom

Bratislava 2012

Triediaca linka odpadov a navýšenie kapacity skládky Lieskovec – Dubnica nad Váhom

Zámer

EKOCONSULT – enviro, a.s. 2

SKRATKY

ADR - Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (European Agreement Concerning the International Carriage of Dangerous Goods by Road) B.p.v. - Baltský výškový systém po vyrovnaní ČOV – čistička odpadových vôd kf - koeficient filtrácie HDPE – izolačná fólia (skratka vznikla z anglického prekladu High Density Polyetylen, t.j. vysokohustotný polyetylén) MSK – makroseizmická stupnica zemetrasení MŽP SR – Ministerstvo životného prostredia SR NEL - nepolárne extrahovateľné látky NN – nízke napätie NTL – nízkotlakový plynovod PEHD - vysokohustotný /lineárny lPE / polyetylén PK – priesakové kvapaliny RÚSES – regionálny územný systém ekologickej stability SKCHVU - chránené vtáčie územie SKÚEV - územie európskeho významu SODB - sčítanie obyvateľov domov a bytov STL – strednotlakový plynovod STN – Slovenská technická normalizácia TZL – tuhé znečisťujúce látky ÚSES - územný systém ekologickej stability VTL - vysokotlakový plynovod ZL - znečisťujúce látky ZSE – Západoslovenská energetika ZZO – zdroj znečistenia ovzdušia


Zámer


OBSAH

OBSAH................................................................................................................................................................ 3 I. Základné údaje o navrhovateľovi .................................................................................................................... 5 1. Názov .............................................................................................................................................................. 5 2. Identifikačné číslo ............................................................................................................................................. 5 3. Sídlo ................................................................................................................................................................ 5 4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa ................ 5 5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie .................................................................... 5

II. Základné údaje o navrhovanej činnosti ......................................................................................................... 6 1. Názov .............................................................................................................................................................. 6 2. Účel ................................................................................................................................................................. 6 3. Užívateľ ........................................................................................................................................................... 6 4. Charakter navrhovanej činnosti ......................................................................................................................... 6 5. Umiestnenie navrhovanej činnosti ..................................................................................................................... 7 6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti (mierka 1: 50 000) ............................................................ 7 7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti ............................................................. 7 8. Stručný opis technického a technologického riešenia ......................................................................................... 7 9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite .............................................................................. 14 10. Celkové náklady (orientačné) ........................................................................................................................ 14 11. Dotknutá obec .............................................................................................................................................. 14 12. Dotknutý samosprávny kraj ........................................................................................................................... 14 13. Dotknuté orgány ........................................................................................................................................... 14 14. Povoľujúci orgán ........................................................................................................................................... 15 15. Rezortný orgán ............................................................................................................................................. 15 16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov ........................................... 15 17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice ............................ 15

III. Základné INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA ........ 16 1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území ..................................................................... 16

1.1. Geomorfologické pomery ......................................................................................................................... 16 1.2. Horninové prostredie ............................................................................................................................... 16 1.3. Pôdne pomery ......................................................................................................................................... 18 1.4. Klimatické pomery ................................................................................................................................... 18 1.5. Hydrologické a hydrogeologické pomery .................................................................................................. 19 1.6. Biotické pomery ....................................................................................................................................... 21 1.7. Chránené územia .................................................................................................................................... 24

2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria .......................................................................................... 24 2.1. Štruktúra krajiny ...................................................................................................................................... 24 2.2. Scenéria krajiny ....................................................................................................................................... 25 2.3. Stabilita krajiny ........................................................................................................................................ 26

3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia ................................................... 26 3.2. Sídla ....................................................................................................................................................... 26 3.3. Priemyselná výroba a poľnohospodárstvo ................................................................................................ 27 3.4. Doprava .................................................................................................................................................. 27 3.5. Technická infraštruktúra........................................................................................................................... 28 3.6. Služby ..................................................................................................................................................... 29 3.7. Kultúrne a historické pamiatky a pozoruhodnosti ...................................................................................... 30

4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia ............................................................................... 31 4.3. Zaťaženie územia hlukom ........................................................................................................................ 31 4.5. Kontaminácia horninového prostredia a pôdy ........................................................................................... 31 4.6. Poškodenie vegetácie a biotopov ............................................................................................................. 31 4.7. Súčasný zdravotný stav obyvateľstva ....................................................................................................... 32

IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie ................................................................................................... 33 1. Požiadavky na vstupy ..................................................................................................................................... 33

1.1. Záber pôdy .............................................................................................................................................. 33 1.2. Zdroje a spotreba vody ............................................................................................................................ 33


Zámer


1.3. Surovinové zabezpečenie ........................................................................................................................ 34 1.4. Energetické zdroje ................................................................................................................................... 34 1.5. Dopravné riešenie ................................................................................................................................... 35 1.6. Nároky na pracovné sily........................................................................................................................... 36 1.7. Významné terénne úpravy a zásahy do krajiny ......................................................................................... 36

2. Údaje o výstupoch .......................................................................................................................................... 36 2.1. Ovzdušie ................................................................................................................................................. 36 2.2. Vody ....................................................................................................................................................... 37 2.3. Odpady ................................................................................................................................................... 38 2.4. Hluk a vibrácie......................................................................................................................................... 40 2.5. Žiarenie a iné fyzikálne polia .................................................................................................................... 41 2.6.Teplo, zápach a iné výstupy ...................................................................................................................... 41 2.7 Vyvolané investície ................................................................................................................................... 41

3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie ............................................ 41 3.1. Vplyv na horninové prostredie a reliéf ....................................................................................................... 41 3.2 Vplyvy na povrchové a podzemné vody..................................................................................................... 42 3.3 Vplyvy na ovzdušie a klímu ....................................................................................................................... 42 3.4. Vplyvy na pôdu ........................................................................................................................................ 43 3.5. Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy .......................................................................................................... 43 3.6. Vplyvy na krajinu ..................................................................................................................................... 43 3.7. Vplyv na obyvateľstvo .............................................................................................................................. 43

4. Hodnotenie zdravotných rizík .......................................................................................................................... 44 5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia ................................................. 44 6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia .......................... 44 7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice ........................................................................................... 45 8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území ............................................................................................................................................. 45 9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti ........................................................................ 45 10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie ........................................................................................................................................................... 46

10.1. Územnoplánovacie opatrenia ................................................................................................................. 46 10.2. Technické opatrenia .............................................................................................................................. 46 10.3. Kompenzačné opatrenia ........................................................................................................................ 47 10.4. Iné opatrenia ......................................................................................................................................... 47

11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala ...................................... 48 12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi .................................................................................................................................. 48 13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov ......................................... 48

V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu ............................................... 49 1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu ................................................... 49 2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty .............................. 49 3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu ...................................................................................................... 50

VI. Mapová a iná obrazová dokumentácia........................................................................................................ 50 VII. Doplňujúce informácie k zámeru ............................................................................................................... 50 1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer, a zoznam hlavných použitých materiálov .......................................................................................................................................................... 50

Zoznam hlavných použitých materiálov ........................................................................................................... 50 Zoznam zdrojov informácii z internetu ............................................................................................................. 50 Zoznam zdrojov informácii z internetu ............................................................................................................. 51 Legislatíva ..................................................................................................................................................... 51

2. Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru ........................ 53 3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie ................................................................................................... 53

VIII. Miesto a dátum vypracovania zámeru ...................................................................................................... 54 IX. Potvrdenie správnosti údajov ..................................................................................................................... 54 1. Spracovatelia zámeru. .................................................................................................................................... 54 2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pečiatkou) spracovateľa zámeru a podpisom (pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľa ....................................................................................................................................... 54


Zámer


I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI

1. NÁZOV Unikomas a. s.

2. IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO 36 313 360

3. SÍDLO Lieskovecká cesta 480 018 41 Dubnica nad Váhom

4. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA, TELEFÓNNE ČÍSLO A INÉ KONTAKTNÉ ÚDAJE OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU OBSTARÁVATEĽA Ing. Peter Antoš Unikomas a. s. Lieskovecká cesta 480 018 41 Dubnica nad Váhom Tel.: 0905625528 [email protected]

5. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA, TELEFÓNNE ČÍSLO A INÉ KONTAKTNÉ ÚDAJE KONTAKTNEJ OSOBY, OD KTOREJ MOŽNO DOSTAŤ RELEVANTNÉ INFORMÁCIE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A MIESTO NA KONZULTÁCIE RNDr. Vladimír Žúbor EKOCONSULT – enviro, a. s. Miletičova 23 821 09 Bratislava Tel: +421-2-5556 9758, 0904 682 936 Fax: +421-2-5024 4329 [email protected]


Zámer


II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 1. NÁZOV Triediaca linka odpadov a navýšenie kapacity skládky Lieskovec – Dubnica nad Váhom

2. ÚČEL Účelom navrhovanej činnosti je v nadväznosti na existujúci areál skládky odpadov pre nie nebezpečný odpad vybudovať triediacu linku odpadov, ktorá bude slúžiť pre nakladanie s komunálnym odpadom – výstavba zariadenia na spracovanie odpadu, zhromažďovanie a separovaných druhotných surovín, drvenie, lisovanie, spracovanie druhotných surovín, zhromažďovanie druhotných surovín pred ich ďalším využitím. Zároveň dôjde k efektívnemu využitiu voľnej kapacity skládky prostredníctvom jej navýšenia nad II. etapou – II. kazetou.

3. UŽÍVATEĽ Unikomas a. s. Lieskovecká cesta 480 018 41 Dubnica nad Váhom

4. CHARAKTER NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

V zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nebude navrhovaná činnosť predstavovať novú činnosť. Navrhovaná činnosť sa už v území vykonáva, dôjde však k jej rozšíreniu a zefektívneniu prostredníctvom výstavby zariadenia na spracovanie odpadu a efektívnemu využitiu voľnej kapacity skládky. Podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho prílohy č. 8 je navrhovaná činnosť zaradená podľa položky 9. Infraštruktúra: činnosť č. 3 „Skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný s kapacitou“

prahová hodnota časti A – povinné hodnotenie (od 250.000 m3) činnosť č. 6 „Zhodnocovanie ostatných odpadov okrem zhodnocovania odpadov

uvedeného v položkách 5 a 11, zariadenia na úpravu a spracovanie ostatných odpadov“ prahová hodnota časti B – zisťovacie konanie (od 5 000 t/rok)

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ (investor) je povinný predložiť zámer pre potreby povinného hodnotenia na príslušný orgán, ktorým je Ministerstvo životného prostredia SR. Tabuľka: Základné parametre pre posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prahové hodnoty Navrhovaný


Zámer


9. Infraštruktúra povinné

hodnotenie

zisťovacie

konanie

zámer

3. Skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný s kapacitou

od 250.000 m3 do 250.000 m3 287.700 m3

6. Zhodnocovanie ostatných odpadov okrem zhodnocovania odpadov uvedeného v položkách 5 a 11, zariadenia na úpravu a spracovanie ostatných odpadov

od 5 000 t/rok 20.000 t/rok

5. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Umiestnenie navrhovanej činnosti je v Trenčianskom samosprávnom kraji, okrese Ilava v okrajovej zóne mesta Dubnica nad Váhom, v katastrálnom území Prejta. Celý projekt bude realizovaný na základe zmluvy o spolupráci medzi spoločnosťami Unikomas, a.s. a EVPU, a.s.. Pozemok navrhovaný pre výstavbu triediacej haly tvoria parcely č. 761/492, 761/373 o celkovej výmere 14.484 m2. Zastavaná plocha pre triediacu halu bude činiť 2.000 m2. Vzhľadom k umiestneniu navrhovanej činnosti sa záber poľnohospodárskej ani lesnej pôdy nepredpokladá, parcely sú definované ako zastavané plochy a nádvoria lokalizované mimo zastavaného územia obce. Pozemok navrhovaný pre výstavbu triediacej haly je majetkom spoločnosti EVPU, a.s. s existujúcou infraštruktúrou potrebnou pre daný výrobný proces. Predmetný pozemok sa nachádza v severovýchodnej okrajovej zóne mesta Dubnica nad Váhom, v tesnej blízkosti - západne od telesa skládky v areály priemyselnej zóny, bývalého závodu ZŤS Dubnica. Prístupovou komunikáciou k triediacej hale bude existujúca komunikácia. Pozemok na ktorom sa nachádza kazeta skládky s plánovaným navýšením kapacity skládky tvoria parcely č. 791/1 a 805/182. Pozemky, ktoré súvisia s technickou prevádzkou skládky a sú využívané tvoria parcely č. 781/1, 780/4, 781/3 a 780/1. Uvedené parcely sú definované ako zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy lokalizované mimo zastavaného územia obce.

6. PREHĽADNÁ SITUÁCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI (MIERKA 1: 50 000) Príloha 1

7. TERMÍN ZAČATIA A SKONČENIA VÝSTAVBY A PREVÁDZKY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Termín začatia a ukončenia výstavby spresní investor v súčinnosti s dodávateľom technológie. Začiatok výstavby: 5/2013 Ukončenie výstavby: 9/2013 Začiatok postupného spúšťania prevádzky: 10/2013 Trvanie prevádzky nie je časovo ohraničené.

8. STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA


Zámer


Nulový variant Trieda skládky odpadov Lieskovec Dubnica nad Váhom bola na základe rozhodnutia Okresného úradu v Ilave, OŽP určená ako skládka odpadov na nebezpečný odpad. Počas doby prevádzkovania bol na skládku odpadov ukladaný odpad kategórie O - ostatný. Nakoľko sa na skládke odpadov na nebezpečný odpad od 1.1.2004 smú ukladať len nebezpečné odpady požiadal prevádzkovateľ o zmenu kategórie skládky odpadov na skládku odpadov pre odpad, ktorý nie je nebezpečný. Technický popis : Celková rozloha zariadenia: 30 500 m2 Plocha telesa skládky I. a II. etapa: 21 000 m2 Plocha manipulačného priestoru: 8 250 m2 Plocha prevádzkového dvora: 1 350 m2 Celková projektovaná kapacita skládky odpadov: 224 700 m3 Projektovaná kapacita I. etapy skládky odpadov: 103 600 m3 Projektovaná kapacita II. etapy skládky odpadov: 121 100 m3 Projektovaná kapacita prevádzky II. etapy 1. kazety: 90 825 m3 uloženého odpadu Projektovaná kapacita prevádzky II. etapy 2. kazety: 30 275 m3 uloženého odpadu Vzdialenosť telesa skládky od najbližšej obytnej časti je približne 1,5 km. Zabezpečenie skládky Areál skládky odpadov je oplotený pletivom výšky 3 m. Vstup do areálu je zabezpečený uzamykateľnou bránou. Pred vstupom na skládku odpadov je umiestnená informačná tabuľa so základnými údajmi o skládke odpadov. Vjazd a vstup na skládku odpadov je povolený len so súhlasom zodpovedného pracovníka prevádzky. Doprava odpadov na skládku odpadov Prístup ku skládke odpadov je z miestnej asfaltovej komunikácie. Vjazd a vstup dodávateľov odpadu do priestorov skládky odpadov je povolený len po odvážení vozidla. Váženie sa vykonáva na dynamickej nápravovej váhe VAMAST – 1 priamo napojenej na počítač v objekte obsluhy. V čase výpadku elektrickej energie nie je možné jej využitie a prevádzka zariadenia je pozastavená. Zvozové vozidlá, druh odpadu a jeho množstvo sú zaregistrované v prevádzkovom denníku skládky odpadov a pokračujú na určené miesto uloženia. Preberanie odpadov do zariadenia Preberanie odpadov pozostáva z : - kontroly správnosti dokladov o množstve a druhu dodaných odpadov, - vizuálnej kontroly dodaného odpadu s cieľom overiť deklarované údaje o pôvode, vlastnostiach a zložení odpadov, - podľa potreby náhodného odobratia kontrolných vzoriek dodaných odpadov, - zaevidovania prevzatých odpadov do prevádzkového denníka, - potvrdenia prevzatia odpadu držiteľovi, - v prípade zistenia, že odpad nezodpovedá deklarovaným údajom pracovník skládky odpadov odpad odmietne prevziať.


Zámer


Technológia skládkovania - ukladanie a hutnenie odpadov Odpad sa na skládke odpadov ukladá postupne, po vrstvách o hrúbke 0,3 – 0,5 m, ktoré sa hneď po vyložení rozhŕňajú a zhutňujú kompaktorom BOMAG 771. Pracovná vrstva dosahuje po zhutnení hrúbku maximálne 2,0 m. Objemný odpad sa pred uložením upraví drvením. Komunálne odpady a biologicky rozložiteľné odpady sa pri zhutňovaní prekrývajú inertným materiálom. Umiestňovanie odpadu na skládke odpadov sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila stabilita odpadu a s ňou súvisiacich štruktúr skládky odpadov. Tesnenie skládky odpadov Skládka odpadov je umiestnená na rumovisku obce Lieskovec v terénnej depresii ohraničenej strmými svahmi. Skládka bola vybudovaná ako jedna veľkoplošná kazeta. Geologickú stavbu podložia tvoria horniny neogénu (štrky, pieskovce a vápenité íly) a kvartéru (svahové sedimenty náplavového kužeľa Lieskoveckého potoka hrúbky 5-30 m) o celkovej hrúbke do 100 m. Koeficient filtrácie bol stanovený na základe výsledkov inžiniersko - geologického a hydrogeologického prieskumu na kf =1.10-9 – 1.10-10 m/s. s ojedinelým výskytom kf =1. 10-5 – 1.10-7 m/s. Nevyhovujúca geologická bariéra bola doplnená umelo doplnenou minerálnou vrstvou s koeficientom filtrácie kf = 2,356.10-10 m/s o hrúbke 0,6 m. Geologická bariéra bola doplnená tesniacou HDPE fóliou. Prirodzená geologická bariéra s umelo doplnenou minerálnou tesniacou vrstvou s plastovou fóliou GSE – HDPE 1,5 mm tvorí tesniaci systém, ktorý je vyhovujúci pre skládku na odpad, ktorý nie je nebezpečný. Nakladanie s priesakovými kvapalinami Drenážna vrstva skládky odpadov pozostáva z vrstvy triedeného štrku frakcie 16/32 mm hrúbky 500 mm. Priečny spád drenážnej vrstvy je 2%. Na spodnom okraji priečneho spádu drenážnej vrstvy je uložené pozdĺžne drenážne potrubie z PEHD materiálu s priemerom 200 mm po obvode perforované, obalené sieťovinou v dĺžke 120 m. Potrubie je obalené sieťovinou uložené v násype zo štrku frakcie 16/32 v hrúbke 500 mm a ďalšej vrstvy štrku frakcie 8/16 v hrúbke 200 mm. Pozdĺžny sklon drenážneho potrubia je 2,5%0. Na konci drenážneho potrubia je preplachovacie potrubie, vyvedené na najvyššiu kótu telesa skládky odpadov. Drenážne potrubie je zaústené do prečerpávacej šachty o objeme 7 m3, ktorá je priamo spojená s nádržou priesakovej kvapaliny o objeme 657 m3. Zachytené priesakové kvapaliny sú z prečerpávacej šachty spätne prečerpávané čerpadlom cez postrekovací systém do telesa skládky odpadov. Čerpanie je ovládané elektrickým časovým spínačom. Na čerpanie PK slúžia 2 čerpadlá. V prípade potreby sú prebytočné priesakové kvapaliny odvážané na ČOV. Nádrž priesakovej kvapaliny má charakter otvoreného bazéna a slúži na odparovanie priesakovej kvapaliny. Signalizácia hladiny v nádrži priesakovej kvapaliny ani v prečerpávacej šachte nie je zabezpečená, nakoľko kontrolu funkčnosti všetkých zariadení vykonávajú pracovníci v 3 zmenách 24 hodín denne. Tesnenie nádrže priesakovej kvapaliny je rovnaké ako tesnenie telesa skládky odpadov. Nakladanie so skládkovým plynom Na dne telesa II. etapy skládky odpadov boli položené 2 betónové platne, ktoré budú tvoriť základ odplyňovacích šachiet. Šachty budú vyhotovené z HDPE rúry DN 160 hr. 14,6 mm osadenej v oceľovej výpažnici DN 1000, vyplnenej kamenivom frakcie 50/80


Zámer


mm. Šachty budú budované postupne ako sa bude navyšovať vrstva uloženého odpadu tak, že výpažnica sa bude postupne vysúvať zdvíhacím mechanizmom, čím sa vytvorí kamenná drenáž s priamym kontaktom so skládkovaným materiálom. Nakladanie s vodami Odvodňovací systém pre povrchové vody. Povrchové vody z okolia skládky zo strany od štátnej cesty a z priestoru telesa II. etapy skládky odpadov sú odvádzané odvodňovacím rigolom cez odkalovaciu šachtu do recipienta Lieskoveckého potoka. Územím skládky odpadov preteká Lieskovecký potok, ktorý bol pred výstavbou zatrubnený do potrubia, ktoré je uložené v železobetónovom kanáli o rozmeroch 1500x2000 mm vedenom popod teleso skládky odpadov. Splaškové odpadové vody. Na zachytávanie splaškových odpadových vôd slúži žumpa s objemom 10 m3, ktorá je umiestnená pri prevádzkovom objekte. Žumpa je vybudovaná ako nepriepustná betónová nádrž. Obsah žumpy je zneškodňovaný na čistiarni odpadových vôd. Prevádzkovateľ má uzatvorenú zmluvu na zneškodňovanie splaškových odpadových vôd. Odvoz realizuje na základe objednávky. Priemyselné odpadové vody. Priemyselné odpadové vody na skládke odpadov nevznikajú, nakoľko na skládke odpadov nie je vybudované zariadenie na čistenie dopravných prostriedkov odchádzajúcich zo zariadenia. Umývanie vozidiel sa nevykonáva. Zdroj pitnej a úžitkovej vody. Zariadenie je napojené na verejný vodovod, ktorý slúži ako zdroj pitnej a úžitkovej vody na sociálno-hygienické účely a technologické účely. Voda je privádzaná vodovodnou prípojkou. Spotreba vody je meraná vodomerom. Monitorovanie skládky odpadov Monitoring podzemných vôd sa vykonáva v štyroch vrtoch. Vrty L3 – L5 sú umiestnené v smere prúdenia podzemných vôd pod telesom skládky odpadov. Vrt L6 je umiestnený v smere prúdenia podzemných vôd nad telesom skládky odpadov a slúži ako referenčný vrt. Monitoring podzemných vôd nevykazuje znečistenie podzemných vôd prekračujúce normatívy podľa Pokynu MSPNM SR a MŽP SR z 15.12.1997 (uverejnený vo Vestníku MŽP SR v roku 1998, ročník VI, čiastka 1). Kvalita povrchových vôd v Lieskoveckom potoku pretekajúcom popod teleso skládky odpadov nie je v súčasnosti sledovaná. Monitoring povrchových vôd sa vykonáva v dvoch odberných miestach, jedno nad skládkou a druhé pod skládkou v smere toku. Kvalita priesakovej kvapaliny sa sleduje v akumulačnej nádrži.

Variant 1 Navrhovateľ sa rozhodol znížiť množstvo uskladnených odpadov ich separovaním na triediacej linke. Dlhoročné skúsenosti vedú k reálnemu predpokladu možnej separácie v objeme 55 – 65 % z celkového objemu doteraz uskladneného odpadu. Projektová kapacita triediacej linky je 20.000 ton komunálneho odpadu ročne. Doterajšie analýzy odpadov, ktoré boli uskladňované na dotknutej skládke dávajú predpoklad nasledovnej skladby odpadov:


Zámer


Základný popis triediacej linky komunálneho odpadu Komunálny odpad dovezú KUKA-vozy do skladu komunálneho odpadu. Tu ho manipulátor JCB (39) ukladá na kopu, pričom sa musí dodržať podmienka minimálneho časového skladovania, aby nedochádzalo k zvýšenému biologickému rozkladu. Plný sklad komunálneho odpadu (1) predstavuje objem 460 m3 , čo je zásoba na 23 hodín práce separačnej linky. Zároveň manipulátor (39) lyžicou (2,5 m3)

priebežne nakladá komunálny odpad do kontajnera s pohyblivou (podsuvnou) podlahou (2). Prvý krát ho naplní celý, počas chodu podlahy kontajnera (2) ho manipulátor dopĺňa len na jeho konci, kde sa kontajner vyprázdňuje najskôr. Max. objem kontajnera (2) je 54 m3, čo postačí na 2 a pol hodiny práce linky. Komunálny odpad je pohyblivou podlahou kontajnera (2) unášaný do otvoru v prednej stene kontajnera. Ním presunutý komunálny odpad prechádza do ďalšieho priestoru, kde sa vizuálne kontroluje prítomnosť veľkorozmerných predmetov. V prípade nutnosti poverený pracovník zastaví pohyb podlahy kontajnera a v priestore medzi kontajnerom (2) a trhačom vriec (3) odoberie z nosného pása veľkorozmerový predmet. Týka sa to prípadov, keď sa v odpade nachádzajú napr. veľké kusy železa, či betónu, prípadne zväzok drôtu, ktoré môžu poškodiť, alebo zablokovať ďalšie časti linky. Odobratý predmet bude ďalej uložený do príslušného kontajnera podľa svojho druhu (železo, inertný materiál...) . Komunálny odpad je dopravovaný ďalej do trhača vriec (3), ktorý naruší plastové obaly, čím sa uvoľní obsah odpadu z odpadkových vriec. Takto pripravený komunálny odpad postupuje, vynášacím lomeným pásovým dopravníkom (4), na balistický separátor (5). Balistický separátor natriasaním odpadu po šikmej ploche vynáša ľahké časti odpadu hore, pričom ťažšie časti sa skotúľajú dolu. Prídavné fúkanie vzduchu pomáha oddeľovať a vynášať ľahké časti hore. Drobné časti zároveň prepadávajú otvormi vytriasača, ako cez sito. Pod separátorom je dopravník (6) zachytávajúci


Zámer


podsitovú časť odpadu a ťažké zložky (sklené fľaše, kovy) . Druhý dopravník (11) odoberá ľahké zložky z hornej časti separátora. Oba dopravníky (6) a (11) vedú oddelený odpad pod magnetickým separátorom (12), ktorý odoberá z oboch pásov feromagnetický materiál. Ten je následne odnášaný dopravníkom (13) do kontajnera s objemom 13 m3, čo je kapacita plnenia na cca 13 hodín (berúc do úvahy doterajšie výsledky analýz komunálneho odpadu). Dopravník (6) vynáša oddelenú časť odpadu (podsitovú časť odpadu a ťažké zložky) na šikmý dopravník (7), ktorý vynáša odpad ďalej na vodorovný dopravník (8). Odpad je následne vynášaný z haly na presuvný dopravník (9), ktorý umožňuje chod v oboch smeroch a zároveň posun samotného dopravníka, čím sa zaručí naplnenie kontajnera Abroll (10) v celom objeme. Objem jedného kontajnera je 40m3, zaplní sa po 2 hodinách práce linky. Pri reverznom chode dopravníka (9) sa začne plniť prázdny kontajner (10) pričom plný kontajner (10) sa odvezie na skládku ako nesplyniteľný a inak nevyužiteľný odpad. Dopravník (11) dopravuje ľahké zložky vystupujúce z balistického separátora (5). Pomocou dopravníka (15) sú tieto vynesené na dopravník (16), ktorý je umiestnený v klimatizovanej kabíne. V nej 15 pracovníkov ručnou separáciou vyberajú z dopravníka (16) papierový odpad, textil (ako látky s obsahom celulózy), prípadne PET-fľaše (v prípade prebytku plastov a možnosti ich odpredaja ako suroviny pre materiálové zhodnotenie). Dopravník s plastmi a neželeznými kovmi opúšťa klimatizovanú kabínu, za ktorou z neho separátor neželezných kovov (18) oddelí hliníkové predmety od plastov. Neželezné kovy sú vymršťované do kontajnera Abroll (19) s objemom 13 m3 a plasty padajú na dopravník (20), ktorý ich vynáša do drviča plastov (21). Podrvený plast je vynášaný dopravníkom (22) na kopu (23), ktorá napĺňa kontajner s pohyblivou podlahou (24). Objem kontajnera (24) je max.25 m3, pri prekročení kapacity kontajnera sa plastová drť presýpa cez bočnicu kontajnera (24), čím vytvára zásobník podrvených plastov. Objem plastovej kopy (23) je 110 m3, čo je 10 hodinová produkcia triediacej linky. V prípade nenapĺňania kontajnera (24), napr. pri poruche linky, sa manipulátorom JCB presunie podrvená plastová frakcia z kopy (23) do kontajnera s podsuvnou podlahou (24). Kontajner (24) plní posunom svojej podlahy vážiaci dopravník (25). Zmestí sa naň do 2 m3 plastovej drte, čo predstavuje asi 250 kg. Po nadávkovaní riadiaca jednotka zastaví posun drte z kontajnera (24) a čaká na signál z druhej váhy (25), ktorá informuje o množstve papierovej drte. Pri správnom pomere zadá riadiaca jednotka pokyn obom váham (25), tie posunú svoj obsah na lomený dopravník (37). Pod dopravníkom na ručné triedenie (16) sa nachádza protichodne bežiaci dopravník na papierový odpad (17). Pri ručnom triedení padá na dopravník (17) papier, ten je vynesený na lomený dopravník (26) odkiaľ postupuje do drviča papiera (27). Podrvený papier je vynesený lomeným dopravníkom (28) na kopu papierovej drte (29), ktorá napĺňa kontajner s podsuvnou podlahou (30) a po jeho presypaní vytvára zásobník – kopu (29). Objem papierovej drte v kontajneri je max. 25 m3 a s príslušnou kopou činí 110m3, čo je 10 hodinová produkcia separačnej linky. Kontajner (30) podsuvnou podlahou napĺňa vážiaci dopravník (25). Vyseparovaná surovina postupuje lomeným dopravníkom (31) na vodorovný dopravník (32) s reverzným chodom. V jednom smere pohybu pásu zabezpečuje dopravník prepravu vyseparovanej suroviny pomocou dopravníka (33) do skladu a v druhom smere do kontajnera (36). Presuvný dopravník (33) rozdeľuje vyseparovanú surovinu


Zámer


do štyroch častí skladu. V každej časti skladu je redler (34), ktorý vyseparovanou surovinou rovnomerne zaplní príslušnú časť skladu. Objem segmentu skladu (35) je 250m3, celý sklad vyseparovanej suroviny je 1000 m3, čo je 125 t. Schéma triediacej linky komunálneho odpadu

Navýšenie kapacity skládky Ďalším rozhodnutím navrhovateľa je efektívne využiť voľnú kapacitu skládky odpadov Lieskovec získanú jej navýšením nad II. etapou – II. kazetou. Navýšenie bude pozostávať z dvojnásobného uloženia odpadov v osi vytyčovacej priamky a v profile 2 a 7 nadstavbou po 5,00 m: - prvé uloženie medzi kótami 281,00 – 286,00 m - druhé uloženie medzi kótami 286,00 – 291,00 m - sklon plôch bude v smere Z – V s jednotlivými sklonmi svahov 1:2 - pracovné ochozy sú navrhnuté pre každé navýšenie a základnú plochu vo výške

281,00 – 282,00 - šírka ochozov je jednotná 3,00 m - ochoz základnej plochy je navrhnutý paralelne s existujúcim oplotením - príjazd k ochozom bude trasovaný od starej skládky cez I. etapu, ako počas stavby

tak i po výstavbe - príjazd na navýšenie bude riešený v realizačnej dokumentácii spolu s postupom

ukladania - kubatúra navýšenia kapacity skládky odpadov bude maximálne 63.000 m3


Zámer


Plocha bude ideálne ohraničená vytyčovacou priamkou v smere J – S, podľa súradnicového systému B.p.v.. Predmetná etapa a kazeta má určený priestor na východnej strane.

9. ZDÔVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI V DANEJ LOKALITE Navrhovaná činnosť predstavuje vybudovanie linky na separovanie komunálneho odpadu osadenú priamo pri skládke odpadov Lieskovec Dubnica nad Váhom do technicky vyhovujúcich novovybudovaných priestorov s osadenou technológiou, napojených na potrebné inžinierske siete a dopravnú infraštruktúru územia. Zámer vybudovať na predmetnom území linku na separovanie komunálneho odpadu a jeho spracovanie je požiadavkou navrhovateľa, ktorý tak zefektívni existujúcu prevádzku skládky a zníži tým množstvo uskladnených odpadov o cca 55 – 65% Prínosom navrhovanej činnosti tak bude najmä využitie odpadu ako druhotnej suroviny a jej zhodnotenie, lokálne riešenie nakladania s odpadom, v súlade s aktuálnymi predpismi a stanovenými cieľmi v rámci programu odpadového hospodárstva, vybudovanie prevádzky pre zabezpečené vykonávanie uvedenej činnosti v súlade s aktuálnymi predpismi – ochrana životného prostredia, úspora nákladov za zneškodnenie odpadov skládkovaním, zníženie množstva odpadu a následné zníženie zaťaženia životného prostredia odpadmi, rozšírenie činnosti investora zavedením vhodnej technológie pre spracovanie odpadov, naplnenie environmentálnej politiky spoločnosti. Realizácia zámeru prinesie profit a ekonomické výhody pre investora, ale i zvýšenie zamestnanosti a tak sa napriek súčasnej hospodárskej situácií vytvoria ďalšie nové pracovné miesta. 10. CELKOVÉ NÁKLADY (ORIENTAČNÉ) Celkové náklady na realizáciu navrhovaného zámeru vzhľadom na pohyblivosť cien stavebných prác, či cien technologických zariadení, v závislosti od vybraných dodávateľov budú stanovené v neskorších štádiách procesu výstavby. Investičné náklady boli určené predbežne, na základe všeobecne uznávaných jednotkových cien pre jednotlivé činnosti. Predpokladané investičné náklady: 3,8 mil. €

11. DOTKNUTÁ OBEC Mesto Dubnica nad Váhom

12. DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ Trenčiansky samosprávny kraj

13. DOTKNUTÉ ORGÁNY Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja Krajský úrad životného prostredia Trenčín Obvodný úrad životného prostredia Trenčín - príslušné odbory Obvodný úrad Trenčín - Pracovisko Dubnica nad Váhom, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia Regionálny úrad verejného zdravotníctva Považská Bystrica


Zámer


Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne

14. POVOĽUJÚCI ORGÁN Mesto Dubnica nad Váhom Slovenská inšpekcia životného prostredia, inšpektorát Žilina

15. REZORTNÝ ORGÁN Ministerstvo životného prostredia SR

16. DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV Územné rozhodnutie a stavebné povolenie v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Pre navrhovaný zámer bude potrebné aj integrované povolenie prevádzky v zmysle zákona č. 245/2003 Z. z. ktorým sa určujú podmienky vykonávania činností v prevádzkach a povoľujú nové prevádzky s cieľom dosiahnuť integrovanú ochranu životného prostredia a jeho zložiek a udržať mieru znečistenia v normách kvality životného prostredia.

17. VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE Posudzovaná stavba nebude mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice a nenapĺňa podmienky § 40 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a kritériá uvedené v prílohe č. 13. a č. 14. predmetného zákona.


Zámer


III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA

1. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ

1.1. GEOMORFOLOGICKÉ POMERY V zmysle geomorfologického členenia Slovenska patrí predmetné územie do Alpsko – himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty. Nachádza sa na rozhraní subprovincií Vnútorných a Vonkajších západných Karpát. Svahy západne od dotknutého územia patria v rámci Fatransko – tatranskej oblasti do celku Strážovské vrchy, podcelku Trenčianska vrchovina, časť Teplická vrchovina. Priamo dotknuté územie patrí v rámci oblasti Slovensko-moravské Karpaty do celku Považské Podolie, časť Ilavská kotlina. Geomorfologické pomery Ilavskej kotliny charakterizujú základné typy erózno – denudačného reliéfu. Reliéf kotlinových pahorkatín, ktorý prevažuje v juhovýchodnej, východnej a severovýchodnej časti vrátane dotknutej lokality a reliéf údolných nív v západnej časti kotliny. Širšie územie je charakteristické výraznou členitosťou reliéfu, vlastné Považské podolie predstavuje typ pahorkatiny rôznej členitosti s prechodom do nerozčlenenej roviny v údolí rieky Váh. Zámer je situovaný v priestore s reliéfnym typom kotlinovej pahorkatiny v nadmorskej výške 250 - 280 m.n.m.. Sklonitosť územia je nízka, vo východnej časti ide o zarovnaný a antropogénne zmenený povrch, v západnej časti má územie prevažne západný sklon (2°-10°).

1.2. HORNINOVÉ PROSTREDIE

Geologická stavba V zmysle tektonického členenia Západných Karpát posudzované územie patrí do medzihorských neogénnych kotlín. Dotknuté územie geomorfologicky patrí do Ilavskej kotliny, ktorá je vyvinutá tektonickej depresii medzi bradlovým pásmom na severozápade a mezozoickými komplexami Strážovských vrchov na juhovýchode. Litologickú výplň tvoria hlavne neogénne sedimenty v nadloží ktorých sú vyvinuté geneticky rôznorodé sedimenty kvartéru. Hlboké podložie kotliny tvoria predneogénne autochtónne aj alochtónne obalové jednotky kryštalinika Štrážovských vrchov. Mezozoikum zastupujú jurské škvrnité slienité vápence a sliene typu fleckenmergel (stredný až vrchný lias). Vápence sa striedajú s tenkými polohami slienitých bridlíc. V menšej miere sa vyskytujú radiolariové vápence a slieňovce veku titón –neokóm. Ide o cca 600m hrubý komplex šedých slabo slienitých kalpionelových vápencov typu biancone. Najmladším členom je súvrstvie bridlíc – slieňovcov a pieskovcov veku alb – cenoman.


Zámer


Neogénne sedimenty tvoria výplň Ilavskej kotliny. Ide najmä o polymiktné štrky, miestami slabo spevnené, polymiktné pieskovce a šedé, žltkasté a zelenkasté, miestami vápnité íly. Súvrstvie dosahuje hrúbku do 100m. Kvartér – charakter a hrúbka kvartérnych sedimentov súpodmienené morfológiou terénu a charakterom podložia. Na exponovaných svahoch prevládajú hlinito-kamenité delúviá a prolúviá. Na miernejších svahoch , najmä kde sa v podloží nachádzajú bridlice a slieňovce, majú deluviálne a proluviálne sedimenty charakter piesčito – hlinitý s úlomkami hornín. Výplň Lieskoveckej doliny tvoria fluviálne sedimenty – zahlinené štrky, piesčité štrky a hrubozrnné piesky. S hĺbkou pribúda hruboúlomková frakcia (prevažne vápence, menej pieskovce). Úlomky sú málo opracované s veľkosťou valúnov do 50 mm. Pri vyústení doliny sú fluviálne sedimenty premiešané s deluviálnymi a proluviálnymi sedimentami ako aj eolickými sedimentmi. Tieto sedimenty tvoria bezprostredné podložie skládky. Údolie Váhu vypĺňajú štrkopiesčité sedimenty premenlivej mocnosti (najčastejšie 5 -12m).

Inžinerskogeologické pomery Na geologickej stavbe hodnoteného územia sa podieľajú hlavne antropogénne sedimenty a kvartérne sedimenty v ktorých podloží vystupujú sedimenty neogénu a mezozoika. Inžinierskogeologický prieskum na lokalite bol zameraný na priestorový opis jednotlivých vrstiev, kontinuitu vrstiev v podloží skládky odpadov, priepustnosť jednotlivých hornín v prirodzenom uložení a vhodnosť hornín na možnosť vybudovania minerálneho tesnenia z týchto zemín. Podľla realizovaného geofyzikálneho prieskumu je možné na ploche dotknutého územia vyčleniť tri dielčie prostredia s mierne odlišnou litológiou. Mocnosť ílovito- hlinitéhoprostredia je premenlivá, ale v celom území je nad 10m. Hlinito ílovité prostredie je pomerne homogénne. Nikde nebola zistená poloha s evidentne zvýšeným merným odporom, ktorá by charakterizovala prítomnosť štrkov, kamenných sutí a podobne nepriaznivého prostredia. Jednpotlivé prostredia sú charakterizované nasledovne: - prostredie s najnižším merným odporom sa vyskytuje prevažne v strednej časti

územia. Je overené vŕtanými sondami a vo všetkých sa zistili ílovité hliny, žltohnedé, mäkké až tuhé.

- prostredie s merným odporom cca 30 ohm.m je v súvislej polohe rozšírené v severovýchodnej časti . Mierne vyšší odpor je spôsobený vyšším obsahom ílovito –prachovitej až prachovitej zložky.

- v prostredí juhovýchodnej časti územia sa podľa zvýšeného odporu dá predpokladať podstatnejší podiel piesčito-ílovitej zložky a úlomkov hornín. Podobný horninový materiál bol overený aj vrtom.

Hranica medzi jednotlivými prostrediami nie je ostrá a nedá sa presne z jednotlivých sondážnych meraní ohraničiť. Takmer v celom území je mocnosť ílovito-hlinitého prostredia nad 10m.

Geodynamické javy Dotknuté územie je možné charakterizovať z hľadiska geodynamických javov ako relatívne stabilné. Exogénne geodynamické javy ako zosuvy, zosuny ani iné


Zámer


gravitačné pohyby horninového prostredia sa vzhľadom povahe podložia hodnoteného územia neuplatňujú. Značná obstavanosť dotknutého územia ako aj samotná povaha povrchových vrstiev v hodnotenom území nedávajú predpoklad ani na výraznejšiu vodnú a veternú eróziu. Z endogénnych geodynamických javov sa vzhľadom na polohu hodnotenej oblasti v rámci Ilavskej kotliny prejavuje slabý tektonický výzdvih. Tento bol aj počas pleistocénu a holocénu sprevádzaný seizmicitou. V zmysle STN 730036 – príloha A2 „Seizmotektonická mapa Slovenska“ záujmové územie patrí do rajónu s predpokladanou zvýšenou seizmickou intenzitou do 7 ºMSK 64 s hodnotami špičkového zrýchlenia 1-1,29 m.s-1.

Radónové riziko Stupeň radónového rizika a jeho vnikanie do objektov je závislé od objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a od štruktúrno-mechanických vlastností základových pôd, pričom rýchlejšie uniká z horninového podložia v suchšom a teplejšom počasí. Polčas rozpadu 222Rn je 3,82 dňa, pričom vznikajú hlavne izotopy Po a Bi, ktoré sú kovového charakteru a absorbovaním sa na prašné častice môžu byť človekom vdychované a môžu mať aj karcinogénne účinky. Dotknuté územie patrí podľa mapy radónového rizika SR (Čížek,P., Smolárová,H., Gluch,A. in Atlas krajiny SR 2002) medzi územia so nízkym až stredným radónovým rizikom.

Ložiská nerastných surovín Priamo v dotknutom území sa nenachádzajú žiadne vyhradené ani nevyhradené ložiská nerastných surovín. Z vyhradených surovín je v okolí dotknutého územia evidované ložisko štrkov a štrkopieskov v nive Váhu medzi Dubnicou n. Váhom a Nemšovou. V blízkosti obce Kolačín je evidované ložisko stavebného kameňa (dolomit).

1.3. PÔDNE POMERY Na charakter pôdy vplývajú rôzne prírodné činitele, ako geologický podklad, reliéf, klíma, hydrologické pomery i rastlinstvo. Dotknutá lokality sa nachádza v území s osídlením, kde postupným rozrastaním urbanizovanej časti územia došlo k prenikavým, ale nie zásadným zmenám v pôdnych pomeroch. Potenciálnymi prirodzenými pôdami, ktoré by sa v hodnotenom území a jeho širšom okolí vyvinuli sú fluvizeme, hnedozeme luvizemné a luvizeme zo sprašových hlín a na svahoch Teplickej vrchoviny rendziny a kambizeme rendzinové, sprievodné litozeme modálne karbonátové, lokálne rendziny sutinové zo zvetralín pevných karbonátových hornín. Na území navrhovanej činnosti sa z hľadiska pôdnych typov nachádzajú Hnedozeme luvizemné a luvizeme. Ide o Pôdy s ochrickým A horizontom, zrnitostne stredne ťažké, hlboké, prevažne bez skeletu, s neutrálnou až slabo kyslou pôdnou reakciou. Z hľadiska náchylnosti na ohrozenie vodnou eróziou ide o pôdy stredne náchylné. Chemickú degradáciu pôd dotknutého územia môže spôsobiť niekoľko faktorov (acidifikácia pôdneho fondu, kontaminácia pôd ťažkými kovmi, organickými látkami a pod.).

1.4. KLIMATICKÉ POMERY


Zámer


Územie v ktorom sa má realizovať posudzovaná činnosť sa nachádza na rozhraní dvoch klimatických oblastí. Zastavané územie mesta aj dotknutá lokalita ležia v mierne teplej klimatickej oblasti, v okrsku teplom, mierne vlhkom s miernou zimou a kotlinovým charakterom klímy. Januárové teploty sú do - 3 0C, letných dní je viac ako 50 a index zavlaženia (Iz) je 0 až 60, čo znamená, že ide o mierne vlhkú oblasť. Okolité vyššie položené územie leží v mierne teplej klimatickej oblasti, v okrsku mierne teplom a vlhkom, s vrchovinným charakterom. Júlové teploty sú viac 16 0C, letných dní menej ako 50 a index zvlaženia je 60 -120. Tabuľka: Priemerné mesačné a ročné úhrny zrážok (mm) zo stanice Ilava,

Rok I II II IV V VI VII VIII IX X XI XII Φ

1995-2001 40 39 39 45 63 90 92 73 45 48 60 57 691

Zdroj: SHMÚ, ÚPD Dubnica n. Váhom Tabuľka: Priemerné mesačné teploty (°C) zo stanice Ilava,

Rok I II II IV V VI VII VIII IX X XI XII

1995 -2001 -2,2 0,4 3,5 8,7 13,3 16,8 17,9 17,4 13,7 9,0 4,2 -0,2

Zdroj: SHMÚ, ÚPD Dubnica n. Váhom V Ilavskej kotline prevládajú severovýchodné a juhozápadné vetry s priemernou rýchlosťou vetra 2,5 – 3,5 m.s-1. Veľmi často sa vzhľadom na charakter kotliny v území vyskytuje bezvetrie.

1.5. HYDROLOGICKÉ A HYDROGEOLOGICKÉ POMERY

Povrchové vody Hlavným recipientom a zároveň prirodzenou geografickou hydrologickou osou Ilavskej kotliny je rieka Váh. Je to najdlhšia slovenská rieka, ľavý prítok Dunaja. Vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Váhu pri Kráľovej Lehote a ústi do Malého Dunaja pri Kolárove. Ďalej pokračuje ako Vážsky Dunaj po ústie do Dunaja v Komárne. Celková dĺžka toku je 378 km. Nadmorská výška pri Kráľovej Lehote 665 m, pri Komárne 106,5 m. Hydroenergetický potenciál rieky je využívaný na viacerých profiloch. Vážska kaskáda má 18 elektrární. Váh odvodňuje územie s plochou 17 000 km2 a dĺžka všetkých tokov v jeho povodí je 16 000 km. Váh ako stredohorský typ rieky so snehovo – dažďovým typom režimu odtokov dosahuje maximálne prietoky v apríli až v máji, minimálne prietoky sa vyskytujú v zimných mesiacoch. Prirodzený režim Váhu je silne ovplyvnený prevádzkou sústavy vodných diel na hornom toku rieky Váh. Typ režimu odtoku Váhu v oblasti vrchovinovo-nížinnej je snehovo-dažďový so zvýšenou vodnatosťou koncom jesene a začiatkom zimy. V blízkosti posudzovaného územia sa do Váhu vlievajú jeho pravostranné prítoky Prejtanský potok a Dubnický potok. V údolí vyúsťujúcom západne od dotknutého územia preteká menší potok Lieskovec.

Vodné plochy


Zámer


V dotknutom území sa vodné plochy nenachádzajú. v okolí dotknutého územia sa nachádzajú menšie vodné plochy po ťažbe štrkov v nive Váhu v lokalitách Lány, Pažitie, Príles a iných.

Podzemné vody V zmysle hydrogeologickej rajonizácie (Šuba J. a kol., 1982) patrí záujmové územie do hydrogeologického rajónu QN 037 Kvartér a neogén Ilavskej kotliny. Kvartérne sedimenty aluviálnej nivy sú hydrogeologicky najvýznamnejšou jednotkou kotliny. Kolektorom sú veľmi dobre zvodnené piesčité štrky s mocnosťou 8 – 13 m. Filtračné parametre sedimentov (koeficienty filtrácie sa pohybujú rádovo 10-2 - 10-4 ) ich zaraďujú k silne priepustným horninám. Podzemné vody údolnej nivy Váhu majú prevažne charakter voľnej hladiny, len v ojedinelých prípadoch je charakter mierne napätý. Smer prúdenia podzemnej vody určený smerom piezometrického gradientu je v podstatnej miere zhodný so sklonom územia, resp. podložia. Usmerňovaný môže byť tiež výraznými prítokmi podzemných vôd z okolitých pohorí, prítokmi z väčších bočných povrchových tokov a väčšími vodárenskými odbermi. Hladina podzemnej vody sa v prevažnej časti Ilavskej kotliny nachádza v hĺbke 3-5 m, najhlbšie hladiny sú v oblasti terás, na pravej strane územia 5-13 m, na ľavej strane aj hlbšie až 20 m. Staré koryto Váhu plní v podmienkach Ilavskej kotliny po väčšiu časť roka funkciu drénu, nakoľko prirodzený režim Váhu je podstatne ovplyvnený vodohospodárskymi a energetickými stavbami. Vyhĺbením odpadových kanálov nastalo zníženie podzemných vôd. Kolísanie hladiny spodnej vody je určené a závisí od vodnatosti počas roka a ročného obdobia. Hladina podzemnej vody je v priamej hydraulickej spojitosti s riekou Váh. Hydrogeologické pomery širšieho územia boli overené viacerými HG prieskumami. V dotknutom území boli realizované tri prieskumné HG vrty – N-3, N-5 a N-7. Prostredie v ktorom sa nachádzala podzemná voda vo vrte N-3 je charakterizované súčiniteľom filtrácie 1,54.10-8 m.s-1; vo vrte N-5 je hodnota súčiniteľa filtrácie 2,59.10-8

m.s-1 a vo vrte N-7 približne 1,9.10-9 m.s-1. Je potrebné uviesť, že narazená hladina podzemnej vody vo vrtoch N-3 a N-7 predstavovala úroveň, kedy kapilárny prítok bol dostatočný na to, aby zaplnil dno vrtu aspoň vo výške 3-4 cm. Ustálená hladina predstavovala stav po 24 hodinách a predstavovala piezometrickú úroveň hladiny podzemnej vody nachádzajúcej sa pod málo priepustnými ílovito-hlinitými sedimentmi. Vo vrte N-5 je situácia odlišná. Krycia vrstva navážok a humusovej hliny je relatívne dobre priepustná. Ich podložie tvorí štrk ílovitý so súčiniteľom filtrácie 2,59.10-7 m.s-1, ktorého podložie predstavuje íl s nízkou plasticitou a súčiniteľom filtrácie 1,53.10-9 m.s-

1. Táto konfigurácia umožňuje infiltráciu atmosférických zrážok do kolektorskej vrstvy ílovitého štrku. Na dotknutej lokalite bol vykonaný geofyzikálny a inžinierskogeologický prieskum zameraný na priestorový popis jednotlivých vrstiev, kontinuitu vrstiev v podloží skládky odpadov a priepustnosť jednotlivých hornín v prirodzenom uložení a vhodnosť hornín na možnosť vybudovania minerálneho tesnenia z týchto zemín. Zeminy v podloží skládky odpadov majú v prirodzenom uložení koeficient filtrácie nasledovný: - N - 1 kf = 3,138 . 10-10 m.s-1


Zámer


- N - 4 kf = 2,880 . 10-11 m.s-1 - N - 7 kf = 1,666 . 10-9 m.s-1 Mocnosť ílovito – hlinitého prostredia v podloží skládky je premenlivá, miestami s hrúbkou do 30,0m, ale v celom území má hrúbku nad 10m. Technologické vzorky dosiahli koeficient filtrácie: - N - 1 kf = 7,7842 . 10-11 m.s-1 - N - 7 kf = 7,321 . 10-11 m.s-1

Pramene a pramenné oblasti V dotknutom území sa nenachádzajú pramene ani pramenné oblasti.

Termálne a minerálne pramene V dotknutom území sa nenachádzajú termálne a minerálne pramene. V širšom okolí hodnoteného územia sa nachádza viacero minerálnych prameňov (Trenčianske Teplice), ktoré ale nebudú realizáciou predmetného zámeru nijako ovplyvnené.

Vodohospodársky chránené územia V posudzovanom území sa nenachádzajú pásma ochrany vodných zdrojov. Dotknuté územie nie je súčasťou chráneného vodohospodárskeho územia CHVO. V okolí dotknutého územia prechádza hranica chráneného vodohospodárskeho územia Strážovské vrchy.

1.6. BIOTICKÉ POMERY

Rastlinstvo Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák a kol., 1980) patrí riešené územie do oblasti západokarpatskej flóry, obvodu západobeskydskej flóry, okresu Západobeskydské Karpaty. Podľa fytogeograficko-vegetačného členenia (Plesník in Atlas krajiny SSR, 2002) patrí dotknuté územie do oblasti bukovej zóny, okresu Ilavská kotlina. Štruktúra súčasnej vegetačnej pokrývky je však značne zmenená, predovšetkým extenzívnou poľnohospodárskou činnosťou, ktorá za posledných niekoľko desaťročí mala za následok výrazný plošný úbytok pôvodných lesov. Potencionálna vegetácia Rekonštruovaná prirodzená vegetácia je taká, ktorá by sa v študovanom území vyvinula, ak by na krajinu nepôsobil človek. V hodnotenom území by ju tvorili hlavne nasledujúce jednotky: jelšové lesy na nivách podhorských a horských vodných tokov Alnetum

glutinosae, Aegopodio-Alnetum glutinosae, Salicion triandrae p. p., Salicion eleagni (Alnus glutinosa, Alnus incana, Fraxinus excelsior, Salix fragilis, Prunus padus, Carpinus betulus, Aegopodium podagraria, Matteuccia struthiopteris)

karpatské dubovo-hrabové lesy Carici pilosae-Carpinetum, syn. Querco- carpinetum medioeuropaeum (Quercus petraea, Carpinus betulus, Tilia cordata, Acer campestre, Carex pilosa, Dentaria bulbifera, Tithymalus amygdaloides)


Zámer


dubové a cerovo-dubové lesy Quercetum petraeae-cerris (Quercus cerris, Quercus petraea, Quercus dalechampii, Quercus pedunculiflora, Carex montana, Lembotropis nigricans, Vicia cassubica, Pulmonaria mollis, Poa angustifolia)

Reálna vegetácia Podrobné mapovanie reálnej vegetácie v celom dotknutom území a jeho okolí nebolo podľa dostupných informácií vykonané. V celom dotknutom území sa nachádza viacero typov reálnej vegetácie. Porasty drevín sú v dotknutom území obmedzené na niekoľko medzí, porastov popri ceste, a niekoľkých solitérov. Tieto porasty majú väčšinou nepôvodný charakter. V širšom okolí sú plošne najdominantnejšie plochy vysievaných monokultúr na poľnohospodárskej pôde, sadová a záhradná vegetácia v záhradkárskej osade ale aj zachované, čiastočne prirodzené fytocenózy lesných porastov východne a juhovýchodne od dotknutého územia. Líniové porasty a vegetácia medzí - medze sú prevažujúcim typom nelesnej a krovinnej vegetácie. Druhové zloženie medzí je značne ovplyvnené ich šírkou a zapojenosťou drevinného porastu. Prevažujúcim druhom v stromovom poschodí medzí záujmového územia je agát biely (Robinia pseudacacia), časté sú aj orech kráľovský (Juglans regia), Javor poľný (Acer campestre), čerešňa vtáčia (Cerasus avium) a slivka gulatoplodá (Prunus insititia). V krovinnom poschodí je najčastejšie baza čierna (Sambucus nigra), z ďalších druhov sú časté ruža šípová (Rosa canina agg.), slivka trnková (Prunus spinosa) a iné. Byliny reprezentujú napríklad blyskáč jarný (Ficaria verna), hluchavka nachová (Lamium purpureum), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), kostrava lúčna (Festuca pratensis), lipkavec marinkový (Galium odoratum), psiarka lúčna (Alopecurum pratensis), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), timoteika lúčna (Phleum pratense), žihľava dvojdomá (Urtica urens) Opustené sukcesne zarastajúce plochy a ruderálne porasty- Druhové zloženie závisí od spôsobu vzniku lokality a stanovištných podmienok. Vznikli zarastením bývalej ornej pôdy vysiatím niektorých kultivarov hospodársky významných druhov tráv, alebo sa vyskytujú na miestach, ktoré neboli vhodné na obrábanie a v minulosti bola na nich odstránená stromová a krovitá vegetácia, prípadne v okolí opustených a zanedbaných stavebných objektov. Bylinné poschodie ma prirodzený charakter a časté sú najmä vysoké ostrice. Vegetácia záhrad a sadov – ide o takmer výlučne antropogénne zmenenú skladbu drevín a bylín. Pestované sú v prevažnej miere šľachtené kultivary plniacu okrasnú aj úžitkovú funkciu.

Fauna V zmysle zoogeografického členenia - terestrický biocyklus, môžeme dotknuté územie a jeho širšie okolie začleniť do eurosibírskej podoblasti, provincie listnatých lesov, podkarpatský úsek. Z hľadiska limnického biocyklu patrí dotknuté územie do pontokaspickej provincie do stredoslovenskej oblasti. Živočíšstvo v širšom okolí dotknutého územia je viazané na viaceré druhy biotopov. Vysokej diverzite širšieho okolia dotknutého územia zodpovedá aj pestrosť a bohatosť jej fauny s výskytom mnohých zoogeograficky i biocenologicky významných prvkov. U živočíchov sa tiež


Zámer


prejavuje vplyv reliéfu a samotná poloha horstva výskytom teplomilných a horských druhov. Samotné dotknuté územie je lokalizované v intraviláne obce a predstavuje dominantne biotop ľudských sídel. Detailný výskum a mapovanie fauny priamo v riešenom území nebolo uskutočnené. Vzhľadom na značnú urbanizáciu územia, faunu riešeného územia tvoria prevažne kozmopolitné synantropné druhy viazané na biotopy ľudských sídiel. V území sa uplatňujú zoocenózy nelesnej stromovej a krovinnej vegetácie a zoocenózy ľudských sídiel. Toto spoločenstvo predstavuje skupinu živočíchov, ktorá sa prispôsobila človeku, jeho zariadeniam a aktivitám. Sú to jednak živočíchy, ktoré u človeka a v jeho obydliach hľadajú najmä potravu: jež (Erinaceus sp.), myš domová (Mus musculus), potkan obyčajný (Rattus norvegikus), vrabec domový (Paser domesticus), sýkorka veľká (Parus major) a tiež živočíchy, ktoré vyhľadávajú ľudské obydlia ako hniezdiská: lastovička obyčajná (Hirundo rustica), belorítka obyčajná (Delichon urbica). Druhovo najpočetnejšiou skupinou sú bezstavovce. Biotopy trávnatých plôch sú významné najmä ako potravný biotop. Väčšie trávne plochy najmä mimo sídiel slúžia ako potravný biotop pre rôzne druhy vtákov a vyskytujú sa tu niektoré skupiny hmyzu, napr. rovnokrídlovce (Orthoptera). Vegetácia hrádzí je významným migračným koridorom pre motýle (Lepidoptera), V dotknutom území a širšom zázemí tvoria charakteristickú zložku krajiny biotopy poľnohospodárskych podnikov, dopravné línie a plochy. Takéto typy biotopov charakterizuje prevaha spevnených plôch, rôznych skládok materiálu, a možnosť kontaminácie pôdy a vegetácie rôznymi chemikáliami z výroby alebo dopravy. Vegetáciu týchto plôch tvorí väčšinou zruderalizovaná trávobylinná vegetácia, v lepšom prípade udržiavané trávniky s výsadbami drevín. Zo živočíchov sú pre priemyselné a skladové areály charakteristické niektoré drobné hlodavce (myši, hraboše, potkany). Poľnohospodárske priemyselné podniky osídľujú niektoré synantropné druhy vtákov a drobných cicavcov viazaných na blízkosť sýpok, hospodárskych zvierat a pod. Cesty tvoria migračnú bariéru pre všetky suchozemské stavovce okrem vtákov. Cesty II. a III. triedy mimo sídla majú sprievodné porasty. Porasty sú neudržiavané, napriek tomu tvoria migračný koridor pre niektoré druhy cicavcov (ježe, drobné hlodavce) ako aj stanovištia pre dravce a iné druhy vtákov.

Charakteristika biotopov a ich významnosť Dotknuté územie je lokalizované v okrajovej časti mesta Dubnica nad Váhom. Je súčasťou priemyselnej zóny, resp. v dotyku s ňou a tomu zodpovedá aj charakter a významnosť biotopov na predmetnej lokalite. Aj napriek antropogénnemu charakteru dotknutého územia sa v okolí dotknutého územia vyskytujú zachovalé lesné porasty, ktoré možno považovať za ekologicky a esteticky hodnotné aj napriek často nepôvodnej druhovej skladbe porastov. Lokálne sa v nive Váhu vyskytujú aj izolované plochy zvyškov lužného lesa a biotopy vodných plôch ktoré sú však do značnej miery antropogénne zmenené. Žiadny z týchto ekologicky hodnotných prvkov v antropogénne zmenenej krajine by nemal byť realizáciou posudzovaného zámeru narušený.

Chránené, vzácne a ohrozené druhy a biotopy


Zámer


V dotknutom území neboli evidované výskyty chránených, vzácnych a ohrozených druhov fauna a flóry ani významné biotopy.

Významné migračné koridory živočíchov Priamo dotknutým územím neprechádza žiadny významný koridor živočíchov. Funkciu migračného koridoru plnia v okolí dotknutého posudzovaného územia hydrické biokoridory nadregionálneho charakteru (rieka Váh) a lokálneho významu (potoky Dubnický, Preitiansky a Lieskovec).

1.7. CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Chránené územia Navrhovaná činnosť je situovaná v území s I. stupňom územnej ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Navrhovaná činnosť nezasahuje do žiadnych lokalít tvoriacich sústavu NATURA 2000 (Chránené vtáčie územia a Územia európskeho významu) ani do lokalít zaradených do zoznamu Ramsarského dohovoru. V širšom okolí dotknutého územia sa nachádza chránené vtáčie územie SKCHVÚ006 Dubnické štrkovisko. Vzhľadom na vzdialenosť od dotknutého územia (3,5 km) nebude realizáciou zámeru nijako ovplyvnené.

Osobitne chránené druhy rastlín a živočíchov Žiadne osobitne chránené druhy rastlín a živočíchov neboli v posudzovanom území identifikované. Vzhľadom na antropogénny charakter územia je minimálny predpoklad trvalého prirodzeného výskytu takýchto druhov v posudzovanom území.

Chránené stromy V dotknutom území ani širšom okolí sa nenachádzajú.

Ochranné pásma Do posudzovaného územia nezasahujú nijaké ochranné pásma, veľkoplošné ani maloplošné chránené územia.

2. KRAJINA, KRAJINNÝ OBRAZ, STABILITA, OCHRANA, SCENÉRIA

2.1. ŠTRUKTÚRA KRAJINY Súčasná krajinná štruktúra (druhotná krajinná štruktúra) je tvorená súborom prvkov, ktoré človek ovplyvnil, čiastočne alebo úplne pozmenil, resp. novo vytvoril ako umelé prvky krajiny (Ružička, Ružičková, 1973). Sú charakterizované z fyziognomicko-formačno-ekologického hľadiska. Ich obsahovú náplň určuje funkčná charakteristika (spôsob využitia prvkov), biotická charakteristika prvkov (charakteristika reálnej vegetácie a biotopov), stupeň antropickej premeny (prírode blízke prvky až umelé technické prvky) a formačná charakteristika podľa priestorového usporiadania prvkov, resp. krajinných štruktúr (plocha, línia a bod).


Zámer


Dubnica nad Váhom leží uprostred Ilavskej kotliny na úpätí Strážovských vrchov. Preteká ňou rieka Váh. Celý kataster predstavuje územie sídelného útvaru s produkčnou ornou pôdou, urbanizovanými plochami a priestorom biokoridorov v páse pozdĺž rieky Váh. V širšom území sa nachádzajú nasledovné funkčné typy využitia územia: priemyselné areály – objekty skladov, nádvorí, výrobných hál, parkovísk, kancelárii a sprievodnej infraštruktúry. urbanizované plochy - súvislá zástavba (obytné domy, objekty infraštruktúry, ulice, chodníky a iné umelé povrchy, rôzne formy vegetácie a holá pôda sa vyskytujú iba sporadicky), nesúvislá zástavba (rôzne typy obytných domov, dopravné komunikácie a umelé povrchy, ktoré sa striedajú s vegetačnými plochami - záhrady, trávniky, parky a plochami holej pôdy), poľnohospodársky komplex - oráčinové prvky, prvky trvalých trávnych porastov, sadové prvky, prvky hospodárskych dvorov - tvorí ho orná pôda v území a menej aj ako záhumienky a menšie polia, trvalé trávne porasty rôzneho charakteru a druhového zloženia, menšie sady, pridomové záhrady a pod. Treba sem zaradiť aj poľnohospodárske dvory a areály, poľné hnojiská, sklady a pod. rozptýlené v celom okolí, najčastejšie v blízkosti (na okraji) sídiel; • dopravné koridory (diaľnica D1, cestné komunikácie I.-III. triedy, poľné cesty, elektrovody, produktovody, parkoviská), • lesný komplex - prvky prirodzených a polo prirodzených porastov, prvky umelých porastov - tvoria ho lesné komplexy v okolí; • vodné prvky - vodné toky a vodné plochy, zahŕňajú vlastný tok Váhu a jeho prítoky a vodné plochy, štrkoviská. Všetky toky a plochy sú značne atakované ľudskou činnosťou a kvalita vody v nich je podmienená charakterom poľnohospodárskeho využitia okolia tokov, vplyvmi vyplývajúcimi z priemyslu a celkovej situácii v území; • vegetačné štruktúrne prvky - porasty lesného charakteru, líniové a medzné bylinné spoločenstvá, pobrežné drevinné medzernaté spoločenstvá, trávne mokraďné spoločenstvá, ruderálne spoločenstvá. Vzhľadom na intenzívne využívanie tohto územia sa v území rozšírili aj ruderálne spoločenstvá. Z hľadiska fyziognómie rozlišujeme vegetáciu urbánnej štruktúry (parková mestská a vidiecka vegetácia, sprievodná vegetácia a pod.), odprírodnenú poľnohospodársku štruktúru (veľkoplošné oráčiny, záhumienky, záhradky), poloprirodzenú rekreačnú štruktúru (vegetácia sídla, záhradkárske osady a i.), prirodzenú krajinno-ekologickú štruktúru (vodné toky a plochy, brehové porasty, trvalé trávne porasty prirodzeného charakteru) a prírodnú štruktúru (súvislé lesy).

2.2. SCENÉRIA KRAJINY Hodnotenie krajinného obrazu a scenérie je veľmi subjektívne. Súvisí to predovšetkým s faktom, že ide o estetické a pocitové hodnotenie, ktoré jednoznačne závisí od jednotlivca a od jeho mnohých vlastností (napr.: nálada, vzdelanie, pohlavie a pod.). Pre charakterizovanie scenérie je najvhodnejším ukazovateľom reliéf a dominantné krajinné prvky. Krajinnú scenériu okolia dotknutého územia tvoria hlavne okolité horské masívy obklopujúce Ilavskú kotlinu s lesnými porastami. Scenériu blízkeho okolia


Zámer


dotknutého územia tvoria predovšetkým objekty priemyselných areálov, skládok, cestná sieť a početné antropogénne dominanty (komíny, veže, stĺpy a pod.). Mozaiku spestrujú vodné toky a plochy a prvky nelesnej drevinovej vegetácie, záhrad a čiastočne prvky ľudských sídel.

2.3. STABILITA KRAJINY Územný systém ekologickej stability (ÚSES) predstavuje takú celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základnými štrukturálnymi elementmi ÚSES sú biocentrá, biokoridory, interakčné prvky a genofondovo významné lokality. Biocentrá - predstavujú ekosystémy, alebo skupiny ekosystémov, ktoré vytvárajú trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Biokoridory - predstavujú priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktoré spájajú biocentrá a umožňujú migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktoré priestorovo nadväzujú interakčné prvky. Vychádzajúc z údajov uvedených v územnom pláne Dubnice nad Váhom sú v širšom okolí dotknutého územia vyčlenené nasledovné prvky ÚSES:

nBc - nadregionálne biocentrum Strážovské vrchy nBk - nadregionálny biokoridor - vodný tok Váh (hydrický) lBk - lokálny biokoridor Dubnický potok lBk - lokálny biokoridor Prejtiansky potok lBc – lokálne biocentrum Kopanická lúka

Žiadny z uvedených prvkov ÚSES nebude nepriaznivo ovplyvnený realizáciou predmetného zámeru. 3. OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA, KULTÚRNOHISTORICKÉ HODNOTY ÚZEMIA

3.2. SÍDLA Obyvateľstvo okresu je sústredené prevažne v meste Dubnica nad Váhom, ktoré má cca 26 tis. obyvateľov a Nová Dubnica s 12 tis. obyvateľmi. Ostatné obyvateľstvo je sústredené v Ilave a 18 obciach okresu. Územie mesta je tvorené katastrálnym územím Dubnice nad Váhom a mestskej časti Prejta. Sídelný útvar zabezpečuje komplexné základné i vyššie vybavenie pre obyvateľov bezprostredného zázemia. Mesto Dubnica nad Váhom sa rozkladá na ploche 4914 ha, z čoho najväčšiu časť cca 54% tvoria lesy, 25% poľnohospodársky pôdny fond, 10,8% plocha zastavaného územia a zvyšok vodné plochy a ostatné plochy. Štatút mesta bol obci Dubnica nad Váhom priznaný 8. júna 1960. Dnes je 27 najväčšie mesto SR. Podľa SOBD k 26.5.2001 tvorilo v meste Dubnica nad Váhom bytový fond 8468 bytov, z čoho bolo 1199 rodinných domov. Trvalo obývaných bytov bolo 8072. Z nich 1069 bolo 1-izbových, 1693 bolo 2-izbových, 3787 bolo 3-izbových, 1054 bolo 4-izbových a


Zámer


469 bolo 5 a viac izbových. Priemerný vek domov bol 32,5 rokov. Na 1 trvalo obývaný byt pripadalo 3,2 osôb.

3.3. PRIEMYSELNÁ VÝROBA A POĽNOHOSPODÁRSTVO

Priemysel Mesto Dubnica nad Váhom je stredne veľké mesto priemyselného charakteru. V minulosti tu pôsobili Závody ťažkého strojárstva a Závody všeobecného strojárstva, s ktorými bol úzko spätý celkový rozvoj mesta. V hľadiska odvetvovej štruktúry sa najviac subjektov zaoberá veľkoobchodom, maloobchodom, opravou motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru, prenájom nehnuteľností, prenájom a obchodné činnosti, výroba kovov a kovových zariadení. Ďalej je v meste zastúpený stavebný priemysel, potravinársky, drevospracujúci aj textilný priemysel. Nosným pilierom priemyselnej výroby v Dubnici nad Váhom je však elektrotechnický priemysel zastúpený viacerými spoločnosťami pôsobiacimi najmä v oblasti automobilovej výroby. Dobre rozvinutý je v meste aj elektronický priemysel a priemysel špeciálnej (vojenskej) techniky.

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárskej výrobe v Dubnici nad Váhom sa venuje poľnohospodárske družstvo a niekoľko samostatne hospodáriacich roľníkov. Poľnohospodárske družstvo Dubnica nad Váhom obhospodaruje 1284 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho je 946 ha orná pôda a 338 ha sú lúky a TTP v katastrálnych územiach Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica, Prejta, Klobušice a časť katastrov Ilava, Nemšová a Trenčianske Teplice. V štruktúre rastlinnej výroby sú zastúpené obiloviny, cukrová repa, repka olejná, slnečnica, kukurica na zrno a siláž a krmoviny. Prioritou rastlinnej výroby je zabezpečiť kŕmny fond pre potreby živočíšnej výroby a to v štruktúre ako aj kvalite, najmä vlastných objemových krmovín ako sú siláž, senáž, seno a jadrové krmoviny. Živočíšna výroba je zameraná hlavne na chov dojníc s ročnou produkčnou kvótou 1 932 000 litrov mlieka. V menšej miere je v okrese zastúpený chov oviec a kôz aj napriek dostatku pasienkov a lúčnych porastov.

Lesné hospodárstvo V okrese Ilava sú lesné porasty sústredené najmä do horských a podhorských častí Bielych Karpát a Strážovských vrchov. V lesných porastoch prevažujú listnaté dreviny - buk 45 %, dub 16 %, hrab 5 %, javor 4 % nad ihličnatými - smrek 8 %, bor 7 %, smrekovec 4 %, jedľa 4 %. V nive Váhu sú zvyšky tvrdých lužných lesov s dubom zimným, topoľom šedým, jaseňom a najmä agátom bielym.

3.4. DOPRAVA

Cestná doprava Územím okresu Ilava prechádzajú v spoločnom koridore ťah diaľnice D1, cesta I/61 a cesta II/507 v severojužnom smere. V Ilave sa na túto komunikačnú os pripája cesta II/574. Komunikačnú sieť okresu dopĺňajú cesty III. triedy. Vzhľadom na pomerne


Zámer


dobre vybudovanú diaľničnú a cestnú sieť je zabezpečená dostatočná dopravná dostupnosť v rámci okresu, kraja aj republiky.

Železničná doprava

Mestom prechádza hlavný ťah železničného systému, tvorí ho trať č. 120 Bratislava – Žilina – Košice, ktorá patrí medzi magistrálne železničné ťahy. V osobnej doprave je využívaná vlakmi kategórie EC (Eurocity) a IC (Intercity). V nákladnej doprave je zaradená do trás AGTC (dohoda o preprave v kombinovanej doprave) s označením E63. V súčasnosti je to dvojkoľajná elektrifikovaná trať s max. rýchlosťou 120 km/h s perspektívou modernizácie na rýchlosť 160 km/h.

Vodná doprava Rieka Váh v súčasnosti nie je využívaná pre vodnú dopravu. Vodná doprava je realizovaná iba rekreačnou formou.

Letecká doprava Na území mesta sa žiadne letisko nenachádza. Najbližšie letiská sú v Slávnici a v Trenčíne.

3.5. TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA

Zásobovanie pitnou vodou Zásobovanie pitnou vodou zabezpečujú 2 verejné a 2 neverejné vodovody. Zdrojom pitnej vody pre mesto je skupinový vodovod Pružina - Púchov - Dubnica, ktorý je dotovaný vodou z vodárenských zdrojov ležiacich v prevažnej miere v okrese Považská Bystrica a zo zdrojov na území okresu Ilava. Doplňujúci zdroj pre Dubnicu sú zdroje Kameničany. Vodárenské zdroje Dubnica a Nová Dubnica nie sú už využívané vôbec z dôvodu ich kontaminácie. Na katastrálnom území Dubnice nad Váhom sa nachádzajú dve ochranné pásma vodárenských zdrojov. Na verejný vodovod dlhý cca 44 km bolo k 31.12. 2003 napojených 25 502 obyvateľov mesta.

Zásobovanie elektrickou energiou Dubnica nad Váhom je zásobovaná elektrickou energiou z nadradenej energetickej sústavy veľmi vysokého napätia a príslušných distribučných rozvodní VVN/VN. Výroba elektriny sa realizuje vo vodnej elektrárni na kanále rieky Váh. Distribučná rozvodňa 110/22 kV výkonu 2x40 MW je vedľa vodnej elektrárne. V meste je 29 murovaných transformačných staníc, ktoré vytvárajú mrežovú sieť. Okrajové časti intravilánu resp. odberatelia v katastrálnom území sú zásobovaní elektrinou zo stožiarových transformačných staníc. Na katastrálnom území je spolu 70 distribučných trafostaníc 22/0,4 kV.

Zásobovanie plynom Dubnica nad Váhom je zásobovaná zemným plynom. Cez katastrálne územie prechádza vysokotlakový plynovod (DN 300 PN 2,5 MPa) a plynovodná prípojka (DN 200 PN 2,5 MPa). Mesto je plne plynofikované. V Dubnici nad Váhom sú dve regulačné stanice plynu VT/ST so súčtovým výkonom 11 000 m3.h-1 a nadväzné


Zámer


regulátory ST/NT. V Prejte je nezávislá sieť s RS 1 200 m3.h-1. Okrem toho priemyselný areál ZŤS je plynofikovaný nezávisle s vlastným odberným zariadením formou veľkoodberu plynu z diaľkovodu. V meste je dvojstupňový distribučný systém, a to strednotlaková sieť pre kotolne a väčších odberateľov plynu a nízkotlaková sieť pre domácnosti a ostatný maloodber plynu. V Prejte je nezávislá strednotlaková sieť.

Zásobovanie teplom Dodávka tepla je v meste vo veľkej miere zabezpečovaná zo štyroch centrálnych tepelných zdrojov. Mesto má výhodu spočívajúcu v hustej teplovodnej sieti a vzájomnom prepojení centrálnych tepelných zdrojov. Centralizovaná sústava zásobovania pozostáva zo štyroch parných kotolní, dvoch distribučných výmenníkových staníc a dvoch horúcovodných kotolní s desiatimi odovzdávacími stanicami. Inštalovaný súčasný výkon v parných kotolniach je 32 MW a 32 MW v horúco vodných kotolniach. Zásobovacia sieť je dlhá cca 14 km a je uložená v tradičných tepelných. Ročná dodávka tepla priemerne predstavuje 350 000 GJ/rok.

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd Na verejnú kanalizáciu v dĺžke cca 34 km bolo napojených 22 179 obyvateľov (k 31.12. 2003). Ide o jednotnú kanalizáciu s troma odľahčovacími komorami. Odkanalizovaná voda je čistená na mechanicko – biologickej ČOV v objeme 2,2 mil.m3. Projektovaná kapacita ČOV je 400 l/s. Považská vodárenská spoločnosť, a.s. v rámci schválenej „Stratégie rozvoja spoločnosti na obdobie do r. 2015“ pripravuje stavbu „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie okresu Ilava“. V rámci tohto projektu je navrhnutá rekonštrukcia a intenzifikácia jestvujúcej ČOV, na ktorú sa majú odviesť aj odpadové vody z obcí na pravej strane Váhu (Tuchyňa, Pruské, Podvažie, Bohunice, Sedmerovec, Podhradie, Slávnica, Kameničany, Bolešov, Borčice) a z mesta Nová Dubnica vrátane časti Malý a Veľký Kolačín. Ďalej sa má rozšíriť kanalizačná sieť v meste Dubnica nad Váhom (časť Prejta). Uvažuje sa aj s privedením splaškových odpadových vôd z Ladiec, Ilavy, Košece a Klobušíc.

3.6. SLUŽBY

Cestovný ruch Okres Ilava ponúka vhodné podmienky pre letnú aj zimnú turistiku. K obľúbeným výletným miestam patrí oblasť Strážovských vrchov (Vápeč, Strážov), ale aj oblasť' Bielych Karpát s viacerými miestami vhodnými pre letné a zimné športy. Okres ponúka aj dostatok možností v oblasti športových aktivít. V lete je možnosť využiť letné kúpaliská alebo dať prednosť člnkovaniu na rieke Váh. Priaznivé sú tiež podmienky pre športový rybolov. Priaznivé prírodné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu v okrese Ilava sa odzrkadľujú aj vo vhodnej členitosti terénu, miernych teplých klimatických podmienkach, zachovalosti a rozmanitosti prírodného potenciálu. Napriek vhodnému potenciálu, nie je úroveň cestovného ruchu adekvátna existujúcim možnostiam.

Služby Mesto Dubnica nad Váhom disponuje širokou škálou zariadení lokálneho, mestského, regionálneho i nadregionálneho významu v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry,


Zámer


telovýchovy a športu, sociálnej starostlivosti, ako aj zariadení obchodu a služieb. V meste funguje kompletný školský systém od vzdelávacích zariadení pre deti predškolského veku, cez systém základných a stredných škol až po detašované pracoviská a fakulty vysokých škôl. V meste je dostupných mnoho športových a kultúrnych zariadení. Zdravotnícke služby v meste poskytuje mestská poliklinika aj súkromné ambulancie. V meste funguje zdravotná pohotovosť, niekoľko lekární, a viacero poskytovateľov sociálnych služieb.

3.7. KULTÚRNE A HISTORICKÉ PAMIATKY A POZORUHODNOSTI

História mesta Doklady o najstaršom osídlení Dubnice pochádzajú zo staršej doby kamennej. Koncom 5. a začiatkom 6. storočia k nám prichádzajú prví Slovania. Najstaršia písomná zmienka o Dubnici je z roku 1193, v ktorej sa spomína Dubnica ako majetok dedične užívaný bratmi Vratislavom a Piskinom. Ďalšia správa o Dubnici je z roku 1276, keď Samsom a Jakub, synovia Čepku (Vratslavovho syna) predali Dubnicu manželovi svojej sestry Oltumanovi. Listina je významná tým, že sa v nej spomína kostol zasvätený sv. Jakubovi apoštolovi. Je len pomerne málo obcí, ktoré majú takto konkrétne už z 13. storočia doložené jestvovanie kostola a aj jeho patrocínium – zasvätenie. Na konci 16.storočia prevzal zálohu trenčianskeho panstva (do ktorého patrila aj Dubnica) gróf Štefan Illesházy. Rozkvet Dubnice dosiahol svoj vrchol za Jozefa Illesházyho, ktorý rozšíril kaštieľ, v parku zriadil oranžériu, uzavrel s mestečkom osobitnú dohodu o vykúpení poddanských povinností a postavil nový kostol. V Dubnici sa v tej dobe nachádzali objekty pivovaru, mlyna, majera, dvoch krčiem, pálenice a tehelne. Dubnica na konci 60. rokov patrila k najpriemyselnejším mestám na Slovensku. Prosperujúci priemysel viedol k rýchlemu nárastu obyvateľstva a s ním spojenej rozsiahlej výstavby bytov. V tejto dobe popri náraste počtu obyvateľov bol zaznamenaný rozvoj školstva, kultúry a športu. V roku 1960 bol Dubnici udelený štatút mesta.

Kutúrne a historické pamiatky Z historických pamiatok sú pre mesto významné nasledovné hlavne

· Barokový kostol sv. Jakuba (1754) · Ranobarokový kaštieľ z roku 1670 rozšírený v rokoch 1719 – 1730. · Renesančný záhradný dom (1.polovica 17.storočia) · Mariánska socha z polovice 18.storočia · Stĺp hanby · Rokokové súsošie sv. J. Nepomuka z roku 1773 · Park J. B. Magina

V záujmovom území sa nenachádzajú nijaké archeologické náleziská, nijaké paleontologické náleziská ani iné významné geologické lokality.


Zámer


4. SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE ZDRAVIA Environmentálna regionalizácia SR je priestorovou syntézou analytických máp vybraných environmentálnych charakteristík podľa štruktúry zložiek životného prostredia a miery pôsobenia rizikových faktorov. Predstavuje základnú diferenciáciu územia SR z hľadiska prierezového hodnotenia kvality životného prostredia podľa komplexu vybraných environmentálnych ukazovateľov (ovzdušie, voda, geologický podklad, pôda, biota, odpady). Dotknutá lokalita a jej širšie okolie nie sú zaradené medzi zaťažené územia z hľadiska kvality životného prostredia. Podľa environmentálnej regionalizácie SR (MŽP SR – SAŽP, 2008) je k. ú. mesta Dubnica nad Váhom zaradené do Hornopovažskej ohrozenej oblasti s prostredím silno narušeným.

4.3. ZAŤAŽENIE ÚZEMIA HLUKOM Najväčším zdrojom hluku v záujmovom území je intenzívna doprava a to ako cestná tak aj železničná. Hluk z automobilovej dopravy predstavuje azda najväčšiu environmentálnu záťaž postihujúcu takmer každé sídlo a krajinu pozdĺž ciest zaťažených intenzívnou dopravou. Je závislá najmä od intenzity a skladby dopravného prúdu a od charakteristík trasy cesty. Všeobecne možno konštatovať, že vysoká intenzita dopravy je typická predovšetkým pre cesty prvej triedy a diaľnicu. Za najvýznamnejší zdroj hluku v riešenom území je možné považovať diaľnicu D1, cestné komunikácie a železničnú trať Bratislava – Košice. Okrem hluku z dopravy je potrebné spomenúť aj stacionárne zdroje hluku, ktorými sú predovšetkým areály a prevádzky priemyselnej a poľnohospodárskej výroby.

4.5. KONTAMINÁCIA HORNINOVÉHO PROSTREDIA A PÔDY Problematika znečistenia a poškodenia horninového prostredia v sledovanom území úzko súvisí so znečistením a poškodením pôdneho krytu, príčiny a následky sú spoločné. Zmeny vlastností pôd v negatívnom i v pozitívnom zmysle, ako aj znečistenie pôd zapríčinené rôznymi aktivitami človeka, prebiehajú už veľmi dlho, ale najintenzívnejšie od začiatku rozvoja priemyslu, intenzívneho spaľovania fosílnych palív a od začiatku moderného poľnohospodárstva používajúceho agrochemikálie a mechanizáciu obrábania pôd. Dotknutá lokalita sa zaraďuje podľa kontaminácie pôd v SR (Čurlík, Šefčík, 1999) medzi nekontaminované pôdy (resp. mierne kontaminované pôdy) kde geogénne podmienený obsah niektorých rizikových prvkov (Ba, Cr, Mo, Ni, V) dosahuje limitné hodnoty A. To značí, že obsah týchto prvkov je vyšší ako fónové (pozaďové) hodnoty pre danú oblasť. Prírodné hodnoty sú do 50 mg.kg-1 a havarijný stav, kedy je nutné robiť sanačné práce, je 1000 mg.kg-1 sušiny zeminy. Celkovo však je pôda v predmetnom území charakterizovaná ako pôda nekontaminovaná – relatívne čistá pôda (Atlas krajiny SR, 2002). Kvalita horninového prostredia v dotknutej lokalite je tiež výrazne ovplyvnená množstvom antropogénnych navážok, čo ovplyvňuje fyzikálne aj chemické vlastnosti horninového prostredia.

4.6. POŠKODENIE VEGETÁCIE A BIOTOPOV


Zámer


Škodliviny v ovzduší tiež poškodzujú vegetáciu a to mnohokrát vo väčšej miere ako živočíšne organizmy. Tuhé imisie usadené na povrchu rastlín vplývajú na príjem energie, obmedzujú dýchanie, upchávajú sa prieduchy tuhými časticami. Podľa citlivosti na exhaláty možno rastliny deliť približne nasledovne (začínajúc od najcitlivejších): • ihličnaté dreviny, • listnaté dreviny, • viacročné byliny, • jednoročné byliny. Veľkú citlivosť majú hlavne lesné dreviny smrek a jedľa. Veľkým problémom je aj poškodzovanie stanovištných podmienok drevín, porušenie vhodnej štruktúry lesných porastov, odumieranie koreňového systému.

4.7. SÚČASNÝ ZDRAVOTNÝ STAV OBYVATEĽSTVA

Zdravotný stav obyvateľstva je ovplyvňovaný rôznymi faktormi. Medzi hlavné faktory patrí kvalita životného prostredia, ekonomická a sociálna situácia, životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti a výživové návyky. Vplyv životného prostredia na zdravotný stav obyvateľstva sa odhaduje na 15 – 20%. Určenie podielu kontaminácie životného prostredia na vývoj zdravotného stavu však nie je jednoduché. Pohoda a kvalita života sú atribúty života človeka, spojené s objektívnymi javmi vonkajšieho prostredia ľudí a zároveň aj so subjektívnymi javmi ich „vnútorného prostredia“, charakterizovaného ich zdravotným stavom a psychikou. K základným charakteristikám zdravotného stavu obyvateľstva, odrážajúcich ekonomické, kultúrne, životné a pracovné podmienky patrí aj úmrtnosť – mortalita. Výška ukazovateľov celkovej úmrtnosti závisí však nielen od uvedených podmienok, ale ju bezprostredne ovplyvňuje aj veková štruktúra obyvateľstva. Všeobecne zlý zdravotný stav obyvateľstva, či už Slovenska alebo samotného okresu Ilava potvrdzuje ich úmrtnosť na najčastejšie príčiny, ktorými sú kardiovaskulárne ochorenia a onkologické ochorenia. Z ochorení obehovej sústavy prevláda predovšetkým ischemická choroba srdca, z nádorových ochorení - zhubný nádor dýchacích ciest. Obyvatelia okresu Ilava podľa Štatistiky hospitalizovaných v SR za rok 2009 najčastejšie zomierajú na choroby obehovej sústavy (520,2 úmrtí na 100 000 obyvateľov), nádorové ochorenia (260,7 úmrtí na 100 000 obyvateľov) a v menšej miere na, na vonkajšie príčiny chorobnosti a úmrtnosti (54,6 úmrtí na 100 000 obyvateľov) choroby tráviacej sústavy (53,2 úmrtí na 100 000 obyvateľov) a najmenej na choroby dýchacej sústavy (49,1 úmrtí na 100 000 obyvateľov). Veľmi závažné je pretrvávajúce konštatovanie, že v prípade prvých dvoch príčin smrti ide o dlhodobý nepriaznivý vývoj. V poslednom období – podobne ako v celej republike aj v Žilinskom kraji je zaznamenaný rapídny nárast alergií, najmä alergickej rinitídy sezónnej i celoročnej, bronchiálnej astmy, no aj dermorespiračného syndrómu a potravinovej alergie.


Zámer


IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE 1. POŽIADAVKY NA VSTUPY

1.1. ZÁBER PÔDY Umiestnenie navrhovanej činnosti je v Trenčianskom samosprávnom kraji, okrese Ilava v okrajovej zóne mesta Dubnica nad Váhom, v katastrálnom území Prejta. Pozemok navrhovaný pre výstavbu triediacej haly tvoria parcely č. 761/492, 761/373 o celkovej výmere 14.484 m2. Zastavaná plocha pre triediacu halu bude činiť 2.000 m2. Vzhľadom k umiestneniu navrhovanej činnosti sa záber poľnohospodárskej ani lesnej pôdy nepredpokladá, parcely sú definované ako zastavané plochy a nádvoria lokalizované mimo zastavaného územia obce. Pozemok navrhovaný pre výstavbu triediacej haly je majetkom spoločnosti EVPU, a.s. s existujúcou infraštruktúrou potrebnou pre daný výrobný proces. Predmetný pozemok sa nachádza v severovýchodnej okrajovej zóne mesta Dubnica nad Váhom, v tesnej blízkosti - západne od telesa skládky. Prístupovou komunikáciou k triediacej hale bude existujúca komunikácia. Pozemok na ktorom sa nachádza kazeta skládky s plánovaným navýšením kapacity skládky tvoria parcely č. 791/1 a 805/182. Pozemky, ktoré súvisia s technickou prevádzkou skládky a sú využívané tvoria parcely č. 781/1, 780/4, 781/3 a 780/1. Uvedené parcely sú definované ako zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy lokalizované mimo zastavaného územia obce. Nový záber pôdy pre navýšenie kapacity jestvujúcej kazety nebude potrebný.

1.2. ZDROJE A SPOTREBA VODY

Potreba vody počas výstavby Vzhľadom na stupeň projektovej dokumentácie, údaje o dodávateľskom zabezpečení, resp. subdodávateľoch, vyplývajúcich z navrhovaného členenia stavby budú spresnené po ukončení výberového konania, resp. v ďalšom stupni projektovej prípravy. Počas výstavby navrhovanej činnosti bude dimenzované sociálne zabezpečenie s napojením na vnútroareálový vodovod s vlastným meraním spotreby. Prívod vody bude z existujúcej vodovodnej prípojky areálu. Predpokladaný odber vody: Q1 - úžitková voda max. 0,250 l/s Q2 - pitná voda a voda pre sanitárne účely max. 0,350 l/s Q3 - požiarna voda min. 5,000 l/s Q - celková potreba vody na stavenisku min. 5,600 l/s


Zámer


Potreba vody počas prevádzky Areál skládky je napojený na verejný vodovod, ktorý slúži ako zdroj pitnej a úžitkovej vody na sociálno-hygienické účely a technologické účely. Voda je privádzaná vodovodnou prípojkou. Spotreba vody je meraná vodomerom. Potreba pitnej vody Triediaca linka predpokladá navýšenie pracovníkov o 30 zamestnancov . Odborný odhad potreby pitnej vody: počet zamestnancov 30 osôb špecifická potreba vody 80 l/osoba na deň priemerná denná potreba vody Qdeň = 30 x 0,08 = 2,4 m3/deň max. hodinové množstvo (predpoklad) Qhod

= = 0,332 l/s ročné množstvo Qrok =

2,4 x 236 = 566,4 m3/rok Potreba úžitkovej vody Prevádzka triediacej linky je bez potreby technologickej vody. Navýšenie kapacity skládky odpadov nepredpokladaná zvýšené nároky na technologickú vodu. Potreba požiarnej vody Potreba požiarnej vody pre vonkajší požiarny zásah Q = 25 l/s.

1.3. SUROVINOVÉ ZABEZPEČENIE

Počas výstavby Vzhľadom na stupeň projektovej dokumentácie údaje o dodávateľskom zabezpečení resp. subdodávateľoch, vyplývajúcich z navrhovaného členenia stavby bude surovinové zabezpečenie stavby spresnené po ukončení výberového konania resp. v ďalšom stupni projektovej prípravy.

Počas prevádzky Pre prevádzku triediacej linky bude základnou surovinou komunálny odpad (katalógové číslo 20 03 01) dovážaný na skládku. Denná spotreba komunálneho odpadu predstavuje objem 460 m3, čo je zásoba na 23 hodín práce separačnej linky. Projektová kapacita triediacej linky je 20.000 ton komunálneho odpadu ročne. Dlhoročné skúsenosti vedú k reálnemu predpokladu možnej separácie v objeme 55 – 65 % z celkového objemu doteraz uskladneného odpadu.

1.4. ENERGETICKÉ ZDROJE Elektrická energia


Zámer


Počas výstavby Ako prívod elektrickej energie pre potreby stavby bude slúžiť existujúci prívod elektrickej energie v areáli investora. Staveniskový rozvod bude vybavený staveniskovým rozvádzačom a vlastným meraním. Spotrebu nie je možné v súčasnom štádiu rozpracovania projektovej dokumentácie spoľahlivo predikovať.

Počas prevádzky Pre potreby navrhovanej stavby triediacej haly sa uvažuje s využitím napojenia na jestvujúcu trafostanicu, ktorá leží na dotknutom pozemku. Kapacita VN prípojky postačuje pre potreby elektrickej energie ako jediného zdroja energie. Potrebné káblové rozvody a osvetlenie bude napojené na vybudovanú prípojku v areáli triediacej haly. Potreba elektrickej energie bude nasledovná:

technologické zariadenia 110 kW osvetlenie 5 kW kúrenie / klimatizácia – vetranie kabíny ručného triedenia 10 kW

Potreba elektrickej energie v súvislosti s navýšením kapacity skládky sa nezmení. Plyn a teplo

Počas výstavby Zabezpečenie plynom počas výstavby navrhovanej činnosti sa nepredpokladá.

Počas prevádzky Zabezpečenie plynom počas prevádzky navrhovanej činnosti sa nepredpokladá. Vykurovanie / klimatizácia kabíny manuálneho triedenia v rámci objektu triediacej haly bude riešené elektrickými systémami so spotrebou uvedenou v predchádzajúcej kapitole.

1.5. DOPRAVNÉ RIEŠENIE

Počas výstavby Doprava počas výstavby bude smerovaná po príjazdovej ceste do areálu spoločnosti Unikomas a. s. a po existujúcich vnútroareálových komunikáciách. Dopravu zamestnancov na stavenisko zabezpečí dodávateľ výstavby resp. technológie.

Počas prevádzky Prístup ku skládke odpadov je z miestnej asfaltovej komunikácie. Vjazd a vstup dodávateľov odpadu do priestorov skládky odpadov je povolený len po odvážení vozidla. Váženie sa vykonáva na dynamickej nápravovej váhe VAMAST – 1 priamo napojenej na počítač v objekte obsluhy. Zvozové vozidlá, druh odpadu a jeho množstvo sú zaregistrované v prevádzkovom denníku skládky odpadov a pokračujú na určené miesto vyloženia. Celková kapacita príjmu odpadov je 15 áut/zmena. Pre


Zámer


potreby separovania odpadov v triediacej hale bude využitá existujúca priľahlá komunikácia na západnej strane areálu skládky.

1.6. NÁROKY NA PRACOVNÉ SILY

Počas výstavby Orientačne predpokladáme nasadenie cca 30 pracovníkov. Skutočne nasadené kapacity spresní ďalší stupeň projektovej prípravy resp. vyšší dodávateľ stavby do zahájenia prác, zohľadňujúc predpokladaný postup výstavby a kapacitné možnosti navrhovaného staveniska.

Počas prevádzky Realizácia navrhovanej činnosti predpokladá navýšenie zamestnanosti o 30 pracovníkov. Predbežne sa počíta s výrobnou prevádzkou na 2 zmeny.

1.7. VÝZNAMNÉ TERÉNNE ÚPRAVY A ZÁSAHY DO KRAJINY Významné terénne úpravy alebo zásahy do krajiny sa nepredpokladajú.

2. ÚDAJE O VÝSTUPOCH

2.1. OVZDUŠIE

Emisie počas výstavby

Za stacionárny zdroj znečistenia ovzdušia počas výstavby možno považovať vlastné stavenisko počas dostavby výrobnej haly. Stavebné mechanizmy a súvisiaca nákladná doprava budú zdrojom prašnosti a emisií. Znečistenie sa prejaví lokálne priamo na stavenisku a v menšej miere na prístupových komunikáciách. Prach sa môže v určitom rozsahu uvoľňovať do ovzdušia aj priamo z obnaženého pôdneho krytu pri zemných prácach ako aj z depónií vplyvom vetra. Vplyvy budú lokálne a dočasné, nepredpokladá sa zhoršenie kvality ovzdušia a intenzitu znečistenia je možné minimalizovať vhodnými opatreniami. Mobilné zdroje znečistenia ovzdušia počas výstavby budú predstavovať vozidlá stavebnej techniky pri navážaní stavebného materiálu a dovoze technologických liniek. Podľa predpokladov a skúseností z podobných zámerov môžeme očakávať maximálne dopravné zaťaženie v čase zemných prác. Odhad emisií z týchto zdrojov v celej etape výstavby nie je možné spoľahlivo predikovať.

Emisie počas prevádzky Realizáciou navrhovanej činnosti nevznikne nový stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia. Samotná skládka odpadov predstavuje malý zdroj znečistenia ovzdušia pre ktorý nie sú stanovené emisné limity. Mobilné zdroje znečisťovania počas prevádzky navrhovanej činnosti budú predstavovať dopravné prostriedky privážajúce komunálny odpad na skládku odpadov


Zámer


a obslužná doprava samotného areálu skládky a triediacej haly. Dovoz odpadu budú vykonávať nákladné autá do maximálnej dĺžky 10 m s intenzitou totožnou so súčasným stavom. Automobily produkujú emisie NOx, CO, prchavé organické látky (VOC) a zároveň sú zdrojom prašnosti (najmä frakcie PM10). Znečistenie môže byť zaznamenané v súvislosti s prevádzkou cestnej dopravy. Prejaví sa zvýšenou prašnosťou a tvorbou exhalátov v priestore spevnenej vozovky.

2.2. VODY

Počas výstavby Vzhľadom na rozsah a celkovú dobu výstavby predpokladáme súčasné nasadenie max. 30 pracovníkov, pre ktorých bude dimenzované sociálne zariadenie stavby. Objekt vybuduje zhotoviteľ zostavou 3 mobilných buniek. Bunky budú napojené na vnútroareálovú kanalizáciu zaústenú do existujúcej žumpy.

Počas prevádzky Splaškové odpadové vody Na zachytávanie splaškových odpadových vôd slúži žumpa s objemom 10 m3, ktorá je umiestnená pri prevádzkovom objekte skládky. Žumpa je vybudovaná ako nepriepustná betónová nádrž. Obsah žumpy je zneškodňovaný na čistiarni odpadových vôd. Prevádzkovateľ nemá uzatvorenú zmluvu na zneškodňovanie splaškových odpadových vôd. Odvoz realizuje na základe objednávky. Množstvo splaškových odpadových vôd počet zamestnancov

30 osôb množstvo splaškových vôd na zamestnanca

administratívy 80 l/osoba/deň denné množstvo splaškových odpadových

vôd Qdeň = 2,4 m3/deň ročné množstvo splaškových odpadových vôd Qrok = 566,4 m3/rok

Priemyselné odpadové vody Priemyselné odpadové vody na skládke odpadov a triediacej hale vznikať nebudú. V prevádzke skládky je vybudované zariadenie na čistenie kolies dopravných prostriedkov odchádzajúcich zo zariadenia. Vzniknutá odpadová voda sa zneškodňuje na ČOV v Dubnici nad Váhom. Vody z povrchového odtoku Povrchové vody z areálu skládky zo strany od štátnej cesty a z priestoru telesa II. etapy skládky odpadov sú odvádzané odvodňovacím rigolom cez odkalovaciu šachtu do recipienta Lieskoveckého potoka. Územím skládky odpadov preteká Lieskovecký potok, ktorý bol pred výstavbou zatrubnený do potrubia, ktoré je uložené v železobetónovom kanáli o rozmeroch 1500 x 2000 mm vedenom popod teleso skládky odpadov.


Zámer


2.3. ODPADY

Odpady vznikajúce počas výstavby

V zmysle zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov sú odpady vznikajúce výstavbou zaradené nasledovne:

Číslo skupiny, podskupiny a druh odpadu

Názov skupiny, podskupiny a druh odpadu

Kategória odpadu

Množstvo odpadu

(max. hodnota)

Spôsob nakladania s

odpadmi

13 02 06 Syntetické prevodové a mazacie oleje N 0,01 t R1/R9

15 01 01 Obaly z papiera a lepenky O 15 t R3

15 01 02 Obaly z plastov O 15 t R3

15 01 06 Zmiešané obaly O 5 t D1

15 01 10 Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami po maliarskych a tesniacich a izolačných prácach

N 3 t D1

17 01 01 Betón O 12 t R5

17 02 01 Drevo O 3 t R3

17 02 03 Plasty N 3 t R3

17 04 05 Oceľ O 10 t R4

17 04 11 Káble iné ako uvedené v 17 04 10 O 1 t R4

17 05 06 Zemina O 25 t R3

17 06 03 Iné izolačné materiály, ktoré sú alebo obsahujú nebezpečné látky N

1 t D1

20 03 01 Zmesový komunálny odpad O 2 t D10

Predpokladaný spôsob nakladania s odpadmi zmluvnou organizáciou je v tabuľke uvedený prostredníctvom kódov nakladania odpadov v zmysle prílohy č. 2 a 3 zákona o odpadoch. Nebezpečný odpad bude prepravovaný v zmysle dohody ADR upravujúcej podmienky prepravy nebezpečných vecí. Vzniknuté odpady budú zhromažďované do pristavených kontajnerov. Počas prepravy budú kontajnery prekryté plachtou proti zvíreniu prachu tak, aby nedochádzalo počas prepravy k jeho vypadávaniu alebo rozprášeniu.


Zámer


Uvedené odpady vznikajú pri výkopových prácach pre uloženie inžinierskych sietí, pri ich montáži a kompletizácii na mieste a budovaní príslušných zariadení, pri úprave terénu pre vybudovanie dopravnej infraštruktúry, úpravách svahov a položení podkladových vrstiev a asfaltových povrchov a pri ďalších stavebných prácach. Po ukončení výstavby, v rozsahu navrhovanej objektovej skladby, vybraný dodávateľ, v spolupráci s investorom stavby, predloží ku kolaudačnému konaniu, evidenciu odpadov zo stavby a doklady o ich zneškodnení, zmluvu na odvoz a zneškodňovanie komunálneho odpadu podľa platných právnych predpisov. Počas nakladania s odpadmi bude dodávateľ stavby rešpektovať a dôsledne plniť podmienky vyplývajúce z platnej legislatívy.

Odpady vznikajúce počas prevádzky Odpady vznikajúce počas prevádzky súvisia s technologickými jednotkami triediacej haly. Materiálový pôvod vyseparovaných zhodnotiteľných surovín je možné priradiť k nasledovným druhom odpadov: Číslo skupiny, podskupiny

a druh odpadu Názov skupiny, podskupiny a druh odpadu Kategória

odpadu

15 01 01 Obaly z papiera a lepenky O

15 01 02 Obaly z plastov O

15 01 03 Obaly z dreva O

15 01 04 Obaly z kovu O

15 01 05 Kompozitné obaly O

15 01 06 Zmiešané obaly O

15 01 07 Obaly zo skla O

15 01 09 Obaly z textilu O

19 12 01 Papier a lepenka O

19 12 02 Železné kovy O

19 12 03 Neželezné kovy O

19 12 04 Plasty a guma O

19 12 05 Sklo O

19 12 07 Drevo iné ako uvedené v 19 12 06 O

19 12 08 Textílie O

Predpokladané množstvá a spôsob spracovania je popísaný v kapitole II.8 tohto zámeru.


Zámer


2.4. HLUK A VIBRÁCIE

Počas výstavby Počas výstavby možno očakávať zvýšenie hluku, prašnosti a znečistenie ovzdušia spôsobené pohybom stavebných mechanizmov v priestore staveniska. Tento vplyv však bude obmedzený na priestor stavby a časovo obmedzený na dobu výstavby, predovšetkým v čase terénnych úprav a prekládky technickej infraštruktúry. Pre stavebnú činnosť možno uvažovať s orientačnými hodnotami akustického tlaku vo vzdialenosti 7 m od obrysu jednotlivých strojov:

nákladné automobily typu Tatra 87 - 89 dB(A) buldozér 86 - 90 dB(A) zhutňovacie stroje 83 - 86 dB(A) grader 86 - 88 dB(A) bager 83 - 87 dB(A) nakladače zeminy 86 - 89 dB(A)

Rozsah hladín hluku je určený výkonom daného stroja a jeho zaťažením. Nárast hlukovej hladiny pri nasadení viacerých strojov nemá lineárny aditívny charakter. Možno predpokladať, že pri nasadení viacerých strojov narastie hluková hladina na hodnotu 90 – 95 dB(A). Tento hluk sa nedá odcloniť protihlukovými opatreniami vzhľadom na premenlivosť polohy nasadenia strojov, ale dá sa riadiť len dĺžka jeho pôsobenia v rámci pracovného dňa. V období inštalácie triediacej linky budú zdrojom hluku stavebné mechanizmy a súvisiaca doprava na priľahlých komunikáciách (prevažne v rámci areálu skládky).

Počas prevádzky Zdroje hluku a vibrácií budú mierne zvýšené ako sú v súčasnosti. V dotknutom území v súčasnosti ako zdroje hluku vystupujú: skládkovanie doprava priľahlá skúšobňa zbraní a streliva

Predpokladaným zdrojom hluku pre vnútorné prostredie budú vlastná technológia triediacej linky ventilačné a klimatizačné agregáty.

Ich vplyv na zamestnancov musí byť v súlade s požiadavkami nariadenia vlády č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku. Zdrojom vonkajšieho hluku budú najmä preprava vstupných materiálov počas samotného skládkovania a prevádzky triediacej linky. Vzhľadom k plánovanému umiestneniu triediacej linky v nadväznosti na skládku a vzhľadom k súčasnej hladine hluku v tejto lokalite, je oprávnený predpoklad, že zmeny hlukovej záťaže súvisiace s realizáciou zámeru budú nevýznamné.


Zámer


Na základe skúseností z obdobných prevádzok je predpoklad, že hluková záťaž, ktorú bude spôsobovať navrhovaná činnosť a s ňou súvisiaca doprava v dotknutom okolí, nebude v najbližšom dotknutom chránenom vonkajšom priestore spôsobovať prekračovanie najvyšších prípustných hodnôt určujúcej veličiny pre hluk z iných zdrojov (priemyselné prevádzky a súvisiaca doprava vo vnútri územia sledovanej prevádzky). Podobne aj hluk z dopravy, súvisiacej so sledovanou prevádzkou, po pozemných komunikáciách mimo areálu navrhovanej činnosti, nebude prekračovať prípustné hodnoty určujúcej veličiny pre hluk z pozemnej dopravy v referenčnom časovom intervale deň, večer a noc. Možno teda konštatovať, že po zrealizovaní výstavby navrhovanej činnosti a jej uvedení do prevádzky, bude naďalej dominantným zdrojom hluku v tomto území hluk generovaný uvedenou dopravou. V zmysle platnej legislatívy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú organizácie a občania povinný vykonávať opatrenia na zníženie hluku a vibrácií a starať sa o to, aby pracovníci a ostatní občania boli len v najmenšej možnej miere vystavení hluku a vibráciám. Musia najmä zabezpečovať aby sa neprekračovali najvyššie prípustné hladiny hluku a vibrácií v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších zmien a doplnkov.

2.5. ŽIARENIE A INÉ FYZIKÁLNE POLIA V plánovanej prevádzke nebudú inštalované zariadenia, ktoré by mohli byť zdrojom elektromagnetického alebo rádioaktívneho žiarenia v zdraviu škodlivej intenzite.

2.6.TEPLO, ZÁPACH A INÉ VÝSTUPY Šírenie zápachu a tepla v takých koncentráciách, že by dochádzalo k ovplyvňovaniu pohody obyvateľov v najbližšom okolí nepredpokladáme, nakoľko sa lokalita z hľadiska rozptylu pachových látok vyznačuje značnou veternosťou počas celého roka a bez výraznejších inverzných javov spomaľujúcich prúdenie vzdušných hmôt. Teplo a zápach budú odsávané cez príslušné zariadenia vzduchotechniky. Vzhľadom na umiestnenie v nadväznosti na existujúcu skládku v dostatočnej vzdialenosti od obytnej zóny (cca 1,5 km) ako aj typ technológie triediacej linky sa dá hovoriť len o veľmi slabom alebo žiadnom navýšení zápachu v blízkosti zdroja. Počas prevádzky triediacej linky sa musí dodržať podmienka minimálneho časového skladovania, aby nedochádzalo k zvýšenému biologickému rozkladu.

2.7 VYVOLANÉ INVESTÍCIE V súčasnom štádiu poznania nie sú žiadne vyvolané investície známe.

3. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

3.1. VPLYV NA HORNINOVÉ PROSTREDIE A RELIÉF Vzhľadom na umiestnenie navrhovanej činnosti v nadväznosti na existujúci areál skládky nie nebezpečných odpadov nepredpokladáme žiadne vplyvy na geologické a geomorfologické pomery lokality. Potenciálnym negatívnym vplyvom na horninové prostredie môže byt v tomto prípade len náhodná havarijná situácia, ktorej však možno účinne predísť dôsledným dodržiavaním bezpečnostných a prevádzkových opatrení v


Zámer


zmysle platnej legislatívy uvedených v kapitole IV 10. Prevádzka bude realizovaná tak, aby bola v prípade havárie maximálne eliminovaná možnosť kontaminácie horninového prostredia.

3.2 VPLYVY NA POVRCHOVÉ A PODZEMNÉ VODY Vzhľadom na umiestnenie navrhovanej činnosti v nadväznosti na existujúci areál skládky nie nebezpečných odpadov nepredpokladáme žiadne vplyvy na povrchové a podzemné vody lokality. Povrchové vody z okolia skládky zo strany od štátnej cesty a z priestoru telesa II. etapy skládky odpadov sú odvádzané odvodňovacím rigolom cez odkalovaciu šachtu do recipienta Lieskoveckého potoka. Územím skládky odpadov preteká Lieskovecký potok, ktorý bol pred výstavbou zatrubnený do potrubia, ktoré je uložené v železobetónovom kanáli o rozmeroch 1500 x 2000 mm vedenom popod teleso skládky odpadov. Na zachytávanie splaškových odpadových vôd slúži žumpa s objemom 10 m3, ktorá je umiestnená pri prevádzkovom objekte. Žumpa je vybudovaná ako nepriepustná betónová nádrž. Obsah žumpy je zneškodňovaný na čistiarni odpadových vôd. Realizácia navrhovanej činnosti nepredpokladá vznik technologických odpadových vôd. Drenážna vrstva skládky odpadov pozostáva z vrstvy triedeného štrku frakcie 16/32 mm hrúbky 500 mm. Priečny spád drenážnej vrstvy je 2%. Na spodnom okraji priečneho spádu drenážnej vrstvy je uložené pozdĺžne drenážne potrubie z PEHD materiálu s priemerom 200 mm po obvode perforované, obalené sieťovinou v dĺžke 120 m. Potrubie je obalené sieťovinou uložené v násype zo štrku frakcie 16/32 v hrúbke 500 mm a ďalšej vrstvy štrku frakcie 8/16 v hrúbke 200 mm. Pozdĺžny sklon drenážneho potrubia je 2,5%. Na konci drenážneho potrubia je preplachovacie potrubie, vyvedené na najvyššiu kótu telesa skládky odpadov. Drenážne potrubie je zaústené do prečerpávacej šachty o objeme 7 m3, ktorá je priamo spojená s nádržou priesakovej kvapaliny o objeme 657 m3. Zachytené priesakové kvapaliny sú z prečerpávacej šachty spätne prečerpávané čerpadlom cez postrekovací systém do telesa skládky odpadov. Čerpanie je ovládané elektrickým časovým spínačom. Na čerpanie priesakových kvapalín slúžia 2 čerpadlá. V prípade potreby sú prebytočné priesakové kvapaliny odvážané na ČOV. Nádrž priesakovej kvapaliny má charakter otvoreného bazéna a slúži na odparovanie priesakovej kvapaliny. Signalizácia hladiny v nádrži priesakovej kvapaliny ani v prečerpávacej šachte nie je zabezpečená, nakoľko kontrolu funkčnosti vykonávajú pracovníci v 3 zmenách 24 hodín denne. Tesnenie nádrže priesakovej kvapaliny je rovnaké ako tesnenie telesa skládky odpadov. Potenciálnym negatívnym vplyvom na vodné pomery môže byť len náhodná havarijná situácia, ktorej však možno účinne predísť dôsledným dodržiavaním bezpečnostných a prevádzkových opatrení v zmysle platnej legislatívy uvedených v kapitole IV 10. Vzhľadom na vyššie uvedené hodnotíme vplyv navrhovanej činnosti na vodné pomery ako bez vplyvu.

3.3 VPLYVY NA OVZDUŠIE A KLÍMU Pri zemných prácach dôjde k dočasnému zvýšeniu prašnosti spôsobeného činnosťou stavebných mechanizmov v rámci areálu. Súčasne dôjde aj k nárastu objemu


Zámer


výfukových splodín v ovzduší areálu a na trase prístupových ciest. Tento vplyv výraznejšie nezhorší kvalitu ovzdušia, bude krátkodobý a nepravidelný. Vplyv hodnotenej činnosti na ovzdušie dotknutého územia počas prevádzky je daný miernym zvýšením emisií v území z obslužnej dopravy prevádzky. Nedôjde však k presiahnutiu koncentrácie imisných limitných hodnôt (aj vzhľadom na kumuláciu so súčasným stavom) a bude spĺňať požiadavky a podmienky, ktoré sú ustanovené platnými právnymi predpismi na ochranu ovzdušia. Nakoľko dôjde v porovnaní so súčasným stavom len k zanedbateľnému zvýšeniu znečisťujúcich látok do ovzdušia, hodnotíme vplyv navrhovanej činnosti na ovzdušie a klímu ako nevýznamný.

3.4. VPLYVY NA PÔDU Keďže realizáciou činnosti nedôjde k záberu poľnohospodárskej ani lesnej pôdy, a výstavba bude lokalizovaná v nadväznosti na areál skládky na pozemkoch klasifikovaných ako zastavané plochy a nádvoria, hodnotíme tento vplyv ako bez vplyvu. Kontaminácia pôdy sa nepredpokladá, počas realizácie aj prevádzky hodnotenej činnosti predstavuje takéto ovplyvnenie iba riziko pri náhodných havarijných situáciách (únik ropných látok zo stavebných a prevádzkových automobilov, prípadne kontaminácia únikom používanej technologickej chémie). Tieto negatívne vplyvy tak majú iba povahu možných rizík.

3.5. VPLYVY NA FAUNU, FLÓRU A ICH BIOTOPY Činnosťou nedôjde k narušeniu záujmov ochrany prírody a krajiny. Umiestnenie posudzovanej činnosti je navrhované v území, na ktoré sa vzťahuje prvý - všeobecný stupeň ochrany, bez zvláštnej územnej alebo druhovej ochrany. Vzhľadom na synantrópny charakter fauny a flóry a nízku druhovú diverzitu v posudzovanej lokalite, nepredpokladáme negatívny vplyv na faunu a flóru. Realizáciou navrhovanej činnosti nedôjde k asanácii vzrastlých drevín. Prevádzkovanie navrhovanej činnosti nepredstavuje činnosť v území zakázanú a hodnotíme ju preto ako bez vplyvu.

3.6. VPLYVY NA KRAJINU Posudzovaná činnosť nebude mať vzhľadom na svoj charakter negatívny vplyv na štruktúru a scenériu krajiny. Štruktúra krajiny nebude zmenená nakoľko sa jedná o územie, kde sa už obdobná činnosť vykonáva a funkčné využitie územia sa nezmení. Vplyvy navrhovanej činnosti na krajinu hodnotíme ako nevýznamné.

3.7. VPLYV NA OBYVATEĽSTVO Keďže je dotknuté územie lokalizované v okrajovej časti zastavaného územia v dostatočnej vzdialenosti od obývaných objektov, nebude mať posudzovaná činnosť počas prevádzky zásadný negatívny vplyv na obyvateľov najbližších obytných súborov. Dlhodobý vplyv bude predovšetkým daný zanedbateľným zvýšením imisií oproti súčasnému stavu. Realizáciou posudzovanej činnosti v žiadnom prípade nedôjde k presiahnutiu koncentrácie imisných limitných hodnôt (aj vzhľadom na kumuláciu so súčasným stavom) a navrhovaná činnosť bude spĺňať požiadavky a podmienky, ktoré sú ustanovené platnými právnymi predpismi na ochranu ovzdušia.


Zámer


Predpokladáme, že hluková záťaž na najbližšie obytné súbory z mobilných zdrojov ako aj z prevádzky bude v porovnaní so súčasným stavom nevýznamná. Prevádzka navrhovanej činnosti nebude pri dodržaní platných bezpečnostných a hygienických opatrení zdrojom iných škodlivín, ktoré by mohli ohroziť zdravie obyvateľstva. Počas prevádzky bude mať posudzovaná činnosť priamy pozitívny dopad na obyvateľstvo, pretože prispieva k vytvoreniu podmienok na zvýšenie zamestnanosti a zvyšuje zhodnocovanie odpadov v rámci regiónu. Vzhľadom na vyššie uvedené hodnotíme vplyvy zámeru na obyvateľstvo zo sociálneho a ekonomického hľadiska ako pozitívne.

4. HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK Prevádzka navrhovanej činnosti nebude mať významný vplyv na zdravotný stav obyvateľstva nakoľko bude porovnateľná so súčasným stavom. Vlastná prevádzka navrhovanej činnosti pri dodržaní platných bezpečnostných a hygienických limitov nebude zdrojom nadlimitných toxických alebo iných škodlivín, ktoré by významným spôsobom zvýšili zdravotné riziká dotknutého obyvateľstva. Možné negatívne vplyvy posudzovanej činnosti na život a zdravie zamestnancov prevádzky predstavujú:

práca v hlučnom prostredí, práca so zariadeniami, vyžadujúcimi odbornú obsluhu, manipulácia s odpadmi manipulácia a skladovanie materiálov, ktoré majú potenciál k vzplanutiu alebo

výbuchu. Všeobecné zásady dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, týkajúce sa aj zaobchádzania s chemickými látkami a prípravkami a konkrétne povinnosti zamestnávateľa sú určené v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v jeho vykonávacom nariadení vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci. Obsluha linky vyžaduje riadne zaškolenie, pravidelnú kontrolu a preskúšavanie pracovníkov.

5. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA Prevádzka posudzovanej činnosti nebude mať vplyv na chránené územia ani ochranné pásma. Činnosťou nedôjde k narušeniu záujmov ochrany prírody a krajiny. Prevádzka je navrhovaná v území, na ktoré sa vzťahuje prvý - všeobecný stupeň ochrany, bez zvláštnej územnej alebo druhovej ochrany. Užívanie areálu na predmetný zámer nepredstavuje činnosť v území zakázanú. Areál pre navrhovanú činnosť priamo nezasahuje do ekologicky hodnotných segmentov krajiny ani nenaruší funkčnosť žiadneho prvku ÚSES.

6. POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA Syntézy v predchádzajúcich kapitolách dokladujú, že výsledné komplexné pôsobenie navrhovanej činnosti je dané zaťažením prostredia antropogénneho a sčasti prírodného charakteru a pozitívnym dopadom na obyvateľstvo a jeho socio - ekonomické aktivity.


Zámer


Ako vyplýva z predchádzajúcich hodnotení vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia, výsledný dopad možno zhodnotiť ako nepatrný vzhľadom na minimum priamych dopadov a reálnu možnosť účinne ovplyvniť hlavné riziká realizáciou vhodných opatrení. Výsledné pôsobenie navrhovanej činnosti neohrozí funkčnosť prvkov ekologickej stability a osobitne chránených častí prírody, ani charakter krajinnej štruktúry so zastúpením cenných a významných prvkov v dotknutom území. Vo vzťahu k ekonomickému a sociálnemu vývoju v území sa navrhovaná činnosť radí k celospoločensky prospešným, pričom výsledná záťaž na prostredie je prijateľná a zachováva jeho kvality v lokálnom i širšom meradle. Navrhovaná činnosť nie je v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Aby nedošla do konfliktu s inými legálnymi čiastkovými záujmami je nevyhnutné jej usmernenie a limitovanie povoľovacími procesmi. Dodržiavanie súladu s právnymi predpismi vyžaduje kontrolu a dohľad nad prevádzkou navrhovanej činnosti s podmienkami stanovenými v povoľovacom procese a s dotknutými právnymi predpismi. Vplyvy navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia sú opísané v kapitole C III. pričom ich významnosť sa znižuje so zvyšujúcou sa vzdialenosťou od hodnotenej činnosti. Z hľadiska komplexného posúdenia očakávaných vplyvov môžeme zhodnotiť, že vo väčšine sledovaných ukazovateľov je činnosť hodnotená ako bez vplyvu, v prípade vplyvu na obyvateľstvo a jeho socioekonomické aktivity ako pozitívna.

7. PREDPOKLADANÉ VPLYVY PRESAHUJÚCE ŠTÁTNE HRANICE Posudzovaná činnosť nebude mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice a nenapĺňa podmienky § 40 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a kritériá uvedené v prílohe č. 13. a č. 14. predmetného zákona.

8. VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU SPÔSOBIŤ VPLYVY S PRIHLIADNUTÍM NA SÚČASNÝ STAV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V DOTKNUTOM ÚZEMÍ Nepredpokladáme negatívne vyvolané súvislosti v dotknutej lokalite ani jej bezprostrednom okolí.

9. ĎALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S realizáciou činnosti sú spojené aj určité riziká havarijného respektíve katastrofického charakteru. Môže k nim dôjsť v dôsledku rizikových situácií spôsobených vojnovým konfliktom, sabotážou, haváriou (zlyhanie technických opatrení alebo ľudského faktora) alebo extrémnym pôsobením prírodných síl (vietor, sneh, mráz, zemetrasenie). Dôsledkom rizikovej situácie môže byť kontaminácia horninového prostredia, pôdy a povrchových aj podzemných vôd napr. ropnými látkami, požiar, ale aj poškodenie zdravia alebo smrť. Štatisticky sa jedná o veľmi málo pravdepodobné situácie, ktoré je možné minimalizovať až vylúčiť dodržiavaním technologických postupov a bezpečnostných opatrení pri výstavbe ako aj konkrétnych prevádzkových predpisov pri jednotlivých prevádzkach.


Zámer


10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov činnosti vyplývajú z existujúcich legislatívnych noriem, ktoré upravujú prevádzkovanie takýchto prevádzok, technologických postupov a technického vybavenia objektov, o ktorých sme písali v predchádzajúcich kapitolách, ako aj z opatrení, ktoré vyplynú zo stanovísk dotknutých orgánov.

10.1. ÚZEMNOPLÁNOVACIE OPATRENIA Územnoplánovacie opatrenia nie sú potrebné, keďže realizácia zámeru je v súlade s aktuálnym znením územného plánu mesta Dubnica nad Váhom.

10.2. TECHNICKÉ OPATRENIA Na zmiernenie nepriaznivých vplyvov činnosti v danej lokalite sú navrhnuté tieto opatrenia počas výstavby, resp. počas prevádzky hodnotenej činnosti:

areál skládky odpadov musí byť zabezpečený súvislým, neporušeným oplotením a uzamykateľnou bránou.

pri vstupe do zariadenia musí byť umiestnená informačná tabuľa so základnými aktuálnymi údajmi o skládke odpadov.

vstup osôb a vozidiel na skládku odpadov počas pracovnej doby zariadenia musí odsúhlasiť zodpovedný pracovník skládky odpadov.

na skládku odpadov je možné preberať odpad až po kontrole druhu dodaného odpadu, jeho množstva, preverení údajov o pôvode a vlastnostiach odpadu, ako aj údaje o dodávateľovi odpadu.

zodpovedný pracovník musí zaevidovať údaje o preberanom odpade do prevádzkového denníka a vyhotoviť držiteľovi odpadu potvrdenie o prevzatí odpadu.

vizuálna kontrola odpadu sa musí vykonávať aj počas vysýpania odpadu na určenej časti skládky odpadov.

odpad, ktorý nezodpovedá deklarovaným údajom zodpovedný pracovník skládky odpadov nesmie na skládku odpadov prevziať.

o odpade neprevzatom na skládku odpadov musí jej prevádzkovateľ bezodkladne informovať príslušný orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve.

prevzatý odpad musí byť na skládke odpadov uložený na vopred určené miesto podľa pokynov zodpovedného pracovníka tak, aby bola zabezpečená stabilita odpadu najmä s ohľadom na zabránenie zosuvom. A.11. Prijaté stabilizované odpady na skládku odpadov musia byť uložené v osobitnej, na to určenej časti skládky odpadov a to až po predložení dokladu, že hodnoty koncentrácie látok vo vodnom výluhu neprekročili hraničné hodnoty uvedené v prílohe č. 14 vyhlášky.

na skládke odpadov musí byť dodržiavaná technológia skládkovania, t.j. ukladanie a hutnenie odpadu. Ukladané komunálne odpady a biologicky rozložiteľné odpady musia byť pri zhutňovaní prekrývané inertným materiálom.

tesnenie skládky odpadov musí zodpovedať požiadavkám na tesnenie skládky odpadov, ktorý nie je nebezpečný v zmysle vyhlášky.

odvádzanie a zachytávanie priesakovej kvapaliny sa musí vykonávať len do systému vodotesných nádrží, zloženého z podzemnej prečerpávacej šachty s


Zámer


celkovým objemom 7 m3 a z nadzemnej akumulačnej nádrže priesakovej kvapaliny s celkovým objemom 657 m3.

povrchové vody pritekajúce z okolia skládky odpadov musia byť odvádzané odvodňovacou priekopou po obvode skládky tak, aby sa zabránilo ich prieniku do odpadov uložených na skládke odpadov.

splaškové odpadové vody musia byť odvádzané do podzemnej nepriepustnej žumpy s objemom 10 m3 a po jej naplnení vyvážané na vyhovujúcu čistiareň odpadových vôd na základe hospodárskej zmluvy s prevádzkovateľom čistiaceho zariadenia.

kvalita podzemných vôd v okolí skládky odpadov musí byť sledovaná v monitorovacích objektoch, z ktorých jeden L6 je umiestnený nad skládkou odpadov a tri L3, L4 a L5 sú umiestnené pod skládkou odpadov v smere prúdenia podzemných vôd.

na skládke odpadov nesmú byť dlhodobo skladované žiadne nebezpečné látky (ropné látky, chemikálie).

manipulácia s pohonnými hmotami a ropnými olejmi používanými do mechanizmov, využívaných na skládke odpadov musí byť vykonávaná na takej ploche a takým spôsobom, aby sa v prípade úniku týchto nebezpečných látok zabránilo ich prieniku do povrchových alebo podzemných vôd.

skládka odpadov musí byť vybavená funkčným zariadením na čistenie dopravných prostriedkov, ktoré zamedzí znečisteniu prístupových komunikácii dopravnými prostriedkami vychádzajúcimi zo skládky odpadov.

Organizačné a prevádzkové opatrenia v prevádzke bude zavedený program kontroly a údržby všetkých zariadení a

program školenia a informovanosti zamestnancov o preventívnych opatreniach na zníženie špecifického nebezpečenstva pre životné prostredie.

je potrebné zabezpečiť priestor pred vniknutím nepovolaných osôb do areálu. zhotoviteľ stavby je povinný dodržiavať predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci. pred začatím prevádzky aktualizovať Prevádzkový poriadok (podľa § 7 NV SR č.

355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci

aktualizovať schválený Plán opatrení pre prípady havarijného zhoršenia akosti vôd, aktualizovať požiarne a poplachové smernice a požiarny a poplachový plán. pri prevádzke činnosti dodržať ustanovenia NV SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych

zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku. Pri prevádzke činnosti dodržať ustanovenia NV SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci

10.3. KOMPENZAČNÉ OPATRENIA Identifikované vplyvy nevyžadujú kompenzačné opatrenia v súčasnom štádiu poznania.

10.4. INÉ OPATRENIA


Zámer


Identifikované vplyvy nevyžadujú iné opatrenia v súčasnom štádiu poznania.

11. POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SA NAVRHOVANÁ ČINNOSŤ NEREALIZOVALA Ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala, zostali by plochy v rámci okrajjovej zóny mesta s nevyužitým potenciálom separácie odpadu resp. so súčasnou kapacitou skládkovania, čo by neumožnilo vznik 30 nových pracovných miest, čo má v súčasnej dobe a danom regióne mimoriadny význam. V prípade, že by sa navrhovaný zámer nerealizoval a výstavba navrhovanej triediacej haly by sa neuskutočnila, znamenalo by to pre región a jeho obyvateľov zotrvanie v oblasti nakladania s vyseparovanými zložkami odpadu na súčasnom stave; vývoj v oblasti legislatívy i technológií však smeruje k tomu, že mestá a obce, obchodné a výrobné prevádzky budú musieť v čoraz väčšej miere zhodnocovať svoj odpad, a tak by tento krok predstavoval oddialenie riešenia jestvujúceho stavu. Zvyšujúce sa poplatky za zneškodnenie odpadu skládkovaním a tlak legislatívy na zvyšovanie podielu separovaného zberu a následného zhodnotenia vyseparovaného odpadu privedie spádový región znova k predmetnému problému – vybudovaniu nového dotrieďovacieho centra s možnosťou dotriedenia odpadu a zabezpečením optimalizácie podmienok pre ďalšiu manipuláciu a nakladanie s vyseparovanými zložkami odpadov v rámci odpadového hospodárstva regiónu. Vzhľadom k vybranej lokalite, kde je už v súčasnosti prevádzkovaný areál skládky odpadov, je navrhnutá lokalita ako centrum odpadového hospodárstva oblasti optimálnym riešením. 12. POSÚDENIE SÚLADU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S PLATNOU ÚZEMNOPLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU A ĎALŠÍMI RELEVANTNÝMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI Navrhovaná činnosť je v súlade s aktuálnym znením územného plánu mesta Dubnica nad Váhom. Nakoľko sa jedná o činnosti – separovanie a spracovanie druhotných surovín z odpadov, ktorá dopĺňa už prevádzku zariadenia na zneškodňovanie odpadov skládkovaním v už existujúcej prevádzke, využíva časť územia, ktorá nie je pre prevádzku skládkovania využitá nie je predpoklad, že navrhované úpravy areálu a rozšírenie činnosti by mohli byť v rozpore s uvedenými dokumentmi. 13. ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH OKRUHOV PROBLÉMOV O záujmovom území je v súčasnosti dostatočné množstvo informácií, na základe ktorých môžeme konštatovať, že najdôležitejšie okruhy problémov boli identifikované a riešené, či už v technickom riešení posudzovanej činnosti alebo navrhovanými zmierňovacími opatreniami. Pokiaľ v etape posúdenia zámeru pre zisťovacie konanie nedôjde k objaveniu sa nových skutočností, ktoré by zásadným spôsobom menili náhľad na posudzovanú činnosť, navrhujeme ukončiť posudzovanie predloženým zámerom.


Zámer


V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU Zámer je predložený v jednom variante, nakoľko na základe žiadosti navrhovateľa Ministerstvo životného prostredia v SR v zmysle § 22 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upustilo od požiadavky variantného riešenia predloženého zámeru. Dôvodom žiadosti bol fakt, že obdobná činnosť už na predmetnej lokalite existuje, dôjde len k navýšeniu kapacít a zhodnotenia komunálneho odpadu prostredníctvom separácie na triediacej linke.

1. TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ A URČENIE ICH DÔLEŽITOSTI NA VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU Pre hodnotenie vplyvov zámeru na životné prostredie a zdravie obyvateľstva bola použitá metóda hodnotiaceho opisu. Súbory kritérií hodnotenia boli vyberané tak, aby charakterizovali spektrum vplyvov a ich významnosť. Pre navrhovanú činnosť boli ako významné kritéria hodnotenia identifikované vplyvy na obyvateľstvo dotknutého územia prostredníctvom výstupov znečisťovania ovzdušia, vstupu dopravy, dopadov na zdravotný stav obyvateľstva a v neposlednom rade sociálnoekonomický vplyv navrhovanej činnosti. Kritériá očakávaných vplyvov boli vytvorené z hľadiska kvalitatívneho, časového priebehu pôsobenia a formy pôsobenia.

2. VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU ALEBO STANOVENIE PORADIA VHODNOSTI PRE POSUDZOVANÉ VARIANTY V porovnaní s nulovým variantom bude realizácia zámeru znamenať zanedbateľné navýšenie mobilných zdrojov znečisťovania ovzdušia a bude spojená s vyššou mierou zhodnocovania odpadov v porovnaní so súčasným stavom. V prípade nulového variantu by bolo potrebné hľadať iné možnosti zhodnocovania odpadu v inej lokalite. Vzhľadom na priestorové možnosti a predurčenie územia pre aktivity v oblasti odpadového hospodárstva dané územným plánom, by bolo takéto riešenie menej výhodné a to predovšetkým s ohľadom na logistiku a budovanie infraštruktúry potrebnej pre daný druh činnosti. Vzhľadom na charakter lokality pri dodržaní platnej legislatívy a predpisov pre nakladanie a zhodnocovanie druhotných surovín z odpadov, ako aj predpisov a technických noriem pre výstavbu zariadenia, bude zabezpečený minimálny negatívny vplyv stavby a prevádzky na životné prostredie zdravie a pohodu obyvateľstva. Pri hodnotení vplyvov bol porovnaný nulový variant riešenia a navrhovaný variant riešenia. Navrhovaný variant riešenia má predovšetkým pozitívne socioekonomické vplyvy (zamestnanosti) a napĺňa trend zhodnocovania odpadu a znižovania množstva odpadu zneškodňovaného skládkovaním. Sprievodné negatívne vplyvy súvisiace s výstavbou a prevádzkou navrhovaného variantného riešenia nepredstavujú významné riziko ohrozenia životného prostredia a jeho zložiek. Preto je navrhované variantné riešenie z hľadiska životného prostredia prijateľné.


Zámer


Z pohľadu ochrany prírody sa v území nenachádzajú žiadne veľkoplošné ani maloplošné chránené územia vyčlenené v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Platí tu prvý stupeň ochrany. V predmetnom území sa nenachádzajú žiadne kultúrne pamiatky chránené v zmysle zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Porovnaním navrhovanej činnosti s nulovým variantom je zrejmé, že prinesie zvýšenie pozitívnych vplyvov v sociálnej sfére pri zanedbateľnom navýšení negatívnych výstupov do jednotlivých zložiek životného prostredia. Na základe uvedených skutočností odporúčame realizáciu navrhovanej činnosti, s podmienkou realizácie zmierňujúcich opatrení uvedených v kapitole IV.10, ktoré predstavujú optimálny variant.

3. ZDÔVODNENIE NÁVRHU OPTIMÁLNEHO VARIANTU Realizáciou uvedeného variantu dôjde k efektívnemu využitiu priestorov okrajovej zóny mesta, zvýšeniu zamestnanosti v regióne a v neposlednom rade k vyššiemu zhodnocovaniu odpadov v porovnaní so súčasným stavom. Realizáciou a prevádzkou zámeru nedôjde k významnému ovplyvneniu životného prostredia a zdravia obyvateľstva.

VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA Príloha 1: Situácia1: 50 000 s vyznačením navrhovanej činnosti Príloha 2: Koordinačná situácia Príloha 3: Vizualizácia triediacej linky

VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU 1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA VYPRACOVALA PRE ZÁMER, A ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV

ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV Valašík, V.: II. etapa – II. kazeta NAVÝŠENIE KAPACITY zmena č. 3 – technická

správa, Dunajská Lužná, máj 2012

ZOZNAM ZDROJOV INFORMÁCII Z INTERNETU Bezák, J.: Slovensko - Hodnotenie radónového rizika z geologického podložia

miest s počtom obyvateľov nad 10 000 a okresných miest s vysokým a stredným radónovým rizikom - vybrané mestá Slovenskej republiky, Orientačný IGP, ŠGÚDŠ - Geofond, Bratislava, 1994

Čurlík, J., Ševčík, P., 1999: Geochemický atlas SR, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, MŽP, Bratislava, MŽP, Bratislava,

Gregor J.: Chránené územia Slovenska, 8, 1987, Jarolímek, I., Zaliberová, M., Mucina, L., Mochnacký, S.: Vegetácia Slovenska -

Rastlinné spoločenstvá Slovenska, 2. Synantropná vegetácia, Veda, Bratislava, 1997

Klinda J.: Chránené územia prírody v SSR, Obzor, Bratislava, 1985 kol. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Vydavateľstvo SAV, Bratislava,

VEDA, 1977


Zámer


kol.: Atlas krajiny SR, MŽP SR Bratislava, 2002 kol.: Atlas SSR, SAV a SÚGK, Bratislava, 1980 kol.: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí a pohlavia v roku 1999, ŠÚSR,

Bratislava, 2000 kol.: Klimatické pomery na Slovensku, Zborník prác č. 33/3, SHMÚ, Bratislava,

1991 kol.: Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska. Bazálna referenčná

taxonómia, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 2000 Korec a kol.: Kraje a okresy Slovenska – nové administratívne členenie, Q 111

Bratislava, 1997 Petrovič, Š. a kol.: Klimatické a fenologické podmienky Západoslovenského kraja,

Praha 1968 Ružičková, Ružička, M.: Štúdium druhotnej štruktúry krajiny na príklade

modelového územia, Questiones Geobiologicae, Problémy biológie krajiny,12, VEDA, Bratislava 1973

ZOZNAM ZDROJOV INFORMÁCII Z INTERNETU @ http://www.enviroportal.sk @ http://www.sazp.sk @ http://www.air.sk @ http://www.shmu.sk @ http://www.statistics.sk/mosmis @ http://www.podnemapy.sk @ http://www.upsvar.sk @ http://www.saget.szm.sk @ http://sk.wikipedia.org @ http://www.pamiatky.sk @ http://www.sopsr.sk @ http://uzemneplany.sk @ http://www.dubnica.sk

LEGISLATÍVA Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení zákonov č. 275/2007 Z. z., č. 454/2007 Z. z., zákona č. 287/2008 Z. z., zákona č. 117/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z .z. a zákona č. 258/2011 Z. z.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 113/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení zákona č. 161/2001 Z. z. zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 478/2002 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č. 571 /2005 Z. z., zákona č. 203/2007


Zámer


Z. z., zákona č. 529/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z z. a zákona č. 286/2009 Z. z.

Zákon č. 137/2010 Z. z. o ochrane ovzdušia Vyhláška MPŽPRR SR č. 356/2010 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

zákona o ovzduší Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 230/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 384/2009 Z. z., zákona č. 134/2010 Z. z. ,zákona č. 556/2010 Z. z. a zákona č. 258/2011 Z. z.

Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach, v znení zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 230/2005 Z. z., zákona č. 515/2008 Z z. a zákona č. 394/2009 Z. z.

Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch (úplné znenie zákon č. 409/2006 Z. z.) Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 261/2002, zákona č. 393/2002 Z. z., zákona č. 529/2002 Z. z. ,zákona č. 188/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 24/2004 Z. z., zákona č. 443/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č.571/2005 Z. z. a zákona č. 127/2006 Z. z., zákona č. 514/2008, zákona č. 515/2008 Z z., zákona č. 519/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 386/2009 Z. z., zákona č. 119/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z. a zákona č. 258/2011 Z. z.

Vyhláška MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení vyhlášky č. 509/2002 Z. z., vyhl. č. 128/2004 Z. z., vyhl. 599/2005 Z. z., vyhl. 301/2008 Z. z. a vyhl. č. 263/2010 Z. z.

Vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky č. 409/2002 Z. z., vyhl. MŽP SR č. 129/2004 Z. z.

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 205/2004 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z. , zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 454/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z z., zákona č. 117/2010 Z. z. ,zákona č. 145/2010 Z. z.

Zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 355/2007 Z. z. a zákona č. 359/2007 Z. z.

Zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších


Zámer


predpisov znení zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z. a zákona č. 170/2009 Z. z.

Vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 140/2008 Z. z., zákona č. 132/2010 a zákona č. 136/2010

2. ZOZNAM VYJADRENÍ A STANOVÍSK VYŽIADANÝCH K NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRED VYPRACOVANÍM ZÁMERU Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia environmentálneho hodnotenia

a riadenia, odbor environmentálneho posudzovania, vyjadrenie č. 6698/2012-3.4/ik, zo dňa 16.07.2012 - upustenie od variantného riešenia navrhovanej činnosti

3. ĎALŠIE DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE O DOTERAJŠOM POSTUPE PRÍPRAVY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A POSUDZOVANÍ JEJ PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE K doterajšiemu postupu prípravy „Zámeru“ a posudzovaní jeho predpokladaných vplyvov neboli k dispozícii žiadne doplňujúce informácie.


Zámer


VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU Bratislava, jún 2012

IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV 1. SPRACOVATELIA ZÁMERU.

EKOCONSULT – enviro, a. s. Miletičova 23 821 09 Bratislava

Koordinátor: Ing. Mikuláš Janovský Spoluriešitelia: RNDr. Ľuboš Haltmar Mgr. Peter Joniak, PhD.

2. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM (PEČIATKOU) SPRACOVATEĽA ZÁMERU A PODPISOM (PEČIATKOU) OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA ............................................... Ing. Mikuláš Janovský EKOCONSULT – enviro, a. s. za spracovateľa zámeru pečiatka ............................................... Ing. Peter Antoš

Unikomas a. s. za navrhovateľa zámeru pečiatka


Zámer


PRÍLOHY

Documents

Proces EIA | Triediaca linka odpadov a navýšenie kapacity skládky Lieskovec - Dubnica nad Váhom | 2012