Prírodné Poklady Brat islavského región u

príručka pre učiteľov základných škôl

10 Ochrana a ohrozeniealebo

Ako efektívne chrániť územia Natura 2000 a čo ich aktuálne ohrozuje?

Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl 1

Naše putovanie po rozmanitých biotopoch, ktoré sa nachádzajú na chránených územiach sústavy Natura 2000, vrcholí. Počas neho sme istotne všetkými zmyslami vnímali silu prírody, ktorá vytvorila podmienky na život vzácnych druhov v ich prirodzenom prostredí.

Hoci je to nesmierne dôležité, nestačí len citlivo vnímať prírodu a chápať význam jej ochrany. Mu-síme najmä konať, vyjadriť sa k problémom – medzi známymi, na verejnosti, snažiť sa byť aktívnymi, pomáhať chrániť prírodu a meniť postoje ľudí. Spoločne zamerajme pozornosť na hrozby a problémy, ktorým musia naše chránené územia a ich obyvatelia čeliť, a prispejme aj my k ich riešeniu. Zveľadiť zarastajúce lúky, zabrániť výstavbe kontroverzného vodného diela či zachrániť les pred ťažbou sa podarí, len ak viacerí spoja svoje sily. Dôležité sú však aj drobné aktivity, postoje a naše správanie. To najmenej, čo môže každý z nás spraviť, je rešpektovať zákazy, ktoré platia na chránených územiach a v prírode sa správať tak, aby sme nepoškodzovali spoločenstvá a nerušili zver.

Na chránených územiach, ktoré sme v príručke doteraz spomínali, platí podľa slovenskej legislatívy 4. alebo 5. stupeň ochrany. V zákone (č. 543/2003 Z. z. O ochrane prírody a krajiny) sú pre 4. stupeň ochrany uvedené zákazy, ktoré by sme mali rešpektovať. Pre predstavu uvádzame len niektoré, ktoré by mal bežný turista či návštevník v prírode rešpektovať. Zakázané je:• zakladať oheň,• vchádzať alebo stáť s bicyklom (nieto ešte bicyklovať),• táboriť, stanovať, bivakovať,• voľne pustiť psa,• zbierať rastliny vrátane ich plodov, živočíchy, nerasty a skameneliny,• pohybovať sa mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka,• odhadzovať odpadky,• lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup,• použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, re-

produkovanú hudbu.

Poďme sa teraz pozrieť na päť – nám už dobre známych – území európskeho významu a hrozby, ktorým čelia. Mnohým z nich sú vystavené územia po celom Slovensku.

SKÚEV Devínske jazero (1 264,07 ha)

Devínske jazero predstavuje najväčší súvislý komplex druhovo bohatých zaplavovaných lúk na Slovensku a je súčasťou najväčšieho komplexu nivných lúk v strednej Európe. Vyznačuje sa vysokou rozmanitosťou rastlinných aj živočíšnych druhov, na 10 m2 možno nájsť viac ako 50 rastlinných druhov.

Za svoju jedinečnosť a zachovanosť vďačí krajina pozdĺž rieky Morava najmä existencii tzv. želez-nej opony. Od roku 1989 sa však na území veľa zmenilo. Vstupom verejnosti a postupnou výstavbou turistickej infraštruktúry sa zvýšil aj tlak na územie. Samotná prítomnosť ľudí rešpektujúcich prírodu, ktorí sa správajú ohľaduplne, na chránenom území nevadí. Problémom sú návštevníci, ktorí po sebe zanechávajú odpad, spôsobujú zvýšený hluk rušiaci vtáky najmä v hniezdnom období, resp. sa pohybujú mimo chodníkov, vandali, ktorí poškodzujú náučné tabule, aj nezodpovední rybári. Vážnym problémom je zarastanie nivných lúk drevinami ako dôsledok absencie obhospodarovania, a rozširovanie inváznych druhov rastlín na úkor pôvodných druhov. Stovky hektárov vzácnych lúk sú dnes ohrozené plánovanou ťažbou štrku v blízkosti obce Vysoká pri Morave, ktorá môže nenávratne zničiť mnohé stanovištia hniezdiacich vtákov a vzácnych rastlín. Zastavenie bagrovania a stabilizácia dna Moravy môže zastaviť postupné zahlbovanie sa rieky do podložia sprevádzané postupným poklesom hladiny podzemnej vody.

Vhodné poľnohospodárske využívanie nivy rieky Moravy pozostáva z obhospodarovania lúk , ktoré sa pravidelne kosia, prípadne občasne spásajú. Poľnohospodárske subjekty však často kosia lúky v ne-vhodnom termíne, alebo iba kvôli dotáciám. Niektoré časti zaplavovaných lúk boli rozorané a premenené na polia s oveľa nižšou produktivitou, ako mali pôvodné lúky. Zároveň sa tak stratil ich veľký význam pri zachytávaní povodňovej vody. Spätnou premenou na nivné lúky a rozširovaním zaplavovaného územia

Téma10 Ochrana a ohrozeniealebo

Ako efektívne chrániť územia Natura 2000 a čo ich aktuálne ohrozuje?

2 Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl

by sa nielen zmiernila sila povodňovej vlny, ale opäť by sa vytvorili podmienky vhodné na život pôvod-ných druhov rastlín a živočíchov.

SKÚEV Vydrica (7,32 ha)

Územie Bratislavského lesného parku je obľúbenou rekreačnou lokalitou s vysokou návštevnosťou. Súčasná intenzita rekreačného využívania však nemá podstatný vplyv na lesné spoločenstvá a samotný tok Vydrice. Hlavným negatívnym faktorom pôsobiacim na území je intenzívne lesné hospodárstvo, ktoré ohrozuje zachovanie prirodzenej štruktúry lesných biotopov. Najviac sa prejavuje na niektorých náročnejších druhoch stavovcov citlivých na vyrušovanie, ako napr. dravé vtáky, bocian čierny alebo jelenia zver, ktoré sa z tohto dôvodu presúvajú do pokojnejších častí Malých Karpát ďalej od Bratislavy.

V hornom toku Vydrice ešte aj dnes môžeme nájsť vzácneho raka riavového. Je druhom európskeho významu s vysokou bioindikačnou hodnotou – je mimoriadne citlivý na znečistenie prostredia. Na prežitie existujúcej populácie raka je však potrebné zachovať prírodný charakter toku s pobrežnou vegetáciou s koreňovým systémom siahajúcim do vody, nehovoriac o kvalite samotnej vody. Výskyt raka a mno-hých „čistomilných“ druhov je potenciálne ohrozený predovšetkým znížením kvality vody v dôsledku vypúšťania znečisťujúcich látok priamo do toku alebo ich únikom v jeho blízkosti. Hrozbou sú preto aj aktuálne zámery na ďalšiu výstavbu či rekonštrukciu existujúcich objektov (kúpalisko neďaleko bývalého Sanatória v údolí Vydrice, výletná reštaurácia na Snežienke a iné).

Z hľadiska ochrany prírody a množstva obyvateľov hlavného mesta využívajúcich túto lokalitu je vhod-né zachovanie rekreačného využitia, ale s väčším dôrazom na vzdelávanie návštevníkov (rôzne formy ekologickej výchovy a vzdelávania, informačné tabule, označenie povolených miest na kladenie ohňa, zvýšená kontrola neoprávnených vjazdov motorových vozidiel a znečisťovania prírodného prostredia), ako aj vhodné usmernenie a rozptýlenie návštevníkov mimo najhodnotnejšej časti lokality.

SKÚEV Bratislavské luhy (691,57 ha)

Lužné lesy boli aj pred začiatkom intenzívneho obhospodarovania, a teda aj pretvárania krajiny člove-kom, v porovnaní s inými typmi lesov menej rozšírené biotopy. Veľmi intenzívne pretváranie území

Zabudlo sa už aj na to, že Bratislavský lesný park je LESOM OSOBITNÉHO URČENIA. Nie je to HOSPODÁRSKY LES.Foto: M. Čorný

Ťažba štrku pri Devínskom jazere. Foto: R. Jureček Kosenie lúk v nive Moravy Foto: R. Jureček

Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl 3

Téma 10: Ochrana a ohrozenie

pozdĺž riek bolo spojené najmä s rozvojom sídel alebo s využitím poľnohospodárskej pôdy. Reguláciou vodných tokov spojenou s nevhodným spôsobom obhospodarovania lesa došlo k redukcii výskytu tohto typu lesa do takej miery, že ho u nás možno označiť za najvzácnejší.

Ani toto územie sa nevyhlo vplyvu lesného hospodárstva, ktoré na ceste za rýchlym ziskom z drevnej hmoty približne od 60-tich rokov minulého storočia vnieslo do lužných lesov pestovanie nepôvodných, rýchlo rastúcich šľachtených topoľov za pomoci tzv. veľkoplošnej prípravy pôdy ťažkými mechanizmami. Výsledkom je druhovo chudobný monokultúrny les s výskytom inváznych druhov rastlín, nevhodný na hniezdenie väčších druhov dravcov či dutinových hniezdičov.

Osobitnú pozornosť na území si zaslúži Ostrov Sihoť, nachádzajúci sa v tzv. Devínskej bráne, ktorý leží na mohutných vrstvách zvodneného štvrtohorného štrku hrubého miestami až desiatky metrov. Priestory medzi jednotlivými kameňmi a kamienkami štrku sú vyplnené vodou vsakujúcou zo samotnej rieky. Už od roku 1886 sa tento vodný zdroj využívaný aj na čerpanie pitnej podzemnej vody. Na tento účel bolo na ostrove vybudovaných 46 studní s výdatnosťou približne 950 l/s. Tento vodárenský zdroj zásobuje pitnou vodou západnú časť Bratislavy – Karlovu Ves, Dlhé diely, Dúbravku, Devínsku Novú Ves, časť Záhoria až po Malacky, čo spolu predstavuje zhruba 250 tisíc obyvateľov. Vedeli ste, že voda z ostrova je taká čistá, že je pitná aj bez akýchkoľvek úprav?

Každodenné znižovanie spotreby vody či používanie ekologických čistiacich prostriedkov môže taktiež prispieť k ochrane lužných lesov.

SKÚEV Šúr (654,96 ha)

Šúr je dnes vyhlásenou Národnou prírodnou rezerváciou a medzinárodne významnou mokraďou so vzácnym zvyškom vysokokmenného barinato-slatinného jelšového lesa. Už v minulosti čelil mnohým hrozbám, ktoré mohli úplne zlikvidovať túto výnimočnú lokalitu. Ako v mnohých iných podmáčaných územiach, aj tu prebiehala snaha o vysušenie a pretvorenie tejto mokrade.

Najvýznamnejším počinom sa stalo vybudovanie Šúrskeho kanála, ktorý bol dokončený v roku 1943. Tento umelý vodný tok zbiera potoky stekajúce z Malých Karpát, pôvodne tečúce priamo do terénnej zníženiny Šúru. Významne sa tak narušil vodný režim mokrade, ktorá je závislá aj od stabilnej hladiny vody. Negatívny vplyv mal aj systém vodných kanálov, ktoré mali odvádzať vodu z mokrade na účely jej postupného vysušenia.

S cieľom revitalizácie vodného režimu mokrade sa realizovali opatrenia na zamedzenie nadmerného odtoku vody z mokrade. Na samotnom Šúrskom kanály sa na hrádzi vybudoval tzv. bezpečnostný prepad, kadiaľ sa v prípade povodne uvoľňuje voda z kanála priamo do Šúru.

NPR Šúr je v súčasnosti ostrovom vzácnej prírody na okraji prudko sa rozvíjajúceho veľkomesta. Výstavba (najmä na Čiernej Vode) pohlcuje celé okolie lesa, ktorému hrozí úplná izolácia a deštrukcia vplyvom zvýšeného antropického tlaku. Výstavba prináša so sebou aj ďalší negatívny vplyv, ktorým je šírenie nepôvodných (často zo záhrad) a inváznych druhov rastlín vplyvom rôznych ľudských činností, či už úmyselne alebo náhodne. Mnohí si ich vysádzajú priamo do svojich záhrad. Invázne druhy vytláčajú pôvodné a výrazne menia druhové zloženie biotopov s dôsledkom dramatického poklesu biodiverzity. Astra novobelgická dokáže na lúke znížiť počet druhov z rádovo desiatok na niekoľko druhov. Medzi ďalšie bežné invázne druhy patrí aj javorovec jaseňolistý, pajaseň žliazkatý, zlatobyľ, ambrózia palinolistá či silne jedovatý durman obyčajný.

Ostrov Sihoť. Už od roku 1886 je tento vodný zdroj využívaný aj na čerpanie pitnej podzemnej vody.Foto: Archív Daphne

4 Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl

SKÚEV Devínska Kobyla (643,04 ha)

Dôvodom ochrany je tu najmä výskyt bohatej stepnej a pieskomilnej vegetácie, flóry a fauny (najmä hmyzu) a viacerých druhov vstavačovitých rastlín. Sucho – a teplomilná (xerotermná) vegetácia patrí k najohrozenejším typom vegetácie v celoeurópskom kontexte. Devínska Kobyla sa tak zaraďuje v celo-slovenskom, ale aj v európskom meradle k najvýznamnejším xerotermným lokalitám.

Perlou územia je aj významná paleontologická lokalita Sandberg, ktorá pravidelne čelí nielen veternej a dažďovej erózii, ale aj nedisciplinovaným návštevníkom, ktorí sa spúšťajú priamo po jej stenách. Závažným problémom na Devínskej Kobyle je jej postupné zarastanie náletovými drevinami, ako aj inváznymi druhmi. V súčasnosti sa na tomto území realizujú manažmentové opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť postupnej sukcesii a obnoviť v lokalite pastvu.

Druhy na Devínskej Kobyle čelia však aj iným hrozbám, ako je sukcesia. V poslednom čase sa tu rozrástla určitá forma kriminality. Na jar (po prvýkrát v apríli 2013, neskôr aj v roku 2014), v čase kvitnutia najkrajších druhov, neznámi páchatelia odcudzili z Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla stovky vzácnych orchideí, poniklecov a kosatcov. Po chránených druhoch zostali iba jamy ako dôkaz nelegálnej činnosti. Pravdepodobnosť prežitia rastlín v umelo vytvorených podmienkach je však minimálna, pretože sú extrémne citlivé na poranenie koreňov a majú veľmi špecifické životné nároky. Slovenskej republike tak vznikla škoda vyše 47 000 Eur.

Aby sa niečo také neopakovalo, bolo by potrebné v rizikových oblastiach posilniť prítomnosť dobro-voľných či profesionálnych strážcov prírody. Vzhľadom na nízke rozpočty v štátnej ochrane prírody je však profesionálnych strážcov veľmi málo, preto je dôležité, aby pribúdalo najmä tých dobrovoľných.

Čo dodať na záver?

Určite súhlasíte, že vymenovať všetky hrozby (aktuálne aj potenciálne), ktorým musia spomínané územia Natura 2000 čeliť, nie je možné na takom malom priestore. Poukázali sme preto len na niektoré z nich. Záchrana, obnova a zachovanie vzácnych biotopov, ako aj zabezpečenie druhovej ochrany si vo väčšine prípadov vyžaduje komplexné riešenia, na ktorých sa musia podieľať nielen ochranárske organizácie, ale aj štátne inštitúcie, odborníci, vlastníci či užívatelia pozemkov. Spolupráca s miestnymi obyvateľmi je pritom často kľúčová. Preto je veľmi dôležité vzdelávať verejnosť v ochrane prírody a ako všetci dobre vieme, najlepšie je začať od malička.

Na záver by sme radi upozornili na projekt „Obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regió-ne Bratislavy“, vďaka ktorému príručka vznikla a ktorého cieľom je práve obnova významných území Natura 2000 situovaných v okolí hlavného mesta. Projekt realizujú organizácie BROZ, DAPHNE, ŠOP SR, Univerzita Komenského v spolupráci s Národným parkom Donau-Auen (Rakúsko) a maďarskou organizáciou Trout Circle Association. V rámci projektu sa na územiach realizujú aktivity, ktoré sú zame-rané na manažment lesných i nelesných biotopov, ako aj na obnovu poškodených biotopov európskeho významu. V prípadne nelesných biotopov sa uskutočňujú aktivity, ktorých cieľom je obnoviť tradičné formy hospodárenia, ako sú pasenie a kosenie, odstraňujú sa nepôvodné i náletové dreviny atď. Súčasťou projektu je aj zvyšovanie environmentálneho povedomia verejnosti a usmerňovanie turistiky. Projekt podporila Európska únia prostredníctvom programu LIFE+ Príroda a biodiverzita.

Viac informácií o projekte nájdete na webovej stránke: http://www.daphne.sk/projekty/obnova-území- -natura-2000-v-cezhraničnom-regióne-bratislava

Tam kde ešte pred niekoľkými dňami žiarila nádherná farba vzácnych jarných druhov, zostali už iba prázdne jamy. Foto: J. Hrabovcová

Obnovená pastva na Devínskej Kobyle dnes.Foto.: V. Šefferová Stanová

Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl 5

Téma 10: Ochrana a ohrozenie

Aktivity

Vytvorme si spoločne prírodnú krajinuUrčené pre: 1. stupeň.Téma: Ochrana a ohrozenie.Cieľ: Oboznámiť sa s vybraným biotopom sústavy Natura 2000 a s druhmi rastlín a živočíchov,

ktoré v ňom žijú.Materiál: Pracovný list Prostredie pre život, literatúra (knižná, internet a iné), nožnice, obojstranne

lepiaca páska, farbičky/vodové farby, plátno na maľovanie alebo stará plachta (prípadne veľký kus papiera) s rozmermi približne 1 × 2 m, farby na textil/akrylové farby, štetce.

Priestor: Vnútri.Trvanie: Približne 45 – 60 minút (závisí od zručnosti detí).Práca s pracovnýmlistom: Úlohou žiakov je prekresliť vybraný biotop na plátno alebo veľký kus papiera a spoločne

doň doplniť obrázky druhov z pracovného listu.Realizácia: Žiaci dostanú pracovný list. Najskôr si z pracovného listu vyberú jeden biotop (mokraď,

suchomilnú lúku alebo dubovo-hrabový les) a pripravia si všetky potreby na výtvarnú výchovu. Potom skúsia spoločne vytvoriť maľované plátno vybraného biotopu. Pre lepšiu predstavu deti nájdu v pracovnom liste aj jeho zmenšený obrázok. Následne si deti z dolnej časti pracovného listu vystrihnú kartičky rastlinných a živočíšnych druhov. Všetky druhy si vyfarbia farbičkami/vodovými farbami (každé dieťa môže vyfarbiť jeden druh) a na zadnú stranu každého obrázka prilepia kúsok obojstranne lepiacej pásky. Na vytvorené maľova-né plátno deti prilepia kartičky tých druhov, ktoré do daného biotopu patria. Ak kartičky nebudú lepiť na plátno, môžu ich využiť ako pexeso (v takom prípade je potrebné pripraviť dve sady kartičiek). Na záver môžeme s deťmi diskutovať o druhoch, ktoré nám zostali, a spoločne zistiť, do ktorého z dvoch zostávajúcich biotopov patria, prípadne sa opýtať, ktoré druhy sú chránené/ohrozené.

Riešenie: Mokraď: korčuliarka obyčajná, vydra riečna, bocian biely, užovka obojková, vážka štvor-škvrnná, skokan zelený, lekno biele.

Suchomilná lúka: dúška materina, poniklec veľkokvetý, škovránok stromový, syseľ pasien-kový, jašterica zelená*, modráčik čiernoškvrnný.

Dubovo-hrabový les: dub zimný, hrab obyčajný, muchotrávka červená, bleduľa jarná, mačka divá, jazvec lesný, jašterica zelená*, roháč obyčajný.

* Druh sa vyskytuje vo viacerých typoch biotopov. Podčiarknutím sú zvýraznené chránené/ohrozené druhy na území SR (európskeho alebo

národného významu). Všetky vtáky na území SR sú chránené okrem holubov.Použité zdroje: www. daphne.sk www.biospotrebitel.sk/clanok/1200-vlhke-luky-a-pasienky.htm www.dunaj.broz.sk www.sopsr.sk/natura/doc/inf_brozury

Vcíť sa do jeho kožeUrčené pre: 2. stupeň.Téma: Ochrana a ohrozenie.Cieľ: Uvedomiť si zmysel ochrany druhov v ich prirodzenom prostredí.Materiál: Pracovný list V ktorom prostredí žiješ?, literatúra (knižná, internet a iné), nožnice, farbičky,

2 šatky, plátno na maľovanie alebo stará plachta (prípadne veľký kus papiera) s rozmermi približne 2 × 3 m, farby na textil, štetce, hracia kocka.

Priestor: Vnútri, časť vonku.Trvanie: Príprava 30 – 45 minút, samotná hra 30 minút.Práca s pracovnýmlistom: Úlohou žiakov je v skupinách, prejsť hrou až do cieľa a počas nej sa oboznámiť s druhmi,

ktoré je dôležité chrániť v ich prirodzenom prostredí.

6 Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl

Príprava: Na začiatku si spoločne vyberte (vyžrebujte) jedno prostredie zo zoznamu v pracovnom liste (mäkký lužný les, xerotermná lúka, extrémny biotop skál), v ktorom sa hra bude odo-hrávať. Pre lepšiu predstavu nájdete v pracovnom liste aj jeho zmenšený obrázok. Skúste spoločnými silami namaľovať tento obrázok na veľkú plachtu/plátno (prípadne veľký kus papiera). Nakreslite naň aj malé políčka (minimálne 30 políčok), jedno políčko na ľavej strane plátna bude predstavovať štart a jedno políčko na pravej strane cieľ. Niektoré po-líčka očíslujete číslami od 1 – 12 (predstavujú 12 druhov daného prostredia) – číslo políčka zodpovedná číslu jedného druhu zo zoznamu druhov. Teraz si každý vyžrebuje/vyberie 1 druh (rastlinu alebo živočícha) zo zoznamu druhov z pracovného listu, nájde si v literatúre alebo na internete jeho obrázok a vopred si sám pripraví (nakreslí) kartičku s obrázkom svojho druhu. Na druhú stranu kartičky si napíše 2 otázky z pracovného listu, ktoré sa týkajú ochrany/ohrozenia jeho druhu.

Návrh hracieho plánu:

Realizácia: Na úvod hry sa žiaci rozdelia na 3 skupiny (po 8 – 9 žiakov) a vymyslia si svoj tematický názov (podľa prostredia, v ktorom sa hra odohráva, napr. v lužnom lese Kúdeľníčky). Kaž-dá skupina si zvolí vodcu a ten vyberie jedného člena skupiny, ktorý bude predstavovať „živú“ hraciu figúrku. „Figúrka“ musí mať počas hry šatkou zaviazané oči (symbolizuje to prístup niektorých ľudí k prírode – so staršími žiakmi odporúčame o tom na záver aktivity diskutovať) a bude sa posúvať po hracom pláne (plátne, resp. plagáte) na základe čísla hodeného kockou. „Figúrku“ posúva počas hry vodca danej skupiny. Vodca aj ostatné deti sa stanú živočíchmi alebo rastlinami podľa toho, aký druh si vyžrebovali/vybrali. Žiaci držia svoju kartičku v ruke, žiak – figúrka svoju kartičku vráti (predstavuje človeka).

Každá skupina (vodca) hádže kockou v danom kole iba raz (i keď hodí číslo 6). Ak sa po hodení čísla dostane jej „figúrka“ na očíslované políčko, žiak, ktorý má zodpovedajúci druh, prečíta jednu otázku. Ak vstúpi niektorá figúrka opäť na to isté políčko, položí sa druhá otázka na kartičke daného druhu. Keď sa políčka viackrát opakujú, dávajú žiaci otázky na striedačku a zároveň si tak opakujú a utvrdzujú získané vedomosti. Ak „figúrka“ odpovie správne, môže za ňu vodca v ďalšom kole hádzať kockou, ak nesprávne – musí ďalšie kolo stáť. Takto sa postupne striedajú všetky 3 skupiny. Prvý v cieli vyhráva.

Poznámka: Hru môže hrať max. 27 žiakov (2 súbory po 12 druhov pre žiakov vrátane vodcov, 3 figúrky bez kartičky s druhom). Keďže pri danom druhu sú dve otázky, môžu mať aj dve deti rovnaký druh a položia potom inú otázku resp. pokúsia sa vymyslieť inú.

Riešenie: Odpovede na otázky pri druhoch podľa biotopov uvádzame v tabuľke:

Zoznam druhov Odpoveď (nielen) k ochrane druhuMäkký lužný les

1. Vydra riečna Áno. Prevažne rybami.2. Mlok dunajský Áno. Na nížine.3. Kúdeľníčka lužná Vŕby a topole. Napr. ničením lužných lesov – rúbaním.

4. Bocian čierny V lese, v korunách vysokých stromov, najmä listnatých alebo posta-vené na neprístupných skalách. Áno.

5. Kotúľka štíhla Postupné zarastanie. Áno.6. Kunka červenobruchá Je to výstražné sfarbenie – je jedovatá. Komárov i pakomárov.

7. Haja tmavá

Áno. Najmä lesohospodárske aktivity, keď kvôli rušeniu pokoja ro-dičia opustia hniezdo alebo je vyrúbaný strom, na ktorom hniezdia. Mnohé hynú na nevhodných konštrukciách stĺpov elektrického vedenia.

ŠTART

CIEĽ

1 2

3

4

5

6

7

89

1011

12

Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl 7

Téma 10: Ochrana a ohrozenie

8. Užovka obojková Nie. Dravé vtáky a človek.9. Jeleň obyčajný Nie, potrebuje veľké územie, lebo prirodzene migruje. Je plachý.10. Leknica žltá Áno. Áno.

11. Vŕba krehká Poskytuje vhodné miesta na hniezdenie... Produkuje kyslík, je to tiež medonosná drevina – med.

12. Bleduľa letná Nie. V máji.Xerotermná (sucho- a teplomilná) lúka

1. Modlivka zelená Nie. Kanibalizmom – samičky po spárení obvykle zožerú samčeka.

2. Májka fialová Jej larvy sa živia včelími vajíčkami – časť vývoja je viazaná na tento hmyz. Áno.

3. Strakoš obyčajný Chráni sa pred predátormi. Nie, samička nemá čiernu masku cez oči.

4. Včelárik zlatý Asi od apríla do septembra. V kolmých pieskových stenách.

5. Okáň hruškový Je to najväčší stredoeurópsky motýľ. Napríklad chemické postreky – človek.

6. Svrček stepný Ukrytá v dierach v zemi. Rastlinnou aj živočíšnou potravou – člán-konožcami.

7. Slimák stepný Áno. Áno. 8. Kavyľ Ivanov Na pohľad ho pripomína. Vzácny.

9. Čerešňa mahalebková Áno – kvety má bohaté na peľ a nektár. Nie pre človeka, ale pre vtáctvo.

10. Jazýčkovec jadranský Je to orchidea/Patrí do čeľade vstavačovitých ako všetky ostatné orchidey. Áno.

11. Hlaváčik jarný * Áno. Napr. Devínska Kobyla.12. Poniklec veľkokvetý Áno. Napr. Devínska Kobyla.

Extrémny biotop skál

1 .Užovka hladká S vretenicou. Pri ohrození vypúšťa zapáchajúcu tekutinu z kloaky a zúrivo hryzie.

2. Stepník červený Nie, iba samček. Nie.

3. Murárik červenokrídly

Áno, akurát je prelietavý - v lete žije vo vápencových pohoriach nad hormou hranicou lesa v skalách a zimuje napr. na Devínskej Kobyle, kam prilieta na jeseň . Ničenie jeho prirodzených hniezdisk a vyrušovanie – napr. ťažba.

4. Jašterica múrová Áno. Aby unikla, odtrhne sa jej chvost,/zbaví sa chvosta, ktorý jej neskôr dorastie.

5. Výr skalnýÁno. Má napr, veľmi nízku hniezdnu úspešnosť, problém je che-mizácia polí – otrava jeho potravy a tiež stĺpy 22 kV elektrického vedenia.

6. Krkavec čierny Nie je to všežravec. Na vysokých stromoch a na nedostupných skalách.

7. Sokol sťahovavý Áno – 300 km/h. Otrava, priame prenasledovanie človekom. 8. Rozchodník prudký Áno. Áno.9. Rešetliak skalný pravý Áno. Nie. 10. Kosatec nízky Zarastanie územia. Áno. 11. Žltochvost domový Tehlovočervený. Nie, je nenáročný.12. Klinček Lumnitzerov Áno. Vyskytuje sa iba na území Západných Karpát a nikde inde.

* Pozor na malý chyták – odporúčame prediskutovať liečivé účinky a ochranu. Závisí od veku detí, či si uvedomia, že liečivosť v prípade jedovatých rastlín (ktorých je veľa) je daná množstvom (koncentráciou). Dnes sa hlaváčik nezbiera (nielen preto, že je chránený), vyu-žíva sa až po farmakologickej úprave. Takže treba odlišovať liečivé rastliny, ktoré zbierame, sušíme a priamo využívame a liečivosť v prípade jedovatých rastlín. Tie sa farmakologicky upravujú.

Použité zdroje: Královičová, A., Badidová Brinzíková, M. Svet lesov. Príručka pre učiteľov základných škôl. 2 vydanie, Daphne, Bratislava, 2011. 78 s.

Farkašovská, M., Bocek, B. Niva Moravy. Manuál pre sprievodcov. 1. vydanie, Daphne, Bra-tislava, 2000. 198 s.

www.vtaky.sk www.dravce.sk

Vydal: 2014 © DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, www.daphne.sk

V rámci projektu: LIFE10 NAT/SK/090 „Ochrana a obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy“ spolufinancovaného Európskou komisiou v rámci programu LIFE+.

Text a aktivity: Jana Menkynová, Barbara Immerová, Darina Maťová, Viera Lasáková

Jazyková úprava: Andrea Královičová

Kresby a grafický dizajn: Richard Watzka, www.rwdesign.sk

Použité zdroje:

BROZ a VLK Malé Karpaty. Projekt ochrany prírodnej rezervácie Pramene Vydrice. Bratislava, 2013.

Hudek, V. eds. Od Železnej opony k Zelenému pásu. REC Slovensko, Bratislava, 2007. 114 s.

Kovarik, A. in verb./in print. Itinerár sprievodcu prírodou. Exkurzia do ÚEV Bratislavské luhy. Exkurzia do ÚEV Šúr. 2014.

Menkyna, M. in verb./in print. Itinerár sprievodcu prírodou. Exkurzia do ÚEV Devínske jazero. 2014.

http://daphne.sk/webfm_send/86

http://www.broz.sk/index.php/vydrica

http://www.sopsr.sk/natura