-
Ročník VI. Číslo 4. December 2008
Prevzaté z dobovej tlače
Legenda hovorí — ako mito stará mati moja rozprávali,— že
voľakedy bolo vraj viacchleba, ako dnes; ale že tobolo ešte hen,
keď KristusPán chodil po svete. Ale žejedna matka
podymníkomutierala špinavé svoje dieťa,čo vraj tak rozhnevalo
Pána,
že siahol na byl a chcel vôbec otreť klas, aby sačlovek
požehnaniu božiemu neposmieval. LenPanna Mária, vždy milosrdná,
zadržala mu ruku,že ostal na slame ešte malý klas. Od tých čias
jevraj o chlieb tak ťažko, že ho človek v potu tvárijedáva a v
„Otčenáši“ každodenne prosí Boha,aby dal dnes a zajtra, tiež. V
ostatných modlitbáchtaktiež často žiada lud o „vezdejší“,a katolíci
- ako známo - odbavujúi pobožnosť v poli, prosiac o pože-hnanie a
hojné úrody zemské. Alei tá svetská:
„Milý, mocný Bože,s vysokého neba,keď si mi dal zuby,daj že mi
aj chleba“
tiež nenie do skoku. Skladal ju zaiste Slovákhladný, nemajúc
toho „daru božího“, toho„tatíčka“, ako chlieb náš ľud iste že z
úcty avážnosti menuje. Ľudu nášmu je chlieb vecouposvätnou, čo
videť už i z toho, že keď ešte lenzamiesila naň gazdiná, už kladie
po ňom kríže,aby bol požehnaný a sa vydaril. A keď prvý dopece
sádže, prežehnáva ho znova a z prvéhoodštipuje (Tajov) kúštik a
hádže do ohňa vraj „zadušičky“. Načína-li ho, zase ho krížom
znamená,a prídete-li do domu návštevou, čím že vás prvéuctia? Iste
chlebom. A ja rozpomínam sa, ako všemoja stará mať banovala, že
zabudla dať chlebakrájať „pre reči“, t. j. uctiť. A koho uctila,
ten nikdyneopovrhol aspoň „na raz do úst“ si ukrojiť.
Chliebneohrdia, iba akby deti. Ale pohodiť ho ani tienesmú. Týmto
(deťom) krája ho otec, častejšiematka, lebo deti nevedia si
odkrojiť, keďže nevedianaň zarobiť — hovorí porekadlo.
O chlebe, ako o druhých jedlách, špatnýchrečí nepočuješ. Chlieb
je „chlebom, chlebíkom,darom božím“ a preto jeho miesto aspoň
vodnena stole.
J.Gregor Tajovský
Pokračovanie na strane 3.
Vlete tohto roku Odštepnýzávod štátneho podniku Lesy
SRvSlovenskej Ľupči sprístupnilverejnosti nový, 9,5 km
dlhý,lesnícky náučný chodník Jozefa
Dekreta Matejovie, ktorý vedie od jehopamätníka vDolnom Jelenci
cez HornýJelenec, Valentovú, Rybô, Kohútovú, popodMajerovu skalu do
Starých Hôr. Jeden zo14 informačných panelov náučnéhochodníka pred
osadou Valentová nasmerujenávštevníka kosade Prašnica, do
dolinkysnázvom Chytrô. Nachádzajú sa tampozostatky jednej
znajstarších vozovýchciest spájajúcich Banskú Bystricu cez
Staré
Hory sRevúckou dolinou aPovažím. Jezároveň ukážkou aké ťažkosti
sdopravoumuseli naši predkovia prekonávať aleajsakým dôvtipom ich
vedeli riešiť apopritom ešte viac zatraktívniť čaro
jedinečnejkrasovo-lesnej krajiny.
Doprava bola od dávnych čias dôle-žitým faktorom rozvoja našej
civilizácie.Cestná sieť južne od Dunaja bola založenáuž vstaroveku,
vdobe Rímskeho impéria, alevhornatej časti Karpát začala vznikať
ažvstredoveku, ako súčasť feudálnej správyúzemia – hradných
panstiev. Ešte donedávnasa spevnená cesta nazývala hradská.
Pokračovanie na strane 2.
Vinšujem vámod Vianoc do Nového roku,
aby ste mali peòazí ako toho rokupri peci stojím,ve¾mi sa
bojím,
pes do mòa vrèí,kapsa mi trèí,
dajte mi koláèa,nech sa mi rozáèa.
(Staré Hory)
-
Staré cesty viedli prevažne údoliami, prekonávanie horských
chrbtovpovozmi bolo veľmi obtiažne, doprava vhorách sa riešila
prenášanímaneskôr pripriahaním poťahov. Rozvoj baníctva avznik
banských miestkládli čoraz väčšie nároky na pravidelnú prepravu
ťažkých aobjemnýchnákladov. To si vynútilo budovať cesty aj cez
vysokopoložené horské sedlá.
Vokolí Banskej Bystrice najväčšou dopravnouprekážkou bola
súvislá horská závora, ktorú tvoriliKremnické vrchy, masív Krížnej,
Starohorské vrchyajužný výbežok Nízkych Tatier. Aj dnes ju
preko-návajú len dve cesty – cez Malý Šturec acezDonovaly, ako aj
jedna železnica Banská Bystrica– Diviaky. Ale už od pradávna
tadiaľto prechádzalajedna zo severo-južných migračných
aobchodnýchtrás, ktoré spájali údolie Visly sDunajom. Vstaro-veku
to bola odnož takzvanej „Jantárovej cesty“avstredoveku komitátna
zvolenská „Via Magna“.Banskobystrickí mešťania dostali od kráľa
Belu IV.právo ťažiť kovy aslobodne obchodovať vcelejžupe vrátane
Turca, Liptova aOravy, ktoré do nejvtedy patrili. Potrebovali preto
prístup nielen do baníahút vLiptove, ale aj na Považskú cestu,
spájajúcuSpišské mestá so Žilinou aTešínom arovnako aj naOravskú
cestu vedúcu do Krakova. Možnopredpokladať, že už v 14. storočí, po
započatíťažby azriadení huty vo Vyšnej Revúcej sa predopravu začali
využívať aj horské sedlá navýchodnom krasovom chrbte masívuKrížnej,
ktorý oddeľuje Starohorskú doli-nu od revúckej Suchej doliny.
Starohorská dolina bola vtedypovozmi prístupná ešte len
poterajší Dolný Jelenec, nad ktorýmzačínala skalná úžľabina,
ktorúešte vypĺňali tufové terasy akas-kády. Za nimi sa
nachádzalojazero alebo močarina, ktorá je naprvej mape Uhorska
zroku 1514 vyznačená ako „Holie“. Doteraz tomunasvedčuje takmer
rovné dno údolia medzi Motyčkami aJergalami.Ešte pred touto
bariérou však do Starohorskej doliny spod Krížnejvyúsťovala dolina,
vktorej sú terazosady Horný Jelenec, Valentová,Rybô aPrašnica.
Práve nad Praš-nicou sú dve vhodne situovanéhorské sedlá ato
Prašnické sedlo(1037 m n. m.) anajmä najnižšiepoložené Východné
Prašnickésedlo (920 m n. m.), ktoré umož-ňovali vybudovanie cesty
naLiptovskú stranu za predpokladuprekonania kním vedúcich
tera-sovitých roklín svodopádmi.Skúsení banskí majstri tentoproblém
vyriešili profesionálne.Vnajbližšej zroklín, teraz
nazývanej„Chytrô“, vskalnatom prahuvysekali pre cestu strmý
zásekavňom osadili vbaniach dobreznámy rumpál, pomocou ktoréhovozy
vyťahovali, prípadne spúšťalia zrejme pritom využívali aj
siluúžľabinou pretekajúcej vody.
Dĺžka cestného prechodu ododbočky vHornojelenskej dolinepo
Východné Prašnické sedlo jenecelých 3 km, prevýšenie okolo300 m.
Cesta zásekom cez skalnýprah, kde bol rumpál, meria 60 –
70 m sprevýšením asi 20 – 25 m. Dĺžka vodného žľabu vskalnej
steneje cez 20 m. Táto cesta je prístupná zo žlto označeného
turistickéhochodníka vedúceho zHorného Jelenca do revúckej Suchej
doliny.
Aj keď sa cesta cez Východné Prašnické sedlo už stáročia
nepoužíva amiestami ju len ťažko zistiť, jej časť vprieseku
skalnéhoprahu je stále dobre viditeľná. Oživuje ju prúd vody
tečúcej vkamenivysekaným jarkom po okraji cesty, ktorý sa na jeho
konci mení nakaskádovitý vodopád. Vnímavému zraku návštevníka tohto
miesta neujdústopy po dierach vstene záseku, vktorých bolo osadené
kolesorumpálu alebo tiež zvyšky výdrevy, ktorá bola naprieč
zapustená do
prudko stúpajúceho skalného povrchucesty za účelom protišmykovej
oporykopytám ťahajúcich koní.
Cesta srumpálovým výťahom bolasíce dômyselným technickým dielom,
aletvorila len časť zložitého systému stre-dovekej dopravy cez
Východné Prašnickésedlo. Úžľabina Chytrô umožňovalaprepravu vozov
len pomocou pripriahaniaďalších párov koní. Tieto sa zo sedla
vodilispäť po terajšom turistickom chodníku cezPrašnicu. Chodník
vedie aj vbielychdolomitových pieskoch akoňom sa spodkopýt prášilo,
podľa čoho zrejme vznikolnázov osady „Prašnica“.
Zčoho asi vznikol názov „Chytrô“?Možnože ľudí zaujal „chytrý“,
teda „umný“,dôvtipne sofistikovaný systém dopravyamožno sa len
dolinkou „chytro“ zbehlozhorského sedla dolu, do doliny. Posúď-te
sami anájdite si príležitosť prísť sa naChytrô pozrieť, najmä ne
jar, keď špľa-chocú vodopády ana okolitých skalnýchbralách zakvitnú
modré enciány.
Milan Žuffa – EllekKresba Stano Parobok
Pokračovanie zo strany 1.
Fotografia miesta a kresba dômyselného zariadenia na
prekonávanie horského sedla.
Mapa potvrdzuje strategickú významnosť starej horskej vozovej
cesty.
-
Z povery neobracajú ho načatou stranou do dvier: abygazdovstvo
von dvermi neušlo, a dobrý valach, aby mu vlk kŕdeľnenačal, dáva
svoj chlieb načínať inému.
Idúcky von z dediny chleba nejedz, učí povera, bo preješ
sigazdovstvo; ba taký človek skoro by vyjedol celú dedinu.
Ak ženská mačku zabije, alebo dotkne sa istého údu mužskéhotela,
jakživ dobrého chleba nenapečie.
Ak je kôrka na chlebe odstatá, oddutá: iste hnevala sa
pekárkapri sádzaní. Ale deti hovoria, že v tých dierkach „pánbiček
spáva.“Odúva-lí chlieb v peci pupky, prídu naň hostia. Aby chlieb
bol dobrý,neradno, kým kysne, izbu vymetať. (Povera, ale prospieva’
čistote.)
V jednom prípade, ako ja viem, je chlieb i liekom. Dávajú ho
užia-lený na masti deťom i starým od bolenia v hrdle, že
„predriape“ a pomastí.
Počas vianočných sviatkov býva celý na stole od štedrej večereza
dva dni. Jedia, sa koláče, alebo druhý chlieb; ale ten sa
nenačínaiba po sviatkoch. Je tam obrusom prikrytý s ostatnými
vecmi, akosú: oblátky, med, orechy, jabĺčka, cesnak a čo ja viem,
čo všetkotam moja stará mať ukladala.
Chlieb dávajú na štedrý večer i statku a v ňom med a
strúčokcesnaku, aby — (neviem ďalej). V Trenčíne dávajú statku i
oblátkyzvlášť so zelinou (obyč. lístok petržlenu) pečené. Ked sa po
prvô napašu vyháňa, (v Tajove) už len chleba dostane.
Či aj čaria chlebom? Isteže. Dobšinský náš poznačil síce len,
žemáš-li zlosť na dáku strygu, tak pri pečení chleba bi zánet
šípovým mlád-
Pokračovanie zo strany 1.nikom: akoby si strygu šibal; ale
v„Slov. Pohľadoch“ z r. 1898 nastrane 624 čítam: Chlieb v
pecizabudnutý, nemá dievča jest, bonaň zabudnú — nevydá sa. Aby
všakdievča bolo vzácne, robia mamičkyna chlebe (pri sádzaní) jamku,
avodu, ktorá pri umývaní chleba v tejjamke sa udrží, dávajú dcéram
vypiť. — Tiež, ktorá jedáva vŕšky z chleba,skoro sa vydá.
Môj nebohý starý otec nikdy bez chleba ani na krok. „S chlebomje
vraj dobre chodiť,“ vravieval. Presvedčil som sa neraz o tom i
sám,keď srne vše šli ďalej do poľa a mi kúštik z neho podal.
Že sa chlieb nikdy neprejie, to je staré porekadlo; ale
hádajte,od čoho majú dievčatá červené líčka? Hm, od chlebovej
kôročky,aby ste vedeli. Len, Bože, to je žiaľno, že na mnohých
stranáchSlovenska tak málo chleba, že by v mnohých dedinách sotva
malvidieť človek to červené líčko; aspoň nie od chleba. Lebo veď
známekraje, kde v štyri-šesťsto duší počítajúcej obci nad 3—4
gazdov odnedele do sviatku chleba nevidíš. Pečú síce z múky, doma v
kameniručnom mletej, zapopolené pagáče, ale z tých biele zuby
možno, alečervené líca sotva by kto dostal. Hla, tu, v tých krajoch
mohly byzbľadnúť tie slečinky, ktoré sa na ružovosť líček svojich
hnevajú
Sytému vraj vody a lačnému chleba:tak nám chleba, chleba,
chleba!!
J. Gr. Tajovský.
Štefan Jung, podobne ako Peter Karl patril
kbanskobystrickýmwaldbürgerom, ktorých otcovia prišli do Banskej
Bystrice po Mongolskomvpáde po boku richtára Ondreja. Štefan,
postupne vpriebehu 20-tichrokov 15. stor., rozdrobené bane, huty
apozemky scelil. Bolo to včasedoznievania konjuktúry
banskobystrického baníctva.
Príchod Žigmunda2 na uhorský dvor viedol kstrate benátskeho
trhupre uhorský obchod skovmi apriblížil nových obchodných
partnerovvpodobe hornonemeckých obchodných centier. Ovládnutie
uhorskéhoobchodu smeďou hornonemeckým kapitá-lom, sprevádza po
vyčerpaní povrchovýchložísk, prechod khlbinnej ťažbe aj
bansko-bystrické baníctvo. Nedostatok investíciíspôsobuje čierne
mraky banskému podni-kaniu vBanskej Bystrici. Presvedčil sa otomaj
člen mestkej rady, richtár aešte včeraúspešný waldbürger Štefan
Jung.
Písomné pramene sa objavujú oŠtefanovivčase, keď uneho
pretrvávajú finančnéproblémy. Keď roku 1443 uzatvára pred
zá-stupcami banskobystrického magistrátudohodu so svojim nevlastným
synom Egidomvon Berg, že mu dáva podiel vo všetkých svojich baniach
adom vBanskejBystrici na úhradu svojich dlhov. Pritom otec
anevlastný syn uviedli dozmluvy vzájomné dedenie majetku vprípade
úmrtia. O11 rokov neskôr siŠtefan Jung ako banskobystrický richtár
požičiava peniaze na udržanieprevádzky svojich baní od kremnického
kupca slovenského pôvoduStanislava Vilhemoviča. Vprípade nevrátenia
300 zlatých stratí svoje dedinyPodlavice aMajer. Už roku 1445 si
požičiava ďalších 400 zlatých od vdovypo zemanovi Jandovi. Keď ich
do štyroch rokov nevráti, stratí takmer celýmajetok. Mestkej rade
nebolo po vôli, aby sa členom podnikateľskej vrstvyvBanskej
Bystrici stal Vilhemovič aJungov dlh vyplatila asama sa
stávaJungovým veriteľom. Úplne insolventný bývalý richtár, tajne
opúšťa svojerodné mesto amieri do Nemecka, kde pracuje ako obyčajný
baník.
Medzičasom sa synovi Štefana Junga, Mikulášovi podarí natrafiť
nažilu bohatú na meď. Spolu so svojím nevlastným bratom Egidom
začínajúsplácať otcove dlhy azískavať majetky späť. Mikuláš
odchádza do Nemeckaahľadá svojho otca, ktorý sa nechce ukázať na
oči svojím bývalým dlžníkom.
Práve vtomto čase obaja bratia roku 1465 zomierajú.3
Skormútenéhostarca znovuzískané majetky veľmi nepotešili, pretože
už orok celúnemovitosť predáva za 6200 dukátov budínskemu mešťanovi
JánoviErnstovi4 aJánovi Thúzovi, vysokému kráľovskému úradníkovi
(ktorýsa čoskoro, r. 1470 vzdal svojho podielu za 2000 dukátov
vprospechJ. Ernsta).
Vstupom Jána Ernsta do banskobystrického baníctva začína
jehonová kapitola reprezentovaná hornonemeckým kapitálom. Až do
vzniku
Thurzovsko-fuggerovskej spoločnostivýznamnejšími banskými
podnikateľmivBanskej Bystrici boli: V. Mühlstein, J.Kolman, J.
Kuncovič, Glocknitzer, M.Königsberger, J. Lang aJán Korvín -
neman-želský syn kráľa Mateja.
Smenom Štefana Junga sa vbanskobys-trickom baníctve stretávame
v16. st., aletento nie je rodovo spojený snami sledo-vaným
Štefanom.5
Jozef Ďuriančik
1 Pozri B.B. Žurnál 2006: Peter Karl2 Žigmund vládol vUhorsku
vr.h 1387-14373 Štefan Jung mal aj syna Jakuba, ktorý bol farárom
všpitálskom kostole sv.
Alžbety4 Ján Ernst dostal prímenie Hampo atiež Neuherr – Nový
pán5 Osynovi Štefana Junga , Mikulášovi ajeho prepojení na
bratislavské obchodné
kruhy píše M. Skladaný vpríspevku „Zápas obanskobystrickú meď
vpol. 15. stor.“
Použitá literatúra:1. Baláž J.: Banská Bystrica vpremenách času,
Baja, B. Bystrica, 20022. Graus I.: Výber zbibliografie3. Jurkovich
D.: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica, Pribicer, B.Bystrica,
20054. Matulay C.: Mesto B. Bystrica: Katalóg adm. asúdnych
písomností 1-11,Bratislava, 19805. Ratkoš P.: Výber z
bibliografie6. Skladaný M.: Výber zbibliografiePermon I-IV, B.B.
Žurnál 2006
Peter Karl vdruhej pol. 14. stor. skoncentroval banskú ahutnícku
výrobu vokolí B. Bystrice, Zisky zpodnikaniaaobchodu premenil na
veľké pozemkové vlastníctvo.1 Jeho dedičia nedokázali kráčať
votcových stopách. V1. pol.15. stor. sa to podarilo Štefanovi
Jungovi, ktorý rozdrobený Karlov majetok opäť sústredil pod jednu
strechu.
-
Kronikári sa oMatejovi vyjadrili, že bol územčistej, zavalitej
postavyso svetlými kučeravými vlasmi. Viac pozornosti na seba pútal
svojímmoderným vzdelaním. Ovládal niekoľko jazykov, svojmu otcovi
(guber-nátorovi krajiny, ktorý nevedel písať ačítať) robil často
pri rokovaniachtlmočníka. Na adresu vzdelanosti sa Matej vyjadril
„Nevzdelaný kráľ jekorunovaný osol“.
Po poprave svojho brata 16.3. 1457,bol internovaný na dvore
kráľa LadislavaPohrobka apo jeho smrti na dvore
JurajaPoděbradského. Medzitým 24.1. 1458 houhorské stavy zvolili za
kráľa. Juraj zaprepustenie mladého kráľa žiadal výkupnévo výške
50000 zl. azásnuby so svojoudcérou. Matej pojal Katarínu za
manželku 1.5.1461 arok neskôr jej daroval „vennémestá“.1 Shlbokým
žiaľom prijal r. 1464správu osmrti svojej manželky ajej dieťaťapri
predčasnom pôrode.
Trvalo ďalších 12 rokov pokiaľ si našielnovú par tnerku vosobe
aragónskejprinceznej Beatrix avdecembri 1476, sasňou druhýkrát
oženil. Vďalšom roku zamilovaný kráľ cestuje smladounevestou po
kráľovstve vsprievode egerského biskupa Urbana DóczyhoaZvolenského
župana Víta Mühlsteina. Po roku manželstva sa dozvedelďalšiu
neradostnú novinu. Beatrix mu nikdy neporodí následníka trónu.Matej
na túto správu reagoval tak, že si na kráľovský dvor priviedol
4-ročného syna, ktorý sa narodil znezákonného vzťahu
srakúskoumeštiankou Barborou Edelpöckovou. Beatrix reagovala tým
spôsobom,že zneplodnosti obvinila sokyňu z „čarovania“. Odhliadnúc
od týchtoperipetií táto vzdelaná žena priviedla na kráľovský dvor
múdrych ľudí,nielen zTalianska, ktorí preslávili Matejovo
kráľovstvo za jeho hranicami.
Venné mestá Beatrix so svojím manželom intenzívne navštevovala,
čímvlastne šírila kultúru na vidiek.
Po náhlej Matejovej smrti, chcela vládnuť ako kráľovná.
VUhorskuvšak kráľovné nevládli aani rímsko-nemecký kráľ Maximilián
nemal záujemo33 ročnú vdovu. Nakoniec sa na nátlak uhorských
magnátov tajne vydala
za Ľudovíta Jagelovského2 r. 1490, sktorýmnestrávila ani jeden
deň. Desať rokov trvalo,pokiaľ pápež Alexander VI.
vyhlásilmanželstvo za neplatné.
Ladislava od Beatrix oslobodzuje JánThurzo pôčižkou 200000 zl.,
ktoré vyplatilBeatrix za Matejovo veno. Roku 1501kráľovná vdova
navždy opúšťa Uhorskoazabudnutá roku 1508 na ostrove
Ischiazomiera.
Jozef Ďuriančik
1 Inštitút venných miest vUhorsku zaviedolŽigmund (1387-1437)
vmáji 1424, keď venovalsvojej manželke Barbore banské mestá:
B.Bystrica, B. Štiavnica, Kremnica, Ľubietová, NováBaňa, Pukanec,
kráľovské mestá: Brezno, Krupina,
Zvolen, hradné panstvá: Dobrá Niva, Slovenská Ľupča, Šášov,
Vígľaš, Zvolen(pravidelné poplatky nimi odvádzané neputovali do
kráľovskej pokladnice, ale nakonto kráľovnej). Po Barbore „venné
mestá“ získala Alžbeta (manželka AlbrechtaHabsburského 1437-39),
ktorá zverila svoj majetok do správy Jána Jiskru. Tenvroku 1462
podpisuje dohodu sMatejom Korvínom onavrátení „venných
miest“kráľovi.
2 Ottov náučný slovník na str. 549 uvádza, že „požičala
Vladislavovi 200000zl. na vojnu proti Maximiliánovi azriekla sa
300000 zl., ktoré mala dostať ako venopo Matejovi.
Kráľ Matej I. (1440-90), syn gubernátora Jána Huňadyho,
nazývanýKorvín, podľa havrana vhuňadyovskom erbe (z latinského
corvus), získalhumanistické vzdelanie prevyšujúce svojich
vrstovníkov. Ovládal niekoľkojazykov arozumel aj slovenčine. Jeho
cestena uhorský trón predchádzala poprava brataainternácia mimo
vlasti. Neuplynul ani rokod korunovácie, keď časť uhorskej
šľachtyzvolila Matejovi protikráľa vosobe FridrichaIII. Naj-väčší
rozvrat vkrajine dlhodobospôsobovali bratríci, preto už vroku
1458poráža hlavný voj pri Blatnom Potoku, potomsa r. 1462
diplomaticky vyrovnal sJánomJiskrom adefinitívne rozprášil
bratríkov r.1467 pri Veľkých Kostoľanoch.
Protiturecké ťaženie ukončil podpísa-ním mieru r. 1476, keď
predtým porazil Tur-kov vBosne avSrbsku dobytím pevnostiŠabac. Pod
tlakom pápežskej kúrie sazaplietol do vojny, českej, ktorú začal
r.1468 aukončil mierovou zmlvuvou r. 1479sLadislavom Jagelovským,
podľa ktorej siMatej udržal územie Moravy, SliezskaaLužice. Počas
českého ťaženia vystupujeproti nemu Poľsko adomáca opozíciavedená
Jánom Vitézom, ktorú zlikvidovalskôr, než sa mohla naplno
rozvinúť.Záverečné vojny smerujú do Rakúskazcieľom získať
medzinárodné uznanie.Hoci dobyl Viedeň apresťahoval sem svojdvor,
nemecké šľachtické kruhy Matejar. 1486 za rímskeho kráľa
nezvolili.
Matej nestabilizoval Uhorsko lensmerom navonok, ale aj smerom
do-vnútra. Cesta kabsolutistickej vláde viedlacez reformu1 štátnej
správy, zavedením nového procesného poriadku
adaňovou reformou, keď starú poddanskú daň (ktorá sa platila od
portyčiže brány), nahradil novou (ktorá sa platila od komína – od
každejdomácnosti). Ročné príjmy sa tak zvýšili 5-násobne
aodhadovali sa na
800-1 milión zl., čo bolo na úrovni fran-cúzskeho kráľovstva.
Poslednou reformoubola reforma banderiálnej armády, ktorúnahradila
žoldnierska armáda. 2
Stabilizácia centrálnej kráľovskej mocivytvorila dobré podmienky
pre hospo-dársky rozvoj Uhorska, čo sa prejavilo ajvo sfére
kultúry. SMatejom Korvínomzaznamenávame vstup humanizmu
arene-sancie na Slovensko. Dočasné spojeniesMoravou posilňuje
češtinu na Slovensku,ktorá sa stáva úradným jazykom
Kráľovskejkancelárie. Vzniká Académia Istropolitana(1465), vumení
vrcholí neskorá gotikadómom sv. Martina vBratislave adómomsv.
Alžbety vKošiciach.
Matej Kučera na margo povestí odob-rom aspravodlivom kráľovi
napísal „Matejnebol onič spravodlivejší, onič ľudskejší,onič
štedrejší, ako iní stredovekí panovníci.To len ľud svďakou spomínal
na obdobiejeho vlády, lebo po jeho smrti priprelichudobu oveľa
horšie časy“.
Jozef Ďuriančik
1 Uhorský snem po nástupe Vladislava Jage-lovského za uhorského
kráľa všetky Matejovereformy zrušil ažoldniersku armádu rozpustil.2
50% výdavkov štátu pohltila žoldnierska
armáda, ktorá patrila medzi najväčšie vEurópe(20000 jazcov, 8000
pešiakov).
Matej Korvín skladá prísahu.
Kráľ Matej a jeho manželka Beatrix Aragónska.
-
Remeselná výroba sa spájala smestom už od jeho
založenia.Banskobystrickí remeselníci sa už od polovice 14. stor.
začali združovať docechov. Podľa istého neúplného zoznamu bolo
vmeste vroku 1382: 6predavačov akramárv, 5 krajčírov, 5 ševcov, 6
kováčov, 2-3 tesári, 1-2mlynárov, debnár, garbiar, nožiar, zbrojár,
resp. výrobca pancierov, spracovateľkoží, ostrohár, viacerí rybári,
mäsiari apekári adokonca aj 1 medovnikár.
Najvýznamnejšími odvetviami remeselnej výroby vmeste v14.
a15.stor. bola výroba klobúkov, plátna, súkna akordovánu. Medzi
najpo-četnejšie cechy patril mäsiarsky – cechové artikuly zr. 1443,
ktorý saneskôr rozdelil na nemecký aslovenský cech. Vr. 1526
pracovalo vmeste20 mäsiarskych majstrov. Vzhľadom na početné banské
ainé robotníctvotento počet nie je neadekvátny.
Majstrov ševcov združených do obuvníckehocechu (podľa cechových
artikúl zr. 1450) bolo spolu12 akrajčírskych majstrov (podľa
cechových artikúlzr. 1480) bolo spolu 10. Dlhú tradíciu mali
vmestezlatníci astriebrotepci, ktorí sa spomínajú už v14.stor. Vr.
1480 bolo vmeste päť zlatníkov aich početstále stúpal. Cechovú
listinu dostali vr. 1580, ale docechu sa zlúčili pravdepodobne
vpolovici 15. stor.
V16. stor. získali cechové ar tikuly aj ďalšíremeselníci:
kramári amaloobchodníci (1542),zámočníci (1568), klampiari (1571),
peňaženkári(1571), kováči (1574), zbrojári amečiari (v prvej
polovici16. stor.), debnári (1578), garbiari (1578),
kordovaníci,čižmári (1582, iný prameň uvádza rok 1576)),
remenári(1585), korytári (1585), pekári (1586), stolári
(1587),klobučníci (1588), sedlári (1600). Knim sa v17.
stor.pridružili ďalšie cechy: murári, kamenári, tesári atď., ale
napr. zvonolejárisa vmeste spomínajú už od 15. stor.: sväčšími
zlievarňami sa spájajú menáKristian Bienstock, František
Czechentner, Juraj Knobloch, Samuel PreiszaFrantišek Littman. Do
ďalších cechov sa združujú aj kapsári (1571, 1600),povrazníci
(1661) apod.
Veľmi významným banskobystrickým remeslom bola aj vtomtoobdobí
výroba plátna. Vr. 1777 zamestnávalo 23 miestnych tkáčov spolu46
tovarišov a32 učňov. Od konca 17. stor. sa vremeselnej
výrobedostáva do popredia mestečko Radvaň, ktoré vynikalo ani nie
tak počtomsvojich remeselníkov ako ich podnikavosťou. Išlo najmä
ohrebenárov(24), nožiarov (16), klobučníkov (13). Spolu bolo vtomto
období vmesteokolo 500 majstrov.18. stor. tak znamená
vniekoľkostoročných dejináchremeselníckej výroby vrcholné obdobie
po stránke kvantitatívej ale ajkvalitatívnej. V18. stor. dosahuje
najväčší rozmach cechová výroba, keďbolo vBanskej Bystrici 29
cechov, ztoho 9 na výrobu aspracovaniekoží akožušín, 7 na výrobu
aspracovanie textílií. Významné postaveniemali vmeste aj zlatníci a
hodinári.
Cechové artikuly prachárov pochádzajú zr. 1631 aprachári
bývalina území mesta ina území rodiny Radvanskovcov. Ich podnikanie
sasústreďovalo pôvodne najmä do Laskomerskej doliny, kde mali
majstriprachári svoje dielne akde stály aj mlyny na pušný prach.
Zachoval sacechový menoslov: Ján Thurzo, Ján Pišpéki, Ján Turáni,
Michal Nigríni,Samuel Hollesch, Matej Petrikovič, Pavol Turáni,
Zachariáš Turzo, BaltazárTurzo, Jakub Turzo, Ondrej Pišpéki, Samuel
Turzo, vdova AnnaHolleschová avdova Katarína Pišpékiová zRadvane.
Okrem súkromnýchpodnikateľov sa vr. 1793 nachádzal vúdolí
Štiavničiek erárny mlyn napušný prach, ktorý produkciou pokrýval
najmä potreby baníctva.
Cechové artikuly murárov akamenárov pochádzajú zr. 1602.Drobní
podomoví obchodníci tvoria jeden znajstarších cechov (ide
oinú kategóriu, ako sú kupci) zr. 1542.Vnútorná organizácia
cechov bola presne stanovená artikulami –
štatúty, regule, poriadky. Vnich vyplýva, že vr. 1443-1872 bolo
61nemeckých, 24 slovenských, 3 latinské a1 maďarská
artikula.Slovenské štatúty mali od začiatku klobučníci, sládkovia,
tkáči, súkenníciamečiari, neskôr aj pivovarníci. Veľmi významným
strediskomslovenských cechov bolo aj mestečko Radvaň, kde mali
slovenské
štatúty nožiari, mečiari, súkenníci, ševci aspojený cech
mečiarov,kováčov azámočníkov. Najstaršie zachované štatúty
banskobystrickýchcechov pochádzajú už zprvej polovice 15. stor. –
sú najstaršievstredoslovenských banských mestách asú to štatúty
mäsiarov.
Remeselníci, nezdružení do cechovVmeste pôsobili aj remeselníci,
ktorí sa nikdy nezdružili do cechov:
holiči, ránhojiči, kožušníci, sklári, kníhviazači, maliari,
modrotlačiari, komináriatď. Regrutovali sa napríklad zvidieckych
remeselníkov, ktorí sa prisťahovalido mesta, nemohli sa však stať
plnoprávnymi mešťanmi, pretože nevlastniližiaden nehnuteľný majetok
anemohli zaplatiť mestskou radou určenúdávku. Títo chudobní majstri
sa usadzovali obyčajne na predmestiach,
pracovali tu tajne, prípadne akoveční tovariši uniektorého
zce-chových.
Cechy boli zrušené vr. 1850austanovené bolo zriadenie
živ-nostenskej a obchodnej komory.Zákon zr. 1851 ustanovil
slobod-né, povolené aobmedzené čin-nosti, vdôsledku čoho sa
remeslározdelili na cechové anecechové.VBanskej Bystrici vr. 1851
evi-dovali 20 cechov: čižmársky, gar-biarsky, debnársky,
hrebenársky,hrnčiarsky, kováčsky, krajčírsky,krčmársky, mäsiarsky,
mediarsky,meďotepecký, murársky, obuv-nícky, papierenský,
pekársky,
stolársky, súkennícky, tkáčsky azámočnícky. Vdruhej polovici 19.
stor.apatrili knajvýznamnejším anajpočetnejším remeselníkom
garbiari amedzipopredných remeselníkov patrili aj farbiari.
Kzániku cechov prispel aj nástup kapitalistickej
manufaktúry.Obchod zostával aj vdruhej polovici 19. stor.
sústredený vrukách
niekdajších ťažiarskych rodín tzv. ringburgerov, ktorí vlastnili
parcelyokolo námestia – vtedajšieho trhu. Vlastníctvo týchto
pozemkov boloviazané na obchodné privilégiá (napr. výčap vína,
varenie piva). Podľaštatistiky zr. 1867 malo mesto 12 331
obyvateľov, zktorých najväčšiuskupinu tvorili tzv. „továrnici
aremeselníci“, čiže samostatní výrobcoviaaich pomocníci, vich
nominálnom počte 400:432 vprospech výrob-cov. Táto skutočnosť
jednoznačne dokladá prevahu malovýroby.
Ipo oslabení remeselníckej výroby apo zrušení cechov si
predstaviteliajednotlivých remesiel pestovali pocit
spolupatričnosti a „profesijnej“identity predovšetkým zachovávaním
niektorých cechových tradícií.
Porovnanie stavu niektorých remesiel vBanskej Bystricivrokoch
1858 a1868.
1858 1868čižmári 47 40obuvníci 24 25krajčíri 21 26tkáči 15
5debnári 14 14súkenníci 14 14pekári 8 13klobučníci 8 13mäsiari 8
7kováči 8 9zámočníci 7 5sedlári 7 4
Jolana Darulová
Text je zknihy Darulová, Jolana: Banská Bystrica, mesto
podni-kateľov, remeselníkov aobchodníkov. Banská Bystrica: Ústav
vedyavýskumu UMB 2006. ISBN 80-8083-343-5. 188s.
Remeslá zohrávali vdejinách mesta významnú úlohu. Banská
Bystrica bola po Bratislave, Košiciach aKomárnenajväčším strediskom
remeselnej výroby na území Slovenska. V súvislosti s osobitným
remeselným atým aj tržnýmprávom (1255) sa remeselníci aobchodníci
dostali pod právomoc vtedajšej cechovej
hospodársko-spoločenskejorganizácie. Spoločné stavovské
ahospodárske záujmy remeselníkov tej istej profesie viedli
kvytvoreniu svojpo-mocných bratstiev, zktorých sa neskôr vyvinuli
privilegované, osobitne organizované korporácie – cechy.
kožušníci 7 6remenári 6 6prachári 5 4garbiari 4 4mydlári 4
5medikováči 4 4gombičkári 3 2hodinári 3 4povrazníci 3 2medovnikári2
2kamenári 1 1kominári 1 1
1858 1868
Pekári pri svojej práci.
-
Zdá sa, že samostatné podnikanie eráru zaznamenalo celkom
priaznivévýsledky. Dopyt bol totiž vysoký v zahraničí aj doma,
konkrétne vo ViedniavSedmohradsku, takže tunajšia mediarska
produkcia šla rýchlo na odbyt. Dobrerozbehnuté obchody však čoskoro
narušil nový vojnový konflikt. Caprara muselvroku 1682 pred Tökölim
odtiahnuť zbanskýchmiest. Neustávajúci vojnový ruch anásledné
veľkéťarchy uvalené vtedy na baníctvo znemožniliprodukciu avýnosné
obchodovanie smeďou. PredRabattom sa síce uhorské povstalecké
oddielystiahli, baníctvo sa však už nedokázalo pozviechať.Nielen
preto, že komoru ťažili veľké dlžoby, takženebola schopná vyplácať
mzdy vhotovosti. Dialosa tak aj preto, lebo vadministrácii sa
vyskytlitaké chyby a problémy, že hlavný komorský grófOndrej
Viechter po udaniach vlastných podria-dených musel rezignovať na
svoju funkciu.
Fatálnym omylom bolo tiež to, že obchod nebolúzko prepojený na
baníctvo abanskú produkciu.Príjmy zobchodu smeďou plynuli inam, nie
do baníaa na investície do podniku. Vtomto ohľade bolaBanská
Bystrica odkázaná na kremnickú komoru.Tá však po odvedení dávok pre
cisársky dvor apoTököliho povstaní tiež nebola schopná kryť
nákladyna prevádzku banskobystrických baní atunajšiuprodukciu medi.
Zvýnosov za predaj medi bolopotrebné odviesť vtedy (1693)
prinajmenšom50000 zlatých. Na to sa však nedalo ani lenpomyslieť;
tieto príjmy už totiž boli vopred rezer-vované na úplne iné
určenie.
Po Viechterovom odvolaní uviedli do úraduhlavného komorského
grófa Ľudovíta AlbertaThavonata. Jeho známe skúsenosti
vbanskompodnikaní avynikajúce administratívne schopnosti dokázali
vyťažiť zobchodovaniasmeďou ainými produktmi azich predaja aspoň
vmalom toľko, že peniazepostačovali na chod podniku. Vtam čase bol
aj komorský prevádzkový kapitáloveľa väčší. Aj súkromní
podnikatelia zBanskej Bystrice aokolia totiž boli naviazanína
komoru – ako sme na to už poukázali vkapitole obaníctve – a
produkciumuseli povinne odvádzať komore, ktorá ich vykupovala. Na
druhej strane sasympaticky zvýšila aj banská produkčná kapacita;
nie nadlho, pretože na sklonku17. storočia začala opäť rýchlo
upadať.
Thavonat medzičasom od Čákiovcov získal aj smolnícke bane
aspravovalich vedno sbanskobystrickými šachtami. Rozumným
hospodárením audržiavanímživých obchodných kontaktov zaistil
uhorskej medi bezpečné odbytiská akomorevcelku slušné výnosy. Podľa
Srbikových výpočtov boli príjmy zbanskobystrickéhomediarskeho
podniku na konci storočia na úrovni 180000 zlatých, pričom
cisárskydvor mal ztejto sumy kdispozícii plných 130000 zlatých. Pri
týchto vysokýchpríjmoch však nesmieme zabudnúť na obrovské dlhy –
743750 zlatých –, ktoréstále ťažili komoru; podľa splátkového
kalendára vzmysle zákonného článku zroku1699 navrhnutého Leopoldom
I. sa mali splatiť za 10 rokov vročných splátkachpo 74000
zlatých.
Vroku 1700 už boli všetky výnosy komory vopred minuté akomisia
vyslanána usporiadanie komorských záležitostí videla možné riešenie
problému len vďalšom väčšom úvere. Na jeho zaručenie by však bolo
potrebné dať do zálohuprodukciu banskobystrického mediarskeho
podniku. Úverový akt bol realizovanývroku 1700 prostredníctvom
nizozemských obchodníkov vo výške 800000zlatých. Na jeho krytie sa
podnik zaviazal každoročne dopraviť do Amsterdamu4 000 centov
banskobystrickej asmolníckej medi.
Hneď vprvom roku však Banská Bystrica nedokázala vyprodukovať
viac
ako 2 300 centov; zvyšok teda musel vykryť Smolník, ktorý do
ružomberskéhoskladu skutočne dodával zroka na rok vyššie množstvá
medi. Zároveň odôvodnenenarastali obavy, že ak sa preukáže
vyčerpanosť banskobystrických medenýchbaní, komorský úver bude
veľmi málo rentabilný. Komora preto nielenže nútila
svojich banskobystrických úradníkov, aby silou-mocouzaistili
produkciu podniku, ale zároveň aj zabránilidomácemu dopytu po medi
neúmerným zvýšením jej cien.Problémy sa však tým len znásobili,
lebo už ani BanskáŠtiavnica nebola schopná vykryť náklady na
chodšpaňodolinského podniku, dokonca ani 6 – 7 000 zlatýchmesačne
na mzdy. Banská Bystrica zasa nemala žiadnepríjmy, pretože všetku
produkciu exportovala do Am-sterdamu ažalostné pomery sa už začali
prejavovať ajvnedostatku nástrojov ainých banských
potrieb.Nevyhnutným dôsledkom tohto počínania bolo, že komoranebola
schopná zaistiť dodávky medi auspokojiť svojichnizozemských
veriteľov.
Napriek nepriaznivému rozpoloženiu dvorská komoravroku 1702
rozšírila vNizozemsku chýr, že erárne bane nameď sú schopné dodávať
ešte viac. Preto sa pustila do novýchrokovaní stamojšou Dentzovou
firmou ohľadne ďalšej pôžičkyvo výške 500 – 600000 zlatých. Na
krytie dlhu ponúklauhorskú asedmohradskú produkciu medi, na ktorej
by saBanská Bystrica aSmolník mali účastniť objemom vo výške6 000
centov medi ahornouhorskou produkciou ortuti. Tietoveľmi tvrdé
podmienky znáročnilo aj to, že veritelia na nákladydlžníka vyslali
do Uhorska splnomocnenca. Jeho úlohou bolopreberať od baní
dohodnuté dodávky medi aortuti apotomich cez Vroclav aHamburg
dopravovať do Nizozemska.Komisár bol vpriamom kontakte sveriteľom
advorskákomora získala len právo nahliadnuť do účtov
spojenýchsodovzdávaním produkcie.
Celý úverový obchod bol po zdĺhavých obštrukciách zo strany
veriteľa nakoniecuzavretý na jar vroku 1703. Môžeme povedať, že
priam vhodine dvanástej.Povstanie, ktoré vtedy prepuklo vUhorsku,
totiž už na jeho úplnom počiatkuznemožnilo na poriadne dlhý čas
komore dostáť vjej záväzkoch. Ovládanie tunajšíchbaní nizozemskými
veriteľmi sa tak predĺžilo ocelé desaťročia, t. j. aj
produkciauhorskej medi aortuti bola na rovnako dlhý čas nemenne
vyhradená veriteľom.
Srbik v už toľkokrát citovanom diele označuje škody, ktoré
spôsobilo Rákocihopovstanie na banských dielach, za nevýslovné.
Môžeme hodnoteniu veriť, ak sana záležitosti pozeráme rakúskymi
očami anezabúdame, že Rakúsko bolo celéroky odstavené od výnosov
zbohatých uhorských baní na meď. Vbansko-bystrických asmolníckych
medených baniach sa však pracovalo so zvýšenýmúsilím. Postaral sa
oto najmä hlavný komorský gróf Hellenbach spolu s jehoúradníckym
personálom. Zvýnosov plynúcich z produkcie medi bolo potrebnévykryť
vysoké výdavky.
Popri zvýšenom úsilí pri ťažbe sa teda musela pozornosť uprieť
aj na obchodnékontakty so zahraničím. Obchod vtedy prevzali do
svojich rúk najmä Poliaci, ktorímeď uhorských povstalcov
(Rebellenkupfer) prepravovali cez Sliezsko aVroclavdo Hamburgu.
Veľa medi našlo odbyt aj počas prepravy, a to na MoraveavSliezsku.
Uhorská vláda totiž meďou vyplácala súkenníkov zNového
JičínaaBielska, ktorí dodávali svoj tovar uhorskému vojsku.
Bezvýslednou sa ukázalabyť žiadosť Nizozemčanov, ktorí požadovali
obstaviť uhorskú meď. Obchodníci,ktorí ju sprostredkúvali na trhy
do Hamburgu, totiž zaplatili za ňu clo atakýmtospôsobom by vcelom
obchode len škodovali.
Banská Bystrica sa 29. októbra 1708 opäť dostala do rúk
cisárskych vojsk.Dvorská komora vyslala do banských miest na
prevzatie baní grófa GundenaraStarchenberga apod jeho vedením aj
Thavonata ainých. Úkony vykonané
Z diela Emila Jurkoviča Dejiny slobodného kráľovského mesta
Banská Bystrica prinášame dnes časť kapitoly Obchod.
Krízová situácia vbanskobystrickom mediarskom podniku po roku
1682. Ochromenie obchodu smeďou. Komorskýgróf Thavonat.
Banskobystrická komora musí poslať do Amsterdamu 4 000 centov medi
ako úverovú zábezpeku. Nováúverová zmluva sDantzovou firmou z
Nizozemska. Obchod smeďou počas povstania Františka Rákociho II.
Vyrovnanienizozemských veriteľov. Fúzia sViedenskou mestskou bankou
(1733). Úvery od Palmovej firmy.
Imrich Tököli, jeho povstanie výrazne ovplyvnilodovtedy výnosný
banskobystrický obchod s meďou.
-
vspojitosti sprevzatím banských podnikov aich reorganizáciou
mali odstrániťutrpené škody apodporiť ziskovosť podnikov.
Waldbürgeri si opäť mali privykaťodvádzať svoju produkciu medi
komore, ako aj postarať sa onové smerovanieobchodných zásielok
medi, bezpečnosť na cestách, zákaz vývozu použitýchmedených
výrobkov aostiahnutie libertášov zobehu.
Zavádzaniu všetkých týchto noviniek sa do cesty načas postavila
morovánákaza; medzi baníkmi vyvolala veľmi vysokú úmrtnosť.
Podobnou prekážkou sastali aj osobné záujmy pri vykupovaní medi.
Komora totiž pred povstaním vyvážalameď do zahraničia bez platenia
mýta. Počas povstania prevzali prepravu medi dosvojich rúk súkromné
osoby. Panstvá s právom vyberať mýto si od nich všakzačali
nárokovať prislúchajúce poplatky, ktorých sa nemienili len tak
ľahko vzdať.Bolo ich teda potrebné opäť privykať na to, aby uznali
komorské práva.
Podnik sa však aj teraz nachádzal vúplnej finančnej mizérii;
nemohlo byť anireči otom, že by si začal plniť záväzky voči
Nizozemčanom. Aby komora zabezpečilaaspoň jeho nevyhnutný chod,
uzavrelaúverovú zmluvu svidenskou firmouPalm abratia aza vypožičané
sumyúročené 6 – 9 % spoločnosti odvádzalavyprodukovanú meď.
Palmovci do mája1710 už poskytli komore v podobepreddavkov takmer
100000 zlatých.Ako protihodnotu však získali iba meďza 40000
zlatých, ktorú po zásobenírakúskych trhov vyvážali do
Švajčiarska,nemeckých štátov aTalianska. Anivšetky vyplatené
preddavky však nepo-stačovali. Preto bolo potrebné pristúpiťnielen
kpredaju všetkej tunajšej dispo-nibilnej medi, ale vyzvať aj soľné
úradyvRužomberku, Solivare aTokaji, abytýždenne zasielali 100 – 200
zlatých.
Palm abratia až do roku 1711 doNizozemska nevyviezli žiadnu meď.
Vtedy však – aby ukázali, že myslia nauspokojenie nárokov tamojších
veriteľov aaby si udržali aj kredit – poslali zosmolníckej huty 300
– 400 centov medi do Vroclavu na adresu tamojšiehosplnomocnenca
veriteľov bankára Schreyvogela. So zásielkami pokračovali
ajvnasledujúcom roku; tieto do polovice roku 1713 dohromady
predstavovalisotva oniečo viac než 2 000 centov, pritom ročne bolo
žiaduce vyvážať 6 000centov. Aj tak exportovali iba smolnícky
tovar, ktorý pre strnulosť dedičnýchdŕžav inak nedokázali speňažiť.
Je prirodzené, že obchody, ktoré komorauzatvárala sinými
odberateľmi, nezostali utajené pred nizozemskými veriteľmi.Celá
dlžná suma sa vedno snesplatenými viacročnými úrokmi vroku 1712
užvyšplhala na závratných 2500000 zlatých – veritelia pritom nemali
vrukáchnič, čím by táto suma bola poistená.
Za takýchto podmienok sa veritelia rozhodli, že jediným
východiskom je získaťvlastníctvo uhorských baní na meď do svojich
rúk. Prvým krokom na ceste knemumalo byť vyslanie vyhliadnutého
poverenca,ktorý mal celú produkciu mediasedmohradskej ortuti
prevziať pre veriteľov avyviezť ju na zahraničné trhy. Odtohto
zámeru sa však veritelia odklonili vzmluve uzatvorenej vroku 1714.
Bane nameď sa totiž dostali do správy osobitnej komorskej komisie,
sktorou banskí úradníciudržiavali priamy kontakt prostredníctvom
korešpondencie. Záujmy veriteľov zastávalcisár asúčasne aj
administrátor vymenovaný veriteľmi; jeho úlohou bolo vyslať
dobanských miest osobitných inšpektorov, ktorí mali dohliadať nad
dodávkami celejprodukcie. Veritelia sa zaviazali, že mesačne budú
opäť poskytovať preddavky vovýške 10000 zlatých, ktoré sa však môžu
použiť výlučne na chod podniku. Navysporiadanie celého dlhu mal
Smolník ročne vyprodukovať 4 000 aBanská Bystricazasa 2 000 centov
medi. Surovina sa mala odovzdať poverencovi veriteľov, ktorý
juvykupoval vcene 44 zlatých za cent, ale následne ju potom
predával snajväčšímmožným ziskom. Podľa tohto princípu sa započali
dodávky medi pre veriteľov užvroku 1714. V nasledujúcom roku už sem
prišiel aj inšpektor veriteľov HenrichDietrich Mayern, ktorého
poslal administrátor bankár Gottfried Schreyvogel. Taktosa uhorská
produkcia medi na celé roky dostala do rúk Nizozemčanov.
Rozumným využitím mesačných preddavkov vo výške 10000 zlatých
mohlakomora oživiť baníctvo nielen vBanskej Bystrici, ale aj
vSmolníku. Opäť sa všakdopustila osudovej chyby: zpodielu 5 000
zlatých pripadajúceho na Smolník tampredisponovala ledva 100
zlatých azvyšok odovzdala znova na krytie vlastnýchdlhov.
Prirodzeným následkom bolo, že produkčná kapacita baní v Smolníku
začalaklesať ado roku 1716 sa tieto už zadĺžili do výšky 13000
zlatých. Ale ani Banská
Bystrica, ktorú Thavonat dostal do lepšej pozície, nedokázala
vyjsť zo svojhopodielu amesačne si nárokovala minimálne 6 000
zlatých.
Na podnik doľahli aj náklady na prepravu, pretože po Viedeň
aVroclav ichmala hradiť komora. Všetky tieto problémy nakoniec
priviedli komoru aj zástupcuzáujmov veriteľov administrátora
Schreyvogela kdosť nečestnému kroku.Schreyvogel totiž na zvýšenie
ťažobnej produkcie už vroku 1716 mesačneposkytoval podniku 1 000
zlatých. Samozrejme, činil tak bez vedomia svojichpánov; pritom od
roku 1717 túto podporu už zvýšil na 3 000 zlatých mesačne. Zato
odoberal na svoj súkromný účet meď, ktorú predával za rovnakú cenu
akoveritelia. Rovnakým spôsobom presvedčil nizozemských veriteľov
aj vprípadesmolníckeho podniku aprostredníctvom opakovaných
preddavkov, ktorýmipodporoval aj súkromné osoby, sa mu vroku 1725
už aj zmluvne podarilozabezpečiť si nárok na banskobystrickú
aľubietovskú meď. Poverenecnizozemských veriteľov Mayern otom,
prirodzene, nesmel nič vedieť.
Pri takomto uvažovaní však ko-mora nemala nijaké vyhliadky, žeby
saniekedy tohto ťaživého dlhu aj zbavila.Platobné podmienky
nedodržiavala:nielenže sa nepustila do splácaniaistiny, ale
nedokázala splácať aniúroky, takže tie už narástli do
takmerrovnakej výšky, ako istina (96 %). Dosplácania istiny sa
pustila až vroku1727, keď sa zvýšili aj dodávky medi.Umorovanie
dlhu sa však napriek tomuukazovalo byť veľmi zdĺhavou
zále-žitosťou. Bolo preto potrebné využiťnejaký cudzí kapitál.
Požiadavka bolatým aktuálnejšia, že veritelia, ktoríztohto
výnosného obchodu nemienilivystúpiť, sa bránili akýmkoľvek poku-som
ovyrovnanie.
Tak sa 6. júla 1733 zrodila dohoda sViedenskou mestskou bankou,
ktorámala zaručiť, aby sa bane na meď konečne vymanili zcudzích
rúk. Banka vzmysledohody prevzala na seba povinnosť urovnať istinu
azároveň za zaviazalaposkytovať mesačne komore 10000 zlatých na
chod podnikov rovnako, akodovtedy robili Nizozemčania. Produkcia sa
aj naďalej mala vyvážať do Nizozemskaazisky zjej speňaženia
poslúžia na vyrovnanie úrokov. Viedenská banka však narevanš
získala záložné právo na celú produkciu medi z Banskej Bystrice
aSmolníkado vyrovnania svojich nárokov. Komora ako zábezpeku
zaslala všetku produkciudo Viedne aVroclavu do rúk administrátora
Schreyvogela na vlastné náklady.Zpredajnej ceny pripadá veriteľovi
44 zlatých za cent medi. Ak by sa však meďdala speňažiť
výhodnejšie, tento zisk prináleží komore. Takýmto spôsobom byboli
najprv uspokojení Nizozemčania anásledne aj banka.
Banka už vauguste 1734 začala splácať úver prinizozemskej
finančnejskupine; na jar 1746 bolo jeho umorovanie už ukončené.
Komora sa takto zbavilamonopolu Nizozemčanov, ktorý svojou ťarchou
dusil abránil plodne uplatniťvynaložené sily arealizovať
životaschopné nápady. Výsledkom bolo, že objemprodukcie sa všade
začal zvyšovať, keďže komora mohla stále viac investovať
dopodnikov. Tak napríklad Banská Bystrica získala vroku 1736 7 000
zlatých, aleorok neskôr už 10000 zlatých.
Vojna opoľské dedičstvo vroku 1736 však znamenala pre rakúsku
monarchiunové bremeno. Štát riešil záťaž pôžičkou vo výške 3
miliónov; za ňu musel ručiťsurovinami z banskobystrických
asmolníckych baní. Na vedenie úveru sa podujalibratia Palmovci,
ktorých úlohou bolo prevziať celú produkciu medi aodpredať ju.Vroku
1737 boli síce podmienky úveru dohodnuté sanglickou bankou,
alePalmova firma si podržala poverenie na jeho administráciu. Znova
totiž začalapodporovať komoru preddavkovými platbami.
Pod správou Palmovej firmy nabralo banskobystrické medenorudné
baníctvotaký dych, aký sa mu nedostal od fuggerovských čias. Vroku
1737 vyprodukovalo6 645 centov medi, vroku 1738 už 9 694, vroku
1739 11407 avroku 174011135 centov. Pre takúto značnú produkciu
bratia Palmovci zaistili aj príslušnétrhy, ato tak pre smolnícku,
ako aj banskobystrickú meď. Túto totiž prepravovalido prístavov
vTerste aJanove, odtiaľ po mori do Portugalska aNeapola. Jej
ďal-šia časť si zasa našla odbytiská na severe avstrednom Nemecku.
Prekvitajúciobchod suhorskou meďou narušil pruský vpád do Sliezska
abavorská vojna vroku1741; prienik bystrickej medi na európske trhy
však už nič nedokázalo zastaviť.
Emil Jurkovič
Úverový obchod s Nizozemskom riešil banskobystrickú finančnú
mizériu.
-
Prvá Kuchárska kniha vslovenskej reči vyšla vBudapešti
vroku1870. Jej autorom bol rodák zRadvane nad Hronom Ján
Babilon(Babylon). Narodil sa pred 190-timi rokmi 2. júna 1818 ako
najstaršiedieťa z9 detí krajčíra azároveň výrobcu nitrátových solí
(potrebnékvýrobe pušného prachu) Jána Babilona (1793-1849) ajeho
manželkyAnny Klimekovej, ktorá bola rodáčkou zo Sliezska (terajšie
Poľsko).Prastarý otec autora knihy Ján Babilon (1723-1806) sa
prisťahoval doRadvane pravdepodobne ako dieťa spolu smatkou
aniekoľkýmisúrodencami zJablonkova (Jablonka) vSliezsku pred rokom
1739. Voviacerých generáciách sa Babilonovci vyučili krajčírskemu
remeslu,ale popri tom boli aj prachármi (pulverárius),či výrobcami
nitrátových solí (salis nitricoctor). Až vtretej aštvrtej generácii
sa niektoríz nich odklonili od tohto dalo by sa povedaťrodinného
zamerania pri výbere povolaniaadali sa na celkom odlišnú profesijnú
dráhu.
Samuel Babilon (1807-1866) bolučiteľom vBanskej Bystrici,
profesoromvBanskej Štiavnici, farárom vĽubietovejavsrbskom Silbaši,
kde aj zomrel. Bolspoluzakladateľom Spoločnosti
česko-slovenskej.
Ľudovít Babilon (1820-1883), synovecSamuela Babilona sa počas
štúdiívBratislave zapájal do činnosti mládežezdruženej okolo
Ľudovíta Štúra. Po odvolaníŠtúra odišiel spolu sinými študentmi
doLevoče. Niekoľko rokov pôsobil ako kaplánna viacerých miestach,
potom trvalo až dosmrti vBajši (bývalá Juhoslávia). Svojoučinnosťou
prispieval kzvýšeniu národnéhouvedomenia akultúry
dolnozemskýchSlovákov. Ako rovesník udržiaval kontaktsAndrejom
Braxatorisom - Sládkovičom isvekovo starším Karolom Kuzmánim.
Ján Babilon, autor kuchárskej knihy, bolstarším bratom Ľudovíta.
Kde sa vyučil zakuchára ačo ho viedlo krozhodnutiu staťsa kuchárom
sa asi nedozvieme. Vieme iba,že sa stal budapeštianskym mešťanom,
ažetu mal pravdepodobne svoju reštauráciu,kde sa schádzali významné
osobnosti slovenského národnéhoakultúrneho života. To mohlo
prispieť ktomu, že vznikol zámer napísaťkuchársku knihu vslovenskej
reči atak sa vyrovnať iným, veľkýmkultúrnym národom aj voblasti
gastronómie. Príprava takej náročnejpublikácie trvala Jánovi
Babilonovi 20 rokov. Prvé vydanie diela sa zrejmestretlo sohlasom
hlavne upo slovensky hovoriaceho obyvateľstvaBudapešti, lebo sa
dočkalo ešte dvoch vydaní, aj keď po smrti autora.
Vkuchárskej knihe Jána Babilona je 1500 receptov,
jednoduchých,náročnejších iveľmi náročných, určených pre
chudobnejšie imajet-nejšie rodiny. Kniha je písaná krásnou
štúrovskou slovenčinou anapočudovanie niet vnej hungarizmov, hoci
bola napísaná vBudapeštiabolo by to prirodzené. Okrem praktického
zamerania má knihaivýchovné poslanie, lebo učí zdravému rozumu,
hospodáreniu,poriadkumilovnosti vkuchyni iplánovitosti pri príprave
jedál.
„Tak ako vkaždej veci je poriadok dušou, ani vkuchyni
nesmiechýbať, lebo zneporiadnej kuchyne nemôže vyjsť
poriadnepripravené jedlo azlé nedodá človekovi tú dobrú vôľu achuť,
ktorátrávenie napomáha avôbec život obveseľuje“. O prílišnom
koreneníaostrých jedlách sa vyjadruje takto: „No častejšie sa musí
brať ohľadna ľudskú prírodu azdravie, ktoré je každému milšie ako
hoďajakádobrá chuť. Nejedon sa nájde, čo len tak pachtí za korením,
ale keďho užije, hneď mu zaškodí, apreto podľa zdravého rozumu
nechradšej utrpí chuť nežli zdravie“ ahneď aj doporučuje i„zelinky,
ktorési každý sám vzáhradke dopestovať avzime na úvetrí usušiť
adomnohých jedál upotrebiť môže“ ako bazalku, šalviu, rozmarín,
materinudúšku, majorán apalinu dračiu (estragón).
Praktické rady sa týkajú napr. izberu kapusty, ktorá sa má
nakladať
do suda: „Keď sa vjeseni kapusta vyrúbe, má sa nechať osem dnína
suchom mieste, aby preschla. Ak by bola trpela od dažďovéhopočasia,
má sa nechať dlhšie stáť na suchom, aby znej vyšla vlhkosťaaby
trochu zvädla“, apotom po narezaní sa „uložená kapusta tlačíčisto
umytými nohami dookola“.
Zamýšľa sa aj nad potrebou učiť žiakov ovocinárstvu,
štepeniuaočkovaniu stromov, lebo. „takto by sa chlapcom prekazila
cestado cudzích záhrad, do ktorých ich pekné ovocie vábi. Keby mali
pridome vlastné ovocné stromy, tak by sa nik za cudzím
nepozeral,keďže by mal každý doma vlastné ovocie po vynaloženej
práci“.
Nabáda aj kprezieravosti ahospo-dárnosti pri využití mimoriadnej
úrodyvniektorých rokoch, pretože.. „každýgazda vie, že sa každý rok
neurodíslivák rovnako, uvarí si pri hojnejoberačke odrazu viac
lekváru, ktorýroky potrvá atakýto lekvár musí byťdobre nahusto
uvarený, potom vydržína suchom mieste 10 aj 20 rokov“.
Prihovára sa za uchovanie „odstarodávnych čias
obľúbenýchbáboviek (báb)“, lebo by bola škoda,„keby baby zakapať
mali“.
Na ukážku uvediem jeden receptJána Babilona zo Sliezska, odkiaľ
jehorodina prišla na Slovensko.
Sliezsky kúchoň (brioš)Celá masa sa skladá znasledujú-
cich prídavkov: z1 funta fajnej múky, 10lótov čerstvého masla, 5
žĺtkov, 2 lótovtlčených mandlí, 4 lótov cukru, žajdlíkasmotánky, 3
lyžíc kvasníc atrochu soli.
Kvasnice rozpustiť mliekom, zo štvrťfunta múky urobiť predmládku
(kvások),posypať ju múkou azakrytú nechať nateplom mieste kysnúť.
Za ten čas rozmiešaťmaslo so žĺtkami na penu, pridať mandle,cukor,
soľ, ostatnú múku asmotánku,všetko dobre rozdrobiť, pridať
vykysnutécesto, všetko zmiešať, múkou posypaťazakryté na teplom
nechať hore rásť.
Potom cesto vybrať na pomúčenú tablu, zľahka dookrúhla
porovnať,vôkol pozatláčať prstom anechať zakryté na teplom
kysnúť.
Za ten čas rozmiešať 8 lótov masla na penu, pridať 8 lótov
cukru, 4lóty múky a8 lótov drobno krájaných mandlí, toto dobre
rozmiešanérozotrieť po vrchu cesta, okrúhlym drievkom popichať po
celom, vpeciza hodinu nechať nažlto povoľne piecť, zahorúca posypať
potlčenýmcukrom so škoricou avychladnutý pokrájať na kúsky.
Jeden aktuálny recept – Pôstna kapustová polievka shríbamiDo
hrnčoka postaviť kapustnicu iza hrsť kapusty; do kastróla dať
kus
masla, zrobiť žltú zápražku, do nej dať krájanú cibuľu
iprecedenú kapustnicu.Kapustu asuché, vo vode rozmočené ana rezanky
pokrájané hríby daťdo polievky, posoliť anechať variť. Do hrnčoka
dať pár žĺtkov akyslejsmotánky, čím sa polievka zalegíruje. Podáva
sa ešte užiarená žemľa.
Aj keď je Babilonova kuchárska kniha určená pre všetky
vrstvyspoločnosti, je vlastne „ľudovou kuchárkou“. Za
Rakúsko-uhoraskejmonarchie sa toto ojedinelé dielo dožilo troch
vydaní, na Slovenskubolo v reedícii vydané až vroku 1989 vo
vydavateľstve Tatran. JánBabilon svojou prvou kuchárskou knihou
vslovenskej reči predbeholznámejšiu autorku Novej kuchárskej knihy
Teréziu Vansovú o44 rokov(1. vydanie 1914).
Možno sa súčasná mladá generácia dočká ďalšieho vydania, čoby
iste prispelo krozšíreniu poznatkov o„kuchárskom umení“ (tak
nazvalvarenie Ján Babilon) v 19. storočí.
Eva Furdiková
Poznámky: žajdlík – 0,34 l, veľká holba – 0,9 l, malá holba -
0,62 l, funt – 56dg, lót – 1,75 dg
-
Počas 68 rokov trvania Československej republiky (1918–1939,
1945–1992)sa na najvyššom poste krajiny vystriedalo osem
prezidentov: Tomáš Garrigue Masaryk,Edvard Beneš, Klement Gottwald,
Antonín Zápotocký, Antonín Novotný, Ludvík Svoboda, GustávHusák
aVáclav Havel. Dvaja znich (Edvard Beneš aAntonín Novotný) sa
zapísali do našichdejín aj svojím negatívnym postojom kSlovensku
akSlovákom, ktorým sa ani netajiliapri viacerých príležitostiach
svoj názor prezentovali inaverejnosti. Edvard Beneš, podobne ako
jeho predchodca,obhajoval ideu čechoslovakizmu ahlásil sa
kmyšlienkeojednotnom československom národe. Jeho negatívnepostoje
sa prejavili aj počas návštevy nášho mesta, ktorása uskutočnila
vdňoch 27.-28. 9. 1936. Vspojitosti sňousa vštátnom archíve
zachoval bohatý pramenný materiál.
Podľa vopred pripraveného programu mal prezidentBeneš prísť do
Banskej Bystrice 27. 9. o13. hodine automzRužomberka. Cestou boli
naplánované dve zastávky:prvá na Šturci adruhá na Starých Horách.
Vpodkladochkpríprave návštevy sa okrem iného píše: „.... 12,00
hod.sa na Šturci pánovi Prezidentovi spaňou adružinou hlásiveliteľ
10. divízie generál Mánek, okresný náčelník vB.Bystrici, radca
politickej správy Dr. Miloš Úlehla aveliteľčetníckeho oddelenia
major Vojtech Drozda (v poznámke: vprípade priaznivého počasiapán
Prezident vystúpi zauta – 50 krokov po Malej Fatre),.... o12,45
hod. pánaPrezidenta na Starých Horách privíta rím. kat. dekan Adolf
Bóry,.... o 13,00 hod.príchod do B. Bystrice cez Lazovnú ul.,
Stoličkovú ul. (dnes Bottova), Striebornénámestie, Parkovú ul.
(dnes J. Kráľa), Dolné námestie,Štádlerove nábrežie, Národnú ul. na
Masarykovonámestie. Tu sa zastaví pred čestnou rotou, pri
ktorejzahrá vojenská hudba fanfáry z „Libuše“,.... na vítacomkrídle
čestnej roty hlási sa pánu Prezidentovi veliteľ plukuaostatní
predstavitelia,.... uvedenie pána Prezidentaspaňou adružinou na
tribúnu. Tu ho privíta rím. kat.biskup Marián Blaha, vmene
okresného zastupiteľstvaMsgr. prof. Ján Javorka astarosta mesta
Michal Samuhel.Ten odovzdá pánu Prezidentovi diplom čestného
občian-stva mesta adary jeho milostivej panej,.... pán
Prezidentodchádza do mestského domu, kde sa vzasadacej
sienizúčastní na slávnostnom zasadnutí zastupiteľskéhosboru,....
pán Prezident spaňou apán predseda vládyDr. Milan Hodža spánom
krajinským prezidentom JozefomOrszághom odídu kočmi známestia do
Národného domu (ostatní členovia družiny idúautami),....
13,20–14,00 hod. odpočinok vNárodnom dome,.... 14,00 hod.
obedvNárodnom dome,.... 16,00 hod. pán Prezident spaňou odchádza so
svojimsprievodom autom na Sliač (pozn.: vpôvodnom programe bola
o17,50 hod.plánovaná „slávnostná svačina“ vNárodnom dome).
Nadruhý deň návštevy (28.9.) bol pripravenýnasledovný program:
„.... o 8,30 hod. pán Prezident sosprievodom (10-11 áut) odíde zo
Sliača bez zastávky vB.Bystrici cez obce Kostiviarska, Svätý Jakub,
Ulmanka, DolnýaHorný Harmanec na stavenište uvýchodného
portáluvrcholového tunela uHorného Harmanca, aby zahájil
stavbunovej dráhy,.... o 9,15 hod. príchod na stavenište,.... tu
samu hlásia Dr. M. Úlehla, major V. Drozda,.... na to ho
pozdravístarosta obce Harmanca Konrád Dortenwald,.... pána
Prezidentaprivíta minister železníc Rudolf Bechyňe ahlási sa mu
prednostaústrednej stavebnej správy Ing. Dr. Jozef Koněrza. Ten
predstavípánu Prezidentovi prednostu stavebnej správy ČSD
vB.Bystrici – vrchného technického radcu Ing. A. Karneta
apodnikateľa stavieb J. Kruliša,...pán Prezident spaňou adružinou
ide asi 100 metrov. Tam je uvítaný štátnou hymnou apotom ho
pozdraví žiačka azástupca robotníctva.
Nasledujú prejavy ministra Bechyňe akrajinského prezidenta
Országha apozdravyposlanca Jána Bečka, predsedu slovenského
banského revíru Ing. Dr. Štaucha ariaditeľaIng. Otta Kappa,....
zahájenie prác pánom Prezidentom, predsedom vlády,
ministromželezníc, krajinským prezidentom, biskupom M. Blahom,
zemským vojenským veliteľom– gen. J. Votrubom, podnikateľom,
robotníkom azástupcom ústrednej stavebnej správy,....o 11,00 hod.
pán Prezident sdružinou odchádza autami do Národného domu,....
11,30–11,45 hod. odpočinok,.... o 11,45 hod. obed poriadaný
ministerstvom železníc,.... o14,00 hod. pán Prezident so sprievodom
odíde autami do Slovenskej Ľupče vsprievode
ministerského predsedu Dr. Milana Hodžu,.... o 14,20 hod. ho
vSlov. Ľupči privíta starostaAndrej Šuhajda,... pán Prezident
pokračuje vceste do Podbrezovej,.... o 16,35 hod. sapán Prezident
sdružinou vráti do B. Bystrice na malé nádražie. Vojenská hudba
hovíta fanfárami z „Libuše“ aštátnou hymnou,... na to sa sním
rozlúči za Slovenskúkrajinu člen krajinského výboru Július Stano.
Pred vstupom do zvláštneho vlaku hlási
sa pánu Prezidentovi riaditeľ štátnychželezníc Ing. Ivan Viest
aprednosta staniceaodhlásia sa okresný náčelník aveliteľčetníckeho
oddelenia,.... o 17,00 hod.odchod vlaku zB. Bystrice do
Zvolena.
Ksamotnej návšteve vydalo mesto ajpokyny pre obyvateľov: „...
obecenstvo sažiada, aby domy menovite na námestiachauliciach,
ktorými pán Prezident pre-chádza, ozdobilo bezvadnými
zástavami,štátnymi alebo národnými adľa možnostíokná svoje
vyzdobilo,.... na všetkýchkomunikáciách – silnice, ulice
anámestia,ktorými sprievod sa uberá je premávkazastavená, vždy
najmenej polhodiny
vopred,..... ulice, ktorými sprievod prechádza musia byť voľné –
menovite je zakázanésprevádzať sprievod oddielmi jazdy (banderiami)
apod., alebo inými vozidlami,..... priestorurčený pre slávnostné
zahájenie stavby dráhy vHarmanci je malý, preto prístupobecenstvu,
ktoré nedostalo zvláštne pozvanie bude dovolený len na vstupenky,
ktoré
vydáva okresný úrad.Prezident Beneš už dva týždne pred
návštevou Banskej Bystrice zaujal knejsvojský postoj.
Zplánovaného programubezdôvodne vynechal návštevu mestskéhodomu –
radnice aaj slávnostná „svačina“,ktorá sa mala konať vNárodnom dome
najeho počesť bola odrieknutá. Naviacodmietol aj odvoz kočom
známestia doNárodného domu avynechal aj pláno-vanú návštevu
Podbrezovej.
Vliste adresovanom prezídiu kra-jinského úradu vBratislave
zaujal ktejtozmenenej situácii postoj vtedajší starostamesta –
Michal Samuhel: „.... podľa zprávy
zokresného úradu, pán prezident pri návšteve nášho mesta má byť
privítaný len nanámestí, kde sa mu má odovzdať diplom čestného
občianstva adary, tak pre neho,ako aj pre jeho milostivú paniu,....
z toho vidieť, že pán prezident nemá príjsť namestský dom do
zasadacej siene kslávnostnému zasadnutiu zastupiteľského sboru,
ako sme to mali vprograme, kčomu smevlastne aj radné miestnosti
sveľkýmnákladom opravili aokrášlili ataktiež smesa dozvedeli, že
pán prezident nemá byťodvezený známestia na koči, známomvcelej
republike. Keďže dosiaľ každýminister ipán prezident, ešte ako
ministerzahraničia, ipán ministerský predseda natomto koči sa
viezli atiež boli na mestskejradnici,.... Toto opatrenie sa nemilo
dotklonielen vedenia mesta, ale imestskej radyazastupiteľstva,
najmä potom, keď sadozvedeli, že návšteva na radnici, ako aj
odvoz pána prezidenta vtradičnom koči, sa nevynecháva zdôvodov
krátkeho času,keďže pán prezident zB. Bystrice neodíjde do
Podbrezovej, ako bolo vpôvodnomprograme, ale pôjde priamo na Sliač,
teda volného času je podľa informácie až nazbyt,....Je vzáujme čím
okázalejšieho uvítania ačím výraznejšieho preukázania úcty mestaB.
Bystrice acelého občianstva pánu Prezidentovi Dr. Eduardovi
Benešovi, ale aj vzáujmespokojnosti obyvateľstva, ktoré si to
priamo nárokuje, keďže viných mestách pánPrezident na radnici bol,
aby aj knám prišiel, žeby sa naše mesto aobyvateľstvoopravdu
necítilo tohto nehodným....
(Poznámka: dobové texty uvádzame bez jazykových korektúr)
Slávobrána na Dolnej ul. s nápisom Nášho prezidenta víta srdce
Slovenska.
Rozlúčka na Malej stanici, pri odchode zvláštneho vlaku.
Pozvánka na Slávnostnú svačinku, ktorá sa nakoniec nekonala.
Ján BalážPodklady: Štátny archív vBanskej Bystrici
-
Železnica stavebnej dĺžky 12,8 km bola projektovaná
snajväčšímstúpaním 20 promile anajmenšími polomermi oblúkov 200 m.
Naželezničný zvršok boli navrhnuté, na rozdiel od iných
miestnychželezníc, 12 m dlhé ko-ľajové polia z28,0 kg/mťažkých
koľajníc typu „j“,upevnených na 17 podva-loch snajväčším
rozostu-pom 75 cm, čím sa dosia-hol nápravový tlak 12 t.
Pri stanovení defini-tívnej trasy sa rozhodovalo,odkiaľ má
železnica vy-chádzať. Navrhovaná bolastanica Radvaň, alebo„malá“
stanica vBanskejBystrici. Nakoniec zvíťazilnázor,že to bude z
„veľkej“stanice vBanskej Bystrici.
Popis trasy:Železnica začínala pri
strede výpravnej budovy stanice MÁV Banská Bystrica aviedla
popriželezničnej trati Banská Bystrica - Podbrezová až po obec
Majer, kdeodbočila oblúkom polo-meru 200m vľavo aždosiahla úbočie
kopcaBanoš. Prechádzala pritompopri Wünschovej tehelniaponad
mestskú nemoc-nicu. Vkm 3,7/8 v200 moblúku vľavo prekročilapotok
Potočok akrižovalavicinálnu cestu do Rud-lovej, za ktorou
dosiahlaúpätie Stráže, ktorýmpokračovala aďalším 200m oblúkom
vpravo sadostala do údolia potokaBystrica. Tu vkm 4,815bola
postavená zastávkaBanská Bystrica so 70 mnástupišťom. Stúpanie
vtomto úseku dosiahlo max. 17‰.
Od zastávky trasa klesala až po zastávku Kostiviarska vkm
6,466.Od nej trať pokračovala po ľavom brehu Bystrice, vedľa cesty
popriobci Svätý Jakub do nákladiska Svätý Jakub s2 koľajami, ktoré
sanachádzalo vedľa papierne, vkm 8,535-8,678.
Odtiaľto trať až po Ulmanku stúpala (max. 17‰). Ulmanka,
stanicaIV. tr. s2 koľajami, sa nachádzala na pravom brehu Bystrice
vkm10,595-10,794. Za stanicou trať pokračovala niekoľkými oblúkmi
astúpaním maximálne 17‰ až vkm 12,527-12,856 nasledovala naľavom
brehu Bystrice konečná stanica Harmanec - papiereň (IV. tr.)s3
koľajami. Ďalší úsek bol už verejnosti neprístupný, keďže
traťpokračovala do areálu Harmaneckých papierní akončila vkm
13,616.
Na železnici boli postavené dve zastávky: Banská
Bystrica(Besztercebánya) aKostiviarska (Élesd), tri stanice: Svätý
Jakub (SzentJakabfalva) sdopravným oprávnením nákladiska, Ulmanka
(Olmányfalva),Harmanec - papiereň (Hermánd - Papirgyár).
Doplňovanie parných rušňovvodou bolo možné vo východiacej akonečnej
stanici.
Výpravné budovy sa postavili vo Svätom Jakube, Ulmanke,Harmanci,
sklady tovaru v Ulmanke, Harmanci, nakladacie rampy v
Ulmanke, Harmanci, mostová váha vHarmanci. Samostatne stojaceWC
pre cestujúcich boli súčasťou staníc azastávok. Záhradné parkysa
nachádzali vo všetkých zastávkach astaniciach. Kvybaveniu
staníc,
zastávok astrážnych domčekov patrili ajpece na chlieb,
hospodárske budovypre chov domácich zvierat astudne.Všetky stavby
boli typizované avybavenépodľa normálií MÁV.
Zo stavieb železničného spodku sapostavilo 50 priepustov
amostov, najväčšípred stanicou vHarmanci, rozpätia 17 m.Cez
železnicu viedlo 24 prechodov, ztoho2 mimoúrovňové. Položené bolo
cca 885 tkoľajníc a19.260 drevených podvalov, 9výhybiek. Sklonové
pomery železnice:vrovnej 15,13 a vsklone 84,87% dĺžky.Oblúky
tvorili 62,22% dĺžky.
Investičné náklady dosiahli 2,956.00K,zčoho na dopravné
prostriedky pripadlo124.000 K. Náklady na jeden km želez-nice
dosiahli 227.384 K,zčoho náklady
na stavbu priepustov amostov boli 50,4%. Tieto vysoké náklady
bolizapríčinené použitím ťažkej sústavy železničného zvršku a
prestavbou
stanice Banská Bystrica.Železnica bola do prevádzky odov-
zdaná 31. októbra 1913. Jej riaditeľstvosídlilo vBudapešti, po
vzniku ČSR vBra-tislave. Prevádzku zabezpečovali na účetvlastníkov
MÁV, po vzniku ČSR zase ČSD.
Po postavení železnice BanskáBystrica - Dolná Štubňa odbočka
osobnádoprava sa od 19.12. 1940 zrušilaaneskôr sa zrušila aznesená
bola aj trať.Papierne vHarmanci boli spojenésnovou železnicou
vlečkovou koľajou zostanice Ulmanka (dnes Uľanka).
Ladislav KmeťLiteratúra:Magyar vasúttorténet, 4. zv. Budapest
1996
(Besztercebánya-hermándi HÉV)
Potreby Harmaneckých papierní aďalších podnikov vHarmaneckej
doline atiež štátnych lesov vyvolali stavbuMiestnej železnice
Banská Bystrica-Harmanec. Jej trasa viedla súbežne so starou
cestou, spájajúcou PohroniesTurcom, vedľa potoka Bystrica. Koncesia
na jej výstavbu bola udelená uhorským ministerstvom obchodu 1.
júla1913 pod č. 48440 budapeštianskym podnikateľom Fried aAdorján
aIng. Viliamovi Fórisovi.
Cestujúci pri osobnom vlaku do Banskej Bystrice vstanici
Harmanec.
Stanica Harmanec vobdobí 1. ČSR.
Pohľad na dnešnú trať - tunel pri Harmanci.
-
Július Barták nebol síce historikom zpovolania, dokázalvšak
snesmiernym záujmom ovec aiste aj snemalým úsilímvytvoriť
priekopnícke odborné práce z dejín lesníctva, les-níckeho školstva,
ako aj z dejín stredoslovenských banskýchmiest. Po druhej svetovej
vojne sa zaslúžil o vytvorenie cen-trálneho archívu
poľnohospodárstva alesníctva.
Július Bar ták sa narodilvBanskej Bystrici 23.3. 1896,vnárodnej
uvedomelej rodinekrajčíra Jána Bar táka (matkaRozália, rodená
Skalková). Poabsolvovaní ľudovej školy vrod-nom meste pokračoval
vštúdiu nagymnáziu (1906– 1910), ktorévšak nedokončil, zrejme aj
vdôs-ledku silnejúceho maďarizačnéhoútlaku. Vrokoch 1910–1913
vy-striedal niekoľko robotníckychzamestnaní (napr.
vzápalkárniamožno aj votcovej krajčírskejdielni) apotom (1913
–1916) opäťštudoval, tentoraz na Vyššej ob-chodnej škole vBanskej
Bystrici.Zas mu však ako panslávovi skom-plikovali situáciu,
vdôsledku čoho nemohol zmaturovať. Dňa 15.1. 1916narukoval do
rakúsko-uhorskej c. k. armády auž ako vojakovi sa mupodarilo 29.4.
1916 zložiť maturitné skúšky na Obchodnej akadémiivBudapešti.
Po návrate zvojenskej služby 24.7. 1917 sa Július Barták od
25.10.1917 zamestnal ako účtovný tajomník na vtedajšom Uhorskom
kráľov-skom lesnom riaditeľstve vBanskej Bystrici. Tu, po prevrate
vroku 1918počnúc rokom 1919 spravoval Barták historicky hodnotný
archívavzácnu odbornú knižnicu Riaditeľstva štátnych lesov
amajetkovvBanskej Bystrici. Tento jedinečný zdroj informácií
prebudil v ňomhlboký záujem olesnícku históriu a minulosť Banskej
Bystrice. Vroku1922 vPohronských novinách publikoval článok
„Spoločenskýporiadok vBanskej Bystrici na počiatku XVIII. storočia“
avroku 1924„Slobodné mesto Banská Bystrica vminulosti“. Vroku 1929
vyšlavknižnej forme jeho priekopnícka odborná práca „Z minulosti
štátneholesného hospodárstva vokolí Banskej Bystrice aStarých Hôr“,
ktorábola vlastne prvou slovenskou publikáciou zaoberajúcou sa
dejinamilesného hospodárstva. Vydanie tejto publikácie finančne
podporilo ajmesto Banská Bystrica sumou 5.000 Kč spodmienkou
poskytnutiaurčitého počtu exemplárov (pôvodne sa jednalo o20
exemplárov,neskôr ako to vyplýva zarchívnych materiálov, ponúkol až
400exemplárov pre Mestské múzeum).
Július Barták bol od roku 1920 členom Mestskej muzeálnej
komisievBanskej Bystrici. Málo známou skutočnosťou je, že spolu
slesnýmradcom Janom Dvořákom stáli pri zrode banskobystrického
odboruKlubu československých turistov (KČST). Dňa 26.8. 1920 sa vo
vinárnimestského hotela Slávia konalo ustanovujúce valné
zhromaždenieodboru KČST vBanskej Bystrici (počiatočnúčlenskú
základňu tvorilo26 osôb), na ktorom sa Július Barták stal
tajomníkom (jednateľom) aJanDvořák dočasným predsedom tejto
organizácie.
Vroku 1932 sa Július Barták aj srodinou presťahoval
zBanskejBystrice do Liptovského Hrádku, kde pracoval ako hlavný
účtovnýtajomník na tamojšom Riaditeľstve štátnych lesov amajetkov.
Vroku1934 sa stal členom výboru Okresnej odbočky Roľníckej
osvetyvLiptovskom Mikuláši, kde pracoval vodbore pre národné
asedliackedejiny.Informácie nadobudnuté štúdiom liptovských
archívov hodlalneskôr využiť vpublikácii odejinách Liptova (ostala
len vrukopise). Vroku 1935 bol Július Barták volebným poverencom
Agrárnej, resp.Republikánskej strany poľnohospodárskeho
amaloroľníckeho ľudu zaPodtatranský kraj. Pripravovanú publikáciu
k20. výročiu vzniku prvejČSR, oprevratových udalostiach na Pohroní
vroku 1918, už nemoholvydať vdôsledku komplikovanej politickej
situácie. Vydanie tejto
„jubilejnej“ publikácie oPohroní nepodporilo animesto Banská
Bystrica apreto ostala lenvrukopise.
Po vzniku Slovenského štátu, zrejme aj pre svoju
československúorientáciu sa musel Július Barták presťahovať do
Solivaru pri Prešove,kde bol na Riaditeľstve štátnych lesov
amajetkov spočiatku hlavnýmúčtovným tajomníkom aod roku 1941
účtovným riaditeľom. Vroku 1942vyšla jeho ďalšia publikácia „Vývin
lesníckeho školstva na Slovenskuvrámci lesohospodárskych
pomerov“,ktorá je uceleným prehľadomhistórie lesníckeho školstva na
Slovensku od najstarších čias. Počaspôsobenia vSolivare napísal aj
niekoľko menších historických prác,zktorých niektoré boli
odvysielané v prešovskom rozhlase.
Po skončení druhej svetovej vojny kratšiu dobu pracoval na
Riadi-teľstve štátnych lesov amajetkov vOravskom Podzámku aod roku
1946nastúpil na Povereníctvo pôdohospodárstva apozemkovej
reformyvBratislave, kde sa stal vedúcim kultúrno-historického
oddelenia v rámciIII. odboru. Je zaujímavé, že až do roku 1950 bol
vlastne zamestnancomŠtátnych lesov, ktoré ho pre potreby tohto
povereníctva len uvoľňovali.Pri zachraňovaní zbytkov zanedbaných
archiválií skonfiškovanýchveľkostatkov, podnikov, zanikajúcich
spolkov a inštitúcií sa Július Bartákdostáva do priameho kontaktu
sproblematikou archívnictva. Vypracovalnávrh na zriadenie
centrálnej archívnej inštitúcie, ktorá by spravovalapomocou
oblastných pobočiek hospodársko-historické písomnosti nacelom
Slovensku. Vroku 1947 vznikol Pôdohospodársky archívvBratislave,
riaditeľom ktorého bol vrokoch 1948–1955 práve JúliusBarták. Vtomto
období napísal niekoľko odborných príspevkovoúlohách historických
archívov, o význame pôdohospodárskehoarchívu ako ajojeho vedeckom
poslaní. Vroku 1956 Pôdohospodárskyarchív začlenili do Štátneho
slovenského ústredného archívu, vktoromešte krátko pracoval aj
Július Barták, a to vpoľnohospodársko-lesníckom oddelení. Kvôli
úplnosti ešte treba uviesť, že Július Bartákbol členom
predsedníctva (v rokoch 1948–1950 predsedom) Akčnéhovýboru
Slovenskej historickej spoločnosti avrokoch 1951–1954členom
Slovenskej archívnej komisie.
Po odchode do dôchodku v auguste 1956 Július Barták napísalešte
niekoľko menších článkov aštúdií zameraných najmä na proble-matiku
lesníckeho školstva na Slovensku. Hodnotný bol jeho
príspevokoJozefovi Dekretovi Matejovie do zborníka venovanému tejto
významnejosobnosti slovenského lesníctva zpríležitosti 180. výročia
jehonarodenia (Jančík, A., akol., 1954). Július Barták zomrel
vBratislave1.4. 1959 ako 63 ročný apochovaný je na cintoríne
vSlávičom údolí.
Celoživotné dielo Júliusa Bartáka je dôkazom oprávnenosti
jehozačlenenia medzi priekopníkov nielen v oblasti lesníckej
historiografie,ale aj v oblasti rozvoja slovenského
archívnictva.
Július Burkovský
V minulom čísle Banskobys-trického Permonu sme informovalio
pripravovanom stretnutí k roz-šíreniu zápisu svetového kultúr-ného
dedičstva UNESCO oúzemie bývalých kráľovskýchmiest.
Úvodné pracovné stretnutieorganizované úradom BBSK sakonalo dňa
23.9. 2008 za účastizástupcov: Mesta Banská Bystrica, obce
Ľubietová, mestaKremnica, mesta Nová Baňa, obce Banská Belá, obce
Štiav-nické Bane, obce Staré Hory, obce Pukanec, zástupcov
Nit-rianskeho samosprávneho kraja, Fakulty STU Bratislava,
OZBystriciensis, Krajského pamiatkového úradu Banská Bys-trica a OZ
Banskobystrický geomontánny park.
Výsledkom stretnutia je dohoda o vytvorení skupiny
navypracovanie návrhu a jeho úspešný zápis do zoznamusvetového
kultúrneho dedičstva UNESCO.
Redakcia
-
Vydáva: BYSTRICIENSIS - Združenie cestovného ruchu, Vychádza
štvrťročne. Šéfredaktor: Ing. Pavel Gender. Zodpovednáredaktorka:
PaedDr. Slavomíra Očenášová-Štrbová, PhD., Redakčná rada: Ján
Baláž, doc. PhDr. Jolana Darulová, CSc.,PhDr. Igor Graus, prof.
PhDr. Pavol Martuliak, CSc., Mgr. Jozef Ďuriančik, PaedDr. Dušan
Jarina, Igor Chromek, Ján Vicen,Milan Žuffa-Ellek, Ing. Július
Burkovský, PhDr.Vladimír Sklenka, Mgr. Eva Furdíková, Grafická
úprava: PaedDr. Dušan Jarina,
Adresa redakcie: Ing. Pavel Gender, Horná 48, 974 01 Banská
Bystrica, e-mailový kontakt: [email protected], [email protected],
Tlač: – SvetlíkŠtefan, Slovenská Ľupča, Registr. číslo:
OÚ-OPT-1/2003. Elektronickú podobu nájdete: www.banskabystrica.sk v
podadresári kultúra.
Otázka rozvoja cestovného ruchu apropagácie prírodných
krás,historických akultúrnych pamiatok krajiny, regiónu, mesta či
obce nieje len záležitosťou súčasnosti. Aj vminulosti si
kompetentní uvedomovaliich význam. VBanskej Bystrici bola pre tieto
účely založená aj pobočka
Zväzu cudzineckého ruchu vBratislaveavýznamnou organizáciou,
ktorá savtomto období aktívne podieľala narozvoji turizmu, bol aj
Klub českoslo-venských turistov. Vznikali rôzne brožúryaprospekty
oBanskej Bystrici ajej okolíapre zlepšenie služieb boli
organizovanékurzy pre sprievodcov.
V30-tych rokoch 20. storočiavyšla vtýždenníku Pohronský
hlásnikséria článkov týkajúcich sa rozvojacestovného ruchu
apropagácie mesta
Banská Bystrica nielen vČeskoslovensku, ale aj vzahraničí.
Autorispomenutých článkov napríklad existujúcim informačným
prospektomvyčítali nasledujúci zásadný nedostatok – neboli napísané
vcudzomjazyku. Tento istý nedostatok uviedli podľa článku Eugena
Lányiho„Banská Bystrica acudzinecký ruch“ z8. februára 1936 aj
pracovníciČeskoslovenskej dopravnej kancelárie (ČEDOK), ktorá mala
vo Viednisvoju kanceláriu. Napriek veľkému záujmu zo strany
rakúskych turistovoBanskú Bystrici, nemali jej pracovníci
kdispozícii akýkoľvek propa-gačný materiál omeste vnemeckom
jazyku.
Rok 1936 bol zpohľadu rozvoja cestovného ruchu pre
Bystricucharakteristický tým, že vtomto roku sa vBanskej Bystrici
uskutočnilo hneďniekoľko podujatí, ktoré sem prilákali veľké
množstvo turistov. Šlo opretekyKlubu československých turistov,
majstrovstvá Slovenska vkrasokor-čuľovaní avneposlednom rade druhé
svetové zimné hry Makabi. Mestovtom čase očakávalo príchod 500
návštevníkov Makabiády zNemeckaaokolo 200 zMaďarska. Eugen Lányi
vtejto súvislosti prízvukuje, že naj-prv si mesto musí urobiť dobrú
reklamu a potom „uspokojiť zákazníkovsolídnou obsluhou,
prívetivosťou, ale aj tým, že sa snimi budemerozprávať jazykom,
ktorému oni rozumejú“. Človek by ani nepovedal, že
tento názor bol vyslovený pred viac než 70 rokmi. Najmä preto,
že otázkazlepšenia kvality služieb aznalosti cudzích jazykov zo
strany sprievodcovapracovníkov turistických ainformačných centier,
hotelov areštaurácií, ječasto diskutovaná na Slovensku aj
vsúčasnosti.
Zo štatistických údajov vyplýva, že približne 10% zcelkového
počtuturistov (16990 návštevníkov), ktorí navštívili vroku 1934
Banskú Bystricu,boli cudzinci. Znich mali jednoznačnú prevahu
Maďari (v počte 1240),ktorí boli nasledovaní Rakúšanmi (215),
Nemcami (82) aPoliakmi (62).
Na záver uvádzam niekoľko postrehov R. Murína zčlánku
„Dojmycudzinca vB. Bystrici“, ktorý napísal pre Pohronský hlásnik
po svojejprvej návšteve nášho mesta. „Široká Národná ulica robila
na mňadojem veľkomesta...“ „Vľavo hory, vpravo hory, všetko vôkol
samélesy atmavomodrosť hôr popretkávaná belosťou žiariaceho
snehy...Majestátne položenie má krásna Ban. Bystrica“.
Ivana Dianová
V nedeľu 8, novembra 1908 v popoludňajších hodináchzhorelo v
Banskej Bystrici prvé divadlo. Nachádzalo sa vdvornom trakte medzi
hlavným námestím a dnešnou ulicouJána Cikkera. Vybudovali ho v lete
roku1840 najmä priči-nením baróna Antona Radvanského, vojenského
komisárarytiera De la Fort a tiež mestského richtára Jozefa
Gla-bitsa.Výstavbu riadil staviteľ Ferdinand Krappe, výzdobuobjektu
zabezpečili maliar budínskeho divadla Karol Otto amestský profesor
kreslenia Rudolf Raun.
Divadlo malo v hľadisku skromné pódium a rad balkónov.
Sedadláboli prikryté červeným súknom. Herci mali k dispozícii dve
šatne: Napredstavenie mohlo prísť až 300 divákov.
V divadle vystriedalo svoje hudobné a spevácke nadanie
mnohovýznamných umelcov, z ktorých spomenieme aspoň niektorých -
Ujházi,Blahová, Pálmai, Reményi, Menterová, Popper a
Remmerová.Posledným, hudobným dielom, ktoré odznelo na javisku bola
operetaIdmunda Rostanda „Orlíča“ o úmrtí Napoleonovho syna, vojvodu
zReichstadtu.
Tak skončilo svoju pút prvé divadlo v meste. Trvalo viac ako
15rokov, aby v meste vyrástla požadovaná scéna. Najprv to boli sály
Evanje-lického a Katolíckeho spolku, až sa dobudoval Národný dom,
kdebanskobystrické divadlo:,(dnes už ako opera), sídli dodnes.
História zaznamenala však divadelné dianie podstatne skôr, už
odroku 1550, kedy v meste vystupovali rôzne súbory. Hrávalo sa
vškolských budovách, ale aj v dvorných traktoch mesta.
Pramene;1 Emil Jurkovich: 0 divadelníctve a starom divadle
vBanskej Bystrici.
Igor Chromek
Pohľad do interiéru zhoreného divadla bol naozaj žalostný. Foto
z novej publikácieJ. Baláža Domy starej Banskej Bystrice I., ktorá
sa práve objavila na predajných pultoch.
V predaji: Media klub - Kapitulská ul., Európa S.C.,Duma - Dolná
ul. č. 35, KIS - Námestie SNP č. 14.
NOVÁ PUBLIKÁCIA Z HISTÓRIE MESTA
