Keď si úplne na dne, Boh iste príde s niečím, čo ťa poteší a povzbudí.

Mladá žena vyskočila z kresla, keď videla vychádzať z operačného traktu nemocnice známeho chirurga. Nedočkavo na neho vyhŕkla: „Tak čo, ako je s mojím synom? Bude v poriadku? Kedy ho môžem uvidieť?“ Chirurg však odpovedal: „Je mi ľúto, robili sme, čo sme mohli, ale váš syn to neprežil.“

Anna (tak sa žena volala) Anna (tak sa žena volala) prepukla v plač, a potom začala prepukla v plač, a potom začala

s „obvyklými“ nezmyselnými otázkami s „obvyklými“ nezmyselnými otázkami (vlastne výčitkami) – tento raz na adresu Boha: (vlastne výčitkami) – tento raz na adresu Boha:

„Bože, kde si bol, keď Ťa môj syn potreboval? Prečo „Bože, kde si bol, keď Ťa môj syn potreboval? Prečo práve môj syn musel ochorieť na rakovinu? Prečo si mi hopráve môj syn musel ochorieť na rakovinu? Prečo si mi ho

zobral – takého mladého, dobrého, milého a Teba milujúceho...? zobral – takého mladého, dobrého, milého a Teba milujúceho...?

Chirurg ju prerušil: „Chcete Chirurg ju prerušil: „Chcete byť chvíľku osamote s vašímbyť chvíľku osamote s vaším

synkom, predtým, než ho synkom, predtým, než ho odvezú na patológiu?“ odvezú na patológiu?“

Anna prikývla, ale Anna prikývla, ale požiadala sestričku, požiadala sestričku,

aby zostala s ňou,aby zostala s ňou,kým sa nerozlúčikým sa nerozlúčiso svojim synom.so svojim synom.Láskyplne prešla Láskyplne prešla

svojimi prstami po svojimi prstami po gaštanových vlasochgaštanových vlasoch

nad studeným čelom nad studeným čelom svojho milovaného synkasvojho milovaného synka.

„„Chceli by ste si nechať na pamiatku pramienok jeho vlasov?“ Chceli by ste si nechať na pamiatku pramienok jeho vlasov?“ opýtala sa sestra.opýtala sa sestra.Anna prikývla. Sestra odstrihla chlapcovi malý pramienok vlasov, Anna prikývla. Sestra odstrihla chlapcovi malý pramienok vlasov, vložila do plastového vrecka a podala ho Anne.vložila do plastového vrecka a podala ho Anne.

Začína ukladať modely autíčok a ostatné veci v jeho izbe – presne na to miesto,kde ich mával on. Potom si líha naprieč na jeho posteľ, tlačí k sebe jeho podušku a usedavo plače... až unavená usína. Prisnilo sa jej s Tomášom: ježivý, zdravý, veselý – skrátka jej Tomáš... Neskôr, okolo polnoci – teraz už nevie, či to bol sen, či skutočnosť – zbadala vedľa seba poskladaný list.

Anna číta: „Drahá mamička, viem, že Ti budem chýbať, ale neboj sa, že na Teba niekedy zabudnem, alebo že Ťa prestanem mať rád iba preto, že nie som vedľa Teba, aby som Ti mohol povedať: „Mám Ťa rád!“ Stále Ťa budem milovať, a jedného dňa sa opäť uvidíme...Dovtedy, ak by si chcela, mohla by si si adoptovať malého chlapčeka, aby si nebola taká sama. Mne by to nevadilo. Mohol by mať moju izbičku a moje hračky i ostatné veci. Ale ak sa rozhodneš pre dievčatko, tak jej musíš kúpiť iné hračky, bábiky – jej by sa asi tie moje nepáčili... ale veď Ty to vieš.

...a nebuď kvôli mne smutná, mamička.Toto je naozaj krásne miesto. Môj dedko a babička sa hneď, ako som sem prišiel, so mnou privítali, a ukázali mi to tu, ale bude to ešte trvať, kým to všetko spoznám.

A Ježiš, ten vypadá úplne inak ako v knihách, na obrázkoch, ktoré som videl kedysi, ale keď som ho uvidel, hneď som vedel, že je to on. Práve on ma zaviedol za

Bohom, svojím otcom. A hádaj, mami, čo sa potom stalo! Sedel som Bohuna kolenách a rozprával som sa s Ním, akoby som bol niektoveľmi dôležitý... Vtedy som Mu povedal, že Ti chcem poslať

list, ale že viem, že to nie je dovolené. A vieš, čo sastalo, mami? Sám mi ponúkol pero a papier, aby som Ti napísal. A potom poslal jedného

anjela, aby Ti ten môj list zaniesol.,

A On – sám náš Boh mi povedal, aby som Ti napísal aj odpoveď na otázku, ktorú si Mupoložila, keď som odišiel... Veď vieš – že kde bol, keď som Ho ja potreboval? Povedal mi, že bol na rovnakom mieste, ako vtedy, keď bol Jeho syn na kríži: bol so mnou – tak, ako vtedy s Ježišom. A tak, ako je vždy so všetkými svojimi deťmi.

Mami, a vieš čo je zvláštne? Nikto iný okrem Teba nemôže vidieť, čo som Ti napísal. Pre každého iného je toto len kus čistého papiera. No, nie je to super?!

A skoro A skoro som zabudol: som zabudol:

predstav si, mamipredstav si, mamiže ma už nič nebolí. že ma už nič nebolí.

Všetka tá rakovina zmizla. Všetka tá rakovina zmizla. Tomu som veľmi rád, lebo somTomu som veľmi rád, lebo som

už skoro nemohol vydržať tú bolesť.už skoro nemohol vydržať tú bolesť.A Boh sa už tiež nemohol dívať, ako sa trápim.A Boh sa už tiež nemohol dívať, ako sa trápim.

Preto po mňa poslal svojho anjela milosrdenstva, abyPreto po mňa poslal svojho anjela milosrdenstva, abyma sem priviedol.“ma sem priviedol.“ Tvoj TomášTvoj Tomáš

Ak si strápený/á, ak si na samom dne, Boh má celkom iste aj Ak si strápený/á, ak si na samom dne, Boh má celkom iste aj pre teba niečo, čo ťa poteší, čo ti pomôže…pre teba niečo, čo ťa poteší, čo ti pomôže…