VychodU tr i razy do týždňa: T utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná eeoa pre Hakósko-Uhorsko na celý rok 16 k., na pol roka 8 k.,

na Btyrť roka i k., na mesiac 1 k. 50 h.

Do cudzozemská: do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 rubľov, Ameriky 4 doll. 75 c, ostatné cudzozemsko 24 franky.

Predplatná cena na s o b o t ň a j š i e č í s l a j e :

pre Rakúsko-Uhorsko ročne i kor., pre Nemecko 4 marky,

Rusko 2 rub., Amerika 1 d. 25 c. ostatné cudzozemsko 6 fr.

Jednotlivé čísla predávajú M I po 10 h., poštou 12 h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLV. Utorok, 5. mája 1914. Číslo 52.

Ešte dlho bude takto? Na jednej strane bola slaboat, na drahej

osobovačnost — z toho pošlo pokonanie roka 1867. Či ono mohlo byt dobré? Ói jeho ná­sledky nemusely byt záhabné?

Pri akte tomto nešťastnom rakúski Nemci podporovali Maďarov; za to ako Maďari do­stali úplne do svojej moci v Uhorska velkú väčšina obyvatelstva, všetky ostatné národy, tak v tamtej polovici Slovania boli vydaní do rák Nemcom. Tam poriadok roka 1867 otvorený nezostal síce dlho, až od 1879 (Taaffeho ära) dialy sa značné premeny v prospech Slovanov, jednako, že nešťastný zá­klad ešte stojí, nuž i dnes sú všetky pomery i tej polovice monarchie otrávené vzájomnou zášfou národov.

Keď je tam tak, čože u nás, v Uhorska, kde stav roka 1867 založený sa ešte nepre­stajne doplňoval v prospech Maďarov a na ujmu ostatným? Aké sú tu následky?

V tamtej polovici monarchie panstvo Nem­cov bolo aspoň momentánne odôvodnené. Velká kultúrna sila nemeckého národa robila tlak, zpod ktorého iným národom íažko sa bolo vymaňovat; všetky tradície štátu slúžily Nemcom za podpora; oni boli silní hospo­dársky, priemyslom, kupectvom; za nich bola veliká byrokracia i tradície a nemeckost dy­nastie. Ale prečo bolo dávat Uhorsko do moci Maďarom ?

Aby úsudky naše nemohol nikto pokládat za prehnané, odvolávame sa na maďarského historika. Ešte za Márie Terezie, hoci ioh vzrast až od počiatku 18. stoletia bol velký, Maďari mali pre krajinu málo váhy. Najľud­natejšie boly severo-západné kraje, tam kvitol priemysel, odtial platila sa daň. Ešte v prvej polovici 18. stoletia ani na Dolnej zemi, na ktorej sa zakladala sila Maďarov, nebolo isté, cl zostane maďarskou. Premena v prospech Ma­ďarov začala sa až od Márie Terezie a potom od roku 1791. Marciali, ktorého máme pred sebou, hovorí, že mnohí Maďari sú pyšní na doba Ludvika I. a Matiaša Korvína, ale v tie časy o maďarskej politickej prevahe vraj ne­mohlo byt ani reči: ona začína sa až od konca 18. stoletia.1) V 19. století, už od prvej tre­tiny jeho, začal sa tvořit úradný jazyk ma­ďarský, školy praoovaly na rozvoji maďarskej národnosti: jednako čo oprávňovalo Maďarov, aby sme im roka 1867 my všetci ostatní boli vydaní do moci?

t V tamtej polovici monarchie dne3 sa nž ajlepší duchovia stavajú proti diela 1867-ho

založenému. S hlbokým presvedčením zavrhujú zásadu, že právo má ten, kto má moc. Pri nej vraj prišlo v Cislajtánii k boju všetkých proti všetkým. Národy natahnjú sa medzi seboa o vláda, a štát dostal sa pri tom na kraj záhuby., Kým sa vraj stavia moc proti moci, výsledok nemôže byť iný, ako škodné ničenie

síl, Nuž iste nedobrý stav, ale o kolko horší, občianskej vojne. Keby sa pri najbližších volbách i a strašnejší je a nás, v Uhorska, kde jeden národ dostal do svojej moci ostatné a hubí ich opotrebovaním všetkých štátnych pro­striedkov ? Školy, administrácia, súdy — všetko je maďarské á slúži k tomu, aby bolo viac Maďarov, a my ostatní aby sme mali právo života len za Maďarov pretvorení. Ohromné snmmy štátneho rozpočtu až skoro pol sto­letia s velkou dôslednosťou vynakladajú sa na tvorenie a zmocňovanie Maďarov, a hu­benie nás ostatnýoh.

K Čomu povedie takýto stav ? Stroj štátny síce ide, ale kto si je istý, že je v ňom všetko v poriadku? Čo tu budúcnosť predstavuje? Ako to dá spat najvyššie postaveným? Ci je to nie strašné pre trón, pre monarchiu?

Zraky millionov obracajú sa k novej Austrii, v ktorej by každý mohol volne žit.

J) Marczali Henrik: Magyarorazág tôrténete D. József korában. I, str. 234.

zmenilo položenie v otázkach írskej samosprávy, pro blém by predsa ešte nebol definitívne a pokojne rie­šený, lebo v ulsterskom grófstve by predsa len ostaly pomery, pre ktoré by nebolo možné exekvovat samo správu.

Sofia, 30. apríla. Včera, po veľkonočných prázdninách, Národné

sobranie zase sa BÍŠIO, aby pokračovalo v zákono­darnej práci. Na jeho ďalšiu činnost a osud právom môžeme byt zvedaví, menovite i na to, ako sa bude držat oppozícia, od čoho ďalší vývin vecí nemálo bude závisieť. Dosial zkúsili sme len tolko, že v radoch oppozície, celkovite vzatej, ani ohladom všeobecných cielov, ani obladom prostriedkov, niet súhlasu, ani disciplíny, a predsa je zrejme, že len ak na celom fronte energicky a solidárne oppozícia bude pokra­čovat, bude môct dosiahnuť ciela, ktorý s jej stano­viska a v záujme ako vnútornej, tak i zahraničnej politiky, môže byť len jeden: svalit terajšiu vládu, čo by pri malichernej väčšine, ktorú majú liberáli, tuším ani nebolo také (ažké. Toho Ba dedo Radoslavov obáva a preto vynakladá všetko, aby nakolko len možno, podoprel svoju slabú väčšinu novými hlasmi, a to dnes môže sa stať jedine na ujmu oppozicionálnych vysianeckých mandátov. Z tej príčiny už v predvelko-nočných zasedaniach zrušené boly štyri zemědělské mandáty zo sofijskej volebnej kollegie, z nich, v smy­sle zákona, bez ďalšej volby tri mandáti připadly li­berálom a jeden národniakom. A to ani nestálo moc boja, lebo oppozícia, následkom svojej rozpoltenosti,

Politický prehľad. — 4. mája.

Epiroti robia pokroky proti Albánii: obsadili celý okres Kolonie. To jest albánska vojenská sila ustupuje.

Pravda, albánska vojenská sila, to sú len žandári. Albánia má knieža, či až krála, ale vojska nemá.

Časť severného Epira, prisúdená Albánii, takto bude už bezmála v rukách epiruského ľudu, nechce "T"': '"T ľ r tľľ"ľ"ľ •"£""""*"*" y w •""PY'.r'^r ., . ." :,' . , . , . , .. nebola dosť výdatná. Dalším zrušením oppozícionál júceho prináležať k Albánii. " ... ... , • . • ** x ' ,; .

nych mandátov, liberáli dufaju docieliť aspoň tolkej väčšiny, aby nezáviseli naprosto od tureckých hlasov, čo je vec nadmier uepopulárna. Sú však i isté, chúlostivej povahy projekty, k prevedenin ktorých potrebná je pevnejšia, spoľahlivejšia väčšina. Takým problémom je, osvobodit obžalovaných bývalých slambolovistBkých ministrov, ktorí práve stoja pred dŕžavným súdom. To sa, pravda, dosial nepodarilo. Obžalovaní sú z proti­ústavného nadužívania moci a z obohacovania sa na účet dŕžavnej pokladnice. To však nevadí, že za nimi stojí vyBoká a najvyššia protekcia. U deda Radosla­vova je to pochopitelné, lebo ako vieme, i on svojho času so svojimi ministri stál pred podobným dŕžav

Irská otázka. Balfour, vodca anglickej konzerva­tívnej strany, v reči, ktorú v meste Coventry 2 mája povedal, spomínal aj irskú otázku Už vraj i niektorí členovia vlády uznávajú, že ulsterská kríza nemôže byt inak vybavená, ako oddelením Ulsteru od ostatnéno írska. Balfour hovoril, že to je jediný spôsob vyhnúť domášnej vojne.

Položenie v Mexiku. Z Mexika dochodia rozličné zprávy. Dia telegrammu z New Yorku, mexická vláda neprijala návrh Btraňy pokonávania o mier s Úniou, následkom čoho zahraničný minister Rogas, dôverník präzidenta Huertu, z'ďakoval. Iné zprávy zase ozna­mujú, že Huerta prijal návrh ohladom uzavretia pri meria. Medzi dvoma nepriatelskými štátmi vypukol nový konflikt. V Mexiku chytili povereníka americkej ~\ a A A ' ,,^. r f • u „J„"«J:í „ ' ~\l ' A " u„ vlády dr. Ryanta. Chceli ho už i popraviť pre udajné D * m 8 u d o m ' k í ° r * ich ^ odsadli na celý rad rokov špionstvo, ale v poslednú chvíľu sa ho zaujal prä'i-dent Huerta a pustil na svobodu. Pri Tampico zúria

obecného temničného väzenia, na ztrátu veškerých politických a občianskych práv atď, ale stamboloviati,

ešte vždy krvavé boje. O präzidentovi Huertovi kolujú . k t o r I a k o b v l a 8 t n e k t o m u u č e l u b o l i p o y o . a a í k v l á d e , divné chýry: aby vraj nemusel znášať za nič zodpo- ' . vednost, s viacerými vernými chce utiecť do Nemecka, j previedli ich úplné omilostenie. A tak teraz dedo Ra-kde už v ktorejsi banke udajne i deponoval 3milliony doslavov B jednej strany chce sa revanšoval, s druhej, dollárov. — Mexický generál Maas s početným voj k t o v 5 e č o k r y j e budúcnosť vo Bvojom lone i ohla-skom tiahne na hranice a chce obsadiť všetky pohra . . ... . , ,. „ . . ničnó americké mestá. Americká flotta operuje pred d o m J e h o terajšieho vladárenia... Menej pochopi-Veracruzom. telná a povážlivá je protekcia koruny, ktorá, zvláště

Zápletky v Albánii. Epiroti zaujali albánske mesto Kolóniu. Sú znamenite vyzbrojení, kdežto pre albánske vojsko len teraz objednali kanóny v Škodových fa­brikách. „Zeit" 8a dozvedá, že Taliansko poslalo do Albánie mnoho zbrane a streliva, so želaním talian­skeho krála, aby zbraň bola požehnaná pre Albániu

pri našich pomerí ch mala by stáť vysoko nad stra-stiami strán a byt vrchovnou, vlivom nepodliehajúcou ochránkyňou dŕžavnej morálky.

Je vysokozaujímavá a bulharskú justíciu, jej sa­mostatnosť a neohrozenosť v najpriaznivejšom svetle

Princ Vilhelm dôveruje, že pomocou velmocí uvedie 'ukazujúca formálna borba, ktorú jej bolo podstúpiť, zase pokoj. aby obžalovaní bývalí ministri neušli Búdu a riešenie

., . . . * ,„ . .•«• i . , •, ,.,... [demokratického Národného sobrania stalo sa skutkom. Nepokoje v Cíne. Nová ustáva poverila diktátor-

skou mocou präzidenta Yuanšikkaja, následkom č o h o ^ 1 " 1 0 0 7 z a í a n prepúšťať alebo prehadzovať s jedného celá vláda zaďakovala. j miesta na druhé, generál Savov zmizol z Bulharska a

[dlho ho darmo hľadali, aby mu doručili žalobný akt, Ulster. Ulsterské nepokoje sú pred šťastnou pre- . , -_ , „ n

menou. Anglická vláda přislíbila, že nebude trestať a F o t o m 8 a z a 8 e P r e t ' a r o v a l nemocným; dr. N. Qe-nikoho pre pašovanie Btreliva pre Ulster, naproti tomu nadiev, minister zahraničia v terajšom kabinete, kŕčo-8ir Edward Garson ochotný je 8 ministerpredsedom vite sa držal ministerského kresla a konal všetko Asquithom vyjednávat o mier. Balfour hovoril v Co­ventry, že je potěšitelné, že vláda nahliadla, že ul- ; možné, aby súd zmaril, ale všetky jeho a iných ná-sterskú krízu možno riešiť jedine osamostatnením m a D V stroskotaly sa na pevnosti sudcov. Ulsteru od ostatného írska. Inak nemožno predísf Dŕžavný súd záleží z 24 členov, z nieb, de jure,

je 12 členov najvyššieho kasačného súdu a 12 vyvo­lených žrebom zpomedzi predsedov okružných a ap-pellatívnych súdov. Začiatkom februára (at. st.) dŕžavný súd začal zasedat v historických v tom ohlade miest­nostiach SlavianBkej Besedy. Nebolo pomoci: všetci obžalovaní Ba dostavili. Daná im bola široká svoboda slova, aby predniesli, čo vedia a môžu proti svojmu súdeniu. Generál Savov hovoril proti kompetentnosti dŕžavného súdu, lebo vraj OD, ako vojak, môže byt súdený len vojenským súdom. Dr. Genadiev, výborný rečník, medziiným hrdo zajavil, že neprichodí ako ob­žalovaný, ale ako žalobník, a v nekonečných rečiach snažil sa dokázat, že žaloba je bezpodstatná a že tedy process treba zaBtavií. Keď už všetci obžalovaní a ich obhajcovia vyčerpali celú zásobu svojich dôvodov proti Búdu, súd sa utiahol k poradám, trvavším hiekolko dní. Nemalá bola napnutost nielen medzi obžalova­nými, ale i v obecenstve. Konečne súd vyhlásil, že prednesené „dôvody" sa zavrhujú a process že pôjde Bvojou cestou ďalej. Žatým následovaly velkonočné prázdniny.

Náhoda chcela, že včera nielen Národné sobranie, ale i dŕžavný súd začal znova zasedat. Pristúpilo sa k čítaniu žalobného aktu, čo vraj asi 10 dní potrvá, tolko je nahromaděno materiálu a samé pojednávanie že sa predĺži až do jasene, čo je možné, ved len svedkov bude asi 1500. Akokoľvek Ba to však skončí, final v prípade odsúdenia, jestli dedo Badoslavov do toho času sa udrží pri vláde, zdá sa byt istým a znej e jedným slovom: amnestia...

De profundis.

Krajinský snem. — 1. mája.

Predsedá Elemír Simontsits, potom Karol Ssász. Predmety: Bežné veci; podrobné rokovanie o roz­

počte ministerstva poľného hospodárstva. Beferent Ján Pirkner vysvětloval, čo je v roz­

počte a odporúčal bo snemovni. Barón Jmrich Ghillány, minister polného hospo­

dárstva, vykladal zásady, ktorých sa pridŕža v svojom úrade.

Hovorili: Julius Bujanovics, Zoltán Szilassy, Alexander Sztrányavszky, Pavel Szász, Karol Ma­gyar, Ján Baross, Elemír Jakabffy — všetci za roz­počet.

Ferdinand Juriga, polemizujúc s Barossom, ho­voril proti nadmiernemu podporovaniu a krieseniu historických rodín. Eed jedna haluz vysychá na strome, treba pěstovat druhú, budiacu nádeje.

Práve i z nedávnej minulosti máme príklad, ako napredujú národy. Tu je Bulharsko. Spytujem sa, ct. snemovňa, ktorá tam trieda a na akom základe viedla tie velké, svetohistorické boje? Bolníci. Ako? Demo­kraticky. Sedliak môže i za tri-štyri týždne spávat vonku, v svobodnom, na chladnom bojišti a zvítazí. On vie žit a mriet za kúsok svojej zeme, možno inak, ako iný ?a svojich tisíc jutier.

Tam je velké a mocné Rusko. Eed chce dosiah­nuť Bvojho ciela, čoho používa posledného času? Na tých nesmiernych priestranstvách od pät rokov roz­delili roľníkom, nádenníkom, robotníkom a malým gazdom 17 millionov O kilometrov zeme . . . Proti

všetkému možno postavit silu a moc, ale roľnikova sila je, ako hučiaca voda, ako vyliaty Dunaj, pred ktorým sa nezachráníš.

A u nás roľníctvo slabne a hynie... Prečože by nemohol i u nás štát skupovat majetky a parcellovat ich? (Minister Ghillány: To je náš plán.)

Peniaze, ktoré by veľkostatkári utŕžili za svoje majetky, mali by dat do priemyselných podnikov... Jestli anglickí magnáti môžu byt priemyselníkmi, jestli gróf Harrach nehanbí Ba byt sklárom, prečo by u nás Andrássovci, Zichovci alebo Széchényovci ne mohli založit, povedzme, fabriku na drôt?

Kritizuje učebný plán, školské poriadky. Už v elementárnej škole bolo by vyučovat hospodárskym veciam. Každá škola mala by mat kus role, a u nás zrušené sú už i školky.

Upozorňuje ministra na české hospodárske školy. I nám veru sú potřeb aé hospodárske školy, ktoré by nevychovávaly panských služobníkov, išpánov, ale z ktorých by sa učeníci vrátili obrábät rodičovské pole.

Chváli ministra pre slovenskú hospodársku školu v Širokej, v Orave. Chváli, že v tomto rozpočte jej potreby sú zvýšené BO 40.000 na 70.000 korún. Vôbec žiada pečovat o dedinu.

Vytýkal, že v rozpočte niet položky na regulo­vanie rieky Moravy.

Pripomína i nariadenie ministra Jankovicha o vy­učovaní náboženstva v materinskej reči a prijíma roz­počet.

— 2. mája. Pri ďalšom pojednávaní rozpočtu ministerstva orby

Hugo Krolopp vo veľkej reči pozdravil rozpočet. Minister Ghillány odpovedal na jednotlivé reči.

Proti prechmatom na poli liehového odanenia vláda bránit sa bude ustanovením zamieňajúcich štátnych úradov. Ohľadom dovozu živého dobytka chce vláda zachovat terajší stav. Udržanie veľkých majetkov je veľavýznamne i v záujme malých majetkov. Na ko­lonizáciu vynaloží vláda asi 25—30 millionov korún.

Snem rozpočet vo všeobecnosti i v podrobno­stiach prijal.

Nový podesta vo Fiume. Len nedávno vyvolila fiumán8ka rapprezentanza za mešfanostu Richarda Zanellu, ale kráľ voľbu nepotvrdil. Chceli ho nanovo volit, ale sa osvedčil, že neprijme kandidáciu. Vyvolili teda jednohlasne Fraňa Corossaca, ktorý voľbu prijal, ale je otázne zase, či ho kráľ potvrdí.

Rímsky kardinálsky sbor. Všetkých kardinálov je 66, 34 Talianov a 32 cudzích, a síce 7 Francúzov, ô ámerikánov, 4 Spanielci, 4 Angličania, 3 z Ra­kúska, 3 z Uhorska, 2 Nemci a po jednom z Portu­galska, Hollandie a Belgicka. Taliani sú tela vo väč­šine, niet výhľadov, aby sa časom na pápežský stolec dostal iný ako Talian. Teraz zaplnia tri kardinálske miesta, Medzi kandidátmi vážne spomínajú aj uhor­ského primasa dr. Jána Černocha.

Chýrnik.

BESEDNICA. Ujo kaplán.

V niektorej obci na Horniakoch medzi vysokými vrchami nežnou láskavosťou tak volajú kňazov.

I tento ujo kaplán — o ktorom sa zmieňujem — tiež bol kňazom veľkých snov, s veľkými, do seba pozerajúcimi očami. Tak zabudli naň medzi tými vel­kými vrchami, ako zlaté zrnko v podolku vrcha. Nie­ktoré vynesie haviar na povrch a tam sa skvěje v žiari slnečnej k obdivu tisícich. Niektoré zabudnú v prachu vrchov a len oko Stvoriteľovo teší sa v ňom.

I uja kaplána s jeho zlatou dušou zabudli v po­dolku vysokých vrchov a z krásnych plánov, zo žia­rivých snov nezostalo mu iné, len malá kaplánka. Len malá izbička vápnom omazaná, s úzunkým mre­žovým oblokom, ktorú len kedy tedy osvietil niektorý lúč slnečný tam zablúdivší, ktorú cez mesiace ubíjala dlhá, jasenná pŕška a do ktorej vkrádaly sa bľadé červánky včasného súmraku vysokých vrchov so smut­nými, do čierna prechodiacimi tôňami. V malej izbičke bol šifonier, posteľ, polica B ohromnou kopou kníh, stôl B polámanými nohami, porozhadzovanými písmami a listami, v kúte truhla, zakrytá drsným pokrovcom, na stene kríž, s krotkým porozumením pozeraj úci na chudobu izbičky, a mnoho-mnoho boľostných pamiatok z minulosti.

Lebo len minulost bola jedinkou návštevou tejto malej izbietky... Ozaj, ešte ktosi. Jedna kvapka bě­losti zpomedzi mnohej černoty — jeden úsmev do veľkej přísnoty — malá apečolka" v bielom rúchu a B usmievajúcimi očami.

Oslava Zriniho a Frankopána v Záhrebe. Na výročitú pamiatku popravenia Zriniho a Frankopána bolo slávnosté rekviem, na ktorom prítomné boly sokolské spolky a universitná mládež. Správcovia stredných škôl nepustili žiactvo na slávnosti, prečo pred mnohými školami demonštrovali, vnikli do sieň vyššej dievčenskej školy a vyzvali dievčatá, aby opu­stily vyučovanie. Správa napokon prepustila dievčatá.

Proti Maďarom v Bukurešti. V národnom rumun­skom divadle predstavili divadelný kus Oktaviana Gogu „Domnul notár" — Pán notár, — v ktorom je reč o prenasledovaní Rumunov v Uhorsku. Obecenstvo počas predstavenia hlučne demonštrovalo proti šovi­nistickej a maďarizačnej politike uhorskej vlády.

Vo Viedni shabali anglickú knihu. Zo Steedovho pera vyšla toho času kniha „The Habsburg Empire". Štátny fiškalát vo Viedni skonfiškoval knihu pre proti-dynastické a protimonarchistické tendencie. Ale iste pozde, lebo kniha je už dávno na knižnom trhu a predali jej veľmi mnoho.

Kossuth fažko chorý. Zdravotný stav Fraňa Kos-sntha je natoľko povážlivý, ako doteraz ešte nikdy nebol. Jest vôbec nemôže, oslabol natoľko, že by ope­ráciu ani nevydržal, okrem lekárov nepripustia nikoho k nemu. Brata Teodora zavolali telegraficky z Talianska.

Malé, bělovlasé dievčatko kostolníkove, ktoré ujo kaplán pred štyrma rokmi pokropil krstnou rosou Je­žiškovou a ktoré pomaly navyklo krotkému hlasu uja kaplána. Pochodila celú izbu, malými ručičkami po­roznášala veliké, múdre knihy, a červené jej perný mnoho džavotaly bľadému kňazovi do ušú.

Ale teraz sa neopováží žvastat. Tušiaca jej du­šička pocítila, že sa tu čosi stalo. Ticho čupí na dre venej truhle, bosé nohy priliehajú k drsnatému ko­bercu a veľké belavé jej oči s rozmýšľavým zadivením pozerajú na uja kaplána. Ujo kaplán dnes jej nedal cukríkov, neukazuje jej obrázkov a nerozpráva o an­jelikoch. Sedí pri stole a meravým pozorom hľadí na písmo. Na riadky biskupove, že „nemôžem vyplnit tvoju žiadosf, nepřeložím ta, synku, len ostaň tam v malej dedinke, medzi vysokými vrchami".

A ako pozerá, tmavé trpkosti vkradnú sa mu do duše v zrieknutí sa uspokojenej. To sú trpkosti ztra-tenej poslednej nádeje, čo teplé city spokojnosti za-chladia v boľastnú vzdorovitost

— Nie, neostanem, nie, nie, tento raz niel Už dost bolo, dost I Zadusí, umorí ma tá dedina, preč, preč z nej . . . Napíšem mu hneď, zaraz, otče môj, ja idem, a nech sa robí čo chce, ja idem.

A už sa chytil pera. To je novým energickým posunkom k požehnávaniu privyknutej ruky. A niet nikoho, nikoho na tom šírom svete, čo by láskavé zadržal túto ruku, čo by pohladil čelo vybľadlé na Bmrt, a čo by zbadal slzy rozjatrenej rany tam pod trasúcimi sa mihalnicami? Nikoho? Nikoho?

— Ujo kaplán! Drahý — no, neplač Pečolka ta rada.

A ujo kaplán odloží pero. Tedy predsa je niekto? Hlas mu zaviazol:

Výklad p r o g r a m o m slovenskej národnej strany.

Sostavil Joeef Qregor. (Pokračovanie.)

Pomôct proti veľkej zadlženosti pozemkov na našich stranách pripadne slovenským bankám a zvláště nádejnej hypotečnej banke. Hypotečným ústavom, Hypotekárna ktoré s minimálnym ziskom napomáhajú banka zmenšenie dlhov hypotečných, štát má slovenská, zabezpečit zvláitne výhody, menovite poskytovaním bezúročných kapitálov. Ich snahou má byť splatenie hypoteč­ných dlhov umožnit lacnými amorti­začnými plánmi. Lenže terajšie naše ústavy kapitále svoje i sverené nemôžu viazať do dlhodobých pôžičiek amorti­začných, nakoľko vklady sú hocikedy vypovediteľné. Ačpráve niektoré banky naše pestujú už i teraz obmedzene tento . spôsob úvera, predsa účinné zasiahnutie do vyviazaní dlhov pozemkových bude možné len po založení hypotečnej banky, vydávajúcej zástavné listy, ktorá by prípadne i od ostatných ústavov pre­vzala a přejímala amortizačné pôžičky.

Napomôcť lacný osobný úver, po­skytovať krátkodobé roľnícke pôžičky na ciele prevodzovacie, povolané sú úvěrné družstvá (Raiffeisenky), zakla­dané i po menších obciach, ale orga- Uvemé nicky sdružené, aby si prebytky a po- družstvá. treby vzájomne vyrovnávaly. Úvěrné družstvá majú ešte i úlohu sosbierať všetky drobné hotovosti, ležiace teraz po truhliciach a komorách, dosahujúce iste milliony, a oddať ich v službu verejnosti.

Spojené Štáty Americké, odkiaľ do-chodí ročne k nám okolo 20—25 mil­lionov korún ročne, stavajú sa čím dial, Politika tým prísnejšie proti dosťahovalcom. Spojených Naša vláda miesto hospodárskych a Štátov kultúrnych prostriedkov, spôsobných proti vysfa-k zamedzeniu vystahovalstva, chápe sa hovalcom. nerozumných policajných ustanovení. Poriadky americké čiastočne veľmi obťažia, čiastočne znemožnia dosťaho-vanie z Európy. Týmito obmedzeniami budú postavené vyššie hrádze i našim vysťahovalcom slovenským, zároveň však prinúťa už tam žijúcich Slovákov povolať k sebe i doma žijúce rodiny užšie, ženy a deti, — a takí nielen

— Pečolka... Pred dlhou, tenkou postavou v čiernom rúchu

tak stojí tam ten anjel v bielych šatách ako malý biely kvietok v úpätí vrchu spiaceho v noci. Malé jej ramienka ovinú sa okolo šije kaplánovej, zlaté jej vlasy zaskvejú sa na tmavom talári.

— Prečo plačeš? No, neplač. Neplač, ujo kaplán. A zarmútený kaplán sa usmeje. A tento úsmev, ako teplý vánok jarný, pohladí

zachladené city. — Pečolka — tedy ma rada? — Pečolka ta rada, veľmi rada. Nuž, prečože

plačeš, ujo kaplán? — Bolí ma, Pečolka. — Čo ta bolí? — Tu ma bolí, anjelik môj. Tam ukázal, kde tieto trpké vlny zápasily BO sebou

a s ním. Pohľad Pečolkin, lesknúci sa sústrasťou, uprel sa na to miesto, a toto malé dievčatko bližšie sa pri-túlilo k tomu veľkému mužovi. Biela, malá jej poBtava tak sa pritúlila ku tmavým záhybom, ako dennica ku noci.

— Ozaj ta boli? — Naozsj. — Veľmi? — Veľmi. — I apinka často bolieva hlava. Vtedy mu ma­

minka donesie vody a Pečolka ho bozká a viacej ho nebolí. Ty nemáš maminky?

— Nemám. — A Pečolky? — Nemám. — Nuž, kto ti donesie vody, keď ťa bolí? — Nik.

že sa viacej nevráťa, ale ani peňazí nebudú posielať domov. Takto sa zapchá prameň splácania dlhov roľ­níckych a vhodným úverom treba sa nám zavčasu postarat o existenčných podmienkach nášho rolnictva. Nesmieme zabúdať, že zem je pre nás dôležitá nielen ako výrobný prostriedok, ale i ako sídlo národa nášho. Preto obľah-Čenie pôdy od dlhov je eminentne prvo­triednou podmienkou jestvovania nášho. Umožnením hypotečných amortizačných pôžičiek obľahčf sa parcellovanie vel­kých majetkov v záujme roľníctva, a ParcellO-preto banky naše aspoň zčiastky a na- vanie teraz v obmedzených rozmeroch majú veľkých kapitále svoje upotrebovať na skupo- pozemkov, vanie väčších majetkov, a odpredávať ich po slušnej cene podelené. Zvláště orná pôda, lúky a pasienky zasluhujú pritom pozornosti.

Poisťovanie vecné (úrody, príbytkov, hospodárskych stavísk, hospodárskych Poisfovanie strojov atct.) má byt vykonávané svoj­pomocným sdružením.

Uznávame, že hospodársky i soci­álny pokrok možný je v každom štáte len tak, jestli obyvateľstvu zabezpečí sa dobrými školami pokrok kultúrny, jestli je daná obyvateľstvu možnosť už v školách dostatočne vzdělat sa vše­obecne, ale i odborne. S ľútosťou mu­síme zistiť, že u nás pomery školské Školstvo sú čo najhoršie. Štátne orgány, ktorým vôbec sverené je školstvo, namiesto toho, čoho pädagogické zásady vyžadujú, vy­týčily si za účel pravý opak, ba voskrz nemravný cieľ odnárodňovania, a správna výučba reálnych vedomostí ustúpiť mu­sela favorizovanej jednej reči, na škodu štátu. Poneváč my sa Btaviame na čisté pädagogické zásady, vyslovené veľkými pädagogmi Komenským a Pestalozzim, domáhať sa chceme zmeny terajších zákonov a nariadení o školstve v tom smysle, že štát, utvorený a udržovaný všetkými národmi krajinu našu obýva­júcimi, má rovnou mierou merať vše­tkým národnostiam. Preto žiadame si:

aby štát zakladal detské opatrovne vo všetkých obciach pre deti 4—6-ročné, bud celý rok trvajúce, alebo aspoň cez mesiace počas poľných prác, aby matky zbavené boly starostí o deti. V školách týchto nech je užívaná je­dine materinská reč detí;

aby všade tam, kde jestvujúce cirkevné alebo obecné Školy ľudové sú neprimerané počtu žiakov, zakladal a udržoval štát také. Vo všetkých ľudo­vých školách cirkevných, súkromných ako i štátnych, nech sa vyučuje vý­hradne v reči tamejšieho obyvateľstva. V obciach, kde inorečoví tvoria aspoň 25°/0 obyvateľstva, alebo vo značnějších obciach, kde detí inorečových je toľko, že dostačajú pre školu, nech je štát povinný zakladať a udržovať osobitné ľudové školy s vyučovacou rečou ma­terinskou. Súkromným udržovatelom škôl nech sa zákonom zabezpečí právo určovať reč vyučovaciu, a toto právo

nemá byt skracované nijakými vedľaj­šími podmienkami. Zároveň žiadame zavedenie pädagogickejšieho systému výučby a v krajoch roľníckych už v školáoh ľudových viac pozornosti ve­novať vyučovaniu známostiam prírodo­vedeckým a počtárskym. Deti sa majú vyučovať takým spôsobom, aby sa v nich vzbudila túžba za vzdelaním, a to i po zanechaní škôl;

aby i v pokračovacích školách uplatnily sa vyše j uvedené zásady. V obciach roľníckych pokračovacie školy nech sa všade zaměněné na po­kračovacie hospodárske školy (lebo Školstvo teraz sú také len na papieri) so zvlášt- hospo-nym zreteľom na malé a stredné roľ- dárske. níctvo. Výučba v týchto školách nech je sverená osobitným učiteľom, pre ktorých v učiteľských ústavoch nech sa primerane zmení vyučovací plán. Dokiaľ bude umožnené takéto rozmno­ženie učiteľských síl, nech sa pre uči­teľov ľudových škôl zavedú zvláštne kursy s primeranou látkou. K týmto hospodárskym' školám nech sa z ma­jetku obce všade pridelí školská zá­hrada a pokusné pole, aby žiaci i prak­ticky mohli sa učiť.

(Pokračovanie.)

Umenie, veda a literatúra. Stráž na Sione. Vnútorno-missionársky list pre

slovenských evanjelikov augš. vyznania. Ročník XXII. Číslo 9. V Modre, 1. mája 1914. Vychodí dva razy za mesiac. Predplatná cena: 2 koruny na celý rok. Všetky Jisty a dopisy, týkajúce sa časopisu, prijíma redakcia na Bukovci, p. Brezová (Nyitra m.) Pred-platky, peňažné zásielky a reklamácie prijíma a vy­bavuje administrácia v Modre (Modor, Pozsony m.). Tlačou kníhtlačiarne Šimona Roháčka v Modre.

Evanjelický Posol zpod Tailor. Ročník IV. Čís. 11- V Liptovskom Sv. Mikuláši, 3. mája 1914. Vy chodí každú druhú nedeľu v Liptovskom Sv. Mikuláši. Redaktor Vladimír P. Čobrda, farár a dekan v Smre-čanoch. Hlavní spolupracovníci: Ján Bezek, farár v Liptovskom Sv. Petre a Ján Jamnický, farár nem.-fupčiansky. Vydáva spolok „Tranoscius" v Liptovskom Sv. Mikuláši. Rukopisy posielajú sa redaktorovi, pred-platky spolku „Tranoscius". Predplatná cena 2 kor. na celý rok, pri hromadných objednávkach K 150, do Ameriky 3 kor. (70 centov). Tlačil F. Klimeš v Liptovskom Sv. Mikuláši.

Osení, knihy mladých čtenáříi. 55. Slovenský Sborníček. Sestavil dr. Fr. Tichý. F. Topič 1914. Stráa 92. Zo slovenského obsahu: Slovenské spievanky. S'imuelTomášik: Hej Slováci. Samo Chalúpka: Zabitý, Ján Ealinčák; áko sa bavily deti. Ivan Krasko: Šest hodín je. Jozef Gregor—Tajovský: Prvé hodinky.

| Hviezdoslav: Chudobná som. To je jaro. Svetozár | Hurban-Vajanský: Vajanské vatry. Martin Kukučín : i Z teplého hniezda. (Chybne je vytlačené „z toplého") ]Andrej Sládkovič: Ctibor. Cena 80 halierov. Dostatú nakladatela F. Topiča v Prahe, Ferdinandova trieda číslo 17.

Listáreň. Poslali mi pt pp.:

Stav K Mikuláš Csjda, Turčiansky Sv. Martin . , Gregor Uram, Liptovský Sv. Mikuláš . . , Jozef BohúĎ, Biely Potok „ Ján Hrušovský, Nové Mesto n/V a Matej Berger, Samarkand . Marienka Lackova, Liptovský Sv. Mikuláš „ Juraj Nôta, Nový Sad , Emil KĎazovič, Nižný Kubín „ Ján Hlavaj, Turčiansky Sv. Martin . . . . , Michal Cesnak, Kulpía „ Ján Palic, Kochanovce , Gustáv Šuhaji k, Krupina „ Jozef Hrobárik, Puchov „ Martin Braxatoris, Senica a Jozef Inštitoris, Hodruša „ Samuel Sekan, Pukanec „ Eduard Greisinprer, Petrovec , Lajo Vanovič, Turčiansky Sv. Martin . . a Dr. Milan Kohút, Žilina a Pavel Štarke, Turčiansky Sv. Martin... „ Ján Janček St., Ružomberok „ Dušan Viest, Bánovce a Miloš Pietor, Turčiansky Sv. Martin . . . , Jozef Miko, Liptovský Sv. Mikuláš.... „ Jozef Capko, Turčiansky Sv. Martin . . . a Ján Štepita, a „ a . . -11 Miloš Tdomka, „ a „ . . . n Samuel Simko, „ a , . . . „ Pavel Halaša, „ „ a . . . a Ján Galanda, a a a . . . „ Pavel Buocik, „ s „ ... 9 Franko V. Sasinek, Algersdorf „ Marta Vladařova, Turčiansky Sv. Martin a

Dr. Ján Múdrou, a • . » » Blažej Bulla, „ » » » Dr. Jozef Minárik, Bytča a Ladislav Moyš, Haligovce a Vendelín Húska, Sp. Stará Ves a Štefan Ogibovič, a „ Spišiak a Ferko Kralovanský, Sp. Stará Ves . . . . a Ján Straka, Turčiansky Sv. Martin . . . . a Tatiana Štefanovičová, Turč. Sv. Martin „ Štefan Šenšel, H. DaČolôm ,

— A kto ta bozká? — Nik. — A kto ťa rád a kto ti utre oči, ked plačeš? — Nik. Pečolka zamlkla a stiahla čelo. Jej dušička ne-

mohla pochopit, čo počula. Ako môže byt niekto, kto­rého nepoláskajú, ktorému neutrú slzy. Pre jej hla­vičku sú to také ťažké myšlienky, že si ju ustaté oprie o prsia ujca kaplanové. Jej prsty, rozmýšľajúc, zahrávajú sa s drobnými gombičkami a tu zastanú pri srdci uja kaplánovom.

— Tu ťa bolí, ujo? — Tu, anjel môj! — Počuj, ujo, ja viem, prečo (a bolí. Lebo ti

zavreli dvere. — Č-0-0? Co hovoríš, Pečolka? — Že ti zavreli dvere. — Kedy? Aké dvpre? — Vieš, ujo, Pečolke sa snívalo. Ja viem, čo je

to: snívať. — Co? — Keď spíme, Pečolka mnoho vidí; krásno, čer­

veno, anjelikov a všetko. A Pečolka snívala a apinko ťa nevidel a zaprel dvere.

— No a? — A Pečolka sa zobudila a zľakla sa, a to ja

veľmi bolelo a plakala. Maminka hovorili, nič to, len trochu bolí, lebo Pečolka sa chytro zobudila.

— A vtedy ta nebolelo? — Ale bolelo, lebo Pečolka plakala a hnevala Ba

na mrzké dvere, prečo zobudily Pečolku. Vtedy Ba apinko zasmial a riekol: Vy mrzké dvere, zato vás otvorím, a otvoril ich a i Pečolka sa smiala a nepla­

tia, ani ju nič nebolelo Však i teba preto bolí, ujo?

Kňaz neodpovedal. Mlčal a hlbokým pohľadom nazrel do seba a z nesúvislých detských slov vyňal hlboké pravdy.

— Pravdu má Pečolka. Tu v malej izbičke boly skvelé dvere a boly otvorené. A ujo kaplán chcel íst preč

— Kde? — Preč, preč na kvetnaté polia. Kde niet vel­

kých vrchov, ale vidno since a celý svet. A ujo kaplán tam chcel ísť, aby vystavil jeden velký-veľký kostol.

— Veľký? — Velmi veľký. Utešený, krásny. Aby sa skvel

na daleko a aby ho videlo mnoho-mnoho ľudí a aby jeho veža siahala až do neba.

— Kde je Boh ? — Tam. A hviezdy sa usmievaly a volaly uja a

i ľudia ho čakali a ujo odišiel a — vieš čo Ba mu stalo, Pečolka?

- C o ? — Zavreli pred ním dvere. Tie skvúce dvere.

Zavřely pred ujom a ujo Ba zobudil. — A preto ta bolí? — Preto, Pečolka. — Nuž otvor tie dve. — Nemožno. — Nuž klop. Aj apinko, keď príde domov,

klope, aby ho pustili. Klopal som Pečolka, a neotvorili mi.

— A preto (a bolí? — Preto. Pečolka sa rozmýšľavo zamlčala. Nachýlila Ba ku

srdcu kaplánovmu — a naraz chytro odňala hlavičku. — Ujo, tu ozajstne klope 1

12.261-66 10— 10 — 10— 10— 10 — 10— 10— 10— 10 — 10— 10— 10 — 10— 10— 10— 10— 10— 10— A R ­I O ­SO— 10— 10— 10— 10— 10— 10— 10— 1 0 -10— 10 —

175— 10— 20 — 10— 10— 10 — 10 — 10 — 10— 10— 10— 10— 10—

Spolu K 12.906-56 M a t ú š D a l a .

Poslali mi p. t. pp.: Stav K 1.945 23 Jozef Nedobrý, Senica „ Adela Groeblová r. Štúrova, Holič, miesto

venca Vladimírovi Hurbanovi „ Dr. Ivan Zoch, Modra, miesto venca svojmu

bývalému žiakovi Vladimírovi Hur­banovi

Pavel OrBzágb, Nižný Kubín Filiálka Sporiteľne v Pivnici a Hhs" cestou Jána Pankucha Samuel Buľovský, Hrádok Ján Diežka, Nižný Kubín, Jozef BohúĎ, Biely Potok Matej Berger, Samarkand Martin Bruxatoris, Senica Dr. Dušan Halaša, Turčiansky Sv. Martin Ján Obuch st., Štubnianske Teplice . . . .

10—

12 —

10'— 10— 2 0 —

200— 6 —

10— 2 —

10— 4.—

10— 5 —

Spolu K 2.254 23 M a t ú š D u l a .

— Naozaj? — Naozaj... Nuž čo to klope ? — Srdce. Pečolka otvorila oči: — Srdce — ? — Áno. — Nuž tu je Brdce? — Áno. — Nuž tedy tu je Ježiško. Akousi vážnosťou podivnej krásy znely tie slová

z úst, dietata. Z úst maličkej do srdca uja kaplánovho. A to Brdce Ba zatriaslo.

— Ježiško. — Ježiško, avšak? Maminka hovorila, že v ujo­

vom Brdci je Ježiško. Je to pravda, ujo? — Pravda 1 — Skutočná? — Skutočná! — Nuž tak tam Ježiško klope. A duša dietata zachytila sa do vlastných slov.

A jeho oči zažiarily usměvavým leskom. — Ujo ja už viem. Ježiško klope na dverách,

aby otvorili, aby (a nebolelo a aby si neplakal. — Však, ujo?

— Ujo. drahý ujo, no neplač už . . . — Neplačem, anjel môj Oči kaplanové žiarily radostou, lebo už otvoril

dvere. Prišiel dna Ježiško, a preto ujo kaplán až nechce íst preč, ale tu ostane pekne-krásne v malej izbietke, medzi vysokými vrchami.

Prel. I. Or. Orlov.

Najnovšie. 5. mája.

Jeho Veličenstvo na 4. mája mal noc, trochu kašlom znepokojovánu. Bulletin znie: Katarrälny stav Jeho Veličenstva je vždy rovný. Po obede král pre cbádzal sa v malej gallerii paláca. Kerzl, Ortner.

Poneváč král nemôže ešte do palácovej kaplnky, prälát Seidl slúžil v nedelu omšu v kabinete kráľovom.

Jeho Veličenstvo vymenoval rábskeho biskupa (Ír. Leopolda Váradyho za arcibiskupa kaločského,

Do Rjeky přišly anglické koráby „Warrior" a Gloucester".

V Krajové (Rumunsko) lapili troch ľudí, podo zrelých v špionstve. Lapení majú byt uhorskí poddaní

Nad chorým Kossutbom bolo lekárske konsilium Nemecký cisár odplával z Eorfu.

Oznámenie 0 massy.

0 1 > o h o d L n . é z p r á v y . Pešt, 2. mája.

Ceny vo velkom. M ú k a pšeničná. Priemerné ceny boly (z Peěf

bndína za 50 klg. brutto za netto i s vrecom): Ô. 0. 1. 2. 3. 4. 5. 6.

k. 2080 2050, 19-80 19-30, Č. 7. 7Vt 7*/, 8.

18-90, 18-30, 17-70,

Ik. 17-20, 15-50, 14-10, 7-40.

Otruby drobné k. 5-60, hrubé k. M ú k a ražná . Ceny:

č. 0. 0/1 I. I/B. n.

580.

II./B. III. k. 16-50, 16-10, 15-60, 15-—, 14-50, 12-60, 10-35

Otruby ražné k. 5*70. Všetko p o 5 0 k i l o g r a m m o v . P š e n n á kaša. Ceny: č. 0. 1. 2. 3. 4.

Strova. Fazuľa velká biela k. 10-50—•—. biela okrúhla k. — • 11-50, brnavá k.—-—10-25, pestrá k. —-—9-75, drobná k -—12-50, cudenák. —•—, Hrach korún 32-- •—, lepší —•• •—, lúpaný k. 42- 52— Šošovica uhorská k. — — 35 — rakúska a ruská po k. 60- •— Mak k. — •— —•—62-— Rasca hollandská korún 78- •—, uhorská k. —• Konopné soma korún —• 2.— za 100 klg.

Semená. Červená ďatelina korún 56-—70—, Lucerna korún 42- 67- Bôľhoj k. 49-58-— Všetko za 50 klg.

Ľ a d n í k (vika) k. 9- 950. — Mohar k. 10-25—10-75 za 50 kilogrammov.

Suchý k r m : stlačené seno korún Btlačená slama k. 1-60-2 — za 50 klg.

Svinská m a s t bola po k. 138-

3-50 4-25,

Slanina */100 za 100 klg.

k. 126-— V 1 0 0 k. 114-

Slivky. Srbské garnitúry po korún 24'50—43-—, bosnianske k. —• • za 100 klg.

L e k v á r domášny transito po k. —•———•— f srbský 32. *—, bosniansky —• •— za 100 klg.

Z e m i a k y : biele k. -, žlté k. —•- biele k.

ružiaky

rožky — P e t r o l e j : Fiumánsky White-Star kor. 37-—,

fiumánsky Standard-White k. 35*— per 100 kilogr. netto so sudom.

S p i r i t u s : raffináda v Búdkoch bez dane korún 66- •—, odanený raffinovaný k. —•— denaturovaný k.

Olej řepicový k. za 100 klg. Cukor . Viedeň. (Úradné kursy viedenskej bursy).

Cukor (100 klg.): Surový, z Ústia nad Labem korún 21*40 prompt, k. 22-05 '— per október—decern ber; moravský tovar korún — '• •— prompt, 21'35 per október—december.

Ako možno celkom vyliečiť prácnu nemoc, sornársky kaše l a asthjnu, to sdelim každému zdar­ma. Dopošlite si frankovánu obálku pre odpovedi na Pani B. Koleuská, Vršoviee č. 383 u Prahy, Cechy.

25 a o b a a l i I n z

Následkom poverenia výboru konkursnej niassv majetkovo upadnutého dlžníka Jozefa Horná, turčian-sko-Bväto-martinského kupca budú odpredávané cestou písomných zapečatených offert a na verejnej, ústnej licitácii konkursnej massy, nasledujúce:

I. položky v konkursnom popise od č. 6—2728 obsa­žené za nákupnú cenu 44.744 korún 12 halierov, potom rozličné mužské, ženské a detské šatstvo, látky, plátna, módne tovary, rífové a konfekčné články, ocenené na 34.010 korún 75 halierov, razom spolu;

II. položky v konkursnom popise od č. 2729— 2750 obsažené za nákupnú cenu 3822 korún 50 ha­lierov, ako i predmety zariadenia módneho obchodu, cenené na 2235 korún 50 halierov, razom spolu;

III. rozličná mužská, dámska i detská obuv v konkursnom popise obsažená od čísla 2751—3540 za nákupnú cenu 20.050 korún 40 halierov v jednej masse;

IV. predmety zariadenia obuvníckeho obchodu, obsažené v konkursnom popise od č. 3541—3561, cenené na 2934 korún 50 halierov.

1. Nabídky písomné zapečatené môžu byt podané dolupodpísanému massakurátorovi do 30. (tridsiateho) mája bežn. roku 10. hodiny predpoludňajšej, buď oso­bitne na každú BO štýr pozícií, alebo i spolu na všetky štyri s patričným vadiumom.

2. Koakursný výbor rozhodovat bude 30. mája bežn. roku o 3. hodine popoludní v kancellárii massa-kurátora nad došlými písomnými a ústnymi oífertami — po prípade odloží stranou všetky nabídnutia a ustáli iný spôsob speňaženia. Ktorí sa chcú zúčastnit na ústnej licitácii, majú složit 10%-ové vadium odhadnej summy.

3. Ten ponúkatel (offerent), ktorého näbídku výbor prijal, povinný je zaplatit za tri dni massakurátorovi i kúpnu cenu a všetky kúpne poplatky, tovary prevziat \ hneď a do 1. júla b. r. i odviezt.

4. Keby odkupitel nevyplnil presne svoju poviu- | nost, ztratí vadium a kúpené predmety sa speňažia na jebo škodu a úkor.

5. Výbor konkursnej massy neberie na seba ni-! jakej zodpovednosti za jakost, množstvo, cennost to j varov a predmetov zariadenia, za lokál konkursného popisu.

6. Predmety, určené ku odpredaju a konkursný popis môžu sa prezriet pri mojej prítomnosti každý! pracovný deň od 2—4. hodiny poobede.

Turčiansky Sv. Martin, 30. apríla 1914.

Dr. Matúš DuohaJ, čo kurátor konkursnej massy

Jozefa Horná.

Hľadám do svojej kancclláric samostatne pracu júceho

iSP o i n o v n í k a . 3£

99 ««.

i velooipedjr prvotriednej dobroty. Bodajú » bei ola. — Najlacnejšie ceny. Komplett od K 8896, vyíe do najjemnejších huniBovyeb.

Jitrojov. ZvlAitttSilné kolá pre krajo hornaté. 'Reklamné kolá pre lastapitelov. Príbory [pre kola. KolS motorové. Sicie »tŕo*je. [PréŤ

nmety pre domácnosf. Deteké vozíky. Ho­dinky. Hu­

dobné ná­stroje.—Po-

Prvotrledlte Zbrane viech druhov i s odložnou rúrou. Hlavný oennik a výhodnými cenami v rak. mene do 6800 élánkami zdarma a franko. Korrespondiije vo väech rečiach.

Továrna na zbroje a velocipédy

H. BurgsmflIIer & Sons dr.dod. Krelensenč.423. — Kniežatstvo Braunschweig. —

Zvolenská ľudová banka itčastinárska spoločnosť

vypisuje týmto súbeh na dve miesta

praktikantov, E jedného pre blavný ústav vo Zvolene a druhého pre filiálku v Banskej By­strici. Miesta treba zaujat 15. mája bež. roku. Platy dľa dohovoru. Pří­hlasy vystroiené svedectvami o skon­čení odbornej školy a o dosavádnom účinkovaní treba doposlat najdalej do 10. m á j a na dolupodpísaného.

Vo Zvolene, 30. apríla 1914.

Dr. J á n Vesel, advokát, hlavný direktor

Draždanská dielna na plynové motory úc. spol. predtým Moric Hille, "flÄSľ^Är

zastupiteľstvo L ľ ľ l 6 S t l \ Č I I 1 7 1 3 1 * , strojov' Budapest, VI., Podmaniczky-u. 4. Telefon 22—76.

¾̂ M o t o r y v l t a z d e j v e l k o s t i . Na benzin-, plyn-, petrolej, surový olei, zemný plyn-, Dlesel-

afssajúce plynové motory. ('Návšteva inženiera a rozpočty z d a r m a ! I

Miesto možno zaujat hned Podmienky dla dohovoru. Výhodné miesto pre pripravujúcich sa na zkúáky;

práce málo, pol dna zbudne vždy na učenie. Zvolen, 29. apríla 1914.

Dr. J á n Vesel, pravotár.

Peítianska obilná burza. 2 mája.

Zbožie '

Druh

Jako

voať

na

1 h

l. v

kilo

gr.

Cena za 100 kilogr.

od | do

Päenica

Kar Jačmeň

Ovos Kukurica Bepica Proso

slovenská tisská

banátska báčaka

na krm slovenský

pivov. tisský

nová

76—79 78-32 78—80 78-80

26-60 26 05 26 25 2010 14.—

15*90 1425

26 90 2670 26 90 20 90 16—

17-20 14-60

á t o e d a l r o l et n . í & j e a j o d p o v e d n á .

1 ľsštianska burza. 2. mája.

Štátne pôžičky: (Knxiy MI každých 100 korún.)

UM. zlatá renta korunná renta

Pôžička Železnej brány » ah. prem. 100 xl, n 60 «1.

Bagál. úpisy horvatské Po*, výväz. úpisy uhorské

„ „ horvatské.... tiisko-seged. polička

Rakúska konvertovaná renta . . . „ ilati renta . korunná renta

Žreby: i roka 1860 po 600 íl. • , I860 . 100 .

„ 1864 B 100 „ Bos.-hercegov. kraj. ielez. p až...

7.

*•/• 4-7.

f Íl

47,7.

Peňaž. kurs

9680 8126 7076

242— 242—

S3 — 84-25 8260

147— 8b-50

10150 82—

162— 217— 340— 90 —

?plat. hodn.

240 200 300 200 400 400

1200 1000 600 600

2000

200 400 400 400 200 200 200

Účastiny bánk a spor i teľní : (Kursy od kursu v korunách.)

ánglo-rakdaka banka Peštiansky bankový spolok Prvá uh. priemyselná banka. . . . Vlastenská banka účast. spol. . Uhorská banka a Obchod úč. spol. Uh. eskont. a zmenár. banka.. . Rakúsko-uhorská banka Peštianska komerciálna Spojená hlavnomestská spořitelna Oh. ústredná spořitelna Vlastenecká I. spořitelna Tejže tretina účastiny

Účastiny rozlič. podnikov -. „Adria", nh. morská paroplav... Koiicko-bohumínska železnica... Bakúako-uhorská Štátna železnica 3evero-uh. spoj. uhl. a ind. spol. Horno-uh. banská a hutná úč. sp. Uh. asfalt, spol

Peňaž. kurs

332-— •

324— 277-50 481— K0160

1975— 3625— 2200— 1580 —

16850—

591 — 310— 701— 862--715—

3 1 —

Hen. hodn

200 400 800 400 200 600 400 200 400

Šalgo-tarjánske uholné bane L ah. fabrika hosp. strojov Qanz a spol. železiarne Riaav8ko-m.-S.-t. želez, závody.. Brašovská dielňa na oellulosu . . T. uh. Äčast. pivovár Uh. cukrový priemysel úč. spol. „ rfnngaria" umel. hnoj Úhjraká elektrická spol

Privátne žreby: Bazilika kus Prem. pôžička Viedne . Žreby sanatoria kŕ. Alžbety. „Dobré srdce" Uh. Červeného kríža Taliansky spolok Červ. Kríža Tal. Óerv. kríža (s rak. kolk.) Rakús. Oerv. kríža Rakús. úver. ústava

Peňaž. kurs

709 870—

278í)' 642 200

6900-2310— 475' 636-

26-50 466

11-90 18 50 27-30 4 3 — 46— 63—

476—

Viedenská burza. 2. mája.

(V korunách.)'

Uh. vSeob. úver. banka Uh. eskont. a zmenár. banka.. Rakúska Lfinderbank živnostenská Banka Dunaj, paroplaveb. spoločnosť. Uč. Ferdinand, sev. Železnice..

Peňažné d r u h y : Dukáty, vrub 20-frankovníky 20-markovníky Nem. ríSske banknoty 100 Francúzske banknoty , Ang. banknoty, 10 fant. žterl. Italské banknoty, 100 lir Dollar, papierový Rubel „

Peňaž. kurs.

799 60 602 M) 497-55 26'J—

1177 4 9 6 0 -

11-36 1911 23-49

117-40 96-66 24-03 9616

490-252-

Zodpovedný redaktor: Syetozár Hurban. Majitel a vydavatel: Consortium Pave l Sludroň a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho úcastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.