a vo vztahu k nej treba upustif resp . treba sa povzniestnad rezortne zaujmy. Ked sa vold po ochrane, nemyslisa tym ochrana absolutna, ale ide o ochranu racionalnu .Ked tivocfgny druh sa stava zriedkavym, ked jeho stavy

78

kugali o usadenie, boli tasom vybite alebo sa stiahlispat.

V priebehu prvej svetovej vojny sa zjavilo niekolkovlkov vo Vysokych Tatrdch a na Vychodnom Slovensku .

Psik medviedikovity - Nyctereutesprocyonoides (Gray, 1834)

Dnegne stavy medvedov na uzemf Slovenska su vcelkudobr6. V sucasnej dobe im vyhynutie nehrozi. Pozorujesa prenikanie do novych lesnych komplexov a to aj do

79

su na pokraji stavov potrebnych k reprodukcii, treba VV9ou mierou zatali

v rokoch druhej svetovejprenikat niC"sich poloh. Expanzia medvedov prebieha aj zapadnymTento drub bol ako ko2uginove zviera vysadeny vho chranit. Ked sa v§ak rozmno2i, d'algia ochrana by vojny. U2 v r. 1942 zastrelili vlka aj v Gemeri . ich priliv eur6pskej tasti ZSSR . Postupne zaCal prenikat na zapad . Vygkasmerom .

pldnovaneho odstrelu predstavuje okolo5 %

Vsa prejavila ne2elatelne . Preto pre vgetky potenciondlne sa ku koncu vojny e8te zvysoval . Boje im zabezpetovali Objavil sa vo Finsku, cez uzemie Polska prenikol a§ do z celkovej populacie .

skutoCnosti sa v§ak v d8-sledku nezdkonn6ho odstrelu odstrelf viac medvedov .dravce treba stanovit mieru ochrany a druh udr2at dostatok potravy . Po utichnutf frontovej vravy ostava Nemecka a na juhu bol zisteny v Rumunsku a v Ma- UC dlhgiu dobuv unosnej hustote. Rozhodovat o u2itotnosti alebo §kod- na niektorych miestach trvale. T u r t e k (1949) ich darsku. V poslednom Case so zatiaa objavovat aj na

sledujeme vyskyt medvedov v oblastilivosti treba so zretelom na potetnost . Tieto otazky su na celom uzemf Slovenska odhaduje na 100 ks. V Gemeri na§om uzeml . Ak sa ich invazia zvys"i a udrtia sa trvale,

Do tejtoJelgavy .

oblasti prenikaju jedince z Kohuta,kde sa v sucasnej dobe vyskytuju 2-3 exempldre. Stopyzlo2ite a nazory na ne su nejednotn6 . Sledovanie stavov sa v tom Case vyskytovali v okrese Brezno a Revuca, m62e byt vd§nym probl6mom predovs`etkym v polovnom bam6soiravcov a pru2ne reagovanie na podstatnej§ie zme- z ostatnych okresov Slovenska ich menuje z Bardejova, hospodarstve. Mohol by byt potencionalnym §kodcom medvedov, vykaly, olupane smreky,

aj priame pozo-rovania v

lesoch

Caste. Viackrdtny, by malo byt v evidencii zodpovednych organov, ktor6 Starej Lubovne, Medzilaboriec, Humenneho, Sniny, Sobra- drobnej pernatej a srstnatej zveri. Jeho vyskyt na na-jels"avsk9ch

su pomerneCeby zmeny rychlo kodifikovali v zakonnych opatreniach.

Rozdelovanie 2ivotichov na gkodliv6 a utitotn6 je jed-niec, Spis8skej Novej Vsi, Gelnice, Zvolena a z Ru2om-berku. §om uzemf nie je 2laduci. Viackrdt bol pozorovany na

sa stab,

miestni polovnfci pri polovaCkach na di-viaky na Magure vyplasili v pohone medveda . Dokonca

nostranne a

osude

ne- vychodnom Slovensku a v Podtatranskej oblasti (C h u- sa stab, 2e medved sa znenazdajky objavil

krokov§kodlive. 0

tivotisnych druhovmUe rozhodovat len pofovnicky jazyk, ale je to zAle-

Na podklade dotaznikovej akcie v r. 1955 (F e r i a n- d f k 1968), ale tiet na severnej Morave (N o w a k,c o v 6) sa odhaduje poCet vlkov na 100 kusov . Najhoj- P i e l o w s k 1 1964) . V Gemeri zatial zisteny nebol, ale

parpred polovnikom, ktory bol na Cakanej na srnca . Tu

litostou celej spolotnosti . nej§fe a trvale sa vyskytuju na vychodnom Slovensku, boll zaevidovane pripady, to medved roztrhal kapsyjeho vyskyt je dnes to uC pravdepodobny, resp . sem lesnych robotnikov a vyCral ich obsah . Ba dokoncav oblasti Vihorlatu a v Ondavskej vrchovine . Trvaly

zaiste prenikne v krdtkej buducnosti. v r .1969 medveda

aj zastrelili . Vyskyt,nedopatrenlm"

med-vyskyt sa zaznamenal tie2 v oblasti Vysokych a Nfzkych

oar

Jeho pCvodnou vlastou je Daleky vychod, kde Cue vedov v niC4ichPrehiad maso2ravcov vyskytujucich sa v Gemeri Tatter, Polany a na Silickej planlne. Z Gemera s(Io vlkoch zaznamenan6 nasledovn6 spravy : Viackrdt boll v Amurskej oblasti, ako aj v Dine a v Japonsku . polohdch moino pozorovat predovgetkym

v jarnych mesiacoch a poCiatkom leta, to moino datCelad: Psovit6 - Canidae pozorovan6 na Murdnskej planine . V okrese Brezno po- do suvisu so skorsim dozrievanim lesnych plodov . Oje-

Vlk obytajny - Canis lupus L. 1758 zorovali v 50. rokoch kaidoroCne zimn6 pohyby vlkov. dinele, ale velmi zriedkavo, sa medved objavi aj v oblas-Ll§ka obytajny - Vulpes vulpes L. 1758 Boll pokusy aj o trval6 usadenie sa . V tomto Case sa Medved hnedf - Ursus arctos L., 1758 ti Tfstia a Breziny. Sem prenikaju z Murdnskej planiny .

prechodne objavili vlci v okolf Kokavy nad Rimavicou V lesoch do 600 m sa zatiaI neobjavili aspou, to sa tykaCelad : Medvedovite - Ursidae a Klenovca, ba dokonca aj nedaleko Safarikova . V roku lesov v udoll vych. a zapad. Turca. Ze so to a§te ne-

Medved hnedy - Ursus arctos L. 1758 Zachyteniu poCetnosti medvedov na na§om uzemf sa davno vyskytovalf,

tomsvedCia o

mnohe pomenovania .1949 sa odhadovalo, to na Silickej planine sa trvale venovalo spamedzi ostatnych masoiravcov najviac po- Tak napriklad v oblasti Rybnika

MedvedtovuCerad : Lasicovite - Mustelidae zdriuju 3 vlci . Okrem Who sa to vyskytli viackri t zornosti . Tesne pred prvou svetovou vojnou silo na Slo- poznajustudniCku a Medvediovo . Star§ia,Kuna hOrna - Martes martes L. 1758

Kuna skalna - Martes )oina

l b

1777)(E r x e e nv zimnych mesiacoch exempldre, ktore prenikli z vy-chodu . vensku udajne okolo 120 medvedov (T u r C e k 1949) . vymierajuca generAcia

sa pamAta, to sa za jej mladych Cias medvede to lovili .Ich stay v9ak klesal a v r . 1928 sa ich poCet odhaduje Ked sa zistila

medvedov, ihnedprftomnost

poriadali naHranostaj obytajny - Mustela erminea L., 1758 Zo Ctatlstfk vyplyva, to v r. 1955 zastrelili na uzemf ut ten na 35-40 kusov a v r . 1932 ui len na 20 kusov . nich

Pritom ne§lo lenpolovaCky .

o zatulance, ale medve-Lasica obytajny - Mustela nivalis L., 1766 Slovenska 64 vlkov, v r . 1956 70 vlkov, r. 1957 67 vlkov, Po druhej svetovej vojne ich bolo u2 50-80 . V d6sledku de sa to vyskytovali trvale. Dnes

tieto Casysu ui

nenA-Lasica mall - Mustela minuta (Po m e l, 1853) r. 1958 19 vlkov, r. 1960 54 vlkov a 1961 29 vlkov. Zaiste§lo prisnej ochrany sa ich stavy neuveritelne rychlo zvy- vratne

V listnat9ch lesoch tychtopreC .

nadmorskych vy-Tchor obytajny - Putorius putorius (L ., 1758) vaC8inou o exempldre, ktor6 k nom prenikli v zim- §ovali a tak v r . 1955 Ich m5 byt okolo 200 ks . V roku gok medvede nenajdu

klud, ktoryTchor stepny - Putorius eversmanni (Lesson,1827)

nych mesiacoch z vychodu, ale aj o jedince z tunajgfchpopulacif. 1961 udava 9 p r o c h a 161 kusov a o tri roky ne- potrebny

je jednouz podmienok ich vyskytu . V brlohu vyrusena medvedicask8r u2 270 kusov. J u r d n (1958) odhaduje ich poCet sa spravidla k svolmu mlddatuTchor norok - Putoris lutreola (L ., 1761) V1ci napriek zvygen6mu prenasledovanlu a hubeniu iba na 50 kusov . nevracia a ponechAvaho svojmu osudu . IntenzivneVydra rletna - Lutra lutra (L ., 1758) stale prenikaju zapadnym smerom. Miestami sa na Slo- Tak6to odporujuce si udaje o stavoch v pomerne polovaCky a pestitersk6zasahy nedovolia roz8lritJazvec obytajny - Moles metes (L., 1758)

Celad : Mackovlte - Felldae

vensku udriia, vyvedu a) mlAdata . Ich stay s men§fmi

v kratkom Casovom rozpatf poukazuju na to, to sa prialebo vaCsimi vykyvami so udriuje zhruba na povojnovej

odhade poCetnosti nepostupuje dost precfzne. Nebertevygke .

sa medvedom v tychto oblas-tiach aj napriek pripadnemu zvys"eniu stavov vo vaCsichlesnych komplexoch. Objektfvne posudzujuc, budeme

Matka diva - Pelts silvestris S c h r e b e r, 1777 V sucasnej dobe sa na uzemf Gemera usadzuje nie- sa do Gvahy, alebo len nedostatoCne, vel'kd migraciamedvedov. Tak

ie kym

hovoriaradi, ak sa medvede udriia, to sa t9ka hustoty, na tej

Rys ostrovid - Lynx lynx (L ., 1758) kolko exemplarov skoro kaidoroCne na Silickej planlneso stAva,

jedni autori vygke akd je dnes, a vo v8etkych oblastiach Gemera,0 200 medvedoch, ini o poCtestvornasobne mengom . kde sa vyskytuju dnes. Teda konkr6tne

MurdnskejOkrem

alebo na Vepri. Domdce populdcie su vgak zakratko Casto sa stavy urCuju na zaklade stop . Kedie akCny nauvedenych druhov bude zaiste v krdtkej dobe

Gemerazlikvidovan6. Znovu a znovu ich nahradzuju jedince radius medvedov sa spravidla odhaduje na 20-30 km, Klenovskom Veprl,planlne, na

v oblasti Dobs`inej, naKohute, Volovci a NIzkych Tatrdch . DAaj pre oblast

zaevidovany d'al§i dravec, psfkmedviedikovity - Nyctereutes procyonoides (Gray,

prenikajOce z vychodneho Slovenska . V zimnych me-siacoch moino niekedy vlky pozorovat na Murdnskej zahrtiuje viac LZ . Statistick6 udaje by mall preto vycha-

dzat nie z hldsenl jednotlivych

ale by sa mallpoles!,

v

sa predpokla-dat, ie turisticky ruch, ako aj zdsahy Cloveka v lesnych

1834) . planine, v oblasti Kohuta a dokonca aj

Jelgave napri porastoch sa budu v buducnosti stupuovat . Toto budeV vztahovat k cel6mu horskemu komplexu . mat zaprdci sa zameriam len na vzdcnejs"ie druhy maso-

iravcov, vypugtam 119ku, hranostaja, obe lasice, tchoraMagure. Spravidla sa to objavuju po velkych nadhati-kach a pofovackach na vlkov na vychodnom Slovensku .

R. 1987 malo byt na Slovensku podia hiesenf u§ 438medvedov. NaJhojnej§ie sa vyskytuje v Stredoslovenskom

nasledok ubudanle vhodnych medvedfch oblastia ant celoroCna ochrana nepovedle k zvy§eniu ich sta-

obytajn6ho a jazveca. Pofovnicf v udoli Turca vlkov vo svojich reviroch ne- vov. Je velkou neznamou, ako bude pasobit na medvedekrajf, podstatne menej vo Vychodosloven skom kraji . Naj- intenzivne

vidy novychpougfvanie

a novych pesticidov .stretli ani nestopovali . To ist6 md2em potvrdit na za-klade menej medvedov Cue v Zapadoslovenskom kraji, okolo 6 . Ako je to s nebezpeCenstvom, ktor6vlastnych skfisenosti v okolf Rybnika .Vlk bol Existencia medvedov na nagom uzemf bola ui ohroze- predstavuje med-

ved pre Cloveka? Medzi fudom, potovnfkov nevynimajuc,Vlk obydajny - Canis lupus L., 1758 pdvodnym obyvatel'om skoro celej Eurbpy.Dnes sa izolovand a malo poCetn3 populacia na zepade

nA. Ich stavy v 20. a v 30 . rokoch 20. storoCia sa rychle panuje strach pred medvedmi. Povravaju sa hrozostra§neznitovali . Tak e§te v r. 1901 na porovaCke usporladanej historky. Prdve aj z tychto priCin padne mnoho medve-vyskytuje len v Pyrenejdch . Nevefke stavy vlkov su gr6fom And r ass y m v Gemeri vystopovali 46 med- dov, ktore boll zabste udajne

Polovniciv sebeobrane .Tak v minulosti, ako aj v sUasnej dobe, patrf medzi Karpatochv

a na Balkane. Dale) iije v Polsku, v Skan- vedov a len za jediny den odstrelili 11 kusov . V t9ch pri stretnutf sa s medvedomnajprenasledovanejgie masoiravce . Robi gkody na polov- dinavii, skoro po celom ZSSR a s v9nimkou niekolk9choblasti Casoch e§te roCny odstrel medvedov ,predstavoval okolo prepadnu spravidla zbytoC-

nej panike a strachu, nezrfedka

historkynej zveri ako a) dom8cich zvieratdch . MBie byt nebez- aj v celej Azii a v Severnej Amerike. Tento 20 kusov. 0 30 rokov neskorgie sa medved stava uplnou si vymys""fajuo napadeni ten

aby mohlipreto,

pokutne zfskaf cennupetny Cloveku, hoci sa toto spravidla zvelituje . Zdravy obrovsky areal je zArukou, 2e napriek nepredstaviterne-mu raritou. Predsa vgak v hornogemerskych lesoch med- trofej . SkutoCnost je vgak ina. K napadnutiu Clovekavlk sa Cloveku obytajne vyhyba . Vyhladnute svorky su prenasledovaniu zatial nemusime mat obavy, to bude

vede neboli nlkdy vyhubene . Aj v kritickych 30 . rokoch dochadza ten za vermi zriedkavych

Medvedokolnosti .nebezpetne, ale na uzemf Slovenska k premnoieniu a krdtkejv

dobe vyhubeny .

sa sem-tam pozorovali ojedinele exempldre. Roku 1932 sa Cloveku vyhyba poklal m82e unikd do najtichsich azoskupovaniu vlkov nedochadza . Utotny je vtedy, ked Doposiaf bolo popfsanych 12 geografickych rys. Na

vygiel zAkon na ochranu medvedov. UCinok sa dostavil, najrozsiahlej§Ich lesnych komplexov, no hornu hranicuje napadnuty besnotou alebo toxoplasm6zou. Zo Sloven- nagom uzemi sa vyskytuje, resp . prenika z vychodu no- po niekolkych rokoch sa ich stavy oCividne zlep9ili. lesa, do taiko pristupnych oblasti. Odtial zostupuje doska je zn8mych viac prfpadov, ktore poukazuju na ne- minatna rasa. Na Balkane iije mengia forma vlkov, kto- V r. 1946 ich z Gemera udava T u r C e k u§ od Zavadky, dolin a predhori len na jar, ked vyhladnuty vyhradAvabezpetnost besnych vlkov (Poi . a ryb .). V jednom pri- rA sa prv vyskytovala na madarskych pustach, ozna- RoCtiavy a MurACa . R. 1955 sa vyskytujd vo vtedajgfch uhynutu zver, resp . tier v lete, ked v niisich polohdchpade besny vlk v priebehu 6 dnf zadrhol 12 krav a 1 ten8 ako rasa kurjak. Vlci tejto rasy okrem toho, to

okresoch v nasledovnom poCte (F e r i a n c o v a- M a- dozrievaju skOr lesne plody . Medvede vyhladovan6kozu. Na loom mieste za 4 dni zahrdusil 51 kusov do- su men8l, maju tmavgie zafarbenie a redgiu srst .

s a r o v a) : Brezno 37 kusov, HnGsta 4, Revuca 8-7 apo

zimnom spanku su smel"sie, ked sa Clovek

kpribliii mies-bytka, 3 kone, 2 kozy a smrtelne zranil 6 rocne diev- Vlk sa ndpadne podoba vlCiakom . Ligi sa od nich ce- Roiuava 2-4 kusy prechodne . 0 dva roky neskorgie tu ich hodovania, snaiia sa branit korist . MedvedicaCatko. K zranenlu Cloveka do§lo aj 27. 8. 1961, okrem lym radom znakov. Vlk nosi chvost zvisle alebo §ikmo

jednotliv6 LZ hlasili takyto stay medvedov : Cervena v strachu o mlAdata m62e byt nebezpeCnou, podobneWho tento vlk pohryzol 4 kusy hovadzieho dobytka, 4 nadol, predok tela and vy§gi . Hlava je roz§lrenej§ia, oCi

Skala 8, Brezno 7, Befiu§ 12, Cierny Balog 2, Hronec 7, ako samice mnohych inych aj telesne d'aleko slabs"!chkone a kozu. Besnotu prenakaju ties na polovnu zver . gikm6. Pri ch8dzi nosi vlk telo rovnobetne so smerom

Hnu§ta 5, Predajna 9, Mura) 9, Betliar 1, RoCiiava 1 . druhov .Z tychto prItin ani velka rozplodzovacia schopnost ne- ch8dze, kym pes drif zadnu Cast tela gikmo dolava .

V r. 1967 malo byt v Slovenskom rudohorl okolo 72 Medved mOie byt nebezpeCny vtedy, ked sa k nemuzachr6nila vlkov pred vyhubenim no vatgine europskej Markantny rozdiel je na chrupe, ktory e u vlka oven

medvedov. V sucasnej dobe sa odhaduje, to na Murdn-Dal§ie nebadane pribliiime na par krokov . Vtedy dOjde kCastl arealu. ZdA sa, to v druhej polovlci 19 . storotla silnej§f, vynikaju predov§etkym trhAky .

znaky su

skej planine pripady 1 medved na 1500 ha lesa, to jepre-

kroCeniu tzv . Otekovej hranice, kedy medved v strachusa trvale nevyskytoval ui ani na Slovensku. Sem-tam do aj na lebke. Je ddleiite rozpoznat stopu vlka od stopy

vy§§ia hustota ako v znAmej medvedej doline - v udolf 0 Civot zautotf . Podobne sa chova kaide zviera. Takokrajovych pohorl prenikal z juhovychodu zo Sovietske- psov. V1CIa stopa je dlh§ia a uCgia ako stopa rovnako

Lubochnianky vo Velke) Fatre, kde 1 medved pripadne napriklad aj slabd vretenica, ktoru vyru§ia aj najmen§ieho zvazu resp . z Polska. Tieto exempldre, aj ked sa po- velk6ho psa . Stopy vlka sa kryju a su priamoCiare .

na 2500 ha lesov a v TANAPE na takmer 2000 ha . otrasy pody, zahnand do uzkych sa snaif uhryznuf . Ne-

a vo vztahu k nej treba upustif resp . treba sa povzniestnad rezortne zaujmy. Ked sa vold po ochrane, nemyslisa tym ochrana absolutna, ale ide o ochranu racionalnu .Ked tivocfgny druh sa stava zriedkavym, ked jeho stavy

78

kugali o usadenie, boli tasom vybite alebo sa stiahlispat.

V priebehu prvej svetovej vojny sa zjavilo niekolkovlkov vo Vysokych Tatrdch a na Vychodnom Slovensku .

Psik medviedikovity - Nyctereutesprocyonoides (Gray, 1834)

Dnegne stavy medvedov na uzemf Slovenska su vcelkudobr6. V sucasnej dobe im vyhynutie nehrozi. Pozorujesa prenikanie do novych lesnych komplexov a to aj do

79

su na pokraji stavov potrebnych k reprodukcii, treba VV9ou mierou zatali

v rokoch druhej svetovejprenikat niC"sich poloh. Expanzia medvedov prebieha aj zapadnymTento drub bol ako ko2uginove zviera vysadeny vho chranit. Ked sa v§ak rozmno2i, d'algia ochrana by vojny. U2 v r. 1942 zastrelili vlka aj v Gemeri . ich priliv eur6pskej tasti ZSSR . Postupne zaCal prenikat na zapad . Vygkasmerom .

pldnovaneho odstrelu predstavuje okolo5 %

Vsa prejavila ne2elatelne . Preto pre vgetky potenciondlne sa ku koncu vojny e8te zvysoval . Boje im zabezpetovali Objavil sa vo Finsku, cez uzemie Polska prenikol a§ do z celkovej populacie .

skutoCnosti sa v§ak v d8-sledku nezdkonn6ho odstrelu odstrelf viac medvedov .dravce treba stanovit mieru ochrany a druh udr2at dostatok potravy . Po utichnutf frontovej vravy ostava Nemecka a na juhu bol zisteny v Rumunsku a v Ma- UC dlhgiu dobuv unosnej hustote. Rozhodovat o u2itotnosti alebo §kod- na niektorych miestach trvale. T u r t e k (1949) ich darsku. V poslednom Case so zatiaa objavovat aj na

sledujeme vyskyt medvedov v oblastilivosti treba so zretelom na potetnost . Tieto otazky su na celom uzemf Slovenska odhaduje na 100 ks. V Gemeri na§om uzeml . Ak sa ich invazia zvys"i a udrtia sa trvale,

Do tejtoJelgavy .

oblasti prenikaju jedince z Kohuta,kde sa v sucasnej dobe vyskytuju 2-3 exempldre. Stopyzlo2ite a nazory na ne su nejednotn6 . Sledovanie stavov sa v tom Case vyskytovali v okrese Brezno a Revuca, m62e byt vd§nym probl6mom predovs`etkym v polovnom bam6soiravcov a pru2ne reagovanie na podstatnej§ie zme- z ostatnych okresov Slovenska ich menuje z Bardejova, hospodarstve. Mohol by byt potencionalnym §kodcom medvedov, vykaly, olupane smreky,

aj priame pozo-rovania v

lesoch

Caste. Viackrdtny, by malo byt v evidencii zodpovednych organov, ktor6 Starej Lubovne, Medzilaboriec, Humenneho, Sniny, Sobra- drobnej pernatej a srstnatej zveri. Jeho vyskyt na na-jels"avsk9ch

su pomerneCeby zmeny rychlo kodifikovali v zakonnych opatreniach.

Rozdelovanie 2ivotichov na gkodliv6 a utitotn6 je jed-niec, Spis8skej Novej Vsi, Gelnice, Zvolena a z Ru2om-berku. §om uzemf nie je 2laduci. Viackrdt bol pozorovany na

sa stab,

miestni polovnfci pri polovaCkach na di-viaky na Magure vyplasili v pohone medveda . Dokonca

nostranne a

osude

ne- vychodnom Slovensku a v Podtatranskej oblasti (C h u- sa stab, 2e medved sa znenazdajky objavil

krokov§kodlive. 0

tivotisnych druhovmUe rozhodovat len pofovnicky jazyk, ale je to zAle-

Na podklade dotaznikovej akcie v r. 1955 (F e r i a n- d f k 1968), ale tiet na severnej Morave (N o w a k,c o v 6) sa odhaduje poCet vlkov na 100 kusov . Najhoj- P i e l o w s k 1 1964) . V Gemeri zatial zisteny nebol, ale

parpred polovnikom, ktory bol na Cakanej na srnca . Tu

litostou celej spolotnosti . nej§fe a trvale sa vyskytuju na vychodnom Slovensku, boll zaevidovane pripady, to medved roztrhal kapsyjeho vyskyt je dnes to uC pravdepodobny, resp . sem lesnych robotnikov a vyCral ich obsah . Ba dokoncav oblasti Vihorlatu a v Ondavskej vrchovine . Trvaly

zaiste prenikne v krdtkej buducnosti. v r .1969 medveda

aj zastrelili . Vyskyt,nedopatrenlm"

med-vyskyt sa zaznamenal tie2 v oblasti Vysokych a Nfzkych

oar

Jeho pCvodnou vlastou je Daleky vychod, kde Cue vedov v niC4ichPrehiad maso2ravcov vyskytujucich sa v Gemeri Tatter, Polany a na Silickej planlne. Z Gemera s(Io vlkoch zaznamenan6 nasledovn6 spravy : Viackrdt boll v Amurskej oblasti, ako aj v Dine a v Japonsku . polohdch moino pozorovat predovgetkym

v jarnych mesiacoch a poCiatkom leta, to moino datCelad: Psovit6 - Canidae pozorovan6 na Murdnskej planine . V okrese Brezno po- do suvisu so skorsim dozrievanim lesnych plodov . Oje-

Vlk obytajny - Canis lupus L. 1758 zorovali v 50. rokoch kaidoroCne zimn6 pohyby vlkov. dinele, ale velmi zriedkavo, sa medved objavi aj v oblas-Ll§ka obytajny - Vulpes vulpes L. 1758 Boll pokusy aj o trval6 usadenie sa . V tomto Case sa Medved hnedf - Ursus arctos L., 1758 ti Tfstia a Breziny. Sem prenikaju z Murdnskej planiny .

prechodne objavili vlci v okolf Kokavy nad Rimavicou V lesoch do 600 m sa zatiaI neobjavili aspou, to sa tykaCelad : Medvedovite - Ursidae a Klenovca, ba dokonca aj nedaleko Safarikova . V roku lesov v udoll vych. a zapad. Turca. Ze so to a§te ne-

Medved hnedy - Ursus arctos L. 1758 Zachyteniu poCetnosti medvedov na na§om uzemf sa davno vyskytovalf,

tomsvedCia o

mnohe pomenovania .1949 sa odhadovalo, to na Silickej planine sa trvale venovalo spamedzi ostatnych masoiravcov najviac po- Tak napriklad v oblasti Rybnika

MedvedtovuCerad : Lasicovite - Mustelidae zdriuju 3 vlci . Okrem Who sa to vyskytli viackri t zornosti . Tesne pred prvou svetovou vojnou silo na Slo- poznajustudniCku a Medvediovo . Star§ia,Kuna hOrna - Martes martes L. 1758

Kuna skalna - Martes )oina

l b

1777)(E r x e e nv zimnych mesiacoch exempldre, ktore prenikli z vy-chodu . vensku udajne okolo 120 medvedov (T u r C e k 1949) . vymierajuca generAcia

sa pamAta, to sa za jej mladych Cias medvede to lovili .Ich stay v9ak klesal a v r . 1928 sa ich poCet odhaduje Ked sa zistila

medvedov, ihnedprftomnost

poriadali naHranostaj obytajny - Mustela erminea L., 1758 Zo Ctatlstfk vyplyva, to v r. 1955 zastrelili na uzemf ut ten na 35-40 kusov a v r . 1932 ui len na 20 kusov . nich

Pritom ne§lo lenpolovaCky .

o zatulance, ale medve-Lasica obytajny - Mustela nivalis L., 1766 Slovenska 64 vlkov, v r . 1956 70 vlkov, r. 1957 67 vlkov, Po druhej svetovej vojne ich bolo u2 50-80 . V d6sledku de sa to vyskytovali trvale. Dnes

tieto Casysu ui

nenA-Lasica mall - Mustela minuta (Po m e l, 1853) r. 1958 19 vlkov, r. 1960 54 vlkov a 1961 29 vlkov. Zaiste§lo prisnej ochrany sa ich stavy neuveritelne rychlo zvy- vratne

V listnat9ch lesoch tychtopreC .

nadmorskych vy-Tchor obytajny - Putorius putorius (L ., 1758) vaC8inou o exempldre, ktor6 k nom prenikli v zim- §ovali a tak v r . 1955 Ich m5 byt okolo 200 ks . V roku gok medvede nenajdu

klud, ktoryTchor stepny - Putorius eversmanni (Lesson,1827)

nych mesiacoch z vychodu, ale aj o jedince z tunajgfchpopulacif. 1961 udava 9 p r o c h a 161 kusov a o tri roky ne- potrebny

je jednouz podmienok ich vyskytu . V brlohu vyrusena medvedicask8r u2 270 kusov. J u r d n (1958) odhaduje ich poCet sa spravidla k svolmu mlddatuTchor norok - Putoris lutreola (L ., 1761) V1ci napriek zvygen6mu prenasledovanlu a hubeniu iba na 50 kusov . nevracia a ponechAvaho svojmu osudu . IntenzivneVydra rletna - Lutra lutra (L ., 1758) stale prenikaju zapadnym smerom. Miestami sa na Slo- Tak6to odporujuce si udaje o stavoch v pomerne polovaCky a pestitersk6zasahy nedovolia roz8lritJazvec obytajny - Moles metes (L., 1758)

Celad : Mackovlte - Felldae

vensku udriia, vyvedu a) mlAdata . Ich stay s men§fmi

v kratkom Casovom rozpatf poukazuju na to, to sa prialebo vaCsimi vykyvami so udriuje zhruba na povojnovej

odhade poCetnosti nepostupuje dost precfzne. Nebertevygke .

sa medvedom v tychto oblas-tiach aj napriek pripadnemu zvys"eniu stavov vo vaCsichlesnych komplexoch. Objektfvne posudzujuc, budeme

Matka diva - Pelts silvestris S c h r e b e r, 1777 V sucasnej dobe sa na uzemf Gemera usadzuje nie- sa do Gvahy, alebo len nedostatoCne, vel'kd migraciamedvedov. Tak

ie kym

hovoriaradi, ak sa medvede udriia, to sa t9ka hustoty, na tej

Rys ostrovid - Lynx lynx (L ., 1758) kolko exemplarov skoro kaidoroCne na Silickej planlneso stAva,

jedni autori vygke akd je dnes, a vo v8etkych oblastiach Gemera,0 200 medvedoch, ini o poCtestvornasobne mengom . kde sa vyskytuju dnes. Teda konkr6tne

MurdnskejOkrem

alebo na Vepri. Domdce populdcie su vgak zakratko Casto sa stavy urCuju na zaklade stop . Kedie akCny nauvedenych druhov bude zaiste v krdtkej dobe

Gemerazlikvidovan6. Znovu a znovu ich nahradzuju jedince radius medvedov sa spravidla odhaduje na 20-30 km, Klenovskom Veprl,planlne, na

v oblasti Dobs`inej, naKohute, Volovci a NIzkych Tatrdch . DAaj pre oblast

zaevidovany d'al§i dravec, psfkmedviedikovity - Nyctereutes procyonoides (Gray,

prenikajOce z vychodneho Slovenska . V zimnych me-siacoch moino niekedy vlky pozorovat na Murdnskej zahrtiuje viac LZ . Statistick6 udaje by mall preto vycha-

dzat nie z hldsenl jednotlivych

ale by sa mallpoles!,

v

sa predpokla-dat, ie turisticky ruch, ako aj zdsahy Cloveka v lesnych

1834) . planine, v oblasti Kohuta a dokonca aj

Jelgave napri porastoch sa budu v buducnosti stupuovat . Toto budeV vztahovat k cel6mu horskemu komplexu . mat zaprdci sa zameriam len na vzdcnejs"ie druhy maso-

iravcov, vypugtam 119ku, hranostaja, obe lasice, tchoraMagure. Spravidla sa to objavuju po velkych nadhati-kach a pofovackach na vlkov na vychodnom Slovensku .

R. 1987 malo byt na Slovensku podia hiesenf u§ 438medvedov. NaJhojnej§ie sa vyskytuje v Stredoslovenskom

nasledok ubudanle vhodnych medvedfch oblastia ant celoroCna ochrana nepovedle k zvy§eniu ich sta-

obytajn6ho a jazveca. Pofovnicf v udoli Turca vlkov vo svojich reviroch ne- vov. Je velkou neznamou, ako bude pasobit na medvedekrajf, podstatne menej vo Vychodosloven skom kraji . Naj- intenzivne

vidy novychpougfvanie

a novych pesticidov .stretli ani nestopovali . To ist6 md2em potvrdit na za-klade menej medvedov Cue v Zapadoslovenskom kraji, okolo 6 . Ako je to s nebezpeCenstvom, ktor6vlastnych skfisenosti v okolf Rybnika .Vlk bol Existencia medvedov na nagom uzemf bola ui ohroze- predstavuje med-

ved pre Cloveka? Medzi fudom, potovnfkov nevynimajuc,Vlk obydajny - Canis lupus L., 1758 pdvodnym obyvatel'om skoro celej Eurbpy.Dnes sa izolovand a malo poCetn3 populacia na zepade

nA. Ich stavy v 20. a v 30 . rokoch 20. storoCia sa rychle panuje strach pred medvedmi. Povravaju sa hrozostra§neznitovali . Tak e§te v r. 1901 na porovaCke usporladanej historky. Prdve aj z tychto priCin padne mnoho medve-vyskytuje len v Pyrenejdch . Nevefke stavy vlkov su gr6fom And r ass y m v Gemeri vystopovali 46 med- dov, ktore boll zabste udajne

Polovniciv sebeobrane .Tak v minulosti, ako aj v sUasnej dobe, patrf medzi Karpatochv

a na Balkane. Dale) iije v Polsku, v Skan- vedov a len za jediny den odstrelili 11 kusov . V t9ch pri stretnutf sa s medvedomnajprenasledovanejgie masoiravce . Robi gkody na polov- dinavii, skoro po celom ZSSR a s v9nimkou niekolk9choblasti Casoch e§te roCny odstrel medvedov ,predstavoval okolo prepadnu spravidla zbytoC-

nej panike a strachu, nezrfedka

historkynej zveri ako a) dom8cich zvieratdch . MBie byt nebez- aj v celej Azii a v Severnej Amerike. Tento 20 kusov. 0 30 rokov neskorgie sa medved stava uplnou si vymys""fajuo napadeni ten

aby mohlipreto,

pokutne zfskaf cennupetny Cloveku, hoci sa toto spravidla zvelituje . Zdravy obrovsky areal je zArukou, 2e napriek nepredstaviterne-mu raritou. Predsa vgak v hornogemerskych lesoch med- trofej . SkutoCnost je vgak ina. K napadnutiu Clovekavlk sa Cloveku obytajne vyhyba . Vyhladnute svorky su prenasledovaniu zatial nemusime mat obavy, to bude

vede neboli nlkdy vyhubene . Aj v kritickych 30 . rokoch dochadza ten za vermi zriedkavych

Medvedokolnosti .nebezpetne, ale na uzemf Slovenska k premnoieniu a krdtkejv

dobe vyhubeny .

sa sem-tam pozorovali ojedinele exempldre. Roku 1932 sa Cloveku vyhyba poklal m82e unikd do najtichsich azoskupovaniu vlkov nedochadza . Utotny je vtedy, ked Doposiaf bolo popfsanych 12 geografickych rys. Na

vygiel zAkon na ochranu medvedov. UCinok sa dostavil, najrozsiahlej§Ich lesnych komplexov, no hornu hranicuje napadnuty besnotou alebo toxoplasm6zou. Zo Sloven- nagom uzemi sa vyskytuje, resp . prenika z vychodu no- po niekolkych rokoch sa ich stavy oCividne zlep9ili. lesa, do taiko pristupnych oblasti. Odtial zostupuje doska je zn8mych viac prfpadov, ktore poukazuju na ne- minatna rasa. Na Balkane iije mengia forma vlkov, kto- V r. 1946 ich z Gemera udava T u r C e k u§ od Zavadky, dolin a predhori len na jar, ked vyhladnuty vyhradAvabezpetnost besnych vlkov (Poi . a ryb .). V jednom pri- rA sa prv vyskytovala na madarskych pustach, ozna- RoCtiavy a MurACa . R. 1955 sa vyskytujd vo vtedajgfch uhynutu zver, resp . tier v lete, ked v niisich polohdchpade besny vlk v priebehu 6 dnf zadrhol 12 krav a 1 ten8 ako rasa kurjak. Vlci tejto rasy okrem toho, to

okresoch v nasledovnom poCte (F e r i a n c o v a- M a- dozrievaju skOr lesne plody . Medvede vyhladovan6kozu. Na loom mieste za 4 dni zahrdusil 51 kusov do- su men8l, maju tmavgie zafarbenie a redgiu srst .

s a r o v a) : Brezno 37 kusov, HnGsta 4, Revuca 8-7 apo

zimnom spanku su smel"sie, ked sa Clovek

kpribliii mies-bytka, 3 kone, 2 kozy a smrtelne zranil 6 rocne diev- Vlk sa ndpadne podoba vlCiakom . Ligi sa od nich ce- Roiuava 2-4 kusy prechodne . 0 dva roky neskorgie tu ich hodovania, snaiia sa branit korist . MedvedicaCatko. K zranenlu Cloveka do§lo aj 27. 8. 1961, okrem lym radom znakov. Vlk nosi chvost zvisle alebo §ikmo

jednotliv6 LZ hlasili takyto stay medvedov : Cervena v strachu o mlAdata m62e byt nebezpeCnou, podobneWho tento vlk pohryzol 4 kusy hovadzieho dobytka, 4 nadol, predok tela and vy§gi . Hlava je roz§lrenej§ia, oCi

Skala 8, Brezno 7, Befiu§ 12, Cierny Balog 2, Hronec 7, ako samice mnohych inych aj telesne d'aleko slabs"!chkone a kozu. Besnotu prenakaju ties na polovnu zver . gikm6. Pri ch8dzi nosi vlk telo rovnobetne so smerom

Hnu§ta 5, Predajna 9, Mura) 9, Betliar 1, RoCiiava 1 . druhov .Z tychto prItin ani velka rozplodzovacia schopnost ne- ch8dze, kym pes drif zadnu Cast tela gikmo dolava .

V r. 1967 malo byt v Slovenskom rudohorl okolo 72 Medved mOie byt nebezpeCny vtedy, ked sa k nemuzachr6nila vlkov pred vyhubenim no vatgine europskej Markantny rozdiel je na chrupe, ktory e u vlka oven

medvedov. V sucasnej dobe sa odhaduje, to na Murdn-Dal§ie nebadane pribliiime na par krokov . Vtedy dOjde kCastl arealu. ZdA sa, to v druhej polovlci 19 . storotla silnej§f, vynikaju predov§etkym trhAky .

znaky su

skej planine pripady 1 medved na 1500 ha lesa, to jepre-

kroCeniu tzv . Otekovej hranice, kedy medved v strachusa trvale nevyskytoval ui ani na Slovensku. Sem-tam do aj na lebke. Je ddleiite rozpoznat stopu vlka od stopy

vy§§ia hustota ako v znAmej medvedej doline - v udolf 0 Civot zautotf . Podobne sa chova kaide zviera. Takokrajovych pohorl prenikal z juhovychodu zo Sovietske- psov. V1CIa stopa je dlh§ia a uCgia ako stopa rovnako

Lubochnianky vo Velke) Fatre, kde 1 medved pripadne napriklad aj slabd vretenica, ktoru vyru§ia aj najmen§ieho zvazu resp . z Polska. Tieto exempldre, aj ked sa po- velk6ho psa . Stopy vlka sa kryju a su priamoCiare .

na 2500 ha lesov a v TANAPE na takmer 2000 ha . otrasy pody, zahnand do uzkych sa snaif uhryznuf . Ne-

bezpe6ny je ka2dy postrielany medved . Medved vdakasvojim vybornym zmyslom zisti blizkosf 6loveka a zaka2dych okolnosti sa mu snazf vyhnuf.Hoci medved obyva vel'ky areal po6nuc zapadnou

Eurbpou, postupne cez Sibir, Maiu Aziu, severnl Indiu,Mongolsko, Clnu a2 do Severnej Ameriky, mnohe jehopopulacie su izolovane na nevelk6 plochy niekolkychhorskych mas[vov. Stav medvedov v izolovanej populaciiv Pyrenejach sa v sl6asnej dobe odhaduje len na 90kusov. Hrozi mu to vyhynutie, lebo ochranarske in§titlcienemaju dostatok financii na nahradu §kod . Skody p0-sobia predov§etkym pastierom dobytka, ktorf ho potomna kaldom kroku prenasledujl . Nevelkd oblasti obyvatie2 vo Sv6dsku, v strednej Eur6pe, kde je viazany naKarpaty. Smerom na vychod sa v lesnych masivoch vy-skytuje u2 slvislejs"ie .

Zatiar sa rozli§uje 7 geografickych ras . Na§e populaciezaradujeme k nominatneJ rase . Vyskum medvedov, takpo stranke systematickej ako aj bionomickej, le sta2enyt9m, 2e jeho stavy sl nizke a odbornfci mall k dispozlciifen malo porovnavacieho materialu . 0 jeho bionbmii sausudzuje len na zaklade chovania sa v zoologick9chzahradach, alebo na zaklade stop, na ktor6 odbornfcipre nfzke stavy medvedov, natrafia fen zriedka .

Kuna hfhna - Martes martes L. 1758

Tento maso2ravec je prenasledovany pre svoju vyso-kohodnotnu ko2u§inu . Hlavne v minulosti bola kogus"inakuny vysoko ocenovana . Tak napriklad po prvej sveto-vej vojne sa jej cena pohybovala okolo 1000 KOs . E§tepred druhou svetovou vojnou stala ko2ka z kuny do200-240 K6s. Aj v priebehu vojny mala a to dvojndsobnuhodnotu ko2e medved'a . Postupne sa v§ak zni2ovala .Dne§n6 vykupne ceny sill fen torzom . Tak ako kiesaliceny, klesal viac-menej aj zaujem o jej lov . V Oase me-dzi svetovymi vojnami stavy v dOsledku vykonngchzbrani a vysokych cien poklesli natofko, 2e viaceri od-bornfci predpokladali jej upine vyhubenie . Alarmujucehlasy boll prospe§n6 . Uzakonila sa ochrana kiln, ktorapretrvava dodnes. Odzrkadlilo sa to vo zvy§ovanf stavovkiln, ktor6 dnes m62eme pokladat za dobr6 .

Ur61te zlepaenie stavov spOsobilo zavidzanie smreko-vych monokultlr koncom 19. storo6ia, ktor6 sa vysadzo-vali prakticky skoro pri ka2dej osade . Dnes v tychtoostrovkovit9ch smreOinach sa stretneme s kunou zvOO4apravidelne a to aj v najni2§ich nadmorskych vy§kach .V minulosti priaznive na stavy kiln vplyvala aj ta2badreva sp6sobom holorubu . V porastoch, ktore na mies-tach holorubov vznikali, nachadzala dobre 6krytov6 mo2-nosti a predovs`etkym dostatok potravy . Tymito porasta-mi sa aj dries rada prefahuje . Rozsiahle pastviny porasten6divymi plankami a hruskami skoro s nepreniknutel'noukorunou predstavuJO taktie2 dobr6 podmlenky pre vy-skyt kiln .

Podia dotaznikovej akcie (F e r i a n c ova) sa poOetkiln za6iatkom 50. rokov na uzemf Slovenska, pohybovalokolo 1500 kusov. V oblasti Gemera boll zaznamenan6nasledovn6 stavy. V okresoch Jesensk6, Rim . Sobota aSafarikovo sa kuny vyskytovali len prechodne . V okreseHnl§ta sa malo vyskytovaf okolo 10 kusov, v Breznian-skom okrese 229, Revuckom 40-45 a v okrese Ro2Aava50-60 kusov. V prepo6te na rozlohu lesov sa v okreseBrezno vyskytovalo na 1 km2 0,1 a2 1 ks, v okrese Rev0-ca 0,06-0,09 kusov kiln .Na zaklade tychto stavov by bolo treba pokladat kunu

za mimoriadne vzicnu. Mo2no opravnene predpokladaf,2e stavy kiln zisfovane na zaklade dotazov PO lesnychspravach a polesiach sl velmi skreslene . Polovnfcl jejvenuju male pozornost. Lesne zavody ako a) polovnickezvazy na dotazy nerady odpovedaju. Hodnovernejs"fobraz ziskame, ak v urOitom vzorku sa urobf odbornykvantitativny prieskum . Tak6to sledovanie som uro-bil viac rokov v severov9chodnej Oastl Rlmavsko-sobot-sk6ho okresu, teda v oblasti, kde usudzujfic podia do-tazn[kov, by sa mala kuna vyskytovat fen prechodne .Pozornosf som venoval lesnom komplexom medzi osa-

80

dami Rybnfk, Sasa, Kamenany, Brusnik, Spanie Pole,Slizk6, Ratkovska Lehota, ako aj v predhorl Kohlta,a to v oblasti Jel§ava-Lubenlk, hlavne v lesnom komple-xe Magura. V prvom pripade ide o miernu kopcovinu,ktora sa zdviha maximalne do 600 metrov . Ide o lesylistnat6 s prevahou dubov a hrabov . Na men§ich plo-chach stretavame nevelkb smrekov6 porasty. Pre tutooblast boll a to donedavna charakteristicke huste po-rasty, ktore vyrastall na miestach holorubov . Celkovuscen6riu doplAuju rozsiahle pastviny zarasten6 6erniOfm,§lpkami, divymi hru§kami a vta6iml here§fiaml . V tychtobiotopoch sa vyskytuje jedna kuna hOrna na 100 ha .V oblasti Jel§avy vo vyssich polohach, napr. n a Magure,sa vyskytuju u2 prirodzene ihilOnate porasty . Prevahuaj v tejto oblasti majO v§ak lesy listnat6. Stavy kiln slto vy§§ie a miestami (na Magure) mo2no odhadovat, 2ena 100 ha sa v niektor9ch rokoch vyskytuje 1,4 ks .Tak6to stavy treba pokladat pre obe oblasti za vysoke .Biocen6zy su to kunami nasyten6 .Kuna nie je obyvatelom len ihli6natych lesov, ako sa

tvrdilo a to nedavno. Za ur6itych predpokladov nachadzapriaznive ekologick6 podmienky aj v listnatych lesoch .Dostato6ne mno2stvo potravy a vhodn6 ukryty sfi naj-va2nej§imi faktorami, ktore rozhodujl o pr1tomnnostikin, resp, ich hustote. Z torzoviteho pozorovania kilnv ostatnych 6astiach Gemera, menovite na Muranskejplanine, ako aj v oblasti RevuceJ, sa da predpokladat,2e su aj to stavy vysok6 .Ak by sme obdobnu hustotu pripu§tall aspoA na po-

loviOnej rozlohe slovenskych lesov, mohli by sme fento po6itaf s 8500 kunami. Ani najrozstahlej§ia dotaznl-kova akcia neposkytne natolko objektivne vysledky, akoodborne konan6 sledovanie stavov . Len vtedy, kedsa berO v lvahu ekologicke zvla§tnosti, ako lovne terf-t6rium, stahovanie a migracie, dostaneme hodnovernej§fobraz. Nevyhodou je, 2e tento vyskum je plo§ne obmedze-ny. Aby sa vysledky mohli generalizovat, treba vybratcharakteristickl plo§ku, resp . volif viacej skusngchplOch a to dostatoOne vefkgch. Stavy kiln je najlep§fezistovaf v zime, ked ich mo2no sledovaf podia stop, aleaj v lete v Oase parenia. Pariace sa kuny si po6inajlvelmi hlu6ne. Spravidla jednl samicu sleduje viac sam .cov. Pretahujl aj v odpoludlaj§ich hodinach.

Kuna horna (Martes martes L .) /e v s66asne/ dobe be2-nu(m 2tuoci4nym druhom v gemerskych lesoch . (Foto

Cyprich ) .

Kunu v Gemeri lovia len malo. PoOet vyklpenych ko-2iek sa proti dvadsiatym a tridsiatym rokom v§ak pod-statne zvy§11 .

Ako sa prejavuju pomerne vysoke stavy kiln v tak netypickych biotopoch, ake su v okolt Rybnika, na nie-ktor6 2ivoCi§ne komponenty blocen6zy? V pofovnomhospodarstve vll ich §kOd nenarobf . Z literatOry sl zna-me prlpady, to mole napadnut srn6ata, ale k tomu do-chadza len veimi zriedka . Tymto ovela vdC§ou mlerou

qw

s"kodia l§ky . Ani stavy jariabkov prenikavej§ie neohro-zuje. Vyskyt a po6etnost tychto zavisi od biotopov. V su-vislej§ich lesoch ich niet . Prl dnes§nom sposobe fa2bydreva sa ich roz§irenie obmedzuje, preto2e ubuda poOetvhodnych biotopov. Kuny sa s obfubou koncentrujuv miestach hojnej§ieho vyskytu veveric . Tak robia nie-len preto, 2e Im tieto miesta predstavujl vhodn6 ukryty,ale aJ preto, 2e im veverice slulia za potravu . Kuny supritom velmi u0innym regulatorom ich stavov . Dalej sa2ivia skoro v§etkymi druhmi lesnych vtakov . Hodne ichzdecimujl hlavne v base vyvadzania mladat. PolieraJupritom aj vajf6ka . Velkou mierou participuju v potravedrobn6 my§ovate hlodavce . Len zriedka prenika k fud-skym obydliam, hlavne k samotam, kde sa sna2l pre-blest do kurincov. V lete a v jesei poliera hodne les-nych plodov. V base nedostatku aj hmyz, predov§etkymchrlstov. Od roku 1948 je kuna horna chrinena na ce-lom lzeml Slovenska okrem uznavanych ba2antnfc . Vovys§ich polohach, kde sa vyskytuje lrojnej§ie a kde za-raveA 2iju a] na§e vzacne kurovit6 lesne vtaky, hluchada holniak, je doba ochrany v takom rozsahu problema-tickd. Tu by bolo potrebne povolit odstrel vo va6§omOasovom rozpatf. Diktuje to zaujem o na§e krasne Iovn6vtaky, ktorych stavy z roka na rok klesaju .Pri vyhradavanf potravy Je pomerne malo pozorna .

Viackrat som pozoroval, ked som stab v ceste jej pu-tovanla, 2e pri§la ku mne na par krokov. Prezerajtc sipritom detailne v§etko na ceste, sem tam vyliezla nakmeO stromu alebo pe0 . Lovny areal kuny je verky . Ceznoc prelezie aj mnohokilometrovy usek. Trasy putovaniavedu naj6astej§ie ldoliami . Mladiny vyrastajlce z holo-rubov sl obllbenymi miestami v9skytu kiln . Vdaka tokymto porastom sill kuny v okol! Rybnika pomerne hoj-ne. V porastoch je hodne drobnych hlodavcov, hniezdito a] vefky poCet vtakov. Pri dne"snow sp6sobe ta2bydreva sa v§ak taketo biotopy u2 nevytvaraju . Existujlcemlade porasty postupne vyrastajd, rob! sa v nichpreriedovanle a stavajti sa z nich na potravu ovela chu-dobnej§ie suvisle lesy.E§te aj dnes mnohi ter6nni pracovnici tvrdia, 2e pa-

renie kiln prebieha koncom zimy, a to v januari a vofebruiri. Svoje domnienky opieraju o to, 2e v tom Casemono pozorovat zvy§enu aktivitu samcov, nadhOAaniesamiCiek, spoloOne obyvanie ukrytu a podobne . Totochovanie sa dnes vysvetfuje ako dOsledok rychlehonastupu rozvoja plodu . Diskusiam o dobe parenia sa kilnurobil koniec americky odbornik, ktory choval kuny napokusnej stanici v Saratoga Springs . Sna2il sa v chov-nych podmienkach dociellt parenie . Ked kuny perilfen v zimnych mesiacoch, sa mu to nepodarilo . A2v roku 1925, ked kung sparil v lete, vrhli mu tieto po-tomstvo. Doba parenia sa neskOr overila takymto sp6-sobom a] u kuny skalnej .V okoli Rybnika som viackrat pozoroval pariace sa

kfdle kiln v Julf a v auguste . Tieto - v niektorych prfpa-doch su 6 a2 8 kusov6. ObyOajne v neskor9ch popolud-Aaj§ich hodinach prefahujl s verkym lomozom bud 6do-liami lesnych potokov alebo hrebefami. Pobebujl pozemi alebo kombinovane po zemi a po stromoch . V led-nom pripade som vyrus"il kfdel, ktorg sa pribli2il na parkrokov. Vystra§en6 vybehli na najbli2sie stromy, odklafvrCavymi zvukmi sa pokusali zastras`if vyru§ovatera . Ako-nahle som sa od nich vzdialil, pokra0ovall vo svojichrvaCkach, uberajOc sa pritom ur6itym smerom . Od paria-cich stall treba odli§ovat rodinku kiln, samicu s mladat-mi, ktor6 sa dr2ia pospolu do za0latku Jula . Mladata safen postupne osamostati[uju. ZaClatkom jlla a v augustesa s kunaml v na§ich lesoch stretneme najCastej§fe ajv dOsledku tychto mladat, ktor6 su a to malo opatrne .

V priebehu ruje sa oestrum objavuje 3-4 krat . Medzinim je 7 a2 12 dtlov6 obdoble, tak2e niekedy dl2ka pA-renla trva a2 1,5 mesiaca. Mladata v poCte 3-6 sarodia po 270 a2 280 di[och . V umelych chovoch, prizvy§enych davkach ultrafialov6ho 2iarenia sa kotfa i omesiac skOr . Ihned po narodenl meraju 12 cm a va21aast 30 g. 001 sa im roztvaraju po 34-38 dvoch . Majuhustu hladkl srst, ktora je na chrbte tmavo§eda. Flakna hrdle je u2 zretelny. Pohlavne dozrievajl po 28 a228 meslacoch .

Telesne rozmery dvoch kiln h6rnych ulovenych v oblastiRybnika pri Ratkovej .

Samec SamicaDI2ka tela 44 cm 43 cmDl2ka chvosta 22 cm 21 cmDl2ka u§nice 4,5 cm 4 cmDI2ka prednej nohy 13,5 cm 13 cmDI2ka zadnej nohy 21 cm 19 cmDI2ka hlavy

9,6 cm

8,5 cm

Kuna horna obyva skoro cell Eur6pu, 2ije dokonca ajna niektorych ostrovoch v Stredozemnom mori, ako naSardlnii a na Balearoch . V ZSSR siaha jej roz`sirenie poIrty§, ju2na hranica arealu sa tiahne cez Kaukaz, MallAziu al do Irdnu. Vytvara 7 geografickych ras . Z nichnajvaC§fe uzemie obyva nominatna forma, ktord sa vy-skytuje okrem Talianska v celej Eur6pe na vychodpriblilne po Dnester. Odtialto as po Ural obyva rasaruthena . Uralsk6 populacie boll oddiferencovane v oso-bitnti rasu uralensis, kaukazsk6 ako lorenzi a sibirskea severo-rusk6 ako borealis. Na lzem! Talianska sa ma-ll vyskytovat dve geogr . rasy, a to latinorum a notia-Its,

Kuna skalna - Martes foina (Erxleben 1777)

0byva este vacs! areal ako pribuzna kuna horna. A2na male vynimky (Britania, Norsko, Sv6dsko] sa vysky-tuje skoro po celej Eur6pe, v Azii jej roz§irenie siaha doMongolska a severnej Clny, na juhu sa vyskytuje es"teaj v Syria, v Afganistane, Pakistane a v severnej Indii .Doposiaf bolo pop1sanych 11 geografickych ras, z kto-rych sa vyskytuje v Eur6pe 5 . Na§e uzemie obyva no-minatna forma. Zriedkavo 2ije po celom Ozemf Sloven-ska. V Gemeri som ju pozoroval pri Tisovci, Rim . Sobote,Vysnom Blhu, Jel"save a Riko§i. Viac rokov som ju sle-doval v okoll osad Rybnfk, Sasa, Brusnfk . Je to zriedka-vejsia ako kuna horna . Hoc! si v okoll Rybnika vefmistarostlivo vs""Imam 2ivo0i§nej zlo2ky bioty, prejde ajviac rokov, kym sa mi podari pozorovat tento drub . Zdasa, 2e sa prv vyskytovala hojnej"sie, Co mo2no usudzovataj z toho, 2e v sOCasnej dobe kurince nav§tevuje fenzriedkakedy. Prv bola ich Castym hosfom, prave taknavs4tevovala holubniky a stalo sa viackrit, 2e bolaulovend .

S obfubou sa zdr2iavala v starych, hlavne opusten9ch,stodolach. Hoci sa dnes pornerne dost dobre prispOsobu-je k zmenenym livotnym podmienkam, predsa jej stavyklesaju. Okrem star§ich stavenisk, ktorych stale ubuda,obyva hromady skill, okraje lesov, haldy dreva. Vyho-vuju jej aj opusten6 lomy, napriklad v okoli Rako§aopustene bane a bansk6 haldy . 0 jej nizkych stavochsvedCia aj periodicky sa premno2ujlce populacie potka-nov v ma§taliach a v sypkach JRD alebo SM . Kuna skal-na sa nimi 2ivi a je ich vefmi d61e2itym regulatorom .Inak zlo2enie potravy oboch kiln sa I1§i len potiar,pokiar lovia v odlis`nych blotopoch. Kuna skalna, ked2esa malo zdrluje v lose, lovf drobnl zver na poliach aokolo ludskych pribytkov . ZnaCnou mierou decimujepolnych hrabo§ov, ako a] polne vtactvo . Zerie pritom ajvajiCka vtakov, dale] sem-tam ulovl nejakeho oboj2ivel-nlka alebo plaza . V fete a v jesen poliera hodne plo-dov, najma jablk, hru§iek a sliviek . Pre domacu hydinuje potencionalnej§!m nebezpeCim ako kuna horna.jej ko2u§lna je menej hodnotnd, ale aj napriek tomu

bola v minulosti pre ko2u§inu rovnako intenzfvne pre-nasledovana ako kuna horna. Na zaklade dotaznikovejakcie, ktora je v tomto prfpade este pochybnej§la, za-Ciatkom 50. rokov by sa malo na uzemi Slovenska vy-skytovat okolo 760-820 kiln skalnych . V jednotlivychokresoch v Gemeri bola nahlasene nasledovn6 stavy(F e r i a n c o v a 1956) . Brezno 48 ks, Hnu§fa 10 ks,Jesensk6 12 ks, Rimavski Sobota 12 ks, Ro2Aava 10 ks,Revlca 50-60 ks .

Zaiste v davnej minulosti bola kuna skalnd obyvateromlesov a lesostepi. Na rozdiel od kuny hOrnej sa pohy-bovala viac po zem1, kde vyhfaddvala aj ukryty . Neskor

81

bezpe6ny je ka2dy postrielany medved . Medved vdakasvojim vybornym zmyslom zisti blizkosf 6loveka a zaka2dych okolnosti sa mu snazf vyhnuf.Hoci medved obyva vel'ky areal po6nuc zapadnou

Eurbpou, postupne cez Sibir, Maiu Aziu, severnl Indiu,Mongolsko, Clnu a2 do Severnej Ameriky, mnohe jehopopulacie su izolovane na nevelk6 plochy niekolkychhorskych mas[vov. Stav medvedov v izolovanej populaciiv Pyrenejach sa v sl6asnej dobe odhaduje len na 90kusov. Hrozi mu to vyhynutie, lebo ochranarske in§titlcienemaju dostatok financii na nahradu §kod . Skody p0-sobia predov§etkym pastierom dobytka, ktorf ho potomna kaldom kroku prenasledujl . Nevelkd oblasti obyvatie2 vo Sv6dsku, v strednej Eur6pe, kde je viazany naKarpaty. Smerom na vychod sa v lesnych masivoch vy-skytuje u2 slvislejs"ie .

Zatiar sa rozli§uje 7 geografickych ras . Na§e populaciezaradujeme k nominatneJ rase . Vyskum medvedov, takpo stranke systematickej ako aj bionomickej, le sta2enyt9m, 2e jeho stavy sl nizke a odbornfci mall k dispozlciifen malo porovnavacieho materialu . 0 jeho bionbmii sausudzuje len na zaklade chovania sa v zoologick9chzahradach, alebo na zaklade stop, na ktor6 odbornfcipre nfzke stavy medvedov, natrafia fen zriedka .

Kuna hfhna - Martes martes L. 1758

Tento maso2ravec je prenasledovany pre svoju vyso-kohodnotnu ko2u§inu . Hlavne v minulosti bola kogus"inakuny vysoko ocenovana . Tak napriklad po prvej sveto-vej vojne sa jej cena pohybovala okolo 1000 KOs . E§tepred druhou svetovou vojnou stala ko2ka z kuny do200-240 K6s. Aj v priebehu vojny mala a to dvojndsobnuhodnotu ko2e medved'a . Postupne sa v§ak zni2ovala .Dne§n6 vykupne ceny sill fen torzom . Tak ako kiesaliceny, klesal viac-menej aj zaujem o jej lov . V Oase me-dzi svetovymi vojnami stavy v dOsledku vykonngchzbrani a vysokych cien poklesli natofko, 2e viaceri od-bornfci predpokladali jej upine vyhubenie . Alarmujucehlasy boll prospe§n6 . Uzakonila sa ochrana kiln, ktorapretrvava dodnes. Odzrkadlilo sa to vo zvy§ovanf stavovkiln, ktor6 dnes m62eme pokladat za dobr6 .

Ur61te zlepaenie stavov spOsobilo zavidzanie smreko-vych monokultlr koncom 19. storo6ia, ktor6 sa vysadzo-vali prakticky skoro pri ka2dej osade . Dnes v tychtoostrovkovit9ch smreOinach sa stretneme s kunou zvOO4apravidelne a to aj v najni2§ich nadmorskych vy§kach .V minulosti priaznive na stavy kiln vplyvala aj ta2badreva sp6sobom holorubu . V porastoch, ktore na mies-tach holorubov vznikali, nachadzala dobre 6krytov6 mo2-nosti a predovs`etkym dostatok potravy . Tymito porasta-mi sa aj dries rada prefahuje . Rozsiahle pastviny porasten6divymi plankami a hruskami skoro s nepreniknutel'noukorunou predstavuJO taktie2 dobr6 podmlenky pre vy-skyt kiln .

Podia dotaznikovej akcie (F e r i a n c ova) sa poOetkiln za6iatkom 50. rokov na uzemf Slovenska, pohybovalokolo 1500 kusov. V oblasti Gemera boll zaznamenan6nasledovn6 stavy. V okresoch Jesensk6, Rim . Sobota aSafarikovo sa kuny vyskytovali len prechodne . V okreseHnl§ta sa malo vyskytovaf okolo 10 kusov, v Breznian-skom okrese 229, Revuckom 40-45 a v okrese Ro2Aava50-60 kusov. V prepo6te na rozlohu lesov sa v okreseBrezno vyskytovalo na 1 km2 0,1 a2 1 ks, v okrese Rev0-ca 0,06-0,09 kusov kiln .Na zaklade tychto stavov by bolo treba pokladat kunu

za mimoriadne vzicnu. Mo2no opravnene predpokladaf,2e stavy kiln zisfovane na zaklade dotazov PO lesnychspravach a polesiach sl velmi skreslene . Polovnfcl jejvenuju male pozornost. Lesne zavody ako a) polovnickezvazy na dotazy nerady odpovedaju. Hodnovernejs"fobraz ziskame, ak v urOitom vzorku sa urobf odbornykvantitativny prieskum . Tak6to sledovanie som uro-bil viac rokov v severov9chodnej Oastl Rlmavsko-sobot-sk6ho okresu, teda v oblasti, kde usudzujfic podia do-tazn[kov, by sa mala kuna vyskytovat fen prechodne .Pozornosf som venoval lesnom komplexom medzi osa-

80

dami Rybnfk, Sasa, Kamenany, Brusnik, Spanie Pole,Slizk6, Ratkovska Lehota, ako aj v predhorl Kohlta,a to v oblasti Jel§ava-Lubenlk, hlavne v lesnom komple-xe Magura. V prvom pripade ide o miernu kopcovinu,ktora sa zdviha maximalne do 600 metrov . Ide o lesylistnat6 s prevahou dubov a hrabov . Na men§ich plo-chach stretavame nevelkb smrekov6 porasty. Pre tutooblast boll a to donedavna charakteristicke huste po-rasty, ktore vyrastall na miestach holorubov . Celkovuscen6riu doplAuju rozsiahle pastviny zarasten6 6erniOfm,§lpkami, divymi hru§kami a vta6iml here§fiaml . V tychtobiotopoch sa vyskytuje jedna kuna hOrna na 100 ha .V oblasti Jel§avy vo vyssich polohach, napr. n a Magure,sa vyskytuju u2 prirodzene ihilOnate porasty . Prevahuaj v tejto oblasti majO v§ak lesy listnat6. Stavy kiln slto vy§§ie a miestami (na Magure) mo2no odhadovat, 2ena 100 ha sa v niektor9ch rokoch vyskytuje 1,4 ks .Tak6to stavy treba pokladat pre obe oblasti za vysoke .Biocen6zy su to kunami nasyten6 .Kuna nie je obyvatelom len ihli6natych lesov, ako sa

tvrdilo a to nedavno. Za ur6itych predpokladov nachadzapriaznive ekologick6 podmienky aj v listnatych lesoch .Dostato6ne mno2stvo potravy a vhodn6 ukryty sfi naj-va2nej§imi faktorami, ktore rozhodujl o pr1tomnnostikin, resp, ich hustote. Z torzoviteho pozorovania kilnv ostatnych 6astiach Gemera, menovite na Muranskejplanine, ako aj v oblasti RevuceJ, sa da predpokladat,2e su aj to stavy vysok6 .Ak by sme obdobnu hustotu pripu§tall aspoA na po-

loviOnej rozlohe slovenskych lesov, mohli by sme fento po6itaf s 8500 kunami. Ani najrozstahlej§ia dotaznl-kova akcia neposkytne natolko objektivne vysledky, akoodborne konan6 sledovanie stavov . Len vtedy, kedsa berO v lvahu ekologicke zvla§tnosti, ako lovne terf-t6rium, stahovanie a migracie, dostaneme hodnovernej§fobraz. Nevyhodou je, 2e tento vyskum je plo§ne obmedze-ny. Aby sa vysledky mohli generalizovat, treba vybratcharakteristickl plo§ku, resp . volif viacej skusngchplOch a to dostatoOne vefkgch. Stavy kiln je najlep§fezistovaf v zime, ked ich mo2no sledovaf podia stop, aleaj v lete v Oase parenia. Pariace sa kuny si po6inajlvelmi hlu6ne. Spravidla jednl samicu sleduje viac sam .cov. Pretahujl aj v odpoludlaj§ich hodinach.

Kuna horna (Martes martes L .) /e v s66asne/ dobe be2-nu(m 2tuoci4nym druhom v gemerskych lesoch . (Foto

Cyprich ) .

Kunu v Gemeri lovia len malo. PoOet vyklpenych ko-2iek sa proti dvadsiatym a tridsiatym rokom v§ak pod-statne zvy§11 .

Ako sa prejavuju pomerne vysoke stavy kiln v tak netypickych biotopoch, ake su v okolt Rybnika, na nie-ktor6 2ivoCi§ne komponenty blocen6zy? V pofovnomhospodarstve vll ich §kOd nenarobf . Z literatOry sl zna-me prlpady, to mole napadnut srn6ata, ale k tomu do-chadza len veimi zriedka . Tymto ovela vdC§ou mlerou

qw

s"kodia l§ky . Ani stavy jariabkov prenikavej§ie neohro-zuje. Vyskyt a po6etnost tychto zavisi od biotopov. V su-vislej§ich lesoch ich niet . Prl dnes§nom sposobe fa2bydreva sa ich roz§irenie obmedzuje, preto2e ubuda poOetvhodnych biotopov. Kuny sa s obfubou koncentrujuv miestach hojnej§ieho vyskytu veveric . Tak robia nie-len preto, 2e Im tieto miesta predstavujl vhodn6 ukryty,ale aJ preto, 2e im veverice slulia za potravu . Kuny supritom velmi u0innym regulatorom ich stavov . Dalej sa2ivia skoro v§etkymi druhmi lesnych vtakov . Hodne ichzdecimujl hlavne v base vyvadzania mladat. PolieraJupritom aj vajf6ka . Velkou mierou participuju v potravedrobn6 my§ovate hlodavce . Len zriedka prenika k fud-skym obydliam, hlavne k samotam, kde sa sna2l pre-blest do kurincov. V lete a v jesei poliera hodne les-nych plodov. V base nedostatku aj hmyz, predov§etkymchrlstov. Od roku 1948 je kuna horna chrinena na ce-lom lzeml Slovenska okrem uznavanych ba2antnfc . Vovys§ich polohach, kde sa vyskytuje lrojnej§ie a kde za-raveA 2iju a] na§e vzacne kurovit6 lesne vtaky, hluchada holniak, je doba ochrany v takom rozsahu problema-tickd. Tu by bolo potrebne povolit odstrel vo va6§omOasovom rozpatf. Diktuje to zaujem o na§e krasne Iovn6vtaky, ktorych stavy z roka na rok klesaju .Pri vyhradavanf potravy Je pomerne malo pozorna .

Viackrat som pozoroval, ked som stab v ceste jej pu-tovanla, 2e pri§la ku mne na par krokov. Prezerajtc sipritom detailne v§etko na ceste, sem tam vyliezla nakmeO stromu alebo pe0 . Lovny areal kuny je verky . Ceznoc prelezie aj mnohokilometrovy usek. Trasy putovaniavedu naj6astej§ie ldoliami . Mladiny vyrastajlce z holo-rubov sl obllbenymi miestami v9skytu kiln . Vdaka tokymto porastom sill kuny v okol! Rybnika pomerne hoj-ne. V porastoch je hodne drobnych hlodavcov, hniezdito a] vefky poCet vtakov. Pri dne"snow sp6sobe ta2bydreva sa v§ak taketo biotopy u2 nevytvaraju . Existujlcemlade porasty postupne vyrastajd, rob! sa v nichpreriedovanle a stavajti sa z nich na potravu ovela chu-dobnej§ie suvisle lesy.E§te aj dnes mnohi ter6nni pracovnici tvrdia, 2e pa-

renie kiln prebieha koncom zimy, a to v januari a vofebruiri. Svoje domnienky opieraju o to, 2e v tom Casemono pozorovat zvy§enu aktivitu samcov, nadhOAaniesamiCiek, spoloOne obyvanie ukrytu a podobne . Totochovanie sa dnes vysvetfuje ako dOsledok rychlehonastupu rozvoja plodu . Diskusiam o dobe parenia sa kilnurobil koniec americky odbornik, ktory choval kuny napokusnej stanici v Saratoga Springs . Sna2il sa v chov-nych podmienkach dociellt parenie . Ked kuny perilfen v zimnych mesiacoch, sa mu to nepodarilo . A2v roku 1925, ked kung sparil v lete, vrhli mu tieto po-tomstvo. Doba parenia sa neskOr overila takymto sp6-sobom a] u kuny skalnej .V okoli Rybnika som viackrat pozoroval pariace sa

kfdle kiln v Julf a v auguste . Tieto - v niektorych prfpa-doch su 6 a2 8 kusov6. ObyOajne v neskor9ch popolud-Aaj§ich hodinach prefahujl s verkym lomozom bud 6do-liami lesnych potokov alebo hrebefami. Pobebujl pozemi alebo kombinovane po zemi a po stromoch . V led-nom pripade som vyrus"il kfdel, ktorg sa pribli2il na parkrokov. Vystra§en6 vybehli na najbli2sie stromy, odklafvrCavymi zvukmi sa pokusali zastras`if vyru§ovatera . Ako-nahle som sa od nich vzdialil, pokra0ovall vo svojichrvaCkach, uberajOc sa pritom ur6itym smerom . Od paria-cich stall treba odli§ovat rodinku kiln, samicu s mladat-mi, ktor6 sa dr2ia pospolu do za0latku Jula . Mladata safen postupne osamostati[uju. ZaClatkom jlla a v augustesa s kunaml v na§ich lesoch stretneme najCastej§fe ajv dOsledku tychto mladat, ktor6 su a to malo opatrne .

V priebehu ruje sa oestrum objavuje 3-4 krat . Medzinim je 7 a2 12 dtlov6 obdoble, tak2e niekedy dl2ka pA-renla trva a2 1,5 mesiaca. Mladata v poCte 3-6 sarodia po 270 a2 280 di[och . V umelych chovoch, prizvy§enych davkach ultrafialov6ho 2iarenia sa kotfa i omesiac skOr . Ihned po narodenl meraju 12 cm a va21aast 30 g. 001 sa im roztvaraju po 34-38 dvoch . Majuhustu hladkl srst, ktora je na chrbte tmavo§eda. Flakna hrdle je u2 zretelny. Pohlavne dozrievajl po 28 a228 meslacoch .

Telesne rozmery dvoch kiln h6rnych ulovenych v oblastiRybnika pri Ratkovej .

Samec SamicaDI2ka tela 44 cm 43 cmDl2ka chvosta 22 cm 21 cmDl2ka u§nice 4,5 cm 4 cmDI2ka prednej nohy 13,5 cm 13 cmDI2ka zadnej nohy 21 cm 19 cmDI2ka hlavy

9,6 cm

8,5 cm

Kuna horna obyva skoro cell Eur6pu, 2ije dokonca ajna niektorych ostrovoch v Stredozemnom mori, ako naSardlnii a na Balearoch . V ZSSR siaha jej roz`sirenie poIrty§, ju2na hranica arealu sa tiahne cez Kaukaz, MallAziu al do Irdnu. Vytvara 7 geografickych ras . Z nichnajvaC§fe uzemie obyva nominatna forma, ktord sa vy-skytuje okrem Talianska v celej Eur6pe na vychodpriblilne po Dnester. Odtialto as po Ural obyva rasaruthena . Uralsk6 populacie boll oddiferencovane v oso-bitnti rasu uralensis, kaukazsk6 ako lorenzi a sibirskea severo-rusk6 ako borealis. Na lzem! Talianska sa ma-ll vyskytovat dve geogr . rasy, a to latinorum a notia-Its,

Kuna skalna - Martes foina (Erxleben 1777)

0byva este vacs! areal ako pribuzna kuna horna. A2na male vynimky (Britania, Norsko, Sv6dsko] sa vysky-tuje skoro po celej Eur6pe, v Azii jej roz§irenie siaha doMongolska a severnej Clny, na juhu sa vyskytuje es"teaj v Syria, v Afganistane, Pakistane a v severnej Indii .Doposiaf bolo pop1sanych 11 geografickych ras, z kto-rych sa vyskytuje v Eur6pe 5 . Na§e uzemie obyva no-minatna forma. Zriedkavo 2ije po celom Ozemf Sloven-ska. V Gemeri som ju pozoroval pri Tisovci, Rim . Sobote,Vysnom Blhu, Jel"save a Riko§i. Viac rokov som ju sle-doval v okoll osad Rybnfk, Sasa, Brusnfk . Je to zriedka-vejsia ako kuna horna . Hoc! si v okoll Rybnika vefmistarostlivo vs""Imam 2ivo0i§nej zlo2ky bioty, prejde ajviac rokov, kym sa mi podari pozorovat tento drub . Zdasa, 2e sa prv vyskytovala hojnej"sie, Co mo2no usudzovataj z toho, 2e v sOCasnej dobe kurince nav§tevuje fenzriedkakedy. Prv bola ich Castym hosfom, prave taknavs4tevovala holubniky a stalo sa viackrit, 2e bolaulovend .

S obfubou sa zdr2iavala v starych, hlavne opusten9ch,stodolach. Hoci sa dnes pornerne dost dobre prispOsobu-je k zmenenym livotnym podmienkam, predsa jej stavyklesaju. Okrem star§ich stavenisk, ktorych stale ubuda,obyva hromady skill, okraje lesov, haldy dreva. Vyho-vuju jej aj opusten6 lomy, napriklad v okoli Rako§aopustene bane a bansk6 haldy . 0 jej nizkych stavochsvedCia aj periodicky sa premno2ujlce populacie potka-nov v ma§taliach a v sypkach JRD alebo SM . Kuna skal-na sa nimi 2ivi a je ich vefmi d61e2itym regulatorom .Inak zlo2enie potravy oboch kiln sa I1§i len potiar,pokiar lovia v odlis`nych blotopoch. Kuna skalna, ked2esa malo zdrluje v lose, lovf drobnl zver na poliach aokolo ludskych pribytkov . ZnaCnou mierou decimujepolnych hrabo§ov, ako a] polne vtactvo . Zerie pritom ajvajiCka vtakov, dale] sem-tam ulovl nejakeho oboj2ivel-nlka alebo plaza . V fete a v jesen poliera hodne plo-dov, najma jablk, hru§iek a sliviek . Pre domacu hydinuje potencionalnej§!m nebezpeCim ako kuna horna.jej ko2u§lna je menej hodnotnd, ale aj napriek tomu

bola v minulosti pre ko2u§inu rovnako intenzfvne pre-nasledovana ako kuna horna. Na zaklade dotaznikovejakcie, ktora je v tomto prfpade este pochybnej§la, za-Ciatkom 50. rokov by sa malo na uzemi Slovenska vy-skytovat okolo 760-820 kiln skalnych . V jednotlivychokresoch v Gemeri bola nahlasene nasledovn6 stavy(F e r i a n c o v a 1956) . Brezno 48 ks, Hnu§fa 10 ks,Jesensk6 12 ks, Rimavski Sobota 12 ks, Ro2Aava 10 ks,Revlca 50-60 ks .

Zaiste v davnej minulosti bola kuna skalnd obyvateromlesov a lesostepi. Na rozdiel od kuny hOrnej sa pohy-bovala viac po zem1, kde vyhfaddvala aj ukryty . Neskor

81

tieto biotopy nahradili. stare stodoly, humnA, kde sazdrtiavala a vyvadzala zvaCsa svoje mladata . V sOCasnejdobe sa musf prispbsobovaf novym typom stavieb, muro-vanym, stavanych z tehal alebo zo 2elezobet6nu . Drevoa slamene strechy ustupuje . Ciastocnou nahradou za nese stohy, osamotene v poliaoh resp. verk6 sklady senaa slamy, ktor6 zakladaje pornohospodarske podniky .Poiovnici, ktori sa spravidla s kunami najcastej§ie

dostavaju do styku, vo vacsine pripadov nerozoznavajuobidva druhy ken, aj napriek ich nepadnej odiisnosti .Z charakteristickych znakov treba uviest . DI§ka telasamcov kuny borne] sa ipohybuje v rozmedzi 480-530mm, u samiCiek 400-450 mm, pri samcoch kuny skalnejod 450 do 500 mm, pri samiCkach od 400 do 440 mm .Napadni diferenciacia je vo vahe, ktori v§ak koli§evzhl'adom na rocn6 obdobie a podra pohlavia. Vaha kunyhornej je nasledovn8 : samci v lete 1400-1650 g, v zime1200-1400 g; samice v lete 1080-1350 g, v zime 800-1100 g. Vaha kuny skalnej : samci v lete 2000-2100 g,v zime 1700-1800 g, samice v lete 1400-1500 g, v zime1100-1300 g .Napadnym terennym urcovacim znakom je hrdelna

"skvrna a to nie tak Jej farba, ako tvar . Oby6ajne saudava, 2e zafarbenie §kvrny u kuny hornej je 2,ltkastea u kuny skalnej belave . Videl som v§ak kunu h6rnu,ktora mala teto §kvrnu skoro belave. Charakteristickyje v§ak jej tvar. Pri kune hornej prechadza §kvrna vy-be2kami na predne nohy. Predsa al tvar hodne variruje .Pozoroval som dokonca pri kune hornej v strode gkvrnytmavy frak a okrem Who tmavy vybe2ok, ktory sa tia-hol smerom k ravej prednej nohe .

Rozpoznanie kiln je moane aj na zaklade stop v pri-pade, 2e sfi tieto dobre odtlaten6, ked kung pre§la cezblato alebo sneh . Ked2e su chodidla kuny hornej silnozarasten6, na jet stope nevidiet naslapovacle podus"ky,kym pri Martes foina sl tieto dobre viditerne . Rozdielje aj vo tvare chrupu. Pri Martes martes je poslednastoll6ka v hornej Cefusti na vonkaj§ej strane vykrojena,kym pri Martes f oina je zaokrdhlenA. Kuna horna manos Clerno§edy a2 Cierny, kym kuna skalna svetly, S- e-davy a§ masovonaru§ovely . Napadne sa 1191 aj zafarbeniesrsti. Ko2u§ina Martes foina nie je tak syte hneda, akopri Martes martes, presvita nou belavd podsada . Existu-je al dal§ie rozdiely, ktor6 v§ak nie s(i natol'ko nApad-n6 .

Tchor stepny - Putorius eversmanni(Lesson, 1827)

V pr6ci Feriancovej a Hanaka (1965) saudava (bez konkr6tnych lokalit), 2e okrem vrchov jeroz§freny v celej republike . Ukazuie sa v§ak, to tak

Tchor stepny (Putorius eversmannt Lesson] - privand-rovalec z Juhovychodu - Je v Gemeri pomerne vzdcny .

(Foto Cyprich) .

82

Tchor obyt°afny (Putorius putorius L .) . Celkovyf pohPad .(Foto CyprtchJ,

vertikalnemu, ako aj horizontalnemu roz§freniu budetreba venovat vaMlu pozornost . Pozornost si Jeho roz§i-renie zasluhuje aj preto, 2e Slovensko spolu s uzemimMadarska a Rakuska predstavuje Cast zapadnej hranicejeho are8lu . Odtiaito je rozs`ireny v stepiach a v leso-stepiach smerom na vychod a2 do Kazachstanu a MalejAzii.

Doteraz bolo popisan9ch 7 geografickych ras, z kto-rych zapadnu hranicu, teda aj Cast nag"ho ezemia obyvarasa hungaricus . 0 jeho v"seobecnom roz§irenf v Gemerlsa node hovorit. Naopak, ukazuje sa, §e je vzacny,z dravcov overa vzacnej§i ako napriklad maCka diva .V oblasti Rybnika som ho pozoroval len raz, ine lokali-ty nepoznam .Od tchora obyOajn6ho sa lf§i napadne zafarbeniin .

Jeho ko~ualna je slamovo2lta alebo pieskovej farby .Chvost je Cierny pribli2ne od jeho polovice do konca .Zafarbenie tchora obyCa]neho me tmavohnedytbn,chvostma Cierny al.' po jeho zakiad .

Tchor norok - Putoris lutreola (L. 1781)

Z minul6ho storoCia je zaznamenanych niekofko nA •lezov tohto maso~ravca v Gemerl . K o r n h u b e r (1857)pf§e, to sa vyskytuje na hornom toku Hrona, som v§aknorka nechytil . J e i t t e 1 e s (1862) spomina Pohorelepri Hrone. Takisto na ostatnom (izemf Slovenska bolzaznamenany len na niekolkych lokalitach . F e r i a n-c ova a H a n a k (1956) odvolavajec sa na B Art u(1956) spominajl jeho vyskyt v (idol! Popradu, Hornadu,Turca, Vahu, Laborca, Torysy, Bodvy a Nitry . Ide v4aklen o predpoklad, lebo z tychto lokalit niet dokladov6homateri&lu. V Madarskom narodnom muzeu evidovali 4exemplare, ktore boll ulovene v Gaderskej doline aexemplar poch8dzajeci od Zakamenneho . Pat mlAdat boto najdenych pri StraCskom (V a s a r h e 1 y i 1946 exF e r i a n c o v A, H a n a k) . Posledne menovany autorspomina, 2e ho zistil tieC pri Kostolanoch, dale] priJasove a Krafovciach. Nov§ie Udaje z ezemia Slovenskanemime. Sem-tam je zaznamenany v severozapadnychoblastiach Madarska . Tieto lezia v bezprostrednej bliz-kosti Gemera. Pravdepodobne unika pozornosti preto, 2eho zamienaju s tchorom obycajnym, od ktoreho sa na-padnej§ie IM fen t9m, Ce medzi prstami ma male pla-vaciu blanu a t9m, Ce okraje horneho a dolneho pyskuma vyslovene biele. Ked'ze biotopy, ktore obyva - hometoky riek - zasiahli antropicke vplyvy najmenej, jedost nevysvetlitern6 jeho vymiznutle . Nail odbornfci ve-nuju v§ak drobnym dravcom menej pozornosti .Povodne obyval cell Eur6pu a ZSSR air do polovice

Sibiri . Dnes pri roz§irenom farmovom odchove norkovsa da oCakavat, Ce sa stretneme s uprchllkmi aj namiestach, ktore sit netypick6 pre Jeho vyskyt .

P),

0

r

Vydra riecna - Lutra lutra (L . 1758)

Patri medzi men§§ie maso2ravce . Svojim vyskytom jeviazana na vodne toky. Jej stavy od 18. do 19. storo6iav celej Eur6pe klesajl a na verkych plochach prevaCnev zapadnej Eur6pe bola vyhubena. Tlak na vydry sastupnoval v 19. storoCi v dosledku budovania rybnikova umelych liahnf. Negativne do jej roz"sfrenia zasiahliintenzivne uskutoChovan6 regulacie tokov . V poslednychniekofko desafroCi najvaCsiu hrozbu predstavuje obrov-ske zneCisfovanie vodnych tokov . Vieme, Ce vydry Cijtviac-menej len v Cist9ch vodach . V celej CSSR je v su-Casnej dobe zneCistenych a pre vydry nevyhovujiicichvy§e 3000 km tokov, kym pred 40. rokmi sa dalo ho-vorif len o zneCisteni tokov v dlCke cca do 40 km . Zatakychto okolnostf sa treba starat o ochranu vydier .U nas bol vydany zakon na ochranu u§ v roku 1947 aplatf dodnes. Vdaka tejto ochrane vydre momentalnevyhubenie nehrozi, ba moino povedaf,ze miestami s(i jejstavy dobre .Je rozCirend skoro po celej Eurazii s v9nimkou Indo-

Clny, Arable a najsevernej§ich oblastf Eurazie . Bolo po-p1sanych 10 geografickych ras . Na§e uzemle obyva no-minatna rasa .Co sa tyka roz"sfrenia vydry na uzeml Slovenska, na

zaklade dotaznlkovej akcie (P01 . a ryb. 1964) sa jejvyskyt potvrdil na hornych tokoch tychto riek : Nitra,Zitava, PruCinka, Turiec, Orava, Polhoranka, Demanovka,Biely a Cierny Vah, Poprad, Rimava, Slana, Muranka,Ondava, Snina a Cirocha .Na zaklade literarnych pramenov ako aj vlastnych

poznatkov moino pokladat stavy vydier v Gemerl zadobr6. G r o s s (1963) sa nazdava, Ce v Rimave v okolfRimavskeJ Soboty Cije 30-50 vydier . V Murani ju viac-kret pozoroval R e p a k (1963) . B aj u s (1963) zazna-menal v9skyt vydry pod Fabovou holou, v nadmorskejvy§ke 1400 m. C h u d f k (1967, 1968) sledoval lovneterit6rium vydry na hornej Cast! toku Hrona vychodneod Brezna, a to tak v hlavnom toku, ako a] v pritokochStopy vydier prakticky zaevidoval v§ade. Na 43 kmdihom toku Hrona poCita s vyskytom 10 kusov vydier,Co znamena, Ce na 4,3 km toku pripadne 1 exemplar .

Viac ako 15 rokov prile2itostne sledujem stavy a bio-n6mlu vydry v potoku Zapadny Turiec. tal§ie poznatkyziskal brat Dugan na rieke Muran a niektorych Jej prf-tokoch. PretoCe na prvej lokalite som zistil viac bion6-mickych, menej znamych zaujimavostf, struCne ju cha-rakterizujem .Zapadny Turlec prameni pod Trstim a asi po 45 km

sa vlieva do Slanej, predtym e§te prijlma vody Vychod-n6ho Turca, povy§e Hrkaoa a viac men§ich lesnych po-to6kov. Len v hornych, pramenistych Castiach mA cha-rakter pstruhoveho toku . PretekA mierne sa zvaCujlcfmudolim. Do znacnej miery si zachoval svoj prirodzenyrAz. Na mnohych miestach preteka cez lesy, vaCsinouv§ak teCie cez liiky, kde se jeho brehy husto zarasten(3vfbami. Turiec je rybarmi obhospodarovany len v dol-nom toku . Tak je to preto, §e hladina vody v priebehuroka velmi kolf§e . Za dlh§ie trvajeceho sucha dochadzak CiastoCnemu vysychaniu . Napriek tomto okolnostiamse stavy rakov v celom toku vysoke. V pritokoch, vhornet Cast! Turca a miestami aj na strednom toku pre-vlada Astacus torentium, inde zase Astacus fluviatilis .Aj opatovn6 prirodzen6 zarybfiovanie po katastrofAlnychsuchotach prebieha lost r9chlo . V Turci prevladajl Jalce,predov"setkym jalec hlavaty, dale] plotice, mlestne miene,mreny, v hornom toku Cereble, pstruhy a ine druhy .Voda je pomerne Clsta . Nebyt rapldneho poklesu kyslIkav letnych mesiacoch, bol by Turiec aj na strednom tokuideAlnym pstruhovym tokom. Za dlh§ie trvajecich priaz-nivej§fch podmienok sa pstruhy rozmnotia, Vtedy sapomerne hoJne vyskytuje aj mien . V toku sa striedajupartle so skalnatym dnom s miestami tich§imt, piesCltymi .Voda zatial nie je znecisfovana. Miestne, pri niektorychosadach, sa v toku oCisfuj(i postrekovaCe pesticidov,resp. sa do tokov hadCu ochrann6 krabice po najrozma-nitej§fch chemickych prlpravkoch pouCivanych v polno-hospodarstve .

Detail hlavy vydry )'Lutra lutra L .) . (Foto Cyprich) .

Vydry sa v Turci vyskytuju pravidelne. Tok neopu§fa-jU ant v Case vyschnutia . Toto spravidla netrva dlh§iudobu a opakuje sa nepravidelne obyCajne s viac roeny-mi prestavkami. V tom Case zvla§t vydry nachadzaJtlv potoku fahkopristupne potravu v podobe mnoCstva ra-kov, ale aJ ryb.

KedCe lovn6 terit6rium vydry velmi kolf§e v zAvislostiod potravy a roCnej doby, urCovanie stavov na zAkladestop resp. vykalov je problematicke . Jedinou dobrouprilez`itosfou priameho pozorovania vydier je obdobiezaplav hlavne na jar, kedy su lokalizovan6 blizko dier,v ktorych vyvadzaju svoje mladata. Na viac ako 10 kilo-metrovom useku, medzi obcami Sasa, Rybnik, Brusnfk,ChvalovA som v Case jarnej zaplavy v r . 1959 napoCital11 ks vydier. V prepoCte na dl2ku cel6ho toku. by zna-menalo, Ce sa v Turci vyskytovalo 45-50 kusov vydier,priCom na 1 km toku pripadne 1,1 vydra . Takato husto-ta je skoro a§ neuveritel'na. Mohlo isf o prechodneskoncentrovanle sa vydier najskor v d8sledku vhodnychpotravnych podmienok alebo priaznivych miest pre vy-vAdzanie mlAdat . Vydry v Case zaplav boll. vefmi mAloplach6, ostAvali na brehu aj vtedy, ked vedfa nich pre-chAdzalo auto . V jednom prfpade dve vydry sedelt v stre-hu, ked auto prechAdzalo hradskou vzdialenou od nichant nie na 7 metrov .UrCit6 Casti rieky boll vydrami obsadzovan6 kaCdo-

roCne a ich diery sa vyskytovall na t9ch istych mies-tach. Velkost lovn6ho terit6ria zAvisela od Who Ci sav blIzkosti vyskytovala alebo nevyskytovala vhodna ko-rist. Presuny vydier bolo moino pozoroval po cely rok,ale predov§etkym v lete - vyvadzanie a osamostatno-vanie sa mlAdat - ako aj v zime - stahovanie sa donezamfzajucich horn9ch Casti tokov, pArenie . ZaCiatkomjela 1967 som pozoroval ,pri Rybnfku rodinku vydier,ktora mala lkryt len niekofko desiatok metrov od osady .ZdA sa, Ce v tom Case v8Csie fury za potravou nepodni-kali . Nedaleko od nich sa do hlavn6ho toku vlieva pri-tok (Drienocky potok), ktory v tom Case vyschynal .V mleCkach sa to len tak hemzilo drobn9mi rybami .Rakov sa to dalo nazbierat za par minet cele desiatky .Vydry napriek nevelkej vzdialenosti, priblizne 1000 m,to nelovili. Inak v jesen a v zime sa v tomto pritokuvydry vyskytuj(i pravidelne . V zime r. 1968 bola stopo-vane dokonca ako sledovala celkom nepatrnu vlasoCni-cu, preliezala snehom a ukryvala sa pod mostami resp .v zarastoch . V (idol! Drienockeho potoka bola sledovanavydra daleko v lose, ktorA medziinym prehfadavalavaCs`ie skalne dutiny. V zime bolo moino zaznamenatstopy vydier aj na nedalekej hradskej . V potulkachv tomto Case im nezabrAni ant prftomnost psov . Cigan-ska osada v Rybniku je priamo pri rieke. Z nej sa ozy-va kaCdy veCer silny brechot psov. Vydry fm tiahnudoslova po'-od nos, ba dokonca sem-tam nejaky exemplarprelezie priamo osadou .Ani vysoky poCet vydier nevie zdecimovaf stavy ryb

83