Rondely

1. Fenomén rondelu patrí v našej oblasti k problému porovnateľnému s megalitickými pamiatkami západnej Európy. Rondelom nazývame stavbu kruhového, elipsovitého alebo podobne tvarovaného pôdorysu vybudovanú z priekopy, a následne väčšinou valu a palisády (nemusia sa dochovať'). Priekopa býva väčšinou prerušená 4 vchodmi. Rozmery sú rôzne, od malých s priemerom 40 - 70 m po veľké s priemerom až 200 m. Umiestnené sú na miernych svahoch a vrcholoch sprašových chrbtov. Niektoré sú nedokončené, bez i s vnútornou zástavbou či pohrebiskom vo vnútri, alebo vedľa. Dôležitá je astronomická orientácia. Dnešná archeológia týmto stavbám prisudzuje celý komplex funkcií: sociálnu a obchodnú (stredisko stretnutí a vzájomnej výmeny), fortifikačnú1 (priekopy sú hrotité a pomerne hlboké, možnost' násypu a palisády), kultovú a kalendárnu (astronomická orientácia umožňujúca zameranie niektorých dôležitých dátumov, ako napr. slnovrat či rovnodennosť', pozorovanie vysokého a nízkeho mesiaca, delenie roku na isté časti, určovanie dátumov začiatku jarných prác a slávenia pravidelných sviatkov) a zrejme i politickú (centrum kmeňa, znak jeho nezávislosti). S tým zrejme súvisí aj ich pomerne krátke trvanie a často násilný koniec. 2. Predstavte si Stonehenge bez kameňov. Namiesto nich máme kruhové priekopy s priemerom od 35 do 250 metrov, hĺbkou od 20 centimetrov do 5 metrov. Priekopa je prerušená vchodmi, obyčajne štyrmi v smere svetových strán, na vnútornej strane priekopy je palisáda. Jiří Bílek v prvom zväzku svojho diela Hádanky našej minulosti uvádza, že tieto na prácu náročné stavby boli obvykle stavané na veľmi krátky čas. Vraj iba na použitie jednou generáciou jej obyvateľov. Ešte zaujímavejšie je jeho tvrdenie, že výstavba rondelov spadá zhruba do obdobia jedného storočia - od roku 4850 do roku 4750 pred Kristom! Sám si kladie otázku, na čo stavby mohli slúžiť. O opevnenie nešlo, pretože žiadny rondel nebol nájdený na prírodou chránenom mieste, má priveľa vchodov a rozmermi nespĺňa predpoklady o fortifikačnom objekte. O ohradu pre dobytok tiež nešlo. Tipuje jeho využitie ako trhového miesta, alebo jeho kultový, či astronomický význam.

3. Rondely patria do takzvanej astronomicky orientovanej architektúry v Podunajsku a strednej Európe v období neolitu (5 - 4 tisícročie pred naším letopočtom). Rondely umožňovali pozorovať východ prípadne západ hlavných nebeských telies (Slnko, Mesiac), prípadne ďalších planét alebo hviezd. Na základe pozorovania bolo možné určiť letný, zimný slnovrat. Neskôr sa pre poľnohospodárov stalo potrebným určiť tiež rovnodennosť.

4. Povrchne povedané, rondely plnily v neolitickej spoločnosti podobnú funkciu ako neskôr v kresťanskej spoločnosti kostoly. Z najväčšou pravdepodobnosťou boli centrom zhromažďovania, akýmsi "uzlovým miestom" v krajine, vymedzeným "svätým priestorom", do ktorého vstupovali len niektorý ľudia za špecifickým účelom.

1 Samozrejme je celý rad logických argumentov proti fortifikačnej funkcii, napr. veľa vchodov, strategicky nevhodné polohy v teréne, niektoré rozmermi, ako napríklad rondel vo Vochove nespĺňajú fortifikačné parametre

5. Bádanie o rondeloch má v archeológii pomerne krátku tradíciu. Ich výskum bol výrazne zrýchlený až s rozvojom leteckej archeológie, ktorá u nás a v Českej republike zažila rýchly rozvoj v 90. rokoch.

6. Jeden z významných objavov sa podarilo urobiť v roku 2003 v Horoměřicích. Je to dokonca tak významný objav, že doposiaľ nebol z českého praveku známy žiadny podobný objekt. A to v neuveriteľnom počte troch rondelov. Ich fragmenty archeológovia kuriózne objavili a odkryli na malej parcele vnútri už postaveného horoměřického sídliska. Je to taká doplnková plocha, na ktorej postavia dva obytné domy. Práve pod touto plánovanou stavbou detekovali jeden velký rondel o priemere asi 80 metrov a dva rondely menšie. Datovanie bolo určené na roky 4000 - 2500 pred naším letopočtom. Taktiež tu bolo nájdené významné pohrebisko kultúry z vypíchanou keramikou, ktorej nositelia postavili zmienené rondely, asi 250 - 300 metrov od rondelov. Dokonca sa tu našli aj nálezy zo stredného paleolitu. Toto miesto bolo pravdepodobne husto osídlené centrum obyvateľstva.

7. Samozrejme nemôžem nespomenúť dva najznámejšie rondely na Slovensku - lokalita Svodín, okres Štúrovo, a v Bučanoch, 17 kilometrov severovýchodne od Trnavy.

8. Výskum rondelu vo Svodíne sa zameral na zistenie jeho funkcie a presného datovania. Odokryla sa približne jeho polovica, pričom opevnenie staršieho rondelu bolo jednoduché, mladšieho dvoj - priekopové, za každou priekopou (hĺbka 5 m, šírka 8m) hlinený val (výška 3m, šírka 8 až 10 m) zrejme z oboch strán uzavretý drevenou palisádou. Vo vnútri stáli domy viacerých konštrukčných typov v 2 polkruhoch (dlhé 8 - 27m, široké 8 - 9 m), čo svedčí o istej urbanistickej koncepcii ich obyvateľov. Celkovo mohlo "stáť" v priestore rondelu asi 100 domov. Z výplne priekopy pochádza keramický materiál, datujúci stavbu i osadu do staršieho stupňa fázy Lengyel I (stupeň Svodín). C 14 dáta určujú trvanie stavby medzi roky 4900 - 4400 p.n.l. (kalibrované údaje). Tomuto rondelu sa prisudzuje funkcia fortifikačná, keďže rondel mohol brániť domy vo vnútri neho.

9. V Bučanoch sa podarilo odkryť niekoľko stavebných prvkov orientovaných na dráhu Slnka a Mesiaca. Napríklad jeden zo smerov rondelu v Bučanoch ukazuje smerom na vrch Záruby. Z pohľadu pozorovateľa stojaceho v mieste rondelu je to smer na "nízky Mesiac". Rovnako ukazuje aj orientácia dlhšej strany domu nájdeného v areáli rondelu. "Nízky Mesiac" je jeden z krajných bodov, do ktorých sa dostáva náš nebeský sused pri svojom zdanlivom pohybe po hviezdnej oblohe. Jeho dráha je pomerne komplikovaná, pre jej krajné body sa začali používať názvy "nízky a vysoký Mesiac". Časovo sú od seba tieto polohy vzdialené 9,305 roka. Ich paralela používaná v astrológii sa volá mesačný karmický Severný a Južný uzol, alebo Dračia hlava a Dračí chvost.

10. Archeologický prieskum zistil, že stavba v Bučanoch bola tvorená dvojitou priekopou širokou dva až tri metre. Kruhový priestor, ktorý mal v priemere viac ako 45 metrov, obkolesovali masívne palisády a viedli doň štyri brány. Boli tu postavené domy charakteristické stĺpovou architektúrou a odhaduje sa, že sídliská tohto typu poskytovali ubytovanie pre viac než tisíc ľudí. Teda viac, ako majú dnes viaceré slovenské dedinky!

11. A na záver by som chcel spomenúť rondel v Žlkovciach, ktorý je významný z hľadiska astronómie. Nálezisko Žlkovce sa nachádza na juhozápadnom Slovensku, teraz v okrese Hlohovec, približne na polceste medzi mestami Trnava a Piešťany. Sídlisko lengyelskej kultúry datované typicko bielo maľovanou keramikou do stupňa Lengyel II je situované na 18 až 20 metrov vysokej rovinatej sprašovej terase nad riekou Váh. Pri postupnej analýze pôdorysu sídliska sa ukázalo, že v palisádovom rondeli, situovanom približne v strede rozľahlej palisádou ohradenej osady, niektoré priamky spájajúce markantné body pôdorysu rondelu vykazujú nápadné pravidelnosti a závislosti, ktoré bolo možné dať do súvisu s astronomickou orientáciou tohoto kruhovitého objektu. Práve v tomto palisádovom rondeli, ktorý bol asi sedemkrát prebudovaný sa zistilo, že východiskom pre astronomickú orientáciu boli priamky spájajúce susedné vchody a nie protiľahlé brány, ako sa vo všeobecnosti predpokladá. Ukázalo sa, že astronomické orientovanie rondelov lengyelskej kultúry súviselo primárne s krajnými polohami vychádzajúceho a zapadajúceho mesiaca na obzore. V dôsledku toho sa v rondeloch nedá nájsť jednotná orientácia na hlavné svetové strany. V ďalšom výskume sa ukázalo, že mnohé rondely lengyelskej kultúry boli vytyčované a budované podľa jednotného modulu - niektorou zo svojich markantných osí smerovali na miesto vysokého alebo nízkeho mesiaca na priľahlom horizonte.

13. Rondely sa javia ako veľmi zaujímavá vec, hodna ďalšieho skúmania.

použitá literatúra -

Otázky neolitu a eneolitu našich krajín - 2001, Nitra 2002 113-127 - žiadne ďalšie údaje nemám, lebo uvedenú štúdiu mi poslal autor mailom

http://www.czsk.net/svet/clanky/sr/bucany.html

http://www.mujweb.cz/veda/archaeology/Slovarch16.htm

V. Němejcová–Pavúková: Kreisgrabenanlage der Lengyel–Kultur in Ružindol–Borová. Studia Archaeologica et Mediaevalia III, Filozofická fakulta Komenského univerzity, Bratislava 1997. 121 str. textu, 53 obr., 23 fototabulek. S příspěvky R. Halouzky — J. Kernátsová (geologie lokality), J. Tirpáka (geofyzika), I. Chebena — Ĺ. Illášové (kamenné artefakty), M. Fabiše (zvířecí kosti), E. Pernicky (chem. analýza Cu–náramků), V. Ložka (malakofauna), E. Hajnalové (archeobotanické analýzy) a J. Jakaba (antropologické posudky) celkem 218 str. + další obr

http://www.exrea.net/cea/rondel.html

PODBORSKÝ V.: Těšetice-Kyjovice IV, rondel osady lidu s moravskou malovanou keramikou, Brno: Universita J.E.Purkyně, 1988

http://www.rozhlas.cz/veda/portal/_zprava/91494