sa n i v e r z i t a

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

N O S I T E L K Y R A D U R E P U B L I K Y

BRATISLAVA

ROCNlK XXXII. DECEMBER 1985

1985/1988 ČÍSLO 4

Z výročných členských schôdzí základných organizácií KSS na Univerzite Komenského

IMPULZY ROZVOJA NOVEJ AKTIVITY A INICIATÍVY „Všetky s i l y s t r a n y a ľudu na ú s p e š n é b u d o v a n i e r o z v i n u t e j s o c i a l i s t i c k e j spo ločnos t i " — p o d týmto heslom s a

konal i v ý r o č n é č l e n s k é schôdze, n a k t o r ý c h komunis t i hodnoti l i p lnenie z á v e r o v XVI. z j a z d u KSČ a úloh 7. päťroč­n é h o p lánu. S ú č a s n e holi a j dôležitou súčasťou p r í p r a v n a XVII. z j a z d KSC. Oboznámime v á s s pr iebehom v ý r o č n ý c h č l e n s k ý c h schôdzí v t r o c h n a š i c h z á k l a d n ý c h organizác iách, k t o r é medzi p r v ý m i hodnoti l i s v o j u činnosť.

„Na p r a c o v i s k u s m e v š e t c i komu­nis t i a n a v y š e uči te l ia marxizmu-le-ninizmu, k t o r ý m n a š a spoločnosť zve­r i l a dôleži tú z ložku v ý c h o v y n a š e j š t u d u j ú c e j m l á d e ž e . . . A k chceme, a m y chceme, pr i sp ieť k v ý c h o v e ab­so lventa , k t o r ý s a n e b u d e báť p r e k á ­žok, k t o r é h o č a k a j ú v prax i , k t o r ý u ž n a v y s o k e j š k o l e b u d e vedieť, ž e v ž ivote t r e b a č a s t o p r e b o j ú v a ť n o v é r iešenia , n o v é p r í s t u p y v z á u j m e ve-decko-technického r o z v o j a a spolo­č e n s k é h o p o k r o k u , m u s í m e s i a k o h l a v n ú ú lohu vy týč iť z v y š o v a n i e účin-v ý u č b y marxizmu-leninizmu, v n a š o m

p r í p a d e d e j í n MRH a KSČ, a to v o v š e t k ý c h súvis los­t iach," t ie to hodnot iace a j i n š p i r u j ú c e v e t y odznel i n a v ý r o č n e j č l e n s k e j schôdzi ZO KSS č. 4 ÜML UK.

V s p r á v e v ý b o r u ZO KSS o v ý s l e d k o c h d o s i a h n u t ý c h od p o s l e d n e j v ý r o č n e j č l e n s k e j s c h ô d z e p r i p lnení uzne­s e n í XVI. z j a z d u KSČ a z j a z d u KSS, odznelo kr i t i cké , komplexné, a l e a j k o n k r é t n e hodnotenie p r á c e komu­nis tov z Oddelenia d e j í n MRH a KSČ ÜML UK v o v še t­k ý c h o b l a s t i a c h i c h pôsobenia a k o v y s o k o š k o l s k ý c h uči­teľov, v e d e c k o v ý s k u m n ý c h pracovníkov, organizá torov p o l i t i c k o v ý c h o v n e j p r á c e . N a j v ä č š i u pozornosť v e n o v a l a s p r á v a p e d a g o g i c k é m u pôsobeniu a v e d e c k o v ý s k u m n e j činnosti . V obidvoch týchto o b l a s t i a c h m o h l a zazname­n a ť pozi t ívne v ý s l e d k y : z t ý c h n a j v ý z n a m n e j š í c h spo­meňme, ž e č lenovia o r g a n i z á c i e bol i s p o l u a u t o r m i celo­š t á t n e j učebnice, s k r i p t p r e z á k l a d n ý k u r z d e j í n MRH a KSČ i n o v é v y d a n i a Čítanky k d e j i n á m MRH a KSČ, v ý r a z n e s a z intenzívni la v e d e c k o v ý s k u m n á činnosť, čo s a pozit ívne odraz i lo v r i e š e n í č i a s t k o v e j ú l o h y ŠPZV i v r o z s i a h l e j š o m p u b l i k o v a n í v e d e c k ý c h š túdi í (36) . Komunisti oddelenia u v e r e j n i l i v y š e 200 p r o p a g a n d i s ­t i c k ý c h č lánkov . Posunul s a d o p r e d u 1 k v a l i f i k a č n ý r a s t č lenov, p r e t o ž e od r o k u 1983 bol i m e n o v a n é d v e do­c e n t k y a t r i s ú d r u ž k y o b h á j i l i t i tul CSc. Pri týchto čís­l a c h t r e b a uviesť, že i d e o organizác iu , k t o r á m á 20 č lenov.

V d i s k u s i i v y s t ú p i l o d e v ä ť s ú d r u ž i e k a s ú d r u h o v a zá­s tupcovia v y š š í c h s t r a n í c k y c h o r g á n o v , z a OV KSS sú­d r u h Hakun. Vo v š e t k ý c h v y s t ú p e n i a c h s a o d r á ž a l o úsi­l i e č lenov o r g a n i z á c i e zvýš i ť účinnosť vychovno-vzdelá-v a c i e h o procesu. N a j f r e k v e n t o v a n e j š í m i s l o v a m i bol i učiteľ a š tudent , čo o d z r k a d ľ u j e závažnosť ich vzťahu p r e n a p ĺ ň a n i e c ieľov k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y n a v y s o k e j

škole , n o z a z n i e v a l i a j s lová „ r e z e r v y a n e d o s t a t k y " a hľada l i s a čo n a j l e p š i e r i e š e n i a . S v o j o d r a z n a š i l v úlo­h á c h ZO KSS n a ď a l š i e obdobie, k t o r ý c h sp lnením s t r a ­n í c k a o r g a n i z á c i a p r i s p e j e k rea l izác i i p o l i t i c k e j l ínie KSČ v podmienkach UK.

I rena Roháčová, p r e d s e d n í č k a ZO KSS č. 4 ÚML UK

•

„Posi lňovanie a s k v a l i t ň o v a n i e r a d o v s t r a n y m u s í byť u s t a v i č n e s t redobodom n a š e j pozornos t i " — zdôrazni l s ú d r u h Husák n a 15. z a s a d a n í OV KSČ. V y s l o v e n e s p lnou zodpovednosťou p r i s t u p u j ú k t e j t o mimor iadne z á v a ž n e j ú l o h e komunis t i ZO KSS č. 1 n a Pr í rodovedec­k e j f a k u l t e UK. Presvedčivo o tom h o v o r í u ž s a m o t n é z loženie Ich č l e n s k e j z á k l a d n e — 4 1 č lenov a 12 k a n ­didátov s t r a n y . Otázka v ý c h o v y budúcich č lenov s t r a n y bola s t redobodom ich pozornost i a j n a v ý r o č n e j člen­s k e j schôdzi . Napr iek v ý r a z n e pozit ívnym v ý s l e d k o m n a č r e l i h l a v n e d o r e z e r v . Jednou z n i c h j e n a j m ä ne­dostatočná a k t i v i t a ZO SZM p r i n a v r h o v a n í n a j a k t í v ­n e j š í c h č l e n o v do v ý h ľ a d o v é h o plánu, d r u h á s a s k r ý v a v p r á c i s t r a n í c k y c h skupín, k t o r é b y m a l i h lbš ie , po­d r o b n e j š i e ana lyzovať p r á c u ruči teľov. Treba vyzdv ihnúť skutočnosť, ž e u ž s a m o t n á s p r á v a o č innost i s t r a n í c k e j organizác ie , k t o r ú p r e d n i e s l a p r e d s e d n í č k a ZO KSS sú­d r u ž k a Margita Vačková, n e p o s t r á d a l a popr i komplex­nom, zovšeobecnenom hodnotení jednot l ivých ob las t í s t r a n í c k e j p r á c e a n i konkré tne, k r i t i c k é a menovi té hod­notenie akt iv i ty jednot l ivých č lenov s t r a n y . Komunistic­k á v ý c h o v a š tudentov i uč i teľov j e v popredí ich po­zornost i . Zreal izoval i m n o h é námety , k t o r é pr i spe l i k prehĺbeniu s p o l u p r á c e s učiteľmi k a b i n e t u UML. ďal­š i e s a b u d ú real izovať, k o n k r é t n e v s ú v i s l o s t i s pr ípra­v o u p e d a g o g i c k e j d o k u m e n t á c i e s p o l u p r á c a pr i formu­láci i sve tonázorových c ieľov odborných predmetov . „U k a ž d é h o uči teľa m u s í š t u d e n t v idieť ú s i l i e o u s k u ­točňovanie pol i t iky s t r a n y , n e u s t á l u s n a h u po zdokona­ľovaní a modernizáci i odboru, a j výchovno-vzdelávacie-ho procesu, odznelo v s p r á v e a v y p l y n u l o i zo š i r o k e j d i skus ie , v k t o r e j vys túp i l i z á s t u p c a ÜV KSS s ú d r u h Hrnčiar. A v š i m n i m e s i e š t e jednu dôleži tú oblasť čin­nost i komunis tov t e j t o ZO. V s ú l a d e s o z á v e r m i 8. za­s a d a n i a ÚV KSČ prehodnot i l i v e d e c k ú p r o f i l á c i u s v o j i c h pracov í sk — c h e m i c k ý c h k a t e d i e r P r í r o d o v e d e c k e j fa­ku l ty UK, Biochemického ú s t a v u UK a Chemického ústa-

{Pokračovanie na s t r . 5 )

• XVII

Z J A Z D KSC

n o s t i e f e k t í v n o s t i

N Á S T U P N Á N Á V Š T E V A

B O J O V Á C E S T A V E D C A Kec! f a š i s t i c k é Nemec­

ko z á k e r n e přepadlo So­ft v ie tsky zväz, mladučký Ш asistent Geologickej fa­

kulty Moskovskej š t á t n e j univerzity Jevgeni j Mi-cha j lov ič S e r g e j e v bol p r á v e n a c e s t e k Čier­nemu moru, k a m ho po­s l a l i l ekár i na doliečenie zápalu p f ú c . Ked s a v o v l a k u dozvedel o vypuk­nutí vo jny, rozhodol s a okamžite vrát iť do Mos­kvy. Nečaka júc n a povo­lávací rozkaz, ani n a mo­bilizáciu komunistov, hoci nevyl iečený z ťaž­k e j choroby neus tá le s a domáhal, a b y ho poslal i na f r o n t . A k o nedávno

zvolený ta jomník s t r a n í c k e j organizácie n a Geologickej f a k u l t e š ie l z a hlasom svo jho s r d c a i svedomia, verný komunist ickému presvedčeniu. Ako podporučík, zástup­c a vel i teľa čaty i ro ty prekonal na j ťažš ie mesiace Veľ­k e j V las tenecke j v o j n y v r . 1941—1942 n a p r e d n e j línii f rontu. Neraz s a s o svoj imi súdruhmi a spolubojovník­mi ocitol v nebezpečenstve smrti, n e r a z s a p r e b í j a l z f a ­š is t ického obkľúčenia, p r e u k a z u j ú c neobyča jnú osobnú statočnosť, odvahu i umenie b o j a s pres i lou nepriateľa. Bol odvážnym rozviedčikom, bez reptania znášal útra­py v o j n y s radovými vo jakmi, n a v la s tné oči videl zvers tvá nacist ických okupantov n a Ukra j ine i v Po-volží. V obetiplných bojoch s a zoceľovalo jeho neochvej­n é presvedčenie o konečnom víťazstve Sovietskeho zvä­zu a jeho a r m á d y nad nacist ickými okupantmi. Prešiel ohňom bojov a za dosiahnuté v ý s l e d k y bol poverený f u n k c i a m i v š táboch p luku i armády, a k o 28-ročný za­s t á v a l zodpovednú f u n k c i u v š t á b e Juhovýchodného f ron­t u . Prežil a osobne s a zúčastnil h i s tor icke j b i tky o Sta­l ingrad, podieľal s a n a p r í p r a v e a real izáci i zásadného obratu v o V e ľ k e j V las tenecke j v o j n e pr i brehoch Volgy.

Na nal iehanie svo j ich spolubojovníkov zo 167. s trelec­kého pluku, k t o r ý tvori l súčasť 38. a r m á d y začal pí­sať — p r e v las tnú potrebu — vo jnové spomienky, k toré po odstupe t roch desaťročí ožívali p r e d jeho duchov­ným z r a k o m tým plast icke jš ie , ž e naš ie l s v o j e l i s ty z vo jny, p í sané najb l ižš ím v rodine. Pri práci nad spo­mienkami postupne dochádzal k presvedčeniu, že môže byť užitočné a j š i r š iemu okruhu čitateľov. V súvis lost i s o 40. výročím víťazstva Sovietskeho zväzu vo V e ľ k e j V las tenecke j v o j n e vyš la napohľad tenká knižka E. M. Serge jeva , nazvaná pr íznačne „Za r iadkami l i s tu z f ron­

2

Rektor Univerzity Komenského prof . RNDr. Ladislav Melioris, DrSc., p r i j a l Giulia Bilancioni, veľvys lanca Ta­l i a n s k e j republ iky v ČSSR. V srdečnom rozhovore pre­rokoval i možnosti zintenzívnenia spo lupráce v oblast i v e d e c k o v ý s k u m n e j činnosti, a k o a j pôsobenia našich lektorov s lovenského jazyka na univerzitách v Talian­s k u a tiaž ich lektorov ta l ianskeho jazyka u nás. Uni­verzi ta Komenského s p o l u p r a c u j e s Univerzitou v Pe­rug i i a Univerzitou v Udine.

t u " . Má 175 s t r á n a vyda lo ju V o j e n s k é vydavateľs tvo v Moskve v rámci edície vo jnových spomienok.

Ťažiskom knihy E. M. S e r g e j e v a je obdobie rokov 1941 a ž 1943, teda obdobie ťažkých ústupových bojov s pre­silou nacist ických a r m á d . Autor ich prežíval v p r v e j línii f rontu na Ukraj ine, v povodí Donu i pri Volge, bol nielen očitým svedkom, a l e a j spolutvorcom takt iky a k t í v n e j obrany Sovietske) armády v prvých mesiacoch vo jny a postupného naberania si l i prostr iedkov k pre­chodu do protiútoku, na zas tavenie postupu nepriateľ ských sí l dovnútra s o v i e t s k e j k r a j i n y . V knižke nepíše 0 s e b e toľko, a k o by sa v spomienkach predpokladalo hlavným hrdinom jeho spomienok je kolektív roty, plu ku, š tábu, spolubojovníkov, vo jakov 1 veliteľov. Sledu jeme t a k m e r týždeň za týždňom strast ip lnú, obetavú činnosť vo jakov i veliteľov, pred nami s i o d v í j a j ú epi zódy p lné oza j s tného hrdinstva, nesmierne j statočnosti a odvahy sovietskych ľud! pr i obrane s v o j e j socialistic k e j v last i . Autor k n i l k y , akademik |ev|<enl | Michajlovlč Sergejer, laureát Leninovej a š t á t n e j ceny ZSSK za v> s l e d k y v e d e c k o v ý s k u m n e j činnosti v oblast i geologických vied j e d n e s svetovou autoritou, uznávaným vedcom me­dzinárodného formátu, čestným doktorom viacerých uni­verzít, v súčasnost i z a s t á v a f u n k c i u rek tora Akadémie národného hospodárs tva pr i Rade ministrov ZSSR. Môže m e uveriť autorovi v y š e 250 vedeckých monograf i í , oce­nených n a j v y š š í m i poctami, ž e p í sanie t e j t o knižky mu bolo ťažšie, a to — a k o p í še hnecť v úvode svo j ich spo­mienok — „nielen kvôli rozdielnosti tematiky a žánru. Príliš ťažké s a ukáza lo p r e j s ť e š t e r a z krutými cestami v o j n y " . Túto p r a v d u pochopíme pr i prečítaní knihy, kto­r ú p ísa l život sovietskeho vedca, v mimoriadne ťažkých a zložitých s i tuáciách n a j k r u t e j š e j vo jny . Dozvieme s a z n e j o n e o b y č a j n e j a t m o s f é r e na f a k u l t á c h Moskovskej š t á t n e j univerzity nielen v prvých týždňoch a mesiacoch V e ľ k e j V l a s t e n e c k e j vojny, a l e a j o nefa lšovanom hrdin­s t v e j e j š tudentov a učiteľov na frontoch 1 v zázemí. Kniha s a číta ľahko i napínavo, je] hrdinovia s ú nám blízki a drahí , ich presvedčením je za každú cenu ochrá­niť mierový život sovietskeho človeka, obrana milova­n e j v las t i n a j v y š š í m vnútorným príkazom osobnej cti a svedomia, pre javom komunist ického presvedčenia a uvedomelosti občana sovietskeho social is t ického š tátu.

Bolo nepochybne n a n a j v ý š s p r á v n e a spravodl ivé, ž e Vedecká r a d a n a š e j Almae matr i s udeli la akademikovi E. M. Sergejevovi, dlhoročnému prorektorovi MGU čest­ný doktorát . Veci má n e o b y č a j n é zás luhy na rozvoji e f e k t í v n e j družobne j spo lupráce medzi MGU a UK, a to nielen v oblast i geologických vied. A] pri t e r a j š e j vy­s o k e j funkci i svědomitě vykonáva v še tky úlohy, plynú­c e z f u n k c i e vedúceho k a t e d r y a profesora MGU — možno ho takmer denne s tretnúť v h l a v n e j budove na Leninských horách, obklopeného vďačnými študentmi 1 spolupracovníkmi. Ďakujeme akademikovi E. M. S e r g e jevoví za pútavú knižku, svoj ím obsahom poučnú a j p r e n á s a že láme mu zo s rdca veľa pevného zdravia a nové úspechy v jeho zodpovednej prácl l

Prüf. PliDr. Ján Kvasnička, DrSc., člen korešpondent SAV

Pre vyššiu účinnosť komunistickej výchovy

Katedra v y s o k o š k o l s k e j pedagog iky Fi lozof ickej f aku l­ty Univerzity Komenského uspor iadala pr i prí ležitosti 40. výročia oslobodenia Československa Sovietskou armá­dou vedeckú konferenciu „Rozvíjaním teór ie a p r a x e vy­s o k o š k o l s k e j pedagog iky za ďa l š ie zvyšovanie účinnosti komunis t icke j výchovy na vysokých š k o l á c h " . Konala s a 10. a 11. októbra 1985 v UVZ V y s o k e j ško ly poľno­h o s p o d á r s k e j v Račkove j doline.

Hlavný r e f e r á t pod názvom „Za ďalš ie zvyšovanie účinnosti teór ie v y s o k o š k o l s k e j p e d a g o g i k y " predniesol prof . PhDr. Rudolf Štepanovič, DrSc., vedúci Katedry v y s o k o š k o l s k e j p e d a g o g i k y a dekan FF UK. Sústredil s a v ňom n a kľúčové otázky v y s o k o š k o l s k e j pedagogiky, ak tuá lne ako z hľadiska ďalš ieho rozvoja teórie výcho­v y a vzdelávania n a v y s o k e j škole, tak z hľadiska bez­p r o s t r e d n e j inovácie výchovno-vzdelávacej praxe n a vy­sokých školách. Po k o r e f e r á t e doc. PhDr. Ing. Milana Gnotha, CSc., z Katedry v y s o k o š k o l s k e j pedagogiky FF UK „Koncepcia t v o r b y učebníc a s k r i p t na v y s o k e j ško­l e " nas ledoval i d i skusné pr í spevky sús t redené do t roch tematických okruhov: — Uplatňovanie výs ledkov v y s o k o š k o l s k e j pedagogiky

v metodológii a organizácii výučby n a vysokých ško­lách

— Teória výchovy v y s o k o š k o l s k e j pedagogiky — Didaktika v y s o k o š k o l s k e j pedagogiky.

Viaceré p r í s p e v k y boli venované problémom využíva­nia výpočtove j techniky vo výučbe na v y s o k e j škole. Podrobnejš ie boli analyzované problémy svetonázorove j výchovy, otázky osobnosti vysokoškolského učiteľa a štu­denta.

Na konferenci i vystúpi lo akt ívne 30 j e j účastníkov. Cen­n é je, ž e tu vedno diskutoval i pracovníci teoret ického

Na konferencii sa zúčastnilo 56 učiteľov, riadiacich a ve­deckovýskumných pracovníkov rezortu školstva SSR a niektorých vysokých škôl CSR.

f rontu s tými, ktorí v praxi o r g a n i z u j ú a r e a l i z u j ú vý-chovno-vzdelávací proces n a v y s o k ý c h školách.

Konferencia splni la vytýčené ciele, a v š a k t reba v sú­l a d e s j e j závermi podčiarknuť potrebu ďalš ieho rozví­jan ia medzinárodnej spolupráce v te j to oblasti, n a j m ä s o Sovietskym zväzom a social is t ickými k r a j i n a m i .

PhDr. Rozália Cornaničová, Katedra v y s o k o š k o l s k e j pedagog iky FF UK

VEDA • V Ý S K U M • PRAX • VEDA » V Ý S K U M в PRAX • VEDA • V Ý S K U M • PRAX •

Sovietske o b j a v y n a v ý s t a v e Do svetového f o n d u v e d y a tech­

niky pr i spieva ČSSR cca 1,5 % no­vých poznatkov a r iešení . 98,5 °/o no­vých poznatkov a r iešení t reba pre­berať zo zahraničia, n a j m ä prostred­níctvom i n f o r m a č n e j s ú s t a v y a ap l i kovať ich na n a š e podmienky a k o v o vyučovaní a výskume, t a k i v praxi .

Vzhľadom n a m a l ú dostupnosť, roz­tr ieštenosť a neprehľadnosť zdrojov, a k o a j oneskorené anotácie o soviet­s k y c h objavoch a tým a j m a l ú infor­movanosť škôl i odborne j vere jnost i , poduja l s a Ostav rozvoja vysokých škôl vydať p r e v y s o k é školy prehľad českos lovenských a sovietskych obja­vov, k torý bol rozoslaný na v y s o k é školy a v y b r a n é organizácie v m á j i 1985. Zároveň Katedra v e d e c k ý c h in­formáci í a knihovedy FF UK s o štu­dentmi 4. ročníka spracova la jednot­n é anotácie od o b j a v u č. 1 a ž po naj­novšie. Je to 299 objavov, z toho 15 z as t ro fyz iky, 27 z geofyz iky , 42 z j a d r o v e j fyz iky, 36 z f y z i k y tuhých látok, 13 z f y z i k y plazmy, 28 z opti­ky, mechaniky a akust iky, 15 z elek­troniky, 46 z chémie, 30 z biológie a 28 z medicíny.

Pri príležitosti Mesiaca fieskosloven-

sko-sovietskeho pr iateľs tva Katedra vedeckých informáci í a knihovedy FF UK v spolupráci s Ústrednou knižni­cou a ŠIS Prír. F. UK a MFF UK usporiadala v ý s t a v u venovanú soviet­s k y m objavom. Je určená n a j m ä p r e učiteľov a š tudentov Matematicko-f y z i k á l n e j f a k u l t y a Pr í rodovedecke j f a k u l t y UK, nakoíko v y š e 90 % so­v ie t skych ob javov s a t ý k a ich vedec-ko-pedagegického prof i lu . Návštevní­ci v ý s t a v y mali možnosť vidieť ori­g inály diplomov českos lovenských ob­javov a nadväzujúcich vynálezov, pre­hľad vše tkých sovietskych objavov, kar totéku anotácií sovietskych obja­vov, fotokópie or ig inálov sovietskych ob javov v rušt ine, n iektoré vynálezy na zák lade sovietskych ob javov.

Fotokópie sovietskych ob javov ob­s a h u j ú t ieto ú d a j e : mená autorov a inštitúcie kde o b j a v y vznikli, názov objavu, def iníciu ob javu, teoret ický a prakt ický význam objavu, l i teratú­r u a odborné časopisy, pr ípadne od­borné podujat ie, k d e bol poznatok p r v ý r a z zvere jnený. Na v ý s t a v e boli t iež vynálezy, k toré vznikl i na zá­k l a d e ob javov a boli pr ih lásené n a ochranu.

Výhody vys tavovaného modelu in­formáci í s ú v ich úplnosti, jednodu­chosti a rýchlost i oboznámenia s a zá­u jemcov n a j m ä z v y s o k ý c h š k ô l s o špičkovými poznatkami s o v i e t s k e j ve­dy podľa vedných odborov a chro­nologických prehľadov.

Nový model informačného subsys­tému o českos lovenských a soviet­s k y c h objavoch b u d e záujemcom k dispozícii v Ústrednej knižnici a ŠIS Pr í rodovedecke j f a k u l t y a Matematic-ko-fyz iká lne j f a k u l t y UK v Mlynske j doline, pavilón F.

Po doplnení anotácií o n a j n o v š i e o b j a v y s a subsystém poskytne a j ostatným informačným s t redi skám na vysokých školách, vedeckým knižni­ciam, výskumným ústavom a praxi.

Pre š i r š i u vere jnosť s a r á t a s jed­ným súborom, ktorý bude k dispo­zícii v S lovenske j technicke j knižni­ci, odd. patentove j l i teratúry .

Prof. Ing. Anton Raško, CSc., Katedra ved. informácii a knihovedy FF UK A n d r e j Vanenkov, ved. OK a ŠIS Prlr. f a k u l t y a MFF UK

3

DRUŽBA KATEDIER HYGIENY

P r i a t e ľ s k á s p o l u p r á c a k a t e d i e r h y g i e n y L e k á r s k e j f a k u l t y Univerzity Komenského v B r a t i s l a v e a Univerzity Marti­n a Luthera v Hal le-Wittenbergu s a z a č a l a r o z v í j a ť v r o k u 1959, k e ď bola podpísaná v B r a t i s l a v e z m l u v a o v z á j o m n e j s p o l u p r á c i k a t e d i e r p r i pr í leži tost i 1. v ý r o č i a d r u ž b y univerz í t Martina Luthera Hal le-Wittenberg a Univerzity Ko­m e n s k é h o v B r a t i s l a v e .

O rozv inut ie družobných vzťahov s a obzvlášť zas lúži l i a k a d e m i k Mu­cha, v t e d a j š í v e d ú c i Katedry h y g i e n y LF UK, p r o f . Kukura, doc. Rosival a z Os tavu h y g i e n y v Halle p r o f . Ren­k e r , b ý v a l ý r iadi teľ Ostavu h y g i e n y , p r o f . Renkerová, p r o f . Grahneis, p r o f . Adam, prof . W e r n e r a d a l š í spo lupra­covnicí .

Prav ide lné s t r e t á v a n i e s a v e d ú c i c h preds tav i teľov oboch ús tavov, k t o r ý c h cieľom bola v ý m e n a in formáci í o vý­s ledkoch v ý s k u m u a - s k v a l i t ň o v a n í pe­d a g o g i c k é h o procesu, umožnilo inten­z í v n e j š i e a n g a ž o v a n i e s a n a ú s e k u p r e v e n t í v n e j medicíny.

Spoločné sympóziá , d o t e r a z ich bolo 10, p r i s p e l i k v ý m e n e odborných skú­senost í a k u ž š e j v z á j o m n e j spo luprá­ci, k p u b l i k a č n e j akt iv i te , a k o a j k p r o p a g á c i i n a š i c h v ý s l e d k o v . Podpo­r i l i š túdium, v ý s k u m i v ý c h o v u mla­dých pracovníkov . Od r o k u 1977, k e d s a k o n a l o VI. s p o l o č n é sympózium v Halle, badať v ý r a z n é ú s i l i e o s p o l o č n é v y p r a c o v a n i e r e f e r á t o v , p r e h ĺ b e n i e s p o l u p r á c e medzi h y g i e n i k m i a iný­mi odborníkmi — k l i n i k m i n a ú s e k u s o c i á l n e j medic íny. Táto n o v á f o r m a bola pr ínosom p r e d a l š i u odbornú činnosť pracovníkov . Umožnila skoor-dinovať p l á n y v ý s k u m n e j práce, pre­

d o v š e t k ý m v r i e š e n í ú lohy zinten z ívnenia v ý c h o v y m l a d e j g e n e r á c i e v prob lemat ike t v o r b y a o c h r a n y ži­votného p r o s t r e d i a s dôrazom n a ak­t ívnu účasť p r a c u j ú c i c h n a j e j rea l i­záci i . V ý s l e d k y p r á c e boli preroko­v a n é n a VIII. spoločnom sympóziu v Brat i s lave . Od t e j t o doby s a t r a d u j e v z á j o m n á koordinác ia v e d e c k o v ý s k u m n e j činnosti , in tenzívne j š ia vý­mena v e d e c k ý c h pracovníkov . Spolu­p r á c a k a t e d i e r h y g i e n y s p r i a t e l e n ý c h univerzí t j e t a k o u f o r m o u d r u ž o b n e j s p o l u p r á c e , k t o r á m á p e r s p e k t í v u ďa l š ieho ú s p e š n é h o r o z v o j a . Doc. MUDr. A n g e l i k a B a j u ž f k o v á , CSc.

P o s t a v e n i e a ú l o h y v e d ú c e h o u č i t e ľ a r o č n í k a

Poslanie u č i t e f a v s y s t e m a t i c k e j výchovno-vzde lávace j p rác i s o š tudentmi nemožno ničím nahradiť . Vidieť to na prác i vedúcich uči teľov ročníkov (VUR) a v e d ú c i c h uči teľov š t u d i j n ý c h s k u p í n ( V U S j . Vznik týchto f u n k c i í bol spo­j e n ý s o soc ia l i s t ickou p r e s t a v b o u v y s o k ý c h š k ô l a i c h n e z a s t u p i t e l n á ú loha s a z v ý r a z n i l a v s y s t é m e k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y . Zvýši l i s a n á r o k y n a harmo­n i c k é s p o j e n i e odborného a sve tonázorového pôsobenia, n a v y s v e t ľ o v a n i e vzá­j o m n e j súv i s los t i p r e d m e t o v a j avov, na pochopenie v ý z n a m u z í s k a n ý c h po­znatkov a teór ie p r e p r a k t i c k ú činnosť. Do popredia v y s t ú p i l a p o ž i a d a v k a roz­v o j a ko lekt ívneho m y s l e n i a a konania , ako a j a k t í v n y podie l n a s e b a v ý c h o v e pos lucháčov s dôrazom n a v ý c h o v n ú p r á c u v ŠD. Z á s a d n ý podnet k tomu d a l a „Správa s e k r e t a r i á t u ÜV KSČ zo 17. d e c e m b r a 1980 o po l i t ickovýchovne j p r á c i v š t u d e n t s k ý c h domovoch v ČSSR a n á v r h y n a j e j ď a l š i e s k v a l i t n e n i e " . So skúsenosťami, z í s k a n ý m i p r i rea l i zác i i k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y vedúcimi uči­teľmi p e d i a t r i c k ý c h r o č n í k o v LF UK v B r a t i s l a v e v r o k o c h 1983—1985 s o zv láš tnym z a m e r a n í m n a š t u d e n t s k é domovy, s a s v a m i podel í p r o d e k a n k a doc. MUDr. Marta Škoricová, CSc.

Postavenie VUR a VUS bolo zakot­v e n é v z á k o n e č. 39/1980 Zb. o vyso­k ý c h š k o l á c h a i c h h l a v n é ú lohy bol i konkre t izované v p r í s l u š n ý c h predpi­s o c h ( v y h l á š k a MŠ SSR č. 105/1980 Zb.). Práca VUR m u s í mať koordinač­ný c h a r a k t e r , a to v s ta ros t l i vos t i o kva l i tu výchovno-vzdelávacieho pro­c e s u z o s t r a n y v š e t k ý c h učiteľov pô­sobiacich v p r í s l u š n o m ročníku. VUR má mať uce lený p r e h ľ a d o o b s a h o v e j náplni p r e d m e t o v v y u č o v a n ý c h v roč­níku, z a b e z p e č u j e s y s t é m d e ľ b y p r á c e medzi jednot l ivými k a t e d r a m i , zúčast­ň u j e s a n a t v o r b e ročného š t u d i j n é h o p lánu, a k o a j r o z v r h u hodín pr í s luš­n é h o ročníka, čo s a zat iaf u n á s ne­s t a l o prav id lom.

V e ľ k é r e z e r v y po l i t ickovýchovne j p r á c e s a s k r ý v a j ú n a j m ä v s p o l u p r á ­c i VUR s vedúcimi kated ier , učiteľmi M-L f i l o z o f i e a os ta tnými učiteľmi.

Nie j e s p r á v n e , a k o n á m p o t v r d z u j e p r a x , a b y VUR s u p l o v a l ú lohy vedú­

c ich kated ier , p r o d e k a n o v a l e b o SZM. Dôležitou s t r á n k o u č innost i VUR a VUS j e s p o l u p r á c a s organizác iou SZM. Dobrou s p o l u p r á c o u možno ú č i n n e j š i e u s m e r ň o v a ť akt iv i tu v po­l i t i c k o v ý c h o v n e j p rác i SZM, v p l ý v a ť n a m e d z i ľ u d s k é vzťahy v s k u p i n e , v r o č n í k u a n a f a k u l t e .

Dôkazom pr ínosu t a k e j t o spoluprá­c e bola b e s e d a o v ý v o j i medziľud­s k ý c h vzťahov v podmienkach budo­v a n i a r o z v i n u t e j s o c i a l i s t i c k e j spoloč­nost i s p r o f . Brožíkom z FF UK v š k . r . 1983/84. Beseda s a s t r e t l a s mimo­r i a d n y m ohlasom a m a l a pozit ívny pedagogicko-psycholog ický dopad n a f o r m o v a n i e p r o f i l u a b s o l v e n t a LF UK.

Sys temat ická pol i t ickovýchovná prá­c a VUR u m o ž ň u j e v y h ľ a d á v a ť nada­n ý c h a t a l e n t o v a n ý c h š tudentov, cie-f a v e d o m e ich u s m e r ň o v a ť n a p r . v ŠVOČ a pr i r i e š e n í v ý s k u m n ý c h úloh k a t e d i e r a k l in ík .

DOsledné up la tňovanie z á v e r o v 8. zasadnut ia OV KSC a s e p t e m b r o v é h o z a s a d n u t i a 0 V KSS z r . 1983 k urých­lenému uplatňovaniu v ý s l e d k o v v e d y a techniky v p r a x i v y ž a d u j e a j od VUR d ô s l e d n e j š i e pr i s tupovať k úlo­h á m s v e t o n á z o r o v e j v ý c h o v y . Správ­n e v e d e c k y f o r m o v a n ý s v e t o n á z o r j e ukazovateľom soc iá lne j , a l e a j m r a v ­n e j v y s p e l o s t i a b s o l v e n t a l e k á r s k e j f a k u l t y .

Na b e s e d y o s v e t o n á z o r o v e j výcho­v e m l a d e j g e n e r á c i e , o pol i t ike Va­t i k á n u s m e zabezpeči l i e r u d o v a n ý c h odborníkov, l e k t o r o v OV KSS, pracov­níkov SAV a FF UK, k tor í d o k á z a l i k v a l i f i k o v a n e , z rozumiteľne a z a u j í m a v o odpovedať n a o t á z k y o politic­k ý c h zámeroch Vat ikánu, o cieľoch pápeža Jána Pavla II. Študenti pozi­t ívne hodnoti l i ich p r í n o s p r e š tú­dium marx i s t icko- leninske j f i lozof ie , a k o a j pri f o r m o v a n í komunis t ického sve tonázoru.

V ŠD Družba j e u b y t o v a n ý c h 640 š tudentov LF UK, s p o l u s o zahranič­nými š tudentmi Je ich v i a c a k o 800. Študentský domov pre to p o v a ž u j e m e za dôleži té p r o s t r e d i e p r e ú s p e š n ú rea l izác iu k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y s upevňovaním z á s a d kolekt iv izmu a soc ia l i s t ického spolunaž ívania .

V š k . r . 1984/85 s m e s l za ú č a s t i s k ú s e n ý c h lektorov znovu over i l i do pad po l i t ickovýchovne j p r á c e v SD, rea l izovane) f o r m o u b e s e d y s poslu­cháčmi k ak tuá lnym otázkam v o j n y a mieru, m i e r o v e j pol i t iky ZSSK a k r a j í n soc ia l i s t ického spoločens tva .

(Pokračovanie na s t r . 0 )

4

VIII. konferencia československých fyzikov

Tohtoročná VIII. k o n f e r e n c i a čs . f y z i k o v , v e n o v a n á 40. v ý r o č i u os lobodenia Českos lovenska Sovietskou ar­m á d o u s a k o n a l a v Brat i s lave . Je] uspor iadateľom bola z p o v e r e n i a FVS JČSMF a JSMF Matematicko-fyzikálna f a k u l t a UK.

Organizátor i k o n f e r e n c i e s i vy týč i l i d v a h l a v n é c ie le : zhodnotiť v ý s l e d k y f y z i k á l n e h o b á d a n i a v 7. päťročnici a s tanoviť s t r a t e g i c k é c i e l e v ý s k u m u v oblas t i f y z i k y v ČSSR n a 8. päťročný p lán. Organizačný v ý b o r n a č e l e s p r e d s e d o m SAV a k a d e m i k o m V. H a j k o m p r i p r a v i l p r e ú č a s t n í k o v k o n f e r e n c i e p r o g r a m tak, a b y im poskyto l čo n a j ú p l n e j š í p r e h l a d o s ú č a s n o m s t a v e f y z i k y a j e j p e r s p e k t í v a c h . Počas 5 dní odznelo 26 p r e d n á š o k a n a 13 sympóziách a ž 80 r e f e r á t o v o v ý s l e d k o c h bádania n a jednot l ivých f y z i k á l n y c h p r a c o v i s k á c h . Súčasťou konfe­r e n c i e bola prezentác ia or ig iná lnych v ý s l e d k o v n a vý­v e s k á c h a d i s k u s i a s i c h autormi . Bezmála 600 f y z i k o v

z c e l e j n a š e j v las t i malo t a k t o možnosť vy tvor i ť s i pred­s t a v u o rozsahu i ú rovni f y z i k á l n e h o v ý s k u m u v ČSSR.

Na s lávnos tnom otvorení k o n f e r e n c i e v Dome ROH s a zúčas tn i la s t r a n í c k a d e l e g á c i a v e d e n á Členom Pred­sedníc tva OV KSS a vedúcim t a j o m n í k o m MV KSS v Bra­t i s l a v e Gejzom Šlapkom. Za prí tomnosti v e d ú c e h o od­delenia CV KSS Ivana Li tva ja p r i j a l d e l e g á c i u česko­s l o v e n s k ý c h fyz ikov, k t o r ú v iedol a k a d e m i k V. Hajko. t a j o m n í k ÜV KSS Ľudovít Pezlár .

V rezolúci i , p r i j a t e j na záverečnom zasadnut í , účast­níci k o n f e r e n c i e vys lov i l i odhodlanie urobiť v š e t k o p r e nap lnenie j e j ú s t r e d n é h o h e s l a : Fyzika — z á k l a d ve-decko-technického rozvo ja .

RNDr. J u r a j Šebesta, CSc., Kateda t e o r e t i c k e j f y z i k y MFF UK

ншнтшшмишшшппнниттму :miimfii{iiHiiiimiimniii!i!iiiiiiii!!iiiiiiti;ui:iiiiiiiiiiii!iiiiiiiii!ii!ii!!!!;ii;:;i::,

:;:i iiwiíh'í:' ;

IMPULZY ROZVOJA NOVEJ AKTIVITY A INICIATÍVY (Dokončenie zo s t r . 1 )

v u UK, s v ý r a z n e j š o u or ientáciou na p r u ž n e j š i e r i e š e n i e n a l i e h a v ý c h úloh p r a x e . Rad k o n k r é t n y c h v ý s l e d k o v ich v ý s k u m u n a š i e l u p l a t n e n i e v pet rochemickom pr iemys le , v poľnohospodárs tve , v z lepšovaní ž ivotného p r o s t r e d i a atď. Spomeňme a s p o ň d v a z nich. V s p o l u p r á c i s o Štát­n y m v ý b o r o m p r e m i e r o v é využ i t ie j a d r o v e j e n e r g i e v ZSSR s a v p r a x i o v e r u j e e x t r a k č n ý s y s t é m l i k v i d á c i e v y s o k o a k t í v n e h o o d p a d u z j a d r o v ý c h e l e k t r á r n í . Pro­s t redníc tvom PZO Polytechna odovzdal i Medzinárodnej a g e n t ú r e p r e a t ó m o v ú e n e r g i u v o Viedni v ý s l e d k y , tý­k a j ú c e s a p e r t r a k c i e u r á n u a jeho š t i e p n y c h produktov . N e m e n e j z á v a ž n é ú l o h y ich č a k a j ú v 8. päťročnici . Napr. Katedra a n o r g a n i c k e j c h é m i e b u d e koordinačným pra­c o v i s k o m h l a v n e j ú lohy „Transport a i n a k t i v á c i a lá tok zneč i sťu júc ich p ô d u " . Biochemický ú s t a v a Katedra bio­c h é m i e b u d ú r ie š i ť 2 č i a s t k o v é ú l o h y š t á t n e h o p l á n u z a m e r a n é h o n a r e a l i z á c i u d o k u m e n t u Predsedníctva ÚV KSS z r o k u 1972 „Možnosti r o z v o j a p r í r o d n ý c h v i e d n a S l o v e n s k u do r . 2000 v ob las t i g e n e t i k y " .

Načrt l i s m e l e n n iekoľko úloh zo v š e s t r a n n é h o hod­notenia č innost i komunis tov ZO KSS č. 1 Prírodovedec­k e j f a k u l t y UK. Každá z nich j e odrazom h l b o k e j , kr i­t i c k e j a n a l ý z y a j a s n é h o vedomia p o t r e b y znásobovania pr ínosu k a ž d é h o v y s o k o š k o l s k é h o uč i teľa a v e d c a p r e socia l izmus.

s u r .

•

V ý r o č n á č l e n s k á schôdza ZO KSS č. 3 na Fi lozof icke j f a k u l t e UK s a u s k u t o č n i l a 21. o k t ó b r a 1985. Už j e j n ie k o ľ k o m e s a č n á p r í p r a v a bola z a m e r a n á t a k , a b y pod­niet i la d a l š i u ak t iv izác iu v n ú t r o s t r a n í c k e h o života, upev­ňovanie s t r a n í c k e h o v p l y v u n a v š e t k ý c h p r a c o v i s k á c h a s k v a l i t ň o v a n i e ich činnost i . A t a k a j s a m o t n é v ý r o č n é rokovanie, k t o r é s a vyznačova lo kr i t ickou náročnosťou dokumentova lo ús i l i e c e l e j o r g a n i z á c i e zvýš iť účinnosť p r á c e n a n a j d ô l e ž i t e j š í c h ú s e k o c h činnost i — ideologic­kom, p e d a g o g i c k o m a v e d e c k o v ý s k u m n o m .

Katedry v pôsobnost i z á k l a d n e j o r g a n i z á c i e s t r a n y v y ­c h o v á v a j ú budúcich f i l o l ó g o v a žurnal i s tov, a pre to po­

p r e d n é mies to v č innost i v ý b o r u , s t r a n í c k y c h s k u p í n i j ednot l ivých komunis tov z a u j í m a ideologická a poli-t ickovýchovná p r á c a . Trend z v y š o v a n i a j e j účinnost i a k v a l i t y n a s t ú p e n ý v s t ran íckom vzde lávaní , komunist ic­k e j a s v e t o n á z o r o v e j výchove, v polit ickom v z d e l á v a n í SZM i v r á m c i teore t ických s e m i n á r o v na k a t e d r á c h t r e b a udržať.

Vo v ý r o č n e j s p r á v e v ý b o r u ZO s a u v á d z a , a d i s k u s i a n a v ý r o č n e j p l e n á r k e to potvrdi la , ž e v p e d a g o g i c k e j ob las t i t r e b a e š t e dorieš iť n i e k t o r é problémy, s ú v i s i a c e s obsahovou p r e s t a v b o u v y s o k o š k o l s k é h o š túdia , n a p r . organizác iu š t á t n y c h z á v e r e č n ý c h a r igoróznych s k ú š o k a d a l e j skva l i tn i ť rea l izác iu odborných p r a x i š tudentov . V y š š í m n á r o k o m m u s í zodpovedať a j ich spoločensko-poli t ická p r a x .

Za jeden z n a j d ô l e ž i t e j š í c h a s p e k t o v v e d e c k o v ý s k u m ­n e j č innost i v podmienkach ZO KSS č. 3 v ý r o č n á schô­dza označi la p r e p o j e n i e v e d y s p e d a g o g i c k o u p r a x o u . V e d e c k á t v o r b a učiteľov f i lo log ických odborov a žurna­l i s t iky m á pr i sp ieť k r o z v o j u d a n é h o v e d n é h o o d b o r u a n a d r u h e j s t r a n e s a m a j ú j e j v ý s l e d k y b e z p r o s t r e d n e využ ívať v o v las tnom pedagog ickom procese, a t a k na­pĺňať a j s t á l e a k t u á l n u tendenciu zdokonaľovania obsa­h o v e j p r e s t a v b y š túdia . Nastolená p o ž i a d a v k a p r e k o n á nia psychológ ie pr iemernos t i s m e r u j e k z v ý š e n i u v e d e c k e j autor i ty c e l e j f a k u l t y , j ednot l ivých uči teľov a k pri­pravenost i a b s o l v e n t o v n a n á r o č n e j š i u v e d e c k ú p r a x .

V ž i v e j d i s k u s i i s a p r e r o k o v a l i o t á z k y p e r s p e k t í v n e h o budovania pracovísk, n á v r h y na o t v o r e n i e nových spo­ločensky ž iadúcich š t u d i j n ý c h odborov a kombináci í , k r i t icky s a d i s k u t o v a l o o metódach a f o r m á c h poiíticko-v ý c h o v n e j p r á c e v š t u d e n t s k o m domove. Z d i s k u s i e vv-plynula p o ž i a d a v k a v y k o r e n i ť a k é k o ľ v e k p r e j a v y form.i l izmu z práce, n a j m ä s o š tudentmi a uviesť v ž d y d o s u ladu s lová a činy.

Uznesenie p r i j a t é v ý r o č n o u č l e n s k o u schôdzou ZO KSS č. 3 n a FF UK s m e r u j e k sp lneniu náročných ú 'oh 15. z a s a d a n i a ÚV KSČ i tých. k t o r é p r e ce lú na>u spoloč nosť v y p l y n ú z r o k o v a n i a XVII. z j a z d u s t r a n y .

Jozef V a t r á l . p r e d s e d a ZO KSS č . 3 na FF UK

NOVÉ S M E R Y VO V Ý U Č B E MIKROBIOLÓGIE A IMUNOLÓGIE Katedra mikrobiológie a imunológ ie n a L e k á r s k e j f a ­

k u l t e UK k l a d i e v p r e d n á š k a c h h l a v n ý d ô r a z n a pocho­penie pôsobenia mikróbov v m a k r o o r g a n i z m e a n a cvi­čeniach p r e v a ž n e n a p r a k t i c k ý v ý z n a m mikrobiologické­ho v y š e t r e n i a p r e d iagnos t iku, t e r a p i u i p revenciu ocho­rení, spôsobených baktér iami, v í rusmi , hubami a p a r a ­zitmi. Obsahová p r e s t a v b a pr in ies la m n o h é n o v é a spek­ty, k toré k a t e d r a u p l a t ň u j e v o v ý u č b e . Do popredia s a d o s t á v a j ú mnohé problémy, m e n e j z n á m e d r u h y mikró­bov a k o pôvodcovia ochorení . V ď a k a s p r á v n e j preven­ci i a v h o d n e j l i ečbe n i e s ú u ž ep idémie n a p r . t ý f u , d i f té-r i e attl. O b j a v u j ú s a v š a k m i k r o o r g a n i z m y (tzv. opor-tuni s t ické p a t o g é n y ) , p r e k t o r é v h o d n ý m host i teľom s ú iba l u d i a s o zníženou imunitou. Niektoré s a š í r i a h lav­n e v nemocničnom pros t red í . Úspešná l iečba v y ž a d u j e poznať n ie len baktér ie , a l e a j imunitný p r o f i l pacien­tov. Potreba v ý u č b y l e k á r s k e j imunológ ie t e d a l o g i c k y n a d v ä z u j e n a v ý u č b u v š e o b e c n e j a š p e c i á l n e j mikrobio­lóg ie a v y p l ý v a z o z n á m e j skutočnost i , že o v z n i k u ocho­renia, j e h o pr iebehu, r o z h o d u j ú nie len mikroorganizmy, a l e a j obranyschopnosť č l o v e k a . Imunológia s a v š a k roz­r a s t á ď a l e j . Zistilo s a , ž e e x i s t u j ú v r o d e n é a z í s k a n é d e f e k t y imunity, s p r e v á d z a n é o p a k o v a n ý m i in fekc iami . Klas ickým pr ík ladom j e r e u m a t i c k á horúčka, a l e r g i c k é ochorenia, n á d o r o v é c h o r o b y buniek imunitného sys té­mu, imunogenet ika a t r a n s p l a n t a č n á imunológia ; toto s ú h l a v n é problémy m o d e r n e j imunológie, k t o r ú j e po­t r e b n é v y u č o v a ť t a k , a b y n a š i a b s o l v e n t i s v o j e vedo­mosti mohl i u ž v p r a x i uplatňovať .

Pôsobnosť k a t e d r y s a r o z š í r i l a i n a u r č i t é s m e r y š tú­dia n a P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e . V r á m c i š t u d i j n é h o od­boru mikrobio lóg ia u ž v i a c a k o 10 r o k o v v y u č o v a l a k a t e d r a jeden s e m e s t e r l e k á r s k u mikrobio lóg iu a imu­nológiu. Vzhľadom n a to, ž e oba t ieto o d b o r y s a roz­r á s t l i a m a j ú u ž v mnohom odl i šnú náplň, z a č a l a s a

imunológia v y u č o v a ť s a m o s t a t n e jeden s e m e s t e r u le­k á r s k a mikrobio lóg ia v ď a l š o m s e m e s t r i . Poslucháči budú t a k t o p r i p r a v e n í p r e špec ia l i zovanú p r á c u v mikrobio­l o g i c k ý c h a l e b o imunolog ických laboratór iách. Okrem toho z á k l a d n á imunológia s a v y u č u j e i n a o d b o r e v i r o lógia, f y z i o l ó g i a ras t l ín a ž ivočíchov a cytológia .

V os ta tných rokoch a k o v ý s l e d o k ú z k e j s p o l u p r á c e chemikov a imunológov vznikol nový odbor imuno-chémia, k t o r á v y s v e t ľ u j e pr iebeh imunolog ických dianí v o r g a n i z m e a v y p r a c o v a l a m n o h é c i t l ivé l a b o r a t ó r n e metódy. V ý u č b a s a r e a l i z u j e u ž š t v r t ý rok, a to v r á m c i š t ú d i a odboru biochémia.

Celkom od z á k l a d o v bolo p o t r e b n é pr iprav iť náp lň p r e d n á š o k a p r a k t i c k ý c h cvičenf z imunogenet iky na jeden s e m e s t e r p r e pos lucháčov odboru humánna a ži voč í šna g e n e t i k a . Poznatky o g e n e t i c k e j determináci i imunitných mechanizmov s ú e š t e mladé. Každý rok v š a k p r i b ú d a j ú n o v é a n a š o u s n a h o u je t ieto „nov inky" ihneď odovzdať n a š i m mladým genet ikom, ktor í tento odbor n a P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e š t u d u j ú .

V ý u č b a mikrobio lóg ie a imunológie je veľmi náročná. V y ž a d u j e od p e d a g ó g o v k a t e d r y n e u s t á l e š túdium Ute r a t ú r y . Explozívne p r i b ú d a j ú poznatky, o b j a s ň u j ú c e p r i e beh i n f e k č n ý c h ochorení a imunitných mechanizmov. Mnohé poznatky v š a k z í s k a v a m e v pr iebehu v l a s t n e j v d e c k o v ý s k u m n e j p r á c e v ob las t i pr i rodzene] imunity, imunopatológie, t r a n s p l a n t a č n c j imunológie a Imuno g e n e t i k y . Náplň v ý u č b y j e pre to potrebné neustál i ' pri spôsobovať a k t u á l n e m u s t a v u poznatkov o d a n e j pro lemat ike.

Doc. MUDr. D Kntulová, CSc.. Don , MUDr. Z. Stnr i ia CSc

> » W V ^ / W V \ ^ W W V W V i ^ V W W W W > / V 4 ^ / V » / V / W W W W S / V > ^ V W 4 ^ / V W W % ^ V W

Postavenie a úlohy vedúceho učiteľa ročníka (Pokračovanie z o 4. s t r . )

Na b e s e d e s a zúčastni l i a j funkc ioná­r i n a č e l e s d e k a n o m f a k u l t y , f u n k ­c ionár i CZV KSS, uči te l ia z k a t e d i e r a kab inetu M-L. B e s e d a potvrdi la , ž e š tudent i n e s l e d u j ú z o s t r u j ú c u s a me­dzinárodnú s i tuáciu len a k o pas ívn i pozorovate l ia . V ä č š i n a š t u d e n t o v s p r á v n e c h á p e pods ta tu prob lémov s ú č a s n é h o pol i t ického v ý v o j a v o sve­t e a v y j a d r u j e s ú h l a s a podporu mie­rovým iniciat ívam soc ia l i s t ických k r a ­j ín n a č e l e s o Sovietskym zväzom. Študenti n e s ú h l a s i a s Reaganovou po­lit ikou n e u s t á l e h o z b r o j e n i a a prí­p r a v y hv iezdnych v o j e n . Zvlášť u š tu­dentov — mužov s a p r e j a v i l z á u j e m o vojensko-pol i t ické, t echnické a tak-t icko-strategické c h a r a k t e r i s t i k y ra­ketového s y s t é m u na oboch s t r a n á c h . Študenti p r e j a v u j ú z n e p o k o j e n i e n a d koncentráciou r a k e t o v ý c h zbraní v t e s n e j b l ízkost i n á š h o územia, a k o a j nad možnosťou ich n á h o d n é h o zne­užitia k rozpútaniu j a d r o v é h o kon­f l i k t u v Európe. Zdôrazňovali , ž e úlo­hou budúcich l e k á r o v j e ľ u d s k ý ži­vot chrániť a nedopust iť j e h o zniče­nie.

Výchova k p r o l e t á r s k e m u interna­cional izmu a soc ia l i s t ickému v las te­nectvu j e t r v a l ý m , v e d e c k y zdôvod­neným pôsobením n a p o s l u c h á č a po č a s v y s o k o š k o l s k é h o š túdia . Konkrét­n a p r i p r a v e n o s ť a b s o l v e n t a k v ý k o n u s v o j h o povolania v y ž a d u j e a j kon­k r é t n u p r i p r a v e n o s ť k p r e s a d z o v a n i u pr incípov p r o l e t á r s k e h o internaciona­lizmu a socia l i s t ického v l a s t e n e c t v a v prax i .

Hľadali s m e vhodnú f o r m u interna­c i o n á l n e j v ý c h o v y v ŠD. Už t r i k r á t s m e v ŠD f o r m o u s l á v n o s t n e j akadé­mie os láv i l i v ý r o č i e VOSR a Mesiac ČSSP. Súčasťou p r o g r a m u bol s láv­nostný r e f e r á t a hodnotný k u l t ú r n y p r o g r a m , k t o r ý pr iprav i l i pos lucháči . Na s l á v n o s t n é a k a d é m i e s m e pozýva­li host í z Generálneho konzulátu ZSSR a zás tupcov zo S lovenského ús t redné­ho v ý b o r u ZCSSP. Tieto p o d u j a t i a s a s ta l i v ŠD u ž tradičnou s bohatou účasťou pos lucháčov a j učiteľov.

K ďa l š iemu s k v a l i t n e n i u komunis­t i c k e j v ý c h o v y i s te p r i s p e j ú n a š e s k ú

senost i z p lánovania k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y a k o d lhodobého a neustá le­ho procesu. Jednostranné c h á p a n i e k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y s k r ý v a v s e b e nebezpečenstvo, k t o r é s a môže p r e javiť, a v praxi s a n iekedy a j pre ja­v u j e , v šab lónovi tos t l a f o r m a l i z m e v ý c h o v n e j práce, v paušá lnom prístu­pe, v neschopnost i p r e s k ú m a ť a zvo­liť s i n a j e f e k t í v n e j š i e p r o s t r i e d k y .

j ednot l ivé z ložky k o m u n i s t i c k e j vý c h o v y s a p r e l í n a j ú c e l ý m obsahom p r á c e v o vyučovaní a v m i m o š k o l s k e j činnosti . Ak v š a k h o v o r í m e o kom plexnost i v p l y v u k o m u n i s t i c k e j výcho­v y na mládež, t r e b a pripomenúť, ž e v ý z n a m n é p o s t a v e n i e má i rodina, š k o l a , s p o l o č e n s k é organizác ie , ко lektiv, š t u d i j n á s k u p i n a , š t u d e n t s k ý domov, k a m a r á t i a c e l ý r a d ďal š ích činiteľov. Neustálo t reba zdôrazňovať učiteľom, ž e f a k u l t a a k o g a r a n t so­c i a l i s t i c k e j v ý c h o v y musí zabezpečo­v a ť rozhodujúc i vp lyv , a b y v y t v á r a l a opt imálne p r e d p o k l a d y p r e účinné a k o m p l e x n é pôsobenie k o m u n i s t i c k e j výchovy .

6

Z činnosti spoločenských organizácií

ODBORÁRI ROKOVALI

V a t m o s f é r e z v ý š e n e j pracovne] iniciatívy, vyplýva­j ú c e j z náročných úloh úspešného zavŕšenia s iedmeho päťročného plánu a p r í p r a v na XVII. z jazd KSC, s a zišl i de legát i ROH n a celouniverzi tnej konferenci i . V s p r á v e o činnosti predseda UOR prof . JUDr. Pavol Dojčák, DrSc. zdôraznil, ž e s n a h a Univerzitnej odborove j r a d y s a sú­s t r e ď u j e n a podnietenie v ý r a z n e j š e j p racovne j iniciatívy a akt iv i ty každého člena ROH n a Univerzite Komenské­ho. Vyzdvihol pozitívne výs ledky, k toré dosiahla UOR od pos ledne j konferencie v o f e b r u á r i tohto roku. Zakti­vizovala s a činnosť komisií a spolupráca s o závodnými výbormi ROH a štátnou s p r á v o u RUK. UOR vypracovala v iaceré s tanoviská k s p r á v a m k výs ledkom plnenia plá­nov, n a j m ä kádrového, personálneho a sociálneho roz­vo ja , zdravotnícke j a r e k r e a č n e j starostl ivosti , a k o a j problémom h o s p o d á r s k e j činnosti, materiálnotechnické-ho a ekonomického zabezpečovania pracovných podmie­nok na univerzite. Pozitívne s a hodnotilo záväzkové hnu­tie na počesť 40. výročia SNP, ktorým odborár i reago­val i n a výzvu Mestského v ý b o r u KSS. Delegáti boli na konferenci i oboznámení s plnením úloh ko lekt ívne j zmlu­v y n a r o k 1985 a zásadami rozvoja p r a ž s k e j iniciatívy. V diskus i i s a zameral i na problémy pracovného a ži­votného prostredia, rozvoja vynálezcovstva a zlepšova-teľstva a rozvoja záväzkového hnutia.

Sur.

ŠPORTOM K ZDRAVIO

Bolo to v r o k u 1980, keď s a ziš l i oduševnel í organi­zátori a cvičitel ia s p r v ý m i nesmelými krokmi, a b y za čal i propagovať a real izovať r e k r e a č n ú te lesnú výcho­v u v te lovýchovne j jednote.

Veľkú zás luhu na založení odboru ZRTV pr i TJ Slávia UK m a l d e k a n f a k u l t y prof. PhDr. j . Hrčka, CSc. Stál pr i ko l í ske c e l e j práce, pr i zrode výboru a v ý b e r e od­dielov. Za v ý d a t n e j pomoci katedier teórie a didakt iky lyžovania, gymnast iky, pedagog iky a teór ie š k o l s k e j TV a j e j vedúcich súdruhov doc. PhDr. M. Zálesáka, CSc., doc. PhDr. X. Rovnej, CSc. a prof . PhDr. F. Sýkoru, DrSc., s a odbor ZRTV mater iá lne a kádrovo dobudovává.

Z r o k a n a rok zvyšova l s a počet členov z pôvodných 101 d n e s u ž m á m e 243 členov, z a š k o ľ u j e m e do t a j o v dobrovoľnej cv ič i teľske j p r á c e budúcich adeptov rek­reačného športu. Naše oddiely z d r a v o t n e j t e l e s n e j vý­chovy s a s ta l i známymi a vyhľadávanými cvičencami z c e l e j Brat is lavy.

Odbor ZRTV dokázal za p á r rokov z ískať titul „Vzor­ný odbor III. s t u p ň a " a „Vzorný kolekt ív mládeže". Na práci s a podieľali súdruhovia Labudová, Rovná, Mede-ková, Vajcziková, Kasa, Talaš, Decker, Pischová, Sojá-ková, Motajová, Hrdina, Matis, Kosorín. Dokázali v skrom ných podmienkach naplniť túžby cvičencov v š e t k ý c h ve­kových kategór i í (od 6 do 65 rokov) , rôznych profes i í a inštitúcií, akými boli a s ú napr. pracovníčky Polikli n iky Šmidkeho, SZZ obvodu Brat is lava I., ROH pr i FTVŠ, zamestnanci Zdravoprojekty, Univerzity Komenského, Výskumného vodohospodárskeho ústavu, ZS Lamač, Gym­názium Bilíkova a pod. Všetkými akciami s m e s a sna

žili podporovať rezolúciu VI. z jazdu ČSZTV o ďalšom prehlbovaní spolupráce medzi zložkami Národného frontu, o ďalšom zvyšovaní zdatnosti mládeže a pracu­júcich.

Telovýchovná a športová činnosť odboru ZRTV s a v súčasnost i or ientu je n a prácu v oddieloch: rehabil i­tačného plávania, pohybove j výchovy žien, aerobicu, z d r a v o t n e j TV, kondične j gymnast iky, športovo-rekreač-n e j činnosti a odboru tur is t iky. Naši cvičenci a cviči­telia s a zapoj i l i do špor tove j čast i spar takiádnych akcií .

Privítame medzi nami každého, kto má r á d pohyb, chce odovzdať s v o j e skúsenost i druhým, c h c e užitočne naplniť s v o j voľný čas .

Doc. PhDr. Jela Labudová, CSc., predsedníčka odboru ZRTV

B R A N N Ý DEŇ ш&иааятиеи.

Komisia pre jednotný sys tém b r a n n e j výchovy LF UK pod zášt i tou dekana prof . MUDr. Antona Molnára, DrSc. uspor iadala koncom septembra branný deň n a Pezin­s k e j Babe. Gestorom podujat ia bola ZO Zväzarmu LF UK v Brat is lave. Branný deň s a konal n a počesť 41. výro­čia SNP v rámci Týždňa b r a n n e j akt iv i ty a Dňa česko­s lovenske j ľudove j a rmády.

Víťazmi s a s ta l i v brannom preteku v kategór i i žien Alica Popovičová, v kategór i i mužov Milan Mrázek, v ho­de granátom n a diaľku Katarína Farkašová. Milan Mrá­zek, v hode granátom n a cieľ Dana Fačkovcová a MUDr. Fedor Simko. V s t re leckom t ro jbo j i zvíťazili d ružs tvá : MUDr. Vanda Výrosteková, Katarína Farkašová, Viera Kadnárová, Ján Tomášek, Ing. Lukáč Halták. CSc., Ju­r a j Rado. Po celkovom zhodnotení zvíťazilo družstvo čle­nov Katedry epidemiológie MUDr. Jana Jareková. MUDr. Vanda Výrosteková, Margita Škultétyová, Annamarie Talclová.

Víťazi boli odmenení vecnými darmi.

Doc. MUDr. Igor Béder. CSc.. predseda ZO Zväzarmu LF UK

M W.

7

Srdečne blahoželáme v š e t k ý m učiteľom a pracovníkom Univerzity Komenské­ho, ktor í s a v mesiacoch n o v e m b e r a d e c e m b e r 1985 do žili významných ž ivotných jubi le í :

@ Rektorát UK a ce louniverz i tné ú s t a v y — Jozef Va­něk, Rozália Nociarová, Jana Dziaková, Júlia Her-mayová, Emil Bilčík, Ing. Ľudmila Mit terhauserová, CSc., Katar ína Meszárošová, Vincent Halási, Ladis lav Novák, Miroslav Uher, PhDr. Vi lma V á c l a v í k o v é , Ti­bor Smatušík, CSc., Etela Gordová, Anna Pappová,

ф Fakulta te lesnej vý c h o v y a š p o r t u UK — MUDr. Jar­m i l a Motajová, CSc., doc. PhDr. F r a n t i š e k Korček, CSc., doc. PhDr. Július Ziškay, CSc.,

© Farmaceut ická f a k u l t a UK — doc. DrPH. PhMr. Zora Gruntová, CSc., Ing. Oľga Š v a j l e n o v á , CSc., Jitka Vi­lémové,

ф Filozofická f a k u l t a UK — doc. PhDr. Teodora Kuklin-ková, CSc., doc. PhDr. Jozef Novák, CSc., p r o f . PhDr. Vladimír Brožík, DrSc., PhDr. Jozef Prokop,

© L e k á r s k a f a k u l t a UK B r a t i s l a v a — p r o f . MUDr. Mi­k u l á š Ondre j ička, doc. MUDr. V l a d i m í r Kasanický. MUDr. Ružena Belicayová, Ing. Alžbeta Németyová, Eva Oscitá, JUDr. Emil Bumbál, MUDr. Mária Osval dová. CSc., MUDr. Imrich Svitok,

ф Lekárska f a k u l t a UK Martin — doc. Ing. V i e r a Mé-zešová, CSc.,

ф Pedagogická f a k u l t a UK Trnava — Helena Zigová, Ing. Karo l Brnká, CSc.. Mária Paluchová, PhDr. Ivan Bajo, CSc.,

9 Pr í rodovedecká f a k u l t a UK — p r o f . RNDr. Oliver Ba š o v s k ý , DrSc., doc. RNDr. E d u a r d Gyepes, CSc., Mária Magyar icsová,

ф Matematicko-fyzikálna f a k u l t a UK — doc. RNDr. Ján Čižmár, CSc., RNDr. Pavol Sulek, CSc., Oto Rais, Ján Z á š k v a r a .

Zaslúži la uč i te ľka doc. PhDr. V a l é r i a Betáková, CSc., d lhoročná č l e n k a Katedry s l o v e n s k é h o j a z y k a a l i tera­t ú r y P e d a g o g i c k e j f a k u l t y UK v T r n a v e s a doži la význam­n é h o ž ivotného Jubilea. Pri t e j t o pr í lež i tost i k o n a l a s a 9. ok tóbra n a pôde f a k u l t y k o n f e r e n c i a o inovačných t rendoch v o v y u č o v a n í s l o v e n s k é h o j a z y k a a l i t e r a t ú r y n a z á k l a d n ý c h a s t r e d n ý c h š k o l á c h . Hlavný r e f e r á t pred­nies la jub i lantka, s k o r e f e r á t m i v y s t ú p i l i č lenovia ka­t e d r y . Na v ý s t a v e knižných p r á c o s l á v e n k y n e s a účast níci k o n f e r e n c i e — š k o l s k í pracovníc i zo Západosloven­s k é h o k r a j a a š tudent i oboznámili s j o j bohatou vedec­k o u a publ ikačnou činnosťou.

Publikácie vydané Univerzitou Komenského

v októbri 1985

S K R i P T A

V u p l y n u l ý c h dňoch s a doži la v ý z n a m n é h o život­ného jubi lea, 55 r o k o v doc. PhDr. Teodora Kuk-l inková, CSc., v e d ú c a Ka­t e d r y e s t e t i k y a v i e d o umení F i lozof icke j f a k u l ­ty UK.

Jubi lantka del í s v o j č a s a e n e r g i u medzi mnoho f u n k ­cií a k o na p ô d e univerz i ty , t a k i mimo n e j . Viac rokov v e d i e l e k t o r s k ú s k u p i n u K u l t ú r n e j pol i t iky MV KSS v Brat i s lave, j e jednou z n a j a k t í v n e j š í c h č lenov lek torské­h o z b o r u OV KSS, bola p o d p r e d s e d n í č k o u CSV KSS UK a a j č lenkou r e d a k č n e j r a d y n á š h o časopisu .

Doc. Kukl inkovú pozná n ie len odborná obec, a l e i ve­r e j n o s ť z mnohých v e d e c k ý c h š túdi í a p o p u l á r n y c h člán­kov o a k t u á l n y c h problémoch e s t e t i k y a u m e l e c k e j pra­xe. Dodnes podnetná a i n š p i r u j ú c a j e a j j e j habi l i tačná práca , k torá v y š l a knižne „Hľadanie m e r a d i e l estetic­k e j hodnoty" . Počas 25-ročného pôsobenia n a univerz i te v y c h o v a l a mnohých š tudentov, v e d e c k ý c h pracovníkov, ktor í s i váž ia j e j pr í s tup, vždy pr incipiá lny, v y z n a č u j ú c i s a poli t ickou s k ú s e n o s ť o u a odbornou erudíc iou.

NAŠA UNIVERZITA, s p r a v o d a j U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e , n o s i t e l k y Radu r e p u b l i k y Щ V y d á v a : R e k t o r á t UK a CZV KSS UK ф A d r r s a : Š a f á r i k o v o n á m . č . 8, 885 45 B r a t i s l a v a # T e l e f ó n : 535 81, 580 41, k l a p k a 328 ф P r e d s e d n í č k a r e d a k č n e j r a d y : D o c . P h D r .

m i B a j z . k u v á , e s e . , p r o r e k t o r k a UK ф V ed ú c a r e d a k t o r k a : I n g . A d r i a n a s u r c v i a k o v á ф G ra f i c k á ú p r a v a : D á r i n a P ô l d e S o v á Ф Tlač : s t r e d n é o d b o r n é u č i l i š t e p o l y g r a f i c k é , R a č i a n s k a 90, Ľ r í r l a v a ф U z á v i e r k a 25 k a ž d é h o m e s i a c a .

L e k á r s k a f a k u l t a Bra t i s lava Beniak M. a kol . : V y b r a n é kap i to ly zo sociál­n e h o l e k á r s t v a 13,— Nádvorník P.: N e u r o c h i r u r g i a p r e pedia t rov a s tomatológov 3,10

F a r m a c e u t i c k á f a k u l t a M a j t á s J., Mušková M.: Počítače a programo­v a n i e 12,—

P r á v n i c k á f a k u l t a Tóthová K. a kol. : V y b r a n é p r o b l é m y p r á v a ži­votného p r o s t r e d i a 9,50

Fi lozof ická f a k u l t a Trebat ická H.: Gramatické cv ičenia z angl ič­t iny 6.50 Sl imák I.: Teória l i t e r a t ú r y . V y b r a n é texty k p r e d n á š k a m a s e m i n á r o m 8,50 S lovák J.: Metódy t e l e v í z n e j a f i l m o v e j tvor­b y II. 3,90

Pr í rodovedecká f a k u l t a B a š o v s k ý O., Mládek J.: Geograf ia o b y v a t e ľ s t v a a s íd ie l 18,— Sivák M.: A n o r g a n i c k é p o l y m é r y 6 , —

Matematicko-fyzikálna f a k u l t a Povinec P. a kol.: Ap l ikovaná Jadrová f y z i k a 12,50

Pedagogická f a k u l t a Lechtá V.: Logopédia IV. Rozví janie reč i

Katedra jazykov Mikuška L.: Pr í ručka r u s k é h o jazyka p r e štu­dentov P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y UK a Mate m a t i c k o - f y z i k á l n e j f a k u l t y UK 11,50

Z B O R N Í K Y

Folla Facul ta t i s Medicae Supplementum 1985 Folia Medica Martiniana XI

•4,

8