Medzinárodné humanitné a vojnové právo

Medzinárodné Medzinárodné humanitné a vojnové humanitné a vojnové

právoprávo

Ing. Zdenko Zaťko

Personálny úradLiptovský Mikuláš

Oddelenie metodiky výchovy a kultúry



„ Keď rinčia zbrane, právo mlčí...“

Marcus Tullius Cicero( 3. 1. 106 pred Kr. – 7. 12. 43

pred Kr. )



Cieľ prednášky:

- Objasniť základné pojmy z oblasti humanitárneho a vojnového práva

- Povzbudiť záujem o hlbšie štúdium tejto problematiky

Osnova:

1.Počiatky medzinárodného práva

2.Medzinárodné humanitné a vojnové právo

3.Ochrana obetí ozbrojených konfliktov

4.Právo ozbrojeného konfliktu

5.Postihnutie zločincov proti mieru

Záver



Počiatky medzinárodného práva s dôrazom na vojnové právo -

starovekstarovekMezopotámia: Mezopotámia:

existencia textov s nespornými prvkami medzinárodného

práva dokazujú snahu riešiť vzájomné vzťahy inou cestou

než vojnou (3100 p. n. l. – spor mestských štátov Lagaš a

Umma o územie vyriešili s pomocou prostredníkavyriešili s pomocou prostredníka)

riešenie sporov väčšinou vojenskou cestou,

diplomacia

nastupuje až po neúspešných mocenských pokusoch

uzatvorenie spojeneckej zmluvy uzatvorenie spojeneckej zmluvy medzi babylonským

vladárom a panovníkom štátu Elam (2260 p. n. l. –

hlinená tabuľka)

Počiatky medzinárodného práva

tvrdo postupovali voči vyvolávateľom vojny – zajatci, otroci

Vojny sa končili spravidla:

ostatné obyvateľstvo nebolo obvykle postihnuté


starovekstarovekEgypt: Egypt: nepoznali vyhlásenie vojny (mocenský národ)

- porazený nepriateľ prijalprijal nadvládu

Egypta

- neprijalneprijal nadvládu - nútený utiecť

1278 p. n. l. bitka pri Kadeši (Egypt a Chetiti) – 1258 p. n. l.

po bitke pri Kadeši podpísaná medzinárodná mierová a

spojenecká zmluva


vojna – prostriedok na obranu alebo dosiahnutie mocenských

záujmov

súboj vybraných bojovníkov – zabránení krviprelievaniu

Chetiti: Chetiti: považovali vojnu za prirodzený jav medzi štátmi


starovekstarovek

obyvateľstvo presídlené, zotročené (rozhodnutie vladára)

dohoda o postavení porazeného a podmienkach, ktoré má

plniť

Vojnové zvyklosti sa vyznačovali nadmiernou Vojnové zvyklosti sa vyznačovali nadmiernou

krutosťoukrutosťou


Počiatky medzinárodného práva s dôrazom na vojnové právo – stredovek stredovek – novoveknovovek

vojny neobyčajne krutévojny neobyčajne kruté, - (Tatari) - zranení ponechaní svojmu osudu,

plienenie, vyvražďovanie celých kmeňov... cirkevcirkev – snaha uplatniť sociálne učenie, križiacke výpravy a vojny...

obmedzeniaobmedzenia – Treuga Dei (Božie prímerie), Pax Dei (Boží mier), neprípustné

použiť jedy na otrávenie studní a tečúcej vody, zákaz

zneužitia cudzej vlajky, právo azylu...

po napoleonských vojnách – vznikanie národných štátov

a s tým vznik medzinárodného práva (prelom 18/19 st.)


Medzinárodné právo

Medzinárodné právo Medzinárodné právo – systém medzinárodne uznaných pravidiel, ktoré upravujú

vzťahy medzi subjektmi medzinárodného práva

(predovšetkým suverénnymi štátmi).

Medzinárodné humanitné a vojnové právo Medzinárodné humanitné a vojnové právo – je odvetvie medzinárodného práva,

obsahujúce pravidlá ochrany základných ľudských práv a slobôdpravidlá ochrany základných ľudských práv a slobôd v ozbrojených

konfliktoch v súlade s medzinárodnými zmluvami a medzinárodným zvykovým

právom a pravidlá vedenia ozbrojených konfliktov pravidlá vedenia ozbrojených konfliktov .

ochrana obetí ochrana obetí vojnových konfliktov (humanizácia vojen).

zaviesť medzinárodne platné pravidlá pre vedenie vojenpravidlá pre vedenie vojen


Medzinárodné dohovory

18741874 pokus o kodifikáciu medzinárodného vojnového práva na konferencii

v Bruseli – zmluva však nebola ratifikovaná

1899 - I. Haagská mierová konferencia1899 - I. Haagská mierová konferencia

Hlavné výsledky konferencie:

- Dohovor o pokojnom riešení medzinárodných sporov

(prvé písané pravidlá o sprostredkovaní pri riešení sporov)

- Stály rozhodcovský dvor, medzinárodná vyšetrovacia komisia)

- Dohovor o zákonoch a obyčajach pozemnej vojny

- Poriadok vojny pozemnej

1907 - II. Haagská mierová konferencia1907 - II. Haagská mierová konferencia

Hlavné výsledky:

- nové znenie Dohovoru o pokojnom riešení medzinárodných

sporov

- nové znenie Dohovoru o zákonoch a obyčajach vojny pozemnej

- nové znenie Poriadku vojny pozemnej

Potom vždy po neblahých skúsenostiach ľudstva... 1. SV, 2. SV... ďalšie konflikty.



Ženevská konvencia Ženevská konvencia bola uzavretá v roku 1949 v Ženeve1949 v Ženeve. Krajiny sa konvenciou zaväzujú ku lepšiemu prístupu k obetiam vojenských konfliktov.

Obsahuje štyri dohody:

O zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl príslušníkov ozbrojených síl v poli. O zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na morimori. O zaobchádzaní s vojnovými zajatcamivojnovými zajatcami. O ochrane civilných osôb civilných osôb počas vojnyvojny.

Podpísalo ju 54 štátov54 štátov. Nahradila pôvodné dohody.Ochranným znakom sa stal červený kríž v bielom poli, v moslimských krajinách je to červený polmesiac. V roku 1977 boli pripojené 2 dodatkové protokoly.



22. apríl 1742

Prvá vzájomná dohoda – Habsburská ríša s Francúzkom o zaužívaní

vojenských zvyklostí a vojnových práv zajatcovvojenských zvyklostí a vojnových práv zajatcov:

paritná výmena zajatcov rovnakej hodnosti

stanovené presné tarify výkupného za zajatcov v hodnosti

zákaz násilného donútenia služby v o svojej armáde

zákaz použitia cínových guliek – iba olovené....

Ochrana obetí vojnových konfliktov

Humanitné právoHumanitné právo

Solferino 24. júna 1859

Henry Dunant8. máj 1828 - 30. október 1910


Iniciátor medzinárodnoprávnej ochrany

obetí ozbrojených konfliktov:

Švajčiar - Henry DunantHenry Dunant

vojnavojna Rakúskej monarchie Rakúskej monarchie protiproti francúzko-sardínskej francúzko-sardínskej armádearmáde v Lombardii v Lombardii

38 000 ranených vojakov 38 000 ranených vojakov (odkázaných na náhodnú pomoc a smrť)(odkázaných na náhodnú pomoc a smrť) navrhol možnosť lekárskej pomoci v ozbrojených konfliktoch výcvikom navrhol možnosť lekárskej pomoci v ozbrojených konfliktoch výcvikom dobrovoľného lekárskeho personálu a čase mieru, zaistením jeho dobrovoľného lekárskeho personálu a čase mieru, zaistením jeho neutrálneho postavenia v bojineutrálneho postavenia v boji v roku 1863 v Ženeve založil v Ženeve založil Medzinárodný výbor pre pomoc raneným, ktorý bol neskoršie premenovaný na Medzinárodný výbor Červeného kríža v roku 1864 v roku 1864 švajčiarska vláda zvolala medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnilo 12 európskych štátov12 európskych štátov. Na tejto konferencii bol vyslovený súhlas s veľmi stručným a jednoduchým ženevským Dohovorom o zlepšení Dohovorom o zlepšení podmienok raneným v armádach v polipodmienok raneným v armádach v poli



Irak - 2003

Po bojoch o kótu 534 na Dukle

september 1944

Útok francúzskej Marockej divízie na nemeckú obranu

v roku 1916


ranení a chorí príslušníci ozbrojených síl stroskotanci vojnoví zajatci civilné obyvateľstvo (zvlášť matky s deťmi do 15 r.)

Všetci, ktorí sú vojnou postihnutí a nezúčastňujú sa na nepriateľských akciách.

Obete ozbrojených Obete ozbrojených konfliktovkonfliktov::

Minimálna ochrana Minimálna ochrana pre všetky osoby nezainteresované na bojových operáciách (ranení a chorí, stroskotanci, vojnoví zajatci, civilné osoby).

Za každých okolností je zakázané:Za každých okolností je zakázané:

diskriminovanie na základe akéhokoľvek kritéria (za každých okolností sa k nim správať ľudsky)

útočiť na zdravie a život (vražda, mrzačenie, kruté zaobchádzanie, trýznenie, mučenie)

branie rukojemníkov, zneucťovanie osobnej dôstojnosti (ponižujúce a pokorujúce zaobchádzanie)

poprava bez riadneho súdu (taký, ktorý poskytuje nevyhnutné záruky na obhajobu atď.)


Ochrana ranených a chorýchOchrana ranených a chorých

Ranení a chorí Ranení a chorí – vojenské alebo civilné osoby, ktoré pre zranenie, chorobu alebo iné fyzické alebo duševné poruchy alebo neschopnosť potrebujú lekársku pomoc alebo starostlivosť (aj rodičky a novorodenci) a ktoré sa zdržujú akejkoľvek nepriateľskej činnosti.

po boji treba čo najskôr po boji treba čo najskôr vyhľadať a pozbierať ranených vyhľadať a pozbierať ranených a poskytnúť im pomoc a poskytnúť im pomoc bez ohľadu na príslušnosť k bojujúcej strane bez ohľadu na príslušnosť k bojujúcej strane

pomoc treba poskytnúť pomoc treba poskytnúť všetkým raneným a chorým všetkým raneným a chorým – teda aj nepriateľským – teda aj nepriateľským vojakom a civilistom, ktorý sa dostali do takejto situácie vojakom a civilistom, ktorý sa dostali do takejto situácie

súpis údajov o súpis údajov o ranených, chorých a mŕtvychranených, chorých a mŕtvych príslušníkoch nepriateľskej strany príslušníkoch nepriateľskej strany treba urobiť čo najskôr a mal by obsahovať všetky dostupné osobné treba urobiť čo najskôr a mal by obsahovať všetky dostupné osobné identifikačné údaje, mocnosť ku ktorej patria, vojenský útvar, dátum a miesto identifikačné údaje, mocnosť ku ktorej patria, vojenský útvar, dátum a miesto zajatia alebo úmrtia, údaje o zraneniach, chorobe alebo príčine smrti; čo zajatia alebo úmrtia, údaje o zraneniach, chorobe alebo príčine smrti; čo najskôr oznámiť informačnej kanceláriinajskôr oznámiť informačnej kancelárii


zákaz poškodzovania zdravia, telesnej a duševnej integrity poškodzovania zdravia, telesnej a duševnej integrity osôb, ktoré sú v moci nepriateľa akýmkoľvek spôsobom (aj neoprávneným lekárskym zákrokom)

zákaz telesne mrzačiť, používať osoby na lekárske alebo vedecké účely, mrzačiť, používať osoby na lekárske alebo vedecké účely, odoberať im tkanivá alebo orgányodoberať im tkanivá alebo orgány za účelom transplantácie, a to aj so súhlasom dotknutých osôb (výnimka len v prípade darovania krvi na transfúziu a kože na transplantáciu s nevynúteným súhlasom dotknutých osôb)

akékoľvek akékoľvek úmyselné konanie alebo opomenutie, ktoré spôsobí smrťúmyselné konanie alebo opomenutie, ktoré spôsobí smrť, vážne poškodenie zdravia, ohrozuje telesnú a duševnú integritu osôb pod ochranou je vážnym porušením dohovoru


Ochrana ranených a chorýchOchrana ranených a chorých

Zdravotnícky personálZdravotnícky personál

personál určený stranou v konflikte výhradne na zdravotnícke účely výhradne na zdravotnícke účely alebo na správu a riadenie zdravotníckych zariadení (aj napr. vodiči zdravotníckych jednotiek, piloti a členovia posádok zdravotníckych lietadiel)

zdravotnícky personál národných spoločností Červeného kríža (polmesiaca) Červeného kríža (polmesiaca) a ďalších organizácií s takým poslaním

zdravotnícky personál, ktorý bol daný k dispozícii strane v konflikte od neutrálneho štátu alebo humanitárnej organizácie

vojenský aj civilný zdravotnícky personál môže byť vybavený ľahkými zbraňami na osobnú ochranu a ochranu ranených a chorých ale nesmie sa zapájať do nepriateľských akcií (do operácií ozbrojených síl)

zdravotníckemu personálu, ktorý sa dostane do zajatia sa má umožniť umožniť vykonávať starostlivosťvykonávať starostlivosť o chorých a ranených príslušníkov vlastných ozbrojených síl


Zdravotnícke jednotkyZdravotnícke jednotky

Vojenské alebo civilné zariadenia zriadené na zdravotnícke účely Vojenské alebo civilné zariadenia zriadené na zdravotnícke účely (vyhľadanie, zber, preprava, určenie diagnózy, poskytnutie prvej pomoci, liečenie ranených a chorých alebo na prevenciu chorôb); ide o nemocnice alebo podobné zariadenia, transfúzne stanice, ústavy lekárskej prevencie, sklady zdravotníckeho a farmaceutického materiálu.

zákaz útoku a perzekúcií voči zdravotníckym jednotkámzákaz útoku a perzekúcií voči zdravotníckym jednotkám (stálym aj pohyblivým); ak sa takéto jednotky dostanú do moci nepriateľa má sa im umožniť vykonávať ich činnosť aj ďalej pokiaľ sa mocnosť nepostará o zdravotnícku starostlivosť na rovnakej a lepšej úrovni sama; ochrana zaniká iba v prípade ak bude ich humanitárne poslanie zneužité na poškodzovanie nepriateľa

zákaz ničenia a útoku zákaz ničenia a útoku na zdravotnícku techniku, materiál a lieky

zdravotnícke jednotky nesmú svojou prítomnosťou brániť vojenské brániť vojenské objekty pred útokom objekty pred útokom


Vojnoví zajatci:Vojnoví zajatci:

začiatok zajatia

výsluch

osobné veci

umiestnenie a ubytovanie

režim tábora, práca, financie, zdravotnícke zabezpečenie

skončenie zajatia


Informačná kancelária pre vojnových zajatcovÚstredná informačná kancelária pre vojnových zajatcov

Ochrana civilných osôbOchrana civilných osôb

Základné pravidlo pre strany v konflikte:Základné pravidlo pre strany v konflikte:

Nutnosť robiť rozdiel medzi civilným obyvateľstvom civilným obyvateľstvom a kombatantmikombatantmi, medzi civilnýmicivilnými a vojenskými objektmi vojenskými objektmi a operácie viesť len proti vojenským objektom.

vojenské objekty (objekty vojenského charakteru) – svojou povahou, umiestnením, charakterom alebo použitím predstavujú účinný príspevok k vojenským akciám a ktorých celkové alebo čiastočné zničenie, obsadenie alebo neutralizácia poskytuje za daných okolností zjavnú vojenskú výhodu

objekty civilného charakteru – ubytovacie časti, nevyhnutné objekty na prežitie civilného obyvateľstva (sklady potravín, poľnohospodárske oblasti, systém zásobovania vodou), kultúrne pamiatky a miesta na konania bohoslužieb


Ochrana civilných osôbOchrana civilných osôb

Špecifické skupiny civilných obyvateľov:Špecifické skupiny civilných obyvateľov: ŽenyŽeny - ochrana pred znásilnením, nútenou prostitúciou a pod.; tehotné

ženy a ženy s malými deťmi majú prednostné právo na prerokovanie ich prípadu; nevykonávať rozsudok trestu smrti nad tehotnými ženami a ženami s malými deťmi

Deti do 15 rokov Deti do 15 rokov by sa nemali zúčastňovať nepriateľských akcií; ak áno aj tak im patrí zvýšená ochrana – v prípade zajatia budú oddelení od ostatných vojnových zajatcov a bude im poskytnuté vzdelávanie a výchova primeraná tomuto veku; trest smrti za činy súvisiace s ozbrojeným konfliktom na osobách do 18 rokov nebude vykonaný; evakuácia a identifikácia detí a ich rodín v priestore vojnových operácií

RodinyRodiny - uľahčiť a podporiť zlučovanie rodín, ktoré boli rozdelené konfliktom

NovináriNovinári - sú považovaní za civilné osoby aj keď svoje úlohy plnia v priestore vojnových operácií nesmú podniknúť žiadne akcie nezlučiteľné zo statusom civilných osôb (nesmú sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňovať na nepriateľských akciách)


Právo ozbrojeného konfliktu – je súbor noriem obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, dohovoroch, pravidlách, predpisoch a v medzinárodnom zvykovom práve, platných pre čas nepriateľstva v priebehu ozbrojeného konfliktu.

Právo ozbrojeného konfliktu

Vojnové právoVojnové právo

Ozbrojené sily – pozemné Ozbrojené sily – pozemné (všeobecná charakteristika)

Pravidelné ozbrojené sily, milície, dobrovoľnícke zbory ak spĺňajú nasledujúce podmienky:

majú vo svojom čele veliteľa, ktorý je zodpovedný za ich činnosť

pôsobia organizovane (v jednotkách) a nie individuálne

majú stály a z diaľky viditeľný znak

nosia verejne zbraň

dodržiavajú zákony a obyčaje vojny


Presné definovanie ozbrojených sílPresné definovanie ozbrojených síl

Ozbrojené sily - námornéOzbrojené sily - námorné

posádky vojnových lodí (musia byť pod vojenským velením, zapísané v registri vojnových lodí štátu)

môžu to byť aj posádky obchodných lodí – ak sú zapísané v registri vojnových lodí

obchodné lode môžu byť vyzbrojené – ale len na svoju obranu

Ozbrojené sily - letecké Ozbrojené sily - letecké

posádky vojenských lietadiel – iba vojenské lietadlá sú oprávnené vykonávať vojenské operácie

musia byť označené znakmi vojenských lietadiel

daného štátu – nie takým istým ako civilné lietadlá

musia byť pod vojenským velením


Postavenie osôb v ozbrojenom konfliktePostavenie osôb v ozbrojenom konflikte

nekombatantinekombatanti - osoby, ktoré sú odlíšené od civilného obyvateľstva uniformou (alebo iným znakom). avšak nie sú priamo zainteresované na vedení ozbrojeného boja (zdravotnícky personál, duchovní, civilná ochrana pri odstraňovaní následkov vojenských operácií, vojnoví korešpondenti a pod.)

civilné osoby civilné osoby - všetky civilné osoby, bez ohľadu na štátnu príslušnosť nezainteresované na vedení ozbrojených akcií. Za civilnú osobu je považovaný aj novinár, ktorý si plní svoju úlohu v oblastiach ozbrojeného konfliktu ale nie je vojnovým dopisovateľom


kombatantikombatanti - všetci príslušníci ozbrojených síl s výnimkou zdravotníckeho a duchovného personálu. V bojovej akcii alebo vo vojenskej operácii, ktorá túto akciu pripravuje, sa kombatanti musia odlišovať odevom alebo iným označením od civilného obyvateľstva a musia verejne nosiť svoju zbraň

vyzvedačivyzvedači – osoby s poslaním tajne získať informácie o nepriateľovi a odovzdať ich protivníkovi (nie vojaci v uniforme). Nepodliehajú ochrane medzinárodného humanitného a vojnového práva avšak nemožno ich potrestať bez súdu podľa práva krajiny v ktorej boli zaistení

žoldnierižoldnieri – osoby špeciálne najaté (doma alebo v zahraničí) na to, aby bojovali v ozbrojenom konflikte a ich motívom je odmena výrazne prevyšujúca odmenu vojakov pravidelných ozbrojených síl – nepodliehajú ochrane medzinárodného humanitného a vojnového práva

zbehovia a zradcovia zbehovia a zradcovia – príslušníci ozbrojených síl, ktorí prebehli k nepriateľovi alebo sa zapojili do bojov proti vlastným ozbrojeným silám - nepodliehajú ochrane medzinárodného humanitného a vojnového práva

parlamentárparlamentár – osoba poverená rokovať s nepriateľom, ktorá je označená bielou zástavou, má právo na nedotknuteľnosť, ak svoje poslanie nezneužije


Postavenie osôb v ozbrojenom konfliktePostavenie osôb v ozbrojenom konflikte

1. Vojenská nevyhnutnosť

2. Právna regulácia

3. Dôsledné rozlíšenie

4. Primeranosť

5. Humanita

Základné princípy práva ozbrojeného konfliktu:Základné princípy práva ozbrojeného konfliktu:


Preventívne opatrenia pri plánovaní vojenskej operácie: Preventívne opatrenia pri plánovaní vojenskej operácie:

overiť si, či cieľom útoku nie sú civilné osoby alebo civilné objekty ani kultúrne hodnoty

voľba prostriedkov a spôsobov útoku tak, aby bolo zabezpečené minimalizovanie strát civilného obyvateľstva a civilných objektov

operácia sa preruší alebo odvolá ak sa zistí, že objekt útoku nie je vojenský alebo, že straty civilných osôb alebo objektov sú neprimerané predpokladanej vojenskej výhode (pred útokom treba náležite varovať civilné obyvateľstvo - ak to podmienky dovolia)

z blízkosti vojenských objektov treba premiestniť civilné osoby alebo civilné objekty

vyvarovať sa umiestnenia vojenských objektov do husto obývaných oblastí alebo do ich blízkosti

(Čl. 57 a 58 dodatkového Protokolu I k dohovorom z r. 1949)


Medzinárodne uznané znaky a symbolyMedzinárodne uznané znaky a symboly

Vojenská aj civilná zdravotnícka služba (aj vojenský a civilný

duchovný personál v zdravotníckej službe)

Medzinárodná organizácia Červeného kríža


Civilná obrana (ochrana)

Nemocničné alebo bezpečnostné zóny alebo miesta

Stavby alebo zariadenia obsahujúce nebezpečné sily (priehrady, hrádze, jadrové

elektrárne a pod.)


Medzinárodne uznané znaky a symbolyMedzinárodne uznané znaky a symboly

Kultúrne hodnotyPersonál na ochranu kultúrnych

hodnôt

Kultúrne hodnoty – osobitná ochrana, zvýšená ochrana

Vlajka parlamentára


Medzinárodne uznané znaky a symboly

Dve nezávislé roviny zodpovednosti:

Zodpovednosť štátu

Zodpovednosť jednotlivcov

Zodpovednosť štátu Zodpovednosť štátu – porušiteľovi noriem práva ozbrojeného konfliktu:

následky v dvojstranných vzťahoch – napr. odveta

následky v sankciách medzinárodných organizácií (hlavne BR OSN ale aj regionálne organizácie)

Postihnutie zločincovproti mieru

Zodpovednosť jednotlivcovZodpovednosť jednotlivcov

nezávisle od medzinárodno-právnej zodpovednosti štátov za konkrétne činy sú zodpovedné aj osobyzodpovedné aj osoby, ktoré sa priamo alebo nepriamo porušenia dopustili – zodpovednosť má trestnú povahu

Vývoj:Vývoj: 1919 Versaillská mierová zmluva 1945 Londýn - Dohoda o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov

európskych krajín (Norimberský tribunál - 23 osôb. 12 obžalovaných odsúdil na trest smrti, 7 na dlhodobé väzenie, 3 oslobodil a jeden bol uznaný za nevyliečiteľne chorého)


Vojenský tribunál v Tokiu

Medzinárodný trestný tribunál v Haagu – stíhanie a potrestanie vojnových zločinov pri vedení vojny v bývalej Juhoslávii (zriadený BR OSN v r. 1993)

Medzinárodný trestný tribunál – stíhanie a potrestanie osôb, ktoré sa dopustili zločinov proti ľudskosti v občianskej vojne v Rwande (zriadený BR OSN v r. 1994)



Komisia pre medzinárodné právo na základe požiadavky VZ OSN vypracovala Štatút medzinárodného trestného tribunáluŠtatút medzinárodného trestného tribunálu

(Štatút MTT schválený v Ríme 1998) – sídlo má v Haagu a je ustanovený na riešenie vážnych zločinov a vážneho porušenia ustanovení medzinárodných zmlúv a dohovorov

Ide o nasledujúce činy:

genocída

zločiny proti ľudskosti

vážne porušenie zákonov a obyčají vojny – vojnové zločiny



Zákon č. 300/2005 Trestný zákonZákon č. 300/2005 Trestný zákon

§ 418Genocídium

(1) Kto v úmysle úplne alebo čiastočne zničiť niektorý národ alebo niektorú národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu

a) spôsobí príslušníkovi takej skupiny ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) vykoná opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí, c) násilne prevádza deti z jednej takej skupiny do druhej, alebod) uvedie príslušníkov takej skupiny do životných podmienok, ktoré majú privodiť jej

úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.

(2) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, počas vojny alebo ozbrojeného konfliktu.

(3) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť viacerých osôb.


§ 420Mučenie a iné neľudské alebo kruté zaobchádzanie

(1) Kto v súvislosti s výkonom právomoci orgánu verejnej moci inému týraním, mučením alebo iným neľudským alebo krutým zaobchádzaním spôsobí telesné alebo duševné utrpenie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1,

a) najmenej s dvoma osobami, b) závažnejším spôsobom konania, c) na chránenej osobe, d) z osobitného motívu, aleboe) na osobe, ktorej bola obmedzená osobná sloboda v súlade so zákonom.




§ 425Neľudskosť

(1) Kto spácha voči civilným osobám čin považovaný článkom 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za zločin proti ľudskosti, potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

(2) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

b) za odplatu.



§ 426Používanie zakázaného bojového prostriedku a nedovolené vedenie boja

(1) Kto počas vojny nariadi

a) použitie zakázaného bojového prostriedku alebo materiálu obdobnej povahy, alebo taký prostriedok alebo materiál použije, alebo vedenie boja zakázaným spôsobom, alebo sám takto boj vedie, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto ako veliteľ, ktorý v rozpore so stanoveniami medzinárodného práva o prostriedkoch a spôsoboch vedenia vojny úmyselne

a) poškodí vojenskou operáciou civilné osoby na živote, zdraví alebo majetku, alebo vedie útok proti nim z dôvodu represálií, vedie útok proti nebránenému miestu alebo demilitarizovanému pásmu,

b) zničí alebo poškodí priehradu, jadrovú elektráreň alebo obdobné zariadenie obsahujúce nebezpečné sily, alebo

c) zničí alebo poškodí objekt určený na humanitárne účely alebo medzinárodne uznávanú kultúrnu alebo prírodnú pamiatku.



§ 427Plienenie v priestore vojnových operácií

(1) Kto v priestore vojnových operácií, na bojisku, v miestach postihnutých vojnovými operáciami alebo na obsadenom území

a) zmocní sa cudzej veci, využívajúc niečiu tieseň, b) svojvoľne cudzí majetok ničí alebo ho pod zámienkou vojnovej potreby odníma,

alebo okráda padlých alebo ranených, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

§ 428Zneužívanie medzinárodne

uznávaných označení a štátnych znakov

(1) Kto počas vojny zneužije označenie Červeného kríža alebo iných rozlišovacích znakov alebo farieb uznávaných medzinárodným právom na označenie zdravotníckych inštitúcií, dopravných prostriedkov, osôb zdravotníckej pomoci alebo evakuácie, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto počas vojny zneužije znak Organizácie spojených národov, štátnu vlajku, štátny znak, vojenský znak, insígnie alebo rovnošatu neutrálneho štátu alebo iného štátu, ktorý nie je stranou vo vojne



§ 431Vojnová krutosť

(1) Kto počas vojny poruší predpisy medzinárodného práva tým, že kruto zaobchádza s bezbranným civilným obyvateľstvom, utečencami, ranenými, príslušníkmi ozbrojených síl, ktorí už zbrane zložili, alebo s vojnovými zajatcami, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto počas vojny poruší predpisy medzinárodného práva tým, že nevykoná účinné opatrenia na ochranu osôb, ktoré takú pomoc potrebujú, najmä detí, žien, ranených alebo starých ľudí, alebo takým opatreniam bráni, alebo zamedzí alebo bráni organizáciám civilnej ochrany nepriateľa, neutrálneho alebo iného štátu v plnení ich humanitárnych úloh.

(3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.


Zákon č. 300/2005 Trestný zákonZákon č. 300/2005 Trestný zákon§ 432

Perzekúcia obyvateľstva

(1) Kto počas vojny pácha neľudské činy vyplývajúce z národnostnej, rasovej alebo etnickej diskriminácie alebo terorizuje bezbranné civilné obyvateľstvo násilím

alebo hrozbou jeho použitia, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v dobe uvedenej v odseku 1,

a) zničí alebo vážne naruší zdroj základných životných potrieb civilného obyvateľstva na obsadenom území alebo v dotykovej zóne, alebo svojvoľne neposkytne obyvateľstvu pomoc nevyhnutnú na prežitie,

b) bezdôvodne odďaľuje návrat civilného obyvateľstva alebo vojnových zajatcov, c) bezdôvodne presídľuje civilné obyvateľstvo obsadeného územia, d) osídľuje obsadené územie obyvateľstvom vlastnej krajiny, alebo svojvoľne znemožní

civilnému obyvateľstvu alebo vojnovým zajatcom, aby sa o ich trestných činoch rozhodovalo v spravodlivom konaní.

(3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.



§ 434Ohrozenie kultúrnych hodnôt

Kto počas vojny

a) vo veľkom rozsahu zničí alebo si privlastní predmety kultúrnej hodnoty chránené medzinárodným dohovorom,

b) dopustí sa drancovania, vandalizmu alebo iného zneužitia voči takému predmetu,

c) z takého predmetu urobí v rozpore s medzinárodným dohovorom cieľ útoku, alebo predmet kultúrnej hodnoty pod zvýšenou ochranou medzinárodného dohovoru alebo jeho bezprostredné okolie využije v rozpore s medzinárodným dohovorom na podporu vojenskej činnosti,

potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.



§ 435

(3)Vojenský veliteľ je trestne zodpovedný za trestné činy uvedené v tejto hlave aj vtedy, ak sa ich dopustili ozbrojené sily pod jeho faktickým velením a riadením v dôsledku jeho zlyhania riadiť také sily, ak vedel alebo na základe okolností v tom čase mal vedieť, že ozbrojené sily páchali, alebo sa chystali spáchať takéto trestné činy, a neuskutočnil všetky potrebné a primerané opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie alebo potlačenie ich spáchania alebo nepredložil vec príslušným orgánom na vyšetrenie a trestné stíhanie.

(4) Nadriadený, s výnimkou nadriadeného uvedeného v odseku (3), je trestne zodpovedný za trestné činy uvedené v tejto hlave aj vtedy, ak ich spáchali jeho podriadení pod jeho faktickou autoritou a riadením ako výsledok jeho neschopnosti náležite riadiť takýchto podriadených, ak vedel alebo vedome prehliadal informácie, z ktorých vyplývalo, že podriadení páchali alebo sa chystali spáchať takéto trestné činy, trestné činy sa týkali aktivít, ktoré boli v rámci faktickej zodpovednosti a riadenia nadriadeného, a neuskutočnil všetky potrebné a primerané opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie, alebo potlačenie ich spáchania, alebo nepredložil vec príslušným orgánom na vyšetrenie a trestné stíhanie.


Príloha:Príloha:Najvýznamnejšie medzinárodnoprávne dokumenty Najvýznamnejšie medzinárodnoprávne dokumenty

práva ozbrojeného konfliktupráva ozbrojeného konfliktu

1) Deklarácia o zákaze používať vo vojne výbušné náboje s hmotnosťou menšou ako 400 g (Petrohradská deklarácia), 29. novembra 1868.

2) Deklarácia o zákaze používania nábojov, ktoré sa v tele sa rozširujú alebo splošťujú, Haag 29. júla 1899 (I. Haagska mierová konferencia).

3) Dohovor o začiatku nepriateľstva, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia).4) Dohovor o zákonoch a obyčajach pozemnej vojny, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová

konferencia).5) Dohovor o právach a povinnostiach neutrálnych mocností a osôb v prípade vojny v poli, Haag

18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia).6) Dohovor o štatúte obchodných lodí nepriateľa na začiatku nepriateľstva, Haag 18. októbra 1907

(II. Haagska mierová konferencia).7) Dohovor o premene obchodných lodí na vojnové, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová

konferencia).8) Dohovor o kladení podmorských samočinných dotykových mín, Haag 18. októbra 1907 (II.

Haagska mierová konferencia).9) Dohovor o bombardovaní námornými silami vo vojne, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska

mierová konferencia).10) Dohovor o niektorých obmedzeniach vykonávania koristného práva v námornej vojne, Haag 18.

októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia).11) Dohovor a právach a povinnostiach neutrálnych mocností v námornej vojne, Dohovor

o bombardovaní námornými silami vo vojne, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia).

12. Deklarácia o zákaze vypúšťania projektilov a výbušnín z balónov, Dohovor o bombardovaní námornými silami vo vojne, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia).

13. Haagske pravidlá vedenia vzdušného boja vypracované Právnou komisiou v Haagu 19. februára 1923.

14. Protokol o zákaze využívať vo vojne dusivé, otravné alebo iné plyny a bakteriologické prostriedky, Ženeva 17. júna 1925.

15. Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov genocídy, Valné zhromaždenie OSN 9. decembra 1948.

16. Dohovor o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli, Ženeva 12. augusta 1949 (Dohovor I).

17. Dohovor o zlepšení osudu ranených a stroskotancov ozbrojených síl na mori, Ženeva 12. augusta 1949 (Dohovor II).

18. Dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, Ženeva 12. augusta 1949 (Dohovor III).19. Dohovor o ochrane civilných osôb v čase vojny, Ženeva 12. augusta 1949 (Dohovor IV).20. Dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, Haag 14. mája 1954.21. Protokol k Dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, Haag 14.

mája 1954.22. Dohovor o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických (biologických),

a toxínových zbraní a o ich zničení, Londýn, Moskva, Washington 10. apríla 1972.23. Dohovor o zákaze vojenského alebo akéhokoľvek nepriateľského využívania technológií

meniacich životné prostredie, Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1976



24) Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov, Ženeva 8. júna 1977 (Protokol I).

25) Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojených konfliktov, ktoré nemajú medzinárodný charakter, Ženeva 8. júna 1977 (Protokol II).

26) Dohovor o zákaze alebo obmedzení používania určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky, Ženeva 10. októbra 1980 v znení z 21. decembra 2001.a) Protokol o ťažko zistiteľných úlomkoch, Ženeva 10. októbra 1980 (Protokol I).b) Protokol o zákaze alebo obmedzení použitia mín, nástražných systémov a iných

zariadení v znení z 3. mája 1996 (Protokol II).c) Protokol o zákaze alebo o obmedzení použitia zápalných zbraní, Ženeva 10. októbra

1980 (Protokol III).d) Protokol o oslepujúcich laserových zbraniach, Viedeň 13. októbra 1995 (Protokol IV).

27) Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení, otvorený k podpisu v Paríži 13. januára 1993.

28) Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení, Oslo 18. septembra 1997.

29) Druhý protokol k haagskemu Dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marca 1999.

30) Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojených konfliktov, Ženeva 8. decembra 2005 (Protokol III).



Ďakujem za pozornosťĎakujem za pozornosť

Documents

Medzinárodné humanitné a vojnové právo