RECYKLAČNÉ TECHNOLÓGIE

RECYKLAČNÉ TECHNOLÓGIE1. časť

Technická univerzita v KošiciachStavebná fakulta

Katedra materiálového inžinierstva

Ing. Jozef Junák, PhD.

Košice, 2012

Autor: Ing. Jozef Junák, PhD.

Vydala: Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta_______________________________________________________________________________________________________________________

© Jozef Junák

ISBN: 978-80-553-1254-5

Opakovanie pojmov(223/2001 – 409/2006)

- odpad, pôvodca odpadu, držite ľ odpadu, odpadové hospodárstvo - nakladanie s odpadmi

zhodnocovanie odpadovzneškodňovanie odpadovzber odpadov zhromažďovanie odpadov triedenie odpadov

- skládkovanie odpadov- skladovanie odpadov - nebezpečný odpady - komunálny odpad - skládka odpadov

Program odpadového hospodárstva- určuje ciele OH SR, územného celku, jeho časti alebo pôvodcu odpadu a opatrenia na ich plnenie

- vypracúva pôvodca odpadu, ktorý produkuje viac než 50 kg nebezpečného odpadu alebo 1t ostatného odpadu

3

RECYKLÁCIA

- je postup vrátenia odpadu do výrobného cyklu na výrobu spoločensky požadovanéhovýrobku s cieľom šetrenia primárnych surovinových zdrojov

Predpoklady úspešnej realizácie recyklácie odpadov sú:1. jasné, reálne, spoločensky akceptovateľné ciele (program odp. hosp.)2. disponovanie primárnymi finančnými prostriedkami na realizovanie cieľov

(recyklačný fond)

4

Recykla čný fond

5

Recykla čný fond

- bol zriadený Zákonom o odpadoch č.223/2001, § 55, ktorý vstúpil do účinnosti 1.júla 2001, ako neštátny ú čelový fond

- od 1.januára 2002 je povinnosťou dovozcov a výrobcov odvádzať na jeho účet finančné prostriedky za komodity stanovené zákonom

Fond je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, v oddieli Po, v zložke č 978/B. Sídlo fondu je v Bratislave na Nobelovej ulici č.18.

(www.recfond.sk)

6

Príspevok výrobcov a dovozcov do recyklačného fondu sa vypočíta ako súčin množstvaalebo hmotností výrobkov alebo materiálov (za ktoré sa tento príspevok platí) a sadzby(stanovená na základe predpokladaných nákladov na zber a zhodnotenie odpadov).

1. Opotrebované batérie a akumulátory- ak ide o batérie a akumulátory, ktorých hmotnosť jedného kusa je menšia ako

jeden kilogram - 6,31EUR/kg- ak ide o batérie a akumulátory, ktorých hmotnosť jedného kusa je väčšia ako

jeden kilogram – 0,27EUR/kg

2. Odpadové oleje- minerálne mazacie oleje do spaľovacích motorov, prevodových olejov,

olejov pre turbíny alebo hydraulických olejov – 0,02EUR/kg

3. Opotrebované pneumatiky- pneumatiky pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá – 0,27EUR/kg

4. Viacvrstvové kombinované materiály- viacvrstvové kombinované materiály 0,23EURSk/kg

5. Elektrické a elektronické zariadenia- chladiace zariadenia 0,93EUR/kg- televízne prijímače 1,66EUR/kg- hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely 0,66EUR/kg- prístroje na monitorovanie a kontrolu 1,33EUR/kg

7

6. Výrobky z polyetyléntereftalátu, polyetylénu, pol ypropylénu, polystyrénu a z polyvinylchloridu

- výrobky z polyetyléntereftalátu, polyetylénu, polypropylénu, polystyrénu a z polyvinylchloridu 0,17EUR/kg

7. Papier a lepenka od množstva 10 ton ro čne- papier a lepenka 0,02EUR/kg

8. Sklo (vrátane obalového a tabu ľového oblo čného skla) od množstva 10 ton ro čne

- sklo (vrátane obalového a tabuľového obločného skla) 0,02EUR/kg

9. Vozidlá- vozidlo 66,39EUR/kus

10. Kovový odpad- za železo a oceľ 0,04EUR/kg- za hliník a jeho zliatiny 0,14EUR/kg

11. Žiarivky s obsahom ortuti- svetelné zdroje obsahujúce ortuť1,66EUR/kg

8

Orgány Recykla čného fondu1. Správna rada- je najvyšší orgán Recyklačného fondu, vykonáva správu Recyklačného fondu a

riadi jeho činnosť,- 16 členov, vymenúvaných ma 3 roky, najviac na dve po sebe nasledujúce

funkčné obdobia (10 - minister hospodárstva, 1 - minister životného prostredia,1 - minister financií, 3 - minister životného prostredia (obce) a 1 - ministerhospodárstva).

2. Dozorná rada- je kontrolným a dozorným orgánom Recyklačného fondu, ktorý dohliada na

hospodárenie Recyklačného fondu, najmä na poskytovanie a použitie prostriedkovRecyklačného fondu a na činnosť správnej rady a riaditeľa,

- 7 členov, vymenovaných na 5 rokov, nemôžu vykonávať funkciu dve posebe nasledujúce funkčné obdobia (3 - minister hospodárstva, 3 - ministerživotného prostredia a 1 - minister financií).

3. Riadite ľ- je štatutárnym orgánom Recyklačného fondu, koná v mene Recyklačného

fondu, pričom rozhoduje o všetkých veciach s výnimkou tých vecí, ktoré súzákonom č.223/2001 Z. z. o odpadoch alebo štatútom Recyklačného fonduvyhradené správnej alebo dozornej rade,

- za svoju činnosť zodpovedá správnej rade,- je oprávnený zúčastňovať sa na rokovaniach správnej rady s poradným hlasom,- je povinný informovať dvakrát ročne verejnosť o výške príspevkov do Recyklačného

fondu a o použití prostriedkov Recyklačného fondu. 9

Zdroje Recykla čného fondu- príspevky výrobcov a dovozcov- dary a príspevky domácich a zahraničných pôvodcov odpadu- príjmy zo zmluvných pokút- ďalšie zdroje

(cvičný platobný príkaz)

Prostriedky RF môžu by ť použité na:1. úhrada investičných a prevádzkových nákladov potrebných na zabezpečenie zberu

a zhodnocovania odpadov a spracovania starých vozidiel,2. úhrada nákladov súvisiacich s dopravou starých vozidiel,3. úhrada nákladov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky určeného parkoviska,4. úhradu vyplatených finančných príspevkov,5. úhradu výdavkov spojených so správov RF. 10

Prostriedky Recykla čného fondu

11


12


13


Nárokovate ľnos ť príspevku vzniká pri hodnovernom preukázaní separáci e alebo recyklácie príslušnej komodity.

14

Informa čný systém o recykla čných a maloodpadových technológiách

15

Informa čný systém o recykla čných a maloodpadových technológiách

Informačný systém RERO - register recyklácie odpadov- vznikol v Československu v roku 1985 a jeho cieľom bolo (a aj je) prispieť k lepšiemu využívaniu priemyselných odpadov ako druhotných odpadov a zavádzaniu maloodpadových technológií a teda aj k lepšej ochrane ŽP,

- zhromažďuje, eviduje, spracováva a poskytuje informácie o možnostiach racionálnehohospodárenia s odpadmi,

- pôsobí na princípe dobrovoľnej účasti podnikov- informácie o skupinách odpadov:neželezné kovy, papier, drevo, textil, koža, guma, olej, mazacie látky, farby, laky, nátery, sklo, anorganické kyseliny, katalyzátory, sorbenty, odpadové kaly, veľokoobjemové odpady.

Systém riadenej recyklácie- základný nastroj intenzifikácie využívania materiálových a energetických zdrojov,- zdokonaľovanie organizačnej a legislatívnej základne.

Informačný systém o životnom prostredí(http://www.iszp.sk/ ––– http://enviroportal.sk/)

16

ČMS odpady (čiastkový monitorovací systém) (http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/SPRAVA96/MONITORING/kap1.html)

- patrí pod komplexný monitorovací a informačný systém životného prostredia,- garantom tohto ČMS sa v roku 1996 stalo Centrum odpadového hospodárstva (COH) v Bratislave ako súčasť Slovenskej agentúry životného prostredia v Banskej Bystrici (SAŽP),

- monitorovanie odpadov sa realizuje prostredníctvom regionálneho informačného systému o odpadoch (RISO).

Regionálny informačný systém o odpadoch RISO(http://www.sazp.sk/slovak/struktura/COH/cms/riso_net_popis.html)

- vznikol na základe potreby relevantných údajov z oblasti odpadového hospodárstva SR,

- umožňuje vedenie a aktualizáciu evidencie o odpadoch, o spôsobe nakladania s nimi, o preprave odpadov, o využití zariadení na nakladanie s odpadmi, ako aj vedenie prehľadu o plnení a aktualizácii cieľov a opatrení programov odpadového hospodárstva pôvodcov odpadov,

- spracovávanie dát z:- pracovisko obvodného úradu životného prostredia,- pracovisko krajského úradu životného prostredia,- pracovisko odboru odpadového hospodárstva ministerstva

životného prostredia SR (OOH MŽP SR),- pracovisko SAŽP, COHEM Bratislava.

- celkovo bolo získaných cca 61 000 záznamov o tvorbe odpadov a cca 15 000 záznamov o pôvodcoch a zneškodňovateľoch odpadov. 17

Maloodpadové technológie

18

Recykla čné technológie

- sú určené na úpravu vzniknutých odpadov na druhotné suroviny. Opatrenia na obmedzenie negatívnych vplyvov technologických procesov sa sústreďujú do nasledujúcich hlavných smerov:

zásadné štruktúrne zmeny výroby,zavádzanie maloodpadových výrobných technológií,budovanie nových ekologických zariadení,rekonštrukcia a modernizácia súčasných ekologických zariadení,ekonomické, organizačné a ďalšie opatrenia.

Recyklačné technológie sú prechodným článkom k maloodpadovej resp. bezodpadovejvýrobe.


19

- sú definované ako spôsob výroby, pri ktorom sa čo najracionálnejšie a najkomplexnejšievyužívajú suroviny a energia v cykle:

surovinové zdroje – výroba – spotreba – druhotné surovin ové zdroje

- cieľom je úplný technologicky cyklus využívania prírodných zdrojov porovnateľný s prírodnými ekosystémami. Vývoj technologicky nového postupu by mal preto začínaťvždy „od konca“, t.j. od predpokladu zúžitkovania všetkých odpadov.

Maloodpadová priemyselná výroba je založená na:komplexnom využití primárnych surovín,úplnej recirkulácií vody,využití všetkých dostupných technológií,využití vznikajúcich odpadov.

- zahŕňajú využitie vzniknutého a zachyteného odpadu ako suroviny pre ďalšiu výrobu - materiálová recyklácia (opätovné využitie kovových odpadov na získanie železa a ďalších kovov, čím sa zásadne znížia nároky na prvotnúsurovinu a energiu)

- využitie odpadu ako zdroja druhotnej energie - energetická recyklácia (využitie odpadového tepla a druhotných vykurovacích plynov)


20

Recyklácia sa realizuje prostredníctvom recyklačných technológií, čo je súbor na sebanadväzujúcich výrobných procesov, postupov a operácií, ktorých cieľom je zmena odpadu na druhotnú surovinu.

Recyklačna technológia môže byť:súčasťou procesov, v ktorých odpad vzniká,súčasťou procesov, v ktorých sa druhotná surovina využíva,zostavená z dvoch alebo viacerých postupov, v ktorých aspoň jeden sa zaraďuje do procesu vzniku odpadu a aspoň jeden k procesu využitia druhotnej suroviny,samostatným výrobným procesom, ktorý prebieha miestne alebo časovo oddelene od vzniku a spracovania odpadu – druhotnej suroviny.

Optimálny návrh recyklačnej technológie musí vychádzať z celoplošných, ekonomických a ekologických požiadaviek a zároveň má spĺňať tieto požiadavky:

ekonomickú rentabilitu,porovnateľnosť nákladov na recykláciu a na získavanie primárnej suroviny,selektívnosť procesu,vrátnosť látok,recyklovaná látka má mať takú formu, ktorá umožní jej najširšie použitie bezpredbežných úprav,žiadny vplyv na ŽP.

21

Delenie recykla čných technológií

22

Delenie recykla čných technológií

Mechanické recykla čné technológie(drvenie, mletie, delenie...)

Rozdružovacie recykla čné technológie(gravitačné rozdružovanie, ftotácia...)

Chemické recykla čné technológie(odtavovanie, hydrolýza...)

Biotechnologické recykla čné technológie(kompostovanie, metanizácia...)

23

Chemické recykla čné technológie

sú veľmi zložité,existuje viac ako 40 rôznych druhov ChRT,výber technológie závisí od druhu, zloženia, koncentrácie a stupňa homogenityupravovaného odpadu,využívajú sa pri neutralizácií škodlivých látok a pri premene odpadu na druhotnúsurovinu.

RT na recykláciu anorganických odpadov

1. Hydrometalurgia- lúhovanie, pri ktorom dochádza k prevodu jednej alebo viacerých kovových zložiek z tuhého odpadu do roztoku,

- úžitkové zložky sa z roztoku získavajú zrážaním, cementáciou, kryštalizáciou asorpciou,

- využíva sa pre získavanie kovov z chudobných surovín a kovonosných odpadov.

2. Pyrometalurgia- hutnícky spôsob získavania kovov pri vyšších teplotách,- využitie pre jemnozrnné úlety a kaly.

24

4. Odtavovanie- využíva sa pri spracovaní amortizačného kovového odpadu s vyšším podielom neželezných kovov.

RT na recykláciu organických odpadov

1. Pyrolýza- rozklad organických odpadov bez prístupu vzduchu,- využíva sa pre drevo, papier, plasty, chemikálie, komunálny a nemocničný odpad,- pri pyrolitickom rozklade možno oddeliť C, decht a smoly a tie potom možno využiťako palivo alebo druhotnú surovinu.

2. Hydrolýza- pri reakcii vody s rozpúšťanou látkou sa uvolnia vodík alebo hydroxylové ióny,- využíva sa pri štiepení celulózových zložiek odpadov alebo plastov.

3. Spaľovanie- je to súhrn fyzikálnych a chemických procesov.

3. Odcínovanie- získavanie cínu (Sn) elektrolytickým spôsobom.

25

Biotechnologické recykla čné metódy

využívajú sa mikroorganizmy,ide v podstate o riadenú kultiváciu mikroorganizmami a organický odpad sa mení nabiomasu alebo na metabolity,sú najvýhodnejšie z ekonomického aj ekologického hľadiska.

Degrabilita - rozložiteľnosť odpadov.Biodegrabilita - rozložiteľnoasť mikroorganizmami.Nerozložiteľné organické odpady – za aeróbnych podmienok v prírodnom alebo vhodnom prostredí majú polčas rozkladu väčší ako jeden rok.Ťažkorozložiteľné odpady – majú polčas rozkladu väčší ako dva dni.

1. Kompostovanie- biologická premena organických látok na humus za pôsobenia aeróbnych a anaeróbnych mikroorganizmov,

- táto metóda sa využíva pre domový odpad organického pôvodu, odpad z údržby mestskej zelene a odpad z poľnohospodárskej a lesníckej činnosti,

- priebeh procesu kompostovania je ovplyvnený vlhkosťou, teplotou, prístupom O2,pomerom obsah C/N (30-35:1), štruktúrou materiálu a pH.

26

2. Metanizácia- proces, pri ktorom za anaeróbnych podmienok zmesná kultúra mikroorganizmov postupne rozkladá biologicky rozložiteľné organické látky,

- konečnými produktmi procesu sú biomasa a plyn,- tento spôsob recyklácie sa používa pre kaly a suspenzie organických látok s vyšším obsahom vody a pre komunálny odpad.

3. Anaeróbna stabilizácia kalov- jedná sa hlavne o kaly z ČOV,- je to v podstate „metanizácia“.

4. Anaeróbna stabilizácia poľnohospodárskych produktov- zvyšky rastlín a exkrementy zvierat.

5. Dekontaminácia zemín, kalov a odpadov- biotechnologické čistenie je efektívnejšie a ekonomickejšie ako spaľovanie askládkovanie,

- tento spôsob sa používa pre kontaminovanú pôdu, vykopanú zeminu alebo preodpady zachytené v nádrži.

27

faktory, ktoré rozhodujú o spôsobe realizačných prác na mieste alebo mimo:- charakter a rozsah kontaminácie,- stupeň ohrozenia zložiek ŽP,- použitá technológia,- ekonomická výhodnosť.

IN SITU - na mieste vzniku, mieste výskytu znečistenia, na lokalitách rôznych priemyselných objektov,

- sú to hydrogeologické metódy pozostávajúce z čerpacích, infiltračných amonitorovacích vrtov,

- môžu sa použiť aj na dekontamináciu podzemnej vody.

EX SITU - zemina sa vybagruje a preloží na nepriepustnú vrstvu, zmieša sa s H2O avzniká suspenzia, potom nasleduje proces dekontaminácie.

28

Mechanické recykla čné technológie

29

Mechanické recykla čné technológie- spolu s rozdružovacími technológiami tvoria tzv. „klasické (tradičné) úpravnícke

metódy“.

MRT

na zmenšovanie kusovosti na zväčšovanie kusovosti

Zmenšovanie kusovosti

Drvenie

Pod pojmom drvenie rozumieme zdrobňovanie tuhého telesa na časti, pričom samechanicky premáhajú sily súdržnosti častíc telesa a vytvárajú sa nové povrchovéplochy. Podľa spôsobenia mechanických síl poznáme štyri základné princípy drvenia:

a) rozmliažďovanie,b) rozotieranie, c) štiepanie, d) roztĺkavanie.

30

Zmenšovanie kusovosti

31

1. Čeľusťový drvi č- používa sa veľmi často na hrubé drvenie; tvorí zvyčajne prvé štádium drvenia;

má pomerne jednoduchú konštrukciu, schopnosť pojať veľké kusy drveného materiálu, značnú výkonnosť, ľahkú výmennosť náhradných súčiastok, jednoduchú obsluhu a údržbu; surovina sa drví v priestore medzi pohyblivou a pevnou čeľusťou; pri rozovieraní čeľustí sa materiál vlastnou hmotnosťou posúva do tlamy drviča a pri zvieraní sa materiál drví; používa sa pre huževnatý odpad ako kamenina a troska.

Delenie drvi čov pod ľa princípu rozpojovania resp. pod ľa spôsobu práce

32

2. Kužeľový drvi č- základnými časťami kužeľového drviča sú drviaci kužeľ a drviaci plášť; drviaci kužeľ

sa otáča v excentrickom ložisku, takže sa striedavo približuje a oddiaľuje od drviaceho plášťa po celom obvode a drví materiál medzi nimi; podľa určenia a tvaru drviacich častí sa tieto drviče delia na dve skupiny: kužeľové drviče s ostrouhlým drviacim kužeľom a kužeľové drviče s tupouhlým drviacim kužeľom; výkon drviča závisí od veľkosti drviča, otáčok a stupňa drvenia; sú oproti čeľusťovým drvičom výhodnejšie; sú energeticky hospodárnejšie, lebo okrem mliaždenia aj rozotierajúrudu, preto je ich účinnosť vyššia; majú plynulejší chod, plniaci otvor je 2,5-krát väčšíako u čeľusťových drvičov; dávajú rovnomernejšie zrno; nevýhodou kužeľových drvičov je ich veľká konštrukčná výška; pri výmene náhradných súčiastok treba vytiahnuť von hriadeľ drviča s kužeľom, čo vyžaduje veľký voľný priestor nad drvičom.

33

3. Valcový drvi č- sa používa na stredné a jemné drvenie; drviacimi časťami sú dva hladké, ryhované,

alebo ozubené valce, ktoré sa otáčajú proti sebe; zaraďujú sa do linky medzi čeľusťové a kužeľové drviče; pre proces drvenia je dôležitý pomer priemeru valcov a najväčších drvených kusov; priemer valcov má byť 20-násobok najväčších kusov pred drvením; valcové drviče sa konštruujú buď s obidvomi pevnými valcami, alebo jeden valec je pevný a druhý odpružený, alebo oba valce sú odpružené; valce súopatrené vymeniteľným plášťom z kvalitnej ocele; na drvenie krehkých materiálov sa používajú valcové drviče s ozubenými valcami; výhodou valcových drvičovje ich jednoduchá konštrukcia a ľahká údržba; používajú sa najmä na drvenie olovených, wofrámových a iných krehších materiálov.

34

4. Kladivový drvi č- drví materiál úderom drviacich telies - kladív, ktoré sú voľne pripojené na otáčajúci

sa rotor, ďalej vrhaním kusov hornín odstredivou silou na pancierové dosky a vzájomným narážaním kusov na seba; skladá sa z telesa drviča s roštom a z rotora; na hriadeli sú naklinované kotúče na ktorých voľne visia kladivá; kladivá sa vyrábajú z mangánovej ocele, majú rôzny tvar a veľkosť; výhodou kladivových drvičov je ich jednoduchá konštrukcia a spoľahlivosť v prevádzke, nenáročnáobsluha a vysoký stupeň drvenia pri relatívne malej spotrebe energie.

35

5. Nárazový drvi č- materiál sa drví úderom rotujúcich nárazových líšt pevne spojených s rotorom a

odrazom od pevných odrazových dosák upevnených na vnútornej strane krytu drviča; na rozdiel od kladivových drvičov, spodná časť drviaceho priestoru nie je uzavretá roštom, ale je otvorená; môžu však pracovať aj s roštom uzatvárajúcim spodnú časť drviaceho priestoru, čím sa zamedzí prepad nadmerne veľkých zŕn, ale súčasne sa zníži výkon drviča; veľkosť rozdrveného zrna je daná štrbinou medzi nárazovými lištami a dolnými odrazovými doskami; nárazové lišty a odrazové dosky sú vyhotovené zo špeciálnej tvrdej ocele; tieto drviče sú určené na drvenie stredne tvrdých a tvrdých materiálov.

36

6. Strihový drvi č- používajú sa na zdrobňovanie druhotných surovín, kde okrem princípu drvenia sa

uprednosťuje predovšetkým strih; strihové časti sa otáčajú, alebo konajúpriamočiary pohyb proti stabilným nožom; konštrukčne je podobný nárazovému drviču;

- rotorový drvič: odpady z fólií, plasty, drôty, plechy z medi, mosadze, bronzu, odpadové káble, hobliny od sústruhov a pod. sa privádzajú do drviaceho priestoru, kde ich zachytia pevné ramená prudko rotujúceho rotora na ktorých súregulovateľne upevnené strihové nože zo špeciálnych volfrámových zliatin;

- strihový drvič: kovový alebo nekovový odpad sa posúva piestom a zhutní sa hydraulickým lisom;

37

Zväčšovanie kusovosti

38

Zväčšovanie kusovosti

Mletie

Mletie je najjemnejšie rozpojovanie materiálov pred ich rozdružovaním (najčastejšieflotáciou). Presnú hranicu medzi mletím a drvením nie je možné stanoviť. Všeobecne sa melie pod 2-3mm a najčastejšiou mierou jemnosti mletia je percentuálny podiel triedy 0,075. Tvarom sú mlyny rotačné bubny, ktorých náplň tvoria okrem materiálu na mletie, oceľové gule, alebo tyče. Rotáciou bubna sú unášané okrem rudy aj gule (tyče), ktorév určitom bode pôsobením gravitácie odpadávajú a rozomieľajú rudu. Okrem roztĺkania je materiál aj rozotieraný medzi guľami a taktiež medzi guľami a plášťom.

Všeobecné delenie mlynov podľa mlecej náplne:- guľové,- tyčové,- autogénne.

39

Delenie gu ľových mlynov pod ľa formy a spôsobu činnosti

1. Guľové mlyny

Bubnový guľový mlyn s vynášaním cez dutý čap - je charakteristický tým, že vnútorný priemer bubna sa približne rovná dĺžke valcovitej časti mlyna. Rozomletý materiál prepadáva cez dutý vynášací čap. Mlyn sa plní cez plnič 7 a dutý čap veka 3. Materiál po rozomletí odchádza hrdlom 9.

40

Guľový mlyn so sitovým plášťom - má krátky cylindrický mlecí priestor, vytvorený čiastočne dierkovanými mlecími doskami. Mlecia náplň je z oceľových gúľ. Súčasne s mlecími doskami sa otáča vonkajší sitový plášť, na ktorý prepadáva dostatočne rozomletý materiál, kým hrubší materiál sa vracia do vnútra mlyna spätne pôsobiacimi lopatkami. Materiál sa privádza cez čap v čele mlyna, rozomletý materiál sa odvádza naspodku cez plášť mlyna. Mlyn pracuje nasucho a je určený na rozomieľanie rozličných materiálov na zrnitosť okolo 2 mm.

41

Guľový mlyn s roštom - sa odlišuje od guľového mlynu s odvádzaním stredom tým, že majú na výstupnej strane bubna zabudovanú priehradku s otvormi na odvádzanie materiálu. Priehradka má na strane obrátenej k výstupnému veku rebrá, ktoré rozdeľujúPriestor medzi ňou a čelným vekom na komôrky otvorené smerom k čapu.

42

Kužeľový guľový mlyn – Harding - krátka valcová časť prechádza na vstupnej i výstupnej strane do kužeľovitej časti. Takýto tvar je výhodný preto, lebo gule sa sami roztriedia tak, že smerom k výstupnému čapu sa nachádzajú gule o menšom priemere a tieto sa v časti o menšom priemere len prevaľujú. V strednej časti mlyna hrubozrnný materiál roztĺkajú veľké gule a už čiastočne rozomletý materiál rozotierajú menšie gule blízko výstupu. Tento tvar guľového mlyna vytvára priaznivé podmienky pre odvádzanie rozomletého materiálu.

43

Vibračný mlyn - je guľový mlyn, ktorého odpružené bubnové teleso vykonáva kmitavý pohyb. Uplatňujú sa tam, kde treba rozomlieť materiál veľmi jemne. Mlecie telesázapĺňajú 70 až 80% objemu bubnov. Pri mletí sa mlecia náplň prevaľuje v opačnom smere rotácie vibračného hriadeľa a melivo prechádza mlecím priestorom po relatívne dlhej skrutkovicovej dráhe (a, b, c, d, e). Môže byť jedno alebo dvoj bubnový.

44

2. Tyčové mlyny

Principiálne sú podobné ako guľové mlyny, len miesto gulí tvoria náplň mlyna dlhétyče. Tyče sú z kvalitnej ocele o priemere D=45 -100mm, siahajú asi 100 - 200mm pod os mlyna a zaberajú 35 - 45% vnútorného objemu mlyna. Tyče sa po sebe len prevaľujú preto materiál melú tlakom a rozotieraním. Výhodou týchto mlynov je rovnomerne rozomletý produkt, pretože kým nie sú väčšie kusy rozomleté nemôžetyč pôsobiť na jemnejšie zrná. Tyčové mlyny sa často používajú na veľkosť 0,2 mm,ekonomicky je výhodné do 0,5 mm s ďalším domletím produktu v guľovom mlyne.

45

3. Autogénne mlyny

Autogénne mlyny sa uplatňujú pri suchom alebo mokrom mletí rozličných materiálov. Mleciu náplň autogénnych mlynov tvoria väčšie kusy rozomieľaného materiálu.

Autogénny mlyn AEROFALL - je valcovitého tvaru. Krátky valec veľkého priemeru je uložený na horizontálnych dutých čapoch. Vnútrajšok mlyna je opatrený unášacímilopatkami. Jedným dutým čapom sa privádza surovina na mletie do valcovej časti, tam je lopatkami počas otáčania vynesená do výšky odkiaľ padá a pri nárazoch jednotlivých kusov navzájom a na nárazníky na čelnych stenách mlyna (teflagrátory) sa rozomieľa. Prúd vzduchu a plynu vynáša rozomletý materiál výstupným čapom von z mlyna.

46

Autogénny mlyn HYDROFALL - používa sa na vlhký materiál a pre mokré mletie. Surovina sa privádza s vodou z ľavej strany, rozomletý materiál vo forme rmutuvyteká cez roštové priehradky pri obvode čelnej steny na vynášacej strane mlyna doprietokovej komory odkiaľ ho unášacie lopatky vyzdvihujú a vyteká von z mlyna.Konštrukcia je ideovo zhodná s mlynom AEROFALL.

47

Ďalšie úpravnícke metódy

48

Lisovanie

Kryogénna technika

Využíva sa kvapalný dusík (t = -194 až -196°C), pomo cou ktorého sa menia vlastnosti materiálov a aj stupeň rozpojenia. Použite pri spracovaní káblov a vodičov väčších priemerov a na úpravu kovového odpadu.

Jedná sa o úpravu tuhého odpadu stláčaním do tvaru vhodného na manipuláciu, prepravu a využitie.

Paketovanie

Spôsob lisovania ľahkého oceľového odpadu.

49

Briketovanie

Jeden zo spôsobov lisovania odpadu pri úprave oceľového odpadu (triesok), využíva sa však aj pre ekopalivá.

50

Peletizácia

Zmiešavanie odvodnených kalov s vápnom.

Granulácia

Zhutňovanie jemnodisperzných odpadov pod 1mm.

51

Triedenie

52

Triedenie

- základom každej úpravy odpadov je triedenie,- odpad je väčšinou heterogénny, je zmesou rôznych materiálov, - triedenie je postup, pri ktorom sa odpad separuje podľa veľkosti frakcie, resp. sa

triedi podľa druhu, kvality alebo podľa fyzikálnych vlastností,- cieľom triedenia je oddelenie úžitkovej zložky od nepotrebnej na základe

rozdielnych vlastností materiálov.

Podľa druhu vyseparovanej frakcie

TRIEDIČEPodľa veľkosti

vyseparovanej frakcie

MagnetickýBubnový

Vibračný

Balistický

Iné

Elektrostatický

Flotačný

Iné

Mechanické

Hydraulické

Pneumatické

53

1. Mechanický triedi č- triedenie na základe rozdielneho rozmeru zŕn

54

2. Hydraulický triedi č- je založený na odlišnej sedimentačnej rýchlosti rôznych látok vo vode

55

3. Pneumatický triedi č- využíva rozdielnu sedimentačnú schopnosť materiálov vo vzduchu

56

Rozdružovacie recykla čné technológie

57

Rozdružovacie recykla čné technológie

- oddelenie úžitkovej zložky od nepotrebnej na základe rozdielnych fyzikálno -chemických vlastností jednotlivých zŕn (častí) odpadu,

- vyberá sa taká vlastnosť, ktorá súvisí s obsahom úžitkovej zložky,- na základe toho rozoznávame rôzne typy metód rozdružovania:

1. Gravitačné rozdružovanie,2. Magnetické rozdružovanie,3. Elektrostatické rozdružovanie,4. Flotácia,

- veľmi dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje účinnosť rozdružovania, je stupeň„znečistenia“ zložiek suroviny, tj. na akej úrovni sú premiešané nečistoty s úžitkovou zložkou.

Nečistoty

ODPAD

ROZDRUŽOVANIE

Surovina obohatenáo úžit. zložku

58

1. Gravita čné rozdružovanie- závisí od objemovej hmotnosti (ρ) častíc v kvapalnom alebo plynnom prostredí

a. v ťažkých kvapalináchb. vo vode (v žľaboch alebo v splavoch)c. pneumatické (separácia v prúde vzduchu)

(gravitačné odlučovanie ropných látok)

(laboratórny gravitačný rozdružovač)59

2. Magnetická separácia- prebieha v magnetickom poli zariadenia,- magnetický podiel odpadu je priťahovaný magnetom a ostatné časti nie sú,- využíva sa na separáciu kovového odpadu (oddelenie železných častíc od neželezných).

a. nízko intenzívne magnetické rozdružovanieb. vysoko intenzívne magnetické rozdružovanie

60

3. Elektrostatická separácia- rozdružovanie v elektrickom poli zariadenia,- založená na princípe rozdielnych elektrických vlastností častíc odpadu - častice majú rôznu rýchlosť nabitia alebo straty elektrického náboja,

- pre tento spôsob separácie existujú iba dva druhy nabitia elektrickým nábojom:- vedenie,- trenie.

Faktory ovplyvňujúce priebeh elektrostatickej separácie: - veľkosť a polarita elektrického náboja častice,- intenzita elektrického poľa.

1 - násypka, 2 - valec, 3 - elektróda, 4 - elektróda, 5 a 6 - zásobníky vyseparovaných

produktov

Častice sa nabíjajú vedením od elektricky nabitej častice rozdružovača a to buď priamýmdotykom alebo prostredníctvom ionizovaného vzduchu. Trením získavajú častice náboj pri vzájomnom relatívnom pohybe alebotrením o vhodne upravenú časť separátora.

61

4. Flotácia- je technologický postup využívajúci k oddeľovaniu rozdielnu zmáčateľnosť častícpráškových materiálov,

- najčastejšou je penová flotácia, pri ktorej sa zmes intenzívne mieša a prebubláva ňou vzduch; hydrofóbne častice sú vynášane bublinami na povrch vody; hydrofílne častice sedimentujú a vytvárajú na dne flotačný odpad,

- filmová flotácia - častice rozomletej zmesi sa sypú na povrch tečúcej vody,- olejová flotácia - na delenie sa používajú kvapôčky oleja; tvorba peny je nahradenávytváraním emulzie.

62

Recyklácia betónov a odpadov zo stavebnej činnosti

63

Vyhláška MŽP SR č. 284/2001, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov

Iné odpady zo stavieb a demolácií17 09

Stavebný materiál na báze sadry17 08

Izolačné materiály a stavebné materiály obsahujúce azbesty17 06

Zeminy (vrátane vykopanej zeminy z kontaminovaných plôch), kamenivo a materiál

17 05

Kovy (vrátane ich zliatin)17 04

Bitúmenové zmesi, uholný decht a dechtové výrobky17 03

Drevo, sklo, plasty17 02

Betón, tehly, dlaždice, obkladačky a keramika17 01

STAVEBNÝ ODPAD A ODPAD Z DEMOLÍCIÍ (VRATANE VYKOPANEJ ZEMINY Z KONTAMINOVANÝCH MIEST)

17

NázovKód

Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch

64

Podľa vyhlášky medzi nebezpečný odpad patria:

- zmesi alebo oddelené zložky betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky obsahujúce nebezpečné látky;

- sklo, plasty a drevo obsahujúce nebezpečné látky alebo kontaminovanénebezpečnými látkami;

- uhoľný decht a dechtové výrobky;- olovo;- kovový odpad kontaminovaný nebezpečnými látkami;- káble obsahujúce olej, uhoľný decht a iné nebezpečné látky;- izolačné materiály obsahujúce azbest;- odpady zo stavieb a z demolácií obsahujúce ortuť;- odpady zo stavieb a z demolácií obsahujúce PCB (napr. tesniace materiály

obsahujúce PCB, podlahové krytiny na báze živíc obsahujúce PCB, izolačnézasklenie obsahujúce PCB, kondenzátory obsahujúce PCB) a pod.

65

Recyklácia odpadových betónov

66

Recyklácia odpadových betónovV betonárňach pri výrobe a preprave betónu dochádza k znečisťovaniu vody a krajiny cementovým kalom a zbytkami stvrdnutého betónu. Najviac odpadu vznikápri dennom čistení prepravných autodomiešavačov, čerpadiel betónu, umývaníbetonární a pri výrobe prefabrikátov. Zariadenia na recykláciu zvyškových betónov pracujú na princípe „vymývacej“ práčky.

Kalovánádrž

Dávkovanie do miešačkyako časť zámesovej vody

Vymývanieautodomiešavačov

+

čer

padl

á

Prevádzkováskládka

Nová výrobabetónu

prepravakameniva

Odpad zbetonární

Špeciálne čeridlá

Prepieraniebet. zmesi

Voda

Cement,kamenivo

Je to uzavretý systém („bezodpadová technológia“),kde sa celý materiál i kalová voda spotrebujú v novejvýrobe.

67

Stavebný odpad

68

STAVEBNÝ ODPAD

1. Vyťažená zemina - predstavuje prírodné materiály ako piesok, štrk, íl, hlina, kamene a skaly; pokiaľ nie sú znečistené škodlivinami, majú použitie ako klasickémateriály získané ťažbou; ak je zemina znečistená škodlivinami, je potrebné s ňou nakladať ako s nebezpečným odpadom; v prípade, že nie je možné jej využitie, najčastejším spôsobom zneškodnenia je skládkovanie.

2. Odpady z demolácie ciest - vzniká pri rekonštrukcii samotných komunikácií, rekonštrukciách a budovaní inžinierskych sietí pod vozovkami, likvidácií starých ciest.Pri týchto zásahoch vznikajú dve skupiny odpadov:

- asfalt, asfaltobetón a bitumén (vrchná vrstvy tvorená živičným krytom),- betónový kryt (spodná vrstva tvorená betónom resp kamenivom).

69

4. Odpady zo stavenísk - tento druh odpadov je z materiálového hľadiska veľmirozmanitý; podmienkou opätovného využitia je jeho roztriedenie na jednotlivé druhy a zložky:

- drevený odpad: jedná sa hlavne o odpadové drevo, piliny a hobliny neznečistené škodlivinami; drevo ošetrené lakmi, olejmi a vodovzdornýminátermi je zaradené do kategórie nebezpečné odpady (spaľovanie).

3. Stavebná su ť - predstavuje širokú zmes stavebných látok, ktorá vznikla prirekonštrukcii objektov a demolácií starých budov a priemyselných objektov; je veľmi náročná na separáciu a preto aj v malej miere využívaná.

70

- odpady z farieb a lakov: predstavujú nebezpečný odpad; je nutné hozhromažďovať oddelene podľa jednotlivých druhov v nádobách pre ich zber.

- odpad z káblov: je zaradený medzi ostatné odpady; predstavuje neželezné kovy, ktorých využitie pokiaľ sa nejedná o malé množstvá, prináša aj ekonomický prínos.

- kovy: pochádzajú z rôznych konštrukcií, rámov, stavebnej ocele; zber a využitie kovového odpadu sa štandardne využíva.

5. Odpady z minerálnych vlákien

- papier a lepenky: v podstate ide o dva druhy odpadov - odpadováasfaltová lepenka a papier nasýtený živicou a bituménom a obalový materiál znečistený škondlivinami; tieto zložky sa nerecyklujú (skládkovanie,spaľovanie).

- odpady na báze plastov: ich zdrojom sú obalové materiály (fólie) a odpady z PVC; v súčasnosti sa tieto odpady nerecyklujú, nakoľko sa jednáo zmesné materiály (skládkovanie, spaľovanie).

71

Recykla čné linky

72

RECYKLAČNÉ TECHNOLÓGIE

Pred vstupom odpadov do recyklačnej technológie musí dodávateľ predložiťhygienický atest o neškodlivosti materiálu. Na výstupe sa uskutočňujútechnologické skúšky recyklovaných materiálov. Atesty zaručujú deklarovanéparametre recyklovaných materiálov.V začiatkoch uplatňovania recyklácie sa využívali stroje zhodné zo zariadeniami používanými pre úpravu kameniva v lomoch. Charakter liniek bol väčšinou stacionárny ako u ťažobného priemyslu, čo prinášalo množstvo nevýhod.V súčasnosti je možné deliť recyklačné linky stavebných odpadov na základe mobilnosti na:

- mobilné,- semimobilné,- stacionárne.

PRETRIEDENIE

Cudzorodé látky,podsitná zložka

TRIEDENIE

Rôzne výstupnéfrakcie recyklátu

DRVENIE

Cudzorodé látky,železo

Schéma typického recyklačného zariadenia 73

Mobilná recykla čná linka- použitie priamo v teréne; efektívne spracovanie na jednom mieste i relatívnych malých množstiev; nevýhody: nižšia kvalita recyklátu, vysoká cena.

74

Každá mobilna recykla čná linka obsahuje:

Mobilný drvič (schéme toku materiálu mobilným drvičom)

Zahlinenýmateriál

Konečnádrvina

SurovinaPodávacízásobník

Vibračnýpodávač

Pred-triedenie

Drevo,papier, kovy

Drvič

Železnýšrot

Magnetický separátor

Mobilný triedič (schéme toku materiálu mobilným triedičom)

32/80 mm

Vibračnýtriedič

SurovinaTriediaci

roštNásypka

> 80 mm 16/32 mm0/16 mm

Všetko je v kombinácii s pásovým dopravníkom, pohonnou jednotkou a podvozkom.75

Semimobilné recykla čné linky

- zneškodňovanie odpadov v miesteich vzniku

76

Stacionárne recykla čné linky- vysoká kvalita spracovania stavebného odpadu

77

Zariadenia recykla čných liniek

78

Zariadenia recykla čných liniekDrvi če- majú zásadný význam na kvalitu recyklátu a účinnosť recyklácie,- čeľusťové drviče,- odrazové drviče - výhodnejšie z hľadiska zdrobnenia vstupnej suroviny, kvality

vstupného zrna a možnosti riadenia procesu drvenia.

79

Triedi če

- triedia rozdrvený materiál na jednotlivé frakcie,- používajú sa triediče rôznych typov a konštrukcií, od najťažších cez ľahšie, s

kovovými a nekovovými sitovými plochami, až po triediče s rotačnými sitami.

80

Magnetický separátor- používajú sa na oddelenie magnetických materiálov od nemagnetických,- na silnomagnetické materiály sa používajú nízkointezitné magnetické separátory,- pre separáciu slabomagnetických materiálov sa používajú vysosointenzívne

magnetické separátory,- sú riešené pre suchú alebo mokrú prevádzku.

Odlu čovače- magnetická separácia materiálov s obsahom Fe,- separácia ľahkých a prachových častíc z recyklátu (drevo, plasty) pomocou

pneumatických a vodných odlučovačov.

81

82

Odstra ňovanie ne čistôt („prá čky“)

83

Stavebné recykláty a možnosti ich využitia

84

Stavebné recykláty a možnosti ich využitia

Tehlový recyklát- výroba tehlobetónu; použitie ako výplňové murivo do monolitických konštrukcií, na

výrobu prefabrikátov, na prípravu vibrolisovaných tvárnic,- výroba stavebných zmesí ako plniva mált pre murovanie s využitím drobných frakcií

do 4mm,- využitie v stabilizovaných podkladoch a nestmelených vrstvách vozoviek,- výroba nepálených lisovaných tehál (300x150x100) zo zmesi tehlového recyklátu

frakcie 0-16 mm a hliny s 10% prímesou cementu.

Betónový recyklát- použitie betónového recyklátu je dnes zakotvené aj v niektorých normách,- v podkladných vrstvách vozoviek stmelených cementom,- v ochranných vrstvách cestných komunikácií,- ako náhrada prírodného kameniva do konštrukčných betónov nižších tried.

85

86

Asfaltový recyklát- pred použitím musí dôjsť k obaleniu ekologicky škodlivých častíc za použitia

vhodných emulzií,- bez pridania spojiva k recyklátu použitie pre spodné podkladné vrstvy málo

zaťažovaných vozoviek, - po pridaní hydraulického spojiva použitie pre novú stmelenú podkladnú vrstvu.

87

Suťový recyklát

88

Možnosti využitia recyklovaných produktov

89

90

91

Recyklácia zberového papiera

92

Prvé použitie dreva na výrobu papiera bolo zaznamenané v roku 1769, ale až vpolovici 19. storočia sa výroba papiera z drevnej kaše dostala do povedomia širšejverejnosti. Hlavnou surovinou na výrobu papiera sa stala celulóza.

Prvý papierenský stroj bol vynájdený v roku 1798 N. L. Robertem a začal byťvyrábaný o päť rokov neskôr bratmi Foordrinierovými.

Väčšina papierov je vyrobená z rovnakého materiálu - drevo resp. drevné vlákna. Ďalšími základnými materiálmi na výrobu sú: voda, plnidlá, tmely, pigmenty a ďalšie prísady.

Zloženie dreva:- celulóza (50%): základná zložka bunkovej steny rastlín buniek;

základná zložka na výrobu papiera,- hemicelulóza (20%): napomáha k lepšej súdržnosti celulózy a

lignínu; pri procese výroby buničiny sa rozpúšťa a vyplavuje, - lignin (25%): pôsobí ako lepidlo a drží vlákna celulózy po kope;

dodáva drevu pevnosť,- extrahovateľné látky: mastné kyseliny a iné; pomáhajú drevu rásť a

a odolávať chorobám.

93

Výroba buni činy / celulózy

94

Výroba buni činy / celulózy

Varenie

Pranie

Triedenie

Bielenie

Sušenie / Papierenský stroj

Vlákninové drevo(smrek, borovica)

Odkôrňovanie

Strúhanie kmeňov(mechanická)

Sekanie štiepkov(chemická)

Druhy celulózy1. mechanická

- vlákna sú získavané mechanickou cestou(kmene sú tlačené na rotujúci brúsny kameň),

2. chemická- vlákna sú získané chemickou cestou(štiepky sú varené s príslušnými chemikáliami),

3. recyklovaná- vlákna sú získavané zo zberového papieru.

Na konci papierenského stroja je obsah vody v papieri 3-8%.

95

Papierenský stroj

Sitováčasť

Odvodňovaciačasť

Lisovanie Sušenie Vyrovnávanie

Zušľachťovanie(farbenie)

Sitováčasť

LisovanieSušenieVyrovnávanie

Finálny výrobok(Jumbo role)

Jumbo role sa ďalej prevíja a upravujena šírku alebo formát podľa potreby.

96

Odpadový a zberový papier

97

Zberový papier - papier, kartón, lepenka a výrobky z nich, ktoré už boli použitéalebo sú odpadom pri spracovaní a zachovali si také vlastnosti, že sa z nich môžu regenerovať vlákna.Podľa STN EN 643 Papier a lepenka. Európsky zoznam normalizovaných druhov zberového papiera a lepenky (50 1990) - zberový papier sa zaraďuje do piatich hlavných skupín:

- 1. skupina : druhy nižšej kvality,- 2. skupina : stredné druhy,- 3. skupina : vysokokvalitné druhy,- 4. skupina : druhy obsahujúce sulfátový papier,- 5. skupina : špeciálne druhy.

Odpadový papier- spracovateľský odpad: vzniká priamo vo výrobe,- spotrebiteľský odpad: tlačové papiere, novinový papier, obalový papier.

Zberový papier

Výhody využitia zberového papiera:- úspora elektrickej energie 23 – 74%,- zníženie emisií 70%,- zníženie stupňa znečistenia vody 35%,- zníženie spotreby vody 58%.

98

Recyklácia zberového papiera - je opätovné použitie tých zložiek zberového papiera, ktoré sú vhodné na výrobu nových papierov s obsahom recyklovaných vlákien.

Recyklované vlákna - sú vlákna získané zo zberového papiera.

Zanáška vláknitých surovín - je pomer jednotlivých vláknitých komponentov použitých pri výrobe papiera.

Výrobok zo 100 % recyklovaných vlákien - je výrobok, pri výrobe ktorého v zanáškevláknitých surovín sú len recyklované vlákna.

Výrobok z 80% recyklovaných vláken - je výrobok, pri výrobe ktorého v zanáškevláknitých surovín je 80 % recyklovaných vlákien a 20% vlákien je primárnych, získaných z iných zdrojov.

Funkčná spôsobilosť - je schopnosť výrobku spoľahlivo plniť účel použitia, na ktorý bol určený, ak je používaný predpísaným spôsobom.

Tissue papier - jemný krepovaný alebo nekrepovaný materiál vo forme pásu papiera s plošnou hmotnosťou spravidla do 30 g/m2 vyrobený na zodpovedajúcom druhu papierenského stroja na báze buničiny alebo recyklovaných vlákien.

99

Zákon č. 478/2002 Z.z. NR SR o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. NR SR o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší),

Zákon č. 364/2004 Z.z. NR SR o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (čiastka 153/2004),

Zákon č. 529/2002 Z.z. NR SR o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Príslušné vykonávacie predpisy,

Zákon č. 223/2001 Z.z. NR SR o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príslušné vykonávacie predpisy,

Zákon č. 126/2006 Z.z. NR SR o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplneníniektorých zákonov (čiastka 52/2006).

100

Zbiera sa: noviny, časopisy, brožúry, katalógy, cenníky, adresáre, telefónne zoznamy, knihy bez dosiek, kartóny, vlnité kartóny.

Zberový papier nesmie obsahovať: pergamenový papier; asfaltový a dechtový papier a lepenku; brúsiaci papier; papier s kovovou fóliou, textilom alebo plastom;napúšťaný a mastný papier; lakovaný a napustený papier; pauzovací papier; väzby kníh; tetrapakové obaly.

V SR vyhodíme denne 1000 ton papierového odpadu, recyklujeme približne 34,6 %(západoeurópske krajiny 70%).

101

102

Postup recyklácie papiera

103

Recyklácia papieraPri recyklácii papiera treba brať vždy do úvahy kvalitu dodávanej suroviny. Toumôžu byť odrezky z tlačiarní, ktoré sú znečistené farbou známeho zloženia, prachom,pieskom. Surovinou však veľmi často je papier zo zberných surovín alebo kontajnerov, ktorý je znečistený a obsahuje neznáme látky. Pre papierne je zložitejšie spracovať druhú surovinu.

1. Rozvláknenie- namočenie vstupnej suroviny a jej rozvláknenie sa deje v nádrži opatrenej

miešadlom; obvykle sa jedná o čisto mechanický proces; občas sa pridáva malémnožstvo NaOH, ktorý urýchli rozvlákňovanie.

(FORMAX 1800 Laboratory Pulper ) 104

2. Hrubé triedenie- už v rozvlákňovacej nádrži často býva lano (nazývané „cop“), na ktoré sa pri miešaní

suspenzie zachytávajú nečistoty (nite, fólie); - ďalšia fáza hrubého triedenia prebieha na samostatných zariadeniach, ktoré vždy

odstránia určitý typ nečistôt; na triedenie sa využívajú rozdielne hustoty (vytváranie víru v kónickej nádobe) a veľkosť nečistôt (sitá a štrbiny).

3. Dovlák ňovanie- nasleduje po hrubom triedení, no niekedy aj pred ním; odstraňovanie

nerozvláknených zámotkov vlákien; mechanický proces prebiehajúci výlučne nadovlákňovacích zariadeniach; triediaca linka odstraňuje nerozvláknené zvyšky.

4. Deinking proces- procesy jemného triedenia - odstraňovanie veľmi malých a rozpustných nečistôt

(farbiva, plniva, pigmenty);

105

Deinking procesy- flotácia: suspenziou vlákien prebubláva vzduch, ktorý vynesie nečistoty na povrch

v podobe peny, ktorá sa následne odstraňuje;- pranie vlákien: suspenzia sa zriedi s väčším množstvom vody, aby mohla byť

následne zahustená na filtračnej prepážke;- používajú sa chemikálie (Na2SO3, NaOH).

106

Po „deinking procese“ zostávajú v sušine prevažne len jemné nečistoty o hustoteblízkej hustote celulózy. Jedná sa prevažne o polymérne látky, ktoré majú nízky bod topenia a nazývajú sa stickies. Jedná sa o najproblematickejšie látky pri recykláciipapiera. Zaleptávajú otvory papierenských sít, lepia sa na sušiaci valec a menia koloidné vlastnosti suspenzie, a tým bránia dobrému naviazaniu plnív. Bohužiaľstickies sa veľmi ťažko odstraňujú. V už vyrobenom papieri spôsobujú vznik sklovito priehľadných škvŕn. Iba dispergovateľné stickies sa dajú odstrániť a to: 1. chemickou cestou (používa sa veľmi málo),2. termickou cestou (zahriatím nad 150°C a následný m rozptylom),3. termochemickou cestou (suspenzia sa zahreje na teplotu pod 100°C a následne

sa častice mechanickým spôsobom rozbíjajú).

5. Zosvet ľovanie, bielenie- zosvetľovanie je založené na maskovaní chromofórmnych (farbu spôsobujúcich)

chemických skupín; využívajú sa tieto chemikálie: tiosíran sodný (Na2S2O3),peroxid vodíka (H2O2), oxid chloričitý (ClO2), NaOH, O3.

Tiosíran sodný je pre životné prostredie v malom množstve neškodný a nanajvýšmôže prispieť k eutrofizácii vody. Pri väčšom úniku môže spôsobiť jednorázovéuhynutie rýb.

107

Ďalej sa s recyklovanou papierovinou nakladá rovnako ako s nerecyklovanou. Doplní sa o rôzne plnivá, papierenské prostriedky a stabilizátory (predchádzanie vzniku peny, zabránenie vzniku slizu) a farbivá. Potom sa zmes pustí na papierenský stroj.

Zberovýpapier

RozvlákňovanieHrubé

triedenieČistenie

Konečnéčistenie

VybielenieOdstraňovanie

tlačeOdfarbenie

Prepieranie Papier

108

Odpady vznikajúce pri výrobe papiera

109

Odpady pri výrobe papiera- po oddelení väčších tuhých častí pomocou rôznych filtrov a kalolisov nasleduječistenie odpadových vôd; sedimentačné zariadenia, odstredivky, flotačnézariadenia, koagulačné zariadenia (Al2O3, Fe2O3, CaSO4), penová separácia;

- na dočisťovanie sa používa ultrafiltrácia, oxidácia a fotochemické čistenie (oxidácia pomocou UV žiarenia);

- na koniec sa používa sorpcia na aktívne uhlie.

Výsledkom týchto operácii je voda s obsahujúca minimum nečistôt a zahustený kal.Kal sa môže použiť ako palivo (vysoký obsah vody - 40%), ako hnojivo (nikto ho nechce - hrozí prítomnosť ťažkých kovov) ale najčastejšie sa skládkuje. Tam, na skládku ba sa dostal aj popol po spálení zberového papiera, len by nebol vlhký.

Papierenský priemysel je po chemickom a oceliarenskom priemysle tretím najväčším producentom skleníkových plynov. Emisie obsahujú prevažne oxidy dusíka, zlúčeniny síry, pevné častice a zlúčeniny chlóru.

110

Triediaca linka papiera (Praha)

- denný výkon linky je 75 ton a ro čný 25 000 ton vytriedeného papiera

(zberný papier) (manipulácia so zberným Papierom v sklade)

(preklada č papiera)

(zlisované balíky papiera)(vytriedený papier)(práca na triediacej linke)

111

112

Recyklácia skla

113

História sklaSklo (modré) bolo po prvýkrát vyrobené v roku 1540 Christopherom Schurenem s využitím kobaltu.

V roku 1919 v Hostomiciach pri Biline dal belgičan Foucault do prevádzky prvý stroj

na nepretržite zvislé ťahanie pásu skla z hladiny skloviny - ťahané sklo.

Zrkadlové sklo sa vyrábalo liatím, potom sa obojstranne brúsilo a leštilo. Začiatkom

60. rokov bol v Anglicku zavedený nový spôsob, tzv „plavenie skla (float)“ v cínovom

kúpeli. Zariadenie je schopne vyrobiť až 3000m2 skla za hodinu.

Lesné sklo - draselné sklo sfarbené pôsobením zlúčenín železa zo znečistených

surovín, svetlo až tmavo zelené, namodravé, hnedé alebo žltozelené. Sú to zväčša

čaše a fľaše vyrábané od 14. do 17. storočia v sklárňach v horských lesnatých

oblastiach (Šumava).

Do konca stredoveku nebolo sfarbenie skla považované za nedostatok, až pod vplyvom importu z Benátok sa začalo usilovať o výrobu číreho skla pôsobením čerív, odfarbív a používaním čistejších surovín. Výrazne zlepšenie priezračnosti a lesku skla priniesla náhrada vápenatých surovín olovnátymi (olovnatý kryštál).

114

Výroba sklaZákladnou surovinou na výrobu skla je roztavený kremeň. Do špeciálnych druhov skla sa pridávajú rôzne oxidy, ale recyklovať sa dá iba bežné sklo s prísadou oxidusodno-vápenatého.

Sklovina sa taví zo zmesi práškových surovín, ktorej sa hovorí „sklársky kmeň“. Na

to aby sklo malo potrebné vlastnosti, musí sa dodržiavať presný pomer jednotlivých

prísad. Sklárske suroviny sa delia na hlavné a pomocné.

1 040,4 1 114,3 Celkové mno žstvo

700,0 100,0 Cudzie črepiny

100,0 100,0 Vlastne črepiny (tech. odpad)

0,9 -Chrómová ruda

1,3 6,4 Sulfát sodný

33,2 65,0 Dolomit

13,0 -Fenolit

-39,8 Živec

9,1 31,2 Sodný lúh (50 %)

28,9 124,8 Sóda

17,9 124,2 Vápenec

137,4 567,5 Kremi čitý piesok

Zelené sklo Biele sklo Surovina

(prísady surovín v kg na výrobu jednej tony bieleho a zeleného skla)

Hlavnou sklárskou surovinou sú hlavne piesok,

kremičitý piesok a kyselina boritá.

Pomocnými surovinami sú hlavne farbivá,

čeriace, kaliace a leptajúce prísady.

Sklársky kmeň sa po dopravníkových pásoch presúva do taviacich vaní (1500°C až1600°C) kde sa roztaví.Po dokonalom roztavení je horúca sklovina z vaní prepravena do tzv. feedrov (tvarovacích strojov) alebo na individuálne spracovanie.

115

Druhy skla

116

Druhy skla1. Kremenné sklo

- je chemicky najjednoduchšie sklo (z roztaveného SiO2),- prepúšťa ultrafialové lúče, má výbornú chemickú tepelnúodolnosť, znesie prudké ochladenie bez toho aby popraskalo,

- vysoká taviaca teplota (1800°) obmedzuje jeho výrobu na laboratórne potreby a špeciálne žiarovky.

2. Vodné sklo- vznikne tak, že ku kremennému sklu pridáme alkalické zlúčeniny, ktoré pôsobiaako tavivo,

- tým klesne teplota tavenia SiO2, avšak zhoršia sa vlastnosti skla,- slúži na ohňovzdorné nátery, ako spojivo do tmelov a zlievarenských pieskov.

3. Fľašové sklo- surovinami na výrobu fľašového skla sú: 50% piesok, 16% uhličitan sodný, 12% vápenec, 18% odpadové sklo a 4% ostatné látky,

- zmes sa zahrieva pri teplote 1500°C a roztavená červená hmota saputuje do stroja na výrobu fliaš.

117

4. Tabuľové sklo- má podobné zloženie ako fľašové sklo, len obsah horčíka je trošku väčší,- od roku 1959 sa vyrába nasledovne: roztavené sklo tuhne na vrstve roztavenéhocínu, čím vznikne tabuľa s hladkým povrchom - plavené sklo.

5. Český krištá ľ- vzniká tavením piesku a vápenca,- je tvrdý, horšie taviteľný , lesklý a stály, takže sa hodí pre výrobu chemického a stolného skla.

6. Anglické sklo- pripravuje sa tavením piesku a oxidov olova,- je mäkké, má vysoký lesk a lom svetla,- ak obsahuje okolo 25% PbO, hovoríme o olovnatom krištále; vynikálomom a farebným rozptylom svetla; vybrúsené kamienky sa vsádzajúdo bižutérie,

- do vysoko kvalitného optického skla sa pridávajú oxidy bária, zinku, olova a titánu.

7. Bór-kremi čité sklo- časť SiO2 je nahradená oxidom bóritým,- oxid hlinitý zvyšuje ich pevnosť a zlepšuje spracovateľnosť skloviny,- sú žiaruvzdorné a chemicky odolné,- používajú sa ako laboratórne a varné skla pre domácnosť.

118

Podľa spôsobu kone čnej výroby delíme sklo na:1. Fúkané sklo,2. Lisované sklo,3. Liate sklo,4. Ťahané sklo.

8. Horninové sklo- vznikajú tavením kryštalických hornín s alkáliami,- z čadiča sa vyrábajú tmavé skla na pivné fľaše,- tavený čadič je surovinou na výrobu dlaždíc s vysokou odolnosťou proti oderua rúr odolných voči kyslinám,

- čadičové vlákna vynikajú tepelnou a zvukovou izoláciou.

9. Francúzke sklo- vyrába sa tavením sklárskeho piesku so sódou a vápencom,- patrí medzi veľmi rozšírený druh skla; je ľahko taviteľné,- vyrábajú sa z neho fľaše, lisované úžitkové sklo a stavebné sklo.

119

Odpadové sklo - sklo vymedzené pojmom odpad (223/2001).Recyklovate ľné odpadové sklo - sklo spĺňajúce kvalitatívne kritériá recyklátora Vetropack s.r.o. Nemšová. Sklo ako druhotná surovina - upravené recyklovateľné odpadové a špeciálne sklovyhovujúce kritériám zhodnocovateľov, charakterizované stanoveným stupňom čistoty pre jednotlivé zariadenia na zhodnocovanie odpadového a špeciálneho skla.

Legislatívne východiská pre recykláciu sektoru skla:1. Program odpadového hospodárstva 2006 - 2010,2. Zákon č. 223/2001 o odpadoch,3. Vyhláška MŽP SR 283/2001 o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch,4. Vyhláška MŽP SR 284/2001, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov,5. Vyhláška MŽP SR 516/2001 o sadzbách pre výpočet príspevkov do Recyklačného

fondu,6. Smernica MŽP SR 3/2001 - 6.3 o špecifikácií výrobkov, za ktoré sa platí príspevok

do Recyklačného fondu,7. Zákon č. 529/2002 o obaloch.

Recyklácia skla

120

Použitý sklenený obal je možné do posledného črepu znovu využiť pre výrobu

nového a to nespočetne veľa krát. Sklárske črepy sú nevylúčiteľnou zložkou

normálneho sklárskeho kmeňa, v ktorom nie len že môžu nahradiť primárne

suroviny asi do výšky 1/3 hmotnosti skladby, ale pôsobia priaznivo aj na priebeh, ekonomiku tavenia a kvalitu výrobku. Táto surovinová základňa sa z najväčšej

miery získava z vlastných zdrojov sklárni (vlastné črepy z výroby) a až potom v

druhom rade z črepov vykupovaných, pochádzajúcich z priemyselných závodov a zberných dvorov. Vzhľadom ku stále sa zvyšujúcej dokonalosti moderných

sklárskych liniek dochádza k minimalizácii odpadov (znižuje sa množstvo

vlastných črepov v sklárňach). Vykupované sklenené črepy zďaleka nestačia

kvantitatívne pokryť stúpajúce nároky sklárskeho priemyslu. Zvlášť pri výrobe

zeleného skla sa pridávajú črepy, pretože dnes ešte neobrúrateľné nečistoty a

Prísady majú vplyv na roztavené sklo.

121

Sklenený odpad

122

- črepy z vlastnej výroby sú najlacnejšou surovinou sklárskej vsádzky a predstavujúpodstatnú úsporu ostatných surovín a energie. Tieto črepy tvorí studený odpad z triedenia, okraje plochého skla horúce kvapky skla z granulácie. To všetko v rámci výrobného závodu alebo výrobnej linky.

- vzhľadom k značnej prašnosti pri manipulácii so suchými črepmi sa prikročilo k ich vlhčeniu pred manipuláciou, čím vzrástli požiadavky na povrchovú ochranu všetkých kovových častí spracovateľskej linky. Suché črepy sa drvia podľa potreby kladivovými drvičmi so vstavanou nárazovou doskou s možnosťou regulácie veľkosti drvených črepov.

- pre horúce kvapky je najlepším riešením použitie nádob a vyhrabávacích žľabov z nerezovej ocele. Magnetická separácia črepov sa uskutočňuje na dopravníkom páse dvakrát po sebe. Zaolejované črepy sú nepoužiteľné, pretože vo väčšom množstve by mohli zmeniť podmienky v peci.

1. Technologický odpad - vlastné črepy

100,0 100,0 Vlastne črepiny (tech. odpad)

prísady surovín v kg na výrobu 1tbieleho a zeleného skla


SKLENENÝ ODPAD

123

2. Zberový odpad – cudzie črepy

- množstvo črepov vo vsádzke závisí predovšetkým na ich čistote. Preto sa najviac črepov používa pri tavbe zeleného skla, kde nie sú väčšie problémy s farebnou čistotou. Vo Švajčiarsku a Nemecku sa pri tavbe zeleného obalového skla používa prídavok nad 80% črepov.

- u hnedého skla (ambru) sa používa prídavok 50% črepov.

- u bieleho skla sú požiadavky na kvalitu črepov najvyššie a prídavky sú do 40% črepov.

- vysoké prídavky črepov sa uplatňujú i pri výrobe izolačného vlákna.

- ostatné sklárske obory (ploché sklo, technické sklo, krištáľ, úžitkové sklo) doteraz používajú pri tavbe len vlastné črepy.

700,0 100,0 Cudzie črepiny


prísady surovín v kg na výrobu 1tbieleho a zeleného skla

124

- zvlášť nebezpečné v črepoch sú nečistoty, ako kovy, anorganické a organickélátky.

- oceľ sa v črepoch vyskytuje ako uzávery, plechovky a drôty. Menšia časťprítomnej ocele sa v skle rozpustí a sfarbí ho, časť sa roztaví a vytvorí korodujúce guľôčky.

- typickou škodlivinou je hliník. Rýchle roztavené častice hliníka sa vznášajú v sklovine, reagujú s kremíkom a vytvárajú guľôčky. V okolí týchto guľôčok potom vznikajú vplyvom pnutia praskliny.

- anorganické látky (keramiky, betón) sa v skle rozpúšťajú len pomaly a vytvárajú vo výrobkoch tzv. „kamienky“.

- organické látky (papier, drevo, kartón) obvykle nie sú problémom, určitým problémom sú plastové fľaše. Rovnomerne rozptýlené organické látky pôsobia pri tavení mierne redukčne, vo väčšom množstve môžu viesť k peneniu a hnedému sfarbeniu.

- kontrola črepov sa realizuje tzv. pinzetovou analýzou.

125

Zber črepov a ich úprava

126

Zber črepov a ich úprava

Zber črepov zo spracovateľského priemyslu (sklárstvo, pivovary) je bezproblémový. Dodávky črepov do úpravní sú pomerne kvalitné a majú homogénne zloženie. Sklo z tohto zberu sa podrobuje jednoduchej úprave založenej hlavne na drveniu. Zdroje týchto črepov sú obmedzené.

Zložitejší je zber črepov od obyvateľstva. V regiónoch kde nie je podporovaný zber skla sa v nádobách na domový odpad nachádza asi 10% skla. Výkup skla sa nevypláca z hľadiska manipulácie a rentability celého cyklu. Zatiaľ jediným vyhovujúcim riešením k získaniu črepov je separovaný zber od obyvateľstva – pri ktorom odhadzujú sklenený odpad do nádob na to určených. Veľmi významný je separovaný zber črepov podľa farieb. Najčastejšie sa používajú sklolaminátovénádoby na zber skla, ktoré majú tvar typu „igloo“.

127

Zvláštne črepy a ich spracovanie

Zvláštne črepy – ich chemické zloženie alebo vlastnosti sa podstatne odlišujú od bežného skla. Ich počet nepresahuje 5% z celkového množstva. Ortuťové výbojky a žiarivkové trubice obsahujú malé množstvo ortuti, preto súnebezpečným odpadom. Ich úpravu na použiteľné črepy preto musí uhradiť užívateľžiarivky. Úprava spočíva v odtavení kovových koncov, odstránení luminofóra a ortuti. Takto upravený črep je možné opäť použiť, najlepšie na výrobu novej žiarivky.Problematické je i využívanie televíznych obrazoviek. Rôznosť zloženia od rôznych výrobcov bráni opätovnému využitiu pri výrobe obrazoviek. Skôr sa osvedčila ručnádemontáž obrazoviek, ďalej ich drvenie a vytriedenie ich kovových častí. Získaný črep je možné použiť pri výrobe izolačného vlákna – boli úspešne vyskúšanéprídavky až 70% týchto črepov. Do tejto skupiny skiel patrí aj lepené sklo a drôtosklo – dvojstupňové drvenie.

128

Cyklus nakladania so sklom

129

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

30 000

35 000

40 000

45 000

50 000

2000 2001 2002 2003 2004 2005

ton

Miera recyklácie odpadového skla 2000 - 2005

Spracovatelia odpadového skla v SR: 1. Vetropack, s.r.o., Nemšová,2. Granulex Glas, s.r.o. Ilava.

130

Životný cyklus sklenenej f ľaše

131

Recykla čná linka TRIM CO., LTD.

132

Recykla čná linka TRIM CO., LTD.

133

1. Prívodná násypka

- prívodná násypka sklenených fliaš môže pojať okolo 4,5 m3 (3,5 t) odpadových sklenených fliaš,

- vibračný dopravník napojený na dno násypky stabilne zásobuje sklenenými fľašami dopravníkový pás.

134

2. Drvi č

- použité sklenené fľaše dopravené dopravníkovým pásom sú drvené v samostatnom procese na drvinu so špecifickou veľkosťou zrna menšou ako 6mm,

- sklenené fľaše sú drvené valcami – mechanizmus mlyna.

135

3. Mlyn

- sklenená drvina o veľkosti menšej ako 6 mm (produkt drviča) je ďalej mletá mlynom na sklenený prášok,- mletie sa realizuje tyčovým mlynom, špeciálne upraveným na mletie skla,- výsledný prášok je separovaný od ďalších zložiek (papier) rotačným mlynom.

136

4. Jemné sito

- sklenený prášok vyrobený mlynom je triedený podľa priemerov zŕn a prášok špecifického priemeru zŕn je z procesu odobratý,- prepojenie s dopravníkovým pásom dovoľuje kontinuálne triedenie zŕn,- systém je uzavretý a nedovoľuje úniku skleneného prášku do ovzdušia.

137

5. Dopravník sklenej mú čky

- dopravníkový pás vedie sklenú múčku (prach) z mlyna a sita do zmiešavacieho zariadenia,

- celé zariadenie pracuje na princípe vírov.

138

6. Zmiešavacie zariadenie

- sklený prášok vytriedený jemným sitom a dva typy odľahčených hmôt súautomatický merané a zmiešavané,

- zmiešavací stroj môže pojať až 350 kg sklenenej zmesi.

139

7. Vytvrdzovacie zariadenie

- prášková zmes ako výsledok zmiešavacieho procesu je vytvrdzovaná a vznikáľahko porézny materiál – Supersol,- stroj pozostáva z vytvrdzovacej a chladiacej časti, - je vybavený 16 horákmi.

140

8. Triedi č „Supersol“

- vyrobené bloky „Supersol“ sú porozbíjané a triedené do špecifických veľkostí,

- použitie: v stavebníctve, záhradkárstvo a agrokultúra, pri čistení odpadových vôd, ako izolačný materiál.

141

Recykla čná linka - ONTARIO 142

Recyklácia plastov

143

Plasty

Plasty – sú rôzne uhľovodíkové zlúčeniny, ktoré sa vytvárajú buď zmesou prirodzených látok (celulóza, bielkovina) alebo chemickou syntézou.

PLASTY

TermosetyTermoplasty

Duroplasty Elastoméry

Rozdelenie plastov podľa vplyvu tepla

Termoplasty – pozostávajú z lineárnych alebo rozvetvených polymérov, ktoré pri zohriatí reverzibilne mäknú. Po ochladení materiálu získavajú pôvodnú pevnosť. Je ich možné viackrát regenerovať a roztavením prepracovať.Duroplasty – skladajú sa z tekutých monomérov, ktoré sa pri vytváraní formy navzájom miešajú a chemickými reakciami vytvrdnú do konečnej podoby. Umelé hmoty sú ireverzibilné a termicky neregenerovateľné. Elastoméry – umelé hmoty s dlhodobými elastickými vlastnosťami, zložené zo široko rozvetvených polymérov. Rovnako ako duroplasty nie sú taviteľné. 144

Plastový odpad

145

Plastový odpad

1. Odpad z výroby – je tiež charakterizovaný ako i priemyselný odpad. Vzniká priamo pri výrobe, resp. finalizácii polotovarov. Je to v podstate najkvalitnejší plastový odpad. Ide vždy o jednodruhový odpad z jasne definovaného a známeho materiálu. Jedná sa hlavne o nepodarky, výrobky mimo rozmerovej tolerancie a pod.

2. Odpad zo spotreby – odpad z použitých výrobkov a obalov môže vznikať na dvoch úrovniach:

I. odpad z obchodných reťazcov, veľkoskladov – ide o relatívne čistý, vo väčšine prípadov jednodruhový odpad, ktorý sa dá tiež pomerne dobre a jednoznačne zbierať a využiť;

II. odpad z komunálnej sféry – plastová frakcia komunálneho odpadu, tiežnazývaný „zmesový plastový odpad“.

6%Ostatné

1%Polyvinylchlórid (PVC)

10%Polyetylénftalát (PET)

9%Polystyrén (PS)

9%Polypropylén (PP)

65%Polyetylén (PE)

Plastová zložka komunálneho odpadu – hmotnostné vyjadrenie

146

Recyklácia plastov

147

Recyklácia plastov

1. Primárna recyklácia – recyklovaný výrobok sa použije na výrobu rovnakého, alebo podobného výrobku,

2. Sekundárna recyklácia – spracovanie znečisteného heterogénneho odpadu; použitie recyklovateľných materiálov po recyklácii na nové výrobky odlišných vlastností,

3. Terciálna recyklácia – patria sem chemické a termické depolymerizačnétechnologické postupy,

4. Kvartérna recyklácia – predstavuje energetické zhodnotenie – spaľovanie.

148

Zber a triedenie plastového odpadu

149

Zber plastového odpadu

(recyklačný kiosk)

(zberný automat TOMRA)

(recyklovaný zber z domácností)

(zberné kontajnery)

150

Triedenie plastového odpadu

- závisí od charakteru a zloženia plastové odpadu, obsahu anorganických a kovových materiálov a znečistenia

1. Triedenie vzduchom- slúži na triedenie najviac 2 typov plastov; veľmi rozšírené

2. Triedenie pomocou hydrocyklónov- roztriedenie plastov v komunálnom odpade

3. Float-sink triedenie- pomocou vodnej nádrže; plasty ostávajú na hladine (float) a ostatné zložky sa usadia (sink)

4. Selektívne rozpúšťanie - vysoká čistota vytriedených plastov

5. Flotácia- vysoko účinný postup triedenia najmä pre veľmi znečistený plastový odpad

6. Kryogénne triedenie- ochladenie, pomletie a následné preosiatie

7. Infračervená spektroskopia- triedenie priemyselných plastových odpadov

8. Vibračné postupy- nedochádza k mechanickému poškodeniu vláken

151

Recykla čné metódy plastového odpadu

152

Recykla čné metódy1. Suché recykla čné postupy- bez použitia vody alebo rozpúšťadiel,- využíva sa mletia za sucha v kombinácii so vzdušným triedením,- je možné spracovať aj odpad typu – fľaše od rastlinného oleja,- nedochádza k sekundárnemu znečisteniu odpadových vôd.

EREMA RGA 50T

- je to kombinácia rezacieho, zhutňovacieho a výtlačovacieho zariadenia,- pripravený materiál vstupuje do vytlačovacieho zariadenia, kde dochádza k

dokonalej homogenizácii taveniny,- tavenina sa filtruje pomocou filtračného zariadenia.

153

Recykla čné metódy2. Mokré úpravnícke postupy- znečistené plasty sa na šikmom dopravníkovom páse vytriedia (ručne, strojovo),- potom sú vedené do nožového mlyna so sitom (veľkosť oka 14mm),- melie sa na mokro (s vodou),- ďalej materiál prechádza frakčnou práčkou (odstránenie papieru a lepidla),- zmes plastu, vody, celulózy a nečistôt prechádza tzv. pneumatickým rozdružovacím

stupňom – odstráni sa pracia voda (obsahuje nečistoty),- nasleduje dvojstupňové pranie (predbežná flotácia a flotácia) na zvýšenie čistoty

zmesi,- nasleduje prepláchnutie čistou vodou,- v odstredivke sú plasty odstredené a nasleduje ich sušenie teplým vzduchom,- posledným krokom je tzv. Big-bag stupeň, kde sa vyčistené plasty balia do veľkých

vriec.

SIKOPLAST Maschinenbau Heinrich Koch GmbH 154

Recykla čné metódy

3. Zlepšené metódy- pomocou týchto metód je možné dosiahnuť porovnateľné fyzikálne a chemickévlastnosti, ako má primárna surovina.

155


4. Zvláštna skupina metód- slúži ku depolymerizácii plastov späť na monoméry (kyselinu tereftalovú a etylénglykol),- jedná sa hlavne o chemickú (terciálnu) recykláciu.

156


5. Energetické využitie plastového odpadu- ako palivo v teplárňach alebo cementárňach (vysoká výhrevnosť),- spaľovanie však nie je recyklácia, a pokiaľ je materiál možné recyklovať... ☺

157

Spôsoby recyklácie plastov

158


1. Chemická deštrukcia- aplikuje sa na recykláciu netriedeného plastového odpadu,- predpokladá sa až 80%-né zníženie nákladov, nakoľko sa odpad nemusí triediť ani čistiť,

- v 1. stupni sa upravený odpad roztaví, zbaví halogénov; plynné organické latky sa skvapalnia a využijú na prípravu náhradných surovín,

- v 2. stupni sa skvapalnené odpady rozdestilujú a využívajú sa ďalej vo výrobe.

Destiláciaskvapalnených

odpadov

Skvapalnenieplynných

org. l.

Odstráneniehalogénov

Novávýroba

Roztavenie odpadu

2. Tepelný rozklad- sa osvedčil v prípade polytetrafluoretylénu, polysteránu...- na vyvolanie depolymerizácie sa používa prehriata para, roztavené kovy a taveniny

kovových solí,- rozmedzie teplôt 350-350ºC.

159


3. Pyrolytická degradácia- možno ňou rozložiť polystyrén a vinylové polyméry na zužitkovateľné produkty (palivá,

rozpúšťadlá),- pri pyrolýze termoplastov sa rozkladajú až na voskovité alebo kvapalné produkty,

ktoré možno vysušiť a použiť ako izolačné látky proti pôsobeniu vody, alebo ako spojivo na keramické materiály,

- rozmedzie teplôt 150-900ºC,- produkty: 1. pyrolýzny plyn: kvality ako zemný plyn; využitie ako energetické palivo,

2. pyrolýzny koks: získava sa aktívne uhlie,3. pyrolýzny olej.

4. Hydrolytická degradácia- rozkladom niektorých polymérnych odpadov za prítomnosti katalyzátorov dostaneme

cenné produkty,- napr. z polyamidov je možné získať znovu polymerizovateľný monomér, z polyamínov

diamíny,- procesy sa realizujú v prostredí vody alebo viacmocných alkoholov.

160


5. Dehalogenácia- využíva sa pri likvidácii niektorých plastov obsahujúcich halogény (PVC),- takto získané uhľovodíky možno využiť ako hodnotné palivo.

6. Regranulácia, aglomerácia, priame spracovanie na výlisky (dosky )- jedna sa hlavne o spracovanie fólii.

Rozrezaniena malékúsky

Zhutnenie odpadu teplom

Ochladenievodou

Drvenie na

granulát

Novávýroba

161

Mikrovlnná metóda HAWK - 10

Patentovaný proces umožňujúci extrahovanie ropy a alternatívnych ropných produktov z rôznych zdrojov. Technológia je založená na využití presne „vyladeného“mikrovlnného žiarenia. Zariadenie pracuje s 1200 rôznymi frekvenciami mikrovlnného spektra. Ako náhle je materiál zachytený na odpovedajúcej vlnovej dĺžke, časťuhľovodíkov (sú obsiahnuté v plastoch a gume) sa premení na ropu a výbušný plyn. Zariadenie je schopné spracovať takmer všetko, čo je založené na uhlíkovej báze.

162

163

Prehľad technológií UHDE Inventa-Fischer pre polyesterové pol yméry

Systém 2 R (2 reaktory)

(reaktor DISCAGE®) 164

Recyklácia starých automobilov

165

Na Slovensku sa ročne vyradí z evidencie okolo sedemdesiattisíc automobilov.Nezlikvidované automobily sú dlhodobou záťažou pre životné prostredie. Obsahujúvšak množstvo využiteľných surovín a miera ich zhodnotenia v posledných rokochprudko vzrástla. Kým pred troma rokmi sa spracovalo asi sedemsto starých vozidiel, vroku 2008 to bolo viac ako 23 000.Recyklácia autovrakov je súčasť čoraz prudšie sa rozvíjajúceho automobilizmu irecyklačného priemyslu. Je to nový, iba niekoľkoročný biznis, ktorý donedávna nemalstanovené pravidlá. Nepotrebné vozidlá v lepšom prípade končili na vrakoviskách, akomožný zdroj náhradných dielcov. V horšom, boli ponechané osudu. Na cestách,parkoviskách, v mestách či prírode. Najčastejšie dožívajúcimi autami sú dnes staré"socialistické" vozidlá ako škodovky, Lady, Moskviče či Wartburgy.

166

Staré vozidlá

167

Zákon č.223/2001 Z.z. o odpadoch

STARÉ VOZIDLÁ

- vozidlo, ktoré jeho držiteľ chce dať vyradiť z evidencie vozidiel alebo má byť

vyradené, alebo bolo vyradené z evidencie vozidiel podľa osobitných predpisov.

- vozidlo, ktorého držiteľ nie je známy, ak je odstavené dlhšie ako 30 dní na ceste

alebo verejnom priestranstve, alebo na inom mieste, ak je jeho odstránenie

potrebné z hľadiska ochrany životného prostredia alebo zachovania estetického

vzhľadu obceči osobitne chránenejčasti prírody a krajiny.

6.časť zákona o odpadoch – STARÉ VOZIDLÁ

168

284/2001

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovensk ej republiky,ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov

169

Staré vozidlá - Legislatíva

170

Trvalé vyradenie vozidiel z evidencie - na základe čestného prehlásenia potvrdeného Obvodným úradom odboru

životného prostredia.

Legislatíva - do 31.12.2005

171

K 1. januáru 2006 prišlo k zmene Zákona oodpadoch 223/2001 (zrušenie čestného

vyhlásenia o ponechaní si starého vozidla) a proces zberu

starých vozidiel za čal fungova ť na povinnostiodovzda ť vozidlo spracovate ľovi a nie na

dobrovo ľnosti.

172

Legislatíva - od 1.1.2006

173

Firmy zaoberajúce sa likvidáciou starých automobilov

174

ČLENENIE AUTOMOBILOV

Podľa hmotnosti

Podľa druhu materiálov

175

Postup pri ekologickom nakladaní s autovrakmi

176

STARÉ VOZIDLÁ

Spracovaniestarých vozidiel

Úplná demontáž

Selektívna demontáž

Drvenie vrakov

Repasácia

Zbernémiesta


177


Zberné miesta

- pre úspešnosť celého systému majú zberné miesta obrovský význam,- je potrebné sa k ľuďom priblížiť čo najviac, aby ten, kto sa rozhodne automobilodstrániť, mal s tým čo najmenšie starosti,- ako najvhodnejšie sa zdá byť využitie súčasnej predajnej siete nových automobilov,- doporučuje sa, aby na takomto zbernom mieste bolo možné skladovať minimálne 5automobilov,- taktiež nie je nereálne využitie autovrakovísk, ale za predpokladu, že by savenovala väčšia pozornosť ich zaisteniu proti presiaknutiu kvapalín do pôdy,- do demontážnych stredísk prichádzajú zo zberných miest často len bezcenné torzáautomobilov, čo značne znižuje rentabilitu prevádzky týchto stredísk.

178

Úplná demontáž

179

Úplná demontáž (nemecký prístup)

- hlavnou myšlienkou je to, aby sa auto recyklovalo bez akéhokoľvek odpadukončiaceho na skládke,- demontážna činnosť začína odoberaním nebezpečných látok a odpadov (benzín,nafta, oleje),- samotné odkvapalnenie autovraku sa vykonáva na odkvapaľňovacej stanici, ktoráobsahuje zdvíhacie zariadenie a separátne nádrže pre všetky druhy kvapalín,

180

Autovrak zbavený nebezpečných látok sa presunie cez vstupnú bránu a a pomocoumostového žeriavu sa napevno osadí na otáčacie zariadenie. Vo vodorovnej polohesa pri tejto špeciálnej demontáži z autovraku odstráni kapota motora, kapota kufra,čelo motorovej časti so svetlometmi a nárazníkom, aby sa vnútro vozidla stalodokonale prístupným. Nasleduje odber ťažkých dielov – motor a prevodovka.

Úplná demontáž

181

V otáčacom zariadení sa zrealizuje otočenie autovraku o 180° , pričom sa pre prácu sťažkými dielmi vytvorí optimálny pracovný priestor. Následne sa autovrak osadížeriavom na pojazd, a tým sa pripraví na úplnú demontáž.

Úplná demontáž

182

Pojazd umožňuje pohyb autovraku pozdĺž rozmiestnených kontajnerov, do ktorých saukladajú demontované diely a časti autovraku. Kontajnery sú farebne odlíšené preuľahčenie dôkladné rozdelenia demontovaného materiálu, podľa jeho druhu. Pridemontáži väčších celkov, je nutné ich rozobrať na jednotlivé dielce, resp. Súčiastky atieto poukladať do príslušných kontajnerov. O každom diele, či súčiastke je potrebnéviesť písomný záznam ako podklad pre materiálové vyhodnotenie a návrhdemontážneho postupu.

Úplná demontáž

183

Šrédrovanie

184

Šrédrovanie – drvenie vrakov (americký prístup)

- najstarší spôsob spracovania starých vozidiel,- staré automobily sú kompletne zošrotované vrátane motorov, pneumatík, čalúnenýchsedadiel, osí automobilov, a pod.,

185

Šrédrovanie – drvenie vrakov

- následne sú z tejto hmoty pomocou vibrácií, prúdu vzduchu, elektromagnetov akvapalinových kúpeľov vyseparované železo, farebné kovy a nekovový odpad,

- šrédre vznikli koncom päťdesiatych rokov z dôvodu vysporiadania sa s rastúcimpočtom vyradených automobilov,- ročná požiadavky na jeden spracovateľský závod v Spojených štátoch je asi 750000 áut,- túto kapacitu nie je možné spracovať žiadnou inou metódou,- nevýhodou šrédrovania je hlučnosť a prašnosť drvičov, klesajúci podiel železnéhošrotu a narastajúci podiel špecifického odpadu vzniknutého po rozdrvení vyradenýcháut,

186

- priemerná hmotnosť osobného automobilu je 1100 kg, z toho ostáva povyseparovaní kovových častíc asi 350 kg šrédrového odpadu,- táto zmes je tvorená veľmi malými gumenými, umelohmotnými, textilnými, sklenými alakovými časticami , ktoré sú zmiešané s kovovým prachom, olejmi a mazivami,- ide o nebezpečný odpad, ktorý sa dá len ťažko spracovať a zbytočne zaťažuježivotné prostredie,- tento odpad sa vyváža na skládky alebo končí na spaľovni.

Šrédrovanie – drvenie vrakov

187

Selektívna demontáž

188

Selektívna demontáž (francúzsky prístup)

- v Európe () je trendom prechod zo šrédrovania na predbežnú demontáž a následnéšrédrovanie,- postupne sa na túto metódu prechádza aj v USA,- automobily prichádzajú od dodávateľov už pripravené, zbavené materiálov asúčiastok ako sú batérie, olej, benzín, sedadlá a atď.,- technológia je „mokrá“ – procesná voda sa recykluje a znova používa,- ide o uzavretý systém, ktorý nepotrebuje žiadne povolenia na vypúšťanie škodlivíndo ovzdušia,- tento spôsob sa vyznačuje ekonomickou efektívnosťou vyplývajúcou z predajapoužitých náhradných dielov a takisto predaja materiálov pre recyklačný trh (šrot preoceliarenský priemysel).

Repasácia automobilov

- určitých vhodných typov automobilov, t.j. ich modernizácia a obnovenie.

189

Recyklácia starých automobilov - Teória a skuto čnos ť

190

Teória a skuto čnos ťSkupina expertov z celého sveta vytvorila koncepciu dizajnu zameraného narecyklovateľnosť, záväznú vo všetkých závodoch koncernu GM . Dôvodom bola snahazohľadniť všetky uvedené ciele už vo fáze vývoja výrobku.Cieľom tejto koncepcie je podporovať konštruktérov i dodávateľov koncernu GM vovývoji recyklovateľných vozidiel a ich komponentov. Koncepcia ďalej pomáhakonštruktérom analyzovať súčiastky, komponenty a vozidlá z hľadiska ichrecyklovateľnosti a obnoviteľnosti a definovať charakteristiky výrobku.

191

Preto už pri konštruovaní a plánovaní úžitkového vozidla myslíme na jeho opätovnézhodnotenie. Používanie vysokokvalitných, jednoducho recyklovateľných materiálovako napríklad hliníka alebo duroplastov SMC pri umelých hmotách je pritom rovnakodôležité ako značenie zabudovaných dielcov. Pretože iba vtedy je zaručená druhovočistá recyklácia a tým optimálna opätovná použiteľnosť.

Teória a skuto čnos ťMERCEDES

192

PEUGEOT

Od roku 1993 sa skupina PSA Peugeot Citroen zaviazala znížiť hmotnosťnepoužiteľných odpadov, pochádzajúcich z vyradených vozidiel. Stanovený cieľ boldosiahnuť 80 % recyklovateľných odpadov v roku 2006.Od roku 1999 rozvíja skupina PSA Peugeot Citroen vo Francúzsku a v Európeprogram s názvom SECOIA (Ekologický servis pre automobilový priemysel), určenýna zber, renováciu a predaj dielov štandardnej výmeny.Použité diely sa vyčistia, označia, renovujú a otestujú podľa presných zadávacíchpodmienok, ktoré stanoví výrobca. Namontujú sa nové komponenty, pričom preopotrebovateľné časti sa tieto montujú systematicky. Uvedením týchto dielov na trh, siich zákazník môže zakúpiť lacnejšie ako nové diely a pritom má tú istú záruku ako nanové.

Teória a skuto čnos ť

193

Eurorecycling, s.r.o.

Teória a skuto čnos ť

- nosným programom je káblová recyklácia na základe drvenia a mletia káblov, kde finálne triedenie Cu od plastov sa uskutočňuje splavovaním,- začiatkom roku 2001 firma začala vyrábať priemyselnú a úžitkovú plastovú dlažbu, profilové plastové dosky, palisády, exteriérové a interiérové kvetináče.

194

Názov: Recyklačné technológie, 1. časť

Autor: Jozef Junák

Vydanie: prvé

Vydavateľ: Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta

Rok: 2012

Rozsah: 195 strán

ISBN: 978-80-553-1254-5

Documents

RECYKLAČNÉ TECHNOLÓGIE