Vychodí mimo ^tindelku a pia­tku každý deň, vpredvečer dá­tumu o fi. hod.

Redakcia a administrácia:

Budapešť, V1H., Mária ui. č. 15.

?«l8!n»: JČÍSB! 12-97.

Predplatne : na rok . K 20— na pol roka K 10-— naitvrfrokaK 5 — na mesiac . K17;.

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská! do Ameriky ročne 32 korún. =

Ročník VI. Číslo 26. BUDAPEŠŤ, v utorok, 9. februára 1915 JefinoíMvé č í s l a p o 6 h n i .

Separátny mier. Dnes častokrát počujeme frázu, že cieľom

každej vojny je mier. Ovšem takéto konklú­zie sú nesprávne, lebo mier nemôže byf cieľom, len zakončením veľkého procesu vá­lečného. Je karakteristické, že už toľkokrát vyskytly sa zprávy, že tá lebo oná válčiaca strana chce pokoj. Avšak nehovorí sa toľko o miere všeobecnom, ako o separátnom. Raz je to Francúzsko, ktoré chce uzavref mier, dľa týchto chýrov, s Nemeckom; raz zase našej monarchii prikladá tlač trojdoho-dy takéto snahy. Udajne chceli by sme uza­vref mier s Ruskom.

Nuž tieto zprávy budú akiste len vymy­šleniny. Mier môže byť len po ukončení vojny uzavřený a konec vojny môže byf len po vífazstve tej lebo onej strany, teda troj-dohody, lebo trojspolku celého; tohoto víťaz­stva však ešte vždy nieto. Treba dopustiť, že niet hádam človeka na celej zemi, ktorý by si neprial mier, lenže je každému zjavné i to, že dnes ešte neni všetko usporiadané na bojišti: niet stránky víťaznej a pokorenej.

Tiež ruský poloúradný časopis „Birževija Vjedomosti", — ako oznamuje Uh. telegraf, kancelária, — dementuje každú zprávu po-datú o separátnom miere. 28 januára píše tento časopis takto: „Sme vstave podať snahy vlády v niektorých medzinárodných otázkach. Z času na čas vyskytujú sa u nás chýry, žeby sme lebo s Nemeckom alebo s Rak.-Uhorskom, lebo konečne s Uhorskom uzavreli separátny (zvláštny) mier. Všetky tieto zprávy postrádajú základu. S Nemeckom uza­vřeme pokoj len po úplnom konečnom víťazstve, lebo len v tomto páde môže byť docielený v Europe trvalý pokoj. Tento výsledok mo­hli by sme docieliť i teraz, v tom páde by sme však museli k tomu cieľu 200—300 tisíc ľudí obetovať. Chcejúc vyhnúť tomuto krveprelievaniu, vláda vidí za potrebné, aby termín víťazstva predĺžila, tým viac, lebo je presvedčená o konečnom víťazstve našich zbraní. Zvláštny mier uzavref s Rakúsno-

Uhorskom nemožno. Keď monarchia Habs­burgov žiada o mier, tak musí vyhlásiť, že je zdolaná. V tomto páde musíme však také podmienky predložiť monarchii, ktoré ona nemôže prijať. Dvojitá monarchia v tomto páde musí rátať nielen s našimivpožiadavka­mi, lež i s požiadavkami Srbov a Cernohorcov. /e celkom bezzúkladným i ten chýt, že uza­vřeme zvláštny mier s Uhorskom, oddelíac Uhorsko od Rakúska. Prvou a najvážnejšou podmienkou takéhoto mieru by bola s našej strany žiadosť, aby sa Uhorsko nielen od Rakúska ale i od Nemecka odtrhlo a stalo si na našu stranu. Nemožno však očakávať, žeby Uhorsko prijalo takú podmienku, ktorá by ho nútila, žeby so zbraňou v ruke bojo­valo proti Rakúsku".

Sdelenie toto našou úradnou kanceláriou má iste ten účel, aby bola dokumentovaná stálosť nemecko-rakúsko-uhorského spolku. Indirektne však zpráva táto dáva verejnosti na usrozumenie i to, že mier je ešte veľmi ďaleko. H.

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 6. februára na po­ludnie :

Na celej karpatskej fronte v Bukovine trvajú boje ďalej.

V Poľsku a v západnej Haliči sa polo­ženie nezmenilo. Pri Lopušne sme jeden nočný nápad Rusov odrazili.

Podmaršal Hôfer. Nemecká úradná zpráva, vydaná 6. fe­

bruára : Rusi včera na východno-pruských hra­

niciach, ako aj južne od Visly proti od­seku Humin-Bzura našej fronty útočili. Všetky nápady sme odrazili. Zajali sme tisíc Rusov a ukoristili 6 strojových pušiek.

Hlavne z anglickej, ale aj z francúzskej strany ustavične sa tvrdí, že Nemci ako­by na oslavu narodzenín Jeho veličenstva cisára boli započali útoky vo veľkom

štýle, ktoré sa vraj všetky s ťažkými ztrá­tami zmařily.

Že tvrdenie toto je jednoducho úlisným spôsobom vymyslené, to dokazujú naše úradné zprávy, znejúce o udalostiach do­tyčného dňa.

Takýto spôsob bojovania prirodzene ne­môže sa dotýkať ani osoby nášho pána vojny; nemecké hlavné vodcovstvo ale nemôže opominúť takéto tvrdenia pred ce­lým svetom postaviť na pranier v celej ich biednej holote.

Hlavné vodcovstvo. Berlín, 6. februára. Jeho veličenstvo cisár

dnes cez Čenstochovú odcestoval na východ­né bojiště.

Petrograd, 6. februára. (Petrogr. tel. kane.) Car Nikolaj dorazil dnes na bojiště.

Válečný novinársky stán, 6. februára. Po celej dĺžke Karpatov zúri boj. Rusi menovite pri priesmyku Dukla robia neslýchané ná­mahy. Všetky postrádatefné rezervy hodili sem, aby na priestore im vhodnom hľadali rozhodnutie. Aj na ostatných čiastkach fronty je boj veľmi tuhý, naše vojsko ale, bárs po­maly, ale predsa nadobúda priestoru a vša­de s nezadržateľnou silou zatláča nepriateľa.

Počasie je pomerne priaznivé, bárs celý hornatý kraj pokrýva vysoký sňah a zima menovite od dakoľko dní je veľmi citlivá. Bojujúce stránky rovnako trpia zimou. Drsné toto počasie má ale ten úžitok, že doplňova­nie a doprava delostreleckého materiálu ide dosť ľahko. Rusi sú v tomto ohľade na tom horšie, lebo pre biedne cesty za ich chrbá-tom je doprava potravin zdĺhavá a stravo­vanie vojska spojené je so značnými ťažko­sťami. Tomuto sa má pripísať veľký počet zajatcov a úskokov, — menovite v horna­tých Karpatoch, — ktorých hlad zahnal ku nám.

Dľa došlých zpráv Rusi postavili do služ­by aj svoj mohutný park saní, ale všetko toto je málo, aby sa doplňovanie mohlo diať nehatene Treba uznať, že Rusi húževnaté bránia každú svoju pozíciu. Na podajedných

B E S E D N I C A . Nemeckí teológovia o vojne.

„Cirkevné Listy" priniesly v januárovom čísle referát o ankete, ktorú usporiadal ne­mecký časopis ev. „Allg. Ev. Lutherische Kirchenzeitung" medzi nemeckými evanjelic­kými theologmi. Niektoré z odpovedí, po-neváč má byť nimi dokázaný súvis medzi teológiou a vojnou, čo je i z všeobecného stanoviska veľmi interesantné, uvádzame dľa „Cirkevných Listov", kde-tu zkrátene.

Viktor Schultze, greifs-waldský profesor píše:

Vojna táto je rovná vojne Veľkého Kon­štantína, aj tu sa splni: In hoc signo vinces.

Bonvetsch, profesor v Gôttingách:

Keď Boh skrze vojnu tak mocne hovorí, my by sme mali mlčať; keď už hovoriť, tak: Pane, buď vůle tvá.

Wohlenberg, profesor v Erlangách:

Dáva úpravy pre kazateľov, ako použiť napnutý čas vojny v kázňach. Jeho myšlien­ky sú : Najpohnuteľnejšia čiastka Božej služby je kázeň, preto ani nemôže cele opominúť

vojnu. Chráňme sa však oportunizmu; pa­triotizmus ešte „neni Božia služba." Kázeň musí byť trošku krvou přibarvená, lebo ináč

, by bola cele studená — ale samá krv nikdy, j lebo prvá je krv Kristova. Za texty najpri-| hodnejšie podáva Starý zákon.

Bezzel, predseda bavor­ského konsistoria:

Vojnu tú menujeme svätou dľa príčiny a ) začiatku. Že Francúz porti nám bojuje, je sro-; zumiteľné zo zásady pomsty ; že Rus, zo zása-\ dy boja tmy so svetlom, kultúry s nevzdela-| nosťou; že Angličan, zo zásady žiarlivosti.

Všetky tri príčiny hriešne, tak je naša vojna svätá, svätá aj preto, že viaže nás spoje­necká vernosť. Naša vojna je založená na troch normách: z 94. Žalmu verša 15; na práve chudoby k modleniu, na pokore k pomoci a na vďake k posilneniu. Sme totiž chudobní, modlime sa; sme pokorní, aby nám Boh pomáhal; sme vďační za víťazstvá a to nás posilňuje.

Gtutzmachet, profesor v Erlangách:

Vojna všetko mení: hodnotu života, ma­jetku, umenia, aj náboženstva. Pokoj nepo­dáva nikdy toľko príležitosti prežiť správ­nosť kresťanských zásad, ako vojna. Naučení sme boli prílišnému individualizmu; vojna

í síce ukazuje hodnotu jednotlivca, ale viac | citime potrebu pomeru Boha k celému ná­

rodu. Predstavovali sme si Boha ako len j láskavého Otca, ktorý sťa zlý vychovávateľ í otec trestať nevie; vojna ukazuje, že Boh je j aj Hospodin horlivý, ktorý navštevuje neprá-j vosť. V pokoji nevedeli sme pochopiť, že

krv má výkupnú cenu; vojna nás tomu naučí; • v pokoji nepratalo sa nám do hlavy, že Kristus

zomrúc za nás, mohol nás vykúpiť, teraz to porozumieme my, ktorí nekrvácame na bo-

I jišti. Dnešné časy nám dávajú prežiť pravdu : j Kristus vylial krv za nás. Neverili sme ko­

nečne v záhrobný život, vojna nás pobáda rozmýšľať: či je možné, aby toľko padlých mladých životov bolo bez večnej odmeny za útrapy boja ?

Dunkmann, greifswaldský: Ačpráve je vojna dobou obetivosti a obe-

tivosť je vrcholom idealizmu, jednako je kresťanstvo blíž k vojne než idealizmus. Vojna hlása pokánie, to robí aj kresťanstvo, kdežto idealizmus nie. Vo vojne naučime sa volať o pomoc, práve to nás uči aj kresťan­stvo a idealizmus hľadá pomoc v človeku a konečne idealizmus neobsahuje nijakého po­tešenia pre raneného a padnutého, hojí zasš len kresťanská viera. Hľa, tak zlihá náe idealizmus vo vojne na celej čiare. Vojna je vychovateľom ku kresťanstvu.

na 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K

miestach možno ich len bodákom vyhnať z ich pozícií; v bodákovom boji totiž ani teraz nie sú vstave odolať prudkým nápadom nášho vojska. (P. H.)

Berlin, 5. februára. „Localanzetgera" tele­grafuji! z Rotterdamu: Dfa petrcgradskej zprávy „Timesu" útoky Nemcov na ruské pozície pri Bzure a Ravke nabudly 'takého rozsahu a prudkosti, že prevyšujú všetky doterajšie operácie na tejto fronte. Náhľad úradných kruhov a vojenských odborníkov shoduje sa v tom, že súčasne aj námahy rak.-uhorskej a nemeckej armády v Haliči a u Visle dosiahly svojho vrcholu. (P. U.)

Gent, 6. februára. Francúzskym časopisom oznamujú z Petrogradu, že bitka pri Borzy-move nabudla obrovského rázu. Nepriatelia sú rovnako silní a odhodlaní. Delostrelecký boj je priamo desný. Nemecké delá pália neprestajne; na jeden každý ruský zákop padne odrazu aj 7 8 granátov. Prudkosť nápadu vysvetlujú francúzske časopisy tým, že nemecký cisár bol vraj rozkázal, že treba za každú cenu Rusov vyhnať z ich pozícií.

Na rozhraní Beskýd Rusi museli vydržať jedno za druhým desať prudkých bodáko­vých útokov so strany rak.-uhorského voj­ska a až dňa 3. februára sa rozhodli ku všeobecnému ústupu.

Úradná zpráva, vydaná 7. februára na po­ludnie :

V ruskom Poľsku a v západnej Haliči je položenie nezmenené.

Na fronte v Karpatoch trvajú tuhé boje. Postup nášho vojska v južnej čiastke

Bukoviny má úspech a Rusi sú na plnom ústupe. Včera dostali sme zprávu o 1200 zajatcoch. Ukoristili sme mnoho válečného materiálu. Včera naše vojsko pri ohrom­nom jasote obyvateľstva vtiahlo do Kim-potungu.

Podmaršal Hôfer. Oradna, 7. februára. V južnom pásme Bu­

koviny naše vojsko znovu vydobylo skve­lého víťazstva. Kimpolung je už v našich ru­kách. Tu sa povráva, že Rusi v Bukovine na rôznych miestach neboli vstave obsadiť ani svoje vopred prichystané pozície, tak prudko ich prenasledovalo naše vojsko. („A Napu.)

Z novinárskeho válečného stanu, 7. febr. Naša karpatská ofenzíva keď aj neprekva­pila, ale predsa našla Rusov pomerne ne­pripravených. Pod donucujúcim účinkom našej mohutnej ofenzívy ruské hlavné vodcovstvo teraz z každej čiastky svojej fronty odťahuje vojsko a diriguje ho na karpatské bojiště. Dľa došlých práv naše vojsko útočí na celej fronte s takou prudkosťou, ako v prvom od-

i seku vojny,^keď bolo v celku ešte pri vypoči-| nutej sile. Ťažište ruských protinápadov je

ešte vždy pri Dukle, kam jedno za druhým dochádzajú do krošňanskej kotliny dirigova­né ruské rezervy. Všetko poukazuje ku tomu, že ruské vodcovstvo odtiahlo od vojska Przemysl obliehajúceho nové čaty, následkom čoho obmedzujú sa na fronte pri tejto pe­vnosti úplne na defenzívu. („P H.u)

Južné bojiště. Úradná zpráva, vydaná 6. februára na po­

ludnie : Na južnom bojišti v poslednom čase

nestalo sa nič podstatného. Podmaršal Hôfer.

Úradná zpráva, vydaná 7. februára na po­ludnie :

Na južnom bojišti niet zmeny. Nápady našich statných letúňov na Adrii,

robené proti francúzskym dopravám, malý dobrý výsledok. Ich bomby viackrát ťrafily.

Podmaršal Hôfer. Západné bojiště.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 6. fe­bruára :

Obnovené nápady Francúzov, urobené proti naším požičiam, zaujatým severne od Masiges, nemalý výsledku. Taktiež sa zmarilo jedno vytrhnutie nepriateľa v Ar-gonnských horách..

Hlavné vodcovstvo. Viedeň, 6. februára. Z Berlína oznamujú

„ Wiener Allg. Ztgu": Tunajšie politické kru­hy majú v rukách hodnoverné zprávy o tom atentáte proti medzinárodnému právu, kto­rým chce Anglicko v poslednom čase zlomiť vojenskú prevahu Nemecka. Dfa nepodvrat-ného zistenia kruhov týchto nie je o ničom inšom reč, ako o otvorenom zámere anglic­kej vlády, že naruší neutralitu Holandska, že s vojskom vysadeným na holandských bre­hoch, napadne v Belgicku operujúce vojsko nemecké od chrbátu. Veľká prepláva anglic­kého vojska mala vlastne ten cieľ, aby pred­nú frontu anglickú posilnila. S týmto na-budnú vysvetlenia aj zprávy nemeckých ča­sopisov, znejúce o veľkých opevňujúcich prácach v Antwerpách a dá sa porozumeť aj jedno ináče záhadné osvedčenie holand­ského ministra zahraničia v holandskej ko­more, ktorým na otázku, prečo Holandsko mobilizovalo svoju armádu, odpovedal tým, že na ňu nemôže dať vysvetlenie. Toľko • je na každý pád isté, že Anglicko, ktoré vo svojom rozhorčení nad narušením neutrality Belgicka skrze Nemecko zamiešalo sa do svetovej vojny, teraz samo chce vykonať tú

Bornhäuser profesor mar-burský.

Vojna a pokánie stoja v tesnom súvise. Ako? Vyjdime z príčiny hroznej katastrofy. Touto je jestvovanie, rozvoj Nemecka a ná­sledkom toho závisť nepriateľov. Nuž ale či je rozvoj, využitie Božích hrivien, hriech? Nie — a tak v tomto ohľade nemáme sa čo kajať. Ale, že sme nie dosť vďační Bohu za Jeho milosť mnohú. Nemáme právo žiadať víťazstvo, ale v kajúcnosti prosiť, lebo aj to je len dar milosti.

Schaeder, profesor kielsky: Kresťanstvo a vlastenectvo. Ak chceme,

aby sme po vojne vnútorne napredovali, s víťazstvom, za ktoré prosíme Boha, ruka v ruke musí kráčať zdravý patriotizmus. Zdra­vým bude vtedy, ak medzi vlastenectvom a kresťanstvom natrafíme na normálny po­mer, ktorý nezáleží v rasovej namyslenej sentimentalite, ale zase ani v bľadom, bez­významnom, prázdnom medzinárodovectve.

Stauge, profesor got-tingenský:

Vojna nás učí modliť sa. Ale mnohí zne­užívajú modlitbu, držia za prostriedok, len aby Boh pomáhal. Modlíme sa, lebo sa o niekoho bojíme. Keď prestane obava, presta­neme sa modliť; keď nás Boh nevyslyší,

odvrátime sa od neho. To je zneužívanie modlitby. Modlitba, ako rozhovor s Bohom, musí mať za cieľ nie naše potreby, ale že môžeme sa shovárať s Pánom nebies, že môže sa nám jeho obraz vryť do pamäti — čo je pre nás najväčším dobrom. Keď trpíme, potrebujeme potešenia. Obyčajne tešievame tak, že zhladíme ostrosť individuálnej ztráty, pred­stavíme pád ako všeobecnú nutnosť. Ale toto dostatočne nepoteší, jedine láska Božia hoji dostatočne rany naše, ako laskavé slovo bo­ľačku dieťaťa. Takáto hrôza cele premení náš názor na svet. Mysleli sme, že už stojíme na výške lásky, humanity, vzdelanosti; a čo vi­díme ? Vojna všetko zmietla, nerešpektuje sa právo, triumfuje moc.

Hausleiter, profesor greifs-waldský:

Vojna v svetle Nového zákona. Dfa Ježiša Krista — ako to prezradzuje Luk. 14, 31 - 32. — vo vojne nevíťazí počet bojovníkov. Ježiš prináša vojenské katastrofy do súvisu so zkázou Jeruzalema a zároveň aj s posledným súdom. V každej vojne odohráva sa súd Boží nad patričným národom. Vojna je ko­nec predošlého hriešneho života a začiatok novej doby milosti. Milosť pochopí len ka­júce srdce a tak vojna je učiteľom pokánia a aj viery, lebo vtedy cítime, že v súžení nik iný nám nespomôže jedine Boh.

najväčšiu urážku medzinárodného práva. Či sa ale tento jeho zámer bude môcť ešte uskutočniť, je otázne, lebo nad anglickými vodami vypovedaná bola nemecká blokáda. Ak by nebola nemecká vláda v pravý čas dostala zvesť o tomto chystanom narušení neutrality, tak by veru vážny obrat bol na­stal na bojišti. Ale tak sa zdá, že aj holand­ská vláda bola hotová na takéto prekva­penie, lebo na to poukazuje mobilizácia ho­landskej armády a netrpí pochyby, že by Holandsko vážne bolo obránilo svoju neutra­litu. Teraz znovu vysvitlo, čo môžu neutrál­ne štáty očakávať od priateľstva Anglie a jej smluvnej vernosti. ( P H.)

Berlin, Q. februára. r7elegraofu" ozna­mujú zo Sluisu: Boj na pobreží vo Flandrii pri Westende trval včera celý deň a celú noc. Nad severnými pozíciami Nemcov stále krúžia nepriateľské lietadlá. V nočnú dobu v Heyste strieľali na lietadlá, ktoré reflek­tormi hľadali nepriateľské pozície. Popoludní pri Zeebrligge z diel a gulometov strielali na lietadlá, ktoré po strelbe desať minút trvajúcej odletěly. Aj vo štvrtok bola střelba. Anglické lode strážia breh, aby přeplavu anglického vojska zavarovaly pred nemec­kými vyhrážkami. Križiaky bombardovaly včera okolie Zeebrúgge, pobrežné baterie na střelbu odpovedaly.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 7. fe­bruára :

Na juhovýchod od Ypernu dobyli sme jeden francúzsky zákop a ukoristili pri tom 2 strojevé pušky. Pri Labassée, na juh od kanála nepriateľ vniknul do jednoho nášho zákopu a boj tam ešte trvá. Ostatne okrem bojov delostrelectva ani na jednom z našich bojišť (tedy i vo Východnom Prusku a v Haliči. Red.) podstatnej uda­losti nebolo.

Hlavné vodcovstvo. Londýn, 7. februára. wMornlngpost* na

úvodnom mieste zaoberá sa s oznámenou nemeckou blokádou. Oznámenie nemecké bolo by bývalo čistou, počestnou proklamá­ciou, keby sa nevzťahovalo na politiku už započatú. Aj bez upozornenia nepriateľ poto­pil už viac lodi anglických, tak že Anglicko nemá príčiny poďakovať sa nepriateľovi za oznámenie už započatej akcie. Aké škody môžu zavdať podmorské člny, to posúdiť ešte nemáme dosť zkušeností. Posúdenie po­kračovania Nemcov prenechávame neutrál­nym štátom, ktoré ako nezainteresované sú lepšie v tom položení môcť vypovedať úsu­dok. Ako odpoveď na vyhrážanie Nemecka, treba anglické obchodné lode a rybárske parníky čím skorej vystrojiť zbraniami, stro­jovými puškami, bombami a delami. S týmto sa lode tieto ešte nestanú válečnými loďami, ale zato predsa budú sa môcť brániť proti zbojníckym nápadom na mori. Veď konečne vedieme vojnu — tak konči menovaný ča­sopis — tak vojnu treba viesť so všetkými jej hrôzami. Oprobovali sme vojnu zcivilizo-vať. Pokusy ale, smerujúce na zkrotenie ty­gra, končievajú sa obyčajne s prekvapením a so zklamáním. Najlepším spôsobom vede­nia vojny bol a je aj teraz ten, nepriateľovi zavdať čím najväčšie škody, aby sa čím rý­chlejšie poddal. Každý pokus vojnu na inakší spôsob viesť, nemá cieľu. Nepriateľ nás núti ku ráznym poriadkom. (P. H.)

Turecké bojiště. Carihrad, 7. februára. „Ag. Mllll" donáša

túto zprávu hlavného vodcovstva: Naše predvoje dosiahly kraj východne

od Suezského kanálu a zatlačily anglické predstráže smerom ku kanálu. Z tejto prí­ležitosti vyvinuly sa pri Ismaili a El-Kan-tane boje, ktoré ešte trvajú.

ZO SVETA. Kráľovo slovo.

Náš panovník vydal dva vlastnoručné li­sty rovnakého textu: jeden na rakúskeho ministerského predsedu gr, Siärgkha, druhý na grófa Štefana Tiszu. Tento zneje:

Číslo 26 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3

Milý gróf Tisza! Pozrúc nazpät na dobu polroka, v ktorej

sme v boji, vnútenom nám nepriateľskými úmyslami našich odporcov, spomínam s vďačným srdcom, ako obetavé zachovaly sa moje verné národy v tejto ťažkej dobe.

Naplnení dôstojnou, vážnou nádejou, uká­zaly, že plne dovedú splniť vefké požiadavky doby, v ušľachtilej ochote posielať svojich synov pod zástavy v uznalom prispôsobo­vaní sa potrebám válečnej doby, v obe-tavnom pečováni a obetí boje znovu skvele osvědčily svoje veľké vlastenectvo a svoje dávno vyzkušené štátoobčianske cnosti.

Táto blahodarná zkúsenosť posiluje Moju nádej, ktorá je pevne založená na dôvere v zdatnosť Mojej brannej moci opätovne tak slávne vyzkušenu hrdinskými činmi.

Tá snaha Mojej vlády, aby všetky sily nám všetkým spoločným cieľom venovala, stretá sa s podobným pokračovaním Mojej rakúskej vlády. Vedený touto národ Môj i v budúcnosti s ochotou obetuje krv a statky svoje na oltár vlasti, s radosťou znášajúc veľké ťarchy vojny. Silne dúfam, že v po­koji s pomocou Božou vybojovanom vezme svoju odmenu zodpovedajúcu námahám, ú-trapám a nebezpečiam verne dobojovaného boja.

Nakladám vám, aby ste toto s prejavom Môjho najvrelejšieho uznania a vďaky uviedli v známosť národu.

Vo Viedni, 4. febr. 1915. František Jozef m. p.

Gróf Stefan Tisza m. p. Srbi v Albánii.

Milánsky časopis „Avanti" dozvedá sa z Nisu, že jeden srbský armádny sbor je na pochode k Dráči, Srbsko vraj prišlo na to, že prišiel okamžik, v ktorom si môže zabez­pečiť svoje túžby v Albánii na Adriatickom mori.

Uspokojenie sa Rumunska. „Voss. Ztg" oznamuje z Amsterdamu, že

„Times" dostal z Bukareštu zprávu, že irre-dentistické agitácie sa na čas zmiernily. Zdá sa, že vláda ešte nepomýšla na to, vystúpiť z neutrality, ačpráve vo vojenských prípra­vách sa pokračuje. Anglický vojenský ataché odcestoval do Sofie a tajomník anglického vyslanectva nastúpil 2 mesačnú dovolenú. Rumunský vyslanec v Sofii, ktorý už od niekoľko týždňov sa zdržoval v Bukarešti a tieto dni vrátil sa do Sofie, viezol so sebou rozkaz, aby priateľské pocity Rumun­ska tlumočil v Bulharsku, aby však otázky odstúpenia územia nijako sa nedotýkal.

Zámery Talianska. Jandolp, redaktor talianskeho časopisu

tvrdí, že jedna vynikajúca talianska osob­nosť ho uistila, že Taliansko určite do apríla zostane v pokoji; do toho času zaiste vraj jedna z válčiacich skupín nadobudne pre­vahy. Taliansko potom zakročí za mier. Snahy o válečné zakročenie Talianska roz­vinuly vraj tajné spoločnosti, ale prevážna časť talianskeho ľudu praje si po osudnom nedávnom zemetrasení ku mieru.

Súkromné vyjednávanie o českonemecké vyrovnanie.

České noviny sú plné článkov, v ktorých sa protestuje proti pokusom o vyjednávanie mieru, ktoré započali niektorí nezodpovední Nemci i Česi. Vyjednávanie toto bolo tajné, vec však vyšla na javo a ztroskotala. „N. Fr. Pr." uverejnila už i doslovné znenie návrhov nemeckých, ktoré malý byť podkla­dom vyjednávania. Politické strany české sa všetky vyslovily proti pokusu nezodpoved­ných ľudí.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Popis a rôkvirovanie kovov a liatin. í en

nedávno sme boli na tomto mieste sdělili, že vláda zhabala tu v hlavnom meste všetky kovy a liatiny, nedeľný úradný „Bpesti Kôzlôny" ale doniesol nariadenie, dľa kto­

rého sa do 18. februára *po celej krajine oznámiť majú vrchnosti kovy a liatiny a sú­časne doniesol aj nariadenie ministra hon-védstva, ktoré tieto teprv popísať sa majúce zásoby kovov a liatin vyhlasuje za rekvlro-vané pre vojenské cte'e. Kovy tieto sú dľa mena: alumínium, antimón, olovo, chróm a ferrochróm, meď, mosadz, molybdän a forro-molybdän, nikel a ferronikel, „červená lia­tina", vanadium a ferrovanadium, cín a cí­nové liatiny, všetko v podobe surovej liatiny, valcovaných dosák, tabúl, platní, žrdi, rúr, drôíu, stariny, priemyselných odpadkov a popola, taktiež aj biely bľach a odpadky z neho. Premeškanie oznámenia alebo zataje­nie zásob trestať sa bude zatvorením po dva mesiace a peňažitým trestom po 600 korún. Minister obchodu vydal avšak na­riadenie, dľa ktorého sa istá čiastka týchto na vojenské ciele zhabaných kovov a liatin bude môcť ku upotrebeniu ponechať maji­teľovi.

Nafta v Nitrianskej. Ako z našich, svojho času podaných zpráv známe, po podzemnom plyne pátrajúci štátni inžinieri naďabili na chotári obce Gbely v Nitrianskej na naftu a behom krátkeho času vyvŕtali tri studne, ktoré dávajú denne 3—4 vagóny nafty, ne­súcej síce na výrobu petroleja a benzinu, hodiacej sa ale dobre na výrobu olejov na mastenie strojov. Pri podniku tomto zame­stnané je do 150 stálych robotníkov a teraz sa oznamuje, že koncom januára počali vŕtať aj štvrtú studňu, a síce hneď pri železnici na strane od Moravy, tento mesiac ale za­počnú vŕtať aj studňu piatu s druhej strany železnice vo veži, ktorá je už hotová a po­trebným náčiním opatrená. Znalci sú toho presvedčenia, že vo väčšej hĺbke nájde sa iste nafta súcejšia na výrobu petroleja a ke­by sa jej našlo hojne, bolo by to nielen pre tamojšie okolie, ale aj pre celú krajinu oprav­dovým požehnaním, keď bohaté naftové pra­mene haličské sú pre vojenské udalosti ešte vždy neprístupné.

Drahota. To, čo sa deje teraz ohľadne cien veškerej živnosti a článkov ku domácej zpotrebe, tomu aspoň u nás ešte páru ne­bolo a čo je najsmutnejšie, všetky poriadky vlády a námahy policie na zamedzenie tej najkrikľavejšiej úžery doteraz nedoniesly ešte makay,ejšiehO;Výsledku. Len v predošlom čí­sle posťažovali sme si na náramné zdraže­nie bravčoviny a mohli sme už vtedy pove­dať, že aj masti, slaniny a iných výrobkov údenárskych, lebo masť včera v nedeľu pre­dávala sa tu v Pešti po 3 kor. 50 hal. za kilo a za tú istú cenu predávalo sa aj kilo klbás. A voči týmto už priamo neznesiteľným pomerom náš slávny magistrát v jednom svojom pododbore len tieto dni počal sa vá­žnejšie zaoberať s otázkou drahoty, tu avšak z predsedníckeho miesta odznely slová, že magistrát vykonal už všetko, ku čomu mal moc a právo. Lenže ľud z tohoto „všetké­ho" doteraz nemal zhola nič, lebo človek musí sa „narodiť pod šťastlivou planétou", keď sa chce dostať v tržniciach a na otvore­ných trhoch ku tým miestam, kde mesto podáva o dačo lacnejšie potraviny. Býva tam v tých málo hodinách, čo ša tam kupčí, taký stisk, obsluha ide tak pomaly, že sa mnohí vrátia a radšej zaplatia v susedstve za tovar o 4 6 halierov viac, než aby tam museli hodinu-dve vyčakávaf. Čo sa ale bravčoviny týka, vo Viedni, keď jej cena počala skokom stúpať, vláda zaraz ustálila maximálne ceny a tým je ďalšiemu úžerníčeniu prietrž uro­bená, kdežto u nás domnievajú sa tejto dra­hote odpomôcť tým, keď „zregulujú" tunaj­šie „studené trhy", kde vidiečania predávajú na štvrte doma zabité a pripravené ošípané. Predtým už pri mýte odkúpili tunajší „kšef-tári" dovezené ošípané a predávali ich oni značne drahšie ako ich kúpili, vidiečania ale boli radi, že chytro predali a mohli sa vrátiť domov. Teraz toto má prestať, a my sme zvedaví, aký výsledok to bude mať pre naše vačky. — Všetko toto spomíname preto,

lebo kupci na vidieku držia sa zväčša ešte aj ohľadom článkov vidieckych cien tunaj­ších.

Chýrnik. Budapešť, dňa 8. febrsiára.

— Naši na bojišti. Pavel Hudec zahradník v Lazoch (trenč. st.) nachádza sa od 25. dec. v ruskom zajatí. — Michal Mikuláš, rodák z horného Liptova, úradník ružomber­skej továrne na drevolátku umrel udajne v Pešti na týfus, ktorý si zadovážil na sever­nom bojišti. — Jurko Tvarožek, staviteľ, ro­dák z Brezovej je už od viac týždňov ne­zvestným. — Bohdan Pavlů, redaktor „Nár. Listov" bojoval od vypuknutia vojny ako práporečník na severnom bojišti a padnul do ruského zajatia. Dopisy na neho adreso­vané prichádzajú nazpät s poznámkou, že je v zajatí. — Ján Porubský, práporečník 72. pešieho pluku dostal sa tiež do zajatia. Bol ťažko ranený do chrbta. — Dr. Eduard Splra, advokát z Ružomberka padnul na se­vernom bojišti. V spoločnosti ružomberskej hral pomerne dobrý zástoj ako redaktor ta­mojšieho lokálneho časopisu „Felvidék". Nám Slovákom bol priklonený.

— Vyznamenáni ministri. Barón Hazat a bar. Georgi ministri uhorskej respektíve rakúskej zemebrany boli vyznamení vojen­ským záslužným krížom prvej triedy.

— Nemecký básnik Goethe bol kedysi na­písal, že „ein echter Deutsche mag keinen Franzmann leiden, aber seine Weine trinkt er gern", čo do slovenčiny preložené znie tak, že rýdzi Nemec nemôže vystáť Francúza, ale jeho vína pije rád. Duchaplná výpoveď táto stala sa „okrídleným slovom" a keby sme ho chceli na naše, slovenské pomery aplikovať, znelo by dozaista takto: „Sloven­ské Ludové Noviny" nemôžu vystáť „lute­ránsky" Slovenský Denník, ale z jeho „Ho­spodárskeho prehľadu" rady vystrihujú celé stĺpce — bez udania prameňa.

— Súkromné dopisy sa do Przemyslu ne­dopravujú. Z válečného tlačového stanu sa sděluje, že súkromné dopisy do Przemyslu nemožno expedovať.

— Taliansko kupuje v Amerike kone. Ta­lianski dôstojníci prišli do East Louis v štá­te Illinois, aby kúpili 100.000 koni pre ar­mádu taliansku.

— Agrárne porady v Praha. V Prahe od-bývajú sa teraz porady — nemeckých a ma­ďarských agrárnikov. Českí agrárnici účasť na poradách odmietli. Porady boly vyhláse­né za dôverné, toľko však presiaklo do verej­nosti, že myšlienka colnej jednoty s Nemec­kom bola odmietnutá.

yQjaCl 0 KTORÝCH NECHYROVAŤ. \ O mnohých vojakoch nemá ich najbližšia j rodina od viac týždňov, ba často aj od me-í siacov žiadnej zprávy. Nevedia o nich, či sú : ranení, či padly do zajatia a či hádam už | aj v chladnom hrobe odpočívajú. i Aby sme nášmu obecenstvu dopomohli v | tom, žeby o takýchto dostalo nejakú zprá-• vu, otvárame novú rubriku. „ Vojaci o kto-f rých nechyroval". Za mierny poplatok (5 í halierov za slovo) uverejnime vyzvanie, aby j v ozname udanej osobe podali patriční či-| tatelia — hlavne vojaci — zprávu o voja-j koch, o ktorých rodina dávnejšie nič nechy­

ruje. Prosime presne udať meno patričného : vojaka, číslo pluku (regimentu) a kompanie, i pri ktorých slúžil a aj adresu, kam má by< I odpoveď poslaná. Administrácia na dotazy j neodpovie, ale zprávy podajú len čitatelia.

Obnos možno zaslaf i v známkach. j J á n Stnrdék, slúžil v 15. honvédskom pešom i pluku, 4' /3. kemp., 8. stotina, 1. oddiel. Bojsval na I severe. Oú 25. audusta nič nepísal. Kdo by o ňom \ niečo vedel, nech pííe jeho manželke Kris t ina í S m r d á k do Hlbokého (Luboka, Nyitra megye, via j Szenicze). 2436 i Ignác K a š p r a k , 15. peší pluk, 8. korapánia. Kdo

by niečo vedel, nech aii to hskave od..íše. Má'ia Kašprak rod. Hodaňak, Ja&ionka, Orava 4237

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N l K Oslo 26

— Švajčiarski lekári v rakúsko-uhorských nemocniciach. Niekoľko švajčiarskych lekáruv odcestovalo so svolenfm švajčiarskej armád­nej správy do rakúsko-uhorských nemocnie.

— Bývalý norský minister za trujdohoáu. Konnov, bývalý minister v Norsku vyslovil sa v jednom študentskom shromážděni za trojdohodu. „Pomer Norska k Nemecku bol síce v tejto vojne vždy priateľským, avšak sympatie Nórov sú prevažne na strane troj-dohody." „Kôln. Ztg." k tomu podotýka, že podávať takúto mienku je tiež narušením neutrality.

— Biliňski predsedom „Kola". Poľská stra­na ľudová kandiduje za predsedu „Kola" Biliňského. Biliňski má veľké výhľady, že ho vyvolia, tým viac, lebo túto hodnosť už raz zastupoval.

Nemecký kurz pre rečníkov o výžive počas vojny zahájil minister vnútra v Ber­líne. Do kurzu prihlásilo sa asi 650 reční­kov z celej ríše a všetkých kruhov povolania.

— Bulharská pôžička v Nemecku. Podľa dohody bulharskej vlády s jedným banko­vým konzorciom v Berlině bude vyplatené bulharskej vláde 75 miliónov frankov v zlate a za ďalšie tri mesiace bude vyplatené no­vých 75 mil. frankov, a síce každého dru­hého týždňa 10 mil. frankov. Úroková miera obnáša 6°/0 okrem 1 Va Vo bankovej provízie, spolu teda 7'/270.

— Krúgerov vnuk velezradcom. S Pietrom Drobierom, vnukom prezidenta Kriigera bude zahájené hlavné pojednávania pre zradu. Mal tiež podiel v povstaní Búrov.

~ Manifest bulharských spisovateľov. Štr­násť bulharských spisovateľov a publicistov, ktorí nepatria k žiadnej politickej strane, vydalo manifest, v ktorom sa vyzýva k od­stráneniu osobných ambícií a stranníckych rozporov a k sjednoteniu národa pre vážne činy, ktoré by pozdvihly význam Bulharska a priniesly spojenie všetkých Bulharov. Pod­písaní sú medzi inými: Ivan Väzov, dr. Šiš-manov, dr. Saratov, Sopov, D. Mišev, P. J. Todorov, Balan.

— Válečné dodávky Spojených Štátov d* Európy. Jeden americký časopis uverejňuje článok o vývoze streliva a válečných nástro­jov z Unie do Európy. Cenu tohoto dovozu odhaduje na 500 mil. dolárov, čili 5 miliard korún. V novembri minulého roku bolo vy­vezené 28.071 koní v cene 5.02 mil. dolá­rov (v novembri 1913 vyviezli len 1112 koní v cene 171.000 dolárov).

— Anglický posol pri carovi. Anglický generál Paget prišiel do Pireu. Pôjde cez Sólún, Srbsko a Bulharsko do Petrohradu. Nesie listy carovi.

— Žito a múka kontrabandom. Anglická vláda oznámila neutrálnym štátom, že ná­klady žita a múky do všetkých neutrálnych prístavov považuje za bezpodmienečný kon­traband.

— Výstava poľíkýcb obrazov v Pr he. „Nár. Listy" oznamujú v „Kronike poľskej", že tamojší Poliaci chcú usporiadať v Prahe výstavu obrazov poľských umelcov.

— Štatárium vo Lvove? „Reichspost" o-znamuje z Kodane, že dľa petrohradských

zpráv vyhlásil gubernátor ľvovský nad me­stom stanné právo; verejné pokladne boly z mesta odvezené.

— Kakao vyvážaf zakázala talianska vlá-í da. Ide o hodnotu mnoho miliónov.

Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON STEFÁNEK.

; &a drobné oznamy piati sa vždy vopred, a iic; j i haliere za slovo; začiatočné a každé hrubo tlačení | slovo 3 halierov. K nabídkám k sňatku a ku vše« i tkým takým OMismem kde doiíé prftlasy expedajc j administrácia, ttebž präíožSí 20 haKerov sa pert? | Pri dolároch trebs priložiť snámku na odpnved.

í

j Nástroje I-ma jakosti pre

| rempselnikov a zahraiiikov | dostať u firmy J á n Berg-

h o f f e r , obchort so železom a semenami w P r e š p o r -

i k u (Pozsony) Vásártér 13.

Kovádsfey p o m o c n í k , zbehlý vo všetkých ko­váčskych prácach hľadá miesto do továrne alebo do panského dvora. Ct. nabídky přosi do admini­strácie tohoto časopisu pod značkou „Kováč 4235."

í

fflíBHesI Filiálky: vo Vŕbovom a v Piešťanoch.

Vykonáva všetky bankové obchody. Vklady: 3,700.000 korún Da vkĺadnýGh knižočkách, bežných a žirových účtoch.

Založená roku 1897.

Oéast. istina: E 1,000.000. Rezervné zákl.: K 224.238.

Piati flá vkladov 4 7 » 7 » s daňou 5°/ 0 úrokov. Kupuje, predaya a parceluje majeífty ä ä F " HsBHuruje proti ohňu, krupobitiu a na žisot. Predaj hospodárskych strojov a umei. hnojiva.

Majetok: 5,700.000 korún. Požičiava: na zmenky, intaholované a neintabolo-

vaoé úpisy (obligácie) a na bežné účty. Zamieňa: cudzé peniaze (doláre, maky, ruble a t l ) ,

strižky cenných papierov, vylosované žreby. Žírové účty: v Rak. Oh. banke, v Dh. poši. spor. č. 5871.

mmlú ps Ä l p h oliolltýcli miestach. :o: Priame síyiiy s teiiou. 4()87

iszBsmmt

Hasím peňažným ústavom odporúčame našu moderne nariadenú najlepšími strojární a moderným písmom opatrenú

kníhtlačiareň. Vyhotovujeme rýchlo, vkusne, lacno a bezchybne ročné

súvahy a všetky bankám potrebné tlačivá* Pri knihtlačiarni máme dobre zariadené

kníhväzačstvo. Viažeme mesačné i ročné výkazy, knihy jednotlivé i celé kni­žnice, Ráčte sa s dôverou na nás o b r á t i l .

Budapešt iansky nakladatelský spolok účast inárska spoločnosť

Budapest, Ulil., Mária u. 15 ROZPOČTY n a p o . ži< danie z d a r m a .

ROZPOČTY n a p o -• ž i a d a n i e z d a r m a .

P o z n á m k a i Keď ž i a d a t e o r o z p o č t y , r á č t e vždy u d a f n a a k é t l a č i v á .

H U P

ilfc^il TlaCam Btidapcitiaaaksk* nakladatelského spolku účastinárskei spoločnosti, Budapeit, VIII, Mária ulica číslo 15,