don boscojanuár -februárw

ww

.sa

lezi

an

i.sk Ročník XLII. 1/2011

dnes

Téma

Saleziánsky misijní dobrovoľníciFotorepor táž

Nové, väčšie a najmä vlastné stredisko v PrešoveV ýchova

Riziko výchovy „last minute“

Heslo 20114 Predstavenie Hesla 2011 –

„Poďte a uvidíte.“

Správy6 Slovensko, Zahraničie, Šport,

Mladí

Téma10 Saleziánski misijní dobrovoľníci12 Misia je správna voľba,

odporúčam každému!

Saleziánska rodina15 IV. svetové stretnutie exallievov

Dona Bosca 2010

Laura18 Hudba v ušiach, tanec v srdci

Fotorepor táž20 Nové, väčšie a najmä vlastné

stredisko v Prešove

V ýchova22 Riziko výchovy „last minute“

obsah január – febr uár

Pohľad na saleziánsky svet – saleziánsky pohľad na svet

12

4

18

26

Don Bosco dnes

Časopis pre saleziánskurodinu, priateľova dobrodincov dona Bosca

1/2011Ročník XLII.Časopis vychádza 6x doroka, rozširuje sa bezplatne.

VydavateľSaleziáni don Bosca –Slovenská provinciavo vydavateľstve Don Bosco

ŠéfredaktorRastislav Hamráček SDB

Redakčná radaJozef Kupka SDBAndrea Miklovičová FMAĽubo Šulko ASCZuzana Matejíčkovázástupkyňa VDBVeronika Dolná

FotoeditingLukáš Čerman

Jazykové úpravyMariana Gerátová

Grafická úprava a zalomenie,DTP spracovanieJuraj Martiška

DistribúciaLadislav Katona

TlačVKÚ, a. s. Harmanec

RegistráciaMK SR č. EV3448/09

Milodaryna saleziánske dieloFinančnú podporu pre prácusaleziánov na Slovensku i vosvete môžete posielať naúčet: 29330062/0200, VS 0036

Adresa redakcieDon Bosco dnesMiletičova 7821 08 Bratislavatel.: 02 / 55 57 22 26E-maildbd@donbosco.sk

www.saleziani.sk

D B D 2 0 1 1 �

Milí priatelia dona Bosca,milí čitatelia nášho časopisu!

V jeden januárový deň som naďabil na vyno-venú internetovú stránku mladej blahoslavenejdievčiny Chiary Luce Badano. Spomienka najej minuloročné blahorečenie mi privodila my-šlienku, koľko vecí, udalostí či vzťahov okolonás je akoby nepovšimnutých. A predsa BožíDuch v tom všetkom pôsobí. Pôsobí kde, akoa kedy chce, aby nenápadne, takmer ticho,rástlo okolo nás mnoho dobra.

Také „všedné“, často nepovšimnuté a predsa hojné dobro vytvorila sa-leziánska rodina na Slovensku aj v uplynulom roku 2010. Neviem, činiekto spočíta všetky tie pravidelné „stretká“ s deťmi a mladými v na-šich strediskách a hodiny strávené s nimi pri aktivitách, pri ktorých sanajlepšie uskutočňuje ich výchova. Toto všetko, spolu s mnohými ví-kendovými duchovnými obnovami, výletmi či školeniami, tvorí to„všedné“ dobro, ktoré robí naša saleziánska rodina pod Tatrami. Ale tátorodina je úplná až vtedy, keď myslíme nielen na samotných členov sa-leziánskej rodiny, ale aj na animátorov, na rodičov tých tisícok detí a mla-dých, na rodičov a príbuzných samotných členov saleziánskej rodiny,na všetkých priateľov a dobrodincov saleziánskeho diela.

Ak sa reálne pozrieme na toto dobro, môže nám z neho behať mráz pochrbte. Boží Duch cez naše bežné skutky koná veľké veci! Patria tu ajs láskou darované finančné dary od vás, milí naši dobrodincovia. Za totovšetko, za každého, kto je srdcom spojený so saleziánskym dielom, týž-deň čo týždeň slávime svätú omšu.

Rok 2011 nám na Slovensko prinesie veľmi krásnu udalosť. V prvé dvaseptembrové dni nás navštívi hlavný predstavený don Pascual Chávez.Jeho návštevu môžeme všetci už odteraz pripravovať našimi modlit-bami. Veď v ňom k nám príde skutočný „don Bosco dnes“.

Prajem vám, aby ste si mohli vychutnávať blízkosť dona Bosca aj pro-stredníctvom aktuálnych a zaujímavých článkov nášho časopisu a pre-žívať to, čo vyjadruje tohtoročné Heslo hlavného predstaveného: Poďtea uvidíte!

Zo srdca vám prajem požehnané dni!

Rastislav Hamráčekšéfredaktor

Môže nám mrázbehať po chrbte

úvodník

29

15

Spiritualita24 Čo je to saleziánska

spiritualita?

História26 Saleziánske svitanie na

Slovensku

Saleziáni vo svete30 Iba don Bosco robí také zázraky

D B D 2 0 1 1�

Predstavenie Hesla 2011– „Poďte a uvidíte.“ (Jn 1, 39)

„Evanjelizácia a povolanie sú dva nerozdeliteľné prvky,“ píše v novomhesle na rok 2011 hlavný predstavený saleziánov. Minuloročné hesloo evanjelizácii pokračuje v roku 2011 témou povolania. Don chávez tvrdí, žeevanjelizácia je dobrá vtedy, ak je schopná vzbudiť nových robotníkov napánovu žatvu.

Pascual Chávez Villanueva

NEVyhNutNoSť poVoláVAťHeslo na rok 2010 „Pane, chceme vidieť Ježiša“ satýkalo naliehavosti evanjelizácie. Zdá sa mi, že naj-logickejším a najprirodzenejším ďalším krokom jedôrazne apelovať na celú saleziánsku rodinu, abyspolu so saleziánmi vnímala nevyhnutnosť povo-lávať.My, saleziáni totiž v súčasnosti cítime čoraz väčšiupotrebu vytvárať kultúru povolania v každom pro-stredí, aby tak mladí mohli objaviť svoj život akopovolanie a aby sa celá saleziánska pastoráciastala naozaj pastoráciou povolaní. Mali by sme impomôcť pri prekonávaní individualizmu a kultúrysebarealizácie, ktorá ich privádza k plánovaniubudúcnosti bez počúvania Božieho hlasu. A ne-smie sa zabúdať ani na formáciu rodín a laikov.Osobitnou úlohou je vzbudzovať v mladých apoš-tolské zanietenie. Aj my, podobne ako don Bosco,sme povolaní podnecovať ich k tomu, aby sa staliapoštolmi rovesníkov, aby sa aktívne zapájali doiniciatív v cirkevnej a sociálnej oblasti, ale tiež domisijných projektov. Aby sme týchto mladých ľudípodporili vo voľbe povolania apoštolskej služby,treba im ponúknuť intenzívnejší duchovný života systematické osobné sprevádzanie. V takomtoprostredí budú môcť vyrastať rodiny, ktoré do-kážu ponúknuť opravdivé svedectvo, laici anga-žovaní v Cirkvi a v spoločnosti aj budúce zasvä-tené osoby a kňazi.

Muži i žENy pri JEžišoViHistorický fakt z Ježišovho života hovorí o tom, žehneď na začiatku svojej evanjelizačnej činnosti Je-žiš povolal niektorých, aby ho nasledovali. Títojeho prví učeníci sa tak stali jeho druhmi a „bolis nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, poč-núc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od násvzatý“ (Sk 1, 21 – 22).Tento zážitok ich tak spojil s Pánom Ježišom, že honadšene nasledovali, komunikovali iným svojuskúsenosť a pozývali ich, aby ju aj oni nadobudli

tým, že sa s ním osobne stretnú.Lukášovo evanjelium hovorí aj o skupine žien,ktoré Pána Ježiša sprevádzajú a pomáhajú mu, čoznamená, že Ježiš mal medzi svojimi učeníkmi ajženy, z ktorých niektoré sa stali svedkami jehosmrti a zmŕtvychvstania.

NAJprV StrEtNutiEPrvou charakteristickou črtou kresťanského po-volania je stretnutie – osobný priateľský vzťah,ktorý napĺňa srdce a mení život. Toto premieňa-júce stretnutie je viera animovaná láskou, ktorámení veriacich a kresťanské spoločenstvá na ohla-sovateľov radostnej zvesti Ježišovho evanjelia.

Ako DoN BoScoAko to robil don Bosco? On získaval nové povo-lania nie kampaňou, ale tým, že vedel na Valdoccuvytvoriť mikroklímu, v ktorej povolania rástli a vy-zrievali, v ktorej sa život chápal a prežíval ako dar,ako povolanie a poslanie s možnosťou rôznorodejvoľby.

tANEc žiVotARozhodnutie odovzdať svoj život do Božích rúk jenáročné. Dokážeme ho urobiť, len ak sa nechámeviesť Svätým Duchom. Ako pri tanci. Netrebachcieť ísť za každú cenu dopredu, ale prijať, že jepotrebné obrátiť aj dozadu alebo kráčať po boku.Často zabúdame na hudbu Božieho Ducha a zo ži-vota robíme cvičenie gymnastiky. Zabúdame, žev Božom náručí je život tancom a že jeho svätávôľa je plná nepochopiteľnej fantázie.”

Drahí bratia a sestry, všetkým vám prajem, aby stezažili túto vynikajúcu skúsenosť. Posielam vámsilné bratské objatie a prajem vám pokojný rok2011, bohatý na povolania pre celú saleziánsku ro-dinu.

D B D 2 0 1 1 �

heslo 2010

D B D 2 0 1 1�

správy

Manželstvo alebo zasvätenie? Keď manželstvo – ako? Keď rehoľa– ktorá? Takéto otázky si prišli ujasniť dievčatá z rôznych kútovSlovenska na „víkendovku“ o povolaní s názvom Žijem, čo s tým.Podujatie sa konalo sa koncom jesene v Tatranskej Lomnici.Účastníčky mali možnosť získať kvalitný pohľad na Božie povo-lanie vďaka prednáškam, workshopom a diskusiám. Nechýbali aniveselé aktivity, sväté omše, adorácia, rozhovory a film.„Spočiatku som sa trochu bála, akou formou to budú robiť, či sanebude klásť dôraz len na jednu stránku povolania,“ priznávaúčastníčka Mária, „no na moje veľké prekvapenie sa mi víkendveľmi páčil a som naozaj rada, že som sa nakoniec rozhodla ísť.Z akcie som si odniesla veľa nových kamarátstiev, zážitkov, ale ajusmernenie, ako mám objavovať svoje povolanie.“O celý priebeh akcie sa starali sestry saleziánky v spolupráci sozdružením LAURA.m.b., foto: účastníčky

L A U R AŽijem, čo s tým?

Šiesty ročník obľúbeného mediálneho školenia Pomedzi riadky sa už druhý raz uskutočnil v spolupráci Laury a Dom-ky. „Pred troma rokmi to bola mimoriadne úspešná spoločná akcia, a tak sme si to chceli zopakovať,“ uviedla PR ma-nažérka Domky Zuzka Matejíčková.„Okrem vyškolenia šikovných redaktorov pre naše strediskové aj celoslovenské weby sme sa tento rok zamerali aj naprispievateľov Animawebu,“ vysvetlila ciele „víkendovky“ Zuzka Schaleková, šéfredaktorka animátorskej sekcie web-stránky ziwhat.sk. „Ponúkli sme im školenie o štylistike pod vedením profesionálov z médií. Predovšetkým však mali

naši tvorcovia možnosť osobne sa stretnúť a dať sa dokopynielen ako virtuálny, ale aj reálny tím,“ dodala šéfka Anima-webu.„Popri 'hustom' vzdelávaní zažili účastníci aj kopec zábavy nafingovanej tlačovke a počas mestskej hry. Zakúsili pravý no-vinársky adrenalín v teréne, krutosť uzávierky aj efektívnosťspätnej väzby,“ popísala priebeh kurzu Júlia Čižmárová, šéf-redaktorka www.laura-mladez.sk. „Momenty mediálnej vý-chovy sa popri tom všetkom nenásilne prepájali s modlitboua osobnou reflexiou,“ pripomenula Júlia dôležitosť výchov-nej a duchovnej stránky akcie Pomedzi riadky.Hviezdou sobotňajšieho večera bol populárny Tomáš Hu-dák. „Je dobré, že v médiách sú ešte dobrí ľudia. Skromní,reálni, otvorení. Páčilo sa mi jeho svedectvo o práci a keďotvorene hovoril o sebe,“ tešili sa z hosťa účastníci.Apa, foto Peťo Hanšut

M É D I ÁLaura s Domkou písali a fotili Pomedzi riadky

don bosco dnesna televízii TV LUX

premiéra januárového vydaniapiatok 21. januára o 19.25 h

reprízy januárového vydania

nedeľa 23. januára o 18.00 hutorok 25. januára o 21.15 hpiatok 4. februára o 19.25 hnedeľa 6. februára o 18.00 h

utorok 8. februára o 21.15

premiéra februárového vydaniapiatok 18. februára o 19.25 h

reprízy februárového vydanianedeľa 20. februára o 18.00 hutorok 22. februára o 21.15 h

piatok 4. marca o 21.15 hnedeľa 6. marca o 18.00 h

televízna relácia o živote saleziánskej rodinySALEZIÁNSKY MAGAZÍN

správy

Hlavnou témou stretnutia zástupcoveurópskeho saleziánskeho mládež-níckeho hnutia (SMH), ktoré sa ko-nalo začiatkom decembra v maďar-skom Péliföldszentkereszt, boli

Svetové dni mládeže v Ma-dride. Španielski organizátori pred-stavili témy na prípravu mladých na

stretnutie so Svätým Otcom a vysvet-lili konkrétne logistické záležitosti.„Očakávame, že po našej saleziánskejlinke príde do Madridu asi 8000 mla-dých. Slovensko patrí medzi krajinys najväčším počtom účastníkov zo sa-leziánskych stredísk,“ uviedol donRosendo Soler SDB, šéf saleziánskehoprípravného tímu.„Páčia sa mi španielske katechézy,lebo vychádzajú z Božieho Slova ajz reálneho života a sú praktické a sa-leziánske,“ okomentoval pripravenétémy na „stretká“ don Pavol Boka SDB.Dostať ich do slovenských stredískbude úlohou členov slovenského prí-pravného tímu Svetových dní. Tím ve-die salezián Peter Figeľ a sestra sale-

ziánka Renáta Žúrková.Na stretnutí SHM v Maďarsku sa všetciúčastníci nielenže naučili vysloviťmeno miesta, na ktorom sa nachá-dzali, ale zažili aj spoločný večer s ma-ďarskými animátormi, zamysleli sanad listom Svätého Otca ku Svetovýmdňom mládeže, podelili sa so svojimiskúsenosťami s prežívaním salezián-skej mládežníckej spirituality a vytešilisa z prvého snehu – pre Španielova Portugalcov naozaj netradičnej veci.Slovenské SMH zastupovali saleziániPavol Boka a Peter Figeľ, saleziánkaAndrea Miklovičová a zástupkyňa sa-leziánskych mladých Lydka Ondrej-kovová.apa, foto Erzsébet Lengyel

Z O S V E T ASaleziánska Európa smeruje do Madridu

Mladí saleziánski dobrovoľníci z organizácie Vides odštartovali seriál misijných príprav stretnutím, ktoré sa nieslo v du-chu témy dobrovoľník - človek.Domček v Dolnom Kubíne sa naplnil vyše štyridsiatimi ochotnými rukami a zvedavými očami. Nováčikovia sa zoz-námili s organizáciou VIDES (Volontariato Internazionale Donna Educazione Sviluppo). Dozvedeli sa, že spája ľudí dob-rej vôle z celého sveta, zapálených pre misijné diela – bezohľadu na vierovyznanie. Víkendom ich sprevádzala psy-chologička Betka Hulmanová s témou o sebapoznávanía sebaprijatí. „Zmieriť sa so sebou znamená vzdať sa všet-kého porovnávania,“ presviedčala mladých misionárovznalkyňa ľudskej duše.Vypočuli si aj svedectvá dvoch bývalých narkomanov z ko-munity Cenacolo. Hosťom akcie bola Baška Ďaďová, ktorápredstavila svoju polročnú misiu v Keni. Naučili sa od nej,že sa treba veľa modliť a spoliehať sa na Boha.Zuzka Balážová, Anna Domsová, Eli Horsáková

M I S I EDobrovoľníci Vides-u chcú byť najprv ľudmi

Ďalšie zo série stretnutí provinciál-nych rád saleziánov (SDB) a sestiersaleziánok (FMA) sa konalo 15. de-cembra na pôde provinciálnehodomu FMA v Bratislave-Petržalke.Na úvod provinciálni predstavenídon Karol Maník a sr. Iveta Sojkovákrátko porozprávali o tom, čím žijúobe provincie. Potom sa prešlok hlavnej téme stretnutia: výchovno-pastoračná komunita (VPK).Prítomní sa najprv oboznámili s jejúlohou, zložením, významom, čoo tom hovoria stanovy a ostatné sa-leziánske dokumenty. Nasledovala di-

skusia. Členovia provinciálnych rádkonštatovali, že sú potrebné dobrefungujúce rady VPK najmä v dielach,kde SDB a FMA spolupracujú. Akonevyhnuté tiež videli spoločne sa po-

dieľať na činnosti rady VPKv miestnych strediskách a stáleviac zapájať laikov do spolu-zodpovednosti za diela.Z diskusie vzišlo rozhodnutievytvoriť tím zo zástupcov SDB,FMA a saleziánov spolupracov-níkov, ktorý by uvažoval nad vy-pracovaním osnovy pre dobréfungovanie rady VPK. Stretnu-tie, ktoré prebiehalo v srdečnej

a radostnej rodinnej atmosfére, boloukončené svätou omšou a spoločnýmobedom.sr. Eva Matejková FMA

S L O V E N S K OStretnutie provinciálnych rád saleziánov a saleziánok

D B D 2 0 1 1 �

správy

Zasvätený život a saleziáni medzi krízou a výzvami. Nadtouto témou sa zamýšľali provinciáli z Európy na svojomuž treťom spoločnom stretnutí 26. až28. novembra v Ríme. Hovorilo sao Projekte Európa (PE). „Hlavný pred-stavený nás privítal trochu unavený,lebo niekoľko hodín pred nami saskončilo trojdňové stretnutie generál-nych predstavených mužských reholí,ktorému on predsedá. Bol však aj nad-šený a spokojný,“ napísal o stretnutíslovenský provinciál don Karol Maník.Don Pascual Chávez ponúkol provin-ciálom svoje slová o saleziánskom ži-vote v dnešnej Európe. Poukázal na to, aký dopad má kul-túrna a morálna kríza na zasvätený život, aké výzvyprináša a aké možnosti sa otvárajú.„Zostáva našou zodpovednosťou pred Bohom a pred mla-dými, aby sme urobili všetko pre zabezpečenie budúc-nosti saleziánskeho zasväteného života v Európe“. DonAdriano Bregolin, hlavný vikár, potom predstavil výsledkyuvažovania hlavnej rady o troch európskych regiónocha to, čo sa urobilo v ostatných rokoch. Don Václav Kle-ment, hlavný radca pre misie hovoril o treťom bode PE –

Európa ako misijná zem. „Prvými misionármi v Európe jetých 6000 spolubratov, ktorí na tomto kontinente žijú.“

Provinciáli sa tiež zamýšľali v sku-pinách podľa regiónov nad rozbeh-nutými procesmi a aktivitami preďalšie dvojročie 2011 - 2012. Zo zá-verov stretnutia hlavný predstavenýponúkne podnety pre provincie,pre tri európske regióny ako i pre trioddelenia animácie poslania.Don Pascual Chávez na konci veľmiodporúčal, aby sa PE uskutočňovalvytrvalo a pozorne. Vyzdviholnajmä tri ponúknuté návrhy: podnet

na vznik formačného centra pre saleziánov i laikov naColle Don Bosco, zapojenie saleziánskej rodiny do PE,a otvorenosť pre pastoráciu imigrantov. „Veľmi sa mi páčitento pozitívny hlas, ktorý má náš hlavný predstavený,hlas viery a dôvery. Zdá sa mi, že hlavne našej slovenskejmentalite je niekedy dosť vzdialený a sme skôr uplakaní,všetko vidíme negatívne a kriticky,“ opísal svoje dojmynajmä z príhovorov dona Pascuala Cháveza provinciáldon Maník.podľa ANS spracoval rhsdb

Z O S V E T ADo Projektu Európa vstúpi aj saleziánska rodina

Počas jesene sa uskutočnilo prvých päť kurzov no-vého vzdelávacieho projektu pre animátorov. NaCesty zrenia vykročilo 171 účastníkov z radov dob-rovoľníkov Domky a Laury.„Ide o hľadanie odpovede na otázku: Čo znamenávychovávať dnes v duchu dona Bosca?“ vysve-tľuje školiteľ Marek Wiesenganger. Program objas-ňuje jednotlivé etapy života mladých ľudí. Nechávadobrovoľníkov zamýšľať sa nad tým, ako oni pre-žívali obdobie, ktorým teraz prechádzajú ich zve-

renci. Program je teda postavený aj na vlastnejskúsenosti života.Je určený pre animátorov pracujúcich s deťmia mladými vo veku 10 – 25 rokov. Počas je-sene sa účastníci zamýšľali nad tým, akí tímladí, ktorým sa venujú, vlastne sú a akými bysa mali v danej etape života stať. Na jarnýchkurzoch sa dozvedia, ktoré aktivity im v tommôžu napomôcť.

M L A D ÍAnimátori sa vydali na Cesty zrenia

Po veľmi priaznivom prijatí prvéhočasopisu SALESIANI2010 pripravilooddelenie pre spoločenskú komu-nikáciu nové výročné číslo. Hlavnýpredstavený don Pascual Chávezchcel, aby sa v ňom cez texty a ob-rázky hovorilo o dobrých správach.Časopis SALESIANI2011 tak prinášapohľad do saleziánskeho poslania.„Dielo dona Bosca prostredníctvomzasvätených saleziánov a mnohýchlaikov stále prináša efektívne po-nuky na prekonávanie chudobya pre výchovu mladých,“ spresnildon Filiberto González, hlavný radca

pre spoločenskú komunikáciu. „Taktovytvárame veľkú rodinu, veľké hnu-tie, ktoré verí v pretvárajúcu silu

evanjelia, výchovy i mladých.“Obsahom ročenky je predstavenierôznych diel pre dobro chudob-ných detí a mladých v ôsmich re-giónoch Saleziánskej kongregácie.Posledná časť je venovaná hlav-nému domu a hlavnej rade.Časopis vďaka spolupráci mnohýchsaleziánov i laikov vychádza v pia-tich jazykových verziách. Na jehopríprave sa už druhý rok podieľaloaj slovenské saleziánske vydava-teľstvo Don Bosco v Bratislave.

ANS, rhsdb

D B D 2 0 1 1�

Z O S V E T ANová ročenka SALESIANI2011 ponúka dobré správy

www.

salez

iani.s

k

Denné správyzo saleziánskeho sveta

aktualizované každý deň

a okrem toho aj

� fotogalérie� videosprávy� kalendár provincie� blogy� nekrológ

a množstvo ďalšíchinformácií

o saleziánskej rodine.

Príďte a spoznajtedona Boscaešte viac.

Slovensko

svet misiešport

mladítéma

fotokronika provinciála

www.saleziani.sk

Rady saleziánov spolupracovníkovsa rozšírili o nových členov ajv roku 2010. „Prísľuby v tomto rokuzložilo 14 ašpirantov. Skladali ichna výročných konferenciách alebona sviatok Nepoškvrneného poča-tia Panny Márie. Niektorí budú ešteskladať prísľuby na sviatok donaBosca,“ hovorí Janka Brišová zo se-kretariátu provinciálnej rady spo-lupracovníkov.Medzi najnovších členov tohto zdru-ženia sa zaradili aj traja „junáci“ z Ko-šíc, ktorí zložili prísľuby 8. decembra.Za svoje motto si vybrali verš z Knihyproroka Jeremiáša: „Požehnaný je

muž, ktorý dôveruje v Pána a Pánbude jeho nádejou.“ Starší spolupra-covníci im vyprosujú hojnosť Božíchmilostí a chuti pracovať na Božomdiele.

S a l e z i á n i s p o l u p r a c o v n í c iNoví členovia aj v roku 2010

Radosť z výhry, ale aj slzy sklamania– to všetko ste mohli nájsť na tvárachchlapcov z celého Slovenska. Tri dninabité hokejbalom priniesli úspechtímu z Prešova, ktorý bravúrne zvlá-dol finále a vysokým rozdielom 6:1porazil Bardejov.Nervy „drásajúce“ semifinále medziHumenným a Bardejovom zvládli lep-šie Bardejovčania, čím sa im podarilootvoriť si dvere do vytúženého finále.Prešov hladko prešiel cez Dubnicunad Váhom, a tak sa zdalo, že po-sledný zápas turnaja bude naozaj za-ujímavý.Ani nepriazeň počasia nezabránilachlapcom zabojovať z plných sílo hlavnú cenu – Trofej hokejbalistuPištu. S plným nasadením sa vrhali do

osobných súbojov, pamätajúc pritomna svoj fair play sľub. Takže donBosco držal nad všetkými ochrannúruku a nikomu sa nič vážne nestalo.Prekvapením celého turnaja bola so-botňajšia slávnostná večera, ktorej sazúčastnil kapitán extraligových KošícPeter Bartoš. Chlapci tak mali mož-nosť aj osobne sa zoznámiť s ozajst-nou hokejovou osobnosťou, ktorá jepríkladom nielen na ľade alebo naihrisku, ale aj mimo neho.,,Turnaj dopadol nad očakávania.Sme radi, že si chlapci mali možnosťzmerať si sily. Už teraz sa tešíme nabudúci ročník, ktorého, ako dúfame,budú mať šancu zúčastniť sa aj ďalšietímy,“ vyjadril sa jeden z organizáto-rov don Peter Grzechynka.

Š P O R TVianočný hokejbalový turnaj v Košiciach

Počúvať spolubratov, vidieť niektorédomy a snažiť sa pochopiť aktuálnu at-mosféru v provincii – to sú prvé vý-zvy, ktoré stoja pred novým zodpo-vedným za región Európa Sever.Bývalý krakovský provinciál don Ma-rek Chrzan od júla nahradil v služberegionálneho radcu dona Štefana Tu-ranského.Hoci nový regionál pricestoval na Slo-vensko iba na pár dní, spolubratia mupripravili pestrý program. Navštíviltakmer polovicu domov, zavítal doprovinciálnej komunity sestier FMA,

ba dokonca zašiel aj na futbal. Jehoprítomnosť natoľko povzbudila chlap-cov z SDM Domino na Trnávke, že v li-govom zápase dosiahli želané jesennévíťazstvo.V Poprade-Veľkej povzbudil novicova ich formačnú komunitu. Taktiež vy-užil možnosť počúvať mladých sale-ziánov kňazov, ktorí sa spoločne stretlina svojom formačnom stretnutí na Ky-suciach. Zo Slovenska sa don Chrzanpobral do susedných Čiech, kde po-kračoval vo svojej okružnej ceste.Maroš Peciar

S L O V E N S K ONový regionál saleziánov zavítal na Slovensko

StoVky MlADých rok čo rokTémou saleziánskeho misijného dňav roku 2011 sú práve misijní dobro-voľníci. Don Pascual Chávez vybraltúto tému, lebo je odrazom tých ma-lých skupiniek apoštolátu, ktoré za-kladal vo svojom oratóriu už donBosco. „Rok čo rok posielame stovkymladých dobrovoľníkov z rôznych na-šich prostredí, aby napĺňali misijnéposlanie. A dobrovoľníctvo je to, čonajpravdivejšie hovorí o poslaní mla-dých hlásať evanjelium. Je to seri-ózna cesta viery. Je to viditeľné vyja-drenie saleziánskej mládežníckejspirituality.“ Aj týmito myšlienkamisa obracia hlavný predstavený na sa-leziánov.

Kontinentom, na ktorom sa najviacrozvíja misijné dobrovoľníctvo, jeAmerika. Predovšetkým latinskoame-rické krajiny bohato rozvíjali v pre-došlých rokoch možnosti a formáciumladých pre dobrovoľníctvo. Tietokrajiny ponúkajú bohatú skúsenosť.Niečo z nej budeme postupne pred-stavovať aj v tomto našom časopisepočas tohto roka.

Don Chávez vyzdvihuje aj širšie sú-vislosti tejto témy: „Téma tohto sale-ziánskeho misijného dňa silno nad-väzuje na Heslo minulého roka, ktorévyjadrovalo túžbu mnohých poznaťJežiša. Už delegáti 26. generálnej ka-pituly vyjadrili túžbu, aby v našichprovinciách rástlo toto misijné dob-rovoľníctvo. Ba aj Európska únia vy-

hlásila rok 2011 za rok dobrovoľ-níctva.“

DoBroVoľNíctVoV SAlEziáNSkoM poSlANíDon Bosco chcel zapájať do svojhoposlania predovšetkým samotnýchmladých. Robil to cez vytváranie sku-piniek. Jedna z takých skupín, ktorézaložil vo svojom oratóriu, bola Kon-ferencia sv. Vincenta de Paul. Maladva ciele: vyučovať katechizmuschlapcov, ktorí prichádzali do svia-točného oratória a pomáhať týmchlapcom, ktorí to najviac potrebo-vali pre svoju materiálnu či aj mo-rálnu chudobu. Podobne aj skúsenosťdobrovoľníckej služby chlapcov po-

čas cholery v Turíne roku 1854 bolaveľmi dôležitou a pomohla im aj privoľbe životného povolania.

V 60-tych rokoch minulého storočiaa potom najmä v rokoch 80-tych ras-tie fenomén saleziánskeho mládež-níckeho dobrovoľníctva veľmi kon-krétne. Môžeme spomenúť niektoréčrty tohto javu:– dobrovoľníctvo sa stáva záujmomprovincie;– bývalí dobrovoľníci pomáhajú s prí-pravou nových dobrovoľníkov;– rastú vzťahy medzi provinciami,ktoré dobrovoľníkov vysielajú, a tými,ktoré ich prijímajú;– ruka v ruke s tým pribúdajú zasvä-

téma

Saleziánski misijnídobrovoľníci

Mladí misijní dobrovoľníci. Dobrovoľníci pre ohlasovanie evanjelia. Nepostrádateľnívďaka svojej viere v Boha. povedal to o nich ctihodný Ján pavol ii. v roku 1988v turíne a dodal: „Ak mladý človek vo vašom veku nevenuje v nejakej forme istý časslužbe druhým, nemôže sa nazývať kresťanom, lebo naši bratia a sestry okolo násmajú mnoho potrieb a prosieb.“

spracoval rhsdb

D B D 2 0 1 110

tené povolania spomedzi samotnýchmisijných dobrovoľníkov;– dobrovoľníci sa po svojom návratezapájajú do aktivít v domácom pro-stredí.

SloVENSkí MiSiJNíDoBroVoľNíci„V dobe, keď je bežné cestovať krí-žom-krážom po svete na dovolenkyalebo za zárobkami, sa rozhodnutieodísť ako dobrovoľník do krajiny väč-šinou s ťažšími sociálnymi podmien-kami stretáva so zdvihnutým obočím.Pre svet je dobrovoľník blázon, ktorýchce pracovať bez toho, aby si zaro-bil. To sa dnes nenosí. A predsa. Stáleviac mladých pociťuje v srdci právetúžbu po dobrovoľníctve. Nechaj sanakaziť touto chorobou. Liečenie nieje už potrebné.“Alenka Šlezingerova(misijná dobrovoľníčka v Aldane)

Prví slovenskí saleziánski misijní dob-rovoľníci sa zrodili v r. 1992. Vtedydon Jozef Pravda začal ročnú prí-pravu laikov, pre začínajúcu sa misiuv Jakutsku. Popri intenzívnom od-bornom vzdelávaní a zdokonaľovanív jazyku sa misijní dobrovoľníci in-

tenzívne zapojili aj do finančnej a ma-teriálnej prípravy pomoci obyvateľomv Jakutsku. Krátke dobrovoľnícke po-byty študentov počas prázdnin na Si-bíri začali v roku 1995. Veľmi skorovšak prišla idea ročného dobrovoľ-níctva. Odvtedy niektorí mladí absol-vovali na Sibíri aj 5 misijných dobro-voľníckych pobytov.

Na nasledujúcich stranách vám po-núkame takpovediac z prvej rukyrozhovory s niekoľkými mladýmidobrovoľníkmi, ktorí pôsobia v Juž-nom Sudáne a v Keni.Počas roka sa budeme téme mladýchmisijných dobrovoľníkov venovaťpravidelne a budeme vám pravidelneprinášať aj svedectvá z terénu.

téma

D B D 2 0 1 1 11

Jozef Bašo, stredoškolský profe-sor z Banskej Bystrice, učív Gumbo matematiku.

Ako vyzerá škola, v ktorej učíša ako ti to ide s deťmi?Jozef: Základnúškolu v Gumbo tvo-ria štyri hlinené bu-dovy s plechovoustrechou. V škole jeosem tried, od pr-vého po ôsmy roč-ník. Do školy chodípribližne 600 žiakova v niektorých trie-dach ich je až 60. Ajškolský rok je inýako na Slovensku.V decembri sú zá-verečné skúškya od januára domarca, keď je ob-dobie sucha a súnajväčšie horú-čavy, majú detiprázdniny. Každýdeň majú dva vyučovacie bloky: od 9.do 11. hodiny a od 13. do 15. hodiny.Učia sa angličtinu, matematiku, fy-ziku, biológiu, „sociale studies“ a ka-tolícke náboženstvo.

Pavol ako stavebný inžinier dozerá navýstavbu nového školského centra. Noon a ostatní saleziánski misijní dobro-voľníci venujú svoj čas a sily predo-všetkým deťom a mladým v oratóriách

či v strediskách pre mladých.

čomu sa venuješ vo svojomvoľnom čase?pavol: Po práci s chlapcami najčas-tejšie hráme futbal. Radi hrajú aj pe-

xeso a veľmi veľa rozprávajú. Fakt je,že sa im páči, keď sa im niekto ve-nuje. Vedia sa zahrať aj s jednodu-chými hračkami alebo autíčkami,ktoré si sami vyrobili a ťahajú ich zasebou na povrázku alebo sa hrajú zo

starými kolieskami.Dokážu sa zabaviťpri hudbe i tanci.A nemajú televízorani internet.

Dievčatá Monikaa Renáta žijú v mes-tečku Tonj.

Ako vyzerá vášvšedný deň a čoho napĺňa?Monika: Vstávamepred šiestou, abysme stihli prísť naranné rozjímaniea modlitbu. Nasle-duje svätá omšaspolu s deťmi. Po-tom práca, poobed-

ňajší oddych, hry s deťmi. Deň kon-číme tiež spoločnou modlitbou, okolo18.15 je ruženec na ihrisku a večernéslovko. O 19.30 máme večerné mod-litby so saleziánmi, s rehoľnými se-strami a skupinkou chlapcov.renáta: Ja sa venujem deťom v ora-tóriu. Asuntu učím hrať na gitarea Lorsa učím čítať a písať, Monika učímalého Johna hrať na klavíri. S diev-čatami nacvičujeme piesne a s naj-

téma

D B D 2 0 1 112

Monika, renáta, pali, Jozef a tomáš, mladí ľudiaz rôznych kútov Slovenska, odišli po intenzívnejformačnej príprave dobrovoľníkov na rok slúžiť tam,kde extrémna chudoba hlboko poznačila životy detía mládeže – do Južného Sudánu. chlapci súv saleziánskej misijnej stanici v hlavnom meste Juba– Gumbo, dievčatá v mestečku tonj vzdialenomniekoľko hodín cesty.

Misia je správna voľba,odporúčam každému!

pripravila Mária Chlebanová

D B D 2 0 1 1 1�

menšími sa najčastejšie iba hráme.Pomáhame v škole, v Rádiu donBosco a doučujeme deti.

A čo ľudia, ako sa k vám akobelochom správajú?renáta: Ľudia sú milí a usilujú sa nad-viazať s nami kontakt. Aj keď pri pr-vom stretnutí si vás prezerajú a skú-majú, stačí sa pozdraviť, spýtať sa:Ako sa máš? a prichádza úsmev. Žijetu veľa telesne aj mentálne postihnu-tých ľudí, čo je dôsledkom dlhotrva-júcej vojny. Konkrétne Dinkovia súdosť prchkej povahy. No zvyčajne satunajší obyvatelia riadia heslom: Kamsa budem ponáhľať...? Vidno to na ichnedochvíľnosti, na spôsobe chôdzea celkovo na štýle života.

Ako vnímate Božiu prítomnosťv tejto svojej novej situáciidobrovoľníkov?tomáš: Bez neho by to tu nemalozmysel.pavol: Boh si každého z nás vybral,ponúkol nám túto službu a my smemu povedali svoje áno. Išli sme dosveta žiť s jednoduchými, s chudob-nými, s opustenými. Myslím, že smedostali potrebné milosti, aby sme tozvládali a boli užitoční na mieste, naktoré nás pozval.Jozef: Boh sa stará o nás veľmidobre, dostávame všetko, čo potre-bujeme. Problémom je niekedymožno jazyk – nerozumieme čítaniampri spoločných modlitbách, ani kázni,najmä ak sú po arabsky alebo v ja-zyku bari, no i angličtina je tu nie-kedy ťažko zrozumiteľná.

Život a podmienky, v ktorých dobro-voľníci žijú, sú na misii oveľa jednodu-chšie ako doma. Sú tam súčasťou miest-nej komunity saleziánov, takžeubytovanie a stravu im zabezpečujú oni.

Dovolíte nám nahliadnuť, akobývate?Jozef: Gumbo je dedina asi 8 km odhlavného mesta Juby. Je tu kostol,škola a saleziánsky dom. Navôkol jevšak veľa voľného priestoru a zdá sa,že sa dedinka bude rozvíjať. Pre dob-rovoľníkov sú tu postavené domčekyz plechu. Každý máme svoju izbu, jejzariadenie tvorí posteľ, stôl, stolička,

toaleta a sprcha. Po našom príchodenám do izieb namontovali aj klimati-záciu. Oproti bežným izbám sa naše lí-šia tým, že nad posteľou máme zave-sené moskytiery na ochranu predkomármi, ktoré prenášajú u nás ne-známe, ale tým nebezpečnejšie ocho-renia, ako je malária či žltá zimnica.

Dievčatá nie sú jediné dobrovoľníčkyna misijnej stanici v Tonj.

kto všetko sa s vami delío každodennú prácu?Monika: Pracuje tu Talian, ktorý savenuje rozvojovému projektu, ďalejlekár a zdravotná sestra, potom je tuarchitekt z Kórey, dobrovoľníciz Kene a saleziáni spolu so sestramiz rôznych krajín.Veľkým problémom v Afrike je pitnávoda. Denne zomiera mnoho detí nachoroby spôsobené kontaminovanouvodou. Studne sú najčastejšie neudr-žiavané a znečistené a chýbajú aj ve-domosti o hygiene.

Ako je to s vodou vo mestečku,kde pôsobíte?Monika: V období dažďov probléms vodou nie je. Miestni ľudia použí-vajú a pijú vodu zo studní v meste.O vodu sa starajú najmä ženy a diev-čatá, ktoré každý deň stoja v dlhomrade s bandaskami, ktoré donesú do-mov na hlavách. Na pranie bežne po-užívajú aj vodu z mlák po daždi.

Je niečo, čo by ste nechali akoodkaz mladým doma?pavol: Misia je správna voľba! Odpo-

Každý druhý mesiac

DON BOSCOU TEBA DOMA

Časopis Don Bosco dneszasielame bezplatnena požiadanie.

Už od roku 1877je to dar dona Boscavšetkým priateľoma dobrodincomsaleziánskeho diela.

Ďakujeme za každý dar,ktorý nám pomáha rozvíjaťdielo záchrany a výchovymladých doma i v misiách.

Ponúknite časopissvojim blízkym.Rozšírte rodinu dona Bosca.

Za všetkých dobrodincovslúžime každú sobotu svätúomšu a pamätáme na nichv modlitbách.

Kontakt:Don Bosco dnesMiletičova 7821 08 Bratislavatel.: 02/55 57 22 26E-mail: dbd@donbosco.sk

don

bosc

odn

es

rúčam každému. Je to príležitosťspoznať seba samého i svojho blíž-neho. Je to príležitosť darovať kúsoksvojho života druhým a za všetkýmtýmto nájsť Boha. Určite to za to stojí.

S našimi dobrovoľníkmi je možnévďaka modernej technike komuniko-vať cez e-mail takmer každý deň.A možno ich nájsť aj na facebookua dozvedieť sa najnovšie správy z ichdobrovoľníckej služby.

Andrea z Trenčína a Klára z Tren-čianskej Teplej patrili do tej istejskupinky dobrovoľníkov ako „su-dánčania“ a spoločne sa pripra-vovali celý jeden rok na svojuvytúženú misiu v Keni, v hlavnommeste Nairobi.

Dievčatá, aká je vaše poslanie natejto misii?Andrea: Ja robím poradenstvo

a učím psy-chológiu uči-

teľov a postulan-tov, momentálne

pracujeme na projekte Bosco-Boysparental group. To je názov pre men-šie skupinky detí s jedným dospelýmčlovekom, ktorý sa o nich počas škol-ského roka stará ako „rodič“. Čiže malby byť v čase, keď ho dieťa potrebujepri ňom. Tiež špeciálne školíme uči-teľov a bratov saleziánov spolu s jed-ným domorodým poradcom. Počastýždňa pracujem v rehabilitačnomcentre Langata s deťmi. Tam tiež ro-

bím poradenstvo. Klára tam vyučuje.Večer navštevujeme rehoľnú sestru,ktorá sa stará o 20 detí a pomáhamejej. Dalo by sa to prirovnať výpomociv detskom domove.

klára, učíš deti angličtinua náboženstvo. Ako vnímaštunajšiu školu v porovnanís našou?klára: Pre väčšinu detí v Bosco-Boysje škola zároveň domovom. Po rannej

omši sa upratuje, po ra-ňajkách sa rozídu dotried. Deti nosia rov-nošatu, čierne„kraťasy“, diev-čatá sukňu, všetcibéžovú košeľu

a sivý sveter, od prvákov až po ôsma-kov. Uniformy nám najmä zo začiatkuriadne komplikovali rozoznávaniedetí. Vyučovanie sťažuje stály nedo-statok písacích potrieb a učebnýchpomôcok. A neraz chýbajú aj dobríučitelia. Na náš európsky vkus je tu-najšia škola trochu chaotická. Detichodia rady do školy, niektoré do-chádzajú každý deň peši aj hodinua pol. Chcú sa učiť a niektorí sú na-ozaj veľmi šikovní.

Sú ľudia, ktorých stretáte,prekvapiví a v niečom „iní“?

Aďa: To „iné“ je prirodzenosť a jed-noduchosť ich života a aj každodennýúsmev ľudí na uliciach. Radosť v jed-noduchosti. Najkrajší zážitok, ktorýsi rada pripomínam je, keď mi jednodieťa po poradenstve povedalo: „Ilove you“.

Aj v Keni je jedným z problémovvoda. Z vysokej objemnej vodnej ná-drže, veľmi typickej pre takmer každýobytný areál, sa voda rozvádza, kamtreba. Domáci sú zvyknutí piť priamoz kohútika, iba vzdelanejší ľudia sivodu na pitie prevárajú. Voda v miest-nych potokoch v Nairobi a okolí totižuž z diaľky odpudzuje svojím zápa-chom a ani odpadkami posiate brehynijako nepridávajú miestu na kráse.

Tam, kde je rieka čistejšia, vodupoužívajú na pranie.

klára: Vodu v centre Bosco-Boys čerpáme z vlastnéhovrtu. No pijeme ju iba pre-varenú alebo filtrovanú. Ľu-

dia, ktorí si nemôžu dovoliť vlastnývrt, sa poskladajú a nechávajú sivodu voziť v cisternách. K nám doBosco-Boys chodia denne čerpaťvodu mnohí obyvatelia neďalekéhoslumu. Vo veľkých bandaskách nesúvodu takmer dva kilometre domov.

Klára vníma svoj život viery v pod-mienkach Nairobi, ďaleko od rodnejfarnosti, ako veľký dar. Povzbudenímje pre ňu každé svedectvo viery detí,saleziánov alebo ďalších dobrovoľní-kov.

spir itual ita

D B D 2 0 1 11�

„A nie je núdza anio zázraky, ktoré sú tu vďaka

ťažším podmienkam akésividiteľnejšie.“

saleziánska rodina

Koncom septembra minulého roka sav Ríme, kde sídli aj hlavný predsta-vený don Pascual Chávez, konalo užIV. svetové stretnutie exallievov donaBosca. Jeho cieľom bolo vzájomne saobohatiť skúsenosťami z pôsobeniačlenov v rôznych krajinách, nadviazaťspoluprácu, ale aj zvoliť členov pred-sedníctva. Slovensko zastupovali Mi-chal Nemček, Michal Horth a saleziándon Ivan Žitňanský.

Na stretnutie prišli zástupcovia z 29krajín z piatich kontinentov, celkovo175 účastníkov. Z nich bolo 149 lai-kov, 24 saleziánov delegátov a dvajabiskupi. Úvodný večer patril predsta-veniu jednotlivých krajín. Na druhýdeň ráno sa všetci spoločne zúčastnilina svätej omši v Bazilike svätéhoPetra, ktorú celebroval vatikánskyštátny sekretár, salezián kardinál Tar-cisio Bertone. Dopoludnie potomúčastníci strávili krátkou prehliadkousamotnej baziliky, hrobu SvätéhoOtca Jána Pavla II. a pozreli si tiež Ko-loseum.

Popoludnie druhého dňa už patrilooficiálnemu otvoreniu IV. svetovéhostretnutia exallievov. Prihovorili sahlavný predstavený don Pascual Chá-vez, prezident exallievov FrancescoMuceo, svetový delegát pre exallie-vov salezián don José Pastor Ramírez

a tiež hlavný sekretár konfederácieGiancarlo Colombo a hlavný ekonómAntonio Cubeta. Na záver dňa samo-zrejme nechýbalo tradičné večernéslovko hlavného predstaveného.

„Povzbudil nás k životu s pevnýmimorálnymi zásadami, k životu preží-vanému so skutočnými hodnotami,k životu, v ktorom budeme profesio-nálmi vo svojej oblasti, aby sme takmohli «obsadiť všetky oblasti nášhoživota», zvlášť aj vysoké posty a pri-niesť tam pravé hodnoty. Povzbudilnás, že lepší svet záleží od nás, a že jemožné, aby sme ho zmenili,“ opísalsvoje dojmy Michal Nemček.

Veľmi dôležitým bodom programuboli voľby členov predsedníctva sve-tovej konfederácie exallievov. Z pr-vých troch kandidátov s najväčšímpočtom hlasov vybral hlavný pred-stavený, don Pasqual Chávez, kto-rému táto úloha prislúcha, prezidentakonfederácie. Tým sa opätovne stalFrancesco Muceo.

V programe svetového stretnutia na-sledovali potom diskusie a pripo-mienky k novým stanovám exallie-vov. Účastníci ich hlasovaním schváliv posledný deň podujatia. Záverečnú

svätú omšu slávil pre nich deviatynástupca dona Bosca don PascualChávez.

„Toto stretnutie bolo pre nás všetkýchveľkým obohatením. Získali sme nad-šenie zlepšiť spoluprácu a rozvíjať ajnaše slovenské spoločenstvo exallie-vov. Don Pascual Chávez nás v jed-nom zo svojich príhovorov povzbudil,že «život sa odohráva na mieste, v kto-rom sa práve nachádzame, a nie nanejakých veľkých stretnutia, ako na-príklad toto». A tak sa chceme usilo-vať vydávať svedectvo o Kristovia o výchove a hodnotách, ktoré smemohli prijať aj prostredníctvom donaBosca a saleziánov každý vo svojomprostredí.“

Viac o slovenských exallievoch náj-dete na webstránke www.exallievi.sk.

kto sú to exallievi? tototalianske slovo označujemladých, ktorí študovali nasaleziánskej škole,navštevovali oratóriuma dostali výchovu aleboformáciu podľapreventívneho systémudona Bosca. Svetovákonfederácia exallievov jejednou zo zložieksaleziánskej rodiny.

IV. svetové stretnutie exallievovDona Bosca 2010

D B D 2 0 1 1 1�

Neprišli si len zatancovaťSaleziánske stredisko Mamateyovav Bratislave privítalo počas slnečnéhooktóbrového víkendu stodvadsaťúčastníkov tanečnej prehliadky Te-enDance. Laura, združenie mladých,v spolupráci s animátormi a sestramisaleziánkami pripravili tínedžerom ví-kend plný tanca. A nielen tanca.

Program otvoril salezián don JozefLuscoň svätou omšou. Tanečníkompripomenul: „Každý človek prichá-

dza na scénu života. Každý hrá svojepredstavenie, tancuje svoj tanec. Akpochopí Boží rytmus a tancujev tomto rytme, istotne sa dotancuje aždo neba. A ja dúfam, že sa tam do-tancujeme všetci spolu.“

Tínedžeri, ktorým bola akcia určená,mali okrem možnosti zatancovať sipred odbornou porotou šancu natočiťsi vlastný videoklip, zúčastniť sa natanečných workshopoch či brati-slavských misiách.

Tanečné skupiny v zastúpení jede-nástich družstiev z celého Slovenskabojovali o priazeň publika. Prvémiesto nakoniec obsadilo družstvoz Dolného Kubína a o pár hlasov me-nej mali domáci tanečníci z Mama-teyky – Break Funnies.

inšpirovalo ich confrontoKeď sa skupina slovenských animá-torov vybrala do Talianska na Conf-ronto 2009, európske stretnutie ani-mátorov, ani len netušila, že ich tonatoľko inšpiruje, že o rok neskôr zor-ganizujú prvú celoslovenskú sale-ziánsku tanečnú súťaž pre teenage-rov - Teendance.Inšpirujúca myšlienka sa zrodila v Tu-

ríne na Valdoccu – v prvom salezián-skom „oratku“, kde don Bosco začalsvoje veľké dielo. „Talianski animá-tori s deckami bez prestávky tanco-vali. Tanec za tancom. Žiadny obtan-covaný „belgičák“, žiadny tanecpriateľstva... Pre nás to boli nové a za-ujímavé tance. Tak sme si povedali, žesa ich naučíme a že ich naučíme ajv stredisku,“ vysvetlila MarcelaKršková, členka kultúrneho tímuLaury, ktorý akciu organizoval.Táto myšlienka sa postupne rozrástlaa z jednoduchého tancovania animá-torov vzniklo energiou nabité tanco-vanie teenagerov. „Bolo fajn, že sibaby mohli vybiť energiu, ktorúv sebe ako správne tínedžerky majú.Či už súťažne alebo nesúťažne, na dis-kotéke alebo v meste,“ tešila sa z Te-enDance sr. Martina Škvareninová,vedúca víťaznej skupinky z DolnéhoKubína.

tancovali v uliciach BratislavySpolu s workshopmi si najväčšíúspech získalo natáčanie videoklipu.Každá tanečná skupina sa s mediál-nym tímom v zložení kameramani, fo-tograf, produkčná a tanečný trénervybrala do mesta na vopred určenémiesto. Svojim tancovaním na netra-

laura

Hudba v ušiach,tanec v srdci

zozbierali sa z celého Slovenska, roztancovaliMamateyku, zúčastnili sa tých najrôznejších tanečnýchworkshopov – od scénického tanca, ceztrojdimenzionálny tanec, zumbu, hip-hop, break dance ažpo spoločenské tance. teenageri si zatancovali nielenpred tanečnými lektormi a pred porotou, ale i predsamotnými nič netušiacimi Bratislavčanmi v uliciachnášho hlavného mesta, kde natáčali svoj vlastnývideoklip.

Autor: Júlia Čižmárová, foto: Lukáš Čerman

D B D 2 0 1 11�

dičných miestach taknarušili zaužívaný kaž-dodenný život okoloi-dúcich Bratislavčanova mohli si vychutnať ichzaujímavé a prekvapivépohľady.„Bolo super naučiť sanové štýly tancov, spoz-nať nových ľudía hlavne natáčať video-klip. A ešte na piesko-visku! Stálo to za to,“ pochvaľovala siRoXy Róthová. Tancovanie v uliciachsa zapáčilo aj Ivke Slašťanovej, ktorátvrdí: „Najlepšie bolo natáčanie vi-deoklipu a workshop street dance.“

keď tanec spája a komunikuje„Na TeenDance sa mi najviac páčilo,že sme mohli natočiť svoj vlastný vi-deoklip a tiež, že som spoznala no-vých ľudí. Z workshopov ma najviacoslovil trojdimenzionálny 3D-works-hop,“ povedala tanečníčka Maťa Mu-rínová z Dolného Kubína.Svätý Augustín vo svojich Vyznaniachnapísal: „Bis orat, qui cantat.“ - Ktospieva, dvakrát sa modlí. Sestra ElenCaunerová, lektorka 3D-workshoputúto myšlienku zmodernizovala a po-užila pre TeenDance: „Kto tancuje,trikrát sa modlí.“Tanec je spôsob vyjadrovania sa. Ko-munikuje to, čo prežívame. Radosť,nadšenie, ale i smútok a bolesť. „Tan-com môžeme vyjadriť svoje vnútro,svoje myšlienky, svoje pocity. Works-hop 3D bol práve o tom. Pochopiť, žetancom môžeme komunikovať nielen

s druhými, ale aj s Bohom. Jemu sa ta-nec ako prejav chvály, vďaky i od-prosenia určite páči,“ vysvetlila sr.Elen.

„Tancovanie na súťaži „baby“ maxi-málne stmelilo. Tanečný krúžok za-čali brať vážne a s plným nasadenímuž pracujú na ďalšom tanci. Dodaloim to viac odvahy, mnoho inšpiráciea už teraz počítajú dni, kedy budeďalšia súťaž,“ trénerka tanečnej sku-piny z Kaplnej, Katarína Slováková.

„Uvedomujeme si, že pre vekovú ka-tegóriu „násťročných" sa organizujemálo podujatí, lebo je ťažké niečímich zaujať. Chceli sme na túto výzvuodpovedať a dali sme priestor ich ex-plodujúcej energii, radosti zo života,nadšeniu pre hudbu a pohyb," priblí-žila cieľ TennDance spoluorganizá-torka projektu Lucia Chmelová. Na-sadenie tanečníkov si pochvaľoval ajRichie, člen poroty a hip-hopový lek-tor tanečnej školy S3T kidz: „Páčila sami chuť a zápal, s ktorými decká tan-covali. Toto často chýba aj deťom v ta-

nečnej škole.“„Tanec a hudba sú prednešného mladého člo-veka veľmi dôležité. Súto prostriedky na vyja-drenie sa. Keďže sú mla-dým blízke, je to výzvaaj pre nás vychováva-teľov, vstupovať dotohto sveta a pomáhaťmladým využívať ho nakomunikáciu a budova-

nie vzťahov,“ vyzdvihla výchovnúhodnotu tanca sr. Andrea Miklovi-čová z organizačného tímu.

Monika Čižmárová, spoluorganizá-torka projektu, objasnila zameranieprojektu: „Spojili sme príjemné s uži-točným. Výsledkom tanečnej pre-hliadky nebudú len nové vzťahy a zá-žitky, ale aj tanečné DVD-čka, ktorébudú môcť animátori využívať na roz-hýbanie svojich stredísk."

Dozvuky a výzvyMichal Šebesta z Dolného Kubína ak-ciu okomentoval na internete: „Páčilosa mi to, lebo to bolo niečo nové. Boloto dobre zorganizované a malo toskvelé vyvrcholenie. Na worksho-poch sme sa naučili nové veci a spoz-nal som nových ľudí z celého Slo-venska. Teším sa na budúci rok!“

Venovať sa mladým v puberte jeveľká výzva. Dať im ponuku, ktoráv nich rozprúdi životnú silu týmsprávnym smeroma. Z odoziev na Te-enDance je zrejmé, že to vyšlo.

laura

D B D 2 0 1 1 1�

fotorepor táž

Nové, väčšiea najmävlastnéstrediskov Prešove

Nové, väčšiea najmävlastnéstrediskov Prešove

Pri otvorení nového strediska a konsekrácii kostola v sobotu 4. decembra spoločneprestrihli pásku košický arcibiskup Mons. Bernard Bober, provinciál don Karol Maník

a nový regionál pre náš región Európa-Sever don Marek Chrzan.

Saleziánska rodina v Prešove sa tak po 20-tich rokoch dočkala nového strediskaspolu s kostolom. Nového, väčšieho, krajšieho a najmä vlastného.

Liturgii predsedal a homíliu predniesol košický arcibiskup Bernard Bober. „Verím, žestredisko bude slúžiť mládeži, aby sa dostávala bližšie k Bohu.“

Foto: Marek Čurilla, Peter Roth

V sk r a t k eSa l e z i án i v P r ešo v eIch história sa tam začala v roku 1963.Z Bardejova tam prišiel koadjútor Eu-gen Baša. Našiel si zamestnanie a bu-doval prvé priateľské kontaktys ľuďmi. Modlitbou a obetou vytváralduchovný priestor pre príchod ďal-ších spolubratov. V 70-tych rokoch povedením tajných saleziánov začalivznikať prvé spoločenstvá rodín.Intenzívnejšia prítomnosť saleziánovsa začína v polovici 80-tych rokov. Za-čínajú apoštolské aktivity medzi ro-dinami a mládežou. Okrem EugenaBašu tu žijú a pôsobia Alojz Špaldoň,Anton Červeň, Jozef Mihók a JozefLuscoň. Po novembri ´89 košický bi-skupský úrad bezplatne prenajal sa-leziánom priestory v centre mesta naMetodovej ulici. Kaplnku posvätili 8.decembra 1990. Intenzívne sa rozbe-

D B D 2 0 1 120

fotorepor táž

S lo v á d i r ek t o r akomun i t y„Na brigády chodievalo veľmi veľamladých ľudí, spolupracovníkova všetkých tých, ktorí s nami sympa-tizujú. Veľmi nám pomáhali hlavnev posledných týždňoch a dňoch. Súto oni, komu patrí ohromne veľkávďaka.“don Stanislav Seman, direktor sa-leziánskej komunity v Prešove

hol apoštolát s mladými a so sale-ziánmi spolupracovníkmi. Vzniklo ajzdruženie Laura pre dievčatá.Rokmi saleziáni našli nové priestorypre apoštolát na Bottovej ulici, pri-pravili ihriská, v roku 2005 bol do-končený dom pre komunitu. Výstavbasamotného strediska a kostola sa za-čala v novembri 2008.

D B D 2 0 1 1 21

Na slávnosť posviacky sa saleziánska rodina v Prešove pripravovala deviatnikom.Zároveň v piatok 3. decembra mal poslednú svätú omšu v priestoroch dočasného

strediska na Bottovej 5 don Jozef Luscoň. Od nasledujúceho dňa slúži mladým novýkostol.

Nová budova v sebe zahŕňa nielen Kostol svätého Jána Bosca, ale aj priestorymládežníckeho strediska. Saleziánske dielo na Bottovej 9 v Prešove je už pripravené

slúžiť najmä mladým.

Obrady pomazania krizmou,incenzovania, prikrytia a osvetlenia

oltára sú viditeľnými znakmi. Tienaznačujú niečo z neviditeľnejčinnosti, ktorú Pán vykonáva

prostredníctvom Cirkvi sláviacej Božietajomstvá, najmä Eucharistiu.

Chlapci a dievčatá, títo naši mladí fi-lozofi, vynášajú úsudok: „Nepotrebu-jem, aby rodičia zasahovali do mo-jich vecí.“ Keď takto deti reagujú,nevykrikujú nijaké revolučné heslá,iba jednoducho chcú pripomenúť ro-dičom, že nadišiel čas stiahnuť saz frontovej línie a spoločne začaťnovú etapu života. Čím viac času ro-dičia potrebujú na to, aby to pocho-pili, tým viac deti zvyšujú hlas.

Výchova nie je ustáleným formulá-rom, ale niečím, čo rastie, vyvíja saa vyzrieva. V dospievaní, adolescen-cii sa deti menia. Aj rodičia sa musiameniť. Vedia, že deti ich naďalej po-trebujú, ale teraz už odlišným spôso-bom. Bolestne vnímajú, že stratiliniektoré dôležité veci, ako napríkladich blízkosť a dôvernosť. Zrazu detiradšej trávia čas so svojimi priateľmialebo sa zavrú do izby a počúvajúhudbu a zdôveria sa radšej priateľoma prvým láskam. Pre mnohých rodi-čov je to bolestný šok, pre iných ne-jaký ten obláčik smútku, ba niekto sanaopak môže cítiť takto lepšie. Prvakoby zmenili rodičia svoj postoj,treba sa vyrovnať s tým, čo stratili:stiahnuť sa z frontovej línie do dis-krétneho, no vždy rozhodujúcehosprevádzania svojich detí. Je tochvíľa, keď sa treba tešiť z výsledkutvrdej práce minulých rokov. Či sanám to páči alebo nie, dospievanie jevýsledok predchádzajúcej výchovy.

Ako? Prečo? Počas prvých rokov ži-vota deti prijímajú od rodičov zá-kladné prostriedky. Prínos rodičov doich života je vždy dôležitý, ale keďdeti vstúpia do adolescencie, ich hlav-ným inšpiračným zdrojom sa stávajúrovesníci, iní dospelí ľudia a ich vnú-torný život. Ak rodičia nástoja na tom,že chcú „pozdvihnúť“ svoje dospie-vajúce deti, vysielajú posolstvo, ktoré

nikto z nich netúži počuť: „Ja viem, čoty potrebuješ!“. Takýto prístup do-káže mladých „naštvať“. Oni sa totižsami usilujú objaviť, kým vlastne sú.Ďalšie podobné rodičovské posolstváakoby hovorili: „Nie som spokojnýs tým, aký si!“ Adolescent také tvrde-nia nemôže ani počuť. Títo chlapcia dievčatá jednak ešte nevedia, kýmsú, a zároveň hľadajú spôsob, ako saprijať.Konflikty môže vyvolať aj spôsob,akým komunikujeme s mladými. Reč,ktorou sa prihovárame dospievajú-cim, je často odlišná od tej, ktorú po-užívame voči dospelým. Tón hlasukomunikuje vľúdnosť, ale aj nadra-denosť a miešanie sa do veci. V tomnajlepšom prípade je priateľskýa otvorený, v tom horšom kritickýa urážajúci. Akoby hovoril: „Ešte sinedorástol na to, aby si bol mojímpartnerom.“ Rodičia však majú po-núkať deťom svoju disponovanosť,ale nemusia so všetkým blaho-sklonne súhlasiť. Matka by mohlav „delikátnej“ záležitosti reagovať na-príklad takto: „Ja mám na to svoj ná-zor. Chceš ho počuť?“, „Toto je vec,do ktorej musím zasiahnuť. Chceš po-čuť moju mienku?“; „Robím si starostiz toho, čo sa s tebou deje a chcela bysom sa s tebou o tom porozprávať.Môžeme teraz?“

Takýto prístup je prejavom úcty k sa-mostatnosti druhej osoby. Keď rodičtakto začne, mal by si dať desať se-kúnd pauzu, aby videl, či dospieva-júce dieťa bude vnímať tieto slová akonásilné vtieranie sa alebo ako výzvuna dialóg. Keď sa týmto spôsobomkomunikuje, dospievajúci a rodičiamôžu objaviť vzájomnú zraniteľnosťa ohraničenia a môžu znovu vybu-dovať vzájomnú úctu, ktorá po toľ-kých rokoch spoločného života častochýba.

Jediné, čo je rodičom zakázané, je zo-stať bokom. Absencia výchovy vyvo-láva v dospievajúcom sklamanie.Adolescent totiž v hĺbke očakáva,žiada, aby sa mu dostalo jasnej a od-hodlanej odpovede, ktorá by ho uis-tila o tom, že niekto mu aj naďalej„fandí“. Taliansky básnik Ungaretti ho-vorí, že adolescent je „zavesenýv prázdne / na svojej pavúčej niti“.Táto niť je síce veľmi krehká, no je tovšetko, čo dospievajúce dieťa má.

Adolescent hľadá skúsenosti a manti-nely, aby mohol rásť, aby mohol vstú-piť do dospelosti života. Mnohé rizi-kové správania mladých (používanieomamných látok, vandalizmus, ex-trémna rýchlosť za volantom) sú sú-časťou tejto logiky. Ide o chuť porov-návať sa, vidieť, aký to bude „maťúčinok“. Poddajú sa príťažlivej sile ri-zika a pokušeniu „vyskúšať si vlastnésily“. Adolescenti sa dožadujú mož-nosti preskúmať svet, ale aj istotymôcť sa vrátiť domova nájsť dospelých,ochotných ich vypočuťa povzbudiť. Počúva-nie, prítomnosť, ochota,empatia, to sú základnéprvky v živote s dospie-vajúcimi deťmi.

Rodičia musia byť roz-hodní. Sú kapitánmilode. Či loď šťastne do-razí do prístavu, bezvzbury jej cestovateľov,to závisí od zodpoved-nosti, s akou kapitán po-užíva svoju moc a odtoho, ako je schopnýzmeniť rýchlosť alebosmer lode, podľa povahyvetra a osadenstva.

výchova

Dospievanie je obdobím krízy skôr pre rodičov, než pre deti. začína vtedy, keď detidajú rodičom najavo, že ich už viac nepotrebujú. „Je to moja vec!“ hovoria smelo.

D B D 2 0 1 122

Riziko výchovy „last minute“Bruno Ferrero

Keď boli naše deti malé, nebolo trebadlho vysvetľovať, prečo, čo a akotreba urobiť a povedať. Iste by ani ne-pochopili, keby sme im všetko kom-plikovane vysvetľovali. A tak konečnáodpoveď (po zhruba piatich pred-chádzajúcich) znela: „Lebo.“ To námušetrilo čas a hlavne nervy. Ako všakdeti rástli, stávalo sa toto „riešenie“menej účinným a ani častejšie zvýše-nie hlasu neprinášalo také výsledky,aké sme očakávali. Začali sme použí-vať aj iné metódy. Dobre zvládnutýproblém bol výsledkom vlastnéhopríkladu a pokojných rozhovorov.Keď sa nám situácia začala vymykaťz rúk, prišli na rad dohováranie, nie-kedy aj krik, rôzne tresty a inokedy aj„menšie výchovné telesné násilie“.Ako inak rozdelíte dve deti v pokro-čilom štádiu bitky, keď hrozí, že siublížia na zdraví?

Keď prišla puberta, zistili sme, že väč-šina týchto riešení sa akosi míňa účin-kom a nech robíme čokoľvek, vý-sledný efekt je iný, v aký by smedúfali. Niekedy sme mali pocit, ženám deti robili určité veci naprieka ich čas-

tou odpoveďou sa stalo slovo „lebo“.A k tomu patria aj rôzne neverbálneprejavy: žraločie oči (vyvrátené oči,až vidno iba biele očné buľvy), „na-fučanie sa“, zlostné buchnutie dve-rami či odchod do izby.

Častým problémom dnešnej mládežeje poriadok. Napríklad taká izba: nastole, stoličkách a zemi je prierezuplynulého týždňa počnúc obleče-ním, jedlom, školskými vecami...Nájsť niečo v takejto izbe je priam zá-zrak. Deti napríklad hľadajú veľkénožnice, ktoré bývajú v obývačke, alenaposledy ich mali niekde v izbe. Akich nenájdu, začnú sa venovať nie-čomu inému. Samozrejme, všetko zos-tane tak, ako im to odpadlo v tom mo-mente od rúk. Veď ak nožniceniekedy v budúcnosti nájdu, majúvšetko pripravené. Upratať tak trebaaž „potom“, čo je veľmi neurčitádoba. A mňa môže roztrhnúť od jedu,lebo nožnice sa opäť nenašli.

Ďalším špecifickým problémom je ob-liekanie. Keď si dovolíme pripome-núť dcére, že vonku

mrzne a ten tenký svetrík sa nosí skôrv lete, môžeme očakávať celú plejáduargumentov: už nemá čas sa pre-obliecť, má pod tým ešte ďalších päťvrstiev, poobede bude aj tak teplo...Nakoniec sa predsa len musí ísť pre-zliecť. Otázku vkusu niekedy vôbecnechápem. Staré, otrhané a špinavétenisky sú tie najlepšie a hodia sa do-konca aj k sukni !!! Chlapcom nerobíproblém nosiť jedny ponožky aj nie-koľko dní a čudujú sa, prečo ich nú-time si ich denne meniť.

Ako teda zvládnuť všetky tieto sta-rosti bez ujmy na zdraví a pri zacho-vaní pokoja v rodine a vo vlastnomsrdci? Ťažko! Ale treba dúfať, že raz ajtie naše deti dozrejú, aspoň tak to ho-voria starší, ktorých deti už prešlitýmto strastiplným obdobím. Nievždy dokážeme riešiť všetky pro-blémy pokojne, nie s každým dieťa-ťom máme vyrovnané vzťahy, ale spo-ločne s manželkou to ide. Niekedyzatiahnem brzdu ja, inokedy ona. Dô-ležité je, že hranice, ktoré sme deťomurčili, sú jasne rozoznateľné. Pritomdeti vedia, že aj keď ich kritizujeme,máme ich radi a ich „poklesky“ našulásku nepodmieňujú, hoci niekedybolia.

Snažíme sa udržiavať ten správnysmer našich detí, hoci je to ťažkéa nikdy si nemôžeme byť istí, že ne-skĺznu na šikmú rovinu. Tu námveľmi pomáha naša viera. Odovzdá-vame deti pod ochranu Pána, PannyMárie, ich krstných a birmovných pa-trónov a anjelov strážnych vždy, nonajmä keď už nevládzeme alebo ichnemáme pri sebe. Čo viac môžemeešte urobiť? Teším sa na čas, keďbudú naše deti dospelé a budeme samôcť o terajšom období s nimi po-rozprávať. A ak by nechceli, bude mistačiť pozorovať ich pri výchove ichvlastných detí – verím, že potom to užbude pre nás s manželkou iba dôvodna úsmevné pokyvkávanie hlavou.

JM, otec štyroch detí, Bratislava

výchova

Výchova našich štyroch detí

D B D 2 0 1 1 2�

spir itual ita

Hovoriť o duchovnosti znamená ho-voriť o živote podľa Ducha, o životev službe Duchu. A to v súčasnom kon-texte. Toto si objasnime trochu hlbšie.

Prežívanie náboženstva je dnes vy-tlačené na okraj spoločnosti, človekhľadá stopy Boha vo svojej vnútor-nej skúsenosti, v záchvevoch svojejmysle a srdca. A srdce človeka je týmskrytým miestom spasiteľného stret-

nutia sa so Svätým Duchom, so skry-tým Bohom. Činnosť Svätého Duchasa prejavuje v tom, že uznáme a vy-známe prítomnosť Boha v ľuďoch, žeinšpirujeme náš život láskou a bu-deme presadzovať v dejinách dôstoj-nosť osoby a jej hodnotu.

Duch Svätý je ten, kto nám dáva po-cítiť Boha, spôsobuje tajomnú komu-nikáciu medzi Bohom a človekom.Duch nám dáva vnímať to božské,spôsobuje súlad medzi prítomnosťoua činnosťou Boha, dáva cítiť vzťah,ktorý máme voči Bohu ako jeho stvo-renia, ako jeho deti. „Tí, čo sú vedeníDuchom, sú Božími deťmi“. (Rim.

8,14) Kto vníma svet bez Boha, nie jevedený Svätým Duchom. Kto vnímaBoha mimo sveta, nie je vedený Svä-tým Duchom. Kto vidí svoj život a his-tóriu bez Boha, nie je vedený Du-chom. Ak sa niekto pozerá na sveta vedie ho to ku poklone Bohu alebok otázkam o Bohu, ten je vedenýSvätý Duchom. Kto vie vybadať Bohavo svojej osobnej histórii a v dejináchsveta, je vedený Svätým Duchom.

Duch je to svetlo, ktoré osvecujevzťah medzi človekom, svetom a Bo-hom. Duch Svätý vnuká nové ľudskévzťahy a nepozerá na národnosť,rasu, kultúru, náboženstvo alebo eko-nomické podmienky. Je to láska,ktorá sa zúčastňuje na láske Božej.

Kresťanský život má svoj vnútornýzákon rozvíjania sa. A výsledkomtohto rozvíjania sa je duchovný člo-vek – človek, ktorý prijíma a uspora-dúva všetko s láskou. S láskou, ktorúvlial do našich sŕdc Svätý Duch. Onnám bol daný a zmocnil sa celej našejosoby, tela i duše.

Spiritualita, život podľa Ducha, mávždy aj svoju konkrétnu podobu. Člo-vek potrebuje mnohé znamenia, žijev rozličných situáciách. A tak existujúmnohé formy, ktorými Svätý Duchdáva ľudí do kontaktu s Bohom. Nie-ktorých ľudí priťahovalo Božie ta-jomstvo, a preto sa utiahli do samoty,kde sa oddávali modlitbe a štúdiu.Pustovníkov silno ovplyvnila pomi-nuteľnosť života a pozemských do-

bier, a preto sa uza-vreli do ciel. Iní všakcítia lásku k Bohu akopodnet zasahovať dohistórie, konať skutkypre záchranu človeka.Duch účinkuje vovšetkých týchto oso-bách a skrze ne upro-stred ľudskej spoloč-nosti a dejín. Tietotypy a podoby spiri-tuality nezávisia odľudskej vôle, ani ne-vznikajú z nejakéhonáboženského uče-nia. Klíčia v živej kres-ťanskej komunite.

Ako a prečo Svätý Duch utvoril sale-ziánsku spiritualitu a ako si v nej za-sväcuje mnohé osoby, vieme zo ži-vota dona Bosca. Don Bosco mal, máa bude mať obdivovateľov, fanúšikov,spolupracovníkov, priateľov. V sale-ziánskej rodine veríme, že je to sámPán, kto nám dal dona Bosca ako„otca a učiteľa“. Každé z týchto slovvyjadruje istý vzťah.

Výraz, ktorý definuje vzťah donaBosca k nám všetkým, je „otec“. Tentovýraz znamená čosi viac než jehodobrotu a lásku. Hovorí, že on je za-kladateľom rodiny, on nám odovzdal

D B D 2 0 1 12�

keď chceme hovoriť o našej spiritualite, treba nám začať otázkou, akú hodnotu môžemať kristus a viera v našom živote. ide tu o uvedomenie si vlastnej originálnosti, ktorúpotrebujeme ako kresťania nadobudnúť. ide o naše svedectvo a prítomnosť vo svete, kdemáme byť soľou, svetlom a kvasom. Svet chce znamenia, potrebuje vidieť a dotýkať sa.

Čo je to saleziánska spiritualita?spracovala vdb

podobu duchovného života,a tou podobou je naša sale-ziánska charizma. Výraz otecnám tiež pripomína aj jehoschopnosť dať pocítiť Božieotcovstvo chudobným mla-díkom. Po skúsenostiachs nimi sa otcovstvo stávaprincípom jeho výchovnéhosystému, ba stáva sa jeho štý-lom autority. „Mal všetko, čomá dobrý otec. Bola to nežnáa silná láska k adoptovanýmsynom, odolnosť v náma-hách a v bolestiach, hlbokýzmysel pre otcovskú zodpo-vednosť a darovanie sa bezhraníc, ktorému sa vyrovnálen láska materská“(don Ca-viglia).

Popri názve „otec“ sa vy-zdvihuje názov „učiteľ“.Chce sa tým naznačiť ume-nie učiť tak, aby ho pocho-pili; ide o umenie hovoriťsrdcom, komunikovať živo-tom. S ním chceme nasledo-vať Ježiša – učiteľa. Témamúdrosti je ústrednou v jehopedagogike, mentalitea v jeho duchovnom živote.My dona Bosca študujeme,napodobňujeme a obdivu-jeme. Naše vyzrievaniev kresťanskom, duchovnomživote je zviazané so život-ným vzťahom k donovi Bos-covi. Duchovne sa totiž vy-víjame akoby v dome jehocharizmy, rastieme z nej, barastieme aj v jeho komunitea v jeho poslaní. V donoviBoscovi vidíme nežnosťa prísnosť, inteligenciua praktický zmysel, priamosťa šibalstvo, svätosť a schop-nosť pohybovať sa nenútenevo svete. Toto je jeho spiri-tualita. Je to práca a kon-templácia Boha a blížneho,dobročinnosť a odbornosť,poslušnosť a sloboda. A spi-ritualita sa prejavila aj v jehopedagogike. Je to disciplínaa rodinný duch, rozumnosťa spontánnosť, vyžadovaniea dobrota.

Dnes existuje dokonca au-tentická „saleziánska kul-túra“. Je ňou uvažovanieo živote a charizme našichzakladateľov (k donovi Bos-covi sa pričleňujú ako zakla-datelia aj svätá Mária Domi-nika Mazzarellová čiblahoslavený Filip Rinaldi).Toto uvažovanie sa nahro-madilo postupom generácií.V saleziánskej rodine exi-stujú dve silné rehoľné ro-diny – Saleziáni dona Bosca(SDB) a Dcéry Márie Po-mocnice (FMA).

Saleziánska kultúra má všakaj ďalších vyše dvadsať ro-dín, ktorým dali základpriami alebo nepriami od-chovanci dona Bosca. Spo-menieme len tie najpočet-nejšie rodiny, ktorými súSaleziáni spolupracovníci(ACS) a Dobrovoľníčky donaBosca (VDB). Tieto rodinysú odlišné od spomínanýchdvoch reholí, nakoľko žijú vosvete, nepoznaní medziľuďmi, medzi ktorých vná-šajú charizmu dona Boscasvojím spôsobom života. Na-sledujú dona Bosca v jehoduchu a poslaní, každá ro-dina však osobitným spôso-bom. Ich povolanie spočívav práci na povznesení bra-tov a sestier v ľudskom,mravnom, duchovnoma nadprirodzenom zmysle.

Don Bosco nám zanechalhistóriu Oratória a zošit pe-dagogických skúseností. Malschopnosť zaujať stanoviskok veciam tohto sveta a k his-torickým udalostiam, akokeby videl prítomnosť Boha,ktorý v nich koná. Je to jehoosobná skúsenosť s Bohom,ale aj so svetom a s člove-kom. A z tohto Duch Svätývypestoval saleziánsku spi-ritualitu.

František sa narodil 21. augusta 1567 na taliansko-švaj-čiarskom pohraničí v Savojsku, na zámku Sales. Vy-študoval filozofiu a právo v Paríži, niekoľko rokov bý-val v jezuitskom kolégiu, kde získal aj vynikajúceduchovné vedomosti. Po štúdiách v Paríži absolvovali právnickú fakultu v Padove. Ako dvadsaťštyriročnýsi napriek nesú-hlasu otca zvolilkňazské povolanie.Jeho prvé pôso-bisko bolo celkompod vplyvom kal-vinizmu. Nedal savšak znechutiťa svojimi listamiburcoval k návratuku kresťanstvu.V roku 1599 ho pá-pež vymenoval zapomocného bi-skupa a v roku1602 za diecéznehobiskupa v Ženeve.So svätou Janou deChantal založila viedol rád Nav-štívenia. Vo svojichdielach všetkýmsprístupnil cestuasketiky (Filotea) a ukázal podstatu duchovného ži-vota v láske k Bohu (Teotim). Štatistiky o ňom hovo-ria, že len počas biskupského pôsobenia napísal okolo6000 listov.Zomrel 28. decembra 1622, jeho sviatok slávime 24. ja-nuára, pretože v tento deň v roku 1623 preniesli jehotelesné ostatky do Annecy. Za svätého bol vyhlásenýv roku 1665, za učiteľa Cirkvi v roku 1871. Je patrónomtlače a žurnalistov a na jeho sviatok pápeži každo-ročne vydávajú posolstvo k Svetového dňu spolo-čenských komunikačných prostriedkov, ktorý sa slávina siedmu veľkonočnú nedeľu.František Saleský svojím svätým životom inšpirovalmnohých ľudí. Jedným z nich bol aj don Bosco, ktorýsa v roku 1854 rozhodol podľa neho pomenovať svojukongregáciu, nazval ju Nábožná spoločnosť svätéhoFrantiška Saleského.

spir itual ita

D B D 2 0 1 1 2�

pastier so srdcom plným láskavosti,horlivosti, optimizmu, obetya starostlivosti o duše.

S vä t ý F r an t i š ek Sa l e sk ý(1567 – 1622 )Barbora Bendzáková

Táto udalosť, na ktorú si spo-mínal jeden z prvých sloven-ských saleziánov don ViliamVagač, patrí zrejme tým k mo-mentom, kedy don Boscovstupuje do dejín Slovákov.A za tým všetkým sa skrývajedno meno: Károly Zafféry.

Károly sa narodil 15. augusta1840 v Hosszúmezőn (Mára-marosm) v Maďarsku. Za die-cézneho kňaza bol vysvätený31. marca 1864 v Szatmárt. Du-chovná príťažlivosť donaBosca ho natoľko oslovila, žesa ako 37-ročný rozhodol staťsaleziánom. Do noviciátu vstú-pil v Turíne na Valsalicev roku 1900. Na ďalší rok zložilprvé rehoľné sľuby a bol pr-vým saleziánskym kňazommaďarského pôvodu. Pôsobilna viacerých miestach, napr.vo Foglizzo, v Ivrei, v Lom-briascu a vo Fiume (v súčas-nosti mesto Rieka v Chor-vátsku), kde niekoľko rokovzastával funkciu riaditeľa salezián-skeho gymnázia. Zomrel 27. de-cembra 1919 v Nyergesújfalu v Ma-ďarsku. Mal 79 rokov.

Károly Zafféry začal v roku 1902 vy-dávať v maďarskom jazyku bulletinSzalézi Értesítö (Maďarské sale-ziánske zvesti) na oboznamovanieuhorskej verejnosti s dielom donaBosca a s jeho duchovnosťou. Bulle-

tin posielal hlavne na fary a do re-hoľných domov po celom Uhorsku,teda aj na Slovensko, ktoré bolo vtedyjeho súčasťou. „V ňom upozorňovalvekom pokročenejších mladíkov, kto-rých rodičia si nemohli dovoliť daťich študovať, že v Taliansku saleziániprijímajú na štúdia aj takých staršíchchlapcov, ktorí sa túžia zasvätiť Bohuv kňazskom a rehoľnom stave,“ napí-sal po rokoch salezián Milan Stani-

slav Ďurica v malej brožúrkeDielo sv. Jána Bosca pod Ta-trami.

Vďaka tomuto časopisu sa do-stal k saleziánom aj spomínanýdon Viliam Vagač zo Starej Turej:„Na záchode u pána GustávaPinháka čakala hrba novín naspotrebovanie. Z nepozornostisa medzi papiere dostal sale-ziánsky maďarský kalendár"Don Bosco". Otvorím ho zo zve-davosti a čo nevidím? Zhrozilsom sa. Na prvej stránke vo veľ-kosti kalendára na kriedovompapieri jagá sa utešený štvorfa-rebný obraz Imaculáty, Nepo-škvrnenej Panny Márie. Toto nazáchod? Celý rozrušený som sapokúsil lístok s obrazom vy-trhnúť. Nešlo mi to, tak som celýkalendár strčil do vrecka. Veďv ňom píšu krásne veci o donoviBoscovi, o ktorom som už čítalz vydania Spolku sv. Vojtechav Trnave. Chcel som odísť, alečosi mi nedalo pokoja. A ak by

som ešte voľačo našiel? Vrátil som saa znova sa prehŕňam v týchto odho-dených časopisoch. A našiel som ma-ďarské Saleziánske zvesti (Szalézi Ér-tesítö), kde na poslednej stránke bolovytlačené tučnými literami: Salezián-sky maďarský ústav sv. Štefana prevýchovu kňazského a rehoľného do-rastu v Cavagliá pri Turíne, Taliansko.Bol tam vypísaný celý program a pod-mienky prijatia. Medzi inými tam

D B D 2 0 1 12�

Saleziánske svitaniena Slovensku

„Na záchode u pána Gustáva pinháka čakala hrba novín na spotrebovanie. Našiel somtam aj maďarské Saleziánske zvesti (Szalézi Értesítö), kde na poslednej stránke bolovytlačené tučnými literami: Saleziánsky maďarský ústav sv. štefana pre výchovukňazského a rehoľného dorastu v cavagliá pri turíne, taliansko. Bol tam vypísaný celýprogram a podmienky prijatia.“

ThDr. Zlatko Kubanovič PhD.

história

stálo: "Prijmeme aj starších mladíkovdo 25. roku..." Viac mi nebolo treba.Ďalej som ani nečítal. Všetko som ve-del. Pôjdem do Talianska k saleziá-nom.“

Zafféryho prínos pre Saleziánsku kon-gregáciu a pre Slovákov je aj v pod-nietení myšlienky, ktorú už mali do is-tej miery osvojenú saleziánskidobrodinci a spolupracovníciv Uhorsku: zriadiť osobitný uhorskýsaleziánsky ústav pre duchovné po-volania z Uhorska. Túto požiadavkuprijali i hlavní saleziánski predstavenína čele s donom Ruom a v roku 1901v obci Cavaglià, neďaleko Turína ta-kýto ústav zriadili. Samotný salezián-sky dom v Cavaglià vznikol eštev roku 1894 a bol zasvätený PanneMárii Pomocnici kresťanov. Úradnýnázov novovzniknutého ústavu bolSzalézi Szent István Magyar intézet –Uhorský saleziánsky ústav sv. Šte-fana. Za prvého riaditeľa bol vyme-novaný Talian Broggini Ambrogio,ktorý sa svojej úlohy zhostil skutočnezodpovedne. Nebolo totiž jednodu-ché zabezpečiť finančný chod inšti-tútu, učiť a pritom ešte zvládnuť ľudí,ktorí boli vekovo, kultúrne a jazykovorozdielni.

Do Uhorského saleziánskeho ústavsv. Štefana sa prihlásilo v prvom rokuna štúdia okolo 80 chlapcov z rôz-nych kútov Uhorska. Škola bola in-ternátneho typu a študenti absolvo-vali prvé štyri roky gymnázia. Vekovérozhranie bolo od 12 do 25 rokov.Podľa svedectva saleziána dona An-tona Václava, ktorý napísal dejiny slo-venských saleziánov, z týchto 80chlapcov don Zafféry získal deväť.„Prvých chlapcov, čo získal, bolo de-väť. Boli miešanej národnosti. Nevy-trvali, vrátili sa do vlasti... Potom zí-skal ďalších. Po ôsmich rokoch ichbolo už 39. Medzi nimi boli i mladíciz Horného Uhorska, zo Slovenska,teda Slováci.“

Z archívnych prameňov sa dozve-dáme, že prvý chlapec zo Slovenskasa do tohto ústavu prihlásil štyri rokypo jeho otvorení, teda v roku 1905.Bol to Ľudoví Hudek zo Svätého Jurapri Bratislave (neskôr odišiel na misiea pôsobil v Bolívii a Peru; zomrelv Lime a je pokladaný za prvého slo-venského saleziánskeho misionára).Po ňom prišli ďalší, ako napr. Ladi-slav Stano z Ružomberka, Jozef Bokorz Trakovíc, František Sersen zo Špa-činiec.

Károly Zafféry viackrát navštívil i Slo-vensko a podľa viacerých nepriamychsvedectiev sa zdá, že veľmi dobre roz-prával po slovensky. Nedá sa celkomvylúčiť, že jeho mamička Barbora, ro-dená Balaban, mohla mať slovenskýpôvod. Ak nie slovenský, tak určiteslovanský, pretože Zafféry okrem slo-venčiny ovládal aj iné slovanské ja-zyky (slovinsky a chorvátsky). Prie-zvisko Balaban je slovanskéhopôvodu, používa sa na Slovensku, alei v Čechách a v Chorvátsku.

Dona Zafféryho treba zaradiť medzipopredné postavy saleziánskeho hnu-tia a možno ho pokladať za prvého sa-leziána, ktorý mohol mať sčasti slo-venské korene. Do dejín vstúpilhlavne ako iniciátor prvého Uhor-ského ústavu pre saleziánske du-chovné povolania a ako veľký propa-gátor dona Bosca v Uhorsku, a teda ajna Slovensku. Táto osoba má veľa čopovedať i dnešnej dobe, pretože vy-tváral a uplatňoval vznešené hodnotyv podobne rozmanitej spoločnosti.

história

D B D 2 0 1 1 2�

Svätý Otec viac ráz poukázalna krízu výchovy a hodnôt, naničivé dôsledky konzumnéhospôsobu života v duchu„akoby Boha nebolo“. Saleziánitúto krízu pociťujú rovnako na-liehavo. V niektorých krajináchnajmä západnej Európy početzasvätených saleziánov ra-pídne poklesol. A cítiť aj sla-bosť, neschopnosť vhodne rea-govať na potreby mladých,najmä tých skutočne chudob-ných.

„Zostáva našou zodpovednos-ťou pred Bohom a pred mla-dými, aby sme urobili všetkopre zabezpečenie budúcnostisaleziánskeho zasväteného ži-vota v Európe.“ Tieto slová po-vedal deviaty nástupca donaBosca, don Pascual Chávez,pred provinciálmiEurópy koncom no-vembra 2010.

Saleziáni začali uva-žovať o vážnej situá-cii v Európe užv roku 2004. Na 26.generálnej kapitulev roku 2008 sa totouvažovanie pre-mietlo do rozhodnu-tia začať Projekt Eu-rópa, aby saobnovila a posilnilasaleziánska prítom-nosť na starom kon-tinente.

Nejde však o niečovonkajšie, o zatvára-

nie starých či otváranie novýchdiel, ani iba o posilnenie per-sonálu spolubratmi z inýchkontinentov. Don Chávezpriamo hovorí, že tu ide o kon-verziu srdca každého saleziána.„Projekt Európa je predovšet-kým vnútorný!“ Týka sa hlavnetých 6000 saleziánov, ktorí žijúpriamo v Európe.

Po novembrovom stretnutí pro-vinciálov vyšiel na povrch ajrozmer saleziánskej rodiny.Všetci jej členovia a rovnakovšetci priatelia dona Boscav Európe sú pozvaní pridať sarôznymi spôsobmi do tohtoprojektu. Je pravdepodobné, žeo tomto bude hovoriť hlavnýpredstavený aj počas svojejseptembrovej návštevy u násna Slovensku.

Naposledy sa takto spolubratia na provinciálnejkapitule stretli v marci minulého roku 2010 v Šaš-tíne. Výsledkom spoločných modlitieb a uvažo-vania boli štyri ústredné myšlienky, štyri priority,ktoré majú ovplyvniť spôsob života a pastoráciesaleziánov na Slovensku. Dve sa týkajú osobnéhoa komunitného života a ďalšie dve sú zameranépriamo na pastoráciu.

Prvé obdobie po provinciálnej kapitule bolo pred-nostne zamerané na rast saleziána v jeho osobnejkvalite. Okrem toho sa viacerým komunitám po-darilo uskutočniť a zažiť proces tvorenia spoločnej- komunitnej vízie miestneho diela, čo je druhápriorita. Snahou takého zážitku je, aby vízia po-slania komunity bola skutočne čímsi spoločným.Tretia priority je zacielená na prehlbovanie sale-ziánskej citlivosti na tých mladých, ktorí žijú v ťaž-

kostiach. Posledná,štvrtá priorita sa týkapotreby sprevádzaťkaždého, kto je za-pojený do vý-chovno-pastorač-ného spoločenstva.Toto sprevádzaniemá viesť ku objave-niu osobného povo-lania jednotlivcaa k jeho dozrievaniu.

Ako tieto štyriústredné myšlienkyuskutočňoval vo svo-jej skúsenosti na Val-doccu don Bosco, tosi napíšeme nabu-dúce.

spoločne

Projekt Európa satýka aj SlovenskaProjekt Európa satýka aj Slovenska

Štyri priority saleziánov

na SlovenskuŠtyri priority saleziánov

na SlovenskuEurópa je v kríze. A tiež západný svet. Je to fakt,ktorý si dobre uvedomuje nielen všeobecnácirkev, ale i samotná saleziánska rodina.

každé tri roky sa asi 50 vybranísaleziáni z celého Slovenska stretajúna provinciálnej kapitule. Úlohoutohto zhromaždenia je hľadaťvhodné spôsoby animácie, ktoré byrozvíjali rehoľný a pastoračný životv slovenskej provincii.

spracoval rhsdb spracoval rhsdb

D B D 2 0 1 12�

zo sveta

Stretla som ho v katedrále v Santiagude Chile. Kostol bol plný do posled-ného miesta. Videla som chlapca,ktorý mi povedal, že nie je kresťan.Keď však vošla urna dona Bosca, kľa-kol si a od dojatia plakal.

Šla som do katedrály, aby som videladona Bosca. Ale aj preto, že to bolamoja práca. Mala som písať o tom,ako mladí vnímajú príchod donaBosca. Mala som písať v štýle, žemladí dnes kašlú navieru, na Cirkev, nakňazov, že nechodia naomše a že urna donaBosca je len akási pascaCirkvi, aby znovu „zla-pala“ mladých. Ale vi-dela a napísala somúplný opak.

Videla som mnoho mla-dých, ako plačú, keď sadotýkajú urny. Niektorí sachceli dostať čo najbližšie,až k jeho tvári, ale ne-mohli. Aspoň že je don Bosco v urneza sklom, lebo by bol ostal v Čile. Bolitam mnohí mladí, odchovanci, ale ajveľa takých ľudí, ktorí dona Bosca ažtak nepoznali. Bola tu pani, ktorá si čí-tala noviny a len v letku dobehla dokatedrály alebo diecézni seminaristizo San Bernardo, všetci v reveren-dách – pastoračná línia diecézy nie jev štýle dona Bosca.

Videla som dvoch mladých nie kto-vieako oblečených. Povedali, že „drú“na parkovisku blízko katedrály, ale že

šli do nej trikrát, aby sa modlili k do-novi Boscovi, lebo on bol kňaz, ktorýveľa pracoval pre mladých robotníkov.

Rozprávala som sa s pani, ktorá pre-dáva kvety pri vchode do katedrály.Povedala mi: „Nikdy som nevidela

toľkých mladých vojsť a modliť sa.Iba don Bosco robí tieto zázraky!“

Traja vysokoškoláci z univerzity LaR e p u b -

blica, silne sekulárnej, vyznali: „Prišlisme sa modliť. Na škole nám dajúdobré vzdelanie, ale iba Ježiš námdáva silu žiť. Don Bosco je prekrásnypríklad ako darovať náš život najchu-dobnejším. Všetci traja študujemeprávo a chceme potom pracovať preochranu chudobných mladýchv Čile.“ Jeden z nich je odchovancomsaleziánov z Gratitud Nacional, druhý

a tretí študovali na laickej škole.

Uvedomila som si, že don Bosconerobil zázraky len počas svojhoživota. Dnes robí ešte väčšiedivy: dáva zmysel životu dneš-ných mladých, ktorí ho možnomajú stále menej.

Videla som,ako mladí nielenspievajú a tlieskajú, ale akomajú upreté pohľady na dona

Iba don Bosco robítaké zázraky

Som novinárka. pripravovala som sa na príchod relikvií – urny dona Bosca – do našejkrajiny. pýtala som sa sama seba, aké bude moje osobné stretnutie s ním? Ale donBosco prekonal všetky moje predstavy. počas cesty dona Bosca v čile som videla

zázraky.

D B D 2 0 1 1 2�

D B D 2 0 1 1�0

Bosca, v tichu, v modlitbe,v slzách a opäť v tichej mod-litbe; ich tváre prezrádzali emó-cie srdca.

Videla som mnohých mladých,ktorí si rukami zakrývali plačúceoči. Videla som mladých, ktorísa stoj čo stoj chceli dotknúť urnydona Bosca. Pýtala som sa jednejdievčiny, prečo? „Moja mama pra-cuje celý deň. Pre ňu sú peniazeveľmi dôležité, ale o mňa nemázáujem. Som pre ňu len problé-mom. Chcem sa dotknúť donaBosca, aby ma trochu poláskal,lebo jeho láska je skutočná, zosrdca.“

Môj šéf v práci mi dal knihu, aby somsi niečo prečítala o donovi Boscovia mala tak materiál na článok. Túknihu napísal Teresio Bosco. Šla somv ten večer domov, porozprávala somsa so svojimi dvoma synmi, dala somim bozk na dobrú noc a pustila somsa do čítania životopisu dona Bosca.Ani neviem, kedy som zaspala. Sní-vala som o ňom a on sa na mňausmieval.Možno najväčší zázrak urobil don

Bosco pre mňa. Mladí túžia po živote,milujú život, ale taký ten skutočný,ktorý sa rodí zo srdca. Je pravda, žednes mnohí mladí strácajú životv drogách, v konzumizme, ale donBosco robí zázraky aj dnes, pre mno-hých mladých. Ako to pred mnohýmirokmi urobil pre Raula Silvu Henrí-queza. Keď sa ho jeden môj kolegaspýtal, prečo sa stal saleziánom a niejezuitom, povedal: „Don Bosco maočaril.“

Don Bosco si počas tých dní v Čile zí-skal srdcia mnohých mladých našejkrajiny. Nech sa don Bosco vráti,nech je mnoho saleziánov v Čile, kto-

rých on očaril a ktorí budú mi-lovať tým istým srdcom ako on.Nech má naša krajina stále viacškôl a oratórií, kde budú mla-dým načúvať z hĺbky srdca.Dvaja z tých mladých budú ajmoji synovia.

Vďaka, don Bosco! Vďaka zatvoju návštevu, vďaka, že dá-vaš zmysel života toľkým mla-dým. Prosím ťa o posledný zá-zrak: zostaň medzi nami.

čílska novinárkapreložil rhsdb

zo sveta

Ď a k u j e m e v á m ,n a š i d o b r o d i n c i !

Kto sa srdečne zapája do diela donaBosca, toho Panna Mária Pomocnicas veľkou radosťou zahŕňa potrebnýmimilosťami.

Všetkým vám, našim dobrodincom,ktorí svojimi finančnými príspevkami,obetami a modlitbami podporujete sa-leziánske dielo na Slovensku i časopisDon Bosco dnes, vyjadrujemeúprimnú vďačnosť a uisťujeme váso modlitbách.

Duchovne sa s vami spájame každúsobotu, keď za vás slúžime svätúomšu, a pamätáme na vás v modlitbe.

Nech vám Panna Mária Pomocnicaudelí s veľkou radosťou svoje štedrémilosti!

Praktické príručky prekaždého kresťana

inšpirovaní naším zakladateľom svätým JánomBoscom, ako aj jeho veľkým vzorom svätým FrantiškomSaleským pripravili sme pre vás vo vydavateľstve Don Bosco edíciupraktických knižiek, cez ktoré vám chceme prinášať hlbšie poznaniezákladných právd kresťanskej viery a postoj cirkvi k aktuálnym témam.

Možno sa aj vy pristihnete pri tom, že čas plynie akosi pri-rýchlo. Rodina, práca, opäť rodina a opäť práca. Medzitýmsa dozvedáte množstvo rôznych informácií z viac či menejserióznych médií. Byť informovaní o tom, čo sa deje vosvete, sa dnes považuje za samozrejmosť. Ak ale ideo otázky našej viery, tak sa zamotávame, náš názor ječasto povrchný a neraz sa snažíme rýchlo vykľučkovaťz nepríjemnej situácie.

Edícia pre vásViera do vrecka je odpoveďou na potreby a požiadavkymnohých veriacich, ktorí často nemajú čas alebo ani prie-stor zúčastňovať sa na tematických prednáškach. Je tiežurčená tým, ktorí hľadajú odpovede na rôzne životnéotázky, chcú sa zorientovať v tom, aký postoj má zaujaťkresťan pri tej-ktorej téme. Knižky môžu byť aj dobrýmzdrojom podnetov pri stretnutiach spoločenstiev či kate-chizácii veriacich.

odborne, ale zrozumiteľnePri spracovaní obsahu jednotlivých tém spolupracujemes kňazmi, rehoľníkmi a odborníkmi, aby sme tak čo naj-lepšie a najpresnejšie obsiahli danú problematiku. Povzore dona Bosca však chceme pre vás urobiť čo najviaczrozumiteľným aj jazykovú podobu knižiek. Samozrejme,pre tých, ktorí by chceli do témy nazrieť hlbšie, ponúk-neme aj odkazy na ďalšiu literatúru.

Aktuálne témyOkrem tém, ktoré sa zdajú byť bežné, sa chceme venovaťaj tým citlivejším, pričom však budeme postupovať v sú-lade s náukou Katolíckej cirkvi. Takto sme na rok 2011 prevás pripravili dvanásť tém: Božie požehnanie, Zázraky, Te-levízia v našich rukách, Dôležitosť ústnej modlitby, Svätématky a matky svätých, Leto a kresťan, Umelé oplodneniea postoj Cirkvi, Uzdravovanie rodových koreňov, Anjelia ich význam v našom živote, Príprava na starobu, Kato-líci po rozvode či po rozluke manželstva, Križiacke vý-pravy.

za ľudovú cenuJednotlivé knižky edície Viera do vrecka budú vychá-dzať pravidelne každý mesiac. Edíciu si môžete buď pred-platiť, alebo si jednotlivé brožúrky kupovať samostatne.Predplatitelia zaplatia každý mesiac za knižku 1 euro,spolu za rok teda 12 €. Ak sa rozhodnete brožúrky kupo-vať jednotlivo, cena za kus je vyššia – 1,50 €. Pri pred-platnom na celý rok tak ušetríte až 6 €. Samostatné knižkybudete môcť postupne kúpiť na internetovej stránkewww.donbosco.sk so zľavou až 10 % alebo v predajniachnáboženskej literatúry.

Aj prípravou a ponukou tejto edície pre vás chceme byťvernými nasledovníkmi dona Bosca, ktorý rovnakým spô-sobom vzdelával široké ľudové vrstvy a obraňoval hod-noty viery a učenie Cirkvi.

ZáVäZNá OBJEDNáVKATýmto si záväzne objednávam -krát edíciuV I E R a D o V R E c k a .

Meno a priezvisko:

Ulica a číslo domu:

Mesto/obec:

PSČ:

E-mail*:

Objednávajte na adrese:

Vydavateľstvo Don Bosco, Miletičova 7,

821 08 Bratislava; telefónne číslo: 02/555 722 26

e-mail: vieradovrecka@donbosco.sk

* Uvedená e-mailová adresa môže byť použitá na marketingovývýskum a nadviazanie obchodov pre existujúce i budúce pro-dukty, prípadne služby vydavateľstva DON BOSCO a nebudeposkytnutá tretím osobám. Svoju e-mailovú adresu môžete ke-dykoľvek zmeniť alebo nechať vymazať.

E d í c i a V I E R A D O V R E C K A

�