Embed Size (px)
Citation preview
1
Národný projekt Stratégia aktívneho starnutia
(ITMS: 27120230107, 27130230009)
PROGNÓZA VÝVOJA PONUKY PRÁCE
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
DO ROKU 2020
Branislav Bleha
Branislav Šprocha
Boris Vaňo
Bratislava, september 2012
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu
Zamestnanosť a sociálna inklúzia. www.esf.gov.sk
2
Obsah
Úvod 3
1. Teoretické a metodické východiská pre prognózu obyvateľov a
prognózu ekonomicky aktívnych, pracujúcich a nezamestnaných 5
1.1 Prognóza obyvateľstva 5
1.2 Všeobecné metodické východiská pre prognózu pracovnej sily,
pracujúcich a nezamestnaných 9
2. Demografické východiská ponuky pracovnej sily v krajoch SR
do roku 2020 10
3. Projekcia ekonomicky aktívnych, pracujúcich a nezamestnaných
v krajoch SR do roku 2020 22
3.1 Vstupné predpoklady projekcie 22
3.2 Projekčné scenáre 24
3.3 Základné výsledky projekcie 25
3.4 Očakávané postavenie osôb vo veku 50-64 rokov na trhu práce 32
Záver 33
3
Úvod
Pracovná sila je významným faktorom pri dosahovaní prosperity krajiny, preto informácie
o aktuálnom stave aj očakávanom vývoji patria medzi základné informácie potrebné pri
analýzach a prognózach spoločenského vývoja. Dôležitá je nie len početnosť pracovnej sily ale aj
jej rozmiestnenie a štruktúra, predovšetkým pohlavná, veková a vzdelanostná. Dôležité je tiež,
ako sa potenciál, ktorý predstavuje pracovná sila, využíva. To znamená, aká časť ekonomicky
aktívneho obyvateľstva patrí medzi pracujúcich a aká medzi nezamestnaných.
Medzi faktory, ktoré významne a priamo ovplyvňujú fungovanie trhu práce, patrí demografický
vývoj, pracovná migrácia a ekonomická aktivita. Cieľom tejto štúdie je popísať súčasný
a naznačiť očakávaný vývoj týchto faktorov. Zatiaľ čo o demografickom vývoji a ekonomickej
aktivite obyvateľstva existujú podrobné informácie, o pracovnej migrácii je informácií podstatne
menej.
Početnosť aj štruktúra pracovnej sily sú významne ovplyvňované demografickým vývojom.
Úmrtnosť a migrácia ovplyvňujú pracovnú silu priamo, plodnosť s určitým časovým odstupom (pri
nízkej úmrtnosti a nízkej emigrácii v mladom veku ide vlastne o priamy vplyv s časovým
posunom 15 až 25 rokov). Samozrejme vplyv majú aj legislatívne normy, ktoré ovplyvňujú stav
pracovných síl hlavne na začiatku a na konci vekového intervalu (vzdelávanie, odchod do
dôchodku).
V dôsledku politických a spoločenských zmien sa od začiatku 90. rokov minulého storočia
výrazne mení reprodukčné a rodinné správanie obyvateľstva. Výrazne sa znížila pôrodnosť,
predlžuje sa ľudský život. Zahraničná migrácia je zatiaľ nízka. Dôsledkom je zníženie prírastku
obyvateľstva a zrýchľujúci sa proces starnutia obyvateľstva. Po súčasnom zastavení poklesu
plodnosti sa v prvej polovici 21. storočia očakáva zvyšovanie plodnosti až na hranicu tesne pod
úroveň jednoduchej reprodukcie. Úmrtnosť sa bude s veľkou pravdepodobnosťou naďalej
znižovať a na Slovensko bude prichádzať viac prisťahovalcov z rozvojových krajín. V kombinácii
s vekových zložením obyvateľstva to bude znamenať znižovanie počtu narodených zhruba od
roku 2015 a počnúc súčasnosťou nepretržité zvyšovanie počtu zomrelých.
Dôsledkom bude úbytok obyvateľstva, ktorý sa začne krátko po roku 2020 a výrazné zrýchlenie
procesu populačného starnutia po roku 2015. Migrácia môže zmierniť proces úbytku
obyvateľstva, na proces populačného starnutia bude však mať len minimálny vplyv. V súvislosti
s vývojom pracovných síl je na mieste otázka akých migrantov bude naša spoločnosť najviac
potrebovať a čo je v tomto smere potrebné a možné spraviť zo strany spoločnosti.
4
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvňuje mnohé stránky spoločenského vývoja a oprávnene sa
v súčasnosti stáva dôležitou témou pri úvahách o budúcnosti. Najvýznamnejšie sprievodné javy
starnutia obyvateľstva sú:
Rast verejných výdavkov na zdravotníctvo a sociálne poistenie spôsobený zvýšeným počtom
starších a starých ľudí v populácii.
Neefektívnosť priebežných dôchodkových systémov.
Znižovanie obyvateľstva v produktívnom veku a zvyšovanie v poproduktívnom veku
spôsobuje pokles pracovnej sily a zvýšenie ekonomického zaťaženia obyvateľstva.
Mení sa celková spoločenská klíma, keď stále väčšiu váhu nadobúdajú záujmy a potreby
stále početnejšej skupiny staršieho obyvateľstva. Spoločnosť celkom zákonite stráca
dynamiku a hrozí väčšie nebezpečenstvo medzigeneračných konfliktov medzi dynamickou
ale menej početnou mladou časťou populácie a početnejšou ale menej dynamickou časťou
staršej populácie.
Aj keď sa zmeny vo vekovom zložení obyvateľstva a ich spoločenské dôsledky nezdajú byť
v súčasnosti na Slovensku kritické, treba mať na pamäti, že sú v najbližších desaťročiach
nezvratné a budú mať zrýchľujúcu sa tendenciu. Podľa všetkých relavantných prognóz bude
Slovensko v roku 2050 patriť medzi najstaršie populácie na svete. Dôsledky starnutia
v jednotlivých oblastiach (ekonomika, pracovné sily, školstvo, zdravotníctvo, bytová výstavba,
sociálne poistenie) nie je možné eliminovať resp. zmierniť v krátkom čase a vyžadujú si dlhodobo
stabilné riešenia prijímané s časovým predstihom. Súčasné zmeny v demografickom vývoji sa
prejavili aj na vývoji pracovných síl. Prírastky sa spomaľujú resp. menia sa na úbytok a pracovná
sila starne. Populačné starnutie ovplyvní početnosť a štruktúru pracovnej sily aj do budúcnosti.
Všeobecne sa predpokladá, že vo väčšine vyspelých krajín sa na dosahovaní ekonomických
výsledkov bude podieľať menej početná, staršia a etnicky pestrejšia pracovná sila ako
v súčasnosti. Je otázkou, či a do akej miery sa zmenený vývoj pracovných síl prejaví na
výkonnosti ekonomiky. Dôležitú úlohu zohrá nepochybne vývoj technológií, organizácia
pracovného procesu a úspešnosť migračnej politiky.
V nadväznosti na analýzu a prognózu vybraných faktorov trhu práce bola vypracovaná prognóza
pracovnej sily a prognóza pracujúcich a nezamestnaných. Prognóza pracovnej sily nadväzuje na
prognózu obyvateľstva a odhad vývoja ekonomickej aktivity. V nadväznosti na prognózu
pracovnej sily a na základe odhadu vývoja mier zamestnanosti a nezamestnanosti bola
spracovaná prognóza pracujúcich a nezamestnaných. V závere štúdie sú naznačené príčiny,
spoločenské dôsledky a riziká očakávaného vývoja na trhu práce.
5
Prognóza je spracovaná na úrovni SR a krajov v členení podľa pohlavia a veku a je zameraná na
obdobie 2012 – 2020. Ide o obdobie, ktoré nesie znaky čiastočnej spoločenskej stabilizácie
v porovnaní so začiatkom transformačného obdobia po zmene politického režimu. Aj v správaní
obyvateľstva vidno už určité prispôsobenie sa novým spoločenským podmienkam.
Metodické poznámky
Všetky údaje a charakteristiky o ekonomickej aktivite, zamestnanosti a nezamestnanosti, ktoré sa
využili pri príprave vstupných predpokladov prognózy, pochádzajú zo zdrojov Štatistického úradu
SR1. Štatistický úrad zisťuje informácie o ekonomickej aktivite prostredníctvom výberových
zisťovaní pracovných síl (VZPS). Ide o štvrťročné monitorovanie pracovných síl vo vybraných
domácnostiach. Zisťovanie prebieha podľa metodiky, ktorá vychádza z odporúčaní
Medzinárodnej organizácie práce a je v súlade s normami Eurostatu.
1. Teoretické a metodické východiská pre prognózu obyvateľov
a prognózu ekonomicky aktívnych, pracujúcich a nezamestnaných
Východiskom pre prognózu ekonomicky aktívnych (pracovnej sily), pracujúcich
a nezamestnaných je prognóza počtu obyvateľov. Prognóza počtu ekonomicky aktívnych,
pracujúcich a nezamestnaných sa počíta následne ako odvodená prognóza od prognózy počtu
obyvateľov.
1.1 Prognóza obyvateľstva
1.1.1 Všeobecné metodické východiská
Demografické prognózy predstavujú základný kameň prognostickej činnosti v oblasti
populačných štúdií a vedy. Základným cieľom je prognóza počtu obyvateľov a jeho vekového
zloženia, pričom v zásade sa dajú odlíšiť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé prognózy (zväčša
nad 25 rokov). V kontexte úloh v aktivite č. 1 projektu sa jedná o krátkodobú prognózu
s horizontom v roku 2020. Základná demografická prognóza predstavuje nevyhnutné východisko
pre ďalšie odvodené prognózy a projekcie, ktoré sú kľúčovým výstupom v projektovej aktivite č.
1. Nevyhnutné pre tvorbu vstupných predpokladov základnej demografickej prognózy pre štátny
1 Údaje o pracovnej sile existujú aj zo zdrojov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Metodika výpočtu sa líši od metodiky
ŠÚ SR.
6
útvar (národná úroveň) a regióny (kraje – NUTS III) sú demografické analýzy javov, procesov
a štruktúr a príprava vstupnej vekovej štruktúry, na čo je využité najnovšie Sčítanie obyvateľov,
domov a bytov z roku 2011. Nevyhnutnou súčasťou v období tesne po sčítaní obyvateľov je
rebilancovanie vekovej štruktúry obyvateľstva, v našom prípade od dátumu sčítania k 1.1.2011,
ktorý je prahom (vstupným dátumom) prognózy.
Na výpočet prognózy sa využila takzvaná kohortne-komponentná metóda, ktorá je najčastejšie
používanou metódou na takýto typ prognóz. Budúci vývoj je postupne modelovaný prechodom
vekových skupín do vyššieho veku na báze pravdepodobností úmrtia resp. prežitia (tzv.
perspektívny kvocient). Do modelu vstupujú narodení cez špecifické miery plodnosti, pričom sa
primárne vychádza z odhadov generačnej plodnosti žien v jednotlivých regiónoch, ktorá je
následne transponovaná pre potreby kohortne-komponentného modelu do prierezovej podoby,
a je teda v konečnom dôsledku vyjadrená úhrnnou plodnosťou. Migračné saldo je zahrnuté do
modelu cez jeho vekovo bilancovanú štruktúru.
Formálne možno kohortne-komponentný model na úrovni krajov SR zapísať pre každý
prognózovaný rok nasledovne:
Pi,j,k,t = Pi,j,k,t-1 + nari,k,t – zomri,j,k,t + imigi,j,k,t – emigi,j,k,t
kde
P = počet obyvateľov
nar = počet živonarodených
zomr = počet zomrelých
imig = počet prisťahovaných
emig = počet vysťahovaných
i = pohlavie (i=1, 2)
j = vek (j=0, 1, ......., 99, 100+)
k = kraj (k = 1 až 8)
t = rok (t = 2011 až 2020)
zomri,j,k,t = Pi,j,k,t * di,j,k,t
migi,j,k,t = imigi,j,k,t – emigi,j,k,t
Pre každý prognózovaný rok je vypracovaná prognóza mier plodnosti f j,k,t, mier úmnrtnosti di,j,k,t a
migračné saldo migi,j,k,t
Potom platí:
nark,t = P2,j,k,t * fj,k,t
7
1.1.2 Vstupné predpoklady
Demografická prognóza pre kraje Slovenska je závažným a náročným demografickým počinom.
V súčasnej turbulentnej dobe sú aj demografické procesy, hoci vo svoje podstate viac rezistentné
ako ostatné, viac ovplyvnené disturbanciami v oblasti sociálno-ekonomického vývoja.
Demografická prognóza za kraje je poňatá ako vedecká výpoveď o budúcom vývoji
demografických procesov plodnosti, úmrtnosti a migrácie. Pracujeme pritom so samostatným
vývojom všetkých ôsmich krajov, výsledné hodnoty prognózy za SR vzniknú ako sumarizácia
jednotlivých krajských prognóz.
Pri plodnosti sa zohľadňujú demografické aj geografické predpoklady, keďže sa jedná
o regionálnu prognózu. V oblasti zohľadnenia demografických javov a zákonitostí sa kladie dôraz
na časovanie plodnosti a potenciálny nárast úhrnnej plodnosti. V oblasti geografickej sa pracuje
so vzájomným porovnávaním vývoja v jednotlivých krajoch a so zohľadňovaním regionálnych
špecifík jednotlivých priestorových útvarov na úrovni NUTS-III. Súčasťou kalibrácie je
zohľadnenie faktorov diferencujúcich charakter reprodukcie v jednotlivých regiónoch v súčasnosti
a budúcnosti, keďže váha týchto faktorov sa v čase môže meniť. V celoslovenskom meradle
zostane vývoj pôrodnosti resp. plodnosti hlavným faktorom, ovplyvňujúcim celkovú trajektóriu
populačného vývoja, zároveň s vysokým stupňom neurčitosti. Zrejmou príčinou je, že slovenská
populácia sa nachádza v období realizácie odložených pôrodov veľmi špecifickej generácie žien
zo 70. rokov. Je jasné, že miera odkladania a jeho rôzne načasovanie je v rôznych regiónoch
odlišné.
Mortalita je proces, ktorého význam bude v demografických prognózach už iba narastať,
predovšetkým kvôli starnúcej vekovej štruktúre a teda vyššiemu počtu zomrelých. Preto je
analýze úmrtnosti venovaná mimoriadna pozornosť aj v rámci demografickej prognózy v aktivite
č. 1. Ide najmä o odhad strednej dĺžky života a mieru rastu tohto ukazovateľa, čo možno chápať
ako istý generálny predpoklad. Presne však treba kalibrovať až 8 000 číselných parametrov
úmrtnosti (pre celé obdobie projekcie, 100 mužských a 100 ženských generácií). Zároveň je
sledovaná vzájomná časovo-priestorová konzistencia týchto predpokladov.
Migrácia si vyžaduje v krajskej prognóze špeciálnu pozornosť. Rozlišujeme pritom predpoklady
z hľadiska medzinárodnej a vnútornej migrácie. Je predpoklad, že význam medzinárodnej
migrácie bude ďalej narastať avšak s rôznou intenzitou v jednotlivých krajoch. Analýzy ukazujú,
že sa v posledných rokoch opäť zvyšuje mobilita obyvateľstva v rámci Slovenska, hoci stále
dominuje sťahovanie na kratšiu vzdialenosť (v rámci krajov). Avšak istý vplyv východo -
8
západného gradientu pri sťahovaní obyvateľstva na väčšiu vzdialenosť je zjavný, a ovplyvňuje
tak aj medzikrajské sťahovanie.
1.1.3 Príprava vstupných údajov pre demografickú prognózu
Jedným z najdôležitejších vstupných údajov pre konštrukciu demografickej prognózy kohortne-
komponentnou metódou je štruktúra obyvateľstva podľa veku, pohlavia a kraja trvalého pobytu.
Hlavným zdrojom takýchto informácií je v podmienkach slovenskej demografickej štatistiky
sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Rozhodujúcim okamihom posledného cenzu v roku 2011
bola polnoc z 20. na 21. máj. Keďže prahom prognózy je začiatok roka 2011 (polnoc z 31.12. na
1.1.), bolo potrebné v prípravnej fáze tento časový nesúlad odstrániť. Za týmto účelom bola
použitá rebilančná metóda, ktorá umožnila „posunúť“ výsledky z cenzu k prahu prognózy
Rebilancia predstavuje koncept umožňujúci na základe logickej konštrukcie získať údaje
o obyvateľstve a jeho štruktúrach v časovo retrospektívnom horizonte. Ako sme už načrtli vyššie,
v našom prípade ide o posun vybraných výsledkov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011
k začiatku roka 2011 (k 1.1.). Pri tomto spôsobe výpočtu je uplatňovaná tzv. obrátená bilančná
rovnica. V zjednodušenej podobe to znamená, že udalosti, ktoré v populácii Slovenska medzi
polnocou z 31.12. na 1.1. a polnocou 20.5. na 21.5. znamenali vystúpenie z exponovanej
populácie (úmrtie, emigrácia) sú spätne pričítané a naopak udalosti, ktoré formovali novú
generáciu (pôrody) a prispievali k nárastu počtu osôb s trvalým pobytom (prisťahovanie) sú
v tomto časovom intervale anulované.
Ak tento logický koncept vyjadríme matematicky vo všeobecnej podobe, získame základnú
rebilačnú rovnicu údajov z 21.5. na 1.1. 2011.
1.1.2011P=21.5.2011P + (1.1.–21.5.)D – (1.1.–21.5.)N – (1.1.–21.5.)I + (1.1.–21.5.)E
1.1.2011P – počet obyvateľov k 1.1.2011 (k polnoci z 31.12. na 1.1.)
21.5.2011P – počet obyvateľov k 21.1.2011 (k polnoci z 20. na 21. 5.)
(1.1.–21.5.)D – počet zomretých osôb medzi 1.1. a 21.5. v roku 2011
(1.1.–21.5.)N – počet narodených (živonarodených) detí medzi 1.1. a 21.5. v roku 2011
(1.1.–21.5.)I – počet prisťahovaných osôb medzi 1.1. a 21.5. v roku 2011
(1.1.–21.5.)E – počet vysťahovaných osôb medzi 1.1. a 21.5. v roku 2011
V skutočnosti predstavuje celá rebilancia systém viacerých čiastkových relatívne autonómnych
procesov vydelených na základe vybraných štrukturálnych znakov. V rámci nich navyše
dochádza k ďalším parciálnym vnútorným rebilanciám, ktoré obsahovo napĺňajú danú kategóriu.
Napríklad pri rebilancii obyvateľstva podľa veku, pohlavia a kraja trvalého bydliska je v podstate
celá populácia rozdelená na 100 x 2 x 8 parciálnych kohort (100 vekových skupín, 2 pohlavia a 8
krajov), ktoré sú zvlášť spätne bilancované a až po týchto úkonoch získavame výslednú vekovú
štruktúru obyvateľstva k 1.1.2011 podľa veku, pohlavia a kraja trvalého pobytu.
9
Vlastná rebilancia prebiehala na úrovni jednotlivých generácií (osôb s rovnakým rokom
narodenia). Výhoda tohto prístupu spočívala v tom, že všetky osoby spadajúce do rovnakej
generácie majú ten istý rok narodenia, ktorý tak pre ne predstavuje v podstate akýsi jedinečný
identifikátor. Druhou veľmi dôležitou vlastnosťou je, že v rozhodujúci okamih na konci resp. na
začiatku roka (polnoc z 31.12. na 1.1.) majú všetky osoby, patriace do jednej generácie, rovnaký
dokončený vek. Môžeme jednoducho povedať, že všetci, ktorí sa dožili konca roku oslávili počas
jeho priebehu svoje narodeniny a „ostarli“ tak o jeden rok.
Okrem vstupujúcich údajov zo sčítania bolo potrebné do generácií (podľa rokov narodenia)
vytriediť aj jednotlivé demografické udalosti, ku ktorým došlo medzi polnocou z 31.12. na 1.1. do
rozhodujúceho okamihu sčítania.
V prvej fáze boli pripravené údaje zo SODB 2011. Išlo predovšetkým o viacnásobné kombinačné
triedenie primárnych údajov, z ktorých bola následne vytvorená základná matica vstupov vo
forme rok narodenia (generácia) x pohlavie x kraj. Po tomto kroku bolo potrebné získané údaje
podrobiť logickej kontrole pre zachovanie skladobnosti z nižšej na vyššiu regionálnu jednotku.
V druhej fáze prípravy vstupných údajov bolo potrebné z primárnych údajov ŠÚ SR štatistického
zisťovania prirodzeného a migračného pohybu obyvateľstva pripraviť matice vstupov pre
jednotlivé demografické udalosti vstupujúce do rebilančnej rovnice, ku ktorým v populácii
Slovenska došlo medzi rozhodujúcim okamihom sčítania a začiatkom roka 2011. Išlo
o nasledujúce udalosti:
1. úmrtia,
2. pôrody (len živonarodené deti),
3. prisťahovanie (vnútorná i zahraničná migrácia),
4. vysťahovanie (vnútorná i zahraničná migrácia).
Rovnako ako v predchádzajúcom prípade aj tieto matice demografických udalostí obsahovali
v sebe informácie o roku narodenia osoby, ktorej sa udalosť stala, jej pohlaví a tiež kraji jej
trvalého pobytu. Po podrobení získaných údajov logickým kontrolám bolo možné pristúpiť
k samotnej aplikácii rebilančnej rovnice na jednotlivé matice vstupov. Posledným a nemenej
dôležitým krokom v príprave vekovej štruktúry do prognózy bola kontrola rebilancovaných údajov
so snahou o zachovanie, resp. potvrdenie skladobnosti a krížovej zhody.
1.2 Všeobecné metodické východiská pre prognózu pracovnej sily,
pracujúcich a nezamestnaných
Prognózy pracovných síl patria medzi odvodené demografické prognózy (odvodené od prognózy
obyvateľstva). Na výpočet prognózy bola v tomto prípade použitá metóda miery ekonomickej
aktivity. Ide o najčastejšie používanú metódu pre tento typ prognóz na celoštátnej a vyššej
regionálnej úrovni. Princíp metódy spočíva v tom, že sa prognózované hodnoty miery
ekonomickej aktivity aplikujú na prognózované hodnoty obyvateľstva. V našom prípade vstupuje
10
do prognózy pracovných síl prognóza vývoja obyvateľov v členení podľa pohlavia, veku a regiónu
(kraja) a prognózy miery ekonomickej aktivity v rovnakom členení za každý rok prognózovaného
obdobia. Po prenásobení počtu obyvateľov mierou ekonomickej aktivity, získame prognózu
pracovných síl v členení podľa veku, pohlavia a regiónu do roku 2020.
Na prognózu pracovnej sily sú potrebné prognózované hodnoty počtu obyvateľov a miery
ekonomickej aktivity.
Nech Pi,j,k,t je populácia pohlavia i, veku j, na území k v období t a nech eai,j,k,t je miera
ekonomickej aktivity pre pohlavie i, vek j, územie k a obdobie t. Potom počet ekonomicky
aktívnych sa vypočíta podľa vzorca:
EAi,j,k,t = Pi,j,k,t * eai,j,k,t
Od prognózy počtu obyvateľov je odvodená aj prognóza pracujúcich. Na prognózu pracujúcich sa
použila metóda miery zamestnanosti. Prognózované počty nezamestnaných sa získali ako
rozdiel prognózovaného počtu ekonomicky aktívnych a prognózovaného počtu pracujúcich
a následne sa vypočítali aj miery nezamestnanosti.
Nech Pi,j,k,t je počet obyvateľov pohlavia i, veku j, na území k v období t a nech zam i,j,k,t je miera
zamestnanosti pohlavia i, veku j, na území k a v období t. Potom počet pracujúcich sa vypočíta
podľa vzorca:
PRACi,j,k,t = Pi,j,k,t * zami,j,k,t
Nech EAi,j,k,t je ekonomicky aktívne obyvateľstvo pohlavia i, veku j, na území k v období t a nech
PRACi,j,k,t sú pracujúci pohlavia i, veku j, na území k a v období t. Potom počet nezamestnaných
sa vypočíta podľa vzorca:
NEZi,j,k,t = EAi,j,k,t - PRACi,j,k,t
Miery nezamestnanosti sa vypočítajú ako podiel nezamestnaných na počte ekonomicky
aktívnych. Nech EAi,j,k,t je ekonomicky aktívne obyvateľstvo pohlavia i, veku j, na území k v
období t a nech NEZi,j,k,t sú nezamestnaní pohlavia i, veku j, na území k a v období t. Potom
miera nezamestnanosti sa počíta podľa vzorca:
nezi,j,k,t = NEZi,j,k,t / EAi,j,k,t
2. Demografické východiská ponuky pracovnej sily v krajoch SR do
roku 2020
Základom pre vývoj ponukovej stránky trhu práce je demografický vývoj. Počet obyvateľov a jeho
vekovo-pohlavná štruktúra je základným determinantom ponuky pracovnej sily. Navyše
11
obyvateľstvo v produktívnom veku (15 až 64 rokov) predstavuje bezprostredný potenciál pre
početnosť a štruktúru pracovnej sily, nakoľko pracovná sila je podmnožinou produktívneho
obyvateľstva.
V rokoch 2011 až 2020 sa bude počet obyvateľov zvyšovať, pričom intenzita rastu bude mať
klesajúcu tendenciu. Počas prognózovaných 10 rokov sa počet obyvateľov SR zvýši zhruba o 90
tis. (1,7%) a priblíži sa ku hranici 5,5 mil. osôb (Graf 1). To bude pravdepodobne na dlhšie
obdobie najvyššia hodnota počtu obyvateľov na Slovensku, nakoľko za horizontom tejto
prognózy (krátko po roku 2020) sa prírastok počtu obyvateľov SR zastaví a bude nasledovať
niekoľko desaťročí trvajúci pokles počtu obyvateľov.
Graf 1 – Prognóza počtu obyvateľov SR
Odlišný vývoj nás čaká v prípade obyvateľstva v produktívnom veku. Obrat vo vývoji v tejto
skupine obyvateľstva nastal v roku 2010, keď sa zastavil dlhodobý rast produktívneho
obyvateľstva. Je zrejmé, že sa tým zároveň začalo obdobie poklesu, ktoré bude taktiež trvať
niekoľko desaťročí.. Za obdobie 2011 až 2020 sa zníži početnosť produktívneho obyvateľstva
o 200 tis. osôb, t.j. o viac ako 5% (Graf 1).
Sprievodným znakom očakávaného znižovania celkového počtu obyvateľov aj už existujúceho
znižovania počtu obyvateľov v produktívnom veku je starnutie obyvateľstva, ktoré sa bude
naďalej prehlbovať. Vzhľadom na problémy s uplatnením na trhu práce je predmetom
špeciálneho záujmu obyvateľstvo v preddôchodkovom veku, za ktoré môžeme označiť tú časť
produktívneho obyvateľstva, ktoré presiahlo vek 50 rokov. Táto časť produktívnej populácia
5400000
5410000
5420000
5430000
5440000
5450000
5460000
5470000
5480000
5490000
5500000
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Po
če
t o
by
va
teľo
v c
elk
om
3650000
3675000
3700000
3725000
3750000
3775000
3800000
3825000
3850000
3875000
3900000
Po
če
t o
by
va
teľo
v v
o v
ek
u 1
5-6
4 r
ok
ov
Celkom
Produktívne
12
dosahuje v súčasnosti historicky najvyššie hodnoty, na čom sa podieľajú hlavne silné generácie
narodené počas obdobia zvýšenej pôrodnosti po 2. svetovej vojne a v 50. rokoch minulého
storočia. Vplyv týchto početných generácií na produktívne obyvateľstvo však pomaly končí,
nakoľko stále viac týchto ročníkov sa presúva do poproduktívnej populácie. Nárast obyvateľstva
vo veku 50 až 64 rokov sa na Slovensku dočasne zastaví okolo roku 2015 (Graf 2) a nasledovať
bude zhruba 10 rokov trvajúci pokles obyvateľov v tejto vekovej skupine. Počet obyvateľov
v preddôchodkovom veku sa zníži z hodnoty 1106 tis. v roku 2014 na 1050 tis. v roku 2020, čo
predstavuje zníženie o 4,7%. Po roku 2020 očakávame znovu rast v tejto vekovej skupine
obyvateľstva, nakoľko na početnosť obyvateľov vo veku 50 až 64 rokov začnú pôsobiť ďalšie
silné populačné ročníky, tentoraz narodené po roku 1970. Starnutie produktívnej populácie bude
umocnené tým, že do tejto vekovej skupiny obyvateľstva budú z predproduktívneho obyvateľstva
presúvať málo početné ročníky narodené po roku 1990, ktoré nedokážu nahradiť odchádzajúce,
niekedy skoro dvojnásobne početné ročníky. Preto starnutie produktívneho obyvateľstva bude
intenzívne a dlhodobé, so zmenou trendu možno počítať až po roku 2050.
Graf 2 – Prognóza ekonomicky aktívneho obyvateľstva v SR
Počtom obyvateľov najväčšie, populačnou dynamikou najintenzívnejšie a vekovým zložením
najmladšie sú dva východoslovenské kraje – Prešovský a Košický. Z ostatných krajov sa im po
zmienených stránkach najviac približuje Žilinský kraj, ktorý je vo všetkých troch ukazovateľoch na
treťom mieste. Naopak v troch krajoch v západnej časti Slovenska (Trnavský, Trenčiansky
a Nitriansky) spolu s Banskobystrickým krajom očakávame v najbližšom desaťročí
3650000
3700000
3750000
3800000
3850000
3900000
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Po
če
t o
sô
b v
o v
ek
u 1
5-6
4 r
ok
ov
1020000
1040000
1060000
1080000
1100000
1120000
Po
če
t o
sô
b v
o v
ek
u 5
0-6
4 r
ok
ov
Obyvateľstvo 15-64 rokov
Obyvateľstvo 50-64 rokov
13
najregresívnejší vývoj, to znamená najnižší prirodzený prírastok a najvyšší priemerný vek
obyvateľstva. Špeciálne postavenie medzi krajmi SR má Bratislavský kraj, ktorý má v súčasnosti
s odstupom najvyšší celkový prírastok obyvateľstva a najpomalšie rastúci priemerný vek
obyvateľstva. Je to spôsobené jednak najvyšším migračným prírastkom zo všetkých krajov SR
a tiež najpokročilejším procesom rekuperácie2, ktorý sa na Slovensku šíri od západu na východ
a z miest na vidiek a najviac sa v súčasnosti prejavuje práve v hlavnom meste a jeho zázemí.
Čo sa týka počtu obyvateľov, Prešovský kraj je jediný, ktorý počas celého prognózovaného
obdobia prevyšuje hranicu 800 tis. osôb, Košický kraj by na konci prognózovaného obdobia mal
túto hranicu prekonať tiež. Počet obyvateľov v Žilinskom, Nitrianskom a Bansko-bystrickom kraji
by sa mal počas celého prognózovaného obdobia pohybovať v rozpätí 650 tis. až 700 tis. osôb.
Nad hranicu 650 tis. obyvateľov by sa mal ešte pred rokom 2020 dostať aj Bratislavský kraj,
v ktorom sa počet obyvateľov zvýši najviac zo všetkých krajov SR. Najmenej obyvateľov budú
mať počas celého prognózovaného obdobia Trenčiansky a Trnavský kraj, ktoré nepresiahnu
hranicu 600 tis. osôb (Graf 3).
Graf 3 – Prognóza počtu obyvateľov v krajoch SR
Vo všetkých krajoch SR sa v období 2011 až 2020 celkový prírastok obyvateľstva spomalí,
pričom v troch krajoch sa počet obyvateľov zníži (Graf 4, Mapa 1). S odstupom najväčší celkový
prírastok bude v Bratislavskom kraji (počas celého prognózovaného obdobia viac ako 8 osôb na
2 Realizácia odložených pôrodov
550000
600000
650000
700000
750000
800000
850000
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Po
če
t o
sô
b
BA TT TN NR ZA BB PO KE
14
1000 obyvateľov). Trnavský, Žilinský, Prešovský a Košický kraj zaznamenajú len veľmi mierny
celkový prírastok obyvateľstva (menej ako 3 soby na 1000 obyvateľov), ktorý v prípade
Žilinského a Košického kraja môžeme označiť skôr ako stagnáciu. Ostatné tri kraje (Trenčiansky,
Nitriansky a Banskobystrický) zaznamenajú úbytok obyvateľstva (do 3 osôb na 1000 obyvateľov),
v prípade Trenčianskeho kraja ide znovu skôr o stagnáciu tesne pod nulovou hranicou. Kým
celkový prírastok obyvateľstva na severe východného Slovenska bude spôsobený výlučne
vysokou pôrodnosťou (Prešovský kraj je migračne stratový), Bratislavský a Trnavský kraj budú
profitovať hlavne z kladného migračného salda. V Bratislavskom kraji navyše pôsobí aj efekt
najintenzívnejšej rekuperácie, čo v konečnom dôsledku spôsobuje dominantné postavenie
Bratislavského kraja z pohľadu celkového prírastku obyvateľstva (Graf 4).
Graf 4 – Prognóza celkového prírastku obyvateľstva v krajoch SR
Aj prirodzený prírastok sa bude v najbližších 10 rokoch znižovať vo všetkých krajoch SR (Graf 5,
Mapa 2), pričom z hľadiska regionálneho odráža predovšetkým vyššiu pôrodnosť na severe
a východe Slovenska a nižšiu pôrodnosť v ostatných regiónoch. V štyroch krajoch (Prešovský,
Košický, Žilinský a Bratislavský) zostane prirodzený prírastok počas celého prognózovaného
obdobia v kladných hodnotách, aj keď s výnimkou Prešovského kraja (viac ako 3 osoby na 1000
obyvateľov) pôjde v roku 2020 o veľmi nízky prirodzený prírastok (menej ako 1 osoba na 1000
obyvateľov). Zvyšné štyri kraje zaznamenajú prirodzený úbytok obyvateľstva, ktorý nepresiahne
-3
-2
-1
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Celk
ový
prí
ras
tok
na
10
00
ob
yv
ate
ľov
BA TT TN NR ZA BB PO KE
15
3 osoby na 1000 obyvateľov. Banskobystrický a Nitriansky kraj budú mať prirodzený úbytok
obyvateľstva počas celého prognózovaného obdobia.
Mapa 1 - Prognóza celkového prírastku obyvateľstva v krajoch SR
Graf 5 – Prognóza prirodzeného prírastku obyvateľstva v krajoch SR
-3
-2
-1
0
1
2
3
4
5
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Pri
rod
zen
ý p
ríra
sto
k n
a 1
00
0 o
by
va
teľo
v
BA TT TN NR ZA BB PO KE
16
Mapa 2 – Prirodzený prírastok obyvateľstva v krajoch SR v roku 2020
Mapa 3 – Migračné saldo v krajoch SR v roku 2020
Východné Slovensko a juh stredného Slovenska sú migračne stratové, ostatné regióny naopak
zaznamenávajú migračný prírastok, hoci len v najzápadnejšej časti Slovenska presahuje hrubá
miera migračného salda viac ako 2 osoby na 1000 obyvateľov (Mapa 3). V praxi to znamená, že
Prešovský kraj zaznamená počas prognózovaného obdobia migračný úbytok (do 2 osôb na 1000
obyvateľov), Bratislavský a Trnavský kraj migračný prírastok. Ostatné kraje budú mať migračné
saldo blízke nulovej hodnote. Košický a Banskobystrický kraj budú veľmi mierne migračne
17
úbytkové a Trenčiansky, Nitriansky a Žilinský kraj naopak veľmi mierne migračne ziskové.
Celkove sa do roku 2020 migračná situácia zlepší vo všetkých krajoch SR. Najväčšie zvýšenie
migračného salda sa počas najbližšieho desaťročia očakávajú v Bratislavskom, Trnavskom
a Nitrianskom kraji.
Mapa 4 – Priemerný vek obyvateľstva v krajoch SR v roku 2020
Starnutie obyvateľstva na Slovensku bude do roku 2050 univerzálny proces, to znamená, že
bude prebiehať nepretržite a vo všetkých regiónoch. Ako už bolo spomínané, proces
populačného starnutia súvisí na Slovensku hlavne s vývojom pôrodnosti. Preto máme na
Slovensku región s mladším obyvateľstvom, ktorý tvoria kraje s vyššou pôrodnosťou (Prešovský,
Košický a Žilinský kraj) a región so starším obyvateľstvom, ktoré tvoria kraje s nižšou
pôrodnosťou (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky a Banskobystrický kraj). Najlepšie
túto skutočnosť dokumentuje vývoj priemerného veku (Graf 6, Mapa 4). Na grafe aj na mape je
zreteľné, že obidve skupiny krajov sú jasne vyprofilované. V súčasnosti je najstaršie obyvateľstvo
v Bratislavskom kraji (priemerný vek 40,5 rokov) a najmladšie obyvateľstvo v Prešovskom kraji
(priemerný vek necelých 37 rokov). Kým v skupine najmladších krajov si počas prognózovaného
obdobia jednotlivé kraje udržia svoje pozície zo súčasnosti, v skupine okresov so starším
obyvateľstvom zmeny počas prognózovaného obdobia nastanú. Vďaka vyššej očakávanej
pôrodnosti v Bratislavskom kraji sa do roku 2020 stanú najstaršími krajmi Trenčiansky
a Nitriansky kraj (priemerný vek nad 42 rokov). Bratislavský kraj sa spolu s Trnavským
a Banskobystrickým krajom zaradí až za túto dvojicu krajov s priemerným vekom tesne pod
18
hranicou 42 rokov. Najmladším krajom zostane Prešovský kraj, v ktorom v roku 2020 priemerný
vek nepresiahne 39 rokov (Graf 6).
Graf 6 – Prognóza priemerného veku obyvateľstva v krajoch SR
Čo sa týka početnosti obyvateľstva v produktívnom veku, je situácia v krajoch SR zhodná
s vývojom celkového počtu obyvateľov. To znamená, že najpočetnejšie je produktívne
obyvateľstvo vo východoslovenských krajoch, kde do roku 2020 neklesne početnosť v tejto
vekovej skupine pod 540 tis. osôb. Vo všetkých ostatných krajoch sa v roku 2020 očakáva počet
obyvateľov v produktívnom veku nižší ako 480 tis. osôb. Najnižší počet produktívneho
obyvateľstva bude v roku 2020 v Trnavskom a Trenčianskom kraji (menej ako 400 tis.), čo je
spôsobené okrem vývoja celkového počtu obyvateľov aj nadpriemerným znižovaním počtu
obyvateľov v tejto vekovej skupine (Graf 7). Trend vývoja obyvateľstva v produktívnom veku je
z krajského pohľadu zhodný s celoslovenským trendom (Graf 2, Graf 7). To znamená, že vo
všetkých krajoch SR sa začal počet obyvateľov v produktívnom veku znižovať ešte pred rokom
2011 a tento pokles bude pokračovať až do konca prognózovaného obdobia (Graf 7).. Najmenšie
zníženie počtu produktívnych obyvateľov do roku 2020 sa očakáva v Bratislavskom kraji (zhruba
10 tis. osôb resp. 2,6%) a v Prešovskom kraji (zhruba 20 tis. osôb resp. 2,1%). V prípade
Bratislavského kraja je to spôsobené migračným prírastkom, pričom väčšina prisťahovalcov je
práve v produktívnom veku. V prípade Prešovského kraja je dôvodom nižšieho poklesu
36
37
38
39
40
41
42
43
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Ve
k (
v r
ok
och
)
BA TT TN NR ZA BB PO KE
19
produktívneho obyvateľstva vysoká plodnosť, ktorá zabezpečuje prechod relatívne početných
ročníkov z predproduktívneho veku do produktívnej vekovej skupiny. Najväčšie úbytky
obyvateľstva v produktívnom veku sa očakávajú Trenčianskom, Nitrianskom a Banskobystrickom
kraji (v rozpätí od 7,4% do 8,2%). Ide o regióny v ktorých sa spája efekt nízkej pôrodnosti
s minimálnym migračným prírastkom (Trenčiansky a Nitriansky kraj) alebo s migračným úbytkom
(Banskobystrický kraj).
Graf 7 – Prognóza obyvateľstva v produktívnom veku v krajoch SR
Aj v prípade obyvateľstva v preddôchodkovom veku sú trendy vývoja v jednotlivých krajoch
zhodné s celoslovenským trendom (Graf 2, Graf 8). Prírastok obyvateľstva v tejto vekovej
skupine sa vo všetkých krajoch zastaví v rozmedzí rokov 2014 až 2016 a nasledovať bude
znižovanie počtu obyvateľov v preddôchodkovom veku (Graf 8). Najmenej intenzívny bude
pokles v Prešovskom kraji, čo bude mať za následok, že Prešovský kraj bude mať v roku 2020
najpočetnejšie obyvateľstvo vo veku 50 až 64 rokov. Zároveň Prešovský kraj bude jediným
krajom v SR, v ktorom sa počas prognózovaného obdobia počet obyvateľov v preddôchodkovom
veku nezníži (Mapa 5). Tesne pod hranicu 150 tis. osôb sa dostane Košický kraj, ktorý strastí
svoje súčasné dominantné postavenie práve kvôli intenzívnejšiemu poklesu po roku 2014.
Intenzívny pokles zaznamená obyvateľstvo v preddôchodkovom veku aj Nitrianskom kraji, čím sa
tento kraj priblíži k ďalším štyrom krajom (Žilinský, Banskobystrický, Bratislavský a Trenčiansky).
Obyvateľstvo v preddôchodkovom veku sa vo všetkých piatich krajoch bude pohybovať v rozpätí
380000
400000
420000
440000
460000
480000
500000
520000
540000
560000
580000
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Po
če
t o
sô
b v
o v
ek
u 1
5-6
4 r
ok
ov
BA TT TN NR ZA BB PO KE
20
od 120 do 140 tis. Najmenej obyvateľov v preddôchodkovom veku bude počas celého
prognózovaného obdobia v Trnavskom kraji (menej ako 120 tis. osôb).
Graf 8 – Prognóza obyvateľstva v preddôchodkovom veku v krajoch SR
Podiel osôb v preddôchodkovom veku na produktívnom obyvateľstve sa v súčasnosti pohybuje
od 25,5% (Prešovský kraj) do 30,3% (Bratislavský kraj). V dôsledku znižovania počtu obyvateľov
v preddôchodkovom veku sa rast podielu tejto vekovej skupiny v rámci produktívneho
obyvateľstva do roku 2020 zastaví vo viacerých krajoch (Graf 9, Mapa 5). Najväčšia zmena sa
očakáva v Bratislavskom kraji, ktorý ako jediný zo všetkých krajov zaznamená do roku 2020
zníženie podielu obyvateľstva v preddôchodkovom veku oproti súčasnosti (asi o 1 percentuálny
bod), čo bude znamenať posun z prvého miesta ešte v roku 2015 až na štvrté miesto v roku
2020. Nárast podielu obyvateľstva v preddôchodkovom veku sa zastaví aj vo všetkých ostatných
krajoch. V Trnavskom, Nitrianskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Košickom kraji
zaznamenáme pred rokom 2020 mierny pokles. V Trenčianskom a Prešovskom kraji bude podiel
obyvateľov v preddôchodkovom veku stagnovať až do konca prognózovaného obdobia. Najväčší
prírastok počas prognózovaného obdobia sa očakáva k Prešovskom kraji (asi 1,2
percentuálneho bodu).
110000
120000
130000
140000
150000
160000
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Po
če
t o
byv
ate
ľov v
o v
ek
u 5
0-6
4 r
ok
ov
BA TT TN NR ZA BB PO KE
21
Mapa 5 – Obyvateľstvo v preddôchodkovom veku v krajoch SR v roku 2020
Graf 9 - Prognóza podielu obyvateľstva v preddôchodkovom veku v krajoch SR
Možno teda skonštatovať, že hlavnými demografickými trendami na Slovensku v období rokov
2011 až 2020 bude spomalenie až zastavenie prírastku počtu obyvateľov a pokračujúce
25
26
27
28
29
30
31
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Po
die
l n
a p
rac
ovn
ej
sil
e (
%)
BA TT TN NR ZA BB PO KE
22
populačné starnutie. Významnou skutočnosťou bude aj zastavenie prírastku počtu obyvateľov
v produktívnom veku a následný pokles. Takýto vývoj nastane na Slovensku prvýkrát
v povojnovej histórii. Všetky uvedené trendy sa prejavia tak na celorepublikovej úrovni ako aj na
úrovni jednotlivých krajov. Na krajskej diferenciácii budú mať najväčší podiel vývoj pôrodnosti
a migrácie, ktoré spôsobia odchýlky od celoslovenského priemeru hlavne v Bratislavskom
a Prešovskom kraji. Počet a podiel obyvateľov v preddôchodkovom veku, ktorí sú rizikovou
skupinou vzhľadom na uplatnenie na trhu práce, sa po roku 2015 zvyšovať nebude. Ďalšie
zvýšenie početnosti v tejto vekovej skupine možno očakávať až po roku 2025.
3. Projekcia ekonomicky aktívnych, pracujúcich a nezamestnaných
v krajoch SR do roku 2020
3.1 Vstupné predpoklady projekcie
Na rozdiel od prognózy obyvateľstva, v prípade pracovnej sily, zamestnanosti a nezamestnanosti
ide o viacvariantnú projekciu, teda o teoretickú konštrukciu, ktorá vymedzí možné rozpätie
budúceho vývoja a pri kombinácii jednotlivých scenárov naznačí možnú trajektóriu
najpravdepodobnejšieho vývoja. To znamená, že výstupom projekcie bude aj
najpravdepodobnejší vývoj počtu a vekovej štruktúry ekonomicky aktívneho obyvateľstva,
pracujúcich a nezamestnaných v krajoch SR do roku 2020.
Vstupnú časť projekcie budú tvoriť varianty budúceho vývoja mier ekonomickej aktivity a mier
zamestnanosti. Pre každú z uvedených mier budú spracované 3 varianty. Dva varianty budú
predstavovať vymedzenie hraničných ale nie nereálnych hodnôt budúceho vývoja – priaznivého
a nepriaznivého. Tretí variant (najpravdepodobnejší) sa bude nachádzať v strede medzi obidvomi
krajnými variantmi. Determinantom priaznivého resp. nepriaznivého vývoja budú možné
spoločenské a ekonomické podmienky, ktoré ovplyvnia situáciu na trhu práce a vývoj jednotlivých
mier, ktoré sú priamym vstupom projekcie. Pri konkrétnom vymedzení možného budúceho vývoja
ekonomickej aktivity a zamestnanosti sa využijú aj odporúčania medzinárodných inštitúcií, ktoré
premietajú potreby, záujmy aj skúsenosti z nadnárodného do národného kontextu.
Je všeobecne známym faktom, že ekonomická aktivita aj zamestnanosť na Slovensku sú
relatívne nízke.3 Nepredpokladáme preto, že by sa miera ekonomickej aktivity alebo miera
3 Jedným z hlavných cieľov Európskej stratégie zamestnanosti je dosiahnutie 72-percentnej miery zamestnanosti obyvateľov vo
veku 20-64 rokov do roku 2020. SR za touto hodnotou v súčasnosti výrazne zaostáva.
23
zamestnanosti do roku 2020 znižovala. Za najmenej priaznivý predpoklad preto považujeme
stagnáciu obidvoch mier na úrovni hodnôt z roku 2011. Tento predpoklad uplatňujeme
v statickom variante pre všetky kraje, pre obidve pohlavia a pre všetky vekové skupiny. Hodnoty
odporúčané v Európskej stratégii zamestnanosti tvoria základ optimálneho variantu. Základnou
tézou je dosiahnutie 72 % zamestnanosti pre obyvateľstvo SR do roku 2020. Zvýšenie
zamestnanosti v projekcii neprebieha rovnomerne ale zohľadňuje regionálne, pohlavné a vekové
špecifiká, pričom sa predpokladá postupné znižovanie rozdielov, hlavne medzi jednotlivými
regiónmi. Rastúca miera zamestnanosti v optimálnom variante znamená nárast ekonomickej
aktivity a zároveň zníženie miery nezamestnanosti. Do predpokladov optimálneho variantu je
zapojený aj predpoklad, že 90% nárastu zamestnanosti je zabezpečené nárastom ekonomickej
aktivity a 10% tohto nárastu zabezpečuje zníženie nezamestnanosti. Dosiahnutie hodnôt
v optimálnom variante je málo pravdepodobný variant budúceho vývoja. Pravdepodobnejšie sa
ukazuje nižšie tempo rastu zamestnanosti a ekonomickej aktivity. Takýto vývoj je zohľadnený
v strednom variante, ktorý je priemerom medzi statickým a optimálnym variantom a na základe
súčasných poznatkov sa javí ako relatívne pravdepodobný variant budúceho vývoja ekonomickej
aktivity, zamestnanosti a nezamestnanosti do roku 2020.
V tabuľkách 1 až 2 je uvedená prognóza miery ekonomickej aktivity a miery zamestnanosti za SR
a obidve pohlavia spolu (všetky 3 varianty). Tieto hodnoty nie sú priamo prognózovanými
hodnotami ale sú sumárnymi hodnotami, ktoré vznikli na základe priamo prognózovaných hodnôt
obidvoch ukazovateľov na úrovni krajov v členení podľa pohlavia a veku. V grafe 10 a 11 je
uvedený stredný variant miery ekonomickej aktivity a zamestnanosti za jednotlivé kraje za obidve
pohlavia spolu.
Tabuľka 1 – Projekcia mier ekonomickej aktivity v SR za obidve pohlavia spolu
Variant 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Statický 58,54 58,42 58,25 58,00 57,76 57,53 57,28 56,99 56,66
Stredný 59,11 59,56 59,95 60,26 60,57 60,87 61,14 61,36 61,52
Optimálny 59,68 60,70 61,66 62,53 63,38 64,21 65,01 65,73 66,38
Tabuľka 2 – Projekcia mier zamestnanosti v SR za obidve pohlavia spolu
Variant 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Statický 59,58 59,79 59,96 60,14 60,38 60,64 60,87 61,04 61,17
Stredný 60,29 61,22 62,11 63,01 63,98 64,96 65,91 66,78 67,61
Optimálny 61,00 62,65 64,26 65,89 67,58 69,27 70,94 72,52 74,05
24
Graf 10 – Projekcia mier ekonomickej aktivity v krajoch – stredný variant
Graf 11 – Projekcia mier zamestnanosti v krajoch – stredný variant
3.2 Projekčné scenáre
Kombináciou jednotlivých variantov budúceho vývoja mier ekonomickej aktivity a mier
zamestnanosti vzniknú projekčné scenáre. Vo výstupoch projekcie sa budú prezentovať tri
základné scenáre – statický, optimálny a stredný (pravdepodobný). Statický scenár je
kombináciou statického vývoja ekonomickej aktivity a statického vývoja zamestnanosti.
Optimálny scenár zahŕňa v sebe optimálny vývoj ekonomickej aktivity a optimálny vývoj
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Mie
ra e
ko
no
mic
ke
j a
kti
vit
y
BA TT TN NR ZA BB PO KE SR
50
55
60
65
70
75
80
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Mie
ra z
am
es
tna
no
sti
BA TT TN NR ZA BB PO KE SR
25
zamestnanosti (optimálny vzhľadom na Európsku stratégiu zamestnanosti). Stredný
(pravdepodobný) scenár sa nachádza v strede medzi statickým a optimálnym scenárom.
3.3 Základné výsledky projekcie
V tejto časti štúdie sa nachádza popis základných výsledkov projekcie hlavne na úrovni SR ale
k dispozícii sú aj vybrané výsledky za jednotlivé kraje. Podrobné výsledky všetkých variantov
projekcie v členení podľa pohlavia, veku a regiónu sa nachádzajú v tabuľkovej prílohe.
Vo výsledkoch sa nachádza počet a vekovo-pohlavná štruktúra ekonomicky aktívneho
obyvateľstva, pracujúcich a nezamestnaných. Nakoľko do prognózy nevstupuje nezamestnanosť
ako vstupný predpoklad ale prognózovaný počet nezamestnaných sa počíta priamo ako rozdiel
medzi projekciou ekonomicky aktívnych a projekciou pracujúcich, vo výsledkoch sa nachádza aj
projekcia mier nezamestnanosti, ktoré sa počítajú na základe projekcie nezamestnaných
a ekonomicky aktívnych.
Výsledky projekcie ukazujú ako sa predpoklady o ekonomickej aktivite a zamestnanosti
v kombinácii s demografickým vývojom premietajú do počtu a vekovej štruktúry ekonomicky
aktívneho obyvateľstva, pracujúcich aj nezamestnaných. Ink povedané, rast mier nemusí
automaticky znamenať rast počtu a naopak. Veľmi dôležitú úlohu hrá vekové zloženie
obyvateľstva.
3.3.1 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
Ak by sa miera ekonomickej aktivity do roku 2020 nezmenila, počet ekonomicky aktívnych osôb
by sa znížil zo súčasných 2,65 mil. pod hodnotu 2,6 mil. (zníženie o 2,9 %). Ostatné dva scenáre
projekcie by znamenali do roku 2020 zvýšenie počtu ekonomicky aktívnych na 2,8 mil. (4,1 %)
resp. nad 3 mil. osôb (11 %) (graf 12, graf 13).
Najpočetnejšia pracovná sila bude do roku 2020 podľa stredného variantu projekcie vo
východoslovenských krajoch Prešovskom a Košickom, kde sa počet ekonomicky aktívnych bude
zvyšovať a do roku 2020 dosiahne hodnotu 396 tis. resp. 423 tis. osôb. Ďalej nasledujú
stredoslovenské kraje Žilinský a Banskobystrický spolu Nitrianskym a Bratislavským krajom,
v ktorých sa početnosť bude pohybovať od 330 tis. do 355 tis. a vývoj (okrem Žilinského kraja)
môžeme označiť ako stagnáciu. Najmenej početná pracovná sila bude v Trnavskom
Trenčianskom kraji, kde sa počas prognózovaného obdobia očakáva stagnácia počtu
ekonomicky aktívnych okolo hranice 300 tis (graf 14).
26
Graf 12 – Projekcia počtu ekonomicky aktívnych v SR
Graf 13 – Prírastok (úbytok) za obdobie 2011-2020
Tabuľka 3 – Priemerný vek ekonomicky aktívneho obyvateľstva v SR
Scenár 2012 2020 Prírastok 2012-2020
abs. %
Statický 40,54 41,32 0,78 1,92
stredný 40,57 41,58 1,01 2,49
Optimálny 40,59 41,80 1,21 2,98
Vo všetkých troch scenároch budúceho vývoja by pracovná sila zostarla – najmenej o 0,8 roka
v statickom scenári, najviac o 1,2 roka v optimálnom scenári. To znamená, že projektované
zvýšenie priemerného veku by sa pohybovalo od 1,9 % do 3,0 % (tabuľka 3).
2500000
2600000
2700000
2800000
2900000
3000000
3100000
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Po
če
t o
sô
b
Statický
Stredný
Optimálny
-20,0
-15,0
-10,0
-5,0
0,0
5,0
10,0
15,0
20,0
Ekonomicky aktívni Pracujúci Nezamestnaní
Pe
rce
ntá
Statický
Stredný
Optimálny
27
Graf 14 – Projekcia počtu ekonomicky aktívnych v krajoch SR – stredný scenár
3.3.2 Pracujúci
Vývoj počtu pracujúcich v SR je obdobný ako v prípade ekonomicky aktívneho obyvateľstva, čo
je dané aj konštrukciou vstupných predpokladov obidvoch projekcií. Pri nezmenenom vývoji mier
zamestnanosti do roku 2020 by sa počet pracujúcich znížil za toto obdobie o viac ako 50 tis.
osôb. Tento 2,3 % pokles je nižší ako pokles počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva
v statickom scenári. V optimálnom aj strednom scenári sa očakáva zvýšenie počtu pracujúcich
o 366,7 tis. (15,5%) resp. 157,1 tis. (6,7% ). Ide o vyššie nárasty ako v rovnakých scenároch
v prípade ekonomicky aktívneho obyvateľstva (graf 13, graf 15).
Čo sa týka vývoja počtu pracujúcich v krajoch podľa stredného scenára, najvyššia hodnota počas
celého prognózovaného obdobia sa očakáva v Prešovskom kraji. Do roku 2020 by mal počet
pracujúcich dosiahnuť hodnotu 360 tis. V Košickom, Bratislavskom, Nitrianskom a Žilinskom kraji
sa bude počet pracujúcich pohybovať v roku 2020 v rozpätí 313 tis. až 335 tis. osôb. Najmenej
početné zastúpenie budú mať pracujúci v Banskobystrickom, Trnavskom a Trenčianskom kraji,
kde počty pracujúcich nepresiahnu 290 tis. V Prešovskom a Košickom kraji by prírastok
pracujúcich počas prognózovaného obdobia presiahol v strednom scenári 10%. V ostatných
krajoch by sa pohyboval od 3,1% v Trenčianskom kraji až po 8,4% v Žilinskom kraji (graf 16).
280000
300000
320000
340000
360000
380000
400000
420000
440000
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Po
če
t o
sô
b
BA TT TN NR ZA BB PO KE
28
Graf 15 – Projekcia počtu pracujúcich v SR
Graf 16 – Projekcia počtu pracujúcich v krajoch – stredný scenár
Tabuľka 4 – Priemerný vek pracujúcich v SR
Scenár 2012 2020
Prírastok 2012-2020
abs. %
Statický 41,13 41,83 0,71 1,71
Stredný 41,15 42,09 0,94 2,28
Optimálny 41,18 42,30 1,12 2,73
2200000
2300000
2400000
2500000
2600000
2700000
2800000
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Po
če
t o
sô
b
Statický
Stredný
Optimálny
260000
280000
300000
320000
340000
360000
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Po
če
t o
sô
b
BA TT TN NR ZA BB PO KE
29
Proces starnutia je univerzálny proces vo všetkých skupinách obyvateľstva a zvýšenie
priemerného veku obyvateľstva sa týka aj všetkých troch scenárov v prípade pracujúcich, hoci
starnutie by malo prebiehať menej intenzívne ako v skupine ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
3.3.3 Nezamestnaní
Na zvyšovaní zamestnanosti sa podieľa aj pokles nezamestnanosti. Táto skutočnosť sa prejavuje
aj na prognóze počtu nezamestnaných, ktorý má klesajúcu tendenciu vo všetkých troch
scenároch projekcie. To znamená, že aj v prípade, ak sa ekonomická aktivita a zamestnanosť
nezmenia, počet nezamestnaných sa zníži zhruba o 25 tis. resp. 6,8 % do roku 2020.
V optimálnom a strednom scenári, ktoré počítajú s nárastom ekonomickej aktivity
a zamestnanosti, je očakávaný pokles nezamestnanosti väčší. V strednom scenári sa počíta do
roku 2020 s poklesom počtu nezamestnaných pod hranicu 320 tis. (zníženie o 12,9%)
a v optimálnom dokonca pod hranicu 290 tis. osôb (zníženie o 19,1 %) (graf 13, graf 17).
Najnižšie počty nezamestnaných sú podľa stredného scenára projekcie na západnom Slovensku,
nasledujú stredoslovenské kraje Žilinský a Banskobystrický a najvyšší počet nezamestnaných je
vo východoslovenských krajoch (graf 18). Najväčší pokles počtu nezamestnaných počas
prognózovaného obdobia sa predpokladá v Banskobystrickom kraji (22,6 %) a v Trenčianskom
kraji (16,9 %). Najmenej sa počet nezamestnaných zníži v Prešovskom kraji (4,5 %)
a v Bratislavskom kraji (9,8 %)
Aj v skupine nezamestnaných sa do roku 2020 zvýši priemerný vek vo všetkých troch scenároch,
pričom v statickom scenári je starnutie nezamestnaných intenzívnejšie ako u ekonomicky
aktívnych a zamestnaných a naopak v strednom a optimálnom scenári je menej intenzívne ako
v uvedených dvoch skupinách (tabuľka 5).
Tabuľka 5 – Priemerný vek nezamestnaných v SR
Scenár 2012 2020
Prírastok 2012-2020
abs. %
Statický 36,82 37,90 1,08 2,93
Stredný 36,77 37,52 0,75 2,05
Optimálny 36,72 37,08 0,36 0,99
Keď porovnáme vekové zloženie obyvateľstva v skupine ekonomicky aktívnych, pracujúcich a
nezamestnaných zistíme, že nezamestnané obyvateľstvo je v priemere výrazne mladšie ako
obyvateľstvo v dvoch ďalších skupinách, pričom rozdiel medzi jednotlivými skupinami sa počas
prognózovaného obdobia prakticky nemení (graf 19).
30
Graf 17 – Projekcia počtu nezamestnaných v SR
Graf 18 – Projekcia počtu nezamestnaných v krajoch – stredný scenár
Ako bolo spomenuté v kapitole 1.2, vývoj nezamestnanosti nebol vstupným predpokladom
prognózy ale výsledkom. Prognózovaný počet nezamestnaných je rozdielom medzi
prognózovaným počtom ekonomicky aktívnych a prognózovaným počtom pracujúcich.
Z prognózovaných počtov ekonomicky aktívneho obyvateľstva a nezamestnaných sa získajú
miery nezamestnanosti, ktoré sú uvedené v tabuľke 6 a v grafe 19.
280000
290000
300000
310000
320000
330000
340000
350000
360000
370000
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Po
če
t o
sô
b
Statický
Stredný
Optimálny
10000
20000
30000
40000
50000
60000
70000
80000
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Po
če
t o
sô
b
BA TT TN NR ZA BB PO KE
31
Graf 19 – Priemerný vek – stredný scenár
Graf 20 – Projekcia mier nezamestnanosti v krajoch za obidve pohlavia spolu
Tabuľka 6 – Projekcia mier nezamestnanosti v SR za obidve pohlavia spolu
Scenár 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Statický 13,64 13,56 13,48 13,40 13,31 13,23 13,15 13,08 13,02
Stredný 13,32 13,04 12,76 12,47 12,19 11,91 11,64 11,38 11,14
Optimálny 13,16 12,73 12,30 11,86 11,44 11,03 10,62 10,24 9,87
36,0
37,0
38,0
39,0
40,0
41,0
42,0
43,0
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Ve
k v
ro
ko
ch
Ekonomicky aktívni Pracujúci Nezamestnaní
4,0
6,0
8,0
10,0
12,0
14,0
16,0
18,0
20,0
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Mie
ry n
eza
me
stn
an
os
ti
BA TT TN NR ZA BB PO KE SR
32
3.4 Očakávané postavenie osôb vo veku 50-64 rokov na trhu práce
Osoby v preddôchodkovom veku patria na trhu práce medzi najohrozenejšie. Vzhľadom na
starnutie populácie a starnutie pracovnej sily bude táto skupiny v pracovnej sile stále početnejšia
a opatrenia na trhu práce vyvolané starnutím pracovnej sily musia brať do úvahy v prvom rade
vývoj v tejto skupine osôb.
Tabuľka 7 – Počet osôb vo veku 50 – 64 rokov – stredný scenár
Skupina 2012 2020 Prírastok
abs %
Ekonomicky aktívni 661379 706384 45005 6,80
Pracujúci 592471 639031 46560 7,86
Nezamestnaní 68908 67353 -1555 -2,26
Graf 21 – Podiely osôb vo veku 50 až 64 rokov na celkovom počte ekonomicky aktívnych,
pracujúcich a nezamestnaných – stredný variant
Vzhľadom na opatrenia na trhu práce je dôležité poznať absolútne zastúpenie osôb vo veku 50
až 64 rokov v troch sledovaných skupinách. Počet obyvateľov vo veku 50-64 rokov sa podľa
stredného scenára projekcie zvýši v skupine ekonomicky aktívneho obyvateľstva aj medzi
pracujúcim obyvateľstvom (tabuľka 7). V absolútnych počtoch ide v obidvoch skupinách
o prírastok presahujúci 45 tis. osôb. V skupine ekonomicky aktívnych sa počet osôb
18,0
19,0
20,0
21,0
22,0
23,0
24,0
25,0
26,0
27,0
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Per
cen
tá
Ekonomicky aktívni Pracujúci Nezamestnaní
33
v preddôchodkovom veku zvýši do roku 2020 o 6,8 %, v skupine pracujúcich o 7,9 %. Počet
nezamestnaných vo veku 50 až 64 rokov by sa do roku 2020 nemal významnejšie zmeniť.
V strednom scenári sa očakáva zníženie o 2,3 %. V kontexte očakávaného nižšieho počtu
nezamestnaných však tieto čísla nevyznievajú priaznivo, čo je vidno aj z podielu osôb
v preddôchodkovom veku na celkovom počte nezamestnaných.
Čo sa týka relatívneho zastúpenia osôb vo veku 50 až 64 rokov na celkovom počte ekonomicky
aktívnych, pracujúcich a nezamestnaných, môžeme skonštatovať vo všetkých troch prípadoch
zvýšenie podielu (graf 21). V prípade ekonomicky aktívnych a pracujúcich ide o veľmi mierny
nárast podielu, konkrétne 2,6 % resp. 1,1 % za obdobie rokov 2012 až 2020. V prípade
nezamestnaných je nárast vyšší, presahuje 12 %.
Záver
Z výsledkov projekcie do roku 2020 vyplývajú dva základné závery. Čo sa týka počtu a prírastku
ekonomicky aktívneho obyvateľstva a pracujúcich, zvyšovanie počtu je viazané na zvyšovanie
ekonomickej aktivity resp. zamestnanosti. Pokiaľ by sa miery ekonomickej aktivity
a zamestnanosti nezvýšili, znamenalo by okamžité znižovanie počtov osôb v týchto dvoch
skupinách. Je zrejmé, že na zvyšovaní zamestnanosti, čo patrí medzi strategické ciele, sa musí
podieľať aj rast ekonomickej aktivity aj pokles nezamestnanosti. Aj tak cieľ stanovený
v Európskej stratégii zamestnanosti do roku 2020 sa zdá byť pre Slovenskú republiku príliš
ambiciózny a pravdepodobný je skôr nižší rast zamestnanosti ako stanovuje stratégia.
Čo sa týka vývoja vekového zloženia, proces populačného starnutia bude v najbližších
desaťročiach na Slovensku univerzálny, to znamená, že sa bude týkať všetkých skupín
obyvateľstva, či už z pohľadu pohlavia, veku, vzdelania alebo ekonomickej aktivity. To znamená,
že populačné starnutie sa bude prejavovať vo všetkých troch prognózovaných skupinách.
Priemerný vek ekonomicky aktívneho obyvateľstva, pracujúcich aj nezamestnaných sa bude do
roku 2020 zvyšovať.
Zo všetkých relevantných prognóz obyvateľstva vyplýva, že demografický vývoj sa tesne za
horizontom tejto prognózy významne zmení. V dôsledku veľmi nízkej úrovne plodnosti za
posledných 30 rokov sa po roku 2020 výrazne zrýchli proces populačného starnutia a prírastok
obyvateľstva sa postupne zmení na úbytok. Tieto procesy budú s veľkou intenzitou prebiehať
najmenej do roku 2050. Takýto demografický vývoj bude mať zásadný dopad aj na vývoj
v skupine ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Prírastok pracovnej sily sa zastaví (aj v prípade
ďalšieho rastu ekonomickej aktivity) a proces starnutia sa zrýchli. To znamená, že v ďalších
desaťročiach bude pracovná sila na Slovensku v porovnaní so súčasnosťou menej početná
34
a staršia. Takýto vývoj je pre najbližšie desaťročia nezvratný a treba mu prispôsobiť fungovanie
trhu práce.
