Školský časopis

ZŠ Abovská

Školský rok: 2013 – 2014

Ročník: desiaty

Číslo: 2

Niektorí ľudia považujú jar za najkrajšie ročné obdobie. Možno

preto, že po tuhej a zvyčajne sivej zime celý deň svieti slniečko

a tráva vonia a kvietky svojou krehkosťou prebíjajú tvrdú zem... Žiaci

z našich tried III.A a VI.A napísali o jari naozaj veľmi krásne.

JAR

Hurá, začína sa jar,

poďme rýchlo! Nasadaj!

Prejdeme sa peknou lúkou,

pohladím kvet svojou rukou.

prvé včielky poletujú,

náladu nám vylepšujú.

Štebot detí na ihriskách

a kraslice v malých miskách.

Niečo sa mi dneska marí,

vychutnaj si krásu jari.

Slnko zohrieva nám vlásky,

na uliciach prvé lásky.

Všetci úsmev na tvári,

spievajme si o jari.

Tinka Ruščáková, III. A

VESELÁ JAR PRÍCHOD JARI

Vykukla som z okna vám Čo to?

A čo vidím: Je tu jar! Čo to?

Lastovičky zaspievali Čo sa deje?

A narcisy zavoňali. Slniečko sa na nás smeje.

Snežienky rozkvitli,

Najkrajšie je na jari, vtáci sa smejú,

Keď rozkvitnú púpavy. mušky si na slnku

Na lúke je plno kvietkov, na slnku

Na ihriskách plno dietkov. krídelká

hrejú.

Slniečko nás zohrieva Marek Čižmár, III. A

a veselo sa usmieva.

Natália Vetešková, III. A

PREBÚDZA SA JAR

Na sneh padajú slnečné paprsky,

sneh láme sa na kúsky.

Sneh mení sa na vodu,

voda obleje našu pôdu.

To môže znamenať len jediné –

znova je tu jar po zime.

Kvety nám jarne vyrastajú,

svoje farby jarné ukazujú.

Dúha na oblohe krásne svieti,

má veru obdiv od všetkých detí.

Vtáčiky k nám letia z juhu,

štebotajú zas a znovu.

Tráva nám zelenie,

medveď z úkrytu vylezie.

Potoky sa rozmrazujú,

rybky na povrch vyliezajú.

Daniel Baksa, VI. A

PREBÚDZA SA JAR

Na jar sa topí sneh, veľa prší, začínajú kvitnúť stromy a kvety. Ľudia

začínajú pracovať v záhradách. Sadia, sejú, orezávajú stromy, ktoré

nestihli orezať na jeseň. Chodia na prechádzky, korčuľovať sa.

Odkladajú po zime lyže a snowboardy. Ľadové korčule menia za

kolieskové. Nehrajú hokej, ale futbal. Na jar dozrievajú maliny,

jahody a marhule. Deti konečne nesedia len za počítačom, ale behajú

vonku. V máji všetky mamy oslavujú sviatok a muži pozerajú

Majstrovstvá sveta v hokeji. :D

Oliver Kováč, VI. A

JAR JE UŽ TU

Cez jar môžeme robiť veľa vecí. Bude pekne, teplo, ale nie až horúco.

Rastliny budú kvitnúť a my budeme sadiť. Sadiť môžeme ovocie,

zeleninu a kvietky. Po škole a cez víkend, aj cez iné voľné dni sa

môžeme bicyklovať, korčuľovať a kolobežkovať. Pôjdeme

s kamarátkami aj do parku, v parku sú kvietky a zvieratká. Najradšej

tam s rodinou chodievam k jazierku, kde sú kačky a labute. Sú naozaj

krásne. Chodievame aj do Maďarska, do tropikária, sú tam žraloky,

ryby, hmyz, vtáky a malé opičky.

Beátka Keruľová, VI. A

Niekde sa olieva, niekde sa šibe

Žijeme v malom európskom štáte, ktorý má však mimoriadne veľa tradícií

a ľudových zvykov. Niektoré z tých, ktoré sú typické pre veľkonočné obdobie,

patria medzi tie menej obľúbené a to hlavne pre dievčatá :D. Pretože ako príde

Veľkonočný pondelok, tí naši chlapci by nás len olievali, šibali a hádzali do vody!

No sláva! Aj tu však platí, iný kraj, iný mrav...

Obdobie Veľkej noci je v kresťanstve najvýznamnejším a najdôležitejším

sviatkom cirkevného roku. Pôvod sviatku pochádza zo starožidovského sviatku

pésah (obchádzanie). Veľká noc sa slávi prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po

jarnej rovnodennosti. Veľkonočná nedeľa je pohyblivým sviatkom a môže

pripadnúť na čas od druhej polovice marca do konca apríla.

Kresťanstvo spojilo pôvodné pohanské znovuzrodenie jari a príchod

hospodárskeho roka, s oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali obyčaje spojené

s príchodom jari, obrady vykonávané počas tohto obdobia patria k obradom

prechodu. Magické úkony mali zabezpečiť dobrý začiatok hospodárskeho roka,

hojnosť, prosperitu a zdravie ľudí a dobytka. Množstvo z prostriedkov

využívaných v pohanských obradoch prevzalo kresťanstvo a používajú sa aj

v súčasnosti: svätenie vody, zelene, potravín a zapaľovanie ohňa.

Voda mala očistný, ale i ozdravujúci charakter a úspešnosť vykonávaných

obradov bola podmienená čistotou samotných realizátorov a prostredia, preto na

Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu bolo časté obradové umývanie sa ľudí

v potoku ešte pred východom slnka. Zeleni a čerstvým vetvičkám bola pripisovaná

schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie. Oheň mal magicko –

očistný charakter a pomáhal zaháňať nečisté sily na začiatku

poľnohospodárskeho cyklu.

Významnú časť veľkonočného týždňa tvorila príprava veľkonočného

obradového jedla. Konzumácia mäsa po štyridsaťdňovom pôste mala zabezpečiť

hojnosť v nasledujúcom období. K typickým obradovým jedlám patrí vajce, ktoré

symbolizovalo znovuzrodenie a vo Veľkonočný pondelok ním boli kupači

obdarúvaní. Najmä na východnom Slovensku sa pripravoval obradový koláč, paska.

Mal okrúhly tvar a symbolizoval hojnú úrodu. Aj dnes sú pre veľkonočné obdobie

typické kysnuté koláče a koláče rôznych tvarov, napr. v tvare baránka.

Veľkonočná nedeľa ukončovala štyridsať dňový pôst, na rannej omši sa

posväcovali jedlá. Kto sa vraj prvý vrátil z omše domov, tomu prvému mala

dozrieť úroda na poli a prvý mal ukončiť poľnohospodárske práce. Po príchode

domov začala spoločná konzumácia jedál, prestretý stôl hojnosťou pripomínal

štedrovečerný stôl. Zvyšky z posvätených jedál (škrupiny, kosť, ...) sa v žiadnom

prípade nesmeli zahodiť. Zakopávali sa na poli, alebo primiešali do potravy pre

dobytok, prípadne spálili v peci.

Veľkonočný pondelok je posledným dňom sviatku Veľkej noci. Tento deň je

spájaný s takzvanou kupačkou (východné Slov.), šibačkou (západné Slov.).

Mládenci v skorých ranných hodinách chodievali v skupinách a oblievali mladé

dievčatá vodou, ktorá mala magickú funkciu a mala zabezpečiť nielen zdravie, ale

i krásu. V dome im ponúkli pripravené pohostenie (koláče, vajcia, pálenku)

a obdarovali maľovaným vajíčkom. V súčasnosti kupači navštevujú prevažne iba

najbližšiu rodinu, vodu častokrát nahradila voňavka a namiesto kraslíc sú

obdarovávaní peniazmi alebo naturálnymi darmi.

Podľa internetu upravila šéfredaktorka

Aj na našej škole sa tešíme z veľkonočných sviatkov. Máme

krásne jarno-veľkonočne vyzdobenú chodbu, všetci okrem

ľahostajných deviatakov si v triede vykrášlili nástenky, dostávame

pohľadnice od bývalých kolegýň a kolegov, sme nadšení, že idú

prázdniny a ... áno, o Veľkej noci sa u nás aj básni :D...

Veľká noc Veselú Veľkú noc

Jaro, to má svoju moc, Už sa blížia sviatky jari,

tešíme sa na Veľkú noc. už sa tešia veľkí, malí.

Babka pečie koláče, Dievky zas len

chlapci pletú korbáče. báť sa budú

Dievčatá sa radujú, svoje šaty

že ich chlapci oblejú. sušiť budú.

Chystajú si kraslice, Takáto je

chcú byť veľké krásavice. Veľká noc,

Porátajú oblievačov, tá má svoju

utekajú pred korbáčom. ČAROVNÚ MOC!

O tom je Veľká noc, Michal Kiceľuk, III. A

šibi-ryby pre radosť.

Barborka Brečková, III. A

Jar je báseň s takým počtom veršov,

že sa ani nedajú spočítať.

Veľká noc k nám stále

na jar zavíta

a všetko je iné než vo všedné dni.

Všetko sa začína vo štvrtok,

ktorý je zelený ako lúka

plná malých slniečok.

V piatok máme pôst a chvíľu

na zamyslenie,

či je náš život naozaj,

či len také neurčité snenie.

Sobota s nedeľou sú dni pre každého,

kto prijíma zrodenie

s úctou a nehou.

V pondelok sa veselí snáď každá rodina

a nepolieva len ten, koho topánka omína.

Dievčatá pištia, ženy sušia vlasy

a snáď so mnou aspoň väčšina súhlasí,

že aj keď je voda studená,

poteší kupač vo dverách na staré kolená.

Toto je u nás na Slovensku bežné

a to ešte nehovorím,

aké skvelé sú také veľkonočné rezne!

Prajem všetkým, aby si našli Kinderko vajce,

prejdite sa po Barci, keď sa vám zachce.

Nech vás z tých dobrôtok len brucho nebolí...

a nezabudnite prísť v stredu zas do školy! :D

Silvia Šimonová

Na slovíčko s...

... tentoraz nezvyčajne s našimi tohtoročnými praktikantmi. Viete,

kto je to vlastne praktikant? Je to budúci pán učiteľ/pani učiteľka,

ktorí ešte chodia na svoju školu, no už sa pripravujú na budúce

povolanie. Naša škola každoročne poskytuje týmto mladým ľuďom

možnosť prísť do nášho kolektívu a zoznámiť sa s našimi žiakmi, ktorí

sa na pár týždňov stávajú aj ich žiakmi. Tohto roku sme mali to

šťastie, že sme stretli aj dvoch šikovných budúcich učiteľov – Janku

Sopkovú a Jozefa Balinu.

1. Aké predmety študujete?

Janka: Študujem slovenský jazyk a geografiu. Keď som sa

rozhodovala, aké predmety budem študovať a neskôr aj vyučovať,

slovenčina bola istá, no pri druhom predmete som váhala. Do úvahy

prichádzali aj Britské a americké štúdiá, no nakoniec som sa rozhodla

pre geografiu, čo s odstupom času hodnotím ako veľmi dobrú voľbu.

Jozef: Študujem biológiu a chémiu.

2. Ako sa vám na našej škole učilo?:

Janka: Vzhľadom na to, že to bola moja prvá prax, vstupovala som do

budovy školy s istými obavami. Po zoznámení sa s učiteľským

kolektívom však všetko opadlo a ja som sa cítila takmer ako „ryba vo

vode“. Učilo sa mi úplne úžasne, najmä pri deviatakoch /týmto ich

pozdravujem :D/, čo súvisí s najväčším počtom hodín práve v danom

ročníku. Učitelia boli priateľskí, nápomocní a žiaci /až na pár

výnimiek/ disciplinovaní, pozorní a do značnej miery zhovievaví.

Jozef: Na vašej škole sa mi učilo veľmi dobre a som veľmi rád, že na

prvú prax ma pridelili práve na vašu školu. Príjemní učitelia a na

dnešnú dobu ešte dosť slušní žiaci, to je práve to, čo dokáže

začínajúceho učiteľa motivovať :D. Určite by som túto školu

odporučil aj mojim kolegom.

3. Chceli by ste v budúcnosti učiť? :D :D :D

Janka: Na túto otázku by som vám vedela odpovedať už ako

desaťročná, keď som sa pre učiteľské povolanie rozhodla. Skrz

množstvo „prekážok“ /tým myslím neskutočné množstvo skúšok –

často hodnotených podľa nálady učiteľa/ ma však nejaká vnútorná

sila hnala vpred a svoj názor nemením ani teraz. Neviem sa dočkať

úspešného zvládnutia štátnic a potom „hor sa“ učiť.

Jozef: Keďže som tu mal len dobré skúsenosti, tak zatiaľ hovorím, že

ÁNO. Aj napriek situácii v dnešnom školstve.

4. Aké sú vaše záľuby?

Janka: Medzi moje záľuby patrí čítanie /samozrejme, keďže budem

učiť literatúru :D/, nakupovanie /čo by som bola za ženu, keby som

nerada chodila po obchodoch?/ a pozeranie seriálov /hoci už dlhšie si

koncovku –teen nemôžem privlastňovať, ešte stále si nájdem čas na

seriály typu The vampire diaries, Pretty little liars, The walking dead

a iné. Žiakom odporúčam v upršané dni, keď už majú napísané úlohy

:D, stránku www.teevee.sk/.

Jozef: Moje záľuby sú celkom v súlade s mojím prírodovedným

zameraním na vysokej škole. Vo voľnom čase sa venujem

záhradkárčeniu, ovocinárstvu, turistike a rád si do prírody vyjdem aj

na bicykli.

5. Čo sa vám na učení najviac páči?

Janka: Na učení sa mi najviac páči pozitívna atmosféra, ktorá dokáže

vzniknúť len v dobrej triede a aj na tejto škole bola prítomná takmer

na všetkých hodinách. Tiež sa mi páči prirodzený vzťah medzi

učiteľom a žiakom, teda nevenovať sa len učivu, ale všímať si aj

zvyšok osobnosti žiaka, zasmiať sa, ak je niečo vtipné, akceptovať

názor, hoci s tým mojím v rozpore, priznať si chybu, ak sa nejaká

stane. Jednoducho na učení mám najradšej žiakov, so všetkými ich

pozitívnymi i negatívnymi vlastnosťami, vďaka ktorým vznikajú

v triede jedinečné a nezabudnuteľné okamihy :D.

Jozef: Najviac sa mi páči to, že môžem žiakom sprostredkovať nové

poznatky. Môžem im z iného uhla priblížiť to, s čím sa v živote bežne

stretávajú a umožniť im tešiť sa z pochopenia nových vecí. Ak budem

učiť, dúfam, že sa budú tešiť aspoň tak, ako som sa kedysi tešil ja :D.

Spolupráca s vami bola veľmi príjemná a týmto vám

prajem bezproblémové skúšky a ak sa rozhodnete naozaj stať

učiteľmi, nech sa vás drží terajší optimizmus a nech sa vám darí...

Rozhovor spáchala, prepísala a ako vydarený zhodnotila

šéfredaktorka.

VEĽKONOČNÁ ANKETA!!!

Otázka: Prečo na Veľkú noc neolievajú dievčatá chlapcov?

Terka Kudlatová: Lebo to tak je od pradávna. /No ale PREČOOOO??/

Maroš Šoltész: Lebo dievčatá by nezarobili. /len aby si raz nebol

prekvapený :P/

Samo Sekerák: Lebo by neudržali vedro. /ahaaaa... logické.../

Terka Vencelová: Ježišmária! /takže preto... no jasné!/

p. uč. Raffáč: To je dobrá otázka... Neviem... /na domácu úlohu pekne

cez prázdniny premyslieť!! :D/

Lukáš Szczurek: Lebo chlapci nechcú byť mokrí. /ani staré dievky

nechcú byť mokré a ani ich mačičky/

Kubo Vašinský: Bo sú pomalšie a viacej vreskajú. /Kubo, ja ťa v stredu

tak olejem... opravujem... vyvolám!!!/

Dávid Bereš: Lebo majú viac oblečenia. /:D/

Martin Timura: Je to veľmi diskutabilná téma, mali by sme to

rozpitvať do detailov. /tiež si myslím :D/

Gabča Semanová: Lebo sa boja odplaty. /No keď to hovoríš ty,

Gabika, verím!!/

Katka Kmetzová: Lebo je to divné. /a dievčatá a chlapci robia ešte aj

divnejšie veci, hm.../

p. uč. Rešetková: Preboha! /hahaha :x/

Mišo Krajník: Neviem, ja sa o to nestarám. /Ani o dievčatá –

rybičky?/

Erik Amrich: Lebo chlapci majú vajcia. /čokoládové od nás ;-D/

KRáSNE OLIEVANIE A SUŠENIE :x :x :x!!!

Minulý školský rok vyhrala naša žiačka Saška Ružičková

celoslovenskú súťaž Múdra príroda. Ocenenie si prebrala až

v ďalekej Banskej Bystrici a my sme na ňu boli skutočne veľmi

hrdí. Tento rok sme sa znova zapojili do tejto súťaže a znova

sme poslali báseň od Sašky. Budeme jej držať palce, aby vyhrala

aj tentokrát.

Čaro prírody

Si len ty, a ticho všade okolo je,

málo zvukov k tebe les priveje.

Cez stromy, cez listy ťa teplý vetrík nezahreje,

ani letné slnko sa na teba neusmeje.

No koľko stvorení tu napriek tomu žije.

Zriedka ich zahliadneš, zriedka sa ti ukážu,

veď ich neprinútiš, ľudia to nedokážu.

Lesnú zver žiadne pravidlá neviažu,

sú voľné, robia si čo chcú, žijú ako dokážu,

ale nepoznajú hádky, a jeden druhému nekážu.

Žijú v súlade s prírodou,

a neubližujú len tak bez dôvodov.

Preto v lese všetko prekypuje pohodou,

bezchybnou krásou, ktorej niet koncov, či východov.

Nedotknutá príroda, bez ľudských lží a podvodov.

Krákanie túlavých vrán,

sa ozýva zo všetkých strán.

Voňavé buky a duby vytvárajú toľko brán,

brán do iných svetov, kde si sám sebe pán,

vôňou, ktorá ťa pozbaví všetkých rán.

Čokoľvek ťa trápi, tam sa to stratí,

tam, kde môžeš snívať, kde rozum neplatí,

miesto, kde tvoja fantázia nebude v zajatí,

miesto, na ktoré ťa jediný pohľad uchváti.

Ver, že tam sa ti ani jedna zlá spomienka nevráti.

Nedá sa nevidieť tá krása,

nedá sa necítiť tá vôňa lesa,

nedá sa napodobiť ten pocit, zdá sa,

pretože to miesto je tvojej duši spása.

Nepredstaviteľné, že niekomu cítiť to nedá sa.

Možno niekomu nepredstaviteľné,

možno niekomu neodolateľné,

možno len nepochopiteľné,

či ľahko zabudnuteľné.

No predsa tak živé, nesmrteľné.

Časťou zo mňa je to miesto,

môjho srdca stredom je to,

možno málo, možno veľa ľudí vie to.

Pre hlupáka hlúpo znie to,

ale dokiaľ žijem, nezmením to.

Alexandra Ružičková, 8.B

People in America celebrate Easter according to their beliefs and

religions.

For Christians the Easter season starts on Palm Sunday. Some of

the children will carry palm branches down the isles in church. It

continues on Good Friday when most people go to church services.

Most schools are closed then.

On Easter Sunday people are reminded that Jesus Christ rose

from the dead. Then people go home and have a big Easter dinner.

The main dish is usually ham, lamb or chicken. The most popular side

dish is Deviled Eggs. Dessert is typically something sweet with bright

springtime-y colors.

After the meal children usually have an Easter egg hunt. During

dinner an adult will hide lots of eggs-hard boiled, chocolate or plastic

(filled with candy)-all over the house or yard. Most children believe

that it was the Easter Bunny that hid their eggs. When the hunt is

over, the children get to collect all their candy.

Overall Easter is a happy, joyous holiday when friends and family

get together.

Deviled eggs

8 hard boiled eggs

1 teaspoon mustard

1 tablespoon mayonnaise

Paprika, salt and pepper

Peel and cut eggs in half lengthwise. Remove yolks and combine

with mustard, mayonnaise, salt and pepper. Mix together until

smooth.

... by American Girl Isabel

Kto najkrajšie vymaľuje zajačiky?

Meno a priezvisko:

Trieda:

Predmet:

Dátum:

Vytlač a vystrihni si hornú časť tejto stránky a žolíka máš v ruke!

Tento žolík môžeš použiť iba raz a platí do 30. mája 2014. Keď ťa

vyučujúci vyvolá a ty nebudeš môcť alebo chcieť z nejakého dôvodu

odpovedať, jednoducho naňho vytiahni tohto žolíka. Bude ho

akceptovať, vezme ho od teba a odovzdá ho vyplnený tvojmu

triednemu učiteľovi.

To je, čo?