SOCIÁLNA PRÁCA SO SKUPINOU VO VYBRANÝCH … · Sociálna práca so skupinou i jednotlivcom je nepretržitý proces, ktorý je potrebné neustále zdokonaľovať, zefektívňovať

Zborník prác z 15. ročníka celoslovenského kola

ŠVOČ v odbore Sociálna práca konaného 2. mája 2018 v Prešove

330

SOCIÁLNA PRÁCA SO SKUPINOU VO VYBRANÝCH SUBJEKTOCH

Bc. Nikola Lukáčová

(PF KU v Ružomberku)

Školiteľ: Mgr. Daniel Markovič, PhD.

ABSTRAKT

Práca ŠVOČ analyzuje problematiku sociálnej práce so skupinou vo vybraných subjektoch.

Jej cieľom je podať ucelený pohľad na sociálnu prácu so skupinou vo vybraných subjektoch a

identifikovať jej výhody a nevýhody v porovnaní so sociálnou prácou s jednotlivcom.

Autorka popisuje danú problematiku v štyroch kapitolách, ktoré následne rozdelila do

viacerých podkapitol. Práca ŠVOČ je zložená z teoretickej a empirickej časti. Prvou kapitolou

vstupujeme do skúmanej problematiky prostredníctvom vymedzenia sociálnej práce

z pohľadu rôznych autorov a priblíženia klasických metód sociálnej práce. Druhá kapitola

vypovedá o dôležitosti sociálnej práce so skupinou, ktorá vďaka svojim rozsiahlym metódam

a technikám ponúka široké spektrum možností riešenia rôznych situácií klientov. Zámerom

tretej kapitoly je priblíženie fungovania dvoch zariadení poskytujúcich sociálnu prácu so

skupinou a štvrtá kapitola, ktorá je empirickou časťou práce ŠVOČ, nadväzuje na teóriu. Na

realizácii výskumnej časti sme spolupracovali so šiestimi sociálnymi pracovníkmi

z Ružomberka, ktorí ponúkajú svojim klientom nielen sociálnu prácu s jednotlivcom, ale i

sociálnu prácu so skupinou. V realizačnej fáze výskumu sme použili kvalitatívny výskum,

ktorý sme následne spracovali prostredníctvom otvoreného kódovania a slovnej interpretácie.

Na základe zistených výsledkov sme vypracovali odporúčania a návrhy pre prax.

Kľúčové slová: Sociálna práca. Sociálny pracovník. Sociálna práca so skupinou. Skupina.

Skupinová dynamika.

ABSTRACT

The work of ŠVOČ analyzes the issue of social work with the group in selected subjects. It

aims to give a holistic view of social work with the group in selected subjects and to identify

its advantages and disadvantages compared to social work with the individual. The author

describes the issue in four chapters, which she then divided into several subchapters. The

work of the SWOČ consists of a theoretical and empirical part. The first chapter introduces

the studied issue through the definition of social work from the perspective of various authors



331

and the approximation of the classic methods of social work. The second chapter explains the

importance of social work with a group that, thanks to its extensive methods and techniques,

offers a wide range of options for dealing with different client situations. The aim of the third

chapter is to get closer to the functioning of two facilities providing social work with the

group and the fourth chapter, which is an empirical part of the work of ŠVOČ, follows the

theory. At the realization of the research part we cooperated with six social workers from

Ruzomberok who offer their clients not only social work with the individual but also social

work with the group. In the research phase, we used qualitative research, which we then

processed through open coding and verbal interpretation. On the basis of our findings, we

have developed recommendations and suggestions for practice.

Keywords: Social work. Social worker. Social work with a group. Group. Group dynamics.

332

ÚVOD

„Zlyhanie je jednoducho možnosťou začať

odznova, tentokrát inteligentnejšie.“

Henry Ford

Život od nepamäti prináša pre človeka určité nebezpečenstvá a riziká. Tie sú však

v každom období vývoja spoločnosti iné. Človek sa snaží primerane reagovať na požiadavky

okolia a životné výzvy. Niekedy však reaguje neadekvátne a nedostatočne, preto je vhodné

využiť profesionálne poskytovanú pomoc a podporu. Riziká, ktoré zo sebou prináša život, si

však často vyžadujú inštitucionalizované spôsoby riešenia, preto konštatujeme, že sociálna

práca ako praktická činnosť má v živote každého človeka, ktorý sa ocitol v náročnej situácii,

dôležité a nenahraditeľné miesto.

Sociálna práca so skupinou i jednotlivcom je nepretržitý proces, ktorý je potrebné

neustále zdokonaľovať, zefektívňovať a inštitucionálne dobudovávať, nakoľko je v súčasnosti

stále čoraz viac ľudí, ktorí potrebujú pomoc odborníka. Nie je však možné jednoznačne určiť,

či sociálna práca s jednotlivcom alebo práve naopak so skupinou je pre klienta lepším

riešením. Hoci sa stretávame s názorom, že sociálna práca so skupinou ponúka širšie

spektrum možností oproti individuálnej forme sociálnej práce, nakoľko využíva skupinovú

dynamiku, ktorá v sebe zahŕňa rôzne sociálne procesy a interakcie, rozhodli sme sa, ponúknuť

v tejto práci naše pohľady. Preto konštatujeme, že práve tieto skutočnosti neurčitosti nás

viedli k napísaniu tejto práce ŠVOČ.

Cieľom práce je ponúknuť prehľad informácií o sociálnej práci so skupinou vo

vybraných subjektoch a následne zistiť skúsenosti a názory jednotlivých sociálnych

pracovníkov, ktorí pracujú v týchto zariadeniach, na sociálnu prácu so skupinou. Rovnako nás

zaujíma ich subjektívny názor na výhody či nevýhody sociálnej práce so skupinou v

porovnaní so sociálnou prácou s jednotlivcom. O danej problematike podávame prehľad

v štyroch kapitolách, pričom táto práca ŠVOČ zahŕňa teoretickú aj empirickú časť.

Prvou kapitolou vstupujeme do problematiky sociálnej práce, pomáhajúcej disciplíny,

ktorá má v našej spoločnosti nezastupiteľné miesto. V rámci tejto kapitoly poskytujeme

definície termínu sociálna práca z pohľadu viacerých autorov. Ďalej je naša pozornosť

venovaná klasickým, resp. základným metódam sociálnej práce, kde si bližšie

charakterizujeme sociálnu prácu s jednotlivcom, so skupinou a komunitou.

Druhá kapitola hovorí o dôležitosti sociálnej práce so skupinou. V samotnom úvode

tejto kapitoly si bližšie definujeme termín sociálna skupina a postupne prechádzame na



333

vymedzenie jej významu v spoločnosti. V druhej podkapitole identifikujeme úlohy sociálneho

pracovníka pracujúceho so skupinou. Ďalej prechádzame na typológiu skupín podľa rôznych

kritérií a etapy práce so skupinou. Podstatu tejto kapitoly tvorí zároveň aj skupinová

dynamika, kde bližšie rozoberáme pravidlá skupiny, vodcovstvo či roly v skupine a pod.

Záver tejto kapitoly pozostáva z metód a techník, ktoré sa využívajú pri práci so skupinou.

V tretej kapitole sa snažíme priblížiť sociálnu prácu so skupinou vo vybraných

subjektoch. Rozhodli sme sa podať stručný prehľad informácií o fungovaní dvoch zariadení z

mesta Ružomberok. Náležitú pozornosť venujeme Nízkoprahovému dennému centru pre deti

a rodinu a Oddeleniu poradenstva a vzdelávania na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Štvrtá kapitola, ktorá je v našej práci zároveň poslednou kapitolou, je empirického

charakteru. Pri spracovaní tejto kapitoly sme vychádzali predovšetkým z výpovedí

participantov, ktoré následne v podkapitole Interpretácia výsledkov vyhodnocujeme. V rámci

tejto empirickej časti sme použili kvalitatívny výskum s použitou metódou interview. Ide

o štruktúrovaný rozhovor so sociálnymi pracovníkmi, ktorí pracujú so skupinou klientov

v Nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu v Ružomberku a na Úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny na Oddelení poradenstva a vzdelávania v Ružomberku. V závere

tejto kapitoly práce ŠVOČ ponúkame odporúčania pre prax.

1 SOCIÁLNA PRÁCA

Prvá kapitola je venovaná sociálnej práci, ktorú môžeme chápať ako rovinu teoretického

charakteru, ale aj ako rovinu praktického výkonu profesie. Ponúkame definície z pohľadu

rôznych autorov. Vývoj pojmu sociálnej práce má určitú históriu, a preto aj uhly pohľadov na

vymedzenie sociálnej práce sú rôzne. Postupne v kapitole prechádzame na základné

vymedzenie metód sociálnej práce, ktoré delíme na sociálnu prácu s jednotlivcom, so

skupinou a komunitou.

1.1. DEFINÍCIE TÉMOTVORNÝCH POJMOV

Podľa súčasného platného zákona NR SR č. 219/ 2014 Z. z. o sociálnej práci (§ 2, ods.

1) môžeme povedať, že sociálna práca je „odborná činnosť vykonávaná sociálnym

pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným

predpisom. Odborná činnosť je súbor pracovných činností, na vykonávanie ktorých sú

potrebné vedomosti a zručnosti získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania

ustanoveného stupňa v študijnom odbore sociálna práca.“



334

Do pozornosti dávame globálnu definíciu sociálnej práce, ktorá bola schválená v roku

2014 valným zhromaždením IFSW a Valným zhromaždením IASSW. Na základe tejto

definície môžeme povedať, že „sociálna práca je praxou a akademickou disciplínou, ktorá

podporuje sociálnu zmenu a rozvoj, sociálnu súdržnosť a posilnenie a oslobodenie ľudí.

Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovania

rozmanitosti sú základom sociálnej práce. Na základe teórií sociálnej práce, spoločenských

vied, humanitných a tradičných poznatkov sa sociálna práca zaoberá ľuďmi a štruktúrami s

cieľom riešiť životné problémy a zlepšiť blahobyt“(International federation of social workers,

2018).

Zisťujeme, že každá definícia sociálnej práce je ovplyvnená rôznymi faktormi, či už

zvykmi a morálkou spoločnosti, ale najmä historickou tradíciou, čiže dobou v ktorej sa

konkrétna definícia zrodila a sformulovala. Jedným zo znakov definícií sociálnej práce je

preto dočasnosť. Osoby a inštitúcie, ktoré sociálnu prácu definujú, by mali preto

v pravidelných intervaloch iniciovať redefinovanie a evaluáciu starších definícii (Mátel,

Schavel a kol., 2014).

Sociálnu prácu môžeme ponímať ako vednú a praktickú disciplínu. Na úrovni

praktického výkonu profesie, sociálna práca poskytuje spoločnosti rôzne formy sociálnej

starostlivosti. Úroveň teoretická sa zameriava na prípravu profesionálov, ďalej na vedecké

poznávanie príčin a možností riešenia, či organizácie poskytovania foriem sociálnej

starostlivosti (Levická et al. 2007).

1.2. METÓDY SOCIÁLNEJ PRÁCE

Sociálnu prácu v zmysle základných metód môžeme podľa Novotnej, Schimmerlingovej

(1992, s. 63) vymedziť na: sociálnu prácu s jednotlivcom, sociálnu prácu so skupinou a

sociálnu prácu s komunitou.

1.2.1. Sociálna práca s jednotlivcom

Sociálna práca s jednotlivcom je z hľadiska vývoja spoločnosti najstaršou metódou

sociálnej práce. Vďaka tejto metóde, ktorá je postavená na psycho-sociálnej forme práce

s jednotlivcom, dokážeme za pomoci bezprostrednej sociálnej práce a vopred naplánovaných

a uvážených krokov minimalizovať, či dokonca odbúrať sociálny problém klienta. Do úvahy

je však potrebné vziať klientovu osobnosť a prostredie, v ktorom sa nachádza, resp. v ktorom

žije (Kormanec, Kamanová, 2016).



335

Levická (2003, s. 32) vníma sociálnu prácu s jednotlivcom ako „priamy kontakt

sociálneho pracovníka s klientom v záujme vyriešenia jeho sociálne problémovej situácie,

pričom dôraz sa kladie rovnomerne na možné vplyvy koreniace v osobnosti klienta (vplyvy

mikroprostredia), ako aj na možné vplyvy pôsobiace v jeho okolí.“ Levická (2003) ďalej

konštatuje, že aj rodina klienta je z aspektu sociálnej práce súčasťou klientovho

mikroprostredia. Preto navrhuje, aby sa pri riešení problémov klienta venovala mimoriadna

pozornosť rodine i vzťahom v týchto rodinách.

1.2.2. Sociálna práca so skupinou

Táto metóda, ktorá nadväzuje na prácu s jednotlivcom, ponúka návod ako pracovať so

skupinou ako organizačnou formou ľudskej činnosti. Osoby, ktoré sú súčasťou danej skupiny,

sú ovplyvňované ostatnými členmi. Môžeme teda povedať, že ide o prácu s väčším počtom

klientov, pričom členov danej skupiny môže spájať napr. spriaznenosť, sociálny problém, či

prekonávanie strachu z nepochopenia vlastného sociálneho problému. Tomeš a Klíma sú toho

názoru, že hlavnou podstatou tejto metódy je psychosociálne pôsobenie na skupinu, resp.

členov skupiny s konkrétnym spoločenským znakom, znakmi i spoločenským cieľom (Tomeš,

Klíma, 2009).Začiatky sociálnej práce so skupinou datujeme na koniec 19. a začiatok 20.

storočia, pričom jej najväčší rozmach nastal pred prvou svetovou vojnou (Matoušek, a kol.

2001).

Sociálna práca so skupinou je podľa Mátela (2013, s. 111)„metódou sociálnej práce, v

ktorej sa malé množstvo osôb zdieľajúcich podobne záujmy alebo problémy pravidelne

stretáva a venuje aktivitám zameraným na dosiahnutie zvolených cieľov s podporou,

sprevádzaním alebo facilitovaním sociálneho pracovníka.“

Levická (In Štefáková, Hulínová, a kol., 2016, s. 91)sa prikláňa k nasledujúcej definícii:

„Skupinová sociálna práca je metódou i procesom vypracovanou na to, aby si ľudia mohli

zvýšiť kvalitu svojho života a zvyšovať svoj potenciál tak, ak je to len možné.

Podrobnejšie spracovanie sociálnej práce so skupinou je možné nájsť v kapitole č. 2

s názvom Sociálna práca so skupinou.

1.2.3. Sociálna práca s komunitou

Treťou metódou sociálnej práce sa považuje komunitná sociálna práca. Môžeme teda

povedať, že je najmladšou z trojice metód, ktoré v tejto časti práce ŠVOČ charakterizujeme.

Sociálna práca s komunitou sa snaží predchádzať vzniku viacerých negatívnych javov v danej



336

komunite, pričom je dôležité poznamenať, že rovnako minimalizuje, eliminuje či bráni ich

recidíve (Kormanec, Kamanová, 2016). Za posledných tridsať rokov sa táto metóda uznáva aj

ako samostatná forma sociálnej práce. Túto metódu môžeme nájsť aj pod pojmom komunitná

sociálna práca (Žiaková, a kol., 2012). Stotožňujeme sa s autorkami Novotnou

a Schimmerlingovou (In Slovák, Vereš, 2009), ktoré apelujú na dôležitosť rešpektovať

biologické, psychologické, kultúrne, etnické, ekologicky i ekonomické potreby ľudí žijúcich

v komunite.

Autori Pavelová a Tvrdoň (2006, s. 43) definujú sociálnu prácu s komunitou ako:

„oficiálnu (štandardizovanú) prácu, ktorej cieľom je aktivizácia a podpora formálnych

a neformálnych skupín osôb, ktoré sú definované spoločným znakom odvodeným od ich

sociálneho znevýhodnenia, t. j. od znaku, ktorý ich v bežných životných podmienkach posúva

do polohy závislosti od iných osôb alebo od štátnych opatrení, alebo ktoré sú v situácii

sociálneho ohrozenia.“

Pre lepšie porozumenie komunitnej sociálnej práce predkladáme definíciu Žilovej (2003,

s. 4), ktorá definuje sociálnu prácu s komunitou ako „súbor aktivít v prostredí komunity, ktoré

sa uskutočňujú na úrovni jednotlivec, skupina, komunita medzi komunitným sociálnym

pracovníkom a medzi členmi komunity.“



337

2 SOCIÁLNA PRÁCA SO SKUPINOU

V úvode druhej kapitoly venujeme pozornosť sociálnej skupine, ako jednej z foriem

sociálnej integrácie. Zaoberáme sa pohľadmi rôznych autorov, prečo práve sociálna skupina

a úloha sociálneho pracovníka majú pre človeka taký dôležitý význam. Ďalšou podstatnou

otázkou, ktorou sa zaoberáme v rámci reflexie o sociálnych skupinách, je typológia skupín a

následne problematika etáp sociálnej práce so skupinou. Tento proces má svoje zvláštne

zákonitosti a dynamiku. Problematika skupinovej dynamiky je však pomerne obsiahla, preto

sme sa rozhodli priblížiť len niektoré jej „zložky“. Záver druhej kapitoly tvoria vybrané

metódy a techniky skupinovej práci.

2.1 SKUPINA A JEJ VÝZNAM

Náš každodenný život sa odohráva prevažne v sociálnych skupinách. V týchto skupinách

prežívame priateľstva a spory, v nich sa máme radi a milujeme. V skupine si pomáhame a

spolupracujeme, ale i súťažíme proti sebe a ubližujeme si (Novotná, 2010).Ľudia sa potrebujú

dorozumievať, identifikovať sa s inými ľuďmi. S autorkou Almašiovou (2012)

predpokladáme, že je rovnako dôležité pre človeka vedieť, kam nepatrí a s kým sa stretávať

nechce. Počas života sa stávame členmi rodiny, spoznávame priateľov, patríme do školského,

pracovného kolektívu a pod. Hoci človek dokáže žiť v spoločnosti ako samostatný prvok,

podľa Slováka a Vereša (2009)ľudia, ktorí sú členmi konkrétnej skupiny nadobúdajú oveľa

vyššiu kvalitatívnu úroveň. Rovnako je hodné povšimnutia, že počas svojho života sa ako

ľudské bytosti stávame členmi viacerých skupín súčasne.

Štefanák (2009, s. 66) pokladá za sociálnu skupinu „zoskupenia ľudí, ktorí sú v snahe

dosahovať spoločné hodnoty spojení sociálnym putom a vytvoriť si vnútornú organizáciu

(napr. rodina, trieda v škole, dedina, okres, štát).“

Na základe vyššie uvedenej definície konštatujeme, že existujú štyri významné prvky,

ktoré musí sociálna skupina spĺňať, aby sa tým odlíšila od iných zoskupení, ktorými môže byť

napr. agregát, cestujúci v autobuse medzi dvoma zastávkami, či dav.

Almašiová (2012, s. 61) ponúka nasledujúce charakteristiky, ktoré musí sociálna skupina

spĺňať: „pocit skupinovej spolupatričnosti; skupinová konformita; sociálna interakcia alebo

sociálny vzťah medzi členmi skupiny; spoločný cieľ.“

Domnievame sa, že sociálna skupina vytvára najdôležitejšie puto medzi jedincom

a spoločnosťou. To, ako sa človek správa, resp. ako pôsobí na ľudí a aký je, veľkou časťou

ovplyvňuje práve skupina v ktorej vyrastá, zabáva sa, pracuje. Rovnako i podoba spoločnosti

často závisí od skupín, ktoré ju tvoria.



338

Myslíme si, že mladí ľudia sa v skupine učia správať aj do budúcna. Človek v skupine

rozvíja svoju identitu, učí sa reagovať na rôzne sociálne situácie, a zároveň si môže, resp.

dokáže zachovať svoju originalitu (Bartoňová a kol., 2005).Sociálna práca so skupinou

prináša množstvo výhod, ktoré iné formy sociálnej práce neponúkajú. Jednou z výhod podľa

Almašiovej (In Kamanová, 2017) je skutočnosť, že na skupinovom stretnutí sa v tom istom

čase a mieste stretávajú viacerí klienti s podobnými ťažkosťami, čo pre sociálneho pracovníka

šetrí čas. Títo klienti následne v skupine vykonajú časť práce za sociálneho pracovníka,

nakoľko sa v skupine nachádzajú jedinci s podobnými, ale i rozdielnymi skúsenosťami

a pohľadom na konkrétnu vec, čím si vzájomne pomáhajú. Truhlářová (In Markovič, 2016)

ako výhodu skupiny vníma možnosť zlepšovania komunikácie. Jedinec sa vďaka skupine

dokáže postupne zbavovať bariér v komunikácii a následne túto schopnosť dokáže preniesť aj

do vzťahov mimo danú skupinu. Človek prostredníctvom skupiny získava priestor pre

výmenu myšlienok, názorov, i dokonca priestor pre vytvorenie nových pohľadov na riešenie

problému. Môžeme teda povedať, že klienti v skupine získavajú nové skúsenosti, učia sa

správať voči ľuďom prijateľným spôsobom.

2.2 SOCIÁLNY PRACOVNÍK PRACUJÚCI SO SKUPINOU

Sociálny pracovník, resp. vedúci skupiny zohráva vo všetkých druhoch sociálnych skupín

(okrem svojpomocnej) podstatnú úlohu. Jeho úlohou ovplyvňovať skupinu tak, aby jej

členovia adekvátnym spôsobom rozvíjali vzťahy s ostatnými členmi skupiny, aby medzi nimi

prebiehali interakcie, či skupinové procesy, ktoré predstavujú formatívny význam v správaní

sa v sociálnej skupine (Slovák, Vereš, 2009).

Osobnosť sociálneho pracovníka patrí podľa Kaiserovej (In Levická, a kol., 2008, s. 177)

k veľmi dôležitým nástrojom pri budovaní vzťahov v rámci skupiny. Podľa nej by mal každý

odborník pracujúci so skupinou disponovať určitými vlastnosťami, ku ktorým môžeme

zaradiť empatiu, spontánnosť, kreativitu, flexibilitu, kongruenciu, disciplínu, akceptáciu.

Sociálny pracovník by mal mať rovnako schopnosť prejaviť city, preukázať záujem

o druhého, či vedieť pracovať v tíme.

Odborník, ktorý pracuje so skupinou, musí vychádzať hlavne zo situácie danej skupiny,

pričom by mal brať do úvahy možnosť výskytu konfliktov, ktoré môžu vzniknúť a prejaviť sa

počas práce so skupinou. Ak je potrebné, aby sa tento konflikt pripustil, riešením je pozitívne

vyriešenie konfliktu v skupine. Odborník sa snaží členom skupiny pomáhať a spolu

s klientom analyzuje jeho dané problémy, pričom spoločne hľadajú možné riešenia. Klienta



339

však považujeme v tomto prípade za hlavného aktéra pri riešení problémov a sociálny

pracovník mu len pomáha daný problém vyriešiť. Klienta však nehodnotí a neodsudzuje za

jeho jednanie. Pokiaľ má klient problémové správanie, odborník sa ho snaží naviesť na tú

správnu cestu. Pokiaľ problémové správanie pretrváva naďalej, úlohou sociálneho pracovníka

je poukázať na možné sankcie (Slovák, Vereš, 2009).

O sociálnej práci so skupinou sa dá povedať, že patrí k mimoriadne efektívnym

spôsobom práce s klientov, no podľa názoru Lovašovej (In Markovič, 2016) vyžaduje od

sociálneho pracovníka pomerne vysoké požiadavky. Ak chce sociálny pracovník zvládnuť

prácu so skupinou, mal by mať dostatočnú prípravu a rovnako vlastnú skúsenosť so sociálno-

psychologickým a sebapoznávacím výcvikom. V dnešnej dobe sa takéto výcviky ponúkajú aj

študentom na vysokých školách. K východiskovým kvalifikačným predpokladom, ktorým by

mal sociálny pracovník pracujúci na Slovensku disponovať, pokladáme podľa Mátela

a Vasilescu (2013)ukončené vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálnej práce. Aj

podľa týchto autorov by malo byť toto vzdelanie doplnené náležitým výcvikom pre skupinovú

sociálnu prácu. Podľa zákona NR SR č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci (§5) dopĺňame a za

sociálneho pracovníka považujeme človeka, ktorý má ukončené vysokoškolské vzdelanie

v druhom stupni, pretože človek s ukončeným prvým stupňom je považovaný za asistenta

sociálneho pracovníka.

2.3 TYPOLÓGIA SOCIÁLNYCH SKUPÍN

Napriek tomu, že existuje nespočetné množstvo kritérií delenia sociálnych skupín, pre

naše potreby bude postačovať nasledujúca typologizácia.

Podľa pohybu členov delí Gabura (2013) skupiny na:

otvorené skupiny (resp. kontinuálne) – do tejto skupiny neustále vstupujú noví

členovia, obsahová i časová štruktúra nie je v skupine pevne ohraničená. Jednotlivci,

ktorí už pomoc nepotrebujú, skupinu opúšťajú;

uzatvorené skupiny – ide o skupiny, ktoré neprijímajú nových členov, majú stále

zloženie. Skupina má časovo i obsahovo ohraničenú štruktúru s vopred

zadefinovanými cieľmi. Po splnení určitého cieľa klienti v skupine končia a skupina sa

rozpadá.

Skupiny z aspektu kritéria času podľa Novotnej (2008) delíme na:

trvalé sociálne skupiny – táto skupina by mala trvať väčšinu nášho života. Pri

takomto kritérií delenia však máme na mysli najmä relatívne trvanie v čase;



340

dočasné sociálne skupiny – existencia tejto skupiny zaniká dosiahnutím konkrétneho

cieľa. Takisto aj pri tomto type skupiny je brané do úvahy relatívne obmedzenie času;

situačné sociálne skupiny – trvanie tejto skupiny je predovšetkým ovplyvnené

konkrétnou situáciou. Záleží od toho, aké dlhé stretnutia si vyžadujú daná situácia.

Sociálne skupiny z hľadiska povahy sociálnych vzťahov z pohľadu Almašiovej (2012):

primárne sociálne skupiny– skupiny s menším počtom klientov a neformálnym

osobným vzťahom. Členovia týchto skupín sa navzájom poznajú a dôverujú si;

sekundárne sociálne skupiny – naopak táto skupina je charakteristická väčším

počtom členov, ktorí sa navzájom dobre nepoznajú a nemajú o sebe dostatočné

množstvo informácií. Sekundárne sociálne skupiny sú typické formálnymi sociálnymi

vzťahmi.

Ako posledné delenie skupín ponúkame typológiu na základe kritéria stotožnenia sa so

skupinou podľa Košta (2004):

vnútorná (resp. ingroup) – jedinec je členom konkrétnej skupiny a môžeme povedať,

že tento človek sa s danou skupinou aj stotožňuje. Stotožnenie a pozitívny vzťah

k tejto skupine sa väčšinou prejavuje prostredníctvom slov ako sú napr. naši, my,

atď.;

vonkajšia (resp. outgroup) – jedinec sa so skupinou nestotožňuje, ani ku nej nepatrí.

Tieto skupiny sú pre jedinca zvyčajne cudzie a ľudia prejavujú voči tejto skupine

určitý odpor, nepriateľstvo. Negatívny vzťah k tomuto typu skupiny sa prejavuje zas

prostredníctvom slov ich, oni...

2.4 ETAPY PRÁCE SO SKUPINOU

Rovnako, ako iné formy sociálnej práce i sociálna práca so skupinou prebieha v určitých

etapách. Napriek tomu, že sa jednotlivé postupy v skupinovej sociálnej práci, ako napr.

štruktúra a počet týchto etáp menia, je možné podľa názorov viacerých autorov hovoriť

o piatich etapách práce so skupinou.

Preafilačné obdobie – preafilačná etapa tvorby skupiny

Prvá etapa v sebe zahŕňa obdobie, kedy sociálny pracovník začína rozmýšľať o vytvorení

skupiny. Mal by mať predstavu o klientoch a ich počte, ktorí budú konkrétnu skupinu tvoriť.

Zároveň je potrebné zamerať sa na výber problémov, ktoré budú náplňou riešenia skupiny. Za

koniec tejto etapy pokladáme štádium, kedy sa formálne zostaví skupina (Levická, 2008).



341

Toto obdobie v sebe zahŕňa teda dve fázy, pričom obsahom prvej fázy je tvorba skupiny

a náplň druhej fázy tvorí vypracovanie projektu, kde sa stanovujú aj ciele skupiny.

Etapa formovania sa skupiny

Druhá etapa je charakteristická vytváraním skupinovej štruktúry a jej hierarchie, ktorá v sebe

zahŕňa voľbu svojho neformálneho vodcu a jedinci v skupine preberajú na seba určité role.

Ďalej sa v tejto etape zaoberá otázkami moci, určujú sa pravidlá komunikácie a pravidlá

slúžiace k fungovaniu skupiny (Řezníček, 1995).

Etapa udržiavania skupiny

V tretej etape sa začínajú prejavovať známky stability vo vnútorných vzťahoch skupiny.

Členovia skupiny dokážu nadobúdať z medziľudských väzieb určitú podporu pre svoje

správanie, resp. konanie. Môžeme povedať, že táto etapa je charakteristická vytváraním

najvyhovujúcejších podmienok pre fungovanie členov v skupine(Levická, 2008).

Etapa diferenciácie alebo etapa konfliktov

Už z názvu, ktorý táto etapa v sebe zahŕňa, môžeme predpokladať, že v skupine vznikajú

medzi členmi skupiny nezhody a konflikty. Podľa Levickej (2008) dochádza v rámci skupiny

k porušovaniu niektorých dohodnutých foriem prijateľného správania sa i dokonca

k porušeniu skupinových noriem. Zároveň môžeme hovoriť o výraznom presadzovaní

individuálnych záujmov členov skupiny, ktoré vedú v niektorých prípadoch až k rôznym

roztržkám, či tvoreným konfliktom medzi členmi v skupine. Podľa Slováka a Vereša (2009)

sú však niekedy tieto konfliktné situácie potrebné z dôvodu vyčistenia atmosféry v skupine.

Po upokojení členov skupiny tak mnohokrát dochádza k zlepšeniu vzťahov v rámci skupiny

a dosahovania jej cieľov.

Etapa ukončenie práce so skupinou

Ide o poslednú etapu práce so skupinou a môžeme povedať, že práca so skupinou končí. Je

dôležité zrekapitulovať a posúdiť, ako sa členom skupiny darilo pri napĺňaní stanovených

cieľov. (Lovašová, 2016).

2.5 SKUPINOVÁ DYNAMIKA

Skupinová dynamika je všeobecný pojem, ktorým sa dá označiť celkové dianie v

skupine. Stotožňujeme sa a s tvrdením Oravcovej (2004), podľa ktorej skupinová dynamika

začína vznikať vytvorením konkrétnej skupiny, a trvá počas celej jej existencie. Podľa nej je

to akási charakteristika skupiny, no zároveň ju môžeme pokladať aj za nástroj vedenia, resp.

usmerňovania skupín, teda nástrojom práce so skupinou.



342

Podľa Mátela (2013) je skupinová dynamika „súhrnom všetkých procesov a zmien

(vnútorných aj vonkajších), ktoré sa odohrajú počas existencie a práce skupiny. Je jednou zo

základných charakteristík, ktorou sa odlišuje skupinová práca od práce s jednotlivcom“

Podobnú definíciu skupinovej dynamiky ponúka Šrobárová a Žiaková (2013), ktoré

hovoria, že „skupinová dynamika je súhrn všetkých procesov a zmien, ktoré prebiehajú

v skupine počas jej trvania, je pre skupinu motivujúcim, poháňajúcim prvkom, preto ju

využívame v prospech práce so skupinou a v prospech práce s jednotlivcom v skupine.“

Do skupinovej dynamiky podľa Mátela a Vasilescu (2013) zaraďujeme:„ciele

skupiny;pravidlá (normy) skupiny; vodcovstvo a vedenie skupiny; roly v skupine; tvorbu

podskupín; vzťahy jedincov a skupiny; kohézia a tenzia; skupinová atmosféra; projekcia

minulých skúseností a vzťahov do aktuálnej interakcie; vývoj skupiny v čase.“

Vzhľadom k potrebám práce ŠVOČ je naša pozornosť venovaná len niektorým z nich.

Pravidlá (normy) skupiny

Každá skupina disponuje určitými pravidlami, normami, ktoré je nevyhnutné dodržiavať

zo strany členov skupiny. Môžeme povedať, že ide o vopred dohodnuté pravidlá, ale rovnako

aj o „nepísané“ pravidlá, ktoré sa stanovili počas práce so skupinou. Pravidlá si určujú

a zostavujú členovia skupiny za pomoci sociálneho pracovníka(Lovašová, 2016). Niektoré

pravidlá však podľa Hupkovej (2011)môže navrhnúť aj sociálny pracovník, ale musí

rešpektovať návrhy a priania členov skupiny.

K dosiahnutiu disciplíny v skupine nám môže pomôcť zoznam pravidiel, ktoré ponúka

Hupková (In Mátel, Vasilescu, 2013, 26 – 27): „Stanovenie a dodržiavanie časových limitov;

Pravidlo „nevynášať zo skupiny“ informácie skupiny; STOP pravidlo; Aktívna účasť; Každý

člen komunikuje za seba, nie za druhých; Tolerancia, rešpektovanie pocitov, prežívania

a názorov; Zodpovednosť za seba i ostatných členov skupiny (pozorné počúvanie ostatných,

akceptovanie odlišností...);Interakcia je dôležitejšia než výkon.“

Vodcovstvo a vedenie skupiny

Ďalšiu významnú zložku skupinovej dynamiky tvorí vodcovstvo a vedenie skupiny (či už

formálne, ale i neformálne). Preto je v skupine nevyhnutná polarizácia členov skupiny na

pozíciu vedúceho, ale i vedených členov. O vedúcom skupiny môžeme povedať, že je to taký

člen skupiny, od ktorého sa očakáva hlavná rola pri určovaní noriem, konkrétnych cieľov, či

hodnôt skupiny a zároveň sa od vedúceho vyžadujú určité charakteristické črty, vlastnosti

(Kožnar, 1992). Sociálny pracovník, ktorý vedie skupinu môže byť podľa Havránkovej (In

Markovič, 2016) v úlohe konzultanta, terapeuta, facilitátora i dokonca pôvodcu určitej



343

skupinovej aktivity. Podľa Markoviča (2016) však skupinu nie vždy musí viesť len sociálny

pracovník. Podľa neho môže byť vedúcim skupiny i bývalý klient, napr. v svojpomocných

skupinách. Podľa Donnellyho (1997, In Janigová, 2008, s. 70) môžeme vedenie skupiny

považovať za „schopnosť presvedčovať iných, aby sa s nadšením snažili dosiahnuť stanovené

ciele. Nevyhnutným predpokladom vedenia je definovanie vplyvu moci, ktorú určitá osoba má

a môžu ju používať na dosiahnutie cieľov.“

Vodcovia využívajú pri práci so skupinou tri spôsoby vedenia:

„Autoritatívne vedenie – vodca určuje skupinové ciele a dáva členom pokyny

a príkazy, v skupine panuje napätie, frustrácia a nepriateľstvo;

Demokratické vedenie – aktéri sú v skupine spokojní, jednajú samostatne bez ohľadu

na prítomnosť či neprítomnosť vodcu, jednanie je zdĺhavé, ale efektívne;

Liberálne vedenie – vodca pasívne sleduje dianie v skupine, v skupine vládne napätie

z neistoty a bezvládia(Novotná, 2008, s. 159 - 160).“

S typológiou Novotnej sa stotožňuje aj Ward, Adams a Levermon (In Mátel, Vasilescu,

2013, s. 15), avšak k vyššie uvedeným trom typom vedenia skupiny priraďuje aj:

„autokratické vedenie - vedúci tohto typu je despotický a diktátorský, členovia skupiny sa ho

boja, urobia všetko, čo im bolo povedané.“ Lippittov (In Mátel, Vasilescu, 2013, s. 16)

dopĺňa aj typ vedenia s názvom: „nechať – konať – ide o typ, ktorý v podstate nepodnecuje a

neplní funkcie vedúceho, ale niektorý z členov skupiny prevezme na seba úlohu vodcu.“

Roly v skupine

Termín sociálna rola sa podľa sociológov úzko spája s termínom sociálneho statusu,

pričom sociálna rola sa vykonáva, hrá a sociálny status sa obsadzuje. Sociálnu rolu môžeme

považovať ako určitý vzor správania, resp. štandardné správanie, ktoré sa očakáva od držiteľa

určitého statusu zo strany členov sociálnych skupín, či spoločnosti (Krucovčin, 2013-2018).

Konštatujeme, že človek sa rolovému správaniu učí už od narodenia v procese socializácie,

a to napr. keď jedinec vníma a pozoruje správanie ostatných ľudí v prostredí, ktorom vyrastá,

trávi čas, zdržiava sa (Almašiová, 2012).

Najznámejšie rozdelenie rolí ponúka Morenova sociometrická klasifikácia (Popelková,

Zaťková, In Mátel, Vasilescu, 2013, s. 30):

„vodca skupiny–rozhoduje, navrhuje riešenia, zastupuje skupinu, je aktívny;

rola hviezdy– spoločensky atraktívny člen, vtipný, bez konfliktov s ostatnými;

rola čiernej ovce– odmietavý člen, spoločensky nepríťažlivý.“



344

Ďalej ponúkame štyri nasledujúce roly podľa Schindlera (In Matoušek, a kol., 2003, s.

160): „alfa (vodca), beta (expert), gama (pasívny člen), omega (okrajový člen), a k ním

priradil ešte rolu protivníka „P“, symbolického reprezentanta nepriateľskej skupiny.“

Kohézia a tenzia

Kohézia predstavuje určitú pospolitosť, vzájomnosť, či stav, kedy skupina drží po kope.

V skupine vládne priateľská atmosféra a pocit bezpečia. Môžeme povedať, že ide o faktor,

ktorý je pre skupinu stabilizujúci a bez ktorého by skupina nielenže nemohla pracovať, ale

dokonca ani existovať. Opakom kohézie je tenzia, ktorá sa spája s faktorom, ktorý je pre

skupinu provokujúci, dynamizujúci. Pre udržanie a fungovanie skupiny je však dôležitá

rovnováha medzi tenziou a kohéziou (Matoušek, a kol., 2003).

2.6 METÓDY PRÁCE SO SKUPINOU

K širokému záberu pôsobenia sociálnej práce dopomáha aj značne rozsiahle množstvo

metód, ktorými disponuje. Predpokladáme, že je dôležité poznamenať, že pri práci s klientmi

sa nevyužíva len jedna metóda, ale kombinácia viacerých metód. Výber vhodnej metódy však

záleží od konkrétneho jednotlivca, problému a jeho situácie. Preto je dôležité, aby sociálni

pracovníci mali náležitý prehľad a dostačujúce informácie o všetkých metódach (Lovašová,

2017). Pojem metóda pochádza z gréckeho slova „methoda“, či latinského slova „methodus“,

čo v preklade môže označovať cestu za niečím (Žilová, 2000).Vo všeobecnosti sa metódou

môže chápať „komplex postupov, princípov a krokov, pomocou ktorých vedec dosahuje svoj

cieľ, odhalí systém a jeho fungovanie. V sociálnej práci môžeme hovoriť, že je to postup ako

analyzovať a riešiť sociálny problém jednotlivca, skupiny, územného celku(Tokárová, 2000,

s.12).“Podľa Janigovej a Špánikovej (2011, s. 9) môžeme ako metódu práce so skupinou

považovať „cieľavedomý koordinovaný a zámerný súbor činností a aktivít, ktorými sa za

podmienky uplatňovania základných zásad práce v skupine dosiahne efekt osvojenia si

určitých informácií alebo nácviku určitých zručností.“

Ako sme už spomenuli, existuje nespočetné množstvo metód, ktoré sa v sociálnej práci

vyskytujú. O troch najrozšírenejších metódach zameraných na cieľový objekt, ktoré môžeme

považovať aj za klasické metódy z časového hľadiska sme sa zmienili už v 1. kapitole

s názvom Sociálna práca, kde sme vymedzili a následne aj bližšie charakterizovali sociálnu

prácu s jednotlivcom, so skupinou a komunitou. Okrem vyššie uvedených klasických metód

rozlišujeme podľa Mátela (2017) z historického hľadiska aj moderné metódy, resp. novšie, či

nové metódy, pri ktorých sa domnievame, že sú využiteľné aj pri práci so skupinou. Autor



345

sem zaraďuje napr. streetwork, prípadový manažment, sociálne poradenstvo, či psychoterapiu

a socioterapiu. Podľa tohto autora je dôležité vymedziť aj metódy, ktoré patria súčasne aj

iným profesiám okrem sociálnej práci ako je napr. supervízia, mediácia, manažment, krízová

intervencia a pod.

2.6.1 Skupinová psychoterapia

Skupinová psychoterapia (ďalej len skupinová PT) je vhodná pre klientov, ktorí

pociťujú, že sa s nimi niečo deje, objavujú sa ťažkosti, s ktorými si človek sám nedokáže

poradiť. Jednotlivec stráca stabilitu, sebadôveru, sebaistotu, či svoj vnútorný pokoj.

Skupinová PT predstavuje určitý liečebný postup, ktorý ovplyvňujú interakcie a vzťahy

členov skupiny, resp. skupinová dynamika (Matoušek, a kol., 2003, s. 384).Konštatujeme, že

práve prevládajúce vzťahy a interakcie všetkých členov skupiny, vrátane terapeuta,

predstavujú rozdiel medzi individuálnou a skupinovou PT. Horská a kol. (2007, s. 52)

vymedzili formy psychoterapie, z aspektu dĺžky trvania na: „krátkodobú (max. 3 mesiace, do

15 stretnutí), strednodobú (3-6 mesiacov, do 50 stretnutí) a dlhodobú (viac než 6 mesiacov,

stovky stretnutí).“Psychoterapia by mala byť predovšetkým o sebapoznaní, kedy jednotlivec

spoznáva samého seba a začína si uvedomovať svoje problémy a ich príčiny. Dôležité je, aby

sa človek dokázal pozrieť na seba z iného uhla pohľadu (Vanko, Almássyová, 2012). Sociálny

pracovník, ktorý chce pri práci s klientmi využívať skupinovú PT, musí však splniť určité

požiadavky. Okrem ukončeného VŠ vzdelania v odbore Sociálna práca je nevyhnutné, aby

tento človek absolvoval dlhodobý psychoterapeutický výcvik i supervíziu a zároveň by mal

mať aj vykonanú náležitú prax v zariadení, kde sa klientom poskytuje psychoterapia

(Dobšovič).

2.6.2 Skupinová socioterapia

V odborných publikáciách nájdeme nespočetné množstvo definícií socioterapie.

Bobek a Peniška (2008, s. 20) chápu socioterapiu ako „súbor činností dojednaných

v konkrétnom sociálnom systéme medzi terapeutom a klientom vedúcich k dosiahnutiu

klientových cieľov pri súčasnom rešpektovaní záujmov a potrieb sociálneho okolia.“ Ďalej

ponúkame definíciu socioterapie z pohľadu Inštitútu psychoterapie a socioterapie, kde je

socioterapia vnímaná ako „terapia sociálnych vzťahov. Má multidisciplinárny charakter,

aplikuje najmä poznatky sociálnej práce, psychoterapie, psychológie, špeciálnej pedagogiky,

liečebnej pedagogiky, práva, sociológie a medicíny. Cieľom socioterapie je zvýšiť kvalitu



346

života jednotlivca, zmobilizovať jeho vnútorné kapacity a kapacity jeho sociálnych vzťahov

smerom k mierneniu napätia v jednotlivcovi a v jeho sociálnom systéme. (Dobšovič)“

V praxi všetky tieto intervencie zabezpečuje socioterapeut, ktorý sa snaží za pomoci

klienta identifikovať všetky klientove prekážky, ktoré mu bránia v rozvoji počas života a

následne navrhnúť spolu s klientom riešenia a spôsoby na elimináciu všetkých negatív, ktoré

s daným problémom súvisia. Dôležitá je rovnako spolupráca aj s inými členmi sociálneho

systému (Špániková, 2016). Rovnako aj pri socioterapii sa domnievame, že je nevyhnutné

zdôrazniť, že ak sociálny pracovník, chce pôsobiť ako skupinový socioterapeut musí mať

okrem ukončeného VŠ vzdelania v odbore Sociálna práca aj absolvovaný výcvik pre

socioterapeutov. Na Slovensku ponúka takýto výcvik napr. Inštitút psychoterapie

a socioterapie, kde ho môžeme nájsť pod názvom „Umenie socioterapie“ (Dobšovič).

2.6.3 Skupinové sociálne poradenstvo

Skupinové poradenstvo má v sociálnej práci široké využitie, ktoré je v podstate možné

realizovať vždy, pokiaľ jedinec dokáže vnímať a chápať dianie v skupine a samozrejme sa ho

aj zúčastniť. Poradenské skupinové sedenie sa vykonáva za prítomnosti jedného, prípadne

viacerých poradcov. Ide o formálne vedenie klientov, ktoré môže byť štruktúrované, čiže

s presne vymedzenými a stanovenými plánmi programu, alebo neštruktúrované, kde stretnutie

prebieha bez stanoveného a konkrétneho programu (Paulík, a kol., 2005).Podľa zákona NR

SR č. 448/2008 Z. Z. o sociálnych službách (§19, ods.1) je sociálne poradenstvo „odborná

činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Sociálne

poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného

sociálneho poradenstva.“

Sociálny poradca zastáva pri práci s klientom dôležitú rolu. Jeho úlohou je za aktívnej

pomoci klienta vyriešiť daný problém. Sociálny pracovník, resp. sociálny poradca, by mal

každého jedného klienta s ktorým pracuje podporovať, vzdelávať, poskytovať informácie

a také podmienky, ktoré budú smerovať ku konštruktívnej zmene (Mydlíková, Kovács,

Brnula, 2009).

2.7 TECHNIKY PRÁCE SO SKUPINOU

Výraz technika je v porovnaní s metódami v sociálnej práci vymedzená užšie

a konkrétnejšie. Z etymologického hľadiska pochádza pojem technika z gréckeho slova

technée, čo v preklade môže označovať, spôsobilosť, zručnosť. Zatiaľ, čo metóda



347

zjednodušene predstavuje cestu za niečím, techniku možno metaforicky označiť ako určitý

„dopravný prostriedok“ pomocou ktorého sa môže vytýčený cieľ dosiahnuť (Mátel, 2017).

Podľa Draganovej (2006, s. 67) môžeme techniku charakterizovať ako „návod na

použitie metódy alebo na jej modifikáciu, prispôsobenie tak, aby zodpovedali špecifickým

problémom vyplývajúcim z klientovej situácie. Technika je činnosť alebo pracovný postup,

ktorý slúži na naplnenie vytýčeného cieľa.“

Pri skupinovej sociálnej práci je možné využiť naozaj neskutočne mnoho cvičení,

metód, rôznych aktivít, ale samozrejme aj techník. Truhlářová (In Kamanová, 2017, s. 91)

ponúka ako príklady verbálnych techník pri práci so skupinou „psychodrámu, sociodrámu,

sociálnopsychologické hry či encounterové techniky“ K špeciálnym technikám je možné

podľa tejto autorky priradiť napr. „relaxačné techniky, mediáciu, supervíziu, či videotréning

interakcií.“ Za vhodné aktivity, resp. techniky práce so skupinou považuje „hranie rolí,

brainstrorming, nácvik modelových situácií, rozprávanie príbehov, ako aj poskytnutie spätnej

väzby.“ Hargašová a Blažek (2009, s. 30-31) považujú za techniky skupinovej práce:

„netradičné predstavovanie a „lámanie ľadov“, brainstorming, diskusia v celej skupine,

diskusia v malej skupine, role – playing, zdokonaľovanie komunikácie, dotazníky, prípadová

štúdia, imaginácia a usmerňovanie vízie, tvorivá práca, debaty, kruhy, hry a relaxácia.“

Množstvo ďalších techník, ktoré sa môžu využívať pri práci so skupinou je možné nájsť

aj v odborných publikáciách ako napr. Labáth – Smik – Matula Expoprogram (1991, 2011);

Viers et al. Aktivity pro skupinovou psychoterapii (2007); Corey el al. Techniky a přístupy ve

skupinové psychoterapii (2006).Hoci existuje nespočetné množstvo definícií metód a techník

sociálnej práce, nie je možné nájsť presne určený, konkrétny súhrn či zoznam postupov,

metód a techník, ktoré sa využívajú pri práci so skupinou.



348

3 SKUPINOVÁ SOCIÁLNA PRÁCA VO VYBRANÝCH SUBJEKTOCH

Zámerom tejto kapitoly je priblíženie fungovania dvoch subjektov, pričom ide konkrétne

o dve zariadenia z mesta Ružomberok. V prvej podkapitole poskytujeme základné informácie

o Nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu a druhá podkapitola je venovaná

Oddeleniu poradenstva a vzdelávania na ÚPSVaR. Na Slovensku je však takýchto zariadení,

ktoré ponúkajú a poskytujú klientom skupinovú sociálnu prácu bohužiaľ menej, ako by klienti

v skutočnosti potrebovali.

3.1 SOCIÁLNA PRÁCA V NÍZKOPRAHOVOM DENNOM CENTRE PRE DETI A

RODINU (PREROD – RUŽOMBEROK)

Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu (ďalej len NCPDR) môžeme nájsť

v Ružomberku v priestoroch športovej haly T – 18, ktorá sídli na adrese ul. Plavisko č. 47.

Zriaďovateľom tohto centra je mesto Ružomberok, vďaka ktorému sú pre deti, mládež a ich

rodiny poskytované sociálne služby a poradenstvo podľa zákona č. 448/2008 Z. z.

o sociálnych službách, § 33. Toto NCPDR, ktoré poskytuje svoje služby klientom už od roku

2012, vzniklo transformáciou detašovaného pracoviska Krízového centra s názvom „Pálkovo

centrum“, z Liptovského Mikuláša, ktoré fungovalo v RK od roku 2006.

Cieľom tohto zariadenia je poskytovať potrebné sociálne služby fyzickej osobe (ďalej len

FO) a jej rodine, ktorá sa cíti byť ohrozená sociálnym vylúčením s obmedzenou schopnosťou

začlenenia sa do spoločnosti a zároveň sa nevie samostatne podieľať na vyriešení svojich

problémov, ktoré môžu súvisieť s ich spôsobom života. Ide napr. o negatívne dôsledky

v živote dospelého či dieťaťa, ktoré sa spájajú s nárastom problémového správania a

agresivity, či závislostí od návykových látok a iných patologických javov. Deťom a mládeži

sa zároveň ponúka nízkoprahový priestor, kde je možné využiť svoj voľný čas s kamarátmi

v podobe rôznych voľnočasových hier a aktivít. ako napr. šachy, kalčeto, biliard, twister,

pinpong a podobne (Štatút Prerod, 2014).

NCPDR poskytuje v súčasnosti podľa zákona NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych

službách nasledujúce sociálnej služby pre deti a rodinu:

Základné sociálne poradenstvo

Je zamerané na „posúdenie povahy problému osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie

základných informáciách o možnostiach riešenia a podľa potreby odporúčanie a

sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci (Zákon NR SR č. 448/2008 Z.z. o sociálnych

službách, §19, ods. 2).“



349

Špecializované sociálne poradenstvo

Prostredníctvom tohto poradenstva sa zisťuje príčina vzniku, rozsah a charakter

problémov dieťaťa, mládeže a ich rodiny a následne sa im poskytne náležitá odborná pomoc.

Toto poradenstvo sa vykonáva počas individuálneho, či skupinového sedenia s klientmi,

u ktorých sa prejavujú problémy v sociálnom správaní a ktorí trpia poruchami správania, či

inými problémami, ktoré treba riešiť. Zamestnanci pritom využívajú rôzne skupinové

techniky a metódy. Napr. skupinové učenie, skupinový rozhovor, či metódy sociálneho

tréningu(Štatút Prerod, 2014).

Sociálna rehabilitácia

Táto sociálna služba je zameraná na aktivizáciu, nácvik a rozvoj schopností a zručností pri

základných sebaoslužných činnostiach a sociálnych aktivitách s najviac možným využitím

prirodzených zdrojov vo svojej rodine a spoločnosti (Prerod, 2014).

Preventívna aktivita

Je „odborná činnosť zameraná na predchádzanie rizikovému správaniu FO, rodiny alebo

komunity a na predchádzanie rizikovým situáciám a na prekonanie alebo riešenie (Zákon NR

SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, §19, ods.2).“

V rámci nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu je podľa zákona NR SR č. 448/2008

Z. z. o sociálnych službách (§24d, ods.1)poskytovaná aj:

„pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov;

pomoc pri príprave na školskú dochádzku a školské vyučovanie a sprevádzanie

dieťaťa do a zo školského zariadenia; záujmová činnosť.“

Toto zariadenie však poskytuje svoje služby aj prostredníctvom terénnej formy v podobe

terénnych programov: „Ako sa vyhnúť falošným ťahom“ a „Čistý život“, ako prevenciu na

školách a prostredníctvom intervenčných programov zameraných na zlepšenie triednych

vzťahov, prípadné odstránenie šikanovania.

V zariadení NCPDR pracujú momentálne dvaja zamestnanci, pričom NCPDR v RK je

otvorené počas celého roka od pondelka do piatku od 08.00 do 16.00 hod.. S deťmi a

mladistvými, ktorí prichádzajú do tohto zariadenia sa uzatvára vzhľadom na ich vek ústna

dohoda o poskytovaní nízkoprahovej sociálnej služby. O tejto dohode je následne

zamestnancom NCPDR spísaný záznam a jedinci sa stávajú členmi skupiny, resp. tohto

zariadenia na základe svojho slobodného rozhodnutia. Poskytované služby sa vykonávajú

v zhode so zákonom NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách prostredníctvom

ambulantnej a terénnej formy. Záujmom zamestnancov je vyriešenie klientových problémov,



350

pričom je dôležitá spolupráca s jeho rodinou a prirodzeným sociálnym prostredím. Niekedy je

nevyhnutná spolupráca aj s inými odborníkmi rôznych oblastí, napr. ak ide o špecifický

prípad. Záujmom tohto zariadenia je aj prevencia a eliminácia sociálnopatologických javov

a preto sa realizujú rôzne činnosti pri ktorých spolupracujú aj s inými sociálnymi

pracovníkmi, rodičmi, učiteľmi ale aj širšou verejnosťou. Špecializované sociálne

poradenstvo sa poskytuje klientovi na základe vlastnej žiadosti, na podnet iného subjektu ako

je napr. škola, pediater, Mestská polícia, ÚPSVaR, CPPPaP, prípadne žiadosť môže byť

podaná jeho zákonným zástupcom. Dôležité však je, aby klienti sa navzájom rešpektovali,

správali sa disciplinovane a rešpektovali pokyny odborníkovV záujme klientov zariadenia

spolupracujú s inštitúciami a organizáciami: „Mestský úrad Ružomberok; ÚPSVaR; Centrum

pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie; Okresný súd a prokuratúra

v Ružomberku; Katolícka univerzita v Ružomberku; pediatri; polícia; liečebne a

resocializačné zariadenia." (Štatút Prerod, 2014).

Maximálna kapacita tohto zariadenia je cca 20 klientov. Rozpätie veku klientov je

prevažne od 7 do 19 veku života, kde prevažnú časť klientov tvoria chlapci. V zariadení je

prísny zákaz pitia, fajčenia a užívania návykových a prchavých látok. Pracovníci NCPDR

spolupracujú aj s rôznymi dobrovoľníkmi. Pri práci v takomto zariadení je potrebný kladný

vzťah k deťom. Deti sa môžu zároveň zúčastňovať aj na rôznych aktivitách (športovanie,

turistika, tanec, tvorba hudby a iné). Počas roka sa organizujú aj rôzne tábory.

Spolupráca s klientom sa končína základe ústnej dohody, ak sa daný problém podarilo

vyriešiť. Môže sa však ukončiť aj na základe žiadosti zo strany zákonného zástupcu

maloletého, prípade zo strany NCPDR, ak boli porušené pravidlá, alebo odborná pomoc je

nepostačujúca. Odporučenie následnej odbornej pomoci a distribúciu klienta zabezpečujú

zamestnanci NCPDR. Klient má právo opustiť zariadenie NCPDR aj bez udania akéhokoľvek

dôvodu (Štatút Prerod, 2014).

3.2 SOCIÁLNA PRÁCA NA ÚRADE PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY V

RUŽOMBERKU (ODDELENIE PORADENSTVA A VZDELÁVANIA)

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ÚPSVaR) v Ružomberku, ktorý sídli na ul.

Nám. Slobody č. 9, poskytuje uchádzačovi o zamestnanie (ďalej len „UoZ“) na oddelení

poradenstva a vzdelávania podľa zákona NR SR č.5/2004. Z. z. o službách zamestnanosti

(§43, ods. 2) odborné poradenské služby(ďalej len OPS), ktoré môžeme charakterizovať ako

„služby zamerané na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa UoZ, vytváranie súladu



351

medzi osobnostnými predpokladmi UoZ a požiadavkami na vykonávanie určitého

zamestnania, sociálnu a pracovnú adaptáciu UoZ:

zisťovaním osobnostných predpokladov, schopnosti UoZ a zhodnotením jeho

kompetencií,

vypracovaním individuálneho akčného plánu (ďalej len „IAP“) na podporu

pracovného uplatnenia znevýhodneného UoZ,

diagnostikovaním a rozpoznaním prekážok vstupu na trh práce,

vytvorením osobnostného profilu UoZ na určenie aktivít, opatrení a služieb

potrebných na jeho začlenenie na trh práce.“

Môžeme teda povedať, že kľúčovým cieľom týchto odborných OPS je zabezpečenie

a poskytovanie odbornej pomoci klientovi poradcom, ktorý má ukončený II. stupeň

vysokoškolského vzdelania. Zároveň cieľom OPS je aj pomoc k svojpomoci klienta. ÚPSVaR

v RK zabezpečuje pre klientov OPS prostredníctvom individuálneho či skupinového

sociálneho poradenstva.

Individuálne poradenstvo

Prostredníctvom individuálneho poradenstva sa poradca snaží pripraviť nezamestnaného

klienta na kontakt s trhom práce a zároveň ho podporuje v rozvoji zručností a schopností

k riadeniu vlastnej profesijnej dráhy. Počas tohto poradenstva sa využíva aj množstvo

rozličných metód, ktoré sa využívajú v závislosti od typu klienta a jeho individuality.

Skupinové poradenstvo

Ďalšiu formu OPS je skupinové poradenstvo. Toto poradenstvo prebieha počas

skupinového sedenia osôb, ktorých trápi rovnaká situácia a jeho prioritným cieľom je snaha

prekonať u nezamestnaných klientov, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie rovnakú, resp.

spoločnú bariéru, ktorá im bráni v pracovnom uplatnení. Toto poradenstvo sa odporúča najmä

znevýhodneným skupinám nezamestnaných osôb a zároveň aj UoZ, ktorí si vyžadujú zvýšenú

starostlivosť zo strany poradcu, najmä z dôvodu potreby doplnenia individuálneho

poradenstva o iné aktivity, ktoré individuálne poradenstvo neponúka.

K základným skupinovým aktivitám OPS môžeme zaradiť aj:

Poradenský rozhovor – rozhovor vedie s klientom poradca, ktorý sa snaží za pomoci

klienta vyriešiť daný problém. Môžeme povedať, že ich spoločným cieľom je nájdenie

najvyhovujúcejšieho spôsobu, akým sa dosiahne vyriešenie nezamestnanosti. Počas

rozhovoru sa pracuje s klientovou anamnézou, ktorá je nevyhnutne dôležitá pri práci v

OPS.



352

Psychologické poradenstvo – ide o poskytovanie psychologickej odbornej

a špeciálnej formy pomoci, prostredníctvom individuálneho, či skupinového stretnutia,

ktorého cieľom je za pomoci psychológa prekonať u klientov OPS osobné krízy

a psychické problémy, ktoré súvisia s nezamestnanosťou a to napr. vtedy, keď človek

stratí prácu a hľadá si nové zamestnanie a opakovane zlyháva a svoj neúspech zvláda

ťažko, resp. ho nezvláda.

Bilancia kompetencií uchádzača o zamestnanie – ide o poradenský program, resp.

prístup, ktorý je zameraný na rozvoj zručností, motivácie, nadobudnutých vedomostí a

schopností, či osobnostných predpokladov a zároveň sa vypracúva alternatívny

realistický plán, akým smerom sa bude v budúcom profesijnom živote klient uberať,

resp. by sa mal uberať. Pre klienta je dôležité, aby vedel realisticky zhodnotiť, akými

pracovnými a mimopracovnými skúsenosťami disponuje a aké má teda možnosti

v profesijnom smerovaní.

Hodnotiace a rozvojové centrum – prostredníctvom tejto skupinovej aktivity sa

u klientov zisťuje rozvojový potenciál, vďaka čomu je možné relatívne spoľahlivo

zistiť, ako sa bude UoZ v svojom budúcom zamestnaní správať a podľa toho sa určujte

postup k ďalšiemu smerovaniu v osobnostnom a kariérovom rozvoji.

Predovšetkým pre mladých UoZ, ktorí majú žiaľ z nejakého dôvodu určitý problém sa

uplatniť na trhu práce, ÚPSVaR ponúka v spolupráci s Ústredím PSVaR projekty v oblasti

vzdelávania, ako sú napr. RE-PAS +a KOMPAS + (kompetenčný kurz), vďaka ktorým si

môže mladý klient zväčšiť obzor vedomostí, či zlepšiť niektoré zo svojich zručností,

schopností.



353

4 EMPIRICKÁ ČASŤ

Obsahom štvrtej kapitoly práce ŠVOČ je empirická časť, ktorá nadväzuje na

predchádzajúce kapitoly teoretického charakteru doplnené o získané informácie z praxe

sociálnych pracovníkov, ktorí pracujú so skupinou. V tejto kapitole sa zameriavame na

samotné vypracovanie projektu výskumu, ktorý pozostáva z častí, ako napr. vymedzenie

predmetu výskumu, objekt výskumu, cieľ výskumu, výskumné otázky a metódy výskumu.

Záver tejto kapitoly je venovaný interpretácií výsledkov, ktoré sme zistili počas spracovania

empirickej časti.

4.1 PROJEKT VÝSKUMU

4.1.1 Vymedzenie predmetu výskumu

Predmetom nášho výskumu sú názory a skúsenosti sociálnych pracovníkov pracujúcich

so skupinou vo vybraných subjektoch na sociálnu prácu so skupinou.

4.1.2 Objekt výskum

Pre spracovanie výskumnej časti práce ŠVOČ sme si zvolili zámerný výber

participantov, ktorí sú súčasťou výskumnej vzorky. Ako kritérium pri výbere výskumnej

vzorky sme si vybrali sociálnych pracovníkov, ktorí pracujú nielen s jednotlivcami, ale i so

skupinou. Táto výskumná vzorka pozostáva zo šiestich participantov, ktorí boli oslovení v ich

pracovnom prostredí na začiatku februára 2018, pričom ich oslovenie a nadviazanie kontaktu

s nimi nebolo náročné, nakoľko sme sa s danými participantmi zoznámili už pri výkone

odbornej praxe počas štúdia na KU v Ružomberku. Všetci participanti boli pri prvom stretnutí

oboznámení s cieľom výskumu a následne prostredníctvom E-mailu boli informovaní

o priebehu a okolnostiach výskumu. Konkrétne ide o jedného zamestnanca Nízkoprahového

denného centra pre deti a rodinu v Ružomberku a päť zamestnancov Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny v Ružomberku (Oddelenie poradenstva a vzdelávania). Každý z participantov

dostal právo odmietnuť účasť na výskume, čo sa v našom prípade stalo u jedného člena

z NCPDR. Konštatujeme, že čas strávený s participantmi bol efektívne využitý k získaniu

všetkých dôležitých a potrebných informácií pre spracovanie práce ŠVOČ.



354

4.1.3 Cieľ výskumu

Cieľ výskumu sa stotožňuje s cieľom práce ŠVOČ, pričom cieľom je analyzovať

skupinovú sociálnu prácu vo vybraných subjektoch, a identifikovať benefity sociálnej práce

so skupinou v porovnaní so sociálnou prácou s jednotlivcom.

4.1.4 Výskumné otázky

Výskumná otázka č. 1 (ďalej len VO): Aké typické znaky (výhody, ale aj nevýhody)

ponúka sociálna práca so skupinou v porovnaní so sociálnou prácou s jednotlivcom?

OR č. 1: Aké výhody podľa Vás prináša sociálna práca so skupinou?

OR č. 2: Aké nevýhody podľa Vás prináša sociálna práca so skupinou?

OR č. 3: Aké výhody podľa Vás prináša sociálna práca so skupinou pre sociálneho

pracovníka v porovnaní so sociálnou prácou s jednotlivcom?

OR č. 4: Aké nevýhody podľa Vás prináša sociálna práca so skupinou pre sociálneho


OR č. 5: Aké výhody podľa Vás prináša sociálna práca so skupinou pre členov

skupiny v porovnaní so sociálnou prácou s jednotlivcom?

OR č. 6: Aké nevýhody podľa Vás prináša sociálna práca so skupinou pre členov


OR č. 7: Preferujú klienti vo Vašom zariadení prácu s jednotlivcom, alebo skôr prácu

v skupine?

O R č. 8: Vy, ako sociálny pracovník, inklinujete skôr ku sociálnej práci so skupinou

alebo k práci s jednotlivcom?

VO č. 2 : Akú rolu zohráva sociálny pracovník, ktorý pracuje so skupinou?

OR č. 1: Kto môže viesť skupinové sedenie a aké podmienky musí spĺňať?

OR č. 2: Aká je náplň Vašej práce v zariadení?

OR č. 3: Aké metódy a techniky pri práci so skupinou využívate?

VO č. 3 : Akým spôsobom prebieha skupinové sedenie?

OR č. 1: Za akého vodcu v skupine sa považujete?

OR č. 2: S akou veľkou skupinou najčastejšie pracujete?

OR č. 3: Akým spôsobom si zostavujete skupinu (funguje Vaša skupina ako otvorená,

alebo zatvorená)?

OR č. 4: Ako dlho a v akých intervaloch pracujete najčastejšie so skupinou?



355

4.1.5 Metódy výskumu

Na spracovanie empirickej časti sme si zvolili kvalitatívnu výskumnú stratégiu a ako

metódu zberu informácií sme použili interview, nakoľko sa domnievame, že pre našu

výskumnú problematiku bol najvhodnejším riešením. Zvolili sme individuálny štruktúrovaný

rozhovor. Rozhovor má určité výhody, no zároveň nevýhody. Ako pozitívum rozhovoru

vnímame poskytnutie detailných informácií podľa našej potreby. Naopak, ako nevýhodu

vnímame nízku anonymitu a priamu osobnú spoluprácu s participantom. Súkromie

participantov sme však zabezpečili prostredníctvom anonymizácie identity, preto neuvádzame

žiadne mená a jednotlivý človek vystupuje pod označením „Participant“. Ku každému

participantovi je uvedené číslo, pre lepšiu orientáciu vo výskume. V rámci pracovného tímu,

kde participanti pôsobia, sa však môže stať, že títo ľudia budú schopní zistiť a identifikovať,

ako odpovedali svoje kolegyne, či kolegovia. Výskum bol realizovaný na začiatku marca

2018 v priestoroch jednotlivých kancelárii. Prvá otázka bola zameraná na charakteristiky

participanta, kde sme zisťovali vek, vzdelanie, skúsenosti. Ostatné otázky, s ktorými sme

počas výskumu pracovali, sú uvedené v podkapitole 4.1.4. Odpovede, ktoré sme získali počas

zberu informácií, sme následne spracovali pomocou otvoreného kódovania, kde sme vytvárali

jednotlivé kategórie, subkategórie a kódy. Použitie audiozáznamu participanti odmietli

z dôvodu obáv o stratu súkromia.

4.1.6 Charakteristika výskumnej vzorky

PARTICIANT č. 1 - (P1) – Vek: 50 rokov; Vzdelanie: odbor: sociálna pedagogika a sociálna

práca; Prax v sociálnej oblasti 26 rokov.

PARTICIPANT č. 2 - (P2) – Vek: 38 rokov; Vzdelanie: odbor andragogika, rigorózna

skúška z odboru sociálna andragogika; Prax - 12 rokov na ÚPSVaR ako odborný poradca na

oddelení poradenstva a v minulosti ešte popri zamestnaní ako externý vyučujúci na KU na

katedre sociálnej práce (vedenie diplomantov, účasť na štátniciach a pod.).

PARTICIANT č. 3 - (P3) – Vek: 40 rokov; Vzdelanie: odbor sociálna práca; Prax : 5 rokov

ako vychovávateľka v Stanici opatrovateľskej služby pre deti a od roku 2004 pracuje ako

odborný poradca na ÚPSVaR.

PARTICIPANT č. 4 - (P4) - Vek: 24 rokov; Vzdelanie: 2 stupeň VŠ - odbor: ekonomika

a manažment podniku; Skúsenosti: žiadne, od januára pracuje ako odborný poradca v rámci

projektu PIP na ÚPSVaR.



356

PARTICIPANT č. 5 – (P5) - Vek: 45 rokov; Vzdelanie: 2. stupeň VŠ - odbor: pedagogika;

Skúsenosti: Práca s mentálne a telesne postihnutými žiakmi; Pracovná pozícia: Odborný

poradca.

PARTICIPANT č. 6 - (P6) – Vek: 34 rokov; Vzdelanie: sociálny pracovník; Skúsenosti: 11

rokov práce s deťmi, mladými a rodinami, ďalej dobrovoľnícka skúsenosť počas štúdia so

skupinami problémových detí a detských táboroch.

4.2 INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV VÝSKUMU

VO č. 1 – Aké typické znaky (výhody, ale aj nevýhody ponúka sociálna práca so skupinou

oproti sociálnej práci s jednotlivcom

Na základe prvej VO vychádzame z výpovedí participantov a prichádzame k záveru, že

sociálna práca so skupinou prináša pri práci s klientmi skutočne veľké množstvo výhod, ale i

nevýhod. Pre získanie relevantných odpovedí na nami zvolenú VO sme participantom položili

8 otázok, ktoré sme spracovali prostredníctvom otvoreného kódovania do tabuľky „Výhody a

nevýhody sociálnej práce so skupinou.“ V tabuľke je možné nájsť 65 kódov, 9 subkategórií

a 3 kategórie. Pre všetky 3 VO, ktorým sme venovali našu pozornosť, sme vytvorili centrálnu

kategóriu „Sociálna práca so skupinou.“ Následne predkladáme slovnú interpretáciu

získaných výsledkov.

Tab. 1 Výhody a nevýhody sociálnej práce so skupinou

Centrálna

kategória Kategórie Subkategórie Kódy

So

ciáln

a p

ráca

so sk

up

ino

u

Výhody

Všeobecné výhody práce

so skupinou

vzájomná komunikácia

nové informácie

nové skúsenosti

viac názorov

nové kontakty

nové priateľstvá, vzťahy

vzájomné porozumenie

vzájomná motivácia

prirodzenosť prostredia

skupinová dynamika

sociálne učenie

Spolupatričnosť

Výhody práce so

skupinou pre sociálneho

pracovníka.

jednoduchšia práca

komunikácia medzi klientmi

viac informácií za krátky čas

možnosť sledovania dynamiky

možnosť sledovania soc. interakcii

väčšia aktivita klientov

lepšie výsledky v skupine

lepšia efektivita práce



357

práca s väčším počtom klientov

menšia zodpovednosť SPr.

väčšia zodpovednosť klientov

Okolnosti výhodnosti

práce so skupinou homogénna skupina

fungujúca skupina

Výhody práce so

skupinou pre klienta

výmena skúseností

viac názorov, pohľadov

vzájomné porozumenie

zdieľanie podobných pocitov

zdieľanie podobných problémov

noví ľudia

vzájomná diskusia

spoločné hľadanie riešení

širšie vzťahy

Spolupatričnosť

spätná väzba

variabilita riešení

Nevýhody

Všeobecné nevýhody

práce so skupinou

problém vyjadrovania

neochota rozprávania

strata anonymity

náročnejšie vystupovanie

prítomnosť cudzích ľudí v skupine

dlhší čas budovania dôvery

dlhší čas na zosúladenie skupiny

nedostatok času na intímne problémy

Nevýhody práce so

skupinou pre SPr.

obmedzené informácie o klientoch

náročnosť koordinácie skupiny

náročnosť organizácie práce

náročnosť vytvárania skupiny

uzavretosť klienta

náročnejšie vytváranie dôvery

náročnosť skupinovej dynamiky

Nevýhody práce so

skupinou pre klienta

prezentovanie problému pred skupinou

obava vynášania informácií zo skupiny

rozprávanie pred skupinou

náročnosť budovania dôvery

náročnejšie riešenie problémov

Tendencia

smerovania

Smerovanie klienta

práca s jednotlivcom

bez možnosť výberu

práca so skupinou

výber ovplyvňuje individualita klienta

Smerovanie sociálneho

pracovníka

podľa typu klienta

podľa typu tematiky

práca s jednotlivcom

práca so skupinou

Zdroj: vlastné spracovanie, 2018

Zisťujeme, že ako výhody sociálnej práce so skupinou môžeme vo všeobecnosti

považovať najmä vzájomnú komunikáciu, nové skúsenosti, názory, kontakty a priateľstvá,

vzájomné porozumenie, skupinovú dynamiku, či spolupatričnosť. Tieto uvedené výhody

práce so skupinou nám vyplývajú z odpovedí participantov, ktorí nám odpovedali na prvú OR



358

nasledovne. P1 vysvetľuje: „Klienti môžu medzi sebou komunikovať. V skupine klient získa

viac možností prijímania rôznych informácií, skúsenosti, názorov ostatných klientov. Ďalšou

výhodou je napr. nadobúdanie kontaktov.“P4 odpovedá: „Výhodou je väčšia možnosť

vytvorenia nových kontaktov, priateľstiev a väčšia miera vzájomného porozumenia medzi

účastníkmi v skupine.“ PodľaP6: „Prináša výhodu prirodzenosti – sociálneho prostredia pre

klienta – človek je vzťahová bytosť, ponúka možnosti využitia skupinovej dynamiky, podporu

vytvárania vzťahov, vzájomného sociálneho učenia, buduje sa pri nej spolupatričnosť.“

Odpovede ostatných participantov neuvádzame, nakoľko podstata ich odpovedí sa nám

stotožňovala s odpoveďami P1, P4 a P6, ktoré sme v texte citovali.

Následne nás zaujímalo, aké všeobecné nevýhody prináša so sebou sociálna práca so

skupinou. Viacerí participanti sa zhodli na tom, že práca so skupinou prináša nevýhodu keď

„nie každý z účastníkov má záujem komunikovať a predstaviť sa pred skupinou (introvert).“

Konkrétne ide o slová P4 s ktorým sa zároveň stotožňuje aj P2 a P3. S podobnou odpoveďou

prichádza aj P1, ktorý hovorí: „Nie každý klient sa dokáže vyjadriť pred skupinou ľudí.“

Rovnako aj podľa P5 je nevýhodou „zložitejšia prezentácia klientov pred cudzími osobami.“

Tento participant však dopĺňa, že aj strata anonymity je jednou z nevýhod sociálnej práce so

skupinou. Nad položenou otázkou sa zamyslel aj P6 a poskytol nám odpoveď. Podľa tohto

participanta „nie je možné sústrediť sa na príliš osobné a intímne problémy, ktoré by klient

chcel riešiť. Kým sa skupina zohrá, vybuduje sa dôvera trvá to dlhší čas.“

Rovnako nás zaujímalo, aké výhody prináša sociálna práca so skupinou pre sociálneho

pracovníka. Zisťujeme, že každý z našich participantov má na skúmanú problematiku iný

názor. P4 nám počas rozhovoru spomína: „Práca v skupine je efektívnejšia, pretože sa tu

zhromaždí viac informácií za časový úsek, práca je pod stálou kontrolou a môžeme sledovať

skupinovú dynamiku a hlavne interakciu medzi účastníkmi v skupine.“ Aj podľa P1 prináša

skupinová práca výhodu dynamiky. Pri rozhovore sa tento participant zamyslel aj nad

homogenitou skupiny a tvrdí: „Skupinová práca je efektívnejšia ak sa jedná o homogénnu

skupinu. Napr. rovnaký vek, rovnaké vzdelanie.“ Naopak P2 sa zamýšľal nad funkčnosťou

skupiny a hovorí: „V prípade fungujúcej skupiny jednoduchšia práca pracovníka, nakoľko

dianie v skupine len usmerňuje, skupina pracuje samostatne.“ Podľa P3 je výhodou

„vzájomná komunikácia účastníkov skupiny.“ Podľa P5 je výhodou to, že táto forma práce

prináša lepšie výsledky a efektivitu práce. Toto tvrdenie obhajuje slovami: „V skupine je

väčšia aktivita klientov, viac na seba reagujú.“ Podľa P6: „Môže obsiahnuť naraz väčší počet

klientov.“ Ďalej vysvetľuje, že sociálny pracovník „je usmerňovateľom a mediátorom



359

procesov v skupine medzi klientmi, nie je ten, ktorý dáva rady, zodpovednosť sa rozkladá na

jednotlivých členov skupiny.“

Ako nevýhody práce so skupinou pre sociálneho pracovníka uvádzali participanti

predovšetkým obmedzenosť informácii o klientoch, náročnosť koordinácie a organizácie

skupiny, či nízku dôveru medzi klientom a sociálnym pracovníkom a pod. Pozrime sa však na

jednotlivé odpovede našich participantov. P1 tvrdí: „Pri skupinovej práci sa poradca

nedozvie toľko o jednotlivých klientoch ako pri individuálnej práci.“ Odpovede P2 a P3 boli

veľmi strohé, pričom vyjadrovali nevýhodu náročnosti koordinácie a organizácie práce. P4

prináša odpoveď: „Nie vždy je možné vytvoriť skupiny ľudí, ktoré sú príbuzné napr. podľa

veku, podľa stupňa dosiahnutého vzdelania, podľa dĺžky evidencie na ÚPSVaR.“ Tento

participant ďalej spomína: „Niektorí účastníci sú menej otvorení v skupine.“ Pri odpovedi P5

sme zaznamenali nevýhodu náročnosti vytvárania dôvery. Tento participant hovorí: „Pri

práci v skupine sa dôvera medzi klientom a soc. pracovníkom vytvára ťažšie.“ Zaujímavo

reagoval P6. Podľa tohto participanta je sociálna práca so skupinou „dynamickejšia,

náročnejšia na nastavenie atmosféry a pravidiel v skupine, pracovník musí pozorovať viac

ľudí a procesov (preto zvyknú byť minimálne 2), pokiaľ nie je pracovník dosť skúsený a

asertívny debatu môžu odkloniť dominantný jednotlivci nekonštruktívnym smerom.“

Počas rozhovoru sme následne zisťovali názory na výhody sociálnej práce so skupinou

pre členov skupiny. Rovnako aj pri tejto otázke nám participanti poskytli niekoľko

zaujímavých odpovedí. K výhodám sociálnej práce so skupinou pre členov skupiny patrí

podľa P1 napr. „výmena skúseností, viaceré názory a pohľady na nezamestnanosť, viaceré

možnosti riešenia nezamestnanosti.“ P2 vníma ako výhodu práce so skupinou „odovzdanie

skúseností navzájom medzi členmi skupiny.“ S názorom P2 sa stotožňuje aj P3, ktorý nám

poskytol takmer zhodnú odpoveď. P4 vníma ako výhody: „Zdieľanie podobných pocitov,

problémov a väčšia miera porozumenia vzájomne medzi účastníkmi v skupine.“ P5 sa nám

počas rozhovoru vyjadril: „Ako výhodu vnímam poznanie nových ľudí s podobnými

problémami, diskutovanie a hľadanie možných riešení a pomoci.“ Tentokrát nám P6 prináša

odpoveď len vo forme vymenovania výhod. Tento participant vymenoval: „Širšie sociálne

vzťahy, pestrejšia paleta - variabilita možností a riešení problému, spolupatričnosť, spätná

väzba.“

Naša pozornosť bola rovnako venovaná nevýhodám sociálnej práce so skupinou pre

členov skupiny. Takisto aj pri tejto otázke nám naši participanti poskytli naozaj veľmi

zaujímavé odpovede. P1 hovorí: „Klient ktorý by pri individuálnom rozhovore so sociálnym



360

pracovníkom vyjadril svoje problémy, pocity má obavy vyjadriť tieto pred skupinou ľudí.

Klienti majú obavy, že sa ich názory alebo problémy dostanú medzi iných ľudí.“

Podľa P2: „Nie každý je ochotný rozprávať pred ostatnými členmi, je uzavretý,

nespoločenský. Takýmto smerom uvažovali aj P3 a P4, ktorých podstata odpovede sa

stotožňovala s odpoveďou P2. Podobnú odpoveď prináša aj P5, ktorý hovorí: „Prezentácia

seba samého pred ostatnými členmi v skupine, uzavretosť, ťažšia komunikácia v skupine ako

pri práci s jednotlivcom.“ Podľa P6: „Trvá dlhší čas kým si klient vybuduje dôveru, sociálne

učenie môže ísť aj nekonštruktívnym smerom, ťažšie sa riešia osobné, intímnejšie problémy -

klient musí disponovať vysokou mierou otvorenosti a dôvery v skupinu.“

Následne nás zaujímalo, či klienti vybraných subjektov preferujú prácu so skupinou,

alebo uprednostnia skôr individuálnu prácu. Z odpovedí participantov zisťujeme, že niektorí

klienti vyhľadávajú skôr individuálnu prácu, iní naopak prácu so skupinou. Zároveň sme sa

dozvedeli, že niektorí klienti nemajú dokonca ani možnosť výberu. Podľa P1: „preferujú

prácu s jednotlivcom.“ Rovnako aj P4 hovorí: „Preferujú individuálne rozhovory, pretože sú

viac otvorení ku mne ako počas skupinových stretnutí.“ P6 konštatuje, že klienti

uprednostňujú „skôr prácu so skupinou.“ Tento participant dopĺňa, že ide o detí a mládež. P5

sa nám na danú otázku nevedel vyjadril s určitosťou. Domnieva sa: „Závisí to od povahových

čŕt jednotlivcov, niektorí sa viac aktivizujú pri skupinových aktivitách a tí uzavretejší klienti

preferujú individuálne stretnutia.“ Ako sme už spomínali, niektorí participanti sa nám

nevedeli vyjadriť, nakoľko klientov zoraďuje niekto iný. Ide konkrétne o dve podobné

odpovede P2 a P3, pričom v texte citujeme P3: „Klienti sú na aktivity zaraďovaní oddelením

služieb pre občana, nemajú na výber.“

Poslednou otázkou, v rámci prvej VO, sme chceli zistiť, či sociálni pracovníci vo

vybraných subjektoch inklinujú skôr ku sociálnej práci so skupinou alebo práve k

individuálnej forme sociálnej práce. P2 nám povedal: „Nie je to možné jednoznačne stanoviť,

závisí od typu klienta a tematiky skupiny.“ Rovnako sa s týmto názorom stotožňuje aj P1 a P3,

pričom P1 sa zamýšľa: „Ak sa jedná o mladých klientov preferujem skupinovú prácu. Ak sa

jedná o klienta staršieho napr. viac ako 50 rokov alebo zdravotne postihnutého preferujem

individuálnu prácu.“ Ku práci so skupinou inklinujú dvaja participanti, a to konkrétne P5

a P6. Citujeme P5: „Práca so skupinou mi vyhovuje viac.“ Práca s jednotlivcom vyhovuje

najme P4, ktorý hovorí: „Práca s jednotlivcom mne ako odbornému poradcovi umožňuje

získať informácie hlbšieho a širšieho zamerania. Účastník znesie hlbšiu záťaž. Rozhovor je



361

pod kontrolou. Pre mňa sú individuálne pohovory možno náročnejšie na psychiku, ale môžem

s klientom pracovať na danej problematike precíznejšie.“

VO č. 2 - Akú rolu zohráva sociálny pracovník, ktorý pracuje so skupinou.

Druhou výskumnou otázkou sme sa snažili analyzovať rolu sociálneho pracovníka

a jeho náplň práce v zariadení. K zisteniu potrebných skutočností sme položili participantom

tri otázky. Výpovede participantov sme následne vypracovali prostredníctvom otvoreného

kódovania do tabuľky s názvom „Rola sociálneho pracovníka v skupine. “V tabuľke je

možné nájsť 34 kódov, 11 subkategórií a 2 kategórie.

Tab. 2 Rola sociálneho pracovníka v skupine

Centrálna


So

ciálna p

ráca so sk

up

ino

u

Podmienky práce

Prax pracovné skúsenosti

Vzdelanie sociálna oblasť

VŠ - 2 stupeň

Odborník

práca s ľuďmi

oblasť poradenstva

Socioterapeut

etopéd

Povinnosť

Mlčanlivosť

bezúhonnosť

Dôveryhodnosť

Schopnosť

Empatia

aktívne počúvanie

ochota pomôcť

zmysel pre humor

motivovanie klientov

mať rád ľudí

vedenie skupiny

Náplň práce

Poradenstvo

skupinové poradenstvo

individuálne poradenstvo

odborné poradenstvo

preventívne poradenstvo

Vzdelávanie

hodnotenie zdravotnej spôsobilosti

hodnotenie schopností, zručnosti

zhodnotenie pracovných skúseností

Motivácia

Usmernenie

Dokumentácia poskytované služby

Vyhľadávanie

ohroz. detí

triedny kolektív

terénna SP

intervenčná práca

Metódy

a techniky

Rozhovor

spoznávanie silných a slabých stránok

Cvičenia



362

Zdroj: vlastné spracovanie, 2018.

Prvou otázkou sme chceli zistiť, kto vlastne môže viesť skupinové sedenie a aké

podmienky musí pritom spĺňať. Podľa P2 by to mal byť hlavne „odborník v oblasti práce

s ľuďmi, mal by mať patričné vzdelanie a predovšetkým skúsenosti. Z odpovedí participantov

zisťujeme, že s podstatou tohto tvrdenia sa stotožňujú aj ostatní účastníci rozhovoru, napriek

tomu, že ide o participantov z dvoch rôznych zariadení. Preto môžeme uviesť, že bez ohľadu

na to, s akou skupinou sociálny pracovník pracuje, je pre výkon svojej práce skutočne

dôležité, aby daný človek disponoval potrebným vzdelaním a zároveň mal aj určitú prax

v odbore. Podrobnejšie vysvetlenie, čo sa myslí pod pojmami „vzdelanie“ a „pracovná

skúsenosť“ na ÚPSVaR nám prináša P1, pričom vysvetľuje, že „prax znamená pracovné

skúsenosti pri poskytovaní odborného poradenstva a vzdelanie, ktoré umožňuje poskytovať

odborné poradenské služby. Napr. študijný odbor sociálna práca vo verejnej správe, sociálna

práca, sociálna pedagogika, a mnohé iné, v každej oblasti života sa poskytuje odborné

poradenstvo, nemusí ísť len o sociálnu prácu.“ Naopak P6 vysvetľuje, že v zariadení

NCPDR by bolo ideálne, keby odborníkom bol „socioterapeut, postačuje sociálna práca –

so skúsenosťou vedenia skupiny, špeciálny alebo sociálny pedagóg – etopéd, mal by mať rád

ľudí.“ Na základe vyššie uvedených odpovedí participantov prichádzame k záveru, že človek,

ktorý chce pracovať s klientom prostredníctvom sociálnej práce so skupinou nemusí mať

výlučne ukončené vzdelanie v odbore sociálnej práce. Ako prípustné odbory participanti

uvádzali najmä sociálnu prácu vo verejnej správe, sociálnu pedagogiku a špeciálnu

pedagogiku. Rovnako aj P5 uvádza, že by to mala byť osoba s VŠ II. stupňa, avšak pri

rozhovore sa tento participant hlbšie zamýšľal aj nad vnútornou stránkou pracovníka

a konštatuje, že osoba, ktorá pracuje so skupinou by mala byť najmä „bezúhonná, s určitými

schopnosťami ako empatia, aktívne počúvanie klientov, ochota pomôcť, mlčanlivosť,

hodnotiace a rozvojové centrá

bilancia kompetencií

Reflexia

Tréning

hranie rolí

Sebareflexia

aktivizujúce aktivity

situačné modely

zážitkové techniky a hry

Výchovno-rekreačné pobyty

Spolupráca Inštitúcie



363

dôveryhodnosť, zmysel pre humor na odľahčenie nepríjemných situácií, klientov vedieť

pozitívne motivovať, všeobecné a odborné vedomosti v sociálnej oblasti, a pod.“

Ďalej nás zaujímalo, čo je náplňou práce sociálnych pracovníkov v zariadeniach,

s ktorými sme spolupracovali. Už z názvu „Oddelenie poradenstva a vzdelávania“ na

ÚPSVaR nám vyplýva, že hlavnou náplňou tohto zariadenia je poskytovanie sociálneho

poradenstva a vzdelávanie UoZ. Pracovníci tohto oddelenia nám však na základe rozhovorov

priblížili, čo všetko táto práca obnáša. Hlavnú podstatu aktivít tohto zariadenia zhrnul P5,

ktorý hovorí, že ich náplňou je hlavne „poskytovanie skupinových a individuálnych

poradenských služieb pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie; zhodnotenie

pracovných skúseností, zručností a schopností UoZ; usmernenie a motivovanie UoZ k väčšej

aktivite pri uplatnení sa na trhu práce.“ Podstata odpovede sa u ostatných participantov tohto

zariadenia opakovala, preto neuvádzame odpovede ostatných participantov. Niektorí z

participantov nám však spomenuli okrem vyššie uvedených aktivít aj iné aktivity tohto

oddelenia. P4 hovorí, že k jeho náplni práce patrí aj „spolupráca s vecne príslušnými útvarmi

úradu a vedenie spisovej dokumentácie súvisiacej s poskytovaním poradenských služieb.“ P3

nám pri rozhovore spomenul, že aj preventívne poradenstvo na ZŠ a SŠ patrí k jeho náplni

práce. P6 hovorí, že v NCPDR sa poskytuje „individuálne a skupinové sociálne poradenstvo,

preventívna a intervenčná práca s triednymi kolektívmi, nízkoprahová terénna sociálna práca,

vyhľadávanie ohrozených detí, výchovno-rekreačné pobyty.“ Po analýze zisťujeme, že bez

ohľadu na cieľovú skupinu, s ktorou sociálny pracovník pracuje, je poskytovanie

individuálneho a skupinového poradenstva potrebnou súčasťou každého jedného zariadenia

sociálnych služieb. P1 vysvetľuje, že „v každej oblasti života sa poskytuje odborné

poradenstvo.“ Ďalej zisťujeme, že sociálni pracovníci využívajú pri svojej práci aj

preventívne poradenstvo, a to najmä na školách, čo hodnotíme veľmi pozitívne, nakoľko sa

domnievame, že už dôkladnou prevenciou u mladého človeka je možné predísť resp. zabrániť

vzniku rôznych sociálnych problémov v dospelosti.

Poslednou oblasťou druhej VO bolo analyzovanie využívania metód a techník pri

práci. Zisťujeme, že pracovníci sa riadia predovšetkým metodickou príručkou a využívajú

najmä metódu rozhovoru, spoznávanie silných a slabých stránok, kariérne poradenstvo,

bilanciu kompetencií, reflexie, tréning, hranie rolí, sebareflexie, modelové situácie, zážitkové

techniky a rôzne hry.



364

VO č. 3 – Akým spôsobom prebieha skupinové sedenie?

Prostredníctvom tretej VO sme sa pokúsili priblížiť problematiku sociálnych skupín,

s ktorými naši participanti pracujú. K získaniu potrebných informácií sme položili našim

participantom 4 otázky. Odpovede týchto otázok sme následne vyhodnotili a spracovali

pomocou otvoreného kódovania a vytvorili sme tabuľku s názvom „Priebeh skupinového

sedenia“, kde môžeme nájsť 20 kódov, 6 subkategórií a 1 kategóriu.

Tab. 3 Priebeh skupinového sedenia

Centrálna


So

ciáln

a p

ráca

so sk

up

ino

u

Priebeh

skupinového

sedenia

SPr ako vodca

potreba vodcu každého typu

nie vodca ale "sprievodca"

demokratický typ

vodca podľa okolností

autoritatívny typ

Veľkosť skupiny

max 15 klientov

15 až 20 klientov

10 až 20 ľudí

Spôsob

zostavenia

skupiny

podľa vzdelania klienta

podľa znevýhodnenosti klienta

skupina zostavená iným oddelením

Typ skupiny Uzavreté

Otvorené

Klienti skupiny UoZ evidovaný viac ako 2 roky

Deti

Interval práce so

skupinou

2 - 3 x do mesiaca po 2 - 3 hod.

1 - 2 x do týždňa, max po 3 hod.

1 x do týždňa, 7x po 4 hod. - počas 3 mesiacov

niekoľko krát do týždňa

niekedy 2-3 krát do dňa

Zdroj: vlastné spracovanie, 2018.

Po analýze poskytnutých odpovedí môžeme zhodnotiť, že nie je možné jednoznačne

určiť, aký typ vodcovstva využívajú pri svojej práci so skupinou sociálni pracovníci.

Zisťujeme, že všetko záleží najmä od konkrétnej situácie skupiny. Jedine P4 sa vyjadril

jednoznačne. Hovorí: „pri práci využívam demokratický typ vodcu.“ Pri práci so skupinou

využíva demokratický typ vodcu aj P6, avšak pri svojej práci zahŕňa aj iný typ vodcovstva.

Pozrime sa na jeho odpoveď. „Považujem sa skôr za demokratického s ohľadom na potreby a

požiadavky členov skupiny, miestami (najmä pri mladších deťoch) som autoritatívneho

charakteru z väčším nastavením hraníc a pravidiel“. Zvyšní participanti vo svojich

odpovediach neuvádzajú typ vodcu, no napriek tomu sa zamýšľali nad položenou otázkou. P5

nám odpovedá: „Myslím si, že to nie je objektívna odpoveď – Ak to situácia vyžaduje, viem



365

byť prísna a dôsledná a na druhej strane sa viem vcítiť do situácie našich klientov a snažím sa

pomôcť im, poradiť a privrieť očko. S podobnou odpoveďou prichádza aj P1, podľa ktorého

nie je možné jednoznačne vyhodnotiť, aký je vodca, resp. lektor pri poradenstve

s nezamestnanými. V jeho odpovedi zaznela táto skutočnosť. „Je potrebné, aby bol z každého

druhu vodcom.“ Naopak, niektorí z našich participantov sa nestotožňujú s odpoveďami

svojich kolegov z ÚPSVaR, pretože podľa nich nie je poradenstvo o vodcovstve, ale

o sprevádzaní. Túto skutočnosť objasnil P2 slovami: „Nepovažujem sa za vodcu, poradca má

byť „sprievodcom“, v prípade skupiny direktívne nezasahovať, jemne usmerňovať prácu.

Rovnako aj P3 nám odvetil, že „poradenstvo nie je o vodcovstve, ale o sprevádzaní klienta.“

Následne sme zisťovali, s akou veľkou skupinou pracuje sociálny pracovník

najčastejšie. Vyhodnocujeme, že najviac vyskytujúci sa počet klientov na skupinu je 15 osôb.

P1, P2, P4 a P5 sa vo svojej odpovedi vyjadrili, že počas ich práce sa v skupine nachádza

vždy maximálne 15 ľudí. P3 nám povedal: „V skupine mám väčšinou 15 až 20 UoZ.“ P6 nám

spomenul, že pracuje so skupinou, kde je „približne 10 – 20 ľudí.“

Ďalej nás zaujímalo, akým spôsobom si sociálni pracovníci zostavujú skupinu. Na túto

otázku sme dostali odpoveď, ktorá sa nám následne opakovala aj u ostatných participantov.

Zisťujeme, že na Oddelení poradenstva a vzdelávania nemajú sociálni pracovníci možnosť

zostavenia skupiny podľa svojho uváženia. Skupiny, s ktorými pracujú naši participanti

z Oddelenia poradenstva a vzdelávania, zostavujú sprostredkovatelia, čiže Oddelenie služieb

pre občana. Toto zistenie predkladáme odpoveďami participantov. P2 nám vysvetľuje, že

„členov skupiny vyberajú sprostredkovateľky, je uzavretá – členovia sa v jej priebehu

nedopĺňajú.“ Ponúkame aj odpoveď P4, ktorý sa vyjadril. „Vždy ide o uchádzačov, ktorí sú

evidovaní viac ako 2 roky na ÚPSVaR a skupiny nám vytvára oddelenie služieb pre občana.“

P1 nám prezradil, že „skupina sa zostavuje najmä podľa vzdelania a znevýhodnenosti

klientov.“ Rovnako aj tento postup práce hodnotíme negatívne. Podľa nášho názoru, by si mal

každý pracovník zostavovať skupinou podľa svojej potreby, prípadne spolu s kolegom, ak

budú danú skupinu viesť spolu. Dopĺňame aj odpoveď P6, ktorý nám poskytol informáciu, že

v NCPDR sú „skupiny otvorené, niektoré sú uzavretejšie (aby sa vybudovala potrebná miera

dôvery a bezpečia). Rovnako sa zamýšľame nad odpoveďou tohto participanta. Domnievame

sa, že pri práci so skupinami by bolo prospešnejšie, keby fungovali skôr ako uzavreté.

Pri tretej VO sme zvolili poslednú otázku týkajúcu sa intervalu práce so skupinou.

Odpovede participantov sa vo veľkej miere neodlišovali, každý prichádza s približne

rovnakou odpoveďou. P4 nám odpovedal takto: „S každou skupinou pracujem po dobu 3



366

mesiacov, čo zahrňuje: 7 skupinových aktivít po 4 hodiny, jeden krát do týždňa.“ P5 nám

poskytol odpoveď, že „skupina sa stretáva 7x 4 hodiny, jeden krát v týždni“ Túto informáciu

dopĺňa slovami: „medzitým sa stretávame aj individuálne.“ U P3 sme dostali nasledovnú

odpoveď: „Vychádza to tak na 2 až 3 hodiny, jedenkrát až dvakrát za týždeň.“ Najviac nás

prekvapila odpoveď P6, ktorý hovorí, že sa so skupinou stretáva „niekoľkokrát do týždňa,

niekedy aj 2-3 krát do dňa (na škole a v zariadení).“ Podľa nášho názoru je naozaj dôležité,

aby sa s klientom pracovalo pri riešení problému čo najintenzívnejšie.

4.3 DISKUSIA

Zámerom našej práce bolo analyzovať sociálnu prácu so skupinou vo vybraných

subjektoch a identifikovať jej výhody a nevýhody v porovnaní so sociálnou prácou

s jednotlivcom. V realizačnej fáze výskumu sme sa zamerali na štyri VO, ktoré sme následne

spracovali a vyhodnotili prostredníctvom otvoreného kódovania a slovnej interpretácie.

Celkovo sme vytvorili 165 kódov, 32 subkategórií a 8 kategórii, ktoré sme spracovali do 3

tabuliek. Pre všetky tri VO sme vytvorili 1 centrálnu kategóriu s názvom „Sociálna práca so

skupinou“. Doslovné odpovede jednotlivých participantov, ktoré sme analyzovali a následne

spracovali, uvádzame v jednotlivých prílohách s označením písmen od A po F.

Prvá VO sa zameriavala na východy a nevýhody sociálnej práce so skupinou

v porovnaní so sociálnou prácou s jednotlivcom. V rámci tejto oblasti sme sa zamerali na

všeobecné výhody a nevýhody sociálnej práce so skupinou a na výhody a nevýhody sociálnej

práce so skupinou v porovnaní s jednotlivcom pre sociálneho pracovníka a jednotlivca.

Zisťujeme, že odpovede participantov sa pri jednotlivých otázkach prelínajú a opakujú, preto

prichádzame k záveru, že sociálna práca so skupinou prináša oproti sociálnej práci

s jednotlivcom predovšetkým výhodu vzájomnej komunikácie, kedy sa človek môže

dozvedieť nové informácie, získať nové skúsenosti a názory. Klienti môžu vďaka skupine

nadviazať nové kontakty, vzťahy, či priateľstvá. V skupine sa buduje spolupatričnosť,

vzájomné porozumenie, sociálne učenie a vzájomná motivácia. Sociálna práca so skupinou

prináša taktiež výhodu variability riešení problémov a skupinovú dynamiku. Členovia

skupiny zdieľajú podobné pocity, problémy, preto sa domnievame, že klienti môžu tak

spoločne hľadať rôzne možnosti riešenia, ktoré budú viesť k eliminácii, či vyriešeniu daného

problému. Klient rovnako získava počas práce so skupinou spätnú väzbu nielen od sociálneho

pracovníka, ale aj od všetkých členov skupiny. Táto forma práce prináša výhody aj pre

sociálneho pracovníka, nakoľko dokáže členom poskytnúť viac informácií za krátky čas.



367

Zároveň z výpovedí participantov zisťujeme, že ide o jednoduchšiu prácu, nakoľko väčšiu

aktivitu vynakladajú pri práci v skupine jej členovia a sociálny pracovník pôsobí skôr ako

usmerňovateľ, či mediátor sociálnych javov skupiny a zodpovednosť sa rozkladá

predovšetkým na jej jednotlivých členov skupiny.

Avšak zisťujeme, že sociálna práca so skupinou má aj slabé stránky. Pri sociálnej práci

so skupinou je potrebné rátať s tým, že niektorí z členov skupiny budú mať problém

vyjadrovania a nebudú ochotní rozprávať pred inými členmi skupiny, môžu byť uzavretí,

nespoločenskí. Prácou v skupine sa stráca určitá miera anonymity a vyžaduje sa dlhší čas na

získanie dôvery v skupine medzi klientom a sociálnym pracovníkom, ale i medzi členmi

navzájom. Nevýhodou pri takejto práci je pre klientov aj prítomnosťou cudzích ľudí a preto sa

boja, že sa budú určité informácie vynášať mimo skupinu. Sociálni pracovníci vnímajú

nevýhodu skupinovej práce aj v náročnosti organizácie a koordinácie skupiny. Zisťujeme, že

nevýhodou môže byť aj nedostatok času na intímne problémy, či obmedzenosť informácií

o klientoch. Pre elimináciu nevýhod sociálnej práce so skupinou navrhujeme v nasledujúcej

podkapitole návrhy a odporúčania pre prax.

Rovnako nás zaujímalo, akú formu práce najčastejšie preferujú klienti. Zisťujeme, že

niektorí preferujú skôr sociálnu prácu so skupinou, iní zasa sociálnu prácu s jednotlivcom,

všetko záleží predovšetkým od individuality klienta.

Následne sme prešli aj na sociálneho pracovníka, a zaujímalo nás, aká forma práce mu

najviac vyhovuje. Rovnako aj pri tejto otázke zisťujeme, že každému vyhovuje niečo iné

a preferencia výberu je ovplyvnená predovšetkým témou, či typom klienta.

Druhou VO sme chceli zistiť, akú rolu zohráva sociálny pracovník pri práci so

skupinami. V rámci tejto oblasti sme sa zamerali na podmienky, ktoré musí spĺňať sociálny

pracovník pri práci so skupinou. Konštatujeme, že odpovede participantov sa nám stotožňujú

s poznatkami uvedenými v teoretickej časti. Preto uvádzame, že ak chce človek realizovať

sociálnu prácu so skupinou, musí mať na to patričné vzdelanie a pracovné skúsenosti.

Ďalej nás zaujímalo, akú náplň práce majú participanti vo vybraných subjektoch. Zisťujeme,

že hlavnou náplňou participantov je poskytovanie individuálneho a skupinového poradenstva,

spolupráca s vecne príslušnými útvarmi subjektu a vedenie spisovej dokumentácie, či

preventívna činnosť na školách. Rovnako aj tieto zistenia máme spracované v teoretickej časti

práce ŠVOČ.

Taktiež sme považovali za dôležité, zistiť, aké metódy a techniky využívajú

participanti pri práci so skupinou. Zisťujeme, že v NCPDR sa využíva najmä skupinový



368

rozhovor, modelové situácie, zážitkové techniky a hry. Naopak na Oddelení poradenstva

a vzdelávania používajú predovšetkým spoznávanie silných a slabých stránok, kariérové

poradenstvo, bilanciu kompetencií, reflexie, tréning, hranie rolí, sebareflexie, aktivizujúce

aktivity a rovnako metódu rozhovoru.

Prostredníctvom tretej VO sme zisťovali, akým spôsobom prebieha skupinové

sedenie v jednotlivých subjektoch. K získaniu relevantných odpovedí sme položili

participantom 4 otázky zamerané na vodcovstvo v skupine, veľkosť skupiny, spôsob

zostavenia skupiny, a interval práce so skupinou. Niektorí participanti sa domnievajú, že

pracovník na Oddelení poradenstva a vzdelávania by mal byť skôr „sprievodcom“ a nie

vodcom. Rovnako sme zaznamenali aj jednoznačné odpovede, kedy participanti uvádzajú, že

využívajú demokratický, či autoritatívny typ vodcu v skupine. Ďalej zisťujeme, že niektorí

participanti nevedeli jednoznačne povedať, aký typ vodcu pri práci so skupinou využívajú,

nakoľko ich vodcovstvo záleží predovšetkým od okolností, ktoré sa v skupine vyskytnú.

Podobnú odpoveď sme postrehli aj vo výskume, ktorý realizovala výskumníčka Antolová

(2017). Postupy týchto participantov hodnotíme pozitívne, nakoľko sa domnievame, že

využívajú všetky typy vodcu podľa danej okolnosti.

Na základe druhej otázky, ktorú sme v rámci tejto VO položili, zisťujeme, že sociálni

pracovníci pracujú najčastejšie so skupinou, kde je 15 klientov. Podľa nášho názoru ide

o pomerne vysoké číslo a preto sa domnievame, že pre sociálnych pracovníkov ale i klientov

by bolo lepšie, keby v skupine bolo max. 9 klientov.

Následne sme zisťovali, akým spôsobom si participanti zostavujú skupinu, a či

sociálne skupiny fungujú ako otvorené alebo zatvorené. Z výpovedí participantov zisťujeme,

že na Oddelení poradenstva a vzdelávania zostavujú skupiny sprostredkovateľky z iného

oddelenia. Podľa nášho názoru by mal mať každý pracovník, ktorý bude pracovať so

skupinou, možnosť zostavenia skupiny podľa svojho výberu, preto tento postup práce

hodnotíme negatívne. Ďalej sme zistili, že skupiny vo vybraných subjektoch fungujú aj ako

zatvorené, iné naopak ako otvorené. Domnievame sa, že sociálne skupiny, ktoré fungujú ako

uzavreté sú pre klientov efektívnejšie.

Rovnako nás zaujímalo v akých intervaloch a ako dlho pracujú najčastejšie

participanti so skupinou. Vyhodnocujeme, že participanti sa s klientmi stretávajú približne 1

až 2 krát do týždňa po 4 hodiny. Jeden z participantov sa so skupinou stretáva niekedy aj 2-3

krát do dňa (v škole a následne v zariadení).



369

Podobné výskumy realizovali študentky Prešovskej univerzity v Prešove v roku

2017.Obidve výskumníčky si zvolili rovnaký názov diplomových prác, pričom každá

z výskumníčok sa venovala inej cieľovej skupine. Iveta Ilešová sa vo svojom výskume

zameriavala na seniorov a seniorky. Michaela Antolová sa naopak zamerala na dospelých

ľudí so zdravotným postihnutím. Výskumy sú kvalitatívneho charakteru, pričom ako metódu

zberu dát si obidve autorky zvolili pološtruktúrované rozhovory.

4.4 ODPORÚČANIE PRE PRAX

Na základe vypracovania práce a jej teoretického a empirického vymedzenia sa môžeme

vysloviť nasledujúce odporúčania pre prax s cieľom zlepšenia vnímania sociálnej práce so

skupinou. Konštatujeme, že teoretické vymedzenie práce ŠVOČ je veľmi dôležité, nakoľko

bez tejto časti nie je možné vniknúť do nami skúmanej problematiky sociálnej práce so

skupinou. Rovnako považujeme za nevyhnutné, aby sme získali pohľady na reálne skúsenosti

sociálnych pracovníkov na našu skúmanú oblasť, keďže sociálna práca je ponímaná ako

praktická činnosť. Po získaní relevantných informácii potrebných k spracovaniu našej práce

zisťujeme a odporúčame nasledovné:

- Zisťujeme, že nie všetci sociálni pracovníci z ÚPSVaR si môžu pri práci so skupinami

zostaviť skupinu podľa svojich predstáv. Navrhujeme, aby nebola nikomu odopieraná

takáto možnosť. Keby si mohol sociálny pracovník zostavovať skupiny sám, napr.

príbuzné podľa veku, dosiahnutého vzdelania, zdravotného stavu, uľahčilo by mu to

prácu v skupine.

- Ďalej navrhujeme, aby skupiny viedli predovšetkým skúsení pracovníci, začínajúci

pracovníci by mali pracovať pod dohľadom skúseného pracovníka, poradcu.

- Počas spracovania dát z výskumnej časti sme zistili, že na jedného sociálneho

pracovníka pripadá 15 klientov, čo hodnotíme negatívne. Preto navrhujeme, aby

sociálni pracovníci zostavovali také skupiny, kde bude max. 9 klientov.

Predpokladáme, že ak bude v skupine menej osôb zníži sa počet nevýhod sociálnej

práce so skupinou, ktoré sú vnímané zo strán sociálnych pracovníkov (napr.náročnosť

vystupovania klientov pred skupinou, dlhší čas budovania dôvery, málo času na

riešenie intímnych problémov, či náročnosť koordinácie skupiny).

- Takisto odporúčame, aby sociálni pracovníci inklinovali pri vytváraní skupiny viac k

typu zatvorených skupín, aby sa vybudovala väčšia miera dôvery a bezpečia.

Predpokladáme, že ak do skupiny nebudú neustále vstupovať cudzí ľudia, nenaruší sa



370

tak priebeh skupinového sedenia a členovia skupiny nebudú vystavený neustálej

zmene a ľahšie sa vybuduje potrebná dôvera medzi všetkými členmi skupiny.

- Nedostatok vidíme aj v nízkom počte zariadení, ktoré ponúkajú sociálnu prácu so

skupinou. Odporúčame, aby sa neustále vybudovávali zariadenia sociálnych služieb.

Domnievame sa, že pre niektoré cieľové skupiny by bolo vhodné zvoliť menšie

zariadenia, kde bude pracovať približne 5 sociálnych pracovníkov a kapacita

zariadenia bude 30 klientov.

ZÁVER

Zámerom práce ŠVOČ bolo analyzovať sociálnu prácu so skupinou vo vybraných

subjektoch a identifikovať jej výhody a nevýhody v porovnaní so sociálnou prácou s

jednotlivcom. Danú problematiku rozoberáme v štyroch kapitolách, pričom práca ŠVOČ je

rozdelená na teoretickú časť a časť zaoberajúcu sa výskumom.

V úvodnej kapitole sa práca venuje teoretickému vymedzeniu pojmu sociálna práca

a postupne sa v práci zaoberáme a charakterizujeme jednotlivé metódy sociálnej práce, ktoré

z klasického hľadiska delíme na sociálnu prácu s jednotlivcom, so skupinou, či komunitou.

Sociálnu prácu je možné chápať ako vedeckú i praktickú disciplínu, pričom jednotlivé

definície sociálnej práce sú ovplyvnené predovšetkým časovým hľadiskom. Preto je dôležité,

aby jednotliví odborníci, ktorí sa venujú sociálnej práci, pravidelne iniciovali redefinovanie

tohto pojmu vzhľadom na neustále zmeny, ktoré so sebou obnáša vývoj spoločnosti.

V druhej časti venujeme našu pozornosť sociálnej skupine, ako jednej z foriem sociálnej

integrácie. Zisťujeme, že skupina má pre každého jedného z nás v živote nezastupiteľné

miesto, pričom si túto skutočnosť nie vždy uvedomujeme. V skupine človek získava

priateľov, prežíva radosť i smútok. Aby sme však mohli považovať skupinu za sociálnu, musí

spĺňať určité atribúty, ktoré v tejto kapitole vymedzujeme hneď po jej teoretickom

vymedzení. Rovnako je naša pozornosť venovaná postaveniu sociálneho pracovníka, ktorý

má jednoznačne nezastupiteľné miesto pri realizácii sociálnej práce so skupinou. Bližšie sa

venujeme vymedzeniu jeho profesie a požiadavkám, ktoré sú kladené na túto profesiu.

Následne prechádzame na typológiu sociálnych skupín a popisujeme jednotlivé etapy práce so

skupinou. Vznikom skupiny vzniká tzv. skupinová dynamika, pričom tento pojem označuje

celkové dianie v skupine. Zisťujeme, že problematika skupinovej dynamiky je značne

obsiahla, preto v práci venujeme pozornosť len niektorým z jej „zložiek“. Naša pozornosť je

venovaná pravidlám skupiny, vodcovstvu, rolám v skupine, kohézii a tenzii, či skupinovej



371

atmosfére. V závere tejto kapitoly uvádzame a charakterizujeme nami vybrané metódy

a techniky, ktoré sa pri práci so skupinou využívajú. Zisťujeme, že sociálny pracovník si

nevystačí pri svojej práci s jedinou správnou metódou, či technikou, ale musí pri práci

s klientmi využívať viaceré osvedčené metódy a techniky a to najmä v závislosti od typu

klienta, či problému a situácie, ktorá nastane.

Podstatou tretej kapitoly bolo podať prehľad informácií o sociálnej práci so skupinou vo

vybraných subjektoch. Ako prvé zariadenie sme si zvolili Nízkoprahové denné centrum pre

deti a rodinu z mesta Ružomberok. Zisťujeme, že toto zariadenie sa riadi predovšetkým

zákonom NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a poskytuje predovšetkým základné

a špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a preventívne aktivity najmä na

ZŠ a SŠ. Rovnako aj druhé zariadenie, ktoré opisujeme v práci ŠVOČ, je z mesta

Ružomberok, pričom ide o Oddelenie poradenstva a vzdelávania na ÚPSVaR. Toto zariadenie

sa riadi predovšetkým zákonom NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, pričom

svojim klientom ponúka hlavne skupinové a individuálne poradenstvo. K ich ďalším

aktivitám patrí napr. poradenský rozhovor, psychologické poradenstvo, bilancia kompetencií,

či vypracovanie individuálneho akčného plánu a pod.

Obsahom poslednej kapitoly je empirická časť, ktorá nadväzuje na predchádzajúce

kapitoly teoretického charakteru. V realizačnej fáze výskumu sme si zvolili kvalitatívnu

výskumnú stratégiu a pomocou štruktúrovaného rozhovoru sme získali dáta potrebné

k spracovaniu tejto práce ŠVOČ. Výskumný súbor tvorili sociálni pracovníci, ktorí pracujú so

skupinami vo vybraných subjektoch. Celkovo sa výskumu zúčastnilo 6 participantov, ktorým

sme položili niekoľko otázok v rámci troch výskumných otázok, ktoré sme spracovali

pomocou otvoreného kódovania a slovnej interpretácie. Analýzou nášho výskumu sa zistilo,

že sociálna práca so skupinou ponúka pre klienta viac výhod ako nevýhod v porovnaní so

sociálnou prácou s jednotlivcom. K výhodám sociálnej práce so skupinou patrí predovšetkým

vzájomná komunikácia, nové informácie, skúsenosti, či názory, nové priateľstvá,

spolupatričnosť, vzájomné porozumenie, vzájomná motivácia i skupinová dynamika.

K nevýhodám patrí predovšetkým strata anonymity, dlhší čas pre získanie dôvery, náročnejšie

vystupovanie pred skupinou, nedostatok času na riešenie intímnych problémov. Úplný záver

tejto práce ŠVOČ je venovaný diskusii a odporúčaniam pre prax.

Na záver môžeme konštatovať, že sa nám podarilo naplniť všetky stanovené ciele a preto

pevne veríme, že táto práca bude relevantným obohatením, inšpiráciou a prínosom nielen pre



372

študentov sociálnej práce ale aj pre mnohých odborníkov, či kohokoľvek, kto sa zaujíma

o túto problematiku a chce sa s ňou bližšie zoznámiť.



373

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

ALMAŠIOVÁ, A. 2012. Sociológia. Ružomberok: Verbum – vydavateľstvo Katolíckej univerzity

v Ružomberku, 2012. 131 s. ISBN 978-80-8084-878-1.

ANTOLOVÁ, M. Príležitosti sociálnych pracovníkov a pracovníčok pri práci so skupinou : magisterská práca.

Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2017. 108 s.

BARTOŇOVÁ, M. a kol. autorov. 2005. Nízkoprahové programy pre deti a mládež. 1. vyd. Bratislava : Nadácia

mládeže Slovenska, 2012. s. 136. ISBN 80-969348-0-5.

BOBEK, M. – PENIŠKA, P. 2008. Práce s lidmi. Učebnice poradenství, koučování, terapie a socioterapie pro

pomáhající profese. 1. vyd. Brno : NC Publishing, a.s., 2008. 288 s. ISBN 978-80-903858-2-5.

DOBŠOVIČ, Ľ. a kol. Čo je socioterapia. IPS.- Inštitút psychoterapie a sociterapie. [online 2018-01-22].

Dostupné na internete: <https://www.socioterapia.sk/project/definicia/>.

DOBŠOVIČ, Ľ. Psychoterapia a socioterapia. IPS.- Inštitút psychoterapie a sociterapie. [online 2018-01-22].

Dostupné na internete: <http://www.socioterapia.sk/2009/09/25/psychoterapia-a-socioterapia-alebo-

podobnosti-a-odlisnosti-na-ceste-k-tomu-istemu-cielu/>.

DRAGANOVÁ, H. a kol. 2006. Sociálna starostlivosť. Martin : Osveta, 2006. 196 s. ISBN 978-80- 8063-240-3.

GABURA, J. 2013. Teória a proces sociálneho poradenstva. 1. vyd. Bratislava : Iris, 2013. 309. s.

HARGAŠOVÁ, M. – BLAŽEK, L. 2009 Mezilidské vztahy.Edukačně – poradenský program efektivní

komunikace. In Skupinové poradenství. 1. vyd. Praha : Grada Publising, a.s., 2009. ISBN 978-80-247-

2642-7. s. 13 – 78.

HORSKÁ, J. a kol. 2007 Sociální práce se skupinou oboru Sociální práce ve veřejné správě KS a CŽV (Studijní

opora předmětu). České Budějovice : Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální

fakulta, Katedra sociální práce a sociální politiky. 2007. 93 s. [online 2018-02-05]. Dostupné na internete:

<http://www.zsf.jcu.cz/cs/katedra/katedra-pravnich-oboru-rizeni-a-

ekonomiky/import/czv/studijni_materialy-dokumenty/soc_prace_se_skupinou>.

HUPKOVÁ, M. 2011. Rozvíjanie sociálnych spôsobilostí v pomáhajúcich profesiách. Bratislava : Iris, 2011. 334

s. ISBN 978-80-89256-61-7.

ILEŠOVÁ, I. Príležitosti sociálnych pracovníkov a pracovníčok pri práci so skupinou : magisterská práca.

Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2017. 71 s.

INTERNATIONAL FEDERATION OF SOCIAL WORKERS. 2018. Global Definition of Social Work.

Copyright[online]. [cit. 2018-01-21]. Dostupné na internete <http://ifsw.org/get-involved/global-definition-

of-social-work/>.

JANIGOVÁ, E. – ŠPÁNIKOVÁ, M. 2011. Sociálno-psychologický výcvik pre pomáhajúce profesie.

Ružomberok : VERBUM – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2011. 58 s. ISBN 978-80-

8084-818-7.

JANIGOVÁ, E. 2008. O manažmente v sociálnej práci. Ružomberok : Pedagogická fakulta Katolíckej

univerzity v Ružomberku, 2008. 90 s. ISBN 978-80-8084-301-4.

KAMANOVÁ, I. 2017. Cesta k opatrovaniu. Učebnica pre opatrovateľky a opatrovateľov v sociálnych

službách. 1. vyd. Ružomberok : Verbum – Vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2017. 169

s. ISBN 978-80-561-0460-6.

https://www.socioterapia.sk/project/definicia/

http://www.socioterapia.sk/2009/09/25/psychoterapia-a-socioterapia-alebo-podobnosti-a-odlisnosti-na-ceste-k-tomu-istemu-cielu/

http://www.socioterapia.sk/2009/09/25/psychoterapia-a-socioterapia-alebo-podobnosti-a-odlisnosti-na-ceste-k-tomu-istemu-cielu/

http://www.zsf.jcu.cz/cs/katedra/katedra-pravnich-oboru-rizeni-a-ekonomiky/import/czv/studijni_materialy-dokumenty/soc_prace_se_skupinou

http://www.zsf.jcu.cz/cs/katedra/katedra-pravnich-oboru-rizeni-a-ekonomiky/import/czv/studijni_materialy-dokumenty/soc_prace_se_skupinou

http://ifsw.org/get-involved/global-definition-of-social-work/

http://ifsw.org/get-involved/global-definition-of-social-work/



374

KORMANEC, P. – KAMANOVÁ, I. 2016. Komunitná sociálna práca. 1. vyd. Ružomberok : Verbum -

vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2016. 167 s. ISBN 978-80-561- 0401-9.

KOŠTA, J. 2004. Sociológia. 3. vyd. Bratislava : Ekonóm, 2004. 168 s. ISBN 80-225-1819-0.

KOŽNAR, J. 1992. Skupinová dynamika (Teorie a výzkm). 1. vyd. Praha : Karolinum – vydavateľstvo

pedagogickej fakulty Univerzity Karlovy, 1992. 219 s. ISBN 80-7066-632-3.

KRUCOVČIN, I. 2013 – 2018. Encyklopédia poznania. Copyright Wesline.[online 2018-01-21]. Dostupné na

internete:<https://www.encyklopediapoznania.sk/clanok/3235/socialna-rola-socialny-status>.

LEVICKÁ, J. a kol. 2007. Sociálna práca I. Trnava : Oliva, 2007. 168 s. ISBN 978-80-969454-2-9.

LEVICKÁ, J. a kol. 2008. Na ceste za klientom. Trnava : Oliva, 2008. 283 s. ISBN 978 80-89332-03-8.

LEVICKÁ, J. Metódy sociálnej práce. [online]. [cit. 2017-05-11]. Dostupné na

internete<https://mafiadoc.com/levicka-metody-socialnej-prace_59dc83c71723dddfe1df0de0.html>.

LOVAŠOVÁ, S. 2016. Sociálna práca: formy, postupy a metódy. 1. vyd.Košice : Univerzita Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach, 2016. 103 s. ISBN 978-80-8152-386-1.

LOVAŠOVÁ, S. 2017. Delenie metód. In Vademecum sociálnej práce. Teminologický slovník. 1. vyd. Košice :

Univerzita Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, 2017. ISBN 978-80-8152-483-7, s. 83 – 84.

MARKOVIČ, D. 2016. Sociálna práca so skupinou. In Metódy a metodika sociálnej práce I. 1. vyd.

Ružomberok : Verbum – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2016. ISBN 978-80-561-

0400-2. s.89 – 109.

MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. a kol. 2014. Teória a metódy sociálnej práce I. 2. vyd. Bratislava : Spoločnosť

pre rozvoj sociálnej práce, 2014. 443 s. ISBN 978-80-971445-2-4.

MÁTEL, A. – VASILESCU, A. 2013. Skupinová sociálna práca. In Prohuman, odborný internetový časopis.

[online 2017-11-11]. Dostupné na internete: <https://www.prohuman.sk/socialna-praca/skupinova-

socialna-praca>.

MÁTEL, A. 2013. Metódy a prístupy v sociálnej práci. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, Fakulta

sociálnych vied a zdravotníctva, 2013. 240 s. ISBN 978-80-558-0243-5.

MÁTEL, A. 2017. Metóda a technika. In Vademecum sociálnej práce. Teminologický slovník. 1. vyd. Košice :

Univerzita Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, 2017. ISBN 978-80-8152-483-7, s. 93 – 94.

MATOUŠEK, O. a kol. 2001. Základy sociální práce. Praha : Portál, 2001. 312 s. ISBN 80-7178-473-7.

MATOUŠEK, O. a kol. 2003. Metody a řizení sociální práce. 1. vyd. Praha : Portál. 2003. 384 s. ISBN 80-7178-

548-2.

NOVOTNÁ, E. 2008. Základy sociológie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, a. s., 2008. 192 s.ISBN: 978-80-

247-2396-9.

NOVOTNÁ, E. 2010. Sociologie sociálních skupin. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, a. s., 2010. 120 s. ISBN

978-80-247-2957-2.

ORAVCOVÁ, J. 2004. Sociálna psychológia. 1. vyd. Banská Bystrica : UMB, 2004. 314 s. ISBN 80-8055-980-

5.

PAULÍK, K. a kol. 2005. Uplatnění věd o člověku v sociální práce. 1. vyd. Ostrava : Ostravská univerzita

v Ostravě, Filozofická fakulta, 2005. 208 s. ISBN 80-7042-690-x.

https://www.encyklopediapoznania.sk/clanok/3235/socialna-rola-socialny-status

https://mafiadoc.com/levicka-metody-socialnej-prace_59dc83c71723dddfe1df0de0.html

https://www.prohuman.sk/socialna-praca/skupinova-socialna-praca

https://www.prohuman.sk/socialna-praca/skupinova-socialna-praca



375

PAVELOVÁ, Ľ. – TVRDOŇ, M. 2006. Komunitná sociálna práca. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa,

Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, 2006. 175 s. ISBN 80-8050-983-2.

PREROD, 2014. Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu (prerod). Ružomberok [online 2018-02-08].

Dostupné na internete: <http://prerod.sk/?page_id=31>.

ŘEZNÍČEK, I. 1995. Metody sociální práce. Praha : SLON, 1995. 75 s. ISBN 80-85850-00-1.

SLOVÁK, P. – VEREŠ, M. 2009. Metódy sociálnej práce II. Bratislava : Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej

práce Sv. Alžbety, n. o., 2009. 120 s. ISBN 978-80-89271-19-1.

STRIEŽENEC, Š. 1999. Úvod do sociálnej práce. 1. vyd. Trnava : AD, 1999. 215 s. ISBN 80-967589-6-9.

ŠPÁNIKOVÁ, M. 2016. Socioterapia. In Metódy a metodika sociálnej práce I. 1. vyd. Ružomberok : Verbum –

vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2016. ISBN 978-80-561-0400-2. s. 237 – 259.

ŠROBÁROVÁ, S. – ŽIAKOVÁ, E. 2013. Rizikový klient v sociálnej práci. Ružomberok : Verbum –

vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku. 2013. 150 s. ISBN 978-80-561-0049-3.

ŠTATUT PREROD, 2014. Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu (prerod). Ružomberok [online 2018-

02-07]. Dostupné na internete: <http://prerod.sk/wp-content/uploads/2014/09/%C5%A0tat%C3%BAt-

PREROD.pdf>.

ŠTEFÁKOVÁ, L. 2016. Terminologické vymedzenie metód a metodiky sociálnej práce. In Metódy a metodika

sociálnej práce I. 1. vyd. Ružomberok : Verbum – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku,

2016. ISBN 978-80-561-0400-2. s. 15 – 35.

ŠTEFAŇAK, O. 2009. Úvod do sociológie. Ružomberok : Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v

Ružomberku, 2009. 149 s. ISBN 978-80-8084-444-8.

TOKÁROVÁ, A. 2000. Kapitoly zo sociálnej práce (učebná pomôcka). 2. vyd. Prešov : AKCENT print, 2000.

72 s. ISBN 80-968367-1-4.

TOMEŠEK, J. – KLÍMA, M. Vypracované otázky sociálna práca 2009. [online]. [cit. 2017-05-11]. Dostupné na

internete<https://www.scribd.com/document/17229548/Met-a-Teor-Soc-Prace-1>.

ÚPSVaR, 2018. Odborné poradenské služby. Ružomberok : Copyright. [online 2018-02-22]. Dostupné na

internete: <http://www.upsvar.sk/sluzby-zamestnanosti/odborne-poradenske-sluzby.html?page_id=12801>.

VANKO, Š. – ALMÁSSYOVÁ, G. 2012 Projekt psyche. Portál pomoci pri psychických a duševných

problémoch. 2012. [online 2018-02-05]. Dostupné na internete: <http://www.psyche

.sk/web/index.php/psychoterapia>.

Zákon NR SR č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci v platnom znení.

Zákon NR SR č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v platnom znení.

Zákon NR SR č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v platnom znení.

ŽIAKOVÁ, E. a kol. 2012. Sociálna práca – Teoretické východiská a praktické kontexty. Košice : Univerzita

Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Vysoká, 2012. 286 s. ISBN 978-80-7097-870-2.

ŽILOVÁ, A. 2000. Kapitoly z teórie sociálnej práce I. 1. vyd. Žilina : EDIS – vydavateľstvo ŽU pre Inštitút

priemyselnej výchovy Žilina, 2000. 119 s. ISBN 80-7100-783-8.

ŽILOVÁ, A. 2003. Komunitná práca s komunitou s vysokou mierou nezamestnanosti. Banská Bystrica:

Pedagogická fakulta, UMB Banská Bystrica, 2003. 114 s. ISBN 80-8055-721-7.

http://prerod.sk/?page_id=31

http://prerod.sk/?page_id=31

http://prerod.sk/wp-content/uploads/2014/09/%C5%A0tat%C3%BAt-PREROD.pdf

http://prerod.sk/wp-content/uploads/2014/09/%C5%A0tat%C3%BAt-PREROD.pdf

https://www.scribd.com/document/17229548/Met-a-Teor-Soc-Prace-1

http://www.upsvar.sk/sluzby-zamestnanosti/odborne-poradenske-sluzby.html?page_id=12801

http://www.upsvar.sk/sluzby-zamestnanosti/odborne-poradenske-sluzby.html?page_id=12801



376

Príloha A – Rozhovor s participantom č. 1

Úvodná otázka rozhovoru (ďalej len OR): Mohli by ste sa mi v krátkosti predstaviť (vek,

vzdelanie, skúsenosti)?

- žena, 50 rokov, vzdelanie: sociálna pedagogika a sociálna práca;

- prax v sociálnej oblasti 26 rokov.

Výskumná otázka č. 1 (ďalej len VO) : Aké typické znaky (výhody, ale aj nevýhody)

ponúka sociálna práca so skupinou oproti sociálnej práci s jednotlivcom?


- Klienti môžu medzi sebou komunikovať. V skupine klient získa viac možností

prijímania rôznych informácií, skúsenosti, názorov ostaných klientov.

Nadobúdanie kontaktov.


- Nie každý klient sa dokáže vyjadriť pred skupinou ľudí.



- Skupinová práca prináša dynamiku. Záleží aj na tom, či je skupina homogénna

alebo nie. Skupinová práca je efektívnejšia ak sa jedná o homogénnu skupinu.

Napr. rovnaký vek, rovnaké vzdelanie.



- Pri skupinovej práci sa poradca nedozvie toľko o jednotlivých klientoch ako pri

individuálnej práci.



- Výmena skúseností viaceré názory a pohľady na nezamestnanosť viaceré možnosti

riešenia nezamestnanosti.



- Klient ktorý by pri individuálnom rozhovore so sociálnym pracovníkom vyjadril

svoje problémy, pocity má obavy vyjadriť tieto pred skupinou ľudí. Klienti majú

obavy, že sa ich názory alebo problémy dostanú medzi iných ľudí.



377


v skupine?

- Preferujú prácu s jednotlivcom.



- Záleží o akého klienta ide. Ak sa jedná o mladých klientov preferujem skupinovú

prácu. Ak sa jedná o klienta staršieho napr. viac ako 50 rokov alebo zdravotne

postihnutého preferujem individuálnu prácu.



- Prax a vzdelanie. Prax znamená pracovné skúsenosti pri poskytovaní odborného

poradenstva a vzdelanie, ktoré umožňuje poskytovať odborné poradenské služby.

Napr. študijný odbor sociálna práca vo verejnej správe, sociálna práca, sociálna

pedagogika, a mnohé iné, v každej oblasti života sa poskytuje odborné

poradenstvo, nemusí ísť len o sociálnu prácu.


- Odborné poradenstvo a vzdelávanie uchádzačov o zamestnanie.


- Rozhovory v skupine, spoznávanie silných stránok, kariérne poradenstvo.



- Nie je možné jednoznačne vyhodnotiť, aký je vodca – lektor pri poradenstve

s nezamestnanými – je potrebné, aby bol z každého druhu vodcom.


- Max 15 klientov.


alebo zatvorená)?

- Podľa vzdelania, znevýhodnenosti klientov.


- 2 – 3 x do mesiaca, cca 2-3 hodiny.

Príloha B – Rozhovor s participantom č. 2



378



- Mám 38 rokov, ukončené VŠ vzdelanie II. stupňa - odbor andragogika, rigorózna

skúška z odboru sociálna andragogika..

- Prax 12 rokov na úrade práce ako odborný poradca na oddelení poradenstva.

V minulosti ešte popri zamestnaní - Prax ako externý vyučujúci na KU na katedre

sociálnej práce – vedenie diplomantov, účasť na štátniciach a pod.




- Odovzdanie skúseností navzájom medzi členmi skupiny.


- Nie každý je ochotný rozprávať pred ostatnými členmi, je uzavretý, nespoločenský.



- V prípade fungujúcej skupiny jednoduchšia práca pracovníka, nakoľko dianie

v skupine len usmerňuje, skupina pracuje samostatne.



- Náročnejšie koordinovať prácu viacerých ľudí ako jedného.



- Odovzdanie skúseností navzájom medzi členmi skupiny.



- Nie každý je ochotný rozprávať pred ostatnými členmi, je uzavretý, nespoločenský.


v skupine?

- Klienti sú na aktivity zaraďovaní sprostredkovateľkou, nemajú na výber.



- Nie je to možné jednoznačne stanoviť, závisí od typu klienta a tematiky skupiny.



379



- Odborník v oblasti práce s ľuďmi, mal by mať patričné vzdelanie a predovšetkým

skúsenosti.


- Individuálne a skupinové poradenstvo.


- Cvičenia v zmysle internej príručky pre odborných poradcov, v minulosti aj

techniky Hodnotiacich a rozvojových centier.



- Nepovažujem sa za vodcu, poradca má byť „sprievodcom“, v prípade skupiny

direktívne nezasahovať, jemne usmerňovať práce.


- Maximálne do 15 ľudí.


alebo zatvorená)?

- Členov skupiny vyberajú sprostredkovateľky, je uzavretá – členovia sa v jej

priebehu nedopĺňajú.


- Max. 3hodiny a 1-2x týždenne.



380

Príloha C – Rozhovor s participantom č. 3



- mám 40 rokov, vzdelanie - Prešovská univerzita v Prešove – filozofická fakulta –

odbor sociálna práca;

- 5 rokov som pracovala ako vychovávateľka v Stanici opatrovateľskej služby pre

deti a od roku 2004 pracujem ako odborný poradca na úrade práce.




- Odovzdanie vzájomných skúseností.


- Neochota rozprávať pred ostatnými členmi skupiny.



- Vzájomná komunikácia účastníkov skupiny.



- Náročnejšia organizácia práce.



- Odovzdanie vzájomných skúseností.



- Neochota rozprávať pred ostatnými členmi skupiny.


v skupine?

- Klienti sú na aktivity zaraďovaní oddelením OSO nemajú na výber.



- Podľa typu klienta.



381



- Odborník v oblasti poradenstva s patričným vzdelaním a skúsenosťami.


- Individuálne a skupinové poradenské aktivity, vzdelávanie a príprava pre trh

práce, preventívne poradenstvo na základných a stredných školách.


- Metódy v zmysle Metodickej príručky odborných poradenských služieb, techniky

Bilancie kompetencií.



- Poradenstvo je o sprevádzaní klienta.


- 15-20 UoZ.


alebo zatvorená)?

- Skupina je vopred zostavená bez výberu.


- 2 – 3 hodiny, jedenkrát až dvakrát za týždeň.



382

Príloha D – Rozhovor s participantom č. 4

Úvodná otázka rozhovoru (ďalej len OR) : Mohli by ste sa mi v krátkosti predstaviť (vek,


- Vek: 24 rokov; Vzdelanie: 2 stupeň VŠ, Žilinská univerzita v Žiline, odbor:

ekonomika a manažment podniku;

- Skúsenosti: žiadne, od januára som začala pracovať ako odborný poradca v rámci

projektu PIP na UPSVAR.




- Výhodou je väčšia možnosť vytvorenia nových kontaktov, priateľstiev a väčšia

miera vzájomného porozumenia medzi účastníkmi v skupine.


- Nie každý z účastníkov má záujem komunikovať a predstaviť sa pred

skupinou.(introvert).



- Práca v skupine je efektívnejšia, pretože sa tu zhromaždí viac informácií za časový

úsek, práca je pod stálou kontrolou a môžeme sledovať skupinovú dynamiku

a hlavne interakciu medzi účastníkmi v skupine.



- Nie vždy je možné vytvoriť skupiny ľudí, ktoré sú príbuzné napr. podľa veku, podľa

stupňa dosiahnutého vzdelania, podľa dĺžky evidencie na UPSVAR. Niektorí

účastníci sú menej otvorený v skupine.



- Zdieľanie podobných pocitov, problémov a väčšia miera porozumenia vzájomne

medzi účastníkmi v skupine.



- Účastníci sa nie vždy otvoria a dokážu v rámci skupiny komunikovať so mnou.



383


v skupine?

- Preferujú individuálne rozhovory, pretože sú viac otvorení ku mne ako počas

skupinových stretnutí.



- Práca s jednotlivcom mne ako odbornému poradcovi umožňuje získať informácie

hlbšieho a širšieho zamerania. Účastník znesie hlbšiu záťaž. Rozhovor je pod

kontrolou. Pre mňa sú individuálne pohovory možno náročnejšie na psychiku, ale

môžem s klientom pracovať na danej problematike precíznejšie.



- Vysoká škola druhého stupňa, bezúhonnosť.


- Odborný poradca v rámci národného projektu „PIP“ – podpora

individualizovaného poradenstva pre dlhodobo evidovaných uchádzačov

o zamestnanie, náplň práce: poskytovanie individuálnych a skupinových

poradenských služieb pre uchádzača o zamestnanie, zhodnotenie schopností,

pracovných skúseností, odborných zručností, dosiahnutého stupňa vzdelania

a zdravotnej spôsobilosti uchádzača o zamestnanie, spolupráca s vecne

príslušnými útvarmi úradu a vedenie spisovej dokumentácie súvisiacej

s poskytovaním poradenských služieb.


- Metóda rozhovoru; Reflexia; Tréning.

- Hranie rolí - cieľom je aktivizovať dlhodobo evidovaného uchádzača

o zamestnanie k hľadaniu práce.



- Demokratický typ.


- Vždy max. 15 ľudí.


alebo zatvorená)?



384

- Vždy ide o uchádzačov, ktorí sú evidovaní viac ako 2 roky na UPSVAR a skupiny

nám vytvára oddelenie služieb pre občana.


- S každou skupinou pracujem po dobu 3 mesiacov, čo zahrňuje : 7 skupinových

aktivít po 4 hodiny, jeden krát do týždňa.



385

Príloha E – Rozhovor s participantom č. 5



- Vek: 45; Vzdelanie: VŠ II. Stupeň – Pedagogika;

- Skúsenosti: Práca s mentálne a telesne postihnutými žiakmi;

- Pracovná pozícia: Odborný poradca.




- Nadviazanie nových kontaktov, vzťahov a motivácia ľudí v skupine.


- Strata anonymity, zložitejšia prezentácia klientov pred cudzími osobami.



- V skupine je väčšia aktivita klientov, viac na seba reagujú, tzn. lepšie výsledky

a efektivita práce.



- Pri práci v skupine sa dôvera medzi klientom a soc. pracovníkom vytvára ťažšie.



- Spoznanie nových ľudí s podobnými problémami, diskutovanie a hľadanie možných

riešení a pomoci.



- Prezentácia seba samého pred ostatnými členmi v skupine, uzavretosť, ťažšia

komunikácia v skupine ako pri práci s jednotlivcom.


v skupine?

- Závisí to od povahových čŕt jednotlivcov, niektorí sa viac aktivizujú pri

skupinových aktivitách a tí uzavretejší klienti preferujú individuálne stretnutia.



386



- Práca so skupinou mi vyhovuje viac.



- Osoba s VŠ II. stupňa, bezúhonná, s určitými schopnosťami ako empatia, aktívne

počúvanie klientov, ochota pomôcť, mlčanlivosť, dôveryhodnosť, zmysel pre humor

na odľahčenie nepríjemných situácií, klientov vedieť pozitívne motivovať,

všeobecné a odborné vedomosti v sociálnej oblasti, a pod.


- Poskytovanie skupinových a individuálnych poradenských služieb pre dlhodobo

nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie;

- Zhodnotenie pracovných skúseností, zručností a schopností UoZ;

- Usmernenie a motivovanie UoZ k väčšej aktivite pri uplatnení sa na trhu práce.


- Aktivizujúce aktivity, hranie rolí, sebareflexia, spoznanie svojich silných a slabých

vlastností.



- Myslím si, že to nie je objektívna odpoveď – Ak to situácia vyžaduje viem byť

prísna a dôsledná a na druhej strane sa viem vcítiť do situácie našich klientov

a snažím sa pomôcť im, poradiť a privrieť očko.


- V skupine pracujem s 15 klientmi.


alebo zatvorená)?

- Klientov do skupiny zostavuje Oddelenie služieb pre občana.


- Skupina sa stretáva 7x 4 hodiny, jeden krát v týždni, medzitým sa stretávame aj

individuálne.



387

Príloha F – Rozhovor s participantom č. 6



- mám 34 rokov, som šťastne ženatý a mám 4 deti. :) Vzdelanie : Sociálny pracovník

- Skúsenosti: 11 rokov pracujem s deťmi, mladými a rodinami, ďalej mám

dobrovoľnícku skúsenosť počas štúdia a to so skupinami problémových detí

a v detských táboroch.




- Prináša výhodu prirodzenosti – sociálneho prostredia pre klienta – človek je

vzťahová bytosť, ponúka možnosti využitia skupinovej dynamiky, podporu

vytvárania vzťahov, vzájomného sociálneho učenia, buduje sa pri nej

spolupatričnosť.


- Nie je možné sústrediť sa na príliš osobné a intímne problémy, ktoré by klient chcel

riešiť. Kým sa skupina zohrá, vybuduje sa dôvera trvá to dlhší čas.



- Môže obsiahnuť naraz väčší počet klientov, je usmerňovateľom a mediátorom

procesov v skupine medzi klientmi, nie je ten, ktorý dáva rady, zodpovednosť sa

rozkladá na jednotlivých členov skupiny.



- Je dynamickejšia, náročnejšia na nastavenie atmosféry a pravidiel v skupine,

pracovník musí pozorovať viac ľudí a procesov (preto zvyknú byť minimálne 2),

pokiaľ nie je pracovník dosť skúsený a asertívny debatu môžu odkloniť dominantný

jednotlivci nekonštruktívnym smerom.



- Širšie sociálne vzťahy, pestrejšia paleta - variabilita možností a riešení problému,

spolupatričnosť, spätná väzba.




388


- Trvá dlhší čas kým si klient vybuduje dôveru, sociálne učenie môže ísť aj

nekonštruktívnym smerom, ťažšie sa riešia osobné, intímnejšie problémy - klient

musí disponovať vysokou mierou otvorenosti a dôvery v skupinu.


v skupine?

- Skôr prácu so skupinou, jedná sa o deti a mládež.



- Skôr ku práci so skupinou.



- Ideálne socioterapeut, postačuje sociálna práca – so skúsenosťou vedenia skupiny,

špeciálny alebo sociálny pedagóg – etopéd, mal by mať rád ľudí.


- Individuálne a skupinové sociálne poradenstvo, preventívna a intervenčná práca s

triednymi kolektívmi, nízkoprahová terénna sociálna práca, vyhľadávanie

ohrozených detí, výchovno-rekreačné pobyty.


- Skupinový rozhovor, modelové situácie, zážitkové techniky a hry.



- Skôr demokratického s ohľadom na potreby a požiadavky členov skupiny, miestami

(najmä pri mladších deťoch) autoritatívneho z väčším nastavením hraníc

a pravidiel.


- 10 – 20 ľudí.


alebo zatvorená)?

- Skupiny sú otvorené, niektoré sú uzavretejšie (aby sa vybudovala potrebná miera

dôvery a bezpečia).


- Niekoľkokrát do týždňa, niekedy aj 2-3 krát do dňa (na škole a v zariadení).

Documents

SOCIÁLNA PRÁCA SO SKUPINOU VO VYBRANÝCH … · Sociálna práca so skupinou i jednotlivcom je nepretržitý proces, ktorý je potrebné neustále zdokonaľovať, zefektívňovať