BOJOVNÍK2323D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LXI

DNES V ČÍSLEstr. 2

Prvá atómová – kvôli vodestr. 4

Kto bude stíhanýza extrémizmus?

str. 9

Ako sa Hitler stal Hitlerom?

ISSN 03223-2018

Božena Šulajová, tajomníčka ZO SZPB, Žiar nad Hronom: – Naším najväčším úspechom je, že už tri roky po sebe nám neklesla členská základňa! V roku 2016 sme prijali 20 nových členov. Darí sa nám získa-vať aj mladších, ktorí ešte nie sú v dôchodkovom veku. Anna Zabáková, tajomníčka OblV SZPB, Nitra: – My sa veru máme čím pochváliť! Na VČS Nit-ra – Horné mesto sme 26. 10. 2016 ustanovili novú Základnú organizáciu Nitra – Chrenová, ktorá má 29 nových členov v aktívnom veku. Jozef Petráš, predseda OblV SZPB, Trnava: – Za náš najväčší úspech považujem rekonštrukciu po-mníka padlým 38 bojovníkom Trnavskej vojenskej posádky v obci Horné Hámre. Spoločne sa o to za-slúžili SZPB, Trnavský samosprávny kraj, mesto Tr-nava a obec Horné Hámre.Mária Bohrnová, tajomníčka ZO SZPB č. 19, Bra-tislava – Petržalka: – Najväčším úspechom sú naši členovia, ktorí nám sponzorsky pokrývajú aktivity, na ktoré nám nikto iný neprispeje. Za čo kúpime kvety, na rozlúčku s naším zosnulým priamym účastníkom protifašistického odboja? Samozrejme, za sponzorské. Kto prispeje na usporiadanie športovo-spoločenského podujatia? Samozrejme, naši členovia – sponzori. Kto prispel na zájazd do múzea Holokaustu v Seredi? Naši sponzori cez 2-percentnú daň... Napriek tomu, že z oblastného výboru nedostaneme na činnosť nič, my máme vlastných podujatí stále viac. A stále viac máme aj svojich členov.Myslíte si však, že toto je tá správna cesta? Ján Pacek, predseda ZO SZPB, Medzibrod: – Naším najväčším úspechom je to, že odolávame vonkajším vplyvom, ktoré v súčasnej dobe cítime v spoločnos-ti. Napríklad aj skrytému potláčaniu významu proti-fašistického odboja a tým nahlodávaniu základov, na ktorých stojí naše občianske združenie. Principiálnosť nášho postoja sa nám vyplatila. Napriek prirodzené-mu úbytku máme dnes o štyroch členov viac. Toho, čo robíme pre našich členov je veľa. Napríklad z fi nančného výnosu tohtoročnej už 15-tej Haruľovej šou ideme svojim členom prispieť na vianočné slad-kosti; všetkým okrúhlym jubilantom 60, 65...-roč-ným zakúpime Ročenku odbojárov 2017; fi nanč-ne sme prispeli pohorelcovi zo ZO SZPB v Podolí (OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom)...

Rokovania sa zúčastnili predseda klubu umelcov Jozef Leikert, maliar Stanislav Harangozo, maliar Josef Šarman, historik Jozef Klimko, ma-liar Milan Medúz, kultúrny činiteľ Dušan Rol, bývalý minister obrany Pavol Kanis, predseda SZPB Pavol Sečkár a ďalší.

Rokovanie malo aj slávnostnejšiu časť, v rámci ktorej bolo čestnému predsedovi klubu... Dušanovi Čaplo-vičovi udelené vyznamenanie „Za vernosť“ pri príležitosti jeho 70-tych narodenín.

„Toto vyznamenanie beriem ako ocenenie mojej mamy a otca, pretože ma tak vychovali... vážili sme si ľudí, ktorí dokázali zdvihnúť zbraň proti fašizmu a nacizmu... Samozrejme, že si vážim aj tých, ktorí v týchto ideách aj v súčasnosti pokračujú,“ povedal po prevzatí ocenenia Dušan Čaplovič.

Druhým oceneným bol riaditeľ VHÚ plk. Miloslav Čaplovič, ktorý si prevzal medailu „Za obetavú prácu

pre rozvoj SZPB“, ktorá mu bola ude-lená už dávnejšie. Po jej odovzdaní povedal, že Vojenský historický ústav, ktorý riadi, je jednoznačným pilierom pri zachovávaní protifašistických tra-dícií Slovenska. Neskôr, už v diskusii k iným bodom, bolo P. Kanisom po-vedané, že „všetky výstupy z VHÚ majú dnes na Slovensku rešpekt!“

V ďalšom sa venovali jednej z naj-významnejších výziev súčasnosti – vybudovaniu protokolárneho miesta SR – Pomníka neznámeho vojaka na Námestí slobody v Bratislave. Vyslo-vený bol aj dátum, že „by bolo dobré, keby sme toto protokolárne miesto mali už v roku 2018“.

Hovorilo sa aj o 15–18-ročnej po-vstaleckej mládeži. Osobitne o tom, že táto v podstate nemá na Slovensku pamätníky... Ale upozornené bolo aj na to, že okrem Hlinkovej gardy sme mali aj Hlinkovu mládež...

Na toto zareagoval predseda SZPB P. Sečkár a poukázal na to, že z pe-

ňažnej zbierky na „Alveg“ (zbierka organizovaná v roku 1968 na Alveg: lanovku vo Vysokých Tatrách) bola postavená Škola mladých hrdinov SNP v Nemeckej, ktorá mala Izbu revolučných a bojových tradícií mla-dých ľudí. Po novembri ʼ89 „bolo všetko vygumované, výstava sa stra-tila, s riaditeľom múzea (SNP) sme podpísali dokument, že k 75. výročiu to čiastočne obnoví, pokiaľ získa do-kumenty“. Ďalej P. Sečkár konkreti-zoval, čo S. Mičevovi už osobne na to odovzdal.

V diskusii zazneli dve spomienky, ktoré majú veľký význam pre našu protifašistickú tradíciu. Prvú pripo-menul Dušan Čaplovič, ktorý ešte ako veľvyslanec presadzoval (dokonca to podporil rokovaním s kompetentnými politickými osobnosťami RF), aby sa na pamätníku na „Poklonnoj gore“ v Moskve objavili aj mená českoslo-venských vojakov a partizánov, ktorí padli pri oslobodzovaní ZSSR.

Druhou bola spomienka P. Kanisa na rok 1994 (50. výročie SNP). Vte-dy, po všetkých nejasnostiach po no-vembri ʼ89 sa „defi nitívne presadilo miesto Povstania a celý jeho obraz!

Na zamyslenie:Na zamyslenie:

10. 11. 2016 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketa

PerličkaZa esemesku 30 rokov „natvrdo“Za hlúposť sa platí. Aj 30 rokmi za mrežami. Už čosko-ro sa o tom presvedčí iba 19-ročná Shelby R. Eicksová z amerického mesta Johnson. Namiesto klientom poslala esemesku o ponúkaných produktoch polícii. Nebol by to až taký veľký prešľap, ak by nimi boli napríklad papuče, kozmetika, alebo ručne robené háčkované dečky. Slečna však ponúkala pervitín a lieky proti bolesti na predpis. Polica jt, ktorý správu dostal, poslal informáciu vyšetrovateľom drogových deliktov. Tí sa s mladou ženou spojili, dohodli si s ňou niekoľko stretnutí a chceli sa presvedčiť, či to nebol len žart. Sleč-na však ponúkala vyše 14 gramov pervitínu za 575 dolárov a 17 druhov liečiv za 135 dolárov. Keďže oba druhy obchodov sú nele-gálne, hrozí jej dlhý pobyt vo väzení. A. MIKUNDOVÁ, zdroj: fox59.com

Aký najväčší úspech oznámi výročná správa o činnosti vašej ZO SZPB?

(Pokračovanie na str. 3)

K múdremu človeku patrí, že vie viac, ako hovorí.K múdremu človeku patrí, že vie viac, ako hovorí.M. T. CICEROM. T. CICERO

Nové témy klubu umelcov, spisovateľov a historikov

Októbrové rokovanie Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB sa zaoberalo tak hodnotením tohtoročnej práce, ako aj plánmi na budúci rok. Pre nikoho nech nie je tajomstvom, že práve vďaka úsiliu tohto klubu, osobitne tajomníka Ladislava Skraka, sa opravuje pamät-ník 2. čs. paradesantnej brigády v Krpáčove, buduje sa stála expozícia národného odboja v ústredí SZPB na Štúrovej ulici v Bratislave...

Nový nález nemeckého historika prezrádza, že Adolf Hitler si napísal svoj oslavný životopis osloboditeľa Nemecka od všetkých jeho bied (pričom ako autora uviedol iného človeka) už pred vyjdením knihy Mein Kampf, píše Tina Kaiser na stránkach Die Welt.

„To, že nezakryté chvály svojej osoby – nie sú najlep-ším marketingovým ťahom, to si Adolf Hitler uvedomil už v mladosti. Dosvedčiť to má nedávne odhalenie špe-cialistu na skúmanie A. Hitlera historika Thomasa Webe-ra. Hitler si podľa neho sám napísal predmetný životopis a potom si našiel nejakého aristokrata (baróna Adolfa Wiktora von Koerbera), ktorého predstavil ako ofi ciál-neho autora,“ uvádza Tina Keiser, majúc na mysli knihu

„Adolf Hitler: živo t a jeho prejavy“, ktorá bola vydaná v roku 1923. A dodáva, že Hitler sa v nej porovnáva s Je-žišom. Historik Weber k tomu dodáva, že v tomto prípa-de „máme do činenia s lišiackou a pri tom neomalenou vlastnou reklamou“.

Thomas Weber našiel aj list baróna Koerbera z roku 1938, v ktorom sa píše, že Hitlerov životopis bol vytvo-rený na základe „iniciatívy a pri aktívnej účasti Adolfa Hitlera“. Ide o veľmi pádny dôkaz pretože v tých časoch sa niečo „proti“ Hitlerovi naozaj nenosilo. Ďalším dôkazom sú niektoré formulácie, ktoré Hitler

používal v listoch v roku 1921 a neskôr aj v Mein Kampf. Die Welt, október 2016

Kto je autor prvého životopisu Hitlera?

(Pokračovanie na str. 3)

2 BOJOVNÍK / 23

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iníPrvá atómová sa začne kvôli vode?Prvý atómový konflikt na našej planéte vzbĺkne nie medzi Rus-kom a USA, ale medzi Indiou a Pakistanom kvôli rastúcim problé-mom v dostupnosti k pitnej vode, hovoria vedci z univerzity OSN.

„Povodie rieky Indus je „časova-nou bombou“, ktorá môže kedykoľ-vek vybuchnúť, ak sa zvýši defi cit vodných zdrojov a následkom toho vzniknú nenapraviteľné zmeny klí-my. Existujú aj iné konfl ikty, zvia-zané s dostupnosťou vody a my ich dnes analyzujeme na to, aby sa Zem mohla vydať smerom k mierovému a stabilnému využívaniu vodných zdrojov,“ vyhlásil Vladimir Smach-tin, riaditeľ Inštitútu vodných zdro-jov, životného prostredia a zdravia OSN v Hamiltone (Kanada).

Vedec poukazuje na to, že konfl ikt okolo vodných zdrojov na indickom polostrove sa v ostatných rokoch zo-stril. Pred niečo vyše mesiacom In-dia oznámila zastavenie fungovania stálej dvojstrannej Komisie o rieke Indus, riadiacej od roku 1960 vodné vzťahy medzi Indiou a Pakistanom.

Na základe toho India získala právo využívať tri východné príto-ky Indusu a Pakistan dva západné prítoky a samotný Indus. Dohoda sa zrodila kvôli obavám Pakistanu, že India mu na svojom území môže

v prípade vojny prehradiť prítoky a zbaviť ho tým prístupu k vode.

V septembri 2016 indická vláda po prvýkrát vyjadrila zámysel pre-hodnotiť túto dohodu alebo vystú-penie z nej, čo Islamabad označil za nepriateľské konanie a vyhlásil, že podobný krok indickej vlády bude považovať za „akt vyhlásenia vojny“ . Podľa riaru, 29. 10. 2016

Bombardovanie Juhoslávie NATO-m bolo agresiou„Agresia proti Juhoslávii bola, samozrejme, práve ag-resiou. Mimochodom, v Európe to bolo prvé ozbro-jené napadnutie suverénneho štátu po roku 1945. A keď už o tom hovoríme... naši západní partneri, predovšetkým Američania a Briti so svojou hystériou došli až do verejných urážok, používajúc také slová ako barbarstvo a vojnový zločin. Pripomeniem, že

agresia proti Zväzovej republike Juhoslávia bola spo-jená s útokmi na obrovské množstvo občianskych objektov, vrátane srbskej televízie, mostov a mno-hých iných,“ uviedol Lavrov pre televíziu „Rossija-1“.

O tisícoch zabitých, z toho niekoľko stovák detí, o štvrť milióne utečencov od tých čias nikto viac ne-hovoril. Podľa ria.ru 31. 10. 2016

Nočné mory sa pre USA stávajú reálnePovedal izraelský spoločenský činiteľ a bývalý predstaviteľ služby Nativ Jakov Kedmi. „...Spojené štáty cítia globálnu hrozbu... niekedy okolo roku 2030 predovšetkým zo strany Číny. Vtedy ju vlastná hospodárska, politická i vojenská moc urobí absolútne nezávislou a schopnou zdolať Spojené štáty.

Základným faktorom, ktorý Číne pomáha, je Rusko. Tak z vojenské-ho pohľadu, ako aj z hospodárske-ho, pretože stratégia USA voči Číne bola o plnej kontrole energetických zdrojov pre Čínu. Na tom sa zakla-dala politika USA na Blízkom vý-chode i politika voči Iránu...“ Ďalej sa J. Kedmi vyjadril

k tomu, prečo USA stratili „zá-ujem“ o Irán (v snahe dosiahnuť tam prevrat), ktorý dodával do Číny 25 % energetických surovín? Preto, lebo Čína má dnes energe-tické suroviny z Ruska. Energetic-ké problémy Číny sú teda vyrieše-né a USA to už nijako nedokážu ovplyvniť.

Tu niekde je aj dôvod snahy o prevrat v Sýrii. Išlo ním o ame-rickú snahu oslabiť Irán, pretože Sýria je jeho spojencom. Ďalej Jakov Kedmi hovorí, že:

„Rusko a Čína chcú zmeniť exis-tujúci svetový poriadok. Naopak

USA chcú zachovať (svoju hege-móniu) existujúci svetový poria-dok.“ Preto USA pozerajú na aký-koľvek pokus o zmenu svetového poriadku, ako na hrozbu svojej bezpečnosti.

Nakoniec, čo nedávno povedal B. Obama? Že „my určujeme pra-vidlá medzinárodného poriadku, ekonomiky a všetky štáty ich mu-sia plniť“, povedal Kedmi.

Základňa Tartus sa podľa Ked-miho stane o približne desať rokov aj čínskou námornou základňou v Stredozemnom mori. A kedy od-tiaľ Rusi odídu? Keď sa 6. ame-rická fl otila stiahne k americkému pobrežiu. „Som presvedčený, že Rusko odíde z Tartusu ešte toho is-tého dňa,“ zdôraznil Kedmi.

Túto videobesedu si treba pozrieť už len kvôli tomu, ako Jakov Kedmi vysvetlil americ-kému novinárovi, že USA sú v Sýrii nezákonne!!!

A dodáva: Áno, Saddám Husajn bol krvavý diktátor, no bol to ne-dostatočný dôvod na zničenie Ira-ku. Muamar Kaddáfi bol krvavý diktátor, no bol to nedostatočný dôvod na zničenie Líbye... A to isté platí aj pre severnú Kóreu. Ďalej doplnil, že vnuk Kim Ir

sena to pochopil, zabezpečil si bez-pečnosť svojho štátu (pred USA – pozn. red.) a „robí to úspešne“!

Zaujímavá je aj hospodárska téma okolo ruského, izraelské-ho, azerbajdžanského, iránske-ho, irackého... plynu. A v tejto súvislosti – čo sa stane s nápadom voziť do Európy americký skva-palnený, či bridlicový plyn?

Perspektíva Sýrie podľa Ja-kova Kedmiho: Do konca tohto roku sýrske regulárne vojská prídu k Eufratu a na budúci rok, možno v polovici, bude Sýria slo-bodná. „Vôbec sa nebudem čudo-vať, ak na budúcom Valnom zhro-maždení OSN, bude s referátom vystupovať Bašar Asad,“ povedal J. Kedmi. Viac originál video v ruštine: https://www.youtube.

com/watch?v=h6PVUe7Bi5Y

Sýrska armáda hrozí Turecku zostreľovaním lietadielSýrski vojaci už budú zostreľovať vojenské lietadlá Turecka, ktoré vpadnú do vzdušného priestoru Sýrie, hovorí sa v oficiálnom vyhlá-sení Ozbrojených síl SAR. Vyjadruje sa v ňom protest proti leteckým úderom, uskutočneným proti cieľom na sýrskom území,

uvádza TASS s odvolávkou sa na agentúru Reuters. „Akýkoľvek pokus opakovaného narušenia sýr-

skeho vzdušného priestoru tureckými vojenskými lietadlami bude odvracaný, budú zostrelené aký-mikoľvek prostriedkami,“ hovorí sa vo vyhlásení.

Podľa vz.ru, 20. 10. 2016

Tretina Nemcov sa bojí vojny s Ruskom84 % respondentov sa vyslovilo za to, aby An-gela Merkelová pokračovala aktívne v rozho-voroch s preziden tom RF V. Putinom a „každý tretí Nemec sa bojí vojny s Ruskom. Navyše to, čo momentálne plánuje a podniká NATO, to tieto obavy len prehlbuje“, píšu Frankfur-ter Allgemeine Zeitung.

Vydanie tvrdí, že vzťahy Ruska so Západom sa počas niekoľkých ostatných rokov len zhoršova-li. Nedávny prieskum verejnej mienky ukázal, že 84 % Nemcov je za to, aby kancelárka A. Merke-lová aktívne pokračovala v rozhovoroch s prezi-dentom RF a iba 14 % sa nazdáva, že takéto roz-hovory nemajú zmysel. Podľa regnum.ru, 26. 10. 2016

(Pokračovanie na str. 4)

Glorifikácia nacizmu v EstónskuOdhalením pamätníka nacistickému zločincovi Haraldovi Nugiseksovi Estónsko doplnilo paletu glorifi kácie nacizmu. Takto to 27. októbra 2016 okomentovala Maria Zacharova z ruského ministerstva zahraničia. „Žiada sa doplniť, že tento „hrdina“ je známy tým, že ako člen 20. divízie Waffen SS získal v roku 1944 železný kríž a v roku 2014 mal pohreb so všetkými poctami ako legendárny estónsky vojak za účasti známych politikov. Pri jeho hrobe stáli školáci, na poduškách s bojovými vyznamenaniami boli umiestnené aj zásta-vy Estónskej republiky“, povedala a vyzvala organizácie na ochra-nu práva, aby tento fakt zhodnotili. „Alebo ho nevidíte? Takéto udalosti potvrdzujú aktuálnosť ruskej tematickej rezolúcie o boji s rasizmom, xenofóbiou a ďalšími druhmi neznášanlivosti.“ Pripomeňme si ešte, že H. Nugiseks bol v roku 2008 vyznamenaný medailou Vďačnosti estónskeho národa. Podľa regnum.ru, 27. 10. 2016

Robo Grigorov o rušení vystúpení...Mnohé vaše piesne sa kvôli textu nemohli v predchádzajúcom reži-me vysielať. Aký je váš na názor na dnešné rušenie vystúpení, ako napríklad v prípade speváka Ondreja Ďuricu a na zákon proti extré-mizmu, ktorý presadila ministerka Žitňanská? – ...zákazy vždy len dostanú hore toho, proti komu sú orientované. ...Keby bolo na mne, dovolil by som, aby sa každý demokraticky vyjadril, ako cíti a nechal ľudí popremýšľať samých. Ak sú idey takej kapely zlé, časom zostane smiešna, alebo zabudnutá sama, aj bez zákazov. Viem, nie som v politike, takže je mi ľahko mudrovať. Ako hodnotíte svetovú politiku s dopadom na Slovensko? Vítate zá-kladne NATO na našom území? Pokladáte to za rozumný spôsob za-bezpečenia našej bezpečnosti? Myslíte si, že nám hrozí útok z ruskej strany a že sa potrebujeme pred ním chrániť? – Ja vidím všeobecne vojnu, ako aj čokoľvek ohľadne nepriateľ-stva medzi národmi, ako to najškodlivejšie, čo existuje. Nevidím nepriateľov ani v Rusoch, ani v Američanoch a ani v žiadnych iných národoch. Základne, atómové zbrane, vojnová propaganda a všetko týkajúce sa podobných fenoménov, nie je nič iné, ako prejav strachu z neznámeho. Keby bolo podľa mňa, žiadna vojna, ani žiadne nepriateľstvo by nemalo šancu. Čo sa týka Rusov, je to pre mňa citlivá otázka, pretože neviem utajiť, že ich mám rád. Som s nimi spojený od mladosti cez Bu-lata Okudžavu, Vysockého, Majakovského a mnohých ďalších. S Američanmi som ale tiež prepojený cez Boba Dylana, Russela Meansa alebo Johna Trudela. Ako by som mohol stratiť súdnosť a považovať niekoho z nich za hrozbu? Sting spieval v jednej pesničke „Russians love their children too“. To stále platí, a nie-len pre Rusov. Hlavnespravy.sk, 27. 10. 2016 (výňatok)

Slniečkari vytvorili novú definíciu fašizmu Fašizmus je všeobecne defi novaný ako „najviac otvorene teroris-tická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimpe-rialistickejších elementov fi nančného kapitálu“. Keďže do tejto defi nície tzv. „bežní extrémisti“, ktorých chce mi-nisterka spravodlivosti Lucia Žitňanská postihovať cez novelu trestného poriadku, akosi nezapadajú, rozhodol sa spolupracov-ník denníka SME Mikuláš Sliacky, pretvoriť defi níciu fašizmu a vytvoril novú všeobjímajúcu defi níciu fašizmu, do ktorej už nepriatelia režimu zapadnú. Takže po novom, ak nemáte radi EÚ, západnú Európu a USA, stávate sa podľa jeho defi nície fašistom. Fašistom je podľa Sliac-keho paradoxne aj uctievanie boľševického Ruska, ktoré porazi-lo fašizmus v druhej svetovej vojne a, samozrejme, ak ste proti migrácii, ste fašistom tiež. Čo je fašizmus podľa Sliackeho: –  Nenávisť ku všetkým, čo sa od nás odlišujú. Farbou kože, rečou,

kultúrou, vierovyznaním. Čímkoľvek.

–  Hlásanie výlučnosti a  nadradenosti vlastného národa alebo spoločenstva národov nad inými.

–  Popieranie alebo zľahčovanie faktov o  koncentračných tábo-roch a zločinoch nacizmu v 2. sv. vojne.

–  Uctievanie diktatúr a  diktátorov a  pohŕdanie demokratickým zriadením. Kľúčovým je vodcovský prístup.

–  Uctievanie primitívnych a násilných riešení problémov a upred-nostňovanie „revolučnej očisty“ na princípoch extrémneho na-cionalizmu.

–  Uctievanie nemeckého nacizmu, ruského boľševistického im-perializmu a rekvizit, ktoré s nimi súvisia. Napríklad oblečenia či hudby.

3 BOJOVNÍK / 23

Naša anketaNaša anketa(Dokončenie zo str. 1)

Jozef Pupala, predseda ZO SZPB, Čierny Potok: – Za najväč-ší úspech našej ZO SZPB považujeme stabilitu členskej základne, tradične úspešný, tento rok už XI. ročník „Kvapky krvi SNP“ a už IV. ročník jej súčasti – streleckej súťaže Memo riálu gen. Imricha Gibalu. O jej popularite svedčí, že do zápolenia sa zapájajú nielen darcovia krvi, ale mimoriadne úspešne aj zdravotný personál. Napríklad dva ročníky v kategórii žien vyhrali sestričky z Národnej transfúznej sta-nice v B. Bystrici.

Nové témy klubu umelcov, spisovateľov a historikov(Dokončenie zo str. 1)

...To bolo rozhodujúce me-dzinárodné meradlo... bolo tu osem prezidentov...“

...Vtedy som predkladal ná-vrh zákona o Povstaní a väčši-na z tých, čo za to hlasovala, bola z HZDS... To treba hovo-riť na rovinu!... Taká bola sku-točnosť a bez nich by to nešlo.“

„A čo sa týka osláv 50. výro-čia SNP, tak som si na vláde vydobyl, aby som to mal na starosti lebo som si nevedel predstaviť, aby to mal na sta-rosti Dzurinda! Aby on urč oval čo a o čom bude 50. výročie SNP.

No a tým, že som to mal v ru-kách, tak po 50. výročí už nikto nemohol tak štekať... vyjasňo-vať... s čím začali neskôr.“

„Čo sa týka ústavu, ktorý ve-die Miloslav, hlavne jeho pro-dukcie, tak to je unikátna zále-žitosť aj v dejinách vedy. Lebo oni založili odbor historiogra-fi e, ktorý už priniesol skvelé výsledky, ktorých by dodnes nebolo.

No a vtedy sa to muselo spraviť proti generálom. Proti tým, ktorí zabudli, že pri dele-ní ČSĽA majú so sebou vziať aj zástavy slovenských plukov. Lebo oni mysleli furt na niečo iné. Mysleli na zbrane, ale na zástavy nemysleli. Preto sme ich ani nedostali,“ povedal Pa-vol Kanis a dodal: „Len kópie sme si mohli urobiť!“

Veľmi zaujímavý námet P. Kanis vyslovil aj v otázke ako sa má postupovať pri

komunikácii s inak zmýšľa-júcimi o živote vo vojnovej Slovenskej republike.

Aké sú „ich“ základné tézy?– Treba s nimi pracovať tak,

že s niečím sa súhlasiť dá, napr. pomenovanie nejakej fakticity, ale čo sa týka hľadiska histo-rického miesta a významu, v tom sa s nimi vôbec nedá sú-hlasiť.

Napríklad, kľúčovou vecou je, že „oni“ idú vždy do podrob-ností. Ako hovorí monsignor Sokol – však my sme sa mali dobre! Toto bárs koho zme-tie. A potom (historik Martin) Lacko bude vypočítavať koľko padlo na východnom fronte, koľko v Povstaní... a teda, čo je vlastne efektívnejšie?

Na všetky ich tézy musí byť zrkadlo odpovede. A keďže oni sú aktívnejší, musím povedať, sú novší, neošúchanejší, tak tie naše odpovede musia byť starostlivo argumentačne pri-pravené.

Najviac ma v týchto deba-tách prekvapuje tá bezcieľnosť vládnucej tisovskej garnitúry (keď prichádzala Červená ar-máda), ktorá vôbec nerozmýš-ľala o štáte a čakala ako blázni na popravu. Však oni nemali žiadnu predstavu o budúcnos-ti! Okrem nadávania na žido-boľševizmus... nemali nič! Čo je to teda za reprezentá-

cia štátu, ktorá bola ako teľce čakajúce na porážku? Ale to je absolútna nezodpovednosť voči národu.

A toto je najsilnejší argu-ment voči tomu ak ich dnes niekto oslavuje. Povedzme si rovno, oni nechali náš národ v štichu. Úplne!

Toto je pre mňa jedna z pod-statných vecí. Podstatných!

Aj preto by bolo načase roz-mýšľať o týchto dejinných zá-ležitostiach v konfrontácii: Čo na, tú ktorú udalosť hovoria oni a čo my, dodal P. Kanis.

* * *– Treťou vecou je, že sa mi

nepáčilo, čo premiér rozprával na XVI. zjazde SZPB o činnosti zväzu. Že vidieť ju akoby v cho-dení na diskusie v prípade histo-rickej udalosti, ktorá je štátnym sviatkom, tak to je zúfalo málo!

Navyše to vôbec nie je hlav-ná metóda.

Ak je to štátny sviatok, tak potom udalosti, ktorá je štát-nym sviatkom, musia zod-povedať isté štátne postupy, ktoré sú vymáhateľné! To nie je o tom, či Kotleba vyvesí zá-stavu alebo nevyvesí zástavu.

Koľko vlastne máme štátnych sviatkov? Päť. Takže náš štát stojí na piatich pilieroch histórie.

Ak sú to teda piliere, tak im musí zodpovedať aj historické povedomie študentstva a žia-kov, ktorí vychádzajú zo škôl.

Logicky z toho vyplýva, že takto musí byť aj vo výučbe dejín postavená hierarchia.

No a keďže rezort má teraz v kompetencii SNS, tak ten „piesok v ozubenom kolese“ máme zase.

Zaznamenal Vladimír MIKUNDA

Žiada sa odpoveď!Vaše reakcie v dvojtýždenníku Bojovník ma presvedčili, že sa žiada aj odpoveď.

Základným dokumentom po XVI. zjazde je uznesenie, ktoré ukladá, za čo zodpo-vedá ÚR SZPB (nie ústre-die), tak nám hovoria schvá-lené Stanovy SZPB až do XVII. zjazdu a Programové zameranie.

V ústrednej rade sú za-stúpené všetky oblastné vý-bory. Zástupcov, ktorých si zvolili oblastné konferencie. Tí majú povinnosť infor-movať oblastné organizácie o všetkých otázkach, ku kto-rým píšete, majú právo navr-hovať do uznesení orgánov SZPB a informovať nižšie články organizačnej štruk-túry. Napr. rozpočet a jeho plnenie, práca Kancelárie ÚR a Predsedníctva ÚR sa Ústrednej rade SZPB pred-kladá písomne na každom zasadaní, informuje sa o tom v Bojovníkovi a na webe SZPB. Čo ešte máme písať? Treba hádam ísť s bubnom na zajace? Treba čítať Bo-jovník, Ročenku odbojárov a vyžadovať informácie od členov ÚR SZPB. Radi vám odpovieme, resp. prídeme do vašich orgánov a základných organizácií a veci vysvet-líme. Kancelária Ústrednej rady SZPB má len 8 pracov-níkov, z toho 5 technických, vrátane redakcie Bojovníka a ekonomiky.

Od r. 2013 sme sa rozhodli dávať ročne 70 % prostried-kov z príspevku MV SR, na prácu oblastným organizá-ciám. Oblastné výbory podľa Stanov SZPB majú informo-vať na svojich rokovaniach (kde sú spravidla všetci zá-stupcovia ZO). Takže, kto má, vás, členov SZPB, infor-movať? Treba pochopiť, že všetci funkcionári majú tvo-riť a pracovať a nečakať len na to, čo vám z Kancelárie ÚR SZPB napíšeme.

Dodávam, aj vám oblast-

ným výborom píšeme, ale priznajme si, koľkí to reali-zujete? Naposledy sme vám napísali, aby ste do programu VČS zaradili politické infor-mácie a to v rámci Progra-mového zamerania, 70. výro-čia vzniku Zväzu partizánov, aby ste s mojím vystúpením na oslavách 72. výročia SNP oboznámili svojich členov. Je to dôležité, aby naši členovia mali konkrétnejšie informá-cie o realizácii Programové-ho zamerania, schváleného na XVI. zjazde SZPB.

Všetkým základným ško-lám, delegátom zjazdu a ob-lastným výborom sme dali publikáciu SNP 1944. Pripra-vujeme ďalšiu pod názvom Historiografi a 2. svetovej vojny. Pripravujeme semi-nár pod pracovným názvom Fašizmus v 21. storočí a pri-pravujeme aj Stálu výstavu o vzniku a práci SZPB v na-šej rekonštruovanej budove na Štúrovej 8, v Bratislave.

Organizovanie podujatí? Pri ÚR SZPB pracujú komi-sie. Ako vaša organizácia rea-lizuje ich metodické pokyny? My, organizujeme dvakrát do roka porady a školenia pre predsedov a tajomníkov ob-lastných výborov. Dostávajú informácie, navyše školíme predsedov ORK, lektorov a ďalších funkcionárov, ale výstupy z toho treba pre-niesť do práce nižších or-gánov (OblV a ZO SZPB), viď. moje vystúpenie na XVI. zjazde SZPB!

Možno je to málo, navrh-nite prostredníctvom vašich zástupcov v ÚR SZPB čo ešte potrebujete, ale prosím, začnite od seba. Ďakujem za to, čo robíte

pre SZPB. Želám vám pre-krásne prežitie vianočných sviatkov a šťastný nový rok 2017.

Pavol SEČKÁR, predseda SZPB

Zbierka pre pohorelca – výsledokPred časom sme vyhlásili finančnú zbierku pre pohorelca Pav-la Jeřalu z oblastnej organizácie SZPB Nové Mesto nad Váhom.Priamo na účet P. Jeřalu išla dň a 28. 10. 2016 suma 1 953 eur.

Ďakujem všetkým, ktorí preukázali toto morálne gesto.

20. OKTÓBERDvadsaťdeväťročného poli-

cajta z Viedne uznali vinným z trestného činu používania nacistických symbolov a od-súdili ho na deväť mesiacov odňatia slobody podmie-nečne. Obžalovaný, ktorého trestné stíhanie sa začalo na základe hlásenia jeho službu-konajúceho kolegu, mal pri kontrole motorového vozidla na hraničnom priechode He-gyeshalom-Nickelsdorf po-zdraviť posádku slovami Heil Hitler.

21. OKTÓBER

Miesto, ktoré preslávil fi lm Stevena Spielberga Schindle-rov zoznam, priestory, v kto-rých niekdajší továrnik Oskar Schindler zachránil počas 2. svetovej vojny vyše tisíc židovských spoluobčanov, sa na základe rozhodnutia Ministerstva kultúry ČR sta-nú kultúrnou pamiatkou. Ide o bývalý koncentračný tábor v Brněnci v Pardubickom kraji, kde Schindler, rodák zo Svitav, počas vojny za-mestnával Židov privezených z Krakova a zachránil ich tak pred smrťou.

25. OKTÓBEREuroparlament zbavil imu-

nity niekdajšieho lídra fran-cúzskeho Národného frontu, 88-ročného Jeana-Marieho Le Pena, aby tak umožnili jeho trestné stíhanie. Prípad súvisí s videom francúzskeho euro-poslanca z leta 2014, v ktorom

verejne vyzýval k rasovej ne-návisti. V inkriminovanom vi-deu Le Pen reagoval na kritiku vplyvných osobností vrátane speváka židovského pôvodu Patricka Bruela. „Nabudúce pripravíme várku do pece,“ uviedol na videu veterán fran-cúzskej ultrapravice.

31. OKTÓBER

Úrady ofi ciálne vyhlásili za mŕtveho švédskeho diplomata Raoula Wallenberga, ktorý po-čas pôsobenia v Maďarsku za 2. svetovej vojny zachránil tisí-ce tamojších Židov pred depor-táciami a ktorý bol 71 rokov ne-zvestný. Wallenberga zavliekli

po skončení vojny z Maďarska do bývalého Sovietskeho zvä-zu. Z pamätí šéfa KGB v ro-koch 1954 až 1958 Ivana Sero-va, ktoré sa nedávno dostali na verejnosť, vyplýva, že minister pre národnú bezpečnosť ZSSR Viktor Abakumov sa pred svojou popravou v roku 1954 vyjadril, že príslušníci bezpeč-nostných zložiek v roku 1947 zavraždili uväzneného Wal-lenberga na príkaz samotného Josifa Stalina a šéfa sovietskej diplomacie Viačeslava Molo-tova.

3. NOVEMBER

Delegácia NR SR na čele s predsedom Andrejom Dan-kom si v Jerevane uctila pa-miatku obetí hromadného vyvraždenia 1,5 milióna Armé-nov jednotkami osmanských Turkov v rokoch 1915 až 1916. A. Danko položil k Pamätní-ku obetí arménskej genocídy kvety. Navštívili aj Múzeum arménskej genocídy. Sloven-ský parlament povedal jasne už v roku 2004, čo je arménska genocída. Proti tomuto termínu Turecko rozhodne namieta a aj uvedený počet obetí pokladá za prehnaný. (ao)

stalo saVO SVETE20. 10.–3. 11. 2016

4 BOJOVNÍK / 23

–  Uctievanie vojnového Slovenského štátu a jeho prezidenta, voj-nového zločinca Jozefa Tisa.

–  Nenávisť ku všetkému západnému, k  Západnej Európe, k  Eu-rópskej únii a USA.

Nuž a fašista je človek, ktorý uznáva ktorýkoľvek z týchto príznakov fašizmu. Ako je vidieť, človekom obhajujúcim fašizmus je prakticky kaž-dý, kto má iný názor ako Mikuláš Sliacky, bývalý redaktor a ka-rikaturista normalizačného časopisu Roháč.

S využitím hlavnespravy.sk 24. 10. 2016

* * *Poznámka Bojovník: M. Sliacky je jednoznačne politologicky nevzde-laný a keďže sa nedrží toho slovenského „šuster, drž sa svojho kopyta“, tak sa dopúšťa absolútnych historických a politologických nezmyslov. Napríklad vo vete „Uctievanie vojnového Slovenského štátu a jeho pre-zidenta, vojnového zločinca Jozefa Tisa“ je hneď niekoľko chýb: Po prvé, Slovenský štát nikdy nemal prezidenta. Toho mala len Slovenská repub-lika. Slovenský štát existoval len do 21. 7. 1939 a teda Jozef Tiso sa stal vojnovým zločincom až za skutky v časoch prvej Slovenskej republiky...

Nebúrajte Hitlerov domDnes sa už v Braunau am Inn asi nikto neostýcha opýtať, kde stojí dom s muškátmi a varovným kameňom. Vraj sa k nemu celkom bezostyšne valia procesie nacistov z celej našej milej Mitteleuropy. Rakúsko je v riešení fašizá-cie bezmocné. A tak sa viedenský kabinet rozhodol pristúpiť k zbúraniu budovy na základe vyvlastnenia, ktoré vraj minister vnútra Wolfgang Sobotka „ľutuje, ale verejný záujem je v tom-to prípade nadradený záujmom súčasnej majiteľky“. Dúfa tak, že zabráni „selfi eturizmu“ k objektu, ktorý je podobne ako hro-by historických zločincov lákavým magnetom. Riaditeľ Doku-mentačného archívu rakúskeho odboja Gerhard Baumgartner by vraj na mieste uvítal niečo, pred čím by „nemal nikto chuť fotiť sa: napríklad supermarket alebo požiarnu zbrojnicu“. Pravda.sk, 20. 10. 2016 (výňatok)

Ukrajina obvinila ZSSR z rozpútania2. sv. vojny

Ukrajinský parlament prijal s Poľskom a Litvou spoločnú deklaráciu pamäte obetí 2. sv. vojny. V dokumente sa tvr-dí, že pakt Ribbentrop-Molotov z 23. 8. 1939 akoby doviedol svet k začiatku druhej svetovej vojny. Toto rozhodnutie pod-porilo 243 poslancov pri nevyhnutnom počte 226 hlasov. Autori deklarácie vyhlasujú, že im ide len o „vyjadrenie úcty miliónom obetí, ktoré niesli naše národy počas 2. sv. vojny a odsúdenie cudzích agresorov, ktorí sa pokúšali zničiť našu nezávislosť“. Podľa ria.ru, 20. 10. 2016

Ukrajinec podozrieva Poľsko, že chce získať západnú Ukrajinu

Syn veliteľa UPA Romana Šucheviča, dnes poslanec za Radikál-nu stranu Jurij Šuchevič vyhlásil, že spoločná deklarácia pamä-te a solidarity Ukrajiny, Poľska a Litvy o 2. sv. vojne priznáva nezákonnosť odtrhnutia od Poľska západoukrajinských krajov. V deklarácii sa odsudzuje pakt Molotova-Ribbentropa z roku 1939, ako aj výsledky Jaltskej konferencie z roku 1945, ktorá fakticky ustanovila súčasné západné hranice Ukrajiny. Podľa Šucheviča po-slanci svojimi hlasmi priznali, že západoukrajinské kraje boli od-trhnuté od Poľska nezákonne a že západná Ukrajina je historické územie iného štátu, uvádza „Strana.ua“. „Ukrajinský národ, včera v tejto sále naši poslanci zahlasovali za tzv. deklaráciu pamäte a solidarity. Bez posúdenia, bez všetkého! Mnohí dokonca ani nevedeli za čo hlasujú“, povedal z tribúny Ver-chovnoj rady. „Smejte sa pajáci! Viete za čo ste zahlasovali? Za to, že sme v pod-state tak, ako v časoch paktu Molotova-Ribbentropa stratili nezávis-losť! Zamenili sme jednu okupáciu za druhú. Poľskú za sovietsku. Vy si myslíte, že ide o holé slová? Nie páni, z tejto deklarácie vyplý-va, že pakt Molotova-Ribbentropa bol nezákonný. No a následkom toho sa začala druhá svetová vojna. Následkom toho Poľsko bolo okupované. Čiže takto sa oni pozerajú na našu západnú hranicu, ako na svoje poľské kraje. Je tam veľmi mnohovýznamový záver,“ vy-hlásil z tribúny Rady Jurij Šuchevič. Poznámka: Podľa paktu Molotova-Ribbentropa do zostavy ZSSR k územiam Ukrajinskej SSR pribudli Volynská, Ivano-Frankovská, Ľvovská, Rovenská a Ternopoľská oblasť, ktoré predtým patrili k II. Poľskej republike. Podľa vz.ru, 21. 10. 2016

(Dokončenie zo str. 2)

Čo píšu iníČo píšu iníHarabin: Tí, čo tento zákon o extrémizmeprijali, by mali byť za extrémizmus stíhaní

AKÉ SÚ TO PRAVIDLÁ?

Parlament (25. 10. 2016) prijal novelu trestných kódexov o extrémizme. Zmenu zahrnulo ministerstvo spravodlivosti do nového zákona o uznávaní a výkone majetkového roz-hodnutia, vydaného v trestnom konaní v EÚ. Ministerka Žitňanská túto z pohľadu ústavnosti problémovú novelu na pôde parlamentu obhajovala slovami:

„Pre mňa je a bude každý človek rovný v dôstojnosti a právach a som presvedčená o tom, že demokratický štát musí zabrániť tomu, aby ex-trémnym využitím práv a slo-bôd bola odstránená podstata toho, na čom demokratická spoločnosť spočíva. A to v zá-ujme aj toho a aj tých, aby sa mohli dovolávať slobody slo-va aj tí, ktorí vlastne svojou podstatou potláčajú demokra-tické zriadenie.“

K udalosti sa po odbornej stránke vyjadril sudca Naj-vyššieho súdu SR Štefan Ha-rabin.

Pani Žitňanská už dlhšie avi-zuje potrebu zmeny stíhania trestných činov extrémizmu a rasizmu a za tým účelom pripravila aj novely trestného zákonodarstva. Záhadne ne-pripravila samostatné novely trestného zákona a poriadku, hoci sama hlása transparent-nosť. Teraz pripravila tieto no-vely iba ako príklep k inému zákonu o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia. Zrejme tak robila preto, lebo sa obávala diskusie a oponen-túry k tejto novele trestného zákona. Korunu neústavnosti a porušovaniu ľudských práv nasadili poslanci, ktorí tieto novely schválili.

Žitňanská sa dopustila šty-roch profesionálno-odbor-ných pochybení.

Prvé faux pas je zavádza-nie neústavnej kriminalizácie slobody slova, prejavu a mys-lenia. Druhé faux pas je, že rozširuje štátnu korupciu, po-kiaľ ide o rozšírenie právomo-ci špeciálneho súdu.

Tretie faux pas je, že avizo-vala zriadenie osobitného zna-leckého útvaru na posudzova-nie extrémizmu.

Štvrte faux pas je, že v roz-pore s Ústavou zavádza do trestného poriadku princíp prezumpcie viny.

Pani Žitňanská odôvodnila novelizáciu trestného zákona zníženou objasnenosťou trest-ných činov extrémizmu. Pre-kvapujúco to zdôvodňovala znižovaním efektivity objas-ňovania zo strany polície. Ak toto sa malo stať dôvodom na kriminalizáciu slobody slo-va, tak prečo pani Žitňanská neiniciovala vo vláde prijatie krokov na zvýšenie odbornej spôsobilosti vyšetrovateľov polície?

Už som spomínal, ako polí-

ciu rozložili páni Palko, Lip-šic a do terminálneho štádia doviedol pán Kaliňak, keď namiesto profesionálnych policajtov prijali do policaj-ného zboru skrachovaných geológov, teológov, učiteľov telocviku, či hráča na hoboj. Čiže, keď sa má zvýšiť ob-jasnenosť, tak sa musí zvýšiť kvalita policajného zboru a nie kriminalizovať občanov.

Tieto trestné činy nemá roz-hodovať 54 okresných súdov, ale Špeciálny súd. Tu sa jedná o štátnu korupciu. O nej hovo-rí už za tým účelom usporia-daných množstvo vedeckých konferencií, ktoré hovoria, že štátna korupcia je aj v tom, keď držitelia štátnej moci si kupujú sudcov Špeciálneho súdu tým, že im dajú dvojná-sobný plat a auto s vodičom k dispozícii 24 hodín. Pokiaľ by títo sudcovia neodsudzo-vali extrémizmus tak, ako si pani Žitňanská predstavuje, tak im zrejme za týmto úče-lom zvýšia platy.

Pani Žitňanská tiež chce zriadiť osobitný útvar na znaleckú činnosť v oblasti extrémizmu. Zrejme tam vy-berie aktivistov z mimovlád-nych organizácií, ktorí sú známi skorumpovanosťou v tom smere, že sú platení zo zahraničia, alebo skorumpo-vaných novinárov, ktorých praktiky boli zverejnené len nedávno, v súvislosti s maila-mi pána Grendela a Lipšica.

Už v minulosti som na to upozornil generálneho proku-rátora Čižnára, že platí zásada Iura novit curia. To znamená, že štát, súd vykladá právo. V našich podmienkach je to súd, policajt a vyšetrovateľ, ktorý môže vykladať právne otázky a nie znalec. Znalec je tu len na to, aby vykladal tech-nické otázky. O tom, čo je ex-trémne, môže vykladať iba súd, to vie aj študent práv-nickej fakulty, ale zrejme je zámer, aby to neposudzovali ani sudcovia špecializované-ho súdu, ale politickí aktivis-ti a skorumpovaní novinári.

Žitňanská zavádza ne-ústavný princíp prezumpcie viny. Naša Ústava, trestný poriadok, ale aj Európsky do-hovor jasne hovoria, že platí princíp prezumpcie neviny. To znamená, že štát musí dokázať páchateľovi vinu a nie pácha-teľ má dokazovať svoju nevi-nu. Tento princíp prezumpcie

viny obráti naruby cele trest-né zákonodarstvo a nastúpi tu absolútna svojvôľa, kde nikto si nebude istý, že zajtra bude musieť dokazovať, že nechcel ani nezamýšľal spáchať trest-ný čin. Na podklade toho, mám ja, napríklad, v knižnici knihu Slovanstvo a svet bu-dúcnosti od Ľudovíta Štúra, ktorý videl záchranu slovan-ských národov v priklonení sa k Rusku. Podľa tohto v par-lamente schváleného zákona ten, čo má takúto knihu, môže byť považovaný za extrémne-ho rusofi la a možno budem pr-vým stíhaným v tomto smere. A ak nie, tak pani Žitňanská bude verejne žiadať vyšetro-vateľa a prokurátora o vysvet-lenie, ako je možné, že ma ešte nezačali trestne stíhať? To isté sa môže stať aj premiéro-vi Ficovi, ktorý nedávno pred dôchodcami v Kališti prezen-toval názor, že Rusi a ruský národ sú naši priatelia. Ak to myslel úprimne, tak určite to zopakuje aj na budúcoročných oslavách a pani Žitňanská sa potom môže pýtať vyšetro-vateľa a prokurátora nech jej vysvetlia, prečo nezačali jeho trestne stíhanie.

Vinu v tomto extrémnom zákonodarstve nesú nielen pani Žitňanská, ale svojvoľne a neústavne konali aj členovia vlády a poslanci, ktorí sklada-jú sľub, že budú dodržiavať Ústavu SR. Napriek tomu títo poslanci príjmu neústavný zákon, aj keď vedia, že keď sa tento zákon procesne na Ústavný súd SR dostane, musí byť vyhlásený za neústav-ný, alebo to nakoniec povie Štrasburg, že ide o neústavný princíp a európsky dohovor o ľudských právach je pre nás právne záväzný.

Tu by mal nastúpiť generálny prokurátor, pretože ak niekto konal svojvoľne a zneužil právomoc verejného činiteľa, alebo poškodzuje cudzie práva aj hlasovaním, prichádza do úvahy trestná zodpovednosť. To znamená, tí čo tento zákon o extrémizme prijali, by mali byť za extrémizmus stíhaní.

Svojvôľa na strane štátnych funkcionárov neprestane, po-kiaľ do právneho poriadku sa nezavedie zákon o osobnej hmotnej zodpovednosti za spôsob rozhodnutia aj hlaso-vania. Že budú za svoje roz-hodnutia zodpovedať vlast-ným majetkom.

Neprestane sa rozkrádať ten-to štát a neprestanú sa prijímať neústavne zákony, pokiaľ táto norma nebude do právneho poriadku prijatá.

Podľa hlavnespravy.sk, 26. 10. 2016

5 BOJOVNÍK / 23

Siroty druhej kategórieSLOVO PRÁVNIKALETOM SVETOM

SZPB, uvedomujúc si nie najlepšie sociálne postavenie väčšiny svojich, ale aj všetkých priamych účastníkov domáceho a zahra-ničného protifašistického a protinacistického odboja v rokoch 1939–1945, inicioval prostredníctvom sociálne a pokrokovo zmýš-ľajúcich poslancov NR SR prijatie „Zákona č. 264/2014 Z. z. o po-skytnutí jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám“.

NR SR zákon schválila 12. septembra 2014. Lenže tento sa v reálnom živote ukázal ako problematický. Slovenskému zväzu protifašistic-kých bojovníkov dodnes nie je zrejmé prečo v ustanovení § 2 ods. 2 písm. a, vypadlo písm. g) uvedené v § 1 ods. 1 základného zákona č. 255/1946 Zb., ktoré za účastníka národného boja za oslobode-nie považuje aj československého politického väzňa, ktorý zomrel alebo bol popravený alebo utýraný, vo vyšetrovniach ÚŠB alebo v „Sekerárni“ na Pankráci a v mnohých ďalších väzniciach bývalé-ho slovenského štátu, či „Protektorátu Čiech a Moravy“.

Ide o politických väzňov, na ktorých sa nevzťahujú zákony č. 305/1999 Z. z. ani zákon č. 105/2002 Z. z.

Poslanci NR SR pri schvaľovaní zákona č. 264/2014 Z. z. sa zrejme zľakli pojmu „politický väzeň“, alebo nechceli uznať skutočnosť, že v rokoch 1939 až 1945 vtedajšia vládnuca garnitúra postihovala ľudí za iné ako ofi ciálne myslenie a vytvorila z nich politických väzňov.

Nebudem a ani nechcem ďalej rozoberať daný stav. Fakt je jeden, a to, že aplikácia zákona v reálnom živote administratívou MS SR vytvorila na území SR dve, ak nie tri kategórie sirôt, ktoré si v dob-rej viere v spravodlivosť a zadosťučinenie za smrť jedného, alebo aj oboch rodičov v lehote ustanovenej zákonom podali žiadosť O po-skytnutie jednorazového fi nančného príspevku ako vojnové siroty.

Väčšine sirôt bolo právo na príspevok uznané a príspevok aj vypla-tený. Medzi, podľa mňa, oprávnenými žiadateľmi sú však aj žiadatelia (siroty), ktorým právo nebolo priznané, nakoľko administratíva minis-terstva sa opiera o zásadu uvedenú v článku 2 ods. 2 Ústavy, podľa ktorej ľudovo povedané „čo nie je prikázané, je zakázané“.

Takto sa aplikovaním tejto inak dobrej a logickej zásady v praxi po-darilo vytvoriť spomenuté siroty druhej kategórie, nehľadiac na skutoč-nosť, že Ústava v článku 1 ods. 1 konštatuje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát a všetci jej občania, vrátane, akejkoľvek administratívy štátu, alebo všetkých druhov samospráv, by sa mali riadiť touto základnou premisou.

Fakt je jeden, v zákone č. 264/2014 Z. z. v § 2 ods. 2 písm. a), ab-sentuje vnútorný odkaz na § l ods. 1 písm. g) zákona č. 255/1946 Zb. a tým sa zdá byť celý problém zo strany administratívy vyriešený.

Podľa môjho názoru však tomu tak nie je. NR SR prijala zákon č. 264/2014 Z. z. za účelom čiastočného jednorazového odškodnenia vojnových sirôt a to všetkých, ktoré prišli v čase národnooslobodzova-cieho boja v rokoch 1939 až 1945 o jedného, alebo oboch rodičov, ktorí boli účastníkmi tohto boja na strane protifašistického odboja.

Zásadu, uvedenú v čl. 2 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd SR viackrát pre-lomil dôvodiac, že „Viazanosť štátnych orgánov zákonom (čl. 2 ods. 2) neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gra-matického výkladu v praxi aplikovaných zákonných ustanovení, na-koľko tento článok Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgá-nov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (rozhodnutie ÚS II. ÚS 148/06, III. ÚS 346/06, IV. ÚS 209/07, ÚS 243/05).

Podľa týchto rozhodnutí, ale aj rozhodnutí „Európskeho súdneho dvora EUR – LEX (sk.) 11 077 sa aj orgány štátnej a verejnej správy musia pri svojom rozhodovaní riadiť otázkou zmyslu a účelu zákona. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy v tomto prípade, ak sú splnené všetky podmienky priznania nároku, musí byť prelomená a ich rozhodnutie sa musí opierať o racionalitu, účel a zmysel zákona.

Postup administratívy MS SR sa mi preto vo viacerých prípa-doch nepriznania práva na poskytnutie jednorazového fi nančného príspevku vojnovým sirotám zdá byť neprofesionálny.

Dostalo sa mi náhodne do rúk rozhodnutie evidované na administra-tívnom orgáne pod č. 45473/014-1539/ 126/Šk v spojení s rozhodnutím o výsledku preskúmania rozhodnutia pod č. 43498/2015/10 – 78195. Tieto rozhodnutia administratívy sú čisto formálne a vydané bez skutočnej analýzy podmienok, ktoré okrem absencie pojmu politický väzeň spĺňajú podmienky priznania nároku. Administratíva sa absolút-ne vyhla povinnosti zaoberať sa účelom a zmyslom zákona a svojim formálnym rozhodnutím vo viacerých prípadoch podľa môjho názoru pošliapala čl. 1 ods. 1 Ústavy a to v tom, že umelo vytvorila vo zvrcho-vanom, demokratickom a právnom štáte, akým by Slovenská republika mala byť „Siroty druhej kategórie“.

Nie je problém pripraviť dvoj – maximálne trojbodovú novelu zákona č. 264/2014 Z. z., otázka však stojí takto: Je to potrebné?

JUDr. Dušan VILIM, predseda Rozhodcovskej komisie SZPB

Britský novinár o „mimoriadnejpredpojatosti“ západných médiíKomentátor britských novín The Indepen-dent, špecialista na otázky Blízkeho východu Patrick Cockburn si všimol rozdiel v objas-ňovaní dvoch operácií na Blízkom východe, útok na Mosul v Iraku a na Aleppo v Sýrii, zá-padnými médiami.

„Porovnajte si, ako médiá objasňujú udalosti v Mosule a ako vo východnom Aleppo! Veľa vám to povie o propagande, ktorú vstrebávame“, píše vo svojom článku.

Cockburn vysvetľuje, čím sa obe operácie na seba podobajú.

V Iraku a aj v Sýrii útočia vládne sily so vzduš-nou podporou iných štátov na veľké sunitské mestské aglomerácie, obsadené bojovníkmi Is-lamského štátu.

Vo východnom Aleppe sa skrýva osem tisíc vzbúrencov, na ktorých útočí sýrska armáda so šiítskymi ozbrojenými formáciami z Iránu, Iraku a Líbye. Vzdušnú podporu im zabezpečujú sýrske a ruské lietadlá. Pričom v meste podľa Cockburna býva okolo 250 tisíc civilistov.

Medzinárodné spoločenstvo odsúdilo bombar-dovanie Aleppa a Cockburn si myslí, že oprávnene.

Pozrime sa však na to, ako úplne inak sa po-sudzuje obdobná situácia západnými médiami v Mosule, nachádzajúcom sa približne 300 míľ od Aleppa, píše britský komentátor.

„Tam bojujúca iracká armáda, spolu s kurdský-mi silami pešmergy, šiítskymi a sunitskými

ozbrojenými formáciami, s podporou letectva USA, obkľúčila milión civilistov a približne päť tisíc bojovníkov.“

V Mosule majú vinu za civilné obete povstal-ci, ktorí civilistov používajú ako „živé štíty“. Pri Aleppe sa o „živých štítoch“ nehovorí – tam má civilné obete na svedomí „krvilačné Rusko“.

Okrem toho, hovoriac o troskách miest, ktoré ruské letectvo spôsobilo Aleppu, západné médiá už nespomínajú na 80 % zničené iracké mesto Ra-madi, čo v roku 2015 spáchalo americké letectvo.

Podľa autora článku, pri irackej vojne sa nič nezmenilo od roku 2003. Vtedy miestna opozícia Saddáma Husajna akoby presvedčila západné vlá-dy a tlač, že miestni obyvatelia s nadšením priví-tajú vpád americkej a britskej armády. Cock burn predpokladá, že USA a V. Britániu vtedy uviedli do omylu irackí opoziční propagandisti, snažiaci sa zameniť želané za skutočnosť.

Výsledkom toho bolo, že zahraničné vlády a novinári dostali absolútne sfalšovanú predstavu o miestnom politickom landschafte.

No a teraz sa deje to isté, dodáva autor člán-ku. „Mimoriadna predpojatosť, ktorú zahra-ničná tlač predvádza pri objasňovaní udalostí v Iraku a Sýrii, bude dôstojnou témou na dok-torské dizertácie medzi študentmi, skúmajúci-mi využívanie propagandy po stáročia vekov a jej zneužívania,“ dodáva Patrick Cockburn.

Podľa ria.ru, 24. 10. 2016

Rodový fašizmus: odobrali dcéru za zákazzmeny pohlaviaV štátnej anglickej škole deťom vsugerovali nevyhnutnosť zmeny pohlavia, pretože vraj ide o jednu z foriem získania slobody a nezá-vislosti od rodičov. A po tom, ako sa rodičia jednej 14-ročnej dievčiny voči tomu postavili a svojmu dieťaťu zakázali operáciu na zmenu pohlavia, sociálni pracovníci pre mladistvých im ho na požiadanie školy odobrali a umiest-nili do kliniky „Tavistock“, ktorá sa zaoberá zavádzaním rodovej ideológie.

Ideológovia Tavistocku horlivo odmietajú „prá-vo rodičov na výchovu“ svojich vlastných detí. Takzvaná justícia pre mladistvých, alebo technoló-gia nútenej odluky detí od pokrvných rodičov, bola vymyslená a aj rozpracovaná v Tavistocku. Na čo? Na skutočne „veľký tavistocký“ cieľ, ako autori

hovoria, na sformovanie „nového“ ľudstva. V sku-točnosti však nejde o nič iné, ako o „vykynoženie“ našich detí a o likvidáciu ľudstva na Zemi.

Samozrejme, že odobrané dieťa so znetvore-ným telom zahynie. Lenže o tom sa už v článku nehovorí. Prečo? Pretože tzv. rodová ideológia je fašizmom, ibaže na vyššom stupni jeho vývojovej špirály. Ak pôvodný fašizmus plánoval vytvorenie hitlerovskej ríše, tak „rodový fašizmus“ si napláno-val „zotrieť z povrchu zemského“ všetko ľudstvo.

Rodičia, ktorí kedysi splodili vedcov, histori-kov, sociológov, antropológov, psychológov, poli-tikov, vojakov... ako prví zacítili nebezpečenstvo tohto zničujúceho konceptu, nazvaného „rodový mainstream“. Problém je však v tom, že samotní rodičia tento „mor“ tretieho tisícročia neporazia, reaguje portál „Ruské matere“ s odvolávkou sa na Lifesitenews. Podľa evrazia.org, 2. 11. 2016

Začína sa mediálna príprava na masívne presuny amerických vojsk k ruským hraniciamV tuzemskom mediálnom priestore sa začínajú objavovať informácie o tom, že územie Českej republiky bude na budúci rok zneužité na ma-sívne presuny amerických vojsk k ruským hra-niciam. Taktiež sa dá odpozorovať snaha Ame-ričanov získať možnosť voľného pohybu vojsk a bojových prostriedkov v strednej Európe.

Server aktuálne.cz 2. novembra uviedol, že Čes-kú republiku budú na budúci rok vo veľkom križo-vať americké vojenské konvoje. Bakalov (Zdeněk, český podnikateľ a investor – pozn. Bojovník) ser-ver sa tiež snaží šíriť americké strašenie Ruskom, pretože celkom vážne uvádza, že „americká armá-da bude posilňovať obranu Poľska a Pobaltska“, alebo varuje „pred možnou ruskou hrozbou“.

Za pravdu treba dať tým, ktorí už prvý rok „dragúnskej jazdy“ predpokladali, že Američania využijú „salámovú metódu“ na postupný nárast frekvencie a objemu presúvaných síl v rámci ag-resie voči Ruskej federácii.

V rokoch 2015 a 2016 boli prejazdy konvojov

americkej armády všeobecne považované skôr za ojedinelú záležitosť, boli sprevádzané starostlivo pripravenými PR akciami a cudzích vojakov víta-li minister obrany Stropnický i premiér Sobotka.

Teraz je už jasné o čo naozaj išlo pri „testovacej jazde“ pred masívnymi presunmi, ktoré sa plánu-jú už na budúci rok.

Isté je, že ďalší konvoj prejde cez Českú repub-liku v marci a ďalšie budú nasledovať: „Takých presunov by malo byť na budúci rok niekoľko, pretože Američania, ktorí velia bojovej skupine Severoatlantickej aliancie v Poľsku, budú svojich vojakov striedať po šiestich mesiacoch a ďalšie jednotky z Nemecka sa v lete zúčastnia cvičenia Saber Strike v Pobaltsku,“ píše server.

Veliteľ amerických pozemných jednotiek v Eu-rópe generál Ben Hodges prostredníctvom „sku-piny českých novinárov“ začal opäť tlačiť na to, aby americká armáda dostala voľnú ruku pri úpl-ne neobmedzenom pohybe po Českej republike.

Podľa ea.24

6 BOJOVNÍK / 23 7 BOJOVNÍK / 23

Pevne stojíme na platforme slobody a demokracie, antifašizmu a antinacizmu Zaznelo na XVI. zjazde SZPB

Bardejovčaniana Dukle so školákmiNa tohtoročných oslavách 72. výročia Karpatsko-duklianskej operácie sa zúčastnila aj 150 členná delegácia Oblastného vý-boru SZPB z Bardejova, v ktorej bola 86-členná skupina žiakov zo ZŠ s MŠ Pod Vinbargom, zo ZŠ na Wolkerovej ulici a zo ZŠ B. Krpelca v Bardejove s učiteľkami Vierou Cmarovou, Miro-slavou Staviarskou, Valériou Bačovou a Monikou Hnátkovou.

Žiaci si s veľkým záujmom pozreli aj prírodný skanzen zbra-ní z 2. svetovej vojny a exponáty Vojenského historického múzea vo Svidníku. Pri tom sa tiež za-

mysleli nad významom odkazu vojnovej generácie z roku 1944: „Bez odvahy a statočnosti žia-den národ neprežije.“

Anna PETRIČOVÁ, foto Ján Paľa

Žiaci ZŠ s MŠ Pod Vinbargom s učiteľkami M. Staviarskou a V. Cmarovou pred Pamätníkom československých vojakov.

Zájazd s podnetomnielen na rozmýšľanieV soboru 15. októbra 2016 sa tri ZO SZPB vo Zvolene zúčastnili zájazdu „po stopách francúzskych partizánov“ v Turci, ktoré si väčšina účastníkov pamätala ešte zo 60. rokov, keď ich absol-vovali ako školáci spolu s priamymi účastníkmi SNP.

Prvou zastávkou bol pamät-ník francúzskym partizánom v Martine-Priekopa. Stretli sme sa tu s martinským predsedom OblV SZPB Radomírom Žin-gorom, ktorý nás oboznámil s okolnosťami výstavby pamät-níka, s tunajšími povstaleckými bojmi, vrátane účasti francúz-skych partizánov. Pochopiteľ-ne, že sa pri tom rozprúdila živá diskusia.

Kvety sme boli položiť aj v Bystričke a to na hrob jeho otca, partizánskeho velite-ľa 2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika Viliama Žin-gora. Ďalšou zastávkou bol pa-

mätník na vrchu Zvonica pri Strečne, kde je pochovaných 56 francúzskych partizánov. Člen našej výpravy Rastislav Bobor predniesol stať z knihy Bohu-slava Chňoupka – Lámanie pe-čatí, ktorá vhodne zapadla do tohto momentu.

Tretím miestom našej cesty bol pamätník parašutistovi Jo-zefovi Gabčíkovi v obci Poluv-sie, kde je aj pamätná tabuľa na jeho rodnom dome.

Aj v súvislosti s touto našou cestou si musíme priznať, že veľa z našich protifašistic-kých dejín zostáva akoby ne-dopovedaného. Osobitne ide o udalosti z 50-tych rokov.

Všeobecne sa má za to, že ani historici to nevysvetľujú. I keď bližšie k pravde sú slová, že tie-to otázky sú už v mnohom zhod-notené a vysvetlené, lenže k ve-rejnosti ešte stále neprenikli. Myslím si, že i v tomto je úloha SZPB nezastupiteľná. Veď jed-noznačne sa tu jedná o naše de-jiny a o našich ľudí. Napríklad o otca súčasného martinského predsedu R. Žingora, partizán-skeho bojovníka v SNP a neskôr poslanca SNR V. Žingora.

Keď si toto meno napíšeme do internetového vyhľadávača, tak sa dozvieme, že ide o jednu z prvých „obetí komunistické-ho teroru“.

Komu stačí takého vysvet-lenie? Ukazuje sa, že osobitne naším mladým členom SZPB to vôbec nestačí! Preto by sme k týmto témam privítali fundo-vané besedy i prednášky.

Viera NOCIAROVÁ, ZO SZPB Zvolen Zlatý Potok

V piatok 28. 10. 2016 sa v Novom Meste nad Váhom konala pietna spomienka pri Pamätníku obetiam prvej svetovej vojny pri príležitosti 98. výročia jej ukončenia. Vence a kytice vďaky položilo niekoľko delegácií za prítomnosti občanov Nového Mesta nad Váhom všetkých generácií. Slávnostný príhovor predniesol primátor Jozef Trstenský. Viliam SOLOVIČ

Výročná schôdza s netradičným začiatkomAj takto by sa dalo nazvať otvorenie rokovania výročnej schôdze ZO SZPB v Lehote pod Vtáčnikom, konanej 20. 10. 2016. Udialo sa totiž slávnostným prijatím starostom Jánom Cipovom nášho člena plk. Ludvíka Šestáka pri príležitosti jeho menovania do hodnosti brigádny generál.

Po slávnostnom príhovore starostu a po zápi-se generála do obecnej kroniky sme pokračovali vo výročnom rokovaní.

V správe o činnosti sme zhodnotili plnenie programových uznesení zameraných na brigád-nickú činnosť na úprave bunkra Hornonitrian-skej partizánskej brigády, besedy so žiakmi ZŠ, spoluprácu s klubmi dôchodcov, propagáciu činnosti SZPB panelovými formami, rozširo-vanie členskej základne, ako i na poznávacie zájazdy po pamätných miestach súvisiacich s 2. svetovou vojnou.

Pre nastávajúce obdobie budeme pokračovať v týchto aktivitách a rozšírime ich o ďalšie pú-tavé podujatia.

No a keďže za ostatné obdobie sme prijali 23 nových členov, tak táto „robota“ sa naozaj vy-platí. Michal BENISKA, tajomník

Zvečnená spomienka na 90 rodákovDňa 22. 10. 2016 bola v Dolných Salibách slávnostne odha-lená pamätná doska pre 90 miestnych účastníkov protifa-šistického odboja. Hlavným organizátorom podujatia bola ZO SZPB Hrušov.

Naši 90-ti protifašistickí od-bojári boli obyvateľmi obce Horné Saliby – Hrušov, ktorí sa v rokoch 1945 až 1947 pre-sídlili z obcí: Nová Lehota, Hrádok a Lúka do osady Hru-šov. Tento rok si pripomíname 70. výročie ich presídlenia.

Pamätnú dosku im odhali-li dcéry zakladajúcich členov ZO SZPB v Hrušove: Katarína Kováčová, Marta Mayerhoffe-

rová a Eliška Novotná. Čestnú stráž držali vojaci z vojenskej posádky Sereď.

S príhovorom vystúpili pred-seda OblV SZPB Galanta Jo-zef Jánsky, starosta obce Dolné Saliby Ľudovít Kovács a po-tomok zakladajúcich členov SZPB v Hrušove Ján Bednár.

Slávnostnú atmosféru podu-jatia zvýraznil spevokol Nádej z Košút. Vlasta KASALOVÁ

Tento rok sa členovia oblastnej organi-zácie SZPB zo Žiaru nad Hronom, Trenčí-na a Prievidze zúčastnili osláv 72. výročia KDO aj na poľskej strane Dukly.

V dedinke Zarszyn sme si uctili 19 padlých vojakov 2. čs. paradesantnej brigády. Fašis-

ti ich zajali, kruto trýznili (vyrezali im oči, uši, genitálie) a utýrali na smrť. Okrem troch Čechov všetci boli Slováci. Najskôr boli po-chovaní v hromadn om hrobe, po vojne ich tunajší dedinčania s poctami pochovali na ich cintoríne.

Ďalšou našou zastávkou bola obec Nowo-sielce a treťou mesto Dukla.

Súčasťou tohtoročných osláv bolo udeľova-nie medailí, z ktorých jedna pripadla nášmu oblastnému predsedovi Jaroslavovi Bulkovi.

Mária ŠTEVKOVÁ, podpredsedníčka ZO SZPB

S podobným zverstvom sme sa už stretli v Kľaku a Ostrom Grúni

Súboj o Povstalecký plameň LiptovaKomisia pre prácu s mládežou a školami pri OblV SZPB v Lip-tovskom Mikuláši usporiadala ďalší ročník súťaže „Povsta-lecká história Liptova“.

Po školských kolách sa usku-točnilo 26. októbra 2016 oblast-né fi nále v priestoroch Vojenskej akadémie gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, ktorého sa zúčastnilo sedem družstiev. Tri reprezentovali mesto Liptov-ský Mikuláš, dve mesto Liptov-ský Hrádok a dve obce z okresu L. Mikuláš. Súťažiacim sa pri-hovorili primátor L. Mikuláša J. Blcháč a kvestor vojenskej akadémie Peter Hopko.

V prvej časti fi nále družstvá prezentovali výsledky svojej bá-dateľskej práce o protagonistoch a priebehu SNP v ich obci. Tieto powerpointové prezentácie boli podložené vlastným úsilím zís-kanými dokumentmi, fotografi a-mi, zápismi a ďalšími archivá-liami. Druhú, vedomostnú časť súťaže predstavovalo 10 otázok z dejín SNP. Víťaznej škole ceny odovzdáva priamy účastník bojov s fašizmom brigádny generál Ján Iľanovský.

Všetky družstvá dostali po-háre, diplomy, publikácie s po-vstaleckou tematikou a drobné upomienkové predmety. Prvé tri družstvá získali od oblast-ného výboru zájazd do Múzea SNP v Banskej Bystrici a ročné predplatné dvojtýždenníka Bo-jovník. Víťazné družstvo zo ZŠ

s MŠ J. D. Matejovie z Liptov-ského Hrádku získalo okrem pu-tovnej ceny Povstalecký plameň aj pohár pre víťaza a cenu pri-mátora mesta Liptovský Hrádok Branislava Trégera. Na druhom mieste sa umiestnilo družstvo ZŠ Kvačany a na treťom ZŠ s MŠ Okoličianska z L. Miku-

láša, ktoré súčasne získalo cenu primátora mesta Liptovský Mi-kuláš.

Na záver kadeti vojenskej aka-démie pripravili pre súťažiacich ukážky zbraní a bojovej techni-ky. Veľmi emotívna bola beseda s veteránom protifašistického odboja brigádnym gen. Jánom Iľanovským.

Oldøich VANĚK, foto Ján Machovič

V okruhu pôsobnosti OblV SZPB Nitra vznikla nová základná or-ganizácia SZPB Nitra – Chrenová. Potešenie z jej vzniku vyjadril aj predseda nitrianskej oblastnej revíznej komisie Ján Černek. A. ZABÁKOVÁ

Nielen prácou je človek živý. Vďaka sponzorovi, podpredsedovi ZO SZPB Zdenkovi Markovi a starostlivosti tajomníčky Márii Bohrnovej, sa o tom v októbrovú sobotu presvedčilo aj vyše pät-násť členov ZO SZPB č. 19 Bratislava – Petržalka, ktorí sa pus-tili do dvojhodinového bowlingového zápolenia.Zdá sa, že na tohtoročnom výročnom rokovaní bude naozaj o čom hovoriť, pretože základná organizácia významne zvýšila počet vlastných podujatí. – r –

8 BOJOVNÍK / 23

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Za Ivanom Schurmannom, alebo Umelec zavŕšil svoje dieloGeorge Orwel by tomu neuveril, avšak vnútroľavicový jed, ktorým aj po čase častoval španielskych kamarátov (komu-nisti-anarchisti) v boji, má u nás svoje modifikované vírusy – churchilizmy.

Píše sa 1. 12. 2009. Ivan Schurmann sa stáva členom SZPB. Po-tešenie z tohto kroku mu osobne vyjadruje predseda P. Sečkár.

Jeden z nich je aj ten, že po čase, žiaľ, musel som navštíviť kostol – krematórium. Opustil nás Ivan Schurmann (18. 9. 2016). Odišiel v čase, keď iba nedávno jeden z jeho spolubojovníkov – majster Ján Kulich – na sklonku života zažil súvis, ktorý je odvo-dený z Puškinovho odkazu.

Na Ľupčianskom hrade som mu gratuloval slovami, že sa jeho diela nedotkne zub času. A vzápätí mu zlomyseľne dali do depozitu – na odpočinok – najviac cenené dielo na Dukle. Žiaľ, Dukla, je po poľsky prie-pasť a je zrejmé, že človek sa v živote nestretá iba s polenami, ale aj s problémami podzemia.

V prípade nám blízkeho Iva-na Schurmanna je to, tentoraz, Léte (rieka zabudnutia, z ktorej pili mŕtvi v podsvetí), ba do-konca aj Styx. Nebol však vy-znávačom šifi er a orfi zmu, ale naozaj hodnôt v slovenskom umení. A mnoho tomu aj obe-toval – mimochodom bol nielen zaslúžilým umelcom, ale vari aj najmladším kandidátom ÚV Ko-munistickej strany Slovenska.

Naozaj to platí, vo výtvarnej oblasti trpezlivo zvládal a riešil – najskôr ako tajomník Zväzu slo-venských výtvarných umelcov, a neskôr, završujúc svoju poctivú prácu, ako predseda ZSVU – prá-ve tie problémy, ktoré začali kon-fl iktom Galandovcov a V. Biľaka v roku 1967. Tie zaiste prerástli do dogmatických čistiek. Keď celý problém I. Schurmann čest-ne takmer doriešil, už bola situá-cia iná – ožili Ponížení a urazení. Iba málokto poznal to čestné úsi-lie Ivana Schurmanna. Zažil som s ním prípravu „normálneho“ zjazdu.

Ani sme to nevyslovili, avšak dohodli sme, že vedúca úlo-ha nebude chorá – že výtvarné umenie nie sú iba tematické gi-gantizmy, ale aj – úžitkové ume-nie a priemyselné výtvarníctvo, výtvarná teória a kritika.

Na parte, na smútočnom ozná-mení tohto umelca je aj prekva-pujúci titul, a to PhDr. Nebol však formálnym, ale naozaj rozvážnym nositeľom tohto ti-tulu.

Dnes tomu už naozaj málokto rozumie, hoci je veľa takých, ktorí sa cítia byť povolaní, avšak vrcholné kvality výtvarníka Iva-na Schurmanna súvisia s vý-nimočným vnímaním, refl ek-tovaním, ale aj s adekvátnym výtvarným ozvláštnením po-krokových dejinných podnetov. Tak, ako sa znesväcujúco vy-smievajú juniori kňazi aj takým pojmom a úsiliam ako Pacem in terris, tak sa usilovne a zjemnelo zabúda na víťazstvo v 1. sveto-vej vojne – ide o VOSR a ka-tegorickosť mieru. Ivan Schur-mann tieto veci nevykladal, ale výtvarne pohládzal, rešpektoval. Hoci by sa dnes zdalo, že ide o niečo nemysliteľné, neaktuál-ne, prinajmenšom akademické, bolo by chybou zabudnúť na to, že iba tak sme dospeli k víťaz-stvám života.

* * *Ivan Schurmann sa narodil 28.

júna 1935 v Bratislave. Študo-val na Strednej škole umelecko-priemyslovej, ktorú absolvoval v roku 1955. V štúdiu pokračo-val na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, a to v od-delení voľnej grafi ky a ilustrá-cie u prof. Vincenta Hložníka. Štúdium ukončil v roku 1961,

pričom spolužiakov mal naozaj pozoruhodných – Viera Gerge-ľová, Eva Bombová, Ján Lebiš, Emil Sedlák, Miroslav Cipár, atď., atď. Nie náhodou sa hovo-rilo o slovenskej grafi ckej škole európskeho významu.

Už v šesťdesiatych rokoch vytvoril I. Schurmann doslova neprekonateľné a málo známe grafi cké diela (cyklus), kto-rých hodnotou bolo rozvinutie hložníkovských kvalít vníma-nia a vyjadrenia tém Povstania a oslobodenia, a to vďaka kom-ponovaným, čitateľným a mo-numentalizovaným vlastnostiam zobrazenia mravne a historicky vážneho podnetu, resp. námeto-vých a symbolických – vizuálne čiernobielych a humanisticky monumentálnych obrazov, pred-stáv a diel. Vypätosť a mravný pátos týchto diel sa v 70-tych rokoch mení na lyrický symbol, hrdinskosť a vzdor. Pribudol k tomu aj dekor ako historizu-júci ornamentálny rám či rámec ďalšieho grafi ckého cyklu.

K tomuto podnetu (Povsta-nie) sa vrátil ešte raz a to cyk-lom grafík v roku 1984. V ňom dospel k akémusi legendárnemu heroizmu a kresebnému obrysu v grafi ckom výraze. Venoval sa tiež monumentálno-dekoratív-nej tvorbe v architektúre (exte-riéry v Petržalke, foyer Incheby, atď). A výtvarne priam geniálne grafi ckému žánru ex libris.

Ivan Schurmann zostane a bude nezabudnuteľným gi-gantom v interpretovaní pod-netov protifašistického boja v známkovej a ilustrátorskej tvorbe. Ilustroval a získal vý-znamné ocenenia za ilustrácie Otvorených okien Laca Novo-meského. Zažíval som ten čas, keď odosielal svoju kolekciu ilu-strácií do Lyonu (spolu s maľba-mi E. Lazinovskej). Tam získal,

resp. obidvaja získali významné ocenenia – E. Lazinovská Grand prix a I. Schurmann striebornú medailu na Grand prix Inter-national dʼart de Lyon. Bolo to v roku 1976.

Realizoval aj množstvo návr-hov známok a výtvarných motí-vov obálok prvého dňa vydania. Aj po čase sa patrí vyjadriť mu vďaku – tie najvzácnejšie návr-hy predstavujú, napríklad, nie iba výročné známky, ale naprí-klad, a najmä, známky a FDC k podnetom ako Lidice, Ležáky, Spravodlivým medzi národmi a mnohé ďalšie.

Ivan, naozaj vďaka za Lidice. Bol to naozaj nacistický pes, ktorý mi zanechal odkaz – Stra-ková, Straková, Straková. Tak ako v Tokajíku – Medvec, Med-vec, Medvec. Naozaj treba po-mocníkov na problém, ktorý sa volá – Sladký život.

V ilustrácii sa chopil aj podne-tov diela Jána Beňa Jeden Gra-nát pre psa, ako aj Sen o chlebe Ruda Mórica. Aj tu, tak ako je to preň typické, uplatnil koncept súboru náročných námetových, dejových fi gurálnych celkov. V roku 1974 ilustroval pre Kruh milovníkov poézie výber básní Pavla Koyša pod názvom Načo je človeku dom.

Z novšej známkovej tvor-by pripomeňme, že majster I. Schurmann aktívne spolutvoril viaceré známky a motívy FDC v prípade inaugurácie preziden-tov SR (R. Schuster, I. Gašparo-vič), ako aj k podnetom a uda-lostiam ako Zimná univerziáda, Poprad – Tatry (1999), Olympij-ské hry – Sydney (2000), Maj-

strovstvá Európy v krasokorču-ľovaní v Bratislave (2001), R. V. Seton Watson (2007), M. M. Hodža (2011). Pôsobil v česko-slovenskej, ako aj v národných komisiách pre vydávanie zná-mok a spolu s ďalšími autormi získal v tejto oblasti významné medzinárodné ocenenia.

Dvakrát získal Výročnú cenu Víta Nejedlého (1964, 1972). V roku 1981 mu udelili čestný titul zaslúžilý umelec. Naostatok pôsobil vo významnej funkcii v rámci Klubu výtvarných umel-cov a teoretikov.

Na sklonku svojho života pô-sobil v Plaveckom Štvrtku, kde mimoriadne sústredene rozví-jal umelecky svieže a pôsobi-vé sondy, syntézy a hľadania – v oblasti voľnej tvorby, v zá-tiší, v artistných ihravých a hl-binných fi gurálnych kreáciách a kompozíciách.

Svoju tvorbu venovanú proti-fašistickému odboju a podnetom pravidelne vystavoval v rámci výstav nášho Klubu výtvarných umelcov a teoretikov a v kontex-te činnosti Zväzu protifašistic-kých bojovníkov, a to v protoko-lárnom čase významných výročí, doma a v zahraničí (Moskva, Varšava, Budapešť, Viedeň, Ber-lín, Kyjev, Minsk, atď.). V ne-dávnom období usporiadal tiež súbor pozoruhodných autorských výstav – v Prezidentskom paláci v Bratislave, v Paneurópskej vy-sokej škole v Bratislave, v Nit-rianskej galérii, atď.

Vážený majster Ivan Schur-man, česť tvojej pamiatke!

Ladislav SKRAKpredseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov

9 BOJOVNÍK / 23

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...pred 70 rokmi zazneli prvé rozsudky smrti v Norimbergu?

Na postupimskej konferencii v auguste podpísali víťazné štáty štatút medzinárod-ného súdu a dohodu o stíhaní vojnových zločincov Európskej osi. Prvé pojednáva-nia, počas ktorých sa ukázali prvýkrát ob-ludnosti nacistických zverstiev, sa začali v novembri 1945, pričom trvalo takmer rok, kým tribunál vyniesol prvé rozsud-ky. Tie zazneli 1. októbra 1946. Súdených bolo dovedna 24 nacistických funkcioná-rov. Dvaja z nich na lavici obžalovaných nesedeli – jeden spáchal samovraždu pred začiatkom hlavného pojednávania a osob-ný tajomník Adolfa Hitlera Martin Bor-mann bol súdený v neprítomnosti, v tom čase už bol mŕtvy, čo sa však odhalilo až v roku 1972, kedy boli objavené v Berlí-ne jeho pozostatky. Spomedzi prítomných, súd nad dvanástimi vyniesol ortieľ smrti, sedem dostalo tresty odňatia slobody (traja na doživotie) a troch obžalovaných zbavili obvinení.

...v 1. svetovej vojne pripadlo na 100 pad-lých len 5 civilistov?

Lenže 2. sv. vojna tento pomer zmenila! Zo sto padlých bolo 50 % civilistov. A vo vojnách na konci 20. a na začiatku 21. sto-ročia, kde sa mohutne nasadzovali laserom riadené vysoko presné zbrane, počet pad-lých civilistov dosiahol až 95 percent.

O čom to svedčí? Že akékoľvek pokusy civilistov vyhnúť sa smrti v súčasných voj-nách sú nezmyselné!!! Jedi ným spôsobom, ako si zachrániť život, je urobiť všetko pre to, aby sa na našom území nebojovalo.

...za ostatných 10 tisíc rokov života ľud-skej civilizácie žil človek bez vojny len 300 rokov?

Aj práve v týchto chvíľach prebieha na zemeguli okolo stovky drobných a stred-ných konfl iktov!

...Ludvík Svoboda veľmi oceňoval ako československým vojakom pomáhali ute-kať do Poľska po Mníchovskom diktáte práve naši železničiari?

V knihe Z Buzuluku do Prahy píše: „Pia-teho júna 1939 o 22.30 sme naskočili do rozbiehajúceho sa vlaku a v brzdárovej búdke sme prešli cez hranicu. O 23.45 sme boli už v Šumbarku, kde nás čakal poľský prednosta stanice Michalik a veliteľ poľ-skej fi nančnej stráže.

S prekvapením zisťujeme, že z náklad-ného vlaku vystupujú ďalší naši chlapci, ktorí utiekli z okupovanej vlasti. Mohlo ich byť okolo päťdesiat. Ani som nechcel domyslieť, čo by sa stalo, keby naši odbo-joví pracovníci v Šenove nedokázali od-pútať pozornosť hitlerovských vojakov od nášho nákladného vlaku...

Vďaka naším statočným železničiarom sa touto cestou dostalo do Poľska najviac našich ľudí. Len do vojenskej jednotky v Krakove ich prišlo okolo tritisíc.“

...jediným čs. zastupiteľským úradom v Poľsku, ktorý nebol po Mníchovskom diktáte vydaný Nemcom, bol konzulát v Krakove?

Práve vďaka jeho iniciatíve bola 30. 4. 1939 založená 1. čs. vojenská skupina v zahraničí. Konkrétne L. Svoboda tu bol zaregistrovaný pod číslom 310 a už 1. mája bol vymenovaný za veliteľa čs. vojenskej skupiny. A. MIKUNDOVÁ

Hitler sa vo väzení ocitol aj ako málo sebavedomý šéf málopočetného, vplyv strácajúceho a diletantského antisemit-ského politického hnutia – národnoso-cialistickej nemeckej robotníckej strany. Po deviatich mesiacoch vychádza z väz-by ako človek s vyšším sebavedomím a tak postupne začal nadobúdať známosť a moc.

Najdôležitejšie však je, že z väzenia vyšiel ako autor knihy „Mein Kampf“, v ktorej je podľa jeho životopisca Vol-kera Ullricha „do jedného tvaru spojený jeho životopis i jeho politický program“.

Takto sa Mein Kampf (vydaný v ob-dobí júl–december 1925) stal prvým krokom pri vytvorení kultu osobnosti okolo jeho autora a hlavnej témy. Hitler bol lídrom nacistickej strany a landber-ská väznica bola laboratóriom jeho osoby i nacizmu.

Kníh o Hitlerovi je napísaných na-dostač. Lenže nový životopis od Ullricha „Hitler: Nástup. 1889–1939“ (Hitler: As-cent, 1889–1939), len nedávno preložený z nemčiny do angličtiny sa od ostatných líši starostlivým vedeckým prístupom autora i jeho odmietnutím mytologickej tvorby. „Globálny zábavný priemysel si už dávno vzal na paškál Hitlera a zme-nil ho na hrdinu senzačných materiálov a symbolov hrôzy masovej kultúry“, píše Ullrich.

O nič menšie znepokojenie vyvoláva aj to, že autori skúmajúci osobnosť Hit-lera, spravidla zapadnú do jednej z dvoch krajností – do štrukturalizmu (cieľom je výskum štruktúry objektov s dôrazom na prioritu celku voči častiam – pozn. Bo-jovník) a intencionalizmu (činy vraj treba posudzovať nie podľa ich dôsledkov, ale podľa zámeru konajúceho – pozn. Bojov-ník). Čiže zadávajú si otázky: Bol Hitler, ako líder, kreatúrou omnoho väčších po-litických a kultúrnych síl? Alebo Hitler stvoril sám seba? Ullrich uvádza, že si

predsavzal „spojiť toto všetko dovedna a syntetizovať“.

Tento vyvážený a harmonický prístup sa stáva očividným v momente keď skú-ma pobyt v Landsbergu. „Väzenie len upevnilo vieru Hitlera v samého seba a vo svoju historickú misiu“.

Veľkým prínosom pre začínajúceho dik-tátora bolo to, že ho posadili spolu s jeho spoluatentátnikmi – predovšetkým s Ru-dolfom Hessom. Títo vraj „robili všetko možné, aby mu zvýšili sebadôveru“.

Rakúšan a spolu-väzni sa denne stre-tali počas obeda. „Väzni, ktorí boli stúpencami Hitlera ho vždy čakali po stojačky a mlčky za svojimi stoličkami, kým nebolo počuť povel Pozor! Po-tom vstúpil Hitler v sprievode najbliž-šieho okolia – pre-chádzal cez rady svojich verných stúpencov a posadil sa do čela stola.“ Hitler vystúpil s krátkym prejavom, po ktorom jeho stúpenci zvolali „Sieg Heil!“ (Stará nemecká fráza, znamenajúca Slá-va víťazstvu – pozn. Bojovník).

„Hitler vo väzení využíval rôzne privi-légiá, – píše Ullrich. – Jeho cela bola veľ-ká, priestranná a útulná s výhľadom na krajinu.“ Ďalej autor píše o jedle, ktoré mu časom obohacovali rôzne delikatesy.

Hitler si teda vo väzbe oddychoval a cvičil svoje vodcovské i orátorské kva-lity. Správal sa vraj príkladne. Ba v po-rovnaní s postavou vzbúrenca, za čo ho posadili, bol vraj ako anjel. „Hitler sa všemožne vyhýbal akýmkoľvek kon-fl iktom s vedením väznice“. Čo bolo aj logické, nakoľko si potreboval udržať svoje privilégiá.

Ullrich uvádza, že to, ako Hitler vystu-poval v podobe poslušného a nekonfl ikt-ného človeka bolo jednou z jeho rozho-dujúcich zmien v osobnej fi lozofi i. Ak na začiatku začínajúci führer chcel zvrhnúť štát, teraz sa už usiloval získať nad ním kontrolu... prostredníctvom mechaniz-mov samotného štátu.

„Ako Hitler spomínal vo februári 1942, práve počas väzby v landsberskej väznici sa presvedčil, že násilím nič nedosiahne, pretože štát je príliš pevný svojím zave-deným systémom a má k dispozícii všet-ky prostriedky na vlastnú obranu,“ píše Ullrich.

Hitler v súlade s týmto presvedčením aj žil. Vyjdúc predčasne z väzby v decembri 1924 hneď aj zreorganizoval svoju národ-nosocialistickú stranu, zabezpečil popu-laritu svojej knihe a taktiež si vychoval masové publikum, ktoré v podmienkach hospodárskej krízy a globálneho politic-kého napätia začalo čoraz blahosklonnej-šie prijímať jeho antisemitskú rétoriku.

V roku 1932 kandidoval na post pre-zidenta a prehral. Lenže jeho fašisti zís-kali najväčší počet poslaneckých miest v parlamente. Ríšsky prezident Paul von Hindenburg ho len veľmi neochotne vymenoval za kancelára. O rok neskôr fašistickí zákonodarcovia prijali zákon, ktorý pripravil pôdu, aby Hitler konečne dosiahol diktátorskú moc.

Inosmi.ru podľa The National Interest, október 2016

Ako sa Hitler stal Hitlerom?Dňa 1. 4. 1924 sa 34-ročný zvláštny umelec, bývalý vojak z Rakúska Adolf Hitler dostal do väznice bavorského Landsbergu na odpykanie si päťročného trestu za neúspešný prevrat, pri ktorom zahynulo 18 ľudí, vrátane štyroch policajtov.

Kedy bude podľa FIR mier a bezpečnosť?Po období dlhotrvajúcich snáh a kontaktov sa koncom šesťdesiatych rokov skupiny bývalých účastníkov vojny a vojnových obetí, ktoré boli združené v medzinárod-ných organizáciách FMAC, CIAPG a CEAC, po niekoľkých prípravných stretnutiach v Belehrade, zišli v novembri 1971 v Ríme na prvom medzinárodnom stretnutí na ce-loeurópskom základe, na ktorom bola sformulovaná aj záverečná výzva:

„My, zástupcovia účastníkov vojny a odboja zo všetkých kútov Európy, ktorí sme v oboch svetových vojnách bojovali

na spoločnej strane alebo proti sebe, obete vojen, deporto-vaní, internovaní a vojnoví väzni, sme sa spolu v Ríme 18. až 20. novembra 1971 prvýkrát zjednotili, aby sme všetkým ľuďom rôzneho zmýšľania vysvetlili pozadie svojich spoloč-ných mierových snáh... Veríme, že mier a bezpečnosť sa dá zabezpečiť na večné časy, ak všetky európske štáty budú dodržovať absolútnu nedotknuteľnosť hraníc medzi štát-mi, ak všetky formy hrozby a násilia vymiznú z medzi-národných vzťahov, ak sa všetci zjednotíme za zrušenie všetkých vojenských blokov.“ Ročenka SZPB 1981, str. 96-97

Kto má pravdu pri sporných ostrovoch?Japonsko (Senkaku), alebo Čína (Diaoyutai)

Táto konferencia nadväzovala na ro-kovanie medzi Churchillom a Roose-veltom v Casablanke (14.–26. januára 1943), kde sa dohodli, že budú trvať na bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka, Talianska a Japonska. Prerokovali tu aj prípravu operácií v Tichomorí.

Na konferencii v Káhire boli nasto-

ľované heslá, že vojna na Ďalekom vý-chode sa vedie preto, aby Japonsko bolo potrestané. Bolo tu dohodnuté, že Ja-ponsku budú odobraté všetky ostro-vy v Tichom oceáne, ktoré získalo po Prvej svetovej vojne, ako aj všetky územia, ktoré získalo na úkor Číny od svojej prvej vojny v Číne v roku 1894.

Mandžusko a Tajvan boli výslovne uznané za čínske územia. Ďalej bolo rozhodnuté, že Kórea sa má stať samo-statným štátom.

Opäť bolo zdôraznené, že vojna s Ja-ponskom sa môže skončiť iba jeho bez-podmienečnou kapituláciou.

Káhirská deklarácia sa mala stať zá-kladom budúceho mierového usporiada-nia na Ďalekom východe, rovnako, ako neskoršia Postupimská konferencia sa mala stať základom mierového usporia-dania Nemecka.

Neskoršie sa ku Káhirskej konferencii pripojila aj sovietska vláda. V. MIKUNDA

V dňoch 22.–26. novembra 1943 na ceste do Teheránu sa Franklin D. Roo-sevelt a Winston Churchill zastavili v Káhire, kde sa stretli so šéfom čínskej vlády Čankajškom.

10 BOJOVNÍK / 23

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Bratislava 20 so 71-roč-ným Aladárom Blahom. Bratislava 19 so 68-roč-ným Dušanom Rolincom. Dolné Vestenice s Katarí-nou Valenteje. Martin – Stred so 66-roč-ným Jánom Mičkom. Novosad s 95-ročnou Má-riou Diabolkovou. Rimavská Sobota 2 s 90-

ročnou Margitou Muchovou. Trenčín 1 s 90-ročnou Mar-gitou Beňovou a 89-ročným Ing. Michalom Lajčákom. Závažná Poruba s 85-roč-ným Andrejom Múrdzikom. Závadka n/Hronom s 91-ročnou Máriou Kohárovou.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Pros íme príbuzných, včas informujte!V každom čísle časopisu Bojovník máme vyhradenú rubriku Navždy sme sa rozlúčili. Informujeme v nej o našich členoch SZPB, ktorí nás opustili. Všetky došlé informácie zverejňuje-me v rámci dvojtýždňovej periodicity. Žiaľ, nájdu sa aj prípady, keď pozostalí pozabudnú oznámenie o smrti posunúť ZO SZPB, ktorá to posiela nám do redakcie a tak dochádza k omeškaniu pri zverejnení. Dovoľujeme si preto všetkých vás poprosiť, aby ste nás včas informovali, predídeme tak omeškaniu smútočného oznámenia v našom časopise. - r -

• Andrejová: Ján Simko 70 rokov.• Bardejov 2: Irena Štefančí-ková 90 rokov.• Bardejov 3: Anna Fiľakov-ská a Helena Stachová 83, Margita Kažimirová a Anna Mackaničová 82, Terézia Gu-žiková 65 rokov.• Bardejov 4: Mária Sudimá-ková 92 a JUDr. Ján Lenart 65 rokov.• Becherov: Andrej Vadoc 75 rokov.• Bratislava 7: Margaréta Ku-báňová 80 rokov.• Bratislava 9: Jaromír Char-vát 96 rokov.• Bratislava 12: Ondrej Belko 86 rokov.• Bratislava 18: Ján Chudík 90 rokov.• Bratislava 24: Ferdinand Ko-váčik 95, Dr. Jozef Mazák 90 a Ing. František Dunaj 89 rokov.• Badín: Mária Moravčíková 91 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Mgr. Mária Oravcová 86 a Margita Krčová 84 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Anna Snopková 94, Ondrej Bar-to 89, Helena Šajtrochová 86 a Soňa Mesiariková 70 rokov.• Banská Bystrica – Stred: Ing. Pavel Šmál 91, Mgr. Iva Nábělková a MMus. Ivo Ná-bělek 50 rokov.• Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Marta Jago-šová 80 rokov.• Brezno 1: Jaroslav Houška 93 rokov.• Brusnica: Michal Čabala 60 rokov.• Cinobaňa: Jolana Ďurišková 75 rokov.• Čaňa: Peter Majoroš 55

a Veronika Toroková 30 rokov.• Dolná Krupá: Ondrej Gara-žia 60 rokov.• Hrachovo: Emília Kamen-ská 81 rokov.• Košice – Staré Mesto: Emí-lia Králková 94 rokov.• Kríže: Anna Kalistová 65 ro-kov.• Kráľovský Chlmec: Ján Ko-šík 60 rokov.• Liptovská Teplička: Mária Kováčová 93 rokov.• Lučenec 1: Irena Stanková 86 rokov.• Myjava: Anna Křečková 86 rokov.• Muráň: Božena Grendelová 70 rokov.• Marhaň: František Partila 60 rokov.• Martin – Sever: Mária Pel-crová a Margita Nepelová 89, Veronika Majchráková 88 ro-kov.• Martin – Stred: Viliam Karak 83, Zdenka Šuláková 81, Emília Malková 70, Viera Švarcová a Michal Malík 65 rokov.• Martin – Východ: Helena Bíziková 85, Július Hlaváč 82 a Štefan Greško 81 rokov.• Necpaly: Eva Frolová 65 ro-kov.• Nové Mesto n/Váhom: Jozef Považský 95, Margita Ruma-nová 94, Anna Klčovská a Ja-romír Ošťádal 93, Anna Kuh-ajdová 91, Margita Malotová 88, Ing. Lýdia Zoričáková 84, Ing. Dušan Marták 75 a Alena Kvasnicová 70 rokov.• Nitra – Horné mesto: Juraj Jánošík a Ľuboš Vontorčík 65, Miloš Kútny 55 rokov.• Pezinok: Jozef Petterman 65 rokov.

• Pohorelá: Ing. Peter Gális70 rokov.• Partizánske: Mária Holús-ková 94, Mária Godorová 86, Ing. Miroslav Kalina 80 a Ing. Jozef Tomáš 60 rokov.• Petrovce: Anna Gajdošová 45 rokov.• Plechotice: Júlia Semanová 88 rokov.• Podhradie: Emília Vyletelo-vá 95 a Vilma Bellová 89 ro-kov. • Prešov: Ján Varga 85 a Fran-tišek Ruščák 75 rokov.• Revúca – gen. Viesta: Karo-lína Pašková 75 a Andrea Ta-mášová 45 rokov.• Rimavská Sobota 2: Judita Bolfíková 98 a Vojtech Švant-ner 70 rokov.• Selce: Oľga Šemšeľová 84 rokov.• Stará Ľubovňa: Emil Her-mel 75 rokov.• Senica: Gizela Fišerová 93 rokov.

• Spišská Nová Ves: Mária Gombošová 90 a Ing. Anna Jedlovská 85 rokov.• Snina: Anna Petrecká a Šte-fan Savka 91, Anna Fečiková 87 a Dezider Ferenc 81 rokov.• Svidník: Helena Jadvišová 75 a Mária Dudášová 60 ro-kov.• Sučany: Johana Stanová 83, Ema Buliaková 80 a Ján Pakán 65 rokov.• Snakov: Anna Daňková 90 rokov.• Tlmače: Viktor Brumlovský 75 rokov.• Trenčín 1: Magdaléna Ko-váčová 86, JUDr. Ivan Ku-dla 82, Viera Barátová 81, MUDr. Eva Blahovcová 70, Mária Plevová a Dr. Anton Fillo 65, Zuzana Ďurišová 40 rokov.• Turčianske Kľačany: Vladi-mír Ľupták 92 rokov.• Trebišov 3: Mária Závodná 86 rokov.

• Valaská: Veronika Belasá 85 rokov.• Varadka: Helena Špiková 75 rokov.• Vranov n/Topľou 1: Helena Kušnirová 90, Helena Farka-šová a Agnesa Gdovinová 88, Mária Korekačová 84 a Iveta Šmichová 55 rokov.• Vranov n/Topľou 2: Peter Sluťák 93 rokov.• Vranov n/Topľou 3: Anna Bačová 70 rokov.• Zvolen – Zlatý Potok: Emí-lia Antalová 85 rokov.• Závadka n/Hronom: Anna Nosková 94, Ing. Konštantín Kamzík 81 a Mária Babeľová 70 rokov.• Zemianske Kostoľany: Zla-tica Kabatiarová 93 rokov.• Žiar n/Hronom: Ján Trebula 80 rokov.

Jubilantomsrdečne blahoželáme.

Do bojov v SNP sa tento bý-valý učiteľ zapojil okamžite. Ako partizán prešiel bojovým krstom vo svojej domovine, v Turci. Po vojne ho pracovné povinnosti zaviali kúsok ved-ľa, na hornú Nitru.

Až v dôchodku sa s manžel-kou presťahoval za dcérou do Bratislavy. Bývali v Domove seniorov v Petržalke a nevedeli si vynachváliť tunajšiu opate-ru. V deň poslednej rozlúčky si pani Ondrušová zaspomínala aj na ich krásne manželstvo.

Pán Ondruš, bolo nám cťou byť spolu s vami v jednej ZO SZPB.

Odpočívajte v pokoji.Výbor 19. ZO SZPB Bratislava-Petržalka

Opustil nás turčiansky partizánTri dni po svojich narodeninách nás 22. 10. 2016 vo veku 95 rokov opustil priamy účastník protifašistického odboja a jeden z prvých členov SZPB (od roku 1946) Vladislav Ondruš.

Naposledy sme sa s Vladislavom Ondrušom stretli keď sme mu boli odovzdať Pamätnú medailu prezidenta RF pri príležitosti 70. výročia ukončenia Veľkej vlasteneckej vojny. Vzhľadom na svoje podlomené zdravie si ju už nedokázal prísť prevziať sám.

Ilustr. foto

11 BOJOVNÍK / 23

Rastú nám...

...naozaj rastú!!!

Fotofejtón Jozefa Pupalu

Fyzici čítajú zatvorené knihy

Predstavitelia Ukrajinskej chunty si zrejme myslia, že môžu prekrúcať historické fakty ako sa im to v danej chvíli hodí a pri-kazovať režisérom iných krajín, čo môžu nakrúcať a čo nie. Poľský režisér Wojciech Smarzowsky totiž nakrútil historický film o vyvražďovaní Poliakov ukrajinskými fašistami počas 2. sv. vojny. Porošenkov režim však tento film s historickými faktami kritizuje a tvrdí, že to je voda na ruský mlyn.

V Poľských kinách sa len ne-dávno začal premietať fi lm s ná-zvom Volyň. Ukrajincom sa to však nepáči. Historický fi lm z čias druhej svetovej vojny sa začína scénou, v ktorej ukrajinskí muži prepadnú desaťročného poľského chlapca, pevne ho zviažu snopmi obilia a tie následne zapália. Chla-pec nakoniec skoná v príšerných bolestiach.

Historický fi lm Volyň zobrazu-je etnické čistky vykonané ukra-jinskými fašistami, pri ktorých zahynuli desaťtisíce Poliakov. Ukrajinci takýto výklad dejín od-mietajú. Poľská vláda však nedáv-no tieto etnické čistky označila za genocídu.

Samotný fi lm je spracovan ý veľ-mi realisticky a teda drasticky. Na septembrovom festivale v Gdyni, kde sa premietal prvýkrát, niek-torí diváci vybiehali zo sály, keď sa na plátne objavili naturalistické scény vraždenia a mučenia.

Známy poľský kňaz Tadeusz Isaa kowicz-Zaleski po pozretí fi l-mu Volyň vyhlásil, že heslo „Sláva Ukrajine!“ znie ako „Heil Hitler!“

Režisér Smarzowsky taktiež usporiadal predpremiéru pre ukra-jinských diplomatov. U nich sa však s pochopením vôbec nestre-tol. Ukrajinský veľvyslanec vo Varšave Andrij Deščycja vyhlásil, že fi lm nevystihuje dianie vo Vo-lyni a že pravdepodobne poslúži na šírenie nenávisti medzi Ukra-jincami a Poliakmi „treťou silou“, čím mienil Rusko.

Ukrajinskí komentátori pova-žujú tento poľský fi lm za ďalšiu ranu do chrbta Ukrajine, ktorá vedie s Ruskom „hybridnú vojnu“ a celý fi lm vraj poslúži ako „voda na propagandistický mlyn Krem-ľa“ a to napriek tomu, že poľský režisér začal tento fi lm nakrúcať už v roku 2012, teda pred ukrajin-skou krízou.

Podľa hlavnespravy.sk, 12. 10. 2016

Ukrajinci kritizujú poľský historický film VolyňGenerálmajor in memoriam Ing. Michal Pridala

(9. 11. 1916 – 8. 8. 1993)

Slovenský Exupéry – tento prívlastok právom patrí píšucemu letcovi, Ing. Michalovi Pridalovi, generálmajorovi letectva in memoriam, modranskému rodákovi.

Pri príležitosti storočnice jeho narodenia pripravilo SNM – Mú-zeum Ľudovíta Štúra výstavu, približujúcu jeho život – štúdium, tvorbu, vojenské skúsenosti a lásku, ktorú našiel v celoživotnej partnerke Emílii Pridalovej, rod. Chorvátovej. Stal sa obeťou poslednej vlny stalinských čistiek a pre „politickú nespoľahlivosť“ bol z armády prepustený. Bol vojenským letcom, inštruktorom a učiteľom, účastníkom SNP, redaktorom vojenských leteckých časopisov Vzlet a Bojov-ník, autorom zbierky poézie, kníh pre mládež i dospelých z letec-kého prostredia.

Pozvánka na výstavu

Výstava je inštalovaná vo výstavných priestoroch SNM – Múzea Ľudovíta Štúra v Modre v termíne 9. 11. 2016 – 31. 1. 2017

Dron nakrútil nacistický koncentračný táborNa nižšie uvedenom linku je video z prostredia nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau pri Osvienčime.

Tábor je udržiavaný a zara-dený do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Každoroč-ne ho navštevujú tisíce turistov a pozostalých.

Auschwitz bol najväčším tá-borom, ktorý Nemci počas dru-hej svetovej vojny založili. Smrť v ňom našlo vyše milión ľudí. Jeho výstavba sa začala v októb-ri 1941 na území obce Brezinka, na ktorej sa podieľali sovietski vojnoví zajatci.

Až do roku 1944 mal štatút zajateckého tábora, aj napriek tomu, že túto funkciu nikdy ne-splnil. Tábor sa skladal z troch

častí. Auschwitz I bol pôvodným táborom, Auschwitz II plnil úlo-hu koncentračného a vyhladzo-vacieho tábora a Auschwitz III – Monowitz bol pracovným tá-borom pre zamestnancov továr-ne IG Farben.

Čo uvidíš na videu?Železničné trate do Osvienči-

mu, cez ktoré do tábora vchá-dzali vlaky naplnené obeťami z celej okupovanej Európy kaž-dý deň v rokoch 1942 až 1944.

Ruiny drevených barakov v Birkenau – Birkenau (Osvien-čim II) bol postavený v roku

1941 čisto ako vyhladzovací tá-bor, drevené baraky boli v obave pred sovietmi zapálené, ostali po nich iba tehlové komíny.

Vstupná brána Auschwitz I – Nadpis z kovaného železa „Ar-beit macht frei“, čo znamená v preklade „práca oslobodzuje“.

Auschwitz I sa skladal z mu-rovaných budov, ktoré boli nie-kedy kasárňou poľskej armády.

Blok 11, tiež nazývaný ako „Block of Death“ – Blok Smr-ti. Tu boli odsúdení väzni, ale aj nevinní ľudia na trest smrti. Popravy sa konali medzi blokmi 10 a 11..

Video: http://topdesat.sk/zabery-z-nacistickeho-koncentracneho-tabora-osviencim/

Ruský režisér Fam ide robiť film o holokausteRuský režisér Konstantin Fam vyhlásil, že by chcel z krátko-metrážnych filmov svojho filmového almanachu, zasväteného pamiatke obetí holokaustu, vyrobiť celovečerný dokument.

V Los Angeles predstavil ame-rickej verejnosti dielo „Brutus“, ktoré je druhou časťou fi lmového almanachu „Svedkovia“, celove-černého projektu, pozostávajú-ceho z troch noviel, zasvätených pamiatke obetí holokaustu. Jeho tvorcovia sa s ním idú uchádzať aj o cenu Oskar.

Film rozpráva o tragédii oča-mi nemeckého ovčiaka menom Brutus (podľa rovnomennej poviedky českého spisovateľa Ludvíka Aškenázyho), ktorého

norimberské zákony odlučujú od milovanej paničky. Počas drezúry a prevýchovy sa z Bru-tusa stáva zviera – zabijak kon-centračného tábora.

Prvá novela, fi lm „Črievič-ky“ bola nakrútená v roku 2012 a taktiež sa uchádzala o Oskara. Na zoznam nominantov ju však nezaradili.

Podľa slov režiséra, v súčas-nosti prebieha nakrúcanie tretej novely „Husle“. Hrdinovia sa vo všetkých troch častiach pre-

plietajú, no nakoniec sa všetci stretajú v Jeruzaleme. „Ide o memoriálny projekt, mám zaujímavý rodový mix: otec je Vietnamec, mama je židovka. V oboch rodinách veľmi veľa ľudí zahynulo vo vojnách.

Keď som sa začal zaujímať o dejiny mojej rodiny, našiel som vo Vietname veľa mohýl, avšak prakticky nijakú na ži-dovskej strane. Preto verím, že ak zabudneme na túto tragédiu, tak sa nám môže zopakovať. V prvom rade to robím pre svo-je deti,“ zdôraznil režisér.

Podľa ria.ru, 31. 10. 2016

Veci z Masaachusettského technologického inštitútu (MIT) vyrobili nezvyčajný prístroj, ktorý umožňuje čítať zatvore-né knihy na základe terahertzového lúča, hovorí sa v člán-ku časopisu Nature Communications.

„Záujem o technológiu pre-javilo už Newyorské múzeum, pretože sa chcú pozrieť do útrob starobylých kníh, ktorých sa do-posiaľ nesmeli ani len dotknúť,“ vyhlásil Barmak Heshmat z MIT.

Súčasný špeciálny algoritmus im dovolí poprezerať si knihu o 20-tich stranách, resp. prvých a po-sledných 20 strán z akokoľvek hrubej knihy. Práca na prehĺbení videnia vrstiev však pokračuje.

Takýto scaner určite časom vyu-žijú nielen historici, ale aj archeo-lógovia a kriminalisti. Konečne sa tiež dozvieme čo obsahujú papyru-sy alebo zvitky z Pompejí, ktoré sa doposiaľ nesmeli rozbaľovať.

Nové scanery však majú per-spektívu využitia aj pri štúdiu štruktúr mikročipov, pri analýze detailov pre kozmické aparáty, pri overovaní mnohovrstvových lie-čiv... Podľa ria.ru, 10. 9. 2016

Dozaista sa treba zmieniť, že John D. Rockefel-ler a Carnegieho inštitút sa podieľali na fi nancovaní Eugenics Records Offi ce, ktorý vymedzil nežiaduce črty, vyhľadával príslušné osoby a dával ich sterili-

zovať. Išlo o reakciu na príliv prisťahovalcov z Číny, Afriky, Talianska a východnej Európy. Americké elity teda predstihli aj ideológiu a prax nacistického Nemecka. Humanisti.sk, 20. 9. 2016 (výňatok)

Pavol Janík: Otrokárska demokracia amerického typu

Správne vylúštenie tajničky z č. 21 znie: Krásna žena sa páči oku, dobrá srdcu.Knihu posielame Katke Augustínovej do Sniny.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORUORU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na pred-platné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky (aj do zahraničia) vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Uzbecká 4, 820 14 Bratislava 214, e-mail: predplatne@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:

BH, MEAT,OPEN,LEMON

ukovalo

jednotkaelektrickejkapacity

štátv USA

MPZBelize

červený, po ne-mecky

jedovatárastlina

stručnýoznam

2. časťtajničky

o poltónzvýšenýtón a

lietajúcitanier

malábrána

pohrebnáhostina

väzenie

lesníci

odrež

získajlovom

bledožltýdrahokam

lapaj

citrón, poanglicky

nijaká vec

prístrojna varenie

nepodľahol

hlodavec

Slovenskáakadémiavied (skr.)

autor výroku:ARISTO-TELES

otvorený,po anglicky

1. časťkrížovky

nájdenávec

ženskémeno

osobnézámeno

osobnézámeno

biblické mes -to hriechu

tučnýmäkký syr

pruh

prázdna stra-na v knihe

príslušníciarmády

patriaciEdovi

EČVLevoče

nevyho-vujúco

neodovzdal

nárožie

101 rímskymi číslicami

3. časťtajničky

domáckemenoOtílie

rozum

žolík

skratkadoktora

najvyššiakarta

škoda

odletenie

mäso, poanglicky

ostrý okrajpredmetu

Ako sa biela Coca-cola zapáčilačervenému maršaloviNajznámejšieho maršala v dejinách Ruska Georgija Žukova zdolala fľaštička s tmavou perlivou a lákavou tekutinou, ktorú po prvýkrát ochutnal počas stretnutia s generálom Dwightom Eisenhowerom.

Žukov bol nadšený chuťou Coca-coly a preto čoskoro za-čal rozmýšľať, ako by zriadil jej dodávky tak, aby nikomu ani len na myseľ neprišlo podozrievať ho, že prešiel na stranu ideolo-gického protivníka. Aby sme hlbšie pochopili o čo tu išlo, tak si treba uvedomiť, že tento ná-poj bol jednoznačnou vizitkou kapitalizmu. Čiže piť Coca-colu bolo to isté, ako prijať nadvládu západnej ideológie.

Mark Pendergrast vo svojej knihe „Boh, vlasť a Coca-cola“ (For God, Country and Coca

Cola) píše, že nápoj sa Žukovovi tak zapáčil, že dokonca zosnoval plán, aby Coca-cola nebola aso-ciovaná s USA. Stretol sa s vede-

ním spoločnosti a dohodol zmenu imidžu fľaše s červenou hviez-dou na vrchnáku. Zmeniť sa mal i názov, sovietska coca-cola do-stala názov „White Coke“.

Americký výrobca tým nič ne-strácal. Ba práve naopak, výroba bielej Coca-coly mu priniesla

značný zisk. Pendergrast píše, že do sovietskej okupačnej zóny bola dodávaná cez nemeckú colnicu úplne bezproblémovo, kým iné tovary čakala colná pre-hliadka a niekedy i odmietnutie dovozu.

Napriek tomu vedenie spoloč-nosti nikdy nerozšírilo dodávky „White Coke“ na celý trh, ob-medzilo sa len na výrobu pre so-vietskeho vojvodcu.

* * *Hoci sa biela Coca-cola môže

javiť ako osamotený projekt, aj jej hlavná súperka „pepsi“ sa podujala na zmenu farby na priezračnú. Bolo to v roku 1992, keď prišla na trh s „Crystal Pep-si“. Spotrebitelia ju však neprija-li a preto čoskoro z trhu zmizla.

Podľa El Confidencial, 9. 12. 2015

Čítaníčko

Rýchla záchranná služba pri-viezla do nemocnice šesťdesiat-päťročnú ženu, ktorá mala in-farkt.

Na operačnom sále mala vidi-nu blízku smrti...

Uvidela Boha a spýtala sa ho: „Nastal môj čas?“

Boh jej odvetil: „Nie, zostáva ti ešte 33 rokov, 2 mesiace a 8 dní života.“

Keď sa žena zotavila, rozho-dla sa zostať v nemocnici a ne-chať si urobiť face-lift, liposuk-ciu, prsné implantáty a brušnú plastiku.

Dokonca si objednala aj pre-farbenie vlasov a vybielenie zu-bov!

Keď jej zostávalo ešte toľko

rokov života, chcela to čo naj-lepšie využiť.

Na ceste domov, keď prechá-dzala cez cestu po prepustení z nemocnice, ju zrazilo auto. Bola na mieste mŕtva.

Keď predstúpila pred Boha, dožadovala sa vysvetlenia: „Po-vedal si mi, že mám ešte ďalších 33 rokov života? Prečo si ma nestiahol z cesty toho auta?“

„Nespoznal som ťa,“ reagoval Boh.

* * *Kto píska na ženu po štyrid-

siatke?Tlakový hrniec.

* * *– Synak, hádaj čo som ti pri-

niesol zo služobnej cesty?

– Nič.– Beťár jeden, zase uhádol!

* * *Časy sa menia

Modlitba 15-ročnej dievčiny pred chatou:

Panna Mária, ty, ktorá si po-čala bez toho, aby si zhrešila, daj, aby som zhrešila bez toho, aby som počala. Amen.

* * *Všeobecné pravdy Jana WerichaČlovek, ktorý nikdy neplakal,

nežil skutočný život.* * *

S hlupákmi nikdy nediskutujte. Je to strata času a tým im pre-ukazujete len láskavosť, že ich vôbec beriete na vedomie.

16. november 1943 – V boji o Ovruč padol partizánsky veliteľ kpt. Ján Nálepka a ďalších päť členov jeho oddielu. 24. marca prešli Slo-váci z jeho skupiny do 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR vo Vasil-kove. 17. november 1939 – Francúzska vláda a Čs. národný výbor vo Francúzsku uzavreli dohodu o čs. leteckých jednotkách vo Francúz-sku, ktorá dopĺňala dohodu o obnovení čs. armády vo Francúzsku z 2. októbra 1939. 17. november 1939 – V Londýne sa ustanovuje Československý národný výbor na čele s prezidentom E. Benešom. Francúzsko ho považuje za zákonnú vládu Československa vo vyhnanstve. Britská vláda ho uznala 20. novembra 1939. 17. november 1947 – Vtedajší minister národnej obrany Ludvík Svoboda napísal ministrovi vnútra ofi ciálny list, v ktorom mu ozna-muje, že sa skončil spoločný boj Československej armády, Zboru národnej bezpečnosti a partizánov proti banderovským skupinám.17. november 1951 – Zlúčením Zväzu bojovníkov za slobodu a Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov vznikol na celoštát-nej konferencii v Prahe Zväz protifašistických bojovníkov.17.–18. novembra 1951 – Uskutočnila sa zlučovacia konferencia Zväzu bojovníkov za slobodu (SBS), ktorý združoval účastníkov národnooslobodzovacieho a protifašistického odboja I. a II. sveto-vej vojny v Česku a Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov (SĽUB), ktorý združoval obdobne účastníkov na Slovensku. Kon-ferencia prijala jednotný názov Zväz protifašistických bojovníkov.18. november 1943 – Briti súhlasia s prepustením zo zväzku RAF 20 čs. stíhačov a jedného dôstojníka pozemnej leteckej služby a tí 21. 2. 1944 odišli do ZSSR. Veliteľom sa stal škpt. František Fajtl.19. november 1944 – Tokajícka tragédia. Nemci naprv všetkých mužov z dediny sústredili v miestnom kostole, kde ich postrieľali, ženy a deti rozohnali a obec následne vyrabovali a vypálili.20. november 1945 – V Norimberku sa začal proces s nemeckými vojnovými zločincami.21. november 1939 – V súlade s Nemecko-slovenskou zmluvou (zo dňa 18. marca 1939) je Slovensku odovzdané Tešínsko, ktoré bolo od ČSR odtrhnuté v roku 1938.22. november 1945 – Ratifi kácia Národnym zhromaždením zmluvy ČSR a ZSSR z 29. júna 1945 o odovzdaní Zakarpatskej Ukrajiny do zostavy ZSSR.23. november 1939 – Hitler zvolal vedúcich dôstojníkov jednot-livých zbraní, pochválil ich odborné schopnosti a zdôraznil, že ak chce Nemecko získať pre seba životne dôležitý priestor, konfl ikt na západe sa musí premeniť na regulárnu vojnu. Akákoľvek iná cesta by vraj znamenala smrť národa.Hitler na tejto schôdzke hovoril už celkom otvorene o svojej genialite a neomylnosti: „Nikdy nikto nedosiahol to, čo som dosiahol ja“, – volal a dodal: „Osud ríše celkom závisí odo mňa. Budem podľa toho konať.“23. november 1944 – Medzi obcami Habura a Borov sa cez fron-tovú líniu prebili niektoré jednotky partizánskeho zväzku Čapajev. Padol náčelník štábu Ľ. Kukorelli.24. november 2015 – Poslanci NR SR rozhodli o zmene názvu pa-mätného dňa – Deň obetí Dukly na Deň hrdinov Karpatsko-duklian-skej operácie. Prezident novelu podpísal 3. decembra 2015.25. november 1941 – Edvard Beneš v prejave v Štátnej rade (pod-ľa G. Husáka „s falošnou skromnosťou“) hovorí: „Buďme si všetci vedomí, že tu za hranicami sme iba nepatrnou časťou národa, že ťarchu odboja vo všetkých smeroch nesie náš ľud doma... my sme tu v zahraničí iba správnym výrazom jeho snáh, jeho citov a jeho po-litických želaní a plánov. Nevmýšľajme sa nikto z nás ani politikov, ani vojakov do úlohy nejakých osloboditeľov.“25. november 1944 – Na území suverénneho Československa 600 delegátov pod ochranou armády prijalo manifest o obnovení jednoty Zakarpatskej Ukrajiny so sovietskou Ukrajinou. Čiže išlo o obnove-nie toho, čo nikdy neexistovalo! Emigrantská vláda ČSR bola posta-vená pred hotový fakt, hoci Beneš v roku 1943 Podkarpatskú Rus Stalinovi osobne ponúkol. 26. november 1944 – Oslobodené sú Humenné, Michalovce a Me-dzilaborce.27. november 1944 – Oslobodený je Svidník.28. november až 1. december 1943 – Teheránska konferencia. F. D. Roosevelt, W. Churchill a J. V. Stalin plánujú ďalšiu stratégiu vede-nia vojny. 30. novembra sa dohodli na otvorení 2. frontu v júni 1944.Málo známym momentom tejto konferencie je fakt, že západní spo-jenci sa na nej jednoznačne zaviazali, že najneskôr 1. mája 1944 uskutočnia invazívnu operáciu v severnom a južnom Francúzsku.28. november 1944 – V Auschwitz-Birkenau je naposledy použitá plynová komora.