Slovensko a regionálne rozdiely

8/14/2019 Slovensko a regionlne rozdiely

1/49

Slovensko a regionlne rozdielyTerie, reginy, indiktory, metdy

Duan Sloboda

Bratislava 2006


2/49

Duan Sloboda_Slovensko a regionlne rozdiely

www.konzervativizmus.sk

- 2 -

Obsah

I. vod 4

II. Vybran terie regionlneho rozvoja 5

1. Neoklasick prstup v rmci regionlneho rozvoja 6

2. Keynesinsky prstup v rmci regionlneho rozvoja 7

3. Neomarxistick prstup v rmci regionlneho rozvoja 9

4. Neokonzervatvny prstup v rmci regionlneho rozvoja 10

5. Neointitucionlny prstup v rmci regionlneho rozvoja 11

III. Reginy a regionalizcia Slovenska 13

1. Defincia zkladnch pojmov 13

2. Regionalizcia Slovenska 15

2.1. Sasn zemn lenenie SR 15

2.1.1. Doteraj vvoj 15

2.1.2. Prrodn pomery 17

2.1.3. Nodalita reginov 19

2.1.4. Hierarchizcia urbnnych centier krajiny 20

2.2. NUTS klasifikcia 21

2.3. Funkn mestsk reginy 24

2.4. Mikroreginy pre potreby komunlnej reformy 25

IV. Zauvan indiktory rozvoja reginov 28

1. Ukazovate rovne hrubho domceho produktu 29

2. Ukazovatele trhu prce 31

3. Ukazovate rovne priemernej nominlnej mesanej mzdy 33

V. Vybran prstupy k charakteristike regionlnych dispart 35

1. Medziregionlne rozdiely poda miery nezamestnanostimeran tandardnou odchlkou a varianm koeficientom 35

2. Medziregionlne rozdiely poda ekonometrickch analz relnejkonvergencie 36

3. Medziregionlne rozdiely meran poda Gini indexu 37


3/49



- -

4. Medziregionlne rozdiely meran poda daovej sily reginovmetdou neurnovch siet 40

VI. Zver

VII. Literatra


4/49



- -

I. vod

Otzky svisiace s regionlnymi disparitami sa v ostatnch rokoch dostali do popredia zujmunielen odbornej, ale vaka mdim i irokej laickej verejnosti. Na jednej strane sa stretvame soseriznym vskumom odbornkov rznych profesi geografov, sociolgov, politolgov iregionlnych ekonmov, na strane druhej neraz i s ich demagogickmi interpretciami na

politickej scne. Regionlne rozdiely sa takpovediac stvaj tmou.

Prakticky od prvopoiatku udskch dejn nachdzame snahy o zmern ovplyvovaniesocilneho a ekonomickho vvoja uritch zem. Najskr to bolo na rovni mikroreginov - jednotlivch miest a ich zzemia, neskr v svislosti s rozvojom priestorovej organizciespolonosti i v rmci vch oblast a celch ttov na rovni makroreginov. Nad pvodneloklnymi zujmami postupne prevldli ttne mocensk vplyvy, priom dochdzalo nielen kuplatovaniu rznych odbornch teri, ale i rznych politickch zujmov. Tieto procesy sa stalizkladom innosti, ktor v sasnosti nazvame regionlna politika. Vznamnm impulzom prerazantn posun tematiky reginov vo veobecnom rebrku celospoloensky vnmanchproblmov u ns bolo nepochybne pristpenie Slovenka k Eurpskej nii (E) v roku 2004, a tonajm v svislosti s regionlnou politikou E, ktorej politickm cieom je zmierovanieregionlnych rozdielov v E. Slovensko sa tak op ocit v irom politicko-sprvnom

zoskupen, v ktorom s evidentn rozdiely medzi reginmi (i ttmi), a taktie snaha ttu (isuperttu) o ich rieenie. V podobnej situcii bolo Slovensko i po vzniku eskoslovenska v roku1918, kde boli rozdiely medzi reginmi iech, Moravy, Slovenska a Podkarpatskej Rusi vrazn. Vsledkom snh ttu, najm toho poprevratovho poas rokov 1948-89, bolo i to, eeskoslovensko patrilo koncom 80. rokov 20. storoia, teda v ase rcania sa socializmu, kukrajinm s najviac zredukovanmi regionlnymi rozdielmi, s najvraznejou nivelizciou arovou egalitrstva, ku ktormu vak centrlne riaden ekonomika v prostred totalitnejspolonosti dospela len za cenu strt konkurencieschopnosti subjektov psobiacich v historickyrozvinutejch najm eskch reginoch krajiny. Vyrovnvanie dispart bolo dosiahnut nakor celkovej efektvnosti a vraznej deformcie nielen ekonomickho prostredia. Nslednobdobie transformcie ekonomiky a celospoloenskej zmeny po novembri 1989 potlanrozdiely v rovni rozvoja reginov op zrelnilo. V sasnosti sme na Slovensku lenskejkrajine E op sasou celku, v ktorom sa politick truktry prostrednctvom politk

ttnych podpr snaia rznymi metdami o rovnak cie umel vyrovnanie rozdielov medzireginmi. Sprievodnm javom tchto procesov nielen na Slovensku je i aksi renesanciaregionlne orientovanho vskumu a zvenie zujmu o problematiku reginov veobecne.Svoje nezastupiten miesto v tejto oblasti m regionlna geografia.

Kee vskum regionlnych rozdielov nepovaujeme za mon bez znalosti teri regionlnehorozvoja, a to nielen tch v sasnosti preferovanch, ale i tch z db minulch, v asti prce sa budeme venova i terii a prstupom, ktor sa v regionlnej geografii a inch vedch pricharakteristike regionlnych rozdielov vyuvaj. Predkladan prehad teri a metodolgienemono povaova za pln a ani to nebolo nam cieom. Sstreujeme sa najm na prstupy,ktor dominovali v minulosti a s istmi obmenami pretrvali do sasnosti, ako i niektormaktulnym snahm o formulciu novch teri a prstupov k danej problematike vbec.

V alej asti predkladme zkladn pojednanie o reginoch ako objektoch vskumu, okritrich ich vyleovania, a na tejto bze priname taktie porovnanie v sasnosti platnhozemnho a sprvneho lenenia krajiny s alternatvami regionlneho lenenia a ichimplikciami pre vskum inter-regionlnych dispart.

S otzkami vylenenia reginov je zko spt i problematika disponibility adekvtnychtatistickch indiktorov a dt potrebnch pre sledovanie rozdielov medzi zemnmi jednotkami danej hierarchickej rovne. Poksime sa popsa pozitva a negatva pouvanchukazovateov, ich vpovednos, intenzitu a exaktnos, poukeme na problmy s ich sledovanm.

V alej asti prce sa na prklade konkrtnych prc venujeme vybranm metdam tdiaregionlnych dispart.


5/49



- 5 -

II. Vybran terie regionlneho rozvoja

Terie regionlneho rozvoja mono klasifikova viacermi spsobmi poda zvolench kritri,zva sa vak pouva zkladn rozdelenie do dvoch vekch skupn, a to na konvergennterie a divergenn terie. Plat, e konvergenn terie rtaj s uplatovanm sa v dlhodobchasovch horizontoch a divergenn terie pracuj s krtkodobm resp. strednodobm

intervalom. alie delenia lenia terie regionlneho rozvoja na induktvne a deduktvne iterie zdrazujce stranu dopytu resp. stranu ponuky (poda Blaek 1999a, Blaek Uhl2002).

Terie regionlneho rozvoja s asto inpirovan ekonomickmi teriami i z nich dokoncapriamo vychdzaj.

V zsade mono veobecne odli dva zkladn prstupy (i ich skupiny) k regionlnemurozvoju. Prv ideovo vychdza z neoklasickho alebo neokonzervatvneho (neoliberlneho)teoretickho zkladu (klasick ekonomick kola a jej nasledovnci), zdrazujc prirodzenvyrovnvajce tendencie pri rozvoji reginu z dlhodobho hadiska. Rozdiely medzi reginmi s v rmci tohto smeru chpan ako prirodzen, dan odlinmi podmienkami a regionlnymiosobitosami rzneho pvodu. Zdrazuj sa skr pozitva, ktor rozdiely medzi reginmi

prinaj, najm prostrednctvom monost pecializcie, decentralizcie a vej pluralitynzorov a prstupov k rieeniu problmov v reginoch. Regionlne disparity tie stimuluj apodporuj socilnu i geografick mobilitu obyvatestva (Blaek 1996).

Druh prstup sa odvja od keynesinskych a (post- alebo tie neo-) marxistickch teri. Zaprinu regionlnych nerovnost povauje iveln charakter kapitalizmu, zdrazujc nm vyvolan socilnu nespravodlivos a svisiacu socilnu nestabilitu, koncentrovan vproblmovch reginoch. Prvrenci tohto smeru s presveden, e bez zsahov ttu byprevldali tendencie smerujce k zvovaniu (prehlbovaniu) rozdielov, ktor by nsledneexistovali dlhodobo i trvalo. Na bze tohto prstupu sa vyvinula a dodnes existuje i regionlnapolitika E vo forme redistribunej stratgie (Blaek 1996).

Zvltny hybrid medzi spomnanmi prstupmi predstavuje hospodrska politika vldy SR

zhmotnen v jej dvoch kovch cieoch a to na jednej strane zabezpei relnu konvergenciuSR k rovni E, teda prispie k maximalizcii hospodrskeho rastu, a na strane druhejzabezpei rovnomern rozvoj celho zemia SR, ie dopomc k minimalizcii regionlnychrozdielov. Za cestu hodnejiu nasledovania pritom jednoznane mono poklada t, ktor vediek maximalizcii udratenho rastu ekonomiky krajiny v dlhodobom horizonte, pretoe takprirodzene rastie ivotn rove i v menej rozvinutch reginoch rchlejie (Sloboda 2005).

Prehad hlavnch teri regionlneho rozvoja

Ponkan prehad teri nie je pln i vyerpvajci. Predstavuje shrn zkladnch teriregionlneho rozvoja zdruench poda ekonomickej terie, z ktorej ideovo vychdzaj a na bzektorej boli alej rozvjan v prostred regionlne orientovanch vied, regionlnu geografiunevynmajc, aplikujc tak veobecn ekonomick terie v priestorovch celkoch reginoch

(vi tab. . 1)1.

Jednotliv terie sa od seba odliuj i na zklade zodpovedania si na otzky svisiace s lohouvldy (ttu) v spolonosti a ekonomike. Na jednej strane s tu smery proteujce intervenciettu (keynesinsky a neomarxistick), na strane druhej s smery odmietajce zsahy ttu dotrhu (neoklasick a neokonzervatvny). Hadanie hranice pre odvodnenos ttnehointervencionizmu svis i s hadanm miery medzi uplatovanm princpu zsluhovosti,adresnosti a osobnej zodpovednostiaprincpu (vynucovanej) solidarity na strane druhej, akoi medzi ekonomickou efektvnosou a tzv. socilnou spravodlivosou. V tejto svislosti vyvstvai otzka vzniku a existencie regionlnych dispart, ako i pohadu jednotlivch teri na ne.

1 Vychdzame najm z prc eskho geografa J. Blaeka (1993, 1999a) a prce J. Blaeka a D. Uhla (2002). Uvdzanprstupy s zoraden zrove i chronologicky tak, ako postupne vznikali a nali svoju odozvu v regionlne orientovanch

vedch a vskume.


6/49



- 6 -

Tab. . 1: Hlavn prstupy a terie regionlneho rozvoja

Prstup Teria Realizcia, koncepty, nstroje

neoklasick terie regionlnej rovnovhy(najm tzv. neoklasickmodely)

realizcia konceptu pracujci zaprcou, nstroje zvyujce mobilitupracovnej sily

keynesinsky terie regionlnejnerovnovhy (napr. teriakumulatvnych prin, teriaplov rastu)

realizcia konceptu prca zapracujcimi, nstroje podporujceprliv investcii zo skromnho iverejnho sektoru do problmovchreginov (investin stimuly, dotcie,relokcia intitci)

neomarxistick terie regionlnejnerovnovhy (napr. teria

priestorovch delieb prce)

realizcia v niektorch socialistickchkrajinch (napr. SSR) znamenala sce

znenie regionlnych dispart, avakna kor straty ekonomickej vkonnostia konkurencieschopnosti subjektov natrhu

neokonzervatvny(neoliberlny)

terie regionlnej rovnovhyi nerovnovhy (napr. pathdependence, nov teriarastu)

podpora loklnej iniciatvy, podporamalch a strednch podnikov,decentralizcia kompetenci,deregulan opatrenia

neointitucionlny terie regionlnejnerovnovhy (napr. teriapriemyselnho okrsku, teria

uiacich se reginov)

spoluprca a inovcia, podporamalch a strednch podnikov, renieinovci, networking, premena

miestnych intitci zaloen na uen(uiace sa reginy)

Zdroj: J. Blaek (1999a), J. Blaek a D. Uhl (2002)

1. Neoklasick prstup v rmci regionlneho rozvoja

Zkladnou predstavou neoklasickej terie a neoklasickch modelov regionlneho rozvoja z nejvychdzajcich je, e trh zabezpeuje optimlnu alokciu faktorov medzi reginmi (subjektmiv nich psobiacich) a trhov mechanizmus sa star aj o zodpovedajce rozdelenie dchodkov,priom ttne zsahy maj by len minimlne. Neoklasick terie a modely regionlneho rastunadvzuj na prce klasikov najm A. Smitha (1723-1790) a D. Ricarda (1772-1823),vychdzajc z presvedenia o automatickej tendencii vyrovnvania medziregionlnych rozdielovna zklade pohybu kapitlu a migrcie pracovnch sl, priom tto konvergenciu chpu akodlhodob a pomal proces. Ak dochdza k regionlnym disparitm, psobia medziregionlnyobchod spolu s mobilitou kapitlu a pracujcich v smere ich vyrovnvania tak, e faktory plyndo oblast, kde je ich nedostatok a nsledne sa zhodnocuj. Kapitl priahuj vyie roky vperifrnych reginoch s dostatkom vonch pracovnch sl a nzkymi mzdami (prunos miezd acien), naproti tomu pracovn sily z perifrie migruj do hospodrskych centier (jadier) za lepmohodnotenm. Stredobodom zujmu v rmci neoklasickho prstupu je analza zmien v relokciizdrojov, ktormi sa ekonomick systm dostva do rovnovneho stavu, ie konvergencie.Neoklasick prstup vychdza poda jeho kritikov z mnohch zjednoduench predpokladov,ako je existencia dokonalej informovanosti a dokonalej konkurencie, alej zanedbvaaglomeran efekty, existenciu monopolov a oligopolov, multinrodnch, nadnrodnchspolonost i barir mobility tovarov, faktorov a informci. lohou regionlnej politiky podaneoklasiky m by najm odstraovanie nedokonalost trhu, bez alch vraznch intervenci,

regulci a deformci trhu. Realita dokazuje, e neobmedzen psobenie trnch sl mekrtkodobo vies k nerovnomernmu ekonomickmu rozvoju reginov, a taktie tm pdom


7/49



- 7 -

zvdza (najm politikov) k potrebe opatren napomhajcich rastu stupa ekonomickej aktivity v zem, kde je vysok nezamestnanos a mal ndej na okamit ekonomick rast, ako iopatren (intervenci) sliacich na kontrolu ekonomickch aktivt v zemiach s nadmernmrastom (Goodall 1987, Blaek 1993, 1999a, Maier Tdtling 1998, Buek et al. 2001, Blaek Uhl 2002, Holman 2003).

K neoklasickmu prstupu zaraujeme lokalizan terie prce J. H. von Thnena, A. Webera, A. Marshalla, W. Christallera (najm teria centrlnych miest) a A. Lscha. Na ich prcenadviazal i zakladate regionlnej vedy W. Isard. Najjednoduch pokus neoklasikov vysvetliregionlny hospodrsky rast predstavujejednosektorov model rastu G. H. Bortsa a J. L. Steina.V svislosti s rozvojom ekonometrickch metd boli neoklasick terie obohaten v 50. rokoch20. storoia o tzv. rastov tovnctvo (growth accounting) v prcach R. Sollowa, na ktor v90. rokoch 20. storoia nadviazali v rmci neokonzervatvneho prstupu2 tzv. nov ekonomickgeografia (prce P. Krugmana, B. W. Arthura) a nov teria rastu (predstavuj ju najm prceR. Barro a X. Sala-i-Martina), ktor pojednva o otzke konvergencia vs. divergencia3 (Blaek1993, 1999a, Blaek Uhl 2002).

2. Keynesinsky prstup v rmci regionlneho rozvoja

Poda Veobecnej terie zamestnanosti, roku a peaz J. M. Keynesa (1883-1946) trhovmechanizmus nedoke sm zabezpei pln zamestnanos, ako to tvrd neoklasick toria, apreto v zujme dosiahnutia tohto ciea mus zasahova do ekonomickch procesov i tt4.Keynesinske terie regionlneho rastu zdrazuj lohu a vekos dopytu po tovare vyrbanomv istom regine v ostatnch reginoch. Zsahy ttu sa maj orientova najm na usmerovaniedopytu stimulovanm verejnej alebo skromnej spotreby i prostrednctvom podpory investcipodnikov. Regionlna politika sa poda keynesincov orientuje na lokalizciu a podporuproexportne zameranch priemyselnch podnikov pomocou zabezpeovania infratruktry ako iinvestinou motivciou (Blaek 1993, 1999a, Blaek Uhl 2002, Maier - Tdtling 1998, Bueket al. 2001).

V rmci keynesinskeho prstupu meme identifikova viacero teri regionlneho rastu.F. Perroux, ktor je autorom terie rastovch plov, zaloil svoju teriu na vahe o existencii

odvetv, ktor rast rchlejie a s vznamnejie ne ostatn a vaka rozsiahlym vzbm kalm odvetviam tak ovplyvuj celkov ekonomick vvoj. Regionlny aspekt tejto terierozpracoval neskr J. Boudeville do terie rastovch centier a rastovch os, v rmci ktorej sapredpoklad, e v reginoch s lokalizciou dynamickch odvetv bud rs i ostatn firmy a taksa zabezpe rozvoj celho reginu. V praxi sa vak ukzalo, e pre ekonomick rastzaostvajcich reginov nesta len alokcia hnacch odvetv, ale je nutn zmeni i socilneprostredie reginu a tak dosiahnu celkov rozvoj reginu. Pri aplikcii tejto terie sa tiezabdalo na to, e jej uplatnenm sa sce mu zni medziregionlne disparity, avak narastintraregionlne (Blaek 1993, 1999a, Blaek Uhl 2002, Hamalov a kol. 1995, Maier -Tdtling 1998).

alou vznamnou teriou je teria kumulovanch prin, ktorej autorom je G. Myrdal. Jadromtejto terie je predpoklad, e ak z akchkovek dvodov vznikne rozdiel medzi reginmi, tzn. e

nejak regin bude rs rchlejie ne ostatn, bude sa v alom vvoji tento rozdiel umocova,zvova, teda kumulova. Princp tejto kumulcie nevysvetuje G. Myrdal ako situciu, kedymnoho faktorov psob v rovnakom smere, ale ako situciu, ke zmena jednho (primrneho)faktora spsobuje i zmenu orientcie alch faktorov tak, e tieto sekundrne zmeny posilujprvotn zmenu. Za hlavn mechanizmy kumulatvneho procesu s povaovan aglomeranefekty, blzkos trhov, extern spory, rchlej rast produktivity prce a tzv. Verdoorn efekt -rchlejia obmena technolgi v dynamicky rastcich reginoch. lohou regionlnej politikypoda Myrdalovej terie je vytvori integrovan pln rozvoja reginu a vyuitie celospoloensky

2 Neokonzervatvnemu prstupu sa venujeme v prci alej.3 Konceptom konvergencie sa venujeme v prci podrobnejie na inom mieste.4 Ide o politick zsahy vldy, tak na centrlnej, ako i na nich rovniach verejnej sprvy, najm formou zvenia

vdavkov verejnch financi ttu do ekonomiky zva pre subjekty verejnho sektoru i v snahe zniova rozdiely vspolonosti (vrtane regionlnych) v slade s konceptom ttu blahobytu (welfare state). Dsledky zvenej miery

prerozdeovania sa ukazuj v dlhodobom horizonte ako negatvne asto spsobuj konzervciu a zneprunenieekonomickej truktry, vysok zadenie a problmy s inflciou. Dlhodob neudratenos tohto modelu, paradoxne,potvrdzuje i vrok samotnho J. M. Keynesa: In the long run we are all dead.(Blaek Uhl 2002).


8/49



- 8 -

prospench investci, ktor umonia dosiahnu extern spory alm subjektom. Zdroje samaj zska odloenm spotreby a ich presunutm do investci5 (Blaek 1993, 1999a, Blaek Uhl 2002, Maier - Tdtling 1998).

A. Hirschman priiel na zklade svojej terie nerovnomernho vvoja k podobnm zverom akoG. Myrdal, avak za hlavn prinu nerovnomernho (divergentnho) vvoja povauje

prirodzen nerovnomernos ekonomickho vvoja reginov alej posilovan procesmikoncentrcie a pecializcie, rozdiely povauje za zkladn a nevyhnutn podmienku rastu.Cieom regionlnej politiky poda A. Hirschmana m by posilnenie jadra - centrlnej astireginu, nsledne pomc perifrii pomocou finannch nstrojov - daovmi avami apravami monetrnej politiky (Blaek 1993, 1999a, Blaek Uhl 2002, Maier Tdtling1998).

Dve predchdzajce terie alej rozpracoval J. Friedmann do veobecnej terie polarizovanhovvoja nazvanej tie teria jadro-perifria. Podstatou i prnosom Friedmannovej terie je jehonvrh urchlenia rastu perifrnych oblast pomocou vhodnho systmu mestskch reginov.J. Friedmann v podstate rozril teriu centrlnych miestW. Christallera a tvrd, e ekonomickrast krajiny me by posilnen hierarchickm systmom miest a ich funknmi reginmi, oumon dosiahnu stav rovnovhy. Posilnenm hierarchickho systmu miest vak zkonite

dochdza k selekcii centier rastu, o nezaruuje dosiahnutie konvergencie. Vznamnoupodmienkou pre optimlnu alokciu zdrojov a ekonomick rast je poda Friedmanna stavmedziregionlnej rovnovhy, decentralizcia a posilnenie perifrnych mestskch reginov(Blaek 1993, 1999a, Blaek Uhl 2002, Maier - Tdtling 1998).

Na zklade analzy spomnanch teri mono zhrn ich spolon podstatn znaky.Predovetkm, F. Perroux, J. Boudeville, G. Myrdal, A. Hirschmann ako i J. Friedmann,povauj regionlny rast za divergentn proces. alej tie rozliuj vznam rznych odvetv(najm exportnch) pre ekonomick rast, modely zdrazuj hlavne stranu dopytu. Vzjomnpomer pozitvnych a negatvnych vplyvov vyspelch reginov na menej vyspel poda vetkchteri vyznieva ako dominancia negatvnych efektov. Negatvom spomnanch teri, nazvanchtie terie jadro perifria, je ich prlin zoveobecovanie a elov delenie reginov naprosperujce jadr a zaostvajce perifrie, ako i abstrahovanie od rozdielov existujcich v

rmci jadier i perifri.alou z keynesinskych teri je teria exportnej bzy, ktor m svoje zklady v prcachR. B. Andrewsa, J. S. Duesenberryho, D. Northa a W. Thompsona. Tto teria poklad exporttovarov a sluieb za hlavn faktor hospodrskej prosperity reginu. as hospodrstva, ktor vyrba pre regionlny export, teda tzv. basic sector reginu, prina dodaton dchodok doreginu, ktor iastone psob ako dopyt po tovaroch loklneho (obslunho) sektora, ktortvor non-basic sector. Vyvolan rast vo vrobe vedie k aliemu dodatonmu dchodku, ktornsledne op priahuje dodaton dopyt. Takto vznik multiplikan efekt, take zvenieregionlneho dchodku m vie dsledky ako rast exportnej innosti, ktor ho vyvolal. lohouregionlnej politiky m by poda D. Northa posilnenie exportnch odvetv v regine (Blaek1993, 1999a, Blaek Uhl 2002, Hamalov a kol. 1995, Maier Tdtling 1998).

Tradin keynesinska makroekonomick politika je charakteristick progresvnym zdanenm,oderpvanm financi z ekonomiky v ase ekonomickho rastu a stimulciou dopytu v obdobrecesie. K rieeniu regionlnej nezamestnanosti pristupuj keynesinci prostrednctvomrelokcie priemyslu, poskytovanm prplatkov k mzdm, aby sa podnikateom nezvyovalinklady na pracovn silu (model prca za pracujcimi). Relokcia sa me dia pomocouadministratvnych retrikci zkazov rozirovania produkcie v u prosperujcich vyspelchreginoch a ich lokalizciou do perifrnych oblast, i poiadavkou na umiestnenie astiinvestci do problmovch reginov. Tieto opatrenia s realizovaten v obdob ekonomickhorastu, keynesinci vak neprichdzaj s vhodnmi opatreniami a nstrojmi v ase recesie, kes problmy v zaostvajcich reginoch najvyhrotenejie. Medzi zkladn koncepn nedostatkykeynesinskeho prstupu patr zanedbvanie strany ponuky regionlnej ekonomiky a

5 Myrdalove terie sa v praxi stali sasou povojnovej vdskej hospodrskej politiky, ktor viedla sce k rastu ivotnej

rovne obyvatestva, avak sasne znamenala expanziu verejnho sektoru, vysok zdanenie a postupn stratukonkurencieschopnosti subjektov v globalizovanej ekonomike a ich relokcii do inch krajn s priaznivejmipodmienkami pre podnikanie. Od 90. rokov 20. storoia sme tak svedkami krzy kandinvskeho modelu.


9/49



- 9 -

medziregionlnych svislost, ako i zdvodnenie lokalizcie exportnch podnikov do uritchreginov. Za negatvum mono poklada tie vysok nronos takto realizovanej regionlnejpolitiky na verejn financie (dotcie) a svisiace naranie princpu vonej sae na trhu. Tentotop-down prstup a spoliehanie sa na extern pomoc spsobuje tie v reginoch prehlbovaniezvislosti (Blaek 1993, 1999a, Blaek Uhl 2002, Maier Tdtling 1998).

Keynesinsky prstup mono zhodnoti ako vrazne paternalistick a kolektivistick, a teda akonezliten s princpmi osobnej slobody a osobnej zodpovednosti, ktor s pilierom slobodnejspolonosti a trhovej ekonomiky. Napriek krtkozrakosti tohto prstupu v praxi dlhodobotestovanho v kandinvii, sa o jeho uplatnenie naalej sna E a jej lensk krajiny v podobe konceptu hospodrskej a socilnej sdrnosti, ako i v rmci nrodnch politkinvestinch stimulov6. Na nzku rove dosiahnutej konvergencie poas realizcie tchtopolitk poukazuje viacero tdi (napr. Boldrin Canova 2001, Ederveen et al. 2003, Puga 2002,Rodrguez-Pose Fratesi 2004).

3. Neomarxistick prstup v rmci regionlneho rozvoja

al prstup k regionlnej politike predstavuj neomarxistick (postmarxistick) terieregionlneho rastu. Sformovali sa v 70. rokoch 20. storoia, kedy vo vyspelch krajinch Zpadu

vrcholili hospodrske problmy (deficity verejnch financi, rast inflcie a nezamestnanosti)spsoben keynesinskou politikou. Radiklna as nespokojencov s danm stavom sa pretopriklala k prstupom nadvzujcim na marxizmus a trukturalizmus7. Neomarxistickmuprstupu je vlastn materializmus, determinizmus a hadanie svislost medzi charakteromkapitalistickej vroby a regionlnym rastom. Autori neomarxistickch teri sa snaia preniknpod povrchov strnku problmu k hlbie podmienenm truktram, ktor s poda nichprinou divergentnho vvoja. Za takto truktry je povaovan nerovnos vzahov pri vrobei postavenie na trhu (existencia monopolov, oligopolov). Neomarxistick terie odmietajprirodzen podmienenos nerovnomernho vvoja, celosvetov vvoj poda nich vedie vsasnosti ku globlnej krze i vojne. alm typickm rysom predmetnch teori je i fakt, ezva ide o deduktvne terie vychdzajce zo veobecnej analzy kapitalizmu a regionlnejrovni sa venuj a nsledne, ak vbec. Medziregionlne disparity s povaovan za priestorovrozmer trukturlnych a socilnych nerovnost kapitalistickho systmu, priom neomarxisti s

skeptick, pokia ide o monosti regionlnej politiky v procese zniovania tchto rozdielov.Kee neomarxisti chpu regionlne rozdiely ako dopad veobecnho uplatovania kapitalizmuv spolonosti, je potrebn poda nich urobi zmeny v spolonosti na centrlnej rovni (Blaek1993, 1999a, Blaek Uhl 2002).

Medzi jednotlivmi teriami mono pozorova ist pecifik a miestami a rozpory. V teriinerovnej vmeny A. Emmanuel kritizuje tradin teriu komparatvnych vhod D. Ricarda,poda ktorej obchod prebieha v prospech vetkch zastnench. Tvrd, e ceny tovarov surovan vkou miezd a nie opane, a e vaka vyiemu podielu miezd na cene produkcie vo vyspelch ttoch dochdza k transferu hodnoty prce do vyspelch krajn. Jednm zpredpokladov tejto terie je toti tza o rovnakej hodnote prce bez ohadu na jej produktivitu,o je zrove jednou z najslabch strnok tejto terie. Hlavnmi mechanizmami spsobujcimidivergenciu s poda A. Emmanuela nerovn podmienky medzinrodnho obchodu. lohou

regionlnej politiky m by poda neho obmedzovanie obchodu s vyspelmi krajinami azavedenie celosvetovej dane z prjmu. Pri aplikcii tejto terie na regionlnu rove niektorautori navrhuj selektvne obmedzenie medziregionlneho obchodu problmovch reginov.Takto rieenia by ist as mohli by vhodn pre rozvojov krajiny, kontrolu medziregionlnehoobchodu je vak mon relne vykonva len vo vnimonch krzovch situcich (Blaek 1993,1999a, Blaek Uhl 2002).

6 astm pozitvnym prkladom spenosti bva rsko. Avak, ako potvrdzuj medzi inmi i J. Blaek a D. Uhl (2002):V porovnan s tradinou keynesinskou rozvojovou politikou je sasn stratgia rska zaloen sce na rovnakomsubjekte (vonkaj investori), zsadne sa vak zmenil okruh pouvanch podpornch nstrojov (namiesto priamych

finannch dotci vytvorenie priaznivho makroekonomickho prostredia a najm ponuka kvalitnej pracovnej sily).Naopak, s negatvami ttneho intervencionizmu a plnovania mme sksenosti i u ns v obdob socializmu umelo

vznikli v perifrnych reginoch mnoh priemyslen prevdzky (model tovre do kadej doliny), ktor neboli schopn

bez alej externej pomoci zvldnu dobu recesie a pdu trhov RVHP a zva zanikli.7 I na opanej strane spektra vznikla reakcia na keynesincov, a to v podobe neoliberlnych a neokonzervatvnychprstupov modifikujcim neoklasick modely.


10/49



- 10 -

alou z neomarxistickch teri regionlneho rastu je teria mezoekonomiky S. Hollanda,poda ktorej neplatia predpoklady neoklasickej terie o dokonalej konkurencii, pretoe stle viu lohu v ekonomike maj oligopoly, o vedie i k medziregionlnym rozdielom. lohouregionlnej politiky by malo by posilovnie regulanej lohy ttu a odborov, posilnenie verejnho sektoru a usmerovanie investci skromnho i verejnho sektoru do zaostalchreginov (Blaek 1999a).

Jednm z poprednch marxistickch teoretikov druhej polovice 20. storoia je geografD. Harvey, ktor sa vo svojich prcach zameral na integrciu terie krzy kapitalizmu a terienerovnomernho vvoja. Sna sa objasni priestorov nerovnos na loklnej rovni (mest),ktor povauje za tretiu rove krzy8. N. Smith, nasledovnk D. Harveyho, je autorom terienerovnomernho vvoja, poda ktorej je nerovnomern vvoj spsoben nerovnosouspoloenskch vzahov. Prinou divergentnho vvoja je poda N. Smitha nerovnomern debaprce a kapitlu v spolonosti, hlavnmi mechanizmami divergencie s centralizcia akoncentrcia kapitlu, rozdiely v mzdch a v kvalifikcii (Blaek 1993, 1999a, Blaek Uhl2002).

Z neomarxizmu erp od konca 70. rokov 20. storoia i regulan kola (teria) franczskychavicovch ekonmov M. Agliettu, R. Boyera a A. Lipietza, poda ktorch v ekonomike

a spolonosti dochdza ku krzam, ktor s vak skr i neskr prekonan vaka adaptciiexistujcich truktr a intitucionlnych foriem9. Neskorie regionlne aplikcie regulanejterie nachdzame na prelome 80. a 90. rokov 20. storoia v prcach tzv. kalifornskej koly, kuktorej sa radia geografi R. Walker, A. Scott i M. Storper. Ich prce okrem inho poukazuj i nato, e medzi prosperitou uritho zemia a charakterom politicko-ekonomickej regulciespolonosti je priama vzba (Blaek Uhl 2002).

Zrejme najvznamnejou neomarxistickou teriou zaoberajcou sa regionlnou rovou jeteria zemnch delieb prce, ktorej autorkou je D. Massey. Poda tejto terie smedziregionlne rozdiely v prosperite vznamne ovplyvnen rozmiestnenm centier firiem a ichpodriadench podnikov. Pozcia konkrtneho podniku v hierarchii firmy je asto povaovan zadleitejiu ne sektorov prslunos. O vyuit zisku vytvorenho podnikom rozhoduje totivedenie firmy, ktor je obyajne lokalizovan vo vzdialenom, spravidla centrlnom, rozvinutom

regine, a preto nemus ma ani vysoko prosperujci podnik vraznej multiplikan efekt naalie firmy reginu. Taktie existuj medzi reginmi vznamn rozdiely v truktrezamestnanosti a rovni kvalifikcie, o podmieuje sstreovanie tercirnych a kvartrnychfunkci do najvyspelejch reginov10 (Blaek 1993, 1999a, Blaek Uhl 2002).

Neomarxistick terie preceuj lohu spoloenskch truktr vo sfre ekonomiky na korlohy jednotlivch subjektov na trhu a individulnej aktivity. alm ich typickm rysom jeprehliadanie vplyvu makroekonomickch nstrojov, daovho systmu a vldnych regulanchopatren na vekos investci, vku inflcie a na rove zamestnanosti. Vyuitie tohto prstupu v rmci sledovania regionlnych rozdielov na Slovensku povaujeme vzhadom na jehonezlitenos s princpmi slobodnej spolonosti za vylen.

4. Neokonzervatvny (neoliberlny) prstup v rmci regionlneho rozvoja

Neokonzervatvne terie regionlneho rastu11 zdrazuj, podobne ako tie neoklasick, lohutrhu pre efektvnu alokciu zdrojov a iniciatvu jednotlivcov. Neokonzervatvci s protinsilnmu zniovaniu medziregionlnych dispart (nivelizcii) a s presveden o nevyhnutnostiobmedzi ttne intervencie. Niektor smery vak zrove zdrazuj i nutnos obmedzenchttnych intervenci zameranch na odstrnenie barir fungovania trnch mechanizmov vzhode s keynesincami, ako i potrebu stimulcie vroby a pecializciu na rovni malch astrednch podnikov, odmietaj neoklasick nzor o vnimonosti vskytu nerovnovhy trhu atvrdia, e nedostaton mobilita produktvnych faktorov obmedzuje rchlej rast.

8 Prv rove poda D. Harveya predstavuje teria vntornch rozporov kapitalizmu a druh rove zas teriasasnej dynamiky kapitalizmu (Blaek Uhl 2002).9 Bva preto zaraovan i k neointitucionlnemu prstupu.10 Na prce D. Massey nadviazali v 80. rokoch 20. storoia jej sasnci britsk geografi i v rmci tzv. locality debate a

projektu CURS Changing Urban and Regional System zameranmi na tdium prin odlinho vvoja reginov(lokalt).11 asto oznaovan tie ako neoliberlne.


11/49


12/49



- 12 -

vytvrania spolonch intitci podporujcich mal a stredn podniky (Blaek 1999a, Blaek Uhl 2002).

Regulan teria, za autorov ktorej s povaovan M. Aglieta, A. Lipietz a R. Boyer, predstavujeavicov reakciu na ortodoxnch marxistov, ktor tvrdili, e kapitalizmus smeruje ksebadetrukcii. Poda regulanej terie je historick vvoj tvoren odlinmi obdobiami stability

(reim akumulcie), ktor sa od seba navzjom lia vzahmi pri vrobe, ako i politickm aintitucionlnym kontextom koordincie vroby. Kad reim akumulcie kon krzou, a novreim akumulcie zana vytvorenm novch foriem organizce vroby, doplnenchodpovedajcim intitucionlnym rmcom (napr. fordizmus a postfordizmus) (Blaek 1999a,Blaek Uhl 2002).

Teria flexibilnej pecializcie (akumulcie) M. Pioreho a Ch. Sabela, resp. A. J. Scotta jeaplikciou regulanej terie na obdobie fordizmu a postfordizmu, a hovor o vertiklnejdezintegrcii vroby a stupe od masovej vroby k malosriovej. Rozdiely v kultrnom(spoloenskom) rmci pre organizciu vroby a sprvanie sa podnikov s poda tejto terieprinou dispart. Za mechanizmy spsobujce divergenciu s pozvaovan extern spory,aglomeran vhody a re-skilling. Poda tejto terie by sa regionlna politika mala sstredi naudriavanie konkurennho prostredia a na retrukturalizciu malch a strednch podnikov v

mlo i novoindustrializovanch oblastiach (Blaek 1999a, Blaek Uhl 2002).

V 90. rokoch 20. storoia sa objavilo mnoho prc zameranch na vskum regionlnychpodmienok tvorby inovci a na tdium mechanizmov dynamickej konkurennej vhodyzaloenej na zvltnej schopnosti regionlnych subjektov ui sa. Vzhadom k tomu, e bzoutohto prstupu je presvedenie, e hlavnm faktorom rozvoja je schopnos ui sa, a e uenie atvorba inovci nie je domnou izolovanch firiem, ale celej siete rznych subjektov v regine,bva tento smer oznaovan za teriu uiacich sa reginov (learning regions). Zstancom terieuiacich sa reginov, ako s A. Saxenian, B. A. Lundvall i M. P. Feldman a R. Florida, je vytkan najm prlin zdrazovanie vznamu loklnych vzieb a geografickej blzkosti.Empirick analzy vak intenzvne vzby k alm loklnym subjektom nepotvrdili. Vysvetlenietohto rozporu je v prli zkom chpan konceptu geografickej blzkosti, chpanej ako zkladnpodmienka pre vzjomn spoluprcu. Hlavnm dvodom vytvrania zhlukov (clusters)

dynamickch subjektov nemus by nevyhnutne potreba ich vzjomnch vzieb, ale vyuvaniepecifickch regionlnych zdrojov, ako s tradcie, entuziazmus, pozitvne oakvania, osobnmotivcia, spolon vzia a in. Tieto charakteristiky ostvaj i v sasnom informanom vekuznane nemobiln. Geografick blzkos teda nemus znamena len intenzvne vzjomn vzby,ale tie spolon potreby (Blaek 1999a, Blaek Uhl 2002).

Kritici spomnanch teri sa zva zhoduj v tom, e rozvoj zaloen na intenzvnej spoluprcimalch a strednch podnikov, hoc aj podporovan almi intitciami skromnho i verejnhosektora, je mon len vo vnimonch prpadoch.


13/49



- 13 -

III. Reginy a regionalizcia Slovenska

Ak je nam cieom charakteristika regionlnych dispart, nezaobdeme sa bez definovaniaobjektu vskumu. Pokia ide o objekt vskum z pozcie regionlnej geografie, neexistuj spory aveobecne sa za povauje regin. Treba poznamena, e regin tu chpeme v zmysle nodlnehoreginu so sdlom ako jeho najpodstatnejm prvkom nachdzajcim sa v jadre.

1. Defincia zkladnch pojmov

Regin

Pojem regin m svoje miesto v rznych vednch disiplnach, no poda nzoru mnohchregionalistov je vchodiskom pre definovanie reginu ako objektu regionlnej politiky jehogeografick vznam. Za najvstinejiu definciu reginu pokladme definciu V. Lauka (1990),ktor znie: Regin je zloit dynamick priestorov systm, ktor vznikol na zemskom povrchu na zklade interakcie prrodnch a socioekonomickch javov(Baovsk Lauko1990). Vvoj nzorov na pojem regin u ns i vo svete podrobnejie zachytva prcaO. Baovskho a V. Lauka (1990), tematike sa v ostatnom obdob venovala i K. Hajasov (2000)a E. Rajkov (2005).

Sdlo (ako tradin jadro reginu) definujeme ako zkladn jednotku osdlenia, ktor tvorakkovek obvan a priestorovo oddelen zoskupenie bytovch a nebytovch objektov,prpadne i jednotlivo priestorovo oddelen obydlia. Osdlenie definujeme ako sbor sdel nazem, v ktorom prebiehaj zkladn aktivity obyvatestva. Samostatn samosprvny zemncelok, tvoren jednm alebo viacermi sdlami nazvame obec. Zkladn kategorizcia lenobce na vidiecke obce a mest (Slavk 1994). Obec je zkladnou jednotkou zemnho leneniattu a zrove zkladnou jednotkou hierarchie v rmci NUTS klasifikcie, o predstavuje naSlovensku rove NUTS V (alebo tie LAU 2).

Poda 2, psm. a) zkona . 503/2001 Z. z. NR SR o podpore regionlneho rozvoja (v znenneskorch predpisov) je regin zemne vymedzen priestor na tvorbu a uskutoovanieregionlnej a trukturlnej politiky na rovni druhho alebo tretieho stupa klasifikcie

tatistickch zemnch jednotiek.

Regionlni ekonmovia definuj regin ako zemno-priestorov tvar, v ktorom je mondefinova zkladn socio-ekonomick systm a v priestore ho mono pomocou jednho iviacerch znakov presne vymedzi. Regin meme vymedzi na zklade vzahov, a to tak, ezlime zemia, ktor maj siln vzjomn priestorov vzby, alebo na zklade homogenitytak, e zlime homognne zemie poda vybranch znakov alebo na zklade funknosti.Socio-ekonomick systm se nenachdza v iadnom abstraktnom priestore, ale je vymedzenv konkrtnom environmentlnom prostred, s ktorm je vo vzjomnej interakcii(Hanlov Tvrd 2004).

Okrem zkladnho pojmu regin sa vemi asto stretvame s reginmi s prvlastkom, a aj s ichdefinciami.

Homognny a nodlny regin

Poda truktry (a jej homogenity) mono (ako zkladn druhy reginov) vyleni reginyhomognne a nodlne (nehomognne, heterognne):

Homognny regin

Regionalizan kritrium (znak, na zklade ktorho sa regin vyleuje) v nich plat rovnomernena celom zem. V podstate ide o relatvne homognne reginy (homognne len poda danhokritria), kee s inak, z hadiska inch kritri, priestorovo diferencovan. Prevldaj v nich vertiklne vzby (Baovsk Lauko 1990). Kee bvaj vymedzen na zklade kritrirovnorodosti (homogenity), vyznauj sa maximlnou vntornou homogenitou a maximlnou

vonkajou heterogenitou. Hranice homognnych reginov prebiehaj tam, kde s


14/49



- 14 -

charakteristick rysy jadier susednch reginov najmenej vrazn a kde narastaj vlastnostisusednch reginov a ich jadier.

Nodlny regin12

Zaklad sa na vzbch medzi nodlnym centrom (uzlom nodusom, strediskom) a jeho

zzemm (perifriou). Prevldaj v om horizontlne vzby, ktor spjaj prvky v priestore dojednho celku (systmu). Kritriom na vymedzenie nodlnych reginov je prve intenzita vziebmedzi prvkami, najm medzi uzlom a zzemm. Je pre ne typick hierarchick usporiadanie.Priekopnkom v oblasti vskumu nodlnych reginov bol J. H. von Thnen v 19. storo, naprce ktorho nadviazali v prvej polovici 20. storoia A. Weber, W. Christaller, A. Lscha nsledne tie W. Isard. Hranice nodlnych reginov s v oblastiach, kde slabne gravitanpsobenie susednch centier (Baovsk Lauko 1990).

Prirodzen regin

Vsledkom snh definova prirodzen regin v regionlnej ekonmii je nzor, e ide oregincharakterizovan ako kultrne socilnymi prvkami (historickm vvojom loklnychspoloenstiev), tak i prvkami geografickmi (napr. rodnos pdy, nadmorsk vka,

klimatick podmienky). Pre tieto reginy s charakteristick siln vntorn ekonomick,socilne a kultrne vzby. alej je pre nich charakteristick existencia jednho i viacerchcentier a spdovch zem. Spdov zemia s vymedzen predovetkm mierou dochdzkydo zamestnania, ale obyajne sa pre komplexnejie vymedzenie prirodzench reginov pracujei s mierou dochdzky za slubami(Hanlov Tvrd 2004).

Administratvny regin

Jednoduch defincia administratvneho reginu hovor, e ide oelovo vymedzen oblas presystm riadenia verejnej sprvy, ktor sa ale asto li od prirodzench socio-geografickchreginov(Hanlov Tvrd 2004).

Regionalizcia

Regionalizcia v zmysle vyleovania reginov je jednou z hlavnch a tradinch metdregionlnej geografie. Poda V. Lauka (1990) mono vo viacerch defincich regionalizcie njszhodu v tom, e ide o proces vydelenia zemnch jednotiek, ktor maj urit znak (znaky)a ich oddelenie na zem, ktor tento znak (znaky) nemaj(Baovsk Lauko 1990).

Regionalizciu mono rozliova poda obsahu13 i foriem (modusov)14. Za zkladn sa veobecne povauje rozliovanie medzi individulnou a typologickou regionalizciou. Priindividulnej regionalizcii (alebo tie vlastnej regionalizcii) sa vyleuj individulne (osobit,originlne, neopakovaten) reginy, pri typologickej regionalizcii (alebo tie typizcii) zas typyreginov. Pre potreby regionlneho vskumu je vhodn vyui obe metdy. V prvom rade jepotrebn vyleni individulne reginy (ak u nie s k dispozcii, ak neboli vytvoren, teda ak nies toton s existujcimi administratvnymi reginmi). Nsledne pri sledovan rozdielov (i

podobnost) medzi reginmi je mon vyleova ich typy poda prbuznch znakov(regionalizanch kritri) a alej ich spolone charakterizova.

Pri regionalizcii je nevyhnutn prida sa logickch pravidiel. Skupiny (mnoiny) reginov vydelen poda rozdielov sa musia navzjom vyluova (disjunktnos) tak, aby ani jedenklasifikovan objekt (regin) nebolo mon priradi k viacerm skupinm. Zkladnmlogickm pravidlm regionalizcie sa podrobnejie u ns venuje napr. V. Lauko (Baovsk Lauko 1990).

12 Nazvan tie ako nehomognny, heterognny, spdov, uzlov i funkn regin.13 Poda obsahu mono rozli: odvetvov; iastone komplexn a komplexn (totlnu) regionalizciu (Baovsk

Lauko 1990).14 Poda modusov mono rozli regionalizciu: individulnu a typologick; jednostupov a mnohostupov;

jednoduch azloen (Baovsk Lauko 1990).


15/49



- 15 -

Analze podstaty a metdam rieenia regionalizakch problmov sa venuje regionlnataxonmia s cieom poskytn kvantitatvne kritri, ktor by umonili porovna jednotlivmetdy a zhodnoti spenos zskanch vsledkov (Bezk 1993). Systematick prehada kritick zhodnotenie stavu regionlnej taxonmie ponka vo svojej prci A. Bezk (1993).

Regionlne disparity

Poda jednej z definci regionlnych rozdielov pod tmto pojmom chpeme vzdialenosti medzireginmi v abstraktnom metrickom priestore. Tento priestor me popisova bu jedenvybran deskriptor reginu alebo cel mnoina tchto deskriptorov, a to ako staticky, taki dynamicky(Hanlov Tvrd 2004).

Poda jednej zo tdi OECD regionlne (priestorov) disparity vyjadruj mieru odlinosti prejavu intenzity skmanho ekonomickho javu pozorovanho v rmci reginov danejkrajiny(OECD 2002).

2. Regionalizcia Slovenska

Z hadiska regionlnej geografie sa za aiskov poklad komplexn (totlna) regionalizcia,

v rmci ktorej sa pri vyleovan reginov prihliada na viacero (regionalizanch) kritri,kvalitatvne definujcich rzne (vybran) komponenty (napr. historick vvoj, prrodn pomery,spdovos, dostupnos a in) viacerch sfr (napr. fyzickogeografick a socio-ekonomick), ktorspolu vytvraj regin ako celok. Napriek tomu, e v rmci Slovenska je mon v mnohchprpadoch pomerne jednoznane vyleni reginy, ktor by sa pribliovali komplexnm(totlnym) reginom, pre potreby zemno-sprvneho lenenia ttu a verejnej sprvy sa v sasnosti presadili administratvne (politick) reginy, asto popierajce regionalizankritri.

Podobne, pri vymedzovan reginov v zmysle plnovacch jednotiek regionlnej politiky v E ajej jednotlivch lenskch krajinch, teda i Slovenska, sa uprednostuje intitucionlne lenenie tzv. NUTS (z franczskeho Nomenclature des Units Territoriales Statistique) klasifikciareginov. Na niej rovni sa zemn jednotky vymedzuj na zklade funknch (spdovch,

prirodzench) reginov, asto v podobe samosprvnych celkov, a na vyej rovni sa tieto celkyspjaj do tzv. normatvnych (administratvnych) reginov, vyhraniench poda potuobyvateov so zohadnenm historickch, socio-ekonomickch, politickch a inch faktorov15(Sloboda 2002).

2.1. Sasn zemn lenenie SR

V roku 1996 na Slovensku do platnosti vstpilo lenenie krajiny na osem krajov, nerepektujcehranice prirodzench reginov. Z hadiska metodolgie sa poda A. Bezka (1993) kadreforma zemno-sprvneho lenenia redukuje na rieenie problmu, ktor je v regionlnejtaxonmii znmy ako problm hierarchickej nodlnej regionalizcie s disjunktnmi reginmi.Nevhodnos aktulneho zemnho lenenia pre regionlny vskum, najm kvli vntornejnesrodosti vymedzench celkov, vak vplva i na nsledn skreslenie celkovch charakteristk

reginov. Pri hodnoten (ne-) vhodnosti zemnho lenenia krajiny a regionlnom usporiadan,teda vymedzen zemnch celkov je potrebn zohadova regionalizan kritri. Vybrankritri, poda ktorch je mon posudzova zemn lenenie, spomname niie (poda Sloboda Dostl 2005).

2.1.1. Doteraj vvoj16

V priebehu 20. storoia prebehlo na zem Slovenska a desa reforiem zemnho lenenia asprvneho usporiadania krajiny. Tieto zmeny uskutoovali reimy centralistick, resp.totalitrne s cieom podriadi si verejn sprvu ako zloku moci v tte. Pri tchto zmench boliporuen regionalizan kritri a neboli repektovan dlhodobo sa formujce prirodzenreginy. Potvrdzovala to i vrazn nestabilita realizovanch modelov lenenia zemia, etapou

15 O problmoch svisiacich so sledovanm regionlnych dispart na rovni NUTS II a o NUTS klasifikcii ako takej sabliie zmienime v predkladanej prci alej.16 Doteraj vvoj v zmysle kritri historickch a etnokultrnych faktorov a identifikcie obyvatestva s reginom.


16/49



- 16 -

vep poas prvej SR v 20. rokoch ponc cez krajsk usporiadania za socializmu a poaktulne platn osmiku zdeden z obdobia meiarizmu. Treba tie podotkn, e v prpadespomnanch zemnch celkov po roku 1922 nelo o samosprvne reginy, ale o zemno-sprvne celky ttu.

Naopak, uplatovanie modelov vyhraniovania reginov na zklade dlhodobo utvranch

socilno-ekonomickch vzahov, repektujc prrodn bariry a sformovan identifikciuobyvatestva s takmito celkami v histrii Slovenska znamenalo, e v obdob od 11. storoia do20. storoia sa zemia Slovenska dotklo len 5 reforiem i zmien zemnho a sprvneho leneniakrajiny. Dlhodobo sa uplatoval systm hradskch panstiev (komittov), stolc i p v pote 17a 21 reginov (Bak 2001, Slavk 1997, 2003).

Vzah medzi kritriom a platnm zemnm lenenm SR

Aktulne platn zemn a sprvne lenenie Slovenska bolo schvlen v roku 1996 pre potrebyvymedzenia zemnej ttnej sprvy na rovni krajov zkonom . 221/1996 Z. z. o zemnom asprvnom usporiadan SR (vi mapa . 1). V roku 2001 bolo to ist vymedzenie reginov narovni krajov pouit i pre potreby zemnej samosprvy, a to napriek veobecnmu neshlasuodbornej i irokej laickej verejnosti. Platn osmika vak nerepektuje, ba flagrantne poruujekritrium doterajieho vvoja, kee samosprvne kraje vo svojich hraniciach rozdeujprirodzen historick reginy, i u v prpade Zemplna, Spia, Gemera i Hornej Nitry (vimapa . 2).


17/49


18/49



- 18 -

Medzi problmov oblasti sasnho lenenia patr najm vchodn Slovensko (zva umelhranica medzi Preovskm a Koickm samosprvnym krajom) na jednej strane anerepektovanie prirodzench hranc medzi Spiom a ariom (Branisko, Levosk vrchy), Abovom a Zemplnom (Slansk vrchy), Spiom a Abovom (Volovsk vrchy). Rovnako nebolarepektovan prrodn hranica v Trenianskom samosprvnom kraji medzi Hornonitrianskou aTrenianskou upou (Strovsk vrchy), i v Banskobystrickom samosprvnom kraji medziZvolenskou upou na jednej strane (povodie Hrona) a Novohradom a Gemerom/Malohontom (s jadrom v Juhoslovenskej kotline) na strane druhej. Umelo bolo zas medzi Trnavsk aBratislavsk samosprvny kraj rozdelen Zhorie, priom okresy Senica a Skalica (povodie

Moravy) boli prilenen k Trnave ako centru (povodie Vhu) (vi mapa . 3 a mapa . 4).


19/49



- 19 -

2.1.3. Nodalita reginov17

Nodlne reginy predstavuj typ homognnych (vntorne rovnorodch) reginov, v ktorchdominuj horizontlne vzby (toky, vzahy) medzi centrom (jadrom, uzlom (nodus) v podobemesta) a zzemm (perifriou, okolm v podobe vidieka), priom hranice s stanovenslabncimi vzbami. Klasickm typom s tzv. spdov reginy vylenen na zklade

odchdzkovo-dochdzkovch vzahov, teda dennej mobility obyvateov do zamestnania i kl.Na tejto bze boli A. Bezkom (1990, 2000) vylenen na Slovensku tzv. funkn mestskreginy vo forme prirodzench spdovch reginov (spolu 66 reginov na rovni najbliejsasnm okresom). Pri reforme zemno-sprvneho lenenia, postavenho na bze celkov v zmysle nodlnych reginov, treba poda A. Bezka (1996) bra do vahy odpovede nanasledovn otzky:

1. stanovenie potu hierarchickch rovn,2. urenie potu reginov na kadej rovni,3. vber uzlov (centier, jadier) jednotlivch reginov,4. vymedzenie hranc kadho reginu18.

Intenzita dochdzky je jednm z najvznamnejch indiktorov postavenia centra (v tchtoprpadoch mestskho sdla) v regine. Dochdzka sa ako forma premiestovania obyvatestvaviae na existujce dopravn ahy a s tm svisiacu dostupnos (v zmysle asu i vzdialenosti). Vzjomn prepojenie sdla reginu s hierarchicky nimi sdlami je tie jednou z dleitchpodmienok fungovania reginu.


Dnen lenenie na rovni okresov zva repektuje vymedzenie funknch mestskchreginov (FMR). Ak z celkovho potu 79 okresov vylenme 9 mestskch okresov na zemBratislavy a Koc (tieto mest maj pecilne postavenie v rmci urbnnej a regionlnej sstavy

SR), tak zo sasnch 70 okresov sa 41 z nich v istej miere bli funknm mestskm reginom(FMR) vymedzenmi A. Bezkom (2000), alch 29 okresov je vak vylenenchproblematicky. Najvypuklejie sa prejavuje nesprvne rozdelenie FMR Spisk Nov Ves medziPreovsk (Levoa) a Koick samosprvny kraj (Spisk Nov Ves), rozdelenie FMR Topoanymedzi Treniansky (Partiznske) a Nitriansky samosprvny kraj (Topoany), rozdelenie FMRBratislava na severozpade medzi Bratislavsk (Malacky) a Trnavsk samosprvny kraj (Senica)a na juhovchode medzi Bratislavsk (amorn) a Trnavsk samosprvny kraj (DunajskStreda).

Na vyej hierarchickej rovni, kde s spdov reginy prirodzene vymedzen zva v slade shistorickmi politickmi reginmi (komitty, stolice, upy), vak aktulne lenenie optovnenevyhovuje regionalizanmu kritriu a nerepektuje sie spdovch centier (Slavk 2001).

I napriek existencii dopravnch lni v severo-junom smere v oblasti Zemplna je jeho zemierozlenen medzi Preovsk a Koick kraj priene na tieto lnie. Podobn je situcia na HornejNitre, kde ved hlavn dopravn lnie pozd toku Nitry od Prievidze smerom na Topoany aalej na do Nitry a nie do Trenna ako sdla samosprvneho kraja, v rmci ktorho sa Prievidzaspolu so svojm zzemm v sasnosti administratvne nachdza (vi mapa . 5).

zemno-sprvne jednotky mono poklada za priestorovo efektvne vtedy, ke v maximlnejmiere odzrkaduje existujcu regionlnu truktru, t. j. ke zemno-sprvne jednotky urithostupa v maximlnej miere koinciduj s funknmi, resp. nodlnymi reginmi, ktor sa dajidentifikova na korepondujcej rovni priestorovej organizcie(Bezk 1997).

17 Nodalita reginov v zmysle kritri spdovosti a zohadovania vzieb medzi centrom a zzemm.18 Koncepciami hranc v priestorovej analze venuje pozornos napr. A. Bezk (1995).


20/49



- 20 -

2.1.4. Hierarchizcia urbnnych centier krajiny

Hierarchizciu centier osdlenia Slovenska a regionalizciu na ich bze uskutonilo v poslednchdvoch decnich 20. storoia viacero odbornch tmov geografov a urbanistov. Medzi zkladnukazovatele, ktor sa pri tomto kritriu sleduj, patr rove obianskej vybavenosti (najmsluby) sdla, na ktor sa prirodzene viae i dochdzka obyvateov (za slubami, za prcou, dokl) a vznam sdla ako uzla v dopravnom systme. Poda rznych metodk tak bolo naSlovensku vylenench 13 a 16 mezoreginov s hierarchickou truktrou centier osdlenia(Slavk 2001). Kvalita zemno-sprvneho lenenia je spojen i s rovou dostupnosti centier

zemno-sprvnych celkov. Je viacero kritri na posdenie dostupnosti ako jednejz najvznamnejch charakteristk polohy, ich spolonm znakom je princp priestorovejefektvnosti, ktor vyjadruje vzah medzi polohou, priestorovm usporiadanm a ekonomickouefektvnosou. D sa vyjadri i ako poiadavka njs tak usporiadanie, ktor prinesiemaximlny itok pre najviac obyvateov danho zemia(Bezk 1997). Tento princp vak priaktulnom zemno-sprvnom lenen SR nebol systematicky uplatnen, ba dokonca asto aignorovan (Bezk 1996, 1998).


Na zklade platnho zemnho lenenia Slovenska bolo sce na rove kraja povench tchosem miest, ktor v spomnanch hierarchickch systmoch obsadili prvch osem miestcelkovho poradia hierarchie, avak alie centr ako Martin, Zvolen, Poprad a Nov Zmky,

menej i Michalovce, Prievidza, Luenec a Rimavsk Sobota, asto vznamom vo svojomspdovom regine nezaostvaj za Trennom i Trnavou. Zrove je tak poda sasnholenenia v rmci juhovchodnej diagonlnej polovice zemia Slovenska na rovni krajskchsdel len Bansk Bystrica, Koice a Preov. Posledne menovan navye tvoria na vchode krajinybinodlny centrlny regin so vzdialenosou centier pribline 30 km. Tieto centr s tak prlivzdialen k okrajovm (marginlnym) reginom vekch krajov, a to prli vzdialen nielen zhadiska dostupnosti, ale i relnej obianskej participcie obyvateov na dian v regine. Novcentr verejnej sprvy ako prirodzen centr osdlenia, hospodrstva a sluieb by najm v tejtoasti Slovenska (Luenec, Rimavsk Sobota, Poprad, Michalovce) mohli psobi i ako ply rastua iniciovali by rozvoj svojich spdovch zem. Pozitvny vplyv administratvnej funkcie akojednho z impulzov pre rozvoj reginov u potvrdili viacer vskumy (Bak 2001).

Za jednu z vhodnch alternatv nvrhov zemnho lenenia SR, repektujcu vyie zmienen

regionalizan kritri, pokladme niie zobrazen nvrh na mape . 6, ktor iastone


21/49



- 21 -

nadvzuje i na predchdzajce upn nvrhy prezentovan expertmi v 90. rokoch 20. storoia(Sloboda Dostl 2005).

2.2. NUTS klasifikcia

Od zaiatku 70. rokov 20. storoia sa v krajinch E pouva systm klasifikcie zemno-tatistickch jednotiek znmy pod akronymom NUTS (z franczskeho Nomenclature des UnitsTerritoriales Statistiques), vypracovan Eurostatom, ktor vznikol s cieom rozleni zemiekrajn E na zemn jednotky niieho hierarchickho rangu, ne predstavuj nrodn tty,

a to pre potreby teritorilneho rmca regionlnej tatistiky. Systm NUTS je zaloen napstupovom hierarchickom trieden, priom tri rovne sa vzahuj na regionlnu rove(NUTS I a NUTS III) a dve na loklnu rove (NUTS IV a NUTS V19) (Eurostat 2002, Rajk2002a).

Pri vymedzovan zemnch jednotiek v rmci systmu NUTS sa uprednostuje umelintitucionlne lenenie, ktor sli i pre potreby prerozdeovania trukturlnych fondov, ktors zkladnm finannm nstrojom regionlnej politiky v E20. Celky sa na rovni NUTS IIspjaj do tzv. normatvnych reginov, vymedzench najm poda potu obyvateov21, adruhorad je zohadnenie historickch, socio-ekonomickch, politickch a inch faktorov. A naniej rovni sa potom zemn jednotky vymedzuj na zklade funknch (prirodzench)reginov, asto v podobe samosprvnych celkov. Napriek tomu, e pri vytvoren systmu bolozkladnm cieom zabezpeenie porovnatenosti na jednotlivch rovniach NUTS, existuj i

mnoh vnimky. Na jednej a tej istej rovni (NUTS II) sa v E nachdza spolu 254 reginov,medzi nimi mal ostroveky (Azory), vekomest svetovho vznamu (Londn), rozahl riedkozaudnen vidiecke oblasti (Kalbria) i cel krajiny (Dnsko). Hoc ide o model, ktor existuje v E vye troch desaro, vo viacerch krajinch (napr. Belgicko, Dnsko, Fnsko, Grcko,Holandsko, rsko, Nemecko, vdsko, Taliansko i Vek Britnia) u preiel mnohmizmenami, i u v svislosti s celospoloenskmi zmenami (zjednotenie Nemecka), so zmenamizemno-sprvneho lenenia krajn (Belgicko), s decentralizanmi procesmi (Vek Britnia) iprebiehajcou municipalizciou (Holandsko, vdsko) (Casellas Galley 1999, Eurostat 2002).

19 Na najniej hierarchii (obec NUTS V) je pre Slovensko charakteristick vrazn rozdrobenos (2891 obc podadajov z roku 2004).20 Intenzita podpory jednotlivm reginom z fondov E zvis najm od rovne rozvoja reginov, priom zkladnmkritriom je ukazovate hrubho domceho produktu (HDP) na obyvatea v parite kpnej sily.21 Z celkovho potu 254 reginov E vylenench na rovni NUTS II nespa kritrium potu obyvateov stanovenEurostatom v rozmedz 800 000 a 3 000 000 spolu a 99 reginov, z toho 60 m populciu niiu ne dan interval a39 dan interval potom obyvateov prekrauje (EK 2004).


22/49



- 22 -

Tab . 2: NUTS klasifikcia zemno-tatistickch jednotiek na Slovensku

NUTS I NUTS II NUTS III (kraje) NUTS IV (okresy) NUTS V (obce)

Bratislavsk kraj Bratislavsk 8 73

Trnavsk 7 251

Treniansky 9 276

ZpadnSlovensko

Nitriansky 7 354

ilinsk 11 315StrednSlovensko

Banskobystrick 13 516

Preovsk 13 666

Slovenskrepublika

VchodnSlovensko

Koick 11 440

SR spolu 4 8 79 2891

Zdroj: Schwartzov et al. (2004)

Na spomnanej rovni NUTS II s v rmci Slovenska vylenen i tyri slovensk, na elytatistiky umelo vytvoren administratvne reginy (vi tab. . 2). I tu sa vak u uvaovalo ozmene. zemn systemizcia Slovenska poda NUTS klasifikcie vypracovan tatistickmradom SR bola prv raz zverejnen v roku 1998. Nsledne bola vyuit ako teritorilny rmecpre Integrovan pln regionlneho a socilneho rozvoja SR v roku 1999, avak zrove bolv rmci tohto programovho dokumentu vymedzen tzv. prioritn regin Slovensko-vchod, nazklade oho boli kraje (rove NUTS III) spojen do tyroch novodefinovanch celkov na

rovni NUTS II (vi tab. . 3). Na nadvzujciNrodn pln regionlneho rozvoja SR v roku2001 u plne vyuval spomnan alternatvne usporiadanie na rovni NUTS II. Ttoschizofrnnos odstrnila v roku 2002 vlda SR, ktor schvlila NUTS klasifikciu zemno-tatistickch jednotiek v pvodnch hraniciach definovanch tatistickm radom SR v roku1998 (Rajk 2002a, 2002b).

Tab. . 3: Alternatvne usporiadanie na rovniach NUTS II a NUTS III

NUTS II NUTS III (kraje)

Bratislavsk kraj Bratislavsk

TrnavskSlovensko-juhozpad

Nitriansky

TrenianskySlovensko-severozpad

ilinsk

Banskobystrick

Preovsk

Slovensko-vchod

Koick

Zdroj:MVRR SR (2001)


23/49



- 23 -

Z hadiska hodnotenia teritorilnej organizcie administratvnych systmov dominuj podaA. Bezka (1997, 1998) dva prstupy, prv z nich zdrazuje mierku, resp. vekoscelkov, druhzas priestorovformu a usporiadanie. Prvrenci vekostnho prstupu, kam radme i vslednNUTS klasifikciu (najm jej stupe NUTS II), sa snaia stanovi optimlnu vekos zemno-sprvnych celkov uritho rdu, zva vyjadren na zklade kritria potu obyvateov.Poiadavka pribline rovnakej vekosti (najm v zmysle potu obyvateov) zemno-sprvnych

celkov toho istho rdu vyplva z princpu priestorovej spravodlivosti (rovnosti), ktorhopodstatou je aplikcia ide socilnej spravodlivosti na teritorilne jednotky (Bezk 1997, Goodall1987).

Kritika NUTS klasifikcie

V svislosti s kritickm zhodnotenm vo vzahu k zemnmu usporiadaniu reginov podaklasifikcie NUTS treba spomen nasledovn argumenty:

1. NUTS klasifikcia nezohaduje dostatone klasick delenie reginov na homognnea nodlne, zemn jednotky v jej rmci vymedzen nes prvky kombincie rznychregionalizanch kritri a poruovania logickch pravidiel regionalizcie. Vsledkom jeadministratvne (intitucionlne) lenenie krajn E na sstavu reginov, ktor nie je

vhodn pre vzjomn porovnvanie spomeme len vrazne heterognnecharakteristiky poetnosti populcie, hustoty zaudnenia i rozlohy zem. Logicky, vsledn regionlone disparity s tak asto vrazn, avak tatisticky nadhodnoten(Casellas Galley 1999),

2. najm reginy na rovni NUTS II (resp. NUTS III) s prli heterognnea neporovnaten, a to nielen z hadiska porovnvania rovne konvergencie, alei regionlnych dispart ako takch veobecne. Oakva v takomto heterognnomprostred nieo in ako vrazn priestorov rozdiely by bolo nielen v protiklades ekonomickou teriou, ale i s elementrnou logikou (Boldrin Canova 2001),22

3. pre potreby tatistickch pozorovan sa v E asto vymedzuj reginy nevhodne tak, esa rozdeuj tzv. funkn mestsk reginy tvoren mestom a jeho zzemm, o pri

sledovan regionlnych rozdielov v rmci jednotlivch krajn posiluje efekt hlavnhomesta23. To je asto najvm sstredenm kapitlu a sdlia v om firmy, ktor scepsobia celottne, ale tatisticky vykazuj vsledky hospodrenia centrlne v hlavnommeste. rove rozvoja reginu hlavnho mesta (metropolitn zemie) je ovplyvnen ipracovnou silou dochdzajcou z inch ast krajiny24. Umelo (tatisticky) sa tak dvharove produkcie v regine sdla zamestnvatea, o je i prpad nadhodnoteniasledovanho ukazovatea pre Bratislavu. Logickm tatistickm prejavom v takchprpadoch s pozorovan vrazn regionlne disparity (ISP 2004).25

22 Okrem toho, konvergencia by sa poda menovanch autorov mala skma na rovni krajn, resp. reginov spopulciou pribline 10 milinov. alej, na niej rovni nem zmysel porovnva reginy, ktor nedisponujmonosami uskutoovania vlastnej fiklnej politiky (Boldrin Canova 2003).23 Podobne to plat i o alch vznamnch centrch, ktor plnia in ekonomicky vznamn (obslun) funkcie, nehlavn mesto napr. v prpade Hamburgu (vznamn prstav a dlhodobou histriou centra obchodu).24 Vhodnm prkladom je nealek Viede, ktor je takto odtrhnut od zzemia, m ako jedno z eurpskychobchodnch centier tmto tatistickm efektom umelo vykazuje a 170% HDP na obyvatea E. Ak vak k Viednipripojme aj Niedersterreich a Burgenland, s ktormi m vlastn Viede vrazn vzjomn ekonomick vzahy atvoria jej zzemie, takto prirodzen regin u dosahuje len 133% HDP na obyvatea E. Podobne to plat i premetropolitn zemia Londna, Para, Madridu i Bruselu.25 V porovnaniach s ostatnmi lenskmi krajinami je napr. rozdiel v HDP na obyvatea medzi najrozvinutejmslovenskm reginom (Bratislavsk kraj) a najmenej rozvinutm (Vchodn Slovensko) pribline trojnsobn (3,01).

Vek Britnia vykazuje v tomto ukazovateli a takmer tyri a polnsobok (4,42), kee Londn vrazne vynievanielen nad britsk, ale i vetky ostatn reginy nie. V Belgicku, ktorho metropolou je sdlo viny intitci E Brusel,

vychdza pomer medzi najbohatm a najchudobnejm reginom vye trojnsobn (3,14). Dokonca i v Nemecku jepribline trojnsobn (2,87). Ak by sme dan tatistiky oistili od reginov, v ktorch sa nachdza hlavn mesto, niie

regionlne rozdiely spomedzi lenskch krajn E ne na Slovensku (1,22) by boli u len vo Fnsku (1,20), esku (1,16) avdsku (1,12). Podobn prstup je v praxi v USA, kde regin hlavnho mesta Washington (District of Columbia), bva zkomparatvnych regionlnych analz veobecne vylen.


24/49



- 24 -

NUTS klasifikciu26 z hadiska jej potencilu pre vzjomn komparciu reginov a ichcharakteristk nepovaujeme za vhodn sstavu (vi mapa . 7).

2.3. Funkn mestsk reginy

Funkn mestsk reginy poda A. Bezka (1990) predstavuj pecifick typ funknhoreginu definovanho na zklade kritri tkajcich sa priestorovej interakcie medzi mestoma jeho okolm. V kadom mestskom regine meme preto rozli jadro pozostvajce z jednho alebo niekokch miest a zzemie spojen s jadrom sieou vzieb rzneho druhu,

ktorch intenzita kles s rastcou vzdialenosou od jadra. Z danej defincie je zrejm, ez hadiska truktry ide o nodlne reginy. Jednou z (prvch) verzi funknch mestskchreginov opsanch v rmci regionlne orientovanch vied u v 30. rokoch 20. storoia je teriacentrlnych miest W. Christallera a jej obmeny v podan A. Lscha a alch autorov. Od konca60. rokov 20. storoia sa stretvame s koncepciou tzv. dennch urbnnych systmov, v rmciktorch sa mestsk regin definuje ako priestorovo svisl zemie, ktor je relatvne uzavretvzhadom na denn pohyb obyvateov za prcou, vzdelanm, slubami, rekrecioua socilnymi kontaktmi27(Bezk 1990).

Vzhadom na nedostatok dt o rznych formch vntroregionlnych vzieb sa ako syntetickindiktor (metda hlavnho komponenta) vyuva najm (denn) mobilita obyvateov zaprcou28. Funkn mestsk reginy s teda vyleovan najm na bze odchdzkovo-dochdzkovch vzahoch medzi sdlami29. Hierarchick sdeln systm predstavuje zkladn

kostru funknch mestskch reginov. Sdla a dlhodobo formovan vzby medzi nimi,prebiehajce zva i v slade s fyzickogeografickm prostredm, tvoria funkn mestskreginy, ktor asto predstavuj vhodnejie priestorov jednotky pre regionlnu analzu neexistujce administratvne lenenie danej krajiny, ktor vychdza z potrieb ttnej sprvya neposkytuje adekvtnu predstavu o priestorovej organizcii sdelnho systmu a regionlneholenenia.

26 Najm v zmysle rovne NUTS II, teda tej, ktor pouva Eurostat a ostatn orgny a intitcie E.27 Miera uzavretostibva najastejie vyjadren ako podiel osb pracujcich v danom regine z celkovho potuekonomicky aktvnych obyvateov bvajcich v danom regine. Regin sa poklad za uzavret, ak tento podiel neklespod urit hranicu napr. 70% v relatvnom vyjadren (Bezk 1990).28 daje o mobilite s pravidelne zskavan prostrednctvom tatistickch zisovan a cenzov.29 pecifick pohad na analzu dennho pohybu obyvateov (i v rmci jednho sdla) ponka tzv. time geographyT. Hgerstranda i N. J. Thrifta rozpracovan ako koncept v 70. rokoch 20. storoia v prostred tzv. lundskej koly.


25/49



- 25 -

Proces vymedzovania funknch mestskch reginov m svoje pravidl (ako kadregionalizcia) a v podstate pozostva poda A. Bezka (1990) z troch krokov:

1. prv krok spova v identifikcii jadrovch sdiel a zaha klasifikciu zkladnchpriestorovch (sdelnch) jednotiek poda rznych kritri, ktor odhalia ichdiferenciciu na ich zklade funknho vznamu (najm poet obyvateov i pracovnch

miest),

2. v druhom kroku sa na zklade dt o pohybe obyvateov za prcou prilen k jadrovmsdlami ich zzemie tvoren zkladnmi sdelnmi jednotkami, ktor meme povaovaza hierarchicky niie v rmci urbnneho systmu. Poet identifikovanch jadier zvisod voby prahovej hodnoty zvolenej pri prvom kroku a zvolen intenzita interakcieuruje vekos zzemia. Funkn mestsk reginy musia by vymedzen ako disjunktn(vzjomne sa priestorovo neprekrvajce),

3. v treom kroku overujeme, i vymedzen funkn mestsk reginy spaj (dodaton)podmienky (teoreticky i podrobnou empirickou analzou).

Funkn mestsk regin vymedzen na zklade vyie uvedench krokov meme poda

A. Bezka (1990) chpa akopriestorovo svisl zemie, ktor je relatvne uzavret vzhadomna denn pohyb osb za prcou medzi jadrom reginu a jeho zzemm.

Regionalizcii na bze funknch mestskch reginov i urbnnych dennch systmov, ichanalze a aplikcii v regionlnom vskume sa u ns venoval vo svojich prcach najm A. Bezk(1990), ktor na zem Slovenska vymedzil 63 funknch mestskch reginov na bze dtz cenzu v roku 1980. Tieto neskr A. Bezk (2000) modifikoval na 66 reginov poda dajov zcenzu v roku 1991 (vi mapa . 8). Funkn regionalizciu A. Bezka vyuil pre potreby analzyrurlnych priestorov Slovenska i G. Zubriczk (2002). Konceptlne a metodologick vchodiskidentifikcie systmu funknch mestskch reginov analyzoval v prostred slovenskej geografievo svojich prcach najm A. Bezk (pozri Bezk 2000). Funkn mestsk reginy povaujeme zajednu z monost priestorovho vymedzenia celkov vhodnch pre charakteristiku regionlnychrozdielov na Slovensku.

2.4. Mikroreginy pre potreby komunlnej reformy

alm typom reginov, ktor by bolo mon poui ako priestorov jednotky pre porovnvanieregionlnych rozdielov na Slovensku, s mikroreginy. Mikroreginy mono definova ako


26/49



- 26 -

zemn celky, v ktorch s najviac uzatvoren regionlne procesy, najm dochdzka zaprcou a slubami. Dosahuj najvy stupe integrity(Baovsk Lauko 1990). Za vhodnprklad identifikcie prirodzench mikroreginov na zem Slovenska povaujeme prcuV. Slavka a kol. (2005).

V prci V. Slavka a kol. (2005) boli identifikovan mikroreginy na zklade identifikcie centier

osdlenia a ich spdovosti poda dochdzky za prcou a do kl. Pre potreby urenia centiermikroreginov autori pouili viacero ukazovateov (vi tab. . 4), priom pre kad vybranukazovate boli zvolen kvantitatvne hodnoty, ktor umonili diferenciciu centier osdlenia. Diferencicia sa vdy vykonala pouitm ballovej kly,a vsledn sumrna hodnotaballovch hodnt umonila identifikciu komplexnch centier SR ako potencilnych centiermikroreginov.Ako potencilne centr pre komplexn mikroreginy tak bolo identifikovanchspolu 219 sdiel(Slavk a kol. 2005).

Tab. . 4: Ukazovatele pre identifikciu centier mikroreginov SR

Ukazovate

1. Centr osdlenia poda potu obyvateov

2. Centr osdlenia historick kontinuita

3. Administratvne centr historick kontinuita

4. kolsk centr

5. Zdravotncke centr

6. Centr dochdzky za prcou

7. Centr dochdzky do kl

8. Dopravn centr

9. Matrin centr

10. Finann centr

Zdroj: Slavk a kol. (2005)

Ako vchodisko pre identifikciu spdovosti centier autori pouili dochdzku za prcou30,priom v prvom kroku analyzovali spdovos centier osdlenia poda maximlneho toku bezakchkovek korekci, teda pri konkrtnej obci brali do vahy vzby na centrum, kde dochdzanajviac obyvateov za prcou. V alom kroku na presnejiu identifikciu mikroreginov

v irom zzem mestskch vyuili z databzy dochdzky v porad druh prpadne tretmaximlny tok dochdzky, kee pri silnch centrch je vsledkom identifikcia pomernevekch reginov, ktor pohlcuj aj mikroreginy v zzem miest31. Celkove tak identifikovalispolu 158 mikroreginov poda dochdzky za prcou32. V nasledovnom kroku boli na zkladeanalzy dochdzky do kl pridan resp. zmenen niektor mikroreginy vylenen podadochdzky za prcou, kee spdov reginy poda dochdzky do kl viac zohaduj loklnurove a umouj spoahlivejie identifikova i mikroreginy v zzem vch miest.Nakoniec, pri finlnych korekcich autori brali do vahy i alie (pomocn) kritri, ako s:morfolgia ternu a prrodn bariry; dopravn sie a dostupnos; matrin obvody; historicksvislosti a faktor kompaktnosti (Slavk a kol. 2005).

30 Dochdzka za prcou predstavuje jeden z najastejie pouvanch typov vzby pre vylenenie spdovch reginov.31 Pri Bratislave a Koiciach sa tento postup zvolil hne na zaiatku.32 Z celkovho potu 158 vymedzench mikroreginov m 122 z nich centrum v mestskom sdle a 36 vo vidieckom sidle.


27/49



- 27 -

Po zohadnen vetkch menovanch kritri bolo autormi identifikovanch spolu 160komplexnch mikroreginov SR (vi mapa . 9),33 ktor mono povaova nielen za nvrhoptimlneho zemno-sprvneho usporiadania pre potreby realizcie komunlnej reformy, alei za optimlne vymedzenie (regionalizciu) priestorovch celkov (reginov) vhodnch i prepotreby charakteristiky a porovnvania z hadiska identifikcie regionlnych dispart naSlovensku.

33 Na tomto mieste by som chcel poakova V. Bakovi z Katedry humnnej geografie a demogeografie Prrodovedeckejfakulty Univerzity Komenskho v Bratislave za spracovanie mp . 1 a 9 v prostred geografickch informanchsystmov.


28/49



- 28 -

IV. Zauvan indiktory rozvoja reginov

Za jednu z kovch otzok pri charakteristike regionlnych rozdielov mono jednoznanepoklada vber ukazovateov, pomocou ktorch sa hodnot rove rozvoja reginu a nslednetie rozdiely medzi jednotlivmi zemnmi celkami danej hierarchickej rovne. Medzinajastejie pouvan indiktory na Slovensku a i v irom kontexte Eurpy mono povaova

mieru nezamestnanosti resp. mieru zamestnanosti, vku hrubho domceho produktu (zvameranho na obyvatea (per capita) v parite kpnej sily (PPS)) alebo vku priemernch(relnych) miezd (vi tab. . 5). Za vhodn, ale menej asto pouvan ukazovatee, monopovaova i mieru ekonomickej aktivity poda vky vnosu dan (najm dan z prjmovfyzickch osb) i daov prjmy miestnych rozpotov na obyvatea.

Tab. . 5: Typolgia hlavnch skupn zauvanch socio-ekonomickch indiktorovregionlneho rozvoja a regionlnych dispart

Skupinaindiktorov

Indiktor Mern jednotka Vsledn ukazovatezmeny stavu voireferennej rovni(miera)

vzah regionlneho HDPk celottnemu HDP

slovensk koruna (euro)v PPS na obyvatea

% nrast (pokles)Ekonomick

priemern hrub mesanmzda zamestnancov

slovensk koruna (euro)na zamestnanca

% nrast (pokles)

novovznikut pracovnmiesta

v tis. pracovnch miest naregin

% nrast (pokles)

zamestanos v tis. osb na poetekonomicky aktvnych vregine

% nrast (pokles)

Socilne

nezamestnos v tis. osb na poetekonomicky aktvnych vregine

% nrast (pokles)

Zdroj: Autor

Vstupom do E sa Slovensko zaviazalo implementova na svojom zem regionlnu politiku E,a teda sledova regionlne rozdiely najm pomocou ukazovateov vky hrubho domcehoproduktu a miery nezamestnanosti. S tmito indiktormi regionlnych dispart sa pretostretvame najastejie. Napriek zvenmu dopytu po regionlne orientovanch tdich, i uv predvstupovom obdob alebo po prstupen k E, problmom ostva dostupnos relevantnch(a aktulnych) tatistickch dajov na rovni NUTS III a niej. Zkladnmi zemnmijednotkami pre sledovanie regionlnych rozdielov v svislosti s realizciou regionlnej politikyE na Slovensku s kraje, teda rove NUTS III34. S ohadom na dostupnos dt a monostitatistiky na strane jednej, ale i nevhodnos aktulne platnho zemnho lenenia SR na rovnikrajov na strane druhej, by vchodzou rovou mala by niia hierarchick rove NUTS IV(okresy) i NUTS V (obce). Za najvhodnejiu rove zemnch jednotiek pre sledovanieregionlnych dispart vak povaujeme funkn mestsk reginy (potencilna rove NUTS IV)resp. mikroreginy (municipality ako potencilna rove NUTS V), ktor predstavujz hadiska vntornch vzieb homognnej a previazanej typ nodlnych reginov.

Typickmi problmami pri vskume regionlnych rozdielov je teda zskavanie relevantnch dta ich nedostupnos na zodpovedajcej geografickej rovni, i ich oneskoren publikovanie 35.

34 Pre potreby sledovania implementcie regionlnej politiky a erpania trukturlnych fondov sa v E dokonca

vytvraj na rovni NUTS II umel, elovo vymedzen administratvne zemn jednotky zdruujce zva aspodva reginy rovne NUTS III.35 Hlavnm nositeom metodiky a realizcie tatistickej sluby na Slovensku je tatistick rad SR ( SR).


29/49



- 29 -

Oficilne sledovan ukazovatele nemaj vdy dostaton vpovedn hodnotu, spoahlivosa porovnatenos potrebn pre charakteristiku reginov36. Monosami a metodologickmiproblmami vskumu medziregionlnych rozdielov sa venujeme v prci alej.

1. Ukazovate rovne hrubho domceho produktu

Hrub domci produkt (HDP) je dnes u zauvanm a globlne najbenejm ukazovateom,pomocou ktorho sa hodnot miera vyspelosti ekonomiky i ivotn rove obyvateov, ale tieintenzita rozvoja, teda ich zmeny v ase. Aplikcia rovnakej metodiky taktie umoujepriestorov komparciu, teda porovnvanie rovne i intenzity rozvoja na vybranej rovnipriestorovch celkov reginov.

Defincie HDP poda SR37a Eurostatu (Eurostat 2005)

Hrub domci produkt v trhovch cench je konenm vsledkom vrobnej innostirezidentskch vrobnch jednotiek vytvorenm za ben tovn obdobie.38 Regionlny hrubdomci produkt je vypotan ako set pridanch hodnt za odvetvia v kraji a dan na produktyznench o subvencie na produkty. Pre medzinrodn porovnania sa regionlny hrub domciprodukt vyjadruje v parite kpnej sily. Parita kpnej sily (Purchasing Power Standard) sa

vypotava na zklade cien a objemov predaja tovarov, ktor s vzjomne porovnaten areprezentatvne pre krajiny zahrnut do porovnania. Parita kpnej sily eliminuje efektyrozdielnej cenovej rovne medzi krajinami. Hrub domci produkt nie je mon zamiea sukazovateom prjmy domcnost.39

Regionlny hrub domci produkt na obyvatea je podielom dvoch ukazovateov regionlnehohrubho domceho produktu (v ktorom sa uplatuje kritrium zostavovania poda miestapracoviska) a priemernho potu obyvatestva trvalo bvajceho v danom regine (zaloenhona princpe rezidencie). Vo vine reginov nespsobuje vie problmy porovnvanie tchtodvoch ukazovateov, zaloench na rozdielnych princpoch. V prpade reginov s vysokoudochdzkou za prcou z okolitch reginov, ktormi s najm reginy hlavnch miest je tentoukazovate nadhodnoten.40

Regionlny hrub domci produkt sa udva v menovch jednotkch danej krajiny. Pre potrebyporovnvania HDP medzi krajinami E sa realizuj prepoty na euro pouvajc oficilnypriemern vmenn kurz pre dan kalendrny rok. Avak, vmenn kurz neodra vetkyrozdiely v cenovej rovni medzi jednotlivmi krajinami. Preto dochdza k prave HDPprostrednctvom konverzie menovch kurzov (defltora) znmej ako parita kpnej sily(Purchasing Power Parities (PPP)) na umel spolon menu koncept Purchasing PowerStandards (PPS) umoujci porovnva kpnu silu v rmci odlinch nrodnch menovchsystmov. Podobn koncept by bolo vhodn aplikova i na porovnvania odlinch cenovchrovn na regionlnej rovni, avak dosia z dvodu finannej nronosti sa tak nedeje.41

36 V snahe zlepi rove regionlnej tatistiky realizuje SR v sasnosti projekt REGSTAT (podrobnosti nahttp://www.statistics.sk/webdata/slov/regstat/informacie.htm)37 Dostupn na http://www.statistics.sk.38 HDP treba chpa ako pean vyjadrenie vrobnej innosti.39 alm pouvanm ukazovateom je hrub pridan hodnota v zkladnch cench, vypotan ako rozdiel medziprodukciou v zkladnch cench a medzispotrebou v kpnych cench. Produkcia pozostva z produktov vytvorenchpoas benho tovnho obdobia a medzispotreba sa sklad z hodnoty vrobkov a sluieb spotrebovanch vo vrobnomprocese ako vstupy, s vylenm investinho majetku, ktorho spotreba je zachyten ako spotreba fixnho kapitlu.Proces zostavenia regionlnej hrubej pridanej hodnoty pozostva z viacerch krokov, priom zkladn prstup spova vindividulnom vyslen hrubej pridanej hodnoty za odvetvia (OKE, A-Q) v kraji (NUTS III), pri vyuit metdyregionalizcie zdolahore a kombinovanej metdy.40 V rmci Eurostatu sa v rmci akademickch diskusi a vskumnch projektov hadaj cesty k rieeniu vypovedajcejschopnosti tohto ukazovatea, resp. nahradeniu ukazovatea priemern poet trvalo bvajceho obyvatestva inmukazovateom.41 Ak by bol koncept regionlneho PPS k dispozcii, je odvodnen oakva, e by HDP na obyvatea v mnohchperifrnych i rurlnych reginoch bolo vyie ne tieto reginy vykazuj v sasnosti, zohadujc len PPS na nrodnejrovni.


30/49



- 0 -

Implikcie pre regionlny vskum

I ke sa metodolgia vpotu HDP neustle vyvja a tandardizuje, nemono tento indiktorpovaova za postaujci, vyerpvajci, spoahliv a neskresujci pre potreby porovnvaniamiery i intenzity rozvoja, a to z viacerch dvodov:

1. HDP nie je deterministickou, ale do znanej miery stochastickou veliinou, s nienepodstatnou vhou nhodnho prvku, ktor sa intenzvne prejavuje najmv nestabilnom prostred zmien, akmi je i veobecn transformcia, ktorou prechdzasasn slovensk ekonomika v dosia nezavenom prechode od centrlneplnovanho k trhovmu hospodrstvu. Jednou z podmienok kvalifikovanhotatistickho merania je i jeho opakovatenos za rovnakch podmienok,

2. pomocou HDP sce meriame vrobu (resp. prjmy i vdavky), tento ukazovate vakzaleka nezachytva vetky jej zloky, a to nielen tzv. ed i iernu, ale taktieneformlnu (domce prce, samoivitelia),

3. vroba nie je plnm meradlom itku, kee rozhodnutie o rozdelen asu medzi prcu(venovan vrobe) a jej intenzitu na jednej strane a mimopracovn aktivity na strane

druhej je v rukch jednotlivcov, nie ttu i reginu, ktor je tou entitou, na rovniktorej sa HDP meria,

4. rove nominlneho HDP zvis na cench, ktor vak mu by deformovan, a tonedostatkom konkurencie i prebytkom byrokracie, m dochdza i k skresleniu HDPako takho,

5. zvanm problmom pri uren a meran HDP je prevod nominlneho HDP na relnyHDP pomocou tzv. defltorov. Odhad defltorov je vysoko subjektvny a podliehavberovm zisovaniam, v rmci ktorch sa zisuje cena niekokch vybranch vrobkov reprezentantov, ktor tak zastupuj cenov vvoj celho sortimentu niekoko stotisc vrobkov. Zsadnou je teda voba tchto reprezentantov (alebo tie spotrebnhokoa),42

6. rove HDP ako ukazovatea produkcie subjektov, nachdzajcich sa na jeho zem, bva asto skreslen vplyvom mobility pracovnej sily a svisiacich aglomeranchfaktorov. Nezriedka sme v jednotlivch ttoch svedkami efektu hlavnho mesta43,kedy bva HDP reginu hlavnho mesta nadhodnoten (na kor inch reginov) ivplyvom pracovnej sily, ktor k jeho tvorbe prispieva, avak za prcou dochdza z inhoreginu,

7. poda metodiky ESA 95, ktor pouva pre vpoet HDP i SR, ukazovate HDP vyjadruje trhov hodnotu tovarov a sluieb vyprodukovanch v tte i regine predodpotanm spotreby fixnho kapitlu44. Odhad HDP per capita v PPS45 sa vak naSlovensku neprepotava na rovni niej ne s kraje (NUTS III), o je i vzhadom na

42 daje o cenovej hladine a jej vvoji na rovni krajov i nich hierarchickch jednotkch nie s na Slovenskutatisticky zisovan.43 Hlavn mest si zva v nrodnch sdelnch systmoch udriavaj dominantn postavenie po stroia, nadvzujcna historick vvoj, a poda niektorch autorov (napr. G. Myrdal) tak predstavuj zvhodnen skupinu reginov (inBlaek Uhl 2002).44 Produkcia a hrub pridan hodnota s oceovan v zkladnch/vrobnch cench, medzispotreba v nkupnchcench a HDP v trhovch cench. Tvorba hrubho fixnho kapitlu je oceovan v nkupnch cench a zsoby vtrhovch cench alebo vo vrobnch cench, ktor sa upravuj o zisky/straty vyplvajce z ich drania v dsledkucenovho vvoja. Bytov sluby sa odhaduj poda nkladovej metdy, t. j. spotanm vetkch prslunch nkladov,

vrtane prevdzkovch nkladov, nkladov na opravy a drbu, spotrebu fixnho kapitlu, prspevku do prevdzkovhoprebytku. Netrhov sluby s hodnoten poda nkladov a vdavky domcnosti v trhovch cench, cench regulovanchttom a nkladovch cench. Transakcie v zahraninom obchode s oceovan na zklade cien f.o.b. Odhady HDP v

bench a stlych cench sa vykonvaj poda odvetvovch innost (poda http://www.statistics.sk).45 Hrub domci produkt je za elom eurpskeho porovnvania vyjadrovan v euro a parite kpnej sily (PurchasingPower Standard PPS). Parita kpnej sily berie v vahu rozdielne rovne kpnej sily a nielen vmenn koeficienty

medzi nrodnmi menami euro. Zkladom pre vpoet parity kpnej sily je Eurpsky porovnvac program (EuropeanComparison Programme ECP), na ktorom sa zastuj nrodn tatistick rady vrtane SR (podahttp://www.statistics.sk).


31/49



- 1 -

aktulne platn zemn lenenie nedostaton a nevhodn rove pre regionlnyvskum.

Negatva ukazovatea HDP ako prostriedku na meranie (nielen) regionlnych dispart zhrnulV. Benek (2005) nasledovne:Ukazovate relneho rastu HDP veobecne strca na svojomekonomickom vzname u len tm, ako sa vroba stle viac presva do virtulnych sfr

sluieb. Prostrednctvom intenzvnej transformcie ete hlbie zvyuje nchylnos tohotoukazovatea k neuritosti a k nrastu stochastickej (nhodnej) zloky jeho odhadu. Ekonomick vznam HDP ako nestrannho ukazovatea vkonnosti ekonomiky sa takoslabuje. O to v priestor sa poskytuje sdom ideologickho charakteru.Vnos, ktorej saukazovateu HDP v sasnosti dostva nielen u ns, zmienen autor odvodnil nasledovne: tatistika sli nielen technolgom ekonomickej politiky, ale taktie ideolgom, ktorv bodovch odhadoch HDP hadaj konen dkazy sprvnosti alebo nesprvnosti celejgloblnej politiky vldy. Je to typick problm chybnho sudku, kedy sa hodnotenie zloithoproblmu zi len na jedin parameter, ktor naviac me by skreslen.

2. Ukazovatele trhu prce

Medzi zkladn ukazovatele trhu prce patria: miera ekonomickej aktivity, miera zamestnanosti

a miera nezamestnanosti. Napriek tomu, e vhodnejm ukazovateom sa jav by ukazovatezamestnanosti, ktor podstatne jasnejie hovor o tom, i ekonomick a socilny vvoj v rmcittu i reginu napreduje, v popred zjmu nielen laickej verejnosti je zva ukazovatenezamestnanosti46.

Ukazovate miery nezamestnanosti sa na Slovensku sleduje dvomi rznymi metodikami.Zatiao daje, z ktorch vychdza tatistick rad SR ( SR), s na bze vberovhozisovania pracovnch sl (alej len VZPS)47, daje, z ktorch pri sledovan ukazovateov trhuprce vychdza stredie prce, socilnych vec a rodiny (PSVR), s zaloen na evidenciidisponibilnch nezamestnanch48. Ako si objasnme alej, tatisticky zisovan a evidovannezamestnanos s postaven na odlinch konceptoch defincie a merania nezamestnanosti.

Ukazovatele poda metodiky SR

Prvm zo tandardnch prstupov vykazovania nezamestnanosti je tatistick odhad na zkladereprezentatvneho prieskumu domcnost, ktor je v gescii nrodnch tatistickch radov. Vtakomto prieskume, na Slovensku znmom ako VZPS, sa respondenti kategorizuj medzinezamestnanch na zklade otzok v dotaznku. daje zskan na limitovanej vzorkerespondentov sa prepotaj na cel populciu krajiny, priom tento odhad sa pohybuje vuritom intervale spoahlivosti. Najvyia presnos odhadu je na nrodnej rovni, m niiazemn rove, tm je odhad nepresnej. Na strane druhej, vhodou je, e ide o metodiku,ktor sa do znanej miery harmonizovala v krajinch E a OECD, a umouje preto i relatvnespoahliv medzinrodn porovnania49 (ISP 2005).

46 Miera nezamestnanosti je pokladan i za indiktor zdravia regionlnej ekonomiky (Blaek 1999b).47 Vberov zisovania pracovnch sl (VZPS) s priebenm monitorovanm pracovnch sl na zklade priamehozisovania vo vybranch domcnostiach. Zklad pre zisovanie pracovnch sl tvor stratifikovan vber bytov, ktorrovnomerne pokrva cel zemie Slovenskej republiky. Do vzorky je tvrrone zaradench 10250 bytov, o predstavuje0,6% z celkovho potu trvale obvanch bytov v SR. Predmetom zisovania s vetky osoby vo veku od 15 rokov ijce vdomcnostiach vybranch bytov bez ohadu na to i maj v byte trval, prechodn alebo nehlsen pobyt, okremintitucionlneho obyvatestva. Kad vybran domcnos zostva vo vzorke p za sebou nasledujcich tvrrokov.

Vetky zisten daje sa prepotavaj na aktulne demografick daje o obyvatestve SR prevzat zo tatistickhozisovania o pohybe obyvatestva. Metodika zisovania vychdza z odporan Medzinrodnej organizcie prce aEurostatu (poda http://www.statistics.sk).48 Miera evidovanej nezamestnanosti poda PSVR sa pota z disponibilnho potu evidovanch nezamestnanch, jeteda oisten od zloky dobrovone nezamestnanch alebo odradench od evidencie na radoch prce. I preto jezkonite zva niia, ne v prpade VZPS. Opan prpad nastva, ak signifikantn as osb prizn v rmcitatistickch zisovan prcu pre ed ekonomiku.49 Napriek snahe harmonizova tatistiku nezamestnanosti, odlinosti medzi medzinrodnmi a nrodnmi indiktormi

nezamestnanosti pretrvvaj. V jednotlivch krajinch sa toti li vek povinnej kolskej dochdzky ako i vek odchodu dodchodku. Na rozdiel od medzinrodnho odhadu nezamestnanosti, nrodn zdroje tie zohaduj naprklad ajrozdielny vek odchodu do dchodku pre muov a eny (ISP 2005).


32/49



- 2 -

Miera ekonomickej aktivity predstavuje podiel potu ekonomicky aktvnej zloky obyvatestva(set pracujcich50 a nezamestnanch51) na celkovom pote obyvatestve vo veku 15 rokova viac52. Tto miera nm napoved o skupine obyvatestva, ktor je na trhu prce alebo jeschopn a ochotn zapoji sa do. Vykazuje sa v percentch.

Miera zamestnanosti je meran ako podiel potu pracujcich osb (vo veku 15-64 rokov) na

celkovom pote obyvateov vo veku 15-64 rokov. Vykazuje sa v percentch.

Miera nezamestnanosti je meran ako podiel potu nezamestnanch osb poda VZPS nacelkovom pote ekonomicky aktvneho obyvatestva poda VZPS. Vykazuje sa v percentch.

Ukazovatele poda metodiky PSVR

Evidencia nezamestnanch, ktor vedie PSVR, je zdrojom dajov o obmedzenej populciinezamestnanch. Na radoch prce sa eviduj najm t nezamestnan, ktor maj nrok napodporu v nezamestnanosti, nrok na odvody platen ttom alebo zujem o pomoc prisprostredkovan prce radom. Ostatn osoby bez prce tento zdroj nepokrva. Konceptevidovanej nezamestnanosti sa nepovauje za vhodn na porovnvanie medzi ttmi, pretoepodlieha rznym administratvnym pravidlm a pravm. asto tie nemus by porovnaten

ani v rmci jednej krajiny ak sa podmienky vrazne menia. Na druhej strane, vhodouadministratvnych dajov je, e udvaj presn poet evidovanch nezamestnanch a mu by vykazovan hoci aj v dennej periodicite a to a na najniej administratvno-zemnej rovni(ISP 2005).

Miera evidovanej nezamestnanosti je meran ako podiel potu evidovanch nezamestnanch(disponibilnch uchdzaov o zamestnanie)53 k celkovmu potu ekonomicky aktvnehoobyvatestva54 vyjadren v percentch.

almi indiktormi sledovanmi v rmci skupiny trh prce s miera dlhodobejnezamestnanosti i podiel potu osb v hmotnej ndzi

Documents

Slovensko a regionálne rozdiely