Upload
others
View
2
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Fakty nádhernej perspektívy
ODBORNÝ ASISTENT BOHUMIL JURČO, KATEDRA POLITICKEJ EKONÓMIE FFUK
Za pomerne krátke časové obdobie sme s a oboznamovali s rôznymi dokumentárni s t rany a vlády, ktoré sa zaoberali závažnými problémami nášho národného hospodárstva. Diskutovali a v y slovovali sme sa k nim a vyvodzovali pre našu prácu patričné závery. Tak tomu bolo tesne рэ XI. sjazde KSČ, pri uzneseniach o reorganizácii riadenia, plánovania a financovania národného hospodárstva, pri dokumente n životnej úrovni atd., a už znova s a máme vy jadrova l k novému, ргэ náš budúci život vefmi významnému dokumentu, ktorý schválil ÚV KSČ na svojom zasadnutí 23. a 24. septembra t . r. vo f o r me hlavných zásad smerníc III. päťročného plánu rozvoj a národného hospodárstva na roky 1961 — 1965.
Je potrebné všimnúť si, akým starostl ivým spôsobom s a prikročuje k zostavovaniu tohto plánu. Úlohy n a š e j d r u h e j päťročnice boli s t a novené až v priebehu j e j plnenia, kým Smernice ÜV KSČ a vlády ČSR pre vypracovanie 3. päťročného plánu boli prejednávané 23. a 24. septembra t . r. (a zostavované e š t e p r v ) — čo s a tu uskutočňuje s temer v y š e ročným predstihom. Tento f a k t povedie k skvalitneniu nášho plánovania.
Tretí päťročný plán začneme plniť v období dovršo-vania socializmu v n a š e j vlasti. Jeho hlavným ciefom bude — ako to výstižne s f o r muloval s . Šimůnek — do
siahnuť na podklade víťazstva socialistických výrobných vzťahov, širokým zavádzaním na jnovše j techniky, n a j mä rýchlo postupujúcej mechanizácie, automatizácie a chemizácie a podstatným zvýšením spoločenskej produktivity práce, ďalší rozvoj výrobných síl vo všetkých odvetviach národného hospodárstva a dosiahnuť tak vysoký stupeň uspokojovania hmotných a kultúrnych potrieb pracujúcich a tak vytvárať predpoklady pre postupný prechod ku komunizmu.
Splnenie j e d n e j z hlavných úloh XI. s j azdu KSČ — dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo socialistických výrobných vzťahov — sa blíži už ku koncu. Dokončuje s a likvidácia zbytkov kulactva a súkromno-kapitalistických živlov v mestách. Vs tupujeme do obdobia ďalšieho upevnenia a rozvíjania základného zväzku n a š e j spoločnosti — zväzku robotníkov a družstevných roľníkov. V roku 1963 budú na pôde hospodáriť len družstevníci v skupinovom vlastníctve a na malých hospodárstvách do 0,5 ha, ktoré m a j ú prevažne charakter osobného vlastníctva
V Smerniciach sa predvíd a j ú ďalšie vysoké tempá rozvoja národného hospodárstva, čo j e tým významnejšie, že vychádzajú z v y š š e j základne, ktorá vznikne prekročením úloh d r u h e j päťročnice v priemysle, s tavebníctve a doprave, okrem toho bude skrátená pracovná doba a predĺžená školská dochádzka, ktorá zabsorbuje 300.000 pracovníkov. I napriek tomu niektoré úlohy stanovené v direktívach XI. s j a z d u bude možné zvýšiť. Napríklad priemyselnú v ý robu možno zvýšiť nie o 90 až 95 percent oproti roku 1957, ale o 101,3 percenta a pod.
Splniť takéto náročné úlohy bude možné len zvýšením produktivity práce ( v pr iemys le o t r i š tvrt iny, v s t a vebníctve o 70 — 80 percent atď.) a vytvorením s p r á v n e j š t r u k t ú r y celého priemyslu, ktorý zabezpečí neustále zvyšovanie technickej úrovne ako priemyslu tak i celého národného hospodárstva.
Bude s a ďa le j využívať socialistická zákonitosť prednostného ras tu vroby výrobných prostriedkov so s ú s t r e dením s a na s t ro járs tvo, ktorého podiel na celkovej priemyselnej výrobe dosiahne viac ako 30 °/o a tým s t r o j á r s k e výrobky zabezpečia viac ako 50 % vývozných fondov a zohrajú v ý znamnú úlohu v rozvoji a prehĺbení hospodárskej spolupráce soc. kra j ín. P ô j de n a j m ä o ťažké s t rojárenstvo. Na Slovensku sa bude uskutočňovať rých le j ším tempom industrializácia. V roku 1965 vyrobí slovens k ý priemysel toľko, ako priemysel ce le j ČSR v roku 1948. Zmení s a š t ruktúra v odvetví priemyslu. Ak roku 1948 na Slovensku bolo poradie: potravinársky, s t roj á r s k y , spotrebnýý, chemick ý priemysel atď., v roku 1965 to bude s t ro já r sky , potravinársky, chemický, spotrebný atď. Budú prebudované podniky, rozšírené ex i s tu júce kapacity, zavedené nové technicky náročné výrobné odbory, ako v čiern e j metalurgii s tavba V ý chodoslovenských železiarní — podnik akým s a nemôže pochváliť ani jeden z európskych kapitalistických š t á tov.
Chemická výroba vzrast ie o 86 percent oproti roku 1960. Koncom päťročnice v y robí sa 12,9 k g umelých hmôt na hlavu obyvateľa, čím bude prekročená súčasná výroba v priemysle n a j vyspelejš ích kapitalistických štátoch. Investície do chemického priemyslu na Slovensku budú predstavovať 10 percent z celoštátnych.
Poľnohospodárska výroba vzrast ie o 40 percent, f Pokračovanie ли 3 str (
Na našich závodoch a družstvách súťažia už desiatky, ba s tovky kolektívov o titul Brigády socia l i s t icke j práce. O veľkom význame tohto hnutia netreba hovoriť. Vznik 'о г podnetu Briflád komunistickej práce v Sovietskom sväze a r o z š í r Ho M do mnohých socialistických kraj ín. Ani študenti nestoja bokom Poslucháči vysokých škôl na Kórei boli iniciátormi hnutia „letiaceho koňa", vysokoškoláci demokratického Nemecka súťažia o titul „skupina socialistických študentov" a pod. A j na n a š e j Univerzite sa zrodila podobná iniciatíva.
Práve pred rokom, v decembri 1958, vyšli poslucháči vtedajš ieho II. ročníka novinárstva na Filozofické.] fakul te UK s návrhom na súťaž o titul ..kolektív socialistick e j práce". Táto pracovná skupina vždy patrila medzi naj lepšie na f a kulte. Museli však zápasiť s mnohými ťažkosťami, ba často i s n e pochopením. No, napriek tomu nerezignovali. Pracu.jú i naďalej tak dobre ako predtým.
Keď t e r a j š í nový fakultný výbor ČSM uvažoval ako zaktivizovať všetkých študentov na pres tavbe školy, ako zintenzívniť výchovu nov e j , socialist ickej inteligencie, rozhodol sa využit iniciatívu pracovnej skupiny III. ročníka novinárstva a prihliadnúc k podmienkam vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte, navrhol súťaž o titul „š tudentská skupina social ist ickej práce" .
Co s l e d u j e táto só">-? Vedúcou zásadou nášho odborného štúdia sa s táva úzke spojenie štúdia s o životom. Preto treba zvláštnu pozornosť venovať produktívnej práci, najmä práci manuálnej. Jedným z dôležitých cieľov súťaže j e v y tvorenie s i uvedomelého komunistického pomeru k práci. Preto záväzky, ktoré sa budu prijímať, nebudú s a týkať len štúdia, výrobnej praxe, ale i vere jnoprospešnej práce v na jš i r šom zmysle slova. Treba vážnejš ie pristupovať a j k rozví janiu komunistickej morálky. Členovia súťažiacich kolektívov musia byť vzorom v komunistickej morálke. A to s ú len tie najdôležite jš ie ciele. Všestrannosť t e j t o súťaže e š t e z v y š u j e j e j význam. A k é s ú podmienky pre vs tup do súťaže? Do súťaže s a pr ih lasu je pracovná skupina, ktorá uzavrie komplexný socialistický záväzok, dotýkajúci s a celého života študentov v škole i mimo ne j . Záväzky s a budú zameriavať na:
1. Osvojovanie si marxizmu-leni-nizmu v ú z k e j spätosti s odborným štúdiom (napr. preštudovanie niektorých diel, besedy o nich, štúdium uznesení s trany a pod.).
2. Sústavné a hlboké štúdium odborné (vzájomná pomoc, aktivita na seminároch, prospech),
3. Účasť na vedecke j a výchovnej práci (ŠVK, ĽKR, lektorské skupiny pri MV ČSM a pod ).
4. Účasť a úroveň práce v odborn e j praxi (zabezpečenie kontaktu s o strednými školami, práca v ČSM a PO na školách a pod., podľa odborov a kombinácií).
5_Prácu v ČSM a iných masovo-politických a kultúrno-osvetových organizáciách na faku l te i mimo ne j .
6. Trvalé spojenie so skupinou mladých robotníkov alebo roľníkov alebo s Brigádou socialist ickej p rác e (spoločné zábavy, výlety, návš t e v y divadiel a pod.).
7. Kultúrny život a odpočinok (spoločná návšteva divadiel, kín, výs tav, besedy o filmoch, knihách, hrách, spoločné výlety, pestovanie športu a te lesne j výchovy).
8. Letné prázdninové brigády a krátkodobé brigády počas roku.
9. Dodržiavanie zásad komunist i c k e j morálky.
10. Osobitné záväzky kolektívu a jednotlivcov.
Každá pracovná skupina, ktorá s a prihlási do súťaže o titul „študentská skupina social ist ickej prác e " súťaží obdobne, ako j e to v zásadách ÚRO o Brigádach socialist i c k e j práce, teda nie s ostatnými kolektívmi, ale us i lu je sa o sús tavné a čo naj lepšie plnenie záväzkov, pričom odovzdáva a rozš i ru je svoj e skúsenosti v rámci c e l e j školy.
Taký j e návrh FV ČSM Filozofick e j fakulty na túto súťaž. A že ne
zostal len na papieri, o tom svedčí to, že prvá pracovná skupina (PS novinárov III. ročníka) bola už do súťaže pr i ja tá . Ďalšie š tyr i pracovné skupiny pri jmú do súťaže v decembri.
Treba však povedať, že tento návrh nie j e definitívny. Vysokoškols k ý výbor ČSM orqanizoval práve začiatkom decembra, v čase, keď sa Naša univerzita tlačila, celouni-verzitný aktív vedúcich pracovných skupín, ktorý sa zaoberal touto s ú -tažou t fakulty
j e j rozšírením na ostatné Univerzity. O výsledkoch
tohoto aktívu budeme informovať v budúcich číslach Naše j univerzity.
Sme budúca inteligencia. Vyrast a j ú z nás ľudia budúcnosti, pre ktorých j e výs tavba komunistickej spoločnosti celoživotnou úlohou. Smer, ktorým sa máme uberať, ukazuje nám robotnícka trieda v Brigádach socialist ickej práce. Chceme sa od našich robotníkov učiť A súťaž, ktorú navrhujú na FFUK, s a nepochybne stane organickou súčasťou práce ČSM na v y sokých školách, organickou súčasťou procesu výchovy inteligencie socializmu, ktorá bude budovať komunizmus. To j e obsiahnuté a j v ústrednom hesle súťaže „študovať pre komunizmus, žiť a pracovať po socialisticky".
Veľa úspechov súťažiacim skupinám želá
NAŠA UNIVERZITA
G03ZPRAVODAOSTVO ф O pražskom Týždni pria
teľstva V dňoch 14 .-21 . novembra s a v Prahe uskutočnil Týždeň priateľstva medzi pražskou Karlovou univerzitou a Humboldtovou univerzitou v Berlíne. Berlínsku delegáciu, v k t o r e j boli mnohí poprední predstavitelia nemecke j vedy, viedol rektor Humboldtovej univerzity prof. dr . Kurt Schröder, t ra/ьку IyzJt.ii prial* is iva ьа stal významným medzníkom v rozvoji a v prehlbovaní družby medzi oboma univerzitami.
ф 60 rokov brnenskej techniky. Koncom novembra oslávili brnenskí vysokoškoláci šesťdesiate výročie založenia Vysokého učenia technického v Brne. Na slávnostnom zasadaní
rozšírenej vedecke j rady sa zúčastnili zástupcovia ústredných úradov, politických a hospodárskych organizácií, rektori vysokých škôl, absolventi a poslucháči. V Národnom technickom múzeu potom za účasti ministra školstva a kultúry dr. Fr. Kahu-du otvorili výstavu, ktorá dokumentuje bohatú činnosť b r n e n s k e j techniky.
® Výstava sov ie t ske j lekárs k e j knihy, V rámci Mesiaca ČSP usporiadali na L e k á r s k e j fakul te UK výs tavu s o v i e t s k e j odbornej l e k á r s k e j l i teratúry. Výs tava bola inštalovaná v miestnostiach Ústrednej lekárs k e j knižnice a s t ret la s a s nevšedným záujmom.
Päťročnica a m y „Závažné ú lohy b u d e t reba riešiť
v r o z v o j i školstva. Otázky v ý c h o v y k v a l i f ikovaných k á d r o v a ďalš ieho z v y š o v a nia ú r o v n e p r í p r a v y m l á d e ž e v školách n a d o b ú d a j ú neustá le n o v é k v a l i t y z hľad iska r a s t ú c e j ú l o h y k v a l i f i k o v a n ý c h pracovn íkov pr i u s k u t o č ň o v a n e j i n d u s trializácii a p o s t u p n e z v y š u j ú c e j sa a u tomatizácii . V s ú č a s n o m období sa školská polit ika s ú s t r e ď u j e p r e d o v š e t k ý m na organické s p o j e n i e vyučovan ia s prácou v o v ý r o b e a pred ĺžen ie zák ladn é h o pov inného vzdelania na 9 rokov. K sp lnen iu t ý c h t o úloh, k t o r é p r e d s t a v u j ú v ý z n a m n ú súčasť k u l t ú r n e j r e v o lúcie, sa v t r e t e j päťročnici v y t v á r a j ú predpok lady p r e n o v é v ý u č b o v é pr ies tor y a v ý c h o v u k v a l i f i k o v a n ý c h učiteľov. O a k ú v e ľ k ú ú l o h u t u ide, j e z j a v n é t, toho, že m u s í m e získať v iac ako 10 000 učiteľov. V predško l ských v ý c h o v n ý c h zariadeniach, k t o r é c h c e m e v t r e t e j päťročnici vybudovať, p r e d s t a v u j e p r e d p o kladaný r o z v o j dos iahnut ie t a k e j ú r o v ne, ž e sa d o s t a n e m e na j e d n o z n a j p o p r e d n e j š í c h m i e s t v o s v e t e . Pri v ý c h o v e k v a l i f i k o v a n ý c h k á d r o v na odborných
školách r á t a m e s p o d s t a t n ý m z v ý š e n í m počtu š t u d u j ú c i c h pri zamestnaní ."
(Z h l a v n ý c h zásad s m e r n í c t ret ieho päťročného p lánu r o z v o j a n á r o d n é h o hospodárstva na r. 1961 — 1965)
Za socialistickú školu
Ročník V. — Číslo 4. Bratislava, december 1959 Cena 50 hal.
Súťaž o titul „KOLEKTÍV SOCIALISTICKEJ PRÁCE"
Nová iniciatíva
щ NA PRAHU NOVÉHO ROKU PRAJEME VŠETKÝM Í UČITEĽOM, POSLUCHÁČOM A ZAMESTNANCOM UNIVERZITY KOMENSKÉHO PRI
JEMNÝ VIANOČNÝ ODPOČINOK A VEĽA PRACOVNÝCH I OSOBNÝCH ÚSPECHOV V ROKU I960! Redakcia Naša univerzita
Kedysi pýcha ruských cárov, dnes ... čítajte na str. 2. Spo
mienky na Leningrad.
Univerzita P. i. Šafárika
v Košiciach V sobotu dňa 28. novembra za
zneli v Štátnom divadle v Košiciach slávnostné fanfáry , oznamujúce významnú udalosť: s lávnostné založenie d r u h e j univerzity na Slovensku.
Nová univerzita ponesie meno Pavla Jozefa Šafárika, východoslovenského rodáka a významného bojovníka za jednotu českého a slovenského národa. Univerzita vznikla zlúčením b ý v a l e j L e k á r s k e j fakul ty v Košiciach a Filozofickej fakul ty v Prešove.
Na slávnostnom a k t e sa zúčastnila stranícka a vládna delegácia na čele s kandidátkou politického byra ÚV KSČ, podpredsedníčkou vlády inž. Ludmilou Jankovcovou, rektori bratských univerzít a mnohí hostia. Po prejavoch súdružky Jankovcovej a ministra školstva a kultúry dr. Fr. Kahudu, povereník školstva a kul túry Vasiľ _ Biľak odovzdal prvému rektorovi Šafárik o v e j univerzity prof. dr. Jozefovi Pajtášovi dekrét prezidenta republiky a rektorské insignie. Nový r e k tor potom prehovoril o budúcich úlohách univerzity.
Založenie nove j univerzity znamená posilnenie v e d e c k e j a v ý s k u m n e j základne n a š e j vlasti a s tane sa novým strediskom vzdelávania v metropole východného Slovenska, k toré prechádza prudkým rozvojom social ist ickej ekonomiky.
Pra jeme n a š e j b r a t s k e j 4ftiver-zite veľa úspechov na poli pedagog icke j i vedecke j práce. (NU)
SOVIETSKA VEDA A TECHNIKA DÄVA LEKCIU POCHYBOVAČOM
в Vysokoškoláci proti militarizmu. V Gre i f swalde v NDR s a uskutočnila I. medzinárodná š t u d e n t s k á konferencia o protifaš i s t ickom hnutí odpor u európskych študentov. Dvojdenná konferencia, na k t o r e j s a zúčastnil i p r e d s tav i te l ia š tudentov z 18 európskych š tá tov ako a j delegát i z á z i j s k ý c h a a f r ických kra j ín , vyzva la akademickú mládež Európy do b o j a proti obnove militarizmu v západnom Nem e c k u a k z jednoteniu v š e t k ý c h š t u d e n t s k ý c h a k cií namierených proti pr ípravám a t ó m o v e j vo jny .
ф 400 tis íc japonských š tudentov pripoji lo s v o j hlas k požiadavke pokrokov e j čas t i japonského národa - zrušiť v š e t k y v o j e n s k é zmluvy medzi Japonskom a USA. Na jednom z mnohých zhromaždení — v Tókiu — s a zúčastni lo v y š e 20.000 š tudentov.
ф Proti Batistovej tyranii. Predseda k u b á n s k e j v lády F. Castro navšt ív i l š tudentov h a v a n s k e j univerz i ty, aby s a presvedči l o tom. a k o p o k r a č u j e v ý cv ik š t u d e n t s k ý c h milícií, utvorených na obranu r e volúcie. Š tudentské a r o botnícke oddiely v y š l ú do pohoria Sierra Maestra, odkiaľ s a začalo povstanie proti Bat i s tove j tyranii, a b y s a t a m vycvičil i p r e b o j v horách. Fidél Castro vyzval š tudentov, aby boli bdeli voči reakčným silám, ktoré s a budú za i s te snažiť z í skať ich na s v o j u s t r a n u a využiť ich proti revolúcii.
ф Na č ínskych vysokých školách š t u d u j e v tomto školskom roku as i 440 t i s íc š tudentov, č o j e s k o r o š t y r i k r á t v iac a k o v roku 1940. S ras tom počtu vysokoškolákov s a neus tá le z v y š u j e a j podiel počtu š tudentov z Robotníckych a roľníck y c h rodín. V porovnaní s rokom 1952 s a ich podiel zvýš i l o 20 percent.
& V Montevideu s a u s kutočnil nedávno národný s j a z d Sväzu komunis t icke j mládeže U r u g u a j a . Zaober a l s a príčinami, k t o r é zab r a ň u j ú u r u g a u j s k e j mládeži p r í s t u p k tvor ivému národnému životu a došiel k záveru, ž e hlavnou p r e kážkou p lodne j t v o r i v e j práce mládeže j e imperial i s t ický t l a k n a u r u g u a j -s k é hospodárs tvo a s y s t é m lat i fundi í na vidieku.
Ф „Dnes nie s ú peniaze p r e v e d e c k é účely a z a j t r a s a potom z r ú t i celé n a š e národné hospodárstvo", „Nič p r e a r m á d u ! " „Viac p r e k u l t ú r u ! " , „ Š t r a j k u j e m e za v y š š i e položky v rozpočte na rok 1960", „Naše laboratóriá patr ia do m ú zea", „Učebne s ú preplnen é ! " , „Máme málo a s i s t e n tov" . „Žiadame nemocenskú s taros t l ivosť" — v znamení týchto a podobných hesiel prebiehal v Rakúsku t r o j denný š t r a j k 30.000 poslucháčov vysokých škôl .
ф Študenti vypískal i Speidla. V y š e 700 poslucháčov V y s o k e j školy t e c h n i c k e j v S t u t t g a r t e znemožnilo j e d e n z p r e j a v o v bývalého nacistického g e nerála, t e r a j š i e h o vel i teľa pozemných síl NATO v s t r e d n e j Európe Hansa Speidla, k t o r ý obhajoval atómové vyzbrojovanie bundeswehru a vyzýva l zá-padonemeckú mládež, a b y vstupovala do b o n n s k e j u r -mády. Podľa a g e n t ú r y ADN. keď Speídel prešiel do d r u h e j sá ly, aby pokračoval vo svo jom p r e j a v e , vhodili š tudent i do t t j f j m i e s t nosti s lzotvorný granát .
ф UnHoí-rlta Karola Marxa v L ipsku oslávi la 550. výročie založenia. Tát o untverzitf j e jednou /о si« s t í ' h univerzít v NDR a po univerzi te v Heidelb e r g u druhou n a j s t a r š o u univerzitou oboch čas t i N«?mecka. Dnes má u n i v e r zita desať f a k ú l t
- t k -
© в # S в в <*
©
o
Ešte a j dnes ozývajú sa v a m e r i j k e j a západoneurópskej tlači pozorovatelia a komentátori, ktori Sa zo všetkých síl snažia dokázať, že veda a technika kapitalistických kra j ín j e oveľa vyspelejšia, ako veda a technika Sovietskeho sväzu. Pravda, nemôžu odškriepiť sov ie t ske j vede nesporné úspechy — napríklad prvenstvo vo vystrelení umelej družice Zeme, vo vystrelení p r v e j rakety na Mesiac a v dosiaľ najsmelšom kroku pozemšťan JV do kozmického priestoru, keď ľudské oko po prvý raz uzrelo pomocou sovietske j rakety odvrátenú tvár Mesiaca. Usilujú sa teda aspo i vykresliť veci tak, že t u ide o v ý nimočne z javy v sovietske j vede a technike a že na ostatných úsekoch udajne sovietska veda a technika zaostávajú.
na Kolumbijskej univerzite SEY-M O U H A M ľ J l M A N A . ktorý v uplynulých týzdňocn studoval podmienky v sovietskom priemysle kovoob-ruo:;Clch s u ü . i ü v . ť i u u s o ľ M í - l M A N
zistil, zu a j v tomto priemyselnom odvetví má sovi.iaKd technika značný náskok u i - J i^vad j rn . Vďaka noniidiiza,. a i.y (jw.ac.1, vdaka iiajmoderneji,. .i orpa.iizaou vyrooy, produkuje so. ietsky priemysel kovoobrábacie s t r o j j oveia hospodárnejšie ako hociktorý iný š tá t na svete, a teda b-»,.etsky sväz môže
Už roky takto s.ypú títo reme- roku 19J2. Spomenutá zpráva agen-selní pochybovač, svojim čitateľom .túry f ASS však konštatovala, že piesok do оси, v snahe udržať masy sovietskym vedcom bolo známe ta- tieto siro.it - k . j r e su mac kľu-ludu na Západe v slepote. Do ur- jomstvo atómovej bomby už roku čom k industrializácii málo vyvi-čitého času sa iin toto záškodnícke 1947 — teda púhe dva roky po tom. nutych kra jm — dodávať oveľa dic.o vcelku darilo. Presvedčili do- čo americkí vedci zvrhli podobné lacnejšie ako Západ. konca mnohých popredných politi- bomby na Hirošimu a Nagasaki. Pritom všetkom však neslobodno
Lež sovietski vedci a technici zabúdať na závažnú okolnosť: Všet-urobili vládnucim politickým kru- ky tieto úspechy dosiahla soviet-hom na Západe ďalšie čiary cez ská veda a technika v období s tu-rozpočet. V neuveriteľne krátkom denej vojny, keď svetový obchod čase zaznamenala sovietska veda pridušali nenormálne obmedzenia, skvelé úspechy na poli mierového priehrady a prekážky. O čo rých-
í , w ' t
kov o úda jne j zaostalosti soviet s k e j vedy. Napríklad nedávno zosnulý americký generál a niekdajší minister zahraničných vecí Spojených štátov G E O R G Ľ M A R S H A L L
vyhlásil v máj i roku 1951 na otázku, či Sovietsky sväz má atómovú využívania atómovej energie. A ešte lejším tempom bude sa môcť so-bombu, doslova toto: „Vybudovanie väčšmi znepokojilo Washington vietska vedu a technika vyviiať v tovární na výrobu t e j t o bomby vy- i Wall Street to, že celý rad ďal- terajších podmienkách, v období zaduje na desať tisíc subdodávate- ších krajín dostáva tieto objavy so- zmierňovania medzinárodného napä-l o v . . . Pechybujem, či v celom vietskych vedcov a technikov ako tia, o tom mo/no si urobiť usudok sovietskom Rusku majú štyritisíc, nezištnú pomoc. Ak vládnuce im- už podlá toho, že celý rad dôleži-alebo^ aspoň dvetisíc subdodávate- perialistické kruhy vôbec uvažovali tých priemyselných odvetví splní lov, kiorí sú na^ potrebnej t ech- o mierovom využívaní jadrove j úlohy, vytýčené sedemročným p I á -nickej ú r o v n i . . . " Generál MAR- energie, zamýšľali a j tento nový m.in už v naibiizších dvoch, či SHALL sa vôbec nedal mýliť tým, že zdroj energie uplatňovať ako ná- Íroch rokoch. už roku 1949, teda takmer pred s t r o j vo s v o j e j expanzívnej politi-dvoma rokmi zpráva agentúry TASS oznámila, že Sovietsky sväz ovláda tajomstvo atómovej bomby — nehovoriac už o tom. že túto skutočnosť potvrdil celý rad vedeckých pozorovateľní, a j v samotných Spojených štátoch . . .
Takéto a podobné názory sa nám
Pri príležitosti Týždňa studentstva boli početné besedy so zahraničnými študentami.
A B Y MOHLI A J O N I
študoval... Platení pochybovači na Západe,
k • Jasne o tom svedčí Baruchov a pnivd.i, nechcú vidieť tieto fakty, i.ilientha ov plán a dalšie plány л tým menej j e im príjemné, keď Washingtonu. Ich zmyslom bolo (->ru/ Kri i« k n i h y svetovej ve r e j -
zmocniť sa nadvládv nad všetkými nosu spoznáva |ú pravdu a menia drojim uránu na celom svete. A svo j názor na krajinu, o k tore j
dnes zdajú naivné. No,
namiesto toho sa dnes od Prahy až po Peking budujú za pomoci sovietskych vedcov a technikov ató
dos ne
zabúdať, že to bola len jedna stránka propagandistického ťaženia, ktorým sa mala verejná mienka na Západe postupne pripraviť na rozpútanie útočnej vojny proti Sovietskemu sväzu a ostatným krajinám mierového tábora. Takéto reči mali vyvolať na Západe mylný dojem, že vojna bude pre údajne technicky vyspelé vojská imperialistických mocností priam zábavkou. Predse
nesmieme mové reaktory a najnovšie výda-bytky sovietske j vedy sa už uplatňujú v priemysle, poľnohospodárstve. zdravotníctve a na ďalších úsekoch. Ba dnes už j e nemysliteľná medzinárodná konferencia o mierovom využívaní jadrove j energio bez aktívnej účasti sovietskych odborníkov.
Ale závratné a neodškriepiteľné úspechy zaznamenáva sovietska veda a technika a j na tých úsekoch.
da povoľovacieho výboru snemovne ktoré dosiaľ pokladali odborné a reprezentantov Spojených štátov priem\selné kruhy na Západe za C LARENCE CANNON v septembri svoju výlučnú doménu. Nedávno roku 1949 doslova povedal: ..Bom- napríklad uverejnil deník NEW ba rdo vac i e ̂ lie tad 1 á̂ Spojených štá- YORK TIMES pozoruhodné prizna
nia profesora podnikovej ekonomiky tov by mohli udrieť na Moskvu hoc a j za j t ra, a mohli bv udrieť t v r do...*4
fcľšte dlho sa ozývali podobné ľudožrútske reči z úst popredných politických predstaviteľov západných mocností. Plodilo ich zbožné želanie vládnucich vrst iev na Zá-pade, zasfaviť a zvrátiť vývin, ktorým sa sve t zákonite uberá od V" j ľ k e j októbrovej socialistickej revolúcie. A len postupne si ľudstvo objasňuje, a k e j katastrofe sa vyhlo, vdaka tomu, že zásluhou sovietskych vedcov mohla sa i mierová veľmoc — Sovietsky sväz — oprieť o najmodernejšie zbrane. Len teraz plne chápeme, čo to znamenalo pre stratégov Pentagonu
pocíti len nepravdy. No h sú ich pocity hocaké, pred
kutocnostou budu musieť kapitu-avať. Za touto skutočnosťou j e otiž železná logika: sovietska ve-a a technika nedosahuje s v o j e ús-• hy náhodou. Dosahuje ich pre-o. lebo socialistická spoločnosť j e j r.súdila čestné miesto. Veda a echnika nie j e nástrojom v rukách ?ádcov mamutích monopolov na mykanie maximálnych ziskov. J e j tdlným cieľom | e raziť cestu poroku celého ľudstva. A tým dáva matateľny a konkrétny podklad Uefo*v j politike Sovietskeho sväzu
ik prispieva k tomu. že táto po-
ln/ KAROl DLOUHÝ
REO ROCKET ON МОП' Ш;Я|
i«#. Щя, щ в д к MISS0.E m m v * - V ' - --)• - \ í ; - ' - « ; , y ,&;< .
:; ij í ; s s f..í s .4 s s : t • s • < ЭДЩ-ťtt I É 4 зШЩъ-ЩШШГ 1
•w, 1Н11Л i \ H w
MoíéB < REDS' ROÍ HITS MOOi
mm . . . v . í u í w r*, y, J U U W H V / » *. cuiuywuu, keď sa pred svetom z čistá jasná H l l » t - fe í * M « » * ! » vynoril Sovietsky svaz ako moc- , , v ^ nosť. schopná odplatiť každý úder Шшшт Í.&W М$Ш — a to niekoľkonásobnou silou. • * _ ' ~ * Stratégovia Pentagonu totiž naisto J e fo tomontáž n e w y o r s k ý c h novín zo 14. s e p t e m b r a t . r . rátali s tým, že Sovietsky sväz ne- V š e t k y h l a v n é a m e r i c k é noviny pr inies l i na t i tu lných s t r á n -bude mať atómovú bombu prv ako k a c h unisono z p r á v u : Sov ie t ska r a k e t a na Mesiaci !
NAŠA REPORTÁŽ
Nie všade na svete majú študenti také podmienky k štúdiu, aké máme my. Nie všade na svete majú štipendiá, dobre vybavené internáty a lacnú stravu. Nie všade na svete môže študovať každý, kto má k tomu chuť a vlohy.
My si tieto vymoženosti ani neuvedomujeme. Vošli do nášho života tak, že i#h považujeme za úplnú samozrejmosť. Často si málo vážime všetky tie ,,samozrejmosti", ktoré nám štát poskytuje. Preto nikdy nemôže byť na škodu, keď si občas pripomenieme, že miliónom študentov v kapitalistických a závislých krajinách toto všetko chýba, že za to musia tvrdo bojovať.
Jednou z takýchto príležitostí bola i beseda so zahraničnými š t u dentmi. ktorú v rámci Medzmárod-n ho týždňa studentstva usporiada! Fakultný výbor ČSM Filozofick e j fakulty UK. Zúčastnili sa j e j 2 mexickí študenti. 1 Bulhar a 1 Kórejčan.
Poch • piteľne, najväčší záujem sa sústredil na mexických študentov, veď Mexičana v Bratislave každý deň neuvidíte. Otázkam nebolo konca-kraja A Sergio Arturo Montero odpovedal. Zaujímavo, hoci s t ručne rozpovedal históriu Mexika. Hovoril i o dnešnej situácii vo s v o j e j krajine, o j e j vzťahoch k USA, hospodárskych ťažkostiach i obchode s ČSR. No, predsa len najviac a najzauj ímavejš ie hovoril o tom, ako ž i jú mexickí študenti.
V Mexiku j e e š t e veľká negramotnosť: 50 percent obyvateľstva nevie čítať a písať. Len veľmi malá časť detí školopovinného veku navš t e v u j e a j najnižší stupeň škôl — šesťročné školy, pretože rodičia nemajú dostatok finančných prostriedkov. O nič lepšia situácia nie j e ani na vysokých školách. Veľká väčšina študentov musí popri š t ú diu pracovať, pretože zápisné na fakultách j e veľmi vysoké a knihy sú veľmi drahé. Internátov j e málo a ani zďaleka nemôžu kryť potreby. Podobne i študentské jedálne. Preto nie sú nijakou zvláštnos
ťou veľké demonštrácie študentov. Jedna z takýchto demoštrácií mala za následok zatvorenie internátu a jedálne polytechnického inštitútu v hlavnom meste Mexiku. Obsadilo ich vo j sko a vedúci študentských organizácií boli pozatváraní. Bude sa opakovať 17. november 1939? Nie! To nesmieme dopustiť!
Aká rozdielna situácia j e v škols t v e Kóre j ske j ľudovodemokratick e j republiky! Krajina, ktorá už vlani dovŕšila socializáciu poľnohospodárstva. má dnes 38 vysokých škôl a 8.600 rôznych druhov nižších škôl. na ktorých š tudu je 2,509 000 študentov. V kra j ine j e zavedené povinné stredoškolské vzdelanie, štúdium j e bezplatné a učebnice dostávajú poslucháči v y sokých škôl zadarmo.
Známe j e kóre j ské hnutie ,,letiaceho koňa", ktoré sa náplňou podobá našim Brigádam socialistickej práce. No. málokomu j e známe, že iniciátormi tohoto hnutia boli práve študenti. A tí tu dosahujú v y nikajúce úspechy. Poslucháči fi lozofickej fakulty si dali záväzok, že zmontujú helikoptéru a dokázali t o ! A brigády? Nieto študenta, ktorý by cez prázdniny sedel doma.
Na Kórei teraz silnie hnutie za zjednotenie kra j iny. Je m á m e posolstvo vlády KĽDR všetkým parlamentom sveta. A my snahu kó-re j ských priateľov podporujeme a budeme podporovať.
A do tretice, a to už bola beseda v závere, rozprával Zinov Geor-ginov, poslucháč medicíny, o snaženiach a cieľoch bulharskej mládeže a študentstva. Hovoril o práci Komunistického sväzu mládeže Bulharska, nezabudol spomenúť aké úspechy dosiahla ateistická výchova bulharskej mládeže a hovoril i o cieľoch do budúcna.
Beseda sa skončila. Každý z j e j účastníkov si odnášal hre j ivý pocit hrdosti príslušíka kraj iny, v k t o r e j j e o študentov náležíte postarané.
Dušan Z á h o r s k ý
Kedysi pýcha ruských cárov, teraz druhé najväčšie mesto Sovietskeho sväzu, večne krásne mesto nad Nevou — Leningrad. Nad Nevou poletujú čajky, zlaté lúče slnka sa odrážajú od obrovskej pozlátenej kupoly Izákovho chrámu. Na námestí Dekabristov nehybne stojí na svojom kamennom podstavci hrdý Medený jazdec — majestátny pamätník zakladateľovi tohto mesta. Vľavo od neho Čnie do výšky dlhá ihlico-vitá veža Admirality. O kúsok d ale j vidíme Zimný palác a za ním Palácové námestie — svedkov najväčšej revolúcie všetkých čias. Revolúcia, ktorá znamenala novú éru v dejinách celého ľudstva ...
Každý z nás pozná bohatú históriu tohto mesta. Každému
И/а &&iwuj/\cuL z nás je blízka kolíska Veľkej Októbrovej revolúcie. Chcel by som vám povedať iba niekoľko slov o živote na Leninigradskej univerzite, kde som dva roky študoval.
Ked si spomínam na svoj život v Leninigrade, vynorí sa mi v pamäti hrst nezabudnuteľných zážitkov. Listujem v albume, prezerám fotografie, rozložené na mojom písacom stole. Spomienka za spomienkou sa vracia ... Myslím na všetkých tých, ktorí sa postarali o to, aby sa nám mesto nad Nevou stalo skutočným druhým domovom, myslím na nctšu profesor-
Internacionálna" na vychódzke v Cárskom sele.
ku ruštiny Taisiu Alexandrov-nu, ktorá nás naučila poznávat nielen krásy ruského jazyka a literatúry, ale aj ochotne nám radila a pomáhala vo všetkých problémoch, s ktorými sme za ňou prišli. Mal som nemálo možností poznávať charakterový profil sovietskych ľudí. Hovoril som so študentami, robotníkmi zo závodov, kolchoznými roľníkmi i predstaviteľmi inteligencie. U všetkých som si cenil ich húževnatosť, pracovné nadšenie, skromnosť, úprimnosť a dobré srdce.
V najbližšom styku som bol, samozrejme so študentami. Naši sovietski kolegovia nám skutočne obetavo pomáhali prekonávať počiatočné ťažkosti v štúdiu. Po rusky sme sice viac-tnenej vedeli, predsa však tie prvé mesiace neboli pre nás najľahšie, tobôž nie pre našich čínskych a kórejských priateľov. Sovietski študenti boli k nám skutočne veľmi pozorní, pomáhali nám vo všetkom, z druhej strany však nikdy nedávali najavo, že by smě pre nich boli „inostranci". Prijali nás medzi seba ako „svojich", a práve preto sme sa necítili tak, ako keby sme boli niekde v cudzine — boli sme doma, medzi priateľmi. S akou radosťou nám ukazovali pamätihodnosti svojho rodného mesta ako ochotne nám hovorili o svojom tivote!
Najkrajšie spomienky mám
hádam na našu pracovnú skupinu v U. ročníku Filologickej fakulty. Bola to 5. pracovná skupina v ročníku, ale každý ju poznal pod názvom „5. Internacionálna". To preto, že okrem sovietskych študentov nás bo-• a celá spústa zo zahraničia, ivaja z Číny, dve dievčatá z Bulharska, jeden z NDR, dve Poľky a ja. Stali sme sa skutočnými, blízkymi priateľmi.
Boli sme spolu nielen na prednáškach, seminároch -spolu sme trávili aj mnohé krásne chvíle vo voľnom čase. Chodili sme do Ermitáže, do Ruského múzea, spoločne sme navštevovali divadlá a kiná, poriadali sme tanečné večierky a pod. Boli sme spoločne nielen na brigádach, ale aj na výletoch. exkurziách, na ktoré si každý z nás ešte aj po rokoch spomína. Tento družný kolektívnii život nám ukázal, čo kolektiv vlastne znamená. Koľko krásnych a radostných chvíľ sa ilá spoločne tráviť, namiesto toho, že by človek žil iba sebe samému.
O koľko je to krajšie, ked si ľudia dobre rozumejú, ked si dokážu navzájom pomáhať vo svojej práci, keď dokážu užitočne a pritom príjemne tráviť aj niíktoré voľné chvíľky v kruhu priateľov, v dobrom kolektíve. Veď aj u nás na fakulte sa toho veľa robí. V nie-kt or ý ch pracovných skupinách sa vytvorili ozaj dobré kolektí
vy. Z druhej strany však — budme si úprimní — ako často narážame na nepochopenie u niektorých ľudí, koľko prejavov egoizmu a individualizmu sa ešte vyskytne medzi nami! Sú ľudia, ktorí síce študujú dobre, ale nič viac ich nezaujíma. Myslia vo všetkom len a len na seba. A sú aj takí, čo sa oháňajú veľkými frázami, myslia si o sebe, že sú bohvie čo, na druhých hľadia zhora — a pritom vo svojom vnútri sú zase len egoistami alebo niečím ešte horším . .. Nezaškodilo by hádam zamyslieť sa trochu nad týmto. Treba len trochu dobrej vôle každého z nás k tomu, aby sme si lepšie rozumeli, aby sme žili trochu družnejšie ...
Napokon ešte uvediem jeden citát, ktorý som si vypísal z denníka našej „5. Internacionálnej" pracovnej skupiny na Leningradskej univerzite. Do tohto denníka sa zapisovali rôzne veci, týkajúce sa skupiny. Denník často koloval medzi nami. na jeho stránkach prebiehali celé diskusie — v ňom sa odrážal život skupiny. Neviem už ani presne, kto zo skupiny to napísal - to ani nie je dôležité - ale myslím, že čosi v tých slovách je:
„ .. .Na vysokej škole musíme dokázať nájsť seba samého, nájsť si takú hlavnú líniu, ktorej sa budeme držať po celý život. Ten, kto našiel seba sa-mého, kto nie je vnútorne rozdvojený, nebude nikdy hovoriť jedno z tribúny, a druhé — pre seba. A len medzi takýmito ľudmi môže vzniknúť skutočné priateľstvo. . K. TAUBER
Í-x- u
Túto fotograf iu u v e r e j ň u j e m e ako taktnú pr ipomienku, že sa blíži obdobie skúšok, v nádej i ,
iste naši čitatel ia-študenti pochopia analógiu a v y d e d u k u j ú z n e j včasné ponaučenie: aby náš
s k ú š k o v ý f i n i š nevyzeral takto
Pod touto hlavičkou vydávali poslucháči I. ročníka svojho
„brigádneho zpravodaja".
0 PRVOM ROČNÍKU N A P R A H U nových premien
Život nás neprekvapí „Aha, pozrite, t u j e p r v ý . .
Bol to prvý pľuzgier n a š e j 11. čaty, hneď na druhý deň po začatí naše j výrobnej praxe. Sme filozofi, 1. ročník a učíme sa poznávať život. Taký, aký j e . Aký bude. Prišli sme na Pozemné s tavby šesť týždňov poznávať prácu. Skutočnú manuálnu prácu. Priznávame, bola ťažká. Únava sadala na mladé tváre. Ale nie nadlho. Iba na začiatku.
A práca bežala, nechávala za sebou s v o j e plody. Kástli haldy zeminy z práve vykopaných základov, okolo nich rady práve navozených tvárnic, vydúvali sa pľuzgiere, tvrdli ruky. Na Fe-bruárke, na Páričkovej, na Hostinského ulici, v Krasňanoch, r u k y 180 mladých stavbárov -filozofov.
Každý deň o 7. hodine ráno začali s tavby dýchať mladosťou. Starší n a j p r v pozerajú, potom poradia, neskôr pomôžu a nakoniec pokyvujú uznanlivo hlavou.
To nie s ú krehučké dievčatá, čo práve prišli na s tavbu. To sú naše brigádničky. A tie montérky im veru pristanú. A ako mužne sa len oháňajú čakanmi! Keby s t e pozerali na takú Vadi-novú, Bartákovú, či Adamcovú, iste by s t e prestali hovoriť ô ženske j s labos t i . . .
Do 20. decembra sme žili na stavbách. Potom sa opäť v rátime do posluchární, na prednášky, semináre . . .
Sme filozofi, 1. ročník. Ako prvi začíname študovať i pracovať zároveň. Umom i rukami. Ruky nám tvrdnú. Neskôr už nepocítia rúčku lopaty alebo krompáča. Potom spoznajú, čo znamenalo tých šesť týždňov. Kukám a pľuzgierom sa už nebude venovať pozornosť. To bude znamenať, že j e všetko v poriadku. že sa všetkému rozumie.
Keď sa nám teraz otcovia a matky vrát ia z práce, už ich i s te lepšie pochopíme. Život plodí prácu. A j manuálnu. A každá šľachtí č loveka. . .
Fero Kráľovič, poslucháč I. ročníka
V tomto školskom roku j e nesporne v s t rede záu jmu c e l e j Univerzity. A v týchto týždňoch zvláštnu pozornosť si zas luhujú dievčatá a chlaoci z prvého ročníka Filozofickej fakulty. Sú roztrúsení na výs tavbe bytov a škôl po ce le j Bratislave. V y striedali poslucháčov Prírodovedecke j fakul ty a práve v s t ú pili do š tvr tého týždňa výrobne j praxe. Budú pracovať na s t a v bách e š t e 3 týždne v tomto a 6 týždňov v letnom semestr i . S hodnotením ich práce t reba preto počkať.
A úlohou tohto krátkeho článk u j e tiež niečo iného: pokúsiť s a odpovedať na otázku, ako s a dívať na našich filozofov — stavbárov z prvého ročníka. Predovšetkým, domnievam sa, netreba ich vidieť mimo univerzity. Nielen preto, že dochádzaj ú na konzultácie, ale predovše tkým preto, že prestavba n a š e j v y s o k e j školy sa neuskutočňuje len na fakultách. Najrevolučnejšie p r v k y pres tavby možno objaviť práve na ulici Februárového víťazstva, na Hostinského ulici, v Krasňanoch a inde. Tam sa začína rodiť t r v a lé spojenie vzdelávania, výchovy našich študentov s prácou robotníka. A to — organické spojenie školy s o životom, s v ý robou, s praxou výs tavby — j e vedúca zásada i odborného š t ú dia i základ výchovy v duchu komunistickej morálky. Takto, a nie inakšie, s a začína formovať uvedomelý bojovník za v e c socializmu a komunizmu.
Niekto by mohol namietať, /• miestom n a š e j praxe, n a š e j „výr o b y musí byť predovšetkým stredná škola, redakcia novín alebo iná vedecká inštitúcia Isteže, ak š tudent nebude dobr e poznať problémy a potri by budúceho pracoviska a nebude s a pri svojom odbornom štúdiu na ich riešenie pripravovať, bude na novom pracovisku dlho iba na oštaru. Do tých čias, k y m s a nedouci, neosvojí s i v še tko to, čo s i mal priniesť už z v y s o k e j školy. V nových učebných plánoch, napríklad Filozofickej fakulty, bude preto odborná prax zaujímať podstatne viac miesta ako doteraz. Ale v tom e š t e nie j e záruka, že s a zo š t u denta s tane povedzme uvedomelý socialistický učiteľ. Tým s a môže s tať len tak, a k celé s v o j e štúdium (teóriu i p r a x ) spoj í s konkrétnym úsilím pracujúceho ľudu. Veď akýmže bu-dovateľom komunizmu by s a mohol s tať náš absolvent, ak by práve konkrétna účasť v budovaní v jeho príprave chýbal a ? ! Výrobu treba preto považovať za kľúč revolučného p r e tvárania vyučovania, organizácie a výchovy mládeže od základu, bez čoho, tohto pretvorenia od
PROF. ERNEST SYKORA základu, ako hovoril Lenin komsomolcom, ani nemožno dosiahnuť, aby s a „z úsilia mladého pokolenia utvorila spoločnosť, ktorá by s a v ničom nepodobala s t a r e j , t. j., komunistická spoločnosť."
A e š t e z jedného aspektu domnievam sa, treba upozorniť na význam výrobnej praxe a j na Filozofickej fakulte. Smernice pre tretiu päťročnicu za n a j dôležitejšiu zásadu, určujúcu smer výchovy, vzdelávania a kultúrneho života nášho ľudu pokladajú „vytvorenie podmienok pre harmonický rozvoj človeka, vyrasta júceho na budo-vateľa socialist ickej a komunist icke j spoločnosti". Pre vysoké školy z toho vyplýva nutnosť zamyslieť sa nad profilom našich absolventov. Uznesenie ÚV KSČ z 22. a 23. apríla t. r. načrtáva hlavné r y s y človeka všestranne vzdelaného a rozvitého, akého potrebuje komunistická spoločnosť; ukazu je súčasne, aká j e to zložitá úloha. A j tu spojenie výchovy a vzdelávania s výrobou, s o životom má principiálnu dôležitosť. Niet ine j metódy výchovy všes t ranne rozvitého človeka.
Avšak tým. že sa tento výchovný cieľ dostáva ako konkrétna úloha do päťročného plánu a j e a j jasné, ako ho realizovat, mimoriadnu dôležitosť nadobúdajú spoločenské vedy, Filozofická fakulta. Ešte viac
ako predtým do popredia v y s t u p u j ú otázky úrovne všeobecného vzdelania, vedeckého s v e -tonáhľadu, otázky komunistick e j morálky, estetická i telesná výchova.
Tým skôr nemožno o dievčatách a chlapcoch prvého ročníka hovoriť, že s ú mimo fakulty, mimo univerzity. Naopak pracuj ú na stavbách nielen v záujme plnenia hospodárskeho plánu zvyšovania životnej a kul túrne j úrovne ľudu, ale a j v záujme ďalšieho rozvoja s v o j e j univerzity.
Pravda, konečné slovo povedia dosiahnuté výsledky. Už dnes sa v š a k ukazuje, že t u na stavbách, v živote týchto mladých ľudí dochádza k významnému kroku pri odstraňovaní protikladu medzi prácou telesnou a duševnou, že ich fyzická práca učí vážnejšie, zodpovednejšie s a dívať na štúdium a že s a t u začína utvárať pevný, stmelený kolektív. Zdá sa. že poslucháči prvého ročníka vnesú do školy veľa nového. Bude preto správne, ak ČSM bude sústavne pozorne a skúmavo sledovať činnosť p r vého ročníka a smelo prenášať dobré skúsenosti i do života a činnosti s tarších poslucháčov. Keď prídu totiž na začiatku päťročnice na pracoviská, s t re tnú sa tam s rovnakým procesom premien a prestavby, aký sa u nás na univerzite začal tohto roku.
Itywi, čo- chý&aii
I I I
Pekne bolo v klube večer, 27. novembra. Príjemné dve hodiny prežili všetci ti, ktorí sa prišli pozriet na slávnostný veter z príležitosti dvojstého výročia narodenia Friedricha Schillera. Vydarené podujatie, a predsa malo jednu chybu. Chybu, za ktorú nemôžu poslucháči piateho ročníka - Stahlová, Vínerová, Dratva a Nezval z ktorých iniciatívy sa slávnosť konala, a ktorí si ju sami aj zorganizovali, ale práve ti, ktorým bola určená. A to tli v prvom rade poslucháči ostatných ročníkov germanistiky. Prišli totiž vo veľmi skromnom počte, veil učiteľov a hostí bolo len o veľmi málo rrienej ako študentov.
Stratili snáď germanisti, týka sa to najmä súdruhov z nižších ročníkov, záujem o svoj predmet? A môžu skutočne ľutovat, že neprišli. Boli by počuli veľmi peknú prednášku lektora katedry H. Jergera, isto by ich bol zaujímal aj film o Schillerovom živote a diele, a aj ostatný program bol pekný. Večer bol spestrený záverečnou častou IX. symfónie Ludwiga van Beethovena, zloženej na slová Schillerovej Ódy na radost, ktorú si prítomní vypočuli z gramofónovej platne. Netrvalo to všetko dlho, predsa však si účastníci veľa odnášali, a hlavne bol to pekný príspevok k tak významnému Schil-lerovmu výročiu.
Skoda, že súdruhovia z konzulátu NDR mohli prist iba ospravedlnit svoju neúčast. Slávnosť by vyznela ešte väčšmi ako prejav družby československého a nemeckého ľudu.
Treba pochválit a súčasne sa podakovat poslucháčom piateho ročníka, že hoci majú veľa práce, — štátnice iste nie sú maličkosť, — predsa si našli čas aj k organizácii tohoto podujatia. p d
ZA JAROMÍROM HLAVSOM
Smrť vyrvala z našich radov mladého nádejného vedca a pedagóga. 19. novembra 1959 po k r á t k e j chorobe náhle zosnul vo veku 31 rokov náš blízky spolupracovník zástupca docenta a člen katedry t e órie a dej ín š tá tu a práva Právnickej fakul ty UK v Bratislave dr. Jaromír Hlavsa.
Na jeho pracovnom stole ležia e š t e listy rukopisu posiateho drobným úhľadným písmom, na ktorom do poslednej chvíle svojho mladého života pracoval. Húževnato a svedomité zbieral, triedil a hodnotil materiál pre svo ju habilitačnú prácu „Veľkomoravs k ý š tá t " , ktorú mu len smrť prekazila dokončiť.
Už ako as is tent a neskôr ako odborný as is tent pr istupoval s plnou vážnosťou k svoj im pedagogickým povinnostiam. Jeho prednášky hlboko fundované vedomosťami a neustále doplňované najnovšími poznatkami historicko-práv-n e j vedy tešili s a v e ľ k e j obľube poslucháčov, k u ktorým mal Jaromír Hlavsa ľudsky vre lý vzťah. Doniesol s i ho do svojho učiteľského pôsobenia už z v y sokoškolských štúdií, kde v masových organizáciách, na jmä v š a k v ČSM zastával najrozmanite jš ie funkcie a kde sa a j ukul jeho politický profil natoľko, že v roku 1948 bol p r i j a t ý do radov Komunistickej s t r a ny Československa.
Zosnulý s a intenzívne zúčastňoval na vere jnom živote, aktívne politicky pracoval.
Kým medzi nami žil a skromne pracoval často sme s i ani neuvedomili hodnotu jeho práce. Až j eho tragická smrť, ktorá nás prinútila hlbšie s a zamyslieť nad jeho krátkym, no obsažným životom, nám ukázala, akého dobrého pedagóga, usilovného a voči sebe náročného pracovníka, verného priateľa, človeka — komunistu strati l i sme v Jaromírovi Hlav-sovi.
Česť jeho s v e t l e j pamiatke '
Z o H y in
m «Ü Z
Cesta k cluši človeka Dalo by sa začať
rozprávkou o hľadaní šťastia. Antickými príbehmi o ľúdoch, ktorým šľachetnosť a hrdinstvo bolo cieľom.
Alebo snád zájsť až do dávnoveku a u tvrdých lovcov pralesa hľadať živelnú krásu života ? Netreba však myseľ posielať daleko. Odmotávajúce sa klbko našich dní je nesmierne zaujímavé. Plné záhad i nových radostných poznaní.
Veľmi nespokojnou a zvedavou vednou disciplínou je napríklad medicína. Nelenže sa ..bezbožne" hrabe v ľudských vnútornostiach, ale materiálnym experimentom pripravuje postupne i odpovede na pálčivé otázky duševna. Nechcem však tu načínat filozofické problémy medicíny, i keď sú nesmierne zaujímavé. Skôr taká praktická stránka medicínskej filozofie ma int ere suje. Slovnú zásobu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave už dávnejšie obohatil výraz — socialistický lekár. Výraz naoko všedný, jednoduchý; no svojou živou obsahovou náplňou nesmierne zložitý. Tak zložitý, že tvorí hlavnú náplň celého mno-hotuárneho výchovného pôsobenia tejto školy. Treba hned povedať, že spomenutým výrazom označený druh zdravotníckeho
pracovníka je zatiaľ jav veľmi ojedinelý. Ak vec hlboko ľudsky domýšľame, možno povedať, že až výnimočný. Pravda táto skutočnosť nesmierne zvyšuje morálnu zodpovednosť lekárskej fakulty za kvalitu výchovného procesu.
Zodpovědnost pred reálne existujúcou socialistickou spoločnosťou za to, či produkt tejto výchovy nebude zaostávať za skutočnosťou. Náročnosť tohto problému sa ešte komplikuje tým, že reálna náplň práce socialistického lekára, tak ako si ju náš súčasný život vytvára a formuje, už dnes daleko presahuje rámec typickej lekárskej profesie. Možno povedať, že v jednej osobe tu často vystupuje lekár, sudca i vychovávateľ • Dnes sa snád možno ešte vyhnúť týmto funkciám a utiahnuť sa pohodlne do ulity ránho-jiča. Ovšem zajtrajšok, ten bude náročnejší na ľudské kvality lc kára. V žiadnom inom povoláni nemožno tak hlboko preniknúť k ľudskému vnútru, ako v medicíne. Človek, cítiaci nad sebou tieň smrti, odloží všetky škrupule a vracia sa do svojej opravdové j podstaty. Slovo lekára je silou, ktorá, ak je progresívne zameraná, môže spoločensky urobiť deľmi veľa. Zdrojom takejto sily môže byť však jedine hlboko ľudsky ci
tiaci socialistický lekár, prechovávajúci v sebe lásku a úctu k človeku. Výchova mladého človeka k týmto vysokým etickým cieľom je proces zložitý a veľmi náročný. Vždy je tu dilema askézy a materiálneho blaha. Preniknúť k hlbokému poznaniu záhad života a smrti a vypestovať si v sebe nezištnú lásku k človeku — dokáže len ten, komu peniaz nebude nikdy cieľom, ale len púhym prostriedkom k životu. No a tu prichádzame už k problémom komunistického vnímania zmyslu života. Ak prvé obdobie komunizmu prinesie ľuďom úplné hmotné zabezpečenie, ďalšie obdobia otvoria cestu k nesmiernemu rozletu a slobode ľudského ducha. Človek, uvoľnený z pút vlastníckeho mamonár-stva postupne stane sa ľudskejším, duševne dokonalejším i šťastnejším. My si dnes tieto grandiózne zmeny nevieme ešte ani dosť dobre predstaviť. My ich ešte len akosi tušíme. Vcrínve, že prídu, tak, ako veríme, že v každom človekovi i zdanlivo zlom — je predsa kus šľachetnosti, dobra a krásy. Práve z týchto skutočne humánnych pohnútok každý ч naším ľuďom úprimne cítiaci lekár musí stáť na prvom poste budovania nášho nového života.
Dr. Ján Vrtíš, LFUK
Dokončenie úvodníka vytvoria s a predpoklady dosiahnutia osobnej dlhodobej zainteresovanosti družstevníkov na trvalom zvyšovaní poľnohospodárskej výroby. Na Slovensku sú hlavné rezervy p r e celoštátne zvyšovanie poľnohospod á r s k e j výroby. Odstrániť zaostávanie v poľnohospodárs tve Slovenska bude znamenať zvýšiť intenzitu výro-roby na úroveň dosahovanú v českých zemiach.
Odstránenie celkového ekonomického zaostávania Slovenska, ktoré s a predvída v Smerniciach v y ž a d u j e zvýšiť kvalifikáciu pracujúcich. V roku 1958 z celkového počtu 12.024 inžiniersko-technických pracovníkov v s t ro já rens tve na Slovensku bolo 5343 bez potrebného odborného vzdelania, v Bratislavskom k r a j i j e a ž 45 percent inžiniersko-technických kádrov bez odborného vzdelania i v rozhodujúcich podnikoch. Napríklad v Kovo-smalte j e len 55 percent s potrebnou kvalifikáciou. Podobne j e tomu v s tavebníctve a v poľnohospodárstve. V českých kra joch j e 2,3-krát viac odborníkov s vysokoškolským vzdelaním ako na Slovensku. P ô j de o to, aby školstvo pomáhalo zvyšovať kvalif ikáciu pracujúcich priamo v závo
doch. Naše vysoké školy musia zameriavať perspektívnu výchovu a prípravu budúcich absolventov tak, aby náročné úlohy boli schopní v každom smere zvládnúť, čo s i vyžad u j e od poslucháčov poznať náročné úlohy.
Realizovanie Smerníc prej a v u j e s a v r a s t e životnej úrovne pracujúcich — osobná spotreba pracujúcich vzras t ie v roku 1965 o 30 percent k roku 1960. Pôjde ď a l e j o r a s t nominálných peňažných pr í jmov obyvateľs tva a znižovanie cien. Každá druhá rodina bude mať v roku 1965 televízor, každá tretia chladničku, r á dio takmer každá rodina. Podstatne vzrastú služby obyvateľstvu, rozšíri s a s t a rostlivosť o zdravotníctvo, školstvo, počet zamestnancov vzrast ie o 420.000 z toho 200 — 220 tisíc bude žien, Skrátená bude pracovná doba. Do 480.000 nových bytov s a nasťahujú nové rodiny. A to sú iba niektoré z f a k tov. Seriózne študovanie Smerníc, poznanie ich úloh a zmyslu is te nadchne každého pre vytvorenie predpokladov na úspešné uskutočnenie t e j t o nádhernej perspektívy. To platí a j pre učiteľov, š t u dentov a pracovníkov Uni
verzity Komenského.
Silvestrovský StlpČek alebo
moderná doba
Mama, my s a hráme na mno-hostupňovú raketu !
H
oci od II. celoštátnej spartakiády nás delí necelý rok, predsa len príprava na ňu nás v n i j a kom prípade nemôže u s
pokojiť. Nácviku s a zúčas tňuje '220 dievčat a 160 chlapcov. Jedno; livé fakulty sú zastúpené takto (prvé číslo znamená počet dievčat a druhé počet chlapcov) : bývalá VŠP 100 — 35, pr írodovedecká 60 — 60, filozofická 40 — 40, právnická 20 — 25.
Nácvik prebieha na hodinách základnej te lesne j výchovy a zúčastňujú s a ho poslucháči a poslucháčky druhých ročníkov. A tu s a nám vynára otázka, či j e to s p r á v n e ? Veď na II. celoštátnu spartakiádu do Prahy by chceli ísť a j poslucháči z v y š ších ročníkov, no pri tomto sys téme nácviku to asi nebude možné. Či asistenti z Katedry te lesne j výchovy a športoví r e ferenti s i myslia, že tí cvičenci a cvičenky, ktorí venovali veľa svojho voľného času v minulých
KTO DO PRAHY? semestroch, strati l i záujem o nácvik?
Cvičenci úspešne vyriešili otázku sporenia. Budú s a zúčastňovať rôznych brigád a z usporených peňazí si zakúpia úbory potrebné na vystúpenia
A j pri tom všetkom j e potrebné nácvik zintenzívniť, lebo tých pár mesiacov veľmi rýchle utečie. Času j e naoza j
málo. Pri pohľade na kaien-'ár vidíme, že nas táva júce skúšobné obdobie a z 'mné prázdniny nám čas zbývajúai na náevik poriadne s k r a t u .
Na a d r e s j cvičencov a cviče-niek treba poznamenať, aby sa skutočne snažili, lebo počet „cestujúcich" do Prahy j e obmedzený a pôjdu iba ti naj lepší z najlepších. ( r m )
Tesne ale predsa • Rozhodol t res tný bod Ná-d a s k e j • Basketbalisti a futbalisti dávali lekcie
Vlani na j e s e ň zavítali do Bratislavy filozofi z b r n e n s k e j Univerzity, aby v rámci družby s našou Filozofickou fakultou vybojovali športové stretnutia na trávniku i na parketách. Celkove s a s tretnutie skončilo nerozhodne 2:2. Bratislavčania v y hrali futbal 8:4, šachy 3,5:2,5. Hostia z Brna zvíťazili vo vole jbale žien 2:0 a v basketbale mužov 32:41. V novembri tohto roku naši filozofi na oplátku hosťovali na športoviskách v Brne
Prvý deň zápolení priniesol víťazovi stretnutia. Naši nesklamali a po veľmi dobrom výkone
To j e s t rýčko z rakety? .
Moje s rdce patrí vám! .
tuhé boje. Veľkým sklamaním pre nás hneď v úvode bola prehra volejbalistiek, ktoré v septembri vyhrali Pohár SNP. Na stupili bez opôr Šebestovej. Holecovej a Cabanovej a dokázali uhrat na svoj ich súperkách v dvoch setoch iba 14 bodov. Vzápätí však naši basketbalisti rozdrvili svo jho súpera o 19 bodov 57:58. Najviac bodov u víťazov zaznamenali Hucko 26. Iľaško 20, Kučera 8, za porazených Bílý 21, Albrecht 10. Na jdramatickejš í b o j priniesol basketbalový zápas žien. Bratislavčanky viedli v II. polčase už o 7 bodov. Domáce hráčky nasadili mohutný f iniš a podarilo s a j m v posledných sekundách s t r e t nutia vyrovnať na 21:21, keď vyrovnávajúci kôš dosiahla Zla tušková z pol ihr iska! V nadstavenom čase rozhodol o víťazstve našich far ieb t re s tný hod Nádaskej . „Filozofická" disciplína — šachy — s a stala hladkou záležitosťou domácich, ktorí zvíťazili 4:2. Body: Palas, dr. Beck, dr. Vašek, resp. Čipka. Part ie Gerik — Machala a dr. Zlatuška — Sloboda s a skončili nerozhodne.
Na druhý deň nechali usporiadatelia zlatý klinec programu — futbal. Vo futbalovom zápase sa rozhodovalo a j o celkovom
vysoko zvíťazili 8 :0 (3:0). O prevahe našich svedčí s k u točnosť, že náš brankár Fábry „musel" zabávať počas hry dve brnenské dievčatá, aby nezamrzol v bráne. Góly zaznamenali: Hucko 3, Šajnoha 3, Zsilka (11 m ) a Kögl. Celkove t eda s t r e t nutie vyhrali Bratislavčania 3:2. Ďalšie vzájomné športové zápolenie sa uskutočni na j a r budúceho roku v Bratislave. ( i š )
Zasnežená z imná kraj ina, lyže, p r í j e m n é chv í le o d d y c h u v čarokrásnom prostredí našich hôr ak . . . a k n á m s k ú š k y dopadnú tak, ako si t o všetc i že láme.
Slovko—dve o našom klube
Najmladšia „aktivistka" - Vierka Fabiánová
Univerzitného klubu
Jarný kvietok
• j budove f i lozofickej a právnicke j fakulty, 1 j na Šafárikovom námestí, pod číslom 118 1 / na prvom poschodí s ú dvere s tabuľkou • „Klub UK". A na vrátnici t e j i s t e j bu-" dovy môžete s t retnúť človeka, ktorý ne
vidí len d v e r e s nápisom na tabuľke, ale za dverami — univerzitný klub. Je to s . Jozef Debnár.
— Mali s t e j u vidieť ako tancovala a má iba deväť rokov.
— Kto v á s tak očari l? — Nielen mňa. Na es t ráde pri príležitosti
znovuotvorenia klubu videli Vierku Fabianovú viacerí.'
— Prečo s a klub znovu otváral, veď už e x i s t u j e 3 — 4 r o k y ?
— Existovať s íce existoval, ale jeho činnosť bola slabšia. Činnosť klubu bola viac formálna ako aktívna. Chceme dosiahnuť, aby s a viac okolo neho sústredil i študenti a učitelia, aby si ho č a s t e j š i e všímali.
— Ako to chcete dosiahnuť? — Predovšetkým musíme získať záujem š t u
dentov a učiteľov. Prostriedkom k tomu bude a j kava podávaná v klube. Zavedieme tiež pravidelne v sobotu „ča je o p ia te j " . Samozrejme, s hudbou, ktorú bude obstarávať náš orchester.
— Akú ďalšiu činnosť bude v y v í j a ť k l u b ? — V miestnosti klubu i mimo n e j zorgani
zu jeme v ý s t a v k y podobne ako v minulosti. Konkrétne na j a r chystáme s a inštalovať rozsiahle j š iu v ý s t a v u z dej ín robotníckeho hnutia. V rámci družby s univerzitou v Halle budeme spolupracovať s tamojš ím klubom. Pomýšľame na niektoré spoločné programy. K rôznym s lávnostiam budeme obstarávať program z vonku a a j z „vlastných zdrojov".
— Čo mysl í te pod „vlastnými zdrojmi" ? Pri klube máme už predsa te raz 2 súbory:
VUS a súbor Pedagóg. Pr ipravujeme t iež v l a s t ný recitačný krúžok.
— Okrem recitačného, budú a j iné k r ú ž k y ? — Turistický krúžok už f u n g u j e . Zanedlho
začnú pracovať: krúžok fotoamatérsky, f i lmový a hudobný. Vo filmovom krúžku v besedách spojených s premietaním filmov môžeme s a veľa dozvedieť z histórie a zo súčasného s tavu kinematografie.
— Kedy j e prístupná miestnosť k lubu? — Klub j e otvorený denne od 15. hod. do 21.
hod. ( j l )
Eliáš na univerzitu
О О О « * « « * «
Ako je to s naším hmotným zabezpečením ? Náš ľudovodemokratický š tát
poskytu je vysokoškolským š tudentom v prípade nemoci a invalidity výhody nemocenského a dôchodkového zabezpečenia v rovnakom rozsahu ako pracujúcim v pracovnom pomere.
Študenti našich vysokých škôl ako a j československí š tá tni občania vyslaní Ministerstvom školstva a kultúry na štúdium do zahraničia s ú nemocensky a dôchodkové poistení.
Študenti vysokých škôl a ich rodinní príslušníci ma jú nárok na bezplatnú preventívnu a lie -
vydáva Roktor.1t IJK я Z V K J H R r a t M a v a . Šafárikovo n/im S 12 Riadi redakčná rada. V e -dfir l r e d a k t o r : l u r a l V e r e í , K r a f l r k á rtprava: Mart in Hrlc, r e a k t o r T i b o r Korbelt Redakciu a administrácia: Rektorát 'JK V v c h á d z a r a z mesačne. T l a č Západoslovenská t lačiarne 01 n в ulica N á r o d n á h o povstania č 41. Povolilo Povereníctvo I k o l « t v a a ki i l tf lrv. výnosom čfslo HS V I I I 10-2Л7/
А—МШв
čebnú starostlivosť, ambulantné a ústavné ošetrovanie v liečebných ústavoch, starostl ivosť o chrup, poskytovanie liekov u ortopedických pomôcok, ako a j úhradu nevyhnutných cestovných výdavkov pri poskytovaní t e j t o starostlivosti.
Nemocenské sa poskytu je pri práceneschopnosti pre nemoc, úraz alebo pri karanténe. Patrí však len tým študentom, ktorí m a j ú priznané štipendium z dôvodu sociálnej potrebnosti (nie za výborný prospech). Nemocenské sa pos k y t u j e len odo dňa zastavenia vyplácania štipendia z dôvodu práceneschopnosti alebo karantény. Študent j e povinný ohlásiť práceneschopnosť na predpísanom tlačive do troch dní od ochorenia na dekanstve s v o j e j fakulty. Nemocenské sa poskyt u j e za kalendárne dni (nie pracovné). Výška nemocenského sa rovná pomernej časti, ktorá pripadá na jeden kalendárny deň. Jednoročný podporný čas, po ktorý najdlhš ie patrí nemocenské, s a vsak počíta už od prvého dňa pracovnej neschopnosti a nie odo dňa, od ktorého sa nemocenské skutočne vypláca.
Peňažitá pomoc v maters tve patrí v tehotenstve alebo v mater s tve vysokoškoláčke, ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom poistená aspoň 270 dní, pravda, ak má priznané štipendium z dôvodu sociálnej potrebnosti. Pomoc s a vypláca miesto nemocenského. Preto o spôsobe a poskytovaní, vzniku nároku a v ý š k e platí ako pri poskytovaní nemocenského. 18 týždňov m a t e r s k e j dovolenky s a počíta odo dňa, kedy prerušila štúdium pre tehotenstvo alebo materstvo, na jneskorš ie však od počiatku š tvr tého týždňa pred dňom pôrodu, ak ho určil lekár.
Podpora pri narodení dieťaťa
patrí poslucháčke v y s o k e j školy alebo rodinnej príslušníčke v y sokoškolského študenta na každé narodené dieťa vo výške Kčs 8 5 0 , - .
Rodinné prídavky
patria vysokoškolským študentom na nezaopatrené deti. Uplatňuje ich matka, ak j e š tudentkou.
Pohrebné Ak zomrel š tudent v y s o k e j
školy, patrí jeho pozostalým,
ktorí pohreb vystroj i l i , pohrebné v sume Kčs 1000, — . Ak zomrie rodinný príslušník š tudenta v y s o k e j školy vo veku do 2 rokov, patrí pohrebné tomu, kto pohreb vys t ro j i l Kčs 200, — , do veku 10 rokov Kčs 500, — .
Dávky dôchodkového zabezpečenia
Pre vznik nároku na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok j e potrebné, aby v y sokoškolský študent spĺňal d v e podmienky: a) aby bol poistený (počíta s a a j doba prípadného predchádzajúceho poistenia). Do 20. roku veku stačí a j doba kratš ia ako jeden rok, do 22. roku veku vyžadu je sa jeden rok, do 24. roku veku dva roky, do 26. roku veku tri roky, do 28. roku veku š tyr i roky a nad 28 rokov veku päť rokov poistenia; b) aby bol príslušnou posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia pre t rvalé zhoršenie zdravotného s tavu uznaný invalidným alebo čiastočne invalidným.
Vymeriavacím základom pre dôchodok u vysoškolského š tudenta j e do 23 rokov veku Kčs 800,— a po dosiahnutí tohto veku Kčs 1 000,— mesačne (f ikt ívny hrubý zárobok). V ý š
ka invalidného dôchodku sa rovná 50 percentám a čiastočného invalidného dôchodku 30 percentám uvedeného f ikt ívneho zárobku.
Ak invalidita alebo čiastočná invalidita vznikla následkom pracovného úrazu, patrí dôchodok bez ohľadu na dĺžku doby poistenia, a to invalidný dôchodok pri pracovnom úraze, ktorý s a rovná 65 percentám a čiastočný invalidný dôchodok 40 percentám fiktívneho zárobku. Pracovným úrazom u vysokoškolských študentov s ú úrazy, ktoré vznikli pri práci v školských dielňach, laboratóriách alebo pri predpísaných praktických cvičeniach, pri výkone p r a x e v závodoch a podnikoch a j v čase hlav. prázdnin, pri exkurziách, pri povinnej te lesn e j výchove a pod. Za pracovný úraz treba tiež považovať úraz, ktorý utrpel š tudent pri účasti proti živelným pohromám a pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm, konečne úraz pri výkone v e r e j n e j funkcie.
Nemocenské a dôchodkové poistenie vysokoškolských š t u dentov vykonáva jú príslušné fakulty, na ktorých š tudu jú . Preto v týchto veciach j e potrebné s a obracať na Komisiu národného poistenia ROH f a kulty. ( j s )
Zrušenie V y s o k e j školy pedagogicke j a j e j dočasné zadelenie ako fakul ty k u Komenského univerzite má prednosti nielen v samotnej pres tavbe vysokoškolského štúdia, ale i v športe. Bývalá Vysoká škola pedagogická (dnes Pedagogická fakul ta UK) značne posilnila rady v ý konných športovcov. Touto c e s tou sa dostal medzi univerzitných študentov a j mladý Jožo Eliáš. Jeho meno s a začalo objavovať na posledných s t r á n kach našich novín už pred piatimi rokmi, keď zvíťazil v stolnom tenise ako dorastenec o Pohár Bratislavy. O dva roky s a s ta l opäť víťazom v t e j i s t e j s ú ťaži. Na m a j s t r o v s t v á c h Slovens k a v roku 1958, ktoré boli v Košiciach, umiestil s a za Tokárom a Mikešom.
Medzi tohoročné úspechy sa d a j ú hádam zaradiť juniorské m a j s t r o v s t v á Slovenska, ktoré kvôli v e k o v e j ohraničenosti nepokladá za „historické", hoci s a na nich umiestil ako druhý.
Eliáš j e dvojnásobným víťazom v Súťaži vysokých škôl na Slovensku. V stolnom tenise dostal Tokárovu školu a s ňou i j e ho techniku. Snáď preto ho v kruhu športovcov n a z ý v a j ú Tokárom II. Býva zvykom, že žiak tromfne učiteľa, ale v jeho prípade tomu e š t e t a k nie je . Eliáš zvíťazil nad každým lepším s lovenským stolným tenistom, pravda, až na Tokára.
Sandríno, ako ho nazýva jú kolegovia, j e poslucháčom IV. ročníka. Teda o pár mesiacov končí š tudentský život. Treba poznamenať, že celý čas š t u doval na vyznamenanie.
Po ukončení š túdia s a chce venovať výchove mládeže po odbornej s t r á n k e ako učiteľ matematiky a tiež i po športov e j s t r á n k e — postaviť nové kádre za zelené stoly.
My mu k tomu p r a j e m e veľa úspechov.
Foto a t e x t : -Sza-