Vydáva IPS ISSN 13338-7138 www.socioterapia.sk

SEPTEMBER 2017 V. ročník, číslo 3

SOCIOTERAPIA PRESOCIOPATOV

Obrie bábätkáHlas ako intímny

pomocník

Cieľom sedení je získať vhľad doosobnej histórie. Uvedomiť si, ako súreakcie a správanie formované rodičmi,výchovou a významnými udalosťami.Kannenberg predpokladá, že ak človekrozpozná, ako sa jednotlivým reakciámnaučil, získa nadhľad a väčšiu kontrolunad sebou samým. Pochopí, že naučenésamôže odnaučiť. Jeho reakcie sú jehorozhodnutím a má ich vo svojej moci.Práca sa nezameriava len na minulosť.Klientisúpovzbudzovaníkpreskúmaniuaktuálnychemóciíakonfliktov.Zamýšľa-jú sanad svojou situáciouvpráci, part-nerstve,vzťahukrodičom,deťomainýmdôležitýmosobámvosvojomsociálnomsystéme. Hľadajú alternatívy zdravšíchvzťahov, učia sa odmietať role, vzťahya reakcie, ktoré im škodia. Časť sedenísmerujeknácvikuapraktizovaniunové-hosprávania.Najmäakorobiťzodpoved-nejšieakonštruktívnejšiedrobnédenno-dennérozhodnutiatak,abyboliprenichprínosomajvdlhodobejšomhorizonteanedostávali sa opäť do problémov.Učiasa,akoriešiťproblémyzodpovednejšieaprevziaťväčšiukontrolunadsvojímživo-

tom.Kannenbergsmerujepozornosťsvo-jich klientov predovšetkým k lepšiemuzvládutiurolezamestnancaarodiča. Popri tommajúúčastníciajpísomnúúlohu. Esej je na tému: výber partnerova priateľov.Okrem klasickej skupinovejdiskusieaspätnejväzby,ktorúsiúčastní-ciposkytujúnavzájom,Kannenberpracu-jestromisocioterapeutickýmimetódami,ktorépovažujezaaplikovanúsociológiu:sociometria, sociodráma a stanovovaniecieľov.

Sociometria Kannenberg sa inšpiroval Moreno-vou sociometriou a upravil si metódupodľa svojich potrieb. Nazýva ju so-ciálna schéma/sociálne schematizovanie(socialdiagramming).Účastnícisitvoriaschému svojho prežívania vo vzťahochvminulosti vždy v súvislosti s nejakýmzážitkom/udalosťou,ktorájevrámcipre-beranej témy. Vychádza z predpokladu,ženašeaktuálnesprávaniejevýsledkomudalostí,ktorésmeprežívalikedysiana-učilismesatypickýmreakciámodnašichopatrovníkov.Schémamápomôcťzame-raťpozornosťnatietoudalostiaodhaľo-vať naučené vzorce správania. Účastníknapríkladzobrazujeprežívaniespojenésozanedbávaním.Prezentujehopredskupi-nou.Ostatníúčastníciasocioterapeutmupomáhajúotázkamipodrobnejšiepreskú-mať,čosaudialovjehominulosti. Nasleduje schéma vzťahujúca sa naprítomnosť. Hlavným protagonistomschémy najčastejšie už nie sú rodičia,

Rand Kannenberg pracoval v osemdesiatych rokoch v Centre mentálneho zdravia (Colorado, USA) ako sociológ. Mal na staosti podmienečne prepustených a prepustené osoby. Keďže nebol spokojný so systémom poskytovaných služieb, vymyslel si vlastný program. Je cielený na klientov s kombinovanou diagnózou: asociálna porucha osobnosti a závislosť na návykových látkach. Resocializačná skupina Socioterapia pre sociopatov pomáha zvládnuť prechod na slobodu, osvojiť si konštruktívnejšie spôsoby fungovania v spoločnosti a dostať pod kontrolu závislosť.

SOCIOTERAPIA PRE SOCIOPATOV

Program je postavený na princípochkognitívne-behaviorálnejterapie.Pracujespredpokladom,žeasociálneanávykovésprávanie, ako akékoľvek iné správanie,jenaučené.Týmpádomsadáodučiť,taksavytvorípriestornanaučeniesanovýchkonštruktívnejších vzorcov správania areakcií.Kannenbergpracovalvždysce-lou skupinou, lebo bol presvedčený, žeskupinovádynamikajeefektívnejšianežindividuálnaprácaaúčastníciskupinysúsiprospešnínavzájom,keďnasebaberúrôzneúlohyvterapeutickýchaktivitách.

Som rodič a zamestnanec Programjedizajnovanýna24stretnu-tí po 90minút. Stretnutia sa konajú raztýždennepočasšiestichmesiacov.Každésedenie má stanovenú tému. Pozornosťjezameranápostupnenarôznevzťahovékvalityatietosavždydávajúdosúvislos-tisozneužívanímpsychoaktívnychlátok.Účastníci postupne pracujú na témach:nečestnosť,porušovaniepravidielazáko-na, nedbanlivosť, agresivita, dráždivosť,nezodpovednosť,nezáujemaimpulzivita.Každáztémsapreberátristretnutia.

focus SOCIOTERAPIA

Fotopixabay

3

focus SOCIOTERAPIA

aleúčastníka jehosúčasná rodinaaleboinévýznamnépostavy.Socioterapeutmupomáhazískaťvhľaddoaktuálnychprob-lémov a zisťovať, či neopakuje naučenévzorcesprávania,ktoréhoprivádzajúdoproblémov.Pozornosťsavenujeajposta-vámvschéme.Akýchpartnerovaspoloč-níkov si účastníkvyberá?Sú tietovzťa-hy nápomocné? Potom sa schématizujeideálnabudúcnosť–akoby tovyzeralo,kebytietovzorceopustil,akobysajehoživotzmenil?Ktobudevjehoživotefigu-rovať,keďsanapríkladvzdázávislostianedbanlivéhosprávania? Cieľomjenahliadnuťdovývinuuda-lostí,pochopiť,akoúčastníkopakujena-učenédeštruktívnevzorcevosvojomži-voteaakévzťahysivolí.Čímpresnejšíjevhľad,týmjasnejšiesúvzorcedefinovanéa tým jednoduchšie sa dajú nahrádzaťkonštruktívnejšímipostupmiavzťahmi.

Sociodráma Sociometrickéstretnutiejenasledova-nésociodrámou,ktorásaviaženaprebe-ranútému.Účastnícidramatizujúscénky,akoživotsozávislosťoua(napríklad)ne-dbanlivosťouvyzerá.Prinášajúsvojeskú-senosti,pohľady.Vymieňajúsirôznerole.Nedbanlivý rodič/zamestnanec, zane-dbávanédieťa, sklamanýzamestnávateľ,kurátor,prípadneinépostavy,ktorédota-kéhotodianiamôžuvstupovať.Účastnícisiskúšajúrôzneroly,spôsobyreagovania,učiasanovým,konštruktívnejším.Náme-tomnikdyniesúreálneudalostizoživotaúčastníkov, aj keď vyplavené emócie súveľmiosobné.Počashraniasúvyužívanérôznesociodramatickétechnikynaprehĺ-benievhľadudosituácie.Natémachpra-cujú najmä účastníci, socioterapeut pri-spievakprehĺbeniudiania–čosamedzinamiskutočneodohráva?,očonaozajidev jednotlivých interakciách?, abyprocesnebolpovrchný. Každé sociodramatické sedenie jeukončenéspoločnýmrozhovoromaana-lyzovaním:čosaudialo,ako tovnímali,prežívali, kde vidia paralely so svojímosobným príbehom, čo si z odohranéhoberúdosvojhovlastnéhoživota,akosvojživotvnímajúteraz.

Stanovovanie cieľov Súčasťou sociodramatickej časti jeexperimentovaniesinýmireakciami,pa-dajúnávrhyinéhosprávania,inýchvoliebv rozhodovaní. Toto je materiál, ktorýmôžebyťvyužitýnanasledujcomsedenízameranomnastanovovaniecieľov.Tojepodriadené striktným pravidlám. Musiabyťjasne,presneformulované,dosiahnu-

teľnéamerateľné.Vždysúotom,čobu-demrobiť,niečonebudem.Stanovujúsadvadruhy cieľov:krátkodobé–dosiah-nuteľnépredukončeníprogramuadlho-dobé–ichukončeniepresahujeprogram.Stanovujú sa pre tri oblasti: závislosť azneužívanie, kriminálne správanie a an-tisociálne správanie. Podmienkou preukončenieprogramuazískanieosvedče-niamusiabyťtri(krátkodobé)cieleukon-čené a tri (dlhodobé) v procese. Príkladdobreformulovanéhocieľa:Ja(KTO)sabudemzúčastňovaťstretnutíanonymnýchalkoholikov(ČO)vtomtocentre(KDE),aby som získal podporu v abstinovaní(PREČO) každý piatok (KEDY) počasnasledujúcich6mesiacov(AKODLHO),počínajúctýmtopiatkom(ODKEDY),ta-kžepôjdemzajtraránozap.XYaprihlá-simsa(AKO). Cielesúzostavenéakozmluva,ktorúúčastník uzatvára verejne pred skupinouso socioterapeutom, casemanagerom* akurátorom. Vzhľadom na to, že účastníci sú zá-roveň závislí, sú v priebehu programunámatkovo kontrolovaní, či dodržiavajúdohoduoabstinencii.Pozitívnytestvšakneznamenáodchodzoskupiny.Vylúčeniezoskupinynasledujepotrochabsenciáchaleboaksaúčastníkdopustínásiliavočiprítomým.

Dať si stopku V USA je hojne využívaný inštitútpodmienečnéhoprepustenia.Odsúdenísúprepúšťaní pred vypršaním trestu akobyna skúšku. Počas tohto obdobia podlie-hajú niektorým obmedzeniam (ako na-príklad testy na prítomnosť zakázaných

látokalebopovinnákomunikáciaskurá-torom), ale tiežmajúprístupku rôznymslužbám od štátu, ako napríklad podpo-rované bývanie. Podľa autora súčasťoutohto procesumusí byť efektívna liečbaantisociálneho kriminálneho správaniaformousocioterapie,prípadne iné formypsychosociálnejpomoci. EfektivitaprogramuSocioterapiapresociopatov bola výskumne overovanáporovnaním s inými programami, resp.klientmibezintervencie.Ajpo18mesia-cochodukončeniaprogramubolsignifi-kantnevyššípočetabsolventovbezopä-tovného nástupu do výkonu trestu aleboiným spôsobom v kontakte s justičnýmsystémom.Podarilo sa udržať aj vysokénegatívne skórev testochnaprítomnosťzakázaných látok.Ako povedal jeden zúčastníkov: „Povedal by som, že mi topomohlo omnoho viac premýšľať a daťsi čas,dať si stopkupredtým,akoniečourobím.Nievždy sa topodarí.Nie somperfektný, robím chyby. Našťastie idemďalej.Adá ti to...daťsičasnarozmýš-ľanieoveciach,hlavne,keďmášrodinuadeti.“

Viera LutherováZdroj: Rand L Kannenberg, Sociothe-rapy for Sociopaths, Resocial Group;

2003, PESI Healthcare, Wisconsin

*Case manager je človek, ktorého náplňou práce je pomáhať klientovi v kontakte s in-štitúciami, koordinuje služby jednotlivých re-zortov (zdravotníctvo, sociálna oblasť, škola, ministerstvo vnútra) a napomáha efektívnej inklúzii občana so špecifickými potrebami a problémami späť do spoločnosti. Je ľudskou spojkou medzi klientom a systémom.

FotoPixabay

SOCIOTERAPIAdobráprax

4

AKÉ SÚ NAŠE SKÚSENOSTI S INPP?INPP školský intervenčný program je neinvazívny pohybový program bez použitia medikamentov. Bol vyvinutý vo Veľkej Británii v chesterskom Institute of Neuro-Physiological Psychology. Je založený na klinickom programe terapie neuromotorickej nezrelosti klienta. Testovaciu batériu a cvičenia adaptovala S. Goddard Blythe na použitie pre skupiny detí v školskom prostredí.

Program pozostáva z 15-minútovejkaždodennej série cvikov založených napohyboch, ktoré normálne sa vyvíjajúcedieťarobívprvomrokuživota,počastr-vaniaškolskéhoroku.Základnépohybovévzorcebolirozloženénanajjednoduchšiuformu a potom krok za krokom poskla-danéspäťvpresnomvývinovomporadí,začínajúc schopnosťou držať zdvihnutúhlavu.

Ako to bolo u nás? Školský program INPP trval 17 me-siacov.Vofebruári2014smeurobiliprvétestovanie(70žiakov)aukončilismehodruhým testovanímv júni 2015 (21 žia-kov).Poklespozorovanejvzorkybolspô-sobenýprirodzenýmipríčinami–ukonče-nie pobytu v sanatóriu.Cvičenia prebie-halidennepočasvybranýchvyučovacíchhodín,relaxačnýchchvíľok,niekedypredvyučovanímalebovpopoludňajšíchhodi-náchvovýchovemimovyučovania.Diag-nostiku, zostavenie tréningového plánu,jeho realizáciu a kontrolu vykonávaliodborní zamestnanci sanatória. Vybranéskupiny žiakov cvičili v 15-minútovýchblokochkaždývyučovacídeňvtelocvič-ni,spoločenskejmiestnosti,zapriaznivé-hopočasiaajnaškolskomihrisku.Každýbloksacvičilnajmenejšesť týždňov.Pojehoosvojenímohližiacizačaťsnovýmcvičebnýmblokom. Záťažou pre hyperaktívne deti bolanutnosť spomalených pohybov a tempa,načosizvyklipodvoch,trochmesiacoch.Efektívnosť cvičení saprejavilaudetí vspevnení jednotlivých svalových skupín,vyššej koncentrácii, v zlepšení hrubej ajemnej motoriky, rovnováhy, pokojnej-šíchprejavocha rozšírení frustračnej to-lerancie. Na hodnotenie neuromotorickej zre-losti pre učenie sme použili Vývinovútestovaciubatériupredetivovekuod7,5roka.Testy,vktorýchnászaujímali roz-dielypoukončeníprogramu:1/ testy na hrubú svalovú koordináciu,rovnováhuareflexy,2/testyvizuálnejsmerovejstabilityavi-zuálnejintegrácie,

3/ testyprevizuálnupercepciuavizuál-no-motorickúintegráciu.

Cvičiť sa oplatí Po ukončení programu konštatujemejehovysokúúčinnosť.Samozrejme,uve-domujeme si, že k pozitívnemu efektumohlo dôjsť aj vďaka inýmpremennýmakonapríkladdozrievanieCNS,senzitív-neobdobienarozvojrovnováhyčivplyviných programov,Hawthornský efekt.Vdaných podmienkach, bohužiaľ, nebolomožnévytvoriťkontrolnúskupinu.Prie-merypretestovaposttestovsmeporovná-valipomocoupárovéhot-testu. Udetísavporovnanísprvýmtestova-ním štatisticky významne zlepšila hrubásvalovákoordinácia,rovnováhaaznížilasamierapretrvávaniaprimitívnychrefle-xov. Priemer skóre v prvom hodnotení17,28klesolna3,71vdruhomhodnotení(vyššieskórenaznačujevyššípočetchýb).Vo vizuálnej smerovej stabilite a vizu-álnej integrácii tiež došlo k signifikant-nému zlepšeniu. Priemerný počet chýbpredprogramombol1,81apoprograme0,33.Okremchybovostismezisťovaliajrýchlosť riešenia. Deti po absolvovaníprogramu riešili test vizuálnej smerovejstability(tracking)vpriemereodeväťse-kúndrýchlejšieatestvizuálnejintegrácievyriešilivpriemereodvesekundyrých-lejšie.Rozdielymedziprvýmiadruhými

meraniamiboliopäťštatistickyvýznam-né. V teste na vizuálnu percepciu a vi-zuálno-motorickú integráciu (Tansleyhoštandardnétvary)poprogrameskórovalivpriemereo2,68bodovlepšieakopredním.Tento rozdiel sa takisto ukázal byťštatistickyvýznamný.Vsumárnomskórevšetkýchsubtestovdošlotiežkštatistickyvýznamnémurozdielu.

Precvičiť sa k lepšiemu životu Neuromotorická nezrelosť je z vývi-novéhohľadiskafaktor,ktorýsivyžadujenašupozornosť.Nezrelácentrálnanervo-vásústavapodkopávaschopnostidieťaťa.Narúša udržanie rovnováhy, pozornosti,kvalitusústredenia,koordináciujemnejajhrubejmotoriky.Vyššienervovécentrásúneustále zamestnané kompenzáciou ne-zrelého fungovania.Zvýskumovvieme,ženeuromotorickánezrelosťsavýznamnespájasozhoršenýmprospechomaproble-matickýmsprávaním.INPPvývinovécvi-čenia podporujú dozrievanie centrálnejnervovej sústavya tedazlepšujú jej cel-kovúefektivitu.Zlepšeniev tejto rovinesa premieta do zlepšenia akademickéhovýkonuisprávania.DozrievanieCNSjesprevádzanévyššouemočnoustabilitouaschopnosťoulepšieregulovaťsvojuinte-rakciu sokolím.Poabsolvovaníprogra-mu očakávame zlepšenie aj v sociálnejoblasti.Dieťa,ktorémáviacpodkontro-lousvojeteloajehojednotlivéfunkciona-lity,budeviacpripravenéknadobúdaniuvedomostí,zručnostíavzťahov.Dúfame,že aj spomocou tohtoprogramuprispe-jemeklepšej integráciinašichdetía ichúspešnejšiemunapredovaniu.

PaedDr. Viliam WintnerMgr. René Šebeňa PhD.

FotoPixabay

SOCIOTERAPIAvýcvikvsocioterapii

5

UMENIE SOCIOTERAPIEV odborných aj v laických kruhoch sa čoraz častejšie spomínajú pojmy socioterapia a socioterapeut. V našom každodennom živote sa formuje nová profesia a nový spoločensko-vedný odbor, ktorého náplňou je po-moc ľuďom, ktorí sú z rôznych dôvodov exkludovaní (závislosti, fyzický hendikep, mentálne retardácie, autizmus a pod.). Socioterapia je vlastne profesionálne pôsobenie na sociálnu situáciu exkludovaných smerom k ich opätovnej sociálnej inklúzii (začlenenosti), rehabilitácii a sociálneho znovuzrodenia.

Záujemo takútoprácusilnie,narastápočet ľudí, ktorí sa chcú spolupodieľaťnapomocidruhýmapochopiteľnerukavrukestýmrastúajpožiadavkynaodbornévzdelanieavzdelávaniesavsocioterapii,naodbornúprípravusocioterapeutov. Inštitút psychoterapie a socioterapie(IPS)zahájilna jeseňv2016prvýkom-plexný systematickývýcvikovýprogramv socioterapii pod názvom „Umenie so-cioterapie”. Absolventi tohto programubudú po jeho ukončení zapísaní do zo-znamu socioterapeutov Slovenska, ktorývedieIPS. Máme za sebou prvý rok programu,ktorý je celkovo rozvrhnutý na tri ka-lendárne roky.V jednomrokuabsolvujúúčastnícipäťstretnutí–štyrikrátpredĺže-nývíkend(štvrtokvečer–nedeľadopo-ludnia)ajednointenzívnestretnutie(stre-davečer–nedeľadopoludnia). Súčasťoustretnutísúteoretickébloky(prednáškovédiskusiezozákladovsocio-terapie, psychoterapie, psychiatrie, ana-tómie a základovmedicínskeho prístupukrôznymformámpostihnutiaakomuni-kačných zručností. Okrem teoretickéhovzdelávania je veľký dôraz kladený ajna praktický nácvik socioterapie, čo sadejeformouaktívnehosociálnehoučenia(encounterová skupina), ktorápripravujeúčastníkovzhľadiskaosobnéhorozvojaaosobnostnejzrelostinaprácusocioterape-uta.Vovečernýchblokochpotomúčast-níci absolvujú tzv. terapeutické reťaze –nácvikterapeutickýchrozhovorov,rozvojempatickéhopočúvaniasnáslednousku-pinovousupervíziou. V prvom roku sa postupne formova-la skupina účastníkov a ukázalo sa, ženie každý, kto sa do výcviku prihlásil,máajkapacituabsolvovaťho.Niekoľkoúčastníkovpostupnezvýcvikuodstúpilo,najčastejšiesútojedinci,ktorýchpripra-venosťpracovaťformouaktívnehozážit-kunasebejenižšiaavyššiajemieraichosobnýchobrán.Výsledok,aktotakmož-nopovedať,jesformovanáskupina,ktorávýbornespolupracujeavzájomnádôveramedzi účastníkmi sa počas prvého rokaprehĺbila.Skupinajetedaužuzatvorená.

(Tuchcemeupozorniť,žepočetúčastní-kov vo výcviku je limitovaný – skupinamôžemaťmaximálne26účastníkov.) Počas tohto prvého roka absolvovaliúčastníciúvoddosocioterapieazákladymedicínskehoprístupukrôznymformámpostihnutia.Ukazujesa,žečasovýrozsahvenovaný týmto blokombude v II. cyk-le výcviku (predpokladané otvorenie jevnovembri2017)potrebnénavýšiť.Zá-ujem o poznatky a informácie z týchtooblastísocioterapeutickejpomocinássa-motnýchprekvapilahocismesadomnie-vali,žepočethodínbudedostatočný,praxnámukazuje,žetotaknieje. Podnetomprenás,organizátorov,bolajzáujemviacerýchúčastníkovozískaniecertifikátu po absolvovaní programu. Vsúčasnosti to jepripravenétak,žeúčast-níci programu po jeho ukončení získajúosvedčenieo jehoabsolvovaní (spolu sozápisomdozoznamusocioterapeuotv)odIPS. Vzhľadom na opakované otázky azáujemsmesa rozhodli, že sapokúsimeprogram akreditovať aj na Ministerstveškolstva SR, aby účastníci ďalších cyk-

lov výcviku už mohli získať certifikát,ktorýpotvrdíichprofesionalitupracovaťakosocioterapeut.Radibysmevyhoveliajtejtopožiadavke,hocinášnázorje,žecertifikát vystaví predovšetkým samotnáprax,pretožežiadny„papier”nezaručujekvalituaprofesionalitu. Účastníkmiprogramusúženyajmužizrôznychoblastí,možnoalepovedať,ževšetcipracujúsľuďmiavosvojejprácipoznatkyapraktickézručnosti,ktorépo-stupnezískavajú,môžuužterazvyužívaťa uplatňovať (napr. vo vzdelávaní a prí-prave budúcich sociálnych pracovníkov,naodboresociálnychvecímestskýchúra-dovčivzariadeniachsociálnychslužieb). Skúsenostipoprvomrokunásopráv-ňujúpovedať,žesmesarozhodlisprávne,keďsmenatrhprišlisponukoupripravo-vaťľudínaprofesionálnuprácuvsociote-rapii.OtoviacsasústredímenaprípravuII. cyklu programu a námety, podnety apripomienky, ktoré od účastníkov získa-vame,určiteuplatnímeapoužijemevbu-dúcnostivnašejpráci. Informácieovýcviku„Umeniesocio-terapie”môžuzáujemcinájsťnastránkeIPSwww.socioterapia.sk, na telefónnomčísle 0917 110 067 a mailovej adreselivialozsi@gmail.com, ktoré patria jed-nejzfacilitátoriekprogramuPhDr.LíviiLozsi.Radiodpoviemenavašeotázkyaposkytnemevšetkypotrebnéinformácie.

Ľudo Dobšovič, IPSFacilitátor programu Umenie

socioterapie

FotoPixabay

SOCIOTERAPIA

6

vzťahy

Žijeme v časoch obrovského technologického rozvoja. Jeho tempo je stále rýchlejšie a svojím vplyvom zasahuje aj sociálne vzťahy – vytvára tlak na rodinné štruktúry, ktoré následne prechádzajú veľkými zmenami.

Patriarchát sapostupnevytrácaaob-javujesanovýfenomén,niečo,čotueštenebolo–kultdieťaťa.Zdnešnéhopohľa-du už dieťa nevďačí za svoj život rodi-čom,alenaopak,dávazmyselichvzťahu.Eštedvegeneráciedozaduženavravieva-la,žechcedaťdieťasvojmumužovi,dnesmôžemepočuťženuhovoriť,žechceotcapresvojedieťa.Vnímatetenrozdiel?Tentofaktsavýrazneprejavujeajvový-vineosobnostídnešnýchdetí.Mámeveľa,žijemevprebytku,nikdyvhistóriismesanemali lepšie a chceme dopriať hlavnenašim deťom. Už keď sa majú narodiť,je okolo toho obrovský rozruch. Kedysiženaporodila,dieťazavesiladoplachtič-kymedzistromamiapokračovalavprácina poli. Dnes je takáto predstava úplnesci-fi,hocifyziologickysaničnezmeniloa to istéby zvládla aj žena21. storočia.Akosavraví:Všetkojeotázkoupostoja,noatensazmenil!

Dieťa nechce zbožňovanie S obrovskou pompou sa očakávanýtvorček rodí, aby bol oslavovaný, zbož-ňovaný,milovaný.Ešte aninetuší, čo jesvetaužhosvojouprítomnosťouvýrazneovplyvňuje.„Lenabysmemudaliúplnevšetko, čo je možné dať. Všetko hmot-

né, intelektuálne, emocionálne,” vraviasi dnešní rodičia. Ale ako to má malýčloviečik všetko absorbovať? Anglickýpsychoanalitik JohnBowlbypíše: „Deti,ktorésústredobodomvesmíru,súnatomveľmi podobne ako citoví deprivanti.”Nadbytok spôsobuje to isté, čo nedosta-tok!Tentofaktsidrviváväčšinarodičovvôbec neuvedomuje, lebo je to akosizvláštnepovznášajúce,nevnímaťvlastnépotrebya„všetko”dávaťdieťaťu.Človeksa cíti lepším. V skutočnosti je to všakškodlivé.

Ťaživé pohladenia Možno sa pýtate: „Ale čo je na tomzlé?Môževeľaláskyškodiť?”Toasinie,aletonieje„čistá”,nepožadovačná,slo-bodnáláska.Jetoláskazranenýchľudíatýmbôľom je aj poznačená. Je iné, keďhľadíte dieťa rukou, ktorá vás nebolí arukou,ktorájezlomená.Potomjepohla-denieakési ťažkéa spätnevyvolávapo-trebu chrániť a byť vďačný.My rodičia(pokiaľsmenezrelí)mámetendencielie-čiťsisvojezraneniaprostredníctvomdetí,napríkladtak,žeichzaplavímetým,čovdetstvechýbalonám.Noanavonoksatotváriakoláska. SigmundFreudvtejtosúvislostipíše:

„Neuropatickí rodičia, ktorí bývajú ná-chylníknesmiernymnežnostiam,svojímláskanímpravdepodobneprebudiavdie-ťatidispozíciukneuróznymchorobám.”Nejednása totižonadmierurodičovskejlásky, ale o nevedome získanú úzkosť,ktorápramenízostrachuzostraty,ktorásazákerneanenápadnevkrádadokaždo-dennejreality.

Tuhé prepojenia Sedela u mňa matka, ktorá prišla stým,žejevjejživoteveľmiveľaúzkosti,ktorájuobťažujeužnadennejbáze.Spý-talasomsa,čojejejnajväčšímstrachom.Odpovedalami, že sa najviac bojí o ži-votsvojhosyna,toho,žebysamumohloniečozléstať.Atakhosvojímstrachomdusí.Sústavnemujevpätách.Chodízaním,kontrolujeho,premýšľaomožnýchnástrahách.Ajodnehochce,abybolopa-trný, lebomamička sa veľmi bojí.No ačuduj sa svete, chlapec má stále nejakézranenia. Mama nežije svoj, ale jeho život. Jenakaždomjehotréningu,nakaždomzá-pase,trávisnímvšetokčas.Ničnasveteniejepreňuporovnateľnepríťažlivé.Do-konca prestala spávať smanželom, lebosynrazomylomvošieldospálne…Keďsmehľadalimožnosti,kamindebymohlasústrediťsvojupozornosťaprestaťpouží-vaťsyna,bolastratenáakoAlenkavRíšidivov. Akoby bol svet bez jej miláčikaúplneprázdnymmiestom.

FotoPixabay

OBRIE BÁBÄTKÁ

SOCIOTERAPIA

7

vzťahy

Neslávneznámymextrémnympríkla-dom tohto javu, ktorý poznáme z histó-rie, je životný príbehAdolfaHitlera.AjonboljedinýmzdrojomšťastiapresvojumatkuKláru,ktoráhozahŕňalaasúčasnedusilaláskou,nadmernehoochraňovalaahýčkala.Výsledkomtakejtovýchovybolsubmisívnytyran.Svedectvootompodalaj ich rodinný lekár, mimochodom žid,ktorýpovedal,ženikdynevidelsilnejšieprimknutie. Ešte aj v bunkri, kdeHitlerspáchal samovraždu,mal pri sebe fotkusvojejmilovanejmatky.

Klietka z lásky Keďdieťavyrastávemočnomprebyt-ku,začnevidieťsebaakostredsvetaane-naučísavnímaťvnútornýsvetinýchľudí.Vôbecsaunehoneobjavípotrebainves-tovaťajdodruhéhočloveka. Jeuväzne-névklietkez láskyanachádzasa ibavznámom prostredí, objavovať neznámemu totižnedovolia.A takvňomzabíja-jú túžby. Mala som možnosť vidieť doživota chlapca, ktorého túžby boli taktoudusené hneďv zárodku.Nech prišiel sakýmkoľveknápadom,okamžitebol za-hltený ideálnymi podmienkami na jehorealizáciu.Vždymunakúpili kompletnúvýbavu, zaplatili učiteľa, vozili ho tam.Chcel byť rockovýmgitaristoma jedinépočomtúžil,bolamožnosťhraťvnejakejstarej garáži a mať náročné podmienky,akomalkedysiKurtCobain.Bohužiaľ,tojediné samu splniť nemohlo!V takom-todieťatisapotomobjavujepocitvinyazlyhaniaztoho,ževšetkodostalanedo-kázal to využiť.Dôsledkom je strácanievlastnejhodnoty.

Dospelí kojenci Práve z tohto vášnivého rodičovské-ho záujmu o deti, ktoré sú obklopenéhmotným a sociálnym dostatkom, vzni-kajútakzvaníobríkojenci.Ichrodičiaimprejavujú nadmieru lásky, čo býva, akosomuž spomínala, príznakom ich vlast-nej zraniteľnosti.Títo prerastení kojencis hypertrofovaným narcizmom bývajúsympatickíanadšení,norovnakotakpla-chíapasívni.Zákerné je,že to,žemajúproblémy, obyčajne zbadáte až v puber-te, lebo až v adolescencii, pri hľadanípartnera, sanaplnoprejaví ichobrovskýstrachzozávislosti.Vovzťahochmávajúpotom tendencie podriaďovať sa a sebavnímajúakomenejcenných.Symbiotickédetstvoaprílišnésplynutiesrodičomimtotižbránilovytvoriťsivlastnúosobnosť.Tentomodel,ktorýsazačalobjavovaťvprostredíamerickýchdetí,sarozmoholužajvEurópe.Model,kdeautorituvrodine

preberá dieťa, lebo jeho potreby musiabyťzakaždúcenusaturované,spôsobujenemožnosťseparácieapocitobrovskéhonesplatiteľnéhodlhu.

Škodlivý stereotyp Ničnemákdokonalostiďalejneždo-konalýrodič.Jasomzatiaľtakéhonestre-tlaaaninepoznámnikoho,ktobyv ro-dičovstvenepochybil.Naopakvidím,akosavšetcistereotypnesnažímeukazovaťsapreddieťaťomakoperfektní,obávamesatotiž,žeakbydieťaodhalilonašeslabinyči neistoty, klesli by sme v jeho očiach,utrpelabynašarodičovskáautorita.Mátovšakaj inýdôležitýaspekt,ktorýsimá-lokto uvedomuje. Keď sa rodič dopustíchyby, dieťa samá voči čomubúriť, čomudodávaodvahučeliťajinýmprekáž-kamvživote.Rodičovsképochybenietakvlastnepodporujejehonezávislosť.Dieťasipovieniečovzmysle:„Konečne to tuje,musím si to zariadiť sám, lebomojamatkatonezvládla.”Čojetedavýznam-nejšie?Upevnenievlastnejpozíciealebovytvoreniepríležitostipredieťa? Pamätámsinasituáciuzmôjhoživo-ta, keď sa akoblesk z jasnéhonebaob-javilspontánnyhnevmôjhopubertálnehosyna.Zosilnenétobolotým,žesmeišlivaute,kdemivykričal,žemustrašnelezienanervymojadokonalosťaneomylnosť.Ostala somakoobarená, nechápala somto.Vôbecsomsineuvedomovala,ženie-čotakérobímažejemujetoažtakveľminepríjemné. Táto spätná väzba ma všakemocionálne zasiahla a s „prezentáciouneomylnejmatky”sompostupneprestala.Vovýsledkutomalodobrýdopadnanášvzťah.

Fenomén týraných rodičov Aby si mohlo dieťa vydobyť svojuautonómiu a nezostalo uviaznuté v sietiutkanej zo starostlivosti jeho bezchyb-ných rodičoch, niekedy nemá inú mož-nosťnežodmietnuťichnásilne.Tlačíhok tomunemožnosťprekonaťzásadnéži-votné skúšky,nutnéprenormálnyvývinčloveka.Tentotlakobčasvedieažkhro-zivýmkultúrnymjavom,kedysúrodičiatýranívlastnýmideťmi. BorisCyrulnik,francúzskypsychiateraetnológvosvojejkniheLáskanadpro-pastíotompíšetoto:„Jetodesaťrokovdozadu,čosmesohromenímobjavilido-speléosobyvydanénapospasvyhrážkamanásiliuzostranysvojichvlastnýchdetí.Fenomén týraných rodičov začal vychá-dzaťna svetlo sveta,keď linkyzriadenénapomoctýranýmosobámvUSAzazna-menali celýchdvadsaťpäťpercenthovo-

rovstoutoproblematikou.VeľmivysokéčíslabolizistenéajvoFrancúzskuavQu-ebecu.Obetevšakčastoodmietalipodaťtrestnéoznámenienavlastnédeti.PrvýsastýmtojavomzaoberaliJaponciavysvet-ľovali ho intenzívnymi sociokultúrnymizmenami, ktoré viedli k preceňovaniupozíciedieťaťavrodine.RovnakývývojnastalajvČíne,kdepolitikajednéhodie-ťaťaspôsobila,žezanjelskýchdetí sazjednej generácie na druhú začali stávaťfrustrovaní a trpiaci domáci tyrani. Detizačali byť obsedantné bez akéhokoľvekživotnéhoplánu.” Ďalej som sa dozvedela, že rodičiadetí tyranov bývajú obyčajne starší amajúvysokýsociálnystatus.Nachádzasamedzinimiveľkýpočetprávnikov(ažtri-dsaťpercent),lekárovadokoncapsycho-lógov.Všetci týraní rodičiamali solídnevysokoškolské vzdelanie a mali úmyselvychovávaťsvojedetidemokraticky. Myslímsi,žepredieťamusíbyťveľ-miťažkéto,ženenachádza„objektívny”dôvod,prečo sana svojich rodičovhne-vať, pričom ale jeho hnev stále stúpa.Musítovňomvyvolávaťobrovskývnú-tornýkonflikt.Dnessompočulavterapiipovedaťdospeléhomuža,žejesvojimro-dičomveľmivďačnýapritomsamudob-renedarí.Mániečopo tridsiatkea jenaantidepresívach.Spýtalasomsaho,začojevďačnýaonodpovedal,ženevie,aležeodmaličkadonehovštepovali,žeimmábyťvďačný,takje.Ajtakéhodôsledkytomôžemať.Tentokonkrétnymužsícero-dičovnetýra,zatosavšaktrápiseba… Myrodičiadostávamenarodenímdie-ťaťacelkomtvárnuhmotuajelennanás,akétvarybudenakoniecmať.Ažvdospe-lostinašichdetí(niekdesauvádza,žeažvnukov)saukáže,akísmebolimodelári.

Maja Kubišováwww.vztahovaporadna.sk

FotoPixabay

SOCIOTERAPIAdobráprax

8

V JEDNOM DOMĚ Staří lidé a děti spolu. Nejedná se o situaci, kdy aktivní „mladá“ babička pomáhá postarat se o vnoučata. Připomíná to spíš model, který byl kdysi zcela normální: staří prarodiče „na výminku“, kteří už nemohou pracovat, ale mají své místo v domě, kde žije spolu několik generací jedné velké rodiny, a malé děti, které je potřeba pohlídat, aby se mladí mohli věnovat své práci. Stáří se někdy nazývá „druhé dětství“ a že to může být i velmi hezká životní etapa, to jsem měla možnost vidět při své návštěvě v Mezigeneračním centru Julie v krásné pražské části Zbraslav.

Zakladatelkaamanažerkatohotocen-traMgr.MarkétaAdámková a její kole-gyněsepředněkolikaletynechalyinspi-rovatzahraničnímmodelemzařízení,kdese péče o seniory prolíná s péčí o před-školníděti.PůvodněvlastněchtělyzaříditnaZbraslavidůmproseniory,kdebysejimdostalolepšípéče,nežjevtomtotypuzařízeníběžné,apodařilosejimproten-to účel zajistit překrásnou secesní vilu svelkouzahradou.Nastalaleproblém,jakdostatklientydovyššíchpaterdomu,kdenenívýtah.Apakpřišelnápadvyužítvyš-šípatrajakoškolkuproděti. „Julie jemísto, kde se setkávají lidérůznýchgenerací,kterénikamnespěchajíamajísicopředat.Učímesezdenavzá-jemlaskavosti,toleranci,respektuaúctě,“řeklaPaedDr. JitkaStejskalová,klinickálogopedka,afazioložkaaodbornýgarant

centra.Abyprogramtréninkumentálnícha motorických funkcí dospělých dostaldůstojnoupodobu(aktivitytypujednodu-chýchručníchprací,čtenípohádek,zpěvpísniček, hryna zahradě apod., kterébyněkdymohlyisamotnýmklientůmpřipa-datažinfantilní,jakkolizterapeutickéhohlediskaužitečné),vzniklnápadspojitjejsaktivitamiproděti,kterýmseniořimo-houpomáhatatímsevlastnědonichpři-rozeněsamizapojí,aještěsepřitompo-těšíkontaktemsdětmi.Takbylnakoneczrealizován koncept jednoho společnéhodomu,kdejepostaránoonejstarší inej-mladšígeneraci,atoproklientypotřebu-jícíspecifickouodbornoupéči. Centrumtakvsoběspojujedennípéčiosenioryalogopedickouprácisdětmiidospělými, a svým zaměřením unikátnědoplňuje sociálně zdravotní péči, která

vČeské republice dosud chyběla.Nabí-zíodbornou logopedickoupéčiklientůmpo ztrátě řeči a dospělým i dětem, kteřímají potíže se správnou artikulací. Jehočinnostjezaměřenanaprevenciinápra-vu poruch komunikace prostřednictvímkaždodenní skupinové i individuální lo-gopedické péče. Seniorům se sníženousoběstačnostínebospotřebousociálníhokontaktu nabízí aktivizační programy,rehabilitačnícvičení,tréninkpaměti,mu-zikoterapii, arteterapii, psychoterapii čireminiscenci.Poskytujeslužbydospělýmsporuchoukomunikacepocévníchmoz-kovýchpříhodách,úrazechmozkuapod.Mateřskáškolalogopedickásestaráodětisnerovnoměrnýmvývojemaartikulační-miproblémy:dysfázií nebo jinýmiobtí-žemivyžadujícímilogopedickoupéči.

Přínos mezigeneračního propojení Propojenícentradennípéčeaškolkynavazujenatradičnímodelrodinysme-zigeneračním soužitím, který navozujevlídnou atmosféru sounáležitosti a kon-tinuity, přirozený respekt k lidskému ži-votu i všem jeho etapám.Takové setká-váníposkytujenenahraditelnéobohacenív době, kdy jsou přirozené vazby mezigeneracemi vlivemmoderního životníhostylu narušené.Kontakt s dětmi vyvolá-

FotoPixabay

SOCIOTERAPIAdobráprax

9

váudospělýchaseniorůochranitelskéapečujícísklonyaposkytujejimmotivaciknáplnivlastníhoživota.Prodětizname-násetkáváníseseniorypřijímánístáříbezostychu a s porozuměním. Proto jsou vdennímprogramuzařazené společné ak-tivityjakočtení,výtvarnéčinnosti,zpěv,hryčiprácenazahradě.Společněaktivněprožitéchvílepřispívajíkezlepšenífyzic-kého,citovéhoikognitivníhorozvoje.

Bezpečné prostředí Ve školce se daří udržet bezpečnéprostředí,kteréhosedětemstěmitoobtí-žemičastovběžnýchškolkáchnedostává.Jezdekladenvelkýdůraznaindividuálnípřístup.Iproto,žemajívšechnydětině-jakýproblém,nesetkávajísetusposmě-chemnebošikanou.Jsousivšichnirovni. Společné trávení času s dětmi se alepozitivně promítá i do pokroku, kteréhodosáhnousenioři,ikdyžunichčastokvůlitypujejichproblémunenítakmarkantní.„Senioryinterakcesdětmimotivuje,abyna sobě pracovali, nezhoršoval se jejichstav a oni byli schopni komunikovat,“říká ředitelka Mgr. MarkétaAdámková.Všechny obyvatele domu spojuje jednavěc – potíže s komunikací. Zatímco se-nioři,kteřídocentradochází,sepotýka-jí zejména snásledkymozkovépříhody,u většiny dětí jde o vady vrozené.Děti,které sem přicházejí, nekomunikují buďvůbec, nebo omezeně. Často sem pře-cházejí z běžných školek, kde se právěkvůli svým specifickým problémům ně-kdy dostávají na okraj a jejich vylouče-

nímůževéstkrůznýmprojevůmnegace(pláč,vztekapod.).Kdyžpakpřijdoudozdejšíhorodinnéhokolektivu,kdekaždýmánějakýproblém–jakostatníděti,taksenioři–dětisepostupnězklidňují,a toje tenmoment,kdy sedázačítpracovatna rozvoji verbální komunikace. Děti iseniořičastopoužívajíijinézpůsobydo-rozumívání, třebahudbunebotanec.Ni-kdonaněnetlačí,nechávajísivzájemněčas,jakýpotřebují.Díkyintenzivníalo-gopedicképéčisečastodaříindividuálnípotížedětíodbourávat.Nutnododat,žekpocitudůvěry a bezpečí přispívápřístupvšechpracovníkůidobrovolníků,kteřídoprácesklientydávajísvésrdceanaprvnípohled je téžvidět, žemajívelmidobrékolegiálnívztahy.

Spolu i každý zvlášť Prostornásecesnívilasvelkouzahra-dou poskytuje dostatek místa pro děti,dospělé i seniory.Všichnimajímožnostužívat oddělených prostor pro vlastníaktivity, rozvíjení vrstevnických vztahů,odpočinek i relaxaci. Zároveň jsou zdealeimístavyhrazenáprospolečnéakce,dokterýchsemohouklientidlevlastníhozájmuzapojovat.Zavýznamnouaktivitusezdepovažuječastrávenýspolunaza-hradě,protožespolečnéčinnostipřekoná-vajíbariéry,napomáhajívzájemnékomu-nikaci a propojení generací.Každé ránosevšichniklienti(dospělíiděti)setkávajívhlavnímístnosti,kdesispolečnězpívajía povídají. Po ranním setkání odcházejídětidoškolkyopatrovýšadospělímají

svůjprogram–individuálnílogopedickouterapii, zdravotní cvičení, trénink pamě-ti, práci s jemnou motorikou, psychote-rapii apod. S dospělými klienty pracujeodbornýpersonál avěnují se rozvoji ře-čových schopností pod vedením klinic-kého logopeda. Děti se mezitím věnujíběžnýmpředškolním aktivitám (zpívání,malování, hra apod.) a práci s jazykem.Posvačinějdoudětivennazahraduado-spělísemohoudlezájmupřidat.Pooběděje doba odpočinku. Senioři si čtou nebohrajídeskovéhry.Menšídětiodpočívajínalehátkách,většídětisevěnujíklidnýmhrám.Posvačiněseopětmohoudětiset-katsostatnímiklientyvhlavnímístnostinebovenku. „Myšlenkoumezigeneračního soužitíjsme se inspirovaliv zahraničí a zaujalanásnatolik,žejsmeserozhodliprojejíre-alizacivčeskýchpodmínkách.Nepřichá-zímepřitomsničímnovým.Vracímesektomu,cotadyvždybylo,tedyktradiční-murodinnémumodelusoužitívícegene-racípodjednoustřechou.Každágeneracemásvépotřeby,alevlecčemsedoplňujíaobohacují,apředevšímvJuliinikamne-spěchají. Podařilo se nám vytvořit pros-tor,kdesestařílidémohoucítitužitečníapotřební,kdedospělínenásilnou formouopět naváží sociální kontakty a kde dětičerpají z laskavosti, moudrosti a zku-šeností stáří,“ citujemena závěr zwebumezigeneračníhocentraJulie,www.vjed-nomdome.cz.

Mgr. Naďa Jurečková

FotoM

CJ

rozhovor SOCIOTERAPIA

10

HLAS AKO INTÍMNY POMOCNÍKLiečebno-výchovné sanatóriá poskytujú dočasnú psychologickú, psychoterapeutickú a výchovnú starostlivosť deťom a mladistvým s narušeným psychosociálnym vývinom, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave. Spravidla ide o deti a mladistvých s poruchami správania, ktoré pretrvávajú dlhodobo. Ich správanie je natoľko neprispôsobivé, asociálne, agresívne alebo vyzývavé, že ich výchova je v bežných podmienkach ťažko zvládnuteľná.

Tieto poruchy samôžu komplikovaťajceloupaletoupridruženýchporúch,nieje u nich ojedinelý ani problém s návy-kovýmilátkami,čoimsituáciuešteviackomplikuje.Zaujalonás, ženakorekciutýchtoporúch,akoajnareedukáciunie-ktorýchforiemzávislostísavyužívamu-zikoterapiaakodoplnkováformaterape-utickejčinnosti.Vsúkromnomliečebno--výchovnomsanatóriuvSenciposkytujeMgr. Ing. Ingrid Mišeková muzikotera-piuchlapcomvoveku13–15rokovakoexternápracovníčka.Rozprávalismesasňouomuzikoterapiiaotom,akodokážetýchtomladýchľudíspájaťrytmus,spevahudba.

Máte za sebou bohatú a úspešnú prax v oblasti manažmentu ľudských zdrojov. Prečo ste sa rozhodla pracovať v so-ciálnej oblasti? Roky trávené manažovaním ľudskýchzdrojovbolisícezaujímavé,alepremňamálokreatívneamalasomnastarostipri-veľaadministratívnejpráce.Organizova-lasompremanažérovrozvojovéprogra-my, tréningy a vzdelávanie, ktoré boliväčšinou ibao sprostredkovaní informá-cií,alemálozohľadňovaliosobnýrozmerkonkrétnychľudí.Nevidelasomnadšenieazáujemoseba-spoznávanie,okreatívnyprístupksvojimvnútornýmzdrojomavmanažmentemaprávetietooblastibavi-linajviac.Okrempotrebnéhoštúdiasomabsolvovalavzdelávanievmuzikoterapiiazačala sompopri zamestnanípracovaťvsociálnychslužbách,spočiatkuibaakodobrovoľníčka.

Muzikoterapia je však špecifická, iba relatívne úzka oblasť na poli sociálnej pomoci a poradenstva. HlavnézamestnaniemámvDomoveso-ciálnychslužiebpredetiadospelých,kdepracujemsmentálnepostihnutýmiklient-miako sociálna terapeutka.Muzikotera-piurobímexternevtrochrôznychzaria-deniach,srôznymicieľovýmiskupinami.Tátoprácajepremňaoprepájaníhudbya

psychológie,konkrétnemojichskúsenostízopsychoterapeutickéhovýcviku,ktoré-ho som absolventkou a tiež encountero-vých skupín,ktorých somsaviac rokovzúčastňovala.Hudbajenosnýmpilierom,naktoromstojímôjprístupkuklientom,pretoževerím,žemáliečivúsilu.

Ako klientom tú silu sprostredkujete? Dva roky pracujem v súkromnom lie-čebno-výchovnomsanatóriusoskupinou13 – 15 ročných chlapcov, ktorí majúporuchy správania, syndrómy ADHD,hyperkinetické poruchy a druhú kategó-riu tvoria drogovo závislí (alkohol, ma-rihuana a ďalšie návykové látky). Keďchcem čokoľvek sprostredkovať, nejdetobezvzťahu.Samozrejme,muzikotera-pia má svoje zákonitosti a formy, ktoréajjaaplikujem.Pasívnaformaspočívavpočúvaní, vnímaní hudby, v prežívaní vsúvislostisňou,vporozumenívlastnýchpocitovapocitoviných.Aktívnačasťmu-zikoterapiejeviacokreativite,ohľadaní

FotoM

ariannaKadlečíková

SOCIOTERAPIArozhovor

11

anachádzanírôznychtechníkaospôsobeseba-vyjadrovania.

Zámer je pekný, ale ako na to reagujú chlapci?Spočiatku je vždy ťažké získať ich prespoluprácu. Poruchy správania sa preja-vujú rôzne. Hyperkinetické poruchy súcharakterizovanéneschopnosťouvydržaťdlhšíčasprijednejčinnosti.Nedostatočneregulovaná a nadmerná aktivita, prechá-dzaniez jednejčinnostinadruhúsaod-zrkadľujeajpočasmuzikoterapie.Asútueštezávislosti,ktoréhocinedosahujústu-peň zjavných abstinenčných príznakov,psychologickázávislosťjejednoznačnáaovplyvňujeich.PretietodetiniejepobytvLVSdobrovoľný.Prežívajúsmútok–súsmutné z odlúčenia od rodičov, kamará-tov,odzaužívanéhospôsobuživota.

Ak neevidujete u svojich klientov chuť na zmenu, aké má muzikoterapia opod-statnenie? Prináša nejaké výsledky? Ťažkopovedať.Abymôjvplyv,respektí-vevplyvmuzikoterapiezanechalstopu,jepotrebnévybudovaťdôvernývzťah.Atojedlhšíproces.Väčšina týchtochlapcovprichádzaaponejakomčaseajodchádzazozariadeniaajzmojichsedení.Výsled-ky sa dajú pozorovať len u tých, ktorískupinunavštevujúdlhšíčas.Vpriemeresajedenklientzúčastníibapiatichsedení,čojedosťmálo.Mámotvorenúskupinu,doktorejklientiprichádzajúaodchádza-jú z nej. Je ťažké toto pôsobenie poňaťsystémovo a vyhodnocovať výsledky.Kvyhodnocovaniusíceautomatickydochá-dza,aledejesatobezhlbšejspoluprácesostatnýmičlenmiodbornéhotímu.Akbysatotakdialo,bolobytoideálne.

Rozumiem tomu tak, že muzikotera-piu prispôsobujete podmienkam, ktoré máte k dispozícii.Omuzikoterapii v pravomslova zmyslemožno hovoriť iba vtedy, keď ňou sle-dujemezadefinovanýcieľa tovyžaduje,aby sme sa s klientomhlbšie zoznámili.Vzhľadom na spomínané podmienky sazameriavamskôrnavšeobecnéciele.Užodprvého stretnutia s klientommámnazreteli jeho integráciu do skupiny a doprostredia,vktoromsaprávenachádzaatiežrozvojspolupráce.Mámnazreteliajšpecifické ciele ako je rozvoj pozornos-ti,rozvojkoordinácieapohybu,najmäuchlapcovshyperkinetickouporuchou.

Integrácia a spolupráca. Sú to reálne výzvy, prihliadnuc na fakt, že klient sa ocitol v zariadení proti svojej vôli?

Namuzikoterapiijeúčasťdobrovoľná.Jamámlimitsedemčlenov.Tojemojajedi-ná podmienka, pretože na pozadí skupi-novejpráceprebiehaajindividuálnaprá-casjednotlivcom.Takmervždypribudnenovýúčastník, takžeopravidláchdisku-tujemepomernečasto.Súibaštyriveľmijednoduché pravidlá, ktoré by mali byťporozumené,pretožeibavtedydostávajúzmysel.Chlapcinanespočiatkureagujúsvojsky,testujú,akozareagujematýmsamedzinaminaštartujediskusia.Nechcemimdávaťpríkazytypumusíš/nesmieš.Toby som nebola ja. Skôr poviem o sebe,akovnímampravidlája,čopremňazna-mená ich dodržiavanie. Chcem byť prenichsosvojiminázormičitateľná.

Čím to podľa vás je, že chcú navštevo-vať muzikoterapiu dobrovoľne?Jednoznačnehudbou,ktorájeprenichne-smierneatraktívna.Nosímprenichgitaru,klávesy, bubny, rôzne vajíčka, perkusnýmelodickýnástroj tankdrum,naktoromsa hrá rukami alebo paličkami.A atrak-tívna je pre nich aj spoločná hra.Nejdetobez toho, abyniekedynevyjadrili ne-spokojnosť. Najmä na začiatku bývajúotrávení,tvrdia,žeichtonebavíamožnoichtonebavípreto,žejetoorganizovanáčinnosť.

Popíšte, ako postupujete, akú „sklad-bu” má jedno sedenie?Napriekvoľnostisledujemajurčitúštruk-túru.Vprvejčastirobímeto,čoimpripra-vím,majúmožnosťvyskúšaťsinástroje,spolu sa zahrať. Na úvod hrám „HelloSong”nagitare a spievam,aby smena-vzájomzistili,vakejsmevnálade.Naza-čiatkusaimtátohrajavilaakopre5-roč-ných,napriektomuichtobaví.Potomsikaždývyberiesvojnástroj,väčšinouryt-mický,pretoženagitareneviehraťkaždý.Zozačiatkujechaos,rytmizovaniejebezštruktúry,alepostupujemeďalejaskúša-mehľadaťspoločnýrytmusskupiny.Tátoaktivitaužvyžadujevzájomnépočúvaniea spoluprácu. Oni rytmus, samozrejme,cítiaajprežívajú.Vtýchtookamihochsanavonokveľaprejavujeavtedysachlapcidajúdoslova„diagnostikovať”.Vďalšejčastipočúvajúpesničky,čojeprenichasinajatraktívnejšie.

Zdá sa, že zmeny sa predsa len dosta-via. Áno, opakovaním sa proces zlepšuje achlapcisinachádzajúsvojrytmusaspo-ločnýrytmusskupiny.Keďsa topodarí,striedame dynamiku, tempo, napríkladskúsime hrať čo najtichšie. Je príjemné,

že máme priestor na experimentovanie,pretoženaniektorýchnástrojochjeťažkéhraťticho.Skúšameajtaké,žezačínamehraťnahlasapostupnestišujeme.Milujú,keďmôžu voľne búchať a trieskať. Sa-mozrejme,mámekdispozíciitakúmiest-nosť,abysmenerušilinikoho.

Ako chlapci v období puberty vnímajú spev? Veľmiťažkosadajú„nahovoriť”naspev,jednakpreto,lebomutujúatiežpreto,žev detstve ich niekto naučil, že nevediaspievať.Alecezrôznezvukysarozviažu,uvoľniasaapostupnezačnúpoužívaťajhlas. Tiché hranie striedame s hlasným,pomalé tempo s rýchlym.Začneme, akokeby sa nám nechcelo – oni sa pritomsmejú – potom postupne zrýchľujeme.Hlukauvoľneniemilujú.Potomsahrámerôznerytmickéhry,vymyslímesirytmusaprehrávamehodovtedy,kýmsaniektoneprihlási, že ho chce zmeniť. Tu majúmožnosťpresadiťsaajtí,ktorísainokedybojaprejaviť.Ataksazačínakooperáciaa interakcie v skupine. Začínajú vnímaťajostatných,prispôsobujúsaimvrytme,tempe,dynamike,pretožeibatakdokáže-mespoluvytvoriťsúhruaharmóniu.Hierjeveľmiveľa,hrámeichastriedamepod-ľaaktuálnejnáladyanastavenia.

S chlapcami v LVS pracujete už viac ako dva roky. Vedela by ste zhrnúť svoj pohľad na to, čo im muzikoterapia dáva?Vprvomradesauvoľníichnahromadenénapätie.Hudbaarytmuspôsobínaichná-ladu.Častoprichádzajú smutní, otráveníapočassedeniasaimviditeľnezlepšíná-lada.Primárnycieľaleniejezlepšovanienálady.Ideskôroto,abylepšiespolupra-covali medzi sebou, učili sa vyjadrovaťsvojeemócie,popisovaťahlbšievnímaťsvoje zážitky. Stretla som sa so situá-ciami, keď sa nevedeli dohodnúť a bolifrustrovaní,chcelijedendruhéhozbiť.Odnezdarovakonfliktovpostupujemesme-rom k umiernenejšiemu správaniu. Ro-bímsiajpoznámkyoprocesevskupineajevidno,žesadokážuľahšiearýchlejšiedohovoriť na spoločných úlohách, že súmenejkonfliktní.Niekedyvidím,žemajúzábrany,aleučiasaveriť,žehraaspevsúoblasti,kdene-majúakozlyhaťažeprejaviťsajevždydobré. Spevu sa niekedy aj my dospelíbojíme,pritomnášhlasjeintímnyasilnýnástroj.Aintimitavždyzaberie.

Lívia Lozsi

12

poviedkazoživota

Peter prišiel domov veľmi unavený,vlastne si ani nepamätal, či sa s Luciouoniečomrozprával.Keďsaránozobudil,otvoriločiauvidelplot.„Aha,plot,”povedalsi.ZavolalnaLuciu.„Pozri,plot.”ZkuchyneprišlaLucia.„Toniejeplot.Tosúlentakélatkypospá-janédrôtom.Anevykrikuj,zobudíšdeti!”Petersisadolaobzeralsilatkypospájanédrôtom.Vyzeralisíceakoplot,alenaozajtobolilenlatkypospájanédrôtom.Luciamala pravdu. Zvláštne bolo, že plot bolpresne na takom mieste, že oddeľovalPetraodostatných.Vbytezačalobyťrušno,všetcisatmoli-lihore-dole.Trochusaajhanbilzato,žepráveonsaocitolvtakomhlúpompolo-ženíažemuterazmusiapomáhať.Ajsivyčítal, že sivečer ľaholprávenagauč,veďstačilo, abybolvposteli anemuseltuterazsedieť.Petersapozeralpomedzi latkyazbadal,žeLuciajecelkomblízko.„Hej! Psst, Lucia, poďmi pomôcť!” ti-chúčkonaňuzavolal.„Nechajma,jaPlotyneviembúrať,”od-povedalaLuciaazaseodbehla.Peternevedel,čomárobiť.Rozhodolsa,žepočká,kýmsiostatnívšimnú,žezmi-zolazačnúhohľadať.Určitesiužvšimliplot a keď sa najedia, pôjdu sa pozrieť,čojezaním.Bolunavenýataksieštenachvíľuľahol.Keďsazobudil,bolaužtma.Spozaplotapresvitalosvetlotelevízora.Videl,žeos-tatnísediaokolo.Zakričalnanich,aleasihonepočuli,hlasnosabavili.VtomPeterzačulniekohoprichádzať.„Hej,hej,tusom,tosomja,Peter!”„Kde,nevidímťa?”odpovedalhlas.„Tu,zaPlotom.”„Veď tu žiaden plot nie je,” odpovedalhlas.Peter sa trochu posunul bokom a začalrozmýšľať. Je to zlé.Ak ten Plot nie jezdruhejstranyvidieť,budesaimťažšiehľadať.Asi už zistili, že chýba, ale tenPlot ich zmiatol a nechali hľadanie naráno.Ráno sa zobudil a prvé, čo uvidel, bolPlot.Zdalsamuvyššíapevnejšíakovče-ra.Aletosiasiibanamýšľal.PostavilsanašpičkyanazrelponadPlot.Zbadal,žeLuciasapozerásmeromknemu.Zakývaljej a onamu odkývala.Dokonca veselozakričala:

„Hej, čo robíš za tým Plotom? Počkaj,prídempreteba!”Petrovisahneďzlepšilanálada.Užsitovšimli,prídupreneho.Anavyšeužvedel,žeplotjevidieťajzdruhejstrany.Ľaholsiačakal,užnemalozmyselniečorobiťčiskúmať.Hneďprenehoprídu.Konečnesanajeazohrejesostatnými.Konieckon-cov,takýdeňosamotenikomuneuškodí.AjPlotsamuzdalnejakývľúdnejší.Peter čakal.Nerobil nič, len čakal.Celýstuhol, zmeravel. Najprv nohy, potomsánka.Veselosť z rána ho opustila. Lenmeravosedelačakal.Ničomunerozumelaradšejnadničímnerozmýšľal.Nerozu-mel tomu,prečoLucianezavolalaostat-ných.Sľúbilato.Niečosamuselostaťsosľubmi.Hneďďalšieránozačalplotpodhrabávať.Sám bol prekvapený, ako mu to ľahkoišlo.Ajsatrochunasebahneval,žetone-urobilhneďvprvýdeň.Teraznerozumeltomu,prečoprvédniničneurobil.Veďjetotakéjednoduché.Eštetrochuabudenadruhej strane.Pracovalcelýdeň,alene-vadilomuto.Bolaužtakmerúplnátma,keďsaúzkymotvorompretiaholnadruhústranu.Oprášilsa,podišielkĽuďom,nozrazunevedel,čomárobiť.Ľudiaprávevečerali.Anisinevšimli,keďknimpri-šiel.Trochusmrdel.„Smrdíš,”povedalniekto.Peterpoodstúpil.Nechcelrušiťpriveče-ri.Bolzmätený.Pozeralsadozeme.Bálsa zdvihnúť pohľad, bál sa opýtať, či siniektovšimol,žeboltakmertýždeňpreč.Chcelotomostatnýmporozprávať,chcelimpovedaťotomčudesnomplote.Petersisadolktelevízoruapozeralnaob-razovku.Mlčal.Sedelticho,meravo.Aninevedel,kedysiodrazuuvedomil,žezozemepomalyvyrastáPlot.Malý,nízky,vúzkomkruhuokoloneho.Lentakýslabý,

latkypospájanédrôtom.Najprvpripomí-nalplôtikokolomladého stromčeka, alePetervedel,akotenPlotbudevyzeraťochvíľu.Ochvíľu,možnoopäť–desaťmi-nútbudevyzeraťakotesnáklietka.Prudkovyskočilavpanikeutekalpreč.„Tebe už naozaj šibe!” povedala Lucia,alePeterutekalanezastavilsaažpridierepopodVeľkýPlot.Rýchloprekĺzolzaňaeštekýmlapalpodychu,pozeralsapodnohy,čisaniečonezmení.Bolvbezpečí.Ľaholsi,alenespal.

*Peter sizačalpomalyzvykať.Nebol takcelkomsám,zčasunačaszdruhejstranypodišielniektokPlotuaspýtalsa:„Akosamáš?”Prišloajniekoľkoľudíahovorili:„Myťanikdyneopustíme.Nevymenilibysmeťaanizatridsaťstrieborných.”Vtedy Peter veril, že sa niečo zmení.Začal rozprávať o Plote, hovoril rých-lo,možno nie celkom zrozumiteľne, alechcelvšetkovypovedať.Ažkýmnezistil,ženadruhejstranePlotaužniktonestojí.

*Petermal Ľudí za Plotom rád a chýbalimu.Niekedy len taksedelapozeralcezPlot,akosabaviaaakožijú.Bolotočorazťažšie,lebosedávalideňčodeňďalejodPlota.Užnepočul,očomsa rozprávajú,nerozumel,čohovoria.Boli dni, keď nechcel myslieť na Plot.Ajonsavtedy tváril,žePlotneexistuje.OprelsachrbtomoPlotapozeralsacelýdeň do krajiny. Krajina bez Plota bolakrásna tým, že tam nebol žiaden Plot.Niekedy takto Peter presedel celé dni.Keď neexistoval Plot, bol takým zvlášt-nym, smutným spôsobom šťastný. KeďneexistovalPlot,neexistovalianiĽudia.

Jozef Višňovský

PLOT

SOCIOTERAPIA

FotoPixabay

SOCIOTERAPIA

13

info&news

SOCIOTERAPIAAPSYCHOTERAPIA.Štvrťročník.Číslo3,ročníkV.VydávaInštitútpsychoterapieasocioterapie(IPS),www.socioterapia.sk.ISSN1331-7138REDAKČNÁRADA:Mgr.LuciaČibenková(šéfredakorka),PhDr.ĽudovítDobšovič;Mgr.MonikaGregussová;Mgr.VieraLutherová, PhDr. Lívia Lozsi; Martin Vavrinčík, Komunitné centrum Dobšiná. Fotografická spolupráca: Mgr. MariannaKadlečíková,Mgr.MarianKrálovič.Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia.Nepredajné.ADRESAREDAKCIE: Inštitútpsychoterapieasocioterapie,Levočská3,Bratislava85101.KONTAKTY:Tel.:+421244880163,Fax.:+421244880165,Mobil:+421905548986,email:redakcia@socioterapia.info.

Sluchová stimulácia podľa dr. JohansenaMá vaše dieťa problémy s čítaním alebo písaním? Hovorí nezrozumiteľne? Nepočúva inštrukcie alebo pôsobí ako zasnívané? Ťažko sa sústredí, pretože všetko vôkol ho vyrušuje? Ak ide o ťažkosti so sluchovým spracovávaním, môže mu pomôcť špeciálne upravená hudba.

Aby sme čitateľov hneď na začiatkučlánkuvyviedlizomylu,pod„ťažkosťa-misosluchovýmspracovávaním“nemá-me na mysli primárne poruchy sluchu.Nejedná sa o situáciu, kedy dieťa alebodospelý nepočuje.V nasledujúcich riad-kochvysvetlíme,AKOspracovávato,čopočuje. Možnoajvyalebovašedieťazlear-tikuluje,prehadzujehláskyčislová,trápisa s čítaním,má problémy s porozume-ním. Je možné, že rečový vývin nepre-biehal celkom optimálne alebo je jehoschopnosť komunikácie oslabená, mámalúslovnúzásobu,máproblémísťsne-známymiľuďmidoverbálnehokontaktua pod.Niektoré deti bývajú podráždené,nesústredené, rozptyľujú ich zvuky, za-pchávajúsiuši,horšiespiaalebomajúdo-koncaproblémysorientáciouvpriestore.Učiteliasanatakétodetičastosťažujú,žesú nevychované, lebo nepočúvajú a ne-ustálevyrušujú.Niekedytietodetireagu-júnaverbálnepodnetyčiinštrukcieone-skorene. Pravda však môže byť celkomodlišnáodtoho,akosatojaví. V prípade týchto detí je potrebné aužitočnépozrieťsabližšienaichslucho-véspracovávanie.Čisprávnediferencujújednotlivéhlásky,činiejespracovávaniepomalšiealebočivôbecdokážusprávnelokalizovaťzdrojzvukunapríkladvhluč-nejšomprostredí.Dôležitou informáciouje aj to, ktorú hemisféru preferujú prespracovávanie čistých tónov a ktorú prerečovépodnety.Skúmamelateralitu,slu-chovúpercepciuazisťujemeajtennajcit-livejšíprahpočutia.Tovšetkototižmôžemať vplyv na reč, správanie, koncentrá-ciuatedaajnaškolskévýsledkyčipocitkomfortuvdiskusiáchavpodávanívýko-nuvpráci. Na to, aby sme vedeli, či dokážemeklientovi pomôcť, je potrebné urobiťniekoľko meraní. Vykonáva sa tzv. mo-

noaurálna audiometria, binaurálna au-diometria, dichotický test počúvania atesty laterality. K tomu veľmi dôsledneskúmame všetky anamnestické údaje oklientovi,jehoaktuálnystavasymptómy.Akzistíme indikáciukprogramu,zaháj-ime program sluchovej stimulácie. TenpozostávazošpecializovanéhoCD,ktoréješiténamierudanémuklientovi.Tenhopočúvaspravidla10minútdennepočas6až7dní.Cieľompočúvaniajezvýšiťsen-zitivitutýchfrekvencií,ktorésúoslabenéaznížiťsenzitivitutých,ktorésúvysokonad optimálnou hranicou. Vychádzamezakejsioptimálnejkrivkypočutia,ktorábola vypracovaná francúzskymORL le-káromaodborníkomA.Tomatisom.Tenzistil, že ľudia, ktorých senzitivita obi-dvochušísapohybujeblízkotejtokrivky,nemajú žiadne problémy so sluchovýmspracovávaním,niesúľahkovyrušiteľ-ní okolitými zvukmi, podstatnemenejsa javia ako nepozorní, hyperaktívni,

roztržitíapod.Súobvyklevýborníčitate-lia,porozumenietextujenaveľmidobrejúrovni.Pretojeajnašímcieľomdostaťsačonajbližšiektejtokrivke. Samozrejme,neudejesatonaraz.Do-chádza k tomu postupnou stimuláciou,ktorá je vo väčšine prípadov pre klientapríjemnáanenáročná.Rodičiadetíčastopozorujúzlepšenianaúrovnirozširujúcejsa slovnej zásoby, čistejšej výslovnosti,pokojnejšiehospánkuataktiežnaúrovnikoncentrácie.Dieťa(ajdospelý)sadoká-že lepšie sústrediť ajkeďsaokolonehoniečodeje. Vblízkejbudúcnostiplánujemeorga-nizovaťpraktickýkurzsluchovejstimulá-ciepodľadr.JohansenavBratislave(12.–14.10.)avPrahe(2.–4.11.).Prihlásiťsamôžu všetci odborní pracovníci (špe-ciálnipedagógovia,psychológovia,logo-pédi,ORL lekári, iní špecialisti, učiteliavšetkých stupňovZŠ alebo sociálni pra-

covníci).Nakurzevásnaučímezákladnépoznatkyosluchuasluchovomspracová-vaní, o prepojení na reč a komunikáciu.Taktiežsanaučítevykonávaťšpecializo-vanúdiagnostikua interpretovaťvýsled-ky. Metódu môžete aplikovať vo svojejpraxiihneďpoukončeníkurzu. Vprípade,ževástietoinformácieza-ujali,viacsamôžetedočítaťnawww.jias.skalebowww.avare.sk,kdenájdeteajod-kaznaprihláškunakurz.

Mgr. Katarína SiposCentrum AVARE, s.r.o.