ročník 30 regionálny mesačník číslo 3 marec 2020

Fotoaparát držal prvýkrát v ruke ako žiak šiesteho ročníka. Na V. ZDŠ sa v tom období otváral fotografický krúžok, na ktorý sa prihlásil, pričom chodil do vtedaj-šieho Domu pionierov na Hviezdoslavovej ulici. Tu získal základy fotografovania a vyrobil svoje prvé fotografie. Prvý fotoaparát bol zn. Zorkij-4 za 950,- vtedajších korún česko-slovenských a fotografoval s ním až do odchodu na základnú vojenskú službu. Neskôr si kúpil už japonskej zn. Yashica (má ho dodnes), ale potom pribudol ešte kvalitnejší...

O tvorivú fotografiu sa začal zaujímať v roku 1975. Bol členom Okresného poradného zboru a Fotoštúdia pri Okresnom osvetovom stredisku v Lučenci. Ďalej členom Svazu českých fotografů; členom Amfoklubu bol od r. 1986. Venuje sa výlučne farebnej fotografii, a to reportážnej i krajinárskej. Objek-tívom sa snažil zachytiť všetko, čo ho momentálne nadchlo a zaujalo, napríklad takou témou bola typická slovenská dedina. Často chodil po kopcoch a fotografoval ľud pri rôznych prácach – oranie, kosenie, zvážanie sena na konských záprahoch... Podobne ho priťahovali aj veľké mestá – Budapešť, Praha, Krakow,

tívom sa snažil zachytiť všetko, čo ho momentálne nadchlo a zaujalo, naprí-klad takou témou bola typická sloven-ská dedina. Často chodil po kopcoch a fotografoval ľud pri rôznych prácach – oranie, kosenie, zvážanie sena na kon-ských záprahoch... Podobne ho priťaho-vali aj veľké mestá – Budapešť, Praha, Krakow, Split... Z takýchto námetov vyhotovil viacero reportážnych fotogra-fií zameraných na človeka a jeho čin-nosti. Po vojenčine začal s kamarátmi organizovať viackrát ročne lyžiarske a turistické zájazdy do Tatier. Z týchto akcií nafotil množstvo záberov. Vysoko-horská turistika bola jeho veľkou záľu-bou, viackrát absolvoval vysokohorské výstupy v Alpách – v oblasti Monte Rosa – vrch Zumstein (4565 m n. m.). Okrem toho sa zúčastnil výstupov na piatich vrcholoch Álp nad 4000 m n. m. a na dvoch vrcholoch nad 4500 m n. m.. Po roku 1989 sa začal venovať aj reklamnej a komerčnej fotografii v slo-bodnom povolaní. Najskôr to boli svad-by, stužkové a aj tvorba technického charakteru – poháre, riady... V r. 1996 podnikol cestu do Maroka. V Španielsku prechádzali cez pohorie Sierra Nevada a vystúpili na druhý na-jvyšší vrchol Pico del Veleta vo výške 3398 m n. m.. V Maroku partia absolvo-vala okružnú cestu štátom, dvakrát prechádzali cez pohorie Atlas. Z mesta Marakéš uskutočnili výstup na najvyšší vrchol severnej Afriky – Džabal Tubkál (4167 m n. m.), na vrchole ktorého je večný sneh. Už v Afrike ich bolo sedem z Lučenca a dohodli sa, že roku 1997 zrealizujú cestu za polárny kruh do Nór-ska. Cesta sa podarila a navštívili nád-herné súostrovie Lofoty, kde bola veľ-mi drsná klíma. Pozorovali polnočné slnko, ktoré vzíde nad obzor, nezapadne a o polnoci sa vráti späť.

Pokračovanie na s. 2

Zo všetkých týchto ciest nafotil prekrásne zábery. Z nich sa v r. 2000 konala výstava pod názvom Zo

Novohradské osvetové stredisko (NOS) Lučenec v rámci monitoringu záujmovej umeleckej činnosti v No-

vohrade a Malohonte predstavuje cyklus − predstavujeme členov štúdia AMFO.

Narodil sa 18. 6. 1952 v Lučenci. ZDŠ navštevoval v rodisku (1958 – 1967), po-tom študoval na SOU strojárskom v Lučen-ci (1967 – 1970). Popri zamestnaní v r. 1978 – 80 študoval na Inštitúte výtvarnej fotografie v Prahe, semináre absolvoval každý mesiac v Olomouci. Pracoval ako mechanik písacích a počí-tacích strojov v závode Poľana Opatová (1970 – 1989). Od r. 1989 pôsobil ako fotograf v slobodnom povolaní. Neskôr odišiel pracovať do Prahy (bol tam viac ako 12 rokov). V súčasnosti ako dôchodca býva v Lučenci, ale do „stovežatej“ sa vracia pra-videlne.

Fotoaparát držal prvýkrát v ruke ako

žiak šiesteho ročníka. Na V. ZDŠ sa v

tom období otváral fotografický

krúžok, na ktorý sa prihlásil,

pričom chodil do vtedajšieho Domu

pionierov na Hviezdoslavovej ulici. Tu

získal základy fotografovania a vyrobil

svoje prvé fotografie.

Prvý fotoaparát bol zn. Zorkij-4 za

950,- vtedajších korún česko-

slovenských a fotografoval s ním až do

odchodu na základnú vojenskú službu.

Neskôr si kúpil už japonskej zn. Yashica

(má ho dodnes), ale potom pribudol

ešte kvalitnejší...

O tvorivú fotografiu sa začal

zaujímať v roku 1975. Bol členom

Okresného poradného zboru

a Fotoštúdia pri Okresnom osvetovom

stredisku v Lučenci. Ďalej členom Svazu

českých fotografů; členom Amfoklubu

bol od r. 1986.

strana 2 REKUS

Zo všetkých týchto ciest nafotil prekrásne zábery. Z nich sa v r. 2000 konala výstava pod názvom Zo Sahary za polárny kruh v Novohradskom múzeu v Lučenci. V začiatkoch vystavoval len kolektívne − v Lučenci takto vystavovali spoločne ako štyria kamaráti spolu s Gabrielom Kotekom, Petrom Kóšom a Ondrejom Kamenským. Ich prvá výstava bola v Lučenci v roku 1975. Svoju prvú samostatnú autorskú výstavu mal v Lučenci pri príležitosti 150. výročia vzniku fotografie na otvorení kalvínskeho kostola (1989). Pravidelne od r. 1979 vystavuje od okresných po celoštátne výstavy. V zahraničí vystavoval v Poľsku, Maďarsku a Ne-meckej demokratickej republike (NDR). Z mnohých výstav uvádzame:

6. – 15. 11. 1978 – V. okresná výstava amatérskej fotografie, vystavených mal 12 fotografií, 1982 – VII. okresná výstava amatérskej fotografie, 1983 – VIII. okresná výstava amatérskej fotografie, AMFO-KLUB 1965 – 1990, výstava členov Amfoklubu 1990 – 1991, vystavených mal 7 prác (Akt No 21, Akt No 22, Ľudia dneška I., II., III., IV., V.),

13. 10. – 4. 11. 1990 XVIII. celoslovenská výstava amatérskej fotografie a prehliadka diapozitívov a diasúborov – AMFO a DIAFOTO´90 v Martine, 2000 „Zo Sahary za polárny kruh“ v Novohradskom múzeu v Lučenci.

13. 10. – 4. 11. 1990 XVIII. celoslovenská výstava amatérskej fotografie a prehliadka diapozitívov a diasúborov – AMFO a DIAFOTO´90 v Martine, 2000 „Zo Sahary za polárny kruh“ v Novohradskom múzeu v Lučenci.

Starý Marakéš, Maroko, 1996

Publikoval v katalógoch výstav, fotografických časopisoch a v dennej tlači. Získal viacero ocenení a diplomov: 1982 – Čestné uznanie za 3 fotografie (Odsúdený I., II., IV.) na VII. okresnej výstave amatérskej fotografie (členovia poroty: Soňa Záhorová, KOS Banská Bystrica, Ing. Jozef Struhár, člen KPZ, Zvolen, a Ing. Ladislav Paule, CSc., člen KPZ, Zvolen). Vystavených mal 8 fotografií – (Portrét I., Krajina I., Praha historická I., Praha historická III., Odsúdený I., II., IV., V.). 1983 – Čestné uznanie za kolekciu fotografií s vysokohorskou tematikou na VIII. okresnej výstave, celkom mal vystavených 6 prác. 1990 – Druhá cena a diplom v kategórii B – Farebná fotografia (Ľudia dneška I. − II., IV., Rómeo a Júlia II. − III.) na XVIII. celoslovenskej výstave amatérskej fotografie a prehliadke dia-pozitívov a diasúborov – AMFO a DIAFOTO´90 v Martine.

(z nich je jediný žijúci). Najvyšší vrchol Atlasu Jebel Toubkal

Kontakt: Jano Káka, 0949 600207 4167 n.v Zdroj: Amfoklub, katalóg, PhDr. František Mihaly, Dis. art.

Alpy – Monte Rosa, 1997

Karneval Benátky, 2002

Polnočné slnko, Lofoty, Nórsko, 1997

Na záver ešte jedna zaujímavosť – prvý roč-ník Vianočného behu (25. 12. 1967), dnes už atraktívneho podujatia v Lučenci, zorganizovala vtedy skupinka miest-nych vytrvalcov v zlo-žení: Miroslav Brada, Ivan Bútor a Jano Káka (z nich je jediný žijúci). Kontakt: Ján Káka, 0949 600207

Zdroj: Amfoklub, katalóg, PhDr. František Mihaly,

Dis. art.

REKUS strana 3

Lekár – ortopéd MUDr. Ernest

Jakab sa narodil 7. 3. 1960 vo Fiľako-

ve, okres Lučenec. Základné vzdelanie

získal v Radzovciach (1966 – 75), ma-

turoval na Gymnáziu s vyučovacím ja-

zykom maďarským vo Fiľakove (1979)

v triede stredoškolského profesora Laj-

osa Tótha. Študoval na Lekárskej fa-

kulte Univerzity Komenského v Martine

(1980 – 1986). Pôsobil ako sekundárny

lekár ortopedicko-traumatologického

oddelenia NsP (1986 – 2005) v Lu-

čenci, neskôr ako ambulantný ortopedic-

ký lekár. Od r. 2005 až doteraz pôsobí

ako lekár – ortopéd v súkromnej praxi

v Lučenci. Žije v Lučenci.

Ernest, ako si spomínaš na

svoje detstvo?

Narodil som sa na starej poli-

klinike vo Fiľakove, vtedy tam bola pô-

rodnica. Rodičia pracovali v zdravotníc-

tve, matka bola zdravotná laborantka

a otec zubný technik. Bývali sme v ro-

dinnom dome v Radzovciach spolu so

starými rodičmi. Prežil som tam veľmi

šťastné detstvo. Stará mama varila naj-

lepšie jedlá na svete, starý otec mi vyre-

zával pušku z dreva, z detského kočíka

mi vyrobil pretekárske auto. Na jar sme

sa tešili na futbalové zápasy na lúke, na

jeseň na šúpanie kukurice, v zime na za-

bíjačky, na sneh, na stavanie snehuliaka

... V tom čase neboli farebné televízory

so 150 stanicami, neboli počítače, inter-

net ani mobilné telefóny, ale rodiny

a známi sa viac navštevovali, vedeli sa

úprimne porozprávať a navzájom si po-

máhať. Na ZDŠ som sa dobre učil, mal

som rád prírodovedné predmety. Rád

som športoval, hrával som najmä futbal,

basketbal.

Priblížme si teraz roky tvojich

štúdií...

Na fiľakovskom gymnáziu si

rád spomínam na triedneho profesora

Lajosa Tótha, na profesora chémie

Auréla Vassányiho, ako aj na profesora

matematiky Jánosa Kálosiho. Mali sme

perfektného riaditeľa pána Jozefa Ben-

ka. Počas štúdia na gymnáziu v r. 1977

mi zomrel starý otec na rakovinu pľúc,

ktorému lekári nevedeli pomôcť, a to

usmernilo moje rozhodnutie stať sa

lekárom. Na LF UK do Martina som bol prijatý až na druhý pokus

v júni 1980. Počas štúdia na LF

som slúžil ako ošetrovateľ vo

fakultnej nemocnici. Tieto služby

bol prijatý až na druhý pokus v júni

1980. Počas štúdia na LF som slúžil ako

ošetrovateľ vo fakultnej nemocnici. Tie-

to služby ma ovplyvnili v tom, že som si

pre svoj lekársky odbor vybral ortopé-

diu. Na vysokoškolské roky spomínam

rád okrem momentu, kedy ma tajný

agent z polície chcel zverbovať do ŠTB

z dôvodu, že môjho otca vylúčili z KSČ.

Napriek tomu, že mi pripomenul, že ne-

musím svoje štúdiá medicíny dokončiť,

kategoricky som ho odmietol. Počas štú-

dia na LF UK som sa zoznámil so spolu-

žiačkou Evou Schudichovou, s ktorou

sme sa zosobášili hneď po ukončení štú-

dia. Rozhodli sme sa žiť a pracovať

v Lučenci.

Aké boli tvoje lekárske začiat-

ky v Lučenci?

V Lučenci som bol prijatý na

ešte neexistujúce ortopedické oddelenia

v rámci chirurgie, manželka na detské

oddelenie, ale pre nedostatok miesta bo-

la preradená na pľúcne oddelenie. Po

návrate z vojenčiny som začal pracovať

ako tretí ortopéd na chirurgickom od-

delení ešte v starej budove NsP Luče-

nec. V tom čase chirurgické oddelenie

viedol primár prof. MUDr. Július Ma-

zuch, DrSc., ktorý na veľa rokov veľmi

pozitívne ovplyvnil celý chod lučenskej

nemocnice. Na chirurgickom oddelení

sa vykonávali veľmi náročné operácie,

predtým vykonávané len vo fakultných

nemocniciach. Prof. Mazuch donútil le-

károv sústavne sa vzdelávať, organizo-

val kongresy, svojich podriadených posielal na študijné pobyty,

atestácie. Pre nedostatok lekárov

som asi 10 rokov slúžil aj ako

posielal na študijné pobyty, atestácie.

Pre nedostatok lekárov som asi 10 rokov

slúžil aj ako anesteziológ či lekár rýchlej

zdravotnej služby. Zo služieb na zách-

ranke mám aj jednu z najhorších príhod

z mojej lekárskej praxe, kedy ma v sep-

tembri 1991 puškou takmer zastrelil

jeden psychicky narušený človek. Moja

manželka bola vtedy už tehotná a mojej

dcére nechýbalo veľa k tomu, aby svoj-

ho otca v živote nikdy nepoznala. Svoju

prvú atestáciu z ortopédie som vykonal

v r. 1990 u prof. MUDr. Emila Huraja,

DrSc. v Bratislave.

V r. 1994 bola v Lučenci ukon-

čená výstavba nového chirurgického

pavilónu, v rámci ktorého sa otvorilo

viacero špecializovaných oddelení...

V novom chirurgickom paviló-

ne sa zriadilo aj ortopedicko-trauma-

tologické oddelenie, ktoré dostalo 60 lô-

žok na 6. poschodí pod vedením primára

MUDr. Tibora Mihalovicsa. Začala sa

nová éra, rozbehli sme operatívu, chodil

som na spoločnú ambulanciu k primáro-

vi Mihalovicsovi, ktorý sa stal mojím

druhým otcom v odbore ortopédia.

S láskou a veľkou trpezlivosťou ma učil

„umeniu ortopédie“, ako vyšetrovať pa-

cienta, hodnotiť RTG snímky, pichať

obstreky a intraartikulárne injekcie, nap-

rávať zlomeniny. On viedol moje tra-

súce sa ruky pri prvých operáciách. Dru-

hú atestáciu som vykonal u prof. MUDr.

Františka Makaiho, DrSc. v Bratislave.

Pred obidvoma atestáciami som absol-

voval niekoľko týždňových odborných

stáží na rôznych ortopedických klini-

kách na Slovensku. V tom čase sme vy-

konali na ortopedicko-traumatologic-

kom oddelení 1 100 – 1 200 operácií

ročne. Nemôžem tu nespomenúť aj zás-

tupcu primára ortopedicko-traumatolo-

gického oddelenia MUDr. Jaroslava Gá-

frika, ako aj zástupcu primára chirurgic-

kého oddelenia MUDr. Zdenka Kuníka,

ktorí mi pomáhali napredovať hlavne

v operatíve.

Mohol by si nám predstaviť

hlavnú myšlienku tvojej privátnej am-

bulantnej praxe?

Okrem práce na oddelení som

aj ambuloval v ortopedickej ambulancii Pokračovanie na s. 4

v Lučenci a dvakrát do týždňa som

dochádzal aj do Fiľakova, kde

som celkovo pôsobil v r. 1990 –

strana 4 REKUS S manželkou Darinkou mali

spolu tri deti – Jozefa, Evu a Pavla, man-

želka bola dlhé roky vedúcou jedálne na

fiľakovskom gymnáziu. Svoju pedago-

gickú prácu vykonával s láskou, mnohí

jeho bývalí žiaci sa k nemu sporadicky

hlásili. Uveďme aspoň niektorých

z nich: Katalin Szvorák, Ernest Jakab,

József Puntigán, Katka Bednárová-Tót-

hová, Mária Pintérová, Jenő Gál a i.

Jozef Benko zomrel 19. 3. 2018

v Lučenci, pochovaný je vo Fiľakove.

Historik, archivár, publicista

Ivan Červenák, promovaný historik sa

narodil 24. 3. 1930 v Lučenci, kde vy-

chodil rímskokatolícku ľudovú školu na

Masarykovej ulici (1936 – 40). Gymná-

zium navštevoval v Lučenci (1940 – 48),

maturoval v triede stredoškolského pro-

fesora Karla Kalamára. Študoval históriu

a filozofiu na Filozofickej fakulte UK

v Bratislave (1949 – 53). V r. 1953 – 55

vykonal základnú vojenskú službu. V ro-

ku 1955 bol metodikom na Okresnom

osvetovom stredisku v Lučenci a od 1. októbra 1955 nastúpil do Štátneho okres-

ného archívu v Lučenci, v ktorom pra-

coval spočiatku ako archivár a v r. 1968

– 90 ako riaditeľ.

Záujem o regionalistiku prejavil

tým, že od r. 1964 začal dlhodobo a pe-

dantne viesť kroniku mesta Lučenec,

ktorá nebola vedená 26 rokov. Je auto-

rom jedenástich zväzkov mestských kro-

ník za roky 1938 – 1991. Od r. 1990 žil

na dôchodku v Lučenci. Ivan Červenák

zomrel na zápal pľúc 18. 5. 2012 v Lu-

čenci, pochovaný je na tunajšom mest-

skom cintoríne. Pokračovanie na s. 5

V okresnom archíve s ním spolupôsobili traja zamestnanci,

s ktorými si dobre rozumel. Jeho

v Lučenci a dvakrát do týždňa som dochádzal aj do Fiľakova, kde som celkovo

pôsobil v r. 1990 – 2008. Na 19 odrobených rokov v lučenskej nemocnici spomí-

name aj s manželkou len v dobrom a s láskou. V r. 2005 sme si spoločne s man-

želkou založili medicínske centrum JAKAB-MED, s. r. o., a po štyroch sťahova-

niach sme konečne našli pokoj vo veľmi dobre vybavených priestoroch polikliniky

KARDIOMED na Mierovej ulici v Lučenci. Za 15 rokov privátnej praxe som sa

snažil zaviesť do mojej ambulantnej praxe nové metódy a každé ráno, keď sa

zobudím, úprimne sa teším do práce. Ako prvý lekár v regióne som zaviedol

biologickú liečbu – liečbu pacienta pomocou vlastnej krvi. Medzi prvými lekármi

na Slovensku som začal používať aj fyziologickú regulačnú medicínu – kolage-

nové GUNA injekcie a o týchto mojich skúsenostiach som prednášal v r. 2013 na

medzinárodnom kongrese v Prahe. Pred šiestimi rokmi som si kúpil japonský

ultrasonografický prístroj a po absolvovaní jedenástich ultrasonografických škole-

ní v troch štátoch robím ultrasonografickú diagnostiku pohybového aparátu a ako

jediný lekár v Banskobystrickom kraji vykonávam aj punkciu patologických út-

varov v oblasti kĺbov a aplikujem aj intraartikulárne injekcie do kĺbov po zrakovou

kontrolou USG prístroja. Vlani som zaviedol do ambulantnej praxe aplikáciu bio-

dermálnych nití pri ochorení chrbtice. Veľmi pekne sa chcem poďakovať všetkým

našim sestričkám za ich obetavú prácu, bez ich pomoci by sme určite nevedeli

vybaviť viac ako 12 000 pacientov ročne na našich ambulanciách.

Ako relaxuješ?

Vo voľnom čase veľmi rád počúvam hudbu, hlavne inštrumentálnu gita-

rovú muziku, ale vlastním aj veľa CD rôzneho žánru. Rád čítam, mám bohatú

knižnicu. Občas chodím chytať ryby a rád navštevujem basketbalové zápasy BMK

Lučenec. Som veľmi rád, keď som so svojou rodinou. S manželkou sa tešíme z ús-

pechov našej dcéry Evky, ktorá je už lekárkou na internom oddelení NsP Lučenec.

Po skončení medicíny som nikdy netúžil po tituloch či vedúcich miestach, vždy

som sa chcel vrátiť do svojho rodiska a tu pomáhať chorým ľuďom.

PhDr. František Mihály, DiS. art.

o možnosti vyučovania na gymnáziu,

ktoré často konzultoval s vtedajším ria-

diteľom gymnázia Lászlóm Kondrači-

nom. Medzitým diaľkovo ukončil štú-

dium biológie na Univerzite v Debrecí-

ne. Po odchode RNDr. Zoltána Molnára

do dôchodku (1973) bol prijatý na fi-

ľakovské gymnázium ako pedagóg bio-

lógie a chémie. V r. 1977 sa stal zástup-

com riaditeľa a v r. 1978 riaditeľom

školy. Práce bolo neúrekom po stránke

organizačnej, výchovno-vzdelávacej,

ekonomickej, ale i stavebnej – oprava

strechy, kúrenia, osvetlenia, atď. V rám-

ci mesta mal tiež veľa rôznych funkcií,

kolegovia ho museli často suplovať.

S manželkou Darinkou mali

spolu tri deti – Jozefa, Evu a Pavla,

Stredoškolský učiteľ, gymna-

ziálny riaditeľ Jozef Benko sa narodil 2.

11. 1932 v Trebeľovciach, okres Luče-

nec, kde navštevoval ľudovú (1939 –

43), meštiansku školu v Lučenci (1943 –

49). Študoval na Vyššej priemyselnej

škole textilnej v Ružomberku (1949 –

51) a na Pedagogickom gymnáziu pre

odborné učiteľstvo v Bratislave (1951 –

53). Svoju kvalifikáciu si doplnil štú-

diom popri zamestnaní na Vyššej peda-

gogickej škole v Bratislave (1960 – 62)

a na Prírodovedeckej fakulte Univerzity

Lajosa Kossutha v Debrecíne – Maďar-

sko (1969 – 73). Diplom z Debrecínu

mal nostrifikovaný na Karlovej univer-

zite v Prahe (1973).

Pracoval ako učiteľ pre 6. – 9.

roč. na JSŠ maď. vo Fiľakove (1953 –

62), na ZDŠ pre nepočujúcich v Lučenci

(1962 – 63) a na ZDŠ maď. vo Fiľakove

(1963 – 73). Pôsobil ako stredoškolský

učiteľ na gymnáziu vo Fiľakove (1973 –

92), z toho bol v r. 1978 – 91 riaditeľom

školy. Od r. 1992 žil na dôchodku vo

Fiľakove.

Jozef Benko sa od začiatku

svojej pedagogickej kariéry zaujímal o možnosti vyučovania na gymnáziu, ktoré často konzultoval s vtedajším riaditeľom gymnázia Lászlóm

REKUS strana 5

V okresnom archíve s ním spo-

lupôsobili traja zamestnanci, s ktorými

si dobre rozumel. Jeho náplňou práce

bolo formovanie dokumentárnej zák-

ladne archívu, sprístupňovanie, využíva-

nie a ochrana archívnych dokumentov.

Prácou kronikára mesta ho poveril vte-

dajší predseda MsNV Juraj Mlynarčík,

po ňom sa v r. 1965 predsedom stal Mi-

chal Frišnic. Do mestskej kroniky zaz-

namenával všetky aktuality, ktoré sa

v Lučenci odohrali. Kronikárom bol až

do r. 1992, kedy štafetu odovzdal PhDr.

Jozefovi Drenkovi.

Výrazne sa zaoberal sociálnymi

dejinami a vlastivednou problematikou,

ku ktorej sa viaže množstvo štúdií

a článkov uverejnených v regionálnej

tlači či v samostatných knižných prá-

cach. Aktívna znalosť maďarčiny mu

umožňovala hlboko vniknúť do obsahu

archívnych dokumentov. V nich videl

nielen objekt spracovania, ale najmä ne-

konečný zdroj informácií. Medzi jeho

najvýznamnejšie knižné práce v spolu-

autorstve patrili: Význam Slovenskej re-

publiky rád 1919 (1959), Vlastivedný

zborník Lučenca (1967), Robotnícke

hnutie a boj KSČ v Novohrade do roku

1945 (1971), Okres Lučenec vo fotogra-

fii (1983) a i.

Jazykovedec, vysokoškolský

učiteľ Dr. h. c. prof. PhDr. Ján Findra,

DrSc. sa narodil 25. 3. 1934 v Málinci,

okres Poltár. Ľudovú a meštiansku školu

vychodil v rodisku (1941 – 50). Nad-

väzne navštevoval Gymnázium B. S.

Timravy v Lučenci, na ktorom matu-

roval v r. 1953 v triede stredoškolského

profesora Štefana Freňa. V r. 1953 – 57

študoval slovenský jazyk a históriu na

Fakulte spoločenských vied Vysokej

školy pedagogickej v Bratislave.

profesora Štefana Freňa. V r. 1953 – 57

študoval slovenský jazyk a históriu na

Fakulte spoločenských vied Vysokej

školy pedagogickej v Bratislave.

Pôsobil ako stredoškolský uči-

teľ na Pedagogickej škole pre vzdeláva-

nie učiteľov národných škôl v Lučenci

(1957 – 61) a ako vysokoškolský učiteľ

na Pedagogickom inštitúte (1961 – 64),

Pedagogickej fakulte (1964 – 1992), Fa-

kulte humanitných vied a prírodných

vied (1992 – 95), Fakulte humanitných

vied (1995 – 2014) Univerzity Mateja

Bela (UMB) v Banskej Bystrici, z toho

bol v r. 1989 – 92 dekanom PgF a v r.

1992 – 93 prvým rektorom UMB. V r.

1993 – 2000 vykonával funkciu vedúce-

ho Kancelárie prezidenta Slovenskej re-

publiky v Bratislave (prezidenti Michal

Kováč a Rudolf Schuster).

Vo svojej vedeckovýskumnej

činnosti sa zameriaval na oblasť súčas-

ného spisovného jazyka, najmä na šty-

listiku, poetiku, teóriu textu, klasifikáciu

a charakteristiku stavebných jednotiek

textu. Teoreticko-metodologicky rozpra-

coval problematiku umeleckého predne-

su a rétoriky. Celkovo vydal 16 mono-

grafií, z toho 4 v spoluautorstve: Rozbor

štýlu prózy (1971), Umenie prednesu

(1974), Slovník literárnovedných termí-

nov (1979, 1987 – spoluautor), Stavba

a prednes rečníckeho prejavu (1989),

Jazyk, reč, človek (1998), Štylistika slo-

venčiny (2004), Expresívne syntaktické

konštrukcie (2004) a i.

Dr. h. c. prof. PhDr. Ján Findra,

DrSc. zomrel 6. 5. 2019 v Banskej Bys-

trici, kde je pochovaný na evanjelickom

cintoríne.

Baptistický kazateľ Mgr. To-

máš Kohút sa narodil 20. 3. 1975 v Že-

liezovciach, okres Levice. Narodil sa do

baptistickej kazateľskej rodiny, v rámci

ktorej mu bola od začiatku vštepovaná

láska k Pánovi Ježišovi. Základné vzde-

lanie získal v Nesvadoch (1981 – 89).

Súbežne navštevoval aj osvetový kurz –

hru na klavíri v Dome kultúry ROH

v Nových Zámkoch (1982 – 88). Gym-

názium absolvoval v Komárne (1989 –

90) a v Senci (1990 – 93). Po jeho

ukončení nastúpil na Pedagogickú fa-

kultu Univerzity Mateja Bela v Banskej

Bystrici, kde študoval evanjelikálnu teo-

lógiu (1993 – 98). Počas vysokoškolské-

ho štúdia uzavrel manželstvo s Ivetou,

rod. Píšovou (1996). Z manželstva sa im

narodili tri deti – Ráchel, Jakub a Re-

beka.

Po ukončení vysokej

školy absolvoval ročnú

kazateľskú prax u kazateľa

Po ukončení vysokej školy ab-

solvoval ročnú kazateľskú prax u kaza-

teľa Tomáša Krišku v Lučenci. Odtiaľto

odišiel do Ružomberka (1999), kde bol

zvolený za kazateľa. V r. 2005 sa vrátil

späť do Lučenca a tu pokračoval v ka-

zateľskej službe v miestnom zbore Bra-

tskej jednoty baptistov. V júni 2019 sa

ako kazateľ so zborom v Lučenci roz-

lúčil.

V r. 2015 začal externú formu

doktorandského štúdia v odbore teológia

na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej

Bystrici, ktoré nestihol dokončiť − 14. 7.

2019 nad ránom si ho Pán života a smrti

nečakane povolal k sebe. Mgr. Tomáš

Kohút je spopolnený a urna zatiaľ nie je

nikde uložená.

Geodet, kartograf, astronóm,

matematik, vodohospodár, staviteľ, vy-

sokoškolský učiteľ, inžinier Samuel Mi-

kovíny sa narodil v Novohrade v rodine

evanjelického farára. Historické prame-

ne uvádzajú rozdielne miesto i rok jeho

narodenia – *1686 Cinobaňa-Turíčky

alebo *1700 Ábelová. Pokračovanie na s. 6

V r. 1712 Mikovínyovci

pravdepodobne bývali v Ábelovej a tu

zrejme Samuel aj vychodil ľudovú

strana 6 REKUS

V r. 1712 Mikovínyovci prav-

depodobne bývali v Ábelovej a tu zrej-

me Samuel aj vychodil ľudovú školu.

Následne študoval na evanjelickej latin-

skej škole v Lučenci, ktorá bola súkrom-

ným učilišťom Františka Buľovského.

V r. 1719 sa začal učiť medirytectvo

v Norimbergu, neskôr študoval na ne-

meckých univerzitách v Altdorfe a Jene

(1721 – 23) a napokon kartografiu na

Vojenskej akadémii vo Viedni.

Od r. 1725 pôsobil v Bratislave

ako stoličný matematik – inžinier a ve-

noval sa melioračným prácam. V r. 1735

prichádza do Banskej Štiavnice ako vy-

sokoškolský učiteľ na Banícku akadé-

miu a pôsobil tu až do r. 1748. Za prvé-

ho profesora a cisárskeho inžiniera Ba-

níckej akadémie ho vymenoval uhorský

kráľ Karol VI. Táto škola mala na svoju

dobu vynikajúcu úroveň. Mikovíny

prednášal mechaniku a hydrauliku, me-

dzi jeho úspešných žiakov patril aj kon-

štruktér a vynálezca Jozef Karol Hell.

Samuel Mikovíny spolupraco-

val aj s Matejom Belom. Mikovíny po-

dal presný rozbor historicko-geografic-

kého obrazu starého Uhorska, Bel zasa

vytvoril moderné geografické mapy jed-

notlivých stolíc. Dielo oboch týchto os-

vietencov sa stalo „veľkou ozdobou

Uhorska“. V r. 1733 zriadil Mikovíny

v Bratislave prvé observatórium na Slo-

vensku. Spoločne s J. K. Hellom vyt-

vorili v okolí Banskej Štiavnice obdivu-

hodný systém vodných nádrží – tajchov

a jarkov, zdroj energie pre čerpacie stro-

je, banskú a úpravárenskú techniku

druhej polovice 18. stor., ktorá vtedy

patrila k vrcholom techniky v baníctve.

Samuel Mikovíny zomrel 23. 3.

1750 na ceste z Trenčína do Banskej

Štiavnice. Presné miesta jeho úmrtia ani

pochovania nie sú známe.

Jazykovedec, lingvista, redak-

tor, prekladateľ, vysokoškolský učiteľ

Ján Žigo sa narodil 12. 3. 1915 v Starej

Haliči, okres Lučenec. Gymnázium nav-

števoval v Lučenci (1929 – 33), matu-

roval v triede stredoškolského profesora

Antona Lerla. Študoval kombináciu sla-

vistika – klasická filológia na Filozo-

fickej fakulte UK v Bratislave (1933 –

37). Po ukončení štúdií sa najprv za-

mestnal v Jazykovom odbore Matice

slovenskej v Martine, neskôr pedagogic-

ky pôsobil na gymnáziách v Skalici,

Malackách a Senici. Pracoval ako redak-

tor vo vydavateľstve Pravda v Bratislave

(1950 – 56), pracovník kabinetu medievalistiky (stredovekej

histórie) na Filozofickej fakulte

Osobností

Ján FRANCISCI-Rimavský – 115.

výročie úmrtia (7. 3. 1905 Martin),

národný buditeľ, politik, básnik, pub-

licista, redaktor, pedagóg, zberateľ

ľudovej slovesnosti, zakladateľ a

funkcionár Matice slovenskej. Na-

rodil sa 1. 6. 1822 v Hnúšti. Študoval

na latinskej škole v Ožďanoch, na ev.

lýceu v Levoči a v Bratislave. V roku

1860 sa stal v Budíne radcom krá-

ľovskej miestodržiteľskej rady a

svetským predstaviteľom slovens-

kých evanjelických cirkví v Uhorsku.

Bol aj šéfredaktorom Pešťbudíns-

kych vedomostí a predsedom dočas-

ného výboru Matice slovenskej a jej

doživotným čestným podpredsedom.

Milota VETRÁKOVÁ, rod. Faťa-

rová, prof. Ing., PhD. – 70. výročie

narodenia (8. 3. 1950 Málinec),

ekonomická inžinierka, vysokoškols-

ká učiteľka. Pôsobila vo význam-

ných akademických funkciách – de-

kanka Ekonomickej Fakulty UMB

a prorektorka Univerzity Mateja Bela

Banská Bystrica.

Ján VÝROSTEK – 55. výročie

úmrtia (9. 3. 1965 Košice), učiteľ,

správca ľudovej školy, kantor ev. cir-

kvi, kronikár obce, osvetový pracov-

ník, spoluzakladateľ organizovaného

folklóru v Kokave nad Rimavicou,

kde je aj pochovaný. Narodil sa 24.

2. 1887 v Klenovci.

Ľudovít KUDLÁK, Ing. – 130. vý-

ročie narodenia (14. 3. 1890 Luče-

nec) akademický maliar, ilustrátor,

básnik, strojnícky inžinier. Študoval

na gymnáziu v Lučenci, neskôr

v Bratislave, Budapešti a Prahe. V r.

1928 – 32 pokračoval v štúdiu na

Škole umeleckých remesiel v Bratis-

lave, kde bol žiakom Ľudovíta Fullu

a Mikuláša Galandu. Označuje sa za

jedného zo zakladateľov slovenskej

moderny a pokračovateľ diela Ľudo-

víta Fullu. Zomrel 15. 1. 1960

v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Michal Miloslav HODŽA – 150.

výročie úmrtia (26. 3. 1870 Český

Tešín), prozaik, básnik, predstaviteľ

štúrovskej generácie.

Pokračovanie na s. 7

V rokoch 1834 – 1836 pôsobil ako

vychovávateľ

v Rakši a Podrečanoch – v rodine zemepána Jána Töröka de

(1950 – 56), pracovník kabinetu me-

dievalistiky (stredovekej histórie) na

Filozofickej fakulte UK v Bratislave

(1956 – 66). Po zrušení tohto kabinetu

sa v r. 1966 vrátil späť do vydavateľstva

Pravda, kde pôsobil ako redaktor až do

r. 1982. Odvtedy žil na dôchodku v Bra-

tislave.

Vo svojej odbornej činnosti sa

venoval otázkam pravopisu, gramatiky

a slovnej zásoby slovenského jazyka.

Príspevky spočiatku uverejňoval v Slo-

venskej reči, v r. 1938 – 40 bol aj čle-

nom redakčnej rady tohto časopisu. Ako

klasický filológ sa zameriaval aj na pí-

sanie a skloňovanie cudzích, najmä

antických slov. Záujem o dejiny sloven-

činy a slovenského pravopisu prejavil

v komentovanom preklade takmer celé-

ho Bernolákovho diela Dissertatio phi-

lologico-critica de literis Slavorum …

V oblasti gramatiky porovnával

slovenské tvary s príslušnými latinský-

mi, nemeckými a francúzskymi ekviva-

lentmi. Pre potreby vysokoškolských

študentov vydával výbery textov z kla-

sickej i stredovekej latinčiny. Po odcho-

de z vysokej školy sa naplno venoval

redakčnej a prekladateľskej činnosti.

Prekladal z latinčiny, nemčiny, ruštiny

a francúzštiny.

Ján Žigo zomrel 6. 5. 1995

v Bratislave, kde je pochovaný na cinto-

ríne Vrakuňa. PhDr. František Mihály, DiS. art.

REKUS strana 7

Pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka sa 20. 2. 2020 v bývalej sobášnej sieni Mestského úradu v Lučenci konal metodický deň učiteľov slovenského jazyka a literatúry. Organizátormi boli − Mesto Lučenec, MO Matice slovenskej a DMS v Lučenci. S myšlienkou realizovať stretnutie prišla bývalá dlhoročná riaditeľka základnej školy, dnes predsedníčka MO MS Mgr. Ľudmila Lacová. V úvode sa spevom predstavili členovia DFS Jánošík pri Dome MS vo Fiľakove. Potom žiaci viacerých základných škôl aj ukážkami krásneho novohradského nárečia. Spisovnú slovenčinu a novohradské nárečia priblížil doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD. a nárečia v Novohrade v minulom storočí akademik prof. Juraj Hraško, DrSc.

Referát Júliusa Lomenčíka natoľko zaujal, že aj prekročenie časového limitu nikomu z prítomných neprekážalo, nikto sa ani len nepohol na stoličke. V súvis-losti s nárečiami poukázal na málinské nárečie, ktoré jazykovedec Ján Matejčík označil za exkluzívne v rámci novohradských nárečí. Zdôraznil, že láska k rodnému jazyku sa nemanifestuje slovom, ale sa potvrdzuje v každodennej medziľudskej komunikácii. V tejto súvislosti uviedol príhodu z Málinca, ktorú o vzťahu k rodné-mu jazyku rád hovoril jazykovedec prof. Ján Findra: „Mladá vdova statočne vychovávala svojho jediného syna, ktorý ako osem-násťročný narukoval na vojenčinu do Čiech. Po čase prišiel domov na dovolenku. Jedného rána si všimol, že sa sliepky motajú po dvore.

Pokračovanie na s. 8

Keď matka vyšla na dvor, oslovil ju „novým“ jazykom, ktorý zrejme považoval za „vyšší“: `Mama, čó robej tý slepice na týn dvore!` Jeho matka na chvíľu udivene zmĺkla, no vzápätí mu dôrazne povedala: `Jej ti dán takú slepici, že hned oslepneš!`“ Táto replika jednoduchej ženy bola najkrajším vyznaním lásky k rodnej

V rokoch 1834 – 1836 pôsobil ako

vychovávateľ v Rakši a Podrečanoch

– v rodine zemepána Jána Töröka de

Szendrő. V Podrečanoch má pamät-

nú tabuľu.

udalostí

195. výročie (1. 3. 1825) –

Vzbura poddaných v Zelenom.

Poddaní odmietli nastúpiť na

panské, vodcov vzbury – bratov

Ročkárovcov uväznili v stolič-

nom väzení v Balážskych Ďar-

motách. Vystúpenie poddaného

ľudu zo Zeleného spracoval Dr.

István Horváth zo Šalgótarjánu.

Výstava vzbury spracovaná

v grafických kresbách Ferencza

Czinkeho bola inštalovaná

v Mestskom kultúrnom stredisku

Poltár v roku 1990. Gustáv Srniš

dal v r. 1980, pri príležitosti 155.

výročia vzbury, vyraziť striebor-

né a bronzové medaily. Viac

o vzbure sme písali v číslach

3/2010 a 3/2015.

10. výročie (5. 3. 2010) tvorenia

blogu „Naša Kokava“ − blog

Richarda Kafku tvorený prie-

bežne od 5. marca 2010.

26. januára 2020 zomrel rodák z Ra-dzoviec (*17. 4. 1935), spisovateľ, no-vinár, reportér, publicista, esejista, autor literatúry faktu, redaktor, vyso-koškolský pedagóg, Ján Čomaj. V roku 1990 sa stal riaditeľom tla-čového a informačného odboru Úradu vlády SR a roku 1991 riaditeľom vyda-vateľstva Národná obroda, a. s. Praco-val ako zástupca šéfredaktora den-níka Slovenská republika (1993 – 1999). Súčasne bol externým lektorom Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave (1993 – 1998), potom v Akadémii umení v Banskej Bystrici (1999 – 2000).

Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave (1993 – 1998), potom v Akadémii umení v Banskej Bystrici (1999 – 2000). Od roku 1999 pôsobil v slobodnom povolaní. Za svoju tvorbu dostal viaceré významné ocenenia, je sedemnásobným laureátom medzinárodnej Ceny Egona Ervina Kischa udeľovanej za literatúru faktu (2003, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2015), laureátom Národnej ceny Vojtecha Zamarovského za celoživotný prínos v oblasti literatúry faktu (2004), hlavnej ceny PEN klubu za tvorbu v roku 2000, hlavnej výročnej Ceny Lite-rárneho fondu za slovenskú pôvodnú tvorbu (1990, 1995), Ceny Ľudovíta Štúra (1997), získal Plakety Sv. Cyrila a Metoda (1998), Prémiu Vydavateľstva SSS (1999). Bol členom Spolku slovenských spisovateľov, jeho predstavenstva, členom Klubu literatúry faktu a čestným členom PEN klubu.

Zdroj: https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/

strana 8 REKUS

Obec Utekáč v spolupráci so základnou a materskou

školou organizovala 21. 2. 2020 tradičný fašiangový sprievod masiek. Každoročne si tieto zvyky pripomíname a snažíme sa ich udržať. Aj napriek nepriaznivému počasiu sa zišlo veľa masiek, za čo chcem poďakovať žiakom a pedagógom základ-nej školy a maličkým účastníkom z materskej školy a ich učiteľ-kám, pretože sa vždy ochotne zapájajú do kultúrnych a spolo-čenských akcií v našej obci. Nemôžem zabudnúť na mamičky s detičkami na rodičovskej dovolenke, ktoré sa aktívne zapá-jajú do tohto sprievodu, všetkým zúčastneným občanom obce a hudobníkom – Petrovi Kamenskému a Jurajovi Krahulcovi, ktorí nás sprevádzali hrou a spevom na heligónkach.

Druhá etapa rekonštrukcie priestorov KD prebiehala v me-siacoch november 2019 až január 2020, realizovala ju spoloč-nosť EUROSTAV28, Banská Bystrica. Finančný príspevok pos-kytla vláda Slovenskej republiky na svojom výjazdovom zasad-nutí v Poltári. Jednalo sa o dokončenie vonkajšej terasy, kde sa položila dlažba, vybudoval prístrešok a osadilo zábradlie. Vnú-torná rekonštrukcia spočívala z úpravy vnútorných stien sály, chodby, položenia dlažby, výmeny zábradlia, podlahy javiska, opravy parkiet v sále a vo vybavení novými svietidlami.

Ľubomíra Šajgalíková

Keď matka vyšla na dvor, oslovil ju „novým“ jazy-kom, ktorý zrejme považoval za „vyšší“: `Mama, čó robej tý slepice na týn dvore!` Jeho matka na chvíľu udivene zmĺkla, no vzápätí mu dôrazne povedala: `Jej ti dán takú slepici, že hned oslepneš!`“ Táto replika jednoduchej ženy bola naj-krajším vyznaním lásky k rodnej reči. Svoju materčinu, rodné nárečie, prirodzene vnímala ako hodnotu, ktorú si nedovolí vziať, nedopustí, aby ju niekto znehodnocoval, aby narušo-val jej ustálenú podobu“.

Pripomenul aj postavenie učiteľa v minulosti i dnes so zdôraznením, že jeho postavenie nebolo nikdy významné, ale oceňované bolo skôr vo vedomí ľudí. Argumentoval to rozhovorom s „báčikom“ z Málinca, ktorý označili učiteľa za „veľkého človeka“, lebo „učiteľ vychová aj biskupa“. Tým bolo povedané všetko. Učiteľ vychováva všetkých, od poli-tikov až po bezdomovcov. V súčasnosti podľa štatistík máme vraj veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale málo aj múd-rych. Učitelia sa predtým poznali v celom okrese, pravidelne sa stretávali, dnes mnohí ani nevedia, kto učí v susednej škole. Nespisovnú slovenčinu počuť často v televízii či roz-hlase, takže podľa Lomenčíka časy kultivovaných prejavov televíznych hlásateliek, redaktorov, moderátorov, hercov sú už niečím z minulosti. Akademik Hraško rozprával pútavo, rodák z Točnice pre-cestoval celý svet, zastával významné funkcie, získal viaceré ocenenia, ale ako sám zdôraznil, vždy sa hlásil k slovenské-mu národu. Návštevníkom na konci svojho vystúpenia po-vedal, že po položení otázky bude odpovedať v točnickom nárečí. Náš materinský jazyk aj v podobe nárečia by sme mali odovzdávať mladým. Rozprávať sa doma, či s kamarátmi aj v nárečí by nemalo byť hanbou, ale hrdosťou. Rozprávajme sa so svojimi deťmi, vnúčatami, pravnúčatami, ocenia to možno až vtedy, keď budú oveľa starší, ale pár slovami v ná-rečí, aspoň obyčajným pozdravom určite potešíme starých rodičov. Novohrad a Malohont zrodil viacerých významných jazy-kovedcov, spomeňme mená ako Ján Matejčík, Eugen Jóna či Ján Findra. Zabúdať by sme nemali ani na štúrovcov, na bratov Gáberovcov z Lovinobane, či na „deň vzkriesenia slovenčiny“ – 14. február.

Utekáčania sa zabávali 8. 2. 2020 už v zrekonštruovanej sále kultúrneho domu (KD) na 15. ročníku plesu utekáčskych rodákov. Úvod patril ľudovým a moderným tancom v poda-ní žiačok ZŠ s MŠ, potom pokračovala zábava až do rána.

REKUS strana 9

Druhý ročník predajnej výstavy regionálnych produktov Novohradu a Banskobystrického kraja sa konal v piatok a so-botu 21. a 22. februára 2020 v OC Galéria Lučenec. Okrem regionálnych produktov bol pre návštevníkov pripravený bohatý sprievodný program – tkacie techniky, kroje regiónu, tvorivé dielne pre deti.

Koncom minulého roka vydalo Hradné múzeum vo

Fiľakove v rámci svojej publikačnej činnosti štvrtý diel série odbornej literatúry Discussiones Filekienses. Cieľom publi-kácie s názvom OBKĽÚČENÝ VEČNÝM OHŇOM – Vojenské dejiny fiľakovského pohraničného hradu za hlavného kapi-tána Štefana Koháryho II. (1667 – 1682), ktorá sa priamo viaže k Fiľakovskému hradu, je prezentácia dosiahnutých výsledkov archívneho a historického výskumu, ako aj oboz-námenie odbornej verejnosti s najnovšími informáciami, tý-kajúcimi sa vojenských dejín Fiľakova za správcovstva hlavné-ho kapitána, významného poľného maršala a krajinského sudcu, Štefana Koháryho II. Je písaná v maďarskom jazyku, a jej autorom je Zoltán Igor Komjáti, spod pera ktorého vy-šiel aj prvý diel tejto série. Nová publikácia je výsledkom viac ako desaťročnej samostatnej vedeckej práce autora. Možno ju považovať za pokračovanie jeho predchádzajúceho diela, ktoré vzniklo rovnakým spôsobom, a to metódou podrobné-ho historického výskumu. Autor prispieva k poznaniu uhor-skej vojenskej histórie 17. storočia vzácnymi informáciami. Predstaví udalosti hradu a jeho okolia, avšak jeho analýzy siahajú omnoho ďalej. V knihe sa dočítame bezmála o kaž-dom hrade a meste Kráľovského Uhorska a severovýchodnej časti Osmanského Uhorska, ako aj o živote obyvateľstva takmer všetkých stavov a hodností. Publikácia je určená najmä pre odbornú verejnosť, pre školy, ale aj pre široký okruh záujemcov. Pedagógovia oko-litých škôl budú mať možnosť zapracovať bohatý textový materiál aj do učebného plánu dejepisu, v rámci výučby re-gionálnej histórie. Kniha vyšla na 448 stranách v náklade 300 kusov a verejnosti bola oficiálne predstavená 26. februára 2020 v Mestskej knižnici vo Fiľakove, v maďarskom jazyku. Zakúpiť sa dá v Novohradskom turisticko-informačnom cen-tre a v pokladni hradu. Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Dňa 28. februára 2020 otvorili v Mestskom vlastivednom múzeu vo Fiľakove výstavu ľudovej remeselníčky a učiteľky Tünde Horkay Benko s názvom Čarovné kraslice. Tvorkyňa sa narodila v Košiciach, vyrastala v neďalekej obci Veľká Ida, a v súčasnosti pôsobí už viac ako dvadsať rokov na Základnej škole Lajosa Mocsáryho vo Fiľakove ako pedagogička prvého stupňa. Považuje za veľmi dôležité, aby si mladá generá-cia obľúbila a osvojila mnohoraké odvetvia ľudového umenia, a na tento vznešený účel využíva každú príležitosť.

Pokračovanie na s. 10

Na škole vedie tvorivý krúžok, v rámci ktorého sa snaží

priblížiť žiakom rôzne techniky zdobenia kraslíc.

Autorka výstavy sa môže pochváliť niekoľkými

oceneniami. V roku 2006 jej združenie Palócföldi

strana 10 REKUS

Na škole vedie tvorivý krúžok, v rámci ktorého sa snaží priblížiť žiakom rôzne techniky zdobenia kraslíc.

Autorka výstavy sa môže pochváliť niekoľkými oceneniami. V roku 2006 jej združenie Palócföldi Népi Iparművészek Egyesülete udelilo prestížne uznanie za zásluhy v oblasti ľu-dového umenia a v roku 2008 ju minister školstva a kultúry Maďarskej republiky vyznamenal cenou „Pro Cultura Hun-garica“. Pred dvomi rokmi získali jej kraslice s poipeľským motívom značku Regionálny produkt Novohrad. Návštevníci výstavy si môžu pozrieť krásne zdobené kraslice a oboznámiť sa aj so zvyklosťami spojenými s najstarším symbolom plod-nosti. Existuje viacero techník na dekorovanie vajíčok. V Poiplí boli najrozšírenejšie kraslice zdobené technikou batikovania voskom, počas ktorej sa roztavený včelí vosk aplikoval na po-vrch vajíčka drevenou trubičkou, pričom vzniknuté ornamen-ty mali svoj osobitý význam. Výstava predstavuje bohatý fond motívov voskovaných kraslíc z viacerých regiónov – predov-šetkým z Novohradu, ktoré pochádzajú zo zbierok význam-ných miestnych zberateľov a z vlastnej zbierky autorky, ale obsahuje aj motívy z Hontu a Gemera. Jej súčasťou sú aj ar-chaické vzory pochádzajúce spod Zobora a z ďalších sloven-ských obcí − Polichna, Hornej a Dolnej Strehovej, Uňatína a Domaniža. Na vernisáži vystúpila speváčka ľudových piesní Fruzsina Borbála Kovács-Benko. Unikátna kolekcia bude sprístupnená do 10. marca 2020.

Vznik prezentovanej zbierky bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia.

životopise. Vlastné knižné zbierky daroval študentským kniž-niciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. Svojou kol-portážou ovplyvnil kultúrny život na Slovensku. Úplne slepý, a predsa poúčal prostých a národne uvedo-moval slovenských ľudí. Dával im do rúk žriedlo poznania a múdrosti, nástroj národného uvedomenia – knihu −, aby z nej čerpali poučenie a národnú hrdosť. Jeho životné dielo je aj dnes bohatou studnicou poučení.

Vo svojom životopise napísal: „Sme síce obaja (s man-želkou) chybní a žobráci, ja slepý a moja manželka chromá na nohy, ale obaja po tento deň šťastní a spokojní s naším lósom a stavom, lebo hoci nič nemáme, nič nám ani nechýba“. Rozširoval slovenské a české knihy, sám slepý prinášal svetlo, kde bola duchovná tma. Karol Kuzmány to vyjadril slo-vami: „Nemůže slepý slepého vésti, tento slepý avšak dobrým by vůdcem byl mnohého vidomého“. Hrebenda šíril osvetu až do osemdesiatky. Ako kolportér kníh sa často stretával so spisovateľmi. Už za života sa mu dostalo uznania, keď ho českí vlastenci privítali v Prahe s batôžkom kníh na chrbte. Prvému slovenskému gymnáziu v Revúcej venoval 200 zlatých a celú svoju knižnicu, pretože podľa neho „slovenskí študenti nesmú trpieť“. Štúrovský básnik Ľudovít Kubáni ho na stretnutí vzdelancov na Tŕstí nad Tisovcom menoval už ako 70-ročného „bardom Gemera“. Daniel Lichard ho nazval „živou knižnicou“ slovenskou alebo „tatranský Homér“. Mi-chal Miloslav Hodža roku 1858 napísal Hrebendovi: „Žiadaná vec by bola, aby slovenský duch Hrebendov na tisíce a tisíce Neslovákov prešiel“.

Zdroj: Obzor Gemera, č. 1, ročník XI., 1980.

Uplynulo 140 rokov (16. 3. 1880 Hačava) od smrti prvého slo-venského kolportéra kníh a ľudo-vého spisovateľa Mateja Hrebendu. Pre zlé rodinné pomery a slab-núci zrak nemohol chodiť do škôl a vzdelával sa sám. Živil sa ako men-dík, od roku 1816 obecný hlásnik v Krokave, Hačave, kde sa v roku 1829 natrvalo usadil. Autor príležitostných a gratulačných veršov, zbieral ľudové piesne. Životné zážitky a osudy z ciest po Uhorsku opísal vo Vlastnom životopise. Vlastné knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. Svojou kolportážou ovplyvnil kultúrny život na Slovensku.

REKUS strana 11

Na Jozefa (19. marca) už mali byť všetky polia obrobené, hovorilo sa, že aj tej najposlednejšej vdove sa má prevrátiť pluh. Na 25. marec pripadal deň zvestovania p. Márie, ľudovo nazývaný Štepná Mara, pretože ho považovali za zvlášť vhodný na ošetrenie a sadenie stromov. Smrtná nedeľa je nedeľa dva týždne pred veľkonočnou a v tomto roku pripadla na 29. marca. V Novohrade bola spá-janá s vynášaním Moreny a zvyk sa zachovával vo viacerých obciach: České Brezovo – Koniec zimy sa oslavoval utopením Moreny „bábrdle“.

Bábrdľu zhotovili dievčatá obyčajne na priadkach. Bola z jednej šúpy slamy, urobili jej hlavu a ruky. Vyobliekali ju do šiat, zástery, na hlavu jej dali šatku, ktorú vyzdobili stu-hami. Na matku božiu s ňou chodili dievčatá z domu do do-mu. Bábrdľu cestou nieslo vpredu jedno dievča a za ňou krá-čal hodný zástup dievčat, ktoré spievali: „Bábrdľa, bábrdľa, de si prebejvala, tán hor, na ton konci ton Katkove domci“. Tam, kde dievčatá prišli, spievali v kuchyni nábožnú pieseň: „Po-ďekujme Kristu pánu“. Gazdiné ich obdarovali vajíčkami. Keď dievčatá ponavštevovali všetky domy, bábrdľu vyzliekli zo šiat a hodili z mosta pri fare do potoka.

Foto: J. Žilák, Nosenie Moreny v Českom Brezove (1943)

Hradište – Bábuľu opísal kronikár obce Martin Žilák: „Smrtná nedeľa bol významný sviatok, kedy pocho-

vali Morénu, bohyňu zimy. Tesne predpoludním vychodia star-ší, mladší a deti na ulicu, či ešte nejde. Ňaňa Róža to robieva. Nesie strašiaka, ľudia tomu povedia bábuľa a kričí: ! „Zimu ta-nesémo − leto donesémo. Bábuľa, za koho ťa vydámo? Za starého Skokana“ − ten býval povyše. A toto sa pokrikuje a vždy sa nájde nový ženích, ľudia túto parádu sledujú. Ňaňa Róža idúc naspäť, ide z domu do domu a spieva so svojou sku-pinou nábožnú pieseň a potom prednesie svoj vlastný vinš, ku ktorému dodá vlastnú poznámku: „Kot jej zomrén, nebuďe mati kdo bábuľu nésťi a zima bude zaveľa“.“ Lupoč – učiteľ Cyril Bodický viedol od 5. 12. 1934 obecnú kroniku „Pamätnú knihu obce Lupoč“ a zaznamenal ho nasle-dovne:

„Na Smrtnú nedeľu sa nosila po našsky tzv. Váľuja – to jest smrťka, ktorú niesli dievčatá na kole stoknutú za dedinu na cintorín. Tuná ju spálili za zvukov všelijakých piesní. Táto „váľuja“ bolo urobená zo šúp a slamy a oblečená do kroja. Niesli ju cez dedinu a spievali: „Váľuja, váľuja, za koho ťa dáme? Za Janka Hornyho, veď ho radi máme“. (Tento

dedinu na cintorín. Tuná ju spálili za zvukov všelijakých pies-ní. Táto „váľuja“ bola urobená zo šúp a slamy a oblečená do kroja. Niesli ju cez dedinu a spievali: „Váľuja, váľuja, za koho ťa dáme? Za Janka Hornyho, veď ho radi máme“. (Tento zvyk bol, podľa pamätníkov, v obci posledný raz okolo r. 1930). Ľuboreč – Chodenie s Váľbabou − tak nazývali vynášanie Moreny.

Ženy napiekli sladkosti a chlapi zabezpečovali mäso-vé „záhryze“ (klobása a slanina). Váliu vyniesli do poľa, v kto-rom bolo zasiate žito. Mládenci, ktorí išli za dievkami, vyhľa-dali hrušku, Váliu dotrhali a zdrapy porozhadzovali po poli. Drevo z Válie polámali na kusy a dievky ho vyhadzovali na hrušku. Ak sa niektorej drevo zastavilo na hruške, tak sa do roka vydá. Mašková – Vynášanie Moreny – Válie − sa robilo na Smrtnú nedeľu (5. pôstnu).

Dievčatá obliekli jednu šupku do šiat naposledy vydanej nevesty a išli s ňou dedinou spevom. Vyniesli ju za dedinu, zobrali šupky a šaty spálili. Po tomto sprievode diev-čatá nažobrali z domu do domu vajcia a slaninu a urobili si hostinu v jednom dome za účasti mládencov a robili tam vše-lijaké, nie najslušnejšie hry. Keďže dievčatá spievali po dedi-ne neslušné piesne, bolo toto sprevádzanie bábky zvanej „Válie“ na doliehanie učiteľa vrchnosťou zakázané.

Zdroj: Obzor Gemera-Malohontu, č . 1, roč. XXII., 1991, Emília Horváthová: Od fašiangov po Veľkú noc, Obzor Gemera č. 2,

roč. XV., 1984, Ján Žilák: Spomienky na zvyky a obyčaje v Českom Brezove,

Monografia Hradište, Mária Adamová: O minulosti obce Mašková, REKUS.

100. výročie vzniku Slovenského národného divad-

la (1. marca 1920). Rok 2020 je Rokom slovenského divadla, a to je príležitosť pripomenúť históriu ochotníckeho divadla či predstaviť diva-delníkov regiónu.

Zriaďovateľom divadla už v r. 1919 bola Robotnícka telo-cvičná jednota. Prvým režisérom bol strojmajster Jaroslav Pavlík, v r. 1920 nacvičil hru F. Urbánka Už sú všetci v jednom vreci. Po roku 1920 bolo v sále miestneho hostinca zásluhou učiteľa Ladislava Štetinu prvýkrát postavené drevené pódium a šatne. Vybavenie javiska bolo objednané od firmy J. Su-chánek v Přerove v roku 1923, malo 16 premien kulís. Javisko zdobila maľovaná zhrňovacia opona, po r. 1939 bola odstrá-nená a údajne bola uložená v SNG v Bratislave.

Pokračovanie na s. 12

V roku 1922 naštudovali hru Jiřího Mahena Jánošík, réžia Václav Müller a Jozef Háječek. Predstavenie bolo jedinečné, nakoľko sa hralo v exteriéri, priamo

strana 12 REKUS

Dňa 15. marca 1990 sa konalo v dome kultúry nové usta-novujúce valné zhromaždenie miestneho odboru Matice slo-venskej v Lučenci za účasti 170 členov. Obnovila sa tradícia Novohradských dní, odhaľovali sa pamätné tabule, vydávali sa monografie niektorých slovenských obcí. Miestny odbor Matice slovenskej v Lučenci bol založený 28. apríla 1921 v dvorane mestského domu. Hlavným organi-zátorom bol Dr. Ľudovít Bazovský. Cieľom MS bolo kultúrne povznesenie slovenského ľudu. Z predsedov MO MS treba spomenúť: Dr. Jur Janoška, Koloman Peťko, Dr. Gustáv Voda, Ivan Čičmanec. V roku 1936 bol predsedom Michal Ondruš (riaditeľ gymnázia). Po oslobodení v roku 1945 sa miestny odbor opäť aktivizoval, predsedom bol Mirko Trnovský (ria-diteľ gymnázia). V roku 1968 sa predsedom stal MUDr. Pavol Černák. Od roku 1995 bol predsedom MUDr. Štefan Cifra, po ňom PhDr. Pavol Urbančok, PaedDr. Elena Melicherová a v sú-časnosti Mgr. Ľudmila Lacová. Na pozvanie MO MS navštívili Lučenec viaceré výz-namné osobnosti, napr. Dr. Jozef Škultéty, správca Matice slovenskej. Od roku 1930 bol zapisovateľom MO MS slo-venský spisovateľ Andrej Plávka.

Zdroj: J. Drenko: Z historických prameňov Lučenca, 1997.

V roku 1922 naštudovali hru Jiřího Mahena Jánošík, réžia Václav Müller a Jozef Háječek. Predstavenie bolo jedinečné, nakoľko sa hralo v exteriéri, priamo v prírode na salajkárskom koliesku. Od roku 1929 bol režisérom a podľa potreby aj hercom Jozef Slezáček, do r. 1939 naštudoval 15 divadelných hier. Po ňom sa divadla ujal Peter Bolha, nacvičil 12 hier. Po vojne bol režisérom Karol Kramec, po ňom Elena Graune-rová.

17. januára 1996 vznikol divadelný ochotnícky súbor Samá ochota, založila ho Zuzana Jardekyová, rod. Haluková, a viedla ho až do r. 2004. Pod jej vedením sa súbor dvakrát zúčastnil celoslovenskej prehliadky Divadelné Šurany (2000, 2002).

V Utekáči existovalo v čase prvej Česko-slovenskej re-publiky aj bábkové divadlo. Neskôr pôsobil bábkarský krúžok pri miestnej škole, viedli ho manželia Gabriela a Miroslav Hrdličkovci. Keď zaniklo, Marionety sa stratili. Jozef Pupala, st. oživil tradíciu bábkoherectva, dal zhotoviť v Bábkovom di-vadle v Banskej Bystrici dve bábky: Pepíka a Marienku. Neskôr pribudli ďalšie – gašparko, čert, ježibaba, poľovník, kráľ a i.

Zdroj: Utekáč na dobových fotografiách 2, 2017, vlastivedná monografia Kokava nad Rimavicou, 2018.

Prenájom nebytových priestorov Banskobystrický samosprávny kraj, správca majetku

Novohradské osvetové stredisko,

J. Kármána 2, 984 01 Lučenec vyhlasuje

Obchodnú verejnú súťaž na prenájom majetku

na 1 rok Novohradské osvetové stredisko ako správca nehnuteľnosti

v majetku Banskobystrického samosprávneho kraja,

zapísaného na LV č. 9200, k.ú. Lučenec, súpisné číslo 2,

vyhlasuje obchodnú verejnú súťaž :

1. od 1. 4. 2020 nebytové priestory – 6 miestností

o výmere 37m 2, nachádzajúce sa na medziposchodí

budovy

Súťaž sa začína dňom jej uverejnenia na úradnej tabuli

Novohradského osvetového strediska v Lučenci, J. Kármána 2,

984 01 Lučenec ako aj zverejnením v tlači.

Návrh predkladá účastník prostredníctvom e-mailu na adresu:

sosikova@noslc.sk alebo na adresu: Novohradské osvetové

stredisko, J. Kármána 2, 984 01 Lučenec do 27. 3. 2020

do 16.00 hod. s uvedením totožnosti účastníka, ceny za 1 m2/rok

základné nájomné k prislúchajúcemu bodu a výmere, účel nájmu.

Označenie v záhlaví textu alebo na obálke: "Súťaž na prenájom".

Vedľajšie náklady nezahrnuté do základného nájomného

sú platba za elektrickú energiu, vodné, stočné, poplatok za smeti,

vykurovanie, podiel dane z nehnuteľnosti,

tieto je účastník povinný uhrádzať na základe kalkulačného listu

k nájomnej zmluve.

Informácie na tel. čísle: 047/4513176 Vyhlasovateľ súťaže je oprávnený rokovať o uzatvorení

nájomnej zmluvy aj v prípadoch, ak z akýchkoľvek dôvodov

uchádzač, ktorého ponuka bola najvyššia, neuzavrie nájomnú

zmluvu v lehote určenej vyhlasovateľom súťaže.

Vyhlasovateľ bude písomne informovať všetkých účastníkov

súťaže o výsledku súťaže do 30. 3. 2020

Vyhlasovateľ si vyhradzuje právo odmietnuť všetky predložené

ponuky, meniť uverejnené podmienky súťaže alebo súťaž zrušiť,

predĺžiť lehotu na vyhlásenie výsledkov, odmietnuť účastníka

v prípade nezlučiteľnosti účelu nájmu s poslaním organizácie.

V Lučenci, dňa 3. 3. 2020

Mária Ambrušová, riaditeľka NOS

REKUS strana 13

Spomienky na udalosti z 2. svetovej vojny pri oslobodzovaní Novohradu

Hasenie požiaru stohu slamy

Večer toho istého dňa už po zotmení a kontrole nášho domu komunikoval otec – dvojnásobný „amerikán“ – s Nem-cami na gánku za prítomnosti mamy a mňa, všadeprítomného chlapčiska. Pri zväčšujúcej sa tme sme zbadali, že náš stoh slamy v záhrade horí. Na pud záchrany majetku zareagoval otec – gazda i syn. S vedrami na vodu utekali sme k horia-cemu stohu, vedľa ktorého stredom záhrady pretekal potôčik a začali sme hasiť. Lenže po prvých vedrách vody z pomerne vzdialené-ho protiľahlého domu zazneli výstrely a šuštiace guľky. Po nich srdcervúce výkriky mamy, trhajúcej rukávy Nemcov na gánku, aby ich prinútila reagovať na streľbu. Po pár vedrách vody sme s otcom pochopili, že tu nejde o stoh slamy, ale o naše životy, a preto nevediac ako, preplazili sme sa pomedzi stromy do dvora so smutným pohľadom na horiaci stoh slamy, ktorého plamene dlho do noci osvetľovali tmavú, no pre nás smutnú noc. Avšak to sme ešte ani na druhý deň netušili príčinu požiaru stohu slamy. Až tretí deň priniesol vysvetlenie. Otec s nami nebol, on sa rozhodol stráviť krušné dni vojny v pries-toroch domu nad nami, aby ustrážil dom i hospodárske zvie-ratá pred bežným rabovaním, keďže Nemci počas svojej prí-tomnosti v dedine niekoľkokrát účelovo navštívili našu maš-taľ. Jeho pobyt v dome sprestrili nielen nepríjemné návštevy, ale v jednu noc i mínometná strela, ktorá si vybrala strechu nášho domu, aby ju rozdelila na dve polovice. Keďže otec si vybral na bývanie krajnú izbu, obišlo sa to bez zranenia. Zvuky vojny boli stále intenzívnejšie a častejšie, dalo sa tušiť, že vzdialenosť medzi nepriateľskými vojskami sa skracuje. Jej dôsledky výrazne pocítila aj veža miestneho kostola, ako i strechy susedných domov. Mínometný pozdrav

Jedného krásneho slnečného dňa dostal som od mojej mamy súhlas na moje časté prosby opustiť väzenské priestory pivnice, vďaka čomu som mal príležitosť zažiť z bezprost-rednej blízkosti účinky mínometnej paľby. Užívajúc si krátke, ale krásne voľné chvíle v našom dvore, v jeden moment niečo vo vzduchu nad mojou hlavou zahvižďalo a kým som sa zo-rientoval, odkiaľ zvuk prichádza a kam smeruje, zaznela rana a v tom momente som zazrel, ako sa roztvorila strecha su-sedovho domu nad cestou. Bol to signál ukončiť čas voľna, vyprosený na nutnú telesnú potrebu a utekať do bezpečia pivnice.

Rus v maštali

(cyklus 10 spomienok na pokračovanie v číslach február až máj)

Rus v maštali

Keď sa zdalo, že na príbeh hasenia ohňa sa už zabudlo, tri dni po krutom strete nemeckých a ruských vojakov pod oknami nášho domu otec, tak ako po iné dni, šiel ráno 16. ja-nuára do maštale ošetriť a nakŕmiť dobytok. Čakalo ho tu však okrem statku aj veľké, zdrvujúce prekvapenie. Dierou z povaly za dverami, kadiaľ sa presúvalo seno z podkrovia stodoly do maštale, tentoraz sa spustil do maš-tale neznámy človek v uniforme – ruský vojak. Ten, o ktorom Nemci vedeli, ktorého hľadali, kvôli ktorému zapálili stoh sla-my, lebo sa im stratil medzi našimi a susedovými hospodár-skymi budovami. Po troch dňoch bez stravy, v zime sa ukrýval v sene, v cudzom prostredí, medzi neznámym obyvateľstvom, ale s nádejou, že mu zachránia život. Zdesenému otcovi vírili hlavou určite ťaživé myšlien-ky. Najťažšia asi bola, kde Rusa ukryť, veď dedina bola plná Nemcov. Ivan, ako sme familiárne Rusa od začiatku volali, mal tento problém vyriešený. Vyhliadol si priestor pod válovmi, ktorý bol vystlaný slamou, aby zabraňovala prenikaniu zimy do maštale. Tento priestor sa stal pre Ivana príbytkom na tri-násť dní. Ivan v priebehu týchto dní nebol v maštali sám. Maš-taľ dvakrát navštívili nemeckí vojaci, aby tam ustajnili svoje kone, po ktoré si po troch, štyroch dňoch prišli. Ivan nestrávil všetok čas pod válovom, potreboval aj pohyb. Preto mal otec s Ivanom dohodu, že odomykanie maštale v prípade cudzej návštevy bude zdĺhavejšie a hlučnejšie. Chcelo to odvahu a silnú náturu! V to ráno sa otec zastavil v pivnici a oznámil celému osadenstvu desivú a nečakanú správu: „Máme v maštali Ru-sa!“ Nastalo nekonečné ticho. Správu nikto nekomentoval, nikto sa na nič nepýtal. Všetci si uvedomovali, aké dôsledky by prezradenie tejto správy prinieslo. Napätie sa vystupňo-valo, keď ešte v ten deň tety – susedy opustili pivnicu. No súdržnosť dediny sa potvrdila. Vojnu sme prežili v zdraví! Ukrytie Rusa nebolo jediným problémom, ktorý bolo treba vyriešiť. Bol i problém stravovania. V našom dome sa nevarilo. Stravu sme nosili od krstnej mamy Novotnej, ktorá bývala od nás asi tristo metrov. Strava sa nosila nepravidelne, ako to bezpečnostná situácia v dedine dovoľovala. Bolo pot-rebné rozdeliť sa aj s málom. Lenže problém bol aj so „ser-vírovaním“. Ako stravu prepraviť do maštale? Riešenie sa našlo! Potrava putovala do maštale v nádobách vložených do vedra na vodu a „servíroval“ ju Ivanovi iba otec.

Mgr. Ján Štiegel

strana 14 REKUS

Rubrika

začínajúcich literárnych autorov:

Žiačka 9. ročníka ZŠ – Haličská cesta 1493/7 v Lučenci, pedagóg: Mgr. Kozová Jana. Okrem poézie sa ve-nuje aj folklóru. Motýlie krídla ... Potichu padá motýľ. Krídla sa mu lámu o kameň pod suchou kožou... zmeškal svoju slávu. Labyrint našich sŕdc

Labyrintom sa túlam, hľadám stále nové tváre. V perinách sa denne gúľam. Chcem sa vyhnúť smole.

Smiechom plním prázdny byt, kde len v kúte niekto sedí. A láskou sa nevie nasýtiť.

Labyrintom sa chcem túlať, natrhať si biele ruže šťastie v jeden deň.

Na základe pozvania Rumunského zväzu spisovateľov a Literár-neho informačného centra v Bratislave som sa 27. a 28. februára 2020 spolu s poetkou a spisovateľkou Danou Podrackou zúčastnila Medzinárodného stretnutia poetiek v Rumunsku. Poetky z jednot-livých krajín prednášali poéziu vo svojom rodnom jazyku a pred-nesená poézia bola prezentovaná na čítačkách aj v rumunskom preklade. Preložila ju významná rumunská literárna vedkyňa, prek-ladateľka a poetka Dagmar Mária Anoca. Pripravuje sa aj antológia z poézie autoriek, ktoré tam boli poz-vané.

Hana Košková

REKUS strana 15

Umelecké slovo, divadlo Hviezdoslavov Kubín – 66. ročník celoštátnej postupovej súťaže a

prehliadky v umeleckom prednese poézie a prózy, v tvorbe recitačných

kolektívov a divadiel poézie detí, mládeže a dospelých:

9. – 10., 12. a 13. 3. obvodné kolá, CVČ Magnet Lučenec. 11. 3. okresné kolo, ZŠ Slobody Poltár.

5. – 6. 3.TOMPA MIHÁLY

– regionálna súťažná prehliadka v umeleckom prednese poézie a prózy v maďarskom jazyku – okresné kolo,

CVČ Magnet Lučenec

28. 3. Regionálna prehliadka neprofesionálnych divadiel

dospelých, MKS Kokava nad Rimavicou.

31. 3. ROZPRÁVKOVÁ SKRINKA – regionálna prehliadka detskej

dramatickej tvorivosti.

Folklór, hudba, tanec 24. 3. VEČER TANCA

– regionálna súťažná prehliadka v modernom tanci „O pohár

primátorky mesta a riaditeľky NOS“, Kino Apollo Lučenec.

27. 3. DETSKÝ HUDOBNÝ FOLKLÓR

– regionálna súťažná prehliadka detských spevákov, speváckych

skupín, sólistov inštrumentalistov a ľudových hudieb.

Foto, film, výtvarná tvorba 7. 3. Stretnutie OŠ AMFO,

NOS Lučenec 16. 3. Výber prác na regionálnu súťaž

AMFO, NOS Lučenec

19. 3. Vernisáž AMFO 2020

– 48. ročník celoštátnej postupovej súťaže a výstavy amatérskej

fotografickej tvorby, regionálna súťaž

a výstava, potrvá do 31. marca, NMG Lučenec o 16.30 hod.

Výchovno-vzdelávacia podujatia:

− Podvody páchané na

senioroch, prednáška

Výchovno-vzdelávacia podujatia: Podvody páchané na senioroch,

prednáška k preventívnym aktivitám v spoluprácis OR PZ v Lučenci,

mestá a obce region

Prevencia duševného zdravia, prednášky, region.

Klubové podujatia

23. 3. Literárny klub V.L.A.S., NOS Lučenec o 15.30 hod.

Kultúrno-spoločenské podujatia

Marec – Kármánové dni, Lučenec

Dielňa ľudových remesiel – DIELNIČKA

Ponuka pre školy a škôlky: zdobenie vajíčok, fimo hmota,

keramika, termíny po tel. dohode na 0907 503 478 alebo na

vytvarnedielnicky@gmail.com, poplatok 1,- € alebo kultúrny poukaz

Ponuka pre verejnosť: kraslice

Radosť s hlinou – 3. ročník kurzu pre dospelých, tri stretnutia

17. – 19. 3. Jarné tvorivé dielne – techniky: drevo, hlina drôt, pálka...

Do 15. marca – výstava VLNENIE

2. – 6. 3. Týždeň slovenských knižníc (registrácia zadarmo pre nových

čitateľov, resp. tých, ktorých členstvo sa končí v tomto období):

4. 3. Hostia z Únie slabozrakých a nevidiacich porozprávajú deťom

z MŠ o svojom každodennom živote, odd. literatúry pre deti

o 10.00 hod.

4. 3. „Môj život kamionistky“ – beseda s Jarmilou Zacher

Pajpachovou, oddelenie náučnej literatúry o 16.30 . O 9.30 hod. sa beseda bude konať aj pre seniorov

v DSS Harmónia v Lučenci.

5. 3. Výživa ako cesta ku zdraviu a slobode – prednáška s wellnes

trénerkou a poradkyňou Ing. Andreou Svinčiak, odd. náučnej

literatúry o 16.00 hod.

6. 3. EQ výchova a význam emócií

v živote dieťaťa – prednáška pre

rodičov s klinickou

6. 3. EQ výchova a význam emócií v živote dieťaťa

– prednáška pre rodičov s klinickou psychologičkou

Mgr. Michalou Šuranovou, odd. literatúry pre deti o 10.00 hod.

2. 3. Nové časy, nové knihy – stretnutie Spoločnosti priateľov

slova, téma – aktuálne romány súčasných spisovateľov, podujatie

prebehne v maďarskom jazyku, oddelenie beletrie o 17.00.

12. 3. Posledná k. & k. barónka – beseda s autorom knihy

S. Lavríkom, opísal životný príbeh Margity Czóbelovej,

netere maliara L. Mednyánszkeho, odd. náučnej literatúry o 16.30 hod.

19. 3. Deň ľudovej rozprávky – študenti SOŠ pedagogickej v Lučenci

pre deti MŠ a žiakov ZŠ predvedú dramatizáciu rozprávky

O 12 mesiačikoch, odd. náučnej literatúry od 9.00 hod.

20. 3. Ja som Inna – Teátro NELINE žiakom ZŠ predvedie

hru o dievčatku, žijúcom v detskom domove...,

odd. náučnej literatúry o 10.30 hod.

20. 3. Zelená karta – beseda so spisovateľkou

Renatou Sarvašovou, odd. náučnej literatúry o 16.30 hod.

23. 3. A klán – beseda so spisovateľom Tiborom

Szomolaim o jeho kontroverznej knihe o mafii a politike,

v maďarskom jazyku, odd. náučnej literatúry o 16:30 hod.

24. 3. Klaunove sny – slovenský pedagóg, umelec a mím

Miroslav Kasprzyk predvedie interaktívnu pantomímu pre deti so

sluchovým postihnutím v rámci cyklu „ Knižnica za oponou“,

odd. náučnej literatúry o 9.00 hod.

31. 3. Premeny a tajomstvá Zeme – prvá zo série prednášok

prírodovedca a vedeckého publicistu Dušana Valenta v rámci cyklu „Brána

príbehov dokorán“, odd. náučnej literatúry o 8.30 hod.

2. – 31.3. Výstava Knižné ilustrácie majstra Hložníka,

vernisáž 2. marca o 16.00 hod., oddelenie náučnej literatúry.

BBSK – Novohradské osvetové

stredisko

BBSK – Novohradské múzeum a galéria

BBSK – Novohradská knižnica

Lučenec

VI. Medzinárodný divadelný festival, org. MsKS:

4. 3. Divadlo Józsefa Kármána: Dalszínház – múzeum (Múzeum hudobného divadla)

Predstavenie v maďarskom jazyku, MsKS – Divadelná sála o 18.00 hod.

20. 3. Divadlo Csavar Színház: Mátyás király leányai (Dcéry kráľa Mateja)

Predstavenie pre žiakov I. stupňa ZŠ s VJM, MsKS – Divadelná sála o 11.00 hod.

21. 3. Divadlo Thália Színház: Légy jó mindhalálig (Buď dobrý až do smrti) –

muzikál v maďarskom jazyku, MsKS – Divadelná sála o 17.00 hod.

24. 3. Divadlo Kumšt Teatro: Chlieb s maslom – komédia,

MsKS – Divadelná sála o 18.00 hod.

29. 3. Divadlo Csavar Színház: Jelenetek egy házasságból

(Scény z manželského života) Predstavenie prebieha v maďarskom

jazyku, MsKS – divadelná sála o 17.00 hod.

Predstavenia sa realizujú s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry

národnostných menšín

21. 3. Koncert hudobnej skupiny DUCHOŇOVCI,

Plánované besedy – predstavenie zborníka zo Stretnutia priateľov

regionálnej histórie:

17. 3. Úrad BBSK, Námestie SNP 23 Banská Bystrica

(príspevky prednesú M. Šesták a J. Aláč) 19. 3. Ozdín, kultúrny dom, 17.00

(príspevky prednesú M. Šesták a M. Adamová)

20. 3. Vidiná, kultúrny dom, 17.00 (príspevky prednesú M. Adamová

a P. Mičianik) 21. 3. Utekáč, kultúrny dom, 14.30 (príspevky prednesú M. Adamová

a autori knihy o sklárni Clara v Utekáči).

Na besedách budú k dispozícii posledné kusy zborníka zo Stretnutia

priateľov regionálnej histórie.

1. – 29. 3. Krása chladných zbraní III – umenie významných nožiarskych

majstrov: Ľubomíra Krnáka, Štefana Galoviča,

Jozefa Guttena, Lukáša Ragnarok Matuščáka a Pavla Vaigela.

Súčasťou je kolekcia miniatúr vytvorených z kovového odpadu

od Ľuba Huľa. Radnica Lučenec – Mestské múzeum.

1. 3. FAŠIANGY na Mestskej tržnici – pochovávanie basy, tradičný

jarmok, súťaž vo výrobe klobás, bohatý kultúrny program,

Mestská tržnica o 9.00 hod.

5. 3. Rómeo + Júlia – strhujúce moderné tanečné divadlo inšpirované dielom W. Shakespeara.

Réžia: Ján Ďurovčík, Kino Apollo o 19.00 hod.

11. 3. Prednáška Pavla „Hiraxa“ Baričáka, Kino Apollo o 18.00 hod.

24. 3. Večer tanca – súťažná prehliadka moderného

a módneho tanca, Kino Apollo o 17.00 hod.

27. 3. Paci Pac – nová show, plná chytľavých pesničiek, veselých

postavičiek a krásnych kulís rozprávkového sveta,

Kino Apollo o 17.00 hod.

27. 3. Chovateľská prehliadka trofejí – výstava trofejí poľovníckych

združení z okresov Lučenec a Poltár, Synagóga.

28. 3. O lásce – ľahko brutálna komédia o vzťahu, ktorý otvára

pandorinu skrinku s nápisom dlhoročné manželstvo. Uznávaní

herci Karel Roden a Jana Krausová v hlavných úlohách.

Kino Apollo o 18.00 hod.

Hradné múzeum (HM), Mestské kultúrne stredisko (MsKS)

a Novohrad-Nógrád geopark:

Do 10. 3. Čarovné kraslice – výstava ľudovej umelkyne

Tünde Benko, Mestské vlastivedné múzeum

– galéria, organizátor: HM.

7. 3. Oslavy MDŽ Jednoty dôchodcov a Klubu dôchodcov,

MsKS – spol. sála (1. poschodie) o 15.00,

organizátor: MO Jednoty dôchodcov na Slovensku

a Klub dôchodcov pri Mestskom úrade

13. 3. XIX. Medzinárodná výstava umeleckej fotografie

maďarských fotografov, Fiľakovský hrad

– Bebekova veža o 16.30 hod., organizátor: HM,

spoluorganizátor: Svetové združenie maďarských fotografov.

15. 3. Oslavy výročia revolúcie 1848, rímskokatolícky kostol

o 15.30 hod., organizátor: ZO Csemadok.

27. 3. Noc s Andersenom – rozprávkový večer pre 1. stupeň ZŠ

(v slovenskom jazyku), v maďarskom jazyku sa podujatie

uskutoční 3. 4. 2020, Mestská knižnica o 17.00 hod.,

organizátor: HM.

31. 3. Slávnostné vyhodnotenie výtvarnej súťaže

o cenu primátora mesta Fiľakovo

a vernisáž výstavy víťazných prác, Mestská knižnica – predsieň

o 15.00 hod., organizátor: ZŠ Farská lúka,

spoluorganizátor: HM.

REKUS – regionálny kultúrny mesačník. VYDÁVA: Novohradské osvetové stredisko, Kármánova 2, 984 01 Lučenec. Registrované na MK SR – evidenčné číslo: EV 3991/10. ISSN 1338-9939, IČO 45 020 094, REDAKTOR: Michal Abelovský, tel.: 45 12 703, 45 131 78, JAZYKOVÝ REDAKTOR: doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD., GRAFICKÁ ÚPRAVA: Renáta Ádamová, FOTO: Milan Alberti, ZODPOVEDNÁ: Mária Ambrušová, riaditeľka NOS v Lučenci, E-mail: noslc@noslc.sk , abelovsky@noslc.sk, TLAČ: NOS v Lučenci, www.noslc.sk NEPREDAJNÉ

Fiľakovo

strana 16 REKUS

OZ Priatelia histórie Novohradu

Mesto Lučenec – mestský úrad, oddelenie školstva, sociálnych

vecí, kultúry a športu

Kokava nad Rimavicou