regionálne prvky v edukačnom procese materskej školy

Metodicko – pedagogické centrum

Národný projekt

INKLUZÍVNY MODEL VZDELÁVANIA NA PREDPRIMÁRNOM STUPNI

ŠKOLSKEJ SÚSTAVY

Anna Sukovatá

REGIONÁLNE PRVKY V EDUKAČNOM PROCESE

MATERSKEJ ŠKOLY

2015

Vydavateľ:

Metodicko-pedagogické centrum,

Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor UZ:

Anna Sukovatá

Kontakt na autora UZ: ZŠ s MŠ Jarabina

[email protected]

Názov: Regionálne prvky v edukačnom

procese materskej školy

Rok vytvorenia: 2015

Oponentský posudok vypracoval:

PaedDr. Anna Derevjaníková, PhD.

ISBN 978-80-565-1123-7

Tento učebný zdroj bol vytvorený z prostriedkov projektu Inkluzívny model vzdelávania

na predprimárnom stupni školskej sústavy. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov

Európskej únie.

Text neprešiel jazykovou a grafickou úpravou.

mailto:[email protected]

Obsah

ÚVOD .............................................................................................................................. 4

1 ZÁŽITKOVÉ UČENIE A JEHO MIESTO V ŠKOLSKOM VZDELÁVACOM

PROGRAME MATERSKEJ ŠKOLY V JARABINE ................................................ 5

2 ROK NA DEDINE ............................................................................................. 10

2.1 Jar .................................................................................................................... 10

2.2 Leto .................................................................................................................. 14

2.3 Jeseň ................................................................................................................ 18

2.4 Zima ................................................................................................................ 21

ZÁVER .......................................................................................................................... 25

Zoznam bibliografických odkazov .............................................................................. 26

PRÍLOHA A Fotodokumentácia ................................................................................ 28

PRÍLOHA B Básničky, riekanky, vyčítanky ............................................................ 36

PRÍLOHA C Piesne, koledy, vinše ............................................................................. 38

4

Úvod

V súčasnej dobe pri výchove a vzdelávaní mladej generácie nemôžeme zabúdať na naše

národné tradície a bohatú kultúrnu minulosť. Uchovávanie nášho kultúrneho dedičstva

závisí od toho, do akej miery sa deťom v predprimárnom vzdelávaní kultúra, zvyky a

tradície priblížia, ako sa s nimi deti zoznámia. Štátny vzdelávací program ISCED 0 –

predprimárne vzdelávanie zdôrazňuje celostný rozvoj osobnosti dieťaťa v predprimárnom

období. Ak má byť každé dieťa dobre pripravené na život v spoločnosti, je potrebné

v súlade s cieľmi a v rámci jeho kompetencií rozvíjať, spoznávať a uchovávať naše

kultúrne dedičstvo. V edukácii využívame čoraz častejšie moderné technológie, no pritom

postupne zabúdame na históriu, minulosť, na zvyky a tradície našich predkov.

Obec Jarabina patrí k tým obciam, kde sa tieto tradície ešte zachovávajú. Každý rok sa

organizuje stretnutie rodákov, kde sa prezentujú tradície nielen našej obce, ale aj tradície

okolitých dedín. Ľudia majú možnosť vidieť prácu na historických pracovných nástrojoch,

s možnosťou prakticky si to vyskúšať. Pre deti sú pripravené tvorivé dielne,

prostredníctvom ktorých získavajú rôzne zručnosti. V kultúrnom programe, ktorého

súčasťou je aj vystúpenie detí materskej školy sa prezentujú piesne, tance a zvyky obce

Jarabina. Deti prahnú po nových informáciách o sebe a okolitom svete. Vstupom do

materskej školy sa im možnosť získavania nových informácií otvára, a preto hlavnou

úlohou učiteľa je využívať všetky metódy aktivizujúce činnosť dieťaťa tak, aby dieťa

nebolo pasívnym príjemcom informácii, ale aktívnym účastníkom edukácie.

Cieľom tejto práce je poukázať na možnosti využitia zážitkového učenia ako jedného

z mnohých prostriedkov, prostredníctvom ktorého je možné deťom predškolského veku

priblížiť ľudové zvyky a tradície. Uvádzame tu rozpracované konkrétne edukačné aktivity

zamerané na získanie potrebných kompetencií súvisiacich s históriou, zvykmi a tradíciami

obce Jarabina. Ponúkame edukačný materiál, ktorý pedagógom a deťom hravou formou

pomôže priblížiť ľudové zvyky a tradície hlavne z oblasti severovýchodného Slovenska.

5

1 ZÁŽITKOVÉ UČENIE A JEHO MIESTO V ŠKOLSKOM

VZDELÁVACOM PROGRAME MATERSKEJ ŠKOLY V

JARABINE

Zážitkové učenie patrí medzi overenú a v ostatnom čase najčastejšie využívanú formu

edukácie v praxi učiteľa. Prežívaním určitej navodenej problematiky vo výchovno-

vzdelávacom procese deti efektívnejšie nadobúdajú získané poznatky, postoje a uplatňujú

ich v praktickom živote. Podľa Douškovej, Kružlicovej (2012) je zážitkové učenie

jedinečným mechanizmom učenia sa, nadobúdania zručností, vedomosti, je poznávaním

práv či noriem opierajúcich sa o skúsenosti, o tvorivé a aktívne experimentovanie, či

prekračovanie hraníc poskytnutých informácií. Samotná príprava zážitkového vyučovania,

ale aj jej realizácia nie je ľahká. Od učiteľa sa vyžaduje vytváranie situácií (rôzne podoby

hry) evokujúce učenie sa, pričom kladie dôraz na prežívanie, zážitok, skúsenosť (Hanuš,

Chytilová, 2009). Medzi znaky zážitkového učenia patrí vlastná iniciatíva, objavnosť,

komunikatívnosť, praktická činnosť, kvalita osobného zážitku, celostnosť (Kolektív

autorov, 2011).

Cieľom zážitkového učenia je vtiahnuť deti do témy výchovno-vzdelávacieho procesu

pomocou zážitku. Prostredníctvom spracovania tohto zážitku deti získavajú nové

vedomosti, skúsenosti, zručnosti, nadobúdajú postoje k hodnotám, ktoré si potom uchovajú

po celý život.

Dôležitú úlohu pri plánovaní zážitkového učenia, projektovaní jednotlivých aktivít zohráva

osobnosť učiteľa, ktorý musí vychádzať predovšetkým z bezprostredného záujmu detí a

podnetného prostredia danej triedy a celej materskej školy. Pedagóg musí vytvoriť také

situácie, ktoré umožnia deťom hľadať, objavovať, experimentovať, prežívať, prakticky

konať, pretože len vlastná aktivita detí, samotné prežívanie určitej situácie a vhodne

zvolené použité aktivizujúce metódy im pomôžu v ďalšom rozvoji osobnosti dieťaťa.

Zážitkové učenie vo vzťahu k Štátnemu vzdelávaciemu programu

V súčasnej dobe sa do popredia dostáva tvorivo-humanistická koncepcia výchovy

a vzdelávania, ktorá kladie veľký dôraz na výchovu a vzdelávanie mladého človeka, ktorý

bude pripravený pre ďalší život s takými poznatkami a zručnosťami, aby sa v ňom dobre

vedel uplatniť, tvoriť, hodnotiť, prežívať a plnohodnotne zaradiť. Skostnatenosť

6

a encyklopedickosť informácií je nahradená metódami aktívneho a tvorivého získavania

poznatkov, vedomostí, zručností, skúseností, ktoré prinášajú deťom radosť a potešenie

(Švábová, 2008). Táto koncepcia výchovy a vzdelávania je rozpracovaná v Štátnom

vzdelávacom programe ISCED 0 pre predprimárne vzdelávanie. Je najvyšším

kurikulárnym dokumentom, ktorý definuje základné princípy a ciele kurikulárnej politiky

štátu, podstatné demokratické a humanistické hodnoty, na ktorých je výchova

a vzdelávanie založené. Štátny vzdelávací program ISCED 0 obsahuje všeobecné ciele

a požiadavky vzťahujúce sa na obsah výchovy a vzdelávania a kľúčové kompetencie ako

hlavné nástroje vyváženého rozvoja osobnosti detí. Podporuje komplexný prístup pri

rozvíjaní kognitívnych a nonkognitívnych kompetencií, predstavuje východisko a záväzný

dokument pre tvorbu školského vzdelávacieho programu (Štátny pedagogický ústav,

2008).

Ako uvádza Štátny vzdelávací program ISCED 0 (2008, s. 5), hlavným cieľom

predprimárneho vzdelávania je „dosiahnuť optimálnu perceptuálno-motorickú, kognitívnu

a citovo-sociálnu úroveň ako základ pripravenosti na školské vzdelávanie a na život

v spoločnosti. Východiskom je jedinečnosť dieťaťa, aktívne učenie a začleňovanie do

skupiny a kolektívu“. Aby ciele Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 pre

predprimárne vzdelávanie boli naplnené, vyžaduje sa od pedagógov vytvorenie priaznivej

výchovno-vzdelávacej klímy, ktorá kladie dôraz na rozvoj tvorivosti pred pamäťovým

učením a uplatňovanie princípu aktivity dieťaťa, pričom sa pedagóg v edukačnom procese

dostáva do pozície, roly poradcu, facilitátora, manažéra, konzultanta (Štátny pedagogický

ústav, 2008). Každé dieťa prahne po nových informáciách o sebe a okolitom svete.

Vstupom do materskej školy sa im možnosť získavania nových informácií otvára a preto

hlavnou úlohou učiteľa je využívať všetky metódy aktivizujúce činnosť dieťaťa, aby dieťa

nebolo pasívnym príjemcom informácii, ale aktívnym účastníkom edukácie.

Predprimárne vzdelávanie pomáha každému dieťaťu rozvíjať jeho osobnosť po každej

stránke, pomáha mu pripraviť sa na život v spoločnosti a nezabúda posilňovať úctu

dieťaťa k rodičom, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, k materinskému

jazyku, k štátnemu jazyku a k svojej vlastnej kultúre. Štátny vzdelávací program ISCED 0

– predprimárne vzdelávanie otvára priestor pre pedagógov na aplikovanie regionálnych

prvkov v edukačnom procese. V právomoci každej materskej školy je vypracovať školské

7

kurikulum podľa miestnych podmienok a svoj program dotvárať o špecifické regionálne

podmienky (Štátny pedagogický ústav, 2008).

„Poznávaj a uchovávaj tradície svojich predkov“ je názov Školského vzdelávacieho

programu našej materskej školy v Jarabine. Obec Jarabina leží v severnej časti okresu Stará

Ľubovňa a je súčasťou Prešovského kraja. Územie obce leží v Ľubovnianskej vrchovine.

Prvé zmienky o obci sú z roku 1329, nachádzajú sa v listine spišského župana Vilermusa.

Názov obce sa od jej založenia menil na Gyrimp, Zombach, Jerubina, Gyerimp-Zombach,

Sombach, Berkenyéd, Jarembina, Orjabina, ale od roku 1948 nesie názov Jarabina. Obec je

známa predovšetkým vysťahovalectvom našich rodákov (najmä drotári) do zámorských

krajín, prevažne do USA, kde si utvorili svoju komunitu. Obyvateľmi obce neboli len

rusíni, rómovia, ale aj židia. V súčasnosti v obci žijú obyvatelia rómskej, rusínskej

a slovenskej národnosti. Obec Jarabina má bohatú tradičnú ľudovú kultúru. Jedným

k najznámejším a najcharakteristickejším remeslám patrilo predovšetkým drotárstvo,

tkáčstvo. Neskôr k nim pribudli remeslá ako stolárstvo, staviteľstvo, obuvníctvo,

krajčírstvo, kováčstvo, tesárstvo. Chudobné vidiecke obyvateľstvo v ťažkých životných

podmienkach používalo po domácky vyrobené suroviny potrebné na zhotovenie rôzneho

odevu. Pestovali ľan, z ktorého vyrobili ľanové plátno a šili plachty, spodnú bielizeň,

košele, kroje. Na poliach pestovali jačmeň, ovos, zemiaky, kapustu, sušili si ovocie, huby,

robili lekváry. Medzi tradičné jedlá minulosti, ale aj v súčasnosti patria jedlá ako čyr (kaša

z múky), kuľaša (kaša z celozrnných otrúb), pirohy (pirohy plnené zemiakmi s bryndzou,

tvarohom, čučoriedkami), bobaľky (šúľance), baľata (placky z múky a varených

zemiakov), holubci (plnené kapustné listy). Najčastejšie varenou polievkou bola fazuľová,

hrachová, bôbová, z karpeľiv (z kvaky), z dyňi (tekvice), zatirka (zo šťavy z kyslej

kapusty). Tým, že obyvatelia chovali kravy, prasatá a rôznu hydinu, na stole nechýbala

tlačenka, klobása, slanina, huspenina, šmalec (bravčová masť), jaternice, domáce mlieko,

tvaroh, smotana, vajcia. K ľudovým nápojom patrila káva – melta, špiritus, samohonka

(alkohol vyrobený doma), čaj z liečivých bylín a počas dlhých a studených zím

pripravovali nápoj z karamelu a liehu - hriata pálenka (Derevjaník, Štefaniková, 2007).

Jarabina je obec, ktorá je bohatá aj na svoje kultúrne tradície, ktoré nám zanechali naši

predkovia v podobe piesní, básní, riekaniek, vyčítaniek, tancov, historických pracovných

nástrojov alebo v krojoch. Je to naše kultúrne dedičstvo, ktoré sa snažíme uchovávať,

rozvíjať a odovzdávať ďalším generáciám prostredníctvom zážitkového učenia.

8

Materská škola v Jarabine podporuje inkluzívne vzdelávanie detí z marginalizovaných

rómskych komunít, kde im vytvára vhodné podmienky. Rómovia v obci žijú už od roku

1933, najprv bývali v kolónii vo veľmi skromných podmienkach, slúžili u niektorých

gazdov a žili aj z pomoci obyvateľov obce. Po roku 1966 sa postupne presťahovali do

odkúpených prázdnych domov v obci. Pracovali na tunajšom JRD, v kameňolome a ako

kováči. Boli vychýrení muzikanti, ktorí hrávali po svadbách, krstinách, zábavách a iných

kultúrno-spoločenských podujatiach. Počas veľkých sviatkov chodili do každej domácnosti

zavinšovať a zahrať. Tento temperament a lásku k hudbe majú aj ich deti, preto už

v materskej škole podporujeme ich talent, spievame s nimi, tancujeme, ušili sme aj rómske

kroje pre deti, ktoré využívame pri rôznych podujatiach. Špecifikom tejto materskej školy

je, že každé dieťa má rusínsky aj rómsky kroj, všetky deti spievajú rusínske, rómske

a slovenské piesne a učia sa aj tance rôznych kultúr (slovenské, rómske, rusínske,

spoločenské...). Deti sa z toho veľmi tešia. Rodičia spolupracujú, vychádzajú nám

v ústrety, aby sme splnili ciele, ktoré sme si stanovili, a ktoré vyplývajú zo zamerania

ŠkVP tejto materskej školy.

Hlavnými cieľmi nášho Školského vzdelávacieho programu sú:

posilňovať úctu ku kultúrnym a historickým hodnotám a tradíciám našej obce, vytvárať

pozitívny vzťah nášmu regiónu, ku krajine, rodine, ľuďom;

utvárať predstavu detí o regionálnych tradíciách a zvykoch našej obce;

spoločnými stretnutiami so staršími obyvateľmi, prezeraním fotografií priblížiť deťom

život v minulosti;

zriadením izby „Ľudových tradícií“ oboznamovať deti s prácou a pracovnými

historickými nástrojmi našich predkov;

naučiť deti piesne, tance nášho regiónu ( rusínske, rómske), využívať ich pri hrách,

dramatických stvárneniach, v každodennom živote a pri príprave kultúrnych

programov k jednotlivým podujatiam – Vianoce, Veľká noc...

Ciele rozpracované v Školskom vzdelávacom programe „Poznávaj a uchovávaj tradície

svojich predkov“ realizujeme, dosahujeme prostredníctvom zážitkového učenia,

zážitkových edukačných hier, aktivít. Tieto edukačné hry, aktivity smerujú k poznávaniu,

rozšíreniu a prehĺbeniu detských predstáv o okolitom svete a sú zamerané na všetky

rozvojové oblasti dieťaťa.

9

Jednotlivé edukačné hry, aktivity zamerané na plnenie cieľov nášho Školského

vzdelávacieho programu si predstavíme v edukačnom projekte „Rok na dedine“. Projekt je

rozdelený do štyroch častí – Jar, Leto, Jeseň, Zima. Každá časť projektu obsahuje

praktické spracovanie edukačných aktivít, ktoré sme realizovali s deťmi v materskej škole.

10

2 ROK NA DEDINE

2.1 Jar

Veľká noc a jarné zvyky

Veková kategória: 3 – 6 rokov.

Cieľ: Poznať význam veľkonočných sviatkov v obci Jarabina, tradície a zvyky súvisiace

s týmto sviatkom a aktívne sa podieľať na ich príprave.

Organizačná forma: frontálna, zmiešaná, individuálna.

Metódy: slovná - rozprávanie, rozhovor, názorná, praktickej činnosti, napodobňovanie.

Učebné zdroje, pomôcky a materiál: suroviny potrebné na pečenie veľkonočného koláča

(paschy), bahniatka.

Opis aktivity: Učiteľka porozpráva deťom o Veľkej noci ako o sviatku, počas ktorého

ľudia oslavovali príchod nového ročného obdobia - jari. Je to viacdňový kresťanský

sviatok pripomínajúci udalosti ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista (Isusa Christa). Na

sviatok sa ľudia pripravovali hlavne duchovne, kde 40 dní nejedli mäso, mäsové výrobky

a mliečne výrobky. Výnimkou boli chorí a deti. Pred sviatkami si upratovali svoje obydlia

a dvory, v sobotu si pripravovali tradičné jedlá, ktoré potom niesli v košíku do kostola

(cerkvi), kde ich po svätej liturgii posväcovali. Poobede sa mládež zišla v dedine, kde sa

spievalo a večer bola zábava. V pondelok ráno po zábave ešte za svitania chodili muži

a chlapci po oblievaní. Za oblievačku si vyslúžili vajíčko, či koláčik.

Poznámka: Dva týždne pred Veľkou nocou si s deťmi na vychádzke nazbierame vŕbové

vetvičky bahniatka (bahnitky), ktorými si ľudia po posvätení v kostole zdobili obydlia,

dávali ich do prvej brázdy na poli, alebo ich zaniesli na hroby mŕtvych. My si nimi

vyzdobíme izbu ľudových tradícií a triedu. S deťmi navštívime miestny kostol (cerkov),

kde si popozerajú ikony Ježiša Krista (Isusa Christa) a výjavy znázorňujúce jeho

ukrižovanie a zmŕtvychvstanie. Každé dieťa donesie z domu vajíčko a pár šupiek cibule.

Vajíčka podľa starej tradície uvaríme v šupkách z cibule, ktoré získajú červenohnedú

farbu, vyleštíme ich handričkou namočenou v tuku. Upečieme tradičný veľkonočný koláč

(paschu). Naučíme sa veľkonočnú pieseň Christos Voskrese. Po Veľkej noci pripravíme

tanečnú zábavu a zahráme sa na oblievačku. Učiteľka s deťmi prevádza jednotlivé aktivity

celý týždeň. Takto si lepšie upevnia poznatky a zažijú každý deň niečo nové. Deti

11

prejavujú veľkú radosť z jednotlivých aktivít, najviac sa im páčilo pečenie veľkonočného

koláča, veľkonočná zábava a oblievačka.

Veľkonočné jedlá v košíku

Veková kategória: 3 – 6 rokov

Cieľ: Poznať jedlá, ktoré sa svätili na Veľkú noc v obci Jarabina.

Organizačná forma: frontálna, skupinová

Metódy: slovná - rozprávanie, rozhovor, názorná, praktickej činnosti, napodobňovanie,

demonštračná, hranie rolí

Učebné zdroje, pomôcky a materiál: veľkonočné jedlá

Opis aktivity: Učiteľka donesie do triedy košík prikrytý vyšitým obrúskom, v ktorom sa

nachádzajú veľkonočné jedlá. Položí ho na zem, deti okolo košíka utvoria kruh a spolu

zaspievame pieseň Christos Voskrese. Postupne budeme vyberať jedlá z košíka

a pomenovávať – veľkonočný koláč (pascha) , údená klobása, šunka, rebro (budžena

kobasa, šovdra, rebro), vajcia (jajca), maslo, tvaroh, ovčí syr (kľaganyj syr), soľ, zemiak

(gruľu), kúsok chrenu (chrinu). Okrem jedla sa do košíka dávala aj sviečka, ktorá horela

počas svätenia. Potom učiteľka spolu so staršími deťmi pripraví ochutnávku a všetky

ochutnajú dobroty z košíka. Deti už pred touto aktivitou poznajú význam veľkonočných

sviatkov a veľkonočnú pieseň Christos voskrese, ktorú spievajú spolu s učiteľkou.

Poznámka:

Aktivita je vhodná pre deti všetkých vekových kategórií. Niektoré deti už jedlá poznali a

rozprávali, čo doma dávajú na svätenie do košíka. Nie všetkým deťom jedlá chutili

rovnako. Najviac im chutil veľkonočný koláč ( pascha ) s maslom.

Naša lekáreň


Cieľ: V prírode, na lúke prakticky poznávať liečivé rastliny a poznať ich liečivé účinky na

človeka.

Organizačná forma: frontálna, individuálna, zmiešaná.


Učebné zdroje, pomôcky a materiál: obrázky liečivých rastlín, herbár liečivých rastlín,

čerstvé a sušené bylinky, košík na bylinky,.

Opis aktivity: Učiteľka ukáže deťom kytičky kvetov podbeľa liečivého a prvosienky

jarnej a prednesie básničky o týchto kvetoch. Opýta sa detí, akej farby sú kvety a listy,

12

potom tieto kytičky nechá kolovať medzi deťmi, kde si môžu kvety jemne ohmatať

a ovoňať. Povie im o liečivých účinkoch týchto kvetov, spôsobe použitia.

Niekedy veľmi dávno, keď neexistovali nemocnice a lekárne, skoro v každej dedine žili

zelinkári, bylinkári, ktorí liečili nielen ľudí ale i zvieratá prostredníctvom liečivých bylín

vo forme obkladov, odvarov na pitie a kúpanie, inhalovanie, vyrábali z nich oleje, masti.

Učili ľudí poznávať tieto rastliny, spôsob zberu a ich použitie. Tak sa deti naučili poznávať

a používať bylinky od svojich rodičov, neskôr ich ľudia začali zapisovať do receptárov.

A v týchto receptároch je zapísané, že podbeľ a prvosienka sa používali pri liečení

dýchacích ciest a zahlienených priedušiek. Potom spoločne pôjdeme na lúku a nazbierame

kvety týchto liečivých rastlín. Po vysušení si uvaríme chutný čajík.

Poznámka: Bylinky zbierame za slnečného počasia do papierového vrecka, alebo košíka,

dbáme na to, aby sme nevyzbierali všetky kvety, necháme aj včielkam a na

rozmnožovanie. V Jarabine sa najčastejšie používali tieto bylinky: rumenok (rumanček

pravý) na vymývanie kožných chorôb, babka (skorocel prostredný) na hnisavé rany,

koštyval (kostihoj lekársky) pri hojení zlomenín, pri bolestiach kostí, lipa pri prechladnutí

a horúčkach, ripik (repík lekársky) pri hojení zapálených rán, krokys (nechtík lekársky) na

hojenie hnisavých rán, krvavnik (ľubovník bodkovaný) používali pri problémoch

s močovými cestami, na posilnenie nervovej sústavy, lebjitka (pamajorán obyčajný) sa

používala pri kašli a nachladnutí a podobne aj materiduška (materina dúška). Takto

postupne poznávame a zbierame jednotlivé bylinky (sezónny zber). Sušíme na vopred

pripravenom site v tieni, alebo kytičky zavesené na žrdi v miestnosti. Po konzultácii

a dohode s rodičmi (možné alergie) pripravíme odvar z bylín, ktorý ovoniame, ochutnáme,

môžeme prisladiť medom. Zhotovíme si kútik, v ktorom budeme mať uložené vysušené

bylinky v sklenených fľašiach, niektoré zavesené vo forme kytičiek tak, aby k nim mali

deti prístup. Odporúčam postupne z týchto bylín zhotoviť herbár, je oveľa vhodnejšou

učebnou pomôckou ako obrázkový materiál. Postupne deti naučíme básničky o liečivých

rastlinách. V rámci psychohygieny môžeme zaradiť pohybové stvárnenie kvetov – slniečko

svieti na pôdu, zohreje ju a dodá energiu kvetom - deti stvárňujú, ako bylinka najprv

vystrčí hlávku (púčik), stopku, listy a rozkvitne kvet, ktorý sa usmeje na slniečko, kvety sa

hrajú s vetrom, tancujú, spievajú, urobia venček (kruh , kytičku, sušia sa - ľah). Deti si

vytvoria pozitívny vzťah k prírode a ochranárske postoje k nej.

13

Malí hudobníci

Veková kategória: 3 – 6 rokov

Cieľ: Rytmizovať ľudové riekanky a detské ľudové piesne hrou na ľudových rytmických

nástrojoch, v rozličných hudobných činnostiach spájať inštrumentálnu hru s rytmizáciou,

spevom, hudobno-pohybovým prejavom.



Učebné zdroje, pomôcky a materiál: Klopačka, drevené varešky, paličky, rapkáč, hlávky

makovíc, bubon.

Opis aktivity: Jednotlivé rytmické hudobné nástroje učiteľka položí ráno pri schádzaní

detí na stôl, kde si ich môžu ohmatať, vyskúšať. Učiteľka postupne ukazuje deťom spôsob

hry na týchto nástrojoch, pričom prednáša ľudové riekanky, spieva piesne. V rámci

edukačnej aktivity učiteľka deti bližšie oboznámi s jednotlivými druhmi rytmických

nástrojov – klopačka, rapkáč (samoznejúce rytmické nástroje). Využívali sa najmä

v pôstnom období cez Veľkonočný týždeň namiesto zvonov, keď sa v kostole nezvonilo,

iba rapkalo. Deti s nimi zvykli chodiť po dedine a pozývali tak veriacich na obrady.

Poznámka: Riekanky, vyčítanky a piesne, ktoré učiteľka využije na rytmizovanie, by mali

deti vopred poznať. Deti, ktoré nemajú v ruke hudobný nástroj využijú hru na telo -

tlieskanie, dupanie, plieskanie, lúskanie. Deti obľubujú tieto hračky kvôli ich zaujímavému

zvuku. Úlohou učiteľky je usmerniť hru na týchto nástrojoch tak, aby hra nebola živelná

a prinášala edukačný cieľavedomý efekt. Hru na týchto netradičných hudobných

nástrojoch využijeme pri príprave kultúrnych programov na rôzne podujatia, pri

vyčítankách, riekankách, piesňach.

Zapletanie vrkoča

Veková kategória: 5– 6 rokov.

Cieľ: Zvládnuť techniku zapletania vrkoča a viazanie mašličky.



Učebné zdroje, pomôcky a materiál: bábika, špagáty, stužky.

Opis aktivity: Učiteľka motivuje deti bábikou oblečenou v tradičnom ľudovom odeve –

kroji, ktorá má zapletené vrkoče (kosy). Deťom priblíži históriu detských účesov, keď ešte

neexistovali kaderníctva, chlapcom strihali vlasy doma naokrúhlo, alebo dohola, dievčatám

vlasy nestrihali, ale zaplietali do dvoch, alebo viacerých vrkôčikov, do ktorých vpletali

14

stužky. Učiteľka ukáže spôsob pletenia vrkoča na dievčati s dlhými vlasmi, alebo na

pripravených špagátoch. Vlasy rozdelíme na tri pramene, krajný prameň vložíme medzi

zvyšné dva pramene, takto striedame raz z pravej, raz z ľavej strany, na konci zaviažeme

stužku, ktorú môžeme vpliesť do vrkoča. Chlapci sa touto technikou naučia upliesť biče

z kožených prúžkov. Biče sa niekedy používali pri pasení dobytka. Hotové biče si

priviažeme na palice, ktoré sme si vopred pripravili.

2.2 Leto

Čepčenie nevesty


Cieľ: Priblížiť deťom svadobné zvyky v obci Jarabina. Prakticky si vyskúšať čepčenie

nevesty.

Organizačná forma: frontálna, individuálna.


Učebné zdroje, pomôcky a materiál: oblečenie pre nevestu a ženícha.

Opis aktivity: Učiteľka oblečie do svadobného kroja dievča a chlapca, ktorých privedie do

triedy. Predstaví im nevestu (mloduchu) a ženícha (mlodoho), ktorí pozývajú všetky deti na

svadbu. Upriami pozornosť na nevestu a jej oblečenie, ktoré sa trochu líši od všedného

kroja – biela pôlka (bjila primjitka), ktorá sa nosila prehodená poza chrbát, vpredu

pokračovala pod (brušľakom) a prekrývala (fartuch). Ukončená bola bielou čipkou. Hlavu

nevesty zdobí čelenka (parta) vyšitá korálikmi, vzadu ukončená tabuľkou, z ktorej viseli

vyšívané stužky (na holovi perlova parta s tabličkom z vyšyvanyma pantličkami) a ženích

má čierne nohavice, vyšívanú košeľu (rubašku) a klobúk s pierkom (kapeľuš s perkom). Na

svadbe neveste dáme namiesto (party) čepiec (čepec) a šatku (chustku). Touto pokrývkou

hlavy sa nevesta už líši od slobodných dievčat.

Poznámka: Piesne, pri ktorých sa čepčí nevesta už dievčatá poznajú. Učiteľka ich naučila

vopred, poznajú aj čepiec a šatku. Učiteľka - krstná mama nevesty ukáže, ako sa čepčí

nevesta, dievčatá pri tom spievajú piesne. Po začepčení nastupuje radový tanec, kde prvá

s nevestou tancuje krstná, postupne rodičia a hostia. Každý musí za tanec neveste zaplatiť.

My si medzi deťmi vopred určíme jednotlivé roly svadobníkov (vyberač peňazí pre

nevestu, rodičia, družbovia). Na záver tanca ženích ukradne nevestu. Dievčatá si čepčenie

postupne prakticky vyskúšajú, kým sa to nenaučia.

15

Ľuľaj, synu, ľuľaj


Cieľ: Zaspievať uspávanku „Spi, synu, spi“ (Ľuľaj, synu, ľuľaj).


Metódy: slovná, názorná, praktickej činnosti, napodobňovanie.

Učebné zdroje, pomôcky a materiál: kolíska z plátna, plátno, polienko.

Opis aktivity: Učiteľka donesie do triedy kolísku s bábätkom (popkom) a zaspieva

uspávanku. Opýta sa detí, či aj ich mamky im niekedy spievajú uspávanky. Porozpráva im

o mamkách v minulosti, ktoré svoje deti uspávali piesňami - uspávankami. Mamky

pracovali na poli a svoje deti si brávali so sebou. Uložili ich do kolísky z plátna a aby deti

skoro zaspali, mamky im spievali. Takúto uspávanku sa naučíme. Deti si vyskúšajú

uspávanie bábätka, postupne sa vystriedajú. Deti si zhotovia bábiky z polienka a kúska

plátna, zoberú si ich do náruče a spievajú uspávanku. Upozorníme deti na to, že s takými

bábikami sa hrávali deti v minulosti.

Štampuľa


Cieľ: Naučiť sa pravidlá lúčnej hry „Štampuľa“.

Organizačná forma: frontálna, hromadná.

Metódy: pozorovania, slovná, názorná, demonštračná, praktickej činnosti.

Učebné zdroje, pomôcky a materiál: jeden meter dlhé drevené palice, drevený valec

pätnásť cm dlhý, o priemere päť cm, ploché kamene.

Opis aktivity: Na lúke si vyznačíme kruh o priemere päť metrov. Po obvode tohto kruhu

sa rozložia ploché kamene, značky - (ďury). Týchto značiek je o jednu menej ako je počet

hráčov. Do prostriedku kruhu na plochý kameň postavíme drevený valček - štampuľu.

Chlapci sa rozostavia po kruhu na značky (ďury).Každý chlapec má svoju palicu. V strede

stojí jeden chlapec - stredný. Na začiatku hry sa stredný určí vyčítankou. Chlapci postupne

po jednom triafajú do štampule. Úlohou chlapcov je palicou trafiť štampuľu. Palicu, ktorá

štampuľu netrafila, chlapec v strede kruhu odhadzuje čo najďalej za kruh. Chlapec v kruhu

odhadzuje palice chlapcom, ktorí netrafili štampuľu čo najďalej preto, aby chlapci bežali

za svojou palicou čím najďalej a stredný za ten čas obsadí niektorému chlapcovi miesto

(ďuru) a tým sa oslobodí z role stredného. Chlapec, ktorý beží pre palicu opustí svoju

značku a tú jeho značku má možnosť obsadiť stredný. Trafenú štampuľu stredný

umiestňuje naspäť na miesto v strede kruhu. Palica, ktorá trafí štampuľu ostáva na mieste,

16

až kým sa nevystriedajú všetky deti. Keď už všetci hráči hodia palicu, chlapci sa rozbehnú

po svoje palice a snažia sa umiestniť opäť na niektorú značku v kruhu. Každý hľadá svoju

palicu. Keď prídu na značku tak zakričia „ďura haj“. Kto nemá miesto, ostáva v kruhu ako

stredný a hra pokračuje ďalej. Ak štampuľa odletí ďaleko a stredný musí po ňu ísť ďaleko,

chlapci môžu využiť tento čas na to, aby si pobehli pre svoju palicu. Ak však chlapec -

stredný stihne medzitým obsadiť ich značku (ďuru), zvyšný chlapec, ktorý stratil svoje

miesto, ostáva v kruhu.

Poznámka: Hra je vhodná pre staršie deti, hru naučíme aj rodičov, môžu sa ju zahrať

spolu pri príležitosti rozlúčky s predškolákmi.

Ako sa v minulosti bývalo


Cieľ: Spoznať pôvodnú ľudovú architektúru.

Organizačná forma: frontálna, hromadná.

Metódy: pozorovania, slovná, názorná, demonštračná.

Učebné zdroje, pomôcky a materiál: expozícia v skanzene.

Opis aktivity: Za to, že deti počas roka boli veľmi aktívne a usilovné, naučili sa veľa

piesní a tancov, za odmenu pôjdu spolu s rodičmi na výlet do jednej malebnej dedinky - do

skanzenu v Starej Ľubovni. Je to múzejná expozícia v prírodnom prostredí, kde sú

prenesené pôvodné stavby, alebo ich kópie. Domčeky sú tam vyrobené z hliny a dreva, je

tam pôvodný nábytok a zariadenie. Priamo v jednotlivých domčekoch si budeme môcť

overiť už získané poznatky z histórie našich predkov, spôsob života, vrátane historických

výrobných, remeselných i priemyselných činností. Navštívime aj drevený kostolík.

Učiteľka vopred deti pripraví na pozorovanie. Pri obhliadke jednotlivých domčekov si deti

overia získané poznatky a dozvedia sa aj niečo nové. Neskôr si zaspievajú a zatancujú.

Varenie pirohov


Cieľ: Poznať suroviny na prípravu tradičného jedla (pirohov) a jeho prípravu.


Stratégie edukačnej činnosti: hra, edukačná aktivita.


Učebné zdroje, pomôcky a materiál: polohrubá múka, voda, soľ, zemiaky, bryndza,

lopár, váľok, miska, okrúhla formička na vykrajovanie, pohár.

17

Opis aktivity: Učiteľka sa opýta detí, či jedli pirohy a či im chutia. Teraz je už možné

pirohy zakúpiť v obchode, ale my sa naučíme, ako sa pirohy pripravujú tak, ako ich

pripravovali naše staré mamy v minulosti. Varili pirohy skoro ráno, potom ich deti zaniesli

otcom, chlapom, ktorí pracovali na poli . Najprv si ošúpeme zemiaky na plnku. Deti sa pri

tom vystriedajú. Po umytí ich dáme variť (viď pracovný postup). Medzitým si podľa

návodu pripravíme cesto, suroviny pomenujeme. Pri spracovávaní cesta sa tiež deti

vystriedajú, aby si to každé dieťa prakticky vyskúšalo. Potom rozvaľkáme cesto

a povykrajujeme okrúhle tvary. Učiteľka predvedie deťom techniku zlepovania pirohov.

Deti si to samé vyskúšajú. Hotové pirohy ukladáme na múkou posypaný lopár, alebo tácku,

aby sa neprilepili. Potom učiteľka pirohy uvarí, rozdelí deťom do tanierikov a poleje

maslom.

Cesto: 500 g polohrubej múky, 200 ml studenej vody, soľ

Plnka: 500 g zemiakov, 250 g bryndze ( aj menej), pažítka, soľ

Pracovný postup: Zemiaky na plnku uvaríme v slanej vode do mäkka. Vodu scedíme,

zemiaky potlačíme, aby neboli hrudky a pridáme bryndzu a spolu dobre premiešame na

jemnú hmotu, podľa chuti dosolíme. Dochutiť môžeme čerstvou pažítkou.

Z múky, vody a soli spracujeme v miske tvárne cesto v podobe bochníka. Z pripraveného

cesta v minulosti odtrhávali kúsky cesta, ktoré na dlani sformovali do okrúhleho tvaru. Do

jednotlivých tvarom potom lyžičkou vkladali plnku. V dnešnej dobe spracované cesto

rozvaľkáme a okrúhlou vykrajovačkou (širokým pohárom) vykrojíme z cesta kruhové

tvary. Do prostriedku vykrojeného kruhu dáme zemiakovú plnku. Preložením kruhového

tvaru vytvoríme plnený polkruh – piroh, ktorý poriadne po okrajoch stláčaním medzi

prstami zlepíme . Vytvorené pirohy varíme vo väčšom množstve osolenej vriacej vody.

Postupne ich ukladáme na múkou posypaný lopár. Pirohy vhadzujeme do vriacej vody

a opatrne miešame, aby sa neprilepili na dno hrnca. Po vyplávaní pirohov na povrch

povaríme 2 - 3 minúty (podľa hrúbky cesta). Uvarené pirohy vyberieme do nádoby,

v ktorej je studená voda, scedíme a necháme odkvapkať. Odkvapkané pirohy dáme do

misiek, tanierov a polejeme prepraženým maslom s cibuľkou, alebo osmaženými

oškvarkami z údenej slaniny.

18

2.3 Jeseň

Čo ukrýva truhlica


Cieľ: Pomenovať jednotlivé časti jarabinského kroja.

Organizačná forma: frontálna, skupinová.


demonštračná, hranie rolí.

Učebné zdroje, pomôcky a materiál: Oblečenie dievčat – blúzka (opliča), vesta

(brušľak), sukňa z modrotlače (klačenica), sviatočná tkaná červená sukňa (smuhavka),

zástera (fartuch), vyšívaná čelenka (parta), čepiec (čepec), šatka (chustka), krpce (kerpci).

Oblečenie chlapcov - nohavice (chološni), košeľa (rubaška), vesta (kamizeľka), klobúk

(kapeľuš).

Opis aktivity: Učiteľky donesú do triedy maľovanú truhlicu. Deti hádajú, čo sa v tejto

truhlici nachádza. Po otvorení truhlice bude učiteľka postupne vyberať jednotlivé časti

kroja a pomenovávať. Opýta sa detí, či sa niekde stretli s týmto oblečením. V materskej

škole máme kroje pre každé dieťa, tak sa poobliekame do krojov a vyskúšame si, ako sa

v minulosti deti cítili v tomto oblečení pri práci a hrách. Učiteľka porozpráva deťom, aké

kroje sa nosili vo všedný deň a aké počas sviatkov (nosili sa do kostola). Zhotovoval sa

podomácky, kde sa používali najmä domáce prírodné materiály – plátno z ľanu, súkno

a ovčia vlna. Ženy v zimnom období priadli, tkali, vyšívali a šili kroje.

Poznámka: Na upevnenie vedomostí o krojoch pripravíme s deťmi jarmok, kde deti budú

na stanovištiach „predávať“ jednotlivé časti kroja. Platidlom bude výmena tovaru, nielen

kroja, ale aj úžitkových vecí, ktoré máme k dispozícii v našom kútiku ľudových tradícií

ako: bodenka, kačaľnisa, varešky, džbány, píšťalky, prajnik, rajbačka, liečivé bylinky,

rapkáč, klopkáčik, hrable, cepy, bič, chodule a pod.

Väčšina detí sa s krojom stretla na oslavách obce Jarabina, kde sa každoročne usporiada

stretnutie rodákov. Nevedeli však pomenovať jednotlivé časti odevu. Deti oblečené

v krojoch sa hneď stotožnili s rolami detí z minulosti, obzerali si ich navzájom, ohmatávali

materiál, hladkali, všade vládla atmosféra pohody a radosti. Po tomto emotívnom zážitku

deti po príchode do MŠ často požiadajú učiteľku, aby ich obliekla do kroja. Deti si upevnia

vedomosti o krojoch, hrajú rôzne roly v týchto krojoch (pasú kravy, starajú sa o bábätka,

spievajú jarabinské piesne, tancujú, hrajú sa lúčne hry, na svadbu a pod.).

19

Šikovné rúčky


Cieľ: Pozorovať kosenie trávy ručnou kosou a prakticky realizovať činnosti spojené

s hrabaním a mlátením obilia.



Učebné zdroje, pomôcky a materiál: hrable (hrabli), kosa, kosák, (serp), cepy (cipy),

klasy pšenice (kolosy pšenyci).

Opis aktivity: Rozvinieme rozhovor o práci ľudí v minulosti počas leta, ako bolo kosenie

trávy a hrabanie, mlátenie obilia, aby tak zabezpečili obživu pre statok a domácnosť.

Oboznámim deti s pracovnými nástrojmi - kosa, hrable, cepy. Budeme s deťmi pozorovať

kosenie ručnou kosou. Potom trávu budeme rozhadzovať, sušiť, hrabať hrabľami. Suché

seno zhrabeme do kopy. Vyskúšame si aj mlátenie obilia cepmi. Pri týchto prácach si

zaspievame tradičné piesne – trávnice.

Poznámka: Piesne - trávnice naučíme deti vopred, aby si ich pri prácach mohli zaspievať.

Na pastiera


Cieľ: Prakticky si vyskúšať prípravu masla a tvarohu.


Metódy: pozorovania, slovná, názorná, demonštračná, praktickej činnosti,

napodobňovania.

Učebné zdroje, pomôcky a materiál: mlieko, mutovník, cedník.

Opis aktivity: Zorganizujeme exkurziu na poľnohospodárske družstvo, kde budeme

s deťmi pozorovať kravy. Porozprávame si o tom, čím sa živia a aký úžitok prinášajú pre

človeka. Porovnáme chov kráv teraz a v minulosti. Niekedy každá rodina chovala aj

niekoľko kráv. V lete chodili s kravami na pašu najmä chlapci, ktorí používali na

zaháňanie kráv biče, ktoré si aj sami zhotovovali.

Poznámka: Z exkurzie si donesieme nepasterizované mlieko. Necháme ho skysnúť.

Z vrchu kyslého mlieka zoberieme smotanu (zmetanku) - najtučnejšiu časť mlieka, z ktorej

si ručne stlčieme v mutovníku (bodenci) maslo. Kyslé mlieko na miernom ohni ohrejeme

na tvaroh, ktorý potom na cedníku (cički) scedíme. Deti sa zahrajú hru na kravičky

a pastiera, zaspievajú si pieseň: „Ej, paste ša mi, paste korovičky moji“.

20

Nakladanie kapusty


Cieľ: Poznať a zdôvodniť význam práce a pracovných činností súvisiacich s nakladaním

kapusty, napodobniť prácu dospelých.

Organizačná forma: frontálna, skupinová.


demonštračná, hranie rolí.

Učebné zdroje, pomôcky a materiál: drevený sud na kapustu (bočka), kapusta, celé

čierne a nové korenie, bobkový list, kôpor, soľ, chren, jablká, krájač kapusty (hobeľ).

Opis aktivity: Do MŠ si prizveme dôchodkyne z našej obce, aby nám predviedli

nakladanie kapusty. Najprv pomenujeme jednotlivé suroviny, potom pristúpime

k samotnému nakladaniu. Deti si vyskúšajú tlačenie kapusty do suda bosými nohami.

Poznámka: Kapusta musí byť izbovej teploty, aby deti neprechladli. Každé dieťa pred

vstupom do suda si v mise (lavori ) umyje nohy. Počas tlačenia kapusty si spievame pieseň

o kapuste (Ked zme kapustočku sadili...). V jarnom období sme si semiačka kapusty zasiali,

deti pozorovali jej rast, potom priesady presadili do záhonu pred MŠ. Táto aktivita je

vhodná na nadviazanie spolupráce s dôchodkyňami. Deti im za odmenu pripravia kultúrny

program k ich sviatku.

Sušenie ovocia a hríbov


Cieľ: Poznať význam sušenia ovocia a zeleniny.


Stratégie edukačnej činnosti: hra, edukačná aktivita.


Učebné zdroje, pomôcky a materiál: jablká, hrušky, slivky, šípky, hríby.

Opis aktivity: Porozprávam deťom o tom, ako v minulosti ľudia robili z ovocia džemy,

a aby im ovocie vydržalo až do jari, porezali ho na plátky a sušili na peci. Potom si v zime

na ovocí pochutili. Deti donesú do materskej školy ovocie, ktoré majú v záhrade – jablká,

hrušky, slivky. Umyté ovocie so staršími deťmi narežeme na plátky za asistencie učiteľky.

Dbáme na bezpečnosť detí. Narezané ovocie poukladáme na sito a vysušíme. Zdôraznime

význam jedenia sušeného ovocia, ktoré je zdravšie, ako konzumácia sladkostí. Okrem

ovocia sušíme aj nazbierané šípky na čaj, prípadne hríby. Keď sú na to vhodné podmienky,

môžeme si vyskúšať aj varenie slivkového lekváru so skupinkou starších detí.

21

2.4 Zima

Mikuláš


Cieľ: Aktívne prežívať oslavy sviatkov Mikuláša (Nikolaja) a zaspievať pieseň o

Mikulášovi.



demonštračná.

Učebné zdroje, pomôcky a materiál: obrázkový materiál, harmonika, darčeky.

Opis aktivity: Pred oslavami Mikuláša porozprávam deťom o dobrom človeku, ktorý bol

biskupom v Myre. Patrí k svätým, ktorí požívajú úctu po celom svete. Svedčia o tom

mnohé kostoly a oltáre, postavené na jeho česť. Rodičia mu zomreli, keď bol ešte mladým

mužom. Po sebe zanechali taký majetok, že sa nemusel báť o svoje živobytie. On sa však

rozhodol pomáhať chudobným. Kto bol v núdzi, tomu pomohol. A tak si ho ľudia uctievali

a na jeho počesť dňa 6. decembra slávime tento sviatok.

Poznámka: Naučíme sa pieseň o Mikulášovi: „O kto, kto, Nikolaja ľubit“. Na tento

sviatok s deťmi pripravíme kultúrny program pozostávajúci z piesní a tancov nášho

regiónu. Mikuláš obdarí deti sladkými balíčkami, zatancuje si s deťmi. Rodičia pripravia

občerstvenie.

Vianočné koledy (koľadky)


Cieľ: Zaspievať vianočnú koledu: „Narodil sa Ježiš Kristus“ (Narodiv ša Isus Christos)

a aktívne sa zúčastniť na príprave a oslavách vianočných sviatkov.



demonštračná.

Učebné zdroje, pomôcky a materiál: bábika, plienočka, slama, košík, obilie, cesnak,

reťaz, misa s vodou, miska na jedlo.

Opis aktivity: Súčasťou výzdoby interiéru MŠ pred Vianočnými sviatkami je aj Betlehem.

Učiteľka porozpráva deťom príbeh o narodení Ježiša Krista (Isusa Christa), ktorý sa

narodil v maštali v meste Betleheme (Viflejemi). Anjeli zvestovali jeho narodenie, pastieri

a traja mudrci z Východu sa mu prišli pokloniť a obdarovali ho darmi. Vo svojom živote

22

učil ľudí konať dobro, uzdravoval chorých a oživoval mŕtvych. Ale zlí ľudia ho odsúdili

a ukrižovali. Na počesť jeho narodenia sa naučíme koledu (koľadku), ktorú spievali ešte

naši starí rodičia a spieva sa dodnes v kostoloch i doma počas sviatkov. Učiteľka pripraví

bábiku a spolu s deťmi toto narodené dieťatko zavinieme do plachtičky a položíme do

košíka so slamou. Učiteľka zaspieva koledu, deti sa postupne pridávajú.

Poznámka: S vianočným vinšom Vinšujem na šťastie, na zdravie (Vinšyju, vinšyju, na

ščešča, na zdravja) sa oboznámia vopred. Zahráme sa s deťmi na Štedrý večer, kde

pripravíme štedrovečerný stôl, na ktorom nesmie chýbať miska s rôznymi druhmi obilia,

veniec uvitý z cesnaku na zabezpečenie prosperity, ochrany zdravia a hospodárstva. Nohy

stola ovinieme reťazou, aby rodina po celý nasledujúci rok držala spolu, pod stôl položíme

slamu. Pripravíme si aj misu s vodou, do ktorej dáme mince. V nej sa umyjeme, aby sme

boli zdraví a pevní. Súčasťou večere bola modlitba, koleda a vinš. Jedlo sa z jednej misky,

gazdiná postupne nosila na stôl jednotlivé chody, z každého jedla sa odobralo aj pre statok.

V spolupráci s rodičmi a starými rodičmi pripravíme tradičné štedrovečerné jedlá. Prizvané

dôchodkyne, ktoré nám priblížia tradície súvisiace s týmto sviatkom, ochutnáme

štedrovečerné jedlá, ktoré sú pôstne, bezmäsité ako: kapustnica (kapusta), hrach (horoch),

pirohy so sušenými slivkami (pjirohy zo sušenyma slivkami), pupáky (bobaľky), huby,

omáčka zo sušených sliviek (slivčanka), cesnak, chlieb, zemiaky. Spoločne si zaspievame

koledu, zavinšujeme, poďakujeme za dary.

Pečenie medovníkov


Cieľ: Pripraviť cesto na medovníky, medovníky upiecť a pokúsiť sa ich vyzdobiť.

Organizačná forma: frontálna, individuálna, skupinová.


demonštračná.

Učebné zdroje, pomôcky a materiál: všetky suroviny potrebné na prípravu

medovníkového cesta, plech, formičky na vykrajovanie, sneh na zdobenie, mikroténové

vrecúška na sneh.

Opis aktivity: Deň pred pečením medovníkov si s deťmi pripravíme cesto. Deti sa

oboznámia s potrebnými surovinami, samé sa podieľajú na hnetení, miesení cesta. Cesto

necháme odpočívať a na druhý deň si ho vyvaľkáme a vykrajujeme formičkami.

Poukladáme na plech a upečieme. Prípravu medovníkov a ich výzdobu môžeme podfarbiť

spevom piesní s vianočnou tematikou alebo podľa voľby detí.

23

Poznámka: Deti si zdobia medovníky podľa vlastných predstáv. Takto vyzdobené

medovníky darčekovo zabalíme a obdarujeme rodičov, babky z domova dôchodcov.

Náš vianočný stromček (polaznik)


Cieľ: Zhotoviť tradičné vianočné ozdoby a vyzdobiť nimi vianočný stromček.



Učebné zdroje, pomôcky a materiál: farebné pozlátka, kŕmna repa, zemiaky, jablká,

orechy, medovníky, háčkované a slamené ozdoby.

Opis aktivity: Postupne si vyrobíme s deťmi vianočné ozdoby, ktorými sa zdobil

Vianočný stromček v minulosti. Do pozlátka zabalíme kocky narezané z kŕmnej repy,

alebo zemiaka, pripravíme jabĺčka, orechy, medovníky. Vyzdobený stromček bude visieť

zo stropu nad stolom v kútiku ľudových tradícií tak, ako ho vešali naši predkovia.

Poznámka: Deti si donesú z domu jabĺčka, orechy, háčkované, slamené ozdoby,

medovníky si upečieme v materskej škole. Pri zdobení stromčeka si zaspievame vianočné

koledy.

Priadky (večirky)


Cieľ: Prakticky si vyskúšať pracovné činnosti na historických pracovných nástrojoch -

tkanie, pranie, žehlenie plátna, vyšívanie, šitie kroja, páranie peria.



demonštračná.

Učebné zdroje, pomôcky a materiál: drevený nástroj na žehlenie (kačaľnica), ručná

pomôcka na pranie (rajbačka), nite, ihly, krosná, člnok, priadze, husacie perie.

Opis aktivity: Ukážeme deťom ručne tkané tkaniny, ktoré ľudia v minulosti zhotovovali

tkaním na krosnách. Tieto používali na šitie krojov, bytových a hospodárskych textílií.

Podľa druhu nití boli tkaniny ľanové, konopné, vlnené, bavlnené, ľanovo-bavlnené a pod.

Z nití z rastlinných vláken bolo plátno, z vlny splsťované (súkno). Tkali sa aj koberce

(pokrovci). V obci navštívime tkáča, ktorý sa venuje tkaniu pôvodných materiálov, hlavne

tkanín na výrobu kroja. Deti pozorujú prácu na krosnách, samé si to prakticky vyskúšajú.

24

Poznámky: Vyskúšame si pranie plátna pomocou (prajnika a rajbačky) a žehlenie

(kačaňa) plátna na (kačaľnici). Budeme s deťmi pozorovať ručné šitie kroja a vyšívanie,

staršie deti naučíme vyšívať krížikový steh. Vyskúšame si páranie peria, ale najprv zistíme,

či niektoré dieťa nemá alergiu na perie.

Fašiangová zábava – (Puščaňa)


Cieľ: Poznať význam Fašiangov v obci Jarabina, tradície a zvyky súvisiace s týmto

sviatkom a aktívne sa podieľať na ich príprave.



Učebné zdroje, pomôcky a materiál: kroje pre deti, rekvizity na výzdobu interiéru, CD

s rusínskymi piesňami, občerstvenie.

Opis aktivity: Učiteľka vysvetlí deťom význam tradície Fašiangov – (Puščaňa ).

V zimnom období sa ľudia schádzali v domoch, kde priadli, tkali, šili, vyšívali, muži

opravovali pracovné nástroje. Rozprávali si rôzne príbehy a povery, spievali. Toto obdobie

sa končilo Fašiangami (Puščaňom). V tento večer sa zišli mladí v kúdeľnej chyži, priniesli

klobásu, slaninu, vajíčka – robili praženicu (jašnicu), piekli šišky – (krepli), pražili cukor

so smotanou na karamelové cukríky. Nechýbal spev a tanec. Spolu s rodičmi a deťmi

pripravíme Puščaňa. Vyzdobíme miestnosť v duchu ľudových tradícií obce. Rodičia

donesú pohostenie – šišky, pražený cukor, uvaríme bylinkový čaj. Podmienkou účasti na

zábave je tradičné oblečenie – kroj. Kto nemá celý kroj, stačí, keď má aspoň jeho nejakú

časť. Na zábave budú znieť jarabinské a rusínske piesne nášho regiónu, zaspievame si

a zatancujeme. Zábava sa bude konať v poobedňajších hodinách.

25

ZÁVER

Kultúrne dedičstvo našich predkov má obrovskú hodnotu, ktorú si generáciami ľudia

odovzdávali, uchovávali a pestovali. Aby sa toto bohatstvo uchovalo, je povinnosťou, nás

pedagógov hľadať cesty a spôsoby jeho zachovávania a ďalšieho odovzdávania. Naša

krajina, naša obec je bohatá na tradície, zvyky a mnohé z nich pretrvávajú dodnes. Dnešná

doba vyznačujúca sa rýchlym životným tempom, dostáva tradície do úzadia a je čoraz

ťažšie ich posolstvo odovzdávať mladej generácii. A práve škola má byť miestom

poskytovania zážitkov zo stretnutí s regionálnymi tradíciami.

Realizácia projektu „Rok na dedine“ si vyžadovala od pedagóga množstvo poznatkov

o danej problematike, ale predovšetkým kladný vzťah k vlastnej kultúre, k tradíciám našej

obce. Ľudové zvyky a tradície premietnuté do výchovno-vzdelávacieho procesu priniesli

úspech. Edukačné aktivity rozpracované v jednotlivých kapitolách umožnili deťom

prostredníctvom zážitku spoznať život svojich predkov, ich zvyky, tradície spojené so

sviatkami jari, či zimy. Všetky aktivity sa stali zaujímavými nielen pre deti, ale aj pre mňa.

Aj keď boli náročné na prípravu učiteľa, môžeme skonštatovať, že cieľavedomá práca s

deťmi zameraná na rozvíjanie, uchovávanie a odovzdávanie kultúrneho dedičstva

prostredníctvom zážitkového učenia, pomáhajú deťom získavať nové vedomosti,

skúsenosti, zručnosti, deti nadobúdajú postoje k hodnotám, ktoré si potom uchovajú po

celý život. Edukačné aktivity prispeli k rozvoju optimálnej perceptuálno-motorickej,

kognitívnej a citovo-sociálnej úrovne, ktoré tvoria základ pre ich pripravenosť na ďalšie

vzdelávanie a pre život v spoločnosti. Aktivity boli pre deti zaujímavé, pútavé,

obohacujúce, čo sa odrazilo na ich nadšení, radosti a neustálom záujme o podobné hry.

Uviedli sme len niekoľko námetov, aktivít, ako sprostredkovať deťom formou zážitku

život ich predkov, tradície a zvyky. Zároveň tieto aktivity môžu učiteľom poskytnúť akúsi

základňu pre obohatenie svojho vlastného poznania, pretože len tak je možné, že prvky

ľudových zvykov a tradícií budú začleňovať do edukačného procesu počas svojej

pedagogickej praxe. Veríme, že naša práca sa stane inšpiráciou pre všetkých učiteľov, ktorí

by radi rozvíjali a posilňovali úctu dieťaťa ku kultúrnym a národným hodnotám,

k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre.

26

Zoznam bibliografických odkazov

BAJTOŠ, J. 2007. Kapitoly zo všeobecnej didaktiky. EQUILIBRIA, s.r.o., 2007. ISBN

978-80-89284-08-5.

BARTALOVÁ, J. 2011. Vybrané kapitoly z etiky v dialógu kultúr. Nitra: Univerzita

Konštantína Filozofa v Nitre, FF, Graphic Desing, 2011. ISBN 978-80-8094-922-8.

DEREVJANÍKOVÁ, A. 2013. Ľudová kultúra a predškolská edukácia. In : Predprimárne

vzdelávanie v kontexte súčasných zmien. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove,

Pedagogická fakulta, 2013. ISBN 978-80-555-0998-3.

DEREVJANÍK, M., ŠTEFANIKOVÁ, Ž. 2007. Jarabina. Kežmarok: ViViT, s.r.o., 2007.

ISBN 978-80-89264-10-0.

DOUŠKOVÁ, A., KRUŽLICOVÁ, M. 2012. Edukačná aktivita a zážitkové učenie

v materskej škole. Bratislava: Pro Solutions s.r.o., 2012. ISBN 978-80-8139-004-3.

HANUŠ, R., CHYTILOVÁ, L. 2009. Zážitkové pedagogické učení. Praha: Grada

Publishing, a.s. 2009. ISBN 978-80-247-2816-2.

IVANOVIČOVÁ, J. 2008. Regionálna výchova v praxi. Vychovávateľ, 2008, č.5., LVI.

KNAPÍKOVÁ, Z., KOSTRUB, D., MIŇOVÁ, M. 2002. Aktivizujúce metódy a formy

v práci učiteľky materskej školy. 1. Vyd. Prešov : Rokus, 2002. ISBN 80- 89055-18-4.

KOLEKTÍV AUTOROV. 2011. Metodika predprimárneho vzdelávania. 1. Vydanie.

Štátny pedagogický ústav, 2011. ISBN 978-80-968777-3-7.

MAŇÁK, J., ŠVEC, V. 2003. Výukové metódy. Brno : Paido, 2003. ISBN 80-7315-039-5.

SOPÓCI, J., BÚZIK, B. 2006. Základy sociológie. Bratislava : SPN, 2006. ISBN 80-10-

00917-2.

27

Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie. Bratislava: Štátny

pedagogický ústav, 2008. ISBN 978-80-969407-5-2.

ŠVÁBOVÁ, B. 2008. Metódy tvorivej dramatiky v edukačnom procese v predprimárnom

a primárnom vzdelávaní. 1. Vyd. Ružomberok : Edičné stredisko PP, 2008. ISBN 978-80-

8084-396-0.

TUREK, I. 2008. Didaktika. 1. Vyd. Bratislava : Iura Edition, 2008. ISBN 978-80-8078-

198-9.

ZELINA, M. 2011. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava : Iris, 2011.

ISBN 978-80-89256-60-0.

28

PRÍLOHA A Fotodokumentácia

Obr. 1 Miesenie paschy

Zdroj: autorka

Obr. 2 Upečené paschy

Zdroj: autorka

Obr. 3 Deti s bahniatkami

Zdroj: autorka

29

Obr. 4 Deti v jarabinskom kroji

Zdroj: autorka

Obr. 5 Zber liečivých rastlín

Zdroj: autorka

Obr. 6 Sušenie liečivých rastlín

Zdroj: autorka

30

Obr. 7 Vystúpenie detí k MDŽ

Zdroj: autorka

Obr. 8 Vystúpenie detí ku Dňu matiek

Zdroj: autorka

Obr. 9 Ochutnávka tradičných jedál v spolupráci s rodičmi

Zdroj: autorka

31

Obr.10 Kútik ľudových tradícií

Zdroj: autorka

Obr. 11 Vystúpenie detí pri príležitosti Stretnutia rodákov v obci

Zdroj: autorka

Obr. 12 Hra „Štampuľa“ – deti a ich dedkovia

Zdroj: autorka

32

Obr. 13 Vystúpenie na Mikuláša

Zdroj: autorka

Obr. 14 Vianočné koledy

Zdroj: autorka

Obr. 15 Výstavka jarabinských krojov a fotografií detí v krojoch v šatni detí

Zdroj: autorka

33

Obr. 16 Výstavka rómskych krojov v šatni detí

Zdroj: autorka

Obr. 17 Vystúpenie detí k MDŽ – (rómsky tanec)

Zdroj: autorka

34


Zdroj: autorka


Zdroj: autorka

35

Obr. 20 Vystúpenie detí k MDŽ – (spev rómskych piesní)

Zdroj: autorka

Obr. 21 Rozlúčka s predškolákmi -

Zdroj: autorka

36

PRÍLOHA B Básničky, riekanky, vyčítanky

Básničky o bylinkách

Autor: Sukovatá Anna

LIPA - Lipa

Lipy, to je davno známe, poznali jich už i Slavjane.

Rozkvitajut v juni,v juli, ličat chripkovy neduhy.

DÚŠKA MATERINA - Materiduška

Fialovy kvitočky, na nich pščolky - medočky,

Ličyt pľuca i predušky, to je chosen materidušky.

KOSTIHOJ - Koštyval

Kostihoj, či koštyval, ličyt kosti, každyj sval.

Čornyj koriň hľadajme, v špirituši mačajme.

PODBEĽ

Žovtyj kvitok, jak slonečko, na jar potišyt serdečko.

Kvitočky nazbirajme, preduškam pomahajme.

RUMANČEK PRAVÝ – Rumenok

Choru ranu, každyj strup, namačame v rumenku.

Skoro ranu zahojit, i serdejko potišyt.

PAMAJORÁN OBYČAJNÝ – Lebjitka

Lebjitka vam ľude našy, pomože v tym pravym čaši,

Čaju ša napij dobroho, po kašľu nit znaku nijakoho.

PRVOSIENKA – Kožibrodka

Pščolky na jar litajut, kožibrodku hľadajut.

Vidime jej z daleka, je dobra pre človeka.

Pachne krašni, dobra je, predušky nam zahrije.

37

Riekanka: Poza bučky, poza krjak (ľudová)

Poza bučky, poza krjak, chto pydskočyt, bude chlap.

A ja takyj zurvalec, što pydskoču na palec.

Riekanka: A my jmilyj z lisa ide (ľudová)

A my jmilyj z lisa ide, maľovane drevko veze.

Piskat sobi na listočku, že ma šumnu frajiročku.

Piskat, piskat, neprestane, pokľa vyn mja nedystane.

Dystane mja v tretim ročku, jak najlipšu frajiročku.

Riekanka: Išli kozy, poza ľozy (ľudová)

Isli kozy poza ľozy kapustu sadity, našli muchu na kožuchu, dali jej zabity.

A z toj muchy dva kožuchy, troji nohavici, što ostalo od nohavic, ta na rukavici.

Riekanky (ľudové)

Plač, plač, prinese ti pes kolač, a jak neprestaneš, ta ho nedystaneš.

Neplač, Vaňu, neplač, kupime ti klepač, a jak budeš plakaty, budeme ti klepaty.

A, a, kotky dva, sivy, bury, obidva, po komori litajut, myšam spati nedajut.

Tapci, ručky, tapci, pyjdeme do babci, od babky do dida, dadut falat chliba.

Porekadlo (ľudové)

Jaka voda, takyj mlin, jakyj otec, takyj syn.

Taka divka, jaka maty, koho ja mam vybiraty? Jeden, dva, tri, ideš von ty.

38

PRÍLOHA C Piesne, koledy, vinše

39

Pieseň: „Oj do sadu divčata, do sadu“

Oj do sadu divčata, do sadu, budeme my saditi rozsadu,

Išči tota rozsadočka nezyšla, už ša naša virna ľubov rozyšla.

Oj, na rovaš, mamočko, na rovaš, komu toto divčatko vychovaš?

A tobi to, Janičku, tobi to, ked budeme zdravejky na lito.

Oj do sadu divčata, do sadu, budeme my saditi rozsadu, a z rosady vyrosne kapusta,

a z divčata bude švarna nevista.

Pieseň: „Za vodom, za vodom, kapustočku šijut“

Za vodom, za vodom kapustočku šijut, išči ja malejka už ša na mi bijut.

Jak zme kapustočku sadili, sadili, ta zme Pana Boha prosili, prosili.

Žeby zimna rosa padala, padala, žeby ša kapusta prijala, prijala.

40

Pieseň: „Ej, čepte-le, jej čepte“

Ej, čepte-le, jej čepte, ej do novoho čepca, Ej, žeby na teraz rik, ej kolysala chlopca.

Ej, chlopca kolysala, ej divča povivala, ej, žeby na teraz rik, ej, dvoje dity mala.

Ej, pyzrij ša Ty Hanuš, ej pyzrij do povaly, ej, žeby Tvoji diti ej, čorny očy mali.

Ej, pyzrijša ty Hanuš, ej na prednij oblačok, ej jak za tobom plače ej, otec neboračok.

Ej, dumalas mamičko, ej, že ša mja nezbudeš, ej, ja ti povidala, ej, že plakati budeš.

Ej, budeš ty Haničko, ej, budeš ty plakala, ej, ked Ti bude svekra ej, jisty vydiľala.

Ej, odkraje Ti chliba, ej, jak dubovyj listok, ej iščik ša Ťa žvitast, ej, ci jes žila šytok.

Ej, nežila-m, nežila-m, ej, tam jem ho lišyla, ej, v šiňoch za dverjami, ej obmytyj sylzami.

Pieseň: „Ľuľaj, že mi, ľuľaj“

Ľuľaj, synu, ľuľaj, ked mi maš ľuľati, bo ja Tebe nemam kody kolysati.

Kolyš ša mi, kolyš, kolysočko sama, bo moja robota v poľu zaostala.

Ľulikaj, ľulikaj, ku poľu privykaj, ku poľu šyromu, vjitru cholodnomu.

A ľuľu mi, ľuľu, chpeču ja Ti gruľu, veľku i malejku, lem mi spij do zmerku.

Ľuľaj, lem mi ľuľaj, moje male diťa, prinesu ja tobi, na pozavtra kviťa.

Ľuľaj, že mi, ľuľaj, bo ja ťa kolyšu, a jak ty mi usneš, ta ja tebe lišu.

41

Pieseň: O, kto, kto, Nikolaja ľubit

Zdroj: Anna Derevjanyk – Monika Kaňa, Muzyčne vychovanňa dľa 1 – 4 klasu osnovnoji

školy /2001/.

42

Vinš: Vinšyju, vinšyju... (ľudový)

Vinčyju, vinčyju, na ščešča, na zdravja, na to Bože narodžyňa,

Žeby zme ša dočekali druhoho Božoho narodžyňa.

Hojniše, spokojniše, urodžajniše, od Pana Boha lasky,

Od dobrych ľudiv prijazň, Christos Raždajetsja!

Vinš: Malyj vinšovnik... (ľudový)

A ja malyj, neveličkyj, mam už veľky nohavičky.

Malyj jem, malo znam, a za moju nauku,

Pac grajcar na ruku.

Vinš: Ja Vam vinšyju... (ľudový)

Ja Vam vinšyju na tot Novyj Rik, žeby ša Vam zrodiv horoch i byb,

Žeby ša Vam veli korovy i teľata, husi i kačata, chlopci i divčata.

Christos Raždajetsja!

Autor: Mychajlo Hyrjak, Anna Derevjanyk, Ihor Kreta - Narodni pisni sela Orjabiny

/1987/

43

Autor: Kaňová Monika, 1988. Regionálna pieseň a jej využitie vo výchovno-vyučovacom

procese. Diplomová práca.

Piesne zapísané v roku 1984.

44

Autor: Kaňová Monika, 1988. Regionálna pieseň a jej využitie vo výchovno-vyučovacom

procese. Diplomová práca.

Piesne zapísané v roku 1984.

45

TOSARA – RÁNO (rómska pieseň)

ROMALE, ČHAVALE IMAR HIN TOSARA

ROMALE, ČHAVALE IMAR HIN TOSARA

TOSARA, TOSARSA, TOSARA.

PREKLAD:

CIGÁNI, CHLAPCI, UŽ JE RÁNO

CIGÁNI, CHLAPCI, UŽ JE RÁNO

RÁNO, RÁNO, RÁNO.

REF:

E MAŠINA IMMAR DŽAL, POLO SVETOS ROMA,

PHIREN TOSARA, TOSARA PHIREN

TOSARA, TOSARA, PHIREN.

PREKLAD:

VLAK UŽ IDE PO SVETE, CIGÁNI

CHODIA RÁNO, RÁNO CHODIA.

ANDRO DA TABORIS – V TOM TÁBORE (rómska pieseň).

1.ANDRO DA TABORIS JOJ PHARES BUČI

KERAF, PHARES BUČI KERAF

BUT MARIBEN CHUDAF.

PREKLAD:

V TOM TÁBORE ŤAŽKO ROBÍM,

ROBÍM, ROBÍM, VEĽA BITKY DOSTÁVAM.

2. ČHAJORI ROMANI JOJ KER MANGE JAGORI

NA CIKNI NA BARI JOJ ČARAF.

PREKLAD:

DIEVČATKO CIGÁNSKE, SPRAV MI OHNÍK

NIE MALÝ, NIE VEĽKÝ, ĽÚBIM TVOJ ROZUM.

Documents

regionálne prvky v edukačnom procese materskej školy