RexSTOUT

NeroWOLFEI.

ZLATÉPAVÚKYPREDPOLNOCOUČERVENÁKAZETAPRELOŽILIMILANRICHTERZlatépavúkyZORAPETKOVOVÁPredpolnocouELENACHMELOVÁČervenákazetaCopyright©1955,1965byRexStoutTranslation©MilanRichter,ZoraPetkovová,ElenaChmelová1972

REXSTOUT(nar.1886vIndiane)patrímedziznámychpredstaviteľovdetektívnehožánruvamerickejliteratúre.Údajneužakodesaťročnýchlapecmalprečítanýchvyšetisíckníhzrodinnejknižnice,čímzískalneoceniteľnýzákladpresvojuliterárnutvorbu.Napriektomuzačalpísaťdosťneskoro,akoštyridsaťročný,keďnajprvvystriedalradrozličnýchzamestnaní:slúžilvnámorníctve,bolsprievodcomturistov,účtovníkom,kníhkupcom,hotelovýmmanažéromaúspešnýmfinančníkom.Povydaníniekoľkýchpsychologickýchrománov,ktoréostalibezväčšejčitateľskejodozvy,zameralsavýlučnenapísaniedetektívokaostalimverný.JehoveľkýdetektívNeroWolfejepriamrozprávkovomúdryčlovek,prevyšujúciúsudkomainteligenciouajtohonajprefíkanejšiehopolicajnéhokomisáraalebozločinca.PodobneakojehotvorcaajonjeneobyčajnesčítanýavosvojomelegantnomdomenaTridsiatejpiatejulicivNewYorkumáknižnicu,vktorejjedoslova„všetko“.Vyznačujesapozoruhodnýmitelesnýmirozmermiamaximálnouúspornosťoupohybov,exotickýmichuťamipravéhogurmánaazvláštnymkoníčkom–zbieraapestujeorchideyzovšetkýchkončínsveta.

ZanesmiernupopularitusvojichpríbehovvšakvďačíStoutpredovšetkýmWolfovmupapuľnatémupartnerovi,vtipnémurozprávačoviakomentátorovidejaArchiemuGoodwinovi,ktorýsíceanizďalekanedosahujegeniálnededukčnéschopnostisvojhozamestnávateľa,alejepritomoveľaviachrdinomzmäsaakrvi,tvrdýmchlapíkom,pokiaľideozločincov,novskutočnostidobrýmaspravodlivýmčlovekom.

RexStoutvniesoldodetektívnejliteratúryvýraznýnovýprvok:sviežištýlmodernejprózy,ktorýznesieajprísnejšieumelecképožiadavky,apretonásaniveľmineprekvapuje,žebolobľúbenýmspisovateľomslávnehoamerickéhoprozaikaWilliamaFaulknera.

ZLATÉPAVÚKY

1Keďpridveráchzazvonízvonček,zatiaľčoNeroWolfevečeriasomnou

vstaromluxusnomdomenazápadnejTridsiatejpiatejulici,ostávaobyčajnenaFritzoviísťotvoriť.Vtenvečersomvšakišielsám,keďžesomvedel,žeFritznemáprávetakúnáladu,abysavedeldobrechovaťknávštevníkovi,nechužbytobolhocikto.

Fritzovumrzutúnáladutrebavysvetliť.Každýroktakvpolovicimájazastrelípodľazmluvyfarmár,ktorýžijeneďalekoBrewsteru,okolodvadsaťškorcov,napcháichdotašky,nasadnedoautaauháňadoNewYorku.Musiabyťprinašichdveráchnajneskôrdvehodinypotom,čopadlimŕtvenazem.Fritzichošklbe,posolíavpravomčasepotrieroztopenýmmaslom,zabalídošalviovýchlistov,opečienagrileapoukladánamisushorúcoupolentou–hustoukašouzjemnejžltejpšeničnejmúkysmaslom,strúhanýmsyrom,soľouakorením.

Jetodrahéjedloadobré,aWolfesavždynaňteší,alevtendeňurobilmenšívýstup.KeďFritzpriniesolmisu,zktorejsaešteparilo,apoložiljupredneho,privoňal,sklonilhlbšiehlavu,opäťprivoňal,vzpriamilsaapozrelnaFritza.

„Šalvia?“„Nie,pane.“„Akomyslíteto‚nie,pane‘?“„Myslelsomsi,žebystetorádrazpripravenétak,akosomnavrhoval,so

šafránomaestragónom.Veľačerstvéhoestragónusoštipkoušafránu,ktorýje…“„Odpracteto!“Fritzznehybnelapevnezovrelpery.„Neporadilistesasomnou,“povedalWolfechladne.„Zistiť,žebez

upozorneniapozmeniliúplnejednozmojichobľúbenýchjedál,jenepríjemnýšok.Možnožesatodáajjesť,alenemámanilennajmenšiuchuťtoriskovať.Robtestým,prosím,čochcete,aprinestemištyrinamäkkouvarenévajíčkashriankou.“

Fritz,ktorýpoznalWolfaprávetakdobreakojaavedel,žetotojepriestupokvočidisciplíne,ktorýviacbolelWolfaakojehosaméhoažebybolozbytočnésnažiťsavyjednávať,siaholpomise,alevtedysomsazamiešal:„Vezmemsi,akvámtonebudeprekážať.Akvámnebudetátovôňakaziťpôžitokzvajíčok.“

Wolfenamňazagánil.Totoboltedadôvod,prečosaFritznamrzel,aprečosomsanazdával,žeby

bolovhodnejšie,kebysomišielkdverámsám.Keďzvončekzacengal,Wolfeprávedojedolvajíčkaapopíjalkávu,vskutkudojemnýpohľad,ajasomkončiluždruhúporciuškorcovapolenty,ktorásaurčitedalajesť.Akosomprechádzal

cezhalukprednýmdverám,neunúvalsomsazažaťsvetlo,keďžesomvšereeštecelkomdobrecezmaléokienkonadveráchvidel,žezákazníkstojacinaschodochnámnijakéveľképeniazenevynesie.

Otvorilsomdvereapovedalmuzdvorilo:„Zmýlilsisičíslo.“Mojazdvorilosťvychádzalazprezieravosti,žetrebanapomáhaťmyšlienke

mieruapokojasdeťmisusedov.Uľahčovalotoživotnatejtoulici,kdeloptanerazvybilaoblok,oostatnýchchlapčenskýchdarebáctvachaninehovoriac.

„Hádajteešteraz,“povedalnízkymnervóznymaltomnieprílišhrubým.„VysteArchieGoodwin.ChcemsazhováraťsNeromWolfom.“

„Akosavoláš?“„Pete.“„Aináč?“„Drossos.PeteDrossos.“„ČochcešodpánaWolfa?“„Mámnejakúvec.Poviemtolenjemu.“Patrilkmalémupružnémutypuchlapcovsčiernymidlhýmivlasmia

prenikavýmičiernymiočami,hlavamusiahalaasipomojeplece.Videlsomhonaokolí,alebolmicelkomľahostajný.Najlepšiebybolopekne-krásnesahozbaviť,bezakejkoľvekhádky,ainokedybysomtoisteurobil,alepomyslelsomsi,žeWolfovibyurobilodobre,kebysimoholposvojomdetskomvýstupesFritzompohraťzasesinýmdieťaťom.Samozrejme,budevrčaťaprskať,aleakbysiajPetenejakýtenškrabanecodniesol,moholbysomhoneskôručičíkať.Pozvalsomhotedaďalejaodviedoldojedálne.

Wolfesiprávenalievaldošálkykávu.StrelilpoPetovipohľadom,keďžePete,priznávam,nebolnajvhodnejšieoblečený,položilkanvicu,pozrelnamňaapovedal:

„Archie.Neprajemsi,abymaniektoprijedlerušil.“Súcitnesomprikývol.„Viem,aletotonebolojedlo.Považujeteazdavajíčka

zajedlo?TotojepánPeteDrossos.Chcesasvamizhováraťonejakomprípade.Chystalsomsapovedaťmu,ženemátečas,alespomenulsomsi,žestesanahnevali,lebosasvamiFritzneporadil,anechcelsomteda,abystesanahnevaliajnaPeta.Jenašímsusedom,aplatípredsa,milujmesusedasvojhoakosebasamého.“

UťahovaťsizWolfajevždyriskantné.Rýchlyvýbuchbymoholotriasťvzduchom;aleakbysataknestalo,akbysiWolfedoprialchvíľunarozmyslenie,môžetesibyťistý,žestetovyhrali.Vtedytiežniekoľkosekúndpremýšľal,sŕkalpritomkávuapotomúctivooslovilnášhonávštevníka:„Sadnitesi,pánDrossos.“

„Janiesompán,jasomPete.“

„Takdobre,Pete,sadnisi.Obráťsa,prosímťa,trochuviactvároukumne.Chcešsasomnoupozhovárať?“

„Áno,mámnejakúvec.“„Každýprípadmijevítaný,aleprišielsivtrochunevhodnomčase,lebopán

Goodwinsaprávednesvečerchystalnabiliardovýzápasaterazbudemusieť,prirodzene,ostaťtuazapísaťvšetko,čopovieš,avšetko,čopoviemja.Archie,prosímvás,prichystajtesinotes.“

Akosomvravel,vždyjetoriskantné.Prešielsomcezhaludokancelárie,vzalsomsinotesapero,akeďsomsavrátil,boltamužFritzskávoupremňaakeksamiafľašoukokakolyprePeta.Nepovedalsomanislovo.Mojeperoanoteszaznamenávajúvšetkoskoroautomaticky,stačíimnatoasitakpätinamôjhomozgu,ostatoksommoholtedavyužiťnasnovanieplánov,akosaztohodostať.

Peterozprával.„Myslím,žejetookay,keďtozapíše,alejamusímbyťopatrný.Totojeprísnedôverné.“

„Akmyslíš,žejetodôverné,takpotomzaručene.“„Vtomprípadetotedavysypem.Viem,súajtakíľudia,ktorýmsanemožno

zdôveriť,alevysteiní.Mynaokolíviemeovásvšetko.Viem,čosimyslíteotýchvšivavýchpolišoch,jasimyslímtoisté.Taktotedavyklopím.“

„Buďtakýdobrý.“„Okay.Koľkojehodín?“Pozrelsomnazápästie.„Odesaťosem.“„Potomsatostalopredhodinou.Viem,ženiekedyvšetkozávisíodčasu,a

hneďakosatostalo,išielsomdodragstorunarohuapozrelnahodiny,abolotrištvrtenasedem.RobilsomprávetentriksutieranímnarohuTridsiatejpiatejaDeviatejacaddyzastavil…“

„Prosímťa,čojetotentriksutieraním?“„Prečo?Ach,viete,autozastavínačervenúavypriskočíteshandroua

začnetemuutieraťoblok,aakjevautemužadovolívámpokračovaťvutieraníažkprednémusklu,môžetehoprinajmenšomobtiahnuťodesaťcentov.Akjezavolantomžena,možnosavámtopodarí,možnonie.Jetovšakvždydobrápríležitosť.Teda,tentocaddyzastavil…“

„Čojetocaddy?“Podľapohľadu,ktorýsazjavilvprenikavýchčiernychočiach,začalPete

šípiť,žesinevybralpresvojudôvernúvecsprávnychľudí.Zamiešalsomsadotoho,abysomukázal,žerozhodneaspoňjedenznásniejehlupák,apovedalsomWolfovi:„Autoznačkycadillac.“

„Achtak.Zastavilo?“„Áno,načervenú.Pristúpilsomkoblokunavodičovejstrane.Bolatožena.

Obrátilasakumne,pozrelanamňaačosipovedala.Myslím,ženevydalazvuk,aajkebyvydala,nepočulsomcezoblokvôbecnič,pretožebolskorocelkomzavretý,alehýbalaperami,akobyhovorila,avedelbysompovedať,čotobolo.Povedala:‚Pomoc.Zavolajpolicajta.‘Takto,aha.“

Peramitvorilslová,trochutopreháňal,nevydalvšakanihláska.Wolfeuznanlivoprikývol.Potomsaobrátilkumne.„Archie.Načrtnite,akorobiliPetoveústatúpantomímu.“

„Neskôr,“povedalsomúslužne.„Keďbudetespať.“„Bolotocelkomjasné,“pokračovalPete.„‚Pomoc.Zavolajpolicajta‘!

Otriaslomato,naozaj.Snažilsomsatváriťcelkomprirodzene,vedelsom,želentaksadánatoísť,alemyslím,žesamitonepodarilo,lebotenmužnamňapozrela…“

„Kdesedeltenmuž?“„Vedľanej.Vautebolilenonidvaja.Tušímmividelnatvári,žemaniečo

udivilo,lebojejtvrdšiepritlačilpištoľnachrbátaonarýchlotrhlahlavou…“„Videlsitúpištoľ?“„Nie,aleveďniesomhlúpy,nonie?Čoinébyjumohloprinútiťvolať

opomoc,chcieťpolišaapotomtaktrhnúťhlavou?Čomyslíte,žetoboloplniacepero?“

„Skôrtápištoľ.Apotom?“„Trochusomcúvol.Malsomlenkúsokhandryaonšesťranovúpištoľ.Teraz

toto…necháptemazle,nezavolalsomnijakéhopoliša.Myslímsiopolišochtoistéčovy.Alestalosatotaknáhle,nestačilsomsianilenuvedomiť,čorobím,apriznámsa,obzeralsomsaponejakompolišovi.Nijakéhosomvšaknevidel,taksomtedavyskočilnachodníkpozrieťsazaroh,amedzitým,čosomsaobzeral,zasvietilazelenáaautomiušlo.Pokúšalsomsastopnúťnejakéinéauto,abysmetopredošléeštechytili,aleanijednominechcelozastaviť.Myslelsomsi,žebysomhomoholchytiťnaÔsmejavenue,autekalsomzcelejsilydoluTridsiatoupiatou,aletoautostihlozelenúeštenaÔsmej,prešlocezkrižovatkuazmizlo,zatiaľčojasombollennapolceste.Alemámjehočíslo.“

Siaholdonohavicovéhovrecka,vytiaholzdrappapieraačítal„Connecticut,YY,deväť,štyri,tri,dva.“

„Výborne.“Wolfepoložilprázdnušálkunatanierik.„Oznámilsitopolícii?“„Ja?“povedalPetepohŕdavo.„Polišom?Pozrite,čosomnahlavu?Pôjdemna

políciuapoviemtonejakémupolišovi,alebopovedzme,dokoncanejakémuseržantovi,ačoztoho?Najprvmineuverí,potommavyženieapotombudempodozrivý.Vámsatonemôžestať,žebyváspokladalizapodozrivého,lebostesúkromnýdetektívslicenciouamalisteužnerazdočineniasinšpektormi.“

„Malsom?Aako?“

„Nepýtajtesama.Alekaždývie,žestemalinejakúšpinavúvecsveľkýmichalanmiaževásvrajužrazchceliodkrágľovať.Nochalanakojanemôžeriskovať,abyhopovažovalizapodozrivého,ajkeďsomúprimnýaotvorený.Nenávidímpolišov,alečloveknemusíbyťanipodvodníkom,abynenávidelpolišov.Stálevravímmame,žesomotvorený,ajsomotvorený,alepoviemvám,chcetoveľaodvahy.Čosimyslíteotomtoprípade?“

Wolfepremýšľal.„Zdásatrochu–hm–nejasný.“„Áno,právepretosomkvámprišiel.Išielsomnajednomiesto,kam

obyčajnechodím,keďmusímpremýšľať,aešterazsomsitovšetkoprehralpredočami.Videlsom,žejetoznamenitýprípad.Toautobolcaddy,tmavošedýcaddypäťdesiatdva.Mužvyzeralošumelý,alevyzeraltiežakopracháč,vyzeral,akobymaleštedva-tritakécaddy.Ženavyzeralapodobne.Nebolatakástaráakomojamatka,alemyslím,žesanemožnonatotaktopozerať,lebomojamatkavždyťažkopracovala,atážena–stavímsa–nikdynerobila.Malanatváriškrabanec,naľavomlíci,ajejtvárbolaceláskrivenánámahou,keďmihovorila:‚Pomoc,zavolajpolicajta‘;alekeďsomnadtýmešterazporozmýšľal,usúdilsom,žebolapekná.Malaveľkézlaténáušnice-pavúky,pavúkysvystretýminožičkami.Čistézlato.“

Wolfečosizamrmlal.„Okay,“pripustilPete,„vyzeraliakozlaté.Alemosadztonebola.Vkaždom

prípadecelýjejvýzorhovoril:pracháč,ataksomsitedapomyslel:mámprípadspracháčmiačomámstýmrobiť,abysomztohoniečovytĺkol?Akbysomšielnatosprávne,mohlobytorobiťažpäťdesiatdolárov.Akjuzabije,môžemhoidentifikovaťadostanemodmenu.Môžempovedať,čomivravelaaakopritlačilpištoľnajej…“

„Pištoľsinevidel.“„Tojedetail.Akjunezabil,akjulenprinútilniečourobiť,alebomuniečo

povedať,alebomuniečodať,môžemísťzanímapoučiťho,alebonavalípäťdesiatku,aleboajstovku,alebomutozavesímnakrk.“

„Tobybolovydieranie.“„Okay.“Petevytriasolnatácňuomrvinkykeksov,čomuostalinaprstoch.

„Veďpreto,keďsomsitorozmyslel,rozhodolsomsa,žesapozhováramsvami.Vedelsom,žebysomtosámnezvládolažebysommaldotohoajvászapojiť,aleabystevedeli,jetomôjprípad.Možnosimyslíte,žesombolhlúpy,keďsomvámpovedaltočísloešteskôr,nežsmesadohodli,alemýlitesa,niesomtakýsprostý.Ajkeďhovyňucháteachytíteabudetesasnažiťprekaziťmojeplány,ajtakhobudemmusieťešteidentifikovať,budetotedavšetkozáležaťibaodomňa.Počítajtestým,ževydieračstvo,ktorésaužskončilo,niejevydieračstvom.Čovynato,rozdelímesafifty-fifty?“

„Poviemtidačo,Pete.“Wolfepotisolstoličkutrochudozaduauložilsvojemasívnetelodonovejpolohy.„Aksatedamámespojiťvtomtotvojomprípade,myslím,žebysomtimalpovedaťčosiovedeaspôsobedetektívčenia.PánGoodwinto,samozrejme,zapíše,akeďtonaklepenastroji,dátiztohokópiu.Alenajsamprvkamsizatelefonuje.Archie,mátetočísloauta.ZavolajtekanceláriupánaCrameraadajteimtočíslo.Povedzteim,žesteinformovaný,žetoauto,alebojehomajiteľ,aleboužívateľsapravdepodobnedopustilivpriebehuposlednýchdvochhodínporušeniazákonavtomtomeste,anavrhniteobvyklépátranie.Nevyjadrujtesapresnejšie.Povedzte,ženašainformáciajeneoverenáapátraniebymalobyťdiskrétne.“

„Héj,“dožadovalsaPete,„ktotojetenpánCramer?Nejakýpoliš?“„Policajnýinšpektor,“povedalmuWolfe.„Tysámsinaznačilmožnosť

vraždy.Aktedabolavražda,jeajmŕtvola.Akjemŕtvola,malabysanájsť.Akjunenájduapokýmjunenájdu,čostýmtvojímprípadom?Nemámeanipoňatia,kdejuhľadať,musímetedafígľomdostaťpolíciu,abynámjunašla.Častoichtaktovyužívam.Archie,prirodzene,nespomenietePetovomeno,keďženechce,abyhopovažovalizapodozrivého.“

Akosomodchádzaldokancelárieakusvojmustoluavytáčalčíslomanhattanskejkriminálky,premýšľalsomotom,žezovšetkýchtisícokWolfovýchspôsobov,akosaspraviťnechutnýmanepríjemným,tennajhoršíje,keďsimyslí,žeježartovný.

KeďsomskončilrozhovorsoseržantomPurleyStebbinsomazložil,bolsomvpokušenívyjsťlentakvonaísťsapozrieť,akoMosciniaWatrousnarábajústágami,lenžeto,samozrejme,nešlo,lebobytoibapotvrdilo,čosiomnemyslí,aonbyjednoduchovyhnalPetavonapohodlnebysausadilsknihouaspokojnýmúškrnom.

Vrátilsomsatedadojedálne,sadolsi,vzalperoaveselosompovedal:„Dobre,všetkovporiadku,upozornilsomich.Vysyptetúprednáškuodetektívčeníanevynechajteanislovíčko.“

Wolfesanaklonil,laktesipoložilnaoperadlostoličkyakončekmiprstovsaoprel.„Vieš,Pete,poviemibato,čosatýkaproblémovametódsúkromnéhodetektíva,ktorýsisvojímpovolanímzarábanaživobytie.“

„Áno.“Petedostalďalšiufľašukoky.„Toprávechcem,akoísťnapracháča.“„Všimolsomsitútonáchylnosťnatebe.Alenesmiešpripustiť,abytozakrylo

inéokolnosti.Jepotrebné,abysisisvojepeniazezarobil,alejepodstatné,abysicítil,žesisiichzaslúžil,atočiastočnezávisíodtvojhoego.Akjetvojeegozdravéaodvážneakomoje,lenzriedkakedybudešmaťťažkosti…“

„Čotojemojeego?“„Existujúrozličnédefinície,filozofická,metafyzická,psychologická,ateraz

ajpsychoanalytická,alevtomzmysle,vakompoužívamtentotermínja,toznamenáschopnosťpovzbudzovaťvšetko,čozvyšujetvojumienkuotebe,apotláčaťvšetko,čojuznižuje.Jetojasné?“

„Myslím,žeáno.“Peteodsústredeniazvraštilčelo.„Myslíte,páčišsasámsebe,alebonepáčiš.“

„Niecelkomtak,alejetodosťblízko.Srobustnýmegom,svojímpocitom…“„Čojetorobustný?“Wolfesauškrnul.„Budemsasnažiťpoužívaťslová,sktorýmisisaužstretol,

aleaksamitonepodarí,aktiniektoréznichbudeneznáme,buďtakýláskavýaneprerušujma.Aksidosťšikovnýnadobréhodetektíva,sitieždosťšikovnýnato,abysisprávneuhádolvýznamnovéhoslovapodľakontextu–čoznamenápodľaostatnýchslov,ktoréstýmslovompoužijem.Tiežjevtomobyčajneurčitáspojitosť.Predchvíľousomhovorilozdravomaodvážnomegoapotom,keďsimaprerušil,hovorilsomorobustnomegovtejistejsúvislosti.Tedanepochybne,‚robustný‘znamená,zdravýaodvážny,aakmášvsebečosizdobréhodetektíva,malbysitovybadať.Koľkomášrokov?“

„Dvanásť.“„Vtomprípadebysommalnatobraťohľad,avermi,žeajbudem.Abysom

pokračoval:akmášrobustnéego,tvojpocitotom,čisisitiepeniazezaslúžil,možnopokojneponechaťnatvojuinteligenciuazdravýrozum.Nikdyneprijímajpeniaze,priktorýchmášpocit,žesisiichnezaslúžil;akichprijmeš,tvojaintegritasarozpadneatvojeegobudečervivé.Stoutojedinouvýhradouprijímajvšetko,čomôžeš.Takakonesmiešvziaťto,čosisi–akocítiš–nezaslúžil,právetakmusíšprijaťto,pričomcítiš,žesisitozaslúžil.Dokoncasavôbecnepúšťajdodebatyonejakomprípadesosvojímprípadnýmklientom,pokýmsanedozviešojehoschopnostiplatiť.Toľko…“

„Potomprečo…“Petevyhŕkol,alezarazilsa.„Čoprečo?“„Nič.Iba,žesapúšťatedodebatysomnou,schalanom.“„Totojezvláštnyprípad.PriviedolťakumnepánGoodwinaonjemôj

dôvernýavysokováženýasistentaistebybolsklamaný,kebysomstarostlivonepreskúmaltvojprípadanedovolilmuzapísaťhoapotomhonaklepaťnastroji.“WolfemapoctilrýchlymapokryteckýmpohľadomaobrátilsakPetovi.„Toľkootvojomegoatvojichpeniazoch.Pokiaľideotvojemetódy,tiesamusia,samozrejmehodiťdooblastitvojhopôsobenia.Vynechámtakéoblastiakopriemyselnášpionážapátraniepodôkazochpotrebnýchprerozvodapodobnénechutnosti,keďžeegokaždéhočloveka,ktorýsatýmzapodieva,jeužvopredzamorenéčervmi.Alevezmimesilúpež.Povedzme,napríklad,ženejakejženeukradlikazetusošperkmiaonanechceísťnapolíciu,lebo

upodozrieva…“„Vezmitesivraždu.Radšejbysomzačalsvraždou.“„Akochceš.“Wolfebolveľkorysý.„Máteto,však.Archie?“„Zaiste.Svyplazenýmjazykom.“„Dobre.Alečiužvraždaalebolúpež,natomnezáleží,všeobecnepovedané,

musíšpochopiť,žeto,čovykonáš,jepredovšetkýmumenie,nieveda.Úlohavedyvkriminalistikejectihodná,ušľachtilá,efektívna,alevčinnostisúkromnéhodetektíva,ktorýašpirujenavysoképostavenieavynikajúcupovesť,jelennepatrnoučiastkou.Hociktospriemernýmischopnosťamisamôžestaťadeptom,akmáaparát,kružidlo,mikroskop,spektrografalebocentrifúgu,aletotosúlensluhoviadetektívčenia.Vedaodetektívčenímôžebyťvynikajúca,badokoncabrilantná,alenikdynenahradíneústupnýpochodcitlivéhointelektucezdžungľuklamstievastrachukčistinkepravdy,nenahradíanilúčvnímavostipozdĺžjemnéhonervu,vyvolanýtónomnejakéhohlasualebozábleskomnejakéhooka.“

„Prepáčte,“zamiešalsomsa.„Bolto,‚tónhlasu,‘alebo‚tónnejakéhohlasu‘?“

„Anijednoanidruhé,“zaluhalWolfe.„Boltonejakýtónnejakéhohlasu.“PokračovalvrozhovoresPetom.„Umeniedetektívčeniamáveľarovínaveľatvárí.Vezmimesijednuznich.StopovaťčlovekapoNewYorkubeztoho,abysanámstratil,jenezvyčajneťažkáúloha.Keďsatohochytípolícia,použijetrochmužovaajtísačastodajúoklamať.PremňatoobyčajnerobíSaulPanzer,géniusvtomtoodbore,aontorobísám.Hovorilsomsnímotomadospelsomknázoru,žesámvlastnenevie,nepoznátajomstvosvojejneobyčajnejobratnosti.Niejetovedomáakontrolovanáčinnosťmozgu,ajkeďmámozogdobrý;jetočosiskrytékdesivjehonervovomsystéme–dosťmožné,vjeholebke.Vraví,žesamuakosizdá,ževždyvpravúchvíľuvie,čosamuž,ktoréhosleduje,chystáurobiť–nie,čourobil,alebočopráverobí,aleto,čozamýšľaurobiť.PánPanzerbyťatedamoholnaučiťvšetko,čovie,aajtakbysisamunikdynevyrovnal.Aletoneznamená,žebysisanemalnaučiťvšetko,čolenmôžeš.Učenietinikdynezaškodí.Lentenčlovek,ktorývieprílišmálo,viepriveľa.Lenvtedy,keďsapodujmešpoužiťto,čosisanaučil,spoznáš,čiviešpoužiťsvojevedomostiajvpraxi.“

Wolfeukázalprstomnamňa.„VezmitesipánaGoodwina.Beznehobysamiveľmiťažkopracovalotakefektívneakoteraz.Jenenahraditeľný.Avšakjehoakciezväčšaovládapudavrtochy,atobyhomalo,samozrejme,urobiťneschopnýmnaakúkoľvekdôležitúúlohu,kebynebolkdesivňomukrytý–pravdepodobnevjehomozgu,ajkeďotompochybujem–silnýaveľmijemnýregulátor.Napríkladpohľadnapeknédievčavyvolávavňomneodolateľnú

reakciuuznaniaasúhlasu,aleeštesaneoženil.Prečo?Lebovie,žekebymalženu,jehoreakcianapeknédievčatá,terazčisté,úprimnéaslobodné,bybolanielennetolerantnecudzoložná,alebolabyajpoddozoromapredmetomobmedzenízostranyjehoosobnosti.Regulátorhotedavždyzastavínaokrajikatastrofy,bezpochybyniekedyažnasamomkrajíčku.Podobnejetoajsväčšinoujehopopudovarozmarov,aleobčasmuregulátorzlyháanezasiahnevčas,apánuGoodwinovisastanenehoda,akodnesvečer,keďsasnažildomŕzaťma,keďžesanaskytlavhodnápríležitosť.Užhotostálo–koľkojehodín,Archie?“

Pozrelsomsa.„Otriminútytrištvrtenadeväť.“„Joj!“Petevyletelzostoličky.„Musímbežať!Mojamama–malsombyť

otrištvrtedoma!Dovideniazajtra!“Aužajbežal.Kýmsomprišieldohaly,bolužpriprednýchdverách,otvoril

ichazmizol.PristúpilsomažnaprahjedálneapovedalWolfovi:„Dočerta,dúfalsom,žetuostanedopolnoci,abystetúsvojurečmohlidokončiť.Potomtobudebiliardovýzápaszaisteveľminudný,aleajtakbysommalísť.“

Išielsom.

2Nadruhýdeň,vstredu,sommaldosťpráce.Nejakývýrobcaželeziarskeho

tovaruzYoungstownuvOhiuprišieldoNewYorkuasnažilsanájsťsvojhosyna,ktorýsnímprerušilstyky,azatelefonovalWolfovi,abymupomohol,amysmevyslaliSaulaPanzera,FredaDurkinaaOrriehoCathera,abyvyzvedalipookolí.Tomapripútalokpísaciemustolu,telefónu,preberaniusprávapokynov.

KrátkopoštvrtejpopoludnísaukázalPeteDrossosachcelsazhováraťsWolfom.Jehopostojnaznačoval,žepokýmsijevedomý,žeijamámlicenciusúkromnéhodetektívaaonprotimneničvážnehonemá,uprednostňujerokovaniesošéfom.Vysvetlilsommu,žeNeroWolfetrávikaždýdeňštyrihodiny–oddeviatejdojedenástejdoobedaaodštvrtejdošiestejpoobede–vskleníkochnastrechesosvojoudesaťtisíckouorchideí,kdešéfujeTheodoroviHorstmannovi,aniemneapočastýchtohodínhonemožnovyrušovať.Petemidalnavedomie,žesimyslí,žetojestrašnýspôsob,akosúkromnýdetektívutrácasvojčas,ajasommuneprotirečil.Keďsamipodarilozbaviťsahoazavrieťdvere,bolsomochotnýpripustiť,žemôjregulátortrebaasinaolejovať.Petemabezpochybyzačínalotravovať.MalsompotlačiťsvojepocityapozvaťhoďalejakoWolfovhokamaráta.Vždykeďsaprichytím,žesomsizaseniekohoprotisebepoštval,pomôžemivypiťsitrochu,išielsomtedadokuchyneavzalsipohármlieka.Keďsomsavrátildokancelárie,vyzváňaltelefón–OrrieCatherpodávalsprávu.

VtendeňprivečerinedalWolfeaniFritzničímnajavo,ženiekedymedzinichprišliškorce.KeďsiWolfepodruhýraznabralzhlavnéhojedla,tentoraztobolodánskebravčové,povedalzreteľne:„Nanajvýšuspokojivé.“KeďžetobolopreFritzanaozajveľkéuznanie,prikývoldôstojneazamrmlal:„Zaiste,pane.“Keďsmedopilikávu,nebolotedanijakýchlietajúcichiskier,aWolfeboldokoncatakýpríjemný,žepovedal,žebymarádvideldemonštrovaťMoscinihoteatrálnyzásah,oktoromsommupredtýmhovoril,akbysomsaunúvalzostúpiťsnímdosuterénu.

Kdemonštrovaniusomsavšaknedostal.Keďsaozvalpridveráchzvonec–právesmeopúšťalijedáleň–predpokladalsom,žejeto,prirodzene,opäťPete,aleneboltoon.Postava,ktorúbolovidieťcezsklenédvere,bolaprinajmenšomdvakráttakávysokáakoPeteaoveľaznámejšia–seržantPurleyStebbinszmanhattanskejkriminálky.Wolfeodišieldokancelárieajasomišielkdverámotvoriť.

„Odišlitadiaľ,“povedalsomaukázaltýmsmerom.„Sprostosť.ChcemsarozprávaťsWolfom.Asvami.“

„Totosomja.Vravte.“„AWolfe?“„Právetrávibravčovinu.Počkajte.“Uvoľnilsomretiazku,ktorádržaladvere

tak,žesadaliotvoriťlenasinašesťcentimetrovúštrbinu,vošielsomdokancelárie,povedalWolfovi,žesiStebbinsžiadauňhoaudienciu,trpezlivosomstál,pokýmrobilrôznegrimasy,dostalsompríkaznávštevníkapriviesť,vrátilsomsakprednýmdverámaučinilpresnetak.

Zatierokysavytvorilunászvyk,kdeaakousadiťvnašejkanceláriiseržantaStebbinsa.AkprišielsinšpektoromCramerom,Cramersi,samozrejme,sadoldoveľkéhočervenéhokoženéhokreslahneďpriWolfovomstoleaPurleydojednéhoztýchžltých,ktorébolimenšie.Keďprišielsám,snažilsomsanahnaťhodočervenéhokoženéhokresla,alenikdysamitonepodarilo.Vždyustúpilnabokasadolsidožltého.Niepreto,lebocítil,žebyseržantnemalsedieťtam,kdesedávainšpektor,nie,pretotoPurleynerobil.Možnoženerádsedítvároukobloku,alebolenjednoduchonemárádčervenékreslá.Razsahonatospýtam.

Vtendeňusadilakoobyčajnesvojemasívne,svalnatételodožltéhokresla,chvíľugánilnaWolfaapotomvykrútilkrkkumne,abysamimoholpozrieťdoočí.

„Včerastevolalikvôlitomuautu–tmavohnedémucadillacupäťdesiatdva,Connecticut,čísloYYdeväť-štyri-tri-dva.Prečo?“

Nadviholsompleciaazasesomichspustil.„Povedalsomvám.Dostalismesprávu,neoverenú,žetoauto,alebojehomajiteľ,alebošoférsamožnodoniečohozaplietol,alebosazapletie.Navrholsomobvyklépátranie.“

„Viem.Akoznelapresnetásprávaaodkiaľjumáte?“Pokrútilsomhlavou.„Pýtalistesamanatoužvčeraajasomodmietol

odpovedať.Odmietamajteraz.Nášinformátorsineželábyťobťažovaný.“„Nuž,zdása,žebude.Ktotobolačovámpovedal?“„Ničsanedárobiť.“Prevrátilsomruku.„Sakramentskydobreviete,žetotoje

ibavášzlozvyk.Aksastaloniečo,čovásnútimyslieťsi,žebysomvámmalpovedaťktoačo,povedztemi,čosastalo,auvidíme,čisvamibudemsúhlasiť.Viete,žesomrozumný.“

„Áno,pravdaže,viem.“Purleyvysunulbradu,potomjuzasestiahol.„Ošesťštyridsaťdnesvečer,preddvomahodinami,zastalopredčervenýmsvetlomnakrižovatkeTridsiatejpiatejuliceaDeviatejavenuenejakéauto.Kautupristúpilchlapecshandrouvrukeazačalutieraťoblok.Skončilnajednejstraneachcelísťnadruhú,apráveakoprechádzalpopredauto,toodrazuskočilodopreduaprešloho,arýchlosavzďaľovalocezDeviatuapoTridsiatejpiatej.Chlapeczomrelčoskoropoprevozedonemocnice.Šofértohoautabolmužabolvaute

sám.Ľudiaobyčajnepritakomnešťastnomrozčúleníveľanevidia,aledvaja,ženaachlapec,vypovedalizhodneopoznávacomčísle,ConnecticutYYdeväť-štyri-tri-dvaachlapecvraví,žetoboltmavošedýcadillacsedan.Nuž?“

„Akosavolaltenchlapec?Ten,ktoréhozabili?“„Čotomástýmspoločného?“„Neviem.Pýtamsa.“„VolalsaDrossos.PeteDrossos.“Preglgolsom.„Tojetedapekné.Tensukinsyn.“„Kto?Chlapec?“„Nie.“ObrátilsomsakWolfovi.„Povietetovy,aleboja?“Wolfezavreleštepredtýmoči.Terazichotvoril,abypovedal„Vy“,aznovu

ichzavrel.Myslelsom,žeStebbinsovinetrebahovoriťonašejdomácejkríze,ktorámala

zanásledok,žesomvpustilPetakWolfovi,alepovedalsommuvšetko,čosatýkaloveci,ajoPetovejdruhejnávštevevtopopoludnie.Ajkeďpoprvýkrátvosvojomživotebolspokojný,žesaniečovtejtokanceláriidozvedelpriamo,kládolmnožstvootázokanakoniecsacítilpovolanýprispieťksvojmuúspechuešteneveľmipriateľskoupoznámkouvtomzmysle,žeodctihodnýchobčanov,akojeNeroWolfeaArchieGoodwin,bysadaloočakávať,žepreukážuväčšízáujemoženuspištoľoupodrebrami,ktoráchce,abyzavolalipolicajta.

Necítilsomsapráveveseloatotomaešteviacpodráždilo.„Exempláreakovy,“povedalsommu,„nepatriaktým,čourobilitútokrajinuveľkou.Chlapecsitomoholvšetkovymyslieť.Pripustil,ženevidelžiadnupištoľ.Alebositáženamohlaznehopekneutiahnuť.Kebysomvámbolvčeraporozprával,čomiktopovedal,istotnebystesimysleli,žesomcelkomzošalel,keďtaktoutrácamdesaťcentovkunatelefonát.Adalsomvámpredsapoznávaciečíslo.Zistilistesito?“

„Áno.Boloukradnuté.Vzalihozplymoutha,ktoréhoukradlivHartfordepreddvomamesiacmi.“

„Žiadnestopy?“„Zatiaľžiadna.TerazpožiadameConnecticut,abypátral.Neviemkoľko

ukradnutýchčíseljeprávevtejtochvílivNewYorku,alejeichmnoho.“„Akýstedostaliopisšoféra?“„Dostalismeštyriaanilendvasinebolipodobné.Triznichnestojaúplneza

ničatenštvrtý,nomožno–muž,ktorýprávevychádzalzdragstoruanáhodousivšimolchlapca,akopráveideshandrouvrukektomuautu.Vraví,žešoférbolasištyridsiatnik,tmavohnedéšaty,svetlápleť,pravidelnátvár,plstenýklobúkstiahnutýskoroažnauši.Vraví,žebyhovedelidentifikovať.“Purleyvstal.„Idem.Priznávam,žesomsklamaný.Pevnesomveril,žemialebodáte

bližšieinformácie,alebovásprichytím,žekryjeteniektoréhosvojhoklienta.“Wolfeotvoriloči.„Veľašťastia,pánStebbins.Tenchlapecjedolvčerapri

mojomstole.“„Áno,“zahundralPurley,„tojenatomtostrašné.Ľudianemajúinúrobotu

akozrážaťautomchlapcov,čojedliprivašomstole.“Stoutopriateľskoupoznámkounaústachvypochodovalvonajasomvyšiel

zanímdohaly.Právesomkládolrukunakľučku,keďsavynorilanejakápostavazasklenenýmidveramiakráčalaposchodochkverande,akeďsomotvorildvere,stálatam–chudámaláženavovkusnýchtmavomodrýchšatách,bezklobúkaabezkabáta,zadychčaná,sčervenýmiočamiataktesnezovretýmiústami,akobyaninemalapery.

Stebbinsstálprávezamnou,keďsomjuoslovil.„Čosiprajete,pani?“Vytláčalazosebaslová.„BývatupánNeroWolfe?“Prisvedčilsom.„Myslíte,žebysomsasnímmohlazhovárať?Nebudemdlho.Volámsa

AntheaDrossosová.“Zaistepredtýmplakalaavyzerala,akobystálemalaslzynakrajíčkuaplačúca

ženajejednouztýchvecí,ktorésaWolfedokoncaanilennesnažíprijať.Povedalsomjejteda,žemáprácuažejasomjehodôvernýasistentačibynebolaochotnápovedaťtomne.

Zdvihlahlavuapozrelamipriamodoočí.„MôjchlapecPetemipovedal,abysomzašlazapánomNeromWolfom,“povedala,„ataktupočkám,kýmsanebudemmôcťsnímzhovárať.“Oprelasaozábradlieschodišťa.

Ustúpilsomazatvorildvere.Stebbinsmibolvpätách,keďsomvstúpildokancelárieapovedalWolfovi:„PaniAntheaDrossosovásachcesvamirozprávať.Vraví,žejejsynPetejejtoprikázal.Jajejnestačím.Akbudemusieť,prenocujenaschodišti.Mohlabysavovašejprítomnostipustiťdoplaču.Čomámrobiť,vyniesťjejvonmatrac?“

Tomucelkomotvorilooči.„Nechtočertvezme!Akomôžemtejženepomôcť?“

„Nijak.Anija.Aleodomňatonevezme.“„Potomtedaprečodočerta…fuj!Priveďteju.Tenvášvčerajšívýstup…

priveďteju.“Vyšielsomazavolalju.Keďsomjuuvádzal,Purleybolhlbokovsadenývo

svojomkresle.Držalsomjuzalakeť,lebosazdalo,žejunohycelkomneposlúchajú,viedolsomjukčervenémukoženémukreslu,ktorébyudržaloajtritakéakoona.Usadilasanasamomokrajiasvoječierneoči–tmavšie,taksamizdá,prekontrastsjejzapálenýmiviečkami–uprelanaWolfa.

Hlasmalatichýatrochutrasľavý,alerozhodný.„StepánNeroWolfe?“

Prikývol.Pozrelasanamňa,potomnaStebbinsaaznovunaWolfa.„Títopáni?“spýtalasa.

„PánGoodwin,môjasistent,apánStebbins,policajt,ktorývyšetrujesmrťvášhosyna.“

Prisvedčila.„Hneďsomsimyslela,ževyzeráakopoliš.MôjchlapecPetebysineželal,abysomtotovravelaprednejakýmpolišom.“

Ztónujejhlasuazvýrazutváresadalocelkomjasnevytušiť,ženezamýšľaurobiťniečo,čobysijejchlapecPetenebolželal,atobolprenásveruproblém.Purley,ktorýhlbokoupodozrievalWolfa,omneaninehovoriac,žebysadalradšejzabiť,nežbysinechalujsťčoinajmenšiuvyhliadkunaúspech,saistotnenemienilvyhnúťtomutorozhovoru.Vstalvšakabezváhaniapovedal:„Idemdokuchyne“azamierilkdverám.Mojeprekvapenietrvalopolsekundy,nežsomsistačiluvedomiť,kamide.Vprístenkunazadnejstranehaly,priamooprotikuchyni,boladieravstene,oddeľujúcaprístenokodkancelárie.Zostranykancelárieboladieraprikrytáfalošnýmobrazomazostranyprístenku,keďsteodsunulipanel,mohlistevidieťvšetkypohybyapočuťvšetkyzvukyzkancelárie.Purleyotomvšetkomvedel.

HneďakoPurleyzmizol,pokladalsomzapotrebnéokamžitevarovaťWolfa„Obraz.“

„Určite,“povedalWolfenevrlo.PozrelnapaniDrossosovú.„Nuž,pani?“Alejejsanezdalovšetkocelkomsamozrejmé.Vstala,podišlakotvoreným

dverám,nazreladohaly,zavreladvereavrátilasanasvojemiesto.„Viete,žePetazabili.“

„Ánoviem.“„Povedalimitoajasombežalanaulicuatamležal.Bolvbezvedomí,ale

nebolmŕtvy.Dovolilimiísťsnímvsanitke.Tammitopovedal.Otvoril…“Zarazilasa.Malsomobavy,žesarozplače,aužveruaniveľanechýbalo,ale

sediacasipolminútybezjedinéhopohnutiasvalov,prekonalatoamohlapokračovať.„Otvoriločiauvidelmaajasomsklonilaknemuhlavu.Povedal–myslím,ževámmôžempovedaťibato,čopovedal–povedal:‚PovedzNeroviWolfovi,žemadostal.Nepovedztonikomuinému,ibaNeroviWolfovi.Dajmumojepeniaze,čomámvplechovke‘“

Zarazilasaaopäťznehybnela.PodobrejminútejuWolfeposmelil.„Áno,pani.“

Otvorilakabelkuzčiernejkože,ktorábolatrochuobnosená,prehŕňalasavnej,vytiahlamalýbalíčekavstala,abyhopoložilanaWolfovpísacístôl.

„Sútamštyridoláreatridsaťcentov.“Ostalastáť.„Vyrobilsiichsám,sútojehopeniaze,malichvplechovkeodtabaku.Toboloposledné,čomipovedal–abysomvámdalajehopeniazezplechovky;potomzaseupadoldobezvedomia

azomrelskôr,nežsnímmohliniečovnemocniciurobiť.Šlasomdomov,vzalasomjehopeniazeaprišlasomvámtopovedať.Terazužidemznovu.“Obrátilasa,urobilazopárkrokovaznovusaobrátila.„Rozumeliste,čosomvámpovedala?“

„Áno,rozumel.“„Chcete,abysomniečourobila?“„Nie,myslím,ženie.Archie?“Užsomstálvedľanej.Zdalosa,žesadržítrochuistejšienanohách,nežako

keďprišla,aleajtaksomjupodopieralcezcelúhaluapotomeštesedemschodovdolunachodník.Nepoďakovalasami,alekeďžeasianinevedela,žesomsňouišiel,nezazlievalsomjejto.

Keďsomsavrátil,Purleybolužvhale,klobúknahlave.Spýtalsomsaho:„Zasunulistepanel?“

„Zobraťdeckucukrík–tobysomočakával,“povedalútočne.„Alezobraťcukríkmŕtvemudecku,preboha!“

Bralsakdverámajasomuskočilnabok,abysomhozastavil.„Ó.Tosivymyslíte.Kebysmenaňunaliehali,abysiichvzalanaspäť,mohlaby…“

Zarazilsomsa,keďsomnajehotváriuvidelvíťazoslávnyúškrn.„Tentorazstetodostali!“zašomral,prešmykolsapoprimneaodišiel.

Keďsomtedavstupovaldokancelárie,hrýzolsomsinechty.Nestávasačasto,žemaPurleyStebbinsnapáli,alevtendeňmavyviedolzrovnováhy,pretožesombolrozrušený.Prirodzene,snažilsomsatopreniesťnaWolfa.Pristúpilsomkjehostolu,vzalsombalíček,rozbalilpapierapeknepoukladalcelýobsahpredneho:dvedolárovébankovky,štyrištvrťdolárovky,deväťdesaťcentoviekaosempäťcentoviek.

„Správne,“oznámilsom.„Štyridoláreatridsaťcentov.Srdečnegratulujem.Keďodrátamedaňzpríjmuastrhnemedesaťcentovnavýdavky–včerajšítelefonátsoStebbinsom–ostávanám…“

„Mlčte,“zavrčal.„Vrátitejejtozajtra?“„Nevrátim.Anizajtraaninikdy.Sakramentskydobreviete,žetonieje

možné.“„DajtetoČervenémukrížu.“„Dajtetovy.“Bolsomneústupčivý.„Možnožeužnikdynepríde,aleakpríde

aspýtasama,čosmeurobilisPetovýmipeniazmi,nebudesamichcieťpovedaťjej,žesmeichdaliČervenémukrížu,anebudesamichcieťklamať.“

Odsunulpeniazeažkumnenadruhýokrajstola.„Vystehopriviedlidotohtodomu.“

„Jetovášdomavystehokŕmilikeksami.“Pritomajostalo.Wolfesi

pritiaholzdruhejstranystolaknihu,chvíľusaotáčal,ažkonečnevmanévrovalsvojusedminutonydopohodlnejpolohy,apustilsadočítania.Jasomodišielkusvojmupísaciemustolusadolsomsiauvažujúcocelejsituácii,predstieralsom,žepreberámvčerajšiesprávyodSaulaFredaaOrrieho.Potomsomsipritiaholpísacístroj,vložilpapieraudrelnaklávesy.Prvýnáčrtmalniekoľkonedostatkov,ktorésomopravilapotomsomtoznovupreklepalnačistýpapier.Terazsamizdalo,žejetodobré.ObrátilsomsakWolfoviaoznámil:„Mámnávrh.“

Dočítalodstavec,ktorýmuselbyťdosťdlhý,apotompozrelnamňa„Nuž?“„Trčímetustýmipeniazmi,hocibysmemalisniminiečourobiť.Možnosa

pamätáte,povedalistePetovi,žedôležiténiejeanitakzarobiťsipeniaze,akomaťpocit,žesiichčlovekzaslúžil.Myslelbysomsi,žebystemalitakýpocit,kebysteichvšetkyvyhodilinainzerát,ktorýbyznelasitakto:

Ženasnáušnicamitvarupavúkaaškrabancomnalíci,ktorávutoroksedelazavolantomapovedalachlapcovinakrižovatkeTridsiatejpiatejuliceaDeviatejavenue,abyzavolalpolicajta,nechsaohlásiNeroviWolfovinaadresu,ktorúnájdevtelefónnomzozname.“

Posunulsompapierknemu.„MožnobytocelkomnestačilonainzerátvTimesoch,alerádprihodímeštedolár-dva.Pokladámtozaskvelé.PetovepeniazesautratianaPeta.CrameraaStebbinsatobudeistebolieť.AStebbinssitozaslúži.Akeďžemožnosť,ženatoniektozaberie,niejeanijednazmilióna,nevystavívástoriziku,žebystenatommuselipracovať,alebožebystesavôbecdotohonejakozaplietli.Anakoniec,vašemenosadostanedonovín.Čonatopoviete?“

Vzallistarýchlosihoprezrelsohrnutýmnosom.„Dobre,“súhlasil,ajkeďnevrlo.„Dúfam,žetoprevásboladobrálekcia.“

3Nasledujúcideň,voštvrtokpoobede,smekonečnevystopovalisyna

obchodníkasoželeziarskymtovarom.Keďžetobolazviacerýchdôvodovticháakcia–abysomvámukázalakátichá,takonnebolaniobchodníkomsoželeziarskymtovaromanebolanizYoungstownu–nemôžemposkytnúťnijakédetaily.Lenjednupoznámku.AkmalWolfepocit,žesizaslúžilpeniaze,čoztohovtáčikavycical,takpotomeštenikdyneboložiadneegopodrobenéprísnejšejskúške.

Štvrtokboltedatrochuhektický,neboloanitrochuvoľnéhočasunauváženie,čibyazdaPeteeštedýchal,kebysmebolihneďspočiatkumalinajehoprípadinýnázor.Prácadetektívaposkytujemnožstvopríležitostíprepodobnýdruhúvahaajkeďvásanilenpercentoznichhlbšienezasiahne,nezaškodíverunájsťsiobčastrochučasunazamyslenie.

Vstreduvečerboloužprineskoro,abysanášinzerátmoholdostaťdoštvrtkovéhočísla.Vpiatokránosomsamuselviackrátuškrnúť.Keďsomzišielpodvochschodištiachzosvojejspálneavstúpildokuchyne,pozdravilsomFritzaahneďsomsavrholnainzerátyvTimesoch,abysompozrelajnáš.Tovyvolaloprvýúškrn.Veďtonemalopraktickyžiadnyvýznam,anizprofesionálnehoanizosobnéhohľadiska,keďžemožnosťdostaťnaňnejakúodpoveďboladokoncaeštemenšianežmôjodhadjednejkmiliónu.Druhýúškrnprišielneskôr,keďsomsazapodievalovsenýmidolkamisklobásou–FritzpodľapredpisuodniesolraňajkyWolfovidospálne–aTimesmi,ktoréležalipredomnou,atelefónzazvonilajasomskoroprevrátilstoličku,akosomvyskočilzdvihnúťslúchadlo.Neboltonikto,ktobyodpovedalnanášinzerát.NejakýchlapíkzLongIslanduchcelvedieť,čibysmemunepredalitrirozkvitnutésadeniceVandycaeruleay.Povedalsom,žesadenicenepredávameaVandarozhodnevmájinekvitne.

AlesPetovýmprípadomsmemalidoobedaešterazdočinenia,ajkeďniezásluhouinzerátu.Wolfeprávezišielzoskleníkadokancelárieausadilsaprisvojomstole,abysiprezrelrannúpoštu,keďsapridveráchozvalzvonček.Keďsomprešielcezhaluapozrelcezokienkovodverách,nemuselsomsaužanispytovať,čosiželá.TentozákazníksivždyželalhovoriťsWolfomajehopríchodpresneojedenástejtolenpotvrdil.

VrátilsomsaapovedalWolfovi:„InšpektorCramer.“Zamračilsanamňa.„Čochce?“Zasebolakodieťa.„Mámsahospýtať?“„Áno.Nie.Nuž,dobre.“

Išielsomhovpustiťdnu.Ztoho,akozahundralčosinapozdrav,aktomožnonazvaťpozdravom,azvýrazujehotváresadalousúdiť,ženeprišielodovzdaťWolfovimedailu.Cramerovaveľkáčervenátváratelnatápostavanevzbudzovalinikdypocitkamarátstvaaveselejdružnostionsámvšakniekedybývaajdobrenaladený,alevtoránoistotnenebol.Vošielpredomnoudokancelárie,pozdravilWolfapodobnýmspôsobomakomňa,spustilsadočervenéhokoženéhokreslaaupriamilnaWolfasvojchladnýpohľad.Wolfemuhovrátil.

„Prečostedalidonovínteninzerát?“žiadalCramer.Wolfesaodnehoodvrátilachvíľusaprehŕňalvkôpkepapierovnastole,

ktoréprávepredniekoľkýmiminútamivybralzobálok.„Archie,“povedal,„tentoJordanovlistjenezmyselný.Veľmidobrevie,ženepestujemBrassavolaskríženýztrochdruhov.Nezaslúžisivlastneaniodpoveď,aleodpoviememu.Vášzápisník.MilýpánJordán.Somsivedomý,žestemalineúspechs…“

„Odpustitesito,“zaškrípalCramerzubami.„Okay.Daťdonovíninzerátniejeťažkýzločin,alepýtalsomsavászdvorilo.“

„Nie,“povedalWolfesrozhodnosťou.„Zdvorilo?“„Vysvetlitesitoteda,akochcete.Viete,čomazaujíma.Akosatedamámna

tospýtať?“„Najprvbysomrádvedieť,prečovástozaujíma.“„Lebosadomnievam,žeskrývateniečoaleboniekoho,čosúvisísvraždou.

VčerastepovedaliStebbinsovi,ženemátezáujemovraždutohochlapcaaženemátežiadnehoklienta.Potombystealezatonedalianideravýgrošazaručenebystesanepustilidovyšetrovania,ktorébyvásmohlostáťveľaenergie.Moholbysomsavásspýtaťpriamo,ktojevašímklientom,alenie,držímsaibatohtoprostéhofaktu:prečostedaliteninzerát?Aktoniejezdvoriláotázka,zjemnitesitosámapotommiodpovedzte.“

Wolfesapomalyazhlbokanadýcholavydýchol.„Archie.Povedztemuto,prosímvás.“

Poslúcholsom.Netrvalotodlho,keďžehoužPurleyinformoval,ataksommuibamuselvysvetliť,akosmesarozhodliminúťPetovepeniaze,kuktorýmsompridalzosvojichvlastných1dolára85centov.Kýmsomhovoril.Cramerovetvrdéšedéočimierilirovnonamňa.Muselsomčastočeliťichpohľadu,vyhýbaťsamu,predstieraťazastierať,takžemianinebolozaťažkotenpohľadprostoopätovať.

Položilminiekoľkootázok,akeďsommunaneodpovedal,premiestnilsvojpohľadnaWolfaanáhlesahospýtal:„Videlisteniekedyalebopočulisteniekedyomužovi,ktorýsavoláMatthewBirch?“

„Áno,“odsekolWolfe.„Ó.Tedatak.“Vjehošedýchočiachsanazlomoksekundyzjavilslabý

záblesk.Kebysomichtakdobrenepoznal,anibysomtonepostrehol.„Rádbysombolzdvorilý.Mohlibystemiláskavopovedať,kedyakde?“

„Áno.Predvčerom,tedavstreduvGazette.Akoviete,nikdyneopúšťamtentodomzoslužobnýchdôvodovaibamálokedyhoopúšťamznejakýchinýchpríčin,aozáujmochačinnostisvojichblížnychsadávaminformovaťibarádiomanovinami.Akohovorísprávavnovinách,vutorokneskorovnocialeboskôrvstreduasiotretejnašlivalejipriprístavištinaSouthStreettelomuža,ktorýsavolalMatthewBirch.Predpokladása,žehoprešloauto.“

„Áno.Pokúsimsasprávnetosformulovať.Nepočulisteoňomalebonevidelistehonikdypredtým,akneberiemedoúvahysprávyzrozhlasuanovínojehosmrti?“

„Niepodtýmtomenom.“„Dočerta,podnijakýminýmmenom?“„Pokiaľviem,nie.“„Mátenejakýdôvodpredpokladať,alebomátenejaképodozrenie,žemuž,

ktoréhonašlimŕtvehovtejaleji,bolniekto,kohosteniekedyvideli,alebookomstepočulivakejkoľveksúvislosti?“

„Tojeužlepšie,“súhlasnepovedalWolfe.„Tobyzasevšetkourovnalo.Odpoveďznienie.Smiemsaajjaspýtať?Mátenejakýdôvodpredpokladať,alebomátenejaképodozrenie,žebyodpoveďmalabyťáno?“

Cramerneodvetil.Sklonilhlavu,ažsabradoudotýkaluzlanaviazanke,zovrelpery,dobrúchvíľumapozorovalapotomsaznovaobrátilkWolfovi.„Pretosompráveprišiel.Táspráva,ktorúvámchlapecposlalposvojejmatkeaakýmspôsobomhotoautozraziloapotomufujazdilo,užtosamonevyzeralonanehoduaterazsútuinékomplikácie,akeďváseštenájdemtaktrochuzapletenéhovtomtoužajtakdosťkomplikovanomprípade,takpotomchcempresnevedieť,kdeaakostesadotohodostali–akdetonecháte.“

„Pýtalsomsavásnadôvody,nienavašeúmysly.“„Nietotužiadnychúmyslov.Sútuibakomplikácie.Auto,ktorézabilo

chlapca,našlivčeraránozaparkovanénaStoosemdesiatejšiestejuliciaeštemalotofalošnéconnecticutskéčíslo.Vlaboratóriunatomcelýdeňpracovali.Zistili,žetoautozabilochlapca,alenielento,podkarosériou,tam,kdesaosnapájanaprednúnápravu,našliprichytenýkuslátky,veľkýakodlaň.Tenkuslátkybolodtrhnutýzkabáta,ktorýmalnasebeMatthewBirchvčase,keďhonašli.Odbornícizlaboratóriahľadajúešteďalšiedôkazy,žeBirchazabiloprávetotoauto,alemnetostačí,viacužnepotrebujem.Avy?“

Wolfeboltrpezlivý.„Akbysomnatompracoval,nestačilobymitoaniprepracovnúhypotézu.“

„Otopráveide.Vynatompracujete.Dalisteteninzerát.“

Wolfepomalypokrútilhlavouzľavadoprava,abytýmzdôraznilsvojuušľachtilúzdržanlivosť.„Pripúšťam,ženiekedytáramnezmysly,žesomsizváspríležitostnerobildobrýdeňažesomvásklamal,aleviete,žesavystríhampriamychsurovýchlží.Poviemvám,žefakty,ktorésmevámvtejtovecidali,súkompletnéavzdialenéodakéhokoľvekpodvodu,ženemámklienta,ktorýbymalstýmtoprípadomniečospoločnéažesámniesomdoňzapletenýaanisazapliesťnemienim.Pravdažesúhlasím…“

Prerušilhocengottelefónu.Malsomhonasvojomstole.„KanceláriaNeraWolfa.ArchieGoodwinpritelefóne.“

„Prosímvás,môžemhovoriťspánomWolfom?“Hlasboltichý,nervóznyapatrilžene.

„Pozriem,čimáčas.Vašemeno?“„Nepoznáma.Chcemsasnímstretnúť…jetoohľadnetohoinzerátu

vdnešnýchTimesoch.Chcemsisnímdohovoriťschôdzku.“Hovorilsomcelkomľahostajne.„Vybavujemjehodohovory.Môžetemi,

prosím,daťsvojemeno?“„Radšejbysom…ažkeďprídem.Mohlabysomprísťodvanástej?“„Počkajtechvíľku.“Pozrelsomdosvojhokalendára.„Áno,toby

vyhovovalo,akprídetepresne.Mátenašuadresu?“Povedala,žemá.Zavesilsomaobrátilsa,abysomotomreferovalWolfovi.

„Nejakýčudák,čosachcezrejmeprísťpozrieťnaorchidey.Vybavímtoakoobyčajne.“

WolfepokračovalvrozhovoresCramerom.„Pravdažesúhlasímstým,žedôkaz,žechlapcaaMatthewaBirchazabilojednoatoistéauto,jepozoruhodnákomplikácia,aletobyvámajvlastnemalouľahčiť.Hocijepoznávaciečíslopraktickyzbytočné,istotnebudetemôcťvystopovaťsamotnéauto.“

VýrazCramerovejtváresaopäťvrátilkchladnémuupretémupohľadu,akýmalnazačiatku.„Nikdysomnetušil,“vyhlásil,„žestehrubý,neotesanýklamár.Nikdysomvásnevidelhrubého.“Vstal.VoWolfovejprítomnostivždyvstávalzostoličkyrovnoaibazapomocisvalovsvojichnôh,pretožeWolfepritompoužívalrukyaramená.„Nie,“povedal,„niehrubého,“obrátilsaavypochodovalvon.

Išielsomdohalypozrieť,čizavreldvere,apotomsomsavrátildokancelárieasadolsomsizastôl.

„ListpánuJordanovi,“pripomenulmiWolfe.„Áno,pane.“Zobralsomzápisník.„Najprvvšak,ajkeďeštestáletvrdím,že

jelenjednamožnosťzmilióna,predsasatájednaterazpresadila.Predchvíľouvolalanejakážena,avolalaohľadnetohoinzerátu.Nepovedalasvojemenoajasomnechcelnástojiťnatom,abyhopovedala,keďžesmetumalispoločnosť.

Dohovorilasinadnešnépoludnieschôdzku.“„Ským?“„Svami.“Perysamuzúžili.Uvoľnilich.„Archie.Tojeneznesiteľné.“„Viemtosakramentskydobre.Aleakvezmemedoúvahy,žesaCramer

nechovalzdvorilo,myslelsom,žebynástouspokojilo,kebysmesisňoutrochupohovorili,skôrakomuzavoláme,abysipoňuprišiel.“Vrholsompohľadnanástennéhodiny.„Budetuodvadsaťminút–akpríde.“

Zašomral:„MilýpánJordan…“

4Prišla.Bolavtomčervenomkoženomkresleoveľaväčšouozdobounež

inšpektorCrameraleboväčšinaztisícovľudí,ktorýchsomvidelvňomsedieť,bolavšakzaručenenervózna.Pridveráchsomsimyslel,keďsomjejotvorilapozvaljuďalej,žesauž-užobrátiaujde,ataktoajvyzeralo,alenakoniecpredsalenprinútilasvojenohy,abyjuprenieslicezprah,anechalasaodprevadiťdokancelárie.

Škrabanecnaľavomlícišikmodolukústambolľahký,alenajejhladkejsvetlejpletinápadný,anečudožePete,hľadiacjejpriamodotváre,sivšimoljejnáušnice-pavúky.Súhlasilsomsním,žesúzlatéaprávetakénápadnéakotenškrabanec.Nonapriekškrabancu,náušniciamakŕčovitejnervozitejejtočervenékoženékreslopristalo.Bolaasitakvmojomveku,ktorýniejeideálny,alenemámničprotizrelosti,akniejeprehnaná.

KeďsajejWolfespýtal,nieprílišnevrlo,čímbyjejmoholposlúžiť,otvorilakabelkuavytiahladvapapiere.Kabelkabolazjemnéhozelenéhosemišu,takéhoistéhoakoplášť,ktorýmalaprehodenýcezzelenévlnenéšaty,atakejfarbybolaajšikmonasadenábaretka.Boltokomplet,aksomvôbecniekedynejakývidel.

„Toto,“povedala,„jeibavášinzerátznovín.“Vrátilahonazaddokabelky.„Totoješeknapäťstodolárov,vystavenýnavašemeno.“

„Môžemho,prosímvás,vidieť?“„Nie…eštenie.Jetammojemeno.“„Tosomsimyslel.“„Chcemsavásspýtať…naniekoľkovecí,kýmvámpoviem,ktosom.“„Naakéveci?“„Nuž,ja…ochlapcovi.Otomchlapcovi,ktoréhosomžiadala,abyzavolal

policajta.“Jejhlasbyvôbecnebolnepríjemný,vlastnebysamimožnoajpáčil,kebyneboltakýpodráždený.Namiestoabysaupokojila,stávalasačoraznervóznejšou.„Chcemhovidieť.Zariadilibyste,abysomsasnímmohlapozhovárať?Alebobybolo…dajtemilenjehomenoaadresu.Myslím,žebytoazdabolozatýchpäťstodolárovdosť…viem,žemátevysokésadzby.Alebobysomradšej…alenajprvmipovedztetoto.“

Wolfesaobyčajne,keďmalotvorenéoči,pozeralvždypriamoabezprestanianačloveka,sktorýmsazhováral,aletentorazmazarazilo,žesinašunávštevníčkuobzeráobzvlášťskúmavoaprenikavo.Obrátilsakumne.„Archie.Prosímvás,pozritesabližšienatenškrabanecnalíci.“

Vstalsom.Malatrimožnosti:sedieťadovoliťmiprezrieťsiškrabanec,zakryťsitvárrukami,alebovstaťaodísť;aleešteskôr,akosistihlavybrať,bol

somprinejaskláňalsomsanadňou;očamisombolibaasitridsaťcentimetrovodjejtváre.

Chcelačosipovedať,začala,alehneďsazarazila,lebosomsavzpriamilaoznámilWolfovi:„Urobilitoniečím,čomalojemnýostrýhrot.Mohlatobyťihla,alepravdepodobnejšiehrotnožníc.“

„Kedy?“„Najskôrdnes,aledomnievamsa,žetomohlobyťajvčera.Najviacakpred

tromadňami.“Stálsomvedľanej.„Tojebezočivosť!“vyhŕkla.Vyskočilazostoličky.„Somrada,žesomvám

neprezradilasvojemeno.“Nemohlasavšakdostaťvonbeztoho,abyneprekĺzlapovedľamňa.

„Nezmysel.“Wolfebolstrohý.„Anibeztohoškrabancabystemaasinemohlioklamať,ibaakbystesabolinavšetkoneobyčajnedobrepripravili.Opíštetohochlapca.Opíšteostatnýchľudíztohoauta.Kedysatostalo?Čopovedalchlapec?Čopresnerobil?Atakďalej.Aktobudenutné,pánGoodwinvámvezmekabelkuajnásilímaprezriejejobsah.Aksabudeteponosovať,smenavásdvaja.Sadnitesi,pani.“

„Tojeneslýchané!“„Nie.Jetolenospravedlniteľnáreakcianavášpokusoklamaťnás.Niktovás

tunenútiostať,aleakodídete,nechátenámtusvojemeno.Sadnitesi,môžemesiotompohovoriť,alenajprvvašemeno.“

Bolazaisteveľkáoptimistka,aksimyslela,ževletídokancelárieNeraWolfaakovánokapoblázniho,alehlúpanebola.Stála,skúmalasituáciu,všetkyznakynervozityzmizli,napokonsarozhodla,otvorilakabelkuavytiahlaznejnejakúvec,ktorúpodalaWolfovi.

„Môjvodičskýpreukaz.“Vzalhopozrelsanaňavrátiljejho.Sadlasi.„SomLauraFrommová,“

povedala,„paniDamon-Frommová.Somvdova.MojanewyorskáadresajevýchodnáŠesťdesiataôsmaulica,číslosedem-štyridsať-tri.Vutorok,keďsomišlaautompoTridsiatejpiatejulici,povedalasomchlapcovi,abyzavolalpolicajta.Zvášhoinzerátusomusúdila,žebystemamohliktomuchlapcovipriviesťajavámzatozaplatím.“

„Nepripúšťateteda,žetotojepodvod.“„Pravdaženie.“„Okoľkejsatoasistalo?“„Toniejedôležité.“„Čorobilchlapecvochvíli,keďstehooslovili?“„Anitoniejedôležité.“„Akoďalekoodvásstálchlapec,keďstehooslovili,aakohlasnoste

kričali?“Potriaslahlavou.„Nemienimodpovedaťaninajednuztýchtootázok.Veď

prečobysomajmala?“„Aletvrdíte,žesteviedlitoautoapovedalistechlapcovi,abyzavolal

policajta?“„Áno.“„Potomstetedavpeknejkaši.Políciaváschcevypočuťvovecivraždy.

Vstreduránonejakéautotohochlapcaprešloazabiloho.Úmyselne.“Zatvárilasahlúpo.„Čo?“„Bolototoistéauto.To,ktorésteviedlivutorok,vdeň,keďsasvami

rozprával.“Otvorilaústaaopäťichzatvorila.Potomznejvyhŕklo:„Neverímtomu.“„Uveríte.Napolíciivámvysvetlia,podľačohovedia,žejetotoistéauto.

Otomnietpochýb,paniFrommová.“„Myslím,žecelávec…vymýšľatesi.Totoje…horšieakoneslýchané.“Wolfepoholhlavou.„Archie,prinestevčerajšieTimesy.“Pristúpilsomkstoličke,naktorejmámeuloženévšetkypapiereanoviny

pokýmniesúaspoňtýždeňstaré.Otvorilsomnovinynaôsmejstrane,zložilichapodalLaureFrommovej.Akoichbrala,trochusajejtriaslaruka,atakabysijupočasčítaniaupevnila,chytilasijudruhourukou.

Čítalaveľmidlho.Keďzdvihlaoči,Wolfepovedal:„Niejetamničtakého,čobynaznačovalo,žePeteDrossosjeprávetenchlapec,ktorémustesavutorokprihovorili,alenemusítemiveriť.Napolíciivámtopovedia.“

Očijejbehalisematam,odWolfakumne,odomňakWolfovianapokonsausadilinamne.„Chcem…mohlabysomdostaťtroškuginu?“

Novinyjejpadlinazem.Zdviholsomichaspýtalsa:„Čistý?“„Tobybolofajn.Alebogibson?“„Cibuľku?“„Nie.Nie,ďakujem.Aledvojitý.“Odišielsomdokuchynepoprísadyaľad.Počasmiešaniasommyslelnato,

žeakdúfavnejakúspoluprácusWolfom,takpotomurobilaveľkúchybu,žepožiadalaogin,pretožepodľanehobolivšetcimilovníciginubarbarmi.Tobolasiajdôvod,prečosedelrozvalenýasozatvorenýmiočami,keďsompriniesolpodnosapoložilhonamalýstolíkvedľajejkresla.Najprvsilenlízla,potomsidalazopárdúškovapotomsiopäťlízla.Očimalasklopené,pravdepodobnepreto,abysomceznenemoholvidieťdojejmysleazistiť,očomrozmýšľa.

Nakoniecpodruhýkrátvyprázdnilapohár,položilahonapodnosapovedala.„Keďtoautozrazilochlapca,zavolantombolmuž.“

Wolfeotvoriloči.„Podnos,Archie?“

Pachginu,hlavnelenpolhodinypoobede,bol,pravdaže,odpudzujúci.Vzalsomtenodpornýpredmet,odniesolhodokuchyneavrátilsa.

„…aleajkeďtoniejenezvratnýdôkaz,“vravelWolfe,„keďžestesamohlivmužskýchšatách,akbystesavyhýbaliskúmavýmpohľadom,pokojnevydávaťzamuža,pripúšťam,žetojedôležitýfakt.Rozhodnenepredpokladám,žestetohochlapcazabilivy.Ibavámpoviem,žestesadotohosamadostalitým,ževásteninzerátpriviedolkumneažesteprišlivystrojenátýmitonáušnicamiatýmtofalošnýmškrabancom,aakbudetenaďalejtvrdiť,žestevutorokviedlitoauto,samasaoznačítezaslabomyseľnúhlupaňu.“

„Nebudem.“„Tojelepšie.Kdestebolivutorokpopoludníodšesťtridsaťdosiedmej?“„NaschôdzivýkonnéhovýboruZdruženiaprepomocprisťahovalcom.Trvala

aždosiedmej,možnoajtrochudlhšie.Bolatojednazvecí,oktorésamôjmanželvždyzaujímalaktorézaujímajúajmňa.“

„Kdestebolivstredupopoludníodšesťtridsaťdosiedmej?“„Čotomá…ó!Tohochlapca…áno.Bolotopredvčerom.“Zmĺkla,alenie

nadlho.„BolasomspriateľomnakoktaileuChurchillovcov.“„Menovášhopriateľa,prosím?“„Tojesmiešne.“„Viem.Skorotakésmiešneakotenškrabanecnavašomlíci.“„MôjpriateľsavoláDennisHoran.Právnik.“Wolfeprikývol.„Ajtakvámniekoľkohodínnesúhlasí.Pochybujem,žebystesabolizaplietlidotejvraždyúmyselne.Mámurčité

skúsenostivpozorovanítváríamyslímsi,ževáššok,keďstesadozvedeliochlapcovejsmrti,nebolpretvárkou;alemalibystesitovhlavelepšieusporiadať.Pomalysavámtouždarí.Aninietakmojouzásluhou.Nepýtamsa,prečostetoskúšalistoumaškarádou,lebosamatonetýka,alepolíciutobudeveľmizaujímať.Nehodlámvástudržať,kýmneprídu;môžeteísť.Ešteonichpočujete.“

Ženarozšírilaočiazdvihlahlavu.Ginzačínaúčinkovaťdosťrýchlo.„Nechcemonichničpočuť,“povedalasebavedome.„Prečobysomajmala?“

„Lebobudúchcieťvedieť,čostetuhľadali.“„Môžemvedieť,prečoimtomusítepovedať?“„Lebozatajujeminformácietýkajúcesazločinu,lenakmámenatomvlastný

záujem.“„Nespáchalasomžiadnyzločin.“„Právežebudúchcieť,abystetodokázali,aletoichzvedavosťneuspokojí.“Pozrelanamňaajanaňu.NeviemčítaťztváreakoNeroWolfe,aleužvtom

tiežmámnejakúskúsenosťaprisahám,žematentorazodhadovala,snažilasa

rozhodnúť,čibysanašlanejakámožnosťspolčiťsasomnouvprípade,žebyposlalaWolfadopekla.Uľahčilsomjejtotým,žesomsasnažilvyzeraťmužne,oddaneacnostne,aleniepráveodmietavo.Spoznalsomjejnatvári,žesamavzdala.Ponechajúcmataktotedazúfalstvu,otvorilakabelkuzozelenejsemišovejkože,vybralaznejšekovúknižkuapero,otvorilaknižku,položilajunamalýstolík,sklonilasanadňouačosipísala.Keďdopísala,vytrhlamalýmodrýpapierik,vstalaapoložilahonapísacístôlpredWolfa.

„Toješeknadesaťtisícdolárov,“povedalamu.„Vidím.“„Jetohonorár.“„Začo?“„Ó,nesnažímsaváspodplatiť.“Usmialasa.Bolotopoprvýraz,čo

zareagovalaniečímpodobnýmakosmiech.„Vyzeráto,akobysompotrebovalaraduodexpertaamožnoajpomoc,aletoužvieteajabysomnerada…nechcemsaradiťsosvojímadvokátom,aspoňteraznie.“

„Nezmysel.Ponúkatemipeniazezato,ženeprezradímpolíciivašunávštevu.“

„Nie,tonie.“Očijejžiarili,alenebolimäkké.„Dobre,možnototakvyzerá,aleniejetozámer.SompaniDamon-Frommová.Manželmizanechalveľkýmajetok,zčohoprevažnúčasťtvorianehnuteľnostivNewYorku.Mámpostavenieaurčitézáväzky.Akoznámitetútovecpolícii,dohodnemsischôdzkuskomisáromamyslím,žebytodopadlopremňadobre,aleradšejbysomtanešla.Akzajtranaobedprídetekumne,budemvedieť,čo…“

„Jazaklientminechodím.“„Achtak,nechodíte.“Zachmúrilasa,alelennaokamih.„Takpotomprídem

jasem.“„Zajtranaobed?“„Nie,aktobudetu,bolobylepšieopoldvanástej,pretožemámojednej

schôdzku.Dovtedyomojejdnešnejnávštevepomlčíte.Chcem…musímsasniekýmpozhovárať.Musímsapokúsiťniečozistiť.Zajtravámotompoviemvšetko…nie,nepoviem.Takto:akvámotomzajtranepoviemvšetko,potommôžeteinformovaťpolíciu,akbudetechcieť.Akvámtoalepredsalenpoviem,budempotrebovaťvašuraduabudemmožnopotrebovaťvašupomoc.Pretosomvámdalatenpreddavok.“

Wolfečosizahundralapoholhlavou.„Archie.JetopaniDamon-Frommová?“

„Povedalbysom,žeje,alehlavunatonedám.“Podišielknej.„Pani,snažilistesanástuoklamaťaibapodnátlakomsteod

tohoupustili;tentorazbystenásmohliopäťoklamať.PánGoodwinzájdedo

redakcieniektorýchnovín,prezriesifotografiepaniDamon-Frommovejazavolámi.Nepotrvátodlhšienežpolhodiny.Ostanetetusomnou.“

Opäťsausmiala.„Tojesmiešne.“„Bezpochyby.Alezatýchtookolnostínienerozumné.Odmietate?“„Pravdaženie.Uznávam,žesitozaslúžim.“„Nemátetedaničprotitomu?“„Nie.“„Potomtoniejepotrebné.StepaniFrommová.Eštekýmodídete,jedna

podmienkaajednaotázka.Podmienka:čivášpreddavokprijmemačibudempreváspracovať,rozhodnemsaažzajtra;terazešteniestemojouklientkou.Otázka:viete,ktobolatážena,čoviedlavutoroktoautoaoslovilachlapca?“

Pokrútilahlavou.„Rozhodnitesaažzajtra,tojevporiadku,aleneoznámitedovtedymojunávštevu?“

„Nie.Tojejasné.Atáotázka?“„Terazvámnaňuneodpoviem,lebonemôžem.Skutočneneviem.Dúfam,že

vámnaňuodpoviemzajtra.“„Alemyslítesi,ževiete?“naliehalWolfe.„Neodpoviemvám.“Wolfesazamračil.„PaniFrommová.Musímvásvarovať.Počulisteniekedy

omužovi,alebovidelisteniekedymuža,ktorýsavoláMatthewBirch?“Ajonasazamračila.„Nie.Birch?Nie.Prečo?“„Mužastýmtomenomprešlovutorokvečerautoazabiloho,abolototoisté

auto,čozabilovstreduPetaDrossosa.Keďženemožnopokladaťsamotnéautozakrutéazhubné,musítobyťniektoúzkosnímspätý.Varujemvás,abystenebolinerozvážnesmelá,alebodokoncaneopatrná.Povedalistemitakmálo,baskoronič,takženeviem,akonebezpečne,čismrteľneblízkomátekzáhube,alevystríhamvás:majtesanapozore!“

„Toistéauto?Zabilovutorokmuža?“„Áno.Keďžestehonepoznali,netýkasatovás,alepripomínamvám,abyste

bolidiskrétna.“Sedelaamraštilačelo.„Somdiskrétna,pánWolfe.“„Nievšakdnes,stýmhlúpymklamstvom.“„Ó,mýlitesa!Bolasomdiskrétna!Alebosomsaaspoňotosnažila.“Zobrala

zostolašekovúknižkuapero,vložilaichdokabelkyakabelkuzatvorila.Vstala.„Ďakujemzagin,aletrochumamrzí,žesomoňpožiadala.Nemalasomtourobiť!“Podalamuruku.

Wolfezvyčajnenevstával,keďnejakáženavstupuje,aleboopúšťakanceláriu.Vtedyvšakvstal,nonebolatoosobitnápoctaLaureFrommovej,čidokoncašeku,ktorýnechalanajehostole.Bolčasobeda,pretobyochvíľumuseltakči

onakpohnúťsvojímobjemnýmtelom.Zdviholsatedaapodaljejruku.Jasomtiež,samozrejme,vstal,pripravenýodprevadiťjukudverám,amyslelsom,žetoboloodnejveľmimilé,žeajmnepodalaruku,najmäkeďsomjusvojímnepodplatiteľnýmpohľadomodmietol.Skorosomdonejvrazil,keďkráčajúcpredomnoukudverám,zrazuzastala,obrátilasaapovedalaWolfovi:„Zabudlasomsaspýtať.Tenchlapec,PeteDrossos,boltiežprisťahovalec?“

Wolfepovedal,ženevie.„Mohlibystetozistiť?Apovedaťmitozajtra?“Povedal,žemôže.Vonkujunečakalonijakéauto.Zrejmezlásituáciasparkovanímprinútilaaj

paniDamon-Frommovúpoužiťtaxík.Keďsomsavrátildokancelárie,Wolfatamužnebolo,našielsomhovkuchyni,akoprávenadvihujepokrievkuzpariacehosakastróla,vktoromsadusilijahňaciekotletynašunkeaparadajkách.Voňalotodosťdobrenato,abysatodalojesť.

„Pripúšťamjednuvec,“povedalsomveľkodušne.„Máteprekliatedobréoči.Aleveď,samozrejme,tvárepeknýchžiensúprevástakéneodolateľné,ževásjejškrabanecpriampohoršil,atakstenaňzameralisvojupozornosť.“

Ignorovalto.„PôjdetepoobededobankyuložiťšekpánaCorlissa?“„Toviete,žeáno.“„ZájditeajdobankypaniFrommovejadajteoveriťjejšek.Topotvrdíajjej

podpis.Fritz,dnesjetodokoncalepšienežminule.Uspokojivé.“

5Nadruhýdeň,vsobotu,maluždoobedakoputajnýchinformáciíonašej

budúcejklientke.Päťminút,ktorésomsmelsláskavýmdovolenímmôjhopriateľastráviťvredakciiGazette,maubezpečilo,žetoskutočnebolapaniDamon-Frommová.Maladobrýchpäťaždvadsaťmiliónov,keďževšaknebolopravdepodobné,žebysmejejchceliniekedyúčtovaťviacnežmiliónčidva,ďalejsomsaotonezaujímal.Jejmanžel,ktorýbolasidvakráttakýstarýakoona,zomrelpreddvomarokminainfarkt,azanechaljejrôznefabriky,Žiadnedeti.RodenábolaLauraAthertonová,pochádzalazrodinysolídnychPhiladelphčanovabolavydatázaFrommasedemrokov,keďzomrel.

Frommzdedilmenšiuhŕbkupeňazíavystavalztohocelúhoru,hlavnevchemickompriemysle.Jehopríspevkydorôznychorganizáciíspôsobili,žepojehosmrtisazačalacelákolekciapredsedovapredsedkýňavýkonnýchtajomníkovhlbokoactihodnezaujímaťopodmienkyjehozávetu,aleokremniekoľkoneveľkýchporučenípripadlovšetkojehožene.Távšakajnaďalejposkytovalapríspevkyanešetrilaaničasomaenergiou,venujúchlavnúpozornosťZDRUPPu,čojeskratkaZdruženiaprepomocprisťahovalcom,ataktoonejzvyčajnehovoriliajľudia,ktoríinakšiesvojímdychomšetrili.

Aksomazdavyvolaldojem,žesomtampripodrobnomprieskumesituáciestrávilhromadučasu,malbysomtonapraviť.ŠtvrťhodinkauLonaCohenamidalavšetko,očomsomhovorilvyššie,okremjednejsprávy,ktorúsomdostalvnašejbanke.Nebolosatrebaobávať,žebyLonvybľabotalostatným,žesiNeroWolfedalopaniDamon-Frommovejzistiťbližšieúdaje,keďžesmemuposkytliprinajmenšomtoľkotémnapoviedky,koľkonámondalsvojichnovinárskychklebiet.

VsobotuotrištvrtenadvanásťsedelWolfezapísacímstolomajasomstálpriňomaspolusmekontrolovaliúčetvýdavkov,ktorévzniklipriprácinaprípadeCorliss(niejehomeno),obchodníksoželeziarskymtovarom(niejehopovolanie).Wolfetvrdil,ževňomnašieldvadsaťdolárovúchybu,abolotedanamne,abysommudokázal,žesamýli.Vysvitlo,žesmenemalianijedenpravdu.Dvadsaťdolárov,ktorésompripísalOrriemuCatherovi,samalopripísaťSauloviPanzerovi,čobolatedamojachyba,alevcelkovomsúčtetonerobilorozdiel,ataksmebolizasezarovno.Keďsompozbieralvšetkyhárkyaprešieldokabinetuskartotékami,pozrelsomsanazápästie.Ominútudvanásť.

„Poldvanástejadvadsaťdeväťminút,“poznamenalsom.„Mámjejzavolať?“Zašomral,ženie,ajasomišieldosafepošekovúknižkuavybaviťniekoľko

účtovtýkajúcichsadomácnosti,zatiaľčoWolfezapolnasvojomstolerádio,aby

sivypočulpoludňajšiesprávy.Akosomtaksedelavypĺňalkontrolnéústrižky,napoluchasompočúval:„BlížiacasaBermudskákonferenciavedúcichpredstaviteľovSpojených

štátov,VeľkejBritánieaFrancúzska,ktorábolaohrozenáodstúpenímpremiéraMayera,sapravdepodobneuskutočnípodľapôvodnéhoplánu.Predpokladása,žeMayerovnástupcabudeuvedenýdofunkcievčas,abymoholzaujaťsvojemiestoprikonferenčnomstole.VTokiuvzniklidohady,žetrojdennáprestávkavrokovaniachoprímerív

Kórei,povolenánažiadosťveliteľstvaSpojenýchnárodov,malaumožniťďalšiekonzultáciemedzireprezentantmiozbrojenýchsílSpojenýchnárodovvSpojenýchštátochamedzihlavnýmstanomgenerálaMarkaW.ClarkavTokiu,veliteľavojskSpojenýchnárodov.DnesskororánonašlivmedzeremedzipilierminadzemnejautostrádyvEast

Side,ktorájeprávevovýstavbe,telopaniDamon-Frommovej,bohatejnewyorskejdámyzvyššejspoločnostiaznámejfilantropky.Podľatvrdeniapolíciejuprešloautoanietnáznakov,žebyišloodopravnúnehodu.PodľaodhaduasijedenaštvrťmiliónaNewyorčanovbolosvedkami

pôsobivejprehliadkymociamerickýchozbrojenýchsíl…“Wolfetonevypol.Pokiaľsadalovyčítaťzvýrazujehotváre,počúvalaj

naďalej.Alemedzitýmsapäťminútovésprávyskončili,Wolfesačorazviacmračil,akeďvypolrádio,bolomunatvárividno,žesaužcelkomneovláda.

„Tak,“povedalsom.Dobrýtucetpoznámokapodobnéhobolnaporúdzi,aleasibyanijednaznich

nepomohla.Wolfoviurčitenebolotrebapripomínať,žejuvaroval,abynebolatakánerozvážnesmeláčidokoncadrzá.Ajehozamračenátvárbyzmarilaakýkoľvekpokusonejaképoznámky.Ochvíľupoložildlanenaoperadlokreslaapomalynimihýbaldopreduadozadu,šúchajúcdrsnéčalúnenie,pričomvznikalvŕzgavýzvuk.Trvalotonaozajlenchvíľu,potomsizaložilrukyavystrelsa.

„Archie.“„Áno,pane.“„Akodlhovámpotrvánapísaťnastrojizáznamnášhorozhovoruspani

Frommovou?Niedoslovný.Svašouvynikajúcoupamäťoubystetomožnoajdokázali,aletoniejepotrebné.Lenpodstatnéveci,akokebystetorobilipremňa.“

„Mohlibystemitonadiktovať?“„Nemámnáladunadiktovanie.“„Niečovynechať?“„Napíštelento,čojepodstatné.Nepíšte,žesomjejpovedal,žetoistéauto

zabiloPetaDrossosaaMatthewaBircha,lebotoeštenebolozverejnené.“„Dvadsaťminút.“„Napíštetovoformevýpovede,ktorúobajapodpíšeme.Dvekópie.Dátum

dnešnépoludnie.OriginálzanesieteokamžitedokanceláriepánaCramera.“„Polhodiny.Privýpovedispodpismisichcemdaťviaczáležať.“„Dobre.“Prekročilsomsvojodhadonecelýchpäťminút.Správazaplnilatristranya

Wolfesikaždústranuprečítalhneď,akosomjudopísal.Ničneopravoval,badokoncanemalaninijaképoznámky,čoboloeštesilnejšímdôkazomostavejehomyslenežjehoodmietnutiediktovať.Obajasmetopodpísaliajasomvložilvýpoveďdoobálky.

„Cramertamnebude,“povedalsommu.„AniStebbins.“Odvetil,ženiektotoužvezme,ataksomišiel.Nemožnopovedať,žebysomsanevyznalvdesiatompolicajnomobvodena

západnejDvadsiatejulici,kdesanachádzaústrediemanhattanskejkriminálky,alevtendeňsomnevidelžiadneznámetváre,ažkýmsomnevyšielnadruhéposchodieanepristúpilkmužovipristole,sktorýmsomsaobyčajnezhováral.Malsompravdu;neboloaniCrameraaniStebbinsa.SlužbumalporučíkRowcliffamužzapísacímstolommuzavolal,žesachcemsnímrozprávať.

Kebynásbolodvadsať,počítajúcajRowcliffa,nanejakomostroveaumieralibysmehladomamalibysmehlasovať,kohorozštvrtíme,upečiemeazjeme,nehlasovalbysomzaRowcliffa,leboviem,žebysomhonedokázalvjehozlostiutíšiť;aaktoporovnámestým,čosionmyslelomne,môjnázornaňhobolcelkompriateľský.Vôbecmatedaneprekvapilo,keďnamiestoabymapustilďalej,vyšielvon,dlhýmikrokmipristúpilkumneazaškrípalzubami:„Čochcete?“

Vytiaholsomzvreckaobálku.„Toto,“povedalsom,„nieježiadosťoprijatiedovašichradov,takževámmôžemposlúžiť.“

„Óbože,kebylentakbolo.“Hovorilasitakto.„Aniejetoanisúdnepredvolanie…“Vytrholmiobálkuzruky,vytiaholznejobsah,blysolpohľadomnahlavičku,

obrátilnatretiustranuaznovublysoločamipopodpisoch.„VašaaWolfovavýpoveď.Bezpochybymajstrovskédielo.Chcete

potvrdenku?“„Nemusítobyť.Akchcete,prečítamvámto.“„Jediné,čochcem,jevidieťvášchrbát,keďodtiaľtovypadnete.“Alenečakajúcaninato,čositakprial,obrátilsaadlhýmikrokmiodišiel.

Povedalsommužovipristole:„Buďtetakýláskavýazaznačtesi,žesomojednašesťdoručiltomupaviánovitúobálku,“aodišielsom.

Keďsomprišieldomov,Wolfeprávezačínalobedovať,ataksomsapripojilknemuprikonzumovaníomelety.Prijedlenikdynedovolírozprávaťoslužobnýchveciachaakékoľvekvyrušovaniejeúplnevylúčené,takžetobolďalšídôkazostavejehomysle,keďprávevtedy,akosipochutnávalnafigovomačerešňovomkoláči,zazvonilvkanceláriitelefónajasomsataodobralavrátilsaapovedal:„Nalinkejenejakýmuž,menomDennisHoran.Možnosapamät…“

„Áno.Čochce?“„Vás.“„Zavolámemuodesaťminút.“„Jemimodomuanebudehomožnotelefonickyzastihnúť.“Anitohoneprekvapilo.Nijakosaneponáhľal,alešiel.Išielsomtiežaskôr,

nežstiholsiahnuťposlúchadle,malsomužsvojepriuchu.Sadolsiapriložilsihokuchu.

„NeroWolfepritelefóne.“„SomDennisHoran,pánWolfe,advokát.Stalasastrašnátragédia.Óbože,

paniDamon-Frommovájemŕtva.Prešlojuauto.“„Skutočne?Kedy?“„Telonašlidnesránoopiatej.“Jehohlasboltenkýtenor,ktorýakobymaluž-

užzapišťať,aletozrejmezapríčinilšokztejtragédie.„Bolsomjejpriateľomavybavovalsomjejnejakéveciavolámkvôlitomušekunadesaťtisícdolárov,čovámvčeradala.Užstehouložili?“

„Nie.“„Tojedobre.Keďžejemŕtva,anito,pravdaže,nepôjde.Prajetesiposlaťho

poštounajejdomácuadresu,alebobystehoradšejposlalimne?“„Anijednoanidruhé.Uložímhovbanke.“„Aletonepôjde.Nevyrovnanéšeky,podpísanéosobou,ktorázomrela,nie

sú…“„Viem.Jetopotvrdené.Potvrdilitovčerapoobedevjejbanke.“„Ó.“Dosťdlhápauza.„Alekeďžejemŕtvaanemôžepoužiťvašeslužby,

keďženemôžeteničpreňuurobiť,nechápem,akomôžetežiadať…myslím,nebolobytozvašejstranynáležitéaetické,kebystetenšekvrátili?“

„Niestemojímmentoromvtom,čojenáležitéaetické,pánHoran.“„Toaninevravím.Alebezakýchkoľvekbočnýchúmyslovnavásnalieham,

abystemivysvetlili,akoospravedlníte,žesizatýchtookolnostíchcetetiepeniazeponechať?“

„Tak,žebysomsiichzaslúžil.“„Mátevúmyslesiichzaslúžiť?“„Mám.“

„Ako?“„Tojemojavec.AksteprávoplatnýsprávcamajetkupaniFrommovej,som

ochotnýsvamiotomhovoriť,alenieterazdotelefónu.Budemvámkslužbámtuvmojejkanceláriiodterazdoštvrtej,aleboodšiestejdosiedmej,alebooddeviatejvečerdopolnoci.“

„Neviem…neverím…uvidím.“Zavesil.Mytiež.KeďsaWolfevrátildojedálne,potichudojedolkoláča

dopilkávu.Počkalsom,kýmsanevrátidokancelárieakýmsaneusadívkresle,apotomsompoznamenal:„Bolobypeknézarobiťsito,alehlavnávecjemaťpocit,žestesitozaslúžilibeznejakýchbočnýchúmyslov.Alepochybujem,čidoručenietejvýpovedeRowcliffovinatostačí.Svrbímaego.“

„Uložtetenšek,“zamrmlal.„Áno,pane.“„Potrebujemeinformácie.“„Áno,pane.“„ZájditezapánomCohenomazožeňteich.“„Očom?“„Ovšetkom.AjoMatthewoviBirchovi,stoupodmienkou,žeotomnesmie

Cohenničprezradiť,kýmtopolícianezverejní,alebokýmsatoonsámnedozvieznejakéhoinéhoprameňa.Ničmunevravte.Môžuuverejniťsprávu,žesaotenprípadzaujímam,aleniepredmetmôjhozáujmu.“

„Mámmupovedať,žezavamibolPete?“„Nie.“„Vedelbysitovážiť.Bolabytopreňhozaujímavá,exkluzívnaaľudská

história.Tiežbytodokázalo,ževašareputácia…“Jehopäsťzasiahlastôl,čouňhoznamenaloprudkýzáchvathnevu.„Nie!“zareval.„Reputácia?Mámtrpieťtaképoznámky,žežiadosťomoju

pomocznamenánebezpečenstvosmrti?Vutoroktenchlapec.Vpiatoktážena.Obajasúmŕtvi.Nedovolím,abysazmojejkanceláriestalapredsieňmárnice!“

„Áno.Niečopodobnéhosaužprihodilo.“„Jasnesomvásupozornil,abysteotomnevraveli.Zodpovednýčlovekbysi

bolurčitedobrevedomýtoho,abyniečotakéhonevyvolal.BudemepotrebovaťSaula,FredaaOrrieho,aleotosaužpostarámsám.Choďte!“

Išielsomteda.DalsomsazaviezťtaxíkompredredakciuGazette.Recepčnýnatreťomposchodí,ktorýnielenžemapredtýmužniekoľkokrátprijal,aletričištyrirokybolnalistinetých,čodvakrátročnedostávajúzWolfovhoskleníkaškatuľuorchideí,prehovorilsLonompodomácejlinkeakývolmi,abysomvošiel.

Neviem,čímvlastneLonCohenvGazetteje,apochybujem,čitoviesám.

Mestskýalebovidiecky,miestny,národnýčimedzinárodnýproblém,vpiatokalebosviatokzdása,ževždyvie,akonato,pričomvôbecnemusínavecipracovať.Patrímujedinýstôlvmiestnostiveľkejdvestosedemdesiatkráttristošesťdesiatcentimetrovajetoprávetakakurát,leboinakšiebytunebolomiestaprejehonohy,ktorétiežmerajúpribližnetoľko.Odčlenkovhorejecelkomnormálneurastený.

Keďsomvstúpil,bolitamsnímdvajakolegovia,alečoskoroskončiliaodišli.Potriaslismesirukyaonhneďpovedal:„Ostaňstáť.Mášnatodveminúty.“

„Hlúposť.Hodinkamožnopostačí.“„Niednes,právetoroztáčamesvraždouFrommovej.Dovnútrasisadostal

ibapreto,lebochcemodtebapočuťotejspráve,ževrajsavčeraNeroWolfeinformovalopaniFrommovej.“

„Myslím,žene…“Urobilsomprestávku,pritiaholsistoličkuasadolsomsi.„Nie,radšejnie.Aledobre…ospráve,žepracujenatejvražde.“

„Pracuje?“„Uhm.“„Ktosihonajal?“Pokývalsomhlavou.„Priniesoltopoštovýholubatentonepovie.“„Vyzujsitopánkyaponožky,jasizatiaľzapálimcigaretu.Niekoľkožiadostí

natvojejemnémäskobytomožnouľahčilo.Chcemmenotohoklienta.“„J.EdgarHoover.“Skoronečujnezašepkal:„Tosúlenreči,nie?“„Nie.“„Alejetoisté,žeWolfepracujenavraždeFrommovej?“„Áno.Toje.“„Atenchlapec,PeteDrossos?AMatthewBirch?Ajnatom?“Pozrelsomnaňho.„Akosinatoprišiel?“„Ó,preboha.WolfovinzerátvTimesochhľadajúciženusnáušnicamitvaru

pavúka,ktorážiadalaakéhosichlapcanarohuDeviatejavenueaTridsiatejpiatejulice,abyzavolalpolicajta.PaniFrommovánosilanáušnice-pavúky,atysisatuvčeranaňuvypytoval.PokiaľideoBircha,tenistýspôsob.Jehotelonašlinaodľahlommieste,rozmliaždenéautom,atoistésaopakovaloajspaniFrommovou.Opakujemotázku.“

„Odpovedámnaňu.NeroWolfevyšetrujevraždupaniFrommovejsosvojouzvyčajnouvitalitou,zručnosťoualenivosťou.Neustane,kýmtohobastardanedostane,alebokýmneprídečasísťspať,podľatoho,čoprídeskôr.Všetkoostatné,čosispomenulotýchdvochďalšíchvraždách,jezaseinávec.“

„Súvislosti?“

„Žiadne,oktorýchbysomjaaleboonvedel.AkbysomsachcelspýtaťniečooBirchovi,taklenpreto,lebosihotysámzatiaholdoreči.“

„Okay,počkajchvíľu.Hneďsomnazad.“Odišiel.SnažilsomsapresvedčiťWolfa,žebysmemohlidaťLonoviaspoň

túšťavnatúsprávičkuozdrapevreckaMatthewaBircha,ktorýsanašielnaaute,čozabiloPeta,alekeďžeWolfatamnebolo,neuspelsom.OnedlhosaLonvrátil,akeďprešielkustoluapoukladalpodnímsvojeveľkénohy,povedalsommu:„Eštestálepotrebujemhodinu.“

„Uvidíme.Vtejomrvinkenietveľanazjedenie.“Netrvalotocelúhodinu,aledobrýkusiskoznej.Povedalmiskorovšetko,čo

somchcel,beztoho,abysapozeraldonejakýchpísomností,ibačodvarazyzatelefonovalnejakýmobchodníkom.

PaniFrommováobedovalavpiatokuChurchillasoslečnouAngelouWrightovou,tajomníčkouZDRUPPu–Združeniaprepomocprisťahovalcom.PravdepodobneodišlakChurchillovizWolfovejkancelárie,aletosomLonovinepovedal.Poobede,asiopoltretej,odišliobidveženydokancelárieZDRUPPukdepaniFrommovápodpísalanejakélistinyaniekoľkokráttelefonovala.Gazettenemalaonejžiadnusprávuod3:15asitakdopiatej,keďsavrátiladosvojhodomunaŠesťdesiatejôsmejuliciastrávilatamasihodinusosvojouosobnoutajomníčkou,slečnouJeanEsteyovou.PodľaLonarobilaAngelaWrightováčesťsvojmupohlaviu,keďžebolaochotnáhovoriťsreportérmi,aJeanEsteyovázasenaopak,keďžeochotnánebola.

KrátkopredsiedmouodišlapaniFrommovásamanajednomzosvojicháut,cadillacusosklápacoustrechou,domestanavečeru.VečerabolavdomeHoranovcovvGramercyParku.Nevedno,kdezaparkovala,alenavečerjevždynaokolídosťmiestanaparkovanie.Navečeribološesťľudí:

DennisHoran,hostiteľClaireHoranová,jehoženaLauraFrommováAngelaWrightováPaulKuffner,expertnapublic-relations[1]VincentLipscomb,vydavateľ.Večerasaskončilaniečopojedenástejahostiasarozišlijednotlivo.Pani

Frommováodchádzalaposledná.Gazettepredpokladala,žejuHoranodprevadilkautu,alepolíciasaktomunevyjadrilaaničbližšiehosanedalozistiť.Aždopiatejhodinyvsoboturáno,keďnejakýmuž,ktorýpracovalnatrhusrybami,prechádzalpoprimedzerevkonštrukciimedzipiliermianašieljejtelo,nebolo

oLaureFrommovejžiadnychspráv.Lenniekoľkominútpredtým,čosomvošieldoredakcieGazette,oznámil

okresnýprokurátor,žepaniFrommovúprešlijejvlastnýmautom.CadillacnašlizaparkovanýnaŠestnástejulicimedziŠiestouaSiedmouavenue,lennapäťminútchôdzeoddesiatehopolicajnéhoobvodu,anielenžepodaldôkazotom,žepatríjej,alenašielsavňomajťažkýfrancúzskykľúč,ktorýmudrelipaniFrommovúdozadnejčastihlavy.Čisavrahskrylvautepoddekouzaprednýmsedadlomskôr,nežpaniFrommovázišladoluanasadla,alebočimudovolilanastúpiť,čiužvtedyaleboneskôr,všetkovyzeralolepšieakopredpoklad,ževyužilvhodnýokamihavhodnémiesto,abyjumoholudrieťkľúčom,sadnúťsinamiestonejzavolant,odviezťjunaodľahlémiesto,vyložiťjuaprejsťautom.BolobyistezaujímavéapoučnéísťsapozrieťnaCentreStreet,akosaodbornícizapodievajútýmautom,aletíbymaurčitenepustilibližšieakonamíľu,aajtaksommalčorobiťsLonom.

PokiaľGazettevedela,bolovtejchvílivšetkootvorené,žiadnykandidátpodporovanýpolícioučikýmkoľvekiným.Samozrejme,ževšetciúčastnícivečerabolivpodozrení,alemoholtobyťajhociktoiný,ktovedel,kdepaniFrommovábude,alebodokoncaajniekto,ktootomnevedel.Lonnemalnávrhy,ibačopoznamenal,žejednazreportérokGazettesaprávevyzvedábližšie,akýpostojzaujímalapaniHoranováknapredujúcemupriateľstvumedzijejmanželomapaniFrommovou.

Namietolsom:„AleakchcešdotohozapasovaťajPetaDrossosaaMatthewaBircha,taktoasinepôjde.Ibaakbysisitosámvylepšil.KtobolMatthewBirch?“

Lonzašomral:„Keďbudešodchádzať,kúpsistredajšiuGazette.“„Mámjudomaaužsomjučítal.Aletobolopredtromadňami.“„Odvtedysavničomnezmenil.Celýchdvadsaťrokovbolzvláštnym

agentomÚradupreprisťahovalcov,malženuatrideti.Malibadvadsaťjedenzubov,vyzeralakobezstarostnýštátnik,oblečenýnadsvojepomery,nebolvosvojomokolíveľmiobľúbenýauzatváralstávkynazávodochvDannyPincus.“

„Povedalsi,žesiBirchazarátaldotohokvôlitomuistémuspôsobuvraždy.Nemátonijakúinúpríčinu?“

„Nie.“„IbatvojmustarémuaspoľahlivémupriateľoviGoodwinovi.Vôbecnijakú?“„Nie.“„Takpotomtijaurobímjednuláskavosť,aočakávam,žemitoprinajbližšej

príležitostivrátišajsúrokmi.Jetotrojnásobnepospájané.Policajtitoušilitak,žetoauto,čozabiloPetaDrossosa,bolotoisté,čozabiloBircha.“

Očisamurozšírili.„Nie!“

„Áno.“„Akoušili?“„Prepáč,zabudolsom.Alejetocelkomisté.“„Nechsaprepadnem.“Lonsišúchaldlane.„Archie,tojerozkošné.Toje

veľmimilé.PeteapaniFrommová–náušnice.PeteaBirch–auto.TospájaBirchaspaniFrommovou.Chápeš,odterazbudemaťGazettesilnépodozrenie,žetietrivraždysúvzájomnespojené,abudepodľatohoajpostupovať.“

„Pokiaľjetolenpodozrenie,takjetookay.“„Dobre.Apokiaľideotoauto…akovieš,tabuľkaspoznávacouznačkou

bolafalošná;autoukradlipredštyrmimesiacmivBaltimore.Dvakráthoprestriekali.“

„Tonebolouverejnené.“„Pustilitodnesnaobed.“Lonsanaklonilkumne.„Počúvaj,mámnápad.

Akosimôžešbyťúplneistý,žemimožnodôverovať,akmanevyskúšaš?Tumášpríležitosť.Povedzmi,akovedia,žetoistéautozabiloBirchaachlapca.Potomtozabudnem.“

„Najskôrsomtoužzabudol.“Vstalsomastriasolsinohavice.„Môjtybože,sityalenenásytný!Psovbymalikŕmiťrazzadeň,atysiužsvojedostal.“

6KeďsomsavrátilnaTridsiatupiatuulicu,boliužštyriprečavkancelárii

nikoho.ZašielsomdokuchynespýtaťsaFritza,čismenemalinejakúnávštevu,aonpovedal,žesmemali–inšpektoraCramera.

Nadviholsomobrvy.„Tieklaajkrv?“Povedal,ženie,aležetubolodosťrušno.Pohostilsomsaveľkýmpohárom

vody,vrátilsadokancelárieadomácimtelefónomzavolalskleník,akeďsaWolfeozval,povedalsommu:„Opäťdoma.PozdravujevásLonCohen.Napíšemsprávu?“

„Nie.Príďtehore,povietemito.“Nebolotoakurátporušeniepravidlaakotovyrušeniepriobede,aleajtobolo

výnimočné.Celkommitovyhovovalo,lebovždy,keďboltakýmrzutý,pretožesimyslel,žesiznehoniektorobíblázna,nútilsvojmozogpracovať.Vyšielsompotrochschodištiachacezalumíniovédveredoteplejmiestnosti,kdeboliMiltoniaroezliaPhalaenopsisAphroditevplnomrozkvete.Vovedľajšejmiestnostimalolenniekoľkoveľkýchkvetov-chvastúňovakoCattleyeaLaelieužkvety,čomicelkomvyhovovalo,aboltamajtenpokaždejstránkenajväčšíchvastúňzcelejmiestnosti,ktorýsavolalWolfeaktorýprávepomáhalTheodoroviupraviťmušelínovétienidlá.Keďmauvidel,zaviedolmadozaducezchladnúmiestnosťaždomiestnostisčrepníkmi,kdesauložildojedinéhokreslaažiadal:„Takteda?“

Sadolsomsinaakúsistoličkuarozpovedalsommuto.Sedelsozatvorenýmiočamiaprikaždejbodkepomykalnosom.Keďpodávamsprávu,vždysikladiemzacieľvyčerpaťvšetkypodrobnostitakdokonale,žesanakoncinezmôžeanilennajedinúotázku,atosamiterazpodarilo.Keďsomskončil,ostaleštehodnúchvíľuvtejistejpoloheakonazačiatku,potomotvoriločiainformovalma:„BoltupánCramer.“

Prikývolsom.„Fritzmitoužoznámil.Povedaltiež,žetubolorušno.“„Áno.Bolnezvyčajneútočný.Má,pravdaže,veľamrzutostí,aletiemámaj

ja.Naznačilmi,žekebysommubolvčerapovedalonávštevepaniFrommovej,zaručenebyjunebolizabili,čojeúplnávolovina.Tiežsamivyhrážal.Akbudemakýmkoľvekspôsobomprekážaťpolíciiprivyšetrovaní,predvolajúmapredsúd.Fuj!Jeeštedolu?“

„Nie,ibaaksaschovalvkúpeľni.Fritzpovedal,žeužodišiel.“„Jasomodišielodnehoaprišielsemhore.ZatelefonovalsomSaulovi,

FredoviaOrriemu.Koľkojehodín?“Muselbymierneobrátiťhlavu,abyvidelnahodiny,taksommuteda

povedal:„Odesaťminútpäť.“„Budútuošiestej,alebotrochuneskôr.PánHoransazatiaľneozval.Koľko

rokovmáJeanEsteyová?“„Lontoneupresnil,povedaliba,žejemladá,predpokladámteda,ženemá

nadtridsať.Prečo?“„Jepekná?“„Žiadneúdaje.“„Máteprávodozvedieťsato.Vkaždomprípadejemladá.Saul,Fredalebo

Orriebyvtommohlinájsťnejakútrhlinu,alenechcemzatoutovecousliediť,pokýmsaotosnažiatamtí.Chcemvedieť,čorobilapaniFrommováodštvrťnaštyridopiatejvčerapoobedeačoakohomalanamyslianajazykupočastejhodiny,čostrávilasoslečnouEsteyovou.SlečnaEsteyovámimôžepovedať…určitetodruhéamožnoajtoprvé.Zájditezaňouapriveďteju.“

Necháptetozle.Vedel,žetojefantastické.Neočakávalanilenvkútikusvojhosrdca,žebysomsazatýchtookolnostímoholdostaťkosobnejtajomníčkepaniFrommovejamaťsňousúkromnýrozhovor,nehovoriacužotom,žebysomjumoholpodvlastnouochranouodprevadiťaždojehokancelárie,abyjuvypočul.Aletobyhostálolenniekoľkodrobnýchzataxík,takprečoby,dopekla,nemoholdovoliť,abysomsapotkolaspoňotútochabúšancuazvíriltrochuprachu?

Poznamenalsomtedaiba,žepoviemFritzovi,abynachystaljedenobednaviac,vprípade,žebybolahladná,nechalsomho,zišielojednoposchodienižšiedosvojejspálne,stalsomsikoknuašpekulovalnadcelýmprípadom.Počasdesiatichminútsomvyhútalaodmietolštyrirôzneplány.Piatysazdalprijateľnejší,bolatuaspoňslabámožnosťnaňomďalejpracovať,rozhodolsomsatedapreň.Keďžesanaoblečeniepretentoplánničvmojomosobnomšatníkunehodilo,zašielsomdokomôrky,kdesommalcelúkolekciuvecínanečakanéudalosti,akobolatádnešná,avybralsomodtiaľčiernyfrakavestu,pásikovénohavice,bielukošeľusnaškrobenýmgolierom,čiernyhomburgačiernuviazanku.Vhodnétopánkyaponožkysommaltiežnasklade.Keďsomsaoholilaobliekolsicelútúvýstroj,pozrelsomsadoveľkéhozrkadlaabolsomdojatý.Jediné,čosompotreboval,bolaalebonevesta,alebopohrebnývoz.

Vkanceláriisomsivybralzkolekcievzásuvkesvojhostolamalýmarley,vzor22,nabilhoazasunuldovrecka.Boltokompromis.Puzdrospištoľouvzor32podpazuchoubyrušiločistékontúrymojejvýstroje,alekedysidávnoponiekoľkýchnepríjemnýchskúsenostiach,zktorýchjednamalazanásledok,žemimuseliťahaťzhrudeguľku,sľúbilsomWolfoviisebesamému,žeužnikdynepôjdemrokovaťneozbrojenýsniekým,ktomádočineniasvraždou,ajkeďlencelkommálo.Zašielsomeštedokuchyne,abysomurobilFritzoviradosť.

„Vymenovalima,“povedalsommu,„zaveľvyslancaTexasu.Zbohom.“Požiadalma,abysomsirozopolkošeľuaukázalmuopasok.KeďsomplatiltaxikárovipredudanouadresounavýchodnejŠesťdesiatej

ôsmejulici,bolopresne5:38.Nadruhejstraneulicebolamenšiaskupinkazvedavcov,alenatejtostranesauniformovanémupolicajtovidarilobrániťobčanomzhromažďovaťsa.Dombolzožuly,posunutýasidvametredozadu,železnézábradlie,ktoréchránilozobidvochstránvchod,mipresahovalocezhlavu.Keďsomzamierilkuvchodu,poholsaajpolicajt,nievšakabymizahatalcestu.Policajtisaradšejnestavajúdocestyľuďom,ktorísúoblečenítak,akosombolvtedyja.

Zastavilsomsa,smutnenaňhopozrelapovedalsom:„Smútočnéprípravy.“Istebytoceléskomplikoval,kebymachcelodprevadiťkudverám,alepráve

vtedysatrizvedavéženypriblížilikželeznémuzábradliuatýmmipomohli,lebokýmsaichpolicajtsnažilpresvedčiť,abypokračovalivosvojejceste,vstúpilsomdovestibulu,stlačilgombíkadalsadorečisčudákomsaristokratickýmnosom,ktorýmiotvoril.Farbajehošiatbolatáistáakomoja,alemoješatymalilepšístrih.

„Došlo,bohužiaľ,“povedalsomsmutne,alepevne,„knepríjemnejzámenekvetovachcem,abysatourovnalo.MusímhovoriťsoslečnouEsteyovou.“

Keďžebyboloistenevhodnéposunúťnohupriotvorenýchdveráchcezprah,muselsomodtohopopuduupustiť,alekeďotvorildverenatoľko,žemitýmposkytoldostatočnýpriestor,neváhalsomaprekĺzolsompopriňom.Keďzatvorildvere,poznamenalsom:„Takátomorbídnazvedavosťľudívtakomtočasejestiesňujúca.Poviete,prosímvás,slečneEsteyovej,žepánGoodwinbysasňourádzhováralohľadnetýchkvetov?“

„Tadiaľto,prosím.“Zaviedolmakdverám,ktoréboliotvorené,naznačilmi,abysomvošiel,a

povedalmi,abysomčakal.Miestnosťsavôbecneponášalanatakú,akúbysomboločakávalvmestskejrezidenciipaniDamon-Frommovej.Bolamenšianežmojaspálňa,aokremdvochpísacíchstolov,dvochstojanovnapísacístrojaniekoľkýchstoličiektubolomnožstvoregálovsfasciklamiarôznymiinýmivecami.Stenybolipokrytéplagátmiafotografiami,niektorébolizarámované,niektorénie.Boliichcelétucty.Pozbežnejprehliadkesomupriamilsvojpohľadpostupnenakaždújednotlivúvec,aprávesomprezeraljednusnápisomAMERICKÁZDRAVOTNÍCKARADA1947,keďsompočulkroky,vystrelsaaobrátil.

Vošla,zastalaauprelanamňazelenkavohnedéoči.„Čotomáznamenaťstýmikvetmi?“žiadala.

Tieočinevyzerali,žebybolirozjatrenénejakýmveľkýmprúdomsĺz,ale

určiteneboliveselé.Možnobysomjubolzašťastnejšíchokolnostímohološacovaťnamenejnežtridsať,aleteraznie.Pekná,áno.Nemalanáušnice.Nalícinemalaanilenstopuponejakomškrabanci,aleodvtedy,čohoPetevidel,prešliužštyridni,aPeteničbližšiehoohĺbkečioobrysochškrabancanepovedal.Nemalsomtedaveľanádeje,žebysommoholzbadaťčoilennepatrnústoputohoškrabancanaJeanEsteyovejalebonahocikominom.

„SteslečnaJeanEsteyová?“spýtalsomsa.„Áno.Čojetostýmikvetmi?“„Právepretosomprišiel.MožnosteužpočulimenoNeroWolfe.“„Detektív?“„Áno.“„Iste.“„Dobre.Poslalma.VolámsaArchieGoodwinapracujempreňho.Chce

poslaťnapohrebpaniFrommovejkvetyarádbyvedel,čibystenemalinejakénámietkyprotiorchideám,akbytobolihalúzkyMiltonieroezlialby,ktorésúčistobieleaveľmikrásne.“

Chvíľusanamňadívalaapotomodrazuvybuchlasmiechom.Nebolotoveľmiľúbozvučné.Pleciasajejtriasliodsmiechuaspoloviceišla,spolovicesapotkýnalakustoličke,sadlasi,sklonilahlavuapritlačilasidlanenasl