S Í D L AS Í D L A

1. Základné termíny a 1. Základné termíny a jednotkyjednotky2. Štruktúra sídiel2. Štruktúra sídiel3. Priestorová štruktúra 3. Priestorová štruktúra mestamesta4. Urbanizácia4. Urbanizácia

1. Základné termíny a 1. Základné termíny a jednotkyjednotky

OsídlenieOsídlenie – súbor sídiel na území, v kt. prebiehajú – súbor sídiel na území, v kt. prebiehajú základné aktivity obyvateľstva ( bývanie, práca, služby, voľný základné aktivity obyvateľstva ( bývanie, práca, služby, voľný čas, ...). Člení sa na 2 zložky : čas, ...). Člení sa na 2 zložky : stabilnústabilnú = materiálnu a = materiálnu a dynamickú dynamickú = obyvateľstvo= obyvateľstvo

UsadlosťUsadlosť – obytný dom spolu s priliehajúcim hospodárskym – obytný dom spolu s priliehajúcim hospodárskym priestorom, zoskupením usadlostí vzniká sídlopriestorom, zoskupením usadlostí vzniká sídlo

Sídlo Sídlo (geografická jednotka) – akékoľvek obývané a (geografická jednotka) – akékoľvek obývané a

priestorovo oddelené zoskupenie bytových a nebytových priestorovo oddelené zoskupenie bytových a nebytových objektov (asi 14 mil. sídiel)objektov (asi 14 mil. sídiel)

- zoskupenie sídelných jednotiek (domov) vrátane - zoskupenie sídelných jednotiek (domov) vrátane hospodárskych objektov a dopravných zariadení na určitom hospodárskych objektov a dopravných zariadení na určitom vymedzenom územívymedzenom území

Obec Obec (administratívna jednotka) – samostatný samosprávny (administratívna jednotka) – samostatný samosprávny územný celok, kt. tvorí jedno alebo viac sídiel. Samostatne územný celok, kt. tvorí jedno alebo viac sídiel. Samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a majetku. Delí sa na : obce a majetku. Delí sa na : vidiecka obecvidiecka obec a a mestomesto

ObecObec

Porovnajte : vidiecka obecPorovnajte : vidiecka obec

mestomesto

Vidiecka obecVidiecka obec – je sídlo alebo zoskupenie sídiel s – je sídlo alebo zoskupenie sídiel s malým počtom obyvateľov ( do 2000 ), majú hlavne malým počtom obyvateľov ( do 2000 ), majú hlavne obytnú, poľnohospodársku a rekreačnú funkciu. obytnú, poľnohospodársku a rekreačnú funkciu. Charakteristická je nízka zástavba, nižšia vybavenosť Charakteristická je nízka zástavba, nižšia vybavenosť službami, vidiecka architektúra, ...Môžu mať hromadnú službami, vidiecka architektúra, ...Môžu mať hromadnú zástavbu, alebo to môžu byť obce s rozptýlenou zástavbu, alebo to môžu byť obce s rozptýlenou zástavbou ( kopanice, lazy, štále, rale,) zástavbou ( kopanice, lazy, štále, rale,)

MestoMesto – je sídlo alebo zoskupenie sídiel, kt. počet – je sídlo alebo zoskupenie sídiel, kt. počet obyvateľov sa pohybuje v rozpätí 2000 – 100 000. Prvé obyvateľov sa pohybuje v rozpätí 2000 – 100 000. Prvé mestá vznikajú v v období 5000-3500 p.n.l. ( pokrok v mestá vznikajú v v období 5000-3500 p.n.l. ( pokrok v poľnohospodárstve – nadprodukcia, rozvoj obchodu, poľnohospodárstve – nadprodukcia, rozvoj obchodu, oddelenie remesiel od poľnohospodárstva) v oddelenie remesiel od poľnohospodárstva) v Mezopotámii, Egypte, Indii, Číne. Za najstaršie mesto sa Mezopotámii, Egypte, Indii, Číne. Za najstaršie mesto sa považuje Jericho v Palestíne (11 000rokov), Eridu považuje Jericho v Palestíne (11 000rokov), Eridu (Mezopotámska nížina, 6 000 rokov), Babylon (Irak, 4 (Mezopotámska nížina, 6 000 rokov), Babylon (Irak, 4 300 rokov) 300 rokov)

Hromadná a rozptýlená Hromadná a rozptýlená zástavbazástavba

Vidiecka obec

mesto

VeľkomestoVeľkomesto – – mesto s počtom obyvateľov nad 100 000mesto s počtom obyvateľov nad 100 000

MetropolaMetropola – – je veľkomesto, kt. plní isté funkcie na najvyššej je veľkomesto, kt. plní isté funkcie na najvyššej úrovni voči svojmu zázemiu, je sídlom centrálnych inštitúcií a úrovni voči svojmu zázemiu, je sídlom centrálnych inštitúcií a orgánov, počet obyvateľov má väčšinou nad 500 000orgánov, počet obyvateľov má väčšinou nad 500 000

Mestská aglomeráciaMestská aglomerácia: : je zoskupenie mesta a okolitých sídel, je zoskupenie mesta a okolitých sídel, kt. s mestom úplne, alebo čiastočne splývajú, ale sú dosiaľ kt. s mestom úplne, alebo čiastočne splývajú, ale sú dosiaľ administratívne samostatné ,medzi mestom a okolitými sídlami sú administratívne samostatné ,medzi mestom a okolitými sídlami sú intenzívne väzby. (Bratislava, Budapešť, Varšava)intenzívne väzby. (Bratislava, Budapešť, Varšava)

KonurbáciaKonurbácia: : rosiahla oblasť, v kt. väčší počet pôvodne rosiahla oblasť, v kt. väčší počet pôvodne samostatných miest stavebne zrastá okrajmi svojich aglomeráciísamostatných miest stavebne zrastá okrajmi svojich aglomerácií, , jednotlivé jednotlivé súčasti si udržujú administratívnu nezávislosť, sú súčasti si udržujú administratívnu nezávislosť, sú navzájom prepojené a v jednotlivých funkciách sa navzájom dopĺňajú navzájom prepojené a v jednotlivých funkciách sa navzájom dopĺňajú (Liverpool – Manchester, Porýnie –Porúrie, Katovice, ...)(Liverpool – Manchester, Porýnie –Porúrie, Katovice, ...)

MegalopolisMegalopolis: : rozsiahle územie, na ktorom sú aglomerácie, rozsiahle územie, na ktorom sú aglomerácie, veľkomestá a mestá navzájom úzko prepojené, prípadne i zrastené veľkomestá a mestá navzájom úzko prepojené, prípadne i zrastené do jedného celku. Môže sa rozprestierať i na stovkách kilometroch - do jedného celku. Môže sa rozprestierať i na stovkách kilometroch - ide o superkonurbáciu (Bos-Wash, Chi – Pits, Togaidó (Tokio-Nagoja-ide o superkonurbáciu (Bos-Wash, Chi – Pits, Togaidó (Tokio-Nagoja-Ósaka), San – San,...)Ósaka), San – San,...)

Poradie európskych miest a aglomerácií v r. 2006

mesto aglomerácia1. Moskva 10,473 14,5212. Istambul 10,035 11,913 3. Londýn 7,489 12,524 4. Sant Peterburg 4,015 4,853 5. Berlín 3,378 4,010 6. Madrid 3,147 6,071 7. Rím 2,561 3,695 8. Kyjev 2,491 3,007 9. Paríž 2,142 11,634 10.Bukurešť 1,863 2,224 11.Minsk 1,747 ??? 12. Hamburg 1,747 3,277 13. Budapešť 1,700 2,579 14. Varšava 1,634 2,245 15. Barcelona 1,591 4,864 16. Viedeň 1,571 2,075 17. Charkov 1,421 ??? 18. Miláno 1,316 4,282 19. Nižnij Novgorod 1,275 ??? 20. Mníchov 1,272 2,326

Poradie európskych miest v stredoveku (odhad)

Rok Počet obyv. 1. Benátky 1363 77 700

2. Paríž 1192 59 2003. Florencia 1381 54 747

4. Miláno 1300 52 0005. Janov 1500 37 788

6. Rím 1198 35 0007. Londýn 1377 34 9718. Bologna 1371 32 000

9. Barcelona 1359 27 05610.Neapol 1278 22 000

11.Hamburg 1250 22 00012.Brusel 1496 19 058

Mesto Krajina Počet obyvateľov (mil.)

Tokio Japonsko 35,0

Mexico City Mexiko 19,0

New York USA 18,0

Sao Paolo Brazília 18,0

Bombaj India 17,0

Dillí India 15,0

Šanghaj Čína 14,0

Kalkata India 13,0

Jakarta Indonézia 12,0

Buenos Aires Argentína 11,5

Dháka Bangladéš 11,0

Los Angeles USA 11,0

Karáčí Pakistan 10,5

Rio de Janeiro Brazília 10,5

Ósaka-Kobé Japonsko 10,0

Káhira Egypt 10,0

Lagos Nigéria 10,0

Peking Čína 10,0

Manila Filipíny 10,0

Moskva Rusko 10,0

najväčšie aglomerácie sveta-2008

Mestá s viac ako 1 mil. obyvateľmi (r. 2006)

satelitné snímky Tokaido a BosWash v noci

BosWash

2. Štruktúra sídiel2. Štruktúra sídiel

Je výsledkom dlhodobého a zložitého vývoja, na formovaní kt. sa Je výsledkom dlhodobého a zložitého vývoja, na formovaní kt. sa podieľalo mnoho činiteľov. podieľalo mnoho činiteľov.

Rozlišujeme :1. veľkostná štruktúraRozlišujeme :1. veľkostná štruktúra

2. dynamiku rastu2. dynamiku rastu

3. funkčná štruktúra3. funkčná štruktúra

4. hierarchická štruktúra4. hierarchická štruktúra

1. Veľkostná štruktúra1. Veľkostná štruktúra – určujeme podiel sídiel a podiel obyvateľov v – určujeme podiel sídiel a podiel obyvateľov v jednotlivých veľkostných kategóriách, dochádza k znižovaniu podielu jednotlivých veľkostných kategóriách, dochádza k znižovaniu podielu najnižších kategórií a pribúdanie podielu najvyšších kategórií sídielnajnižších kategórií a pribúdanie podielu najvyšších kategórií sídiel

2. Dynamika rastu2. Dynamika rastu – podľa dynamiky rastu rozlišujeme sídla : – podľa dynamiky rastu rozlišujeme sídla : progresívne (rast) – Varšava, Rím, Sofia,..., stacionárne (stagnácia) – progresívne (rast) – Varšava, Rím, Sofia,..., stacionárne (stagnácia) – Paríž, Bratislava, Madrid,..., regresívne ( pokles ) – Londýn, Oslo, Paríž, Bratislava, Madrid,..., regresívne ( pokles ) – Londýn, Oslo, Barcelona,...Barcelona,...

3. Funkčná štruktúra – 3. Funkčná štruktúra – funkcie sídiel sa v priebehu vývoja funkcie sídiel sa v priebehu vývoja menia, menia,

pôvodné – poľnohospodárska, pastierska, banská, pôvodné – poľnohospodárska, pastierska, banská, lesnícka, ...boli doplnené (nahradené) priemyselnou, službovou, lesnícka, ...boli doplnené (nahradené) priemyselnou, službovou, dopravnou, administratívnou, informačnou, vedeckou, dopravnou, administratívnou, informačnou, vedeckou, bankovníckou, ...bankovníckou, ...

Členenie sídiel podľa funkcieČlenenie sídiel podľa funkcie : a) sídla s vlastnou ekonomickou : a) sídla s vlastnou ekonomickou základňou – základňou – monofunkčnémonofunkčné (jedna prevládajúca funkcia – (jedna prevládajúca funkcia – Trenčianske Teplice, Davos, ...) až Trenčianske Teplice, Davos, ...) až polyfunkčné polyfunkčné ( viacero ( viacero funkcií,funkcií, patrí tu väčšina miest)patrí tu väčšina miest)

b) sídla bez vlastnej ekonom. b) sídla bez vlastnej ekonom. základne – majú iba obytnú funkciu ( Sv. Jur, Sečovce, Nová základne – majú iba obytnú funkciu ( Sv. Jur, Sečovce, Nová Dubnica, ...)Dubnica, ...)

4. Hierarchická štruktúra4. Hierarchická štruktúra – usporiadanie sídiel podľa významu, – usporiadanie sídiel podľa významu, vypracovali sa viaceré modely – pravidlo poradia veľkosti vypracovali sa viaceré modely – pravidlo poradia veľkosti miest, teória centrálnych miestmiest, teória centrálnych miest

3. Priestorová štruktúra 3. Priestorová štruktúra mestamesta

Priestorová štruktúra mesta je výsledkom historického vývoja, Priestorová štruktúra mesta je výsledkom historického vývoja, počas kt. prebieha jeho vnútorná diferenciácia, mesto sa rozrastá počas kt. prebieha jeho vnútorná diferenciácia, mesto sa rozrastá horizontálne i vertikálne, naberá nové funkcie a štruktúra je čoraz horizontálne i vertikálne, naberá nové funkcie a štruktúra je čoraz komplikovanejšia.komplikovanejšia.

Pôdorys mestaPôdorys mesta – – prezrádza jeho historický vývoj, etapy prezrádza jeho historický vývoj, etapy stavebného vývoja, čím je mesto staršie, tým je pôdorys stavebného vývoja, čím je mesto staršie, tým je pôdorys komplikovanejší. V pôdoryse možno rozlíšiť : komplikovanejší. V pôdoryse možno rozlíšiť : jadro, nové časti, jadro, nové časti, okolité predmestiaokolité predmestia

Podľa vývoja sa rozlišujú mestá : monogenetické – jednotná architektúra, odráža jednorázové založenie mesta podľa jednotnej koncepcie

polygenetické – s dlhodobým zložitým vývojom a výstavbou v rôznych historických etapách

Prešov – typ mesta s vretenovitým tvarom

Levoča – typ mesta s obdĺžníkovým tvarom

Rimavská Sobota – typ mesta so štvorcovým námestím

Skalica – typ mesta s trojuholníkovým námestím

Funkčné členenie mestaFunkčné členenie mesta – na území mesta sa koncentrujú – na území mesta sa koncentrujú viaceré funkcie, tie sú lokalizované na rôznych miestach – utvárajú viaceré funkcie, tie sú lokalizované na rôznych miestach – utvárajú funkčnú štruktúru mesta. Jednotlivé funkcie sa lokalizujú podľa funkčnú štruktúru mesta. Jednotlivé funkcie sa lokalizujú podľa určitých zákonitostí – vytvárajú v meste priestorové celkyurčitých zákonitostí – vytvárajú v meste priestorové celky

Centrum mestaCentrum mesta je lokalizované na komunikačne a ekonomicky je lokalizované na komunikačne a ekonomicky najvýhodnejšom mieste, sústreďujú sa tu najvýznamnejšie mestské najvýhodnejšom mieste, sústreďujú sa tu najvýznamnejšie mestské funkcie.funkcie.

City – vytvára sa vo veľkomestách, je sídlom administratívy, finančníctva, obchodu, bankovníctva, s malým počtom trvale bývajúceho obyvateľstva

Horizontálny a vertikálny rast mestaHorizontálny a vertikálny rast mesta – bol ovplyvnený rastom – bol ovplyvnený rastom počtu obyvateľstva a jeho aktivít. počtu obyvateľstva a jeho aktivít. Horizontálny rastHorizontálny rast – umožnil – umožnil rozvoj dopravy, pozdĺž hl. dopravných línií vznikali predmestia, rozvoj dopravy, pozdĺž hl. dopravných línií vznikali predmestia, prímestské zóny, satelitné mestá. prímestské zóny, satelitné mestá. Vertikálny rastVertikálny rast začal koncom začal koncom 19.st. v USA – nedostatok plôch spôsobil zvýšenie cien pozemkov a 19.st. v USA – nedostatok plôch spôsobil zvýšenie cien pozemkov a výsledkom bol začiatok rastu miest do výšky ( prvý mrakodrap v výsledkom bol začiatok rastu miest do výšky ( prvý mrakodrap v Chicagu z r.1885 mal 10 poschodí )Chicagu z r.1885 mal 10 poschodí )

Centrum mesta

Nové časti mesta

Cesta z predmestia

4. Urbanizácia4. Urbanizácia

je sídelný proces, je jedným z vývojových etáp procesu osídlenia, je sídelný proces, je jedným z vývojových etáp procesu osídlenia, patrí k hlavným globálnym problémom súčasnostipatrí k hlavným globálnym problémom súčasnosti

znamená znamená rast mestského obyvateľstva, rast počtu miest, rast mestského obyvateľstva, rast počtu miest, zvyšovanie úlohyzvyšovanie úlohy miest v rozvoji spoločnosti, šírenie miest v rozvoji spoločnosti, šírenie mestského spôsobumestského spôsobu životaživota

VývojVývoj :: začala vznikom prvých miest v staroveku ( poľnohospodárske začala vznikom prvých miest v staroveku ( poľnohospodárske

oblasti – Indus, Ganga, Eufrat, Níl, ...)oblasti – Indus, Ganga, Eufrat, Níl, ...) v stredoveku (9.-12. st.) rozmach miest ovplyvnil rozvoj remesiel a v stredoveku (9.-12. st.) rozmach miest ovplyvnil rozvoj remesiel a

obchoduobchodu svetové obchodné centrá – Benátky, Rotterdam, svetové obchodné centrá – Benátky, Rotterdam,

Lisabon, ...vznikajú v období veľkých geografických objavovLisabon, ...vznikajú v období veľkých geografických objavov od obdobia priemyselnej revolúcie sa urbanizácia stáva od obdobia priemyselnej revolúcie sa urbanizácia stáva

celospoločenský jav, veľký rozvoj miest, zasahuje celú spoločnosťcelospoločenský jav, veľký rozvoj miest, zasahuje celú spoločnosť od 19. st. sa prejavuje trvalý rast miestod 19. st. sa prejavuje trvalý rast miest

Ukazovatele urbanizácieUkazovatele urbanizácie : :

1. 1. stupeň (úroveň) urbanizáciestupeň (úroveň) urbanizácie – udáva podiel mestského – udáva podiel mestského obyvateľstva z celkového počtu obyvateľov, udáva sa v %, podiel obyvateľstva z celkového počtu obyvateľov, udáva sa v %, podiel mestského obyvateľstva sveta je asi mestského obyvateľstva sveta je asi 50%,50%, sú však veľké rozdiely sú však veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sveta (Katar-96%, Malta-94%, Venezuela-medzi jednotlivými regiónmi sveta (Katar-96%, Malta-94%, Venezuela-93%,...,Uganda-13%, Srí Lanka-15%, Burundi-10%,...)93%,...,Uganda-13%, Srí Lanka-15%, Burundi-10%,...)

2. 2. dynamika (tempo) urbanizáciedynamika (tempo) urbanizácie – udáva priemerný ročný rast – udáva priemerný ročný rast mestského obyvateľstva, udáva sa v %, v súčasnosti je priemerný mestského obyvateľstva, udáva sa v %, v súčasnosti je priemerný ročný prírastok mestského obyvateľstva ročný prírastok mestského obyvateľstva 2%2% ( vyspelé regióny – 0,5%, ( vyspelé regióny – 0,5%, menej rozvinuté – 2,5% )menej rozvinuté – 2,5% )

rozvinuté regióny – nastáva stagnácia až úbytok obyvateľov veľkých rozvinuté regióny – nastáva stagnácia až úbytok obyvateľov veľkých miestmiest

menej rozvinuté regióny – nekontrolovaný rast miliónových miest – menej rozvinuté regióny – nekontrolovaný rast miliónových miest – veľké problémy – štvrte chudobných (veľké problémy – štvrte chudobných (slumyslumy), zlé hygienické ), zlé hygienické podmienky, zločinnosť, nezamestnanosť,... Medzi najväčšie slumy podmienky, zločinnosť, nezamestnanosť,... Medzi najväčšie slumy patrí Orangi v Karáči(Pakistan), Dharavi v Bombaji(India), Kibera v patrí Orangi v Karáči(Pakistan), Dharavi v Bombaji(India), Kibera v Nairobi(Keňa)Nairobi(Keňa)

Vývoj podielu obyvateľov žijúcich v mestách (v %)

1950 1970 1990 2000 2020Svet 29,2 37,1 45,2 51,0 57,4Rozvinuté regióny 53,8 66,6 73,0 75,077,2Zaostávajúce regióny 17,0 25,4 37,1 45,0 53,1

Európa 56,3 66,7 73,4 74,1 76,7Severná Amerika 63,9 73,8 74,3 75,678,9Latinská Amerika 41,0 57,4 75,1 78,383,0Austrália a Oceánia 61,3 70,8 71,3 72,8 75,1Ázia 16,4 24,1 28,2 33,1 49,3Afrika 15,7 22,5 33,9 42,2 52,2

Štvrte chudobných - slumy