11111BrázdaRRRRROČNÍK XVI. , číslo 2, december 200OČNÍK XVI. , číslo 2, december 200OČNÍK XVI. , číslo 2, december 200OČNÍK XVI. , číslo 2, december 200OČNÍK XVI. , číslo 2, december 20077777

22222 Brázda

Obsah

3 Srdce plné predsudkov(úvodník)3 Srdce plné predsudkov(úvodník)3 Srdce plné predsudkov(úvodník)3 Srdce plné predsudkov(úvodník)3 Srdce plné predsudkov(úvodník)Matúš Reiner

4 O priat4 O priat4 O priat4 O priat4 O priateľeľeľeľeľssssstvtvtvtvtveeeeeMarek Ondra

5 Bojovať dobrý boj5 Bojovať dobrý boj5 Bojovať dobrý boj5 Bojovať dobrý boj5 Bojovať dobrý bojJozef Surovček

6 Zavrhnuté deti6 Zavrhnuté deti6 Zavrhnuté deti6 Zavrhnuté deti6 Zavrhnuté detiGleb Chesnokov

8 Nové posily v našich radoch (prváci)8 Nové posily v našich radoch (prváci)8 Nové posily v našich radoch (prváci)8 Nové posily v našich radoch (prváci)8 Nové posily v našich radoch (prváci)Ján Dubecký, Matúš Reiner, Martin Pasiar

111111 Joz1 Joz1 Joz1 Joz1 Jozef Bélikef Bélikef Bélikef Bélikef Bélikpodľa prednášky Petra Olexáka spracoval Lukáš Tkáč

12 Zenový pavúk12 Zenový pavúk12 Zenový pavúk12 Zenový pavúk12 Zenový pavúkMarek Ondra

111113 Ho3 Ho3 Ho3 Ho3 Hovvvvvor Por Por Por Por Pane, tvane, tvane, tvane, tvane, tvoooooj sluha počúvj sluha počúvj sluha počúvj sluha počúvj sluha počúvaaaaaJozef Surovček

111114 Nie je tábor4 Nie je tábor4 Nie je tábor4 Nie je tábor4 Nie je tábor, ak, ak, ak, ak, ako táboro táboro táboro táboro táborMatúš Reiner

111116 Nájsť pok6 Nájsť pok6 Nájsť pok6 Nájsť pok6 Nájsť pokoooooj v duši je tj v duši je tj v duši je tj v duši je tj v duši je také ľaké ľaké ľaké ľaké ľahkéahkéahkéahkéahkéGleb Chesnokov

111118 Primičný 8 Primičný 8 Primičný 8 Primičný 8 Primičný obrobrobrobrobrázázázázázokokokokok autor neznámy

222221 Pút1 Pút1 Pút1 Pút1 Púte do Baziliky Boe do Baziliky Boe do Baziliky Boe do Baziliky Boe do Baziliky Božieho Milosržieho Milosržieho Milosržieho Milosržieho MilosrdensdensdensdensdenstvtvtvtvtvaaaaaVladimír Fedorek

22 Leto s miništrantmi22 Leto s miništrantmi22 Leto s miništrantmi22 Leto s miništrantmi22 Leto s miništrantmiMartin Pasiar

222224 Pôjdem za t4 Pôjdem za t4 Pôjdem za t4 Pôjdem za t4 Pôjdem za tebou ...ebou ...ebou ...ebou ...ebou ...Dominik Jamrich

222224 Ak4 Ak4 Ak4 Ak4 Akupunktúrupunktúrupunktúrupunktúrupunktúraaaaa MUDr. Pavol Mečíř

25 Výzva pozitívnej materiálnej chudoby25 Výzva pozitívnej materiálnej chudoby25 Výzva pozitívnej materiálnej chudoby25 Výzva pozitívnej materiálnej chudoby25 Výzva pozitívnej materiálnej chudobyMartin Majda

26 Čo sa udialo... (správy)26 Čo sa udialo... (správy)26 Čo sa udialo... (správy)26 Čo sa udialo... (správy)26 Čo sa udialo... (správy)Roman Vitko, Matúš Reiner

ObsahObsahObsahObsahObsah

BrBrBrBrBrázdaázdaázdaázdaázda

Časopis seminaristov v Spišskej Kapitule. Vydáva Nadácia Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka,Spišská Kapitula 12, 053 04 Spišské Podhradie. E-mail: brazda@kapitula.sk.Rediguje redakčná rada, ktorú vedie Matúš Reiner.Redakčná rada: Lukáš Tkáč, Vladimír Fedorek, Vladimír Malec, Jozef Surovček,Martin Taraj, Michal JanigaČíslo technicky pripravili: Ján Dubecký, Matúš Reiner, Martin MajdaIlustračné foto: fotoarchív Rastislava Čellára, Dominika Holubčíka, Jána Obšitoša,Martina Pasiara, Gleba Chesnokova, Patrika Baláža, internet, archív BrázdyRedakcia má právo na úpravu článkov.Číslo neprešlo odbornou jazykovou úpravou.Tlač: MTM, Levoča.Pre vnútornú potrebu.

33333Brázda

Úvodník

Na dedinu prišiel nový kaplán. V jeden pod-večer sa vybral na pešo do blízkeho filiálnehokostola, kde mal mať svätú omšu. Po pár minú-tach chôdze sa s obavou pozrel na oblohu. Za-tiahla sa. A skutočne po chvíli začalo pršať. „Nouž len toto mi chýbalo, dáždnik som nechal nafare.“, pomyslel si. Premýšľal, čo robiť: „Skryťsa pod strom a počkať? Ale potom prídem, ne-skoro na svätú omšu a ktovie, či ma veriacibudú čakať? Alebo sa poberiem ďalej, aj keď zadažďa?“ Rozhodol sa pre to druhé. Do kostoladošiel mokrý a s blatom na topánkach. Keďprišiel pred oltár, jeho veriaci si to nemohli ne-všimnúť. A tu jedni začali uvažovať: „Ten nášnový kaplán je ale nezodpovedný. Aký špinavýchodí slúžiť svätú omšu!“ No boli tu aj iní, ktorísi mysleli: „Náš nový kaplán je asi veľmi obeta-vý. Aj napriek tomu, že prší, prišiel pešo a načas,aj keď je trochu mokrý a zablatený. Vidieť, žemu na nás záleží.“

Sú to dva pohľady ľudí na tú istú situáciu.Ale medzi ľuďmi, to asi stále bude tak. Napriekvšetkej snahe, každému človek nikdy nevyho-vie. Vždy sa nájde niekto, kto zmraští obočiea... No aké má človek srdce, také je aj jeho zmýš-ľanie. Hoci to navonok nemusí dať najavo, pred-sa jeho postoje postupne rozleptávajú všetkyjeho myšlienky a časom aj konanie. Každý člo-vek tým, že spoznáva, si vytvára vlastný názor.Sú takí, ktorí od počiatku pristupujú ku všetké-mu pesimisticky. Tí majú množstvo predsud-kov. Najprv si všímajú to zlé, a to dobré prehlia-dajú. Sú silne náchylní druhých odsúdiť.Podobajú sa človekovi, ktorý nosí vodu dovane, aby sa okúpal. Má však vo vedre akýsinános a špinu. A s takýmto vedrom chodí hore– dole a nestačí sa čudovať, prečo je všetko takézlé, prečo je tá voda taká špinavá. Iní zas kuvšetkému pristupujú až príliš idealisticky a všet-ko vidia v dúhových farbách. Sú to takí rojko-via. Niekedy všetkému a každému naivne ve-ria a potom sú často sklamaní. Takýto sapodobajú človeku, ktorý akoby ani nechcel vi-dieť, či tá jeho voda je čistá alebo špinavá. Onstále bude tvrdiť, že tá voda je čistá, a to, že bolašpinavá zistí až vtedy, keď sa v nej okúpe...

Aké by to bolo, keby sme skončili len pritýchto dvoch pohľadoch človeka... Je tu predsa

len ešte jedna skupina ľudí. Nechcem ich na-zvať rovno realistami, aby si to niekto nepo-plietol s nejakým literárnym či filozofickýmsmerom, ale sú to ľudia, ktorí sa snažia ku všet-kému pristupovať bez predsudkov. Najprv vecdôkladne preskúmajú a až potom si o nej vy-tvoria vlastný názor a prípadne sa o nej vyjad-ria, či je dobrá alebo zlá. Plne si uvedomujú, ženikdy nebudú poznať všetky okolnosti, prečoje niečo tak, a nie inak. Radšej povedia toľko,koľko sa dá zistiť a nič nepridajú, nedomýšľajúsi, nezveličujú, a pritom všetkom veria v dobročloveka. A opäť si pomôžem človekom s vodou.Je to človek, ktorý najprv skontroluje vedro, čije čisté. Ak sa mu nepáči napríklad voda, tak ju

vymení. Jednoducho urobí všetko preto, abyvoda bola skutočne čistá.

Je na každom z nás, ako budeme pristupo-vať k druhým, je na každom z nás, ako budemeformovať svoje vnútro a aké bude naše kona-nie. Ak je už prameň špinavý, potom potok is-totne čistý nebude. Ak je prameň čistý, postup-ne môže byť z neho veľká rieka, ktorá budeživotodarná pre všetko navôkol.

Matúš Reiner

44444 Brázda

Reflexia

Človek nemôže byť sám. Bol stvorený akospoločenská bytosť, aby žil s inými, tak ako dr-vivá väčšina tvorov. Človek však potrebuje nie-len ľudí, s ktorými môže komunikovaťa pracovať, ale potrebuje aj niekoho, kto by rozu-mel jeho mysleniu a duši. Človek potrebujepriateľa.

V literatúre sa vždy oslavovalo priateľstvoako niečo vzácne a dôležité, ako niečo veľké.Kto čítal Dostojevského, Džibrána, Hamin-gwaya alebo mnohých iných, vie o čom hovo-rím. A mnohí to vedia z vlastnej skúsenosti.

Aj Ježiš povedal svojim: „ Vy ste moji priate-lia.“ (Porov. Jn 15, 14) Dokonca medzi učeník-mi mal takých, ktorí mu boli ľudsky ešte bližší,než ostatní. Peter, Jakub a Ján, tých brával sosebou aj tam, kam iní nemohli, napríklad dosvojej blízkosti v Getsemanskej záhrade.

V Ježišovi ako človeku sa ukázala pravá po-vaha Boha, Božie vlastnosti. A jednou z týchzjavných Ježišových vlastností bola aj schop-nosť vytvárať priateľstvá. Nielen povrchné ka-marátstva, ale skutočné, hlboké priateľstvá. To,že ľudia dokážu vytvárať a žiť priateľstvá, to jeten Boží obraz v nich. Skutočné, pravé priateľ-stvo je posvätné, je z neba. Nedá sa porovnávaťs peniazmi, či kariérou, má omnoho väčšiuhodnotu, ako sebecký a prázdny život bez pria-teľov. Preto mnohí dokážu pre priateľstvo obe-tovať tak veľa, niektorí dokonca, ako Ježiš, ajvlastné životy.

Vyzerá to však tak, že nie každý človek do-káže vytvoriť takéto priateľstvo. Niektorí dokon-ca nemajú záujem o taký vzťah, ktorý je hlboký,medziosobný a dôverný, a predsa úplne odliš-ný od zmyslovej a sexuálnej lásky. Aspoň to takhovoria (zvláštne, že som to nikdy nepočul odženy). Tejto Božej vlastnosti je možno schopnýlen ten človek, v ktorom nie je obraz Boží prílišzašpinený, hoci on o tom vôbec nemusí vedieť.Priateľstvo je priblížením sa k Bohu, pretožeskutočné priateľstvo je známkou istej ľudskejzrelosti, ušľachtilosti a lásky. Aby bol človekschopný skutočného priateľstva, musí mať istúhĺbku osobnosti a citov. Takýto človek hľadápriateľstvo, pretože v ňom „spoznáva hĺbkuvlastného ducha“, ako v „Prorokovi“ napísalChalíl Džibrán.

Človek však v priateľstve nielen spoznáva,ale aj prebúdza a rozvíja hĺbku svojho ducha.Lebo priateľstvo prehlbuje oddanosť jednéhok druhému, produkuje nesebeckosť, žiadaa súčasne vytvára veľkodušnosť a schopnosťodpúšťať. Nehľadá vlastný prospech, nepripúš-ťa závisť a snaží sa o úprimnosť. Jednoducho,priateľstvo človeka vychováva, aby bol viac člo-vekom.

Myslím, že to bol sv. Augustín, ktorý pove-dal: „Máš priateľa? Modli sa, aby ti zostal. Žiad-neho nemáš? Modli sa, aby si ho dostal.“

Marek Ondra

55555Brázda

Reflexia

November, čas, keď si spomíname na tých,ktorí nás predišli na ceste k Bohu. Preto by somsa chcel zamyslieť nad tajomstvom svätosti, a tovo svetle svätého Pavla. Slovo svätosť nám môžednes znieť cudzo. Pod týmto si mnohokrát pred-stavujeme niečo, čo patrí do stredoveku. Cirkevnás však učí, že svätosť má byť cieľom každéhokresťana, a hoci cí-time svoje slabosti,naše krstné posla-nie nás núti bojo-vať proti všetkému,čo nám prekáža naceste. Príkladom jenám svätý Pavol.On svoj život častoprirovnáva k boju.Svojmu žiakovi Ti-motejovi píše:„Dobrý boj som bo-joval, beh som do-končil, vieru somz a c h o v a l . “(2Tim4,7) Kto všakbol tento bojov-ník? On sám o sebetvrdí, že bol bojov-ník proti božejCirkvi. Božia mi-losť v ňom účinko-vala. Je príkladomaj pre nás. Svätýmsa človek nerodí,svätými nás robí Boh, ak sa ním necháme pre-tvoriť. Svätý Pavol často zdôrazňoval svoje povo-lanie Bohom a to už v matkinom lone. Tak si Bohvyvolil nás a určil nám úlohy tu vo svete. Pavolčasto predstavuje Cirkev, ktorá sa skladáz mnohých údov, pričom každý úd vykonáva svo-ju úlohu. Inokedy predstavuje Cirkev ako stavbua my sme stavebný materiál. U Pavla má človekdôstojnosť, pretože je chrámom Ducha Svätého.Pavol je príkladom, ako spolupracovať s Božoumilosťou. Nemyslime si, že Pavol to mal v životeľahké? Veď musel čeliť útokom tak Židov ako ajsamotných kresťanov, ktorí ho nechceli prijaťkvôli jeho minulosti. Musel znášať utrpenie

a väzenie pre Cirkev. Napriek tomu nezatrp-kol, ale vždy mal na srdci dobro Cirkvi. Jeholisty sú toho dôkazom. Pavol je nám učite-ľom vo viere. Je akoby naším starším bratom,ktorý nám ukazuje cestu k Bohu. A tak akojeho cesta k Bohu musela prejsť vnútornoupremenou, plnou prekážok, ktoré musel zdo-

lať, tak aj našacesta k Bohumusí začať na-ším odhodla-ním kráčať zaKristom na-vzdory všetkýmveciam, ktorésú proti nám, čiuž sú to našeslabosti alebovonkajšie pre-kážky vo formenepochopeniaokolia. Pavolbol skutočnýmb oj ov n í ko m ,ktorý zvíťazila dosiahol cieľpo ktorom túžila to je spoločen-stvo s Kristom.Dnes vyzýva ajnás, aby smekráčali za níma tiež dosiahli

cieľ, ku ktorému sme povolaní a tým je našaspása.

Jozef Surovček

66666 Brázda

Život

Veľa sa diskutuje o potratoch, o detských domo-voch, ale viete, ako sa tam deti dostávajú, čo takédieťa zažíva od prvého momentu svojho narodenia?

Moji priatelia, novinári ruskej televízie, mali dlhotúžbu natočiť dokument o tragédii detí, ktoré boliodvrhnuté rodičmi. Poprosili ma napísať niekoľkotextov pre tento dokument. Zvolil som formu lis-tov, ktoré akoby píše odvrhnutý chlapček svojejmatke, ktorú nikdy v živote nevidel. Nikdy somnebol v detskom domove, preto som sa snažilpredstaviť si úplnú osamelosť, osamelosť detskejduše. V prvý deň natáčania som pochopil, že všet-ky moje predstavy boli príliš slabé.

PôrodnicaPôrodnicaPôrodnicaPôrodnicaPôrodnicaPôrodnica je veľmi protikladné miesto. Mala

by byť naplnená šťastím z príchodu nových ľudí.Ale nie vždy nový život prináša radosť. Vchádza-

me do pôrodnice cez špeciálny vchod. Práve ceztento vchod vychádzajú „matky“, ktoré po pôrodeodvrhujú deti. Novorodenci sú odkázaní na štátnustarostlivosť. Či vedia tieto „mamy“, čo bude s ichdeťmi? Myslím si, že nie úplne. My vchádzame, ve-denie pôrodnice je oboznámené s našim prícho-dom, vítajú nás. Cítiť strach z neznámeho... Prvá myš-lienka – smutné miesto. V jednej a tej istej budovesa rodia deti a robia potraty. Ukazujú nám veľmihrubú knihu, kde sú zapísané „matky“, ktoré odvrh-li deti v tejto pôrodnici. Natočiť knihu nám zakázali,pretože je tam ukrytá všetka pravda o opustenýchdeťoch a ich „matkách“.

Detská nemocnicaDetská nemocnicaDetská nemocnicaDetská nemocnicaDetská nemocnicaOdvrhnutých detí je tak veľa, že špeciálne zaria-

denia sú preplnené a deti najprv posielajú do det-

ských nemocníc, kde čakajú v poradí na miestov detskom domove. V obrovskej detskej nemocniciideme výťahom na poschodie k zavrhnutým deťom.Detský krik. Neprestávajúci hurhaj.

Viete, prečo tam deti plačú? Celé dni sú tam sa-

mé,...malé. Ležia vo svojich postieľkach podvoch – troch na každej nemocničnej izbe.Nikto k nim nechodí, len raz za čas zdravotnásestra, ktorá mení fľašu alebo plienky.

Zavrhnuté deti... Celý čas bez prestania pla-čú v nemocnici úplne zdravé deti!

V tej nemocnici je 5 izieb s opustenými deť-mi rôzneho veku. Dvaja starší majú asi 2 – 3roky. Celý deň visia na okne... V tých nemocnič-ných izbách sú veľké okná bez záclon aj v stredeako vo väzniciach, aby bolo vidieť celý priestor.

Drobci ukazujú na nás prstami, usmievajú sa, čaka-jú. Personál nám nie hneď dovoľuje komunikovaťs deťmi. A ani oni nekomunikujú s deťmi. Oni majúprácu: prehliadky, injekcie, procedúry, papiere. A čotieto deti? Ich netreba liečiť, ich treba milovať. Nazdravotných vysokých školách neučia milovať, alelen predpisovať. Za lásku im neplatia. Zvyčajnes týmito deťmi nemá kto a kedy chodiť na prechádz-ky a sú prípady, kedy počas dlhých mesiacov, ale ajrokov deti nechodia na vzduch. Len posteľ, jedloa lieky – to je všetko, čo im patrí. Je jasné, že perso-nál sa nechce viazať na tieto deti, pretože vtedy vzni-ká zodpovednosť a oni dobre vedia, aký ťažký životčaká tieto deti.

Veľmi malé dievčatko vo veku asi štyroch mesia-cov hneď pochopilo, že ju môžem vziať do náručia

77777Brázda

Život

a začína hlasno kričať svojím zachrípnutým hla-som. Keď dosiahla svoje, hneď zmĺkla, vystierarúčky a doširoka otvára oči. Akoby celým svo-jím výrazom naznačuje: „Prosím, porozprávajsa so mnou!“ Tak by som ju aj držal na rukách,ale vedľa nás je 15 takých istých detí! Oni súneuveriteľne trpezlivé... Prestávajú plakaťv prítomnosti dospelých, pretože vedia, že toje zbytočné. Potichu sa snažia, naháňajú šmý-kajúce sa fľaše s mliekom, ktoré im nikto nedr-ží, len ležia vedľa dieťaťa.

A tak aj mlčia a ležia vo svojich postieľkách,pretože vedia, že nikto aj tak neprídea nepomôže. Všetko, čo čaká tieto deti – ticho,mlčanie, bolesť a beznádej.

DeDeDeDeDetststststský domoký domoký domoký domoký domov „Slniečkv „Slniečkv „Slniečkv „Slniečkv „Slniečko“.o“.o“.o“.o“.Dokiaľ sa sami nedostanete do detského domo-

va, dokiaľ svojimi očami neuvidíte tie deti, je všetkojednoduchšie. Vieme, že také deti existujú, je tohrozné, je nám ich veľmi ľúto, ale ja som im ničneurobil a nič im nedlhujem. Ale potom, keď somsa stretol s tými deťmi, napadla mi len jedna myš-lienka: „Tie deti sú ale nádherné!“ A naozaj to jepravda. A už vôbec neviem, kde bol rozum tých„matiek“, keď urobili to hrozné rozhodnutie – od-súdiť svoje dieťa na život naplnený trápením. Vovšeobecnosti sú deti zdravé a plnohodnotné, usmie-vavé a očakávajúce komunikáciu. Hoci to je zvyčaj-né pre deti do jedného roka. Keď vyrastajú, dobrechápu, že nikoho v živote nemajú a to necháva svo-ju stopu v ich charaktere a výzore, štýle správaniaa aj na zdraví. Sú otvorené pre každého, kto máo ne záujem.

Videl som tieto deti.A teraz budem musieťs tým žiť... Videl somapatiu od zúfalstva, odzúfalého očakávaniatepla, komunikácie, do-tyku. Videl som, ako sadospelí dobrí ľudia stá-vajú k takým deťom tvr-d ý m i , n e c i t l i v ý m ia zakrývajú to „dob-rom“ tých detí. Načo idúpracovať do detskýchdomovov? Či v tomtonaozaj prázdnom, nekomfortnom, osamelom det-stve je menej bezpečnosti, než v darovanej nádeji,hoci sa ona môže nenaplniť a obrátiť na stratu? Živottýchto detí je chránený od nádejí a strát... on je prázd-ny ako chodby detského domova.

Podľa mňa niet väčšieho priestupku, než zbavo-vať odvrhnuté deti tepla a lásky, hoci potom budúodchody a urážky. Nech budú! Nech aspoň niečou nich bude! Pretože prázdna, osamelá existencia

vedie k smrti detskej duše. Ona sa prestáva rozví-jať, cítiť, myslieť, prestáva byť ľudskou, ona vnútornezomiera a dieťa už nič neočakáva od sveta.

Zajtra je druhý deň natáčania...odmietol som sana ňom zúčastniť...ochorel som. Ochorel somz tragédie týchto detí. Opísať všetko, čo tam človekvidel a pocítil, je nemožné! Po niekoľkých dňochpočas strihania a ozvučenia sme medzi sebouv štúdiu skoro vôbec nerozprávali. O čom tu hovo-riť?

Na obrazovke predo mnou je Oľga - dievčaz detského domova. Má štrnásť a je tehotná.Vo svojich štrnástich nekonala podľa rád vychováva-teľov a nešla na potrat, hoci veľmi váhala. O niekoľkotýždňov porodí dieťa a bude musieť nechať svojedieťa v pôrodnici. Ona, ktorá sama trpí a žije živo-

tom odvrhnutého, privá-dza na svet ešte jednéhonešťastného. Kruh sa uza-tvára. Ale cítim obrovskýrešpekt – ona zachránilaživot. Samozrejme, že onaneplánovala počatie tohtodieťaťa. Ale u tohoto nové-ho človiečika bude nádej,on bude určite trpezlivočakať na svoju novú mamua ocka.

Gleb Chesnokov

Foto a obrázky z videa sú autorove a IRTV.

88888 Brázda

PPPPPeeeeettttter Dufer Dufer Dufer Dufer Duffffffalaalaalaalaala

1. Pochádzamz farnosti Chmeľnica,zo staroľubovianskéhodekanátu. Mám 20 ro-kov a 2 súrodencov. Me-dzi moje záľuby patríšport, ako napr.: ping-pong, hokej, futbal,

plávanie, bicyklova- nie. Ďalej mojou srdcov-kou sú počítače, výpočtová technika a vecis tým súvisiace. Keďže som predtým navšte-voval VŠ v odbore informatika, tak všetkýmponúkam svoje služby (ak budem vedieť ) akonapr. : opravy, montáž... (HE, HE). Z cudzíchjazykov ovládam Deutsche Sprache(Muttrersprache II.), english language – pasi-ve a ten svoj. Rád si pozriem dobrý filma z hudby počúvam skoro všetko, ale ...(okrem rapu a hip – hopu)! Z kníh mám naj-radšej náboženskú literatúru. Som veselýsrandista, ochotne pomôžem a ... viac sa do-zviete, keď sa stretneme. Teším sa.

2. Tých pár dní hodnotím veľmi pozi-tívne. Je tu cítiť úžasný pokoj, ktorý vonkaj-šiemu svetu veľmi chýba. Najviac sa mi páčirodinné spoločenstvo, ktoré všetci svojousnahou a láskou vytvárame.

3. Pre každý vzťah je dôležitá komuni-kácia. Bez nej to nejde. Teda pre rast nášhoducha je potrebná úprimná modlitba, od srd-ca. Ďalej dobrý vzťah musí byť založený naobete. V neposlednom rade je dôležité stret-nutie – teda časté sväté prijímanie. Myslím,že to sú jedny z najdôležitejších pilierov du-chovného rastu a vzťahu s Ježišom Kristom.

Aj tohto roku sa rozhodloosem (desať) „odvážlivcov“ prísť medzi

nás, a tak sa začať pripravovať na svoje vysnívané povolanie.Ako každý rok, aj teraz sme im položili pár otázok, aby nám prezradili niečo o sebe a o svojichtúžbach dosahovať duchovné výšky:

11111. Skús po. Skús po. Skús po. Skús po. Skús povvvvvedať niečedať niečedať niečedať niečedať niečo o sebe.o o sebe.o o sebe.o o sebe.o o sebe.2. Ako hodnotíš tých pár dní, čo si tu v seminári?2. Ako hodnotíš tých pár dní, čo si tu v seminári?2. Ako hodnotíš tých pár dní, čo si tu v seminári?2. Ako hodnotíš tých pár dní, čo si tu v seminári?2. Ako hodnotíš tých pár dní, čo si tu v seminári?3. Čo si myslíš, o čo je potrebné sa najviac usilovať, aby človek duchovne rástol3. Čo si myslíš, o čo je potrebné sa najviac usilovať, aby človek duchovne rástol3. Čo si myslíš, o čo je potrebné sa najviac usilovať, aby človek duchovne rástol3. Čo si myslíš, o čo je potrebné sa najviac usilovať, aby človek duchovne rástol3. Čo si myslíš, o čo je potrebné sa najviac usilovať, aby človek duchovne rástol

a budoval vzťah s Ježišom? a budoval vzťah s Ježišom? a budoval vzťah s Ježišom? a budoval vzťah s Ježišom? a budoval vzťah s Ježišom?

1. Pochádzamz Liptovskej Štiavnice.Vyštudoval som nagymnáziu a 2 rokysom študoval enviro-mentalistiku na PRIFUK v Bratislave. Mám

4 súrodencov – 2 bratov a 2 sestry. Medzi mojezáľuby patrí fotografovanie, čítanie a trochusa učím hrať na gitare. Zo športov ma baví cyk-listika, turistika, lyžovanie, ale zahrám si aj fut-bal. Samozrejme ako správny spišský semina-rista mám aj horolezeckú výstroj, takžev poslednom čase ma začína baviť aj horole-zectvo. Veľmi rád chodím do prírody, aj keďlen tak na prechádzku, pretože v nej nachá-dzam pokoj, ktorý sa dnes hľadá veľmi ťažko.

2. V seminári sa cítim dobre. Chvíľu misíce trvalo, kým som si zvykol na presný re-žim dňa, pretože na internáte v Bratislave tobolo úplne inak. Ale vďaka kamarátom, kto-rých tu mám, tá zmena nebola až taká drama-tická.

3. Myslím si, že veľmi dôležitá je pokora,pretože Boh pokornému dáva svoju milosť...Tiež je potrebné usilovať sa o čo najsústrede-nejšie prežívanie svätej omše a rozjímanímnad Božím slovom poznávať, čo odo mňa Bohchce. Netreba zabúdať ani na životv spoločenstve s ostatnými, pretože v každomz nás je prítomný Boh a bez budovania vzťa-hov so spolubratmi, by som si asi vzťahs Ježišom nevybudoval.

ŠtŠtŠtŠtŠtefefefefefan Belkan Belkan Belkan Belkan Belkooooo

Osobnosti

99999Brázda

1. Som z Lenda-ku, kde je dôležité hľa-dať ma pod týmito hes-lami: „Trenčín, Od Miša,Od Džikiégo aleboVieřin z Kasteľa“. Gym-názium som vyštudovalv ďalekom Šaštíne, ale

cestu vlakom domov, ktorú mám zadarmo,som nikdy nezanedbával. Tak okrem prírodymám ešte zvláštny koníček – pohyb. Alebo opač-ne povedané, okrem horizontálnych presunovmilujem aj vertikálne, najmä v Belianskych Tat-rách. V podobnej osi som presedlal z jednej vy-sokej školy na ešte vyššiu, keď som pochopil,že lekár tela a duše môže byť len kňaz.

2. Sú to dni mojej radosti, privilegovanédni, kedy môžem byť blízko s Ježišom a jeho naj-užšou rodinou. Sú to tiež chvíle, kedy si každýz nás buduje osobný program paralelnes bohatým a premenlivým režimom dňa.

3. Cirkev nás k prameňom svätosti privá-dza každý deň a Mária nás na tejto ceste nepre-stajne sprevádza. Nie je preto nič dôležitejšie,alebo jednoduchšie, ako sa oddať úplne a celýBohu, s jeho pevnou podporou a istou pomo-cou.

Ján HudáčekJán HudáčekJán HudáčekJán HudáčekJán Hudáček

1. Tak volám saPeťo a mám priezvis-ko Gaži, bez dĺžňa! Topíšem preto, leboniekto mi ho píše.Študujem za košickúarcidiecézu, sranda,že na Spiši. No a jeveľa otázok v celom

seminári, že či som Róm, no tak som a viem ajplynule po rómsky rozprávať. No mám starýchrodičov „bielych“, takže nie som ani farby „čis-tého“ Róma. Niektorí hovoria, že som Španiela iní zase opálený Talian. Som z dediny Valali-ky, ktorá je južne od Košíc, ale po maďarskyneviem.

2. Tých pár dní preletelo rýchlo. Ani somsa nenazdal a už je tu október a to ešte uvidím,ako bude čas letieť pred skúškami. Inak je tu

PPPPPeeeeettttter Gažier Gažier Gažier Gažier Gaži

dobre, som rád, že môžem študovať na Spiš-skej Kapitule.

3. Budovať vzťah s Kristom, to nie je ľah-ké. Človek musí mať pevný základ pri budova-ní tohto vzťahu. To je ako s budovou, ktorá tiežmusí mať pevný základ, inak sa rozpadne. Jepotrebné ísť malými a pevnými krokmi vpredku Kristovi. Tehly tohto vzťahu by mali tvoriť:modlitba, rozjímanie, ale aj ticho, ktoré je po-trebné v tejto dobe. No nestačí len to duchov-né, je potrebné aj všímať si ľudí okolo seba. Čomám z toho, keď sa nábožne modlím, ale pri-tom obchádzam svojho blížneho, ktorý potre-buje pomoc. Teda je potrebné usilovať sao budovanie a upevňovanie vzťahu s Kristom,ale aj o pomoc a lásku k blížnemu.

1. P o c h á d z a mz obce Vrbov, ležiacejblízko Kežmarku. Mámpiatich súrodencov.Spolu s rodičmi býva-me v rodinnom dome

so záhradou a menším hospodárstvom, takžepráce je vždy dosť. Čo sa týka záľub, mám veľmirád prírodu a turistiku.

2. Tých niekoľko týždňov hodnotím vcel-ku dobre. Viac či menej som si už zvykol navšetko: na ranné vstávanie, rozjímanie, dukto-ra a aj služby v myčke... Takisto sa učím budo-vať dobré vzťahy so spolubratmi.

3. Myslím, že dôležité je najmä budovaťv sebe úprimnosť a priamosť vo vzťahu k iným,a tým aj k samotnému Ježišovi.

Martin Martin Martin Martin Martin .....ZummerZummerZummerZummerZummer

1. P o c h á d z a mz malého mestapod Tatrami, tedaz Kežmarku. Mojímipatrónmi sú sv. Lu-káš evanjelista, sv.páter Pio a okrem

nich medzi mojich obľúbených svätcov patríaj sv. František z Assisi a sv. Ján Kapistránsky.Medzi moje záľuby patrí samozrejme futbal, ale

Lukáš Lukáš Lukáš Lukáš Lukáš .....FejerčákFejerčákFejerčákFejerčákFejerčák

Osobnosti

1010101010 Brázda

Osobnosti

vo všeobecnosti každý kolektívny šport (bas-ketbal, hokej), či dokonca stolný tenis. Zvlášt-nou zaujímavosťou je, a to som sa dozvedellen nedávno, že som najmladší seminarista.Druhý najmladší je odo mňa takmer o rok star-ší. Vyštudoval som na gymnáziu v Kežmarku.Ale nie, nie som nijaký „kockáč“. Radšej trá-vim čas na ihrisku ako za knihami ( v dobromslova zmysle ).

2. Za tých pár dní, čo som tu, som si užpomaly zvykol na systém aj na seminársky po-riadok. Úplne super je tu strava. To som faktnečakal. No vo všeobecnosti sa tu zatiaľ cítimdobre. Aj prednášky sa dajú zvládať. Uvidíme,keď budú skúšky. Čo sa týka seminaristov, taksom sa zatiaľ stretol len s pozitívami. Takže jetu zatiaľ super.

3. Samozrejme veľmi dôležitá je modlit-ba. Komunikovať s Bohom takmer neustále.Povedať mu všetko, čo ma trápi a úplne dôve-rovať. Pri modlitbe je veľmi dôležitá sústrede-nosť. Niekedy je dobre pri modlitbe nechaťhovoriť aj Boha. Čiže modlitba nemusí byť stá-le o tom, že stále hovorím, ale aj sa trochu stí-šiť a počúvať. Je dôležité uvedomiť si, že Ježišje stále so mnou. Sviatosti Eucharistiea zmierenie, by mali byť opornými bodmi ži-vota v seminári.

1. Narodil somsa v mestečku Ružombe-rok, kde som prežil aj pre-krásne detstvo v kruhu mo-jej najbližšej rodinya priateľov. Veľa času smespolu strávili na výletoch

v prírode a v nedeľu vzájomnými návštevamirodiny. Študoval som v Ružomberku a Žiline.Po ukončení štúdia som chvíľu pracoval, noneustála túžba po Pánu Bohu ma po rôznychživotných cestách a cestičkách priviedla ažsem. Môj patrón je sv. František z Assisi.

2. Rád by som pochválil prednáškya prednášajúcich. Učíme sa tu veľmi zaujíma-vé veci, ktoré ma oslovili a zaujali. Pravidelnýrežim v seminári je blahodarný pre ľudský or-ganizmus a máme tu výbornú stravu. Potešilama tiež možnosť zúčastňovať sa na rôznych kul-túrnych podujatiach. No na druhej strane mys-lím, že je tu trochu veľa dievčat a návštevníkov,vzhľadom na seminár. No a naša telocvičňa je

Milan VMilan VMilan VMilan VMilan Valušiakalušiakalušiakalušiakalušiak

vo voľnom čase často obsadená neseminaris-tami.

3. Dôležité je otvoriť hĺbku svojho srdcapred Pánom Ježišom a to v bôľoch ajv radostiach. Nechať sa uzdraviť a prežiariť jeholáskou a ponúknuť ju každému ďalej bez hra-níc.

1. Som pokračo-vateľom tradície far-nosti Hubová. Pochá-dzam z jej filiálkyĽubochňa. Vyštudovalsom obchodnú akadé-

miu v Ružomberku. Okrem brata Dominika,ktorý tu študuje, mám ešte 3 bratov a 2 sestry.Mám rád umenie, šport a liturgiku.

2. Tých pár dní hodnotím veľmi dobre.Je tu výborné spoločenstvo bratov a mnohí súmi povzbudením.

3. Myslím si, že je potrebné usilovať sao osobnú svätosť a nasledovanie evanjelia. Takisto je potrebné často hovoriť s Ježišom...

M a rM a rM a rM a rM a r e ke ke ke ke k . .. .. .. .. ................J a m r i c hJ a m r i c hJ a m r i c hJ a m r i c hJ a m r i c h

Stránku pripravili : Ján Dubecký, Matúš Reinera Martin Pasiar

1111111111Brázda

Spomienka

Narodil sa 1. de-cembra 1757 v  Deže-riciach v zemianskejrodine. Gymnáziuma b s o l v o v a lv Ostrihome, filozo-fické a teologické štú-dia v Trnave a Budíne.V kňazskej formáciipokračoval na Pazmá-neu vo Viedni, kdezískal v roku 1781 ti-tul doktor teológie.Po ukončení štúdii bolistý čas kaplánom v chorvátskom Dubrov-níku a v Dvoroch nad

Žitavou.Bélik sa už počas štúdií dostal pod vplyv osviete-

neckých ideí, s ktorými otvorene sympatizoval. Veľ-mi citlivo vnímal atmosféru Slovenského národné-ho obrodenia a radikálne reformy osvieteneckýchpanovníkov. Až do konca života patrilk podporovateľom ekumenizmu.

Radikálne reformy poškodzovali Cirkev, kvôličomu sa cisár dostal do sporu s pápežom. Jozef II.netolerantne zrušil aj väčšinu uhorských kláštorova rehoľné spoločnosti. Zriadil štyri štátne seminárea zrušil semináre v Rožňave, na Spiši a v BanskejBystrici, kde len nedávno vznikli. Namiesto nich vzni-kol štátny seminár na bratislavskom hrade v roku1782. Tento seminár bol určený pre celé Slovenskoa severnú časť Maďarska. S týmto seminárom sav dejinách Slovenska spojili počiatky pôsobenia ber-nolákovcov a prvá kodifikácia slovenského jazyka.Prvým prefektom generálneho seminárav Bratislave bol Jozef Bélik. Mal dvadsaťšesť rokov.V neskoršom období pôsobí ako profesor morálkya od roku 1790 až do zániku seminára zasa ako vice-rektor.

Po smrti Jozefa II. (1790), brat Leopold II., zrušiljozefínske semináre a Jozef Bélik sa stal faráromv katolicko-kalvínskej obci Žihárec pri Šali, kde boldevätnásť rokov a od roku 1808 pôsobil aj ako de-kan šalianskeho dištriktu.

Dekanom a farárom bol iba do roku 1809, keďho ostrihomský arcibiskup vymenoval za kanonikasvätoštefanskej kapituly, na čele ktorej stál Alexan-der Rudnay. Ostrihom bol vtedy centrom vyššiehokatolíckeho školstva. Bélik sa stal mecénom duchov-nej obnovy univerzitného prostredia a národnej li-terárnej tvorby mladých bernolákovcov.

Od roku 1811 až do roku 1820 bol rektoromveľkého kňazského seminára v Pešti, s titulom titu-lárneho monostorského opáta.

Krátko po vymenovaní Rudnaya za ostrihomské-ho arcibiskupa, Jozef Bélik sa stal prepoštom ostri-homskej kapituly. Podľa zvyku bol prepošt zároveňaj ostrihomským vikárom. Počas jeho funkcie bolčlenom ostrihomskej kapituly aj Juraj Palkovič, kto-rý preložil Sv. Písmo do bernolákovčiny. Keď v roku1820 Alexander Rudnay na žiadosť panovníka pre-niesol sídlo arcibiskupstva z Ostrihomu späť do Tr-navy, Bélik odišiel spolu s ním a stal sa osobným ta-jomníkom a poradcom arcibiskupa na Slovensku.Ako vikár a poradca arcibiskupa sa venoval zlepše-niu katolíckeho školstva, vydávaniu náboženskej li-teratúry a reorganizovaniu kňazského štúdiav Uhorsku. V roku 1821 bol vymenovaný za pharij-skeho titulárneho biskupa. V roku 1822 koordino-val celouhorskú cirkevnú synodu, kde navrhoval,aby sa v seminároch venovala väčšia pozornosť štú-diu filozofie, a aby biskupi dbali na výber chovan-cov, profesorov a predstavených seminára.

Lev XII. ho v roku 1823 vymenoval za spišskéhobiskupa. Diecéza bola v tom čase už dva roky va-kantná. Bélik bol vysvätený na biskupa v januári 1824a 2. februára bol inštalovaný do úradu. Mal vtedyšesťdesiatpäť rokov a od vzniku diecézy v roku 1776bol piatym spišským biskupom.

Biskup sa v politike neangažoval a nevstupovaldo národnostných sporov. Hoci bol presvedčenýmSlovákom a nadšeným bernolákovcom, bol národ-ne tolerantný. Pokračoval v dokončenía zabezpečení učiteľského ústavu, ktorý založil jehopredchodca, biskup Ladislav Pyrker. V Učiteľskomústave na Spišskej Kapitule sa vďaka Bélikovi vyučo-valo po slovensky aj po roku 1840, hoci v úradnomstyku a administratíve Spišská stolica už podľahlatlaku maďarizácie.

Pán biskup Bélik sa preslávil dôkladnými kano-nickými vizitáciami. Ponavštevoval všetky farnostia vykonal podrobný zápis o cirkevnom majetkua stave farností diecézy. Bol príkladom katolíckehosociálneho hnutia, ktoré sa v tom čase šírilo v celejEurópe. Bol členom Spolku milovníkov rečia literatúry slovenskej a Slovenského učeného to-varišstva. V roku 1838 vydal v Levoči spevník Fial-ka.

Známe staviteľské aktivity biskupa Bélika sa tý-kali najmä pätnástich kostolov v Spišskej diecéze –Oravský Podzámok, Habovka, Liptovská Kokava,Liptovská Lužná, Valaská Dubová, Hrboltová, SvätýKríž, Ždiar, Spišská Teplica, Štrba, Lechnica, SpišskéPodhradie, Jablonov, Kravany a kaplnka v rezidenciiv Spišskom Štiavniku.

Biskup, ThDr. Jozef Bélik, zomrel 5. marca 1847na Spišskej Kapitule vo veku osemdesiatdeväť ro-kov a je pochovaný v kostole v Jablonove.

Peter Olexák

upravil Lukáš Tkáč

1212121212 Brázda

Včera som našiel vo svojej izbe pavúka.S krásnou, dokonalo harmonickou pavučin-kou, ktorá mi už na prvý pohľad pripomínalazenové záhrady v Japonsku. Nemám rád pavú-ky a hoci nezvyknem zabíjať čokoľvek živé, naj-prv ma napadlo zbaviť sa ho. No zaujal ma svo-jím pavúčim zenzáhradným umeníma pokojom, ktorý priam sršal z jeho meditačnejpolohy, pokojom a harmóniou, ktorá saz môjho života v posledných dňoch kamsi stra-tila. Aspoň mi bude robiť spoločnosť. Sadolsom si zo skríženými nohami na zema pozoroval ho. Neviem, či si ma všimol, vyze-ral ako mystik naplno ponorený v Bohu. Pokoja ticho.

Čas plynul a ja som v tom tichu začal zabú-dať na hromadiace sa povinnosti. Už ma neza-ujímal stôl plný kníh, skrípt a referátov, ktorésom chcel dopísať. Začal som načúvať malé-mu učiteľovi duchovného života. Potom začalpavúk pracovať. Pracoval pomaly a rozvážne,myslím, že opravoval vlákna pavučiny. Tie somkrátko predtým nechtiac pokropil vodoua teraz na strieborných rozprávkových vlák-nach v posledných zvyškoch strácajúceho sasvetla žiarili dve kvapky vody. Malý lovec sln-ka pracoval a z jeho práce pramenila uzdravu-júca harmónia.

Po asi dvadsiatich minútach prestal a trpez-livo ďalej čakal na otvorenú Božiu ruku, ktoránasycuje všetko živé. Ticho bolo naplnené jehomodlitbou, ktorá spočívala v odovzdanom ča-kaní na Božiu starostlivosť, modlitbou, ktorábola na rozdiel od tej mojej dnešnej, pokornáa oddaná.

Pán nám občas dá v živote zvláštne okami-hy, magické chvíle, v ktorých akoby sme hľade-li do iného sveta, no v skutočnosti sa práve vte-dy prebúdzame do skutočného života. Je tookamih, niekedy len sekunda, keď sa nám dávavidieť Boh. Ja som v tej chvíli mal pocit, akoby

som už už mal pochopiť učenie sväté-ho Jána z Kríža. Pavúk s krížom nachrbte určite nebol on, na reinkarná-ciu neverím. No možno nie som prvý,koho sa matka inšpirácia dotkla skrzemalého múdreho pavúčika. Čas plynula obaja sme mlčali.

Chodbami zaznel ostrý zvuk zvon-ca. Pozorujem pavúka a čakám na jehoreakciu. Nič. Buď je hluchý ako pole-no, alebo ako starý pánko, ktorého stre-távam na autobusovej zastávke, alebotento nepríjemný vyrušujúci zvuk nieje natoľko dôležitý, aby narušil jeho ži-vot. Aspoň nejaké vibrácie by však malvnímať, podľa toho mála, čo

o pavúkoch viem. Takže skôr to druhé. Ďalšialekcia.

Naďalej ignorujem zvonec vyzývajúci ma dokaplnky na spoločnú modlitbu. Dnes večer nie.Dnes večer je moja spása viazaná na zenovéhopavúka. Viem, že učitelia duchovného životaby to ťažko schválili, no Boh našťastie nie jepovinný čítať ich traktáty. A tak len dlho do nocisedím a učím sa od zenového pavúka.

Neviem kto si, Pane.Neviem kto si, Pane.Neviem kto si, Pane.Neviem kto si, Pane.Neviem kto si, Pane.

Neviem kto si, Pane,navzdory všetkému, čo ma naučili,

múdre definície a pojmymaličké v hlavách maličkých ľudí.

Neviem kto si, Pane,no srdce mi horí, keď k nemu

hovoríš,šepot vánku i burácanie mora

je tvoj hlas.

Neviem kto si, Pane,môj dych a môj život, brat a priateľ,

moja láskaa nemôžem ťa objať.

Neviem kto si, Pane,no často hľadím do tmavých nocí,

márne sa snažím zaspať,cítim ako mi utieraš slzy, keď srdce

ma bolí.

Neviem kto si, Pane,moja myseľ ťa nemôže zadržať,

no túžba ma spaľujea nenásytná duša chce z teba piť.

Neviem kto si, Pane,no srdce mi hovorí, že si Láska,

objím ma, keď milujem,ako kvapku nekonečný nehy oceán.

Marek Ondra

Reflexia

1313131313Brázda

Biblikum

Počuť hlas Pána je v dnešnej dobe veľmi ťaž-ké. Keď čítame Sväté písmo a počúvameo mnohých prorokoch, ktorým zaznelo Páno-vo slovo, zdá sa nám to mnohokrát až neuveri-teľné. Môže Boh aj dnes hovoriť ľuďom dvad-siateho prvého storočia? Netúžili ste niekedyaby Boh s vami hovoril, aby vám zjavil svojuvôľu? Človek tu na zemi občas prežíva chvílesamoty, kedy sa cíti akoby Boh na neho zabu-dol. Chce niekedy prelomiť bariéru mlčania, túpriepasť ktorá ich oddeľuje. Boh môžehovoriť ajk nám. Vyža-duje si to časa sústredenosť.P r í k l a d o mnám môže byťprorok Eliáš,ktorý pôsobilv Izraelskomk rá ľo v s t ve .V tomto časeIzrael bojovalo svoju identi-tu o identituBožieho ľudu.Po rozdeleníD á v i d o v h okráľovstva najužné júdske aseverné izraelské. V severnom kráľovstve sa vy-striedalo niekoľko dynastií. Medzi izraelskýmikráľmi vyniká Achab, človek ktorý sa bálo svoje postavenie. Aby zaistil svojej krajinepokoj, vzal si za ženu týrsku princeznú Jezabel.S ňou prišlo do krajiny aj modlárstvo a úctak Bálovi. V tomto čase vystupuje prorok Eliáš,ako jediný obranca viery v pravého Boha. Pozázraku na hore Karmel, kde Boh ukázal svojusilu, dal Eliáš pozabíjať Bálových prorokov.Musel však utekať pred zlobou Jezabel, ktoráho chcela zabiť. Eliáš sa bál Jezabelinej poms-ty, preto utekal. Cesta bola náročnáa vyčerpávajúca. Eliáš už nevládal ďalej, pretosi ľahol pod borievku a žiadal si zomrieť. Bohmu udeľuje silu pomocou spánku a chleba. Eli-áš posilnený týmto pokrmom putuje štyridsať

Jozef Surovček

dní a štyridsať nocí k Božiemu vrchu Horeb.Tu má Eliáš zážitok s Pánom. Prichádza silnývietor, oheň a zemetrasenie. Boh však nie jev týchto živloch. On prichádza v jemnom la-hodnom vánku aby posilnil Eliáša a zjavil mujeho ďalšie poslanie. Nepodobám sa i ja mno-hokrát na Eliáša? Prichádzajú situácie, keď užnevládzem. Cítim sa bezmocný a slabý. Boh mivšak prichádza na pomoc, dáva mi svoje teloa ponúka mi svoju ochranu. Mám si uvedomiť,že Boh je neustále so mnou. Hovorí v tichu, aby

som ho po-čul, musímvystúpiť napomyselnývrch. Vrch,kde stratímvšetko, abysom to napo-kon našielv Bohu. Vrch,kde musímprežiť krízusvojej exis-tencie. Tu myi Boh zjavísvoju cestu.Tu my Bohukáže výcho-disko zo situ-

ácie, ktorá sa mi zdala bezvýchodisková. Stačí,aby som mu dôveroval.

Spisovateľka Haskinsová opisuje človeka,ktorý prežíva strach a hľadá istotu. Tento člo-vek prosí skúseného učiteľa: „Daj mi svetlo,aby som mohol bezpečne vojsť do nepoznané-ho.“ A on odpovedá: „Vojdi do tmy a vlož svojuruku do Božej. To bude pre teba lepšie akosvetlo a bezpečnejšie ako známa cesta.“

Preto sa neboj vložiť svoju ruku do Jeho. Onťa povedie.

HOHOHOHOHOVVVVVOR POR POR POR POR PANEANEANEANEANE

tvtvtvtvtvoooooj sluha počúvj sluha počúvj sluha počúvj sluha počúvj sluha počúvaaaaa

1414141414 Brázda

Aktivity

Letné prázdniny sú časom, kedy sazvykne organizovať kopa všelijakýchtáborov. Sú to chvíle oddychua zábavy pre deti, ale niekedy riadna„zaberačka“ pre organizátorova animátorov. Tak aj hŕstka bohoslov-cov, ale aj animátorov „zvonku“, ktorínám pomáhali, zorganizovali jedentaký tábor pre deti z Dobrej Vôle, Žeh-

ry, Spišského Podhradia, Krížo-vej Vsi a Lomničky. Podľa zlože-nia týchto „obcí“ myslím, žekaždý pochopil, že išlo o rómskytábor. Uskutočnil sa koncom au-gusta v DCVČ vo Važci. Po neja-kých tých skúsenostiach, ktorésme mali, každý už na začiatkuvedel, že akékoľvek didaktickémetódy, či postupy z bežnýchučebníc sú v tomto prípade nievždy použiteľné. Špeciálne zlo-ženie si vyžaduje aj špeciálny prí-stup. Tu bolo skôr potrebné, abyanimátor mal obrovskú dávku tr-pezlivosti, misijného ducha vy-

značujúceho sa f lexibilitoua originálnosťou. Program bol „pevne“stanovený a nefigurovalo v ňom počasdňa ani kúsok voľna. To by ani nebolo

možné, lebo dať deťom voľnýčas, by znamenalo dať impriestor pre nudu, a z nudy väč-šinou vznikajú tie najväčšie zboj-stvá... Takže program dňa bolúplne nabitý, čo bolo náročnéaj pre animátorov... Proste klasi-ka – večer neskoro ísť spať a ránoskoro vstávať, cez deň naplnomakať a večer zase neskoro ísťspať... :), teda neustále byť s deť-mi. Tábor sa niesol v duchu svä-tého ruženca, kedy sa každý deňpreberali tajomstvá jedného ru-ženca. Pravda okrem duchovné-

ho programu (sv. omša, prednášky, sv.spoveď, adorácia, modlitba) nechýba-li ani rôzne hry a súťaže, výlet, opekač-ka, upratovanie, piesne, workshopy...„Práca“ to síce bola únavná, no zažilisme aj kopec srandy. Myslím, že málo-kde môže človek počuť hlášku typu:„Teraz tu bude mentálne ticho!“ (do-tyčný chcel pravdepodobne povedaťtotálne ticho), alebo: „To keď vyjdemena tú Tatru, ta nespadneme dolu?“...

1515151515Brázda

Aktivity

Alebo pri futbale, ak nás niekto pýtalprihrávku, boli sme označení rôzny-mi titulmi od pán bohoslovec, cez pándiakon, pán farár až po najvyšší stu-peň, ktorým bolo: “Pán dekan, prihraj-te!“ Taktiež sa chlapcom podariloz výroku Dominika Sávia – „Radšej zo-mrieť, ako zhrešiť!“, urobiť skrátenú for-mu: „Radšej zhrešiť“ (všetko to pravdamysleli v dobrom, len si neuvedomili,že to poplietli).

Teda taký tábor sa nemusíbrať len ako povinnosť, či náma-ha, ale aj ako príležitosť získaťnové skúsenosti a zažiť kopu zá-bavy.

Hoci s deťmi sa pracuje naj-lepšie, lebo si najlepšie zvyknúna čosi nové, rýchlejšie sa čosinaučia, predsa ide o mravčiuprácu, ktorá sa netýka jednej aleistotne viacerých generácii,s ktorými je potrebné kúsok pokúsku neustále robiť. Veď domktorý sa rýchlo stavia, aj rýchlopadá... Samozrejme každý z nássi uvedomoval, že nejakým tým

jedným táborom sme neurobili ne-viem akú osvetu. No veríme, že to, načo sme my nestačili, dokončí Boh.

Na záver by som chcel po-vzbudiť odvážlivcov, ktorí by mali chuť

zažiť niečo podobné, aby sa do-statočne skoro ozvali a mohlitak absolvovať špecialne prí-pravné školenia:).

„Čokoľvek ste urobilijednému z týchto mojichnajmenších bratov, mne

ste urobili.“Mt 25, 40

Matúš Reiner

1616161616 Brázda

Osobnosť

Hovorí sa, že všetko má svoj čas, možno právepreto muselo uplynúť 55 rokov, aby sa tanečník stalmníchom. Vtedy jeho rozhodnutie nie všetci jedno-značne prijali. Niektorí sa smiali a boli prekvapení,a niektorí si pomysleli, že je to len vtip. Máloktouveril, že pre každého hriešnika nikdy nie je nesko-ro uveriť, pokajať sa a zamilovať si Boha...

Už viac ako desať rokov som nedostal správy odmôjho priateľa – mnícha Timoteja. Vtedy som maldvanásť rokov a namiesto dopisovania s pioniermiz iných socialistických krajín, som si písals pravoslávnym mníchom z gréckeho ostrova Pat-mos. Človek, ktorého som nikdy nevidel, ma svoji-mi listami a povzbudeniami viedol vo viere. Vtedybolo ťažké kúpiť náboženskú literatúru, pretoniektoré grécke pravoslávne kláštory na vlastné ná-klady vydávali pravoslávnu duchovnú literatúrua posielali ju do Sovietského zväzu. Vďaka pravo-slávnému kňazovi som tieto knihy dostával i ja, alenajviac som sa tešil krátkemu, ale objemnému listuod otca Timoteja. Predstavoval som si ho: mníchs mäkkučkou striebornou šedivosťou v bradea v obočí, prisadol si na lavičku, aby si oddýchol odhorúčavy v tieni košatých južných stromov...

Po strávení niekoľkých rokov na Slovensku somzatúžil nájsť môjho vzdialeného duchovného vod-cu. Napísal som mu podrobný list o mojej životnejceste. Pár dní dozadu prišiel list od otca Timoteja namoju ruskú adresu. Po mnohých rokoch, teraz, poprečítaní histórie jeho života, nemohol som sas vami o to nepodeliť...

Jeho dom a chrám, zliaté do celku, stoja na vr-chole kopca, nad vysokým brehom – a za ním jemore a modrajúci sa horizont. On – bývalý tanečník– bol známym v Grécku a v mnohých hlavných mes-tách Európy. Tancoval grécke, španielske, cigánske,africké a ruské tance. Vo filme „Kleopatra“s Elizabeth Taylor hral úlohu ázijského kráľa.

Narodil sa v roku 1927 na ostrove Samos. Otec

bol námorníkom a matka vychovávala sedem detí.Stále chodila v čiernom oblečení, v jej izbe bolo veľaikon a vždy horela svieca. Keď mala čas, v rukáchpreberala zrnká hovoriac: „Pane Ježišu, spas nás;Pane Ježišu, odpusť nám“.

„Krstili ma ako novorodenca. Miloval som Boha,ale nikdy som nebol vedľa neho. Prechádzajúc ved-ľa chrámu som sa žehnal, ale skoro nikdy som doňnevkročil; modlil som sa pred jedlom len preto, žeto robila moja mamka. Myslím si, že láska mojejmamy k Bohu, zohrala veľkú úlohu v celom mojomživote. Ona akoby zasiala v mojej duši semienko lá-sky, ale vzišlo oveľa neskôr. Veľmi ľutujem, že mam-ka nie je so mnou, ale ona hľadí z neba a teší sa zomňa“.

Po maminej smrti, v roku 1940, Timotej ostalsám so sestrou. Ona mu nahradila matku. Počasťažkých rokov druhej svetovej vojny ľudia zomie-rali rovno na uliciach. Každý deň po uliciach Aténprechádzal voz, ktorý namiesto odpadkov zbieralmŕtvoly a zvážal ich do spoločného hrobu. V jedendeň na ulici zabili nemeckého dôstojníka a Timotejbol blízko miesta činu. Nemeckí vojaci, aby sa pom-stili, chytali všetkých chodcov, jedným z nich bol ajon... Tak bol v trinástich rokoch vyvezený do tábo-rov v Rakúsku. „Viezli nás ako dobytok. Doteraz sipamätám zvuk sirény a padajúcich bômb, ktoré mie-rili do nášho vlaku. Ale prežil som len preto, že tochcel Boh“.

Počas celých piatich rokov príbuzní nemali žiad-ne správy od chlapca a mysleli si, že ho už nikdyneuvidia. Avšak v roku 1944 sa vrátil do svojej otči-ny. Práve po vojne, aby pomohol svojej rodine, za-čal sa zaoberať tancami. Timoteja prijali do školyprofesionálneho baletu a súčasne pracoval ako ka-baretný taneč-ník. Vtedy maldevätnásť ro-kov. Práve vte-dy sa začínajeho kariéra ta-nečníka: Irak,Irán, Egypt, Sý-ria, Turecko,E u r ó p aa   A m e r i k a .Celá dušaa myseľ bolavenovaná lenpráci. Po mno-hých rokochúspešnej prácesa stal riadite-ľom agentúry,ktorá pomáha-la mnohým za-

1717171717Brázda

Osobnosť

čínajúcim talentom.„Dvadsapäť rokov dozadu zomrela moja sestra

a zostal som sám. Pamätám sa, začínal Veľký týž-deň. Vrátil som sa domov po zádušnej omši za ses-tru. Doma akoby ma nejaká sila postrčila do sestri-nej izby. Vošiel som a cítil som len chvenie svojichnôh. Kľakol som na kolená pred ikonou Matky Bo-žej a začal som sa modliť. Všetko, čo som vedel –Otče náš. Vtedy som vzal modlitebnú knižku svojejsestry a začal som čítať všetko za radom. Slzy sa lializ mojich očí a nevidel som riadky, ani som nemoholčítať, vtedy začala hovoriť moja duša. Zachytil mapred tým nepoznaný pocit. Pre mňa bol natoľkoneznámy, až som si myslel, že to nie som ja. Nemo-hol som pochopiť, čo sa so mnou deje. V tom mo-mente celý môj život so všetkými mojimi hriechmiprebiehal predo mnou. Spomenul som si, že somuž 25 rokov nebol na prijímaní. Vnútorný hlas mihovoril, že musím k nemu pristúpiť. Ale ako? Mojamatka mi vždy hovorila: „Človek, ktorý ide na prijí-manie bez spovede, spaľuje seba samého!“ Stracha úcta k Bohu mi nedovolili pristúpiť k sviatostiam...

Ja som zvolal k Najvyššiemu: „Pane môj, ukáž misvoj znamenie, že mi odpúšťaš moje hriechya dovoľuješ mi pristúpiť k prijímaniu tvojho Telaa Krvi“. Odišiel som z izby, umyl som si tvár, aby mibolo ľahšie. Keď som opäť otvoril dvere do sestrinejizby, uvidel som, že biele steny sa stali bledo modrý-mi a všade na nich boli zavesené kríže, ktoré tampred tým neboli. Pomyslel som si, že sa mi to iba zdáa zatvoril som dvere. O niekoľko minút som ich otvo-ril a uvidel som to isté. To bolo Znamenie! Bol somtaký vyčerpaný, že som si musel ľahnúť. Pocítil som,akoby zo mňa vytekala krv a život odchádzal spolus ňou. Po pár minútach som prestal cítiť seba samé-ho, akoby som bol umrel. A vtedy som videl svetlo!Veľké svetlo! Nič podobné som nikdy v živote nevi-

del. Ležal som s otvorenými očami, svetlo pomalyodchádzalo a život sa vracal do môjho hriešnéhotela. Po tom som pocítil pokoj v duši a zaspal spán-kom batoľaťa. Na ďalší deň som sa vyspovedal a prijalsväté prijímanie“. Od toho dňa sa začal život inéhočloveka – pravoslávneho kresťana.

Po videní Timotej začal chápať, že práca, agen-túra ho už viacej nezaujíma, prestal odpovedať natelefóny. „Jediné, po čo som v tom momente túžilbolo pochopiť, čo sa so mnou deje a stať sa bližšímk Bohu...“

„Neskoršie, pri čítaní sv. Písma som počul hlas:„Zanechaj všetko a choď na Patmos“. Timotej sa roz-hodol navštíviť ostrov. Vedel, že je tam posvätnájaskyňa apoštola Jána, ktorý v nej zapisoval Apo-kalypsu. Na Patmos išiel spolu s priateľom. „Počasliturgie v kláštore sv. Jána počul som ten istý vnútor-ný hlas: „Postav tu chrám a dom“.

Na Patmose povedal o všetkom, čo sa staloa o svojom predchádzajúcom živote opátovi Isido-rovi. „Poprosil som o miesto na stavbu chrámu, alenemohli mi hneď odpovedať, pretože o tom rozho-duje rada starších. Musel som čakať, odišiel som doAtén s presvedčením, že na ostrov sa skoro vrátim.Priateľom som povedal, že aj keď mi odmietnu stav-bu, aj tak sa tam usadím“.

V Aténach začal rozpredávať svoje príborníky,striebro, nábytok a koberce. Ale na stavbu chrámupeniaze nestačili a on musel predať svoj dom. Ponejakom čase prišiel list: Rada starších požehnalapostaviť chrám a kláštor ponúkol svoju pomoc. „AlePán mi rozkázal postaviť chrám za svoje peniaze.Odmietol som pomoc kláštora a s Božou pomocousom postavil chrám za osem mesiacov. Na Vianocesom zložil večné sľuby v kláštore“.

Viedol skoro dokonalý život. Robil to, čo chcel.„Ale len ja som si to tak myslel. Skutočne bol môjživot naplnený vzrušeniami, horkosťoua problémami. Od toho okamihu, ako som našielBoha, som išiel za ním, aby som žil, aby odišli hor-kosť a problémy. Všetky ťažkosti v mojom živote,všetky prekážky, choroby – prešli a zabudli, ale prá-ve tak rozhodol Najvyšší. Chvála Bohu!

Niekedy by som tak rád videl v chráme zapále-nú pútnickú sviecu, ako znak, že na mňa nezabudli.Teraz nemám nič okrem môjho kostolíka a zopárizieb pri ňom, viacej nepotrebujem. Ja som pustov-ník. Každý deň opakujem Bohu slová vďačnosti, ževšetko sa v mojom živote stalo práve tak. Boh jev kažom z nás, aj ja ho cítim každou bunkou svojhotela. Som naozaj šťastný. Veď je tak jednoduché nájsťpokoj v duši. Ľudia všetko komplikujú, náhlia sa, ute-kajú. Hľadajú šťastie, ale ono je vedľa nás“.

Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstvei vo vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovoa Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá Pat-mos (Zjv 1, 9).

Gleb Chesnokov

1818181818 Brázda

Príbeh

Aj storočnými dubmi môže víchor zalomcovaťtak, že v mohutných vetvách až zapraská... .

Keď otec Václav pri vysviacke za kňaza stával zozeme, na ktorej v belostnej albe ležal pred hlav-ným oltárom katedrály, hovoril si v srdci: „Spasiteľu,chcem byť dubom,ktorý nespadne!“Pred jeho očami sazjavila rodná cha-lúpka, ktorá sa krči-la pod skalnatýmsvahom a na jehovŕšku stálo niekoľkodubov. Mohutní ve-likáni s objemnýmikmeňmi a úctyhod-nými korunami... .To boli jeho staríznámi. Celé detstvostrávil pod nimi. Naj-milší mu bol ten,ktorý akoby vybe-hol z radu smeromk chalúpke. Mal zvláštne vyrastený kmeň, kde simalý Václav urobil oltárik so sochou Panny Márie.Tam pri storočnom dube klíčili prvé semená jehokňazského povolania. Ký div, že pri vysviacke si spo-menul na svojho priateľa - storočného duba na strá-ni nad rodnou chalúpkou. Prosba otca Václava sazačala hneď po primíciách stávať skutočnosťou. Bolz neho kňaz - dub.

Bol skutočným útočišťom duší všade, kde pôso-bil. Ako unavení vtáci priletujú do košatej korunyduba, aby si odpočinuli, tak srdce mladého kňaza saotváralo všetkým, ktorí ho potrebovali. Dub mo-hutnel konáre sa široko rozvetvili... .

Ale práve do širokých korún stromov víchor sanajviac opieral. Beda, keď neodpovedajú širokékoruny a hlboké korene. Aj dub môže byt vyvráte-ný a konáre dolámané. Sú víchrice, ktoré sa preže-nú náhle a nečakane. Práve vtedy, keď by sa človeknajradšej utiahol do ticha a pohody. Vtedy, keď ob-

loha zdá sa byť tak kľudná a pokojná... .Otec Václav sa tiež ocitol raz vo víre. Bolo to také

nečakané, že ani on sa toho nenazdal. A bol to ví-chor zlý, vlastne najviac skazonosný: „Pýcha!“ Kohonečakane víchrica zastihne a včas sa neuchýli, rozto-

čí ho ako pierko do zá-vratnej výšky a potom sním praští dolu, celou si-lou... . Aj keby to boldub. Aj keby to bolkňaz... .

Ó, keby to bol tušilmladý kňaz z horskejchudobnej dediny, akýnepokoj si odnesie sostretnutia so spolužiak-mi, s ktorými maturovalpred dvadsiatimi rokmi.Otec Václav ako študent,ktorý bol vždy prímus,ale nikdy sa tým v myslimnoho nezaoberal. Štu-dentská rovnosť a druž-

nosť stierali rôznosť nadania aj úspechov na vysved-čení. Aj teraz po dvadsiatich rokoch naraz medzisvojimi kolegami, on Václav - prímus, zo všetkýchnajnadanejší eminentista vidí a cíti, že je na najspod-nejšom rebríčku spoločenskom na tomto svete. Akolen vysoko dotiahli tí, ktorým dával kondície a pomá-hal im do vyšších tried. A teraz sú z nich páni s titul-mi, postavením a príjmami, o ktorých sa otcovi Vác-lavovi na horskej fare ani nesnívalo.

Čo je on? Kam to dotiahol? Sedí kdesi v horskejdiere, kde líšky dávajú dobrú noc! Praobyčajný fará-rik, prichudobný farár.

V dubovej korune začalo hrozne praskať. Boloto prvý krát, keď aj na neho doľahla zlovestná víchri-ca. Otec Václav bol medzi spolužiakmi celý nesvoj,nie, žeby ním pohŕdali. Skôr, on sám v precitlivelejctižiadosti naraz pohrdol sám so sebou, všetkým čímbol a čo vykonal.

Diabol je výborný kováč, kuje železo pokiaľ je

1919191919Brázda

Príbeh

žeravé a tovarišov pre svoje remeslo má všade dosť.A tak, keď sa pred odchodom prechádzal otec Vác-lav so svojím spolužiakom bankovým riaditeľom,opriadol diabol vzhliadnutú korisť sladkými a lichoti-vými slovami, aby Václavovu dušu strhol úplne doveternej smršti, do nepokoja a poblúdenia.

„Václav, začal bankový riaditeľ, nehnevaj sa, alepoviem ti úprimnú pravdu, teba je v tom zapadáko-ve škoda. Si zakopaný talent! A tak málo si ťa tiecirkevné kruhy vážia, že ťa zastrčili tam, kde o tebenikto nevie. A myslím, že si vo svojom povolaní spo-kojný. Bol si taký milý a dobrý medzi nami. Počúvajkamarát, som riaditeľom banky a vďačím za svojúspech aj tebe, veď som bol slabým žiakom a ty simi pomáhal. Chcel by som sa ti nejak odvďačiť. Mys-lím, že aj kňazstvo je len zamestnanie a zamestna-nie je možné zmeniť. Ponúkam ti skvelé miesto vnašej banke. To predsa nie je odpadnutie od viery!Zostal by si aj naďalej zbožným a veriacim člove-kom, ale uváž, že aj ty máš tiež právo inde vhodnej-šie uplatniť svoje nadanie s väčším ziskom.“

Tie slová hučali otcovi Václavovi ako vodopád.Lomoz vlaku, ktorý unášal kňaza späť k horám zdalsa mu ako šum motýlích krídel. Ani doma nemalpokoja. Vo vnútri mu bolo - akoby sa v ňom prebudi-la dosiaľ neznáma sila, ktorá ho hnala vyššie. Preč ztoho zakliatia! Preč z tejto hrobky mojich schopnos-ti. Musím vyniknúť, musím ukázať čo viem, musímvšetkých dohoniť a predbehnúť!

Počiatočná hrôza pred spreneverením sa Kris-tovmu kňazstvu začala vytrácať. Bola umlčovaná stá-le rastúcou ctižiadostivosťou: „Nevážia si ma. Somtu aj tak ako v zastrčenej diere. Keď o mňa nestojaodídem.“ Takéto myšlienky vírili v kňazovej hlave,pomaly dozrievali v čin. Častejšie mu poštár priná-šal dopisy z Prahy. Kolega, bankový riaditeľ, radil,obstarával, vybavoval čo bolo treba. Hlásil: „Miestovybavené a pripravené, len čím skôr nastúp! Niko-mu nič neoznamuj, zober sa a príď. Nevedeli o tebe,ukáž, že nevieš ty o nich.“ Končil posledný dopis.Kňaz už bol rozhodnutý, že odíde a tak postaví svo-jim nadriadeným hotovú vec. A s nikým sa nerozlú-či.

Ľudia o ničom nevedeli. Hovorili si síce, že pán

farár je teraz akýsi divný, ale je iste unavený, veď tiecesty v horách do škôl nie sú maličkosť. A vidíte, aniraz v tej najväčšej zime školu nevynechal. Tak po-chvalne hútali farníci. V tom mali pravdu. Otec Vác-lav mal rád deti a vždy sa tešil na hodiny nábožen-stva, kde priamo rástol s detskou dušou. Aspoňdeťom dám „s Bohom“. Poviem im, že idem ďalekoa že sa nevrátim uvažoval kňaz, keď išiel poslednýraz do vzdialenej cezpoľnej školy. A teraz stojí preddeťmi. Naraz cíti, že sa rozhodol pre niečo hrozné,biedne, zločinné... . Tie deti hľadia na neho tak dô-verne a on ich vlastne klame.

Hovoria mu: Dôstojný pane, a on už ním nechcebyť. Ale hneď na túto iskru sa valí cely vodopád pý-chy a ctižiadostivosti, ktorý víťazí nad rozbúrenýmvnútrom. Tu ide o moju budúcnosť, rozkrikuje saveliteľsky pýcha a zlo sebectva. Áno, aj duby môžubyť vyvrátené... .

Otec Václav sa snaží kľudne vysvetľovať deťomučebnú látku. V duchu sa rozhoduje, že ani to„s Bohom“ deťom nepovie. Načo? Už nesmie pod-liehať citom, keď ide o veľké veci - nahovára si vduchu. Veď dnes deti si to ani nezaslúžia, nie sú dosťdobré. Sú nepokojné ako zvlnený rybník. Vycviče-né oko zbadalo, že príčinou toho je štvrtá lavica,kde sedí Helenka Patková. Helenka je od narode-nia mrzáčikom, na jej krivých nôžkach sa kývalo jejúbohé telíčko.

Vychovávateľský návyk otca Václava potlačil nachvíľu nepokoj vo vlastnom vnútri: „Deti, čo tammáte?“ Zaznel jeho dobrácky hlas. „Prosím, prosím,dôstojný pán, to ona, Helenka, má obrázok a tam jeaj Vaše meno“. Vysypala to jedným dychom Terez-ka, že sa jej podarilo oznámiť novinu skôr, než natoprídu ostatní. „Helenka, ukáž to!“ Povedal kňaz.Vychudnutá ruka podala duchovnému otcovi obrá-zok a pritom chudokrvná tvárička od ľaku ešte viaczbledla. „Dôstojný pán, odpustíte mi to, šepkajú

roztrasené ústa a prosia veľké nezábudkové oči.Helenka mala úchvatne krásne oči, akoby Pán Bohchcel na očiach nahradiť to, čo chýbalo ostatnému

2020202020 Brázda

Príbeh

telu. Otec Václavich dobre po-znal, veď sa ve-deli na neho takvďačne zadívať,keď malej trpi-teľke občas pri-nášal dobrotu. Ajteraz sa dívajúna kňaza, ktorýdrží v rukách ob-rázok. Áno, po-znáva ho. Je tojeden z primič-ných obrázkov.Vtedy pred pät-nástimi rokmipri prvejsv. omši ich roz-dával. Krv sa muhrnula do hlavya v prsiach samu rozbúšilo

srdce ako zvon. Jeho zrak spočinul na slovách, kto-ré si dal vytlačiť na obrázok ako primičné heslo: „ZaTvojim hlasom som išiel, Pane, daj, silu duši mojej....“ Kriste Ježišu, je to pravda? Idem stále za hlasomBožím?... .

Helenka pozorovala kňaza. Áno, dôstojný pánsa asi hnevá, on asi vie, čo som vyviedla... . Musím hoodprosiť, aby sa nehneval, nech ma pokarhá predcelou triedou, nech len, nech sa nehnevá... . Terazsa trasie jej ustrašený hlások: „Dôstojný otče, pro-sím Vás, veľmi Vás prosím odpusťte mi to, že somVám Váš obrázok vzala. Som zlodejka - a tu sa začí-najú z jej blankytných očí kotúľať perly sĺz - áno, somzlodejka... . Všetko Vám poviem, len sa na mňa ne-hnevajte... .

Asi pred rokom keď ste išli z našej školy, po celejceste ste sa modlili z takej čiernej knižky so zlatýmokrajom a farebnými stužkami.

Ostatné deti išli dopredu, ale ja neviem tak rých-lo ísť, ako oni a preto som išla za Vami. Naraz somzbadala, že Vám z knihy niečo vypadlo. Bol to tenobrázok. Chcela som na Vás zavolať, ale naraz saozvala vo mne myšlienka: „Nechaj si ho!“. Viem, žeto bol hriech, ale mne sa ten obrázok Panny Márieveľmi páčil. Tak som si ho nechala, ale zaumienilasom si, že každý večer pred obrázkom sa za Váspomodlím. Teraz už viete všetko, len sa už nehne-vajte... .’’

Celá trieda s napätím čakala ako to dopadne. „A,Helenka, modlíš sa za mňa každý deň skutočne?“Prerušuje hlboké ticho kňaz rozochvetým hlasom,zatiaľ, čo jeho ruka dvíha hlavu dievčaťa, aby nazreldo zarosených hlbokých oči... . „Dôstojný pán, odtých čias každý deň sa modlím pred obrázkom zaVás a hovorím: „Matka Božia, ďakujem ti, že si námdala dobrého duchovného otca. Daj, nech ho nikdynestratíme: „A keď mňa niečo bolí, a chcela by som

plakať, že nie som taká zdravá ako ostatné deti,vezmem si Váš obrázok a šepocem: „Milá PannaMária, obetujem to za nášho duchovného otca, abymohli za nás prosiť a obetovať omšu.’’

A teraz sa stalo niečo, čo v detských hlavičkáchzostalo navždy tajomstvom... . Dôstojný pán narazkľakol pred Ukrižovaného Spasiteľa. Hlavu vložil dodlaní a z očí mu tiekli bohaté slzy... . Čo sa stalodôstojnému pánovi, spytujú sa prekvapené detskéoči, ale nikto sa neodvážil spýtať. V Helenkinej dušibolo úzko a nepokojne. Je smutná, lebo ublížila du-chovnému otcovi a preto on teraz plače... . Jej tielkovstáva s námahou a blíži sa ku kľačiacemu kňazovi:„Duchovný otče, prosím Vás pre všetko na svete,odpusťte mi to, ja som Vás nechcela zarmútiť, hovo-rí dievča, kľakajúc si ku kľačiacemu kňazovi predkríž. Otec Václav vstáva a s kľudnou rozžiarenoutvárou obracia sa ku kľačiacemu mrzáčikovi - nie,nie je to mrzáčik, nie je to úbohé dieťa. V tej chvíli sakňazovi zdá, že sa celá trieda premenila na bielyoltár. A tuná, tá, čo sa rozochvene túli pred ním, toje predsa hostia, tá živá biela sv. hostia, obetovanáza jeho kňazstvo - a on, otec Václav, Kristov kňaz naveky, on túto svoju hostiu musí zdvihnúť. Zohýna sak dieťaťu, robí mu na čelo krížik, berie slabučkétielko do náručia a nesie ho späť do lavice... . „He-lenka, zaplať ti Pán Boh!“ - ďakujú kňazove pery.Teraz sa obracia otec Václav k celej triede a hovoríhlasom, ktorý znie ako rozjasané veľkonočné zvo-ny; „Deti, vstaňte a zaspievajme si – Teba Bože chvá-lime... .“

Kňazstvo otca Václava bolo zachránené. Ešte vten deň letel do Prahy telegram: „Neprídem, zosta-nem navždy kňazom!“ A zostal. Zostal ako dub, kto-rý prežil víchricu, ale sa jej nepoddal. Zostal kňa-zom aj vtedy, keď mu ponúkali lepšie miesto vbohatom kraji. A ľudia si ho nemohli vynachváliť.Hovorili mu náš dobrý duchovný otec a dalo sa vycí-tiť, ako ho majú radi. Zostal a bola to jeho zásluha? Ajnajmocnejší dub v ťažkej chvíli potrebuje oporu.

Zostal, ale Helenka nezostala. Tá sa skoro pre-sťahovala na cintorín. Jej slabé tielko podľahlo zá-kernej chorobe. Keď zatvárali veko jej rakvičky,medzi jej skríženými rukami nachádzal sa primičnýobrázok. A ľudia nemohli pochopiť, prečo ich pánfarár vždy od hrobu svojej matky išiel na hrob He-lenky - skrytej neznámej obeti, z ktorej vzišlo jehokňazstvo.

Autor príbehu je neznámy.

Článok redakcii ponúkol Rastislac Hanečák

2121212121Brázda

Posolstvo

Požehnávajúc Baziliku Božieho MilosrdenstvaJán Pavol II. vyslovil želanie, aby sa posolstvo milosr-denstva dostávalo z Lagiewník do celého sveta: „Ro-bím to s veľkou túžbou, aby posolstvo milosrdnejlásky, ktoré Boh ohlásil prostredníctvom svätej ses-try M. Faustíny Kowalskej prišlo ku všetkým obyva-teľom sveta a naplnilo ich srdcia nádejou. Nech satoto posolstvo rozlieva z tohto miesta na celú našumilovanú Otčinu i na celý svet.“

Prosba Jána Pavla II. nás pobáda k osvojeniu sitohto duchovného dedičstva, ktoré Boh chcel pri-blížiť svetu cez svätú Faustínu Kowalskú.

Sanktuárium v Lagiewnikách je dnes svetovýmcentrom kultu Božieho Milosrdenstva, do ktoréhoputujú pútnici z Poľska, Slovenska a z rôznych kra-jín či kontinentov sveta.

Bazilika Božieho Milosrdenstva, vybudovanávďaka milodarom tisícoch ľudí, je miestom stretnu-tia s tajomstvom Božieho Milosrdenstva, ktorej ti-chým svedkom je svätá sestra Faustína. Naše puto-vanie do Lagiewník by malo mať predovšetkýmdvojaký cieľ: chceme zasvätiť a zveriť svoj životi životy obyvateľov zeme Božiemu Milosrdenstvua rovnako vyprosiť milosrdenstvo pre svet.

Ján Pavol II. nám dal vzor ako zasvätiť sebai svojich blízkych Božiemu Milosrdenstvu. Základomje zvelebovanie Božieho Milosrdenstva. Zvelebe-nie je aktom modlitby i rovnako aktom viery. Zvele-bovaním Boha sa akoby „vrháme“ do jeho náručia.Uvedomením si Jeho lásky k nám sa musíme otvoriťdielu Milosrdenstva.

Zvelebovanie Božieho Milosrdenstva sa doko-náva v Ježišovi Kristovi, ktorý v celej plnosti objaviltajomstvo svojho Otca. Pán Ježiš velebí Otca celýmsvojím životom: prácou, modlitbami, učeními poslušnosťou vôli Otca až po smrť na kríži. On násučí, aby týmto spôsobom rozpoznania Boha vovšetkých situáciách života, v radostiach i smútku,v strašnom utrpení i vo smrti, sme stále plnili Božie

prikázania, kto-ré nachádzajúsvoju úplnosťv prikázaní lá-sky.

Zvelebova-nie Boha nachá-dza svoju reali-záciu v láske: „Tov y z n a n i e ,v ktorom sa dopopredia dostá-va dôvera vovšemohúcu lás-ku Boha, je veľ-mi dôležitéa   p o t r e b n é

v našich časoch,v ktorých sa člo-vek stretávas mnohorakýmiprejavmi zla.“

UctievanieBožieho Milosr-denstva sa reali-zuje rôznymispôsobmi: pri-s t u p o v a n í mk sviatosti zmie-renia a  Eucha-ristie, modlit-bou o  milosr-denstvo atď.

Ján Pavol II.,kontemplujúcobraz milosrdného Ježiša, odporúča rovnako for-my modlitieb k Božiemu Milosrdenstvu, aké námzanechala sv. Faustína Kowalská : Sviatok Milosr-denstva, novéna k Božiemu Milosrdenstvu, Korun-ka k Božiemu Milosrdenstvu a úcta k obrazu Milo-srdného Ježiša.

Prijímajúc odpustenie hriechov vo sviatosti zmie-renia sa dotýkame milosti objavenej v kríži. Stret-nutie s Božím Milosrdenstvom je potrebné, ak ch-ceme vo svojom hriešnom živote stále znova a znovazačať, vrátiť sa do domu Otca a začať duchovnú ob-novu svojho života.

Ján Pavol II. sa obrátil na nás všetkých, aby smesa s odvahou zbližovali so sviatosťou zmierenia akožriedlom milosrdenstva. Rovnako prosil kňazov, abyboli vernými nástrojmi Božieho Milosrdenstva vosviatosti zmierenia.

Svätý Otec Ján Pavol II. vyzýval, aby sme preu-kazovali milosrdenstvo svojim blížnym. Predo-všetkým, aby sme boli „milosrdní ľudia“ keď venu-jeme svoj čas pomoci ľuďom bez domova,opusteným deťom i samotným matkám, nezamest-naným...

Príjmime to posolstvo milosrdenstva v našichsrdciach a zverme sa Božiemu Milosrdenstvu vele-biac Boha Milosrdenstva a preukazovaním milosr-denstva blížnym.

Vladimír Fedorek

Použitá literatúra:

Machniak, Informator pielgrzyma, 2006, s. 8.

2222222222 Brázda

Miništranti

Po minuloročnom dobrom ohlase sa ajtohto roku uskutočnil tábor pre miništrantovna „Spišskom Sione“. Trošku by sme vám chce-li priblížiť, ako to všetko vlastne prebiehalo.Takže pripútajte sa, štartujeme...

Pondelok, 23. júla sa začal tak ako každýiný deň. Aj pokračoval dosť všedne, ale pred-sa bol čímsi výnimočný. Poobede Kapitulua hlavne seminár ovládli miništranti. Boliz celej diecézy od Oravskej Polhory, cez Lip-tovský Hrádok, až po Lesnicu.

Po zoznámení s bohoslovcami sa rozdeli-li do štyroch skupín. Každá mala svojho pat-róna. A tak ste na vlajke každého družstvamohli vidieť napríklad spišskú katedrálu, kto-rej patrónom je sv. Martin, miništranta, ktorýsymbolizoval patrónov miništrantov svätéhoTarzícia a Dominika Savia. Ďalšími patrónmi

bola bl. Sestra Zdenka a sv. Ján Nepomucký.Po prezentácii vlajok a dobrej večeri deň za-končili otváracie zápasy futbalového turnaja.

Utorok sa začínal na plné obrátky už odsamého rána. Tým najdôležitejším bola du-chovná strava, a tak sme sa už ráno vo svätejomši stretli s tým, kvôli ktorému sme sa všetcizišli. Dopoludnie patrilo už spomínaným svä-tým. Po obede sme sa vydali dobyť Spišskýhrad. Avšak keď sme tam prišli, namiesto udat-ných obrancov nás čakala otvorená bránaa usmiata predavačka vstupeniek. A tak smesa kochali prechádzkou po jednomz najrozsiahlejších hradov v strednej Európe.Najzaujímavejší bol pohľad z tej najvyššej veže,a samozrejme stredoveké zbrane a brnenia.

Ďalší deň sme strávili vo Vysokých Tatrách.Keď sme odchádzali, na Kapitule bolo peknépočasie, a podľa toho sme sa samozrejme ajvšetci obliekli. V Tatrách nás ale čakalo po-

riadne prekvapenie v podobe chladného sych-ravého počasia. Každé odložené tričko bolodobré a ani v jednom ruksaku neostal kus ob-

lečenia nazvyš. Cieľom výletu bol nakonieclen Symbolický cintorín pri Popradskomplese. Zážitkom bola svätá omša, ktorú smetam mali. K obete, ktorá sa uskutočňovalaza nás sme pripájali svoju vlastnú, a to chlada zimu, ktoré sa pomaly vkrádali do kostí.Po svätej omši sme sa všetci tešili na teplýčaj a na to, že sa aspoň trochu ohrejemev chate.

Na spiatočnej ceste sme sa ešte zastaviliv Žakovciach, kde sme videli na vlastné očito, k akým veľkým veciam nás môže priviesťBoh, ak mu povieme svoje áno.

2323232323Brázda

Miništranti

Štvrtok bol dňom súťaží a hier. Dopoludniaminištranti ovládli Pažicu. Hľadal sa poklad!Najskôr bolo treba získať indície, ktoré k nemuviedli, a potom stačilo už len hľadať. Ale na po-čudovanie bohoslovcov, objav pokladu bolhlásený skôr, než sa stihli zahľadieť, ktorýmsmerom to chlapci vlastne utekajú. A tak smeskonštatovali, že ťažšie je poklad skryť, ako honájsť. Poobede nasledovalo preverovanie ve-domostí. A tak všetci lovili v hlavácha premýšľali nad otázkami zo Svätého písma,

nad liturgickými predmetmi, ktoré používajúvo svätých omšiach, ale napríklad aj nad tým,čo majú všetci svätí v kostoloch na hla-vách?(Správna odpoveď je samozrejme prach:-)) Deň plný súťaží zakončili posledné penal-ty, po ktorých nasledovala opekačka. Po nej savšetci uložili do svojich postelí a spokojne za-čali odfukovať. Bola pokojná noc, ktorá maladodať sily unaveným telám.

Uprostred noci ale ktosi ohlásil nečakanýbudíček. Začínala sa skúška odvahy. Jej dejis-

kom bola už všetkým dobre známa Pažicaa úlohou bolo prejsť cestu, ktorú osvetľo-valo svetlo sviečok. Tu sa potvrdila speva-vosť slovenského národa, keď si niektoréskupinky vyspevovali pesničky. Keby stesa ich opýtali, kto mal strach, tak by sa asineprihlásil nikto, ale aspoň štipku z nehomusel mať každý, lebo sme ju mali aj my,ktorí sme na nich dávali pozor z diaľky.A tak po zvládnutí aj tejto skúšky bol nao-zajstnou odmenou spánok.

To najťažšie, posledné ráno by ste tých

našich miništrantov rozpoznali od inýchurčite ľahko. Každý z nich mal totiž maléoči a ospalo sa na vás pozeral. To už alenasledovalo vyhodnotenie a záver tábora.Otec biskup Štefan odovzdal miništrantomceny a požehnaním nás všetkých vystrojilna cestu domov.

Všetkým, ktorí mali odvahu a chuť obe-tovať sa a urobiť niečo pre druhých patríveľké Pán Boh zaplať.

Martin Pasiar

2424242424 Brázda

Život

Akupunktúra je niekoľko tisíc rokov starámetóda tradičnej čínskej medicíny. Používaihly k napichovaniu ľudského tela.

Staročínske medicínske názory boli ovlá-dané predstavou, že choroby sú posielanébohmi a démonmi. Napichovanie ihiel maloslúžiť k vyháňaniu démonov a duchov. Neskôrsa stal základom akupunktúry taoizmus. Tao,prapôvod sveta, z ktorého všetko vzniklo, mádve zložky: jin a jang. Sú to nadprirodzené koz-mické energie, ktoré sú základom každej har-mónie. V organizme človeka údajne prúdienergia jin a jang, tzv. meridiánmi. Pozdĺž tých-to meridiánov sa nachádzajú akupunktúrnebody. Vpichmi možno ovplyvňovať prúdeniekozmickej energie, vyrovnať narušenú rovno-váhu a dosiahnuť uzdravenie. Každý akupunk-túrny bod má presný názov, napríklad bod ôs-mich démonov, bod božského zázraku a pod.Pri vytvorení akupunktúry mali Číňania nedo-statočné poznatky o ľudskom tele. Je zaujíma-vé, že mozog a nervový systém medzi orgán-mi jin a jang chýba. V Európe a Amerike sa

akupunktúra rozšírila v druhej polovici 20. sto-ročia. Začali sa intenzívne výskumy, ktoré malidokázať, že v organizme sú skutočné akupunk-túrne body a meridiány.

Už z uvedeného vyplýva, že akupunktúranie je založená na biologických či anatomic-kých poznatkoch, ale na nábožensko-filozofic-kých základoch.

Vedeckým zhodnotením akupunktúry sabudeme zaoberať v nasledujúcom čísle.

MUDr. Pavol Mečíř

Ako išli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôj-dem za tebou všade, kam pôjdeš.“ Ježiš mu od-vetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtákyhniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu sklo-niť.“(Mt 8,19b-20) V tomto úryvku nám Pán Je-žiš hovorí, že on je ten, kto si povoláva do za-sväteného stavu. Nieje to iba čisto našainiciatíva. Nám zostáva iba skúmať, kde náschce mať Pán. Je potrebné veľa sa za to modliťa všímať si životné situácie, svoje schopnostia možnosti. Z úryvku je jasné, že kto by chcelísť za Pánom všade kam On ide len preto, že samu to páči, vidí slávu alebo iné výhody, tennevydrží. Tomu Pán hneď hovorí o rizikácha ťažkostiach. Potom Evanjelium hovorío tých, ktorých volal Pán do svojej vinice. Oba-ja z povolaných hovoria o tom, čo by ešte prednasledovaním chceli stihnúť a pôjdu potom,ale on im hovorí, aby to zanechali a išli hneďza ním. Ten kto je povolaný, sa musí vždy nie-čoho zrieknuť. Aj my sme museli mnohé vecizanechať a v budúcnosti to nebude iné. Nevie-me čo nás v živote čaká, ale Pán to vie a posielanám také situácie a okolnosti, v ktorých sa mu-síme zriekať. Dáva nám slobodnú vôľu -  záležína každom jednotlivo či zoberie svoj kríža ponesie ho z lásky k nemu, alebo ho povle-čie z nadávaním. Veď čo jemu darujemez lásky, to nám stonásobne vráti. Preto sa ne-čudujme ľuďom zo sveta, že nechápu ako smesa mohli zrieknuť toľkých radostí, bez ktorýchsi oni nevedia predstaviť život. Tú silu dostáva-me od Nebeského Otca, ale musíme si ju ve-dieť vyprosiť a žiť v pokore. To dokazuje životjedného bohoslovca, ktorý mal stále dobrú ná-ladu aj v ťažkostiach, a rozširoval ju do svojhookolia. Isto mala na tom podiel jeho povaha,ale on na otázku odkiaľ berie dobrú náladu ho-vorieval: „ Kaplnka, modlitba, pokora“. Malv tom nesmiernu pravdu, lebo skutočnú radosťmôžeme mať iba z čistého srdca a správnehovzťahu k Pánu Bohu. Prajem všetkým, aby mi-lovali Pána Boha nadovšetko a mali chuť žiť zradosťou nie pre seba, ale pre Pána a pre blíž-nych.

Dominik Jamrich

2525252525Brázdas

Úvaha

K tejto úvahe o pozitívnej materiálnej chu-dobe, (tj. zjednodušene povedané - evanjelio-vá rada chudoby) ma inšpirovali príhovorySvätého Otca Jána Pavla II., ktoré povedal po-čas svojich návštev na Slovensku a kde opako-vane ako najväčšie problémy dneška uvádza:pôžitkársky konzumizmus, praktický materia-lizmus, hedonizmus... A následne nás vyzýva,aby sme sa ako nositelia radostnej evanjeliovejzvesti, pripravili na našuslužbu v takomto svete, ajcez pestovanie čností čis-toty, chudoby, poslušnos-ti – a že sa máme staťskromnými a apoštolskyhorlivými kňazmi.

Preto som sa bližšiepozrel na vyjadrenianiektorých dokumentovCirkvi ohľadom otázkychudoby v kňazskom ži-vote.

Kódex kánonickéhopráva hovorí: „Klericimajú viesť jednoduchý ži-vot a zdržiavať sa všetké-ho, čo zaváňa márnivos-ťou“ (Kán. 282 – § 1).Direktórium o službea živote kňazov dodáva: „Kňaz by sa naozaj ťaž-ko mohol stať opravdivým sluhom svojich bra-tov, keby sa prehnane staral o pohodlie a príliš-ný blahobyt a hoci sa nezaväzuje k chudobeverejným sľubom, má viesť jednoduchý život avyhýbať sa tomu, čo by mohlo byť známkoumárnivosti, podujímajúc sa tak na dobrovoľnénasledovanie chudobného Krista“ (DK 67).Druhý Vatikánsky koncil v dekréte Presbytero-rum ordinis ďalej hovorí: „(Kňazi) sa pozývajúprijať dobrovoľnú chudobu, ktorou sa zjavnej-šie stanú podobnými Kristovi a pohotovejšímina posvätnú službu“ (PO 17). A aj Svätý OtecBenedikt XVI. vo svojom príhovore vo Varšave25. mája 2006 pripomína kňazom: „Pozerajúcna Krista žite životom skromným“.

Dekrét Optatam totius spomína, že užv seminároch sa majú seminaristi vychovávaťv chudobnom spôsobe života a v duchusebazapierania, aby sa vedeli ochotne zriekaťaj dovolených, ale neosožných vecí (OT 9). JánPavol II. v exhortácii Pastores dabo vobis upo-zorňuje, že tu nejde o pohŕdanie materiálnymidobrami, o ich odmietanie, ale o ich vďačné adobromyseľné užívanie a súčasne o ich radost-né zrieknutie sa s veľkou vnútornou slobodou(PDV 30). V roku 1921 otec biskup Ján Vojtaš-šák k otázke bohatstva a chudoby napísal svo-

jim kňazom: „Nenásytné žiadosti sveta po bo-hatstvách treba nám liečiť láskou so zreteľomna chudobu. Vlastniť a dobre žiť chce moder-ný svet tápajúci v materializme... A čo je veľkábolesť, že aj veľké množstvo vznešených údovKristovho kňazstva sa spolu so svetom čorazviac klania mamone. Toto je epidémiadnešných čias, ktorá mnohých necháva ne-šťastných tak pre tento ako aj pre večný život.

„Kto ju bude liečiť?“Chudobný kňaz, chu-dobný v duchu, blčiaciláskou chudoby, je naj-silnejší reformátor,svojou chudobou robízázraky, svojou chudo-bou vedie ľudí od ma-mony k Bohu. Hoci sapohŕda jeho učením,nepohŕda sa ním sa-mým, lebo sa na nehohľadí ako na príkladchudoby... Nech jeumiernený náš stôl,pokorný dom, pokornéaj naše obliekanie...,žiadny luxus.“

A na záver chcempoukázať ešte na sve-

dectvo kardinála Dziwisza, ktoré vydáva v kni-he Život s Karolom, o skromnom živote Sväté-ho Otca Jána Pavla II.: „V kúrii nebralsymbolický plat. Všetky milodary, ktoré dostá-val od správcov farností, ako aj príjemz autorských práv zo svojich publikácií veno-val na rôzne pastoračné a charitatívne ciele. Žilskromne a nerobil si nijaké nároky. Celé rokynosil jeden kabát a v zime si doň vkladal pod-šívku. A aj v Ríme žil nezvyčajne skromne. Kraj-ným spôsobom praktizoval chudobu. Nerobilto ostentatívne, čo vyvolávalo obrovský dojem.Nič nevlastnil a nikdy o nič neprosil. Dá sapovedať, že ako pápež bol „bohatý“, ale preseba nemal ani halier.“

Výzva pozitívnej materiálnej chudoby je ur-čená každému jednému z nás. A je na nás akoju budeme v našom živote uskutočňovať.

Pán Ježiš nás vyzýva:„Poď za mnou“ (Jn 21,19).

Martin Majda

2626262626 Brázda

Správy

Púť na Mariánsku horPúť na Mariánsku horPúť na Mariánsku horPúť na Mariánsku horPúť na Mariánsku hor

Dňa 7.októbra sa tradične ako na každúprvú októbrovú nedeľu uskutočnila púť boho-slovcov na Mariánsku horu v Levoči. Právev tejto dobe, keď sa opravdivý zmysel pútí čas-to vytráca, sme chceli byť svedkami toho, žepúť to nie je výlet. Púť to je obeta. Najmä pretých, ktorí sa na ňu vydajú peši. Často je trebabojovať s únavou, počasím, mokrými topánka-mi, hladom... Púť je o tom ,že človek sa preko-ná, že svoju námahu obetuje. Počas nej kráčaza Nebeskou Matkou, aby jej ďakoval, prosil ju,aby jej mohol vyliať svoje srdce...

Tak sa na cestu vydali aj seminaristi. Vytvorili sa 2skupinky : „pešiaci“ a „cestujúci“. Prvá časť – teda

pešiaci(asi 30-člennáskupinka), sa na cestuvydala o 9:00 hod.ráno. Seminaristi, ses-tričky a aj otec vice-rektor s otcom pre-fektom sa rozhodliprekonať asi 18 kmúsek po vlastných.Niektorí prvýkrát, iníuž tradične sme stúpa-li cestami – necestamik dedine Úloža. Prvot-né obavy tých, ktorí satoho možno aj báli, sarýchlo rozplynuli, keďsme sa po ceste plnejmodlitby, družných

rozhovorov, piesní a Božej prírody ocitli na Úloži.Tam každý absolvoval povinné posilnenie. Na kaž-dého čakal balíček. Keď sme zahnali smäd a hlad(lebo aj telo potrebuje svoje) pobrali sme sa ďalej.Ani sme sa nenazdali a objavili sme sa na Mariánskejhore. Došli sme tam takmer zároveň s cestujúcimi.Svätú omšu slúžil otec rektor Mons. Jozef Jarab.

Vlastne celý náš život je takým jedným veľkýmputovaním. Je plný prekážok, bojov, námahyi sebazapierania. No aj napriek tomu musíme maťna zreteli nie to, koľko to stojí námahy, ale aký je nášcieľ. A k tomto cieľu nás pozýva a vedie Panna Má-ria, aby sme sa raz všetci stretli pri jej synovi.

KKKKKararararardinál Tdinál Tdinál Tdinál Tdinál Tomkomkomkomkomko na pôde Filozo na pôde Filozo na pôde Filozo na pôde Filozo na pôde FilozofofofofofickickickickickeeeeejjjjjFFFFFakakakakakultultultultulty KU v Ry KU v Ry KU v Ry KU v Ry KU v Ružomberužomberužomberužomberužomberkkkkkuuuuu

Počas svojej návštevy Slovenska navštívil kardi-nál Jozef Tomko mestá Košice, Ružomberok a Nitru.

Dňa 18. ok-tóbra 2007 bolna pôde Filozo-fickej FakultyKU v Ružom-berku, kde sazamýšľal nad si-tuáciou misiídnes a predsta-vil encykliku pá-peža Pia XII. Fi-dei Donum.Ďalšími vzácny-mi hosťami bolinitriansky die-cézny biskupMons. Prof. Vi-liam Judák, kto-rý svojou pred-n á š k o uoboznámil zúčastnených históriou Slovákovv misiách, ako aj s domácim povedomím misiív nedávnej minulosti. Vdp. František Kapusňák, ná-rodný riaditeľ Pápežských misijných diel celú kon-ferenciu moderoval a vlastným príkladoma skúsenosťou z misií obohatil cieľ všetkých pred-nášok – vzbudiť zodpovednosť za šírenie Evanjelia!

Tejto konferencie sa zúč