Sociálny Svet Človeka

7/23/2019 Socilny Svet loveka

1/45

SOCILNY SVET LOVEKA

lovek sa rod a prichdza na svet ako indivduum a v procese svojho bytia sa stvaosobnosou. Proces kontitcie a prerodu indivdua v osobnos sa zana asi vo veku dva a

pol roka ivota dieaa. !iet"a si v tomto obdob zana prisvojova veci a vzahy relneho#

ale aj ima$inrneho sveta ako %ja& 'ja chcem# daj mi# to je moje# to somja(. )oto obdobie sa vonto$enetickej psychol*$ii naz+va ,jstvom, . - tomto ,ja, sa skr+va zrodoksebauvedomenia# vlastnej individuality neskorej osobnosti. ebauvedomenie indivdua jenevyhnutne sp/t0 so socilnym svetom# prostrednctvom innosti a socilneho styku. 1ajsk2rlen v zkladnej rovine# avak postupom asu v celom socilnom konte3te. )entokontitutvorn+ proces prechodu indivdua na osobnos naz+vame socializciou. ocilne sastva kate$orickou podmienkou kad0ho individulneho. 4hpanie 5udskej individuality# bezsocilneho rozmeru# je phou abstrakciou a neskutonou 6ikciou. lovek v7a za svoj5udsk+# loveensk+ rozmer in+m a jeho 5udsk osobnost" e3istencie je bezprostredne sp/t sostatn+mi 5u7mi. lovek je ontolo$icky zakorenen+ v in+ch a in v 8om.

9te pred procesom sebauvedomenia sa diea dva na socilny svet cez prizmupoh5adu jeho najblich# ktor ho 6ormuj a kreuj do jeho videnia. : prve tentosprostredkovan+ socilny poh5ad v 8om prebdza jeho vlastn0 individulne videnie svojhomiesta v socilnom poli# ako budcej individuality a osobnosti. -7aka tejto trans6ormcii#ktor podmie8uje vznik sebauvedomenia# sa nesk2r stva jedinenou a neopakovate5nouentitou. :ko poznamenva ;. 0ve< ,lovek je bytostne jedinen+ t+m# o je v 8om socilne asocilny prve t+m# o je v 8om bytostne jedinen0,. ocilne tu nevystupuje len ako

podmienka# ale aj ako imperatv individulneho bytia a e3istencie.

Proces socializcie m dvojdimenzionlny charakter. 1a jednej strane je to osvojeniesi socilnej sksenosti indivduom# ktor vznik na zklade jeho vstupu do socilneho

prostredia. 1a druhej strane je to proces neustlej reprodukcie socilnych v/zieb indivduajeho aktvnou innosou a zalenenm sa do socilneho prostredia. =e to dan0 t+m# e loveksi nielen osvojuje socilnu sksenos# ale tto sksenos subjektvne re6lektuje a trans6ormujedo svojich vlastn+ch noriem# hodn2t a postojov a v zloitom procese sp/tnej v/zby objektvnevna do socilneho prostredia. )eda v procese reprodukcie tejto sksenosti# aktvne

participuje na spoloensk+ch podmienkach. Proces interakcie loveka so spolonosou#pritom zahr8uje nielen loveka ako subjekt rozvoja# ale zrove8 aj spolonos ako objekt# mvznik ich zvisl+ a vzjomn+ vzah. )akto postulcia probl0mu je zkladn+mmetodolo$ick+m v+chodiskom chpania loveka a jeho miesta< v socilnom poli > vspolonosti.

Pri anal+ze procesu kontitcie tvorby osobnosti loveka m2eme zo sociolo$ick0hoh5adiska vymedzi tri aspekty jeho determincie. to< sebauvedomenie# innos aspoloensk0 vzahy.

-o veobecnosti by sa dalo poveda# e sebauvedomenie je utvranie obrazu vlastn0ho,ja,. )ento obraz ako komple3n+ 6enom0n nevznik v loveku okamite a automaticky# ale sautvra v priebehu cel0ho jeho ivota p2sobenm r2znych socilnych vplyvov# najm/ z oblastispoloensk+ch vzahov. ebauvedomenie sa ned chpa a vysvetli obyajn+m v+potom

jeho charakteristk# ale ako chpanie seba sam0ho ako ist0ho auton*mneho a zrove8inte$ratvneho celku# ako vymedzenie vlastnej identity. -+voj sebauvedomenia v procese

socializcie loveka je procesom# v ktorom si indivduum resp. u osobnos neustle rozirujesocilnu sksenos# sasne s rozirovanm svojej s60ry innosti a spoloensk+ch vzahov. :j


2/45

ke7 sa sebauvedomenie t+ka najhlbch a najintmnejch charakteristk 5udskej osobnosti#jeho rozvoj je nemyslite5n+ mimo s60ry innosti a spoloensk+ch vzahov. )ak ako tocharakterizuje ?. . @on< ,ebauvedomenie# ktor0 sa nezaklad na relnej innosti a ktor0 juvyluuje ako ,vonkajiu,# sa stane przdnym pojmom,.

:k analyzujeme komple3n truktru sebauvedomenia zo sociolo$ick0ho resp.socilno>psycholo$ick0ho h5adiska m2eme vyleni tieto tyri komponentymravn0 sebahodnotenie# ktor0 sa utvra na zklade sksenost zskan+ch zinnosti a spoloensk+ch vzahov 'ide o predstavy o sebe a vlastn+ch kvalitch#emocionlne sebahodnotenie# sebacta a morlny imperatv resp. svedomie(.

A 5udskej spolonosti mono hovori len vtedy# ak je v nej obsiahnut spolonivotn innos jej lenov > l"udsk innos. amotn+ 6akt bytia a e3istencie loveka eteneodhal"uje podstatu spolonosti. :bstraktn+ > od dejinn0ho a spoloensk0ho procesuoddelen+ lovek# je 6antastick a iluz*rna predstava. Poveda preto# e spolonos je shrn5ud > suma individulneho# znamen przdnu abstrakciu ...

:bstraktn0 m metodolo$ick+ v+znam len vtedy# ak vedie ku konkr0tnemu > k

poznaniu predmetu# javu alebo veci ako synt0zy vetk+ch mon+ch vymedzen# ako jednotymnohostrann0ho. )akouto jednotou mnohostrann0ho# ktor0 objas8uje podstatu spoloensk0hoivota# je charakteristika spolonosti cez shrn spoloensk+ch vzahov. :kceptujc zkony

biolo$ickej or$anizcie loveka# spoloensk0 vzahy trans6ormuj jeho individulnue3istenciu do socilnej e3istencie. Premie8aj indivduum na spoloensk0 indivduum#ivotn innos 5ud na spoloensk ivotn innos. )akto vznik aj osobitn > socilnakvalita loveka# neoddelite5n od spoloensk+ch vzahov.

lovek vdy e3istuje ako spoloensk+ lovek# lebo jeho 5udsk podstata jejednoznane obsiahnut v spoloensk+ch vzahoch. : ako spoloensk+ lovek sa m2e odspolonosti izolova iba v samotnej spolonosti# ale nem2e zrui spoloensk0 vzahy#

ktor+mi je obklopen+# a ktor0 ho determinuj. lovek# ako spoloensk bytos# ako vedomma v25ou obdaren+ subjekt# mus svoje presvedenie# idely a ciele stle porovnva se3istujcimi socilnymi podmienkami# ktor0 vytvraj monosti ich objektivizcie. : pretovo vzahu k bezprostredn+m podmienkam svojej e3istencie nem2e by absoltne slobodn+ anezvisl+ od spolonosti. :k sa pre nieo rozhoduje a kon# in to vdy v prospech uritejspoloenskej tendencie# spoloenskej vrstvy# alebo skupiny. ocilne prostredie sa tak stvazkladnou a determinujcou podmienkou premeny lovek na loveka uritej socilnejskupiny a uruje obsah a hranice jeho rozvoja a smer jeho innosti.

Bu7mi vytvoren+ socilny svet# pretvoren ,pol"udten, prroda# v sebe obsahujeshrnn0 produkty 5udskej prce. Produkty prce ako v+sledok tvorivej# cie5avedomej acie5azameranej innosti loveka sa lovekom reprodukuj# v slade s jeho potrebami a pretomaj vo svojom obsahu zahrnut0 nieo subjektvne# strcajce bez subjektu svoj 6unkcionlny


3/45

v+znam. 1a druhej strane vak maj produkty prce vo vzahu k subjektu tak objektvnu6ormu bytia# ako ostatn0 predmety materilneho sveta. Caj schopnos sa 6yzicky odde5ovaod bezprostredn+ch v+robcov a sta sa objektom privlast8ovania in+ch 5ud. Preto# akoddelme od seba produkty svojej prce 'tak0to oddelenie je predovetk+m realizciou de5by

prce(# konajc takto prospech druh+m# lovek akoby vzahoval as svojho ,ja, k in+m

5u7om. Produkty 5udskej prce vystupuj ako vecn+ > hmotn+ ,sprostredkovate5"" spojenia5ud# vytvrajc tak spoloensk0 vzahy. Dozhodujcu lohu vak m nie ,vec sama o sebe,#ale prca# teda v konenom d2sledku zvecnen# zhmotnen innos# prtomn v pretvorenej6orme vec# ktor spja 5ud do jedn0ho spoloensk0ho celku.

Budsk innos > prca je teda zkladn+ a zrove8 aj veobecn+ zdroj spoloensk+chvzahov. :vak v podmienkach materilnej v+roby vystupuje tento zdroj v skrytej > latentnej

podobe. Caterilna v+roba tak ako vznikala# rozvjala sa v hist*rii spolonosti# rodilatovarov+ 6etiizmus t.j. obraz# spoloensk+ch vlastnost vec# ktor0 akoby im boli dan0 od

prrody. Adhalenie tajomstva tovarov0ho 6etiizmu a zrove8 s nm aj $en0zy spoloensk+chvzahov predstavuje metodolo$ick+ princp na pochopenie podstaty socilneho bytia a

e3istencie loveka# spoloenskej de5by prce a odcudzenia loveka.

hrnne sa spoloensk0 vzahy chpu ako sprostredkovan0 spojenia 5ud. Preto akoobsah spoloensk+ch vzahov je postulovan s60ra innosti skupn# zdruen a ms. ')akto

postulcia v iadnom prpade nezniuje ani neeliminuje lohu# ktor zohrvaj vspoloenskom ivote osobn0 vzahy# vrtane psycholo$ick+ch# ak+mi s sympatia# antipatia#

priate5stvo# lska a nenvis(. 1o len pri takomto metodolo$ickom prstupe sa ponkamonos chpania prav0ho v+znamu osobn+ch vzahov a innost jednotliv+ch 5ud. pjajcv sebe spolon0 a jedinen0# vystupuj ako druh individulnej 6ormy spoloensk+ch vzahovaj osobn0 vzahy# ktor0 tak i onak vyjadruj spoloensk0 vzahy a s nimi zkonite

podmienen0. Predovetk+m preto# e kad+ jeden spoloensk+ vzah vrtane t+chnajosobnejch je materializovan+ svojm obsahom a samotn individulna 6orma styku 5ud

je produktom historick0ho v+voja. Poznanie spoloensk+ch vzahov je k5om k pochopeniua poznaniu podstaty osobn+ch vzahov a innosti loveka.

-zjomn0 socilne p2sobenie > interaknos > vytvoren socilnymi v/zbami#nevyhnutne predpoklad pretvranie hmoty# ener$ie# in6ormci# ale aj napriek uveden0mu

plne nevyerpva obsah vzjomn0ho socilneho p2sobenia. !omnievame sa# e podstatoutohto 6enom0nu je v+mena innost. '- tejto svislosti uvdzame# e vidme urit+ rozdielmedzi pojmami de5ba prce a v+mena innost. !e5bu prce chpeme ako konkr0tnu 6ormu

realizcie prakticko>predmetnej a duchovnej innosti 5ud. -+menu innost chpeme akoir# univerzlnej a mnohostrannej pojem# postihujci cel+ rozmer 5udsk0ho aspoloensk0ho bytia# styku a vzahov# ktor+ obsahuje aj tak0 peci6ik# ktor0 nem2emeredukova na de5bu prce a ktor0 vypl+vaj priamo z podstaty spoloensk+ch vzahov. Patrsem pochopite5ne aj samotn de5ba prce(.

:ko proces# je 5udsk innos spojenm objektvneho a zrove8 aj subjektvneho#pretoe tak v jednej ako aj v druhej podobe 6ormuje a upev8uje individulne osobitosti 5ud#ich osobnostn0 vlastnosti a charakteristiky a tak isto uruje peci6ik socilnych skupn. Etohto aspektu sa v+mena innost premie8a na 6aktor vyieho stup8a a v+znamu ako v+menatovaru# ener$ie a in6ormci. )+mto sa spoloensk0 vzahy stvaj aj spoloenskou 6ormou

innosti 5ud. Pretvraj praktick innos 5ud na spoloensk pra3. poloensk pra3 akobyspjala innos a spoloensk0 vzahy do jedn0ho celku# vdy vystupujc ako druh


4/45

spoloensko>historick0ho procesu. 1a rozdiel od innosti# spoloensk pra3 neodramechanicky sp2sob e3istencie socilnej skutonosti# ale podstatu tohto sp2sobu e3istencie.Pra3 je teda peci6ickou 6ormou interakcie a vzjomnej trans6ormcie loveka ako subjektu aokolit0ho sveta ako objektu# je jednotou premeny sveta a sebarealizcie loveka a zrove8cel+ truktrovan+ syst0m innost 5ud# ktor0 pretvraj objektvny svet a 6ormuj osobnos

loveka. Pra3 je iv0 konkr0tno>historick0 p2sobenie medzi lovekom a svetom# v ktorom saobjektvny svet prostrednctvom osvojovania lovekom trans6ormuje do podstaty a truktry5udsk0ho bytia.

Princp jednoty innosti a spoloensk+ch vzahov trans6ormovan+ch do spoloenskejpra3e# nm ponka monos objasni si vzah medzi innosou a spoloensk+m bytm.

poloensk0 bytie si m2eme de6inova ako shrn noriem a druhov innosti 5ud#obsiahnut+ch v tom i onom makro a mikro socilnom spoloenskom syst0me. E takejto

postulcie vypl+vaj dva aspekty innosti< aspekt aktualizcie mechanizmu innosti# ktor+ zahr8uje vedomie# ako re$ultor

aktivity 5ud# pomocou ktor0ho sa innos pro$ramuje a uskuto8uje

aspekt# resp. ,innos o sebe,# ktor+ vyjadruje r2zne s60ry prejavu aktivity.

Pojem spoloensk0 bytie vystihuje pod5a nho nzoru# druh+ aspekt innosti.E uveden0ho m2eme vyvodi rezultt< 1ie vedomie sam0 o sebe# ale jeho s60ra prejavu resp.aktualizcie innosti# vrtane s60ry duchovnej produkcie# predstavuj zkladn0 komponentyspoloensk0ho bytia.

-+znam spoloensk0ho bytia nezskavaj vetky materilne a duchovn0 procesyspoloensk0ho ivota# ale len tie# ktor+ch samotn e3istencia je bezprostredne sp/t sospoloensk+mi vzahmi. Podstatnou# z h5adiska spoloensk0ho bytia# je t innos# ktor jeobsiahnut v procese spoloenskej materilnej v+roby< v+meny# rozde5ovania a spotreby.

METDY A TECHNIKY SOCIOLOGICI(CH, RESP.SOCILNO - PSYCHOLOGICKCH VSKUMOV

- sasnosti# takmer denne sa z masovokomunikan+ch prostriedkov oboznamujemes v+sledkami najrozlinejch sociolo$ick+ch v+skumov. i s to nzory na socilnu oblas

ivota spolonosti# pre6erencie jednotliv+ch politick+ch strn a hnut# postoje a nzoryobanov k otzkam prva# politiky# morlky# resp. ivotnej rovne. ociolo$ick+ v+skum vnaej novo sa rodiacej demokracii preva svoju renesanciu. -nmame ho cez jeho v+sledky#ktor0 s pre ns ve5akrt prekvapujce a niekedy a okujce# odraj vak objektvny stavsocilnej skutonosti. :vak priamo s pojmom sociol*$ia 'ktor je jeho podstatou( sastretvame pomerne zriedkavejie. o je to teda sociolo$ick+ v+skumF

ociolo$ick+ v+skum je inte$rlnou# neoddelite5nou sasou sociol*$ie > ved,!"#$% &'e&e )*$+ v&ed)/ !# ved+ *0d1%2+ v3ve"0+1%2+ )4!#5"#3" 6$vde75#3" v#" 36#7#85#3", 1e1 !#5!$9"5+ 3#2475+ :"$+!"%$+, 3"v v;v#1 1e1+36#$d5, 1e1 v5%"#$59 v)/* d5&!+ v;v#1. P$ed#v:e"!;& v:! 33"9&

36#7#8e53!;2* v)/*#v, !"#$9 3 $e7)+1% 0+d3!#+ 855#3/#+.


5/45

:k porovnvame sociolo$ick+ v+skum s ostatn+mi spoloensko>vedn+mi v+skumami#zistme ist0 peci6ik# ktor+mi sa znane odliuje od ostatn+ch druhov v+skumov 'napr.ekonomick0ho# psycholo$ick0ho# peda$o$ick0ho a pod#(# ociolo$ick+ v+skum sa vyznaujev/ou komple3nosou# 6le3ibilitou a

prstupom ku skmanej skutonosti. Podmienenossociolo$ick0ho v+skumu komple3nosou poh5adu na skutonos# sa odra v snahe o jeho

interdisciplinrny charakter resp. interdisciplinrne vedeck0 postavenie probl0mu v jehoteoreticko>metodolo$ick+ch v+chodiskch.

!2leit+m znakom# ktor+ odliuje sociolo$ick+ v+skum od in+ch spoloensko>vedn+ch v+skumov# s peci6ick0 v+skumn0 met*dy# ktor0 relatvne dos presne vyjadrujosobitosti predmetu jeho zamerania# aj ke7 sociolo$ick0 v+skumn0 postupy vyuva aj radin+ch spoloensk+ch vied.

n7 v iadnom vymedzen predmetu sociolo$ick0ho v+skumu nech+ba tak i onak6ormulovan oblas v+skumu or$anizovan+ch spoloensk+ch skupn# ich truktry# 6unkcie ae6ektvnosti p2sobenia. Cnoh sociol*$ovia pokladaj prve tto oblas za rozhodujcu pre

uplatnenie a vyuitie sociolo$ick0ho v+skumu. - tejto prci sme akcentovali 'o do rozsahu aobsanosti( v+skumom v tejto oblasti# podstatn as celej jeho koncepcie. poloensk0skupiny# or$anizcie a intitcie# ich rozmanit0 druhy# ich vznik# truktra# v+voj a

predovetk+m plnenie urit+ch spoloensko>ekonomick+ch 6unkci predstavuj %3"$ed5;prvok v r2znorodosti spoloenskej problematiky# ktor je predmetom sociolo$ick0hov+skumu.

P$ed&e"#& 3#2#7#


6/45

testovanie@. Ne36$#3"$ed!#v59 v;6#vede $e36#5de5"#v

pozorovanie a meranie

anal+za dokumentov

anal+za materilnych a duchovn+ch produktov 5udskej innosti

sociometria.

D#")5! ako podstatn a zkladn technika zberu dajov v ter0ne m r2zne varianty#ktor0 sa riadia peci6ick+mi pravidlami. 4el+ komple3 testov z arzenlu metodolo$ickejv+bavy psychol*$ie# hlavne socilnej# vyuva aj sociolo$ick+ v+skum a mono ich taktie

zaradi pod veobecn+ pojem dotaznk.

)ak isto $#)*#v#$v sociol*$ii nie je obyajn+m rozhovorom# ale obsahuje cel+ radvariantov. Ad individulneho rozhovoru s respondentom a po kolektvnu besedu# ktor sariadi urit+mi# presne vymedzen+mi pravidlami# ak m by sociolo$ick+m v+skumn+mnstrojom.

Pojmu 6#)#$#v5emono vo veobecnosti podriadi kad+ v+skumn+ sociolo$ick+postup# avak v uom slova zmysle sa pozorovanie ako v+skumn technika pohybuje odpozorovania viac menej nesystematick0ho 'napr. v rmci sociolo$ickej sondy( a popozorovanie# ktor0 sa riadi striktn+mi vopred stanoven+mi pravidlami 'napr. pozorovanie

interakn0ho procesu v mal+ch socilnych skupinch(.

A57;) d#!+&e5"#vm bohat klu variantov# od obyajn0ho ,tania, a ben0hovyhodnotenia a k ich kvantitatvnej anal+ze na bze nron+ch matematicko>tatistick+ch

postupov. )to met*da# v sociol*$ii dos mlo vyuit# je > o sa t+ka materilov+ch nkladov> znane sporn# avak s relatvne vysok+m poznvacm e6ektom.

:k vychdzame zo zkladn0ho lenenia socilnych 6aktorov# potom m2eme k ichjednotliv+m typom priradi konkr0tne v+skumn0 postupy zhruba takto. S#2475e 36$4v5e 0+d 3#24752* 3!+65 # 3!%&/psycholo$ick0 testov0 techniky(.

=e nevyhnutn0 zd2razni# e skutone e6ektvny 't.j. v ma3imlnej miere objektvny >validn+( sociolo$ick+ v+skum by nemal by len jednostranne orientovan+ a zameran+ na

jednu v+skumn techniku# ale mal by by lo$icky zladenou a premyslenou kombinciouviacer+ch postupov# ktor0 by sa vzjomne dopl8ovali a zrove8 medzi sebou overovali'validovali(. )ak+to postup zabezpeuje vysok mieru )*#ds objektvnou skutonosou.

K 1ed5#"7v;& 3#2#7#


8/45

v porovnan s in+mi v+skumn+mi technikami a kvantitou zskan+ch in6ormcivyaduje pomerne mlo asu na realizciu 'zber dajov(# mal+ poetspolupracovnkov a relatvne nzke nklady

zskame znan0 mnostvo dajov# ktor0 s lo$icky usporiadan0 okolo centrlnehoprobl0mu# o nm umo8uje vytvori pomerne detailn0 a hlbie zvery o tomto

probl0me

respondent m monos zvi odpovede# o vedie @ ich objektivizcii

dotaznky s obvykle tandardizovan0# o je optimlny predpoklad pre ich tatistick0spracovanie.

Nevhody dotaznkovej techniky:

dotaznk nem2eme v priebehu v+skumu meni resp. kori$ova# to znamen# enemme monos operatvne a prune rea$ova v r2znych situcich# ktor0 m2unasta# a ktor0 nedokeme predvda 'napr. r2zne chpanie otzok# r2zna mentlnarove8 respondentov a pod.(

je problematick0 a niekedy vyslovene nemon0 overova platnos a pravdivos# ideklaratvnos dajov respondentov uveden+ch v dotaznku.

Pri porovnan kladov a nedostatkov dotaznkovej techniky# celkom evidentneprevldaj jej pozitva. )oto kontatovanie ns vedie k domnienke# e dotaznkov technika je

nesporne jednou z naje6ektvnejch technk sociolo$ick0ho v+skumu a to zvl vtedy# ak jedoplnen inou technikou a naviac# ak je dobre teoreticky a metodolo$icky pripraven.

Hormulovanie otzok a zostavenie dotaznka je najnronej ou a najd2leitejouetapou cel0ho v+skumu.

Pri 6ormulovan otzok musme repektova tieto metodolo$ick0 postultykonkr0tnu odpove7. ?ch v+hodou je vysok v+povedn validita a ich nev+hodoumimoriadne zloit0 a namhav0 spracovanie. 'o sa zska na validite v+poved# m2esa strati pri jej interpretcii v roztrieden do vhodn+ch kate$*ri(.

#"4)! +)"v#$e59 dvaj respondentom monos vo5by z odpoved vopred uren+chv+skumnkom. )ento typ otzok je v dotaznkoch pouvan+ najastejie. ?ch v+hodou

je ve5mi jednoduch0 a r+chle tatistick0 spracovanie# nev+hodou je# e ntiarespondenta k odpovedi vo variantoch# ktor0 s predznaen0 a ktor0 nemus pokladaza v+stin0 alebo plne sa zhodujce s jeho nzorom.

#"4)! 6#7##"v#$e59 s prechodnou kate$*riou medzi vo5n+mi 'otvoren+mi( auzatvoren+ mi otzkami. name sa nimi kompenzova nev+hody oboch

predchdzajcich typov. Caj tak isto vopred uren0 odpovede# ale pridva samonos ,inak,# ktor je v podstate vo5nou otzkou# umo8ujcou ak0ko5vekdoplnenie predznaen+ch otzok. )to poskytuje respondentovi monos vyjadrisvoje peci6ick0 stanovisko.

Pod5a toho# ak poznvaciu 6unkciu plnia otzky v dotaznku# delme ich na tietotypyosobn0ho charakteru# na ktor0 by neodpovedal vzhode so svojim nzorom alebo by odpovedal deklaratvne. Atzky kladieme tak# abyrespondent sce hodnotil skman+ jav# ale nie k sebe sam0mu# ale smerom k niekomuin0mu resp. skupine. )oto hodnotenie je sce sprostredkovan0# nako5ko v 8omnehodnot seba# ale demontruje postoj k niekomu in0mu# o m tak isto v+povedn

hodnotu. !#5"$#759 #"4)! kladieme vtedy# ak chceme zisti pravdivos a hodnovernos

odpoved respondentov. - psycholo$ick+ch testoch osobnosti sa tieto otzky naz+vaj,;>6aktor, alebo ,li>sk*re,. - podstate ide o sbor prov+ch otzok# ktor+ch6ormulcia je rozdielna# ale podstata pru otzok je identick.

Ipeci6ick+m probl0mom pri tvorbe dotaznka je vo5ba stupnc resp. kl.Prakticky toti kad uzatvoren otzka m charakter kly. -ytvranie stupnc 'klovanie(tvor v sociol*$ii podstatn as jej metodol*$ie. Jiadny sociolo$ick+ v+skum sa nezaobde

bez d2myselne kontruovan+ch stupnc. 93istuj tri zkladn0 druhy stupnc# ktor0zodpovedaj trom druhom znakov# stupnice.(

6e5""#&2!9 ' stup8ov0# napr. ve5mi dobr+ > dobr+ > iadny > zl+ > ve5mi zl+(

Dedukovanou verziou alebo ist+m peci6ick+m druhom dotaznka je 5!e".:nketa# tak isto ako dotaznk# sa rad medzi psomn0 v+skumn0 techniky. )ermn anketynem medzi sociol*$mi svoj ustlen+ v+znam. 1ajastejie je to vak peci6ick v+skumntechnika# ktor m podstatne odlin0 znaky ako dotaznk. Ad dotaznka sa li predovetk+m

jednoduchosou otzok a ich klovanm# mnostvom otzok 'od jednej a do sedem(#

r+chlosou zberu a spracovania dajov. 1a anketov0 otzky sa spravidla odpoved vo5ne#alebo s to otzky polootvoren0 a respondent m v/iu monos vyjadri svoje nzory# ako


11/45

pri pouit uzavret+ch otzok dotaznka. -+sledky ankety nie s z7aleka tak0 variabiln0 ae3aktn0 ako pri dotaznkovej technike. - ankete sa jej autori obracaj na irok obec itate5ovasopisov# posluchov rozhlasu alebo jednoducho na nhodn+ch obanov# aby uviedli svojnzor na urit+ probl0m. :j napriek tomu# e sa podar zhromadi ve5k+ poet poznatkov zankety# nedaj sa nzory respondentov $eneralizova a to predovetk+m preto# e absentovalo

vedeck0 h5adisko v+beru vzorky. 1a anketu toti predovetk+m odpovedaj t# ktor+chanketovan+ probl0m zaujma a maj k nemu vyhranen+ vzah.

-+hody ankety s predovetk+m v tom# e je relatvne 6inanne mlo nkladn a jejprprava je nenron.

1ev+hodou ankety je obtianos e3aktn0ho vyhodnotenia v+sledkov a nemonosv+sledky $eneralizova. -+ber je v/inou ponechan+ na ochotu posluchov# itate5ov aobanov odpoveda. Psychol*$ovia tvrdia# e v/inou odpovedaj 5udia so zmyslom presystematickos a poriadok. -+sledky ankety m2u by vyuit0 na vytvranie typolo$ick+chcharakteristk# na vypracovanie kate$orizcie alternatv k uritej t0me. -o v/ine prpadov

m anketa propa$an+# popularizan+ a ideovo > politick+ v+znam# ako teoreticko>vedeck+'=ednou z 6oriem ankety je re6erendum(.

R#)*#v#$ 'intervieQ( m2eme de6inova ako zvltny variant techniky pozorovania#kde sa v priamom styku v+skumnk sna printi in osobu resp. skupinu os2b na zskaniein6ormci o zmerne zvolenom a vybratom tematickom okruhu# i probl0mu. Relomrozhovoru je teda zskanie verblnych in6ormci.

Dozhovor ako technika sociolo$ick0ho v+skumu sa li od ben0ho rozhovoru t+m# eje systematicky veden+ a usmer8ovan+ a m vysok+ stupe8 zamerania na probl0mov+ okruh.- sociol*$ii sa vyuva predovetk+m v t+chto prpadoch 3e!+5d4$5 skupina je or$anizovan pod5a vonkajiehocie5a#1e1 :"$+!"%$ &4 6$ed#v:e"!;& $2#5475+ 6#v*+ 1e1 87e5#v 5ev3"+6+1% d#%)!2* #3#5;2* v)/-*#v'napr. 6ormlna pracovn skupina# tudijn skupina a pod.(.

93istuj najrozlinejie motvy# pre ktor0 sa 5udia spjaj do mal+ch skupn.- spoloenskej pra3i tvoria 5udia spravidla neve5k0 intmne skupiny bu7" na ochranu svojichspolon+ch zujmov# alebo pre dosahovanie spolon+ch cie5ov# alebo pre oboje zrove8.Cedzi mldeou sa veobecne stretvame s mal+mi priate5sk+mi skupinami. !alo by sa

poveda# e vade tam# kde sa 5udia spolu st+kaj 'viac i menej trvale(# vznik ivelnkrytalizcia mal+ch 6oriem# ak nee3istuj tak0 d2leit0 okolnosti# ktor0 vzjomn+ stykvyluuj. Edruovanie je prirodzenou 5udskou tendenciou. lovek vid sm seba v oiachin+ch a postupuje tak# aby si zskal uznanie toho okruhu 5ud# v ktorom sa pohybuje a ktor+ sivi. ebapotvrdenie# sebaprezentcia a uznanie je naplnenm jeho zkladn+ch 5udsk+ch

potrieb.

"$+!"%$ 3!+65 1e1 2*$!"e$3"2!9 )5!

Eo sociolo$ick0ho a socilno>psycholo$ick0ho h5adiska si m2eme rozdeli mal0skupiny navoi,. ?de spravidla o mal0skupiny ako skupina hrov# tudijn skupina# pracovn skupina# vojensk ata# rodina a pod.

S!+65 :$:e# ktor0 sa spolu udruj aj na urit vzdialenos# teda aj bez osobn0ho

kontaktu medzi lenmi# napr. po5ovncke zdruenie# lenovia klubov# zujmov+ch zdruen apod. Soci sa lenovia t+chto skupn pravidelne spolu nestretvaj# ba niekedy sa ani osobne


14/45

nepoznaj# predsa vytvraj jednu socilnu skupinu# ktor dr spolu vedomiespolupatrinosti a innosti pri dosahovan toho ist0ho cie5a > teda realizcie ich zujmu.

Pod5a krit0ria trvcnosti mono mal0 skupiny deli nakultrnej rovni jejlenov.

H#


17/45

O"v#$e5#3/ 'priepustnos alebo uzavretos( > 1iektor0 skupiny maj tendenciuuzatvra sa a odmietaj prijma nov+ch lenov. ?n0 s otvoren0 a umo8uj# aby sa novlenovia dobre adaptovali a vpravili do prostredia skupiny. [zavret0 skupiny skonzervatvnejie# jednak o do vntornej dynamiky skupiny a tak isto na jej adaptciu kuzmenen+m podmienkam. Atvoren0 skupiny s dynamickejie.

7eJ7" > vyjadruje stupe8# do akej miery s aktivity skupiny poznamenan0ne6ormlnymi postupmi a povinnosti lenov > nie s viazan0 zauvan+mi zvykmi# tradciamiskupiny a konzervatvnym ritulom. Prejavom 6le3ibility skupiny je aj jej prunos#schopnos okamite a dynamicky rea$ova na zmenen0 podmienky a prisp2sobova sanov+m vplyvom.

P#7$)42 > je vyjadrenm toho# do akej miery sa skupina orientuje a smeruje nadosiahnutie vyt+en0ho cie5a# ktor+ je jasn+ a zrozumite5n+ a zrove8 peci6ick+ prevetk+ch jej lenov.

A"$!"v5#3/ skupiny je indiktorom pralivosti skupiny voi in+m skupinm. atraktvnosou skupiny priamo koreluje pre6erencia lenstva a uchdzanie sa o lenstvo resp.vpravenie sa do tejto skupiny oproti in+m skupinm.

P$"2642 vyjadruje stav# stupe8# mieru aktivity lenov skupiny v skupinov+chinnostiach. =e vyjadren potom a druhom povinnost lenov skupiny# dobrovo5n+m

prijmanm o6icilne nepridelen+ch povinnost a mnostvom asu strven0ho innosou vskupine. Enakom participcie je aj skutonos# nako5ko skupina umo8uje svojim lenom#aby sa podie5ali na rozhodovan o spolonej innosti. asou participcie je aj 6aktorosobnej nezvislosti v skupine. )ento 6aktor je jedn+m z najintenzvnejie p2sobiacichinite5ov# ktor+ ovplyv8uje pracovn spokojnos. Pocit osobnej nezvislosti v pracovnejsitucii je v priamom vzahu k pocitu slobody a osobnostnej inte$rity.

S"7" skupiny je nepriamym ukazovate5om jej sdrnosti. =e indiktorom toho#nako5ko je skupina schopn udra si stle mnostvo lenov# do akej miery dochdza kv+mene lenov a v akej 6rekvencii. )reba vak kontatova# e prlin stabilita skupiny m2evies k strate jej vntornej dynamiky. 'Budia si na seba nato5ko zvykn# e sa prestanoprvnene kritizova(. kupina strca prunos a e6ektivita jej v+konu sta$nuje alebo kles.

A+"#5& skupiny je vyjadrenm stup8a a miery jej nezvislosti na in+ch skupinch.Erove8 je aj prejavom monosti pracova bez vonkajch tlakov a obmedzovanm

hierarchicky vyie postavenou skupinou. :uton*mia skupiny vak nem2e by absoltna#vzh5adom na spoloensk0 vzahy a v/zby# ale vdy len relatvna.

I5"&" vyjadruje# nako5ko sa lenovia skupiny navzjom poznaj a do akej miery soboznmen s osobn+m ivotom vetk+ch lenov skupiny. )o sa prejavuje potom navonok vovzjomn+ch v/zbch medzi jednotliv+mi lenmi skupiny a sile ich vzahov.

H#&e#3"4) resp. h0donizmus je vyjadrenm stup8a spokojnosti a celkov0ho pocituprjemnosti alebo shlasnosti# spojen0ho s lenstvom v skupine. =e vyjadrenm prejavudrunosti a prinleania ku skupine a pozitvnych oakvan zo skupinov+ch stretnut.

Poznanie t+chto skupinov+ch znakov je metodolo$ick+m v+chodiskom pre komple3n0poznanie celej skupiny a pre jej mon0 usmer8ovanie. 1iektor0 znaky mono ovplyvni


18/45

v+chovn+m p2sobenm# zmenou reimu prce# eliminciou ne$atvnych 6aktorov a pod. ?n0 >ako napr. participciu# homo$enitu a stabilitu aktvnym operatvnym vedenm skupiny. m jeskupina v+raznejia# t+m je aj dynamickejia a v+konnejia a jej usmer8ovanie resp. vedenie

bude kls v/ie nroky na zrunosti# schopnosti a znalosti jej vedceho# resp. riadiacehopracovnka.

Ide#7


19/45

K#5=#$&)&+3 v &7e1 3!+65e

@ad socilna skupina vyvja ntlak v smere kon6ormizmu# t.j. shlasnosti jehozm+5ania s mienkou ostatn+ch lenov skupiny. =e celkom evidentn0# e kad+ jednotliveckon pod znan+m vplyvom os2b# ktor0 ho obklopuj. 4harakter a rozsah tohto vplyvu m

podstatn+ v+znam pre jeho innos a konanie v skupine. E elov0ho zamerania skupinyvypl+va# e skupinou je len dovtedy# pokia5 vedomie prslunosti jedincov k sebe pomha prirealizcii vyt+en+ch skupinov+ch cie5ov. )o je mon0 dosiahnu len vtedy# ak v skupinee3istuj zv/zn0 hodnoty a normy# medzi ktor0 patr aj kon6ormita# ktor0 s zv/zn0 prevetk+ch jej lenov. @on6ormnos lenov skupiny je takou podstatnou vecou v e3istenciiskupiny# e je 8ou priamo urovan aj jej sdrnos a stabilita.

@on6ormnos jednotlivca na mienke skupiny m nato5ko zvan+ charakter# e sa o8lenovia skupiny aj vedome staraj. )ento 6akt realizuje skupina tak pozitvne'vysvet5ovanm# ovplyv8ovanm# upozor8ovanm( ako aj ne$atvne 'sankcionovanm#ditancovanm sa a vylenm zo skupiny(.

93istuje nieko5ko 6aktorov# ktor0 maj vplyv na kon6ormitu jednotlivcov na mienkeskupiny. O3#54 7A)!#3/ 87e5#v 3!+65 &ed) 3e#+-+razne sa prejavuje predovetk+m osobnou pralivosou dan0ho lena pre in+ch

lenov skupiny# priate5stvom medzi lenmi skupiny.

@. Me5!- v8:5!alo by sa poveda# e m je poetnejia skupina# kde vo v/ine prevlda jednotn+

nzor# jedinec si s vysokou mierou pravdepodobnosti tento nzor resp. mienku aj osvoj. Etoho vypl+va# e e3istuje zjavn tendencia lenov skupiny na zmenu nzoru vzh5adom nav/inu a e tto tendencia je priamo mern od ve5kosti v/iny.

C. Ve0!#3/ 3!+6A5- mal+ch skupinch# v ktor+ch sa 5ahie uskuto8uje priama v+mena nzorov a

mylienok# je ove5a 5ahie udra jednotnos nzorov v/iny.

M. T$v-5e, ve! - "$-dA2- 3!+65Ave5a 5ahie sa jedinec dostva ku kon6ormnej mienke v u ustlen+ch a

dlhotrvajcich skupinch s bohatou tradciou a ve5kou spoloenskou prestou.

N. P#3"-ve5e 87e5- v 3!+65ePriestorov0 postavenia lena v skupine# v skupinovej hierarchii oscilujce blzko

stredu# t.j. jadra skupiny# m v+razn+ vplyv na jeho kon6ormitu. !alo by sa poveda# e mm len skupiny e3centrickejie postavenie od jej jadra# t+m je zrove8 aj niia jeho mierakon6ormity a v/ia tendencia k izolcii.

. P#d#5#3/ 5dvd+4752* 54)#$#v 3 54)#$& 3!+65- t+ch skupinch# kde je podobnos individulnych nzorov blzka resp. toton s

nzormi skupiny# je miera kon6ormizmu relatvne ve5mi vysok 'svetonzorov jednotnos#nboensk0 skupiny apod.(. 1eslad m2e vznikn najm/ vtedy# ak jednotlivec ako len

viacer+ch skupn# nara v nich na protichodn0# vzjomne s odporujce nzory. '- nedvnejminulosti napr. medzi nboenskou v+chovou doma a ateistickou v+chovou v kole(.


20/45

?ntenzita ntlaku skupiny na kon6ormitu jej lena zvis na sstave sl p2sobiacichmedzi nimi. E tohto aspektu sa d hovori o t+chto inite5och kad+ len skupiny vykonva podobn alebo t ist prcu a odovzdvaju inej skupine. @oopercia je okrajov# 5udia nie s na sebe bezprostredne zvisl.

3e!2e3v5e> lenovia skupiny si odovzdvaj v+sledky svojej innosti# jedna innosnadv/zuje na druh 'napr. psov v+roba(. - priazniv+ch podmienkach lenovskupiny zbliuje zodpovednos za spolon 6inlnu innos# v nepriazniv+ch

podmienkach je pri tomto type koopercie v/ie nebezpeenstvo kon6liktn+chsituci.

#$ je sp2sob# kde si lenovia skupiny neodovzdvaj navzjomv+sledky svojej innosti# ale s zvisl na kolektvnych v+sledkoch 'prznan0 preobsluhu a$re$tov(.

@ooperan0 a konkurenn0 sp2soby prce s initele# ktor0 p2sobia na vytvraniene6ormlnych vzahov v skupine a dvaj odpove7 na to# preo je v jednotliv+ch skupinchodlin nlada a rozdielna atmos60ra.

Everom mono rezultovapsycholo$ick0ho ns

bud zaujma veobecn0 znaky# ktor0 charakterizuj vodcu skupiny. to predovetk+mtieto. M+3 / d#$;& 87e5#& 3!+65 1ed5#)585e 3 3 #+ de5"=!#v/. )oznamenetick0 a pod.Pouitie vetk+ch volebn+ch zameran v jednom teste by vak znemo8ovalo metodiku

vyhodnocovania a porovnvania v+sledkov. Preto test zameriavame na jedenviacdimenzionlny okruh charakteru innosti.

Pod5a zamerania rozliujeme vo5by 6#)"v5e 5e


33/45

Pri zskavan zkladn+ch sociometrick+ch dajov v ter0ne je mon0 poui trimetodolo$ick0 postupy. 3#2#&e"$2!; "e3",

@. 3#2#&e"$2!; $#)*#v#$ 'intervieQ(#

. 6#)#$#v5e 5"e$!2 'pri konkr0tnej innosti(.

ociometrick+ test sa uskuto8uje pomocou dotaznka obsahujceho predovetk+m skupiny.

96ekt komunikcie zvis od mnoh+ch socilno>psycholo$ick+ch mechanizmov# ktor0p2sobia pri trans6ormcii a spracovan in6ormci. Pre lepie spoznanie t+chto socilno>psycholo$ick+ch mechanizmov si m2eme komunikciu rozdeli na ve$475+ 5eve$475+.

Ve$475- !#&+5!42-

Ekladn+ trans6orman+ model verblnej komunikcie je tak+to< K - S - R 't.j.komuniktor > sprva > recipient(.

Emysel a v+znam in6ormcie pre komuniktoraprechdza procesom k*dovania 'vyjadrenia(#

nako5ko m urit+ in6orman+ rmec# ktor+ sa uskuto8uje v znakovom syst0me. Prerecipienta > povajceho sa zmysel prijmanej in6ormcie odha5uje sasne s dek*dovanm


34/45

in6ormcie. Presnos pochopenia zmyslu povedan0ho povajcim 'recipientom( sa prekomuniktora stva zrejm a vtedy# ke7 prde k v+mene komunikan+ch rol# teda ke7 sarecipient stane komuniktorom a v+pove7ou d najavo# ako dei6roval zmysel prijatejin6ormcie.

K#&+5!4"#$` t. j. zdroj in6ormcie predstavuje osobu# alebo skupinu os2b# ktor0tvoria ist+ or$anizan+ celok a disponuj uritou in6ormciou.

Re26e5" 'prijmajci in6ormciu( je osoba alebo skupina os2b# ktor0 s schopn0in6ormciu dek*dova a prija.

T$-53=#$&42-in6ormcie od komuniktora k recipientovi sa naz+va !#&+5!-85;!-547# ktor+ m2e by 6yziklne alebo socilne prostredie. Pri trans6ormcii in6ormcie vsocilnom prostred rozoznvame =#$&475e - 5e=#$&475ekanly. Hormlne kanly m2u

by ve$"!475e *#$)#5"475e# o zle od or$anizanej truktry socilneho syst0mu.1e6ormlne kanly nie s zvisl0 od or$anizanej truktry a ich vznik je v socilnom

syst0mom podmienen+kinetick0ho syst0mu v komunikci je

tak+ podstatn+# e tvor pecilnu oblas vedecko>v+skumnej prce 'kinesiku(. Prikomunikcii# t. j. rozhovore s in+m lovekom# si vmame# okrem toho o hovor# najsk2rjeho oi# poh5ad# potom tvr a nakoniec postoj cel0ho tela# jeho pohyby a celkov+ vzh5ad. Prineverblnej komunikcii je najd2leitejou asou tvr.

valy 5udskej tvre s nato5ko plastick0# e umo8uj viac ne sto r2znych v+razovtvre. 93istuje nzor# e tvr je nedelite5n+ celok a kad em*cia sa vyjadruje celou tvrou.! sa vak aj poveda# e 5udsk tvr m svoju truktru# zloen z r2znych oblast. E*nytejto truktry s neastie

neoakvan0 prekvapenie > splnen0 elanie

strach a obava > pocit spokojnosti

rados > smtok


37/45

pokoj > rozlenie spokojnos > nespokojnos

zujem > nezujem

Se!+5d4$5e e&2e

r+chle striedanie jedn0ho v+razu druh+m# take vznik ich splynutie

ak jedna as tvre vyjadruje jednu em*ciu a druh as in

Ab5ben0 prslovie znmeho renka !emosth0na bolo< ,-ultus est inde3 animi, 'tvrje zrkadlom due(.Para6rzujc tento v+rok by sme v konte3te tejto kapitoly mohlikontatova# e< ,)vr je zrkadlo duevn0ho stavu.&.

:j dotykom rk sa d vyjadri a nahradi verblna komunikcia. 1iektor0 druhydotykov maj v+razne nepriate5sky charakter. ?n0 naopak# v+znam plne opan+ 'pohladkanie

je prejavom nehy# cty# lsky# spoluasti a pod.(. :j in0 druhy neverblnej komunikcie majsvoju v+povedn hodnotu.

P$75


38/45

motivan0 pochody typolo$ick0 a skupinov0 rozdiely.

R#)+v9 32*#65#3"

pozitvnym 6aktorom v procese prijmania# chpania a osvojovania sisprostredkovan+ch in6ormci. Budia s vyou mentlnou rov8ou maj v+razne silnejiuschopnos prijma in6ormcie na ich adekvtnej rovni. -o veobecnosti s prstupnej kukorekcii svojich postojov a presveden# po lo$ickom vyar$umentovan.

M#"v859 6#2*#d

Rinnos prijman+ch in6ormci je t+m v/ia# nako5ko ich obsah zodpovedmotivan+m pochodom recipienta > jeho zujmov0ho zamerania. Eujmy predovetk+msp2sobuj# e lovek urit0 podnety a in6ormcie nielen 5ahie prijma# ale ich aj sm zmernevyh5adva.

T6#7# obdiv pre moc# snaha po sebarealizcii# siln+aktvny obraz o sebe# nemern0 zaoberanie sa sebou.

[ t+ch# kde dochdza k ne$atvnym zmenm v smere presvedovania# sa zistili tietovlastnosti< zavrhovanie a ne$cia rodiovskej autority# neodsudzovanie spoloensk+chchyliek# ne$cia moci# cynickos# telesne neprimeran0 ctenie sa# rebelovanie proti moci aautorite# prejavy nepriate5stva a a$resivity# siln+ aktvny obraz o sebe# neprimerannekonvennos# hyperkritickos.

lovek pristupuje k ak0muko5vek predloen0mu obsahu z t+ch stanovsk# ktor0 sivytvoril a osvojil v kultrnej atmos60re spoloensk+ch skupn# do ktor+ch prinle.


39/45

F+&e$5


40/45

skupinovej innosti# zhoda jej obsahovej nplne a osobnostnej zaan$aovanosti lenovskupiny na spolonej innosti. 1a rozdiel od shry pre zhodu nie je a tak d2leit odbornstrnka prce# ale #3#54 36#!#15#3/ 3# 36#7#85#+ 6$42#+ a e3istujcimi > vytvoren+mivzahmi.

?ndividulna innos je tak isto zdrojom spokojnosti jedinca# vyvolvaj ju vak lensamotn0 v+sledky pracovnej innosti. - spolonej > kooperatvnej 6orme innosti je zdrojomspokojnosti nielen samotn innos a jej v+sledky# ale aj vzjomn interakcia medzi lenmiskupiny# vznikajce spoloensk0 vzahy# pocit spolupatrinosti a snaleitosti ku skupine.

Ehoda a shra v innosti socilnej skupiny s 5"eodbornej rovni a zrove8 nositelia vysok+chosobnostn+ch kvalt.

S%6e$e5eje syst0m vzahov medzi lenmi socilnej skupiny resp. k sebe sam0mu# kin+m sperom a k lenom inej socilnej skupiny.

93istuje 6ormlne a ne6ormlne sperenie. C2eme poveda# e k 6ormlnym druhomsperenia patr sa. @ ne6ormlnym druhom sperenia vetky tie# v ktor+ch sa indivduum >jedinec sna realizova svoje socilne potreby a zrove8 aj zujmy svojej skupiny.

Abjektvnym predpokladom sperenia je teda realizcia potrieb a zujmov osobnosti azujmov skupiny. -etky speriv0 vzahy maj tieto spolon0 znaky

:k analyzujeme obsah kon6liktov# m2eme ich vymedzi pod5a zamerania do t+chtorovn mani6estova a neobjavia sa mechanizmy na jej akumulciu a zrove8tendencie k trval0mu rozkolu# m2e by kon6likt zdrojom inte$rcie a pomha udriavaskupinu. 1aopak# absencia kon6liktov nem2e by ete povaovan za znak stability vzahov#nee3istencie nap/tia alebo nepriate5stva. :k sa nedot+kaj kon6likty zsadn0ho sladuskupiny# m2u ma charakter stabilizcie vzahov.

"on#likty vonkaj(ie

@on6likt ako tak+ vedie k tomu# e si lenovia skupiny viac uvedomuj svoje

vzjomn0 vzahy a zvyuj svoju aktivitu. Rinky vonkajieho kon6liktu s rovnak0.- skupine vznik obrann reakcia a skupina sa zana vntorne stme5ova# zjednocova a


45/45

upev8ova. !2leit+m 6aktorom je tu stupe8 zkladn0ho sladu a solidarity pred vypuknutmkon6liktu. :k absentuje tento slad# alebo je prli nzky# upadaj lenovia skupiny do apatievoi vonkajiemu nebezpeiu a v+sledok vonkajieho kon6liktu bude dezinte$rcia skupiny.

P32*#7# 6ra$menty# ktor+m venuje svoj zujem a

sstre7uje na ne svoju pozornos. )ento ,v+ber, je ovplyv8ovan+ a poznaen+predchdzajcimi sksenosami# oakvanm# potrebami a elaniami# predstavami ov+sledkoch a d2sledkoch budcich innosti. 1apr. ak h5ad nov+ len skupiny i kolektvuidelny pracovn+ kolektv# doke do istej miery tolerova aj prejavy nepriate5stva. :vak in+lovek v tej istej situcii 'neprjemne poznaen+ predchdzajcou sksenosou( vstupuje dokolektvu s ned2verou# s oakvanm najhorieho# s odhodlanm brni sa# poklad aj omylomvyjadren+ v+raz# $esto i slovo za osobn+ tok. E uveden0ho vypl+va# e r2zne nzory# r2zneinterpretcie javov a r2zne stupnice hodn2t vznikajce v procese poznania# p2sobia 'aj ke7nepriamo( na vznik kon6liktov.

:le aj v procese spolon0ho nazerania na skutonos m2eme njs podobn0 prvkyako v procese rozdielneho nazerania. - spoloenskej skupine# kde maj lenovia relatvnerovnak0 vzdelanie# vek# nzory a spoloensko>ekonomick pozciu# dochdza kzjednocovaniu sp2sobu vnmania skutonosti. =ednotn0 stanovisk# potreby a zujmy tejtoskupiny# ktor0 vznikli na zklade podobn0ho vnmania skutonosti# sa m2u ve5mi podstatneli od zujmov inej i in+ch skupn a vznik kon6liktu je len otzkou asu. Prpadnkon6liktnos medzi jedincami je analo$ick.

Akrem uveden+ch psycholo$ick+ch zdrojov kon6liktov e3istuje ete mnostvo in+chpsycholo$ick+ch 6aktorov. sp2soben0 charakterov+mi vadami 'osobnostn+mi anomliami(jedincov# nedostatkom prisp2sobivosti 'neadaptabilita(# naruenou emocionlnou# citovou a

v25ovou zlokou 'nesocialibita(# nesprvne utvoren+mi pracovn+mi a spoloensk+minvykmi. ?$noranciou# neznalosou 5udskej psychiky a niekedy nedostatkom taktu a oh5adu.)ak isto m2e sp2sobi kon6likt aj nava# prepracovanos a osobn0 probl0my.

Documents

Sociálny Svet Človeka