Recept na Araba

PRESS

Pravdivý príbeh lásky s nádychom Orientu, ako ho nepoznátePRESS

Vik

tóri

a D

arsa

ner

ec

ep

t n

a a

ra

ba

„Je to čarovný, jedinečný a pútavý príbeh. Nina,sympatická hlavná hrdinka románu, vás prevedie ho-rúcim arabským svetom. Exotickým svetom plnýmnekompromisných pravidiel, zdanlivo neprekona-teľných prekážok a moslimského vnímania láskymedzi mužom a ženou. Okamžite vás dostane svojímodhodlaním popasovať sa s osudom a s predsudka-mi a odvahou zabojovať o lásku ,dvoch kontinen-tov‘. Napriek prvotnému sklamaniu a prehlbujúcejsa nedôvere v city mužov vyznávajúcich islam.

Tento skvelý román odporúčam prečítať všet-kým babám. Nielen tým, ktorým srdce zlomil mužz krajín Tisíc a jednej noci. Recept na ozajstnú veľkúlásku, a nielen tú v zajatí Koránu, máte na dosah...“

Karin Krausová, autorka bestsellerov Márnivá sezóna a Vesmír je ženatý

„My v Európe máme trochu skreslené videniearabského sveta, mužov nevynímajúc. Je skvelé, žeje na svete knižka, ktorá ich ukazuje aj v inom svet-le ako filmy o unášačoch detí. Svoju lásku prejavujúinak ako my, to však neznamená, že my vieme o lás-ke viac. To pochopí každý, kto si túto knihu prečítaaž do konca.“

Eva Bacigalová, autorka bestsellera

Čistá nuda

Viktória DarsaneVyrastala v malom mestečku

na východnom Slovensku. Už v detstve(na základnej škole) zdolávala literárne súťaže

v písaní (najmä) poézie, ale aj prózy. Písanie definitívne zavesila na klinec,

keď ju neprijali na fakultu žurnalistiky. Študovala na Technickej univerzite v Košiciach,

kde mala od svojich básní veľmi ďaleko. Fascinuje ju cestovanie, fotografia

a ľudia s dobrým srdcom. Je vydatá a má dve dcérky Saidu a Leilu.

Svokra okamžite vycítila môj nepokoj a veľavý -znamne sa na mňa usmiala. Potom zavolala naFatimzaru, dcéru Samirovej sestry, ktorá mi pre-kladala do francúzštiny.

„Stará mama vraví, že mužom netreba dávať na-javo, ako nám na nich záleží,“ tlmočila mi malá ža-ba a dávala si na arabský chlieb nátierku zvláštnejfarby.

„Treba im nechať slobodu a do niektorých vecísa nestarať.“

Nechcela som oponovať a hlavne mi bolo neprí-jemné, že všetky slová musia preliezť cez malútlmočníčku, ktorá ešte o živote nevedela nič, najmänie o mojom alebo o tom v Európe. No nevydržalasom.

„Muži to vedia ľahko zneužiť. Tú svoju slobodu.“Fatimzara preložila svokre s plnými ústami. Tak -

že na odpoveď som si musela ešte chvíľu počkať.„Európskym ženám chýba trpezlivosť a pokora.

Predčasne utekajú z manželstva. Myslia si, že roz-vod je najjednoduchšie riešenie. Stará mama hovo-rí, že sa nemáš báť. Ak si už raz Arab založí rodinua do manželstva prídu deti, tak už svoju ženu ne-opustí. Arabi neopúšťajú svoje deti, nedovoľuje imto naša kultúra.“

Natierala som farbu jemnou kefkou na prešedi-vené, ale husté vlasy svojej svokry, a veľmi som v tejchvíli myslela na jedného Araba. Musí sa ti dob rečkať, Omar, aj keď ťa spomínam len v duchu.

„Stará mama hovorí, že čím skôr pochopíš, akésú Arabi ohnivé povahy, tým lepšie pre teba. Musíšsi uvedomiť, že tak rýchlo, ako vzplanú, aj vychlad-nú,“ zdôrazňovala Fatimzara slová nepochádzajúcez jej hlavy.

ViktóriaDarsane

Receptna

araba

Dvaja Arabi,jedna Slovenka,dve deti a jedno

manželstvo

arab_obalka:Layout 1 15. 2. 2012 15:34 Page 1

Copyright © Viktória Darsane 2012ISBN 978-80-89452-41-5

arab_vnutro:Sestava 1 16. 2. 2012 11:14 Page 2

10. kapitola

Nikdy v živote nezabudnem na ten deň. Bolmáj, vonku príjemne rozvoniavala neskorá jar a ru -čičky hodín ukazovali deväť. Vošla som do nemocnicea neustále som nervózne pozerala na hodinky.

Išla som ako na popravu. Išla som spáchať niečohrozné.

Sestrička si všimla môj umučený výraz.„Môžem vám pomôcť?“Banálna otázka, ktorú tu počujete aj trikrát denne

v akejkoľvek situácii. Stačí zablúdiť alebo len zakop-núť, už pri vás niekto stojí s otázkou: „Môžem vámpomôcť?“

Tá ich prívetivosť lezie na nervy. Obzvlášť, ak vámNAOZAJ nemajú ako pomôcť. Pre mňa dnes táto otáz-ka mala celkom iný význam. Začala som tam v tej lu-xusnej nemocnici, čo vyzerala ako hotel, plakať ako

79

Recept na Araba


najatá. Sestrička ma posadila do kresla a podala mipohár vody.

Ale bola som rozhodnutá, doktor už určite nervóz-ne stepoval v ambulancii a čakal na mňa. Tam fungu-jú schôdzky s presnosťou švajčiarskych tissotiek.

Nematuruj tu, Nina. Je rozhodnuté. Ešte budeš maťdetí ako smetí. Po mojom vnútornom sebamotivač-nom monológu mi nebolo o nič lepšie. Skôr horšie,ak mám povedať pravdu. Ako-tak som sa pozviechalaa vydala sa smerom ku gynekológii.

Prechádzala som dlhou tichou chodbou. Všade bo-lo hrobové ticho, počula som len svoje vlastné kroky.Čo je to, márnica?

A potom som ešte počula hlas vo svojej hlave.Naozaj to idem urobiť?Idem si zabiť dieťa?Nie je to dieťa, Nina. Je to len vajíčko. Zárodok.Sama tomu neveríš.Verím. Jasné, že verím!Ale určite už má prsty, oči, mozog... nahlodával ďa-

lej ten pekelný (alebo anjelský?) hlas.V hlave sa mi to motalo, dobrý hlas so zlým. Lenže,

ktorý bol ten zlý?Úzkosť, hrozná úzkosť. Takmer som nedýchala, len

som počúvala tie hlasy.Dych sa mi zrýchľoval a ja som tie cudzie hlasy

v duchu začala poučovať. Je to to najlepšie, čo mô-

80

V i k t ó r i a D a r s a n e


žem v tej neistej životnej situácii urobiť. Snažila somsa prehlušiť všetko, čo sa vo mne tak kruto ozývalo.A spochybňovalo moje rozhodnutie. Celú mňa.

Preboha, ak tie hlasy neustanú, tak mi z toho šibne.Kroky sa mi zrýchľovali a ja som sa blížila na ko-

niec chodby. Žeby koniec tunela?Tesne pred mojím cieľom vyšla z jednej izby mladá

mamička. Baba v mojom veku. Držala na rukách bá-bätko a spievala mu francúzsku uspávanku, ktorúsom zvykla spievať malej Océane, keď nemohla po-obede zaspať.

Zastavila som sa pri nej. Pozrela som sa na to ma-ličké bábätko s pevne zavretými očkami a mimovoľnepohybujúcimi prstíkmi.

Slzy sa nedali zastaviť.Nasilu som sa od nej otočila, ako keby ma niekto

ovládal džojstikom v nejakej videohre. Nechcela somkráčať ďalej po chodbe, ale niekto ma tam tlačil.

Na konci chodby svietil nápis Operačná časť. Stálasom predo dvermi. Stačilo už len zaklopať.

Dajú mi niečo na upokojenie a hotovo. Nebudem siani nič pamätať.

Sadla som si na lavičku. Celá som sa triasla a pre-mkol ma hrozný strach. Nebála som sa o seba, ale o tomalé stvorenie, ktoré dnes malo zomrieť. Ten údelsom mu vybrala ja. A znova sa ozval ten hlas s otázka -mi, ktoré mali navždy zostať nezodpovedané.

81

Recept na Araba


Ako by asi vyzeralo tvoje dieťa?Vraví sa, že miešanci sú nádherní, aj tvoje dieťa by

také bolo?Bol by to chlapček alebo dievčatko?Aké by malo vlásky?Ako by z jeho úst znelo „mama“?Nikdy sa to nedozvieš...Nikdy.Vybavilo sa mi dieťa, ktoré som pred chvíľou vide-

la v náručí Švajčiarky. Rozkošné, malé, bezbranné. Zanič nemôže. Nepýtalo sa sem. Každé je v rukách osu-du a svojich rodičov, keď sa rozhodnú, že ho nechcú,tak jednoducho nebude... A ak má otca idiota a zrad -cu, tak má jednoucho smolu... Nemôže si ani zvoliťsvoj osud. Rozhodujú zaňho iní. Je príliš malé na to,aby sa bránilo.

Nemôže sa ani ozvať, vysloviť: Nechajte ma žiť.Prišlo mi zle. Všetko odhodlanie bolo fuč. Nezvládla

som to. Ešte raz som sa pozrela na nápis, otočila somsa a vybehla z nemocnice, oslobodená od síl, ktoré matlačili dnu. Konečne som bola preč. Vonku som sazhlboka nadýchla. Celá som sa triasla, podlamovalisa mi kolená.

Spustila som sa na prvú lavičku, ktorú som zbada-la v nemocničnom parčíku. Neviem, ako dlho somtam sedela, ale zrazu sa celý svet na chvíľu zastavil.V hlave som mala len jedinú otázku a pred očami celý

82



svoj zbabraný život. Veľmi podobný životu mojej ma-my, len v inom vydaní.

Sama s dieťaťom.Zapípala mi esemeska od Omara.Otázka na displeji: Dala si TO preč?Moja odpoveď: Nechala som si TO.Preňho bolo naše nenarodené dieťa len bezcenné

TO. Ani sa na snímku TOHO nepozrel. Prisahala somsi, že TO teda nikdy v živote neuvidí.

O pár minút mi volal.„Nina, ty si tam nebola? Volal som doktorovi. Pre -

čo?“ Zúril ako besný. Bol hysterický.„Neviem,“ zopakovala som pokojným hlasom, ako

mával toľkokrát predtým on. Chcela som ho ešte viacrozčúliť. Zabralo.

„Tak sa o TO budeš musieť teraz postarať sama. Somnou v žiadnom prípade nepočítaj!“ Zložil.

„Ja už s tebou dávno nepočítam, Omar,“ povedalasom si nahlas, hoci telefón už bol hluchý. Vypla somho. Nech mi teraz dajú všetci pokoj.

Otupené vnútro opäť ožilo a mne začali tiecť slzy.Slzy úľavy, smútku, nešťastia, sebaľútosti...

„Prečo plačeš? Niekto zomrel?“ ozval sa pri mnehlas, ktorý som už niekde predtým počula. Zdvihlasom hlavu.

„Naopak,“ odpovedala som a znovu som sa nekontro-lovateľne rozplakala. Predo mnou stál Denisin frajer.

83

Recept na Araba


Opäť sa objavil vo veľmi vhodnej situácii. Ten člo-vek si to fakt vedel načasovať.

„Prosím ťa, choď preč. Naozaj dnes nechcem niko-ho vidieť...“ Ani som si nepamätala jeho meno.

„Nemôžem ťa tu takto nechať, Nina.“Neviem, kde sa tu nabral. No z tých našich dvoch

náhodných stretnutí si o mne musel vytvoriť fantas-tický obraz. Urevaná zúfalá Slovenka, čo ho stále po-siela dočerta.

„Ty ma sleduješ alebo čo?“ Pozrela som na nehos tvárou ako machuľa v prváckom zošite. Rozosmial sa.

„Jasné. Plánujem ťa uniesť a zavraždiť za prvýmrohom.“

„Super. Aspoň bude pokoj.“„Môj brat býva tu neďaleko, mali sme sa stretnúť.“„Tak to by si mal bežať. Nech ťa nečaká.“Odpornejšia som ani nemohla byť. Pritom bol mi-

lý. A mal úsmev, ktorý by ma za iných okolností tiežveľmi rýchlo očaril.

„Nechceš zájsť na kávu? Aspoň sa vyrozprávaš.Mám dobré uši.“

A nielen uši. Cez tú riavu sĺz som si napodiv bolaschopná všimnúť, že mal krásne dobrácke oči.

Sadol si ku mne a utrel mi slzy. Do svojho rukáva.Asi nenosil pohotovostné vreckovky pre uplakané te-hotné trosky. Zrazu som mala chuť prijať jeho pozva-nie. Samota mi v tej chvíli nerobila dobre.

84



Len mi vŕtalo v hlave, o čo mu asi tak ide. Prístu -pom ani výzorom som ho rozhodne očariť nemohla.Zdeptaná ženská s dierou v duši a s roztečeným mej-kapom. Ktorá si navyše ani nepamätá jeho meno. Vý -borná partia.

Možno fakt pracuje pre nejakú charitu. Pre miero-vé zbory alebo opustené matky s deťmi. Som chudera.Čo by na mne tak mohol vidieť.

„Denisa by sa hnevala, keby som s tebou vysedáva-la na káve,“ utrela som si oči.

„Ona ti to nepovedala?“„Čo?“„Rozišli sme sa.“Vyvalila som naňho oči.„To nemyslíš vážne.“„Smrteľne. Poď, nebudeme sedieť tu vonku.

Pozývam ťa.“„Naozaj ste sa rozišli?“„Prisahám,“ zasmial sa.Prísahy a sľuby od Arabov som od istej chvíle brala

s rezervou. Denisa mi navyše nič nespomínala. Určiteby mi to hneď vykvákala. Ale po dnešnom traumatizu-júcom zážitku a Omarovom prístupe mi už bolo viac--menej všetko jedno. Nech ma Denisa aj zaškrtí. Aj taksa o chvíľu vrátim domov a Denisa tu spozná novéSlovenky, s ktorými sa skamaráti a môže ich veselozasväcovať do zvláštností sveta Arabov. Ja budem žiť

85

Recept na Araba


inde a ne bude mať na mňa dosah. Ani sa nemusí ničdozvedieť.

A čo, veď o nič nejde. Idem s ním len na kávu.Sadli sme si do neďalekej kaviarne, kde mali cel-

kom chutné pečivo, a ja som dnes neraňajkovala.„Nebude sa tvoj brat hnevať, keď ste už boli dohod-

nutí a ty tam neprídeš?“„Zavolám mu. Pochopí to.“Objednal kávu.„Prosím ťa, mne len minerálku. Kávu nemôžem.“„Objednám ti renversé. Marockú kávu s mliekom,

z tej ti nebude zle. A pomarančový džús. Jedla si niečo?“Pokrútila som hlavou. Odbehol k baru.„Prečo si ku mne taký milý?“ zaútočila som, len čo

sa vrátil. „Nie som odkázaná na charitu ani na tvojuľútosť.“

„Aká charita? Toto všetko zacvakáš ty.“Napriek všetkému som sa zasmiala. Presne toto

som potrebovala. Smiech cez slzy.Samir (super, nejakým zázrakom som si spomenu-

la na jeho meno) náhle zvážnel a nežne, tak strašnenežne sa dotkol mojej ruky.

„Nina, nikto by ťa teraz nenechal tak.“„No, to by si sa čudoval,“ zahundrala som a odpila

si kávy, ktorú priniesol čašník. Mal pravdu, túto somfakt piť mohla. Veľa mlieka s teplou penou rozbilo jejostrú chuť. Samir mi do nej začal sypať strašne veľa

86



cukru. Rozosmialo ma to, chytila som mu ruku a za -stavila ho. Usmial sa a podal mi čerstvý croissant.

„Fakt ste sa s Denisou rozišli?“ S chuťou som za-hryzla do croissantu.

„Prečo by som ťa klamal?“„Pretože by mi to Denisa určite povedala.“„O tom silne pochybujem. Bol to riadny trapas,“

zhlboka sa nadýchol.„Prečo?“Rozmýšľala som, čo môže byť asi tak trápne na roz-

chode. Spila sa pod obraz boží a chodila nahá po ulicia on nezniesol tú hanbu?

„Chcel som ju predstaviť bratovi, ale oni sa už po-znali.“

„No a?“„Chodili spolu. Spali spolu. Rozumieš?“Pozeral na mňa s úprimným zdesením. Zdesený

pohľad som mu opätovala, pretože som vôbec nič ne-chápala. Strašne som sa snažila nevyzerať pred nímhlúpo, ale fakt som tomu nerozumela.

„Ale veď... nechodila s vami oboma naraz. Alebo...?“„Nina. Podľa našich zákonov nesmú bratia nikdy

chodiť alebo ešte horšie spávať s tou istou ženou. Je toto najväčšie tabu.“

Bola to pre mňa novinka, ale ok. Od istej chvíle mibol celý arabský svet ukradnutý, ani som mu nerozu-mela. A už som ani nechcela!

87

Recept na Araba


„To je jedno, kedy spolu niečo mali. Či predtým,alebo potom. Ako ti vôbec mohlo napadnúť, že na-raz?“ Rozhorčene krútil hlavou a vyzeral znechutene.

„Mňa už neprekvapí nič.“Po dlhom čase som si vychutnávala kávu.„To je vážne také neodpustiteľné?“ vŕtalo mi v hla -

ve. Nelogické veci ma vždy fascinovali, potrebovalasom mať na všetko presné a racionálne vysvetlenie.Aj keď arabské zákony boli na naše pomery niekedyasi mimo logického chápania. Boli totiž až príliš čier-no-biele.

„V našich zákonoch neexistujú výnimky, Nina.Žiadne. Tento zákon má zachovať česť rodiny. Ak saporuší, je to pre rodinu hanba.“

„To znamená, že už sa k nej nevrátiš?“„Nie,“ potvrdil rozhodne.Neskutočné, ako ľahko sa jej vzdal. Len pre nejaké

hlúpe zákony, ktoré niekto kedysi vymyslel, a zrejmeani netušil prečo.

To ma na tom škrelo najviac. Akoby pre Arabov lás-ka k vlastnej viere bola silnejšia ako láska k akejkoľ -vek žene. Ale bohvie, ako to celé bolo.

„Denisu to určite vzalo.“„Ty by si teraz mala myslieť hlavne na seba.“V momente, ako som si spomenula na svoje teho-

tenstvo, ma prešla chuť na všetko. Znova na mňa po-zeral s tou nehou v očiach a ja som vedela, že vie.

88



„Denisa mi všetko povedala. Dostal som o tebastrach, keď som ťa tam zbadal.“

„Čo ti povedala?“„Že sa chystáš na zákrok.“„Neurobila som to. Jednoducho som to nedokázala.“„Prečo tam tvoj priateľ nebol dnes s tebou?“„Pretože sa na mňa vykašlal. Nechce to dieťa. Ani

mňa nikdy nemiloval.“„Po každej búrke vyjde slnko, Nina. Jedného dňa

budeš hrdá na to, ako si sa dnes rozhodla.“To určite. Príliš otrepané na to, aby to bola pravda.

Pred očami sa mi opäť premietlo, čo znamená byť slo-bodnou matkou. A ešte k tomu na východnom Sloven -sku. Po tele mi prebehli zimomriavky. A to najhoršiema ešte len čakalo. Telefonát s mamou, ktorá mi deňčo deň lamentovala do telefónu ako pokazená platňao tom, že som si pobabrala život. Keď sa dozvie prav-du, že som si TO nechala, to len bude peklo.

Samir ma odprevadil až domov a vypýtal si moječíslo. Vraj, aby mal istotu, že budem v poriadku. Dalasom mu ho.

Mobil som si zapla, až keď odišiel. Pätnásť neprija-tých hovorov od Denisy, tri od mamy a nakoniec ešteod Denisy zapípala aj správa: Žiješ? Som sa cestek tebe.

Mamu by som ešte nezvládla, tak som čakala, kýmdo razí Denisa. Psychicky som sa pripravovala na to,

89

Recept na Araba


ako riešiť situáciu. Tváriť sa pred ňou, že viem aleboneviem o Samirovi? Ak priznám, že viem, musela bysom zároveň s farbou von, že som s ním sedela na ká-ve, a vyklopiť všetko, čo mi povedal a ako ma utešo-val. Alebo mám hrať prekvapenú? Čo keď Samir kla-mal, v skutočnosti sa nerozišli a ja zo seba spravímidiota? Alebo mám riešiť len seba a to, že som eštestále v tom? A pravdepodobne v tom aj ostanem? Onosa to totiž asi nevstrebe. Celé to bolo nejaké kompliko-vané. Ako môj život.

Nakoniec som sa rozhodla, že budem improvizo-vať. Zariadim sa podľa toho, ako sa bude Denisa tváriťa reagovať.

„Šibe ti? Prečo si si vypla mobil? Bála som sa o te -ba!“ vychrlila na mňa hneď pri dverách a vhrnula sadnu ako veľká voda. Pozorne som ju skúmala. Vyzera -la trochu použito a zničene. Ale to mohlo byť z čoho -koľvek, pravidelne takto zvykla vyzerať po opici. Rých-lo som ju ťahala do izby a neušlo mi, ako si ma skú-mavo obzerala.

„Bolelo to, Nina? Už je ti lepšie? Jedna moja kama-rátka po tom...“

„Zdrhla som, Denisa. Nechala som si to,“ skočilasom jej do reči.

„Žartuješ? Kompletne ti preplo, Nina?!“ Lapala podychu.

90



„Preplo. Nedokázala som to. Keď si už tam, všetkoje inak. Ideš tam s niekým a vyjdeš sama, ono ostanetam, jednoducho mi prebehlo v hlave toľko vecí...“

„Dnes ťa na to psychicky pripravím, zajtra tam zavo-láš a dohodneš si iný termín. Je to už zaplatené,“ mlelasi svoje. Táto osoba ma vôbec nevedela pochopiť.

„Prestaň, Denisa. Jednoducho nedokážem zabiťsvoje decko, rozumieš?“

Klesla na posteľ. Videla, že ma nepresvedčí.„Mama to už vie?“„Lepšiu otázku nemáš?“„Mám. Ako sa chceš o to decko postarať?“„Fakt si kamoška.“„A čo ti mám povedať?„Ty by si to dokázala?“„Neviem.“„Tak prečo do mňa rýpeš? Nemôžeš ani náhodou

pochopiť, aké to je.“„Tiež mi je nahovno. Rozišla som sa so Samirom.“Hrklo vo mne.„Teraz mi ešte odídeš aj ty, som hotová,“ vyfňuká-

vala nešťastne.„C’est la vie.“Objali sme sa a plakali spolu.„Prečo ste sa rozišli?“ odvážila som sa po chvíli.

Veľmi nenápadne.

91

Recept na Araba


„Pamätáš sa na toho Araba, čo sme vtedy stretli voWilli’s Café?“

„Ten tvoj bývalý, čo sa oženil s tou Švajčiarkou?“„Áno, ten.“Pomaly to začalo do seba zapadať.„Hej, pamätám.“„To bol Samirov brat.“Tvárila som sa veľmi nezasvätene.Nemohla som s farbou von. Že viem o tom ich zá-

kone...„Bratia nikdy nemôžu chodiť s tou istou ženou. Je

to tá najväčšia hanba v rodine. Potupa ako delo.“Denisa sa rozplakala. Objala som ju. Pred očami sa

mi vybavila situácia, ako natešená Denisa (po tom,ako ma spoločne so Samirom chlácholili v podniku)dobieha so Samirom na rodinné stretnutie, a tam jučaká riadne prekvapenie. Vyškerená si podáva rukus Ismailom, Samirovým bratom. Trápne pohľady dozeme, habkanie, trapas na entú.

„Chápeš, Nina? Po svete chodia MRAKY Arabov.“Denisa si zobrala moje odličovacie obrúsky a odmaľo -vávala si rozmazané oči.

„S jedným si začnem, a keď ma okašle, zamilujemsa do druhého. A oni sú ZHODOU OKOLNOSTÍ bratia!V dvestotisícovej Ženeve si vyberiem práve ich. To ne-vymyslíš! Debilné zákony.“

92



Hej, pre nás veľmi debilné. Pre nich však znamena-li veľmi veľa. Keby neboli tie zákony, možno by bolovšetko inak.

„Rodinná oslava sa v tej chvíli skončila. Nevedel saani len pretvarovať. V tom momente sa so mnou roz-išiel. Vraj by sa nemohol bratovi pozrieť do očí. Hanbaako sviňa.“

Plakala a ja som sa tvárila, akoby som to celé poču-la dnes prvýkrát. Aj som to počula dnes prvýkrát, tedaz týchto úst.

„Asi by sme mali obe už kašlať na tých Arabov.Nenosia nám šťastie,“ vyhlásila som rezolútne, hocisom ešte stále bola chorá. Z lásky k Omarovi. Napriekvšetkému. A Denisa evidentne tiež. Pri pohľade nanás dve som rozmýšľala, čo môže byť väčšia pohromaako neopätovaná láska.

„Ale ja ho chcem späť. Urobím pre to všetko nasvete,“ posmrkávala Denisa.

V tej chvíli mi zazvonil mobil a na displeji mi svie-tilo číslo, ktoré mi nič nehovorilo. Bola som si istá, ževolá Samir. Nemohla som to zdvihnúť, nie pred Deni -sou. A on zanovito vyzváňal a vyzváňal.

„Nezdvihneš to?“ Denisa pozerala na drnčiaci mo-bil.

„Nie. Je to ten sviniar Omar. Bude do mňa hučať, žemám ísť na potrat,“ zapierala som ako partizán a ne -

93

Recept na Araba


mohla som sa dočkať, kedy Denisa konečne odíde.Hneď ako za sebou zabuchla dvere, som volala na ne-známe číslo, ktoré naozaj patrilo Samirovi. Prosila somho, nech mi už nevolá. Posledné, čo som v tej chvílipotrebovala, boli ďalšie problémy. A rozzúrená Denisabol rozhodne problém.

94




Vydalo vydavateľstvo Evitapress, s. r. o., Bratislava 2012 ako svoju 45. publikáciuCopyright © Viktória Darsane, 2012

Vydanie prvé.

Grafický dizajn a obálka: Roman PifflZodpovedná redaktorka: Danica HalákováJazyková úprava: Darina Belanová

Tlač:

FINIDR, s. r. o., Český Těšínwww.finidr.cz

www.evitapress.sk

ISBN 978-80-89452-41-5


Documents

Recept na Araba