Sociálne sluby pre seniorov, typy, vekos a priestorová
diferencovanos – komparácia eskej republiky a Slovenskej republiky.
Social services for seniors, types, size and spatial
differentiation – a comparison of Czech and Slovak
Republicsregionální studia *0 1 | 20 13
Sociálne sluby pre seniorov, typy, vekos a pries torová
diferencovan os – komparácia eskej republiky a Slovenskej
republiky
Social services for seniors, types, size and spatial
differentiation – a comparison of Czech
p eh
le dy
a d
isk us
Marcela Káerová |
[email protected] Jana ondaková |
[email protected] Katedra humánnej geografie a d emografie,
Schubert&Franzke, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského
v B ratislave Kartografické vydavatestvo s.r.o. ,B ratislava
Joze f Mlád ek |
[email protected] Katedra humánnej geografie a d
emografie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v B
ratislave
A BS TRAkT remains d eeper in the patterns of social care from the
previous peri od. Among others, this also reflects a different
representation of the three basic types of services – ambulatory,
field and resid ential. It is expected that the further d evelo
pment of social services for seniors will continue, particularly
for the reason of ageing of both po pulati ons. The d evelo pment
of social services should focus on greater di versification of
services. From the regional aspect, there is an act ual need for a
more balanced dis tribution with expansion in regions that shows
undersized capacity.
Cieom nášho príspevku je analýza s tarostlivosti o s tarých udí v
po puláciách eskej republiky a Slovenskej republiky. Je zameraná
na vývoj legislatívy pre existenciu sociálnych sluieb, id
entifikáciu typov sociálnych zariadení pre seniorov v regionáln om
pohade v oboch krajinách. Predmetom záujmu je vzah medzi d
emografickými zme nami (s tarnutie obyvates tva) a (ne)dos tatkom
vybraných druhov sociálnych sluieb v jednotlivých regiónoch (kraje,
okresy). Napriek dlhému vývoju týchto sluieb v spolon om štáte má
ich vekos, štruktúra a pries torové rozmies tnenie urité rozdiely.
eská spolo n os reflektuje rýchlejšie demografické zmeny, a
prunejšie vytvá ra n ové a dynamické formy kombin ovanej
formálno-neformálnej s taros tlivosti o svojich seniorov. Slovenská
republika zos táva hlbšie v intenciách nas tolených vzorcov s taros
tlivos ti z predchádzajúceho obdobia. Medzi iným sa to odráa i v
rozdieln om zastúpení troch zák ladných typov sluieb –
ambulantných, terénnych a pobytových. Mon o predpoklada alší rozvoj
sociálnych sluieb pre seniorov, na jmä z dôvodov starnutia oboch
po pulácií. Rozvoj sociálnych sluieb by sa mal orientova na väšiu
diverzifikáciu poskytovaných sluieb. Z regionálneho aspekt u je akt
uálna potreba rovn omernejšieho roz mies tnenia s rozšírením v
región och, ktoré majú v súasn osti pod dimenzované
kapacity.
Key words social services for seniors, ambulatory, field and resid
ential servicies, population ageing
Úvod zmeny vekových štruktúr sú charakteristickou rtou vývoja
všetkých populácií. Tieto zmeny majú komplexnejší charak- ter,
dotýkajú sa všetkých vekových kategórií obyvatestva. Vemi asto sa
posudzujú ako procesy starnutia obyvatestva. Je viacej
charakteristických znakov starnutia obyvatestva (pokles plodnosti,
emigrácia mladých vekových kategórií obyvatestva a pod.), priom
najväšiu pozornos si zasluhuje starnutie zhora t.j. nárast
poetnosti a podielu obyvatestva starších vekových kategórií.
V procese starnutia industrializovaných spoloností nejde len o to
ako rastie podiel a poet starších osôb, ale e sa znova vymedzuje
staroba ako sociálna kategória a vzah spolonosti k nej. Ide o
predefinovanie postavenia seniorov v meniacom sa systéme sociálnej
stratifikácie (Mareš, 1998). Proces popu- laného starnutia vyvoláva
zmeny, ovplyvujúce spoloenské zloky ekonomickej aktivity, spotreby
a sluieb. Enormný nárast starého obyvatestva podnecuje k zmenám v
sociálnej oblasti, v oblasti formálnej a neformálnej
starostlivosti. zvy- šovanie dlhovekosti znamená, e tri aj štyri
generácie rodín v súasnosti preívajú. Vynára sa potreba rieši ich
bývanie
p eh
le dy
a d
isk us
a sociálne zabezpeenie. Bývanie („living arrangements“) sta- rých
udí je ovplyvnené mnostvom faktorov: rodinný stav, zloenie
domácnosti resp. vekos rodiny a štruktúra (exis- tencia resp.
neexistencia detí), kultúrne tradície, príbuzenské vzahy, vhodnos
sociálnych sluieb a sociálnej podpory, fy- zické rty bytového fondu
a miestnej spolonosti (Schoen- maeckers, Kotowska, 2005, Kinsella,
Velkoff, 2001).
So starnutím obyvatestva súvisí veké mnostvo javov, ktoré si
zasluhujú vedeckú ako i administratívno-organiza- nú pozornos. Pri
jeho posudzovaní, hodnotení jeho dôsled- kov sa objavujú
optimistické (pozitívne) i pesimistické (nega- tívne) názory.
Pozitívne hodnotenie populaného starnutia sa opiera o stály rast
kvality ivota obyvatestva, vyjadrenej najmä rastúcou strednou dkou
ivota. Na Slovensku v roku 1950 dosahovala stredná dka ivota pri
narodení 59 rokov u muov a 63 rokov u ien. V eskej republike to
bolo 62 ro- kov mui a 67 rokov eny. Do roku 2010 vzrástli tieto
ukazo- vatele na Slovensku na 71,6 rokov u muov (resp. 74,4 v R) a
78,8 rokov u ien (resp. 80,6 v R). V týchto ukazovateoch sa odráa
ekonomický rozvoj, starostlivos o verejné zdra- vie, zlepšenie
výivy obyvatestva, zvyšovanie vzdelanostnej a kultúrnej vyspelosti
spolonosti.
astejšie sa populané starnutie vníma pesimisticky, ako významná
ekonomická a sociálna hrozba budúceho vývoja. Spájajú sa s nim
problémy ekonomického vývoja (starnúca pracovná sila), zdravotnej
starostlivosti a najmä finannej udratenosti dôchodkového systému.
Sú tu i alšie špecific- ké potreby obyvatestva starších vekových
kategórií – osobit- né, enormne vysoké nároky na zdravotnícke
zabezpeenie, poiadavky na vekos a technickú vybavenos bývania, oso-
bitné stravovacie poiadavky, nároky na kultúrne a športové programy
a pod. Aj s týmito potrebami sú spojené zvýšené poiadavky na ich
materiálne, personálne a finanné zabez- peenie.
Mnohé z týchto potrieb obyvateov – seniorov zabezpeu- jú aktivity a
zariadenia sociálnych sluieb.
Cieom nášho výskumu je analýza starostlivosti o starých udí v
populáciách eskej republiky a Slovenskej republiky. záujem o túto
problematiku vyplýva zo skutonosti, e po- et seniorov v oboch
populáciách sa zvyšuje. Odhaduje sa, e 13 % seniorov potrebuje
pomoc v domácnosti, 7-8 % potre- buje sústavnejšiu domácu
starostlivos a 5 % potrebuje ústav- nú starostlivos (Holmerová et
al., 2007). Prvotný záujem našej analýzy je zameraný na vývoj
legislatívy pre vznik, for- movanie a existenciu sociálnych sluieb.
alším cieom je identifikova dve základné charakteristiky sociálnych
zaria- dení: druhové a kapacitné monosti zariadení pre seniorov v
regionálnom pohade v oboch krajinách. V neposlednom rade je
predmetom nášho záujmu vzah medzi demografic- kými zmenami resp.
zvýšeným dopytom udí odkázaných na sociálne sluby (seniori) a
(ne)dostatkom vybraných druhov sociálnych sluieb v jednotlivých
regiónoch (kraje, okresy) Slovenskej republiky a eskej
republiky.
Dáta boli získané výhradne pre úely tohto lánku, priom sme
vychádzali z registrov poskytovateov sociálnych sluieb evidovaných
na príslušných ministerstvách k 1.7.2010, ktoré sú dostupné online.
Všetky hodnotenia a analýzy sa vzaho- vali k tomuto dátumu.
Pobytové sociálne sluby sme hod-
notili aj z hadiska lôkovej kapacity, priom neroztriedené údaje
(udávané za viaceré druhy sluieb spolu) v zariadeni- ach ilinského
kraja boli doiadané priamo u poskytovateov sociálnych sluieb. V
prípade ambulantných a terénnych sluieb sme od hodnotenia ich
kapacity upustili v dôsledku nedostatonej bázy dát Slovenskej
republiky.
1. Sociálne sluby – legislatívne podmienky ich formovania a exis
tencie Jednotná politika v spolonom štáte sa prirodzene prejavila i
v podobnom vývoji sociálnej starostlivosti v oboch jeho as- tiach.
„V bývalom eskoslovensku (po roku 1945) nachádza- me vekokapacitné
sociálne zariadenia, ktoré slúia pre rôzne postihnutých obanov
(telesne postihnutí, duševne postih- nutí rôzneho veku)“ (Krupa et
al., 2006, s. 12). Podobne tomu bolo i v západnej Európe. Avšak kým
v západnej Európe po roku 1970 dochádza k reformám smerujúcim k
deinštituci- onalizácii a komunitnej starostlivosti, tak v
eskoslovensku ostáva zachovaný inštitucionálny koncept sociálnej
starost- livosti.
Prvým krokom k zlepšeniu zabezpeovania sociálnych sluieb v
priestore eskej republiky a Slovenskej republiky bolo prijatie
zákona . 180/1990, ktorý zrušil monopol štátu na poskytovanie
sociálnych sluieb. Poskytovateom od roku 1990 mohli by aj
organizácie a obania, ktorým štát mohol poskytova príspevky na
úhradu nákladov za tieto sluby.
O rok neskôr pripravilo Ministerstvo práce a sociálních vcí eské
republiky vyhlášku . 182/1991, ktorá zadefinovala 13 druhov
zariadení sociálnej starostlivosti. Medzi zariadenia primárne urené
seniorom radíme domovy dôchodcov a do- movy – penzióny pre
dôchodcov. Sociálnu starostlivos pre týchto obyvateov poskytovali
aj ústavy pre telesne postih- nutých dospelých obanov, ústavy pre
telesne postihnutých dospelých obanov s pridrueným mentálnym
postihnutím, ústavy pre telesne postihnutých dospelých obanov s
viace- rými vadami, ústavy pre zmyslovo postihnutých dospelých
obanov a ústavy pre mentálne postihnutých dospelých obanov. Rovnako
táto vyhláška zadefinovala poskytovanie opatrovateskej sluby v
domácnostiach obanov.
V Slovenskej republike definuje zákon . 135 z roku 1992 sociálne
sluby ako špecializované innosti, ktoré svojím ob- sahom
zodpovedajú výchovnej a poradenskej starostlivosti, ústavnej
sociálnej starostlivosti, starostlivosti v ostatných zariadeniach
sociálnej starostlivosti, opatrovateskej slube, stravovaniu,
kultúrnej a rekreanej starostlivosti, poskyto- vanými poda
osobitných predpisov. K rozleneniu ústavnej starostlivosti došlo a
v zákone 195/1998 z.z. o sociálnej po- moci. zákon definuje 12
typov zariadení, priom rovnako ako v eskej republike aj na
Slovensku za kúové mono povaova domovy dôchodcov a zariadenia
opatrovateskej sluby, pod ktoré spadali domovy – penzióny pre
dôchodcov. z alších druhov zariadení boli významné domovy sociál-
nych sluieb, zariadenia chráneného bývania, rehabilitané strediská
a z neústavnej starostlivosti opatrovateská slu- ba, organizovanie
spoloného stravovania, prepravná slu- ba. Obce navyše zriaujú aj
kluby dôchodcov, jedále pre dôchodcov, stredisko osobnej hygieny i
práovu.
52
regionální studia *0 1 | 20 13
V Slovenskej republike dochádza k alšej zmene orga- nizácie
sociálnych sluieb v roku 2002 s cieom striktného oddelenia
pôsobnosti štátnej správy a samosprávy. Sociálnu sféru upravuje
zákon . 416/2001 z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov
štátnej správy na obce a vyššie územné celky. V priebehu rokov 2002
– 2004 prešli všetky zariadenia sociálnych sluieb do kompetencie
obcí a samosprávnych krajov (Wolekova, Petijová, 2007). V eskej
republike zazna- menávame obdobnú reformu verejnej správy v roku
2002, avšak sociálnu slubu môe aj naalej poskytova aj Minis-
terstvo práce a sociálních vcí, ktoré je v súasnosti zriaova- teom
5 špecializovaných ústavov sociálnej starostlivosti.
Uchádzaním sa o lenstvo a následným zalenením krajín do štruktúr
Európskej únie dochádza k prispôsobovaniu ná- rodných a
regionálnych plánov sociálnej starostlivosti k eu- rópskej
sociálnej politike. Medzi strategické dokumenty EÚ v oblasti sluieb
patria Amsterdamská zmluva, Lisabonská stratégia, Európsky sociálny
program, Akný plán Európskej komisie Rovnos príleitostí pre udí so
zdravotným postih- nutím.
Rešpektovaním zásad európskeho spoloenstva je snaha dosiahnu tri
ciele v oblasti sociálnych sluieb:
1) Dostupnos – druhová, asová, ekonomická, fyzická 2) Kvalita –
štandardy kvality, informovanos, komunitná sta-
rostlivos 3) Udratenos – koordinácia medzi zdravotnou a
sociálnou
starostlivosou a medzi miestnymi, regionálnymi a štátny- mi
organizáciami, verejné aj súkromné financovanie, za- bezpeenie
udských zdrojov
S cieom individualizácie a skvalitnenia sociálnych sluieb
vypracovalo v roku 2002 Ministerstvo práce a sociálních vcí eskej
republiky Standardy kvality sociálních slueb, ktoré spajú väšinu
odporúaní z Dobrovoného európskeho rám ca pre kvalitu sociálnych
sluieb. štandardy mali spoiatku iba odporúací charakter, avšak od
1.1.2007 sa stali záväzným dokumentom ako príloha Vyhlášky MPSV .
505/2006. Po- dobne Slovensko zadefinovalo štandardy kvality
sociálnych sluieb ako prílohu . 2 k zákonu . 448/2008.
za komplexne rozpracovaný zákon mono povaova sú- asný eský zákon o
sociálnych slubách . 108/2006. Poda tohto zákona bude poskytovaná
sociálna pomoc dostupná, efektívna, kvalitná, bezpená a hospodárna.
Na zvýšenie informovanosti o dostupnosti poskytovateov sociálnych
sluieb bol zriadený Registr poskytovatel sociálních slueb. Sociálne
sluby sa poskytujú v troch formách – pobytovej, terénnej a
ambulantnej. Dochádza aj k diverzifikácii a zvý- šenej
špecializácii sociálnych sluieb. zákon rozlíšil 20 rôz- nych druhov
zariadení sociálnych sluieb. z hadiska nami zvolenej vekovej
kategórie sú najvýznamnejšie domovy pre seniorov, centrá denných
sluieb, denné stacionáre, týdenné stacionáre, domovy pre osoby so
zdravotným postihnutím, domovy so zvláštnym reimom, chránené
bývanie. V oblasti sociálneho poradenstva sú navyše poskytované
osobná asi- stencia, opatrovateská sluba, tiesová starostlivos,
sprie- vodcovská a preditateská sluba, podpora samostatného bývania
a odahovacia sluba. Azda ešte významnejším prv-
kom je zavedenie tzv. príspevku na starostlivos. Príspevok je
poskytovaný vo výške od 2000,– K (ahká závislos) do 11 000,– K
(úplná závislos) mesane. Príspevok by mal fi- nanne pomôc zabezpei
starostlivos v rámci prirodzenej komunity a tým zvyšova podiel
ambulantných a terénnych sluieb na úkor pobytových. Podstatnou
zmenou je aj povin- nos spracovania strednodobých plánov rozvoja
sociálnych sluieb pre kraje a ministerstvo.
Podobné princípy obsahuje aj slovenský zákon . 448/2008. Rovnako
ako je tomu v eskej republike, aj na Slovensku je mono poskytova
sociálnu slubu v troch formách – ambu- lantnej, terénnej a
pobytovej. Platí pritom, e poskytovanie terénnej alebo ambulantnej
sluby má prednos pred poby- tovou. Ak terénna alebo ambulantná
sluba nie je vhodná, úelná alebo dostatone nerieši nepriaznivú
sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna
sluba. Pri po- bytovej sociálnej slube má prednos týdenná pred
celoro- nou pobytovou sociálnou slubou. Poskytovanie v zariadení s
kapacitou nišou ako je 40 má prednos pred zariadeniami s vyššou
kapacitou. Súasná právna úprava vymedzuje pä oblastí poskytovania
sociálnych sluieb. Treou oblasou je poskytovanie sociálnych sluieb
ako riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu akého
zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu, alebo z
dôvodu dovšenia dôchodkového veku. Prevane pobytové zariadenia pre
túto skupinu obyvatestva sú zariadenia podporovaného bývania,
zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateskej sluby, re-
habilitané stredisko, domov sociálnych sluieb, špecializova- né
stredisko, ktoré doplujú denný stacionár, opatrovateská sluba,
prepravná sluba, sprievodcovská a preditateská sluba, poiiavanie
pomôcok. Aj v Slovenskej republike sa zavádza povinnos pre vyššie
územné celky, ale aj obce vy- pracováva komunitné plány sociálnych
sluieb a koncepcie rozvoja sociálnych sluieb.
V posledných rokoch sa v oboch republikách dostáva do popredia
otázka humanizácie sociálnych sluieb. Prijímatelia ijúci v
inštitucionálnej starostlivosti toti bývajú izolovaní od širšieho
spoloenstva, nemajú moc nad svojimi ivotmi a rozhodnutiami, upadajú
do dennej rutiny a stávajú sa pa- sívnymi. Navyše v krajinách
Strednej a Východnej Európy výdavky na ústavnú starostlivos
presahujú polovicu výdav- kov verejnej starostlivosti (zpráva...,
2009). Preto sa len- ským štátom únie odporúa deinštitucionalizácia
a podpo- ra sociálnych sluieb v prirodzenom prostredí. Na podporu
transformácie sociálnych sluieb môe poskytnú finanné prostriedky
Európsky sociálny fond (vzdelávanie personálu), i Európsky fond pre
regionálny rozvoj (budovanie a podpo- ra komunitných sluieb).
Tieto trendy sa odráajú v Národných prioritách sociál- nych sluieb
vypracovaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky v roku 2009. Medzi prio- rity patrí najmä
podpora zotrvania v prirodzenom prostredí, rozvoj ambulantných a
terénnych sluieb, zvýšenie kvality a vzdelávanie zamestnancov. O
dva roky neskôr bola vypra- covaná stratégia deinštitucionalizácie
v Slovenskej republike, ktorej hlavnými ciemi bola prípravná fáza
deinštitucionali- zácie – utvorenie právnych podmienok,
vypracovanie národ- ných projektov a zriadenie výboru expertov pre
deinštituci-
p eh
le dy
a d
isk us
Mapa 1: Starnutie obyvatestva eskej republiky a Slovenskej
republiky
onalizáciu. V roku 2011 taktie vznikol Národný akný plán prechodu z
inšitucionálnej na komunitnú starostlivos v systé me sociálnych
sluieb na roky 2012-2015. Plán do roku 2014 predpokladá
zrealizovanie pilotných projektov. Monitorova sa bude 24 zariadení
(po tri v kadom VÚC), z ktorých vzíde pä a osem pilotných
transformaných projektov. Plán alej predpokladá vznik Národného
centra prepodporu deinštitu- cionalizácie, legislatívnu a metodickú
podporu transformá- cie, ako aj jej následný monitoring.
V eskej republike bola v roku 2007 vypracovaná Koncep ce podpory
transformace pobytových sociálních slueb v jiné typy sociálních
slueb, poskytovaných v pirozené komunit uivatele a podporující
sociální zalenní uivatele do spole nosti. Medzi jej ciele patrí
zvýšenie informovanosti verejnos- ti, zaistenie koordinácie,
podpora zariadení do 40 uivateov umiestnených v prirodzenej
komunite, rozvoj terénnych a ambulantných sluieb, zvyšovanie
kvality. zámery kon- cepcie uviedol do praxe projekt Podpora
transformace so- ciálních slueb, ktorý zahájil pilotné projekty
transformácie, na základe ktorých bol v roku 2009 vypracovaný
dokument Kritéria transformace, humanizace a deinstitucionalizace
vy braných slueb sociální pée a v roku 2010 otvorené Národní
centrum podpory transformace. Aj medzi súasné priority rozvoja
sociálnych sluieb pre roky 2009 – 2012 patrí mimo iného
transformácia sociálnej starostlivosti, ktorej cieom je sie
komunitných sluieb a zvýšenie kvality, zabezpeenie akreditovaných
kurzov vzdelávania, ale aj podpora pre sta- rajúcu rodinu a
blízkych, rovnako ako alšia podpora stred-
nodobých regionálnych plánov, i participácia na úrovni Eu- rópske
únie.
2. Seniori a ich kvantitatívn y ras t, veková štruktúra a pries
torový obraz eská republika a Slovenská republika tvorili poas
dlhého obdobia jeden štátny útvar, v dôsledku oho krajiny ovplyv-
ovali rovnaké spoloenské udalosti, ktoré viedli k utváraniu
podobných vzorcov ich demografického správania. Napriek tomu mono
pozorova aj urité špecifiká v oboch populá- ciách a to najmä v
intenzite pôrodnosti. Na Slovensku bola dlhodobo vyššia, v dôsledku
oho procesy starnutia v eskej republike prebiehali rýchlejšie. Aj
po rozpade spoloného štátu je populaný vývoj týchto republík
podobný a obe kra- jiny v súasnosti patria medzi populácie s
rýchlym nárastom absolútnej i relatívnej poetnosti seniorov. V
priebehu 20. storoia sa poet obyvateov 65 a viac roných v SR zvýšil
4,2 násobne (zatia o celkový poet obyvateov vzrástol iba 1,8
násobne) a jeho podiel vzrástol zo 5,3 % na 12,3 %. V eskej
populácií sa v priebehu rokov 1920-2010 celkový poet oby- vateov
zvýšil 1,1 násobne a obyvatestvo staršie ako 65 rokov vzrástlo 2,6
krát, priom podiel tejto skupiny obyvatestva sa zvýšil z 6,2 % na
15,4 %. Aj na regionálnej úrovni sa v eskej republike nachádza viac
okresov so staršou populáciou. Na Slovensku je viac vekovo mladších
okresov (mapa 1). Nad- priemerné zastúpenie seniorskej zloky je
charakteristické
54
tabuka 1: Zariad enia sociálnych sluieb v eskej republike a v
Slovenskej republike
Indikátor 1991 1994 1997 2000 2003 2006 2009 20 10*
Poet
Domov dôchodcov R 269 290 314 338 369 390 4 54 471
SR 92 109 118 154 175 201 222 26 7
Domov-penzión pre R 5 6 106 146 148 144 142 - -
zariadení dôchodcov SR 32 35 38 30 20 13 - -
Spolu v prepote na R 0,25 0,29 0,33 0,34 0,36 0,36 0,29 0,29 1000
seniorov SR 0,22 0,25 0,26 0,30 0,31 0,33 0,33 0,40
Poet lôok
Domov dôchodcov R 31 915 32 798 3 4 248 36 163 38 315 38 6 72 37
272 36 529
SR 9 765 10 684 10 953 13 204 1 2 666 13 258 13 8 93 10 999
Domov-penzión pre dôchodcov
R 5 903 10 159 1 2 547 1 2 1 29 11 487 11 428 - -
SR 3 640 4 179 4 254 3 039 1 8 99 1 703 - -
Spolu v prepote na 100 seniorov
R 2,8 9 3,18 3,35 3,40 3,51 3,41 2,36 2,26
SR 2,43 2,57 2,51 2,62 2,35 2,3 4 2,09 1,64
Pozn. * Dáta za rok 2010 uvádzame na základe údajov z Registrov
poskytovateov sociálnych sluieb.
Zdroj: SÚ (1993 – 2009), ŠÚ SR (1996 – 2010), SÚ (2011), MPSV
(2010), ŠÚ SR (2011), MPSVR (2011a), vlastný výpoet
regionální studia *0 1 | 20 13
v eskej republike v oblasti eskej vnútrozemskej periférie (okresy
juhoeského a východoeského regiónu hraniiace so Stredoeským
krajom). Je to dôsledok pretrvávajúcej emi- grácie produktívneho
obyvatestva a následne nízkej pôrod- nosti. Druhú skupinu okresov
tvoria vplyvom nadpriemer- nej strednej dky ivota mestské okresy
(Praha, Plze, Brno) a moravské okresy (zlínsky, juh Olomouckého
kraja). Na Slovensku disponujú najstaršou vekovou štruktúrou okresy
Trenianskeho a Nitrianskeho kraja, a to najmä vaka dlho- dobo nišej
úrovni plodnosti. Naša analýza bude zameraná na vzah procesov
starnutia, ich nástupu, rýchlosti a priesto- rovej diferencovanosti
s rozvojom a rozmiestnením zariadení sociálnych sluieb.
3. Sociálne zariad enia Lokalizácia sociálnych zariadení v
regionálnom aspekte má pri jej teoretickom posudzovaní najsilnejšie
väzby s obyva- testvom, s jeho priestorovým rozmiestnením. as tých
zaria- dení, ktoré majú slúi potrebám seniorov, má prirodzene silný
vzah k rozmiestneniu obyvatestva starších vekových kategórií. Aj v
takomto pomerne jasnom vzahu treba zvaova viacero faktorov, ktoré
môu rozmiestnenie sociálnych sluieb modi- fikova. Ak napr.
hodnotíme poetnos obyvateov 65 roných a starších, tak je potrebné
hodnoti ich distribúciu poda po- drobných vekových kategórií. S
rastom zastúpenia obyvateov 80 roných a starších budú narasta ich
nároky na kapacity so- ciálnych zariadení. Je potrebné zvaova i
tradície rodinných, medzigeneraných vzahov a monos úasti pôvodných
rodín pri zabezpeovaní starostlivosti o seniorov. Rozmiestnenie so-
ciálnych zariadení pre seniorov môu ovplyvni i alšie fak- tory, ako
je hustota zaudnenia, charakter osídlenia (urbánne útvary, vidiecke
sídla), vzdelanie obyvatestva, finanné a ma- teriálne zabezpeenie
obyvatestva a alšie.
Vzhadom na prezentované legislatívne zmeny v oblasti jednotlivých
druhov sociálnych sluieb zhodnotíme z a- sového hadiska vývoj dvoch
typov zariadení – domovov dôchodcov a domovov – penziónov pre
dôchodcov. V oboch republikách platí, e domov dôchodcov bol urený
pre oba- nov, ktorí poberali starobný dôchodok a zárove potrebovali
pre svoj nepriaznivý zdravotný stav sústavnú starostlivos inej
osoby, ktorú obanovi nemohla zabezpei rodina ani opat- rovateská
sluba, zatia o domov – penzión pre dôchodcov bol urený pre
obyvateov v dôchodkovom veku (prípadne invalidní), ktorých
zdravotný stav si nevyadoval komplexnú starostlivos inej osoby a
boli tak vo vhodných podmienkach schopní vies relatívne samostatný
ivot (Vyhláška MPSV R .182/1991). Vo východiskovom roku 1991 môeme
po- zorova, e eská republika disponovala 269 domovmi a 56 penziónmi
a Slovenská republika s 92 resp. 32 zariadeniami (tab. 1). Toto
zastúpenie bolo v súlade s pomerom poetnosti seniorov v krajinách.
V ostatných 20 rokoch sa však vývoj zaal diferencova. Kým esko
dokázalo do roku 1997 po- etnos penziónov strojnásobi, tak na
Slovensku ich vývoj stagnoval. Vzhadom na fakt, e táto sociálna
sluba nie je nevyhnutnou, došlo k zriadeniu iba v niekokých
mestách. V ostatných regiónoch s vyššou mierou rodinnej súdrnosti a
nišími finannými prostriedkami sa uplatovala len spo- radicky.
Pozoruhodný je aj vývoj lôkovej kapacity v eskej republike. zatia o
na zaiatku 90. rokov miesta pribúdali vemi dynamicky, v ostatných
rokoch dochádza pri tomto type sociálnej sluby k niším prírastkom a
teda preferen- cii menších zariadení. Po decentralizácii verejnej
správy na Slovensku (vi kap. 2) mnohé samosprávy hospodárili s ne-
dostatonými finannými prostriedkami a uprednostnili ne-
vyhnutnejšie sociálne sluby. Poet penziónov tak postupne klesol a
na 13 zariadení v roku 2006. V eskej republike do- chádza v tomto
období k stagnácií. Pozitívny vývoj zazname- nali v oboch krajinách
domovy pre dôchodcov, ktoré poas
p eh
le dy
a d
isk us
p eh
le dy
a d
isk us
e
celého sledovaného obdobia zvyšovali svoju poetnos. Med- zi rokmi
2006 – 2009 môeme v prípade eska pozorova zvýšený prírastok, ten
však súvisí so zmenou zákona v roku 2006 a pretransformovaním
mnohých penziónov na domo- vy. Napriek nárastu poetnosti zariadení
dochádza v tomto období iba k miernemu nárastu lôok v Slovenskej
republike a dokonca poklesu kapacity v eskej republike, o súvisí so
zaatím transformácie sociálnych sluieb. V dôsledku rých- lejšie
starnúcej populácie v eskej republike od roku 2006 mono pozorova
zmenšujúci sa poet zariadení v prepote na seniorskú populáciu. V
Slovenskej republike registrujeme poas celého obdobia rastúci
trend. Ukazovate lôkovej ka- pacity na 100 seniorov vykazuje v
oboch republikách klesaj- úci trend u od roku 2003.
Sociálne sluby v oboch krajinách majú zákonne ukotve- ný rozsah
poskytovanej starostlivosti. Pre našu analýzu boli vytvorené
dvojice paralelných (kompatibilných) druhov po- skytovaných sluieb
v oboch krajinách. Ich vymedzenie malo podmienku, rovnaká „povaha“
sluby v oboch krajinách a zárove sú to sluby urené prevane pre
vekovú kategóriu (v prípade Slovenskej republiky cieová skupina)
seniorov.
K dátumu nášho výskumu platí, e väší poet sluieb je v eskej
republike, o sa z pohadu vekosti populácie a hlav- ne poetnosti
seniorov dalo predpoklada (tab. 2). V našej komparácii sa
nachádzajú tri typy poskytovaných sluieb: ambulantných, terénnych a
pobytových1. eská republika má viac menej rovnomerné zastúpenie
všetkých troch typov sluieb v pomere: 31,5 % (A)– 35,7 % (T)– 32,8
% (P). štruk- túra sluieb na Slovensku je 6,0 % (A)– 47,1 % (T)–
46,9 % (P) a teda ambulantný typ sluieb je v Slovenskej republike
znane poddimenzovaný. V poetnosti len špecializované zariadenie,
domov sociálnych sluieb/ domovy pre osoby so zdravotným
postihnutím, domovy so zvláštnym reimom majú prevahu v Slovenskej
republike.
Lepšiu vybavenos sociálnymi slubami v prepote na 1 000 obyvateov v
seniorskom veku dosahuje Slovenská (2,61 ‰) ako eská (1,84 ‰)
republika. Na úrovni okresov mono konštatova, e vyššie hodnoty
zaznamenali v oboch republikách okresy s niším zastúpením seniorov
(juhozá- padné pohraniie eskej republiky, Jeseník, Bruntál, eská
Lípa, severné a východné Slovensko), prípadne okresy s nad-
priemerným zastúpením terénnych sluieb (kraj Vysoina, ilinský,
Košický kraj). Naopak aj napriek vyššiemu absolút- nemu potu
sociálnych sluieb za podpriemerné z hadiska tohto ukazovatea mono
povaova okresy vekých miest, i Moravy s nadpriemernou strednou dkou
ivota. V prípade moravských okresov navyše mono uvaova o vplyve
religi- ózneho faktora, ktorý vedie k zvýšenej rodinnej súdrnosti a
neformálnej starostlivosti o seniorov a nišom dopyte po sociálnych
slubách.
Na takýto fenomén poukázal vo svojej práci Rehrer (1998),
1 – Ambulantná forma sociálnej sluby sa poskytuje fyzickej osobe,
ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta
poskytovania sociálnej sluby. Miestom poskytovania ambulantnej
sociálnej sluby môe by aj zariadenie, súasou sluby však nie je
ubytovanie. Terénna forma sociálnej sluby sa poskytuje fyzickej
osobe v jej prirodze- nom sociálnom prostredí. Pobytová forma
sociálnej sluby je spojená s ubytovaním v zariadeniach sociálnych
sluieb.
ktorý porovnával krajiny Severnej (prevane protestantskej) a Junej
(prevane katolíckej) Európy. zatia o v Severnej Európe iba 25 %
seniorov chce i s rodinou a vyuíva skôr inštitucionálnu a
kolektívnu starostlivos, tak v Junej Európe preferuje bývanie s
rodinou a 75 % seniorov, rodinné väzby sú tu silnejšie a
starostlivos prebieha v rámci širšej rodiny a je menej
formálna.
3.1 Poetnos zariad ení poskytovateov sociálnych sluieb
Slovenská republika dosahuje len 60 % (1762) z poetnos- ti
zariadení poskytovateov sociálnych sluieb pre seniorov v eskej
republike (2980). Nutné však je pripomenú, e po- etnos seniorov
Slovenska dosahuje len 40 % z poetnosti seniorov eskej republike. V
okresnom pohade sa prevaha eskej republiky len potvrdzuje (mapa 2).
Maximá v Sloven- skej republike logicky dosahuje Bratislava so 116
poskytova- temi a druhým v poradí je okres ilina so 77. eská strana
má maximá v Prahe (236) a Brne (117). Najmenšie poty poskytovateov
dosahujú malé okresy Slovenska (s nízkou infraštruktúrou všeobecne)
s hodnotu nišou ako 10 (Med- zilaborce, Stropkov, Levoa). Okresy
eskej republiky takúto hodnotu ani nedosahujú. štruktúra
poskytovateov vzha- dom k forme zriaovatea (verejný – neverejný2)
je taktie vemi odlišná v porovnávaných populáciách. Kým v Sloven-
skej republike 71 % sluieb zabezpeujú verejní zriaovate- lia, v
esku má tento druh poskytovaných sluieb len 45,7% zastúpenie. V
eskej republike toti po roku 2002 dochádza k prechodu zariadení
nielen do správy obcí, ale aj neštátnych neziskových organizácií
(Krajský úad zlínského kraje 2006). Neverejní poskytovatelia v
eskej republike sú navyše mno- hokrát podporovaný formou rozliných
grantov.
Rozvoju sociálnych sluieb poskytovaných neverejnými poskytovatemi v
priestore Slovenskej republiky bráni i legis- latívny rámec, ktorý
vytvára rozdielne podmienky pre prístup k informáciám a zdrojom.
Ten toti uruje, e finanný prí- spevok dostane poskytovate iba v
prípade, e sociálna slu- ba je nedostatková a poskytovate nekoná za
úelom dosa- hovania zisku (zákon . 195/1998). Mimovládne
organizácie povaujú túto právnu úpravu za obmedzovanie vonej súae a
poukazujú na fakt, e nedochádza k zohadovaniu ekono- mickej
efektívnosti a kvality poskytovaných sluieb (Woleko- vá, Petijová
2007). Na Slovensku tak celoplošne pôsobia iba Slovenská katolícka
charita (v súasnosti decentralizovaná na 10 diecéznych charít) a
Evanjelická diakónia (v súasnosti 12 zriadených sluieb pre
seniorov), v ostatných prípadoch sa obyajne jedná o individuálne
iniciatívy miestnych spolkov.
Podobne problematickú situáciu pre poskytovateov ne- verejných
sluieb. zaznamenávame i v eskej republike. Najmarkantnejšou
bariérou rozvoja neštátnych organizácií
2 – Verejný poskytovate – obec, právnická osoba zriadená obcou
alebo za- loená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným
celkom alebo zaloená vyšším územným celkom, v prípade eskej
republiky aj Minis- terstvo práce a sociálních vcí Neverejný
poskytovate – iné osoby, predovšetkým neštátne neziskové
organizácie (obianske zdruenie, obecne prospešná spolonos, cirkev-
né právnické osoby), obchodné spolonosti (spolonos s ruením ob-
medzeným, akciová spolonos, drustvo)
56
slovenská republika eská republika
špecializované zariad enie, domov sociálnych sluieb
420 domovy pro osoby se zdravotním postiením, domovy se zvláštním
reimem
301
zariadenie pre seniorov 267 domovy pro seniory 471
zariadenie pre opatrovateské sluby 91 odlehovací sluby 127
d enný stacionár 1 centrum d enních slueb, denní s tacioná, týd
enní s tacioná
12
zariadenie pre opatrovateské sluby 0 odlehovací sluby 45
opatrovateská sluba – terénna 753 osobní asis tence, peovatelská
sluba 924
spievodcovia a preditateské sluby 2 prvodcovské a peditatelské
sluby 29
prepravná sluba 52 - -
tl monícke sluby 11 tlumonické sluby 33
os tatné 6 os tatné 12
terénne sluby spolu 824 terénne sluby spolu 1064
d enný stacionár 19 centrum d enních slueb, denní s tacioná, týd
enní s tacioná
148
- - odborné sociální porad ens tví 525
- - socialn aktivizaní sluby pro seniory 16 7
špecializované zariad enie, domov sociálnych sluieb
40 domovy pro osoby se zdravotním postiením, domovy se zvláštním
reimem
0
ambulantné sluby spolu 109 ambulantné sluby spolu 938
sociálne sluby spolu 1753 sociálne sluby spolu 2980
Zdroj: MPSV (2010), MPSVR (2011a), vlastný výpoet
regionální studia *0 1 | 20 13
p eh
le dy
a d
isk us
e
v oblasti sociálnych sluieb je financovanie, ktoré je riešené
formou centrálne riadených dotácií, avšak so iadnou víziou rozvoja
sociálnych sluieb, udeovaním dotácií iba na jeden rok a pravidelným
meškaním tak výsledkov dotaného ria- denia ako aj samotných platieb
(Matoušek et al., 2007, Neš- porová, Svobodová, 2006).
Vnútorná štruktúra verejných poskytovateov v okresoch nevykazuje
výrazne diferencie medzi krajinami (mapa 3). V oboch krajinách
patria medzi najrozšírenejšie tri sluby: opatrovateská sluba,
zariadenia pre seniorov/ domovy pre seniorov a špecializované
zariadenia, domovy sociálnych slu- ieb/ domovy pre osoby so
zdravotným postihnutím, domo- vy so zvláštnym reimom. Vo
všeobecnosti však mono po- veda, e eská republika predsa len
disponuje vyváenejšou druhovou rozmanitosou. Okresy Slovenska majú
v šiestich prípadoch len verejných poskytovateov (100 %). Polovicu
z nich nachádzame v ilinskom kraji. V eskej republike
takýto okres neexistuje. Necelých 30 % sluieb je v súkromných
rukách na Slo-
vensku a 54 % poskytovateov je neverejných v esku (mapa 4). S
prevahou neverejného sektora disponujú dve najväšie mestá
Bratislava, Košice, s ekonomicky lepšie zabezpeeným obyvatestvom,
ale aj okresy Martin, Prešov, Poprad a Krupi- na. Neverejní
poskytovatelia sluieb absentujú v slovenských okresoch: Gelnica,
Ruomberok, Skalica, Turianske Teplice, Tvrdošín a Veký Krtíš.
Najrozšírenejší podiel neverejných poskytovateov v eskej republike
je v okresoch Plze– ms- to, Vsetín, Hradec Králové a Karlovy Vary.
Vnútorná štruk- túra neverejných sluieb vykazuje zásadný rozdiel
medzi krajinami. Kým slovenské okresy majú (s výnimkou nišieho
zastúpenia opatrovateskej sluby) obdobné zastúpenie slu- ieb ako u
verejných poskytovateov, eské okresy majú odliš- né sluby, ktoré
zriauje neverejný sektor. Výrazným sa stáva v štruktúre neverejných
poskytovateov odborné sociálne
57
Mapa 2: Poetnos zariad ení poskytovateov sociálnych sluieb pre
seniorov
poradenstvo, sociálne aktivizané sluby, teda novšie a finan- ne
menej nároné sociálne sluby. Tieto typy sluieb nie sú vôbec
zastúpené v Slovenskej republike.
3.2 Formy poskytovania sociálnych sluieb
Ako sme u uviedli vyššie, v oboch krajinách platí prefe- rencia
ambulantných a terénnych sluieb pred pobytovými. Tieto priority sa
lepšie darí napa eskej ako Slovenskej republike. Výraznejšie
zastúpenie ambulantných sluieb na Slovensku toti nachádzame iba v
okresoch krajských miest (Bratislava, Trnava, Banská Bystrica,
Prešov, Košice) a tak ce- lorepublikový priemer dosahuje len 5,76
%. V regionálnom pohade mono v eskej republike podobne ako na
Sloven- sku konštatova, e vyššie zastúpenie (nad 20 %) ambulant-
ných sluieb dosahujú okresy vekých miest (Praha, Plze, Hradec
Králové, Pardubice, Brno, Olomouc, Frýdek-Místek, Karviná,
Ostrava). Nadpriemerné zastúpenie pozorujeme aj v Stredoeskom a
Ústeckom kraji (mapa 5). Ambulantné sluby tak v eskej republike
zaznamenali 19,6 %.
Podobné zastúpenie vykazuje v esku aj kombinovaná for- ma
ambulantno-terénnych sluieb s 22,28 %. Najrozšírenejší- mi sú tieto
sluby opä v okresoch s dominanciou okresného mesta (Praha, Plze,
Brno, Hradec Králové, Pardubice, Libe- rec, Ostrava), ako aj
niekokých alších prevane moravských okresov (Kromí, zlín, kraj
Vysoina). Na Slovensku dosa-
huje táto forma poskytovania zanedbatené hodnoty (0,46 %).
Najrozšírenejšou v Slovenskej republike je terénna for-
ma poskytovania (46,81 %). V niekokých okresoch pre- dovšetkým
ilinského a Košického kraja dosahuje nadpo- lovinú väšinu
sociálnych sluieb pre seniorov. V eskej republike predstavujú
terénne sluby štvrtinu sociálnych sluieb, priom aj tu nachádzame
dva okresy s nadpolovi- ným zastúpením (eský Krumlov, Rokycany).
Významné zastúpenie terénnych sluieb môeme rovnako pozorova v
Plzeskom kraji, ktorý je z hadiska sociálnych sluieb podpriemerne
vybavený. Vzhadom na vyššiu diferenciáciu foriem poskytovania v
eskej republike (vysoké zastúpenie ambulantno-terénnych sluieb)
dosahujú najvyššie relatívne zastúpenie v esku pobytové sluby
(32,15 %). V Slovenskej republike je pobytovou formou poskytovaných
43,96 % so- ciálnych sluieb. Avšak kým v eskej republike nachádzame
iba štyri okresy s vyšším ako 50% zastúpením (Jeseník, znoj- mo,
Tebí, Jindichv Hradec), tak na Slovensku je takýchto okresov a 34,
priom v štyroch okresoch zaznamenávame viac ako 75% zastúpenie
(Krupina, Levoa, Medzilaborce, Veký Krtíš). Pobytové sluby v
kombinácii s inou formou poskytovania (ambulantné a pobytové,
terénne a pobytové, ambulantné, terénne a pobytové) nemajú, s
výnimkou am- bulantno-pobytových sluieb v domovoch sociálnych
sluieb v Bratislave, poetnejšie zastúpenie tak v eskej ako v Slo-
venskej republike.
58
Mapa 3: Sociálne sluby pre seniorov poskytované verejným
poskytovateom
Mapa 4: Sociálne sluby pre seniorov poskytované neverejným
poskytovateom
p eh
le dy
a d
isk us
p eh
le dy
a d
isk us
3.3 Ambulantné sociálne sluby3
Ambulantné sluby v eskej a Slovenskej republike sa vý- razne líšia
tak poetnosou ako aj ich štruktúrou. Kým v Slo- venskej republike
zaznamenávame iba 105 ambulantných sluieb, tak v esku je to
devänásobne viac – 938 sluieb. A tak kým v eskej republike pripadá
na 10 000 seniorov 5,8 ambulantných sluieb, na Slovensku je to iba
1,5 sluby. Tomu zodpovedá aj okresná mierka (mapa 6). Na Slovensku
nachádzame a 28 okresov (predovšetkým na juhu krajiny), v ktorých
úplne absentujú sociálne sluby poskytované am- bulantnou formou.
Túto nelichotivú situáciu zapríiuje níz- ky dopyt po tomto type
sociálnej sluby, pretoe aj súasne nízke kapacity ambulantných
sluieb nie sú slovenskými se- niormi dostatone vyuívané
(Banskobystrický samospráv- ny kraj, 2011). Nízky dopyt seniorov
vyplýva predovšetkým z nedostatonej informovanosti a finannej
zabezpeenosti obyvatestva. Okresy s vyššou relatívnou poetnosou sú
roz- trúsené pozd republiky a nevytvárajú kompaktnejšie celky. V
eskej republike nadpriemerné hodnoty dosahujú okre- sy vekých
miest, priom v Plzni dosahujú viac ako 50% za- stúpenie. Takéto
rozloenie je výsledkom strategických plá- nov jednotlivých
krajských centier. zavedenie špecifických sluieb toti podporujú iba
vo vekých mestách (Pardubický kraj, 2011), i významných centrách
dochádzky (Plzeský kraj, 2007), nakoko zavedenie do ostatných obcí
sa javí ako neefektívne z hadiska financovania a vyuitia. Na jednej
strane tak dochádza k vytváraniu komplexných centier, na druhej
strane dochádza k prehlbovaniu nedostatonej vyba- venosti
periférnych oblastí.
Slovenské okresy vo všeobecnosti dosahujú aj nišiu mie- ru
heterogenity, ke v jednotlivých okresoch väšinou zazna- menávame
iba jeden a dva druhy poskytovaných sluieb. Najvyššie zastúpenie
majú domovy sociálnych sluieb, a to predovšetkým v Prešovskom a
Košickom kraji, i niektorých mestách – Trnava, Banská Bystrica,
Trenín. Rozšíreným ty- pom sú aj rehabilitané strediská (24 % zo
všetkých ambu- lantných sluieb), s vyšším zastúpením v
Bratislavskom kraji, kde je informovanos obyvatestva a následne aj
dopyt po tomto type sociálnej sluby vyššia. Po 18 % dosahuje poiia-
vanie pomôcok a denný stacionár. Kým poiiavanie pomô- cok je v
priestore znane diferencované, denné stacionáre sú väšinou
situované do okresov vekých miest so širším spek- trom sociálnych
sluieb.
V eskej republike je situácia znane diferencovaná. V okresoch s
niším potom sluieb (ambulantných i cel- kovo) je logicky aj nišia
druhová rozmanitos. Jedná sa predovšetkým o okresy Juhoeského a
Plzeského kraja, v ktorých sa podobne ako na Slovensku zameriavajú
iba je- den a dva druhy poskytovaných sluieb (odborné
sociálne
3 – Ambulantno-terénne typy sluieb sme do troch základných skupín
slu- ieb zaradili poda prevahy (absolútnej poetnosti sluby) t.j. v
prípade prevahy ambulantného typu sme ju priradili k ambulantným, v
prípade terénneho typu boli zaradené do skupiny terénnych sluieb
(napríklad opatrovateskú slubu poskytovanú v ambulantno – terénnou
formou sme zaradili medzi terénne sluby). Analogicky sme vyriešili
aj sluby terénno-pobytové, ambulantno – pobytové a
ambulantno-terénno-po- bytové.
poradenstvo, rehabilitané stredisko, i socialno-aktivizané sluby
pre seniorov). Väšou mierou heterogenity oplývajú okresy s vyšším
potom sluieb, ako aj okresy Stredoeské- ho kraja. Dominantnou
ambulantnou slubou (55,97 %) v eskej republike je odborné sociálne
poradenstvo, ktoré dosahuje významné zastúpenie okrem spomínaného
Ju- hoeského a Plzeského kraja aj v štruktúrne postihnutých
regiónoch Ústeckého a Moravskosliezskeho kraja. Sociálne aktivizané
sluby pre seniorov zaznamenali 17 % a mono ich povaova za pozitívny
signál smerom k preferovanému aktívnemu starnutiu obyvatestva.
špecializujú sa na ne okre- sy s dominantným postavením okresného
mesta, Stredoes- ký kraj a mnohé moravské okresy. Podobné
zastúpenie ako v prípade Slovenskej republiky zaznamenali centrá
denných sluieb a denné stacionáre s 15 %, ktoré sa sústreujú najmä
do oblasti Stredných a Východných iech. Nerovnomerným rozmiestnením
je charakteristická sociálna rehabilitácia, kto- rá tvorí 10 %
ambulantných sluieb eskej republiky.
3.4 Terénne sociálne sluby
za nerovnomerne zastúpené mono povaova aj terénne sociálne sluby,
ktoré v okresoch variujú medzi 0 – 87,1 % z poskytovaných sluieb
(mapa 7). V prípade Slovenskej re- publiky existujú dva okresy s
absenciou terénnych sluieb – Krupina a Stropkov, v prípade eskej
republiky takýto okres nenachádzame. Najvyššou vybavenosou v oboch
republi- kách disponujú hornaté regióny s rozptýleným charakterom
osídlenia – Orava a Vysoina. V ilinskom kraji, ako aj nie- kokých
alších okresoch (Brezno, Michalovce, Levice, Prie- vidza) je
poetnejšie zastúpenie týchto sluieb predovšetkým výsledkom innosti
spoloných obecných úradov. V ilin- skom kraji mono navyše uvaova o
vplyve silnejších rodin- ných väzieb, kedy obyvatelia uprednostujú
zotrvanie seni- orov v domácom prostredí s istou pomocou
(predovšetkým opatrovateská sluba) pred trvalým umiestnením seniora
do inštitucionálneho zariadenia.
V oboch krajinách dominuje opatrovateská sluba, ktorá predstavuje
87 % z 1064 terénnych sluieb eska a 91 % z 826 terénnych sluieb
Slovenska. Na slovenskom území nachád- zame 36 okresov so 100%
zastúpením opatrovateskej slu- by a to predovšetkým v periférnych
astiach republiky. Na eskej strane je takýchto okresov 26 s
výraznejším zastúpe- ním v Juhoeskom a Plzeskom kraji a rovnako v
perifériách republiky (Náchod, Rychnov na Knnou, Trutnov). V Slo-
venskej republike majú významnejšie zastúpenie (6,3 %) u iba
prepravné sluby, ktoré sú zvyajne situované do väších miest –
Bratislava so svojím zázemím, Košice, Prešov, Mar- tin. Druhou
najpoetnejšou slubou v eskej republike sú odahovacie sluby s 4 %,
priom uplatnenie nachádzajú opä vo vyššej miere v kraji Vysoina.
Socialne-aktivizané sluby, sprievodcovské sluby a tlmonícke sluby
zazname- nali 1-3% podiel. Ich zastúpenie je väšinou výsledkom
akti- vít krajských i celorepublikových spolkov pre zrakovo a slu-
chovo postihnutých obanov (TyfloCentrum, Sjednocená organizace
nevidomých a slabozrakých R, Svaz neslyšících a nedoslýchavých v R,
a i.).
60
Mapa 5: Sociálne sluby pre seniorov poda formy poskytovania
Mapa 6: Štruktúra ambulantných sluieb pre seniorov
p eh
le dy
a d
isk us
p eh
le dy
a d
isk us
Pobytové sociálne sluby majú výraznejšie zastúpenie na Slovensku.
Ak pouijeme ukazovate absolútnej poetnosti pobytových sluieb, potom
na Slovensku registrujeme 823 zariadení a v eskej republike 978
zariadení. Na Slovensku predstavujú tieto zariadenia 47,09 % zo
všetkých zariadení sluieb, zatia o v esku je to 35,70 %.
Na úrovni okresov Slovenska je vo viac ako polovici okre- sov
zastúpenie tohto typu sluieb vyššie ako 50 % (mapa 8). Dominantne v
okresoch Banskobystrického a Nitrianske- ho kraja. znane
poddimenzovaný t.j. niší ako 25% podiel vykazujú okresy Námestovo,
Tvrdošín a Turianske Teplice na severe Slovenska a okresy na
východe: Sobrance, Svidník, Sabinov. eský priestor má najvyššie
zastúpenie pobytových sluieb v okresoch Tebí, znojmo, Jindichv
Hradec, Be- nešov a Jeseník. Ale a v 60 % okresov eskej republiky
sa podiel pohybuje v rozmedzí 25-40 %.
V štruktúre pobytových sluieb na Slovensku majú špe- cializované
zariadenia, domovy sociálnych sluieb 51,5% podiel (v esku
zariadenia domov pre osoby so zdravotným postihnutím, domovy so
zvláštnym reimom) a druhým na- jrozšírenejším sú zariadenia pre
seniorov/ domovy pre seni- orov s 32,3 %.V eskej republike sú
rovnako tieto dva typy najviac frekventovanými, ale ich poradie je
opané, s hodno- tami 30,8 % a 48 %. Tretím najfrekventovanejším
typom sú zariadenia opatrovateskej sluby/ odahovacie sluby s 13%
podielom v esku resp. 11% v Slovenskej republike. Pozoru- hodnou je
skutonos, e Slovensko s potom 91 zariadení tohto typu má a 1620
lôok, zatia o esko so 127 zariade- niami má lôok len 1280.
zariadenia pre seniorov s výnimkou troch slovenských okresov
(Levoa, Stropkov a zlaté Moravce) sa v kadom okrese vyskytujú
minimálne raz. Maximá dosahujú v okre- soch Bratislava (17) a
Prešov (10). eská republika má ma- ximum rovnako v hlavnom meste
Praha (25), nasledované okresmi Brno – msto a Karviná, ktoré majú
zhodne po 16 zariadení. za negatívny z hadiska druhovej dostupnosti
po- vaujeme fakt, e v okresoch Domalice, Tachov a Jihlava je
zariadenie pre seniorov jediným typom pobytovej sluby. za
nedostatone vybavené mono povaova okresy Plzeského kraja, ke všetky
zaznamenali menej ako 4 domovy pre seni- orov. Domovy pre osoby so
zdravotným postihnutím, domo- vy so zvláštnym reimom/
špecializované zariadenia, domo- vy sociálnych sluieb majú pomerne
rovnomerné rozšírenie, ich zastúpenie chýba v okresoch Domalice a
Tachov, Jihlava a Jeseník. Na Slovensku tento typ sluby absentuje
len v okre- se Sobrance. zariadenia opatrovateskej sluby/odahovacie
sluby (predtým známe ako respitná starostlivos) sú v eskej
republike rozšírené v okresoch s rozvinutejšou sieou sociál- nych
sluieb – okresy krajských sídiel (Praha, eské Bud- jovice,
Pardubice, Hradec Králové, Ostrava), v Stredoeskom a zlínskom
kraji. V prípade zlínskeho kraja sa jedná o prvé výsledky
komunitného plánovania. V súlade s plánom rozvo- ja na roky 2009 –
2011 sú dnes odahujúce sluby dostupné v kadom okrese zlínskeho
kraja. Analogicky ich zastúpenie úplne absentuje v poddimenzovaných
okresoch Plzeského kraja, i Jeseníku. Celkovo a v 21 eských
okresoch seniori
nemôu poíta s týmto druhom sluby. Ešte horšiu bilanciu však
registruje Slovenská republika s 29 okresmi bez zariade- nia
opatrovateskej sluby. zariadenia podporovaného býva- nia/chránené
bývanie sa vyskytujú v oboch krajinách vemi zriedkavo. V esku
registrujeme tieto zariadenia v severných astiach republiky s
vyššou mierou urbanizácie – Ústí nad Labem, Dín, Liberecký kraj, i
v Stredoeskom a Pardubic- kom kraji. Na Slovensku majú tieto
sociálne sluby význa- mnejšie pôsobisko len v okresoch Bratislava,
ilina, Banská Bystrica a Luenec.
iada sa zhodnoti nielen poetnos pobytových sluieb, ale aj poetnos
ich kapacity. Lôková kapacita pobytových zariadení je na Slovensku
pä lôok na 100 obyvateov v seni- orskom veku, o zodpovedá návrhu
doporuených normatí- vov vybavenosti slubami pre starých a
zdravotne postihnu- tých obanov (53 miest v zariadeniach pre
seniorov celkom na 1000 obyvateov starších ako 65 rokov4)
vypracovaných Federálním ministerstvem práce a sociálních vcí v
polovici 80. rokov a aktualizovaných Socioklubom v 90. rokoch 20.
storoia. Tento ukazovate je v esku niší a dosahuje len tri a pol
lôka. Na tomto mieste však treba upozorni na fakt, e väšina domovov
sociálnych sluieb a špecializovaných zariadení v Slovenskej
republike uvauje o cieovej skupine iba ako o fyzických osobách,
prípadne deti, mláde a plnoleté fyzické osoby (kým eská republika
rozlišuje a 10 vekových kategórií). Pre tento druh sociálnej sluby
treba preto bra do úvahy, e mnohé lôka sú síce teoreticky seniorom
do- stupné, avšak v skutonosti sú obsadené aj osobami mladšími ako
65 rokov. Navyše zatia o obe republiky deklarujú pod- poru
zariadeniam s kapacitou do 40 uívateov (vi kap.2), tak v Slovenskej
republike je viac ako 40 % lôok poskytova- ných v zariadeniach,
ktoré prekraujú túto hranicu viac ako dvojnásobne. Obdobná situácia
je však aj v eskej republike, v ktorej takéto lôka predstavujú viac
ako 55 % lôkovej ka- pacity.
Nišiu lôkovú kapacitu ako tri lôka na 100 seniorov má Slovenská
republika v okresoch východného Slovenska Trebišov, Sobrance,
Snina, Sabinov a na západnom v okre- soch Piešany, Senec a Bánovce
nad Bebravou (mapa 9). Ide o okresy s celkovým niším potom
pobytových sluieb a sú- asne s výnimkou Senca aj o okresy staré s
vyšším potom
seniorov. Niší poet lôok ako 100 je v okresoch Stropkov (len jeden
domov dôchodcov) a Sobrance (dve zariadenia špecializované
zariadenia, domov sociálnych sluieb). Na- jvyššími potami lôok
disponujú veké okresy Bratislava, Komárno, Košice, Nové zámky,
ilina. Ich relatívny ukazo- vate však vzhadom k potu seniorov
nepatrí k maximálnym v Slovenskej republike. Najvyššiu lôkovú
kapacitu eviduje- me naopak v malých okresoch, v Turianskych
Tepliciach, Senici a Ilave. eská republika disponuje s nišou mierou
lôkovej kapacity aj na okresnej úrovni. Najvyššie poetnos- ti
logicky dosahuje Praha , Brno – msto, Ostrava – msto s kapacitami
presahujúcimi 2000 lôok. Kapacita v prepote na poet seniorov
okresu, ich však posúvajú k podpriemer- ným okresom. Naopak okresy
Pelhimov a Litomice evi- dujú najvyššiu mieru lôkovej kapacity,
takmer osem lôok
4 – Prša et al. (1997)
62
Mapa 7: Štruktúra terénnych sluieb pre seniorov
Mapa 8: Štruktúra pobytových sluieb pre seniorov
p eh
le dy
a d
isk us
Mapa 9: Lôková kapacita pobytových sociálnych sluieb pre
seniorov
na 100 seniorov. Minimálne poty lôok zaznamenali okresy s absenciou
domovov pre osoby so zdravotným postihnutím, domovov so zvláštnym
reimom (Tachov, Domalice, eský Krumlov, Jihlava, Jeseník).
V štruktúre potu lôok (v kartodiagrame) sa prirodzene do istej
miery odráajú poetnosti zariadení jednotlivých druhov sluieb.
Slovenské okresy disponujú najväšími ka- pacitami v
špecializovaných zariadeniach, domovoch sociál- nych sluieb/
domovoch pre osoby so zdravotným postihnu- tím, domovoch so
zvláštnym reimom. eské okresy majú naopak najviac lôok v domovoch
pre seniorov/ zariadeni- ach pre seniorov. Pri doiadaných
informáciách v ilinskom kraji však zisujeme, e štruktúra lôok medzi
zariadeniami pre seniorov a domovmi sociálnych sluieb nie je
stabilná. získavame informácie, e poet lôok zriaovatelia zaria-
dení prispôsobujú aktuálnym potrebám – potu iadateov jednotlivých
druhov sociálnych sluieb. Avšak zariadenia podporovaného
bývania/chránené bývanie a zariadenia opa- trovateskej
sluby/odahovacie sluby sa v kapacitnom ná- hade uplatujú v nišej
miere. Tento druh pobytovej sluby sa toti omnoho astejšie vyskytuje
v podobe (v súasnosti) preferovaných zariadení s kapacitou do 40
klientov.
Záver Starostlivos o seniorov je podstatnou zlokou sociálnych slu-
ieb. Napriek dlhému vývoju tohto typu sluieb v spolonom štáte má
ich vekos, štruktúra a priestorové rozmiestnenie
urité rozdiely, špecifiká. Sú výsledkom predovšetkým od- lišností
ich transformaných procesov v oboch republikách ako i odlišností
procesov starnutia obyvatestva oboch po- pulácií. eská spolonos a
riadiace orgány reflektujú rých- lejšie demografické zmeny, zmeny
ekonomických pomerov a prunejšie vytvárajú nové a dynamické formy
kombinova- nej formálno-neformálnej starostlivosti o svojich
seniorov. Slovenská republika zostáva hlbšie v intenciách
nastolených vzorcov starostlivosti z predchádzajúceho obdobia. Na
Slo- vensku po roku 1990 prevládal odpor k akémukovek plá- novaniu,
do rozvoja sociálnych sluieb sa investovalo málo financií,
sústredilo sa najmä na dokonenie zaatých stavieb. Túto situáciu
navyše komplikovali reštitúcie a tak sa mno- hé „staré“ sociálne
zariadenia sahovali do týchto novovzni- kajúcich priestorov
(Woleková, Petijová, 2007), avšak bez navýšenia poetnosti i
druhovej rozmanitosti poskytova- ných sociálnych sluieb. Táto
skutonos sa následne odráa i v rozdielnom zastúpení troch
základných typov sluieb – ambulantných, terénnych a pobytových. V
eskej republike je tento pomer 31,5 % (A)– 35,7 % (T)– 32,8 % (P),
na Slo- vensku je 6,0 % (A)– 47,1 % (T)– 46,9 %(P).
Dobré monosti porovnávania sociálnych sluieb poskytu- jú poet a
predovšetkým kapacity (bývalých) domovov a pen- ziónov pre
dôchodcov. V eskej republike je 36,5 tisíca lôok (2,26 na 100
seniorov) a na Slovensku 11 tisíc lôok (1,64 na 100 seniorov) v
týchto zariadeniach. (Tab.1). Rozdielna úro- ve sa dá vysvetli
viacerými príinami. Ku kapacitným dis- proporciám prispieva aj
vplyv rozdielneho dopytu po poby- tových slubách v sledovaných
populáciách. Na Slovensku je
64
regionální studia *0 1 | 20 13
silnejší faktor religiozity obyvatestva a z toho vyplývajúceho
silnejšieho prorodinného správania. Ešte stále ije relatívne väší
poet seniorov vo svojich rodinách asto i viacgenera- ných.
Demografické prognózy poukazujú na enormný rast starších seniorov
(nad 80 rokov), ktorí spravidla participujú vyššou mierou na
vyuívaní zariadení a aktivitách pobyto- vých sociálnych sluieb. A
tak aj napriek tomu, e niektoré kraje v eskej republike vyhodnotili
súasnú kapacitu lôok za dostatonú (Pardubický kraj, 2011, Krajský
úad zlínske- ho kraje, 2006), ukazuje sa potreba ich alšieho
rozvoja.
Súasne preferované priority starostlivosti v rámci prirod- zenej
komunity sa darilo napa vo väšej miere eskej re- publike ako
Slovenskej republike. Ambulantné sluby majú v eskej republike v
porovnaní so Slovenskom niekoko- násobne vyššie zastúpenie. Rozvoj
ambulantných sluieb v okresoch Slovenska limituje nízky dopyt zo
strany obyva- testva spôsobený nízkou informovanosou o týchto
typoch sociálnych sluieb a nedostatonými finannými prostried- kami.
Ambulantné sluby tak nachádzajú uplatnenie iba vo väších mestách.
Na terénnych slubách vo vyššej miere par- ticipujú menej
urbanizované regióny, asto s menšou druho- vou rozmanitosou
sociálnych sluieb.
Vo všeobecnosti hodnotíme ako nedostatkové alternatív- ne sluby,
ktoré umoujú zotrváva seniorom dlhšie v pri- rodzenom prostredí a
to predovšetkým novodobého druhu (napr. denný stacionár,
rehabilitané stredisko, sprievodcov- ské sluby, odahovacie sluby,
poiiavanie pomôcok,..). Nedostatonú aktivitu verejných
poskytovateov v týchto ob- lastiach aspo iastone eliminujú aktivity
rôznych nezisko- vých organizácií. Vyriešenie otázky
problematického finan- covania neverejných poskytovateov by mohlo
prinies ešte vyššiu participáciu tohto sektora (predovšetkým v
Slovenskej republike) na poskytovaní sociálnej
starostlivosti.
Súasné regionálne rozmiestnenie sociálnych sluieb je výsledkom
historického, ivelného vývoja. Komunitné plány krajov v niekokých
prípadoch nerozlišujú cieové skupiny poberateov sociálnych sluieb
(Nitriansky, Treniansky, Pl- zeský) a tak mono hovori skôr o
splnení si predpísanej povinnosti ako reálnom záujme spracovania
strategického plánu pre alší rozvoj sociálnych sluieb. z
priestorového aspektu je tak aktuálna potreba rovnomernejšieho
rozmiest- nenia s rozšírením moností vyuíva sociálne sluby i v re-
giónoch, ktoré majú v súasnosti poddimenzované kapacity. Ako
problematické sa javia predovšetkým periférne oblasti oboch
republík (Plzeský, Juhoeský kraj, okresy Sobrance, Medzilaborce,
Snina). V prípade slovenských okresov je ten- to deficit umocnený
vysokou poetnosou obyvatestva v se- niorskom veku. Priaznivejšiu
situáciu zaznamenávajú okresy vekých miest, ktoré majú vysokú
absolútnu poetnos i dru- hovú rozmanitos sluieb a predstavujú akési
komplexné cen- trá sociálnych sluieb. Avšak v týchto oblastiach by
sa rozvoj sociálnych sluieb mal naalej orientova na vyššiu kvalitu
poskytovaných sluieb (renovácia priestorov, preferencia menších
zariadení), ako aj na alšiu diverzifikáciu poskyto- vaných sluieb.
Sebestanos seniorov toti neupadá skokom, ale ide o postupný proces,
take je dôleité disponova širo- kou škálou variabilných a
flexibilných sluieb a neuvaova len o tradiných slubách –
opatrovateská sluba – domov
dôchodcov. Kvalitné sluby prichádzajú za obanom a poda jeho
individuálnych potrieb, hadajú optimálne riešenie jeho
situácie.
Príspevok vznikol v rámci riešenia projektov VEGA 1/0562/1 2 s ná
zvom „Nové demografické analýzy a prognózy obyvates tva Sloven ska
a jeho región ov s vyuitím progresívnych geografických aplikácií“ a
KEGA 069UK-4/2013 s názvom „Sprievodca najmod ernejšou kva
litatívn ou a kvantitatívn ou metodológiou v geografii – ako e
fektívne hada a interpretova odpoved e na výskumné otázky“.
Literatúra • BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ, 2011: Koncepcia rozvoja
sociál-
nych sluieb v Banskobystrickom samosprávnom kraji na roky 2011 –
2017, 146 s. [online]. [cit. 19.05.2012]. Dostupné z: http://
www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/dokumenty/ 2011/
koncepcne-materialy/koncepcia-rozvoja-socialnych-sluzieb-v-
banskobystrickom-samospravnom-kraji-na-roky-2011-2017.pdf
ESKÝ STATISTICKÝ ÚAD, 1993 – 2009: Statistická roenka eské
republiky 1993 – 2009. Praha: SÚ.
ESKÝ STATISTICKÝ ÚAD, 2011: Vkové sloení obyvatel- stva v roce
2010. [online]. Praha: SÚ, 2011. [cit.19.05.2012]. Dostupné z:
http://www.czso.cz/csu/2011edicniplan.nsf/pu-
bl/4003-11-r_2011.
HOLMEROVá, I., JURAšKOVá, B., zIKMUNDOVá, K., et al., 2007: Vybrané
kapitoly z gerontologie. [online]. Praha: EV public relations, 144
s. [cit. 28.06.2010]. Dostupné z: http://www.geriat-
rie.cz/dokumenty/VybrKapzGerontologie.pdf
KINSELLA, K. G., VELKOFF V. A., 2001: „An ageing world 2001.” U.S.
Census Bureau, Series P95/01-1 [online]. Washington, D.C.: U.S.
Government Printing Office, 184 s. [cit. 15.6.2006]. Dostup- né z:
http://www.census.gov/prod/2001pubs/p95-01-1.pdf
KRAJSKÝ ÚAD zLíNSKEHO KRAJE, 2006: Analýza vybave- nosti území
zlínského kraje sociálními slubami, 62 s. [online]. [cit.
19.05.2012]. Dostupné z: http://old.kr-zlinsky.cz/docDetail.
aspx?docid=31321&doctype=ART&nid=6976&cpi=1
KRUPA, S., et al., 2006: Rozvoj komunitných sociálnych sluieb.
[online]. Bratislava: Rada pre poradenstvo v sociálnej práci, 109
s. [cit. 31.05.2012]. Dostupné z: http://www.rpsp.sk/download/
publikacie/rozvoj.pdf
MAREš, P., 1998: Seniori a politika. In: Sociologický asopis 34,
.3, s. 321-337.
MATOUšEK, O., et al. 2007: Sociální sluby: legislativa, ekono-
mika, plánování, hodnocení. Praha: Portál, 184 s. ISBN 978-80-
7367-310-9.
MINISTERSTVO PRáCE A SOCIáLNíCH VCí ESKÉ RE- PUBLIKY, 2007:
Koncepce podpory transformace pobytových sociálních slueb v jiné
typy sociálních slueb, poskytovaných v pirozené komunit uivatele a
podporující sociální zale- nní uivatele do spolenosti. [online].
Praha: MPSV, 26s. [cit. 31.5.2012]. Dostupné z:
http://www.mpsv.cz/files/clanky/3858/ Koncepce_podpory.pdf
MINISTERSTVO PRáCE A SOCIáLNíCH VCí ESKÉ RE- PUBLIKY, 2009:
Kritéria transformace, humanizace a deinsti- tucionalizace
vybraných slueb sociální pée. [online]. Praha:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
p eh
le dy
a d
isk us
• MINISTERSTVO PRáCE A SOCIáLNíCH VCí ESKÉ RE- PUBLIKY, 2010:
Registr poskytovatel sociálních slueb. [onli- ne]. [cit.
19.05.2012]. Dostupné z: http://iregistr.mpsv.cz.
• MINISTERSTVO PRáCE, SOCIáLNYCH VECI A RODINY SLOVENSKEJ
REPUBLIKY, 2011A: Centrálny register poskyto- vateov sociálnych
sluieb. [online]. [cit. 19.05.2012]. Dostupné z:
http://www.employment.gov.sk/CRP/
• MINISTERSTVO PRáCE, SOCIáLNYCH VECI A RODINY SLOVENSKEJ
REPUBLIKY, 2011B: Národný akný plán pre- chodu z inštitucionálnej
na komunitnú starostlivos v systéme sociálnych sluieb na roky 2012
– 2015. Bratislava: MPSVR SR.
• NEšPOROVá, O., SVOBODOVá, K., 2006: Nestátní sféra v ob- lasti
podpory rodin a slueb pro rodiny. [online].Praha: VÚPSV, 56 s.
[cit. 19.05.2012]. Dostupné z: http://praha.vupsv.cz/Full-
text/vz_204.pdf
• PARDUBICKÝ KRAJ, 2011: Stedndobý plán rozvoje sociálních slueb.
Pardubického kraje na období 2012 – 2015, 68 s. [onli- ne]. [cit.
19.05.2012]. Dostupné z: http://www.pardubickykraj.cz/
viewDocument.asp?document=22244&file=22369
• PLzESKÝ KRAJ, 2007: Stedndobý plán rozvoje sociálních slueb v
Plzeském kraji /na období 2008 – 2010/, 61 s. [online]. [cit.
19.05.2012]. Dostupné z: http://www.kr-plzensky.cz/cs/sys-
tem/files/1005011070904124703.pdf
• PRšA, L., et al., 1997: Obce, msta, regiony a sociální sluby.
Praha: Sociopress, 271 s.
• REHER, D.S., 1998. Family Ties in Western Europe: Persistent
Contrasts. In: Population and Development Review, Vol. 24, No. 2,
s. 203-234
• SCHOENMAECKERS, R., KOTOWSKá, I., 2005: Population ageing and its
challenges to social policy. In: Population studies 50, 177 s.
[online]. [cit. 13.6.2006]. Dostupné z: http://www.coe.
int/t/e/social_cohesion/population/N%B050_Active_Ageing. pdf
• šTATISTICKÝ ÚRAD SR, 1996 – 2010: štatistická roenka Slo- venskej
republiky 1996 – 2010. Bratislava: šÚSR.
• šTATISTICKÝ ÚRAD SR, 2011: Vekové zloenie obyvatestva Slovenskej
republiky v r oku 2010. Bratislava: šÚSR.
• Vyhláška Ministerstva práce a sociálních vcí . 505/2006, kterou
se provádjí nkterá ustanovení zákona o s ociálních slubách.
• Vyhláška Ministerstva práce a sociálních vcí eské republiky .
182/1991 Sb., kterou se provádí zákon o sociálním zabezpeení a
zákon eské národní rady o psobnosti orgán eské republi- ky v s
ociálním zabezpeení.
• WOLEKOVA, H., PETIJOVá M., 2007: Sociálne sluby na Slo- vensku.
Analýza ponuky a dopytu. [online]. Bratislava: SOCIA – nadácia na
podporu sociálnych zmien, 35 s. [cit. 31.05.2012]. Dostupné z:
http://www.spo.sk/dokumenty/socialnesluzby.pdf
• zákon . 180/1990, o zmenách predpisov v nemocenskom a soci- álnom
zabezpeení a materskom príspevku a niektorých alších
predpisov.
• zákon . 135/1992, o poskytovaní sociálnych sluieb právnický- mi a
f yzickými osobami.
• zákon . 195/1998, o s ociálnej pomoci. • zákon . 416/2001, o o
prechode niektorých pôsobností z orgá-
nov štátnej správy na obce a n a vyššie územné celky. • zákon .
108/2006 Sb., o s ociálních slubách. • zákon . 448/2008, o
sociálnych slubách a o zmene a doplnení
zákona . 455/1991 zb. o ivnostenskom podnikaní (ivnosten- ský
zákon) v zn ení neskorších predpisov.
• zpráva Ad-hoc expertní skupiny o pechodu z in stitucionální na
komunitní péi. 2009, 22s. [online]. [cit. 31.5.2012]. Dostupné z:
http://www.mpsv.cz/files/clanky/8387/zprava-Ad-hoc-expert- ni–
skupiny.pdf
1. Sociálne sluby – legislatívne podmienky ich formovania a exis
tencie
2. Seniori a ich kvantitatívn y ras t, veková štruktúra a pries
torový obraz
3. Sociálne zariad enia
3.2 Formy poskytovania sociálnych sluieb
3.3 Ambulantné sociálne sluby3
3.4 Terénne sociálne sluby
3.5 Pobytové sociálne sluby