1

KYSUCA

Cesta ku prameňu Kysuce

Metodický materiál

PhDr. Michal Čarnecký

3

ÚVOD

Kysuca. Rieka, ktorá dala názov krásnemu, ale drsnému kraju na severozápade Slovenska.

Tvrdý život na Kysuciach odjakživa kontrastoval s krásnou prírodou. Rieka Kysuca sa ako

modrá stuha vinie malebným krajom od Makova až k budatínskemu hradu pri Žiline.

V okolí sa nachádzajú kultúrne pamiatky, ktoré by vás taktiež mohli zaujať. Pri návšteve

rieky Kysuce môžete zažiť veľa zábavy a pritom urobiť niečo pre svoje zdravie a rozšíriť

svoje vedomosti. Zároveň by sme chceli pripravenou video pozvánkou pozvať aj ľudí z iných

regiónov, aby navštívili rieku Kysuca, kde môžu vidieť aj krásnu prírodu, ktorú v meste

neuvidia. Cieľom práce je oboznámiť s riekou ostatných Kysučanov, ktorí v regióne žijú, ale

doposiaľ pri prameni rieky neboli alebo nedisponujú vedomosťami o rieke. A stým spojená

tvorba video pozvánky, ktorá má upútať pozornosť aj ostatných „nekysučanov“, čo objavujú

krásy Slovenska.

4

1 RIEKA KYSUCA

1.1 Rieka Kysuca a jej opis toku

Kysuca je rieka prameniaca pod vrchom Hričovec a pri Žiline sa vlieva do rieky Váh. Meno

rieky nesie aj región Kysuce. Rieka má štrkovité riečisko, miestami s balvanmi. Údolie rieky

je dosť široké s peknými výhľadmi. Preteká okrajom pohorí Turzovská vrchovina na ľavom

brehu, Javorníky na pravom brehu, Kysucké Beskydy a Kysucká vrchovina tiež na ľavej

strane, pričom je ústím pre 13 väčších prítokov. Rieka prvú polovicu svojej dĺžky tečie

severovýchodným smerom, pri Čadci sa stáča smerom na juh. Kysuca preteká celým územím

regiónu Kysúc, pričom na hornom toku tečie zo západu na východ, za Čadcou sa stáča a ďalej

pokračuje južným smerom. Celková dĺžka toku je 66,6 km, rieka odvodňuje územie s plochou

približne 1 053 km², z čoho väčšina leží na území Slovenska, malá časť leží na území Českej

republiky, kde hranica rozvodia prebieha po hrebeni geomorfologických celkov Moravsko-

sliezske Beskydy a Jablunkovská vrchovina, po línii Veľký Polom (1 067,3 m n. m.)

a Gírová (839,9 m n. m.) - česko-poľská štátna hranica. Vrcholom Gírovej prechádza hlavné

európske rozvodie medzi Odrou a Dunajom.

Rieka, najmä v hornom úseku do Čadce, prechádza peknou krajinou, širokým údolím, ktoré

lemujú na pravej zo západu sú to Javorníky s najvyšším vrcholom Veľkým Javorníkom (1071

m). Na severe Kysuce Moravsko-sliezske Beskydy s najvyšším veľkým Polomom (1067 m).

Z východu sú to Kysucké Beskydy s najvyšším vrcholom - symbolom Kysúc - Veľkou Račou

vysokou 1236 m. A aby to nebolo málo, časť južného územia pokrýva Kysucká vrchovina

s najznámejším vrcholom Ľadonhorou (999 m).Koryto rieky, ktorá nemá príliš veľký spád, je

pomerne široké, miestami so zarastenými brehmi.

Riečisko je štrkovité, len miestami sa objavujú balvany; zväčša je však hladké a voda ním

prúdi aj pri neveľkom spáde veľmi rýchlo. Na rieke je iba málo umelých prekážok – iba dve

hate, na ktorých prenášanie nie je komplikované. Rieka je pomerne prehľadná a plavba po nej

nie je náročná – zjazdná je aj pre otvorené lode (ak na rieke nie je povodňový stav). Nakoľko

plavba je možná iba počas jarného topenia alebo v období dlhotrvajúcich dažďov, nie sú

http://sk.wikipedia.org/wiki/Kysucehttp://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cadcahttp://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Ceskohttp://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Ceskohttp://sk.wikipedia.org/wiki/G%C3%ADrov%C3%A1http://sk.wikipedia.org/wiki/Po%C4%BEsko

5

vyhľadávané miesta na táborenie v okolí rieky. Rieka je splavná len pri krátkodobo zvýšených

stavoch hladiny po dažďoch a na jar od Vysokej nad Kysucou (obťažnosť 2-3).

Vodácky je takmer nevyužívaná. Priemerná ročná teplota Kysuce je 8,5 0C, ľadové úkazy sa

vyskytujú 69 dní a zamŕza 33 dní v roku. Snehová pokrývka v nadmorských výškach nad 600

m trvá 100-120 dní, v Beskydách a Javorníkoch 120-160 dní.

V blízkosti Kysuce, ale aj ostatných tokov sa nachádza brehová vegetácia tvorená najmä

jelšou sivou a porastmi vŕb. Brehové porasty plnia funkciu protieróznu, mikroklimatickú,

dopomáhajú procesu samočistenia vody, sú biotopom a úkrytom pre mnohé druhy rastlín a

živočíchov.

1.2 Vodné toky rieky Kysuce

Významnými tokmi na území okresu Čadca sú rieky Kysuca, Bystrica a Čierňanka.

Kysuca je najväčšou riekou v okrese Čadca a Kysucké Nové Mesto. Najväčším jej prítokom

je rieka Bystrica, ktorá je ľavostranným prítokom. Menšie významné ľavostranné prítoky sú

Predmieranka a Čiernianka a ostatné, ktoré uvádzame nižšie v texte. Kysuca pramení

v severnej časti Javorníkov pod vrchom Hričovec v nadmorskej výške 825m. Tvorí základňu

riečnej siete v okrese Čadca, ktorá má charakteristické vejárovité usporiadanie. Dĺžka toku

bystrinného charakteru je 66,6km a plocha povodia je 1053 km2. Je to pravostranný prítok

Váhu, do ktorého sa vlieva v Žiline, Budatíne.

Ľavostrannými prítokmi Kysuce sú Trojačka, Pavelkovský potok, Predmieranka, Olešnianka

/zľava priberá Čierny potok/, Trstená, Čierňanka, Bukovský potok a Oščadnica.

Pravostranným prítokom Predmieranky je rieka Kornianka, ktorá zľava priberá tok Sobčák.

Ľavostranným prítokom Oščadnice sú Lalíkov potok a Dedovka. Pravostranným prítokom

Oščadnice je Hrabovec. Pravostrannými prítokmi Kysuce sú Jedľovník, Dlžiansky potok

a Raková, ktorá sprava priberá Rulcov potok.

Bystrica vodný tok dlhý 21,4 km, rozloha povodia 242km2. Vzniká nad Novou Bystricou

sútokom Riečnice a Harvelky v nadmorskej výške 548m.

Vlieva sa zľava do rieky Kysuca. Na rieke je vybudovaná Vodárenská nádrž Nová Bystrica.

Ľavostrannými prítokmi Bystrice sú Staňov potok /pramení mimo územia okresu/, Radôstka

/pramení mimo územia okresu a mimo územia okresu priberá sprava Vrchovinný potok a

riečku Lutiša, ktorá pramení na území okresu/ a Černatínsky potok. Pravostrannými prítokmi

6

sú Vychylovka, Veľký potok, Klubinský potok a Fojtov potok. Vychylovka priberá zľava

vody Chmúry a sprava Májovský potok a Brhlov potok.

Čierňanka vodný tok dlhý 22,2km, rozloha povodia 157 km2. Pramení v Kysuckých

Beskydách v Poľsku. Vlieva sa zľava do rieky Kysuca. Severná hranica povodia je súčasťou

hlavného európskeho rozvodia. Čierňanka pramení v Poľsku /tu sa volá Czadeczka/.

Ľavostrannými prítokmi sú Skaliťanka a Čadečka. Skaliťanka priberá zľava riečku Vreščovka

/tá zľava priberá riečku Drobiška/ a sprava potok Rieka. Pravostrannými prítokmi Čierňanky

je Čierny a Markov potok, /oba pramenia v Českej republike/ a Milošovský potok, ktorý

zľava priberá riečku Ráztoky.

1.3 Prameň rieky Kysuce

Pramene rieky Kysuce sa nachádzajú v chránenej krajinnej oblasti KYSUCE, vyhlásenej v

roku 1984. Celková rozloha chráneného územia je 65 462 ha. Člení sa na dve samostatné časti

- západná je tvorená Javorníkmi, Turzovskou vrchovinou a Moravsko-sliezskymi Beskydami

a východný časť zaberá Kysuckú vrchovinu a Kysucké Beskydy. Na celom území platí druhý

stupeň ochrany krajiny.

Rieka Kysuca pramení v severnej časti Javorníkov. Hlavný prameň Kysuce sa nachádza v

Prírodnej rezervácii Hričovec v nadmorskej výške 825 m n. m (obrázok 1). A do Váhu sa

vlieva vo výške 326 m n.m. Spočiatku tečie severovýchodným smerom, od Rakovej

východným a od Čadce južným smerom. Miestni obyvatelia však vždy považovali za prameň

Kysuce ten, ktorý vyviera pod Kysučným - o čom hovorí aj názov vrchu.

Od prameňa (pod Hričovcom) po sútok s Váhom pri Budatíne meria Kysuca 66,3 km a

odvodňuje plochu 10368 ha, ktorého lesnatosť je 50 %. Maximálna nadmorská výška v

povodí je 1 236 m n. m., minimálna 330 m n. m. Najvyšším bodom povodia je Veľká Rača

(1236 m n.m.). Pretiahnuté perovité povodie Kysuce tvorí magurský flyš (Javorníky,

Turzovská vrchovina, Jablunkovské medzihorie, Kysucké Beskydy, časť Oravských Beskýd a

časť Kysuckej vrchoviny) a v dolnej časti bradlové pásmo (Kysucká brána).

1.3.1 Pramenná oblasť rieky Kysuce

Pramenná oblasť rieky Kysuce sa nachádza v katastri obce Makov v časti Kopanice. Rieka

Kysuca pramení v severnej časti Javorníkov pod vrchom Hričovec v rovnomennej prírodnej

rezervácii. Dĺžka rieky Kysuca, ktorá dala názov celému regiónu, je 66,6 km a je

7

pravostranným prítokom Váhu. Prameň rieky leží v nadmorskej výške okolo 825 m a vlieva

sa do Váhu pri Budatíne vo výške 326 m. n. m.. Pre turistiku je sprístupnený prameň pod

Hričovcom. Dostať sa k nemu dá po žltej turistickej značke z Kopaníc smerom na sedlo

Lemešná. Po 700 m, pri osadenej informačnej tabuli, vpravo odbočuje značenie k prameňu v

dĺžke cca 800 m.

Obrázok 1

Vychádzka po nábreží rieky Kysuca

Trasa začína na Ranči a odtiaľ smeruje cez železničný most do Rudinky. Ďalej sa pokračuje

po ceste popod vápencové bralo kopca Rochovica a po nábreží rieky Kysuca do Vrania.

Stadiaľto prejdeme po lávke cez rieku a pokračujeme po nábreží až k sútoku Váhu a Kysuce.

Rieka Kysuca patrí oddávna medzi najčistejšie rieky na Slovensku. Medzi Brodniankou a

Rochovicou je prírodný výtvor Kysucká brána. Neďaleko od sútoku Kysuce a Váhu je

Budatínsky zámok, v ktorom sú umiestnené expozície archeológie, dobového nábytku a

drotárskej histórie.

Mestá a obce, ktorými rieka preteká:

8

Makov

Vysoká nad Kysucou

Turzovka

Podvysoká

Staškov

Raková

Čadca

Krásno nad Kysucou

Dunajov

Ochodnica

Kysucký Lieskovec

Kysucké Nové Mesto

Žilina (ústie do Váhu)

2 FAUNA A FLÓRA KYSUCE

2.1 Vodstvo a čistota riek v Kysuckom regióne

Celé územie Kysúc patrí do povodia Váhu , odvodňované je riekou Kysuca , ktorá je jeho

významným pravostranným prítokom. Na území sa nenachádzajú jazerá prírodného pôvodu,

jedinou väčšou vodnou plochou je Vodárenská nádrž Nová Bystrica. Bola postavená v rokoch

1983 - 1989. Pri jej realizácií boli zatopené obce Riečnica a Harvelka.

Nádrž má kapacitu 33,82 mil. m³, rozlohu 180 ha, povodie 59,32 km². Hrádza má výšku 65,4

m a dĺžku 320 m. Nádrž zabezpečuje pitnú vodu pre Kysuce a Žilinu.

V oblasti Kysuckej kotliny je v porovnaním s predchádzajúcim obdobím možné pozorovať

mierne zhoršenie v kvalite podzemnej vody. Tento jav spôsobuje zvýšená premyslená a

poľnohospodárska činnosť, ktorej dôsledkom sú taktiež zvýšené koncentrácie amónnych

iónov. Medzi významné zdroje znečistenia v tejto oblasti patria Sevak v Turzovke, Čadci,

Krásne nad Kysucou, Kysuckom Novom Meste.

Kvalita povrchových vôd patrí k mimoriadne sledovaným ukazovateľom v rámci celkového

posudzovania stavu životného prostredia. V kysuckom regióne patrí k najvodnatejším tokom

rieka Kysuca.

Je známe, že kvalita vody v riekach súvisí so stavom kanalizácie a efektmi čistenia

odpadových vôd v existujúcich čistiarňach odpadových vôd a charakterom hospodárskej

činnosti v povodí riek. Situácia v odkanalizovaní a čistení odpadových vôd v regióne Kysúc je

http://sk.wikipedia.org/wiki/Makov_(okres_%C4%8Cadca)http://sk.wikipedia.org/wiki/Vysok%C3%A1_nad_Kysucouhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Turzovkahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Podvysok%C3%A1http://sk.wikipedia.org/wiki/Sta%C5%A1kovhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Rakov%C3%A1_(okres_%C4%8Cadca)http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cadcahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1sno_nad_Kysucouhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Dunajovhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ochodnicahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kysuck%C3%BD_Lieskovechttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kysuck%C3%A9_Nov%C3%A9_Mestohttp://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDilinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%A1h

9

v súčasnosti neuspokojivá. Odkanalizované a čistené sú odpadové vody prakticky len z miest.

Obecné čistiarne majú v zimných mesiacoch problémy s minimálnym čistiacim efektom. Pri

malých domových čistiarňach odpadových vôd je situácia taktiež neuspokojivá.

2 PLTNÍCTVO, PRÍTOKY A PRAMENE

2.1 Splavnosť a pltníctvo na rieke Kysuci

Spôsob vodnej dopravy dopravnými prostriedkami, nazývanými plte. Ako spôsob obživy

obyvateľov predovšetkým horských regiónov Slovenska (Spiš, Liptov, Orava, Kysuce)

pretrvával do 30. rokov 20. storočia.

Rozvoj pltníctva súvisel na Slovensku s rozmachom ťažby dreva na Kysuciach a Orave,

banskej činnosti a hutného podnikania na Horehroní, ako i prírodné danosti – splavnosť riek.

Celoročne bola splavná rieka Váh, najmä jeho stredný a dolný tok, ostatné rieky boli splavné

sezónne, najmä v jarnom období (Kysuca, Orava, Hron, Poprad, Dunajec). Útlm pltníctva

nastal v období osmanskej expanzie a okupácie horného Uhorska v 16. a 17. storočí, keď bolo

pltníctvo obmedzené len na územie Slovenska. Po porážke a odchode Turkov opäť vzrástol

význam pltníctva aj mimo hraníc Uhorska. Význam a rozsah pltníctva postupne klesal od 2.

polovice 19. storočia. Dôvodom bola výstavba železníc (najmä Košicko-bohumínskej), ako i

stavba prvých priehrad, ktoré znemožnili vodnú dopravu.

Medzi najvýznamnejšie pltnícke centrá patrili v povodí horného Váhu Kráľová Lehota,

Liptovský Hrádok, Paludza, Ružomberok, Kraľovany, na strednom Považí Lúčka, Hričov,

Bytča, Považie, Púchov. V povodí rieky Oravy a Kysuce patrili k strediskám pltníctva

Námestovo, Nižná nad Oravou, Tvrdošín, Čadca.

Význam pltníctva spočíval najmä v jeho podiele na vnútornom, ale i zahraničnom obchode

s drevom a ďalším tovarom (drevený a hrnčiarsky riad, plátno, súkno, modrotlač, koža, čipky,

šindle, lesné plodiny a ovocie, oštiepky, ovčí syr, bryndza, med, vosk, výrobky šafránikov a

olejkárov, mlynské kamene, žarnovy, železné výrobky).

Pltníctvo malo svoju vnútornú organizáciu a pltníci (ľudia pracujúci na plti) mali vnútornú

hierarchiu. Najdôležitejším bol faktor, hlavný pltník, ktorý organizoval prácu pltníkov, mal na

starosti financie a uzatváranie zmlúv. Riadením plte bol poverený najschopnejší a

najskúsenejší pltník – predník, na zadnej časti plte bol menej skúsený pltník,

10

začiatočník nazývaný zadník. Pltníctvo si vytvorilo osobitú kultúru, charakterizovanú

vlastnými zvykmi a slovesnou umeleckou tvorbou (pltnícke piesne, povesti).

O splavnení Kysuce sa nielen hovorí, ale od roku 2000 je súčasťou Európskej dohody

o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu, o prepojení

Čierneho a Baltského mora.

Splavná dĺžka 57 km, zjazdná len za vysokého stavu vody a v období topenia snehu.

Okrem iného s využitím ešte nevybudovaných vodných kanálov i tunela, ktoré by

prostredníctvom slovenskej Kysuce a českej Olše prepojili rieky Váh a Odru. Kysucký úsek

sa mal začať robiť po roku 2025.

Vážska vodná cesta je súčasťou dlhodobých zámerov rozvoja vodných ciest v rámci

Európskej únie. Vzhľadom na riziká projektu, ktorého realizáciu je však skôr vo veľmi

ďalekej budúcnosti. Navyše je finančne príliš náročný a jeho ekonomická návratnosť je neistá.

Nedá sa očakávať, žeby v najbližších desaťročiach bol tento projekt realizovaný. Ministerstvo

dopravy sa projektom bude najbližšie roky zaoberať. V blízkej budúcnosti sa uskutočnia

rokovania k tejto téme.

Ide o dlhodobú koncepčnú záležitosť, ktorá vyplýva okrem iného z príslušných

medzinárodných dohovorov, ako aj koncepčných dokumentov Slovenskej republiky. Prípadné

rozhodnutie o zrušení splavnosti Kysuce by si vyžiadalo komplexné posúdenie aktuálneho

stavu, a najmä jeho vplyvu na medzinárodné záväzky SR.O tomto informoval hovorca

ministerstva dopravy Martin Kóňa v roku 2009 po rokovaní vlády SR a jej výjazde na

Kysuciach. Ministerstvo pripustilo, že platnú Koncepciu rozvoja vodnej dopravy je možné

aktualizovať.

2.2 Prítoky rieky Kysuce

Kysuca

Je najväčšou riekou v okrese. Najväčším jej prítokom je rieka Bystrica, ktorá je ľavostranným

prítokom. Menšie významné ľavostranné prítoky sú Predmieranka a Čierňanka. Kysuca

pramení v severnej časti Javorníkov pod vrchom Hričovec v nadmorskej výške 825m. Tvorí

základňu riečnej siete v okrese, ktorá má charakteristické vejárovité usporiadanie. Pretiahnuté

perovité povodie tvorí magurský flyš a v dolnej časti toku bradlové pásmo, tu sú i výrazné

riečne terasy diluviálneho veku. Dĺžka toku bystrinného charakteru je 66,3km a plocha

povodia je 1.038km2. Je to pravostranný prítok Váhu, do ktorého sa vlieva v Žiline, Budatíne.

11

Ľavostrannými prítokmi Kysuce sú Trojačka, Pavelkovský potok, Predmieranka, Olešnianka

/zľava priberá Čierny potok/, Trstená, Čierňanka, Bukovský potok a Oščadnica.

Pravostranným prítokom Predmieranky je rieka Kornianka, ktorá zľava priberá tok Sobčák.

Ľavostranným prítokom Oščadnice sú Lalíkov potok a Dedovka. Pravostranným prítokom

Oščadnice je Hrabovec.

Pravostrannými prítokmi Kysuce sú Jedľovník, Dlžiansky potok a Raková, ktorá sprava

priberá Rulcov potok.

Bystrica

Vodný tok dlhý 21,4km, rozloha povodia 242km2. Vzniká nad Novou Bystricou sútokom

Riečnice a Harvelky v nadmorskej výške 548m. Vlieva sa zľava do rieky Kysuca. Na rieke je

vybudovaná Vodárenská nádrž Nová Bystrica.

Ľavostrannými prítokmi Bystrice sú Staňov potok /pramení mimo územia okresu/, Radôstka

/pramení mimo územia okresu a mimo územia okresu priberá sprava Vrchovinný potok a

riečku Lutiša, ktorá pramení na území okresu/ a Černatínsky potok.

Pravostrannými prítokmi sú Vychylovka, Veľký potok, Klubinský potok a Fojtov potok.

Vychylovka priberá zľava vody Chmúry a sprava Májovský potok a Brhlov potok.

Čierňanka

Vodný tok dlhý 22,2km, rozloha povodia 157km2. Pramení v Kysuckých Beskydách

v Poľsku. Vlieva sa zľava do rieky Kysuca. Severná hranica povodia je súčasťou hlavného

európskeho rozvodia. Čierňanka pramení v Poľsku /tu sa volá Czadeczka/.

Ľavostrannými prítokmi sú Skaliťanka a Čadečka. Skaliťanka priberá zľava riečku Vreščovka

/tá zľava priberá riečku Drobiška/ a sprava potok Rieka.

Pravostrannými prítokmi Čierňanky je Čierny potok, Markov /oba pramenia v Českej

republike/ a Milošovský potok, ktorý zľava priberá riečku Ráztoky.

2.3 Pramene rieky Kysuce

Pramene rieky Kysuce sa nachádzajú v chránenej krajinnej oblasti KYSUCE, vyhlásenej v

roku 1984. Celková rozloha chráneného územia je 65 462 ha. Člení sa na dve samostatné časti

- západná je tvorená Javorníkmi, Turzovskou vrchovinou a Moravsko-sliezskymi Beskydami

a východný časť zaberá Kysuckú vrchovinu a Kysucké Beskydy.

12

Na celom území platí druhý stupeň ochrany krajiny. Priemerná ročná teplota Kysuce je 8,5

0C, ľadové úkazy sa vyskytujú 69 dní a zamŕza 33 dní v roku. Snehová pokrývka v

nadmorských výškach nad 600 m trvá 100-120 dní, v Beskydách a Javorníkoch 120-160 dní.

Pri vodných tokoch môžeme nájsť užovku obojkovú, salamandru škvrnitú, volavku popolavú,

bociana bieleho, nádherne sfarbeného rybárika riečneho.

Celkom v rieke Kysuca nájdeme 26 druhov rýb, napr. pstruha potočného, pstruha amerického,

lipňa obyčajného, hrúza Kesslerovho, čerebľu obyčajnú; ale aj raka riečneho, kačicu divú,

vodnára obyčajného a vydru riečnu.

Hydrologickú os tvorí rieka Kysuca so svojimi prítokmi. Členitý ráz krajiny ponúka bohaté

možnosti vyžitia sa vo voľnom čase, významná je najmä pohodová letná a zimná turistika,

cykloturistika, bežecké a zjazdové lyžovanie, ale aj spoznávanie pamiatok, kultúrnych a

prírodných zaujímavostí alebo návšteva organizovaných podujatí.

Región Kysuce má rozlohu 935 štvorcových kilometrov a od roku 1984 je 654 štvorcových

kilometrov územia vyhlásených za Chránenú krajinnú oblasť. Kysuce majú aj bohatú históriu,

ktorá sa odzrkadlila na rôznych stránkach charakteru obyvateľstva, kultúry, architektúry,

folklóru a tradíciách. Nákladné lode, ktoré by sa raz mali plaviť cez Kysuce po rieke, ktorá sa

v lete dá ledva splaviť na pltiach, sú len ťažko predstaviteľnou skutočnosťou. Plán splavnenia

Kysuce však existuje a už niekoľko rokov brzdí stavebné plány a rozvoj Kysuckého Nového

Mesta. Ministerstvo dopravy prisľúbilo, že prepojenie vodných ciest prehodnotí.

Rieka medzi Kysuckým Novým Mestom a Povinou. Plavebný kanál by nemal prechádzať

korytom rieky, ale vedľa.

Autor: Renáta Jaloviarová

13

Kľúčové slová: Rieka Kysuca, fauna, flóra, prítoky, prameň

5 ZÁVER

Predložená práca poskytla charakteristiku rieky Kysuca, popisuje jej prameň, prítoky, región

a históriu. Prvotným cieľom práce bolo oboznámiť s riekou ostatných Kysučanov, ktorí

v regióne žijú, ale doposiaľ pri prameni rieky neboli alebo nedisponujú vedomosťami o rieke.

Za ďalší cieľ práce bola považovaná video pozvánka, ktorá má upútať pozornosť aj ostatných

„nekysučanov“, ktorí objavujú krásy Slovenska. V podstate ide o rozvoj cestovného ruchu na

Kysuciach.

Charakteristika rieky a následná video pozvánka splnila ciele práce, nakoľko je táto práca

zároveň zapojená do projektu „Máme radi Slovensko“ kde bude video súčasťou digitálnej

mapy Slovenska.

14

7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

GERÁT Jozef. Kysucké premeny. Osveta 1987.

Kysucké múzeum v Čadci. Kysuce a Kysučania (kysucká encyklopédia) , 2. časť:

Príroda.1995

MARÁKY Peter, ŠELIGA Ladislav. Čadca a okolie. Osveta 1981.

Mesto Čadca, spolok autorov. Čadca. Magma Čadca 2005.

Dostupné z : http://www.skrz.sk/rieka-kysuca-a14-12013-sk.htm#ixzz3POUKn4ib

Dostupné z: http://www.regionkysuce.sk/sk/zaujimavosti-z-regionu-kysuce/prirodne/211-

pramen-rieky-kysuca

http://www.skrz.sk/rieka-kysuca-a14-12013-sk.htm#ixzz3POUKn4ib