tnWrttMfniMáMÍHnio M l 18 I S f 1 1 1 H l H l i S Í l H i l l F ! ^ * 8 k ^ o n * 0 0nf «f

B» «rý rok 20 k., na pol roka I I I f l | | 1 | 1 | I / 1 1 1 1 1 1 1 1 1 I f i ^k 6 k., na pol roka 2 k 501 ľ0 k., na štvrť roka 5 k., aa nie- g & l §M B d T j 1 § f | g §A 1 1 1 3 • I I B | U V « Do Mdwuemska: 8Íac2k.Jednotiivéčislapol0h. • « ľ l l 1 ¾ gH I I 19 f . na celý rok 7 k.

Bo rodMMifcska! I | 1 I i j I I f l 1 ^ I • I § 1 | | | Ca30PÍ9 Posiela 8a l e n * na celý rok 30 k. & 1 J L J L J L I V 3 0 J L 1 A J J J L l % # H J L J L 1 J L t 0 Č D e P 1 ^ 1 * ^

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník X L Y I I I . Štvrtok, 14. júna 1917. Číslo 68. (24.)

Nové ministerstvo. Z Viedne, z tamtej polovice našej mon

archie, neprestávajú ozývať sa k nám slová, ktoré počuť je milo; trónnou rečou daný tón prešiel najmä do novín. V Rakúsku nesmie vraj nikto pochybovať o tom, že by urovnoprávnenie nemalo byť všeobecné, že by sa ono neuviedlo tam, kde ešte chybí. Duch, ktorý vraj konečne dozrel vo vojne, musí prísť k platnosti bez výnimky. Áno, hovoria a píšu celkom určite o národnom urovnoprávnení. Po vojne v Rakúsku národná rovnoprávnosť že sa pre každého musí stať skutkom. Nikto z národov nesmie pocítiť nijakého ukrátenia v svojich národných právach. Rakúsko zahanbí svojich nepriate to v, keď sa doterajšia domášna rozopra, rozopra medzi národmi, ideálne pokoná. Preto ústavu treba vraj od základu pretvoriť, primerane novým potrebám, novému duchu. A v súvislosti so slovom »demokracia-* prízvukujú sa slová dynastia, monarchia, jednotná monarchia, tak, ako boly sa přizvukovaly za čas asi od roku Í903-ho. Hovoria a píšu zas o národnej samospráve a faderalizme.

V takúto vážnu chvíľu, ked z druhej polovice monarchie ide ozon takýchto rečí, u nás tvorí sa nové ministerstvo. Jeho Veličenstvo král na miesto odstráneného Tiszu postavil grófa Mórica Esterházyho. V Pešti už nazdávali sa, že bude zas Wekerle, ako roku 1906-ho; ale nový král vybral si nového človeka.

»Esterházy — čítame vo viedenskej information* — prišiel rovno s frontu pred panovníka, aby od neho prevzal úlohu. A čo na fronte videl, to je plamenný protest proti politike, ktorá sa v Uhorsku od roku 1867-ho robila.* Ked král 8. júna v budínskom zámku vybral si mladého grófa Esterházyho, na peštianskej strane bolo velké shromážděme. Pred krála prišiel posol, že shromážděme je za všeobecné, rovné volebné právo, za demokraciu — panovanie íudu, a Jeho Veličenstvo ubezpečil posla, že pevne stojí vo veci volebného práva na tom, čo v svojom vlastnoručnom písme ohlásil náčelníkovi uhorskej vlády už v apríli.

Iste, začína sa pekne, radostne. Náčelník uhorskej vlády, ktorý proboval protiviť sa tejto vôli kráľovej, bol prepustený; v trónnej reči rakúskej sme počuli, že Jeho Veličenstvo chce byť »spravedlivým, láskavým a svedomitým vladárom, v duchu ozajstnej demokracie." Ale ešte chýba to, čo by nás uspokojilo.

My už máme nedobré zkušenosti. Reči o demokracii, o Iude, o jeho moci,

panovaní dobre sa počúvajú, ale pre nás v tom všetkom ešte chýba niečo. Pre nás tu ešte niet podstaty veci. Slováka možno uspokojiť len ako Slováka: k tomu, čo sa

tak pekne začína, treba ešte výslovne doložiť národnostnú otázku.

A bolo by treba postaviť vec hned na taký základ, že by to neostalo len pri pekných slovách. Co sme sa my napočúvali pekných rečí na začiatku 1860-tych rokov! Videli sme i zákon v súvislosti s tými rečami donesený, no do života z neho neuviedli ani jediného predpisu.

Nové ministerstvo v starom duchu bola by daromná vec pre Uhorsko i pre monarchiu. I veríme tiež, že gróf Moric Esterházy je viac, ako len nový minister. Preto očakávame, že v tom, čo donesie nového, bude i riešenie národnostnej otázky, riešenie garantované, novej dobe a potrebám v tamtej polovici monarchie hlásaným primerané.

Svetovávojna. Zpráva náäho generálneho Štábu. Dňa 11.

júna. / " / J^Y^X Východné a juhjf-výphodné Ďo?iátó:cNepremenene. Talianske bojiste^ \ Útok talianskej 6, armády

na planine Siedmich obcí a v Sugánskej doline očakávaný už od nejakého časjj^ sa začal. Po viacdennej pečlivej delostreleckej príprave nepriateľ včera hodil na fronte medzi Asiagom o Brentou svoju pechotu do boja. Severo západne od Asiaga podarilo sa Talianom s veľkými obeťami vniknúť do našich zákop; do večera sme nepriateľa odtiaľ vyhodili. Veľmi tuho bojovalo sa pri Casara Zebio a v okolí Monte Forna, kde sa taliansky nápor rozbil o chrabrosť štýrského vojska. 1 v Suganskej doline stroskotaly sa všetky útoky nepriateľa v paľbe našich diel alebo v boji, zblízka. Naši le-túni sostrelili dve talianske lietadlá. Na Soči ničoho zvláštneho.

Šéf generálneho štábu. Zpráva nemeckého generálneho štábu. Dňa

11. júna. Západné bojiště: Gruppa korunného princa

Rupprechta: Pri Nieuporte a východne od Yprés paľba bola chvíľami značne tuhá. I východne od Wytschaete a Messines pod večer paľba bola väčšia. V noci po tuhej paľbe anglické kompanie išly proti našim Hniam západne od Hollebeke a Wam-beke; boly odbité. Južne od Douve večer stroskotaly sa anglické útoky proti hrnčiarni západne od Warneton. S oboch strán prieplavu La Bassée a na južnom brehu Scarpy naša paľba znemožnila pri Festuberte, Loos a Monchy pripravované anglické útoky. Na ceste od La Bassée do Bethune, severo-východne od Vermelles a pri Hulluchu odrazili sme nepriateľské výzvedné výpady.

Gruppa nemeckého korunného princa: Na Chemin des-Dames západne od Cerny vojsko vý-chodno-pruských a westfalských plukov vyrazilo nenadále do francúzskych zákop, Francúzov, ktorí neušli, pobilo, a vrátilo sa so zajatými. Tu začatá paľba rozšírila sa i na susedné miesta, ale ostala malá.

Macedonsky front. Na oboch brehoch Vardaru a pri Doiranskom jazere úspešné boje bulharských stráží.

Prvý generálny ubytovateľ Ludendorff.

Bazileja, 10. júna. Podľa »Secolo« cieľom b u dúcej porady v Paríži je ustanoviť vojenské ciele a výmienky pokoja každého spojeneckého štátu vo forme slávnostného vyhlásenia. Tento dokument bude vypracovaný pri účasti ruských vládnych zastupiteľov a bude mat pre vojnu i pokoj neobyčajný význam.

Berlín, 10. júna. »Rieí« sa dozvedá zo spoľahlivého prameňa, že na petrohradských poradách o vojenských cieľoch dohovorili sa už o náhrade škody. Všetky štáty dohody uznaly zásadu náhrady priamych a zjavných vojenských škôd. Vojenské škody musia byť poškodeným v každom prípade nahradené.

Rotterdam, 10. júna. »Rotterdamsche Courant« oznamuje z Newyorku: »United Press* píše, že Spojené Štáty pripravujú sa na vojnu trvajúcu najmenej tri roky.

Bern, 9. júna. »Secolo« dozvedá sa z Petrohradu, že rumunská vláda ako prvý spojenec odmietla ruskú požiadavku pokoja bez annexií a odškodnenia úradne v nóte, oddanej poslancom v Petrohrade 5. júna.

Ženeva, 10. júna. »Matin« zvestuje, že americký ozbrojený parník utopil v Stredozemnom mori nemecký podvodný čln.

Pešť, 12. júna. (Úradne.) Na východnom bojišti väčšia činnosť. Na tyrolskej hranici nově nápady Talianov nemalý úspechu.

W i i s o n o v a n ó t a r u s k e j v l á d e . Prä zident Spojených Štátov, Wilson, v nóte ruskej vláde poslanej vykladá, o čo ide pri terajšej vojne

Amerika nehľadá svojho prospechu, nehľadí zväčšiť svoje územie, vôbec nemá sebeckých cieľov — ona bojuje za osvobodenie všetkých národov zpod samovládnych štátov. My — hovorí — bojujeme za svobodu, za samosprávu, za taký rozvoj národov, ktorý im je nie nanútený... Zásada je, že nijaký národ nemôže byt nútený žiť pod takou vládou, pod ktorou žiť nežiada si. Nijaké územie nemôže premeniť pána, len ak preto, aby tým, čo na ňom bývajú, bola zabezpečená možnosť života a svobody.

Vojenskú náhradu žiadať možno len takú, ktorou by sa zrejmá krivda napravila.

Sbratrenie národov nesmie zostať prázdnym slovom. Národy budú povinné usporiadať svoj život na základe spoločných zásad, aby život bol zabezpečený proti samovládnym mociam.

Naši najväčší nepriatelia. Máme my ešte aj iných nepriateľov, nielen

tých, čo proti nim bojujem* na bojišti. Nepriateľov, čo nám ročne o mnoho viac ľudí zabijú a škody narobia, ako tí na bojišti. Sú i ukrutnější i ľsti-vejší. Chodia medzi nami s priateľskou tvárou, a potajme nás vraždia jedom napustenou dýkou. Volajú sa: alkohol a pohlavné choroby. A svet sa im dá znova a znova klamať. Fanaticky sa im hádže do náručia, verí na ich priateľstvo, i keď vidí ich otrávenú d ý k u . . . Ak táto vojna z každej našej obce vyrvala desať ľudí z tisíca za tri roky, tak títo naši dvaja nepriatelia vyrvú vyše tridsať z tisíca — každý rok, a to už od stá rokov. A invalidov narobia tiež viac, ako delá a pušky. A svet sa donedávna predsa nebránil proti nim. Prečo? Nuž navykol sa na toto stá rokov trvajúce, zákernícke vraždenie, a myslel si, že to už tak musí byt: Tudia mrú, lebo mriet musia. Navykol sa svet na svojho vraha, ako sa vraj i obesenec na tretí deň navykne na šibenicu.

Len v poslednom storočí sa začínaly svetu oči otvárať, akú to Sarapatu robia títo dvaja zlo duchovia medzi ľuďmi. Len od nedávna chystá sa svet proti nim na vojnu. Prvá vec je, aby sme videli a poznali svojho vraha, ak ho chceme premôcť. Nesmieme pred ním oči zažmúriť, nesmieme sa ani báť, ani ostýchať, ani hanbiť smelo mu pozrieť do očú. Rusko ozaj bohatierskym švihom urobilo koniec jednému zo zlosynov: alkoholu. Za ním pôjdu i ostatné krajiny. Treba podujať boj i proti pohlavným chorobám, poučovaním už v škole, vysvetľovaním v spolkoch, postavením potrebných zdravotných inštitúcií, poriadkov.

V krátkosti chcem podať zprávu o jednej bitke z bojov proti obom nepriateľom. Bojiště je — Viedeň. V dome Nemocnej pokladnice robotníkov (Mollardgasse) Robotnícky spolok miernosti usporiadal výstavku, ktorá bude trvať do 30. júna. (Miestnosti sú otvorené každý deň popoludní od 5—8 ej, v nedeľu ráno od 8-ej do 1 -ej popoludní.) Takéto výstavky by malý byť stále a kočovat by malý na štátne trovy z mestečka do mestečka.

Čo všetko nám znázorní výstavka. Najprv vidíš, ako ti alkohol kradne z vačku. Je to na obraze nakreslené, že za jednu korunu kúpiš si teploty pre telo, ked kúpiš zemiakov: 8850 jednotiek, chleba: 7026, cukru: 4001 a piva: len 950 jednotiek, rátajúc ceny, aké boly roku 1912.

Medzi mnohými obrazmi a výstražnými pla-kátmi zaujímavý je obraz s nápisom: »lnternacio-nála opilcov.« Sú tam všetky národy so svojimi »národnými« otravami: Francúz s absinthom, Angličan s whisky, Nemec s pivom, Talianka s chian-titn atd. sekt, rum, pálenka...

Na jednej karte je nápis: „Slová sú zakrpatená, príklady sú obri." To jest: tí, čo sú za ľud zodpovední, nech sami predchádzajú dobrým príkladom, aby druhí neukazovali prstom na nich; »1 ten pije.«

Na tabulách sú znázornené čísla, že nehody sa stávajú medzi pijúcimi vo väčšom počte, ako medzi miernymi. Peknými fotografickými obrazmi je predstavené jediné mesto na svete, kde niet krčmy: Bourneville v Anglicku, ktoré bohatý quäker Gudbury, fabrikant čokolády, postavil pre svojich robotníkov; každý domec v osobitnej záhrade, bez špiny, bez dymu so spokojnými, šťastnými obyvateľmi. O čo sú títo robotníci sviežejší od iných anglických alebo inonárodných robotníkov.

•Alkohol a škola« je nápis na tabuli, kde je znázornený výkaz, že zo 100 detí, čo nikdy liehu neužily, je 38 dobrých a len 17 zlých žiakov, z iných 100, čo ho len občas pily, sú už len 24

BESEDNICA. Wlať.

Od H. Ch. Andersena. Mat sedela nad kolískou svojho dieťaťa. Ako

bedákala, ako sa bála, že jej umrel Líčko mu bolo celkom bledé, očká zatvorené, dýchalo tak slabo, a chvíľami íažko-tažko vydýchlo, ako by bolo vzdychalo...

A srdce materino stískalo sa ešte väčšmi, keď pozrela na malinké stvorenie.

Razom zaklopali na dverách, a vošiel biedny starý človek, zakrútený v akomsi konskom koberci, — veď koberec hreje, a on toho potreboval: bola tuhá zima, vonku všetko bolo pokryté snehom a ľadom, a vietor až rezal do tvári.

Vidiac, že starý človek trasie sa od zimy, a dieťa zdriemlo na minútu, mať odišla od kolísky, aby naliala pre hosťa do pohára piva, a posadila ho zohriať sa k piecke. Starec za ten čas prisadol si ku kolíske a začal kolísať dieťa. Mat sadla si vedľa na stoliíku, pozrela na choré dieťa, počúvala jeho ťažké dýchanie a vzala ho za rúčku.

— Veď ho ja neztratím, však? — povedala. — Pán Boh mi ho neodnímel

— Starec — bola to sama Smrť — akosi čudne kývnul hlavou; kývnutie také mohlo znamenať i »áno« i »nie.« Mať opustila hlavu, a slzy tiekly jej lícami... Hlava jej skoro oťažela, — biedna nezatvorila očú už tri dr>í a tri noci... Premohol ju sen, ale len na minútu; už sa strhla a striaslo ju od zimy.

Čo je tol? — skríkla, obzerajúc sa po izbe: starý človek zmizol, a s ním i dieta. Starý človek ho uniesol.

V kúte zahrkotaly staré hodiny; ťažký olovený

dobrí a 24 zlí, a zo 100, čo lieh riadne píjaly, bolo len 15 dobrých a 45 zlých žiakov.

Vidieť tu od alkoholu choré čiastky tela (srdce, žalúdok, jatrá atd.) z gypsu napodobené. Veľmi poučné zobrazujú zdravé a choré údy.

Sú tu i humoristické noviny, ktoré sa tu i tu posmievajú z opilcov. Na pr. číslo »Simpli-cissimusa«: .na obrázku vidieť anjela, ako letí do neba s tučným Mníchovanom; pod obrázkom nápis: »Sô, fliag'n S' net so schnell, i hab' a Bierherz.« (=z Počujete, neleťte so mnou tak prudko, ja mám od piva zasadlené srdce.)

Deti mrú na suchoty, ak otec len občas pi-java: 64 zo sta, ak riadne pije 9'4, tuhému pijákovi 17i, a takzvanému ožranovi 24 2 detí zpo-medzi sto. V týchto istých triedach sú deti na nervy choré: 43, 7 6, 11i a 222. Dcéry tých istých alkoholikov môžu svoje deti kojiť: 567, 347, 68 a 18.

Na tabulkách vidieť o liehu múdre výpovede lekárov, politikov, kňazov a iných učených ľudí, čo sa touto otázkou zapodievali!

Na jednej stene je výkaz, ako sa mení lieh na zločiny. Zpomedzi 1000 ublížení na tele stane sa 665 v krčme, 77 v dome, 88 na ulici, 78 v dielni a 92 na neznámych miestach. Najviac zločinov sa stáva— v nedeľu, kde ľudia, miesto zasvätiť neďeľu, idú sa opiť.

Vystavené sú i plakáty, ktorými sa odporúčajú svetu všelijaké liehové nápoje. Kufneiov pivovár si na príklad zbratrenie Rakúsko-Uhorska s Nemeckom ani nemôže inak predstaviť, ako že i náš i nemecký vojak má svoj krígel piva v hrsti.

Je tam vyložený i telegramm nemeckého ko runného princa s frontu, aby mu poslali veľkú zásobu arraku a rumu pre vojsko. Telegrammu použil nemecký liehový priemysel za svoju reklamu.

Oddiel výstavky pre pohlavné choroby tiež štatistickými údajmi presvedčia svet o zhubnosti týchto chorôb. Na príklad: v Hamburgu a Kolíne bJo zpomedzi 100 prostitútok 30 chorých na lues, í v Mníchove, Kopenhage, Lyone, Marseille 40, v Kiele, Brémách a v Paríži 50, vo Viedni a Han-noveri 60, v Trieste a v Štokholme 70.

Obrazmi, gypsovými reliéfmi a štatistickými dátami bojujú tu nie menšie kapacity, ako professor dr. Finger, dr. Ehrmann a iní. Úžas budí tabela, ktorá hlása, že roku 1915 zpomedzi pohlavne chorých vojakov bola jedna tretina ženatí a že v tom istom roku počet takto chorých vydatých žien vzrástol s 9-ich percentov na 13. Ešte úžasnější je výkaz, koľko drobných detí sa doma nakazilo očným tripperom: Viedenská nemocnica

roku 1914-ho vykazovala len jeden takýto prípadjna 262 chorých detí, roku 1915 už jeden na 65, roku 1916 jeden prípad na 31 chorých detí. Percent týmito chorobami napadnutých 16—19-ročných mladých mužských vzrástol o 70%-ov.

Znázornené sú i následky pohlavných chorôb tak pre samého chorého, ako i pre jeho potomstvo. Vidieť tu i dôkaz toho, že čím menej vzdelaný národ, tým viac je tých ľudí, čo sa nevinne, bez pohlavného styku nakazili. Tak na pr. v Bukovine, kde majú o nákazlivých chorobách a o čistote veľmi slabé pochopy, bolo zpomedzi 100 lueticky chorých 90 takých, čo ho nevinne dostali.

Hrôzou naplňujú tabelly a obrazy o tom, aké choroby povstávajú po týchto nákazách. Ešte i detné deti celij svoj život musia horko, bolestne trpieť len preto, že ich praděd bol — za pár sekúnd ľahkomyseľní. Suchoty, zrádnik a všetky telesné í duševné choroby zjavujú sa najmä u týchto ozaj nevinných obetí svojich ľahkomyseľných predkov.

Nuž či sú títo dvaja zákerní nepriatelia nie hroznejší, ako tí, čo sa s nimi meriame na Východe i na Západe?! »—«

Dopisy.

pondus sišiel až na dlážku... Bum! a hodiny zastaly.

Biedna mať vybehla z domu, volajúc, kde jej je dieťa?

Na snehu sedela ženská v dlhej čiernej odevi a povedala materi:

—- Smrť navštívila tvoj dom; a ja som videla, ako zmizla s tvojím deckom. Ona chodí chytrejšie od vetra a nikda nevráti, čo raz vzala!

— Povedz mi len, ktorou cestou šla! — hovorila mať. — Len mi cestu ukáž, ja ju nájdem!

— Ja viem, kade šla, ale nepoviem, kým mi ty nezaspievaš všetky pesničky, ktoré si spievavala svojmu decku! — hovorila ženská v čiernom. — Mne sú veľmi milé. Počula som ich už neraz. Veď som ja Noc — i videla som, ako si plakala, spievajúc ich.

— Ja ti ich zaspievam všetky, všetky! — odvetila mat. — Ale ma nezdržuj teraz: treba mi dohonit Smrť, nájsť si dieťa!

Noc mlčala, a mať zalamujúc rukami a zalievajúc sa slzami, začala spievať. Mnoho to bolo piesní, eSte viacej sĺz. Tu Noc ozvala sa:

— Choď napravo, rovno do temného borového hája; tade šla Smrť s tvojím deckom.

Dojdúc na krížne cesty v borovom háji, mat zastala. Kade teraz? Pri samej ceste stál holý tŕňový ker — bez listia, bez kvetu; veď bola tuhá zima, a ker temer obmrznutý.

— Nešla tadeto Smrť s mojím dieťaťom? — Išla veru! povedal tŕňový ker. — Ale ja

ti nepoviem, kde šla, kým ma ty nezohreješ na svojej hrudi, pri svojom srdci. Ja mrznem, som celý skrehnutý.

A mať tuho pritisla ho k prsiam. Ostré tŕne hlboko vodraly sa jej do tela, a na prsiach vy-stúpily jej veľké kvapky krvi. Ale tŕňový ker sa zazelenel a celý pokryl sa kvetom, hoci bola zima,

— tak teplo je pri srdci ubolenej materel A tŕňový ker ukázal jej cestu.

Cesta priviedla mať k veľkému jazeru. Nikde nebolo vidno ani korábu, ani činka. Jazero bolo zľahka zatiahnuté ľadom; ale ľad taký nezdrží, a brodiť preň je nemožno. I hlboká je vodal A jej jednako bolo treba prejsť, jestli chcela najsf svoje dieťa.

Nuž priľahnúť si k jazeru a vypiť ho do dna? To je človeku nemožné, no nešťastná mať už-už hotová bola tak urobiť, že azda stane sa div.

— Nie; to nejde 1 ozvalo sa jazero. — Radšej sa my pokonajme. Ja sbieram perly, a takých jasných a čistých, ako sú tvoje oči, ja som ešte ani nevidelo. Ak si hotová vyplakať ich do mňa, ja ťa prenesiem na tamten breh, k veľkej záhrade, v ktorej Smrť pestuje si kvety a stromy: každá rastlina ie tam ľudský život!

— Ó, čože by som ja nedala, aby som si len našla decko! — povedala plačúca mať, rozplakala sa ešte väčšmi, a tu oči vypadly jej na dno jazera a přeměnily sa v dve drahocenné perly. Jazero vzalo matku, podvihlo, a ona letkom, ani na kolíske, preniesla sa na druhý breh, kde stál ohromný, neobyčajný dom. Ani nebolo rozoznať, či je to vrch, zarastený krovím a celý poprerývaný jaskyňami, a či budova; ale biedna mať ho ani nevidela, — veď vyplakala si oči nad jazerom.

— Kdeže ja nájdem Smrt, ktorá mi uniesla dieťa? — zvolala.

— Ešte sa nevrátila! — odpovedala stará záhradníčka, ktorá dozerala na záhradu Smrti. — Ale ako si našla sem cestu, kto ti pomohol ?

— Pán Boh! — odpovedala mať. — Pán Boh sľutoval sa nado mnou, sľutuj sa i ty! Povedz mi, kde si hľadať dieťa?

— Ved ho ja neznám! — povedala ženská. — A ty si — slepá! Tej noci uvädlo mnoho kvetov

P r i e t r ž , v júni. Minulého mesiaca zasedalo valné shromaždenie nášho Hospodárskeho úvěrného družstva s neobmedzeným ručením. Záujem bol uspokojivý so strany členstva. Pritiahnutí boli i ženskí údovia družstva. Neodfahujú sa naše ženy od verejných vecí. Prichádzajú do spolku so svojimi úsporami: tak přišly tri ženy i na valné shromaždenie. Bol to len začiatok. Ufáme sa, že naše ženy na budúce v stupňovanej miere sa budú zaujímať za svoje práva, presvedčia sa o riadne spravovanej svojpomocnej práci v družstve, čím dôvera v seba sa utvrdí a zdarné jestvovanie družstva pre našu dedinku, ako i okolie Bukovec, Podbranč-Dolinu, Kúnov, Hlboké, Jablonku, Osuské a Hradiště zabezpečí a tak naše hospodárske pomery sa zlepšia.

Valné shromaždenie išlo hladko. Zprávy výročité o stave družstva boly jednohlasne v známosť vzaté a absolutorium udelené. Že všetky väčšie špekulácie sú z družství vytvorené, preto snížená bola najvyššia prípustná výška jedného vkladu so stotisíc na desaťtisíc korún. Po doplnení uprázdnených miest vo správe družstva, správa na bežný rok pozostáva z nasledovných: Ján Dobiáš, Štefan Doliáš z Dolných Pasek, Ján Mudroch, predseda, Pavel Jonáš, podpredseda, Ján Jonáš, mlynár, a Ján Janči, ako účtovník a pokladník. V dozornom výbore sú: Samusl Hatala, predseda, Andrej Jarábek, Ján JanSäk, Pavel Janšák, Ján Jonáš č. 115., Andrej Rýzek, a náhradní členovia: Martin Janšík, podpredseda, Pavel Jorík č. I l l a Andrej Jurek. Siaci stroj sa na valnom shromáždění predal za 615 korún, ale po licitácii sa nadhodila sporná otázka, ktorá sa do roka má riešiť ohľadom užívania sejačky.

Družstvo u nás koná svoju svojpomocnú prácu medzi ľudom. Menší úver zaobstaráva a vklady od členov prijfma po obmedzenú výSku. Ľud nemusí isf 2 hodiny do susedných mestečiek s menšími summami alebo pre menšie summy. Čas takto získaný, a i groš, môže lepšie upotrebiť. Vkladov v družstve s mesiaca na mesiac pribúda; podobne i pôžičiek. Procento na bežný rok je ustálené pre vklady 3% a pre pôžičky 5%- Mnohí však i pri takto nízkom úroku v nenašskom ústave alebo u jednotlivca radšej platí vysoký úrok, len aby ho druhí nevyrátali a tak mu ani pomôcť nemohli. Pomaly, ale napredujeme však i v tomto ohľade.

Časy máme veľmi suché. Slabé rosy. Výdatný dážď by ešte napravil jariny. Je drahota i tu, ale, tak okolnosti ukazujú, Že bude ešte väčšia. Rekvi-rovali u nás, i nasbierali voľačo múky. No vrchnost sa postarala, aby chudobnejší boli zaopatřovaní múkou. — Sená máme dobré. Krme je však málo. Pasienky slabé. Miestami budeme maf ovocie. Čerešne už máme, prvé predávali tu po 2 koruny liter. *

"

Kronika. — Peštlanska stolica proti všeobecnému vo

lebnému právu. V stoličnom výbore Peštianskej stolice 11. júna radili sa i o všeobecnom volebnom práve. Za pol štvrtej hodiny, od 10-tej predpoludním do pot 2-hej popoludní, porada bola demonštráciou proti všeobecnému volebnému právu. Hlavným rečníkom bol Štefan Palóczi Horváťh a vykladal, že i preto treba sa vzpierať radikálnemu volebnému právu, lebo ono bolo by vraj pôdou pre také účinkovanie národností, ktoré je nie za jednotný madarský národný štát, ale naopak, za to, aby sa krajina roztrhala na národnostné územia. 1 roku 1905-ho, skrze Kristóffyho, rakúska kama-rilla chcela oštastiť našu vlasť všeobecným volebným právom. Madarský národ predovšetkým potrebuje, aby volebné okresy tak boly podelené, že by z toho madarstvo malo prospech(ll). Barón Dezider Prónay spomínal i požiadavky demokracie, i novú dobu, ale zato hlasoval proti ozajstnému všeobecnému volebnému právu. Gróf Jozef Teleki hovoril, že už roku 1905, ked Kristóffy nanucoval krajine všeobecné volebné právo, každý mohol jasne vidieť nebezpečenstvá, skrývajúce sa v ňom pre Maďarov.

Pri hlasovaní 194 hlasmi (proti 33 hlasom) prijali návrh stáleho odboru, ktorý len také volebné právo chce uzákoniť, ktorým sa zabezpečí madarský národný charakter a jednota štátu i vývodiaca rolla intelligencie.

— Apponyi ministrom vyučovania? »Ma-gyarország« píše, že ak sa Apponyi pokoná s mi-nistrompredsedom Esterházym, tak v novom ka-

povedala mať. — Rada ti dám

a stromov, Smrť skoro príde popresádzať ich. Veď vieš, že každý človek má svoj strom života, alebo kvietok, podľa toho, aký je sám. Na oko sú to celkom obyčajné rastliny, ale v každom bije srdce. Bije i detské srdiečko: obíď všetky rastliny, môž' byť poznáš srdce svojho dieťaťa. A teraz, čože ty mne dáš, ak ti poviem, čo ti treba dalej robiť?

— Už nemám ničoho! — odpovedala nešťastná mať. — Ale ja som hotová ísť pre teba na kraj s veta I

— No, tam nemám čo hľadať! — hovorila ženská. — Ale daj mi svoje dlhé čierne vlasy. Vieš sama, aké sú krásné, a ja mám rada pekné vlasy. Ja dám ti za ne svoje šedivé; i také sú lepšie od ničoho.

— Len to? svoje vlasy.

A dala starkej svoje krásné čierne vlasy, za jej šedivé.

A vošla do ohromnej záhrady Smrti, kde rástly kvety a stromy: tu kvitly, pod sklenými zvonmi, nežné hyacinty, tam rástly veľké, pyšné piony, tu vodné rastliny, jedny svieže a zdravé, druhé boly polosuché, obvité vodnými hadmi stisnuté kliešťami čiernych rakov. Boly tu i veľkolepé palmy, i duby, i platany; rástla i petruška i rasca. Každý strom, každý kvietok mal svoje meno; každý kvietok, každý stromček žil ľudským životom, a sami ľudia boli rozhádzaní po celom svete: jeden žil v Číne, jeden na Grônlande, kto kde. Našly sa i veľké stromy, ktoré rástly v malinkých hrnčekoch; bolo im strašne těsno, a hrnčeky sa len len že neroztrieskaly; zato bolo mnoho i malinkých, smutných kvietkov, v čiernej zemi a obložených machom; ako vidno, pečlivé ich opatrovali. Nešťastná mať naklonila sa ku každému kvietku, i najmenšiemu, počúvajúc, ako mu bije

binete ministrom vyučovania bude on, Apponyi. To je pravda, že sa Apponyi veľmi vešia na Ester-házyho a šiel s ním v pondelok 1 do Viedne; ale roku 1917-ho neveríme, že by ministrom vyučovania mohol byt pôvodca zlopovestného školského zákona z roku 1907.

— Žaloba proti Kramářovi a Rašínovl. Proti českým politikom dr. Karlovi Kramářovi a dr. A. Rašínovi, ktorí odsúdení a držaní sú vo väzení v Môlleršdorfe, finančná prokuratúra poiala žalobu na náhradu škody v summe 6,345.950 korún. Škodu toľkú urobili štátu vraj svojím konaním. Process začne sa 27. júna pred krajinským súdom v Prahe. Žaloba je podaná na základe výroku vojenského súdu, ktorým Kramář a Rašín bol na smrť odsúdený. Podľa žaloby »isté úkazy, ktoré vyskytly sa za vojny«, majú nepochybnú súvislosť s obidvoma obžalovanými: A tieto úkazy, v žalobe terajšej vypočítané, vyžadovaly vraj určité trovy so strany štátu, o čom vojenskí odborníci podajú dôkaz.

— »Wacht am Rheln« na štátnej škole v Trieste. Triestská »Jedinost« píše, že v Trieste z elementárnej štátnej školy v ulici Sanita každý deň počuť nemeckú hymnu »Wacht am Rhein«, ale rakúsku hymnu spievajú len pri slávnostiach. V Mníchove vraj sám professor Forster priznal sa viedenským študentom, že »Wacht am Rhein* v Rakúsku je vyzývanie nenemeckých národov.

— Zastrelil farára. V Nemecku pred vojnou z altonského väzenia utiekol nebezpečný zločinec Krištof Christoffen a kradol, kde len mohol. Tak v Reepsholte vlámal sa i do kostola, a keď ho farár vyplašil, nehľadel len utiecť a zachrániť sa, ale sa obrátil a zastrelil farára. Je chytený a už i odsúdený do žalára na celý život.

— Strašné zemetrasenie. Telegramm zo San Miguela v San Salvadore oznamuje: Hlavné mesto San Salvador, majúce 60.000 obyvateľov, je úplne zničené, iste zemetrasením alebo výbuchom sopky Z Tegucigalpy zvestujú, že okrem San Salvadora zničené sú i mestá Nejapa, Suchitoto, Paimal, Amanios, Mejicanos a Queraltepeke. Druhý telegramm hovorí, že v obvode 30 míľ je všetko zničené. Obyvateľstvo táborí pod holým nebom.

— Obrí a zakrpatenej. Vo Veroně v Talian sku dedinčan Tassalvini, 6 stôp a 5 palcov vysoký, vzal si za ženu dievča tiež povestné pre svoju výšku. Hrou prírody narodily sa im dvojčatá-zakrpatenci, ktoré v dvaa^StejP roku e^te nemalý 70 centimetrovej výš^^'K^ajŠk^otec od lekárov dozvedel, že oba chlapci ostanú zakrpatení, vzal si to tak k srdcu/Že áa obesil ;\jeh% Žena sa po tom zo zúfalstva utopila. Dvojčatá\ kéa|tiež samé od pravily so sveta.

Vyzvanie tľvňŕnej. Banky 'úČatft. spoločnosti v "Ružomberku, ktoré je priložené 1c tomuto číslu na šich novín, odporúčame zvláštnej pozornosti ct. nášmu obecenstvu.

Nebeské zjavy v júni. Čím dial, tým lepšie vidíte Vegu a Herkulesa na východe. Ked vyhľadáte si smer východný a dvíhate oko od zeme hore asi na prostrednej ceste po najvyšší bod neba,

srdce, a medzi millionmi poznala srdce svojho decka.

— Toto je! — zvolala, vystierajúc ruku k malinkému belasému kvietku, ktorý smutne ovesil hlavičku.

— Neodtrhni ho! — zvolala starká; — ale staň si k nemu a, keď Smrť príde — čakám ju každú minútu — nedaj jej ho presadiť, pohroz sa jej, že jej vytrhneš druhé kvety. Naľaká sa, — ved je ona zodpovedná za ne Pánu Bohu; ani jeden kvietok nemôže byť vytrhnutý bez Jeho vôle.

Razom zapáchlo mraziacim chladom, a slepá mat sa domyslela, že zjavila sa Smrť.

— Ako si ty našla sem cestu? — spýtala sa jej Smrť. — Ako si ma mohla predísť?

— Som — mať! — odpovedala. A Smrť natiahla svoju dlhú ruku k malinkému

nežnému kvietku, ale mať zakryla ho rukami, usilujúc sa pritom nepokrčiť mu ani jediného lístka. Vtedy Smrť dýchla jej na ruky. Dych Smrti bol chladnejší od polnočného vetra, a ruky materine bez vlády sa opustily.

— Co by si sa ty naťahovala so mnou! — povedala Smrť.

— Ale Boh je mocnejší od teba! — odpovedala mat.

— Veď ja plním len Jeho vôľu! — vetila Smrť. — Ja som Jeho záhradník, beriem Jeho kvety a stromy a presádzam ich do veľkej rajskej záhrady, v neznámej krajine; ale ako ony tam rastú, čo sa robí v tom sade — ja ti nesmiem povedať.

— Oddaj mi moje dieťa! — zaprosila mať, a zalialy ju slzy; potom chytila rukami dva veľkolepé kvety a zvolala: »Ja ti vytrhám všetky kvety, — ja som v zúfanf!

— Netrhaj ichl — hovorila Smrť. — Hovoríš, že si nešťastná, a druhú mať by si urobila nešťastnou!. . .

najdete Herkulesa, keď pozorujete nebo večer asi o 9 hodine. Najlepšie, ľahnite si na trávnik hore-značky, hlavu obráteno na sever. Nad samou hlavou vidíte pekný veniec hviezd: Korunu Na pravo vidíte jasnú Vegu, medzi Korunou a Vegou je Herkules. Na ľavo je červenkavý Arktur. Po západe slnka na západnom obzore vidíte ešte Blížence; najdete dalej na východ i Raka, potom Ľva s Re-gulusom, ďalej Pannu s Klasom a celkom dole na juho-západe jasnú červenú hviezdu: Antares, pred ňou tri menej jasné hviezdy, všetko to patrí do súhvezdia Štíra. Tento patri tiež do zvieratníka. Medzi Štírom a Pannou vidíme dve nie práve veľmi jasné hviezdy: to je súhvezdie Váhy. Ako vidíme, zvieratník je teraz v lete veľmi nízko. Z neho na samom západe je tedy súhvezdie Blí-ženiec, za tým nasledoval by Býk, ale ten je už pod obzorom, tam, kde je i slnko. Toto nachodí sa tedy teraz, začiatkom júna, v súhvezdí Býka. A kalendár hovorí, že koncom mája (21 mája) je v znamení Blíženiec. Tak to bolo pred 2000 rokmi. Od tých čias sa hviezdy trochu na východ poši-nuly. — Z planét Venuša zaíne sa večer ukazovať na západe. Saturnus zapadá tiež večer asi o 10. hodine. Naproti tomu Mars a Jupiter vychodia za rána a budú v prostred mesiaca dosť blízko jedna ku druhej. Br. W.

^ " • —

Kde sa vzaly včely. Keď Pán Kristus so svätým Petrom putoval

po svete, prišli k žene, ktorá práve vyberala chlieb z pece. Pán Kristus prosil si kus chleba.

•Nepečiem pre vás!« odvrkla mu a udrela Pána Krista lopatou po čele, že mu až krv vy-striekla.

Z tej krvi Pána Kristovej povstalo krýdlaté zvieratko. Svätý Peter vzal zvieratko a uložil ho do prázdneho pňa stromu. Tam sa rozmnožily zvieratká a lietaly s kveta na kvet.

Boly to včely — z čela Pána Krista A preto sú včely čisté, sväté zvieratká, a dobr

ľudia preto ich majú v takej úcte.

Včela a čmef. Čmeľ povedal včelke: „Ty hned za rána vy

letíš z úľa a len snášaš, shromažďuješ. Prečo tak nemá? pokoja?«

»Nesnášam len pre seba«, odpovedala včela, »ale i sestrám. A moje sestry tiež i pre mňa sná-šajú med«.

»U vás teda«, hovorí čmeľ, »každý stará sa o každého, a čo jeden nadobudne, to je pre všetkých. Mne by sa to nevidelo. My čmeli sme veru múdrejší: my nehľadíme jeden na druhého; každý stará sa len o seba.«

»To že je múdrosť ?« odpovedá mu včela. »Veď práve to, že každý stará sa len o seba, je prameňom vašej biedy. Nemáte obecného skladu,

— Druhú mať? — opakovala biedna žena, a hneď pustila z rúk kvety.

— Tu máš svoje oči! — hovorila Smrť. — Vylovila som ich z jazera. Tak sa tam svietily, ale som ani nevedela, že sú tvoje. Vezmi si ich — sú jasnejšie, ako boly — a pozri hľa sem, do tejto hlbokej studne. Poviem mená kvetov, ktoré si chcela vytrhať, a ty uvidíš všetku ich budúcnosť, všetok ich zemský život. Hľaď len, čo si ty chcela zničiť!

Mať pozrela do studne: radosť bola vidieť, akým dobrodením bol pre svet život jedného, koľko šťastia a potešenia rozlieval on okolo seba! Pozrela i na život druhého: samá bieda, núdza, zúfanie a utrpenie!

— Jedno i druhé je Božia vôľa! povedala Smrť. — Zo dvoch ktorýže je kvietkom nešťastia a

ktorý šťastia? — spýtala sa mať. — Toho ja nepoviem. Ale znaj, že v osude

jedného z nich videla si osud svojho vlastného dieťaťa — všetku jeho budúcnosť.

Mať strašne skríkla. — Aký osud očakával moje dieťa? Povedz mi!

Zachráň neviniatko! Zachráň mi dieťa od všetkých tých bied! Vezmi ho radšej; odnes do kráľovstva Božieho! Zabudni moje slzy, moje prosby, všetko, čo som hovorila i robilal

— Nerozumiem ťa, — hovorila Smrť. — Chceš, aby som ti vrátila dieťa, či aby som ho odniesla do neznámej krajiny ?

Mať zalomila rukami, padla na kolená a modlila sa Stvoriteľovi:

— Nepočúvaj ma, ked prosím o niečo, nesúhlasiace s Tvojou najdobrotivejšou vôľou! Nepočúvaj ma! Nepočúvaj!

1 sklonila hlavu... A Smrť odniesla jej decko do neznámej krajiny.

Pšenica a zlato. Prihováral sa jačmeň pšenici: »Poďme ta, kde

sa zlato rodí. Ved sa nám zíde — budeme mať rozkošný život.*

Pšenička odpovedala: „Milý jačmeň, máš dlhé fúzy a krátky rozum. Čože by sme chodily za zlatom? Nech si ono samo príde po nás.«

obecných zásob, preto jest medzi vami toľko zlodejov. Už v jaseni zle je s vami a máloktorý prežijete zimu «

Priemysel, oMotl, hospodárstvo. Všade nedostatok.

Americké noviny »Bosíon American« pišu: Najhlavnejšou živnosťou bieleho plemena sú

chlieb, maso a zemiaky. Od tých troch potravných článkov závisí život bieleho plemena.

Zásoby mäsa v Europe i v Amerike sú úplne nedostatočné, ale pri náležitých poriadkoch ešte by bolo možno vydržat do roka. Pravda, musely by byť dni, v ktoré by sa mäso nejedlo. Veliké zásoby mäsa, predtým nashromážděné, minuly sa úplne. Všetko pojedly armády. Keby vojna trvala ešte rok, i armády by musely mat postné dni, a civilné obyvateľstvo vôbec muselo by sa zriecť mäsa.

Zásob zbožia jest ešte menej. My nevieme akurátne, čo je v Europe, ale v apríli francúzsky minister poľného hospodárstva povedaj, že štáty dohody, jestli ešte chcú bojovať čo len tento rok, musely by doviezť z cudziny 360 millionov bušlov pšenice. Také množstvo mohly by jej dostať v Amerike, v Spojených Štátoch a v Argentíne; lenže už ani tu nieto ničoho na predaj.

Už je v celom civilizovanom svete nedostatok pšenice, A niet nikde toľko zasiatej, že by nedostatok mohol byť nahradený.

Kukuricu tiež nemôžeme vyvážať do Európy. Ovsa jest i u nás málo.

Najhoršie je so zásobou zemiakov, a Amerika tiež nemá možnosti pomôcť Europe.

Istá vec je, že vzdelaný svet, keď za tri roky len bojoval a ničil sa navzájom, nemá živnosti, a jestli milliony ľudí, postavené teraz vo zbrani, nevráťa sa do poľnej roboty, v Europe roku 1918-ho nastane hlad. Milliony budú umierať od h l a d u . . .

N a j n o v š i e hodinky na ruku s remienkom pre vojakov á radiumové vreckové hodinky, rozšírené v 100.000 kusoch v armáde a marine, konajúce výtečné sluíby, dodáva najlepšej jakosti a najlacnejšie prvá továreň hodín HANUŠA KONRÁDA, c. k. dvorného dodávateľa v Moste č. 1479 (Cechy*. Pred nákupom objednajte gi bohato illustrovaný katalog u horejšej firmy, ktorý dostanete zdarma a franko.

Spolkové zprávy. Muzeálnej slovenskej spoločností

ClenovsM príspevky: poslali pt. pp.:

Myjavská Banka 6 korún na r. 1917. Andrej Doranský, Hladovka, 18 kor. na r. 1915-IT. Ján Zuriaň, Necpaly, 6 kor. na r. 1917.

Pre základinu na plat hustosa:

Ľudovít a Anna Koreň, Turčiansky Sv. Martin, miesto venca Jankovi Filipčovi, 50 korún. Myjavská Banka 50 kor. Ján Zuriaň 2 kor. Samuel Baláž, Nový Sad, miesto venca dr. Milošovi Krnovi, 20 kor. Samuel Bulyovszký, Hrádok, miesto venca Samuelovi Šimkovi, 35 kor. Anna a Elena Šimko-Klanica, Turčiansky Sv. Martin, miesto venca Samuelovi Šimkovi, 20 korún.

Na podporu:

Ferdinand Fafl, Ružomberok, 100 korún. Nec pálsky Úvěrný Spolok 20 kor. Záložna Čáslavská 5 kor. Miesto venca dr. Milošovi Krnovi: dr. Ján Petrikovich, Kovačica, 20 kor., dr. Ján Kohút, Turčiansky Sv. Martin, 20 korún.

Vstupné a obete v Muzeume 105 08. Turčiansky Sv. Martin 13 júna 1917.

Otto ŠTcrovina, námestný pokladník.

%

Oznam. Úctivé oznamujem veľactenému obecen-

f sívu, že som po smrti A. Fabiána odkúpil

•5 MlttóiaM, kníhkupectvo, papiernictvo > T NOVOM MESTE nad Váhom. jJä Prijmem hociaké kníhtlačiarske práce za gP mierne ceny 0 Mám na sklade slo-3̂ 8 venské knihy a obstarám i inojazyčné © j i Taktiež mám na sklade kancellárske a ĝ B školské potreby 0 Keď toto uvádzam vct. ^B obecenstvu v láskavú známost, prosím ^ * zvlášť okolitých vpp. farárov, pp. učiteľov ^ a slávne peňažné ústavy o priazeň a ^ hojnú podporu.

•J Ján Trnovský.

•t

"Vr

Í

KRYDLICE mrazu a nepohode vzdorujúce, garantované v rozličnom vyvedení majú vždy na sklade

Schulzovské parotehliarne úč. spol. v Sučanoch (Szucsány, Turóc m.).

D

Jednotriedna

BCHODNÄ ŠKOLA „eZEPEL" ipol dohľadom c. a k. ministerstva kultu)

v T E Š Í M E , Sliozsko, Franc-Jozeístrasse 18 započne nový školský rok 17. septembra

— Denné a večerné kursy pre dámy a pánov. — Prihlášky denne, aj písomne. Prospekty zdarma. Prijímajú sa i bez urijimai-ťj zkúšky, ktorí skončili

len národnú štolu. Najlepšia príležitosť naučiť sa nemecky za rok v rodinnom kruhu. Do svojho pensionátu na byt a kost

prijme direktor K a r - o l C í e p e l

je taký prostriedok na farbenie vlasov, ktorý dá červeným vla-^

som a b ade stáiu tmavú farbu. Cena 1 fľašky 1 s po-, štovými výlohami K 270 k

R u ŕ l i m l ie ružová voda, ktorá;

y U y O J bledej tvári jemnú rumeň dá. Účinok je obdivuhodný, n fľaška 1 s portom K 2 45. Objednávky! na dobierku stoja o 55 halierov vlac.j

Adressa objednávky:

JÁN GR0L1CH, Drogéria k Anjelovi, Brno 5.626 (Hořava.)

Hodinky na ruku pre vojakovi presne regulované a repasované niklové alebo oceľové K 25-—, 30 —, 35-—; B radhimovým svietiacim číselníkom K 30—, 35—. 40--. Strieborné s náramnicou K 50-—, 60 — ; 14-karat. zlaté hodinky s náramnieo* K 130—, 160.—. 3 ročná písomná

záruka. Posiela sa na dobierku Zámena dovolená alebo peniaze zpät.

Prvá továreň hodín. Hanuš Konrád, c. k. dvorný dodávateľ v Moste č. 1479 (Čechy).

Na požiadanie pošlem môj hlavný katalog každému zdarma

e. o J o o o a s o d p o v e d n á d a k o i a n i e

Za redakciu zodpovedá: Jozef Škultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consortium Matúš Dula a Spol. Tlačou a nákladom Knihtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.