Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica
Impresionizmus
Ema Grajcarová
III.C
2016/2017
Obsah
Úvod31.Teoretická
časť41.1Charakteristika41.1.1Literatúra41.1.2Hudba51.1.3Sochárstvo51.1.4Maľba61.2História
vzniku71.3Výtvarní
predstavitelia81.4Odrody101.4.1Postimpresionizmus101.4.2Neoimpresionizmus101.5Impresionizmus
vo svete111.5.1Impresionizmus na území Slovenska112.Praktická
časť122.1Vlastný obraz122.2Dotazník142.2.1Vyhodnotenie
dotazníku14Záver18Resumé19Použitá literatúra20Prílohy22
Úvod
Impresionizmus vznikol v 19. storočí ako reakcia mladých
umelcov, ktorí sa už nechcú riadiť zastaranými pravidlami, ktoré sa
vyučovali na vtedajších akadémiách umenia. Títo umelci boli
nepochopení, ich obrazy sa nepredávali ľahko a často žili
chudobným životom. Ale robili to, čomu verili a pokladali za
správne. Nakoniec sa impresionistické maľby presadili a stali
sa uznávanými po celom svete. Impresionizmus ako prvý moderný smer
viedol ku vzniku ďalších umeleckých smerov ako je napríklad
kubizmus a expresionizmus a ukončil éru tradičného
umenia.
Z mnoho umeleckých smerov som si vybrala práve impresionizmus,
pretože ma najviac zaujali maľby umelcov a patria medzi mojich
obľúbených. Zaujal ma aj postoj a sila ich prejavu
a búranie klasických konvencií a chcela som sa dozvedieť
o tomto smere a maliaroch ešte viac.
Mojou prácou sa snažím priblížiť ľuďom čo impresionizmus
predstavuje a jeho charakteristické prvky a osobnosti. Na
začiatku svojej práce sa venujem aj iným odvetviam okrem maľby, ako
je literatúra, hudba a sochárstvo. Ale zvyšok práce sa
zaoberám maľbou a maliarmi, pretože v tomto odvetví
impresionizmus vznikol a je najviac rozšírený. Svoju prácu som
zakončila praktickou časťou, kde maľujem obraz technikou
impresionistov a krátkym dotazníkom o záujme ľudí
k výtvarnému umeniu a impresionizmu. K vytvoreniu
teoretickej časti som využívala predovšetkým knihy o umení
a internetové stránky zaoberajúce sa výtvarným umením.
Rada by som sa poďakovala ľuďom, ktorí venovali svoj čas na
vyplnenie môjho dotazníku a svojej mamine a priateľom,
ktorí ma povzbudili pri tvorbe vlastného obrazu.
1. Teoretická časť
1.1 Charakteristika
Zmena doby a vývoj nových technológii v 19. storočí
podmienila vznik nového umeleckého smeru. Vo Francúzsku v
rozmedzí rokov 1860 až 1900 sa formuje umelecký smer, ktorý
odmieta akademické tradície a šokuje na svoju dobu –
impresionizmus. Impresionizmus nadväzoval na realizmus, ktorý
taktiež vznikol vo Francúzsku v polovici 19. storočia.
„Realizmus hlásal, že umelec má zobrazovať svet, aký je, aj keď by
to malo znamenať búranie umeleckých a spoločenských
konvencií.“[footnoteRef:1] [1: LITTLE, Stephen: ...izmy, ako
rozumieť modernému umeniu. Bratislava: Slovart, 2006, str. 80]
Slovo impresionizmus je odvodené od francúzskeho slova
impression, ktoré sa objavilo v názve obrazu Clauda Moneta
Impression, soleil levant (Dojem, vychádzajúce slnko)
a pomenovalo generáciu moderných umelcov. Impresia znamená
dojem, zachytenie momentu v danej chvíli prostredníctvom
zmyslov. Tento smer sa nezaoberá detailmi, ale výsledným dojmom,
ktorý má zapôsobiť na city a zmysly človeka.
Okrem výtvarného umenia sa impresionizmus prejavil aj
v iných odvetviach, ako je literatúra a hudba.
1.1.1 Literatúra
Impresionizmus v literatúre sa tematicky zameriava na
prírodu a skutočnosť sa snaží zachytiť pomocou zmyslového
dojmu. Prelína sa s ďalšími smermi moderny, ako je symbolizmus
a dekadencia. Jazyk je lyrický, využívajú sa básnické
prostriedky. Básnici vyjadrujú svoje pocity a nálady
z daného dojmu a snažia sa zapôsobiť na zmysly
čitateľa.
Vo Francúzsku vznikla skupina Prekliatych básnikov, ktorí sa
vyčlenili zo spoločnosti a odmietali tradičné písanie poézie. Ich
tvorba bola nepochopená a nedocenená spoločnosťou. Pojem
Prekliati básnici prvýkrát použil Paul Verlaine ako názov svojej
zbierky kritických esejí. Ďalších Prekliatych básnikov
predstavovali Charles Baudelaire, Tristan Corbire a Jean Arthur
Rimbaud.
1.1.2 Hudba
„Hlavným námetom impresionistických skladieb bola príroda, ktorá
sa stále farebne mení a jej krása je v prchavej
neopakovateľnosti“[footnoteRef:2] V melódii môžeme počuť
malebnosť zvukov a akordov a využívajú sa prvky, ktorými
zmyslovo vnímame hudbu. [2:
https://www.mlady-vedec.eu/blog/entry/dejiny-hudby-opery-a-impresionizmus
]
Za zakladateľa impresionistickej hudby je považovaný Claude
Debussy, francúzsky hudobný skladateľ. Ďalší významní skladatelia
boli Maurice Ravel, francúzsky skladateľ, a Manuel de Falla,
španielsky skladateľ a dirigent.
1.1.3 Sochárstvo
Najvýznamnejším sochárom 19. storočia vo Francúzsku bol Auguste
Rodin. Jeho tvorba vychádza zo štúdia antiky, gotiky
a renesancie. Inšpiráciu čerpal z prírody a ľudského
tela. Snažil sa zachytiť okamžik pohybu, jeho sochy vyjadrujú
emócie buď výrazom alebo postojom postáv.
V roku 1875 po navštívení Florencie sa Rodin nechal
inšpirovať Michelangovými sochami a vytvoril svoju vlastnú
s názvom Kovový vek, ktorá predstavuje nahého muža
v životnej veľkosti. Táto socha vyvolala diskusie kritikov
a záujem verejnosti o Rodina. Ďalšie diela, ktoré
vytvoril v rozmedzí rokov 1884 až 1898 sú Mešťania
z Calais, pomník Victora Huga a pomník Balzaca,
významných francúzskych spisovateľov. Pri pohľade na pomník Balzaca
môžeme vidieť odchýlenie od tradičných pravidiel sochárstva
a vplyv impresionizmu. Nanešťastie, spoločnosť spisovateľov vo
Francúzsku túto sochu odmietala. Ešte v roku 1880 prijal
ponuku na vytvorenie vstupu pre plánované múzeum dekoratívneho
umenia v Paríži. Rodin sa inšpiroval Dantovou Božskou komédiou
a svoje dielo nazval Brány Pekiel. Avšak, múzeum nakoniec
nebolo postavené a Rodin svoje monumentálne dielo nikdy nedokončil,
ale stalo sa inšpiráciou pre jeho ďalšie sochy ako sú napríklad
Bozk a Mysliteľ.
Obrázok č.1: August Rodin: Balzac
1.1.4 Maľba
Impresionistickí maliari maľovali dojem z objektu
v danom okamihu. Snažili sa vnímať hlavne svetlo, ktoré
dopadalo na predmety a zdanlivo menilo ich farbu
a tvar.
Maliari často chodili maľovať na čerstvý vzduch mimo ateliér.
Časté motívy predstavovali prírodu, ale aj mestské prostredie ako
rôzne budovy, kaviarne, spoločenské akcie, postavy atď.. Tým sa
odlišujú od tradičných maliarov, ktorí maľovali vo svojich
ateliéroch a pracovali s modelmi.
Jednou z inšpirácií pre impresionistov boli aj japonské
drevorezy, ktoré sa dostali do Francúzska v 19. storočí.
Zobrazovali farebné prírodné motívy a inšpirovali Moneta aj
van Gogha.
Paleta farieb bola veľmi pestrá, ale svetlá a jasná,
vylúčená bola čierna farba. Farby sa nemiešali na palete, ale boli
nanášané jednotlivo a tým vznikla čistá a jasná maľba.
Maliari maľovali voľne a spontánne, podľa vlastných pocitov.
Ich ťahy štetcom boli krátke a viackrát nanášané, vytvárali
štruktúrovaný povrch obrazu, ktorý bol pre impresionizmus
typický.
Kompozícia obrazov je zjednodušená a hlavný bol celkový
dojem, nie detaily. Obrazy sú pokryté farebnými škvrnami
a kritikom vtedajšej doby sa zdali neúplné, nepresné
a nedokončené.
1.2 História vzniku
V 60. rokoch 19. storočia sa niekoľko mladých maliarov
odtrhlo od tradičného maľovania, ktoré sa vyučovalo na akadémiách
a rozhodlo sa ísť vlastnou cestou. Nechceli zobrazovať ideálnu
realitu, náboženské výjavy a historické témy, ale skutočnosť
takú, aká je. Prvými revolučnými umelcami boli Éduard Manet, Claude
Monet, Auguste Renoir a Alfred Sisley. Títo podobne naladení
umelci sa stretávali v kaviarni Guerbois na avenue de Clichy
v Paríži. Neskôr sa k nim pridali aj Paul Cézanne
a Camille Pissarro. Maľovali obrazy po svojom a posielali
ich na Salón, prestížne vystavovanie obrazov, ale porota ich
odmietala. Ale aj tak ich tvorba neunikla oku verejnosti
a cisár Napoleon III. rozhodol o usporiadaní Salónu
odmietnutých v roku 1863, kde mohli vystaviť svoje diela.
Najväčší rozruch spôsobil Manet, pôvodne realista, svojim obrazom
Raňajky v tráve, ktorý zobrazoval nahú ženu, pravdepodobne
prostitútku, s dvoma mužmi na pikniku. Salón odmietnutých
prišlo navštíviť viac ľudí ako ten oficiálny, ale len aby sa
zasmiali. Neskôr sa už Salón odmietnutých nepodarilo znovu
zorganizovať.
Umelci sa však nenechali zastrašiť a v roku 1873
založili asociáciu umelcov, aby mohli nezávisle vystavovať. Pridali
sa k nim ďalší ako Berthe Morisotová, Armand Guillaumin
a Edgar Degas. V roku 1974 usporiadali svoju prvú
nezávislú výstavu v ateliéri fotografa Nadara, ktorá trvala
mesiac. Dokopy bolo vystavených okolo 160 prác spomínaných
a ďalších iných maliarov.
Najväčšiu pozornosť návštevníkov a kritikov mal obraz
Clauda Moneta Impresia, vychádzajúce slnko. Hlavne neunikol
pozornosti kritika menom Louis Leroy, ktorý podľa tohto obrazu
posmešne nazval týchto nových umelcov – impresionisti. Vo svojej
recenzii pre francúzsky magazín Le Charivari napísal: „Katastrofa
sa zdala nevyhnutná, a bol to práve Monet, ktorý priložil do ohňa
posledné polienko. Čo má ten obraz znamenať? Podľa katalógu
Impresia: východ slnka... a aká sloboda, aká istota prejavu! Tapeta
vo svojom embryonálnom štádiu bola viac dokončená ako táto
krajinka!“[footnoteRef:3] Napriek posmešnej kritike, maliari toto
pomenovanie hrdo prijali. Nanešťastie táto výstava nepriniesla
žiaden finančný úspech a v priebehu ďalších desiatich
rokov usporiadali ešte sedem výstav, ktoré ale tiež neboli úspešné.
Ale impresionizmus sa rozvíjal ďalej, iní umelci sa nechávali
inšpirovať a vznikali rôzne odrody tohto smeru. [3:
https://www.aktuality.sk/clanok/435617/odmietnuti-impresionisti-posmech-a-slava/
]
1.3 Výtvarní predstavitelia
Éduard Manet (1832-1883) bol francúzsky realistický maliar.
Svojou tvorbou síce patrí do obdobia realizmu, ale viedol skupinu
mladých maliarov, neskôr známych ako impresionistov. Neskôr sa
začal zaujímať o typickú impresionistickú maľbu Moneta
a začal si osvojovať túto techniku postupom času. Ale aj tak
sa nezúčastnil nezávislých výstav impresionistov. Medzi
najznámejšie Manetove obrazy patria Raňajky v tráve
a Olympia.
Claude Monet (1840-1926) sa narodil v Paríži, ale vo veku
piatich rokoch sa s rodičmi presťahoval do mesta Le Havre. Ako
starší prejavil svoj talent kreslením karikatúr a zoznámil sa
s maliarom Eugènom Boudinom, ktorý ho učil maľovať.
V devätnástich odišiel študovať umenie do Paríža, ale bol
povolaný do povinnej vojenskej služby do Alžírska. Ale kvôli
chorobe sa predčasne vrátil a štúdium pokračoval
v ateliéri Charlesa Gleyra, kde sa zoznámil s Renoirom,
Bazillom a Sisleyom a Pissarrom. Nakoniec štúdium
ukončili a rozhodli sa maľovať mimo ateliér v prírode.
Posielal svoje obrazy na Salón, ale boli odmietané. Monet zomrel
niekoľko rokov po smrti svojich dvoch manželiek a syna vo
veku osemdesiatich šiestich rokov. Medzi jeho najznámejšie
diela patria Impresia, východ slnka, Lekná, Kôpky sena a Dáma
so slnečníkom.
Obrázok č.2: Claude Monet: Impresia, východ slnka
Edgar Degas (1834-1917) bol francúzsky maliar, grafik
a sochár. Študoval na Akadémii krásnych umení a obdivoval
taliansku renesanciu. Mohol sa stať typickým akademickým maliarom,
ktorého by spoločnosť 19. storočia uznávala, ale stretol sa
s Manetom a prestal maľovať klasické námety.
Na rozdiel od iných impresionistov, ktorí zobrazovali prírodu,
Degas maľoval mestské prostredie ako kaviarne, ulice, dostihy
a baletky v baletnej škole. Venoval sa aj modelovaniu
sôch predstavujúce baletky. V deväťdesiatych rokoch 19.
storočia sa mu zhoršil zrak a neskôr oslepol a spolovice
ohluchol. Medzi Degasove slávne obrazy patrí Hodina tanca, Absint,
Na dostihoch, Žena s chryzantémami.
Auguste Renoir (1841-1919). Namaľoval okolo 6000 obrazov počas
šesťdesiatich rokov svojej tvorby. Zaujímal sa o maľbu ľudí,
zachytával momenty zo všedného a rodinného prostredia. Obraz
Dve kúpajúce sa ženy vystavili na Salóne v roku 1887
a obraz Dievčatá pri klavíri kúpila Akadémia krásnych umení
v roku 1892. Pre umelca to bolo významné, že jeho obrazy boli
vystavené v múzeu počas jeho života. Posledných desať rokov
života trpel Renoir silným reumatizmom. Ďalšími známymi dielami sú
Tanec v Moulin de la Galette, Veslári v Chatou, Dve sestry,
Raňajky veslárov.
Obrázok č.3: Auguste Renoir: Tanec v Moulin de la Galette
Alfred Sisley (1839-1899) bol francúzsky maliar anglického
pôvodu. Jeho otec bol úspešný obchodník a matka znalec
z oblasti hudby, ale počas Prusko-francúzskej vojny prišli
o majetok a Sisley sa musel živiť sám ako maliar.
Študoval na rovnakom mieste ako Monet. Venoval sa krajinomaľbe.
Najznámejšie sú diela v rokoch 1872 až 1876, sú to napríklad
Potopa v Port Marly,, Regata z Molesey, Kúpanie koní v
prístave Marly. Zomrel v päťdesiatich deviatich rokoch na
následky rakoviny hrtanu.
Camille Pissarro (1830-1903) bol najstarší z členov skupiny
impresionistov. Učil maliarstvo a medzi jeho žiakov patrili aj
Gauguin a Cézanne. Maľoval hlavne krajiny a vidiek. Jeho
učiteľom bol francúzsky maliar Jean-Baptiste Camille Corot.
Pissarrove obrazy sú napríklad Cesta v Louveciennes, Červené
strechy, Gaštany v Osny.
1.4 Odrody
V 80. rokov 19. storočia sa mnohí umelci vzdialili od
pôvodného impresionizmu zachytávajúceho prevažne prírodné prvky
a pôsobenie svetla. V ich technike maľby zostávajú
charakteristické prvky, ale predsa sa líšia od pôvodcov
impresionizmu.
1.4.1 Postimpresionizmus
Postimpresionizmus vznikol ako reakcia na impresionizmus.
Maliari sa stretli s impresionistickým hnutím,
niečo z neho zobrali, ale ďalej tvorili po svojom. Na
rozdiel od impresionizmu, ktorý zachytáva prchavý dojem, pracuje so
svetlom a snaží sa pôsobiť na naše zmysly, postimpresionisti
vkladali do svojich malieb vlastné pocity, symboly
a myšlienky.
„...Aj cez vzájomné rozpory boli vplyvom impresionizmu spätí,
preberali niektoré jeho prvky a veľmi často i motívy. Nespájal ich
rovnaký štýl tvorby, skôr naopak. Umenie sa uberalo cestami
skrytými pred logikou a rozumom, pričom deformácia tvarov závisela
priamo od osobnosti umelca a na jeho spontánnosti. Vo svojich
dielach kládli dôraz predovšetkým na intelekt a
metódu.“[footnoteRef:4] [4:
http://www.vytvarnavychova.sk/umelecke-smery/42-postimpresionizmus
]
Medzi najznámejších predstaviteľov patria Paul Cézanne (Jablká
a pomaranče), Paul Gauguin (Tahitské ženy), Vincent van Gogh
(Hviezdna noc) a Henri de Toulouse-Lautrec (Toaleta).
1.4.2 Neoimpresionizmus
Neoimpresionisti chápali maľbu ako vedu a využívali vedecké
poznatky o farbách. Metóda, ktorú využívali sa volá
pointilizmus- kladú sa drobné bodky farby na plátno.
„Všetci impresionisti si cenili farbu, ale len neoimpresionisti
vyvíjali pracovné metódy, v ktorých sa vedecké teórie
o farbe a o tom, ako ju vníma náš zrak, spájali
s teóriami o maliarskej aplikácii.“[footnoteRef:5] [5:
LITTLE, Stephen: ...izmy, ako rozumieť modernému umeniu.
Bratislava: Slovart, 2006, str. 86]
Predstaviteľmi neoipresionizmu boli George Seurat (Kúpajúci sa v
Asnières, Nedeľňajšie popoludnie v La Grande Jatte), Paul Signac
(Portrét Félixa Feneona).
1.5 Impresionizmus vo svete
Z Francúzska sa impresionizmus postupom času dostal do
celého sveta, hlavne ovplyvnil krajiny ako je Amerika, Austrália
alebo Japonsko. Krajiny prevzali hlavne techniku maľby, farebnosť
a námety a spojili ich so svojimi maliarskymi tradíciami
a kultúrou. V Amerike si impresionizmus obľúbili nielen
maliari ale aj spoločnosť.
1.5.1 Impresionizmus na území Slovenska
Ku koncu 19.stororočia sa impresionistické hnutie dostalo aj na
územie dnešného Slovenska. Rovnako ako vo Francúzsku, aj maliari
v Rakúsko-Uhorsku opúšťali mestá a šli radšej maľovať na
vidiek. Medzi významných umelcov patria Martin Benka, Dominik
Skutecký, maliarka Želmíra Duchajová-Švehlová a maliari
maďarského pôvodu ako sú Tivadara Zemplényi, Ladislav
Mednyánszky.
Dominik Skutecký (1849-1921) bol slovenský maliar židovského
pôvodu. Je autorom žánrovej maľby, krajinomalieb a portrétov.
Narodil sa v Gajary, čo je obec na Slovensku v okrese
Malacky. Začal študovať maliarstvo vo Viedni, neskôr pôsobil
v Mníchove a v Benátkach. V roku 1889 sa usadil
v Banskej Bystrici, kde maľoval prostredie, kultúrny život
a portréty. Z roku 1890 pochádza slávny obraz Trh
v Banskej Bystrici. V závere svojej tvorby sa zameral na
zobrazenie prostredia pracujúcich. Ďalšími dielami sú Cisár
Maximilián diktuje svoje pamäti, Dáma s holubmi,
V zadumaní, Zeleninový trh v Banskej Bystrici.
Obrázok č.4: Dominik Skutecký: V zadumaní
2. Praktická časť
2.1 Vlastný obraz
Ako praktickú časť svojho projektu som si vybrala namaľovanie
obrazu. Snažila som sa dodržať „pravidlá“ impresionistickej maľby
a techniku. Takými základnými pravidlami boli:
1. Prírodný motív
2. Jasné farby
3. Vylúčenie čiernej
4. Nanášanie farby krátkymi ťahmi štetca
Potreby: plátno, stojan, temperové farby, tenký guľatý štetec,
paleta, handra, nádoby na vodu.
Postup:
· Vybrala som si malé plátno s rozmermi 30x30 cm
a farby som si nakoniec vybrala temperové, pretože s olejovými
nemám žiadne skúsenosti.
· Ako prírodný motív som si zvolila našu magnóliu na záhrade,
konkrétne jej kvety. Kvety som si naskicovala ceruzou
a odfotila kvôli farbe.
· Plátno som postavila na maliarsky stojan, ktorý máme doma.
Najprv som na plátno jemne načrtla pomocou tvrdého uhlíka
kompozíciu obrazu pomocou skíc.
· Farbou a tenkým guľatým štetcom som obtiahla obrysy
kvetov, konárov a listov. Kvety mali ružovú farbu, konáre
hnedú a listy svetlo zelenú.
· Začala som pomocou štetca vyplňovať povrch kvetov, konárov
a listov.
· Bielou farbou som tieňovala lupienky kvetov, listy
a trochu konáre. Snažila som sa farby nanášať postupne,
krátkymi ťahmi.
· Na listy som použila okrem svetlej zelenej aj tmavú zelenú,
bielu a žltú. Žltú farbu kvôli tomu, aby znázorňovala
dopadajúce slnečné lúče.
· Na pozadie som použila modrú, žltú a bielu. Najprv som
krátkymi ťahmi štetca naniesla modrú, potom žltú a nakoniec
bielu na rozjasnenie. Postup som niekoľkokrát opakovala.
Konečný výsledok:
Obraz som maľovala takmer dva dni. S konečným výsledkom som
celkom spokojná. Pozadie je maľované impresionistickou technikou
postupným nanášaním farieb. Farby sú veľmi žiarivé
a z diaľky sa pozadie javí ako zelené, pretože modrá zo
žltou splývajú. Listy trochu zanikajú. Spokojná som s kvetmi,
ktoré na obraze dominujú, len ich farba sa mierne líši od reálnych
kvetov. Prvý dojem z obrazu je trochu rušivý kvôli pozadiu
a jasným sýtym farbám. Ale keď sa na svoj obraz pozerám
dlhšie, moje stanovisko je, že sa mi páči.
Obrázok č.5: Vlastná práca: Môj obraz- Magnólie
2.2 Dotazník
Mojou druhou vlastnou prácou bol krátky dotazník, ktorý sa
zaoberal výtvarným umením a impresionizmom. Cieľom môjho
dotazníku bolo zistiť, či sa ľudia zaujímajú o výtvarné
umenie, ktorý výtvarný smer preferujú, či sa niekde stretli
s impresionistickými obrazmi, a ktorý impresionistický
obraz sa im najviac páči. Pomocou zodpovedaných otázok
a grafov, som chcela zistiť aj subjektívny postoj
respondentov.
Na dotazník mi odpovedalo 27 ľudí. Dotazník som uverejnila na
sociálnej sieti a rozposlala ďalším ľuďom. Očakávala som, že
mi najviac odpovie ľudí vo veku od 14-19 rokov a od 20-26
rokov. Prekvapila ma pestrosť odpovedajúcich pri niektorých
otázkach, napríklad či už sa niekedy pokúšali maľovať alebo ktorý
umelecký smer preferujú. Celkom ma aj prekvapilo, ktorý z daných
impresionistických obrazov sa im najviac páči.
S konečnými výsledkami dotazníku som spokojná a som
rada, že je taký pestrý.
2.2.1 Vyhodnotenie dotazníku
Graf č.1- Pomer mužov a žien
Pri prvom grafe vidieť, že mi odpovedalo viac žien ako mužov.
Žien bolo až 66,7 % a mužov len 33.3%.
Graf č.2- Pomer vekových kategórií
Vo vekovej kategórii mi odpovedali takmer všetky vekové
zastúpenia okrem vekovej kategórie 36-50- Najviac odpovedalo
z kategórie 14-19, 70,4%, potom od 27-35, 18.5%, a 20-26,
7,4%. Malé percento z kategórie nad 50 rokov.
Graf č.3- Záujem o výtvarné umenie
Tu som čakala, že mi viac ľudí odpovie, že sa zaujíma. Najviac
ľudí sa zaujíma trochu ( 48.1%), potom vôbec (33,3%) a veľmi
(18.5%). Ale som rada, že aj ľudia, ktorí sa nezaujímajú
o výtvarné umenie alebo len trochu, vyplnili tento
dotazník.
Graf č.4- Záujem o maľovanie
Na tomto grafe vidno pestrosť odpovedajúcich respondentov.
Chcela som zistiť, či sa ľudia zaujímajú aj prakticky
o výtvarné umenie. Prekvapilo ma, že až 25.9 % to už aspoň
skúsilo. 22.2% rado kreslí a maľuje, ale ešte to neskúsilo,
a 18,5% a 29.6 % veľmi neobľubuje maľovanie. Malé
percento maľuje obrazy často, čo je tiež pozitívne.
Graf č.5- Znalosť impresionistických obrazov.
Žiaden z respondentov neodpovedal, že sa nestretol
s impresionistickým obrazom a až 74.1 % sa stretlo
s impresionistickým obrazom a teda vedeli, že ide
o impresionizmus. 25,9% aspoň tušilo, že to mohla byť
impresionistická maľba. Tento graf pôsobí pozitívne, pretože
respondenti poznajú impresionizmus alebo impresionistických
maliarov.
Graf č.6- Ktorý smer respondent preferuje
Pri tomto grafe som dala ku možnostiam do zátvorky aj mená
hlavných predstaviteľov, aby si ľudia mohli vybaviť maľbu
z daného smeru. Tento graf ukazuje, že napriek rôznorodosti
smerov, respondenti označili, že najviac preferujú smer
impresionistický a postimpresionistický, až 40.7%. Druhú
kategóriu predstavoval pop art s 22.2%, potom renesančný smer
s 18.5%, 11.1% kubizmus a 7.4% realizmus.
Graf č.7- Ktorý obraz respondent preferuje
Pri poslednej otázke mali respondenti na výber z troch
obrazov- Moneta, ktorý predstavuje impresionizmus, van Gogha za
postimpresionizmus a Seurata za neoimpresionizmus. Cieľom
poslednej otázky bolo zistiť subjektívne cítenie respondentov,
a ktorý z obrazov najviac preferujú. Najviac mal Monet,
51.9%, potom van Gogh, 33,3% a Seurat 14.8%.
Záver
V mojej práci som sa venovala charakteristike
impresionizmu, predovšetkým maľbe, vzniku a umelcom. Chcela
som zdôrazniť hlavné znaky a oboznámiť ľudí s hlavnými
predstaviteľmi a s ich významnými obrazmi. Túto tému ma
bavilo spracovať a dúfam, že som verejnosti priblížila,
o čom impresionizmus bol.
Na začiatku práce som sa venovala charakteristike impresionizmu
v rôznych odvetviach. Ďalej som sa venovala predovšetkým maľbe
a maliarom, histórii vzniku a spomenula som významných
maliarov, ich životy a tvorbu. Spomenula som aj odrody
impresionizmu, ich rozdiely a hlavných predstaviteľov.
Nakoniec som spomenula ako sa impresionizmus rozšíril po svete
a stal sa populárnym a inšpiratívnym. Zahrnula som tam aj
naše územie, kde sa takisto, ale o niečo neskôr prejavila
impresionistická maľba. Cieľom mojej praktickej časti bolo
namaľovanie obrazu a vyskúšanie si techniky, akou maľovali
impresionisti. Druhou časťou praktickej časti bol krátky dotazník,
ktorý mal vyjadriť, ako sa ľudia zaujímajú o výtvarné umenie
a ako sa im páči impresionistická maľba. S odpoveďami
v dotazníku som spokojná, pretože mi priblížili subjektívny
pohľad ako ľudia vnímajú umenie.
Počas práce som sa nestretla s veľa negatívami, až na
množstvo zdrojov, v ktorých sa informácie opakovali a trochu
som sa bála, aby mi vyšiel rozsah teoretickej časti. Maľba obrazu
mi zabrala viac času a konečný výsledok nebol úplne ideálny,
ale aj tak som spokojná. Spracovávanie témy, ktorú som si vybrala
ma napĺňalo a s výsledkom som taktiež spokojná. Dúfam, že
niekto, kto bude moju prácu čítať, získa väčší prehľad
o impresionizme a o umelcoch a ich dielach.
Resumé
Moja práca sa zaoberá umeleckým smerom impresionizmus, ktorý sa
rozvíjal v polovici 19. storočia vo Francúzsku. Na začiatku
moja práca zachytáva charakteristiku impresionizmu v rôznych
odvetviach ako je literatúra, hudba, sochárstvo a maľba. Ďalej
som sa venovala hlavne maliarstvu a maliarom. V svojej
práci som zhrnula históriu vzniku impresionizmu, hlavných
predstaviteľov, ich život a tvorbu. Ďalej som spomenula
a charakterizovala odrody impresionizmu a ich hlavných
predstaviteľov. Na záver teoretickej časti som spomenula ako sa
impresionizmus rozšíril do sveta a aj na územie dnešného
Slovenska. Spomenula som maliarov, ktorí pôsobili na našom území
a v krátkosti som zhrnula život a tvorbu Dominika
Skuteckého. V praktickej časti som na najprv venovala maľbe
obrazu v snahe napodobniť impresionistickú maľbu a potom
som spravila krátky dotazník , ktorý zisťoval záujem ľudí
o výtvarné umenie a impresionizmus.
Summary
My work deals with the artistic direction of Impressionism,
which developed in the middle of the 19th century in France. At the
beginning, my work captures the characteristics of Impressionism in
various disciplines such as literature, music, sculpture and
painting. Next, I did mainly about painting and painters. In my
work I summed up the history of impresionism, the main
representatives, their life and their work. Next, I mentioned and
characterized the varieties of Impressionism and their main
representatives. At the end of the theoretical part, I mentioned
how Impressionism spread to the world and to the territory of
today's Slovakia. I mentioned the painters who worked on our
territory and briefly summed up the life and work of Dominique
Skutecký. In the practical part, first i painted a picture in
an attempt to imitate impresionist painting, and then I made a
short questionnaire to identified people's interest in fine arts
and impresionism.
Použitá literatúra
Knihy:
BAUER, A.: Dějiny výtvarného umění. Olomouc: Rubico, 2002. ISBN:
80-85839-25-3
LITTLE, S,: ...izmy, ako rozumieť výtvarnému umeniu. Bratislava:
Slovart, 2012. ISBN: 80-8085-065-8
LUNDAYOVÁ, E.: Tajné životy slavných umělců. Praha: Knižní klub,
2010. ISBN: 978-80-242-2637-8
PIJOAN, J.: Dejiny umenia/ 8. Bratislava: Tatran, 1990. ISBN:
80-222-0123-5
Internet:
Dejiny hudby- opery a impresionizmus. In: mlady-vedec.eu
[online]. 2015. [cit. 2017-05-15]. Dostupné na internete:
https://www.mlady-vedec.eu/blog/entry/dejiny-hudby-opery-a-impresionizmus
Impresionizmus. In: vytvarnavychova.sk [online]. 2014. [cit.
2017-05-15]. Dostupné na internete:
http://www.vytvarnavychova.sk/umelecke-smery/18-impresionizmus
Impresionizmus. In: wikipedia.sk [online]. 2017. [cit.
2017-05-15]. Dostupné na internete:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Impresionizmus
Impresionizmus. In: matty.estranky.sk [online]. 2009. [cit.
2017-05-15]. Dostupné na internete:
http://www.matty.estranky.sk/clanky/maliari/impresionizmus.html
Impresionizmus SK. Podoby impresionizmu na Slovensku. In: sng.sk
[online]. 2014. [cit. 2017-05-15]. Dostupné na internete:
http://www.sng.sk/sk/vystavy/80_impresionizmus-sk-podoby-impresionizmu-na-slovensku
Odmietnutí impresionisti: Posmech a sláva. In: aktuality.sk
[online]. 2009. [cit. 2017-05-15]. Dostupné na internete:
https://www.aktuality.sk/clanok/435617/odmietnuti-impresionisti-posmech-a-slava/
Postimpresionizmus. In: vytvarnavychova.sk [online]. 2014. [cit.
2017-05-15]. Dostupné na internete:
http://www.vytvarnavychova.sk/umelecke-smery/42-postimpresionizmus
Prílohy
Dotazník
Výtvarné umenie a impresionizmus
Dobrý deň. Prosím Vás o vyplnenie tohto krátkeho dotazníku.
Ďakujem.
Vyberte pohlavie *
Muž
Žena
Vyberte váš vek *
14-19
20-26
27-35
36-50
nad 50
Zaujímate sa o výtvarné umenie? *
Áno, veľmi
Trochu
Vôbec
Pokúšali ste sa niekedy namaľovať obraz? (na plátno) *
Nikdy som nemaľoval
Naposledy som maľoval na hodine výtvarnej výchovy
Rád kreslím a maľujem, ale obraz som ešte neskúšal
Už som to skúsil
Áno, často maľujem obrazy
Ktorý z týchto výtvarných smerov preferujete/ sa vám najviac
páči? *
Renesančný (napr. L. da Vinci)
Impresionizmus a postimpresionizmus (napr. C. Monet, V. van
Gogh)
Kubizmus (napr. Picasso)
Surrealizmus (napr. S. Dalí)
Pop art (napr. A. Warhol)
Stretli ste sa niekedy s impresionistickými obrazmi? (v galérii,
v múzeu, v knihe,...) *
Áno
Nie
Možno, ale nie som si istý
Ktorý z týchto obrazov sa vám najviac páči? *
Cloude Monet- Lekná
Vincent van Gogh- Nočná obloha
Georges Seurat- Nedeľné popoludnie na Grande Jatte
18
