1. Ako pracuje geograf, ako vznikla mapa ......................................................................................... 3

Zamyslime sa: .......................................................................................................................3

Úloha- zobrazenie : .............................................................................................................3

Úloha- náčrt : .......................................................................................................................3

Text- z histórie geografie ........................................................................................................4

2. Zobrazovanie zemského povrchu – mapa ....................................................................................... 5

Mierka mapy............................................................................................................................5

Určovanie polohy na mape..................................................................................................6

Obsah mapy............................................................................................................................6

3. Moje okolie ..................................................................................................................................... 6

Úloha- informácie :..............................................................................................................7

Projekt: Miesto, kde žijem.......................................................................................................7

Úloha- pojmová mapa.....................................................................................................10

4. Krajina v ktorej žijem ................................................................................................................... 10

Poloha.....................................................................................................................................11

Úloha- poloha Slovenska .................................................................................................11

Prírodné podmienky .............................................................................................................11

Úloha- prírodné podmienky ................................................................................................11

Administratívne členenie .....................................................................................................12

Obyvateľstvo .........................................................................................................................12

Úloha – graf ........................................................................................................................13

Sídla .........................................................................................................................................13

Úloha- sídla .........................................................................................................................14

Poľnohospodárstvo...............................................................................................................15

Úloha- poľnohospodárstvo ..............................................................................................15

Priemysel .................................................................................................................................15

Úlohy- priemysel:................................................................................................................16

Úloha- energie ...................................................................................................................17

Doprava..................................................................................................................................17

2

Úloha- trasa ........................................................................................................................17

Cestovný ruch........................................................................................................................18

Diskutujme...........................................................................................................................18

Úloha- cestovný ruch........................................................................................................19

3

1. Ako pracuje geograf, ako vznikla mapa Kľúčové pojmy: priestor, zemepis, mapa, glóbus, mierka, rovnobežka, poludník, legenda

Zamyslime sa: Čo je to priestor, krajina? Ako sa dá „zachytiť“ , zakresliť?

Čo je mapa?

Čo sa dá z mapy vyčítať?

Prečo ľudia používajú mapu?

V ktorom období sa mapa stala pre ľudí potrebnou?

Úloha- zobrazenie : Pozorne si pozrite nasledovné obrázky. Porozmýšľajte, aké informácie vám poskytnú. Ktorý z nich vám pomôže najviac pri hľadaní cesty. Ktorý je vhodný na zachytenie malého priestoru? Ktorý na zachytenie väčšej plochy?

Obrázok č.1 Obrázok č.2 Obrázok č.3

Obrázok č.4 Obrázok č.5 Obrázok č.6

Úloha- náčrt : Načrtni plánik vašej triedy, zachyť v ňom či najviac dôležitých údajov. Potom zakresli trasu svojej cesty do školy. Ako sa líšia tieto 2 plániky? Prečo?

Predstav si, že si cestovateľ- nakresli vlastnú mapu krajiny, ktorú si práve objavil. Čo všetko by si do tejto mapy umiestnil? Aké informácie by si pokladal za dôležité pre tých, čo by chceli putovať po tvojej krajine. Urobte si v triede výstavku týchto máp. Pomenuj svoju

4

krajinu! Opíš novoobjavenú krajinu podľa mapy svojho suseda v lavici. Zodpovedá tvoj opis jeho predstave?

Text- z histórie geografie Eratostenova mapa

Názov geografia je odvodený od gréckych slov gé – zem a grafein – písať. Voľne môžeme teda geografiu pomenovať ako zemepis.

Geografia je veda stará ako ľudstvo samé. Prirodzenou túžbou človeka bolo od nepamäti

skúmať nové, doposiaľ neznáme miesta na Zemi. Geografické diela vznikli už v starovekej Mezopotámii, Egypte a Grécku či v starovekom Ríme. Prvými geografmi na svete boli vlastne filozofi. Za „otca geografie“ je pokladaný Herodotos- ktorý hovoril o zaokrúhlení Zeme a jej teplotných zónach. Pomenovanie „geografia“ sa prvýkrát zjavuje u Erastotena, ktorý vypočítal prvý pomerne presný odhad veľkosti Zeme.

V starovekom Ríme pribudli konkrétne vedomosti o krajinách. Geografické znalosti boli rozvíjané najmä čisto praktickými potrebami štátu pri objavovaní nových krajín. Taktiež došlo k výraznejšiemu rozvoju tvorby máp. Aj v Rímskej ríši boli najdôležitejšími geografmi Gréci.

Ptolemaiova mapa- vznikla okolo roku 150

V Európe došlo v stredoveku k značnému úpadku vedeckého poznania. Geografické predstavy o Zemi boli primitívne. Zem vraj mala formu dosky, ktorá pláva na rozsiahlom oceáne. Na starovekú grécku tradíciu však nadviazali Arabi.

Stredoveká Vinlandská mapa sveta

Veľmi dôležité pre európsku civilizáciu boli zámorské objavy, ktoré viedli slávni moreplavci ako Krištof Kolumbus, Fernando Magalienš a mnohí ďalší. Veľmi dôležitou úlohou geografie v minulosti bolo nielen objavovanie nových nepoznaných priestorov, ale aj ich zakresľovanie na papier či iný materiál v podobe máp. Hlavnou úlohou geografie v minulosti teda bolo

objavovať nové časti Zeme, opísať ich a zakresliť na mapu. Vypracovali sa viaceré „kozmografie" (opisy Zeme), nadväzujúce na Strabóna a Ptolemaia. U nás prvým dielom tohto druhu je Kozmographia czezka z r. 1554 od Jána z Púchova.

Za obdobie vzniku geografie ako modernej vedy možno považovať 18. storočia až prvú polovicu 19. stor. Geografia sa stáva jedným zo základných predmetov vtedajšieho univerzitného vzdelania.

V dnešnom svete už nepotrebujeme objavovať nové priestory. Vďaka modernej technike sa môžeme pozrieť na ktorýkoľvek bod našej planéty bez toho, aby sme vyšli z domu. To však

5

neznamená, že geografia prestala existovať, že už nemá žiadny význam. Čím sa teda geografia zaoberá dnes? Hlavným objektom skúmania geografie je stále planéta Zem, presnejšie povedané jej vrchná časť nazývaná krajinná sféra. Práve táto krajinná sféra je životným priestorom človeka – ľudskej spoločnosti. Ľudská spoločnosť a aktivity, ktoré človek vykonáva v krajinnej sfére, sú dnes predmetom skúmania geografie.

Tým sa geografia dostáva do kontaktu so spoločenskými vedami- sociológiou, politológiou, históriou... Aj preto dnes popri fyzickej geografii (študuje jednotlivé zložky prírodnej sféry Zeme- reliéf, vodstvo, klíma, pôda, rastlinstvo a živočíšstvo, označuje sa tiež za vedu o systéme Zeme), vyčleňuje aj humánna geografia.

Jej úlohou v súčasnosti je teda poznávať procesy, ktoré súvisia s činnosťou človeka v krajinnej sfére a zistené skutočnosti použiť (aplikovať) v skutočnom živote. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, môžeme si uviesť konkrétny príklad. Jednou z veľmi dôležitých úloh, s ktorými sa geografia dnes zaoberá, je skúmanie prudkého rastu obyvateľstva na Zemi a dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú pre ďalší vývoj ľudskej spoločnosti.

Možnosť použiť pracovný list č.1- Kolumbove postrehy

2. Zobrazovanie zemského povrchu – mapa

Ako sme si už povedali, veľmi dôležitou úlohou geografie je zostrojiť mapu. Mapa je vlastne zjednodušený a zmenšený obraz Zeme premietnutý do roviny. Mapa nám slúži najmä na lepšiu orientáciu na zemskom povrchu. Povrch Zeme môžeme zobraziť aj bez toho, aby sme ho premietli do roviny – takéto zobrazenie nazývame glóbus. Tvorbou mapy sa zaoberá veda, ktorú nazývame kartografia.

Možnosť použiť pracovný list č.2- Zobrazenie zemského povrchu – mapa

Mierka mapy Keďže je mapa zmenšeným obrazom Zeme, je veľmi dôležité vedieť, koľkokrát je mapa zmenšená oproti skutočnosti. Tento pomer nám vyjadruje mierka mapy. Nájdeme ju na každej mape vyjadrenú vzťahom 1 : m, kde m je mierkové číslo a vyjadruje veľkosť zmenšenia. Napr. na mape s mierkou 1 : 10 000, bude 1 cm na mape predstavovať v skutočnosti 10 000 cm, teda 100 km. Mapy, ktoré zobrazujú malé územie, napr. mestá, sa nazývajú plány.

6

Určovanie polohy na mape Polohu na mape určujeme pomocou tzv. zemepisnej siete. Pomocou zemepisnej siete môžeme určiť presnú polohu ktoréhokoľvek miesta na Zemi. Zemepisná sieť na skladá z rovnobežiek a poludníkov. Rovnobežky nám udávajú zemepisnú šírku.

Rozsah zemepisnej šírky je: 0˚ až 90˚ severnej šírky - 0˚ až 90˚ južnej šírky.

Rozsah zemepisnej dĺžky je: 0˚ až 180˚ východnej dĺžky - 0˚ až 180˚ západnej dĺžky.

Zemepisnú šírku 0˚ má rovník. Zemepisnú dĺžku 0˚ má nultý poludník.

Začať s určovaním svetových strán na mape je veľmi jednoduché. Na vrchnej časti je vždy sever, na spodnej časti juh, na ľavo západ a na pravo východ. Keď teda budeme neskôr čítať mapu, nepovieme už na ľavo, ale západne, nejdeme hore, ale na sever, atď.

Obsah mapy Do zmenšenej mapy však tvorcovia máp nemôžu zakresliť všetko. Keby sa tam mal objaviť každý dom alebo každý strom, mapa by sa preplnila a bola by neprehľadná. Preto pri tvorbe mapy musíme vyberať dôležité objekty na úkor menej dôležitých. Čím mapa zobrazuje väčšie územie, tým viac detailov je treba vypustiť.

Obsah mapy sa vyjadruje pomocou rôznych symbolov (značiek), ktorých význam nájdeme v časti mapy, ktorá sa nazýva legenda, alebo vysvetlivky. Značky môžu predstavovať jednotlivé body – pomocou bodov vyjadrujeme na mape napr. mestá, na turistických mapách to môžu byť pramene, jaskyne, atď. Značky môžu mať ďalej podobu čiar – pomocou čiar znázorňujeme napr. rieky, cesty, železnice... Posledným typom značiek sú značky plošné – pomocou týchto vyjadrujeme plochy – územia, napr. les, jazero, záhradu a pod.

Nakoniec si povieme, ako z mapy zistíme nadmorskú výšku. Poznáme dva základné spôsoby. Prvý sa používa na mapách, ktoré zobrazujú väčšie územie, napr. mapy štátov, kontinentov. Na týchto mapách sa nadmorská výška vyjadruje pomocou farby. Najnižšie položené miesta sú tmavo zelené, najvyššie položené miesta sú tmavo hnedé. To, aká farba pripadá na akú nadmorskú výšku, sa opäť dozvieme v legende mapy. Druhý spôsob sa používa na mapách znázorňujúcich menšie územie, najmä na turistických mapách. Nadmorská výška sa tu vyjadruje pomocou čiar spájajúcich body z rovnakou nadmorskou výškou – tieto čiary nazývame vrstevnice. To znamená, že všade, kadiaľ prechádza daná vrstevnica, je rovnaká nadmorská výška.

3. Moje okolie Kľúčové pojmy: sídlo, mesto, obec, mestská časť, obyvateľstvo, zamestnanosť, priemysel,

poľnohospodárstvo, doprava, dostupnosť, služby, administratívno- správne členenie, župa, ÚC, okres, župan, poslanec

Súvisiace témy: DEJ- Človek ako súčasť širšieho spoločenstva, Projekty z dejepisu, NOS- Spoločnosť

7

Najlepšie by mal človek spoznať svoje najbližšie okolie. Veľa informácií, vzťahov, ktoré nájde na „malej ploche“ sa dá totiž preniesť ( aplikovať ) aj na väčšie celky. Okrem toho, ťažko by sme mohli sami skúmať napríklad dažďové pralesy alebo sibírsku tajgu- nevedeli by sme o nej získať informácie priamo, iba sprostredkovane.

Úloha- informácie : Opíš, ako by si získal/ získala informácie o Sibíri, o Núbijskej púšti, o Melbourne... Zhodnoť, ktoré z nich by boli spoľahlivé, ktoré menej a prečo. Aký zdroj by ti dal najlepšiu predstavu o skúmanej téme.

Projekt: Miesto, kde žijem Teraz sa budeme zaoberať témou, pri ktorej môžete informácie zhromažďovať priamo- teda vy sami. Skúmať budeme aktivity človeka v krajinnej sfére- vo vašom najbližšom okolí ( meste, obci, v ktorých žijete ). V učebnici nenájdete klasický text- postupne si ho s pomocou vašich učiteľov a vlastným „výskumom“ vytvoríte sami. Pozorne si zapisujte svoje zistenia do zošitov, uvádzajte pramene, odkiaľ ste informácie čerpali, pokiaľ sa dá, doplňte získané informácie obrázkami. Tak vznikne váš „osobný“ učebnicový text.

1. Najprv sa budeme zaoberať obyvateľstvom.

Zistite, koľko obyvateľov má mesto ( mestská časť), obec, v ktorých žiješ.

Porozmýšľajte, kde by ste tieto údaje mohli získať čo najaktuálnejšie.

Zistite, koľko ľudí sa ročne u vás narodí, koľko zomrie.

Vypočítajte, či podľa týchto zistení, do roku 2050 počet obyvateľov klesne, alebo stúpne.

Zistite, či sa veľa ľudí do vášho mesta/ obce sťahuje ( napr. za prácou ), alebo skôr odchádzajú

Tieto javy skúma geografia obyvateľstva ( demogeografia )

2. Potom si všimneme vzhľad a charakter sídla. Opíšte vašu obec- mesto.

Aké ulice, námestia sa u vás nachádzajú, je u vás „historické jadro“? , ktorý je najstarší dom- objekt...

Priložte plán mesta/ obce, označte v ňom dôležité miesta, pamiatky.

Opíšte, aké staré je vaše mesto, obec. Označte najstaršiu a najnovšiu časť a uveďte, kedy vznikli.

Zistite, v ktorom období boli mesto/ obec najviac rozvinuté a prečo. Zistenia môžete doložiť obrázkami alebo fotografiami.

8

Vývin mestského osídlenia skúma mestská (urbánna) geografia, vývin obcí vidiecka (rurálna) geografia.

3. Dôležité je vedieť, čomu sa vaši obyvatelia venovali v minulosti a kde sú zamestnaní dnes (pomôže vám návšteva mestského múzea, rozhovor s kronikárom, záznamy v kostole...opýtať sa môžete starších ľudí ).

Urobte si zoznam významných zamestnávateľov (napr. podľa zlatých stránok, telefónneho zoznamu alebo sa spýtajte väčšieho počtu ľudí, kde sú zamestnaní ).

Rozhovorom s rodičmi, na mestskom úrade, obecnom úrade zistite, aká je zamestnanosť u vás- či je ľahké nájsť prácu...

Nájdite si hospodársku mapu Slovenska a sledujte podľa legendy, aký priemysel vo vašom okolí prevláda.

4. Zamestnania ľudí často súvisia s prírodnými podmienkami. Iste by nik neskúšal chovať včely na Sahare a pestovať ananásy v tajge...Zistite, aké sú klimatické podmienky vo vašom okolí, aká pôda prevažuje.

Zistite, čo sa pestuje na poliach v okolí, čo dopestujú ľudia na záhradkách.

Máte v blízkom okolí významné farmy, družstvá...čomu sa venujú?

Máte v okolí lesy, rybníky? Kto v nich hospodári?

5. Či sa región rozvíja, alebo nie závisí aj od jeho dostupnosti- to znamená, ako je spojený s ostatnými časťami krajiny.

Aké druhy dopravy môžete nájsť vo svojom okolí?

Je vaše mesto, obec ľahko, ťažko dostupné?

Vedie v blízkosti diaľnica, alebo len cesty ?

Máte vlakovú, autobusovú stanicu?

6. Aj keď školstvo a veda priamo nevytvára „hmatateľné hodnoty“, zamestnáva určitú časť obyvateľstva a zároveň vytvára podmienky pre ďalšie uplatnenie študujúcich. Školy sú známkou „kultúrnosti“ a vyspelosti regiónu. Spíšte zoznam škôl a školských zariadení, ktoré sú vo vašom meste- mestskej časti, obci.

Ide o väčšie, menšie školy, ide o školy s internátom?

Ktorá škola vo vašom meste, obci je najstaršia, z ktorého obdobia pochádza? Pôsobili vo vašich školách nejaké významné osobnosti?

Čo všetko sa dá študovať vo vašom blízkom okolí?

Sú tieto školy nové, alebo majú dlhšiu tradíciu?

Máte v blízkosti CVČ, ZUŠ...?

9

Máte vo svojom okolí vedecké a výskumné ústavy? Čomu sa venujú?

7. Okrem priemyslu a poľnohospodárstva čoraz viac ľudí nachádza zamestnanie v službách. Pre služby často používame pomenovanie terciálna sféra. Táto sféra obsluhuje jednak obyvateľov, ktorí v meste- obci žijú, ale aj jej návštevníkov. Porozmýšľajte, čo všetko sú „služby“. Opis môžete doplniť sami, alebo s p. učiteľom/ učiteľkou o ďalšie položky.

Aké obchody sa vo vašom bydlisku nachádzajú, koľko ich je , ako sú dostupné?

Máte v mieste bydliska nemocnicu, polikliniku, ambulanciu...alebo musíte za ošetrením dochádzať? Ako ďaleko?

Máte vlastnú poštu? Policajnú stanicu? Požiarny zbor?

Ako sa dá vo vašom meste/ obci stravovať?

Máte v mieste bydliska kino, divadlo?

Aké možnosti ponúka vaše mesto/ obec pre návštevníkov, turistov...

Máte vo vašom meste obci hotel- penzión...aké možnosti sa má ubytovať turista?

Čo by si mal turista u vás pozrieť?

Opíšte, čo ponúkajú vaše divadlá, pamätné izby, múzeá, historické pamiatky, skanzeny...Máte v okolí zaujímavé prírodné útvary, rezervácie? Čo sa v nich nachádza?

Otázkam zamestnanosti, priemyslu, surovinovým náleziskám, poľnohospodárstvu, službám...sa venuje hospodárska geografia. Tá sa člení na hospodársku geografiu pre primárnu sféru (hospodárenie na pôde, ťažba surovín), sekundárnu sféru (priemysel)a terciálnu sféru (služby)...

8. Každé územie je súčasťou istého celku. Územie je treba riadiť, spravovať. Administratívne členenie Slovenska sa v priebehu dejín často menilo. V rámci Uhorska šlo o župy, stolice, komitáty. V súčasnosti sa územie Slovenska člení na samosprávne kraje. Kraje na Slovensku sa sformovali okolo najväčších miest Slovenska. Odlišujú sa počtom obyvateľov, hustotou zaľudnenia a aj vekovou štruktúrou. Napríklad Banskobystrický kraj je rozlohou najväčší, naopak Bratislavský najmenší, avšak s najvyššou hustotou zaľudnenia. V Košickom kraji žije najväčší počet obyvateľov, v Trnavskom kraji ich žije najmenej. Z okresov dosahuje najväčšiu rozlohu okres Levice, najmenšiu má okres Banská Štiavnica.

Samosprávne úrady sú volené obyvateľmi. Obyvatelia s volebným právom volia každé štyri roky zastupiteľstvo samosprávnych krajov a predsedu samosprávneho kraja, nazývaného aj župan. Každý okres kraja má podľa počtu obyvateľov pomerný počet poslancov v krajskom zastupiteľstve, ktorí sú volení väčšinovým spôsobom t.j. zvolený je príslušný počet poslancov z kandidátov s najväčším počtom získaných hlasov.

10

Opíšte, súčasťou ktorého VÚC je vaše mesto/ obec

Ku ktorej historickej župe patrilo.

Znázornite na mape rozlohu terajšieho VÚC a pôvodnej župy. Zmenili sa jej hranice? Ako?

Kto je vaším županom?

Súčasťou akého okresu je vaše mesto, obec? Zistite (napr. opýtajte sa rodičov), čo vybavia na mestskom, obecnom úrade a čo musia ísť vybavovať na „okres“ či „kraj“.

Koľko poslancov vo VÚC má vaša obec?

Kto je váš primátor/ starosta obecného úradu ? Pozvite ho na besedu a zistite, čo sú povinnosti tohto štátneho úradníka. Zistite, čo plánuje vo vašom, meste/ mestskej časti/ obci zlepšiť, ako sa bude vaše sídlo ďalej rozvíjať.

Usporiadaniu územných celkov, ich admistratívno- správnemu členeniu sa venuje politická geografia.

V tejto časti sme sa zaoberali tzv. humánnou geografiou. Teda tým, ako si človek prispôsobuje okolitú krajinu svojim potrebám a ako v nej vytvára spoločenstvá.

Súvisiace témy: DEJ- Človek ako súčasť širšieho spoločenstva

NOS- Spoločnosť, Ústava SR

Úloha- pojmová mapa Vytvorte pojmovú mapu v ktorej zachytíte, na aké oblasti sa člení humánna geografia a čo skúmajú jej jednotlivé súčasti.

4. Krajina v ktorej žijem

Kľúčové pojmy: poloha, vnútrozemský štát, mierne podnebie, administratívne členenie, obyvateľstvo, menšina, sídla, hospodárstvo

Súvisiace témy: NOS- Miesto človeka v spoločnosti

Možnosť použiť pracovný list č.3 - Krajina v ktorej žijem

11

Poloha Krajina, v ktorej žijeme, sa nazýva Slovenská republika. Slovensko je štát ležiaci v srdci

Európy. Svojou rozlohou 49 034 km2 patrí medzi menšie európske krajiny. Rozlohou sú mu

podobné napr. Dánsko, alebo Belgicko. Keďže Slovensko nemá priamy prístup k moru, je

vnútrozemským štátom.

Úloha- poloha Slovenska 1. Nájdite na politickej mape Európy Slovensko a vyčítajte z nej čo najviac informácií

o svojej vlasti. Zistené informácie porovnajte s textom z internetu alebo encyklopédie.

2. Zistite, súčasťou akých politicko-ekonomických zoskupení je Slovenská republika

Prírodné podmienky

Úloha- prírodné podmienky 1. Urobte pomocou mapy čo najpodrobnejší opis prírodných podmienok Slovenska (horstvá, nížiny, vodné toky, najvýchodnejší, najzápadnejší, najsevernejší, najjužnejší bod...), zistenia prečítané z mapy si zapíšte a porovnajte s textom učebnice

Slovensko má rozmanitý povrch. Znamená to, že na pomerne malej ploche, akú Slovensko

má, sa nachádzajú veľké výškové rozdiely jeho povrchu. Najvyšším bodom je vrchol

Gerlachovského štítu vo Vysokých Tatrách, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 2655 m.

Naopak najnižšie položený bod na našom území sa nachádza na východnom Slovensku v obci

Klin nad Bodrogom. Jeho nadmorská výška je 94 m.

Výškové rozdiely sú na našom území najvýraznejším prírodným faktorom, ktorý vplýva

nielen na podnebie, úrodnosť pôd, rozšírenie rastlinstva a živočíšstva, ale aj na osídlenie a iné

ľudské aktivity.

Slovenskom preteká mnoho riek. Najväčšou a jedinou splavnou riekou je Dunaj. Má

okrajovú polohu a čiastočne tvorí hranicu Slovenska s Rakúskom a Maďarskom. Väčšina riek

na našom území sa neskôr spojí s Dunajom, ktorí odvádza vodu do Čierneho mora. Preto

hovoríme, že Slovensko patrí do úmoria Čierneho mora. Najdlhšia rieka na našom území je

rieka Váh, ďalšie dôležité rieky sú rieky Hron, Morava, Ipeľ, Hornád, Bodrog a mnohé

ďalšie.

Podnebie Slovenska je mierne. Znamená to, že sa nám striedajú štyri ročné obdobia – jar,

leto, jeseň, zima.

12

Administratívne členenie Administratívne členenie prešlo na Slovensku dlhým vývojom. Už v stredoveku sa naše

územie členilo na stolice, neskôr na župy. V súčasnosti sa Slovensko člení na 8 krajov a 79

okresov.

Obyvateľstvo Na Slovensku žije približne 5,4 mil. obyvateľov. Toto číslo sa v súčasnej dobe príliš

nemení – počet obyvateľov rastie, ale veľmi pomaly. V minulosti to však tak nebolo.

Najvýraznejšie sa tento počet menil najmä po druhej svetovej vojne, približne pred

päťdesiatimi rokmi. Ročne vtedy pribudlo viac ako 40 tisíc obyvateľov.

Priemerná hustota zaľudnenia je 110 obyvateľov na km2, to znamená, že na štvorci, ktorý

má strany dlhé 1 km, sa priemerne nachádza 110 obyvateľov. Hustota zaľudnenia je však

veľmi nerovnomerná. Sú oblasti, ktoré sú osídlené veľmi husto, napr. okolie Bratislavy. Na

druhej strane, horské oblasti sú takmer ľudoprázdne.

Vekové zloženie obyvateľstva je pomerne priaznivé. Znamená to, že väčšina obyvateľstva

je v takzvanom produktívnom veku (produktívny vek: 15-64 rokov). Stále sa však zvyšuje

podiel obyvateľstva v dôchodkovom (poproduktívnom) veku. Môžeme teda povedať, že

obyvateľstvo Slovenska postupne starne, čo predstavuje ekonomický problém. Vekové

zloženie obyvateľstva môžeme veľmi dobre vyjadriť tzv. vekovou pyramídou.

13

Národnostné zloženie Slovenska je rôznorodé. Znamená to, že občania Slovenskej

republiky sa hlásia k viacerým národnostiam. Najpočetnejšie je zastúpená slovenská

národnosť, ku ktorej sa hlási približne 86% obyvateľov. Najviac zastúpenou národnostnou

menšinou je maďarská – približne 9%. Najviac obyvateľov maďarskej národnosti žije na juhu

Slovenska. Ostatné národnostné menšiny majú oveľa menšie zastúpenie. Sú to napríklad

Rómovia, Ukrajinci, Rusíni, Česi a iní.

Úloha – graf 1. Zistite podiel národnostných menšín žijúcich na území Slovenska.

2. Zakreslite ich pomer do kruhového grafu.

3. Nájdite podobné grafy z obdobia 1. ČSR a Československej socialistickej republiky. Zhodnoťte, ako sa menilo národnostné zloženie obyvateľstva.

V náboženskej štruktúre obyvateľstva sa prejavujú silné kresťanské tradície z minulosti.

Slovensko patrí v Európe medzi krajiny s najsilnejším zastúpením obyvateľstva hlásiacim sa

k nejakému náboženstvu. V prípade Slovenska dominuje rímskokatolícke náboženstvo, ku

ktorému sa hlási skoro 70% obyvateľstva, nasleduje evanjelické 7% a gréckokatolícke 4%

náboženstvo.

Sídla Sídlami nazývame miesta, kde žijú ľudia. Ľudia v sídlach nielen bývajú, ale vykonávajú tu

takmer všetky svoje aktivity. V sídlach chodia deti do školy, dospelí do zamestnania, môžu tu

byť nemocnice, obchody, alebo iné zariadenia, ktoré ľudia využívajú k svojim aktivitám. Je

pritom jedno, ako je sídlo veľké. Za sídlo považujeme tak horáreň uprostred lesa, ako aj veľké

mesto v ktorom žijú státisíce ľudí.

14

Na Slovensku máme viac ako 7000 sídel, ktoré do dnešnej podoby prešli dlhým

historickým vývojom. Jednotlivé sídla sa zlučujú do väčších jednotiek, ktoré nazývame obce.

Tých máme na Slovensku približne 3000. Väčšinu z nich tvoria vidiecke sídla. Podstatne

menej je na Slovensku mestských sídel, tých máme 138. Žije v nich však väčšina obyvateľov

Slovenska (55,6%).

Bratislava – príklad mestského sídla Habovka na Orave – príklad vidieckeho sídla

Mestské sídla sa od vidieckych odlišujú napríklad počtom obyvateľov. Na Slovensku je

táto hranica približne na úrovni 5000 obyvateľov. Ďalším znakom, ktorý odlišuje mesto od

vidieka, je množstvo služieb, ktoré sídlo poskytuje svojim obyvateľom. Mesto samozrejme

poskytuje týchto služieb podstatne viac. V mestách nájdeme viac škôl, zdravotníckych

zariadení, obchodov, atď. Hovoríme tiež, že mesto plní viac funkcií, ako vidiecke sídlo.

Nemusí to však znamenať, že život v meste je výhodnejší. Obyvatelia na vidieku majú napr.

nižšie výdavky na bývanie.

O tom, ktoré sídlo sa statne mestským, rozhodujú na základe týchto kritérií poslanci

Národnej Rady Slovenskej republiky. Najväčším mestským sídlom na Slovensku je

Bratislava, v ktorej žije takmer 450 000 obyvateľov. Na druhom mieste sú Košice s takmer

250 000 obyvateľmi. Ďalšie veľké mestá, ktoré majú viac ako 70 000 obyvateľov sú Prešov,

Nitra, Žilina, Banská Bystrica a Trnava.

Úloha- sídla 1. Nájdite podľa mapy a zapíšte si 5 najväčších sídel na Slovensku. Ktoré z nich je

najbližšie k vášmu bydlisku?

2. Zistite na mape, kde sa koncentrovalo (zhromaždilo) najviac malých sídel. Skúste nájsť dôvod, prečo sú na danom území malé sídla.

15

Poľnohospodárstvo Poľnohospodárstvo patrí medzi najstaršie hospodárske aktivity človeka. Jeho hlavnou

úlohou je zabezpečiť výživu obyvateľstva – má teda mimoriadny význam. Poľnohospodársku

výrobu rozdeľujeme na rastlinnú výrobu (pestovanie) a živočíšnu výrobu (chov).

V rastlinnej výrobe prevažuje pestovanie obilnín, ako sú na príklad pšenica, jačmeň,

kukurica. Veľký význam má aj pestovanie zemiakov. Okrem týchto plodín sa pestuje cukrová

repa, olejniny, vinič, zelenina, ovocie a iné.

V živočíšnej výrobe patrí k najdôležitejším chov dobytka. Ďalej sa chovajú ošípané,

hydina, ovce, kone a iné.

Pestovanie repky olejnej Chov hovädzieho dobytka

Rozmiestnenie poľnohospodárskej výroby je závislé najmä na prírodných podmienkach.

Mimoriadny význam má predovšetkým úrodnosť pôdy. Najpriaznivejšie podmienky pre

poľnohospodárstvo sú na nížinách južného Slovenska. Pestujú sa tu teplomilné plodiny

náročné na kvalitu pôdy, ako sú pšenica a kukurica. Zemiaky sa pestujú najmä v podhorských

oblastiach stredného a východného Slovenska. Typické vinohradnícke oblasti sú

malokarpatská, nitrianska a tokajská oblasť na východnom Slovensku.

Úloha- poľnohospodárstvo 1. Zakresli na mape územia s najlepšími podmienkami pre pestovanie obilnín

2. Zakresli na mape miesta najmenej vhodné pre rastlinnú výrobu

Priemysel Priemysel je ďalším dôležitým odvetvím hospodárstva. Zaraďujeme sem širokú skupinu

hospodárskych aktivít, napr. ťažbu nerastných surovín, ich spracovávanie, výrobu rôznych

produktov, výrobu elektrickej energie a iné.

16

Ťažba nerastných surovín nemá na Slovensku veľký význam. Prakticky všetky nerastné

suroviny musíme dovážať. Chýbajú nám hlavne energetické suroviny, čiže ropa, zemný plyn

a čierne uhlie. Jedinou energetickou surovinou, ktorá sa na Slovensku ťaží vo väčšom

množstve, je hnedé uhlie. Väčší význam má ešte ťažba stavebných hmôt, ako sú kameň,

piesok či štrk.

Z množstva výrobných závodov patria medzi najvýznamnejšie strojárenské závody. Zvlášť

v posledných rokoch prudko rastie výroba automobilov. Slovensko sa zaraďuje na popredné

miesta vo svete čo sa týka počtu vyrobených automobilov na jedného obyvateľa.

Automobilky sa nachádzajú v Bratislave, Trnave a v Tepličke nad Váhom pri Žiline.

Ďalšie významné priemyselné odvetvia prítomné na Slovensku sú chemický priemysel –

napr. závod Slovnaft Bratislava, ktorý spracúva ropu, hutnícky priemysel – napr. závod U.S.

Steel Košice, ktorý vyrába hlavne oceľ a oceľový plech, elektrotechnický priemysel,

drevársky priemysel, potravinársky priemysel a mnohé iné.

Úlohy- priemysel: 1. Z hospodárskej mapy Slovenska prečítajte, kde je sústredený chemický,

strojárenský, hutnícky, spotrebný, potravinársky priemysel

2. Na mape označte miesta s najväčšou, najmenšou koncentráciou priemyslu. Zapíšte, o ktoré kraje ide.

3. Urobte uzáver: je priemysel na Slovensku rozmiestnený rovnomerne?

4. Zistite, ktoré doliny boli v minulosti označované ako hladové. Sledujte, ako a aké priemyselné podniky sú v nich rozmiestnené dnes.

Nové automobily KIA pred závodom v Žiline Hutnícky komplex U.S. Steel v Košiciach

Elektrická energia je na Slovensku vyrábaná troma spôsobmi. Najviac energie sa vyrobí

v atómových elektrárňach, ktoré sa nachádzajú v Mochovciach pri Leviciach a v Jaslovských

Bohuniciach pri Trnave. Ďalším spôsobom je výroba elektrickej energie pomocou spaľovania

energetických nerastných surovín, napr. uhlia. Takého elektrárne máme napr. v Novákoch

a vo Vojanoch na východnom Slovensku. Posledným významným spôsobom výroby

17

elektrickej energie je jej výroba v hydroelektrárňach. Tieto elektrárne využívajú ako zdroj

energie tečúcu vodu. Najvýznamnejšia vodná elektráreň sa nachádza pri Gabčíkove na

Dunaji. Najviac vodných elektrární je na rieke Váh, napr. elektráreň Čierny Váh.

Chladiarenské veže atómovej elektrárne Mochovce Hydroelektráreň v Gabčíkove

Úloha- energie 1. Zisti, kde sú elektrárne najbližšie k vášmu miestu bydliska, o aký typ elektrárne ide

2. Diskutujte o alternatívnych zdrojoch energie. Ktoré z nich by sa dali využiť vo vašom regióne?

Tepelná elektráreň v Novákoch Riadiace stredisko atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice

Doprava

Úloha- trasa 1. Pracujte s autoatlasom. Pripravte spolužiakom úlohy, v rámci ktorých sa majú

dostať z miesta A do miesta B...v rámci trasy sledujte, po akých typoch ciest sa budete presúvať

2. Zistite, ako sa z mesta vášho bydliska dá optimálnym (vhodným) spôsobom dostať do 10:00 v pracovný deň do Banskej Bystrice, Žiliny, Košíc, Prešova, Popradu, Trenčína, Nitry. Zistite cenu cestovného a rýchlosť spojenia, umiestnenie vlakovej – autobusovej stanice...a iné vopred dohodnuté kritériá. Zhodnoťte, ktorý druh hromadnej prepravy je vo vašom regióne výhodnejší. Argumentujte.

3. Napíšte humorné rozprávanie na tému Cestovateľ, využite v ňom poznatky o doprave na Slovensku.

18

Doprava zabezpečuje presun osôb, tovaru, ale aj informácií z jedného miesta na druhé. Jej

správne fungovanie je veľmi dôležité pre celú krajinu. Podľa úrovne dopravy môžeme

hodnotiť úroveň celej krajiny. Napriek neustálej modernizácii úroveň dopravy na Slovensku

zaostáva za najvyspelejšími štátmi sveta.

Veľmi dôležité je dobudovať sieť diaľnic a rýchlostných komunikácii, zmodernizovať

a elektrifikovať železničné trate a zväčšiť kapacitu letísk. Veľkou nevýhodou z hľadiska

rozvoja dopravy na Slovensku sú aj veľmi nepriaznivé prírodné podmienky. Dopravné trasy

sa musia prispôsobovať členitému reliéfu. Mnohokrát je preto nevyhnutná stavba veľmi

nákladných mostných konštrukcií a tunelov.

Najväčší význam má cestná doprava, ktorá sa využíva tak k preprave nákladu, ako aj

k preprave osôb. Veľký význam, hlavne v preprave nákladov, má železničná doprava. Vodná

doprava má na Slovensku obmedzené možnosti, pretože našou jedinou splavnou riekou je

Dunaj. Slovensko však využíva zahraničné námorné prístavy, napr. Hamburg v Nemecku

alebo Štetín v Poľsku. Ropa a zemný plyn sa k nám dovážajú potrubnou dopravou. Letecká

doprava je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich druhov dopravy. Mimoriadny význam má

hlavne medzinárodné letisko M. R. Štefánika v Bratislave, ktoré zabezpečuje letecké spojenie

s viacerými európskymi metropolami. Ďalším veľmi rýchlo rastúcim odvetvím dopravy je

prenos informácií.

Diaľničný úsek Hričovské Podhradie – Žilina Riadiaca veža bratislavského letiska

Cestovný ruch

Diskutujme Boli ste už na dovolenke na Slovensku? Kde? Čím vás toto miesto zaujalo? Čo sa vám

počas dovolenky páčilo, nepáčilo? Odporúčali by ste svojim spolužiakom miesto vašej dovolenky? Prečo?

19

Uveďte 5 podmienok, za akých ste s dovolenkou spokojní. Uveďte, čo vás vie najčastejšie ako turistu „rozladiť“. Na základe diskusie určite, čo je pre dovolenkujúcich alebo turistov dôležité.

Keby vás navštívili z priateľskej školy v zahraničí, čo by ste im na Slovensku ukázali? Prečo? Čo by ste im o svojej krajine dokázali povedať?

Na základe predchádzajúcej diskusie vytvorte TOP 10 turistických cieľov na Slovensku, o každom si pripravte stručnú 4- 6 vetovú informáciu.

Vytvorte plagát propagujúci krásy a turistické zaujímavosti Slovenska. Pripravte jeho stručnú prezentáciu pred triedou. Z plagátov urobte v triede výstavu.

Cestovný ruch má vo svete rastúci význam a tvorí základ hospodárstva mnohých krajín.

Slovensko má pre rozvoj cestovného ruchu výborné podmienky, ktoré však zatiaľ naplno

nedokáže využiť. Návštevníkov zo zahraničia, ale aj domácich lákajú najmä prírodné krásy,

kúpele a historické pamiatky. Nadnesene by sme mohli povedať, že jediné, čo nám chýba je

more.

Slovensko však stále zaostáva v kvalite poskytovaných služieb, nedostatočnej propagácii

v zahraničí a problémom je aj zlá dopravná infraštruktúra.

Zo zahraničných návštevníkov dominujú najmä návštevníci z okolitých krajín ako Česká

republika, Poľsko, Maďarsko. Rastie však aj počet návštevníkov z ostatných krajín, napr.

oblasť Vysokých Tatier je veľmi obľúbená u ruských turistov.

Medzi najnavštevovanejšie prírodné krásy patria vysoké pohoria, ktoré sa využívajú

celoročne. Výnimočné postavenie majú najmä Vysoké Tatry. Ďalšou vyhľadávanou atrakciou

na Slovensku sú jaskyne. Najnavštevovanejšia je Demänovská jaskyňa.

Veľmi obľúbené sú kúpeľné mestá s dlhoročnou tradíciou. Na Slovensku sa vyskytuje

veľké množstvo termálnych a minerálnych vôd, ktoré majú pozitívny vplyv na ľudský

organizmus. Medzi najznámejšie kúpeľné mestá patria Piešťany, Bardejov, Trenčianske

Teplice a mnohé ďalšie.

Úloha- cestovný ruch Vytvorte si v rámci triedy cestovné kancelárie (4 – 5 členné skupiny). V rámci nich pripravte program na týždenný pobyt na Slovensku (zameraný môže byť na šport, kultúru...). Ako jednotlivec si vyberte 2 zaujímavé ponuky a objednajte si pobyt. Zhodnoťte, ktorá cestovka bola v predaji najúspešnejšia. Prediskutujte v triede, prečo.

Možnosť použiť pracovný list č.3 - Krajina v ktorej žijem

20

Visutá lanová dráha na Lomnický štít 2625 m n. m. Kolonáda so symbolom piešťanských kúpeľov – barlolámačom

Z historických pamiatok je Slovensko mimoriadne bohaté najmä na hrady a zámky,

ktorých by sme napočítali viac ako sto. Medzi najznámejšie patria Spišský hrad, ktorý je

zapísaný do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO, Trenčiansky hrad, Bratislavský hrad,

hrad Devín a mnohé ďalšie.

Bohatá história zanechala svoju stopu aj na množstve slovenských miest, v ktorých

návštevníci môžu obdivovať historické jadrá s architektonicky veľmi hodnotnou zástavbou.

Mimoriadne veľká koncentrácia je v oblasti Spiša (napr. Podolínec, Spišská Sobota)

a v oblasti stredoslovenských banských miest ako napr. Banská Bystrica, Kremnica či Banská

Štiavnica, ktorej historické jadro je takisto zapísané do zoznamu kultúrneho dedičstva

UNESCO.

Záujem návštevníkov priťahuje aj množstvo pravidelných kultúrnych, folklórnych alebo

športových podujatí. Medzi podujatia s historickou tradíciou patria najmä folklórne slávnosti

konané napr. vo Východnej a v Detve. Hlavne medzi mladými ľuďmi si v posledných rokoch

získali veľkú obľubu letné hudobné festivaly (napr. Bažant Pohoda v Trenčíne). Ďalej

môžeme spomenúť Bratislavské korunovačné slávnosti, Bratislavské hudobné slávnosti

a mnohé ďalšie.

Trenčiansky hrad Historické centrum Banskej Bystrice