Upload
others
View
2
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
2122470
UŽÍVANIE PODPORNÝCH VÝŽIVOVÝCH PROSTRIEDKOV
VO FITNESS A KULTURISTIKE
2011 Bc. Ľudmila Tomečková
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
UŽÍVANIE PODPORNÝCH VÝŽIVOVÝCH
PROSTRIEDKOV VO FITNESS A KULTURISTIKE
Diplomová práca
Študijný program: Výživa ľudí
Študijný odbor: 4188800 Výživa
Školiace pracovisko: Katedra výživy ľudí
Školiteľ: prof. Ing. Ivan Turianica, DrSc.
Konzultant: PaedDr. Ing. Jaroslav Jedlička, PhD.
Nitra, 2011 Bc. Ľudmila Tomečková
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Ľudmila Tomečková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému:
„Užívanie podporných výživových prostriedkov vo fitness a kulturistike“ vypracovala
samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú
pravdivé.
V Nitre 11. apríla 2011 ...........................
Poďakovanie
Týmto sa chcem úprimne poďakovať vedúcemu diplomovej práce prof. Ing.
Ivanovi Turianicovi, DrSc. a konzultantovi PaedDr. Ing. Jaroslavovi Jedličkovi, PhD. za
ich pomoc, cenné rady, odborné usmernenie a pripomienky, ktoré mi poskytli pri riešení
tejto práce.
Moje poďakovanie patrí tiež všetkým respondentom, ktorí sa zúčastnili
prieskumu.
Abstrakt
TOMEČKOVÁ, Ľudmila: Užívanie podporných výživových prostriedkov vo fitness
a kulturistike. [Diplomová práca]/ Ľudmila Tomečková. – Slovenská poľnohospodárska
univerzita v Nitre. Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra výživy ľudí.
– Vedúci: prof. Ing. Ivan Turianica, DrSc. – Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier.
Nitra: FAPZ SPU, 2009. 74 s.
Doplnky výživy sú súčasťou jedálnička každého vrcholového športovca, no stále
viac prenikajú aj do rekreačného športovania. V diplomovej práci sme sa zamerali na
rôzne druhy dovolených aj zakázaných podporných prostriedkov, ktoré sa používajú
v kulturistike a fitness, na ich rozdelenie, zloženie, užívanie a na ich pozitívny ale aj
negatívny účinok u športovcov.
Cieľom našej záverečnej práce bolo zistiť rozšírenie užívania dovolených
doplnkov u športovcov, ich postoj k zakázaným podporným prostriedkom a tiež dôvody
na ich užívanie a výber.
Kľúčové slová: suplementy, gainery, proteíny, aminokyseliny, doping, kulturistika
Abstract
TOMEČKOVÁ, Ľudmila: Use of nutritional supplements in fitness and bodybuilding.
[Diploma thesis]/ Ľudmila Tomečková. – Slovak University of Agriculture in Nitra.
Faculty of Agrobiology and Food Resources, Department of human nutrition. – Leader:
prof. Ing. Ivan Turianica, DrSc. – Degree of technical qualification: Engineer. Nitra:
FAFR SUA, 2009. 74 p.
Nutritional supplements are part of the diet of every top athlete, but increasingly
penetrate into recreational sport. In the thesis we have focused on different types of
permitted and restricted support preparations that are used in bodybuilding and fitness,
their allocation, composition, using and their positive but also negative effects for
athletes.
The main of our thesis was to determine prevalence of permitted supplements for
athletes, their attitude to the prohibited preparations of support, and the reasons for their
selection and use.
Key words: suplements, gainers, proteins, amino acids, doping, bodybuilding
Použité značky:
• AMK – aminokyselina
• ATP – adenozíntrifosfát
• BCAA – branched chain amino acids, vetvené aminokyseliny
• CNS – centrálna nervová sústava
• CoA – koenzým A
• CP – kreatínfosfát
• DLPA – zmes L- a D-fenylalanínu
• DNA – deoxyribonukleová kyselina
• HDL – lipoproteíny s vysokou hustotou
• LDL – lipoproteíny s nízkou hustotou
• NaCl – chlorid sodný
Obsah
ÚVOD 10
1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 11
1.1 Výživa 11
1.2 Výživa a šport 12
1.2.1 Energetická potreba 14
1.2.2 Makronutrienty 15
1.2.3 Mikronutrienty 17
1.3 Podporné výživové prostriedky 18
1.4 Dovolené podporné výživové prostriedky 21
1.4.1 Gainery 21
1.4.2 Proteínové doplnky 22
1.4.2.1 Kazeíny a kazeináty 25
1.4.2.2 Srvátka 26
1.4.2.3 Vaječný bielok 27
1.4.3 Aminokyseliny 29
1.4.3.1 Arginín 31
1.4.3.2 Asparagín 32
1.4.3.3 Fenylalanín 32
1.4.3.4 Vetvené aminokyseliny (BCAA) 33
1.4.3.5 Lyzín 34
1.4.3.6 Glutamín 35
1.4.3.7 Metionín a taurín 37
1.4.3.8 Karnitín 37
1.4.3.9 Kreatín 41
1.5 Zakázané podporné výživové prostriedky 43
1.5.1 Anabolické steroidy 46
1.5.2 Peptidové hormóny 46
1.5.3 Beta antagonisti 47
1.5.4 Diuretiká 47
2 CIEĽ PRÁCE 48
3 METODIKA PRÁCE 49
4 VÝSLEDKY 50
5 DISKUSIA 65
6 ZÁVER 66
POUŽITÁ LITERATÚRA 67
PRÍLOHY 71
10
ÚVOD
Ľudské telo ako také je zvyknuté na určitý príjem potravy a dokáže s ňou
hospodáriť. Niekedy lepšie a inokedy horšie. Všetko záleží na našich stravovacích
návykoch. K zdravému životnému štýlu každého z nás patrí šport a neoddeliteľnou
súčasťou športu je výživa. Kvalita výživy je v kulturistike a fitness omnoho dôležitejšia
ako v akomkoľvek inom športe. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že výživa je jedným
z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich športový výkon. Strava pravidelne športujúcich ľudí
by mala byť v určitej miere odlišná od stravy nešportujúcej populácie. Organizmus
podávajúci fyzický výkon potrebuje viac energie, vitamínov aj minerálnych látok.
Stále viac ľudí navštevuje posilňovne a fitnescentrá, kde trávia podstatnú časť
svojho voľného času. Šport je pre mnohých ľudí doslova životným štýlom, drogou, bez
ktorej by si už nedokázali život vôbec predstaviť. V mnohých prípadoch návštevníci
posilňovní tiež využívajú výživové prípravky, ktoré majú vplyv na ich výkon, rast svalovej
hmoty, rýchlosť regenerácie, rýchlosť spaľovania tuku a pod.
V minulosti nebolo užívanie výživových doplnkov príliš časté, no v posledných
rokoch sa ich užívanie stalo bežnou súčasťou posilňovania. Na zvyšovanie fyzickej
výkonnosti športovci využívajú rôzne podporné prostriedky, ktoré im pomáhajú pri
prekonávaní inak nezvládnuteľných hraníc. Výživové doplnky sú súčasťou jedálnička
každého vrcholového športovca.
Problematika športovej výživy pre výkonnostný šport je úzko spojená s extrémnymi
nárokmi na organizmus, a preto sa musia neustále hľadať nové postupy a použitie rôznych
špeciálnych podporných prostriedkov, bez ktorých sa tréning športovca už neobíde.
Ako už ich názov napovedá, sú iba doplnkom bežnej stravy, nie jej náhradou.
Každý športovec si preto musí uvedomiť, že ani ten najkvalitnejší doplnok nie je schopný
nahradiť bežnú stravu.
Niektorí športovci utratia za výživové doplnky neuveriteľné čiastky a sú dokonca
ochotní pre rast svalovej hmoty siahnuť aj po zakázaných dopingových látkach, a to aj
napriek tomu, že dobre poznajú možné negatívne dôsledky.
Môže sa stať, že neinformovaný človek prestane s užívaním až vtedy, keď začne
mať zdravotné problémy. Tieto zmeny však môžu byť len špičkou ľadovca, pričom
organizmus je už dávno v nezvratne poškodenom stave. Takáto zdravie podkopávajúca
skratka by nemala byť cestou k úspechu pre žiadneho športovca.
11
1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY
Kedysi bolo bežné, že športovci jedli vyváženú stravu založenú na prírodných
potravinách – banánoch, pomarančovom džúse, cestovinách, špenáte, kuracom mäse. Dnes
tvoria základ stravy mnohých športovcov energetické tyčinky, proteínové prášky, športové
nápoje a potravinové doplnky. Prežívajú na sacharidoch, bielkovinách, aminokyselinách
a vitamínových tabletách (Clark, 2009).
1.1 Výživa
Výživa je významný faktor, ktorý ovplyvňuje rast a vývoj, školskú aj pracovnú
výkonnosť a pocit pohody. Vhodná výživa sa uplatňuje pri prevencii niektorých chorôb,
inokedy uľahčuje a podporuje liečenie. Nesprávna výživa človeku škodí. K poškodzovaniu
zdravia dochádza pri nedostatočnej výžive, nevyváženej výžive, prejedaní alebo pri
psychicky podmienenej poruche príjmu potravy. Nevhodná výživa je závažným rizikom,
ktorý sa podieľa na vzniku neinfekčných hromadných ochorení (tzv. civilizačných chorôb).
Na vzniku civilizačných chorôb má podiel predovšetkým nadmerný energetický príjem,
veľké množstvo živočíšnych tukov, cholesterolu a cukrov v potrave (Machová a Kubátová,
2009).
Medzi zdravím, ku ktorému by mal smerovať náš životný štýl, a kvalitou výživy je
veľmi úzky vzťah. Ukazuje sa, že viac ako 40 % všetkých civilizačných ochorení je
spôsobených dlhodobo nevyhovujúcou a nevhodnou stravou. Mnoho faktorov, ktoré
ovplyvňujú naše zdravie, nie sme schopní príliš ovplyvniť. Výživa je tým faktorom, ktorý
máme možnosť ovplyvniť a využiť ho pre podporu svojho zdravia. Záleží ale na nás
samých, do akej miery si túto skutočnosť uvedomujeme a ako ju hodláme využiť
(Kukačka, 2008).
Náš organizmus potrebuje na zaistenie všetkých svojich funkcií energiu, ktorú
získava z potravy. Podľa toho, aké výkony požadujeme, mení sa aj množstvo potrebnej
energie a jej zdroje – buď využiteľné rýchlo alebo dlhodobo (Starnovská a Chocenská,
2006).
Je veľmi dôležité čo jeme, koľko toho jeme a aké je denné rozloženie príjmu. Aj
konzumácia výhradne zdravých potravín vo veľkom množstve môže viesť k zdravotným
12
problémom. Napríklad k obezite so všetkými následkami. Konzumácia nezdravých
potravín vo veľkom množstve povedie priamo k poškodeniu zdravia. Nesprávny stravovací
režim má tiež svoje negatívne pôsobenie (Grofová, 2007).
Energetické požiadavky organizmu na jeden deň sa nazývajú celkový (denný) výdaj
energie. Táto hodnota sa skladá z bazálneho výdaja a z aktívneho výdaja. Denný výdaj
energie je značne individuálna záležitosť a je daný vekom, telesnou výškou, hmotnosťou,
pohlavím, pohybovou činnosťou v práci a typom a mierou pohybovej aktivity vo voľnom
čase (Roschinsky, 2006).
1.2 Výživa a šport
Výživa športovcov je diferencovaný typ racionálnej výživy. Táto predstavuje
syntézu množstva vedeckých, preukázateľných zásad a drobnejších návodov. Prísna
diferenciácia sa uplatňuje aj v samotnej infraštruktúre športových odvetví, až po
rešpektovanie športovca ako individuality samotnej, so svojím typom metabolizmu.
Výrazným spôsobom sa podieľa na úspešnosti resp. neúspešnosti športovca v športovom
súťažení (Jedlička a Janko, 2007).
Základným princípom správnej výživy športovcov musí byť úplná náhrada
vzniknutých strát pri vysokom energetickom výdaji, čím sa dosiahne úplná náhrada
vzniknutých strát a vytvorí sa určitá rezerva pre ďalší výkon. Neexistuje žiadna špeciálna
strava, ktorá by dokázala podstatne a preukázateľne zvýšiť športovú výkonnosť. Naopak
ale, nevhodná a najmä energeticky nedostatočná strava znižuje telesný výkon. Preto strava
športovca má byť vyvážená a optimálna, čo do energetickej hodnoty. Príjem energie
potravou má kryť výdaj energie svalovou činnosťou. Okrem toho, musí dodať organizmu
aj základné živiny, a to v stanovenom pomere a v správnej štruktúre (Maľa a Dudriková,
2000).
Každý fyzicky pracujúci človek, a tým viac športovec, sa odlišuje od nešportovca po
stránke stravovania predovšetkým (Magula, 2001):
1. vyšším výdajom energie, ktorý je kompenzovaný jej vyšším príjmom
2. zmeneným pomerom troch základných živín v prospech hlavne sacharidov
a primerane aj bielkovín a regulovaním, resp. miernym znížením tukov
3. zvýšenými požiadavkami na kvalitu živín
13
4. zvýšenými nárokmi na množstvo minerálnych látok, vitamínov a ďalších
ochranných látok
5. zvýšenými nárokmi na príjem zodpovedajúcich tekutín v závislosti od druhu
a formy telesnej záťaže
Vysokosacharidová strava je dôležitá pre optimálny športový výkon, pretože
poskytuje najväčšie zásoby svalového glykogénu. Konzumované sacharidy sa ukladajú
v podobe glykogénu vo svaloch a pečeni. Malé množstvo sacharidov (asi 5 gramov) sa
nachádza v krvi. Pri intenzívnom športovaní sa vo svaloch mení glykogén a glukóza na
energiu. Pri nízkej športovej záťaži môže telo spaľovať tuk, ale pri namáhavejšej činnosti
je tento zdroj energie príliš pomalý. So zvyšujúcimi sa zásobami glykogénu a glukózy sa
odďaľuje únava. Zásoby sacharidov sú, na rozdiel od neobmedzeného zdroja v podobe
tukových zásob, obmedzené. Po intenzívnom výkone sa dopĺňajú v priebehu dvoch až
troch hodín. Po vyčerpaní zásob sacharidov sa hladina krvnej glukózy znižuje. Pri
pokračujúcom cvičení klesne glukóza na hodnoty, ktoré ohrozujú mozgovú činnosť
a prejavujú sa dezorientáciou a stratou vedomia. Niektorí športovci nazývajú tento stav
hypoglykémia (Brand-Miller a i., 2004).
Potreba bielkovín je priamo úmerná stupňu a trvaniu záťaže. Zvýšená fyzická záťaž
prináša aj nároky na kvalitu bielkovín, najmä živočíšneho pôvodu. Denná potreba
bielkovín sa pohybuje od 2,0 do 3,0 g/kg telesnej hmotnosti. Prívod bielkovín je dôležitý,
pretože bez bielkovín nie je možný nárast svalovej hmoty, aj keby bol tréning akokoľvek
tvrdý. To znamená, že dôležitý je denný príjem potravín typu mäsa, vajec, syrov, mlieka
a tvarohu (Maľa a Dudriková, 2000).
Anabolizmus je pojem, ktorý je sprevádzaný celým radom nedorozumení, a preto si
zasluhuje špeciálne vysvetlenie. Pojem anabolický znamená v tom najširšom význame
slova budujúci. Ide o také biochemické procesy v organizme, ktoré vedú k tvorbe
a hromadeniu určitých látok (napr. tvorba svalovej bielkoviny z aminokyselín, tvorba
zásobného glykogénu z glukózy). Všeobecne povedané, je to premena látok jednoduchších
na zložitejšie. Samozrejme musí existovať aj proces opačný, kedy dochádza k rozpadu
látok zložitejších na jednoduchšie – katabolizmus. Takýmto typickým procesom je
uvoľňovanie a tvorba energie, kedy sa energetické zdroje (cukry, tuky a núdzovo aj
bielkoviny) rozkladajú na látky jednoduchšie, v konečnom dôsledku až na tie
najjednoduchšie anorganické látky. Pri tomto procese sa uvoľňuje energia, ktorá je
potrebná pri všetkých procesoch prebiehajúcich v organizme. Pre oba tieto procesy
14
používame súhrnné označenie metabolizmus. Organizmus sa snaží udržať oba tieto
procesy v tzv. dynamickej rovnováhe, to znamená, že ani jeden z nich neprevažuje. Je to
štandardná situácia, ktorú vnímame ako taký zotrvačný stav, kedy ani nepriberáme ani
nestrácame na váhe. Kulturisti sa snažia (často všetkými možnými prostriedkami)
„preladiť“ organizmus do anabolického stavu – teda budovať svalovinu, vytvoriť si čo
najviac energetických zdrojov, a obmedziť katabolické procesy (v ich prípade hlavne
zabrániť akýmkoľvek stratám svalovej hmoty). Samozrejme posilňovací tréning znamená
katabolický proces, ktorý ale v sebe skrýva následnú adaptačnú anabolickú reakciu
(Smejkal a Rudzinskyj, 1999).
Hlavným cieľom špeciálnej športovej výživy je (Fořt, 1998):
1. umožniť a podporiť optimálny rozvoj fyzickej zdatnosti a až v druhom rade
docieliť zvýšenie výkonnosti prirodzeným, zdravie nepoškodzujúcim spôsobom
2. umožniť dokonalú regeneráciu s cieľom zvýšenia „trénovateľnosti“
3. docieliť a udržať dobrý zdravotný stav
Na efektívne stimulovanie rastu svalov je potrebné prijímať stravu častejšie, a to
v 5-6 porciách denne, čo znamená približne 3-hodinové intervaly medzi jednotlivými
dávkami. Takto sa organizmus udržuje v stave pozitívnej dusíkovej bilancie, ktorá je pre
svalový rast rozhodujúca. Dôležitou zásadou je pri tomto type športu nehnať sa za
dramatickými prírastkami hmotnosti. Optimálny je prírastok 1 - 1,5 kg mesačne. Dá sa
naberať objem aj oveľa rýchlejším tempom, a to za predpokladu príjmu veľkého množstva
energie. V takomto prípade ale časť prírastku bude vo forme tukových zásob (Maľa
a Dudriková, 2000).
Výrazným špecifikom stravovania športovcov je možnosť, mnohokrát dokonca
nutnosť využitia špeciálnych prípravkov športovej výživy a tzv. výživových doplnkov
(Magula, 2001).
1.2.1 Energetická potreba
Organizmus človeka je otvorený systém v ustálenom stave medzi príjmom
a výdajom energie. Jej zdrojom je energia chemických väzieb jednotlivých živín
prijímaných v potrave. Tá je v organizme použitá na tvorbu nových chemických väzieb
(napríklad vo forme molekúl glykogénu, proteínov, triacylglycerolov a ATP), pre prácu
15
(práca kostrového, hladkého a srdcového svalstva), pre vznik elektrickej energie
(membránový a akčný potenciál) a pre tvorbu tepla (Holeček, 2006).
Prvou požiadavkou správnej výživy športovca je jej plnohodnotnosť.
Z energetického aspektu musí spĺňať podmienky, ktoré si vyžadujú veľké telesné výkony
pri tréningoch a pretekoch. Energetická potreba športovca závisí v prvom rade od jeho
tréningového zaťaženia. Čím je v určitom čase viac tréningových jednotiek, tým je väčší
rozsah tréningu, t.j. jeho časové trvanie, a čím je tréning intenzívnejší, tým vyššia je
energetická potreba. Veľkosť energetickej potreby v tréningu ovplyvňujú veľmi zložité
faktory, ako napríklad stav trénovanosti, okolitá teplota, vonkajšie podmienky pri zaťažení
a podobne. Preto sú údaje o kalorickej potrebe športovcov rozdielne.
Vyššiu energetickú spotrebu musí športovec hradiť aj vyššou dávkou tukov,
nakoľko krytie energie sacharidmi spôsobuje, že potrava má spravidla veľký objem. Pri
dostatočnej fyzickej námahe vyššia dávka tuku neprekáža, nakoľko spravidla nevedie
k zvýšeniu hladiny cholesterolu v krvi. Ak dávame do súvislosti dávku tukov a svalový
výkon, nesmieme zabúdať, že tuky sa trávia veľmi pomaly a môžu takto poskytnúť energiu
až na dosť dlhý čas, za päť a viac hodín. Lepšie sa trávia tuky emulgované, napr. v mlieku,
alebo vo vajci.
Energetický príjem športovcov závisí od druhu športu. Napríklad denný energetický
príjem pri intenzívnom cvičení v posilňovni (kulturistika) by mali tvoriť z 25 %
bielkoviny, z 55 - 60 % sacharidy a z 5 – 20 % tuky. Najlepšími zdrojmi bielkovín
z hľadiska kulturistiky sú kuracie a morčacie mäso, ryby, vajíčka a chudé hovädzie mäso.
Ďalším zdrojom plnohodnotných bielkovín je mlieko a výrobky z neho (Maľa
a Dudriková, 2000).
1.2.2 Makronutrienty
Sacharidy
Sacharidy sú hlavným zdrojom energie. Tie, ktoré sú pre naše telo využiteľné,
rozdeľujeme na monosacharidy, oligosacharidy (disacharidy), polysacharidy a rozpustnú
vlákninu. Nerozpustná vláknina je nevyužiteľný sacharid (Piťha a Poledne, 2009).
Sacharidy, ktoré konzumujeme, sú výsledne premenené na glukózu, jednoduchý
cukor, ktorý zásobuje energiou všetky telesné tkanivá. Pokiaľ táto energia nie je využitá, je
ukladaná vo forme glykogénu, zložitejšieho cukru (Brown a i., 2008).
16
Tabuľka 1 Rozdelenie sacharidov (Piťha a Poledne, 2009)
Hlavné druhy sacharidov Najčastejšie zdroje
Monosacharidy ovocie, hrozno, med
Oligosacharidy cukrová repa, mlieko, slad, strukoviny, potravinárske výrobky obsahujúce
cukor, sladené nápoje
Polysacharidy zemiaky, obilniny, strukoviny, ovocie, zelenina
Monosacharidy – obsahujú 1 cukornú jednotku. Ich hlavnými zástupcami sú predovšetkým
glukóza (hroznový cukor) a fruktóza (ovocný cukor).
Oligosacharidy – obsahujú 2 – 10 rovnakých alebo rôznych monosacharidov – ich
hlavnými zástupcami sú maltóza (slad), sacharóza (cukrová repa a trstina) a laktóza
(mliečny cukor). Ďalej do tejto skupiny zaraďujeme sacharidy nachádzajúce sa
v strukovinách (rafinóza, stachyóza a i.).
Polysacharidy – skladajú sa z viac ako 10 monosacharidov – ich hlavnými zástupcami sú
škrob (obilniny, zemiaky, zelenina), celulóza, pektín a inulín – posledné 2 položky
zaraďujeme medzi tzv. rozpustnú vlákninu.
Zložené (komplexné) sacharidy – obsahujú aj iné látky/zlúčeniny, napríklad bielkoviny,
lipidy a ďalšie (Piťha a Poledne, 2009).
Tuky
Tuky sú zlúčeniny glycerolu a mastných kyselín. Mastné kyseliny sa delia na
nasýtené (saturované) a nenasýtené. Nenasýtené ďalej na jednoducho nenasýtené
(monoénové) a viacnásobne nenasýtené (polyénové).
Nasýtené mastné kyseliny väčšinou pôsobia nepriaznivo – zvyšujú hladinu
cholesterolu v krvi (väčšinou sa nachádzajú v živočíšnych tukoch ako je maslo, sadlo,
hovädzí tuk).
Monoénové mastné kyseliny pôsobia priaznivo na zdravie. Napriek tomu, že
hladinu celkového cholesterolu nemenia, znižujú jeho nebezpečnú (LDL) frakciu a zvyšujú
prospešnú (HDL) súčasť. Zdrojom je olivový olej a olivy, avokádo a orechy.
Polyénové mastné kyseliny musíme prijímať stravou, pretože naše telo si ich
nedokáže vyrobiť. Hladinu cholesterolu v krvi väčšina nich znižuje, niektoré zabraňujú
vzniku krvných zrazenín (trombov). Zdrojom sú rastlinné oleje (repkový, slnečnicový,
sójový), margaríny z nich vyrobené a tuk nachádzajúci sa v rybacom mäse.
Tuk je najbohatším zdrojom energie. Energetická hodnota 1 g tuku je 38 kJ. Tuky
dodávajú nepostrádateľné mastné kyseliny (organizmus si ich nedokáže sám vytvoriť), sú
17
potrebné k vstrebávaniu vitamínov rozpustných v tukoch (vitamíny A, D, E, K), niektoré
z nich priamo tieto vitamíny dodávajú. Sú zdrojom cholesterolu, ktorý v malom množstve
náš organizmus tiež potrebuje, alebo fytosterolov, ktoré môžu pôsobiť priaznivo pri
zvýšenej hladine cholesterolu v krvi (Kunová, 2004).
Bielkoviny
Bielkoviny – proteíny (z gr. protos = prvý) sú stavebné kamene celého tela, kože,
hormónov, enzýmov, protilátok a krvi. Tvoria asi 20 % telesnej hmoty, čo je po vode
najviac. Ich stála potreba sa zabezpečuje neustálym prísunom. Proteíny v ľudskom tele sa
neustále rozkladajú a neustále tvoria (Žák, 2005).
Bielkoviny sú esenciálnou zložkou potravy a sú hlavným zdrojom aminokyselín
a dusíka. Priemerný obsah dusíka v bielkovinách je 16 % (prepočtový koeficient je 6,25)
(Kyselovič, 2002).
Proteíny vytvárajú a obnovujú životne dôležité hormóny, ako je inzulín, adrenalín
a tyroxín, ktoré regulujú našu váhu, sexuálnu aktivitu a celý metabolizmus (Sharon, 1994).
Bielkoviny sa delia podľa biologickej hodnoty na kompletné (s vysokou
biologickou hodnotou) a nekompletné (s nízkou biologickou hodnotou) v závislosti na tom,
či obsahujú alebo neobsahujú všetky esenciálne aminokyseliny. Živočíšne bielkoviny
(nachádzajúce sa vo vajciach, mäse, rybách) obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny,
a preto sú označované za kompletné. Bielkoviny rastlinného pôvodu všetky aminokyseliny
neobsahujú, a sú označované za nekompletné. Preto je potrebné potraviny rastlinného
pôvodu vhodne kombinovať, aby sme obsiahli všetky aminokyseliny (Brown a i., 2008).
1.2.3 Mikronutrienty
Vitamíny a minerálne látky sú nazývané mikronutrienty, ktoré napomáhajú rôznym
telesným funkciám a biochemickým procesom, vrátane svalovej kontrakcie. Vitamíny sú
organické látky, čo znamená, že obsahujú uhlík, ale neobsahujú kalórie (energiu), ich
funkciou je spúšťanie reakcií v tele. Delia sa do dvoch skupín na rozpustné vo vode
a rozpustné v tuku. Vitamíny rozpustné vo vode nemôžu byť v tele skladované. Patrí medzi
ne rad vitamínov B a vitamín C. Vitamíny rozpustné v tuku sú uchovávané v tukových
tkanivách a patria medzi ne vitamín A, D, E a K. Vitamíny majú nenahraditeľnú funkciu
pri energetickom metabolizme a tvorbe tkaniva (Brown a i., 2008).
18
Minerály sú anorganické látky vyskytujúce sa vo vode a pôde. Do nášho tela sa
dostávajú prijímanou potravou. Delia sa na makro a mikrominerály. Medzi makrominerály
(hlavné minerálne látky) patrí vápnik, fosfor, horčík, síra, sodík a draslík. Medzi
mikrominerály (stopové prvky) patrí železo, jód, fluór, zinok, selén, meď, kobalt, chróm,
mangán, molybdén, arzén, nikel a vanád. Pri metabolických procesoch a syntéze
glykogénu, tukov aj bielkovín sú potrebné ako makro, tak aj mikrominerály. Deficit týchto
látok môže zmenšiť silu a zhoršiť kvalitu priebehu tréningu. Športovcom sa teda
odporúčajú multivitamínové prípravky, ktoré zaisťujú prísun adekvátneho množstva ako
vitamínov, tak aj minerálov, čím organizmus chránia pred nedostatkom (Brown a i., 2008).
1.3 Podporné výživové prostriedky
Svet športu je zaplavený výrobkami, ktoré sľubujú dlhšiu vytrvalosť, lepšie
zotavenie, zníženie množstva telesného tuku, zvýšenie svalovej hmoty, obmedzenie rizika
ochorenia alebo dosiahnutie iných vlastností, ktoré zvyšujú športový výkon. Športovci sú
hlavnými konzumentmi doplnkov stravy a sú dôležitou cieľovou skupinou pre
mnohomiliardový priemysel doplnkov stravy. Rozlíšenie doplnkov stravy a potravín pre
športovcov je niekedy náhodné. Pokiaľ je odlíšenie založené na forme výrobku, môžeme
považovať za doplnky tablety, extrakty, tobolky alebo prášky, zatiaľ čo športové potraviny
majú obvykle podobu energetických tyčiniek, nápojov a iných požívateľných výrobkov.
Definícia sa však v jednotlivých štátoch líši podľa spôsobu registrácie potravín
a farmaceutických výrobkov. Toto odlíšenie môže mať významné praktické dôsledky pre
spôsob, akým sú tieto výrobky vyrábané a predávané (Maughan a Burke, 2006).
Pokiaľ chceme, aby naše snaženie bolo čo najefektívnejšie, vyplatí sa použiť
niektoré doplnky výživy. Ide o doplnky klasickej stravy, nie o náhrady jedál (Osten, 2005).
Doplnky stravy sú látky slúžiace na doplnenie výživy. Už z názvu je teda zrejmé, že
ide o látky, ktoré slúžia iba na doplňovanie výživy a to aj v športovej praxi. Športový svet
je dnes zaplavený obrovskou ponukou najrôznejších viac či menej účinných doplnkov
výživy, ktoré by mali slúžiť na dopĺňanie energie, rast svalovej hmoty, zvyšovanie
výkonnosti, znižovanie hmotnosti a na mnoho ďalších účelov (Mandelová a Hrnčiříková,
2007).
Doplnky výživy pôsobia predovšetkým v prevencii zdravotného poškodenia. Ide
o to, že profesionálny športovec je vystavený oveľa väčšiemu riziku ochorenia alebo
19
zranenia, pretože je systematicky preťažovaný. Doplnky výživy tiež prispievajú
k optimalizácii procesu regenerácie a v špecifických prípadoch slúžia kvalite súťažného
výkonu ako legálne stimulanty (Fořt, 2005).
Mnoho športovcov sa pýta, či záťaž zvyšuje potrebu vitamínov. Vo väčšine
prípadov nezvyšuje. Cvičením sa nespaľujú vitamíny. Vitamíny sú katalyzátory potrebné
pre metabolické procesy (Clarková, 2000).
Ďalším dôvodom používania doplnkov výživy je skutočnosť, že niektorí jedinci
majú vyššie nároky na prísun vitamínov a ostatných látok ako iní. Zatiaľ čo u niekoho sa
vstrebávajú vitamíny rýchlo, niekto ich vstrebáva tak pomaly, že môže vzniknúť ich
nedostatok (Sharon, 1998).
Medzi aspekty, ktoré je treba brať do úvahy pri zvažovaní, či užívať doplnok
stravy, patrí v prvom rade účinnosť výrobku, je potrebné vedieť dávku a časové rozloženie
jej podávania, a špecifické podmienky záťaže, pri ktorých je dosiahnutý maximálny účinok
dávky. Ďalej je nutné vedieť, či užívanie prípravku nie je v rozpore s oficiálnym
antidopingovým kódexom, pretože to môže viesť k vylúčeniu zo súťaže. Tretia a možno
najdôležitejšia otázka je zdravotná bezpečnosť doplnku. Tá by mala byť primárnym
záujmom športovcov, ale užívanie farmaceutických prípravkov s dobre známymi
škodlivými vedľajšími účinkami dokazuje, že tomu tak často nie je. Všeobecne je pre
istotu dobré predpokladať, že väčšina doplnkov, ktoré ponúkajú priamy účinok na zvýšenie
výkonnosti, je proti športovým pravidlám: do tejto kategórie patria lieky a hormóny.
Väčšina látok, ktoré nie sú zakázané, nie sú ani účinné: sem patrí väčšina vitamínových
prípravkov s minerálmi a bylinné výrobky predávané v predajniach zdravej výživy.
V tomto zovšeobecnení ale existujú určité výnimky: do tejto skupiny je možné zahrnúť
kreatín, bikarbonát a antioxidačné živiny.
Užívanie doplnkov stravy je v športe rozšírené. Športovci užívajú doplnky stravy
oveľa častejšie (asi v 50 %) než zvyšok populácie (35 – 40 %), pričom vrcholoví športovci
uvádzajú užívanie doplnkov stravy v 60 %. Prieskumy zistili, že prevalencia a typ
užívaných prípravkov sa líši podľa druhu športu, pohlavia športovcov a úrovne, na ktorej
súťažia. Podľa niektorých prieskumov užíva niektorú formu z doplnkov stravy 100 %
kulturistov a športovcov, ktorí chodia do posilňovne (Maughan a Burke, 2006).
Špeciálne doplnky výživy chápe športová verejnosť predovšetkým ako podporu
výkonu, prípadne ako pomôcky cielené k urýchleniu vzostupu výkonnosti a v neposlednom
rade aj ako prostriedok umožňujúci prekročiť (vrodené) fyziologické hranice. Dali by sa
20
tiež charakterizovať ako účelná nadstavba. Až na posledný prípad – nie sú totiž
pochybnosti o tom, že porušovanie fyziologických bariér je rizikové.
Tým však rozsah pôsobenia doplnkov nekončí. Je možné ich totiž využiť tiež pre
zlepšenie celkovej kondície, k tvarovaniu postavy, na redukciu tukovej nadváhy - teda
k cieľom, ktoré nemajú súvislosť so súťažným športom.
Špeciálne doplnky zásadným spôsobom zvyšujú kvalitu výživy, a tak zaručujú, že
organizmus dostane všetko, čo potrebuje k dokonalému zdraviu a k tréningu (v základnom
zmysle slova). Radu z nich je možné použiť aj s celkom konkrétnym cieľom, ktorým je
aktívne ovplyvnenie fyziologických procesov. K tomu slúžia tie najšpecializovanejšie
(Fořt, 1998).
Pozitívny efekt doplnkov je docielený celým radom mechanizmov (Fořt, 1998):
• priamych – zvýšením príjmu dobre využiteľných foriem základných živín
• nepriamych – podporou alebo ovplyvnením regulačných procesov riadiacich
premenu látok, predovšetkým v procesoch anabolizmu
Možné riziká použitia doplnkov výživy (Fořt, 2005):
• neznášanlivosť prírodnej suroviny alebo inertného (nezasahuje do žiadnych
fyziologických procesov) aditíva (prídavnej látky)
• dlhodobé používanie, ktoré nie je súčasťou doporučenia výrobcu
• masívne akútne predávkovanie, ktoré nie je súčasťou doporučenia výrobcu
• výnimočná interakcia doplnkov so súbežne používanými liekmi
Tabuľka 2 Stručný prehľad a kategorizácia doplnkov športovej výživy (Fořt, 1998) Produkt (typ) Účel Účinné látky Športové nápoje doplnenie tekutín, energie
a minerálov voda, cukry, minerály, stimulanty (kofein, guarana)
Športová výživa, komplexné a anabolizujúce látky
doplnenie živín a energetických látok
cukry a ich deriváty, tuky, proteíny
Energizéry optimalizácia výkonu a regenerácia
ginseng, steroly, AMK glutamín, guarana, taurín, kofeín, atď.
Aminokyseliny a ich deriváty anabolizácia, ochrana svalovej hmoty, stimulácia
každá AMK má iný efekt
Lipolytické látky optimalizácia premeny na energiu L-karnitín, lecitín, tuky, chróm, arginín, OH-citrát
Anabolizéry urýchlenie regenerácie, novotvorba energie, rast svalovej hmoty
vitamíny (B12), rastlinné steroly (DHEA), niektoré AMK
21
1.4 Dovolené podporné výživové prostriedky
1.4.1 Gainery
Gainery sú prípravky s vysokým podielom sacharidov (okolo 75 %) a nízkym
zastúpením bielkovín (10 – 25 %). Slúžia predovšetkým na doplnenie zásob energie.
Podporujú rast svalovej hmoty a regeneráciu organizmu po ťažkom tréningu. Ich použitie
je vhodné, pokiaľ sa usilujete o naberanie svalovej hmoty a zvýšenie telesnej hmotnosti
(gain – pribrať, zväčšiť). Vďaka vyváženému pomeru živín môžu slúžiť ako čiastočná
náhrada bežnej stravy. Väčšina gainerov je obohatená o zmes vitamínov a minerálov.
Okrem toho môžu obsahovať vetvené aminokyseliny (BCAA), rôzne druhy špeciálnych
stimulantov (kreatín, taurín) a MCT olej. Podávajú sa vo forme prášku, z ktorého sa po
rozpustení vo vode mixuje kokteil. Na trhu je dostupný celý rad výrobkov, ktorých cena sa
môže značne líšiť (Pavluch a Frolíková, 2004).
Prínos gainerov spočíva aj vo zvýšení energetického príjmu, pokiaľ ho nemôžete
zaistiť vo forme stravy. Majte ale na pamäti, že gainery majú často pomerne vysoký
energetický obsah (500 až 1000 kcal). Samozrejme môžu byť tieto kalórie naviac
nápomocné pri naberaní hmoty, ale táto môže mať tiež formu tuku. Je oveľa ľahšie
sledovať vašu telesnú kompozíciu sledovaním pomeru jednotlivých živín, sacharidov,
bielkovín a tukov v strave (Kleiner, 2010).
Zloženie týchto nápojov je rôzne výrobok od výrobku, ale všetky obsahujú dostatok
bielkovín na rast svalového tkaniva a sacharidov pre kvalitný silový tréning. Kombinácia
rôznych druhov bielkovín a sacharidov vedie k postupnému dlhodobému vstrebávaniu
a takýto nápoj má dlhotrvajúci efekt – podobný, aký získavame z prirodzených potravín
(Clark, 2009).
Tieto prostriedky sú v športe používané na (Fořt, 1996):
1. zvýšenie objemu celkovej hmoty v silových športoch
2. zvýšenie rýchlosti regenerácie energetických zásob a svalovej hmoty v športoch
zameraných na silovú vytrvalosť, rýchlostnú vytrvalosť alebo iba vytrvalosť
Sú pre športovcov výkonnostného a vrcholového športu prakticky nepostrádateľné.
Tiež ich možno s úspechom používať u pravidelne športujúcich avšak neregistrovaných
22
športovcov. Nemožno ich používať ako doplnok stravy v období znižovania telesného tuku
a tzv. odvodňovania organizmu. Ich nadmerné užívanie môže okrem nárastu svalovej
hmoty zapríčiniť aj nárast tuku. Podporné prostriedky tohto typu existujú v dvoch
základných formách:
1. zmesi živín, kde obsah bielkovín sa pohybuje od asi 8 % až do cca 30 %, pričom
použité základné bielkoviny sa môžu líšiť svojim pôvodom. Väčšina týchto
doplnkov obsahuje tiež základnú zmes všetkých vitamínov a minerálnych látok
2. výrobky zostavené rovnakým spôsobom ako v bode 1., ale s prídavkom niektorých
ďalších špeciálnych látok, väčšinou „anabolizujúcich“, prípadne tonizujúcich alebo
„stimulujúcich“
Nápoje pripravované z uvedených podporných prostriedkov sú riedené buď mliekom alebo
vodou. Neodporúča sa riediť ich ovocnou šťavou. Gainery sa odporúčajú užívať ako
náhrada jedla v priebehu dňa, ako druhá večera, prípadne ako občerstvenie asi 60 minút
pred tréningom. Používame ich tiež ako druhú večeru v prípade, že absolvujeme niekoľko
dní po sebe náročný objemový tréning a chceme sa dokonale zregenerovať (Jedlička
a Janko, 2007).
1.4.2 Proteínové doplnky
Počas veľkého svalového zaťaženia, s ktorým sa stretávame vo výkonnostnom
a vrcholovom športe, dochádza neustále k drobným poškodeniam jednotlivých tkanív,
hlavne svalov, ktoré musia byť okamžite reparované. Touto cestou dochádza
k rýchlejšiemu a väčšiemu odbúravaniu bielkovín a preto je nutný taktiež ich vyšší príjem
(Jirka, 1990).
Potreba bielkovín je v skutočnosti potrebou aminokyselín. Všetky bielkoviny sú
tvorené aminokyselinami, ktoré telo potrebuje pre tvorbu tkaniva – preto sa im niekedy
hovorí „stavebné kamene“. Existuje 21 aminokyselín a každá bielkovina v ľudskom tele je
tvorená ich kombináciou. Ľudský organizmus dokáže niektoré aminokyseliny vytvoriť
sám, avšak 8 aminokyselín si vytvoriť nedokáže. Tie musia byť prijaté v potrave. Týchto
osem aminokyselín sa nazýva esenciálne aminokyseliny (Clark, 2009).
Pokiaľ hovoríme o bielkovinách ako o živine, tak každého napadne, že asi môžu
slúžiť ako zdroj energie. Áno, môžu. Ale na rozdiel od cukrov a tukov je použitie bielkovín
ako zdroja energie doslova to najhoršie, čo môže organizmus stretnúť. Tento stav sa
nazýva proteokatabolizmus. Cieľom každého kulturistu je naopak docieliť
23
proteoanabolizmus, čiže stav, pri ktorom sa konzumované bielkoviny použijú
predovšetkým na novotvorbu bielkovín telu vlastných. Stav proteoanabolizmu sa však
nedá docieliť nadmernou konzumáciou bielkovín. Naopak. To si musí uvedomiť každý,
kto zvažuje zloženie stravy vo vzťahu k svojej športovej aktivite. Pochopiteľne vhodnou
aktivitou sa dá zvýšiť schopnosť novotvorby svalových bielkovín, k čomu prispieva aj
správny výber potravinových zdrojov a ich odpovedajúce množstvá a v neposlednom rade
aj použitie tzv. anabolizujúcich potravinových doplnkov.
V prípade, keď je konzumovaných viac bielkovín než je schopný organizmus využiť na ich
novotvorbu, dochádza k dvom závažným negatívnym procesom:
a) tvorba toxických produktov premeny bielkovín negatívne pôsobí na stav pečene
a na funkciu obličiek
b) z časti katabolitov sa tvorí tuk
Spracovanie nadmerného objemu bielkovín ochudobňuje organizmus o energiu. To preto,
že bielkoviny majú tzv. špecificko-dynamický efekt. Ten je daný dôsledkom nutnosti
vynaloženia energie na spracovanie a hlavne zabudovanie prijatých bielkovín, pričom
vzniká nevyužiteľné teplo. Ľudia konzumujúci veľa bielkovín majú dosť energie na
udržanie telesnej teploty, čo je priaznivé iba v situácii, keď je teplota okolia nízka. V lete
naopak dochádza ľahko k prehrievaniu (Fořt, 1996).
Bielkovinové koncentráty majú výhodu v tom, že dodávajú dôležité aminokyseliny
pre výstavbu svalstva, enzýmov a hormónov bez ďalších nežiaducich látok ako je tuk,
cholesterol a kyselina močová (Konopka, 2004).
Dôvody pre použitie proteínových koncentrátov sú jasné - mimoriadne vysoký
príjem proteínov nie je možné zaistiť iba formou ich obvyklých zdrojov v bežnej strave.
Teoreticky to síce možné je, ale za cenu rizika vedľajších efektov. Okrem toho prinášajú
potraviny živočíšneho pôvodu zdravotné riziko (cholesterol, konzervačné látky, kuchynská
soľ). Proteínové koncentráty naopak poskytujú istotu príjmu mimoriadne kvalitných
zdrojov aminokyselín, čiastočne tiež vo forme biologicky účinných peptidov, a to naviac
v malom objeme a spolu s potrebnou tekutinou (Fořt, 2005).
Tieto doplnky väčšinou neobsahujú iba a jedine čistú bielkovinu, aj keď existujú aj
také. Ich použitie je vhodné pre športovcov silových disciplín. Tie z nich, ktoré obsahujú
veľmi vysoké percento bielkovín sú určené špeciálne všetkým kategóriám profesionálnych
športovcov v silových športoch. Pre športy rýchlostno-silové a silovo-vytrvalostné platí
pravidlo použitia iba pri mimoriadnej záťaži určenej na budovanie svalovej hmoty a sily
24
a pre športovcov vytrvalostných športov sú výrobky obsahujúce len čistú bielkovinu úplne
nevhodné (Fořt, 1996).
Výber proteínového koncentrátu je daný faktormi (Jedlička a Janko, 2007):
• skladbou použitých proteínov
• ich absolútnou koncentráciou vo výrobku
• obsahom prípadných zmesí voľných aminokyselín alebo hydrolyzátu
• obsahom prípadných špeciálnych anabolizujúcich látok
Proteínové koncentráty sa delia na dve, resp. na tri skupiny (Fořt, 1996):
1. stredne koncentrované – bielkoviny od min. 30 % až do cca 60 %
2. vysokokoncentrované – bielkoviny cez 60 % do cca 80 %
3. bielkovinové izoláty – bielkoviny cez 80 % až do cca 96 %
Ide o koncentráty s vysokým obsahom proteínu. Jeho podiel v 100 gramoch
výrobku sa pohybuje v rozmedzí 50 – 90 %. Z hľadiska praktického využitia sa ako
najvhodnejšie javia preparáty obsahujúce 70 % proteínov. Vysokoproteínové (90 %)
prípravky majú špecializovaný účel pri rysovacích diétach a nachádzajú uplatnenie
v súťažnej kulturistike alebo fitness. Tieto proteíny sa konzumujú formou kokteilov. Slúžia
ako kvalitná náhrada bielkovín pri ich nedostatku v strave. Podporujú výstavbu svalovej
hmoty pri objemových tréningoch, ale hrajú dôležitú úlohu aj pri redukčných programoch,
kde zabraňujú strate svalov. Na trhu je celý rad výrobkov. Výrobky sa líšia hlavne
zdrojom, z ktorého je bielkovina získavaná. Prípravky sú vyrábané na báze živočíšnych
a rastlinných bielkovín. Jednotlivé bielkovinové zdroje sa odlišujú biologickou hodnotou.
Rovnako ako gainery aj proteíny sú obohatené o radu vitamínov a minerálov
a stimulačných látok (Pavluch a Frolíková, 2004).
Nevyhnutné použitie proteínových suplementov (v prípade špičkovej kulturistiky)
vyžaduje predovšetkým predbežné hodnotenie zloženia jednotlivých špeciálnych
výrobkov. Väčšina výrobcov používa zmesi proteínov, prípadne obohatených
hydrolyzátmi, neuvádza však presné pomery použitých surovín. Vyšší podiel sójových
a pšeničných bielkovín môže spôsobiť zažívacie ťažkosti. Prínosom je naopak prídavok
niektorých voľných aminokyselín a tráviacich enzýmov. Dôležité teda je, aby zmes
proteínov mala relatívne nízky obsah kazeinátov a rastlinných bielkovín a naopak bola
25
obohatená o kvalitný hydrolyzát a niektoré voľné aminokyseliny. Na druhej strane nové
typy proteínových hydrolyzátov rastlinného pôvodu sú veľmi zaujímavé – obsahujú totiž
vždy vyšší podiel kyseliny glutámovej a glutamínu, alebo aj vetvených aminokyselín. Až
na malé výnimky nie je vhodné konzumovať väčšie množstvo proteínových izolátov, čiže
proteínov s koncentráciou nad 80 % (Fořt, 1998).
Mierne nadbytočný príjem bielkovín (Fořt, 1996):
• u mužov - zvyšuje tvorbu svalstva a pohlavnú aktivitu
• u žien - znižuje pohlavnú aktivitu a spôsobí útlm
1.4.2.1 Kazeíny a kazeináty
Podľa Fořta (Fořt, 1998) je kazeín špecifická mliečna bielkovina, tvoriaca
najvýznamnejší podiel bielkovín mlieka. Kazeín bol pred rokmi prakticky jediným
mliečnym proteínom používaným pre zvýšenie príjmu bielkovín u športovcov. Nedokonalá
technológia bola brzdou jeho použitia a príčinou problémov jeho konzumentov. Kvalita
kazeínu je závislá od spôsobu jeho výroby – možno ho získať zrazením mlieka kyselinami,
syridlami alebo použitím zákysu. Z originálneho kazeínu sa následne vyrábajú kazeináty,
kedy sa kazeín neutralizuje a súčasne prevádza na odpovedajúcu soľ (kazeinát sodný,
draselný, vápenatý, amónny,...).
Základné typy kazeínu (Fořt, 1998):
• kyslý kazeín
• kazeináty
• kryokazeín
• natívny kazeín
• kazeínový makropeptid
Kazeín je spolu s beta-laktoglobulínom a alfa-laktalbumínom možným zdrojom
alergie na mlieko alebo na produkty sušenej mliečnej výživy. Pokiaľ sa však kazeín ošetrí
proteolytickými enzýmami, vzniknú oligopeptidy, ktoré prestávajú byť alergizujúce. Už
preto je použitie proteínových hydrolyzátov veľmi perspektívne, ale jeho brzdou je
špecifická, mnohokrát veľmi nepríjemná pachuť. Výrobcovia športovej výživy však stále
26
používajú ako základný zdroj bielkovín na výrobu koncentrátov a produktov na zvyšovanie
celkovej hmoty rôzne druhy kazeínov (Fořt, 1998).
1.4.2.2 Srvátka
Srvátka je tekutý zbytok mlieka po odstránení tuku a kazeínu (tvarohu). Niekedy sa
označuje ako „mliečne sérum“, a bielkoviny z nej získavané bývajú nazývané „bielkoviny
mliečneho séra“. Tekutá demineralizovaná srvátka obsahuje 10 -15 % bielkovín. Po
usušení sa používa pri výrobe niektorých potravín a ako náhrada sušeného odstredeného
mlieka, je totiž lepšie stráviteľná a nealergizuje. Nevýhodou je vysoký obsah mliečneho
cukru – laktózy, ktorú niektorí dospelí neznášajú.
Pri výrobe srvátkových bielkovín sa tekutá srvátka zbaví časti tuku a filtruje sa
(odstráni sa väčšia časť laktózy a minerálov, predovšetkým NaCl). Sušením sa bielkoviny
koncentrujú, ale súčasne denaturujú. Výsledkom je 65 – 75 % bielkovín, 20 % laktózy, asi
5 % tuku a približne 6 % minerálnych látok, medzi ktorými vyniká draslík, vápnik
a horčík. Zásadná je technológia spracovania tekutej srvátky, pretože len šetrný postup
zachová „biologickú aktivitu“ (Fořt, 2006).
Srvátka má vysoký obsah vitamínov skupiny B, selénu a vápnika. A naviac sa
ukázalo, že zvyšuje hladinu antioxidantu glutatiónu v tele. Spolu s kolostrom patrí
srvátkový proteín k tým najkvalitnejším zdrojom proteínov dostupných v suplementoch. Je
rýchlo trávený a tým zaisťuje rýchlu dodávku aminokyselín. Je dostupný tiež ako
srvátkový hydrolyzát, srvátkový izolát pripravovaný metódou iónovej výmeny a srvátkový
izolát pripravovaný procesom mikrofiltrácie. Medzi nimi sú nepatrné rozdiely
v aminokyselinovom profile, obsahu tuku, laktózy a v schopnosti zadržiavať glutamín. Nie
je isté, či sa tieto rozdiely môžu prejaviť v ich účinku na športový výkon. Konzumácia
srvátkového izolátu je na mieste, pokiaľ chcete znížiť príjem sacharidov v strave. Táto
forma má však nižší obsah vápnika a ďalších minerálov (Kleiner, 2010).
Tento zdroj proteínov bol ešte nedávno ignorovaný ako zdroj ľudskej výživy.
V posledných rokoch sa situácia zmenila a tak v súčasnosti sú srvátkové bielkoviny
využívané veľmi často. Dokonca existujú produkty obsahujúce výhradne bielkoviny
mliečneho séra (Fořt, 1998).
27
Prehľad bielkovín srvátky:
• Beta-laktoglobulín
• Alfa-laktoalbumín
• Proteoso-peptón
• Imunoglobulín
• Bovinný sérový albumín
• Rozpustný kazeín
Srvátka je pre väčšinu kulturistov v predtréningovej fáze prvoradým zdrojom
bielkovín, pretože predstavuje ich najrýchlejší zdroj, aký len môžete mať. Aminokyseliny
sa z nej rýchlo dostanú do krvného obehu, takže môžu už pri samotnom tréningu potlačiť
odbúravanie svalov a rýchlo naštartovať svalový rast po tréningu. Popri rýchlej
vstrebateľnosti má srvátka vynikajúce zloženie aminokyselín. Zo všetkých zdrojov
obsahuje srvátka najviac vetvených aminokyselín (BCAA), t.j. leucínu, izoleucínu
a valínu. BCAA, hlavne leucín, stimulujú biochemické deje vo vnútri svalových buniek,
ktoré vedú k nárastu koncentrácie inzulínu (anabolický hormón, ktorý tlačí krvný cukor
a aminokyseliny do svalových buniek) a maximalizácii jeho hladiny. Srvátka taktiež
obsahuje menšie stavebné jednotky bielkovín, tzv. peptidy, ktoré pomáhajú rozťahovať
priemer ciev, čo znamená, že môžete počas tréningu napumpovať do svalov viac živín,
kyslíka aj hormónov (Stoppani, 2007).
1.4.2.3 Vaječný bielok
Sušený vaječný bielok väčšiny výrobcov obsahuje v 100 g produktu „iba“ 77 g
čistej bielkoviny. Nie 95 - 99 % ako si väčšina ľudí myslí. Tento fakt je nutné zohľadniť
pri výpočtoch príjmu bielkovín. Neobsahuje cholesterol ani tuky. Jeho výhodou je
v porovnaní so srvátkou, že neobsahuje mliečny cukor (laktózu). Na druhej strane však
obsahuje nezanedbateľné množstvo chloridu sodného (kuchynskej soli – NaCl). Na rozdiel
od mliečnych výrobkov neobsahuje vápnik ani draslík, čo je do istej miery nepriaznivé, ale
len v prípade, že neuvažujeme o konzumácii iných potravín na ne bohatých (mliečnych
a ovocných). Bielok obsahuje plné spektrum aminokyselín, vrátane tzv. aromatických.
Práve ony sú niekedy označované ako rizikové pre pečeň. Celkový obsah aromatických
aminokyselín (histidín, tyrozín, fenylalanín a tryptofán) je v bielku 12,4 % z celkového
28
obsahu aminokyselín. Vaječným bielkom sa bežne zvyšuje nutričná hodnota rôznych
gainerov alebo proteínových koncentrátov (Fořt, 1998).
Z bielkovín tu nájdeme najmä (www.kulturistika.sk):
• ovoalbumín
• ovofransferín
• ovomukoid
• ovomucín
• lysozým
• gama-2-globulín
• gama-3-globulín
Tabuľka 3 Zloženie aminokyselín srvátky a vaječného bielka (g/100g) (Fořt, 1998) Aminokyselina Srvátkový proteín Vaječný bielok
Lyzín hydrochlorid 9,8 5,0 Serín 4,6 6,5 Valín 5,3 6,9 Histidín hydrochlorid 3,0 1,9 Kys. glutámová 14,8 12,1 Metionín 2,1 3,5 Arginín hydrochlorid 3,6 5,0 Prolín 5,1 3,5 Izoleucín 5,3 5,6 Kys. asparágová 10,1 8,0 Glycín 1,6 3,9 Tyrozín 3,8 3,6 Treonín 5,9 4,1 Alanín 5,0 6,2 Leucín 10,7 7,8 Fenylalanín 3,5 5,5 Cystín 4,2 2,2 Tryptofán 1,6 1,4
Dôsledky nevhodného, to znamená nadmerného použitia bielkovinových produktov (Fořt,
1998):
a) preťaženie, prípadne až poškodenie pečene
b) preťažovanie až poškodenie obličiek
c) artérioskleróza vyvolaná zvýšenou hladinou cholesterolu v krvi
d) zažívacie ťažkosti
e) strata energie
29
f) zvýšená tvorba nitrozamínov a biogénnych amínov ako produktov hnitia bielkovín
v čreve, so zvýšeným rizikom nádorov hrubého čreva, prípadne poškodenie
nervovej sústavy
g) zvýšená tvorba tuku podkožného aj útrobného
h) aminokyselinová nerovnováha
i) osteoporóza vyvolaná stratami vápnika
j) dna
1.4.3 Aminokyseliny
Aminokyseliny predstavujú vysoko špecializovanú formu výživy. Ide vlastne
o základné stavebné jednotky peptidických väzieb. Na rozdiel od klasických proteínových
práškov, ktoré musíte dlho tráviť, aminokyseliny sa po konzumácii dostávajú prakticky
rovno do krvi a vstavajú sa do svalov. Hlavnou výhodou je teda vysoká využiteľnosť
a veľmi rýchla absorpcia (Pavluch a Frolíková, 2004).
Bielkoviny sú základnou a životne dôležitou živinou, ktorá dodáva organizmu
aminokyseliny. Tieto nižšie stavebné jednotky, vznikajúce rozkladom bielkovín, sú
v organizme rozhodujúce pri tvorbe živej hmoty a podmieňujú všetky životné prejavy.
Zúčastňujú sa na vývoji, výstavbe a obnove všetkých telových tkanív, sú nevyhnutné pre
mnohé životné funkcie, nachádzajú sa v každej bunke, zúčastňujú sa látkovej premeny, sú
súčasťou mnohých hormónov (Béder, 2005).
Tabuľka 4 Esenciálne a neesenciálne aminokyseliny (Beňo, 2003) Esenciálne aminokyseliny Neesenciálne aminokyseliny arginín * alanín histidín * asparagín izoleucín kyselina asparágová leucín cysteín (cystín) lyzín glutamín metionín kyselina glutámová fenylalanín glycín treonín prolín tryptofán serín valín tyrozín
*len v detskom veku Pomer esenciálnych a neesenciálnych aminokyselín – sa používa pri hodnotení
biologickej hodnoty bielkovín. Ak je pomer vyšší než 0,7 je bielkovina dostatočne
kvalitná. Niektoré bielkoviny však môžu mať pomer vyšší než 1. Podobne je tomu
30
v prípade niektorých špeciálnych produktov obsahujúcich zmesi aminokyselín alebo
u koncentrátov, ktoré sú obohacované o niektoré voľné aminokyseliny. Využitie
aminokyselín z bielkovín závisí na obsahu najmenej zastúpenej (limitnej) esenciálnej
aminokyseliny podľa tzv. Rubnerovho zákona limitnej aminokyseliny. Aminokyselina vo
veľkom nadbytku (približne viac ako štvornásobnom) porušuje podľa tzv. Wolfovho
zákona nadbytku esenciálnych aminokyselín možnosť využitia ostatných. Zosilňuje sa tak
totiž negatívny prejav nedostatku limitnej aminokyseliny, blokuje sa premena ostatných
a vzniká nerovnováha s prejavmi odchýlenia premeny látok od normálu. Konkrétne
použitie voľných aminokyselín (v množstvách prekračujúcich 1,5 g každej z nich denne) sa
dá považovať za cielenú manipuláciu, blížiacu sa farmakologickým postupom. Použitie
dávok prevyšujúcich u jednotlivej aminokyseliny 5 g denne niekoľko dní po sebe môže
byť riskantné, pokiaľ nie je doporučené a sledované špecialistom. Prinajmenšom nesmie
trvať príliš dlho. Fakt, že nadbytok jednej alebo viacerých aminokyselín, predovšetkým
aminokyselín esenciálnych, je riskantný, nie je možné podceňovať. Preto sa stretávame
s odporúčaním neprekračovať 1,5 g každej aminokyseliny denne. Jedná sa o podávanie
izolovaných, čiže jednotlivých voľných aminokyselín. Konzumácia voľných aminokyselín
nie je síce tak účinná čo do stavby svalovej hmoty, zato je efektná v prípadoch
nedostatočnej kvality základnej stravy, v regenerácii ihneď po tréningu, v ochrane svalovej
hmoty, v stimulácii rastového hormónu atď. Čiže špičkovú kulturistiku si bez nich nevieme
predstaviť (Fořt, 1996).
Aminokyselinové produkty
Aminokyseliny sú v poslednom čase jednou z najmódnejších záležitostí, predovšetkým ak
sú v tekutej forme (Fořt, 1996).
1. Hydrolyzáty aminokyselín - sú označované väčšinou ako „AMINO“ čo je silne
skresľujúce, pretože sa často jedná o enzymaticky štiepené bielkoviny, ktoré
obsahujú zmesi tripeptidov, oligopeptidov a čiastočne aj nehydrolyzovanú
bielkovinu a iba výnimočne aminokyseliny voľné. Môžu byť vo forme tabliet alebo
roztoku, napríklad ako „sirup“, alebo dokonca aj vo forme hotového nápoja.
2. Zmesi voľných aminokyselín - v tomto prípade sa môžu výrobky veľmi zásadne
líšiť zložením, vždy však sú ich súčasťou skutočne voľné jednotlivé aminokyseliny.
Podstatné je, či obsahujú zmes všetkých aminokyselín, alebo iba zmes esenciálnych
aminokyselín. V niektorých výrobkoch tejto skupiny sú aj ďalšie látky, alebo
31
i niektoré jednoduché cukry. Môžu byť rovnako ako hydrolyzáty vo forme tabliet,
roztoku alebo i vo forme hotového nápoja.
3. Zmesi niekoľko málo aminokyselín - sú už vyslovene vysoko špecifickými
produktmi. Môžu obsahovať od dvoch do asi osem jednotlivých voľných
aminokyselín, niekedy s prídavkami ďalších látok, počnúc anabolizérmi a končiac
energetickými substrátmi.
4. Zmesi dvoch aminokyselín.
5. Jednotlivé aminokyseliny (výrobky obsahujúce jedinú aminokyselinu) - použitie
týchto špecializovaných výrobkov sa riadi pravidlami, ktoré je nutné rešpektovať
už preto, že sa vždy jedná o záležitosti veľmi drahé a ich podávanie sa blíži
podávaniu liekov.
1.4.3.1 Arginín
Je aminokyselinou, ktorá v dospelosti teoreticky nie je nutná. V určitých obdobiach
vývoja organizmu (pri raste) ale nevyhnutná je. V dospelosti sa používa buď ako
samostatný produkt, alebo v kombináciách s inými látkami či aminokyselinami.
Mnohokrát je nutná aj pre športovcov, o čom svedčí jej obľúbenosť, očakáva sa od nej
predovšetkým podpora „anabolizácie“ (Fořt, 1996).
Arginín je tiež hlavnou zložkou vo väčšine produktov obsahujúcich kyselinu
dusičnú. Tá pôsobí ako dilatátor spôsobujúci relaxáciu hladkej svaloviny v artériách. To
napomáha zníženiu krvného tlaku a zvýšeniu prekrvenia svalov, pravdepodobne tiež
zvýšenie zásobenia živinami a kyslíkom pre zvýšenie svalového rastu. Existuje však
v súčasnej dobe iba málo vedeckých dôkazov o účinku arginínu na svalový rast. Pri
suplementácii arginínom buďte obozretní, vysoké dávky môžu spôsobiť poškodenie
pankreasu (Kleiner, 2010).
Arginín pomáha pri hojení rán a v posilnení imunitného systému. Vplyvom na
produkciu rastového hormónu zaisťuje nielen správny rast detí, ale tiež dokonalé využitie
tukov na energiu u dospelých. Podávanie arginínu stimuluje rovnako plodnosť mužov.
U dospelých osôb arginín tiež podporuje tvorbu svalovej hmoty a chráni pečeň pred
škodlivými vplyvmi, vrátane ochrany pred usadzovaním tukov. Jeho použitie smeruje
nielen do športu, ale je určený napríklad pre osoby trpiace nadváhou, pre mužov so
zníženou plodnosťou a k zlepšeniu imunity. V kombinácii s niektorými ďalšími účinnými
látkami tvorí súčasť tzv. „spaľovačov tukov“ - ich komerčný názov je väčšinou Fat
32
Burners. Pochopiteľne dôležité je dávkovanie - denné optimálne množstvo je do 1500 mg,
a to po dobu minimálne 14 dní, mnohokrát však aj dlhšie. Zaujímavou kombináciou
arginínu je jeho spojenie vo forme dipeptidu s inou aminokyselinou - s kyselinou
asparágovou. Je účinný ako antistresor (zlepšuje psychickú odolnosť).
Pre športovcov vyššej výkonnosti sa odporúča konzumácia arginínu v pomere 1:1
prípadne 2:1 s lyzínom tak, aby celková denná dávka arginínu bola do 3 g denne. Dávky
pod 1 g je dovolené použiť aj pred tréningom. Pre podporu vytrvalostného výkonu sa dá
použiť kombinácia arginínu s karnitínom (Fořt, 1996).
Spôsob podávania: počas jedla s rozdelením dennej dávky (účinnosť sa zvyšuje
v kombinácii s folovou kyselinou, vitamínom B12 a antioxidantmi) (Gröber, 2010).
1.4.3.2 Asparagín – kyselina asparágová
Kyselina asparágová je neesenciálna aminokyselina. Schopnosťou asparagínu je
odstraňovať amoniak, ktorý je toxický pre mozog. Kyselina asparágová sa používa
v zmesiach ako „workout formula“ (podporovač výkonu). Používa sa tiež ako prostriedok
pri liečení syndrómu chronickej únavy. V poslednom čase sa odporúča kombinácia
asparagínu s glutamínom – zosilňuje účinky glutamínu, čo sa týka podpory odstraňovania
únavy a rastu svalov (Diviš, 2000).
1.4.3.3 Fenylalanín
L-Fenylalanín je esenciálna aromatická aminokyselina. Okrem syntézy proteínov
jeho primárna metabolická funkcia spočíva v tom, že je prekurzorom L-tyrozínu (Gröber,
2010).
Je neurotransmitérom, to znamená, že umožňuje vedenie nervového vzruchu po
nervových vláknach. V tele sa mení na noradrenalín a dopamín. V širšom zmysle všetky
tieto látky povzbudzujú duševnú aj telesnú aktivitu (Mindell a Mundisová, 2006).
Samotný L-fenylylanín je látkou, ktorá dokáže zlepšiť duševný výkon a odolnosť
proti stresu rovnako dobre ako sexuálnu výkonnosť. Prenesene je potom možné uvažovať
aj o zlepšení výkonu v silových športoch. Okrem toho sa veľmi úspešne používa ako tlmič
chuti do jedla. Týmto však ani zďaleka nie sú jeho možnosti použitia vyčerpané. Existuje
totiž ešte jedna forma fenylalanínu - a to tzv. optický izomér, alebo D-forma. D-fenylalanín
je vynikajúca látka na liečbu schizofrénie. Okrem toho veľmi dobre pôsobí proti bolesti.
33
Pritom je nenávykový. Odporúča sa proti bolesti alebo proti depresiám kombinovať ho
s vitamínom B6 (pyridoxín). Niektoré firmy začali produkovať výrobok, označený
skratkou DLPA (čiže zmes L- a D-fenylalanínu). Ten združuje všetky popísané efekty.
Účinné dávky sú okolo 500 - 1500 mg denne. U niektorých osôb by však jednorázovo
podané množstvo okolo 500 mg a viac mohlo vyvolať nespavosť a zvýšený krvný tlak,
preto je vhodné začať s podávaním iba 100 mg denne a postupne pridávať (Fořt, 1996).
1.4.3.4 Vetvené aminokyseliny (BCAA aminokyseliny)
Do tejto skupiny patria tri látky: valín, leucín a izoleucín. Označenie aminokyseliny
s rozvetveným reťazcom (BCAA) získali vďaka svojej unikátnej molekulovej štruktúre,
ktorá sa skladá z metylových postranných reťazcov (CH3), vychádzajúcich z jadra
aminokyseliny. BCAA sú zároveň esenciálnymi aminokyselinami, pretože si ich telo nevie
samo vytvoriť a musíme ich prijímať v strave (Embleton a Throrne, 1998).
V priebehu vytrvalostnej aktivity hladina týchto aminokyselín klesá, čo môže viesť
k únave v priebehu súťaže. Objavili sa už štúdie preukázajúce, že suplementácia BCAA
môže zvýšiť výkon, zvlášť pokiaľ súťažíte vo vytrvalostných športových disciplínach.
Dávky od 4 do 21 g denne v priebehu tréningu a 2 a 4 g za hodinu spolu s nápojom
obsahujúcim glukózu a elektrolyty pred a v priebehu dlhej aktivity podporujú
psychologickú a fyziologickú odozvu na tréning. Inými slovami, športovci sa po tréningu
cítia lepšie fyzicky aj psychicky. Teoreticky môže suplementácia BCAA v priebehu
tvrdého tréningu znižovať pocity únavy rovnako ako môže pomôcť brániť katabolizácii
svalových proteínov (Kleiner, 2010).
Veľmi významným miestom na uchovávanie a metabolizmus aminokyselín
s rozvetveným reťazcom sú svaly. Izoleucín, leucín a valín majú centrálnu úlohu vo
svaloch a metabolizme proteínov pre ich antikatabolické a anabolické vlastnosti.
V pracujúcich svaloch sú tieto aminokyseliny zapojené do tvorby energie (Gröber, 2010).
V klinickej medicíne sa uplatňujú všade tam, kde je treba chrániť vlastné
bielkoviny pred devastáciou. Predovšetkým v prípadoch, keď je konzumácia bielkovín
v strave veľmi nízka ( a to môžu byť aj situácie niektorých ochorení). Veľmi obľúbené sú
v športe, kde sa používajú ako ochrana pred devastáciou svalovej hmoty a ako prostriedok
proti kritickému poklesu hladiny krvného cukru - to preto, že sa z nich môže tvoriť
potrebná glukóza a prípadne aj energia v inej forme. BCAA sa s úspechom využívajú aj pri
34
nervových ochoreniach a pri poruchách funkcie pečene. Na trhu je množstvo preparátov
obsahujúcich tieto tri aminokyseliny (Fořt, 1996).
Podstatné je to, že najdôležitejší je leucín. Preto sa tiež do zmesi obyčajne dávajú 2
diely leucínu, 1 diel izoleucínu a 0,5 dielu valínu. BCAA sa najrýchlejšou cestou dostávajú
do krvného obehu. Z krvi potom prechádzajú do svalových tkanív tak rýchlo, že 3 hodiny
po ich konzumácii predstavujú 90 % z podielu aminokyselín absorbovaných svalmi.
Akonáhle sa dostanú do svalov, asistujú pri syntéze iných aminokyselín potrebných pre
anabolické procesy v tele. BCAA (predovšetkým leucín) stimuluje produkciu inzulínu.
Znamená to, že do krvi prejde glukóza, ktorá môže byť ihneď využitá. Inzulín okrem toho
vykonáva úlohu podpory BCAA pri uvádzaní ostatných aminokyselín do svalov. Veľmi
zaujímavou vlastnosťou BCAA je to, že sa nemetabolizujú na úrovni pečene ako ostatné
aminokyseliny, ale na úrovni svalov. Najvhodnejšia doba použitia BCAA je 1 - 2 hodiny
po tréningu, nasledovať by malo jedlo bohaté na proteíny (syr, vajce, šunka, jogurt) alebo
proteínový koncentrát. Spolu s BCAA je vhodné prijať aj vitamíny skupiny B. Pokiaľ
chcete použiť BCAA ako nosič energie, musíte ich prijať najmenej 30 - 40 minút pred
tréningom. V tomto prípade potom BCAA chránia svalovú hmotu pred devastáciou (Diviš,
2000).
1.4.3.5 Lyzín
L-Lyzín je základná hydrofilná esenciálna aminokyselina. Na rozdiel od iných
aminokyselín sa veľmi silne uchováva v organizme. Lyzín je dôležitý pre správny rast
a má nenehraditeľnú úlohu pri tvorbe L-karnitínu (Gröber, 2010).
V strave, ktorá je výrazne zameraná na vegetariánstvo, ho môže byť kritický
nedostatok, pretože v rastlinných produktoch (predovšetkým v obilninách) je lyzínu málo.
Dochádza preto k aminokyselinovej nerovnováhe. Dôsledkom môže byť pokles imunity,
anémia a nedostatok svalovej hmoty. Lyzín je totiž veľmi účinný ako podpora jej tvorby.
Lyzín v kombinácii s vitamínom C a aminokyselinou metionínom sa podieľajú na tvorbe
karnitínu. Na zvýšenie tvorby svalovej hmoty je vhodné podávanie lyzínu s arginínom,
prípadne ešte s ornitínom a citrulínom, prípadne metionínom. Špeciálne doplnky bývajú na
tomto princípe vyrábané. Denná dávka samostatne podávaného lyzínu by nemala výrazne
prekročiť 1,5 g, aby nedošlo k aminokyselinovej nerovnováhe. Výnimkou sú vegetariáni
a vegáni, kde by dávky mohli byť aj vyššie (Diviš, 2000).
35
1.4.3.6 Glutamín
Glutamín je najčastejšie sa vyskytujúcou aminokyselinou v našom tele, tvorí viac
ako 50 % intracelulárnych a extracelulárnych aminokyselín. Medzi jeho funkcie patrí:
• slúži ako zdroj bunkovej energie
• napomáha regulácii proteosyntézy
• pôsobí ako prekurzor syntézy proteínov a nukleotidov
• podporuje imunitný systém a období stresu
• hrá úlohu v antikatabolizme
Vysoká hladina glutamínu nielen chráni ostatné aminokyseliny, ale existujú tiež dôkazy, že
zabraňuje telu v odbúravaní svalového tkaniva, ktoré by potom slúžilo ako zdroj
aminokyselín. Glutamín nehrá úlohu len v anabolizme a antikatabolizme, má totiž okrem
iného schopnosť zvyšovať hladinu rastového hormónu (Embleton a Thorne, 1998).
Najväčšie množstvo je uložené vo svaloch, ale pomerne veľké množstvo je tiež
v mozgu, pľúcach, krvi a pečeni. Slúži ako stavebná látka bielkovín, nukleotidov a ďalších
aminokyselín a je hlavným zdrojom paliva pre bunky, ktoré tvoria imunitný systém.
Glutamín šetrí bielkoviny, stimuluje syntézu glykogénu, chráni imunitný systém a zvyšuje
proteoanabolizmus. V priebehu intenzívneho tréningu svaly uvoľňujú glutamín do krvného
riečišťa. Môže tak dôjsť k zníženiu glutamínovej rezervy až o 34 %. Takýto pokles môže
byť problematický, pretože nedostatok glutamínu podporuje rozpad svalového tkaniva. Ale
pokiaľ je glutamínu dostatok, zabraňuje to strate svalovej hmoty.
Glutamín tiež stimuluje syntézu svalového glykogénu. Glutamín je rovnako
hlavným energetickým zdrojom pre bunky imunitného systému. Ako už bolo uvedené,
intenzívny tréning znižuje hladinu glutamínu a vedci sa domnievajú, že práve to môže byť
jedným z dôvodov oslabenej funkcie imunitného systému, s ktorým sa stretávame u tvrdo
trénujúcich športovcov. Suplementácia glutamínom je prínosná v prevencii infekčných
ochorení, ktoré môžu sprevádzať tréning. Glutamín je tak prínosný pre všetkých, ktorý
chcú maximalizovať svoj výkon, podporiť regeneráciu svalov a imunitu. Odporúčaná
denná dávka je 5 až 15 g (Kleiner, 2010).
Regulačné funkcie glutamínu sa uplatňujú predovšetkým ako energetický substrát
a donor aminoskupiny. Deficiencia glutamínu má veľmi škodlivý účinok na integritu
tenkého čreva a funkčnosť imunitného systému. Najvyššiu intracelulárnu koncentráciu
glutamínu má kostrové svalstvo (Gröber, 2010).
36
Glutamín vzniká väzbou amoniaku na kyselinu glutámovú. Je to jedna z dôležitých
ciest, ako odstrániť z krvi amoniak, čo je veľmi toxická látka, predovšetkým pre pečeň
a následne aj pre mozog. Úlohy glutamínu v organizme sú rozmanité a pritom tak dôležité,
že by sa dalo povedať, že je to jedna z najdôležitejších, v organizme vznikajúcich
aminokyselín. Ak dôjde k poklesu jeho koncentrácie v tkanivách, predovšetkým v pečeni,
zníži sa novotvorba bielkovín a pokiaľ je ho nedostatok pre bunky tvoriace sústavu
systému imunitnej ochrany, dôjde k významnému poklesu imunity. Sval tvorí vo veľkom
množstve glutamín (obsahuje ho 70 – 80 % zo všetkých tu prítomných voľných
aminokyselín). Glutamín tu vzniká v dôsledku premeny aminokyselín na energiu, pri tom
dochádza k tvorbe amoniaku – ten musí byť „vychytaný“ a k tomu poslúži kyselina
glutámová, z ktorej potom glutamín vzniká. V situáciách nedostatočného príjmu
bielkovín stravou alebo v akýchkoľvek stresových situáciách, ktoré vždy vedú ku
katabolizmu, dôjde k nedostatku kyseliny glutámovej a v dôsledku toho viazne aj tvorba
glutamínu v detoxikačnom procese odstraňovania amoniaku. Môže dôjsť k intoxikácii
amoniakom. Podobná situácia však môže nastať pri predávkovaní bielkovinami v prípade,
že tie nie sú dobre strávené a v čreve podľahnú bakteriálnemu hnitiu. Vtedy taktiež vzniká
amoniak. Glutamín môžu tvoriť (alebo naopak využívať) všetky tkanivá. Značné množstvo
sa okrem svalov vytvára aj v obličkách a to v situáciách športovcom dôverne známych –
v priebehu intenzívnej záťaže, kedy vzniká mnoho kyslých splodín premeny látok –
predovšetkým kyseliny mliečnej. Glutamín je transportovaný krvou do pečene, kde sa
štiepi v mitochondriách, akýchsi vnútrobunkových „elektrárňach“ a to spolu s voľnými
mastnými kyselinami, prinesenými karnitínom. Glutamín hrá dôležitú úlohu aj ako
medziprodukt v celom rade procesov premeny živín, vrátane prenosu niektorých látok
medzi rôznymi tkanivami. Všetky rýchlo sa množiace bunky sú odkázané na glutamín ako
hlavný zdroj energie. Glutamín je významným regulátorom rovnováhy bielkovín
v svaloch. Čím viac glutamínu, tým intenzívnejšia je tvorba bielkovín, pretože vzniká viac
kyseliny glutámovej. Glutamín je kľúčovou látkou udržania správnej funkcie čreva a jeho
nedostatok sa prejaví poklesom imunity. Je tu však jeden závažný problém: glutamín je
doslova nabitý amoniakom a v prípade jeho predávkovania môže vzniknúť intoxikácia
pečene (a mozgu) (Fořt, 1998).
37
1.4.3.7 Metionín a taurín
Taurín sa ako jedna z najzastúpenejších aminokyselín v ľudskom tele nachádza
v centrálnom nervovom systéme, kostrových svaloch a vo vysokej koncentrácii taktiež
v mozgu a v srdci. Vzniká z aminokyselín metionínu a cysteínu za pomoci vitamínu B6.
Jeho zdrojom v strave sú proteíny živočíšneho pôvodu, v proteínoch rastlinného pôvodu sa
však nenachádza vôbec.
Taurín pôsobí pravdepodobne na neurotransmitery v mozgu. Pôsobí tiež
protektívne pri ochrane buniek proti poškodeniu DNA vyvolanom pohybovou aktivitou.
Zdá sa, že znižuje svalové poškodenie vznikajúce pri svalovej práci a urýchľuje
regeneráciu medzi tréningami. Ďalšie výskumy ukázali, že suplementácia taurínom môže
zvýšiť športový výkon vďaka zvýšeniam intenzity svalovej kontrakcie. A naviac môže mať
taurín podobný účinok ako inzulín. Výskumy naznačujú, že môže znižovať inzulínovú
rezistenciu a zlepšovať využitie glukózy v tele. Tiež sa ukázalo, že znižuje hladinu
triglyceridov a zlého cholesterolu v krvi. Pri intenzívnom tréningu sa zvyšuje hladina
taurínu v krvi, pravdepodobne vďaka jeho uvoľňovaniu zo svalových vlákien (Kleiner,
2010).
Aminokyseliny, z ktorých metionín je esenciálny, taurín je semiesenciálny (nutný
pre vývoj detí) a v niektorých situáciách potrebný aj u dospelých. Metionín je jednou
z účinných látok v zmesiach zvaných „spaľovače tukov“ s cieľom ochrany pečene
predovšetkým pred všetkými toxickými látkami, vrátane ťažkých kovov. Taurín je
vytváraný z dvoch aminokyselín – z metionínu a cysteínu. Samostatne sa taurín používa na
ochranu pečene, vrátane tvorby a metabolizmu žlče, je efektívny v metabolizme mozgu,
predovšetkým v prípade opakovaných kŕčových stavov. V kulturistike sa taurín používa
samostatne ako psychostimulant (zvyšovač výkonu) a ďalej ako súčasť tzv. matrix
transportného systému – doplnok kreatínu o látky, ktoré zvyšujú jeho účinnosť. Taurín tiež
býva súčasťou niektorých povzbudzujúcich nápojov (Diviš, 2000).
1.4.3.8 Karnitín
Je to látka prirodzene tvorená a prítomná v organizme cicavcov. Pôvodne bol
karnitín izolovaný z mäsa a preto dostal názov karnitín (od carnis, čo je latinsky mäso)
(Fořt, 1999).
38
L-karnitín má kľúčovú úlohu v intracelulárnom energetickom metabolizme
a v detoxikácii. Zabezpečuje transport mastných kyselín s dlhým reťazcom cez vnútornú
membránu mitochondrií, uľahčuje beta-oxidáciu mastných kyselín a reguluje
intracelulárny pomer voľného/acylovaného CoA, teda tvorbu ATP. Karnitín má tiež
významné detoxikačné vlastnosti v mitochondriách (Gröber, 2010).
Karnitín je látka v minulosti považovaná za vitamín, ktorá je podobná proteínom
a je obsiahnutá v červenom mäse a ďalších živočíšnych produktoch. Dnes vedci
nepovažujú karnitín za esenciálnu látku, pretože pečeň a obličky ju môžu syntetizovať
nezávisle na strave. Väčšina ľudí prijíma 50 až 300 mg tejto látky denne zo stravy.
Dokonca aj vtedy, keď nemáte tak vysoký príjem karnitínu v strave, ho vaše telo dokáže
produkovať z aminokyselín lyzínu a metionínu. Okolo 98 % karnitínu v tele je uložených
vo svaloch. Hlavnou funkciou karnitínu v tele je prenos mastných kyselín do buniek, kde
sú využité ako zdroj energie. Vecou, ktorú vieme isto je, že suplementácia zvyšuje výkon
u osôb trpiacich nedostatkom karnitínu a môže byť prospešná u športovcov, ktorí sú vegáni
a vďaka tomu majú nízku hladinu karnitínu vo svaloch. Dávky vyššie než 4 g denne možu
spôsobovať hnačku. Pozor, niektoré suplementy obsahujú zmes D- a L-karnitínu. L-
karnitín je látkou bezpečnou, ale D-karnitín naopak môže spôsobovať svalovú slabosť
a znižovať hladinu myoglobínu, proteínu, ktorý transportuje kyslík v krvi (Kleiner, 2010).
Vyskytuje sa skoro vo všetkých organizmoch a všetkých živočíšnych tkanivách.
Najvyšší obsah karnitínu (0,1 % sušiny) je vo svaloch (Ferenčík a i., 2000).
Zásadná je ale v prípade použitia karnitínu jeho forma. Musí to byť jedine L-
karnitín, nikdy nie DL, alebo dokonca D-karnitín. Je dostupný v mnohých formách - ako
samostatný alebo ako súčasť multikomponentných výrobkov. Účinnosť, nakoniec ako
u všetkých látok, je priamo závislá na spôsobe podávania, forme a predovšetkým na
množstve (Fořt, 1996).
Pomáha dopravovať mastné kyseliny do mitochondrií, čo sú malé bunkové
„elektrárne“, v ktorých sa z tukov tvorí energia. Užívanie L-karnitínu, ktorý rozpúšťa
triglyceridy, potláča angínu pectoris a poruchy pečene v dôsledku nadmerného požívania
alkoholu. Napomáha pri redukcii nadváhy a pri odstraňovaní únavy (Sharon, 1998).
Je základnou zložkou všetkých prípravkov rady „Fat Burners“ (spaľovačov tukov).
K tomu, aby mohli byť tuky v svalovej bunke spaľované, telo potrebuje L-karnitín.
Zvýšeným spaľovaním tukov má telo k dispozícii viac energie a príjmom karnitínových
suplementov pred vytrvalostným zaťažením sa výrazne zvyšuje výkon. Karnitín sa javí ako
takmer nepostrádateľný pomocník ako pri snahe o znižovanie váhy počas diéty, tak pri
39
podpore redukcie telesného tuku v predsúťažných diétach. Optimálne dávkovanie je 800 až
1000 mg zhruba 45 minút pred tréningom alebo vytrvalostnou aktivitou-najlepšie v tekutej
forme (Smejkal a Rudzinskyj, 1999).
Čo dokáže karnitín (Fořt, 1999):
1. Preniesť voľné mastné kyseliny do miesta ich oxidácie (mitochondrie).
2. Preniesť štepy triacylglycerolov z mitochondrie späť do tekutej časti bunky.
3. Pôsobiť na metabolizmus cukrov. Najnovšie správy uvádzajú, že karnitín je
dôležitý aj v metabolizme cukrov a dokonca sa zdá, že čím viac je karnitínu, tým
viac je v svaloch udržanej nutnej energetickej rezervy - glykogénu. Tento fakt je
významný predovšetkým vo vzťahu k športu. Efekt karnitínu sa dá tiež označiť za
„glykogén šetriaci“.
4. Pôsobiť v premene vetvených aminokyselín (BCAA). Časť týchto aminokyselín
obsiahnutých v svale sa metabolizuje na ketokyseliny, ktoré sa viažu na karnitín
a transportujú do pečene, kde sa využívajú buď ako zdroj energie, alebo sa z nich
tvorí glukóza.
5. Znížiť tvorbu kyseliny mliečnej (laktátu) pri fyzickej záťaži. Tým sa zvyšuje
schopnosť udržať úroveň výkonu. Po ukončení karnitín urýchľuje odstránenie
nepriaznivo pôsobiaceho laktátu a skracuje čas regenerácie.
6. Ovplyvňovať činnosť štítnej žľazy. Pokles jej aktivity sa prejaví priberaním na
hmotnosti. Karnitín použitý u osôb trpiacich zníženou funkciou štítnej žľazy
dokáže aktivizovať premenu tukov na energiu, a tak zabrániť vzostupu telesnej
hmotnosti. Súčasne sa obmedzia nepriaznivé prejavy hypofunkcie žľazy, konkrétne
fyzická a duševná únava.
7. Znižovať riziko intoxikácie amoniakom (napríklad u pacientov s ťažkými
poruchami funkcie obličiek alebo dôsledkom hladovania či extrémnej fyzickej
záťaže).
8. Zvýšiť aktivitu mozgu. Karnitín tým, že ovplyvňuje hladinu niektorých
neurotransmitérov a tvorbu enzýmov, detoxifikuje organizmus a súčasne funguje
ako stimulátor odstránenia voľných radikálov.
9. Eliminovať vysoké riziko rozvoja polysystémových porúch u pacientov na dialýze.
40
Popísané účinky sú už dostatočne experimentálne, klinicky i prakticky (subjektívne)
zhodnotené a potvrdené (Fořt, 1999).
Dôsledky deficitu karnitínu:
Pri nedostatku karnitínu dôjde k intracelulárnemu hromadeniu mastných kyselín,
stúpa hladina triacylglycerolov a dochádza k vzniku toxických lipoperoxidov. Hromadí sa
kalcium a bunka môže odumrieť. Znížená činnosť pečene vedie k poklesu hladiny ketónov,
naopak stúpa koncentrácia toxického amoniaku a súčasne klesá pod nutný limit hladina
krvného cukru v dôsledku zvýšeného využitia glukózy ako jediného možného
alternatívneho energetického zdroja. Veľmi zlý je dopad súbežného poklesu tvorby
acetylcholínu v CNS. V dôsledku týchto komplexných nepriaznivých zmien sa rozvíja
poškodenie mozgu a znižuje sa tolerancia k stresu (Fořt, 1999).
Medzi príznaky nedostatku karnitínu patria: podráždenosť, bolesti v oblasti srdca,
svalová slabosť a obezita. Pri chronickom nedostatku môžu poruchy prerásť do cukrovky
a srdcových chorôb (Zachar, 2004).
L-karnitín a jeho deriváty sú na trhu k dispozícii vo forme tabliet a roztokov.
Klasickým príkladom sú pitné ampule čistého karnitínu alebo niektoré jeho kombinácie.
Je neoddiskutovateľným faktom, že karnitín je v športe hitom - aj keď až od nedávnej
doby. Našiel tiež uplatnenie v silových športoch. Je užitočný v mnohých smeroch -pomáha
zvýšiť tvorbu energie z tukov, čiže sa uplatňuje pri redukcii hmotnosti, pomáha však tiež
podaný pred tréningom k uvoľneniu nadmerného svalového tonusu, spôsobí zvýšené
potenie, čo je výhodné aj z dôvodu zníženia rizika svalového zranenia. Znižuje riziko
preťaženia srdca (Fořt, 1996).
Stanovená priemerná potreba: 100-300 mg L-karnitínu (približne 25 % dennej
potreby sa tvorí endogénne). Príjem potravou je medzi 20-300 mg/d u zdravých dospelých
(nevegetariánov) a u prísnych vegetariánov je to len 1-3 mg/d. Najvýznamnejším zdrojom
endogénnej tvorby karnitínu je pečeň, kde sa tvorí z lyzínu, metionínu, vitamínu C,
niacínu, vitamínu B6 a redukovaného železa. Potreba karnitínu v tkanivách a jeho
koncentrácia sa určuje predovšetkým stupňom aktivity beta-oxidácie mastných kyselín
(Gröber, 2010).
41
1.4.3.9 Kreatín
Kreatín je jeden z najdôležitejších prírodných energetizujúcich suplementov
určených pre športovcov silových disciplín. Na rozdiel od mnohých iných suplementov bol
kreatín intenzívne skúmaný, do dnešného dňa bolo uskutočnených viac ako päťsto štúdií.
Tristo z nich bolo zameraných na účinok kreatínu na výkon a okolo 70 % z nich potvrdilo
pozitívny účinok. Tieto výskumy ukazujú, že kreatín má signifikantný účinok na zvýšenie
výkonu v tých športoch, ktoré vyžadujú vyššiu úroveň silových schopností. A má ešte
jedno veľké plus: mnoho štúdií preukázalo nárast svalovej hmoty v priemere 0,5 až 1 kg,
rovnako ako zníženie množstva telesného tuku. Predtým sa tento efekt považoval len za
dôsledok retencie vody, dnes už vidíme, že ide prevažne o čistú svalovú hmotu a iba malá
časť je tvorená zadržovanou vodou (Kleiner, 2010).
Kreatín je aminokyselina, ktorá sa vyskytuje v bežnej strave. Normálny denný
príjem je nižší než 1 g, ale odhadovaná denná potreba je u priemerného človeka 2 g.
Organizmus má len obmedzenú schopnosť syntézy kreatínu v pečeni, obličkách, pankrease
a v iných tkanivách, ale hlavným miestom jeho tvorby sú u ľudí obličky. Tie dopĺňajú
potrebné množstvo, ktoré nebolo dodané stravou. Syntéza prebieha z prekurzorových
aminokyselín (metionínu, arginínu a glycínu), ale je utlmená pri vysokom príjme kreatínu
stravou (Maughan a Burke, 2006).
Vo vnútri svalových buniek sa mení na kreatínfosfát (CP), látku, ktorá slúži ako
zdroj energie, postačujúci na niekoľko sekúnd práce. CP teda pracuje najlepšie pri
krátkych intenzívnych výkonoch ako napr. pri silovom tréningu. CP tiež pomáha doplniť
bunkovú rezervu ATP, molekulárneho paliva, ktoré dodáva energiu pre svalovú
kontrakciu. S vyššou zásobou ATP sú vaše svaly schopné vykonať viac práce.
Suplementácia kreatínom pôsobí na nárast svalovej hmoty nepriamo. Má nepriamy efekt:
môžete trénovať intenzívnejšie a to sa prejaví na náraste svalovej hmoty. Pokiaľ je kreatín
prítomný vo svaloch, vyvoláva to retenciu tekutín, čo v dôsledku môže ovplyvniť
metabolizmus sacharidov a bielkovín. Suplementácia kreatínom zvyšuje jeho množstvo vo
svaloch a zaisťuje pracujúcim svalom ďalší zdroj paliva okrem glykogénu zo sacharidov.
Otázkou je, ako veľa kreatínu potrebujeme. Približne 1 g kreatínu denne prijímame zo
stravy. Ale to nie je dostatočné množstvo, aby sa zvýšil výkon v silovom tréningu.
S kreatínom sa obvykle stretávame v práškovej forme ako s kreatín monohydrátom.
Neplatí, že čím viac kreatínu, tým lepšie. Telo má svoj strop v množstve kreatínu, ktoré je
schopné uložiť vo svaloch. Ak budete dodávať telu vyššie množstvo, nebude sa vo svaloch
42
ukladať. Pretože hladina kreatínu sa vo svaloch udrží po dobu približne troch týždňov, je
ďalšou možnou stratégiou cyklovanie príjmu kreatínu, kedy ho po určitú dobu užívate
a potom užívanie prerušíte. Začnete s dávkou 5 g kreatínu denne po dobu šiestich týždňov.
V porovnaní s prvým zmieneným postupom to potrvá dlhšie kým dosiahnete saturáciu, ale
výsledky budú prakticky rovnaké. Potom užívanie kreatínu prerušte na tri týždne a potom
ho opäť užívajte. V priebehu vynechania nedôjde k žiadnym zmenám v svalovom objeme
ani v tréningových výkonoch. Táto stratégia je úspornejšia a pritom vám zaistí rovnaké
efekty. Kreatín nie je toxický a výsledky štúdií nepreukázali žiadne negatívne vedľajšie
účinky pri dodržiavaní odporúčaných dávok. Neovplyvňuje procesy hospodárenia s vodou,
ku ktorým dochádza pri tréningu, čo je dobrou správou pre športovcov vytrvalostných
disciplín, ktorí často trénujú v horúcom počasí. Ale keď prijmete veľkú dávku kreatínu
naraz, môže dôjsť k podráždeniu žalúdka. Jediným známym vedľajším účinkom spojeným
s užívaním kreatínu v množstve 1 až 10 g denne je retencia tekutín. Dôležitou informáciou
vzťahujúcou sa k suplementácii kreatínom je to, že najlepšie účinkuje v kombinácii so
sacharidmi. Táto kombinácia zvyšuje množstvo kreatínu vo svaloch až o 60 %! (Kleiner,
2010).
Nie je pochýb o tom, že je účinný pre výbušnú silu a pre silovú vytrvalosť.
Stimuluje tvorbu svalovej hmoty, podporuje aktuálny výkon. Dávky až 30 g denne
vyžadujú kontrolu príjmu bielkovín, pretože kreatín sa dá považovať za významný zdroj
dusíka. Nadbytok sa vylučuje v neškodnej forme kreatinínu obličkami do moču (Fořt,
1998).
Je obsiahnutý hlavne v červenom mäse, kde bol tiež objavený. Jeho koncentrácia
v prirodzených zdrojoch je však nízka, jedna lyžica práškového kreatínu odpovedá obsahu
v 10 kg hovädzieho mäsa. Preto sa vyrába synteticky. Kreatín zvyšuje naplnenie svalovej
bunky vodou a podporuje tým rast svalového objemu (Smejkal a Rudzinskyj, 1999).
Doplňujúce poznámky podľa Fořta (Fořt, 1998) :
• jeden kilogram mäsa = 4 g kreatínu
• keratín je zdrojom energie v bunkách, kde tvorí rovnováhu s ATP
• keratín neutralizuje kyselinu mliečnu, hromadiacu sa v svaloch v priebehu cvičenia
• keratín podporuje prenos energie z mitochondrií, vznikajúcej tam z tukov, a tá sa
využíva na činnosť svalových bielkovín v priebehu svalovej činnosti
43
• primerané podávanie kreatínu zvyšuje jeho obsah v svaloch o 50 %
• kreatínu je v pokojovom stave pred výkonom asi 4 x väčšia zásoba ako ATP
• keratín sa tvorí z arginínu za účasti metionínu a glycínu
• keratín je látka lipotropná, inými slovami, pomáha premieňať tuk na energiu
Dobre známy je jeho účinok na stimuláciu sily a výkonu, ale niektorí vedci mu ešte
pripisujú k dobru ďalší účinok na svalový rast, ktorý je vysvetľovaný niekoľkými možnými
mechanizmami (Rowley, 2009):
• svaly rastú v dôsledku toho, že kreatín stimuluje silu a vytrvalosť
• kreatín viaže v svaloch vodu, ktorá spôsobí zväčšenie objemu svalov
• napumpovanie vody do svalov spôsobí nielen objemový efekt, ale voda tiež štartuje
komplex chemických reakcií, ktoré majú anabolický efekt
• kreatín stimuluje tvorbu svalového „paliva“ – glykogénu, podporujúceho vyšší
fyzický výkon a plnosť svalstva
• kreatín aktivuje svaly tým, že prispieva k vzniku tzv. satelitných buniek, vďaka
ktorým majú svaly vyššiu regeneračnú schopnosť, a tak rastú rýchlejšie
1.5 Zakázané podporné výživové prostriedky
Pokiaľ sa zaoberáme problematikou špeciálnych doplnkov výživy, nemôžme
ponechať bez povšimnutia ani chúlostivú, ale o to viac v súčasnosti frekventovanú otázku
použitia anabolických steroidov a iných dopingových prostriedkov (Smejkal a Rudzinskyj,
1999).
Za doping v športe sa považuje použitie látok zo zakázaných farmakologických
skupín alebo metód podľa príslušného zoznamu športovcom samým alebo za pomoci
druhej osoby pri súťaži alebo v tréningu (Hnízdil a i., 2000).
Doping je definovaný ako jav, pri ktorom dochádza k porušeniu jedného alebo
viacerých antidopingových pravidiel, ktoré sú uvedené v nasledujúcich článkoch (Pyšný,
2006):
a) prítomnosť zakázanej látky či jej metabolitov alebo indikátorov v tele športovca
b) použitie alebo pokus o použitie zakázanej látky alebo metódy
44
c) odmietnutie alebo nedostavenie sa k odberu vzorky bez náležitého dôvodu po
výzve, alebo iný spôsob vyhýbania sa dopingovej kontrole
d) porušenie požiadaviek týkajúcich sa dostupnosti športovca pre kontrolu mimo
súťaž vrátane neposkytnutí požadovanej informácie o pobyte a vyhýbanie sa testom
e) podvádzanie alebo pokus o podvádzanie v priebehu ktorejkoľvek časti dopingovej
kontroly
f) držanie zakázaných látok a látok umožňujúcich zakázané metódy
g) nelegálne zaobchádzanie s akoukoľvek zakázanou látkou alebo látkou
umožňujúcou zakázané metódy
h) podávanie či pokus o podávanie zakázanej látky alebo aplikácia metódy
športovcovi alebo podporovanie, podnecovanie, navádzanie, napomáhanie alebo
iná preukázaná spoluvina
Škála dopingových prostriedkov je veľmi široká a zahŕňa niekoľko skupín
dopingových látok. Ich spoločným znakom je skutočnosť, že sa jedná o farmakologické
preparáty - teda lieky, ktoré nie sú voľne predajné (Smejkal a Rudzinskyj, 1999).
Dopingové látky a metódy rozdeľujeme do nasledujúcich kategórií (Vítek, 2008):
a) látky zakázané stále (pri súťaži aj mimo súťaž)
• anabolické látky - do tejto skupiny patria anabolické steroidy a ostatné anabolické
látky. Anabolické steroidy sa rozdeľujú na endogénne (vznikajúce v ľudskom tele)
a na exogénne (syntetické). Medzi ostatné anabolické látky patria látky chemicky
sa líšiace od anabolických steroidov, ktoré však majú preukázateľný anabolický
účinok.
• peptidové hormóny a príbuzné látky - do tejto skupiny patria hormóny nesteroidnej
povahy, ktoré majú buď anabolické účinky, alebo látky ovplyvňujúce krvotvorbu.
• beta-2-antagonisti - látky ovplyvňujúce vegetatívnu nervovú sústavu, ktoré okrem
celého radu iných účinkov pôsobia aj na tukové a svalové tkanivo.
• látky s antiestrogénnou aktivitou - tieto látky sa rozdeľujú do niekoľkých ďalších
skupín a ich hlavným účinkom je ovplyvnenie metabolizmu pohlavných hormónov
v zmysle zvýšenej produkcie anabolických steroidných hormónov.
45
• diuretiká a ďalšie maskovacie látky - do tejto skupiny patria látky, ktoré maskujú
užitie inej dopingovej látky. Medzi typické príklady týchto látok patria diuretiká
(močopudné látky).
b) metódy zakázané stále (pri súťaži aj mimo súťaž)
• zvyšovanie prenosu kyslíka – medzi takéto metódy patrí krvný doping a umelé
zvyšovanie spotreby, prenosu alebo dodávky kyslíka pomocou farmaceutických
preparátov.
• chemická a fyzikálna manipulácia s biologickým materiálom – medzi najbežnejšie
metódy takejto manipulácie patrí cievkovanie močového mechúra, úprava moču
a vnútrožilová infúzia látok maskujúcich prítomnosť látok zakázaných.
• génový doping – jedná sa o cielené použitie buniek, génov alebo modifikáciu
génov, ktoré majú schopnosť zvýšiť športový výkon.
c) látky a metódy zakázané pri súťaži
• stimulanty – do tejto skupiny patrí veľké množstvo látok pôsobiacich stimulačne na
centrálny nervový systém.
• narkotické analgetiká – látky, ktoré umožňujú posunúť prah bolesti a týmto
spôsobom zvyšovať fyzickú výkonnosť.
• kanabinoidy – látky pôsobiace na centrálny nervový systém, zaraďujeme tu hlavne
marihuanu a hašiš.
• glukokortikoidy – látky ovplyvňujúce energetický metabolizmus, ktoré súčasne
pôsobia aj na centrálny nervový systém.
Použitie mnohých z nich je obmedzené na úzky okruh športovcov zúčastňujúcich sa
súťaží. Ale inak je to s anabolickými steroidmi. Tie sú dealermi ponúkané veľmi často
v prostredí fitcentier, kde nachádzajú vhodné „podhubie“ medzi mladíkmi túžiacimi po
rýchlom úspechu v budovaní svalovej hmoty a sily za akúkoľvek cenu (Smejkal a
Rudzinskyj, 1999).
Zakázané látky sú obvykle užívané vo forme tabliet či roztokov, niektoré sú určené
k aplikácii injekciou alebo infúziou. Najčastejším spôsobom ich podania je požitie ústami,
tak ako je tomu u väčšiny liekov (Hnízdil a i., 2000).
46
1.5.1 Anabolické steroidy
Chemicky sa jedná o deriváty mužského pohlavného hormónu testosterónu, ktorý je
„zodpovedný“ za nárast svalovej hmoty a silu mužov. Vyššia hladina tohto hormónu
samozrejme zvyšuje schopnosť proteosyntézy, teda tvorby svalovej bielkoviny a urýchľuje
regeneráciu. Športovec získava schopnosť viac a tvrdšie trénovať, je akoby „nabitý“
energiou za súčasného nárastu výkonnosti. Zdalo by sa teda, že je všetko ideálne keby
neexistovalo reálne nebezpečenstvo negatívnych vedľajších zdravotných účinkov. Áno,
použitie anabolík si vyberá svoju krutú daň a to i tu najvyššiu – v podobe ľudských
životov. Samozrejme väčšinou nie sú negatívne dopady tak dramatické. Medzi tie mierne
môžeme počítať rôzne vizuálne defekty ako anabolické akné, gynekomastia (tvorba
tukového hrbolčeka pod prsnou bradavkou – dôsledok premeny mužských hormónov na
ženské), zhoršenie pečeňových testov až po prejavy žltačky, zhoršenie či strata potencie
súvisia so zmenšením až atrofiou semenníkov, vypadávanie vlasov. Jednoznačne je
preukázané zvýšenie hladiny cholesterolu. Medzi tie najhoršie patrí stimulácia tvorby
rôznych druhov karcinómov – pečene, prostaty, semenníkov atď. (Smejkal a Rudzinskyj,
1999).
Existujú dve hlavné metódy aplikácie steroidov do ľudského tela – orálna
a injekčná. Orálne steroidy sa vyskytujú v tabletách alebo kapsulách a užívajú sa rovnakým
spôsobom ako iné lieky. Lekári aj športovci sa zhodujú na tom, že orálne steroidy zaťažujú
pečeň omnoho viac ako injekčné formy týchto látok. Vzhľadom k tomu, že museli byť
upravené, spomalí sa ich rozklad a zvýši životnosť. Orálne steroidy sa potom vo väčšom
množstve sústreďujú v pečeni (Embleton a Thorne, 1998).
Preparáty v pokoji neškodné môžu pri telesnej záťaži pôsobiť toxicky, pretože sa
mení ich koncentrácia. Zistenie dopingových látok je pri súčasnej technike ľahké, dokonca
aj spätne, po prerušení podávania. Športovec, ktorý sa odmietne podrobiť antidopingovej
kontrole, je považovaný za športovca, ktorý dopoval (Demetrovič, 1988).
1.5.2 Peptidové hormóny
Do tejto skupiny patrí erytropoetín, rastový hormón, inzulínu podobné rastové
faktory, mechanické rastové faktory, gonadotropíny, inzulín, kortikotropíny a ďalšie látky
s podobnou chemickou štruktúrou alebo podobnými biologickými účinkami a ich
uvoľňujúce faktory.
47
Táto skupina látok patrí k najľahšie zneužiteľným, a to z dvoch dôvodov: ide
o látky, ktoré telo tvorí v určitej miere samo a preto je obtiažne zistiť, či sa jedná o doping
či o fyziologicky zvýšenú hladinu látky a druhým dôvodom je veľmi krátky polčas rozpadu
týchto látok. Sú zistiteľné len niekoľko desiatok minút či hodín po požití, aj keď ich účinky
na organizmus sú dlhodobé (Pyšný, 2006).
1.5.3 Beta antagonisti
Beta antagonisti sa tiež niekedy zaraďujú do skupiny „ostatné anabolické látky“,
a to pre čiastočný anabolický účinok clenbuterolu (Nekola, 2000).
Clenbuterol je látka ovplyvňujúca výkonnosť. Kulturistov zaujal, pretože má
jednak schopnosť chrániť svalovú hmotu počas striktnej diéty a ďalej tiež znižuje
množstvo tuku – čo sú dva primárne ciele predsúťažnej prípravy.
Medzi najčastejšie vedľajšie účinky patrí nevoľnosť, bolesť hlavy a nespavosť –
obvykle ide o kombináciu všetkých troch symptómov. Najvážnejším nežiadúcim efektom,
ktorý môže spôsobiť dokonca aj smrť, je tachykardia – zrýchlená činnosť srdca (Embleton
a Thorne, 1998).
1.5.4 Diuretiká
Ich primárnou úlohou je liečba vysokého krvného tlaku. Hrajú tiež dôležitú rolu
v odstraňovaní edémov a nadmernej retencii tekutín, spôsobenej srdečnými chorobami
alebo zlyhaním obličiek. Kulturisti obvykle užívajú diuretiká z dvoch hlavných dôvodov –
chcú vylúčiť nadbytočnú extracelulárnu tekutinu pred súťažou a „nariediť“ svoj moč kvôli
dopingovým testom.
Hlavný vedľajší účinok týchto látok je spojený s dehydratáciou. Diuretiká môžu
tiež vážne poškodiť obličky a tým dokonca ohroziť život športovca. Vedľajšie účinky sa
najčastejšie prejavujú svalovými kŕčmi. Tie sú spôsobené nedostatkom iónov sodíka,
draslíka a hlavne vápnika. Okrem svalových kŕčov môže nízka hladina elektrolytov
ovplyvniť tiež kardiovaskulárny systém – hlavne srdce (Embleton a Thorne, 1998).
48
2 CIEĽ PRÁCE
Cieľom našej záverečnej diplomovej práce bolo analyzovať a poukázať na
problematiku užívania dovolených doplnkov výživy vo fitness a kulturistike, ako aj
poukázať na nevhodnosť užívania zakázaných podporných prostriedkov a tiež získanie
informácií o užívaní doplnkov výživy športujúcich, ich vzťah k suplementácii, dôvody na
ich užívanie a výber.
49
3 METODIKA PRÁCE
Teoretickú časť diplomovej práce sme spracovali zozbieraním a preštudovaním
vedeckej a odbornej literatúry týkajúcej sa témy našej práce.
V praktickej časti sme formou dotazníkov zisťovali rozšírenosť užívania
dovolených ako aj zakázaných doplnkov výživy, dôvody na ich užívanie, spokojnosť
s výsledným efektom a tiež informovanosť športovcov o rizikách príjmu zakázaných
podporných prostriedkov.
Všetci oslovení respondenti boli oboznámení s cieľom, obsahom a základnými
pokynmi pre vyplnenie dotazníka. Skúmanými respondentmi boli ženy a muži rôznych
vekových kategórií venujúci sa posilňovaniu na rozličných úrovniach. Prieskum prebiehal
v mestách Bardejov a Bratislava od začiatku februára do polovice marca 2011.
Rozdaných bolo celkom 60 dotazníkov, naspäť sa nám vyplnených vrátilo 51
dotazníkov. Dotazník obsahoval 12 uzatvorených otázok s možnosťou výberu odpovede
z ponúkaných možností, 2 otázky boli kombinované, teda s možnosťou označenia
ponúkanej odpovede alebo doplnenia vlastnej odpovede a 1 otázka bola otvoreného typu.
V prvých troch otázkach sme zisťovali základné údaje o respondentoch, a to pohlavie, vek
a vzdelanie. Ďalšie otázky sa týkali úrovne a frekvencie športovania a užívania dovolených
ako aj zakázaných doplnkov výživy. Náš súbor tvorilo 39 mužov a 12 žien. Výsledky sme
spracovali do tabuľkovej a grafickej formy.
50
4 VÝSLEDKY
Otázka č. 1 Pohlavie
Tabuľka 5 Pohlavie respondentov
Pohlavie Počet respondentov
muži 39
ženy 12
spolu 51
76%
24%
mužiženy
Graf 1 Pohlavie respondentov
Celkový počet hodnotených respondentov bol 51, z toho 39 mužov a 12 žien. Percentuálne
zastúpenie pohlavia je zobrazené v grafe.
51
Otázka č. 2 Vek
Tabuľka 6 Vek respondentov
Vek Počet respondentov
0 až 18 3
19 až 26 25
27 až 34 19
35 až 42 2
43 a viac 2
6%
49%
37%
4% 4%
0 až 1819 až 2627 až 3435 až 4243 a viac
Graf 2 Vek respondentov
Podľa veku boli respondenti rozdelený do piatich kategórií. Najviac (49 %) ich spadalo do
vekovej kategórie 19 – 26 rokov. Najmenej (4 %) tvorilo vekové kategórie 35 až 42 rokov
a 43 a viac rokov. Z nášho výskumu vyplýva, že posilňovne navštevujú prevažne mladí
ľudia do 34 rokov.
52
Otázka č. 3 Vzdelanie
Tabuľka 7 Vzdelanie respondentov
Vzdelanie Počet respondentov
základné 1
stredné 3
stredné s maturitou 23
vysokoškolské 24
2% 6%
45%
47% základnéstrednéstredné s maturitouvysokoškolské
Graf 3 Vzdelanie respondentov
Takmer rovnaké bolo zastúpenie respondentov so stredoškolským vzdelaním s maturitou
(45 %) a vysokoškolským vzdelaním (47 %). Iba 1 z opýtaných mal ukončené základné
vzdelanie a 6 % stredné.
53
Otázka č. 4 Na akej úrovni sa zaoberáte športom?
Tabuľka 8 Úroveň športovania
Úroveň športovania Počet respondentov
rekreačne 33
výkonnostne 16
vrcholovo 2
65%
31%
4%
rekreačnevýkonnostnevrcholovo
Graf 4 Úroveň športovania
Väčšina respondentov (65 %) sa venuje posilňovaniu len rekreačne, výkonnostne 31 %
a len 2 respondenti sa venujú posilňovaniu na vrcholovej úrovni.
54
Otázka č. 5 Ako často trénujete?
Tabuľka 9 Frekvencia trénovania
Frekvencia Počet respondentov
1x 4
2x 11
2 – 3x 1
3x 10
3 – 4x 2
4x 11
4 – 5x 2
5x 7
6 – 7x 3
8%
21%
2%
20%4%
21%
4%
14%
6%
1x2x2 - 3x3x3 - 4x4x4 - 5x5x6 - 7x
Graf 5 Frekvencia trénovania
Frekvencia trénovania bola veľmi rôzna, respondenti najčastejšie trénovali dva, tri alebo
štyri dni v týždni.
55
Otázka č. 6 Používate nejaké doplnky športovej výživy?
Tabuľka 10 Užívanie doplnkov
Používanie doplnkov Počet respondentov
áno 32
nie 19
63%
37%
ánonie
Graf 6 Užívanie doplnkov
V otázke o výživových doplnkoch 32 respondentov uviedlo, že výživové doplnky užíva
pravidelne. Najčastejšie užívané kategórie suplementov sú gainery, proteíny,
aminokyseliny, vitamíny a kĺbová výživa. 37 % opýtaných neužíva žiadne doplnky
športovej výživy.
56
Otázka č. 7 Odkedy užívate doplnky výživy v rámci športovej kariéry?
Tabuľka 11 Začiatok užívania doplnkov
Užívanie doplnkov Počet respondentov
od začiatku 5
po polroku 6
po roku 4
po viacerých rokoch 17
neužívam 19
10%
12%
8%
33%
37%od začiatkupo polrokupo rokupo viacerých rokochneužívam
Graf 7 Začiatok užívania doplnkov
Od začiatku svojej športovej kariéry užíva doplnky len 5 respondentov, čo predstavuje
10 % sledovaného súboru. Väčšina športovcov začala suplementy užívať až po viacerých
rokoch pravidelného cvičenia.
57
Otázka č. 8 Čo u vás rozhodlo prijímať doplnky výživy?
Tabuľka 12 Dôvod užívania doplnkov
Dôvod užívania doplnkov Počet respondentov
tréner, odborník 13
vlastné znalosti 15
iné 5
neužívam 19
25%
29%10%
36%
odporúčanie trénera, odborníkavlastné znalostiinéneužívam
Graf 8 Dôvod užívania doplnkov
Takmer všetci užívatelia doplnkov uviedli, že suplementy začali prijímať vďaka vlastným
znalostiam alebo na odporúčanie trénera či odborníka. Len 5 respondentov uviedlo
v odpovedi možnosť iné, kde doplnili ako dôvod začiatku užívania stagnáciu, rady
známych a pod.
58
Otázka č. 9 Koľko priemerne mesačne investujete do doplnkov výživy?
Tabuľka 13 Priemerná mesačná investícia
Suma Počet respondentov
do 19 € 13
20 – 39 € 10
40 – 59 € 6
60 € a viac 3
neužívam 19
25%
20%
12%6%
37%
do 19 EUR20 - 39 EUR40 - 59 EUR60 EUR a viacneužívam
Graf 9 Priemerná mesačná investícia
Štvrtina respondentov mesačne do doplnkov výživy investuje do 19 €. Ďalších 20 %
opýtaných je ochotných mesačne investovať 20 – 39 €, iba traja respondenti minú mesačne
aj viac ako 60 €.
59
Otázka č. 10 Na základe čoho si vyberáte doplnky výživy?
Tabuľka 14 Výber doplnkov
Dôvod Počet respondentov
kvalita 17
cena 8
iné 7
neužívam 19
33%
16%14%
37%
kvalitacenainéneužívam
Graf 10 Výber doplnkov
Väčšina opýtaných (33 %) si doplnky výživy vyberá na základe kvality výrobku, cena je
rozhodujúcim kritériom výberu pre 8 respondentov. Možnosť iné uviedlo 14 % opýtaných,
kde doplnili ako iné dôvody odporúčanie a výber doplnkov trénerom, značka, pomer cena
a kvalita a chuť.
60
Otázka č. 11 Dodržiavate presné dávkovanie užívaných doplnkov a ich správne
načasovanie?
Tabuľka 15 Dodržiavanie dávkovania a načasovania Dodržiavanie dávkovania a načasovania Počet respondentov
áno 16
nie 3
ako kedy 13
neužívam 19
31%
6%
25%
38%
áno nieako kedyneužívam
Graf 11 Dodržiavanie dávkovania a načasovania
Dodržiavanie presného dávkovania a správneho načasovania užívaných doplnkov uviedlo
31 % opýtaných respondentov, 25 % uviedlo možnosť ako kedy a 6 % opýtaných sa
priznalo, že dávkovanie ani načasovanie nedodržiava.
61
Otázka č. 12 Pociťujete podporný vplyv vami užívaných doplnkov?
Tabuľka 16 Podporný vplyv
Podporný vplyv Počet respondentov
áno 22
nie 5
neviem 5
neužívam 19
43%
10%10%
37%
ánonieneviemneužívam
Graf 12 Podporný vplyv
Väčšina užívateľov doplnkov pociťuje ich podporný vplyv, u 10 % respondentov užívané
doplnky nesplnili požadovaný efekt a rovnaké percento opýtaných sa k tejto otázke
nevedelo vyjadriť.
62
Otázka č. 13 Boli by ste ochotný pre zvýšenie výkonu alebo zlepšenie kondície užívať
aj zakázané doplnky (dopingové látky)?
Tabuľka 17 Názor na zakázané doplnky
Názor na zakázané doplnky Počet respondentov
áno 6
nie 45
12%
88%
ánonie
Graf 13 Názor na zakázané doplnky
Prevažná väčšina respondentov (88 %) nie je v žiadnom prípade ochotná pre zvýšenie
výkonu alebo zlepšenie kondície užívať dopingové látky. Zvyšných 12 % opýtaných by
bolo ochotných vyskúšať aj zakázané doplnky.
63
Otázka č. 14 Vyskúšali ste už niekedy zakázané doplnky (doping)?
Tabuľka 18 Skúsenosti s dopingom
Skúsenosti s dopingom Počet respondentov
áno 3
nie 48
6%
94%
ánonie
Graf 14 Skúsenosti s dopingom
Zakázané doplnky vyskúšalo len 6 % opýtaných respondentov, zvyšných 94 % nemá
žiadne skúsenosti s dopingom.
64
Otázka č. 15 Poznáte niektoré riziká užívania dopingových látok?
Tabuľka 19 Znalosť rizík
Znalosť rizík Počet respondentov
áno 42
nie 9
82%
18%
ánonie
Graf 15 Znalosť rizík
Väčšina respondentov uviedla, že si je vedomá rizík spojených s užívaním dopingových
látok, 18 % opýtaných žiadne riziká spojené s užívaním dopingových látok nepozná.
65
5 DISKUSIA
Väčšina našich respondentov (65 %) sa posilňovaniu venuje len rekreačne, na
výkonnostnej úrovni trénuje 16 športovcov, len 2 sa zaoberajú kulturistikou vrcholovo.
V otázke užívania doplnkov výživy sa zhodujeme s výsledkom prieskumu Lazara
(Lazar, 2006), ktorý podobne ako my tvrdí, že viac ako polovica návštevníkov posilňovní
v nejakej miere doplnky športovej výživy užíva. V nami skúmanom súbore 51 športovcov
doplnky výživy užíva 32 (63 %) respondentov a v súbore 62 športovcov Lazara (Lazar,
2006) to bolo 34 (55 %).
Spolu s Neštickou (Neštická, 2010) konštatujeme, že najviac respondentov sa pri
rozhodovaní o prijímaní doplnkov výživy najviac spolieha na vlastné znalosti získané
z rôznych zdrojov. V súbore našich respondentov sú vlastné znalosti rozhodujúce u 15
(29 %) opýtaných a v súbore Neštickej (Neštická, 2010) u 14 (31 %) respondentov.
Čo sa týka výberu doplnkov výživy, rovnako ako uvádza Smolka (2008), aj nami
vybraný súbor športovcov užívajúcich suplementy uviedol ako hlavné rozhodujúce
kritérium kvalitu daného výrobku. Konkrétne sa takto vyjadrilo 17 (33 %) športovcov
nášho súboru a v súbore Smolku (Smolka, 2008) 171 (51 %) respondentov.
Pokiaľ ide o pociťovanie podporného vplyvu užívaných doplnkov, podobne ako
v súbore respondentov Neštickej (Neštická, 2010), aj náš súbor potvrdil, že užívaný
doplnok splnil očakávaný efekt. Takto v našom súbore odpovedalo 22 (43 %) a v súbore
Neštickej (Neštická, 2010) 28 (61 %) respondentov.
Tak isto ako uvádza Lazar (2006), aj väčšina našich respondentov je zásadne proti
užívaniu zakázaných doplnkov. V našom súbore sa takto vyjadrilo 45 (88 %) respondentov
a v súbore Lazara (Lazar, 2006) to bolo 48 (77 %) respondentov.
Rovnako ako Němcová (2010) tvrdíme, že informovanosť športovcov o rizikách
užívania dopingových látok je na pomerne dobrej úrovni. V našom súbore bolo s rizikami
dopingových látok oboznámených 42 (82 %) respondentov a v súbore Němcovej
(Němcová, 2010) 52 (84 %) respondentov. Môžeme teda konštatovať, že športovci sú
dostatočne informovaní o zdravotných rizikách súvisiacich s užívaním dopingu.
66
6 ZÁVER
Príjem pestrej a vyváženej stravy je základom pre podanie kvalitného výkonu
každého športovca. Môže však nastať situácia, kedy naše telo nie je schopné prijať alebo
spracovať dostatok bežnej stravy na vyrovnanie energetickej bilancie, a práve vtedy je
vhodné využiť suplementy. Samozrejme je potrebné si uvedomiť, že ide len o doplnky
stravy, ktoré bežnú stravu nikdy nenahradia.
Tieto výrobky pomáhajú športovcom dosahovať rýchlejšie pokroky a lepšie
športové výkony. Ak sa užívajú popri kvalitnej a vyváženej strave, umožňujú dosiahnuť
kvalitatívne aj kvantitatívne výsledky.
V diplomovej práci sme sa teoreticky aj formou dotazníka zaoberali problematikou
užívania dovolených aj zakázaných podporných prostriedkov. Náš prieskum potvrdil, že
užívanie dovolených podporných prostriedkov je u návštevníkov posilňovní značne
rozšírené. Viac ako polovica pravidelne užíva výživové doplnky, obvykle však ich výber
nekonzultuje s odborníkmi a spolieha sa skôr na vlastné znalosti.
Väčšina našich respondentov odpovedala, že užívané doplnky splnili očakávaný efekt.
S výsledkom užívania nebolo spokojných len päť respondentov. Medzi najobľúbenejšie
a najčastejšie užívané patria proteíny, gainery a aminokyselinové doplnky. Jednotlivé
doplnky výživy môžu byť prijímané vo forme tabliet, extraktov, práškov, toboliek, tyčiniek
alebo nápojov.
V snahe dosiahnuť čo najlepší športový výkon sa často používajú farmakologické
látky a metódy, ktoré nefyziologickým spôsobom zvyšujú výkon organizmu a majú
devastačné následky na ľudský organizmus.
Len nízke percento opýtaných priznáva, že by boli ochotní siahnuť aj po
zakázaných podporných prostriedkoch. Vlastnú skúsenosť so zakázanými doplnkami
priznali iba traja respondenti.
Neznalosť vedľajších účinkov dopingových látok prináša so sebou nebezpečenstvo
trvalého poškodenia zdravia. Vyrážky, strie a vypadávanie vlasov sú len predzvesťou
vážnejších zdravotných problémov, ktoré nezriedka končia smrťou. Napriek všetkým
svojim negatívam sa tieto zakázané látky stále používajú a z vrcholového športu prenikajú
aj do športovania rekreačného.
67
POUŽITÁ LITERATÚRA
1. BEŇO, I. 2001. Náuka o výžive. Martin: Osveta, 2001. 141 s. ISBN 80-8063-126-3.
2. BÉDER, I. a i. 2005. Výživa a dietetika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2005.
188 s. ISBN 80-223-2007-2.
3. BRAND-MILLER, J. a i. 2004. Glukózová revoluce. Praha: TRITON, 2004. 223 s.
ISBN 80-7254-535-3.
4. BROWN, L. a i. 2008. Posilování od A do Z. Brno: CPress, 2008. 272 s. ISBN 978-
80-251-2122-1.
5. CLARKOVÁ, N. 2000. Sportovní výživa. Praha: Grada Publishing, 2000. 272 s.
ISBN 80-247-9047-5.
6. CLARK, N. 2009. Sportovní výživa. Praha: Grada Publishing, 2009. 352 s. ISBN
978-80-247-2783-7.
7. DEMETROVIČ, E. a i. 1988. Encyklopedie tělesné kultury a-o. Praha: Olympia,
1988. 462 s. ISBN 077-039-88.
8. DIVIŠ, L. 2000. Aminokyseliny – popis funkce se zaměřením na využití
v kulturistice [online]. 2000 [cit. 2009-02-20], dostupné na internete:
<http://www.bodybuilding.cz/divis/aminokyseliny_popis_funkce_s_zamerenim_na
_vyuziti_v_kulturistice.html>.
9. EMBLETON, P. a THORNE, G. 1998. Suplementy ve výživě. Pardubice: Svět
kulturistiky, 1998. 570 s. ISBN 80-902589-7-2.
10. FERENČÍK, M. a i. 2000. Biochémia. Bratislava: SLOVAK ACADEMIC PRESS,
2000. 924 s. ISBN 80-88908-58-2.
11. FOŘT, P. 2006. Co (ještě) nevíte o výživě (i ve sportu). Pardubice: Svět
kulturistiky, 2006. 190 s. ISBN 80-86462-02-1.
12. FOŘT, P. 2005. Výživa pro dokonalou kondici a zdraví. Praha: Grada Publishing,
2005. 181 s. ISBN 80-247-1057-9.
13. FOŘT, P. 1999. Zdravá výživa nejen pro ženy. Praha: PRAGMA, 1999. 394 s.
ISBN 80-7205-722-7.
14. FOŘT, P. 1998. Výživa (hlavně) pro kulturistiku a fitness. Pardubice: Svět
kulturistiky, 1998. 151 s. ISBN 978-80-902589-1-4.
15. FOŘT, P. 1996. Výživa nejen pro kulturisty. Pardubice: Svět kulturistiky, 1996. 253
s.
68
16. GROFOVÁ, Z. 2007. Nutriční podpora. Praha: Grada Publishing, 2007. 240 s.
ISBN 978-80-247-1868-2.
17. GRÖBER, U. 2010. Mikronutrienty. Bratislava: Balneotherma, 2010. 477 s. ISBN
978-80-970156-4-0.
18. HNÍZDIL, J. a i. 2000. Doping aneb zákulisí vrcholového sportu. Praha: Grada
Publishing, 2000. 152 s. ISBN 80-7169-776-1.
19. HOLEČEK, M. 2006. Regulace metabolizmu cukrů, tuků, bílkovin a aminokyselin.
Praha: Grada Publishing, 2006. 288 s. ISBN 80-247-1562-7.
20. JEDLIČKA, J. – JANKO, I. 2007. Zdravý životný štýl. Nitra: SPU, 2007. 133 s.
ISBN 978-80-8069-900-0.
21. JIRKA, Z. 1990. Regenerace a sport. Praha: Olympia, 1990. 254 s. ISBN 80-7033-
052-X.
22. KLEINER, S. - GREENWOOD – ROBINSON, M. 2010. Fitness výživa. Praha:
Grada, 2010. 304 s. ISBN 978-80-247-3253-4.
23. KONOPKA, P. 2004. Sportovní výživa. České Budejovice: KOPP, 2004. 125 s.
ISBN 80-7232-228-1.
24. KUKAČKA, V. 2008. Zdravý životní styl. České Budějovice: Jihočeská univerzita,
2008. 177 s. ISBN 978-80-7394-105-5.
25. KUNOVÁ, V. 2004. Zdravá výživa. Praha: Grada Publishing, 2004. 136 s. ISBN
80-247-0736-5.
26. KYSELOVIČ, J. 2002. Biochémia výživy. Nitra: SPU, 2002. 121 s. ISBN 80-8069-
096-0.
27. LAZAR, A. 2006. Motivační aspekty kondičního cvičení: užívání výživových
dplňků: bakalářská práce. Brno: Masarykova univerzita, 2006. 41 s.
28. MAGULA, D. 2001. Výživa a zdravie. Nitra: SPU, 2001. 159 s. ISBN 80-7137-
948-4.
29. MACHOVÁ, J. a KUBÁTOVÁ, D. 2009. Výchova ke zdraví. Praha: Grada
Publishing, 2009. 296 s. ISBN 978-80-247-2715-8.
30. MAĽA, P. – DUDRIKOVÁ, E. 2000. Správna výživa ľudí. Košice: Univerzita
veterinárskeho lekárstva, 2000. 232 s. ISBN 80-88985-27-7.
31. MANDELOVÁ, L. a HRNČIŘÍKOVÁ, I. 2007. Základy výživy ve sportu. Brno:
Masarykova univerzita, 2007. 72 s. ISBN 978-80-210-4281-0.
32. MAUGHAN, R.- BURKE, L. 2006. Výživa ve sportu. Praha: GALÉN, 2006. 311 s.
ISBN 80-7262-318-4.
69
33. MEGA MASS A GAINER 2009 [online]. 2009 [cit. 2009-04-05], dostupné na
internete: < http://www.kulturistika.sk/index_go.html>.
34. MINDELL, E. – MUNDISOVÁ, H. 2006. Nová vitaminová bible. 2. vyd. Praha:
Euromedia Group, 2006. 576 s. ISBN 80-249-0744-5.
35. NEKOLA, J. 2000. Doping a sport. Praha: Olympia, 2000. 129 s. ISBN 80-7033-
137-2.
36. NEŠTICKÁ, P. 2010. Doplnky výživy v kulturistike: diplomová práca. Nitra: SPU,
2010. 79 s.
37. NĚMCOVÁ, D. 2010. Výživové doplnky vo výžive športovcov: diplomová práca.
Nitra: SPU, 2010. 124 s.
38. OSTEN, P. 2005. Osobní tréner III. Praha: Grada Publishing, 2005. 192 s. ISBN
80-247-1133-8.
39. PAVLUCH, L. a FROLÍKOVÁ, K. 2004. Osobní tréner. Praha: Grada Publishing,
2004. 232 s. ISBN 80-247-0678-4.
40. PIŤHA, J. a POLEDNE, R. 2009. Zdravá výživa pro každý den. Praha: Grada
Publishing, 2009. 144 s. ISBN 978-80-247-2488-1.
41. PYŠNÝ, L. 2006. Doping – rizika zneužití. Praha: Grada Publishing, 2006. 96 s.
ISBN 80-247-1702-6.
42. ROSCHINSKY, J. 2006. Hubneme cvičením a správnou výživou. Praha: Grada
Publishing, 2006. 140 s. ISBN 80-247-1747-6.
43. ROWLEY, B. 2009. Nejlepší suplementy [online]. 2009 [cit. 2009-04-05], dostupné
na internete: < http://www.muscle
fitness.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=162&Itemid=90>.
44. SHARON, M. 1998. Moderní výživa od A do Z. Praha: EUROMEDIA, 1998. 225 s.
ISBN 80-902502-1-1.
45. SHARON, M. 1994. Komplexní výživa. Praha: PRAGMA, 1994. 193 s. ISBN 80-
85213-54-0.
46. SMEJKAL, J. – RUDZINSKYJ, I. 1999. Kulturistika pro všechny. Pardubice: Svět
kulturistiky, 1999. 167 s. ISBN 80-902589-2-1.
47. SMOLKA, O. 2008. Doplňky stravy pro sportovce a legislativa: bakalářská práce.
Brno: Masarykova univerzita, 2008. 69 s.
48. STARNOVSKÁ, T. a CHOCENSKÁ, E. 2006. Nutriční terapie. Praha: Galén,
2006. 39 s. ISBN 80-7262-387-7.
70
49. STOPPANI, J. 2007. Předtréninková bomba. In Muscle&Fitness, roč. 17, 2007, č.
12, s. 26-27.
50. SUŠENÝ VAJEČNÝ BIELOK (EGG PROTEINE) 2009 [online]. 2009 [cit. 2009-
04-05], dostupné na internete: < http://www.kulturistika.sk/index_go.html>.
51. VÍTEK, L. 2008. Rozdělení dopingových látek [online]. 2008 [cit. 2009-03-05],
dostupné na internete: <http://www.sportvital.cz/cz/k1,111-doping-ve-sportu/c790-
rozdeleni-dopingovych-latek/>.
52. ZACHAR, D. 2004. Humánna výživa II. Zvolen: Technická univerzita, 2004. 218 s.
ISBN 80-228-1293-5.
53. ŽÁK, F. 2005. Výživa pre výkon a zdravie. Bratislava: ICM AGENCY, 2005. 132
s. ISBN 80-969268-2-9.
71
PRÍLOHY
Príloha A – Dotazník
Príloha B – CD nosič s diplomovou prácou
72
PRÍLOHA A
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
UŽÍVANIE PODPORNÝCH VÝŽIVOVÝCH
PROSTRIEDKOV VO FITNESS A KULTURISTIKE
Diplomová práca
Študijný program: Výživa ľudí
Študijný odbor: 4188800 Výživa
Školiace pracovisko: Katedra výživy ľudí
Školiteľ: prof. Ing. Ivan Turianica, DrSc.
Konzultant: PaedDr. Ing. Jaroslav Jedlička, PhD.
2011 Bc. Ľudmila Tomečková
73
DOTAZNÍK
Volám sa Bc. Ľudmila Tomečková, študentka 5. ročníka SPU v Nitre a prosím Vás
o vyplnenie nasledovného dotazníka. Tento dotazník bude použitý výlučne pre účel
vypracovania mojej diplomovej práce, ktorá sa zaoberá problematikou doplnkov výživy vo
fitness a kulturistike. Dotazník je anonymný.
1. Pohlavie: a) muž b) žena 2. Vek:
a) 0-18 b) 19-26 c) 27-34 d) 35-42 e) 43 a viac
3. Vzdelanie:
a) základné b) stredné c) stredné s maturitou d) vysokoškolské
4. Na akej úrovni sa zaoberáte športom?
a) rekreačne b) výkonnostne c) vrcholovo
5. Ako často trénujete? (dni v týždni) 6. Používate nejaké doplnky športovej výživy?
a) áno (prosím vypíšte) b) nie
7. Odkedy užívate doplnky výživy v rámci športovej kariéry?
a) od začiatku b) po polroku c) po roku d) po viacerých rokoch e) neužívam
8. Čo u vás rozhodlo prijímať doplnky výživy?
a) odporúčanie trénera, odborníka b) vlastné znalosti c) iné.................... d) neužívam
74
9. Koľko priemerne mesačne investujete do doplnkov výživy? a) 0 – 19 € b) 20 – 39 € c) 40 – 59 € d) 60 € a viac e) neužívam
10. Na základe čoho si vyberáte doplnky výživy? a) kvalita b) cena c) iné..................... d) neužívam
11. Dodržiavate presné dávkovanie užívaných doplnkov a ich správne načasovanie?
a) áno b) nie c) ako kedy d) neužívam
12. Pociťujete podporný vplyv vami užívaných doplnkov? a) áno b) nie c) neviem d) neužívam
13. Boli by ste ochotný pre zvýšenie výkonu alebo zlepšenie kondície užívať aj zakázané doplnky (dopingové látky)?
a) áno b) nie
14. Vyskúšali ste už niekedy zakázané doplnky (doping)? a) áno (prosím vypíšte) b) nie
15. Poznáte niektoré riziká užívania dopingových látok? a) áno b) nie
Za čas venovaný vyplneniu môjho dotazníka Vám veľmi pekne ďakujem.