Za kultúrnymiN O V I N Y O B Č A N O V O B C E B L A T N É

S I E D M Y R O Č N Í KSEPTEMBER 2005 ČÍSLO: 3

SSobota 3. septembra niektoré domy v našej obci sa rozsvietili už pred piatouhodinou. Dôvodom nie je zlý spánokstarších spoluobčanov, ale začiatok dvoj-dňového putovania za krásami našejvlasti.

Štyridsaťpäť členov Klubu dôchodcovv Blatnom vyráža na cestu plnú prekva-penia a nových zážitkov. Prvou zastáv-

kou je Banská Bystrica - jedno z najkrajších miest na strednomtoku Hrona. Mesto bohaté nahistóriu a súčasnosť sa prebú-dzalo do víkendového rána. Na zrenovovanom námestí sarozkladali prvé stánky s medov-níkmi a remeselníckými výrob-kami. Po prehliadke námestia a areálu pamätníka SNP po-kračuje ďalej pozdľž rieky Hron.Cestou obdivujeme krásnu príro-du a rázovité obce ako Pohorelá,Heľpa, či Šumiac. Naším cieľomje historická župa na východnomSlovensku - Spiš. Okolo poludnia nás užzďaleka víta historicky hlavné mestoSpiša - Levoča. Toto mesto založené v ro-ku 1242 patrí medzi najkrajšie mestské

pamiatkové rezervácie na Slovensku. S odbornou sprievodkyňou sme sa vydalina jeho prehliadku. Zaujal nás hlavnechrám sv. Jakuba, v ktorom sa nachádzaumelecký unikát - najvyšší gotický oltárna svete z dielne Majstra Pavla. Ale aniostatné pamiatky nezaostali krásou zaním. Už počas prehliadky sa naše očiupierali na slnkom zaliaty kopec s neo-

gotickým kostolom. Bazilika Márie na Mariánskej hore - jedno z najstaršícha najvýznamnejších pútnických miest.

„...už táhnou koně kovový z Augiášových chlévůa není, kdo by vykydal, vždyť rádci samozvanísi pěstí staré zvyky dál a kradou, lžou a žvaní.“

Slová Krylovej piesne zo začiatku deväťdesia-tych rokov sú aktuálne v každej dobe a triafajúpresne aj dnes. Aj preto sa tento emigrantskýsymbol slobody stával čoraz menej obľúbenýmvo vrstvách vládnúcej „verchušky“.

V uplynulých dňoch sme boli svedkami neví-daných udalostí na politickej scéne. Vôbec všaknie prevratných z hľadiska politického, aleskôr z hľadiska morálky a etiky. Myslím, že ni-kto z nás si nerobil ilúzie o najvyšších predsta-viteľoch politického života. Skutočnosť všakpredčila všetky predstavy a očakávania: titulu-jú sa síce pán – pán premiér, pán poslanec, pánpredseda..., ale ich správanie je horšie mäsiar-skeho psa. Chniapu po moci za akúkoľvek ce-nu, ruvú sa o ňu horšie ako psi, pošliapavajúdané slová, prelietavajú z jednej politickej stra-ny do druhej ako lastovičky. Len nahrabať, na-hrabať, kým sa ešte dá. Táto výkladná skriňapolitického a spoločenského života je živým ob-razom, čo z nás spravila demokracia a tentopolitický systém za 15 rokov, je to zrkadlo na-stavené životu u nás a v nás.

Jeden z nich nazval parlament (asi v slabejchvíľke) tým pravým menom, ktorý ho charak-terizuje i v ňom sediacich poslancov reprezen-tujúcich... koho vlastne? Seba? Svoje záujmy?Kšefty? Určite nie ľud, nie voličov. ČLOVEK s veľkým Č zostal na periférii záujmu, niekdeúplne na konci. A títo sa dohadujú o ústavnomzákone, ako, kedy a či vôbec skončiť svoje bačo-vanie, namiesto aby sme ich my – voliči poslali„do Kambodže lekvár kosiť“. Naši predkovia ta-kéto situácie v minulosti riešili jednoducho –defenestráciou. To však ešte mali chrbtovú kosť.

Áno, žumpa! Z nej cítiť hnoj, smrad.Augiášov chliev, odetý v oblekoch a kravatách.A tento vítame úctivo pri slávnostných príleži-tostiach, usádzame do prvých radov pri sláv-nostných omšiach, ukláňame sa: úctivý služob-níček. I keď platia naďalej Krylove slová, že „si pěstí staré zvyky dál, kradou, lžou a žvaní.“

Onedlho príde čas rátania – legálny môže byťlen voľbami. Čo urobiť? Neísť voliť a nechaťpriechod vzniku novej páchnucej a smradľavejžumpy?

Stanislav Fekete

Aktuálne Za kultúrnymiklenotmi

Pokračovanie na strane 5

Spišská Kapitula

Zo zasadnutíZo zasadnutíZasadnutie 27. júna

Uznesenia obecného zastupiteľstva v Blatnom zobralo na vedomie• informáciu o kontrole pripravenosti

osláv 760. výročia prvej písomnejzmienky o obci, orozdelení úloh a za-bezpečenosti programu

• správu o činnosti DH Šarfianka a vyslo-vilo poďakovanie DH Šarfianka za pro-pagáciu obce svojimi vystúpeniami

• informácie o činnosti Dobrovoľnéhohasičského zboru v Blatnom a vyslovilomu poďakovanie za pomoc pri obec-ných podujatiach

• informáciu o činnosti komisie tvorby ži-votného prostredia a ochrany verejnéhoporiadku

schválilo• poskytnutie sociálnej výpomoci Zuzane

Rigovej vo výške 3.000,- Sk na krytiezvýšených výdavkov rodiny v dôsledkuchoroby syna Kristiána

• predaj časti užívaného obecného po-zemku p. č. 402/2 žiadateľovi RudolfoviDugovičovi

• prenájom priestorov v Hasičskej zbroj-nici na prevádzkovanie živnosti - ob-chodného priestoru žiadateľomFrantiškovi Danišovi a manželke MáriiDanišovej. Cena nájmu bude stanovenáv zmysle schválených zásad o nájme ne-bytových priestorov pre podnikateľskéúčely

• predaj pozemku p. č. 404/3 kupujúce-mu Petrovi Pyšnému a manželkaRozália Pyšnej a k zameraniu pozemkuprizvú starostu obce, z dôvodu, že cezterajší pozemok 404/3 prechádza obec-ný vodovod

• predaj časti pozemku p. č. 404/5 kupu-júcemu Andrejovi Buchamerovi a JaneGschwengovej. K zameraniu pozemkuprizvú starostu obce z dôvodu ochranyzáujmov susedov

• predaj pozemku p. č. 402/126, zastava-ná plocha vo výmere 209 m2 kupujúce-mu Jánovi Halvoníkovi, bytom Blatné,Chorvátska ulica 480/5 v cene 201,96Sk/m2 v zmysle znaleckého posudku.Celková kúpna cena predstavuje po za-okrúhlení 42 000,- Sk. Kupujúci uhradípolovicu kúpnej ceny pri podpise zmlu-vy, druhú polovicu do 30. 4. 2006

neschválilo• žiadosť Jozefa Slezáka a manželky

o prenájom obecného bytu, z dôvoduurčenia bytu ako služobného pre obec a školstvo

• úhradu kúpnej ceny za pozemok p. č.402/130 splátkami Viliamom Šalátom. Zastupiteľstvo súčasne požiadalo sta-rostu obce uzatvoriť kúpnu zmluvu, ná-vrh na vklad podať po zaplatení celejkúpnej ceny. Ak kúpna cena nebudeuhradená do 6 mesiacov po podpisezmluvy, uznesenie o predaji stra-tí platnosť Obecné zastupiteľstvo v Blatnom žiada starostu obce riešiť po-rušenie stavebného Viliamom Šalátoms uložením pokuty v zmysle stavebnéhozákona

poverilostarostu obce požiadať VÚC o rekonštruk-ciu štátnej cesty III. triedy na Šarfickej ulici

Zmluva o združení na vybudovanie NNvzdušného vedenia

V lokalite Pažiť je spracovaný projektNN elektrického vzdušného vedenia, fir-ma W.O.C.H. má pre investičnú výstavbuaj stavebné povolenie. Aby sa nemuselabudovať pre každého osobitne, bol predlo-žený návrh na spoločné vybudovanie s tým, že obec uhradí svoju časť, firmaW.O.C.H. svoju časť. Rozdelenie je podľaprojektov, obec by hradila 238.000,- Sk s DPH, firma W.O.C.H. 261.800,- Sk s DPH. Obecné zastupiteľstvo schválilouzatvorenie zmluvy.

Zasadnutie 29. júla

Obecné zastupiteľstvo v Blatnom zobralo na vedomie • informáciu o rozdelení úloh, správu

o zabezpečenosti programu, ubytovania,stravovania pri príležitosti osláv 760. vý-ročia prvej písomnej zmienky o obci

• informáciu o plnení rozpočtu obce za I.polrok 2005.

• informácie o stave výstavby kanalizácie,príprave výstavby v lokalite Pažiť, výstav-be garáže s tribúnou a ostatných súvisia-cich prácach

schválilo• predložený projekt revitalizácie parku

na Námestí Andreja Hlinku. Zároveň

požiadalo starostu obce zabezpečovaťod septembra podľa finančných možno-stí obce výstavbu zmysle projektu

• odmenu spracovateľke projektu det-ského ihriska v parku na Andreja HlinkuIng. Barbore Fabiánovej vo výške 5 000,- Sk

• navýšenie prostriedkov na ŠKD - origi-nálne kompetencie obce vo výške po-trebnej na krytie mzdových a odvodo-vých nákladov a 20 000,- Sk na krytieprevádzkových nákladov z rozpočtu obce

• predaj časti obecného pozemku p. č.400/1 žiadateľovi Jaroslavovi Pe-tríkovi tak, aby z časti súkromnej záhra-dy a časti z obecného pozemku moholvzniknúť stavebný pozemok. Odpredajmožno uskutočniť po spracovaní geo-metrického plánu celej časti pozemku400/1. Kúpna cena bude stanovená ažv čase predaja všetkých pozemkov po rozparcelovaní

• predaj dielu č. 1, vo výmere 155 m2,pričlenený k pozemku p. č. 102/3,záhrada vo výmere 252 m2 a dielu č. 5 vo výmere 3 m2, pričlenený k po-zemku p. č. 102/2, záhrada, odčlene-ných od pozemku p. č. 404/5, žiada-teľom Jozefovi Knapovi a manželkeDanke Knapovej, rod. Olšovej, bytomMlynská ul. 149/4, 900 82 Blatné.Celková výmera odkupovaných dielov je158 m2, kúpna cena je stanovená v zmysle znaleckého posudku vo výške32 000,- Sk po zaokrúhlení

• predaj pozemkov p. č. 404/2, zastavanáplocha , dvor vo výmere 167 m2

a p. č. 404/35, zastavaná plocha vo výmere 56 m2 žiadateľom Ri-chardovi Danišovi a manželke Mo-nike Danišovej, rod. Pyšnej, bytomPotočná ulica 147/7, Blatné. Celková vý-mera odkupovaných pozemkov je 223 m2, kúpna cena je stanovená v zmysle znaleckého posudku 45 000,- Skpo zaokrúhlení

neschválilo• žiadosť Magdalény Bártovej o odkúpe-

nie časti z pozemku 404/5, vzhľadomna to, že o odkúpenie bolo požiadané užskôr Ladislavom Tavalym. V prípade, žepredošlý žiadateľ nepredloží do dvochmesiacov geometrický plán zastupiteľ-stvo zruší uznesenie o predaji a môže ro-kovať o predaji žiadateľke MagdaléneBártovej, v cene podľa znaleckého po-sudku

Blatňan ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005O B E C N Ý Ú R A D I N F O R M U J E2

obecného zastupiteľstva

ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005 Blatňan 3O B E C N Ý Ú R A D I N F O R M U J E

• žiadosť Kataríny Urbančokovej o odkú-penie časti z pozemku 404/5, vzhľadomna to, že o odkúpenie bolo požiadané užskôr Ladislavom Tavalym a po ňomMagdalénou Bártovou. V prípade, žepredošlí žiadateľ L. Tavaly do dvoch me-siacov, Magdaléna Bártová do polrokanepredložia geometrický plán zastupi-teľstvo zruší uznesenie o predaji a môžerokovať o predaji žiadateľke KataríneUrbančokovej, v cene podľa znaleckéhoposudku

Zasadnutie 19. augusta

Obecné zastupiteľstvo v Blatnom zobralo na vedomie• správu o hospodárení obce za I. polrok

2005 a kontrole hospodárenia obce za I. polrok podané hlavnou kontrolórkouobce Helenou Naďovičovou

• informáciu o možnostiach výstavby ma-lej vodnej elektrárni na Stoličnom poto-ku v katastri obce Blatné

schválilo• správu o rozdelení úloh, o zabezpeče-

nosti programu, ubytovania, stravova-nia k oslavám 760. výročia prvej písom-nej zmienky

• zmluvu o poskytnutí služieb na vypraco-vanie projektu „Rekonštrukcia športovo- oddychovej zóny v obci Blatné“ s fir-mou Best of Slovakia, zastúpenouMagdalénou Celnarovou v zmysle pred-loženého návrhu

• zmluvu o odbere a doprave nebezpeč-ného odpadu od obce s firmou AKU -TRANS, spol. s r. o. na odber olovenýchakumulátorov

• rekonštrukciu bytu nad ESO barom vovlastníctve obce pozostávajúcu z výme-ny okien na troch miestnostiach, výme-ny podlahovej krytiny v kuchyni a výme-ne krytu schodišťa - drôteného skla sklo-laminátom, alebo lexanom. Nákla-dy na rekonštrukciu uhradí nájomníč-ka Mgr. Ľubica Buvalová a budú odrá-tané od nájomného

požiadalostarostu obce zabezpečiť odpojenie všet-kých neplatičov vody obecným vodárompo zaslaní 1. upomienky

Udelenie čestného občianstva

Obecné zastupiteľstvo v Blatnom schvá-lilo udelenie čestného občianstva obceBlatné Gizele Molnárovej, spoluzaklada-teľke spolupráce medzi Pávím krúžkomMlynky - Pilisszentkereszt a Dychovej hud-by Šarfianka.

Stanislav Fekete

Názov tohto článku niektorých možnoprekvapuje. Je výsledkom toho, že

určite aspoň v každom druhom čísle nášhoobecného spravodaja je potrebné upozorňo-vať na nedostatky v nakladaní s odpadmi.Podaktoré rodiny, takmer všetci viete ktoré,horko - ťažko prinútime zaplatiť za vývoz od-padov. Aby si zakúpili aj odpadové nádoby jeuž nad ich rodinné rozpočty. (Zaujímavé je,že na cigarety, či pivo im stále vychádza.)Potom okolia ichdomov vyzerátak ako si tomôžete všim-núť. Pritom sabránia tým, že tona fúrikoch vo-zia občania z celej obce. Čiastočne im musí-me dať aj za pravdu, pretože fakt sa nájdunaši „dobrí občania“ čo takéto dačo dokážu.Ale keďže zákony máme postavené tak, žepokým ich neprichytíme pri čine (aj s dvomisvedkami) je nesmierne ťažké dokazovať, žeto urobili práve oni. Dnes však chcem pripo-menúť možnosti likvidácie odpadov občan-mi bez problémov, bez porušenia zákonov a VZN. Ak si rodina platí vývoz odpadov, pri-stavuje odpadové nádoby na vývoz, iba občasu nich nastane potreba inej likvidácie odpa-dov. V rodinách kde je viac ako štyria platite-lia, môžu používať dve nádoby na vývoz bezpotreby priplácania - len je potrebné toto na-hlásiť na obecný úrad, ktorý zariadi aby ichaj brali.

Po obci je rozmiestnený dostatočný početkontejnerov na PET - fľaše a sklenené fľaše.Požiadali sme aj o kontejner na tabuľovésklo, ktorý chceme umiestniť pri obecnomúrade. Momentálne máme kratšiu prestáv-ku na možnosť vývozu stavebných odpadov a veľkorozmerových odpadov do kontejne-rov na dvore obecného úradu. Súvisí to s po-trebou úpravy dvoru, aby sme mohli zbúraťdrevenú šopu, vybudovať múr od susednéhopozemku, aby okolie obecného úradu nebo-lo ako smetisko, pritom aby sme mali zbero-vý dvor na uvedené odpady. Papier zbierajúžiaci ako druhotnú surovinu.

Ako si predstavujeme nakladanie s odpad-mi v obci?

V prvom rade každá nehnuteľnosť musímať odpadovú nádobu na zber komunál-nych odpadov. Pri stanovovaní poplatku zaodpady sú predpokladané náklady rozpočí-tané na obyvateľov, či už s trvalým pobytom,alebo základný poplatok na chalupy - ne-hnuteľnosti využívané iba v určitom čase.Keď máte zaplatené poplatky za odpady ne-musíte hľadať miesta, kam potajme dátesvoje odpady, ktoré vám nevojdú do odpado-vej nádoby. Pritom počítame s dôslednou se-paráciou odpadov. Plastové (rozšliapnuté) a sklenené fľaše do kontajnerov, vyhrabanékamene do stavebného odpadu, papier žia-kom do zberu. Autobatérie aj pneumatikymôžete priviezť na dvor obecného úradu,máme zabezpečený bezplatný odber.Podobne budeme zabezpečovať aj zberchladničiek, pračiek, televízorov, rádií čiinej elektroniky a domácich spotrebičov.Problémy so železom alebo inými kovmi

určite nemáte, stačí spomenúť uchádzačovo bezplatný odvoz je v obci dosť. Podobne bu-de treba zbierať aj plechovice z použitýchkonzerv, čím sa bude znižovať množstvonašich komunálnych odpadov. Ostávajú do neho v podstate obaly - z jogurtov, mlie-ka, džúsov, olejov čistiacich prostriedkov,šampónov a chemikálií.Počítame, že časombudeme osobitne zbierať aj tieto osobitne.Rovnako ako aj množstvo rôznych igelitov

a podobnýchumelých látok.Časom každárodina musípretriediť šatní-ky, botníky, kdevzniká množ-

stvo odpadov. Dlho nám býva ľúto ich zaho-diť, ale ich materiálové zloženie neumožňu-je použiť ich ako druhotné suroviny. Zatiaľich zberáme iba do kontejnera, snáď sa bu-dú v budúcnosti využívať v spaľovniach na lacnejší ohrev, či výrobu energie. To všaknevyrieši samotná obec. Popri týchto odpa-doch, hyzdia priekopy ciest aj rôzne laty, dre-vá, súčasti nábytkov, koberce a zbytky polys-tyrénov. Uvažujeme nad ich zberom, ktorévšak odberateľ zoberie iba čisté - bez prí-mesí. Takéto polystyrény môžu byť zbytky zo zatepľovania, z obalov televízorov, čiiných domácich spotrebičov.

Od skorej jari do neskorej jesene mávajúmnohí problémy kam s odpadmi zo záhrad,trávnikov. Doteraz sme väčšinu pálili, od no-vého roku už nebudeme môcť. Iba ak nase-kané halúzky v sporákoch, kotloch na pevnépalivo, či v záhradných krboch. Imple-mentované (múdro povedané - prevzaté) zá-kony európskej únie nám to nedovoľujú.Preto bude potrebné prevažnú väčšinu bio-logických odpadov drviť a kompostovať.Podaktorí majú drvičky aj miesto na kom-postovanie už teraz, solventnejší si zakúpia.Časť obyvateľov tvrdí, že nemajú kam dávaťbiologický materiál - pokosenú trávu, šupkyzo zemiakov, cibule, cesnaku, zbytky zeleni-ny, konáre zo stromov. Uznávam to u obyva-teľov bytov, ktorí nemajú záhradu, ale ostat-ní? Nechceme však likvidáciou konárov z re-zu stromov a révy z viniča zaťažovať ibaobčanov. Na tieto, spoločne s poľnohospo-dárskym družstvom, chceme zakúpiť drvič-ku a likvidovať po obci do vlečky, s vývozomna kompostovisko. Ak sa k tomu postavímezodpovedne, nebude problém vyvážať biolo-gické odpady z obce aj z cintorína. Len abysme ustrážili nezodpovedných, ktorým ne-záleží, že sa do kompostu dostanú odpady,ktoré tam nepatria a môžu ho i celkom zne-hodnotiť. Ak by som uviedol čím, bol by tobezmála návod na terorizmus.

Ak budeme postupovať ako som uviedol,množstvo našich odpadov sa môže znížiť,aby sa nezvýšila celková suma pri zvýšenýchpoplatkoch za ich uloženie, ako som uvádzalv poslednom minuloročnom čísle. Naše zá-mery budú iba zámermi, ak sa k nim nepri-poja všetci občania, aby sme mali krajšiuobec aj chotár a nestálo nás to viac ako treba.

Milan Šarmír

OdpadyOdpady

Zásahová činnosť DHZBlatné

V dňoch 15. - 24. 2 2005 a dňa 12.3 2005 členovia dob-rovoľného hasičského zbo-ru (ďalej len DHZ) z Blat-ného ťahali zazimovanútechniku k zaplavenej zákru-te na čatajskej ceste pri ihris-ku, kde sme strávili celkovodvadsať tri hodín čistého ča-su náročnej prace v záplavo-vej vode a nepríjemnom mra-zivom vetre.

Dňa 2. 6. 2005 naši hasičizasahovali pri požiari poras-tu suchej trávy v lokaliteKonopnice (medzi potokoma dvorom PD). Pri hasenítohto požiaru sme spotrebo-vali 17 500 litrov vody (5 cis-terien), zásah trval jeden a pol hodiny.

Brigády a iná činnosťDna 12. 6. 2005 naši dob-

rovoľní hasiči brigádovali na stavbe garáže s tribúnou,kde pracovali pri stavbe zad-nej steny tribúny.

5. 7 2005 počas sviatku svä-tého Cyrila a Metoda opäťhasiči pracovali pri stavbegaráže s tribúnou, kde po-kračovali v dostavbe už spo-menutej steny. Stavba steny z debniacich tvárnic trvaladlhšie ako sa nazdávali.

Dňa 20. 8. 2005 opäť našihasiči brigádovali na doko-nčovacích prácach budovygaráže so skladmi a tribú-nou. Spoločne so starostom a vodárom pracovali na po-kládke zámkovej dlažby prí-jazdovej cesty ku garáži a navýrobe a osadení zábradliana schodište tribúny.

V dňoch 18. 6. a 9. 7. 2005bol náš DHZ požiadaný

okresným výborom DPO o technické a materiálové za-bezpečenie okresného a kraj-ského kola previerok pripra-venosti dobrovoľných hasičs-kých zborov.

Pohárové súťažeOd začiatku roka sme sa

zúčastnili na jedenástichsúťažiach, či už pohárových,alebo previerok

pripravenosti. Na týchtopodujatiach sme obsadilidvakrát druhé miesta a štyri-krát tretie miesta.

Dňa 27. 8. 2005, v deňobecných osláv, sme usporia-dali pohárovú súťaž „O po-hár starostu obce Blatné“.Tejto súťaže sa zúčastnili šty-ri ženské družstvá a štrnásťmužských družstiev. Bohu-žiaľ, obe naše družstvá mu-žov i žien skončili na posled-ných miestach. Do koncatohtoročnej sezóny sa zúčast-níme ešte niekoľkých súťaží.

Dopravná nehodaDňa 28. 8. 2005 mali naši

dobrovoľní hasiči čierny deňtohto roku možno i storočia.V tento deň sme sa zúčastnilipohárovej súťaži v susednýchŠenkviciach, kde sa nám po-čas požiarneho útoku poka-zil stroj. Pri návrate domovsme mali ešte väčšiu smolu.Pri prejazde ľavotočivou zá-krutou vodič protiidúcehovozidla ŠKODA 125 prešiel doprotismeru a čelne sa zrazil s našim požiarnym vozidlom.Vodič Škody musel byť z vra-ku auta vytiahnutý privolaný-mi záchranármi a prevezenýdo nemocnice.

Jozef Šalkovič

Blatňan ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005Z O Ž I V O T A O B C E4

5. október 1980

Ján Roháč- divadelný a filmový režisér, od roku1968 režisér čsl. televízie v Brati-slave a v Prahe (muzikál Kdyby tisícklarinetů, Laterna magika, inscená-cie hudobno - zábavné programy,programy ľudových a populárnychpiesní)

- 25. výročie smrti, Praha

6. október 1995

Rudolf Sloboda- spisovateľ, redaktor Smeny, drama-turg Slovenskej filmovej tvorby, pra-covník vydavateľstva Slovenský spiso-vateľ, autor poviedok, básní, divadel-ných hier a filmových scenárov

- 10. výročie smrti, Devínska Nová Ves

15. október 1935

Ivan Mistrík- herec Slovenského národného di-vadla v Bratislave, účinkovanie v mnohých televíznych inscená-ciách, filmoch a v rozhlasovýc hrách

- 70. výročie narodenia, Bratislava

28. október 1880

Samko Dudík- ľudový hudobník, zberateľ myjav-ských ľudových piesní, husľový vir-tuóz

- 125. výročie narodenia, Myjava

29. október 1815

Ľudovít Štúr- jazykovedec, kodifikátor spisovnejslovenčiny, politik, novinár, spisova-teľ, básnik, vodca slovenského ná-rodnoemancipačného hnutia, neob-lomný zástanca slovenskej národneja jazykovej svojbytnosti

- 190. výročie narodenia, Uhrovec

14. november 1975

Štefan Osuský- cirkevný hodnostár, filozov, autorDejín náboženstva, Prvých sloven-ských dejín filozofie, autor mono-grafie Filozofia štúrovcov a viace-rých teologicko-etických a nábožen-ských úvah

- 30. výročie smrti, Myjava

12. december 1830

František Sasinek- historik, národnokultúrny pracov-ník, profesor bohosloveckej fakulty,pracovník Matice slovenskej

- 175. výročie narodenia, Skalica

24. december 1915

Svetoslav Veigl- básnik, teológ, pedagóg, predstavi-teľ, katolíckej moderny, nositeľCeny nadácie MS Jozefa Cígera -Hronského za literatúru

- 90. výročie narodenia

25. december 1935

Albín Brunovský- maliar, výtvarný pedagóg - profesorVŠVU v Bratislave, vynikajúci ilustrá-tor, grafik a maliar, nositeľ mno-hých ocenení

- 70. výročie narodenia, Zohor

Eva Zimányiová

Historický kalendár

Jubilanti

30-roční

Milan Fekete 9. 7.Juraj Lančarič 6. 8.Katarína Kolembusová 7. 8.Tomáš Konečný 11. 8.Marek Kovačič 18. 8.Jarmila Janská 27. 8.Jozef Šalkovič 16. 9. Peter Budaj 28. 9.

40-roční

Štefan Švrček 11. 7.Peter Šarmír 28. 7.Mária Feketeová 19. 8.Jana Škorvagová 25. 8.Dušan Matiašovič 27. 8.Stanislava Augustovičová 31. 8.Jana Takáčová 27. 9.

50-roční

Anna Vlčanová 5. 8.Dagmar Matiašovičová 16. 9.Jaroslav Tušš 24. 9.

60-roční

Timotej Ožvald 12. 7.Marian Benkovský 2. 9.Štefan Ohák 16. 9.

65-roční

Štefánia Tučnovičová 14. 7.Mária Bagoňová 5. 8.Ján Polakovič 22. 8.

70-roční

Mária Urbanovičová, 28. 7.Tomáš Granec, 10. 8.Mária Szabová, 15. 8.

75-roční

Pavla Planková 5. 7.Mária Šarmírová 11. 7.Karol Ševčík 14. 7.Mária Záhradníková 11. 9.

80-roční

Anna Tomčalová 6. 9.

85-roční

Terézia Vandáková 28. 9.

Narodenia

Peter Braso, rodičia Peter a IvanaRoman Greguš, rodičia Roman a MáriaOliver Pohanka, rodičia Ľubomír a DanaNatália Iuhanyaková, rodičia Ludvik a TatianaVojtech Šuplata, rodičia Vojtech a Kristína

Sobáše

Michal Mačutek a Slávka ŠarmírováMartin Martinský a Andrea Vavrová

Úmrtia

Veronika Janská 29. 6.Ervín Kniesner 2. 8.Silvester Hatala 7. 8.Štefan Strihovský 7. 8.Bernardína Karabová 9. 8.Anna Valovičová 29. 8.Pavlína Feketová 8. 8.

Spoločenskákronika

našichhasičov

Z činnostiZ činnosti

ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005 BlatňanZ O Ž I V O T A O B C E5

V roku 1995 bola cieľom návš-tevy Svätého otca Jána Pavla II.Ako matka svoje dietky nás priví-tala otvorenou náručou. Pri roz-

svietenom oltári sme mohli prá-ve na Fatimskú sobotu vykonaťpobožnosť mariánskeho Ve-čeradla.

Naše modlitby a spevy prilá-kali aj ostaných turistov, z kto-rých mnohí zotrvali spolu s na-

mi v modlitbách. Bol to pre násveľký duchovný zážitok a pre-krásny záver nášho prvého dňa.Miestom nášho odpočinku bolpenzión Pod-zámok v Spiš-skom Podhradí.Význam slova

Podzámoksme plnepochopili ažvtedy, keďsa z tmavejoblohy nadnašou uby-tovňou vy-noril krásneo s v e t l e n ýSpišský hrad

v celej svojej kráse a mohutnos-ti. Príjemné, čisté prostredie,dobrá strava, tak môžeme cha-rakterizovať naše miesto poby-tu. Dies Domini - deň Pánov, ne-deľa začala pre nás bohosluž-bou v katedrále sv. Martina

v Spišskej Kapitule. Na záver sv. omše sme sa spolu s kňazmi,ktorí slúžili sv. omšu, pomodlilimodlitbu za skoré blahorečenie

biskupa Jána Vojtaššáka, kto-rého telesné pozostatky sú ulo-žené v tomto chráme. Potomsme sa od mladej sprievodkynedozvedeli veľmi veľa o históriitohto chrámu, ale aj o minulos-ti a súčasnosti Spišskej Kapituly.Toto malé cirkevné mestečkopatrí medzi naše kultúrne kle-noty a je zapísané do zoznamusvetového kultúrneho dedičstvaUNESCO. Nás však čakal ešteďalší skvost zapísaný do tohtozoznamu - Spišský hrad. Na kop-ci zo spišského travertína bolpostavený majestátny, nedobyt-ný pamätník mnohých storočí.Je to jeden z najväčších hrad-

ných komplexov v strednejEurópe. Aj keď strmý hradný ko-pec nedovolil všetkým účastní-kom pozrieť si ho celý, tým kto-

rí ho zdolali sa naskytol prekrás-ny výhľad na okolie. Unavení,ale bohatí na zážitky, sme sa po-pri trošku poškodených Tatráchvracali domov. Ešte malá za-stávka pod Strečnom, kde do našich batožín pribudla ži-nčica, ovčí syr, oštiepky a potomnás čaká ten najväčší klenot,ktorý síce nie je zapísaný v zo-zname kultúrnych pamiatok a tým je naša rodná obecBlatné. Za pekné zážitky patrípoďakovanie vedeniu Klubu dô-chodcov a sponzorovi Ing. Sta-nislavovi Feketemu.

F. Šarmírová

8. september - odpradávnaoslavuje katolícka Cirkev v ten-to deň sviatok Narodenia PannyMárie. Veriaci z Blatného a oko-lia si už dlhé roky uctievajú ten-to sviatok púťou do blízkehomariánskeho pútnického mies-ta Marianka, bývalý Marietál. I keď to už dávnonie je klasická pe-šia púť cez hory,ktorá trvala dvadni, naši farníci savždy radi vracajúdo tohto nádherného tichéhoúdolia, kde načerpajú silu nie-len duchovnú, ale i telesnú.Tak tomu bolo i tento rok v ne-deľu po spomínanom sviatkuNarodenia Panny Márie. Asi100 veriacich z 2 preplnenýchautobusov dorazilo okolo 8. ho-diny ráno na parkovisko, kdenás už čakala naša dychovka.

Za zvukov mariánskych piesnía pod vedením miništrantov s krížikom a zástavami sme sav sprievode presunuli ku kalvá-rii. Tu nás „dychováci“ opusti-li a išli sa pripraviť na svätúomšu, počas ktorej hrali. Mysme sa spoločne pomodlili

krížovú cestu. Nasledovalakrátka prestávka, ktorú mnohívyužili na svätú spoveď, tichúmodlitbu v kostole alebo maléobčerstvenie.

Svätá omša začala o 10.00hod. I keď boli spočiatku mno-hí sklamaní z toho, že neprišielžiaden biskup (práve začínal v Dóme sv. Martina Eucharis-

tický kongres), dekan zo Zá-horskej Bystrice svojou homíli-ou, tak zrozumiteľnou ľudskejduši pohol svedomím hádamkaždého prítomného. Dal námMáriu za vzor v plnení Božej vô-le. Ona bez rozmýšľania vyslo-via svoje „Fiat“, „Staň sa“. My,

ak Boh od nás niečo žiada, rep-ceme, máme plno výhovoriek.Namiesto toho, aby sme vnáša-li do svojho srdca pokoj, ktorýdáva Boh, drásame ho a znepo-kojujeme sa pre také malicher-nosti ako je kúsok poľa, rozpa-dávajúci sa dom a pár korún.Myslíme si že vo všetkom si vy-stačíme, sme pánmi celého

vesmíru, všetko máme pod kon-trolou. Stačí však, že príde zá-kerná choroba, neúspech v podnikaní, prírodná katastro-fa a všetko sa nám zrúti.

Po obede sme sa ešte spoloč-ne pomodlili pri „kaplnkách“za našu farnosť, duchovného

otca, naše rodiny a chorých. Púťsme zakončili litá-niami k PanneMárii a sviatost-ným požehnaním.

O tom, že Panna Mária malastále nad nami prestretý svojplášť sme sa skutočne presve-dčili až keď sme sa zo slnkomzaliateho „Marietálskeho údo-lia“ vrátili do Blatného tesnepo prietrži mračien.

Viera Srnáková

Opäť v MariankeOpäť v Marianke

Za kultúrnymi...Pokračovanie na strany 1

Hlavný oltár na Marianskej hore

Cesta na Spišský hrad

OOslavy 760. výročia prvej písomnejzmienky o našej obci začali, ako inak -slávnostnou svätou omšou, na ktorej smesa chceli poďakovať Najvyššiemu za našufarnosť, krásny kostol, za pomoc pri preko-návaní všetkých ťažkostí - chorôb, vojen,prírodných katastrof, ktorými naša obecpočas dlhej histórie prechádzala.

Svojou účasťou a celebrovaním svätejomše nás potešil otec biskup DominikTóth, dlhoročný priateľ predovšetkým dy-chovej hudby Šarfianka, ktorá ho pri prí-chode do Blatného privítala a doprevádza-la aj liturgické spevy počas omše.

Asistenciu pri svätej omši si zobrali na starosť naši mladí. V duchu zachovaniatradícií našich otcov sa dievčatá a mlá-denci vyobliekali do slávnostných trnav-ských krojov. Najskôr oživili svojou prítom-

nosťou slávnostný vstup biskupa a kňazovdo chrámu, rozdelili si čítania lekcií a žal-mov a predniesli spoločné prosby veria-cich. V sprievode priniesli na oltár obetnédary - plody našich záhrad - to, čo nám PánBoh daroval prostredníctvom prácenašich rúk: kvetiny, ovocie, zeleninu,chlieb a víno.

Svojim milým príhovorom nás otec bis-kup povzbudil vo viere a v upevňovaní vzá-jomných vzťahov v rodinách i v celej far-nosti.

Viera Srnáková

Blatňan ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005O S L A V Y 7 6 0 . V Ý R O Č I A6

Poìakovanieza našu obec a farnosť

ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005 BlatňanO S L A V Y 7 6 0 . V Ý R O Č I A 7

Keďže už vyše dvadsať rokov tr-vá spolupráca DH Šarfianka a Pávieho krúžku z Mlynkov

(Pilisszentkeresztu), program ich návš-

tevy je bohatší z dôvodu, že počas ofi-ciálneho programu sa nemôžu venovaťjedny druhým. Dychová hudba pripravi-la spoločné posedenie v piatok 26. augusta pred oslavami. Dozvedelisme sa o možnosti navštíviť zámokSmolenice, ktorý je väčšinu roka pre ná-vštevníkov neprístupný. Takže ich návš-teva začala už v piatok popoludní.Urýchlene sa ubytovali v Senci (v budúc-nosti sa snáď už budú môcť aj v Blatnom) a šli sme si obzrieť smole-nický zámok. Aj keď nie sú exponáty takbohaté ako na Červenom kameni, či v Bojniciach, našim priateľom sa návš-teva zámku páčila. Najmä výhľad na celú oblasť pod Malými Karpatami,Trnavu aj atómovú elektráreň Jas-lovské Bohunice. Zo zámku sme už sme-rovali na pripravené posedenie. Zhrubado 22.00 sme podebatovali, zaspievalipár piesni a šli spať, aby sme mohli ab-solvovať deň osláv v plnej sile. Prí-tomnosť hostí na slávnostnej svätej omši

bola citeľná, kostol plnší. Po nabratí du-chovných síl program pokračoval obe-dom, síce bez siesty, lebo onedlho nasle-doval začiatok osláv a kultúrny prog-

ram. Po otvorení osláv odovzdal starostaMlynkov Jozef Havelka našej obci pa-mätnú listinu a keramickú vázu k 760.výročiu prvej písomnej zmienky.Program bol stále zaujímavý, až bolo ľú-to vynechať z neho čo len chvíľku. Po je-ho ukončení a večeri sa zas rozbehla zá-bava, dychovka hrala, my sme sa baviliblatňania s mlynčanmi, chvíľami aj dy-chovkármi. Po 22.00 už bola väčšinamlynčanov unavená - nečudo, veď po-väčšine už majú svoje rôčky, tak sa zbe-rali spať. V nedeľu ráno po raňajkách sapobrali na omšu, po nej na návštevu po známych do rodín. Veď, ako povedalapani Gizka Molnárová, naša najčer-stvejšia Čestná občianka Obce Blatné,sme už ako veľká rodina. Popoludní smesa zišli v jedálni PD Blatné na rozlúčku,kde po obede, debate a niekoľkých spo-ločných pekných pesničkách sme sa roz-lúčili. Zároveň nás pozvali na 40 výročiezaloženia Pávieho krúžku v Mlynkoch v októbri tohto roku. Dúfame, že ich ná-všteva v Blatnom utužila naše priateľskéstyky a tieto sa budú ďalej rozvíjať.

Milan Šarmír

Z programu

Mlynãanov

AAkkste nezahodili pozvánku na oslavy môžete siskontrolovať plánovaný program osláv 760. vý-ročia prvej písomnej zmienky o obci. Vyšiel

nám s takmer minútovým rozpisom. Pri plánovaní sme aninepočítali s takou presnosťou. Chceli sme, aby program nebolzameraný iba jednostranne, či na hudbu, spev. Zamýšľali smesa aj nad nejakým ťahákom pre mládež - populárneho spevá-ka, či skupinu. Do úvahy sme brali aj cenové relácie. Keďžemáme plánované veľké výdaje na výstavbu v obci zhodli smesa na programe aký bol, bez veľkej hviezdy. Prvými hviezdamivšak boli deti z našej základnej školy, s programom, ktorí nás

chytí za srdce viac ako Superstar, či iné super hviezdy. A mys-lím, že nie je čo ľutovať. Robotnícky spevácky súbor Bradlan z Trnavy svojimi piesňami navodil sviatočnú atmosféru, folk-lórny súbor Mladosť zo Šenkvíc ukázal časť z toho čo námmôže závidieť svet - nevyčerpateľnú studnicu folklóru Slo-venska. Dychovej hudbe Vištučanka sme závideli najmä vekich muzikantov. Boli veľmi dobrí, pekne hrali, dôsledne saprezentovali a zviditeľňovali. U speváckeho zboru Páví krúžokz Mlynkov - spod Piliša sme obdivovali ich neustále zlepšujúcisa prejav a bohatosť slovenských piesni aj v Maďarsku. Podak-torí z našich občanov si spomínali, že takéto pesničky sa kedy-si spievali aj po okolí. Len u nás v Blatnom takýto súbor ne-máme. A veru by sa zišiel, aby sme nezabudli naše pesničky,naučili ich aj deti. Spestrením programu bol tanečný súborSillmarion, aj nám nohy klopkali do taktov škótskych či inýchtancov. Deťom by sme sa asi iným viac nezavďačili ako vystú-pením sokoliarskeho dvora Astúr z Červeného kameňa s ich predvedením dravých vtákov. Z môjho pohľadu prirodze-ným vyvrcholením kultúrneho programu bolo vystúpenie

Blatňan ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 20057 6 0 . V Ý R O Č I E P R V E J P Í S O M N E J8

ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005 Blatňan 9Z M I E N K Y O O B C I B L A T N É

našej dychovky Šarfianka, umocnené spoločnými piesňamidružobného Pávieho krúžku. Možno mi budete vyčítať príliš-ný lokálpatriotizmus, ale pri počúvaní našej dychovky, výbor-ného spevu pokladám iné súbory za trošku slabšie ako našich.Je to však vec názoru. Šťastnú ruku sme mali aj pri výbere dvo-jice konferencierov. Lenka Čuperková z Trnavy vyštudovala žur-nalistiku, takže je takmer profesionálkou, Lacko Svrček sa svojimvystúpením však tiež nedal zahanbiť, jednoducho boli výborní.

Sprievodným podujatím bola výstava „Výšivky a život obce.“Takmer tri týždne dennodennej práce jej venoval Mgr. PavolGašaj za pomoci Anny Kubicovej, Dariny Budajovej - ktoré za-bezpečovali výšivky.

Na futbalovom ihrisku od 15.00 prebiehala hasičská súťaž„O pohár starostu obce Blatné.“ Aj keď naše družstvá neoslni-li, za organizáciu im patrí výborná.

Večerná zábava pri DH Šarfianka a diskotéke sa určitepáčila, parket bol takmer neustále plný a nebyť lejaku, ktorýprítomných rozohnal, by určite trval dlhšie, až by školské bu-fety nemali čo ponúknuť.

Pokračujúci lejak v nedeľu dopoludnia nás prinútil odvo-lať všetky plánované futbalové zápasy. Súťažné sa už odohra-li v náhradnom termíne, našli sme už aj náhradný termín nazápas s týmom rakúskych športových novinárov - zápas sauskutoční 2. októbra 2005, t.j. v nedeľu o 14.00 hodine.

Toto je však iba môj pohľad. Ako hodnotíte oslavy vy? Aj ne-skoršie hodnotenia radi zverejníme.

Milan Šarmír

Blatňan ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005O S L A V Y 7 6 0 . V Ý R O Č I A10

Takže s plánovaným doplatením nákla-dy budú 151 829,90 Sk. Odhadnúť presnenáklady na podobné podujatie je obtiažne.Nepočítali sme s úhradou inzercie v Senecku vo výške 6 280,- Sk. Zakúpilisme aj dve nové obecné vlajky, dve štátne– slovenské, maďarskú, rakúsku a vlajkueurópskej únie v hodnote 5 866,70 Sk, čonebude slúžiť len k oslavám, ale potrebu-jeme ich stále. V podstate o tieto dve polo-žky sme prekročili náš plánovaný rozpo-čet. Pritom našim cieľom bolo použiť pro-striedky čo najhospodárnejšie.

Monika Mišáková

Položka rozpočet v Sk skutočné čerpanie v SkUbytovanie hostí 30 000 35 038,00Stravovanie hostí a usporiadateľov 45 000 34 379,00Honoráre účinkujúcim 35 000 24 653,00*Materiálne zabezpečenie výstavy 5 000 16 239,50**Tlač materiálov 10 000 10 757,60Iné výdavky 15 000 17 762,70Spolu 140 000 139 829,90

Náklady na oslavyObecné zastupiteľstvo v Blatnom na svojom zasadnutí schválilo rozpočet na zabezpeče-nie osláv. O plnení tohto rozpočtu hovorí nasledujúca tabuľka

* Treba ešte doplatiť 12 000,- Sk** Zarátané aj iné nákupy, nielen na výstavu.

Na naše obecné oslavy 760. výročia prvejpísomnej zmienky sme pozývali preziden-ta republiky, zástupcov vlády, parlamentu,samosprávneho kraja aj z obvodného úra-du, našich čestných občanov obce. Malisme prisľúbenú účasť ministra hospodár-stva Pavla Ruska. Práve pred konanímosláv bol však z funkcie odvolaný. Rád bysme ho privítali určite aj keď nie ako mi-nistra, ale svojim postojom k sídlu televízieMarkíza, ktoré je ešte stále u nás, ako v ča-

soch keď bol jej generálnym riaditeľom.Počas obdobia, keď do obce išli dane z právnických osôb došlo „vďaka“ dobrýmhospodárskym výsledkom do obce aspoň20 miliónov korún, bez ktorých by sme ne-mohli počítať s výstavbou ČOV a kanalizá-cie. Naše pozvanie prijal aj slovenský veľvy-slanec v Maďarsku Juraj Migaš, ktorý mádobré priateľské styky aj s našimi priateľ-mi z Mlynkov. V minulosti sme akosi zabú-dali pozvať aj zástupcov maďarského veľvy-slanectva na Slovensku. Tentokrát sme ne-zabudli, pozvanie prijal I. tajomník veľvy-slanectva Dr. Zoltán Plank. Žiaľ nemohlisa zdržať ani veľvyslanec v Maďarsku, anitajomník maďarského veľvyslanectva anido konca kultúrneho programu. Spomedzistarostov z nášho regiónu sa osláv zúčast-nil Ing. Ladislav Cingel z DunajskejLužnej, ktorý je zároveň aj poslancom

Bratislavského samosprávneho kraja. S ra-dosťou sme uvítali aj Vdp. Antona Baníka,čestného občana našej obce. Na otvoreníosláv som mal obavy, že hlavne občanovbude na oslavách pomenej. Boli roztrúse-ní po celom školskom dvore. Medzičasom,keď som odbehol otvoriť hasičskú súťaž sadvor zaplnil. Náš Dobrovoľný hasičský zbormal ako hosťa prezidenta Dobrovoľnej po-žiarnej ochrany Slovenskej republikyJUDr. Jozefa Minárika, riaditeľa okres-ného hasičského a záchranného zboru preokresy Pezinok a Senec pplk. Ing. EmilaMoťovského, 13 súťažných družstiev mu-žov a tri družstvá žien. Plný dvor a obsade-né všetky miesta počas kultúrneho progra-mu aj počas zábavy svedčia o tom, že podu-jatie bolo vydarené.

Milan Šarmír

oslávHostiaHostia

Obecné zastupiteľstvo v Blatnom na svojomzasadnutí dňa 19. augusta schválilo udelenieocenenia obce „Čestný občan obce Blatné“Gizele Molnárovej, spoluzakladateľke spolu-práce Pávieho krúžku Mlynky-Pillisszent-kereszt a DH Šarfianka.

Mlynky, resp. Pillisszentkereszt, leží 26 kmseverozápadne od centra hlavného mestaBudapešti v doline rozprestierajúcej sa vý-chodne od vrchu Pilis. Je to slovenská obec, v ktorej sa narodila pani Gizela Molnárová.Po ukončení štúdií sa stala učiteľkou sloven-ského jazyka v miestnej škole, kde vyučovalaaj po dovŕšení dôchodkového veku. Popri po-volaní učiteľky zastávala veľa verejných funk-cií na úrovni obce, okresu, kraja a parlamen-tu, kde obhajovala záujmy slovenskej menši-ny v Maďarsku.

Je zakladajúcou členkou súboru „Pávíkrúžok“ z ktorého vzišla spolupráca medzinašou Dychovou hudbou Šarfianka a neskôrpodpisom zmluvy aj spolupráca medzi obec-nými zastupiteľstvami. V tom čase sa stretlina pôde Matice slovenskej v Bratislave užnebohý vedúci DH pán Augustovič, paniGizela Molnárová a prof. Bielik, vtedajší ria-diteľ Matice slovenskej a dohodli túto spolu-prácu. Táto pretrváva viac ako 20 rokov.

Spoluprácu, ktorú neohrozili ani politickézmeny a pretrváva dodnes. Dá sa povedať, žesme viac ako priatelia, že sme ako jedna veľ-ká rodina. Za to patrí veľká vďaka paniGizele, ktorá preberala už veľa vyznamena-ní a to od mnohých predstaviteľov kultúrne-ho a politického života. Ostatné prevzala aj z rúk nášho starostu Milana Šarmíra.

Božena Horváthová

ČestnýobčanobceBlatné

ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005 BlatňanZ O Ž I V O T A O B C E11

Festival mladých

Dominika Srnáková

MedÏugorie 2005

Blatňan ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005Z O Ž I V O T A O B C E12

AAjj od počasia závisí čas zberu úrody.Preto sme dlho neotáľali a len čo sa

ukazovala priaznivejšia predpoveď a obiliebolo dozreté, pustili sme sa do žatvy.

Žatva začala 14. 7. 2005 a trvala 10 dní.Zberali sme 699 ha obilovín, z toho 498 hapšenice, 201 ha jačmeňa jarného, 130 harepky olejnej. Na žatvu boli pripravené dvanaše kombajny a dva cudzie.

Ako prvú sme začali kosiť repku olejnú.Nakosilo sa 430 ton semena repky, čo bolapodstatne nižšia úroda ako minulý rok , za-príčinená slabými zrážkami v júni, ale bolalepšia ako v okolitých družstvách. Prie-merná úroda bola 3,3 t/ha, pričom celoslo-venský priemer bol len o niečo vyšší ako 2 t/ha.

Pokračovali sme kosením pšenice ozim-nej, kde sme dosiahli priemernú úrodu 4,9 t/ha. Jačmeň jarný dosiahol priemernúúrodu 3,9 t/ha – pozberali sme 784 ton jač-meňa.

Ešte koncom mája sme predpokladaliveľmi dobrú úrodu, ale zrážky v júni nebolidostatočné, a tak ani úroda nebola celkompodľa našich predstáv. Nastupuje však ešte

zber slnečnice, kukurice a repy. Predpokladáme, že jesenné plodiny – sl-

nečnica, kukurica a repka – splnia našeočakávania, a že tieto plodiny do značnejmiery prispejú k dosiahnutiu dobrých hos-podárskych výsledkov nášho družstva aj v ro-ku 2005.

Miriam Jevošová

Čomôže byť pre družstevníkov prí-jemnejšie, ako si po dobre uko-

nčenej žatve urobiť malý výlet? A kam inamby sa mali vybrať, ak nie na Agrokomplexdo Nitry.

Na tohtoročný Agro-komplex sa nás z radovzamestnancov i členovprihlásilo viac ako smeočakávali, a tak z pred-pokladaného jednéhoautobusu boli nakoniecdva plné. Musím pozna-menať, že na to aké bolopočasie počas leta, sanám ušiel jeden z pek-ných teplých letnýchdní.

Medzinárodná poľno-hospodárska a potravi-nárska výstava Agro-komplex je najvýznamnejšou odbornou a spoločenskou udalosťou agropotravinár-skeho odvetvia, kde sa každoročne prezen-tuje to najlepšie čo sektor ponúka - poľno-hospodárske stroje a techniku, nové tech-nológie. Z vystavovaných strojov a technikybolo päť strojov zakúpených našim druž-stvom, a to: dva traktory, veľkoobjemový ná-ves, sejačka a hydraulické valce, ktoré sa poukončení výstavy doviezli do areálu nášhodružstva. Taktiež sme vystavovali u nás vy-rábané lucernové granule.

Okrem expozície živočíšnej výroby s pre-hliadkami zvierat sme navštívili ajSlovenské poľnohospodárske múzeum

v prírode, ktoré je súčasťou výstavného are-álu. K dobrej nálade prispel i bohatý kul-túrny program napr. vystúpenie RobaKazíka, Jadranky či skupiny Senzus.Samozrejme že nechýbali ani stánky

s občerstvením, z ktorých sa šírili lákavé vô-ne z každej strany.

Po tomto výlete sme nastupovali do auto-busov unavení, ale zároveň spokojní - skorocelý deň sme strávili so svojimi blízkymi,nakúpili sme si, zabavili sme sa.

V týchto dňoch naše družstvo obdržaloďakovný list od Zväzu poľnohospodárskychdružstiev za podporu a pomoc pri organi-zovaní expozície Zväzu poľnohospodár-skych družstiev a obchodných spoločnostíSR na 12. ročníku výstavy Coopexpo 2005 v rámci výstavy Agrokomplex 2005.

Miriam Jevošová

Dotazník – kanalizácia

V predchádzajúcom čísle Blatňanasom písal o dotazníku pre občanov ulícHradská a Šarfická - strana od potoka.Najmä na Hradskej sú domy zo strany odpotoka značne nižšie ako cesta na ulici.Aby bolo možné odviesť splaškové vodygravitačne až po potok, kde musí byť uro-bená prečerpávacia stanica, musela bytrasa kanalizačného potrubia viesť cezzáhrady, ako vecné bremeno vlastníkovpozemkov. Zatiaľ sa všetci obyvatelia uve-dených ulíc nevyjadrili, zo Šarfickej ulicevšak už máme nesúhlasné stanovisko.Nie je to žiadnou tragédiou. Pre občanovktorí majú kanalizáciu smerovanú dožúmp v záhradách bude budovanie o čo-si náročnejšie a drahšie. Zatiaľ písomnéstanovisko nezaslali ani iniciátori tejtomyšlienky z Hradskej, len tvrdia, že onistopercentne súhlasia. Momentálne ajtak nemôžeme vo výstavbe pokračovať,pretože ak chceme napojiť viac domov,musíme už vybudovať II. etapu ČOV. Užteraz máme v niektoré dni prítok do ČOVna hranici denného maxima. Na ďalšiuetapu budeme potrebovať minimálne 7 –8 miliónov Sk. Tie budeme mať k dispo-zícii až keď predáme stavebné pozemky.Pritom zastupiteľstvo schválilo postup,že za tržby z predaja najskôr pripravímestavebný obvod „Mrázová dolina“ a po-tom prostriedky vložíme do výstavby ka-nalizácie. Ako rýchlo to bude ukáže čas.

Milan Šarmír

Žatva 2005Žatva 2005

AGROKOMPLEXAGROKOMPLEX

ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005 BlatňanR Ô Z N E13

KanalizáciaObec realizuje výstavbu kanalizácie

ako prvoradú úlohu. Podľa plánu sme v druhej etape, začatej v roku 2004 malivybudovať 1637 m hlavných kanalizač-ných zberačov. V priebehu výstavby sanaskytla možnosť (po súhlase vlastníkovpozemkov) vybudovať prepojenie medziulicami Kráčice a Podhájska tak sme vy-budovali vyše 200 m kanalizačného zbe-rača a zároveň aj potrubie na odvoddažďových vôd z Podhájskej ulice a ajspoza nej. V tohtoročnej mokrej jari ajlete to boli práce až priveľmi náročné,aby neboli celkom zdevastované záhradyNovákových a Voškových. V uvedenej eta-

pe sme ešte vybudovali kanalizáciu na Kráčiciach, Chorvátskej ulici,Krátkej, Okružnej a časti Bratislavskejulice. Vybudovali sme aj pre nový sta-vebný obvod „Pažiť“ v dĺžke 456 m.Doteraz máme celkom vybudovaných 3 299 m hlavných kanalizačných zbe-račov z potrebných takmer 8,000 km.Zaujímavé je, že tí ktorí sú za vybudova-nými vetvami sa dožadujú aby sme po-kračovali ďalej, ale podaktorí, čo sú už v trase hotových vetví, nie sú všetci napo-jení. Doteraz sa akosi tolerovalo, žemnohí vypúšťajú obsah svojich žúmp do svojich záhrad, podaktorí do priekop na verejných priestran-stvách, či do polí v okrajových častiachobce. Stále „berieme do úvahy“ slabšiusociálnu obyvateľstva. Pritom je tlak už

aj zo strany občanov, ktorí musia splaš-kové vody vyvážať, aj zákon o vodách to prikazuje aby sa už takéto dačo nedia-lo, aby nemuseli vstrebávať vôňu splaš-kových vôd zo svojho okolia. Každýobčan za takúto činnosť riskuje pokutudo 5 000,- Sk. Že k tomu už budeme mu-sieť pristúpiť je neodvratné. Preto sa ne-hnevajte na susedov, ktorí oznámia akoznepríjemňujete večerné pohody, ani naobecný úrad, či starostu, keď k pokutámpríde. Každý je zodpovedný za svoje ko-nanie. Každý by mohol prehlásiť, že ne-má financie na odvoz splaškových vôd,na napojenie na kanalizáciu, či celú ko-pu iných dôvodov. Zákony platia rovna-ko pre každého.

Milan Šarmír

Popri výstavbe kanalizácie, musíme zabez-pečovať aj úpravu obce. Je to hlavne prácanašich nezamestnaných spoluobčanov - ve-rejné priestranstvá a zároveň aj všetkýchobčanov - popri svojich nehnuteľnostiach.Okrem toho jeden pracovník zabezpečuje ko-senie cintorína. V tomto roku sa môžemechváliť ako máme všetko pekné zelené, ne-stačíme však dostatočne rýchlo zabezpečovaťkosenie. Veď tento rok bude určite na zrážkyvysoko nad dlhodobým normálom.Poľnohospodári nám to možno nepotvrdia,pretože keď polia potrebovali vlahu, vtedy jejbolo pomenej. Skoršia jar a potom od obdo-bia žatvy bolo dažďa viac ako dosť. Niekedynám to už aj vadilo, pretože pri prácach saroznášalo blato po obci, a v daždi sa ani dob-re nerobí. Pribúda nám po obci aj neobrobe-ných záhrad aj podaktoré pozemky, ktoré bymali byť zbavené buriny. Ak si niekto myslí,že mu nemá kto čo hovoriť do toho že má za-burinenú svoju záhradu, či inú parcelu je naveľkom omyle. Rieši to aj zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane poľnohospodár-skej pôdy pred zaburinením v § 3. V § 25 a 26sú uvedené priestupky a sankcie za ne. Uložiťich môže obvodný pozemkový úrad. Takže akváš sused nedbá na dohováranie a spôsobujezaburinenie aj vášho pozemku, môžete cezobvodný úrad žiadať nápravu. Môžem uviesťže občan môže za zaburinenie dostať pokutudo 10 000,- Sk, podnikateľ od 5 000 do 1 mi-lióna korún. Zaburinením sa rozumie stav,keď sa vysemenia dozreté porasty burín a vie-tor semená roznáša po záhradách, poliach.Takéto zaburinenie je posledné z toho čo siželáme. My chceme mať obec aj chotár pek-ný, bez burín. Priedomia, okolie domov chce-me mať pravidelne vykosené. Čo preto robíkaždý z nás? Mnohí už považujú za povinno-

sť obce aby im zabezpečila vykosenie predich domom. Kam by sme prišli, ak by obec za-bezpečovala kosenie pred každým domom.Možno k tomu pristúpime, ale aby sme na tomali, budeme musieť zvýšiť dane. Lebo patrísa každému rovnakým metrom.

Každoročne pribúdajú občasné enormnézrážky. Nedávno sme boli svedkami takýchtov Budmericiach a vo Vištuku. Našli sa obča-nia, ktorí vinu kladú obecným úradom. Žemali zabezpečiť jarky, čistý potok, aby vodamohla nerušene odtekať. Pozabudli, že prie-kopy pri cestách pozarovnávali aj oni samypri vlastnej výstavbe, pri výstavbe sietí vody,plynu. Dokonca žiadajú dláždené priekopy. S podobnými názormi sa občas stretávame aju nás v Blatnom. Osobne som zástancom to-ho, aby priekopy pri každej ceste boli, ale prí-rodné, zatrávnené. Glanec beriem taký ako je- pretože tu máme dosť prudký spád, kanál

zbiera veľa vody, pričom by mohlo prísť k vy-mieľaniu. Kde robíme kanalizáciu, chcemepriekopy takto upraviť. Sem - tam nás usilov-nejší občania predbehnú a upravia si trávnikdo čo najideálnejšej roviny. Nechcem ich zato viniť, len prosím, aby urobili aj miernupriekopu, aby mohla voda z cesty odtekať a ajaby sa im dobre kosilo.. Priekopy majú zmy-sel aj v zimnom období, keď napadne snehu,ktorý má u nás zväčša trvanie iba zopár dní a začne sa topiť a bez priekop ostáva na ceste.

Momentálne nás trápi úprava chodníkana Bratislavskej ulici po výstavbe kanalizácie.Je to v dôsledku meškania projektov a toho,že sme ešte nepredali žiadne stavebné po-zemky. Skrátka chýbajú nám financie. Jevšak už najvyšší čas chodník urobiť, aby násneprekvapila zima. Takže je čo robiť.

Milan Šarmír

Juraj FándlyPatrí popri Antonovi Bernolákovi k naj-

významnejším predstaviteľom prvej ber-nolákovskej generácie. Narodil sa 21. ok-tóbra 1750 v Častej. Od ro-ku 1780 až do svojho pen-zionovania v roku 1807 bolfarárom na chudobnej,biednej fare v Naháči.Zomrel 7. marca 1811 v blízkom Ompitáli (Doľa-ny).

Najrozsiahlejším dielomJuraja Fándlyho je Piľní do-majší a poľný hospodár.Toto dielo obsahuje súhrnvtedajších poznatkov o poľ-nohospodárstve. Autor v ňom propagujenajmä striedavý osevný postup, stajňovýchov dobytka, nové plodiny - ďatelinu, ze-

miaky, silážovanie, hnojenie. Cieľom toh-to spisu bolo naučiť poddaných rozumnehospodáriť a tak im pomáhať dostať sa z biedy. V roku 1802 vydal ešte dva spisy O úhoroch a včelách a Slovenský včelár.

Od počiatku svojej literárnej činnostibol Fándly horlivým stúpencom bernolá-

kovčiny. Jeho najvýznamne-jšie dielo Dúverná zlúva me-zi mňíchom a diablom je pr-vým významnejším dielom v bernolákovčine a je vlast-ne skúškou nového spisov-ného jazyka.Juraj Fándly, ktorého 255.výročie narodenia si pripo-míname, je typický osvieten-ský spisovateľ, bojujúci pro-ti feudálnym prežitkom os-trou satirou. Bieda ľudu

zvýšila jeho citlivosť voči spoločenskej ne-rovnosti, ktorú sa snažil odstrániť vzdelá-vaním a osvetou. Eva Zimányiová

Zaznamenalisme

obceÚpravaÚprava

Blatňan ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005Š A R F I C K Ý M C H O T Á R O M14

Na začiatku 17. storočia sa najroz-siahlejšie vinice v Blatnom rozprestie-rali v oblasti zvanej Schorberg, nieke-dy nazývanej aj Schorperg. Z celkovéhopočtu 139 rodín malo v tejto lokalite vi-nice 47. Bola to výmerou najväčšia vi-nohradnícka oblasť, pretože majitelia z jej vinohradov odvádzali najviac - 16okovov vína ako horné. Tu sa nachá-dzali zrejme teda najstaršie vinohradyv Blatnom. Aj v roku 1618 sa v urbárimedzi vinohradníckymi oblasťami spo-mína táto lokalita, ale už v tvareSorpergh alebo Soorpergh.

Čo nám prezrádzajú tieto názvy?Pochádza zrejme zo staronemeckéhoschor, čo je odvodené od scheren – stri-hať, ostrihať. Doslovne znamenal čosiako strihaný - ostrihaný vrch, prenese-ne, vrch na ktorom bol porast, ktorý sastrihal – vínna réva. Alebo je odvodenýod maďarského sor - rad, poradie.Znamená teda čosi ako kopec, vrch na ktorom sú rady, v prenesenomvýzname môže vystihovať aj dlhé rady,

diely polí, alebo viniča. Z ktorého slovapôvodne pochádza názov lokality sa užasi nedozvieme, pretože maďarčina a nemčina boli jazyky, ktorými sa v Blatnom vtedy zrejme bežne hovorilo.I keď tento názov priamo nepoukazuje,na vyvýšenine od kostola až po hranicuso seneckým chotárom boli najstaršie anajväčšie vinice v Blatnom. A keďžeostatné vinohradnícke lokality spomí-nané v historických dokladoch sú nám

známe vychá-dza nám, žesa jedná o sva-hy v spomína-nej časti cho-tára vpravo od cesty na Se-nec.

Táto oblasťsa v nesko-rších obdo-biach rozširo-vala, pričomvznikali loka-lity, ktoré nies-li samostatnép o m e n o v a -nia. Tak to bolVogelsanberg(Vtáčí vrch), ktorý ležal na vyvýšeninevpravo pri ceste smerom do Senca.Ktorý pahorok to však bol, neviemepresne určiť.

V roku 1601 sa v urbárskom súpisespomína ďalšia vinohradnícka oblasť

n e m e c k ý mn á z v o mRosenberg .Malo v nej vi-nice 33 ro-dín, pričo z viníc v Ro-senbergu od-vádzali 9,5okovov hor-ného. V urbá-ri z roku 1618sa lokalitaspomína podn á z v o mR o s a h e g y .Názov lokali-ty Rosenbergprezrádza, žesa jednalo o Ružový vrch.

Táto lokalita sa v neskorších dokladochoznačovala nemeckým prevzatým náz-vom v tvare Šalaperg (Purpurovývrch). Máme zato, že sa jednalo o loka-litu na Pustákoch, na kopci od senec-kého kríža k Červenému majeru.

Červené vrchyUž v súpise poddaných, ich práv a po-

vinností našej obce sa spomína v roku

1559 ďalšia vinohradnícka lokalita v spojení „...ecclesiam habentur vineain Rubro Promonthorii vocato...“, teda„...kostolu patrí vinica v oblasti volanejČervená...“. Spomína sa aj v roku 1618v tvare Wőrőshegy, teda Červené vr-chy pri uvádzaní hraníc Blatného a tov podobe: „...so Sencom v mieste kro-vísk v oblasti volanej Červené vrchy,ktoré miesta sa nachádzajú blízkoopustenej dediny Svätý Martin.“ Podnázvom Červené vrchy sa vinohradníc-ka lokalita spomína i celé ďalšie storo-čia.

Jednalo sa o územie na rozhraní šen-kvického a blatnianskeho chotára odterajšej cesty z Blatného do Šenkvíc ažpo les, ktoré bolo pôvodne porastenéstatnými dubmi-cérmi. Chorvátom,ktorí osídlili Malé Šenkvice, vystavil pr-vého mája 1594 Štefan Ilešházy na pe-zinskom hrade osídľovaciu listinu, v ktorej sa dočítame: „Potom sme vy-merali hranice chotára, na ktorom byklčovali a to od Červeného vrchu až pocestu do Pezinka“. Názov Červené vr-chy vraj vznikol chybou pisára, ktorýpri odpise listiny chybne prečítal a ajprepísal Czerowy vrch ako Czerwenyvrch. Pôvodné meno obce ako ju volaliprisťahovaní Chorváti (Czeroberdo, t.j.Cerové Brdo, po slovensky Cerový vrch)bolo teda vraj odvodené od cerovéhokopca, na ktorom bola obec založená.

Dôvody, ktoré však viedli našich pred-kov pomenovať lokalitu názvom Červe-né vrchy sú nám dnes už neznáme.Snáď to bola červená farba pôdy, taká

Vinohrady II .Vinohrady II .

Pustáky od dediny

Červené vrchy

typická pre vinohrady, alebo dubovýchlesov a porastov, ktorými hralo na jeseňopadávajúce lístie.

Existenciu vihohradov v tejto lokali-te potvrdzujú aj neskoršie doklady.Napríklad list zo 16. decembra 1696hovorí: „Ja Kuša Juro obiwatel a susedIgramsky znamo čzinim stimto psa-nim wšem wúbecz i jednemu každe-mu obwzlašte kdeby toho potreba byloukazati, že sem múj grunt wlastni fer-tal Winohrada, kteri leži wCzerwenych wrchoch whore Šsarffic-ké...“ Alebo list z 2. apríla 1717: „Stalase jest dobrowolna kupa mezi pocsti-wim susedom And. Vawrom a Chramom Pane Šarfficzkim našim,tak že chram Pane pustil jeden wino-hrad napredaj našemu susedovi predjmenowanemu Wawro Andrašowi tojest jeden Fertal winohrada, ležici w hore Šarficzkej w Czerwenich wr-choch...“

Z pôvodnej lokality Červené vrchy po-stupne vznikli rozčlenením iné chotár-ne časti, v ktorých sa tiež pestovala vín-na réva. Jedna z najstarších po sloven-sky písaných listín vo farskom archívez 8. decembra 1697, potvrdzuje, že vi-nohrady v tejto oblasti boli aj v časti,ktorá sa nazývala Lisičie jamy, a volása takto aj dodnes. Píše sa v nej: „Ja,Rusnak Juro znamost činim jednomukaždemu stimto mim psanim že semmuj wlastni grunt to jest Fertal wino-hrada, kteri ležy v Lišičzich jamach wSsarfficzkej hore...“

V 19. storočí vznikla z vinohradníckejlokality Červené vrchy aj chotárna časťDomovina, teda územie ležiace vpra-vo od cesty do vinohradov až po údoliev strede chotára. Vinohrady popod šar-fickým lesom – teda pôvodné Červenévrchy niesli až do svojej likvidácie jed-noduchý chotárny názov Vinohrady.

Diviačí vrchV roku 1601 sa spomína aj vinohrad-

nícka oblasť Sauperg, či Sauberg.Vinice v nej malo 33 rodín, pričom ztýchto viníc majitelia odvádzali vyše4,75 okovov vína horného. Je pravdepo-dobné, že v oblasti Sauperg zakladalivinice novoprichádzajúci chorvátskikolonisti. Preto bola táto oblasť zrejmemladá, novozaložená, alebo znovuskultivovaná. V urbári z roku 1618 sa lo-kality nachádzajú v tvare Zaurpergh,Zaupergh, Saurpergh, Sauperg.

Názov Sauberg zrejme pochádza od nemeckého Sau (divá sviňa).Prezrádza teda, že sa zrejme jednalo

o kopec, na ktorom sa často a bohatovyskytovali diviaky (Diviačí vrch).Nevieme presne lokalizovať túto oblasť. Vychádzajúc však z jej názvu a neskorších poznatkov môžeme dedu-kovať, že sa zrejme jednalo o lokaliturozprestierajúcu sa popod senecký hájvľavo od cesty do vinohradov až po les a to povyše dediny až po kríž a začiat-kom 20. storočia vybudovanú studňu. V minulom storočí ju volali Horné ko-panice, alebo tiež Šidunk. Poľovnícimôžu potvrdiť, že aj dnes je tento vrch„rajom diviakov“ v blatnianskom po-ľovnom revíri.

Diely od IgrámuAj napriek tomu, že táto lokalita vy-

hovuje podmienkam pre pestovanie vi-niča a že hneď oproti v susednej loka-lite Vinohrady v igramskom chotári priigramskom kríži sa vinič pestuje do-dnes, nenašli sa ani v dokumentoch,ani pri vykopávkach žiadne stopy po pestovaní viniča.

Koniec vinohradovV prvej polovici sedemdesiatych ro-

kov vinohrady založené našimi pred-kami JRD ich vtedajším vlastníkomodobralo a pristúpilo k ich úplnej lik-vidácii. Súkromné vinice na Pustáku

a vo Vinohradoch sa za niekoľko me-siacov stali iba trpkou spomienkou. Aj ostatné vinohrady starli, investovaťdo novej výsadby bolo veľmi nákladné.V roku 1987 pristúpilo preto JRD k lik-vidácii starého 8 ha vinohradu pri há-ji a časti približne 5 ha pri šenkvickejceste.

Po roku 1990 nastala recesia aj v pes-tovaní viniča. Vinohrady upadali a chradli. Pestovanie hrozna sa stalonehospodárnym a ekonomicky neú-nosným. Postupne ako dožívali sa lik-vidovali aj zostávajúce porasty, až najeseň v roku 1999 vinice v Blatnomúplne zanikli.

Na sklonku devätnásteho storočiaich takmer úplne zdecimovala fyloxé-ra, na konci dvadsiateho storočia ichpoložil zámer, ktorý sprevádzal pre-chod na trhové hospodárstvo. Po boha-tej histórii vinohradníctva v Blatnomostala iba trpká spomienka a nostal-gia. A ešte chotárne názvy: Rubro pro-monthori, Červené vrchy, Wőrőshegy,Rosahegy, Rosenberg, Sorperg, Sor-berg, Zauperg, Zaurpergh, Zauberg,Czerweni vrchi, Sauperg, Sauberg,Saurpergh, Horné vinohrady, Lisiče ja-my, Horné kopanice, Šidunk, Pustáky,Domovina.

Stanislav Fekete

ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005 BlatňanŠ A R F I C K Ý M C H O T Á R O M15

čučat jak veš pod chrastu - byť ticho, byť tichúčkohovado - 1. hovädzí dobytok

2. hanlivá nadávkajak to božé hovádko - robí do úmoru, od svitu do mrkukóroví - stonky z kukurice po jej olámanípodrobené - ľudové jedlo zväčša na raňajky, alebo večeru. Rožok natrhaný

do mlieka a to osladené cukrom, alebo medompredne - v prvom raderaubír - nadávka - zbojník, naničhodníkskapínat - umieraťskapat - 1. umrieť, zomrieť

2. ľudove zmiznúť, ukradnúťšálit - klamaťškrana - časť tváre - prechádzajúca od brady ku krkušmátrat - ohmatávať, hľadaťteprv(e) - najskôr, ažvrískat - kričať, škriekaťvrchnost - v minulosti panskí oficiáli - úradníci, ale aj vyšší obecní a štátni

úradnícižebračá kaša - kaša z krúpov, obaru (vývar v ktorom sa varilo všetko pri za-

bíjačke) a krvi. Stanislav Fekete

Ze šarfického slovníka

Blatňan ČÍSLO 3 / SEPTEMBER 2005R Ô Z N E16

Blatňan – noviny občanov obce Blatné. Vydáva obec Blatné. Reg. číslo OÚ SC 7/99.

Redakčná rada: Ing. Stanislav Fekete, CSc. - predseda, PaedDr. Magda Dobrucká, Mgr. ĽubomíraMilošovičová, Ing. Viera Srnáková, Milan Šarmír, Marián Šuplata, Mgr. Eva Zimányiová.

Tel./fax: 033/645 9511, 033/645 9270, e-mail: starosta.blatne@centrum.sk

© KASICO

Dňa 13. augusta 2005 sa konal v KaplnejIV. ročník turnaja vo futbale o putovný Ža-tevný pohár, v ktorom si zmerali sily štyridružstvá - Blatné, Kaplná, Igram a Čataj.

Mužstvo Blatné reprezentovali páni: JánPolakovič, Maroš Šarmír, Vladimír Mišák,Igor Krajčovič, Martin Kubica, Ing. JurajLipták, Vojtech Mihalovič, Štefan Fiala,Rudolf Rodný, František Horváth, Ing.Vojtech Nezhoda, Marián Bartoň, MarcelTakáč, Patrik Milošovič a MUDr. ViktorIbara.

Trávnik bol upravený a počasie ako stvore-né na futbalový turnaj. Losovanie o prvý zá-pas sa však nekonalo, pretože kompletné bo-li len mužstvá Blatné a Kaplná. Hráči z Ča-taja a Igramu neboli o určenomčase v kompletnej zostave, alenakoniec sa im podarilo zosta-viť mužstvá .

V prvom zápase hralo Blatnéproti Kaplnej. V prvom polčasesa našim podarilo dať dva góly -jeden dal Igor Krajčovič, o dru-hý sa postaral Marián Šarmír.Stav po prvom polčase bol 2:0.Po prestávke nastúpili naši chla-pi plní očakávania, že ,,Kapl-nu“ zdolajú, ale aj napriek ichveľkému úsiliu a nasadeniu do-

stali dva góly, a tak nezostávalo iné len kopať,,jedenástky“, a tie veru neboli podľa našichpredstáv. Stav Blatné - Kaplná 2:3.

Druhý zápas medzi Čatajom a Igramomskončil prehrou pre Čataj - zrejme neboli vo forme. Stav Igram - Čataj 4 : 2.

Po poriadnom oddychu sa naše mužstvopripravovalo na zápas o 3. miesto. Zápas savšak nakoniec nekonal. Mužstvo Čataj sa po prehre rozpŕchlo, zostali im len 3 hráči,a tak sa mužstvo Blatné bez boja umiestnilona 3. mieste. Nie je to síce také víťazstvo akosi ho predstavovali, ale aj tak našim repre-zentantom gratulujeme za ich športové na-sadenie. Nové dresy im padli ako uliate, ne-myslíte?

Miriam Jevošová

A opäť zvoní5. septembra sa do školy ponáhľali veľkí aj

malí. No najviac sa asi tešili tí najmladší ško-láci, prváci. V tomto školskom roku sme ichna našej škole privítali 16. Čakala ich novo vy-maľovaná a krásne vyzdobená trieda. Ale ajostatné triedy čakali na svojich žiakov čisté,vyzdobené, s novým náterom lavíc. V škol-skom roku 2005/2006 navštevuje našu školuspolu 163 žiakov. Teší nás, že sú medzi nimiaj žiaci z blízkeho okolia.

K zmene došlo aj v učiteľskom zbore.Triednou učiteľkou v 3. ročníku sa stala Mgr.Ľubica Buvalová, v 6. ročníku Mgr. FrantiškaŠarmírová, ktorá bude v tomto šk. roku vyučo-vať matematiku a fyziku.

Aby sa naši žiaci svojim vzdelaním čo naj-viac prispôsobili požiadavkám modernej do-by, budú sa v 1. a 2. ročníku učiť anglický ja-zyk ako nepovinný predmet, v 7. ročníku pri-budne predmet - práca s počítačom, v 8. a 9.ročníku pribudne druhý cudzí jazyk - nemči-na.

Záujmová činnosť bude aj v tomto šk. rokubohatá. Prispôsobíme ju možnostiam školy,požiadavkám žiakov a rodičov.

D. Slezková

Stavbu stojacu na dvore obecnéhoúradu sme nazvali takto nepresne a uviedli tak do stavebného povolenia.V skrátenej forme to vyhovuje, aj keďúčel využitia je rôznorodejší. Nad po-vrchom máme pódium na kultúrnevystúpenia, slávnosti, zábavy vonku.Pod celým pódiom sú priestory po-trebné ako sklady drobnej mecha-nizácie, materiálu, ktoré sme museliskladovať v pivnici obecného úradu.Manipuláciou po schodoch sa ničilisteny, zbytočne sa namáhavejšie mu-sela vykladať a uskladňovať drobnámechanizácia. Pritom ostal aj pries-tor na garáž obecného automobilu. Podoriešení drobných nedostatkov (zá-chytná jama na dažďovú vodu), mon-táži zabezpečovacieho zariadenia ne-bude potrebné mať auto pred obec-ným úradom, môže byť v garáži.Stavbu sme odsúhlasili v roku 2004, ajrozbehli, s predpokladaným nákla-dom 350 tisíc Sk. Napriek tomu, ževäčšinu prác sme robili svojpomocne,celkové náklady presiahli sumu 500 tisíc Sk. Dodávateľsky sme daliurobiť iba hladený betónový povrchpódia, garážovú bránu, elektroinšta-láciu a kompletnú strechu. Obrovskúpomoc pri stavbe poskytol dobrovoľnýhasičský zbor, ktorý staval horné betó-nové steny, pracovníci firmy Žesta kto-rí zabetónovali potery v suteréne, uro-bili prevažnú časť omietok. Aj pracov-níci obce - Jozef Šalkovič a PeterNaďovič odpracovali pri ukončovanístavby veľký počet hodín nad rámecpracovnej doby - určite nikto nebudezazlievať ak im za ich prácu udelímprimerané odmeny. Tohtoročné po-časie nás prinútilo finišovať na po-slednú chvíľu. Aj dodávatelia strechymali problémy s častým dažďom, aninestihli položiť pred oslavami obceani jednu vrstvu izolácie. Ak smechceli mať istotu, že cez oslavy námpódium nezatečie, tak sme si to polo-žili sami. Nočný sobotňajší a dopolu-dňajší nedeľný lejak nám dal za prav-du. Našťastie strecha nezatiekla. Po oslavách dodávateľ práce ukončil.Na budúcu jar môžeme vnútorné ste-ny natrieť na bielo, vonkajšie navrhu-jem žlté, strecha je červená. Takže ob-jekt bude vo farbách našej obecnejvlajky. Alebo máte iný návrh? Dajtenám vedieť pokým to nie je urobené.Stavebná komisia návrhy posúdi a vy-berie najlepší.

Milan Šarmír

Pomohli nám hneď na začiatku školského roka

1. HVB BAnk Slovakia – žiacke knižky2. Pani Ružena Tomašovičová s manželom –

čistenie penových kociek3. Firma Stenmal Blatné – maliarska farba4. Ing. Roman Jánsky – sponzorovanie vy-

maľovania ŠKD5. Rodičia – Rudolf Rodný, Roman Varga,

Branislav Božik, Miroslav Špalek – maľova-nie tried

6. Firma Šuplata Blatné – osvetlenie tried a telocvične

7. Firma Hulík – reklama, Blatné – označe-nie tried a budovy

8. Kamil Budaj – sklenárske práce9. Ing. Kakaš Miroslav, NCH Slovakia, s.r.o.,

Bratislava – 5 PC v hodnote 15 000 Sk10. Doc. Ing. Mária Heribanová, CSc.,

Auditex s.r.o., Bratislava – 5 PC v hodnote15 000 Sk

11. Firma Šuplata Blatné – stoly do PC miest-nosti v hodnote 8000 Sk

12. Organizátori Vatry zvrchovanosti – prí-spevok 4700 Sk

Jozef Slezko

Tribúnas garážou

Futbalový turnajFutbalový turnajo putovný Žatevný pohár