SPRAVA O HODNOTENI TOPKY - Topoľčianky

SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU ............................................................................................................................................................................................ ÚPN obce Topoľčianky – Koncept riešenia september 2015

1

NEUTRA - architektonický ateliér – Ing. arch. Peter Mizia, Farská č. 1, 949 01 Nitra; [email protected], tel . 037- 6579461

Topoľčianky Správa o hodnotení

územnoplánovacej dokumentácie (podľa prílohy č. 5 zákona č. 24/2006 Z. z)

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE TOPOĽČIANKY KONCEPT RIEŠENIA

TEXTOVÁ ČASŤ

SPRACOVATEĽ : NEUTRA – ARCHITEKTONICKÝ ATELIÉR

ING. ARCH. PETER MIZIA,FARSKÁ Č.1, 949 01 NITRA HLAVNÝ RIEŠITEĽ : ING. ARCH. PETER MIZIA OBSTARÁVATEĽ : OBEC TOPOĽČIANKY


2

Obsah A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE

I. Základné údaje o obstarávateľovi II. Základné údaje o územnoplánovacej dokumentácii B. ÚDAJE O PRIAMYCH VPLYVOCH ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA

I. Údaje o vstupoch II. Údaje o výstupoch C. KOMPLEXNÁ CHARAKTERISTIKA A HODNOTENIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA

I. Vymedzenie hraníc dotknutého územia II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia dotknutého

III. Hodnotenie predpokladaných vplyvov územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie vrátane zdravia a odhad ich významnosti (predpokladané vplyvy priame, nepriame, sekundárne, kumulatívne, synergické, krátkodobé, dočasné, dlhodobé a trvalé) odľa stupňa územnoplánovacej dokumentácie IV. Navrhované opatrenia na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie a zdravie V. Porovnanie variantov (vrátane porovnania s nulovým variantom) VI. Metódy použité v procese hodnotenia vplyvov územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie a zdravie a spôsob a zdroje získavania údajov o súčasnom stave životného prostredia a zdravia VII. Nedostatky a neurčitosti v poznatkoch, ktoré sa vyskytli pri vypracúvaní správy o hodnotení VIII. Všeobecne záverečné zhrnutie IX. Zoznam riešiteľov a organizácií, ktoré sa na vypracovaní správy o hodnotení podieľali, ich podpis (pečiatka) X. Zoznam doplňujúcich analytických správ a štúdií, ktoré sú k dispozícii u navrhovateľa a ktoré boli podkladom na vypracovanie správy o hodnotení XI. Dátum a potvrdenie správnosti a úplnosti údajov podpisom (pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľa


3

A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE:

I. Základné údaje o obstarávateľovi

1. Názov: Obec Topoľčianky 2. Kód obce: 500828 Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo oprávneného zástupcu obstarávateľa, osoby s odbornou spôsobilosťou na obstarávanie ÚPD a ÚPP(§ 2a stavebného zákona), od ktorej možno dostať relevantné informácie o územnoplánovacej dokumentácii, a miesto na konzultácie.

Oprávnený zástupca obstarávateľa: Juraj Mesko– starosta obce

Obecný úrad Topoľčianky Hlavná 114

951 93 Topoľčianky t.č. starosta obce: 037/ 630 11 42 e-mail: [email protected] Miesto na konzultáciu: obecný úrad Topoľčianky

Odborne spôsobilá osoba pre obstarávanie ÚPD a ÚPP:

Ing. arch. Gertrúda Čuboňová, číslo preukazu odbornej spôsobilosti: 036 [email protected]

Spracovateľ a zodpovedný projektatnt ÚPN obce Topoľčianky: Architektonický ateliér NEUTRA, Ing. arch. Peter Mizia Farská 1, Nitra 949 01 Autorizovaný architekt reg.č.0550A

t.č.: 0905277234 [email protected]

II. Základné údaje o územnoplánovacej dokumentácii:

1. Názov : Územný plán obce Topoľčianky - koncept riešenia 2. Územie: Kraj: Nitriansky Okres: Zlaté Moravce Obec: Topoľčianky Katastrálne územie: Topoľčianky 3. Dotknuté obce: - Obec Topoľčianky – starosta obce, Obecný úrad, Hlavná 114, 951 93 Topoľčianky - Obec Hostie – starosta obce, Obecný úrad, 951 94 Hostie 1 - Obec Skýcov – starosta obce, Obecný úrad, Školská 294, 951 85 Skýcov - Obec Machulince – starosta obce, Obecný úrad, Hlavná 115, 951 93 Topoľčianky - Obec Hosťovce – starosta obce, Obecný úrad, 951 91 Hosťovce 49 - Obec Žikava – starosta obce, Obecný úrad, 951 92 Žikava 104


4

- Obec Veľký Klíž – starosta obce, Obecný úrad, 958 45 Veľký Klíž 156 4. Dotknuté orgány: - Ministerstvo životného prostredia SR, odbor geológie, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava - Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra - Okresný úrad Zlaté Moravce, odbor starostlivosti o životné prostredie, Sládkovičova 3, 953 01 Zlaté Moravce - Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra - Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra - Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, odbor strategických činností, Rázusova 2A, 949 01 Nitra - Krajský pamiatkový úrad v Nitre, Nám. Jána Pavla II č. 8, 949 01 Nitra - Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Nitre, Štefánikova tr. 58, 949 63 Nitra - Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Ponitrie, Samova 3, 949 01 Nitra

Dotknutými subjektmi pri spracovaní, prerokovaní a schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie obce sú orgány podľa §140a zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. 5. Schvaľujúci orgán: Obecné zastupiteľstvo obce Topoľčianky

6. Vyjadrenie o vplyvoch územnoplánovacej dokumentácie presahujúcich štátne hranice:

Koncept riešenia územného plánu obce Topoľčianky rieši výlučne katastrálne územie obce Topoľčianky a nemá vplyv presahujúci štátne hranice. Katastrálne územie Topoľčianky neleží v kontakte so štátnymi hranicami SR. B. ÚDAJE O PRIAMYCH VPLYVOCH ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA I. Údaje o vstupoch 1. Pôda - záber pôdy celkom, z toho zastavané územie (poľnohospodárska, nepoľnohospodárska pôda (m2), bonita).

Pôdny fond obce Topoľčianky- k.ú. v rozlohe 26 326 838 je členený na poľnohospodársku (34,13

%) a nepoľnohospodársku pôdu (65,87 %). Na poľnohospodársku pôdu pripadá 34,29 % z územia obce, z toho 72,69 % tvorí orná pôda. V Štruktúre poľnohospodárskych pôd zaberajú 14,10 % trvalé trávnaté porasty 8,06 % záhrady, 4,76 % vinice a 3,60 ovocné sady.


5

Nepoľnohospodárska pôda je tvorená hlavne lesnou plochou, ktorá zaberá 88,84 %. Na vodné plochy pripadá 1,06 %. Štruktúru využívania krajiny dopĺňa zastavaná plocha, ktorá zaberá 6,79 % a ostatné plochy 3,46%. Celková výmera katastrálneho územia: 26 326 838 m2. Túto plochu delíme na : - poľnohospodársku pôdu : 8 984 548 m2. - nepoľnohospodársku pôdu : 17 342 290 m2. Štruktúra poľnohospodárskej pôdy (m2): Orná pôda 6 531 432 Vinica 428 325 Záhrady 724 302 Ovocné sady 32 949 Trvalo trávnaté porasty 1 267 540

Štruktúra nepoľnohospodárskej pôdy (m2): Lesný pozemok 15 377 455 Vodná plocha 185 030 Zastavaná plocha 1 179 237 Ostatná plocha 600 568

Podľa prílohy č. 9 k vyhláške č. 508/2004 Z.z. (novelizovaná vyhláškou č. 59/2013) sú všetky poľnohospodárske pôdy podľa príslušnosti do BPEJ zaradené do 9 skupín kvality pôdy. Najkvalitnejšie patria do 1. Skupiny a najmenej kvalitné do 9. Skupiny. Ochrana poľnohospodárskej pôdy pri nepoľnohospodárskom využití je zabezpečená ochranu najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek V riešenom území sú to nasledovné chránené poľnohospodárske pôdy podľa BPEJ: 1. kvalitná skupina 2. kvalitná skupina 0106002 3. kvalitná skupina 0206002, 0211002, 0207003, 0146003, 0245002 4. kvalitná skupina 0249003, 0248002, 0248202, 0145002, 0107003 Ostatné identifikované BPEJ v k.ú. sú zaradené nasledovne: 5. kvalitná skupina 0706002, 0252202, 0253203, 0256002, 0251203, 0249203, 0250202, 0151003, 0112003 6. kvalitná skupina 0265212, 0265202, 0274212, 0265222, 0265422, 0253403, 0252402 7. kvalitná skupina 0760212 8. kvalitná skupina 0279262 2. Voda, z toho voda pitná, úžitková, zdroj vody (verejný vodovod, povrchový zdroj, iný), odkanalizovanie.

Obec má vybudovaný verejný vodovod, ktorého prevádzkovateľom je Západoslovenská

vodárenská spoločnosť, a.s., je zásobovaných cca 97 % obyvateľstva, pričom vodnými zdrojmi sú Obyce a diaľkové napojenie Gabčíkovo. V rámci vodného zdroja Obyce kde vodným zdrojom sú pramene: stoky, Vlčie jamy, Osno, Sviňárňa so súhrnnou výdatnosťou 6,7 l/s. Pramene sú zachytené do spoločného potrubia Js 200 mm a zvedené k SÚ Topoľčianky a Obyce. Stav vodovodnej siete umožňuje väčšine obyvateľov obce, ako aj organizáciám a podnikateľom napojiť sa na pitnú vodu z verejného vodovodu.

Na kanalizáciu je momentálne napojených len 20,7 % obyvateľstva, ale v súčasnosti prebieha jej dobudovanie. V septembri 2015 by malo byť napojených cca 87 % domácností. Obec v dĺžke 5,1 km je odkanalizovaná a splaškové vody sú odvádzané do miestnej ČOV, kde


6

dochádza k intenzívnemu čisteniu tak, aby vypúšťané vody spĺňali príslušné normy a kritériá. ČOV bola sprevádzkovaná v roku 2003 a je umiestnená za obcou v blízkosti Hostianskeho potoka, do ktorého je urobené vyústenie prečistených vôd. V neodkanalizovanej časti obce sú odpadové vody zachytávané do žúmp a následne zvážané špecializovanou technikou patriacej obci na miestnu čističku.

Priamo v hodnotenom území sa nenachádza žiadne vodohospodársky chránené územie .. V riešenom území boli vypracované projektové dokumentácie nových zdravotne- vodohospodárskych stavieb: • Rozšírenie a rekonštrukcia vodovodu Zlaté Moravce - Topoľčianky – Obyce • Zlaté Moravce II. tlakové pásmo, Topoľčianky, Machulince, Obyce, Žitavany • Prívod a rozvod vody Žikava — Lovce • Hostie - prívod vody (stavebné povolenie bolo vydané pre obec Hostie) Jestvujúca ČOV Zlaté Moravce bola naprojektovaná len pre odstránenie organického znečistenia a teda ČOV nie je v súlade so smernicou Rady 91/571/EHS a s Nariadením vlády č. 269/2010 Z.z. Z uvedeného dôvodu bude možné rozvojové územia napojiť na ČOV Zlaté Moravce až po dokončení rekonštrukcie ČOV.

3. Suroviny - druh a spôsob získavania Ochranu a využitie nerastného bohatstva upravuje najmä zákon č. 44/1988 Zz. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení ďalších zákonov, zákon NR SR č. 313/1999 Z.z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) a iné právne predpisy. V katastrálnom území obce Topoľčianky sa nachádza výhradné ložisko „Hostie I - kremenec (748)"; s určeným chráneným ložiskovým územím pre KAS, a. s., Zlaté Moravce. Je potrebné, aby bola podľa ustanovenia § 18 a § 19 banského zákona zabezpečená ochrana výhradných ložísk proti znemožneniu alebo sťaženiu ich dobývania a podľa § 17 ods. 5 a § 26 ods. 3 banského zákona treba vyznačiť hranice chránených ložiskových území a dobývacích priestorov v územnoplánovacej dokumentácii. Územia v blízkosti chránených ložiskových území a dobývacích priestorov sa nesmú nevyužívať na obytné, prípadne rekreačné účely. Keďže sú v území evidované skládky odpadov je potrebné ich zohľadniť v územnoplánovacej dokumentácii. Environmentálna záťaž, ktorá je evidovaná v predmetnom území, môže negatívne ovplyvniť ďalšie využitie územia. Štátny geologický ústav Dionýza štúra v Bratislave v obci neevidujú staré banské diela. Najbližšie dobývacie priestory sa nachádzajú v obci Hostie a Machulince. V Obci Machulince sa tiež nachádza významná geologická lokalita s názvom Machulince – lávový prúd. V Obyciach sa nachádza aj staré banské dielo – Halda Obyce.

V okolí posudzovanej lokality sa ložiská nerastných surovín nenachádzajú. Nachádzajú sa Prevažne v centrálnej a severovýchodnej časti okresu Zlaté Moravce (tab 1). Tab. 1: Chránené ložiskové územia v okrese Zlaté Moravce

Názov CHLÚ Nerast Organizácia Zlaté Moravce I. Tehliarske hliny Wienerberger slovenské tehelne, spol. S

r.o., tehelná 5, 953 01 zlaté moravce


7

Zlaté Moravce II. tehliarska hlina (íl) Wienerberger slovenské tehelne, spol. s r.o., Tehelná 5, 953 01 Zlaté Moravce

Horné Túrovce kremence Kameňolomy a štrkopieskovne, a.s., Bernolákova 61, 953 11 Zlaté Moravce

Hostie dolomity-dolomitické piesky

Utilis, s.r.o., Bernolákova 3, 953 01 Zlaté Moravce

Obyce andezity Kameňolomy a štrkopieskovne, a.s., Bernolákova 61, 953 11 Zlaté Moravce

Zdroj: www.hbu.sk 4. Energetické zdroje- druh spotreba

Elektrifikácia

Obec Topoľčianky je zásobovaná elektrickou energiou z transformovne Zlaté Moravce, z ktorej vedú vzdušné 22 kV vedenia k jednotlivým trafostaniciam umiestneným v obci. Rekonštrukcia elektrických rozvodov je realizovaná postupne podľa potreby. V obci sú inštalované nasledovné trafostanice.

Prehľad pôvodných trafostaníc v Topolčiankách: pôvodný Pi navrhovaný Pi.

- TS1 - stožiarová (C22B) Lipová ul. -zruší sa 250 kVA zruší sa - TS2 – stožiarová (C22B) Poľnoh. družstvo 630 kVA ruší sa - TS3 – murovaná – Obecný úrad 400 kVA zostane - TS4 – stožiarová (C22B) Cintorínská ul. 250 kVA zostane

(rekonštruuje sa na kioskovú) - TS5 - stožiarová (C22B) Dlhovského ul. 250 kVA 400kVA

(rekonštruuje sa na kioskovú) - TS6 - stožiarová (priehradová) Športová ul. 400 kVA

zostane(rekonštruuje sa na kioskovú) - TS7 - stožiarová (C22B) Holešovská ul. 400 kVA zostane - TS8 - stožiarová (murovaná) ZŠ 400 kVA zostane - TS9 - stožiarová Štátne lesy 630 kVA zostane

(rekonštruuje sa na kioskovú) - TS10 – Drevosklad Štát. lesy 400 kVA ruší sa - TS11 – Vynárské závody 250 kVA zostane

(rekonštruuje sa na kioskovú) - TS12 – Ministersto vnútra SR ––– kVA zostane - TS13 – Píla (priehrad.staršia)- určená k zrušeniu 20,0 kVA zruší sa - TS14 – murovaná - Šampionáreň 2x630 kVA zostane - TS15 – DREVOPRIM 630 kVA zostane - TS16 – ČOV 100 kVA zostane - TS17 – ORANGE 50 kVA zostane - TS18 – SNP 160 kVA zostane - TS19 – Závodisko 100 kVA zostane - TS 20 – Vígľašská 160 kVA zostane - TS 21 – PD 400 kVA zostane


8

Novonavrhované trafostanice v Topolčiankách : navrhovaný Pi. -TS-nová-1-kiosková (UPC „L2“) 400kVA -TS-nová-2-kiosková (UPC „G1“) 400kVA Navrhované a rekonštruované TS bude treba riešiť ako typové -TBSV s napojením na

navrhované káblové vedenie 22kV. Sekundárny rozvod v obci je riešený ako vzdušný na betónových stožiaroch. Súčasné

napäťové pomery na sekundárnej strane aj na koncoch odbočiek sú dobré. Vzhľadom na predpokladanú výstavbu jednotlivých celkov a ulíc v trase vzdušného 22kV

vedenia sa urobí zakabelizovanie napojenia existujúcich, rekonštruovaných (zo stožiarových na kioskové) a nových TS v rámci obce. Vzhľadom na rozmiestnenie uzlov odberu a zaťaženia sekundárnej siete je potrebné urobiť nasledujúce opatrenia.

Plynofikácia Stav odberateľov zemného plynu v obci Zemný plyn (ZP) sa v obci v najväčšej miere používa na účely vykurovania, prípravu teplej

vody, varenie a na rôzne technologické účely. Každý odberateľ ZP je vybavený obchodným meradlom na meranie odobratého množstva ZP.

Obchodné meradlo je vlastníctvom distribútora (dopravcu) ZP. Kategorizácia odberateľov zemného plynu V obci sa môžu v zmysle nachádzať štyri kategórie odberateľov zemného plynu (ZP). Prvou

kategóriou odberateľov (ročný odber ZP do 6,5 tis.m3) je kategória domácnosti (D). Druhou kategóriou odberateľov (ročný odber do 60 tis.m3) je kategória maloodberatelia (M). Treťou kategóriou odberateľov (ročný odber nad 60 tis.m3) je kategória strednoodberateľov (S). Štvrtou kategóriou odberateľov (ročný odber nad 400 tis.m3) je kategória veľkoodberateľov (V).

Stav odberateľov nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce podľa jednotlivých kategórií k 09/2015 je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

Tab. 2: stav odberateľov ZP k 09/2015:

kategória odberateľa počet domácnosť (D) 799 maloodberateľ (M) 63 strednoodberateľ (S) 2 veľkoodberateľ (V) - Stav plynárenských zariadení v obci Dominantným energonosičom na výrobu tepelnej energie v predmetnej obci je ZP. Zo zdroja

ZP k jeho odberateľom je ZP dodávaný VTL a STL plynovodnou distribučnou sieťou (DS)


9

tvorenou systémom diaľkových a miestnych PZ. Plynovodnú DS v katastrálnom území obce v súčasnosti prevádzkuje najmä fa SPP – distribúcia, a.s..

Opis plynárenských zariadení Primárnym zdrojom ZP obce je VTL prípojka PN25 DN100 Topoľčianky z VTL plynovodu

PN25 DN150 Zlaté Moravce mesto - ViOn a VTL regulačná stanica (RS) RS 5500 Topoľčianky 1. obec. VTL prípojka Topoľčianky a RS Topoľčianky 1. obec zásobujú i obce Machulince, Obyce, Hostie a Jedľové Kostoľany.

Sekundárnym zdrojom ZP v meste je STL1 plynovodná DS. Táto tzv. miestna sieť (MS) pozostáva z jednej údržbovej oblasti (ÚO) s názvom Topoľčianky. MS je tvorená úsekmi STL plynovodov a plynovodnými prípojkami z ocele a z PE. MS zabezpečuje v obci plošnú distribúciu a dodávku ZP.

Do odberných plynových zariadení (OPZ) jednotlivých odberateľov v obci je ZP dodávaný STL plynovodnými prípojkami (PP). Doreguláciu ZP z STL/STL resp. STL/NTL a meranie odberu ZP zabezpečujú plynové regulačné a meracie zariadenia (RaMZ). Prevádzku OPZ zabezpečujú odberatelia ZP na vlastné náklady.

V južnom cípe katastrálneho územia obce sa nachádzajú VTL prípojka PN25 DN100 Zlaté Moravce ViOn a VTL regulačná stanica RS 2500 Zlaté Moravce ViOn. Tieto PZ zásobujú ZP časť mesta Zlaté Moravce a obec Žitavany.

Katastrom obce je trasovaný STL2 prepojovací plynovod D160 Topoľčianky - Hostie, ktorý východne od intravilánu obce prechádza katastrálnym územím južno-severným smerom. Do obce Machulince je trasovaný STL1 prepojovací plynovod DN150 Topoľčianky – Machulince.

Prehľad a parametre plynárenských zariadení Prehľad a parametre PZ nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce podľa jednotlivých

zariadení sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách: distribučné diaľkové VTL plynovody a prípojky:

Názov prevádzkový

pretlak dimenzia

plynovod Zlaté Moravce mesto – ViOn do 2,5 MPa

DN150 prípojka Topoľčianky DN100 prípojka Zlaté Moravce ViOn DN100 distribučné STL prepojovacie plynovody:

Názov prevádzkový

pretlak dimenzia materiál

plynovod Topoľčianky – Hostie do 300 kPa D160 PE plynovod Topoľčianky – Machulince do 100 kPa DN150 oceľ distribučná STL miestna plynovodná sieť Topoľčianky:

zariadenie prevádzkový pretlak materiál plynovody

do 100 kPa PE / oceľ prípojky


10

Riešenie plynofikácie Navrhované riešenie spočíva v rozšírení jestvujúcich STL PZ o nové STL PZ v súlade

s návrhom ÚPD-KR. Navrhované STL plynovodné úseky v intraviláne obce budú ZP zásobované z jestvujúcej

STL plynovodnej DS Topoľčianky. Prevádzkované budú na taký pretlak ZP STL, na aký je v súčasnosti prevádzkovaná jestvujúca plynovodná DS obce.

Rozvojové lokality obce budú riešené predĺžením jestvujúcich alebo výstavbou nových plynovodných úsekov.

PZ musia byť navrhnuté tak, aby sa docielilo: zachovanie bezpečnostných pásiem na zamedzenie resp. zmiernenie účinkov havárií PZ, minimálne križovanie ciest, plošné pokrytie zastavaného územia, minimálny vecný rozsah PZ a nákladov na ich zriadenie, dostatočná prepravná kapacita očakávaných množstiev ZP k miestam jeho budúcej spotreby, minimálne zaťaženie súkromných pozemkov vecným bremenom zo situovania PZ.

Na výstavbu STL plynovodov DS treba použiť rúry z HDPE MRS10 – do D75 SDR11 a od D90 SDR17,6.

Na doreguláciu pretlaku plynu STL/NTL treba použiť STL regulátory so vstupným pretlakom o rozsahu do 400 kPa. Zariadenia na doreguláciu tlaku a meranie spotreby ZP budú umiestnené v zmysle platných STN a interných predpisov SPP – distribúcia a.s..

Predmetná obec sa nachádza v oblasti s najnižšou vonkajšou teplotou - 11 °C. Z tohto dôvodu pre kategóriu domácnosti (D) – individuálna bytová výstavba (DIBV) treba na výpočet max. hodinového odberu ZP (Qmh) uvažovať s hodnotou 1,4 m3/h. Miera plynofikácie nových potenciálnych odberateľov kategórie D sa predpokladá 100%.

Hydraulické parametre navrhovaných úsekov plynovodnej DS (dimenzia, rýchlosť a požadovaný pretlak) budú stanovené / posúdené odbornými pracovníkmi dodávateľa ZP, t.j. v súčasnosti SPP – distribúcia a.s., a to v procese územného konania resp. stavebného povolenia pri návrhoch vyšších stupňov projektovej dokumentácie.

Na hydraulický výpočet treba použiť nasledujúce parametre: drsnosť PE potrubia 0,05 mm, hustota ZP 0,74 kg/m3, teplota ZP 15 OC.

Odbery v uzlových bodoch siete sú dané výskytom jednotlivých kategórií odberov na príslušných úsekoch siete. Max. hodinové odbery treba stanoviť podľa vyššie uvedených špecifických odberov tejto kapitoly.

Vstupné pretlaky do týchto úsekov budú zrejmé z výpočtovej schémy pri spracovaní hydraulického návrhu. Uzlové body navrhovaných úsekov budú špecifikované pretlakmi a odbermi. Treba stanoviť podmienku, aby tlak v jednotlivých uzlových bodoch nepoklesol pod 1,5 násobok pretlaku 20 kPa, t.j., že pretlak v uzlových bodoch siete nesmie poklesnúť pod 30 kPa.

Rozsah navrhovaných PZ


11

miestne STL plynovody - návrh: dimenzia v mm dĺžka v bm materiál D50 130

HDPE MRS10 SDR11D63 2.255

D90 965 HDPE MRS10

SDR17,6 Dĺžky úsekov plynovodnej DS boli zaokrúhľované na celých 5 metrov. Nárast odberu ZP v navrhovaných územiach ZP na bývanie: počet BJ HBV počet BJ IBV spolu m3/h 216 231 496,2 5. Ochranné a bezpečnostné pásma Ochranné pásma jestvujúcich i navrhovaných PZ:

VTL plynovody a prípojky PN25 DN150 a DN100 4 m od osi STL plynovody a prípojky v extraviláne 4 m od osi VTL a STL regulačné stanice 8 m od pôdorysu STL plynovody a prípojky v intraviláne 1 m od osi

Bezpečnostné pásma jestvujúcich i navrhovaných PZ:

VTL plynovody a prípojky PN25 DN150 a DN100 20 m od osi VTL a STL regulačné stanice 50 m od pôdorysu STL plynovody v extraviláne 10 m od osi STL plynovody v intraviláne (2+0,5xD) m od osi

Ochranné a bezpečnostné pásma PZ a činnosť v nich vymedzuje zákon č. 251/2004 Z.z.. Pre

situovanie PZ v dotknutom území platia ustanovenia príslušných technických noriem a predpisov.

5. Nároky na dopravu a inú infraštruktúru

Kvalitná dopravná infraštruktúra a dobrá dopravná dostupnosť sú základné predpoklady rozvoja obce, ktoré významne ovplyvňujú jej hospodársky potenciál, spôsob života i životnú úroveň jej obyvateľov.


12

Záujmové územie sa nachádza v blízkosti medzinárodného cestného ťahu, ktorý zabezpečuje lepšiu dostupnosť obce a môže podnietiť jej rozvoj. V blízkosti riešeného územia prechádza dopravný koridor európskeho významu: medzinárodného cestný ťah „E“ E58 – štátna hranica Rakúsko/Slovensko, hraničný priechod Bratislava Petržalka – Bratislava – Trnava – Nitra – Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice – Michalovce – štátna hranica Slovensko /Ukrajina, hraničný priechod Vyšné nemecké,

Hlavný cestný dopravný spoj predstavuje cesta II/511 v smere Zlaté Moravce – Skýcov -

Veľké Uherce, ktorá spája R1 s Ponitrím (cesta I/64). Cesta II/511 vedie centrom obce, kde spolu s miestnymi cestami tvorí komunikačnú kostru obce. Táto cesta zároveň spája Topoľčianky s okresným mestom Zlaté Moravce, ktoré leží približne 5 km na juh od obce, a ďalej vo vzdialenosti približne 10 km južne sa napája na cestu medzinárodného významu E571. Dopravné prepojenie s okolitými obcami je umožnené nasledujúcimi cestnými komunikáciami: cesta III. triedy č. III/5112 zabezpečuje prepojenie s obcou Machulince, v ktorej je ukončená cesta III. triedy č. III/5113 zabezpečuje prepojenie s obcou Hostie, kde je aj ukončená; cesta III. triedy č. III/06441 zabezpečuje prepojenie s obcami Žikava, Lovce a Hosťovce, cesta III. triedy č. III/5114 k železničnej stanici.

Okrem cestnej dopravy je v obci železničná trať, ktorá sa tiahne od Zlatých Moraviec a je ukončená v obci. Slúži len pre nákladnú dopravu. Má štyri dopravné koľaje a jednu manipulačnú. Z dôvodu rozširujúceho sa turistického ruchu by bolo vhodné zabezpečiť železničné spojenie so Zlatými Moravcami aj pre osobnú dopravu.

Hromadná preprava osôb je zabezpečená prímestskými autobusovými linkami, ktoré zabezpečuje Arriva Nitra a.s. v nasledovných trasách: Zlaté Moravce - Topoľčianky - Skýcov Skýcov - Topoľčianky - Zlaté Moravce Zlaté Moravce - Topoľčianky Hostie - Topoľčianky - Zlaté Moravce Zlaté Moravce - Topoľčianky - Hostie Zlaté Moravce - Topoľčianky - Žikava - Zlaté Moravce Zlaté Moravce - Žikava - Topoľčianky - Zlaté Moravce

Ostatné druhy dopravy a komunikačné spojenia

Obec Topoľčianky a jej okolie dáva predpoklady pre rozvoj bicyklovej dopravy. Cyklotrasy v území nadväzujú na cyklistické cesty v susedných regiónoch. Katastrálnym územím Topoľčianok prechádzajú nasledovné trasy: Topoľčianky - Hostie - Skýcov - Vrchhora Zlaté Moravce - Topoľčianky - Skýcov Lovce – Žikava – Topoľčianky – Machulince Lovce – Hrušov

V zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa riešené územie nachádza mimo ochranných pásiem letísk, heliportov a leteckých pozemných zariadení. Regionálne letisko s medzinárodnou pôsobnosťou verejného typu s nepravidelnou leteckou dopravou sa nachádza v 40 km vzdialenosti v Nitre – Janíkovciach.


13

Obcou Topoľčianky prechádzajú diaľkové a spojovacie telefónne vedenia. Prenos údajov je zabezpečovaný digitálnou ústredňou umiestnenou v budove miestnej pošty.

V súčasnosti sa na internet môžu napojiť tak podnikatelia, ako aj domácnosti. Obec disponuje verejnou internetovou miestnosťou, ktorá je súčasťou obecnej knižnice, ktorá je obyvateľom sprístupnená.

Telefónna sieť vyhovuje súčasným požiadavkám. Územie obce je pokryté aj signálom sietí mobilných operátorov. Obec má dobré GSM pokrytie od mobilných operátorov: Orange a.s. a T-Mobile a.s. a O2 s.r.o. II. Údaje o výstupoch

1. Ovzdušie hlavné zdroje znečistenia ovzdušia (stacionárne, mobilné), kvalitatívna

a kvantitatívna charakteristika emisií, spôsob zachytávania emisií, spôsob merania emisií

Ochrana ovzdušia sa vykonáva v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.

Kategorizácia zdrojov znečistenia veľkých a stredných zdrojov znečistenia ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok

Obec je plynofikovaná. V k. ú. Topoľčianky sa nenachádzajú veľké zdroje znečistenia ovzdušia,

Ovzdušie Topoľčianok vykazuje mierne znečistenie dvomi základnými znečisťujúcimi látkami – SO2 a PM10 (tuhé častice), minimálne znečistenie v prípade CO a NOx. Obec nepatrí do žiadnej vymedzenej oblasti riadenia kvality ovzdušia. V obci sa nachádza 7 stredných stacionárnych zdrojov znečistenia ovzdušia (4 kotolne na zemný plyn, 1 kotolňa na tuhé palivo, čistiareň odpadových vôd, chov hospodárskych zvierat). Väčšie zdroje znečistenia sa nachádzajú v širšom okolí obce (tab. 3) Zvýšená je prašnosť pozdĺž Hlavnej ulice (cesta II. triedy II/511) spôsobená mobilnými zdrojmi znečistenia ovzdušia. Kvalita ovzdušia v obci nebola meraná. Monitorovacia stanica v kraji je situovaná iba v meste Nitra. Ku kvalite ovzdušia prispieva tiež plynofikácia obce.

Tab. 3 Najbližšie veľké zdroje znečistenia ku katastrálnemu územiu Topoľčianok

Zdroj Prevádzkovateľ KatasterTZL

2010(t) SO2

2010(t) NOx

2010(t) CO

2010(t)

Lom Pohranice

Kameňolomy a štrkopieskovne,

a.s. Pohranice 8.29992 - - -

Kotolňa na tuhé palivo-Kotlárska 2

BYTREAL Tlmače s.r.o.

Tlmače 16.81100 10.78820 - -


14

Nová výhrevňa

SES a.s. Tlmače 1.95793 - - -

Minerálne vlákno 1

Knauf Insulation Nová Baňa

11.85840 107.77600 - 35.74070

Minerálne vlákno 2

Knauf Insulation Nová Baňa

51.98820 151.47200 45.89160 44.03660

Zdroj: www.air.sk 2. Voda - celkové množstvo, druh a kvalitatívne ukazovatele vypúšťaných odpadových vôd, miesto vypúšťania (verejná kanalizácia, čistiareň odpadových vôd), zdroj vzniku odpadových vôd, spôsob nakladania. Verejný vodovod vid. Kapitola B I. 2. Kanalizácia vid. kapitola B I. 2. Tab. 4 Technická vybavenosť obce Topoľčianky Vodovod Kanalizácia ČOV Vodárenské

zdroje v sídle áno Áno áno nie napojených – počet obyvateľov

2688 572 572 -

napojených - % obyvateľov

97,19 20,7* 20,7 -

Zdroj: beiss.sk * Prebieha dobudovanie v septembri 2015 by malo byť napojených cca 87 % domácností. 3. Odpady

Všeobecne záväzné nariadenie o odpadoch na základe ustanovenia § 6 zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom NR SR č. 223/2001 o odpadoch v obci určuje systém zberu, prepravy a zneškodňovania komunálneho odpadu.

V intraviláne obce sa nachádzajú 2 spravované skládky, ktoré boli uzavreté v roku 1989 a na oboch boli spravené terénne úpravy. Ďalšie 2 skládky sú nelegálne. Nelegálne skládky sú potenciálnym zdrojom znečistenia podložia, pôdy a podzemných vôd (tab. 5)

V obci sa nenachádza prevádzkovaná skládka odpadov, taktiež nie je prevádzkovaná spaľovňa odpadov. Triedený zber je realizovaný s nasledujúcimi komoditami: papier, plasty, viacvrstvový materiál.

Tab. 5 Skládky odpadu v k.ú. Topoľčianky Registračné číslo 1618 1619 1620 1617

Miestny názov skládky Topoľčianky Topoľčianky Topoľčianky Topoľčianky

Zloženie odpadu - Odpad z chovu, a Organické rozpúšťadlá, Organické -


15

skupina: spracovania zvierat; Odpad plastov a gumy; Odpad z celulózy, papiera a lepenky; stavebný odpad, textilný odpad , odpad z dreva

náterové hmoty, lepidlá, tmely, živice; Odpadové kyseliny, zmesi kyselín, moriace kúpele (kyslé)

rozpúšťadlá, náterové hmoty, lepidlá, tmely, živice; Odpadové kyseliny, zmesi kyselín, moriace kúpele (kyslé)

Plocha [m2] 15000 3000 6000 700

Vzťah skládkovaného materiálu k ovzdušiu

prašnosť, tvorba plynov, zápach

nie je zistený negatívny vplyv skládky na ovzdušie

nie je zistený negatívny vplyv skládky na ovzdušie

Prašnosť, zápach

Vzdialenosť od vodného zdroja [m]

0 300

400 400

Vzdialenosť od obydlia [m]

- 30

50 20

Technická bezpečnosť v priestore skládky

rozplavovanie (erózia)nie sú zistené javy ovplyvňujúce technickú bezpečnosť

nie sú zistené javy ovplyvňujúce technickú bezpečnosť

rozplavovanie (erózia)

Technická bezpečnosť v okolí skládky

rozplavovanie (erózia)nie sú zistené javy ovplyvňujúce technickú bezpečnosť

nie sú zistené javy ovplyvňujúce technickú bezpečnosť

rozplavovanie (erózia)

Iné vplyvy na životné prostredie

- bol tu vyvezený zvlášť nebezpečný odpad CALEX Zlaté Moravce

bol tu vyvezený zvlášť nebezpečný odpad CALEX Zlaté Moravce

-

Stav skládky – aplikácia

opustená skládka bez prekrytia (nelegálna skládka)

upravená (prekrytie, terénne úpravy a pod.)

upravená (prekrytie, terénne úpravy a pod.)

opustená skládka bez prekrytia (nelegálna skládka)

Stav skládky – ukončenie

- 1989

1989 -

- neexistujú záznamy Produkcia odpadov ( t/rok) Množstvo celkom 8786,04 Množstvo komunálneho odpad u na obyvateľa 329,38 Komunálny odpad ostatný 903,51 Komunálny odpad nebezpečný 2,63 Priemyselný odpad ostatný 7838,67 Priemyselný odpad nebezpečný 4,23 Z hľadiska odpadového hospodárstva treba rešpektovať schválený Program odpadového hospodárstva obce na roky 2011 - 2015. (vyjadrenie ZM ŽP 3) 4. Hluk, vibrácie (zdroje, intenzita)

K negatívnym faktorom, ktoré nepriaznivo pôsobia a zhoršujú kvalitu životného

prostredia, patria hluk a vibrácie. Ochrana obyvateľstva pred nadmerným hlukom a vibráciami je ošetrená zákonom č. 339/2006 Z. z. o ochrane zdravia ľudí. Prístupná hodnota hluku od roku


16

2006 je 60 dB pre dennú dobu a 50 dB pre nočnú dobu. Zvýšená hlučnosť je zaznamenaná pozdĺž Hlavnej ulice (cesta II. triedy II/511) spôsobená dopravnými prostriedkami. V území priemyselnej zóny sa nachádza množstvo podnikov, najmä drevospracujúcich a stavebných. Ich činnosť je spojená s prevádzkovaním rôznych druhov motorov a prístrojov ktoré spôsobujú hluk. Medzi najdôležitejšie stacionárne zdroje hluku v okrese Zlaté Moravce s dopadom na k.ú. Topoľčianky sa zaraďujú povrchové ťažobné práce kameňa a štrkopieskov v obci Machulince a Obyce. 5. Žiarenie a iné fyzikálne polia Rádioaktivita

Radón vzniká v prírodnom prostredí prirodzeným rádioaktívnym rozpadom uránu U238, ktorý je v stopových množstvách prítomný vo všetkých horninách. Radón nie je stabilný, ale ďalej sa rozpadá na tzv. dcérske produkty. Tie sa viažu na aerosólové a prachové časti v ovzduší, s ktorými vstupujú do živého organizmu inhaláciou. Je jedným z faktorov vplývajúcich na zdravotný stav obyvateľstva, ktorého účinku je obyvateľstvo vystavené predovšetkým zo stavebných materiálov, z horninového podložia budov a z vody. Kataster obce patrí do oblasti s stredným radónovým rizikom. Vybrané geodynamické javy v riešenom území: - Územie ohrozené zosuvmi sa v katastri obce nenachádza

Najbližšie ohrozenie zosuvmi sa nachádza v obci Machulince (10,7 ha) - ohrozenie poľnohospodárskych pôd veternou eróziou je žiadna až slabá - ohrozenie poľnohospodárských pôd vodnou eróziou pôd je slabá až stredná C. KOMPLEXNÁ CHARAKTERISTIKA A HODNOTENIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA I. Vymedzenie hraníc dotknutého územia

Územie obce Topoľčianky tvorí jedno katastrálne územie o rozlohe 26 326 838 m2.

Topoľčianky sa nachádzajú na území západného Slovenska. Obec patrí do Nitrianskeho samosprávneho kraja, do okresu Zlaté Moravce. Z hľadiska územnosprávneho členenia SR obec na úrovni NUTS 2 patrí do oblasti západné Slovensko, NUTS 3 do Nitrianskeho samosprávneho kraja, na úrovni NUTS 4 do okresu Zlaté Moravce.

Na severe hraničia Topoľčianky s obcou Veľký Klíž a s obcou Skýcov, na východe s obcou Hostie a s obcou Machulince, na juhu s obcou Žitavany a mestom Zlaté Moravce a na západe s obcami Hosťovce a Žikava. Geografická poloha stredu obce je určená súradnicami: 4825 severnej geografickej šírky a 1824 východnej geografickej dĺžky, kde je umiestnený obecný úrad Topoľčianky. Stred obce leží v nadmorskej výške 226 m n.m., pričom najvyššia časť obce je v nadmorskej výške 566 m n. m. (Krásny vrch) a najnižší bod územia je sútok Hostianskeho potoka a potoka Jarky – 192,5 m n.m. V obci žije 2 769 obyvateľov (ku 22.8.2014) a hustota obyvateľov je 105,2 obyv./km2. Zástavba územia sa radí medzi potočné radové obce z hľadiska morfologicko-genetického typu.


17

Obec sa nachádza severne od okresného mesta Zlaté Moravce. Okresné mesto je zdrojom prevažnej väčšiny pracovných príležitostí a je centrom vyššej občianskej vybavenosti.

II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia dotknutého územia- podľa stupňa územnoplánovacej dokumentácie

1. Horninové prostredie - inžiniersko-geologické vlastnosti, geodynamické javy (napr. zosuvy, seizmicita, erózia a iné), ložiská nerastných surovín, geomorfologické pomery (napr. sklon, členitosť), stav znečistenia horninového prostredia Geomorfologické pomery

Územie Topoľčianok v zmysle geomorfologického členenia zaraďujeme do Alpsko-Himalájskej sústavy. Južná časť katastra je členená na podsústavu Panónskej panvy, provinciu Západopanónskej panvy, subprovinciu Malej Dunajskej kotliny, oblasť Podunajskej nížiny, celok Podunajskej pahorkatiny a podcelok Žitavskej pahorkatiny. Severná časť katastra zasahuje do podsústavy Karpaty, provincie Vnútorné Karpaty, subprovincie Vnútorné západné Karpaty, Fatransko-tatranskej oblasti, celku Tribeč, podcelku Veľký Tribeč, časť Zlatnianske predhorie, Vysoký Tribeč a podcelku Rázdiel časť Skýcovská vrchovina.

Žitavská pahorkatina je trojuholníkový morfologický útvar s mierne členitým reliéfom medzi údoliami riek Nitra a Žitava. Relatívna výšková členitosť dosahuje 30 – 100 m. V miestach, kde sa Žitavská pahorkatina stýka s pohorím Tribeč je morfolófia poznačená zvetralinovým plášťom – náplavovými a suťovými kuželmi a tiež súvislými osypmi.

Tribeč patrí medzi jadrové pohoria. Od Podunajskej pahorkatiny je ohraničený zlomovými líniami, pozdĺž ktorých došlo k vertikálnemu zdvihu pohoria.

Na geologickej stavbe územia sa podieľajú dve základné stratigraficko-tektonické

jednotky tatrikum s mezozoickmi obalovými jednotkami a neogén podunajskej panvy, ktoré sú prekryté kvartérnymi sedimentmi rôznej genézy.

Neogén Žitavskej pahorkatiny tvora sedimenty veku stredný báden-pliocén. Najstarší stupeň bol vytvorený transgresiou morských sedimentov do celej Podunajskej nížiny. Súvrstvie vrchného bádenu zastúpené vápnitými ílmi, slienitými ílmi, pieskami, zlepencami a tufitmi až tufitickými pieskovcami, charakteristické je striedanie pelitov a psamitov.

Tatrikum je reprezentované najjužnejším výbežkom pohoria Tribeč. Jadrové pohorie Tribeč je budované horninami kryštalinika, mladšieho paleozoika (len razdielska časť), mezozoika a kvartéru. Je vyzdvihnuté uprostred neogénnych komplexov, jeho tvar je pretiahly v smere JZ–SV.

Kvartérne sedimenty sú najmladšie sedimenty a tvoria pokryvné vrstvy záujmového územia. Kvartér v pohorí Tribeč je zastúpený eluviálno-deluviálnymi a deluviálnymi sedimentmi v hlinitom, hlinito-piesčitom, hlinito-kamenitom a kamenito-hlinitom vývoji (würmholocén). V údolí potokov sú zastúpené fluviálne sedimenty – ílovité a piesčité hliny, na báze sa vyskytujú balvanité zahlinené štrky. Hrúbka kvartérnych sedimentov je lokálne veľmi premenlivá.


18

Z hydrogeologického hľadiska patrí obec do hydrogeologického rajónu „neogén Žitavskej pahorkatiny“ a . Podklad tvoria kvartérne fluviálne sedimenty. Podľa typu priepustnosti horninového prostredia rozlišujeme na území obce Topoľčianky 3 typy priepustnosti. Vo fluviálnych, sedimentoch Žitavskej nivy a pahorkatiny dominuje medzizrnová priepustnosť, v strednej časti prevládajú horniny s medzizrnovo-puklinovou priepustnosťou a pre severnú časť – rajón kryštalinika a mezozoika južnej a strednej časti Tribeča je charakteristická krasová a krasovo-puklinová priepustnosť.

Nadmorská výška sa pohybuje v obci v rozpätí od 192,5 m n.m. (sútok Hostianskeho

potoka a potoka Jarky) do 566,3 m n. m. (Krásny vrch). Územie Topoľčianok môžeme priradiť k dvom výškovým stupňom: - severná - väčšia časť katastra patrí k vysočinovému reliéfu - nižšie vysočiny (nad 301 m n.m) - južná - zostávajúca časť katastra patrí k nížinnému reliéfu (pod 300 m n. m)

Relatívna výšková členitosť významne ovplyvňuje charakter krajiny a je dôležitým ukazovateľom vhodnosti územia najmä pre poľnohospodárstvo a cestovný ruch. Podľa vymedzenia morfologicko-morfometrických typov reliéfu rozlišujeme na sledovanom území viacero typov reliéfu. Najjužnejšiu a zároveň aj najnižšiu časť územia zaraďujeme do nerozčlenených rovín, strednú časť tvoria pahorkatiny mierne a stredne členité a severnú časť Topoľčianok zaraďujeme k stredne členitým vrchovinám.

Sklonitosť reliéfu sa na území Topoľčianok pohybuje maximálne do 12°. Svahy Topoľčianok sú orientované (expozícia reliéfu) väčšinou juhovýchodne, južne a juhozápadne. Expozícia svahu nemá väčší vplyv na pešiu turistiku, poľovníctvo, cykloturistiku, teda formy cestovného ruchu, ktoré sú pre Topoľčianky dominantné. Geodynamické javy

Zosuv inak svahová deformácia je výsledná morfologická forma svahového pohybu vyvolaného pôsobením gravitácie, pri ktorom sa vytvorilo teleso odlišujúce sa od okolitého horninového prostredia zmenou vonkajšieho tvaru, polohy alebo objemu, resp. vnútornej štruktúry. Územie ohrozené zosuvmi sa v katastri obce nenachádza. Celková náchylnosť územia na zosúvanie je veľmi slabá.

Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (§ 5 ochrana poľnohospodárskej pôdy pred eróziou) je v pôsobnosti od roku 2004 a sú v ňom určené protierózne opatrenia. Podľa zákona je každý užívateľ poľnohospodárskej pôdy povinný vykonávať trvalú a účinnú protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy vykonávaním ochranných opatrení podľa stupňa erózie poľnohospodárskej pôdy (§ 5, odstavec 2). Podľa SAZP je v obci ohrozenie poľnohospodárskych pôd veternou eróziou je žiadne až slabé a ohrozenie poľnohospodárskych pôd vodnou eróziou pôd je slabé až stredné.

Seizmicitou je ohrozená západná časť územia obce a zaraďuje medzi aktívne oblasti v rámci Slovenska. Zemetrasenia v riešenom území dosahujú intenzitu 6 MSK.

Ložiská nerastných surovín vid. kapitola B I. 3. 2. Klimatické pomery Na základe klimatických typov Slovenska študované územie leží v teplom a v mierne teplom klimatickom pásme s nasledujúcimi okrskami : teplý, mierne suchý, s miernou zimou


19

mierne teplý, vlhký, s chladnou až studenou zimou, dolinový/kotlinový mierne teplý, mierne vlhký, s miernou zimou, pahorkatinový (do 500 m n. m.) mierne teplý, mierne vlhký, pahorkatinový až vrchovinový ( okolo 500 m n. m.) Kataster obci má 2 kontrastné regióny, severnú a južnú časť. Severná časť zasahuje do pohoria Tribeč a južná do podunajskej nížiny. Pri ich rozdielnej nadmorskej výške sú zrejmé rozličné klimatické podmienky, ktoré uvádzajú nasledovné charakteristiky: V rámci charakteristiky priemernej ročnej teploty vzduchu sa z juhu na sever nachádzajú 3 oblasti: 8 – 9 ; 7 – 8 ; 6 – 7 °C Priemerná teplota vzduchu v januári na južnej strane katastra boli v rozmedzí -2 – (-3) °C a na severnej časti -3 – (-4) °C Priemerná teplota vzduchu v júli na južnej strane katastra boli v rozmedzí 18 – 19 °C a v severnej časti 16 – 18 °C Priemerné ročné sumy globálneho žiarenia (kWh.m-2) na južnej strane katastra boli v rozmedzí 1200 – 1250 a v severnej časti 1150 – 1200 . Priemerný ročný úhrn zrážok na južnej strane katastra boli v rozmedzí 600 – 700 mm a v severnej časti 700 – 800 mm Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou na južnej strane katastra boli v rozmedzí 40 – 60 dní a v severnej časti 60 – 80. *priemery sú za roky 1961-1990

Priemerná ročná teplota v obci Topoľčianky za obdobie rokov 1986 - 2013 bola 10,3 °C, pričom práve roky 2012 a 2013 patrili z dlhodobého priemeru k tým teplejším. Priemer ročných zrážok za obdobie 1986-2013 bol síce 656,86 mm/m2 , ale tento údaj ovplyvnil mimoriadne daždivý rok 2013, kedy na území Topoľčianok spadlo až 812,8 mm/m2.

Topoľčianky ako súčasť podunajskej nížiny majú priemernú ročná rýchlosť vetra vo výške 10 metrov nad aktívnym povrchom, ktorá sa pohybuje v intervale od 3 do 4 m.s-1, prevažne severne prúdenie. Ovzdušie - stav znečistenia ovzdušia Zákon č. 478/2002 Zb. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou a spôsobom obmedzenia následkov znečisťovania. Z hľadiska kvality ovzdušia záujmové územie nepatrí medzi zaťažené oblasti podľa environmentálnej regionalizácie. Na porovnanie kvalita environmentálneho prostredia okresu Zlaté Moravce je vo východnej časti kategorizovaná ako vysoká smerom na západ je vyhovujúca. Malá časť územia SZ od okresného mesta Zlaté Moravce patrí do kategórie narušené environmentálne prostredie (tab. 6). Znečistenie ovzdušia v obci vid kapitola B II. 1.

Tab. 6 Počet zdrojov znečistenia v okrese ZM

Okres Veľké zdroje znečisťovania

ovzdušia

Stredné zdroje znečisťovania

ovzdušia Spolu

Zlaté Moravce 3 77 80


20

Zdroj: www.uvzsr.sk V okrese Zlaté Moravce najväčší znečisťovatelia ovzdušia: Wienerberger Slovenské tehelne s.r.o. Zlaté Moravce, SECOP, s.r.o., Továrenská 49, Zlaté Moravce, KTL ZM, a.s., Továrenská 49, Zlaté Moravce V obci Topoľčianky sa nenachádzajú žiadne veľké zdroje znečistenia ovzdušia. 4. Vodné pomery - povrchové vody (napr. vodné toky, vodné plochy), podzemné vody vrátane geotermálnych, minerálnych, pramene a pramenné oblasti vrátane termálnych a minerálnych prameňov (výdatnosť, kvalita, chemické zloženie), vodohospodársky chránené územia, stupeň znečistenia podzemných a povrchových vôd.

Podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) sa vody členia na povrchové vody a podzemné vody.

Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody (vnútrozemskou vodou je stojatá voda alebo tečúca voda na zemskom povrchu a podzemná voda smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd) okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni, a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (nazývané aj ako vnútorná voda).

Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (nazývané aj ako geotermálna voda). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, činnosťou vykonávanou banským spôsobom alebo vykonaním inej obdobnej činnosti. Vodné toky

Najvýznamnejším vodným tokov v území obce je Hostiansky potok, ktorý pramení v pohorí Tribeč v nadmorskej výške cca 520 m n. m. Potok v dĺžke približne 24,5 km je významným pravostranným prítokom rieky Žitavy. Hostiansky potok je v zmysle vyhlášky č. 211/2005 Z. z. vodohospodársky významným vodným tokom. Samotný tok je z časti regulovaný, s vybudovanými protipovodňovými hrádzami. Tiež je na ňom vybudované vzdúvadlo (vodná stavba, ktorou sa vytvára výškový rozdiel medzi dvoma hladinami). V neregulovaných častiach je charakteristický prirodzeným tokom s bohatými prirodzenými porastmi.

V strednej časti intravilánu obce sa do Hostianskeho potoka vlieva jeho pravostranný prítok Leveš, ktorý so svojím pravostranným prítokom Topoľnicou odvodňujú takmer 2/3 Topoľčianok. V južnej časti sa z pravej strany do Hostianskeho potoka vlieva vodný tok Jarky, ktorý so svojím ľavostranným prítokom Žikavkou odvodňujú JZ časť územia. PHSR Po hranici s obcou Hostie preteká územím Košiarny potok. Hydrologické charakteristiky sú umiestnené v tab. 7.

Typ režimu odtoku vodných tokov je vrchovinno-nížinný, dažďovo-snehový. V správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Piešťany je Hostiansky potok a potok Leveš.


21

Tab. 7 Priemerný ročný prietok. maximálny kulminačný prietok. minimálny priemerný denný prietok a priemerné mesačné prietoky v roku 2007 v m3/s.

Tok Stanica Qr.2007 Qmax,hod, 2007 Qmin,d,2007 I II III IV V

Hostiansky p.

Zlaté Moravce

0.211 6,364 0,035 0,229 0,235 0,47 0,212 0,147

Žitava Vieska nad Žitavou

1071 9,017 0,447 1,222 1,49 2,517 0,913 0,744

Žitava Vlkas 1823 17,88 0,48 2,449 2,673 4,869 1,704 1,027Nitra Nové

Zámky 15447 77,98 6,036 21,74 24,7 36,37 13,03 8,956

VI VII VIII IX X Xl XII 0,134 0,078 0,161 0,176 0,128 0,28 0,288 0,696 0,535 0,749 0,827 0,634 1,365 1,181 0,755 0,739 0,962 1,033 1,029 2,333 2,34 11,11 9,061 8,198 11,12 8,582 16,05 17,02

Znečistenie vodných tokov

Povrchové vody sú znečistené hlavne zo splachu agrochemikálií a vypúšťaním znečistených vôd z poľnohospodárskych objektov, čím sa znižuje kvalita vody a postupne sa ochudobňuje vodná biota. Povrchové vody sú podľa kvality vody zaraďované do 5 tried kvality: I.trieda – veľmi čistá voda II.trieda – čistá voda III.trieda – znečistená voda IV. trieda – silne znečistená voda V.trieda – veľmi silne znečistená voda Zoznam sledovaných ukazovateľov podľa STN 75 7221: A - kyslíkový režim B – základné fyzikálno-chemické ukazovatele C – nutrienty D – biologické ukazovatele E - mikrobiologické ukazovatele F – mikropolutanty (anorganické a organické)


22

G – toxicita H – rádioaktivita

Žitava, v mieste odberu Dolný Oháj (rkm 2,1) v skupine F dosahuje IV. Triedu kvality s triedu určujúcim ukazovateľom NELUV (c90 = 0,10 mg.l-1). Najbližším miestom odberov kvality povrchových vôd v rámci rieky Žitava k riešenému územiu je stanica Dolný Oháj. Vodné plochy

Veľký rybník s výmerou 10 000 m2, nachádza sa na hornom konci parku, ako prvé jazierko na potoku Leveš v rámci parku. V minulosti bol pri ľavej strane hrádze rybníka vybudovaný drevený altánok na koloch nad vodnou hladinou, ktorý imitoval rybársky prístrešok s rozvešanými sieťami.

Labutie jazierko sa nachádza v parku, ktorého názov sa zaužíval podľa toho, že sa na ňom v minulosti chovali biele labute. Jazierko má výmeru 752 m2. Na okraji je vybudovaná imitácia hradnej bašty, cez ktorú priteká zhora od kúpaliska do jazierka voda. V dolnej časti bašty za dverami je úkryt pre vodné vtáctvo, horná časť slúži ako odpočívadlo pre návštevníkov.

Jazierko pri kaplnke má výmeru 1175 m2. V severnej časti sa nachádza umelý ostrov, na ktorý sa dá prejsť po malom mostíku. V strede jazierka je vybudované odpočívadlo pre divé kačice. Jazierko sa napája vodou z potoka Leveš povrchovým kanálom, ktorý pri Kúpalisku vstupuje pod zem do potrubia a ústi do jazierka na polostrove na severnej strane, ale aj vedľajšou vetvou podzemného vodného systému, vedúcou do škôlky okrasných rastlín. Táto má dodatočne vybudovanú malú odbočku ústiacu do jazierka. Z jazierka voda vyteká prepadovou rúrou k malému vodopádu, ďalej ide povrchovým kanálom až k veľkému vodopádu, a odtiaľ opäť povrchovým kanálom do Južného jazierka. Vypúšťanie jazierka je zabezpečované vypúšťacou rúrou, ústiacou do veľkého vodopádu pod jazierkom. Podzemné vody

Na sledovanom území sa vyskytujú najväčšie zásoby podzemných vôd v neogénnych sedimentoch. Územie predstavuje hydrogeologický rajón „neogén Žitavskej pahorkatiny“, kde sa vyskytujú zásoby artézskej podzemnej vody a tiež rajón Kryštalinika a mezozoika J a strednej časti Tribeča. V kvartérnych fluviálnych sedimentoch sa v nive vodných tokov podzemná voda vyskytuje v hĺbke 2-3 m. Podzemná voda v strednej časti obce sa radí do triedy A (podzemné vody najlepšej triedy kvality, po jednoduchej úprave vhodné pre pitné účely), s výnimkou úzkeho pruhu (smer Z – V) medzi miestnymi časťami Sýkorovo a Rakytovo (trieda E - podzemné vody so zhoršenou kvalitou, charakteristické sú predovšetkým nadlimitné koncentrácie dusičnanov z poľnohospodárskej činnosti).

Prietočnosť a hydrogeologická produktivita je v okolí potoka nízka (T < 1.10-4 m2.s-1) v ostatnej ploche je mierna (T = 1.10-4 – 1.10-3 m2.s-1) . Znečistenie podzemných vôd (Cd) sa radí do piatich tried veľmi vysoká (5 ), vysoká (3,1 - 5,0), stredná (1,1 - 3,0), nízka (0,1 - 1,0), bez znečistenia (0). V rámci intravilánu je stredné, časť Sever – Tribeč je bez znečistenia a v ostatnej časti nízke znečistenie. Na juhu katastra sú podzemné vody neagresívne. Na severe katastra sú slabo až silne agresívne a ukazovateľom agresivity je oxid uhličitý, sírany, reakcia vody, karbonátová tvrdosť


23

Podzemné vody v obci Topoľčianky neohrozujú žiadne významné priemyselné zdroje znečistenia ani významné znečistenie z komunálnych odpadových vôd. Ochrana vôd a vodných zdrojov Ochranné pásmo potoka podľa (STN 73 6822, čl. 90) je pri drobných vodných tokoch 5 m od brehovej čiary a pri vodohospodársky významnom vodnom toku 10 m od brehovej čiary. Z dôvodu zachovania funkcie biokoridoru (Hostiansky potok so sprievodnou vegetáciou) je potrebné zachovať minimálne 10m široký nezastavaný pás od brehového porastu, ktorý bude plniť funkciu ochranného pásma biokoridoru a chrániť jestvujúcu sprievodnú vegetáciu vodného toku. Akákoľvek investorská činnosť, ako i výsadba porastov v blízkosti vodných tokov a ich ochranného pásma, musí byť odsúhlasená Slovenským vodohospodárskym podnikom, OZ Piešťany. Pre všeobecnú ochranu vôd a vodných zdrojov platí zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 72/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v plnom rozsahu pre celé územie. Environmentálne ciele sú obsiahnuté v § 5 vodného zákona. Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov je osobitne zdôraznená v piatej časti vodného zákona.

Pre účely ochrany výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú sa vyhlasujú pásma hygienickej ochrany vôd (§ 32 vodného zákona). Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené. V riešenom území sa nenachádza vodný zdroj, ktorý zásobuje pitnou vodou obecný vodovod. Podľa § 34 vodného zákona sa za zraniteľné oblasti ustanovujú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých koncentrácia dusičnanov je vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. Podľa zákona č. 617/2004 Z. z. sa v Topoľčiankach nachádza zraniteľná oblasť, ktorú predstavuje potok Leveš v oblasti parku. Minerálne a geotermálne vody

V roku 1983 bol v riešenom území navŕtaný geotermálny vrt do hĺbky 500 m s označením KD-1 v lokalite Golgota v smere na Hostie. V súčasnosti sa nevyužíva. Vďaka moderným technológiám na úpravu zloženia vody je možné geotermálny vrt využiť v kúpeľníctve. Rybárstvo

V zmysle zoznamu vodných plôch, na ktorých MP SR, resp. MŽP SR pridelilo organizáciám (užívateľom) výkon rybárskeho práva podľa § 4 zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov v riešenom území sú evidované nasledovné rybárske revíry: Rybárske revíry, sezónne povolenie na rybolov pre pstruhové rybárske revíry (vodné toky):


24

Hostiansky potok lososový je lovným revírom v dĺžke od ústia Žitavy pri o. Chyzerovce po pramene. Potok Leveš lososový - je lovným revírom v dĺžke Potok Leveš od ústia do Žitavy po pramene Oba revíri sú v pôsobnosti OZ Topoľčianky Rybárske revíry (vodné plochy): Revír VN Topoľčianky – ma charakter kaprových vôd, jej výmera je 10 000 m2 . Pre tento revír je potrebné zvláštne povolenie. Lov kapra a ostatných druhov rýb bez stanoveného času individuálnej ochrany bol povolený od 15. mája v rokoch 2012-2014. Revír je umiestnený v topoľčianskom parku, ktorý je chráneným územím. Riziko povodní

Hostiansky potok v rkm 7,200 - 9,000, je zaradený do zoznamu úsekov vodných tokov s existujúcim potenciálne významným povodňovým rizikom, ktorý je súčasťou spracovávaného „Plánu manažmentu povodňových rizík". Monitoring potoka vykonáva Slovenský vodohospodársky podnik. Je teda potrebné rozvojové aktivity v priľahlom území navrhovať v súlade so Zákonom č.7/2010 Z,z. o ochrane pred povodňami. 5. Pôdne pomery - pôdny typ, pôdny druh a bonita, stupeň náchylnosti na mechanickú a chemickú degradáciu, kvalita a stupeň znečistenia pôd. Pôdne typy

Pôdny typ je základnou identifikačnou jednotkou morfogenetickej i agronomickej kategorizácie pôd. Zahŕňa v sebe skupinu pôd charakterizovanú rovnakou stratigrafiou pôdneho profilu, t.j. určitou kombináciou diagnostických horizontov, ako výsledok kvalitatívne špecifického typu pôdotvorného procesu, ktorý sa vyvíjal a vyvíja v rovnakých hydrotermických podmienkach pod približne rovnakou vegetáciou. Pôdne typy sú definované súborom diagnostických horizontov a ich najdôležitejších vlastností získaných dlhodobým vývojom v prírodných podmienkach i kultiváciou.

V odlesnenej časti, ktorá je poľnohospodársky využívaná, sú najrozšírenejším pôdnym typom hnedozeme. Pozdĺž vodných tokov sa nachádzajú fluvizeme. V severnej zalesnenej časti územia sa vyskytujú v závislosti od geologického podkladu kambizeme modálne a plytké. Kambizeme sa nachádzajú aj v ostatných zalesnených častiach Topoľčianok. V malej miere je zastúpený pôdny typ kultizeme, ktorý vznikol pretvorením rigolovaním a terasovaním územia. Kultizeme môžeme v Topoľčiankach lokalizovať v južnej časti vinohradov. Podrobná charatkteristika pôd tab. 8.

Fluvizeme sú v starších klasifikáciách označované ako nivné pôdy. Ide o pôdu, ktorá je, alebo donedávna bola ovplyvňovaná záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody. Má svetlý humusový horizont. Z klimatického hľadiska ide o azonálnu pôdu, lebo sa viaže na alúviá a náplavové kužele všetkých riečnych tokov. Využíva sa ako orná pôda, na zeleninárstvo, lúky, prípadne porast tvoria aj lužné lesy. Typická sekvencia horizontov je Ao – C. V obci sa vyskytuje v subtype glejová fluvizem.

Hnedozeme vznikli na sprašiach, sprašových a polygenetických hlinách, neogénnych sedimentoch v podmienkach periodicky premyvného vodného režimu, v kotlinách alebo nížinách, pod listnatými lesmi - prevažne dubo-hrabinami. Väčšinou neobsahuje skelet. Využíva


25

sa ako orná pôda. Typická sekvencia horizontov je A - Bt – C. V obci sa vyskytuje v subtype hnedozem luvizemná, alebo pseudoglejová.

Luvizeme v starších klasifikáciách označované ako ilimerizované pôdy. Luvizem je ovplyvnená humídnejšou klímou, čo spôsobuje zvýšenú hĺbku tejto pôdy (140 – 160 cm). Vznikla na polygenetických sedimentoch, eluviálnych a eluviálno-deluviálnych produktoch zvetrávania rôzneho pôvodu a veku na relatívne zarovnaných reliéfoch, v pahorkatinách a kotlinách.. Táto pôda sa využíva ako orná pôda, vyskytujú sa na nej tiež sady alebo dubové až dubovo-hrabové lesy. Typická sekvencia horizontov: Ao - El - Bt – C. V obci sa vyskytuje v subtype luvizem pseudoglejová.

Kambizem v starších klasifikáciách označovaná ako hnedá lesná pôda. Vzniká procesom sialitizácie na prevažne vyvretých zvetralinách, metamorfovaných a vulkanoklastických horninách, nekarbonátových sedimentoch paleogénu a neogénu, lokálne tiež na nespevnených sedimentoch (napr. viatych pieskoch). Vyskytuje sa vo všetkých pohoriach Slovenska, s výnimkou častí budovaných mezozoickými obalovými sériami (vápence, dolomity). V nižších polohách sa viaže na listnaté lesy (v Záhorskej nížine na borovicové lesy), vinohrady, sady, ornú pôdu, vo vyšších polohách na ihličnaté lesy, lokálne pasienky. Typická sekvencia horizontov: Ao – Bv - C, Au – Bv – C. V obci sa vyskytuje v subtype kambizem luvizemná.

Kultizeme sú pôdy výrazne pretvorené ľudskou činnosťou, pričom môže byť pretvorená pozitívne melioračným procesom (kultiváciou, rigolovaním, terasovaním) a pretvorená negatívne – s prejavom degradácie solumu (imisiami, toxickými látkami). Typická kultizem sa využíva v záhradách, sadoch, vinohradoch. Typická sekvencia horizontov: Akm - C Pôdne druhy

Dominantným pôdnym druhom v obci, určeným na základe zrnitosti pôdy, sú hlinité – stredne ťažké pôdy typické pre Žitavskú pahorkatinu. V najsevernejšej zalesnenej časti Tribeča dominujú piesočnato-hlinité – stredne ťažké pôdy a v nivách vodných tokov prevažujú ílovito-hlinité – ťažké pôdy. Na základe hĺbky a skeletnatosti pôd sa na stanovenom území vyskytujú prevažne hlboké až stredne hlboké pôdy bez skeletu, v malomslabo až stredne skeletovité pôdy (Tribeč).

Pôdne pomery obce sú priaznivé pre rozvoj poľnohospodárstva. Na území nachádzajú

chránené poľnohospodárske pôdy v zastúpení 2., 3., 4. kvalitnej skupiny pôd. Index poľnohospodárskeho potenciálu 1.trieda - najnižší potenciál 57,25 2.trieda - stredný potenciál 0 3.trieda - najvyšší potenciál 42,75 Pôda v riešenom území nie je postihnutá veternou eróziou. Vodná erózia poľnohospodárskej pôdy 1.trieda - slabá erózia 8,71 2.trieda - stredná erózia 29,13 3.trieda - silná erózia 2,19 4.trieda - veľmi silná až extrémna erózia 0 bez erózie 59,97 Kontaminácia pôdy 1.trieda - relatívne čisté pôdy 28,98 % 2.trieda - nekontaminované pôdy, resp. mierne kontaminované 71,02 %


26

Osobitne chránené pôdne zdroje V SR sa uplatňuje systém ochrany poľnohospodárskeho fondu cez Zákon SNR č.

307/1992 Zb. o ochrane PPF v znení zákona NR SR č. 83/2000 Z.z. Podľa tohto zákona je poľnohospodársky pôdny fond nezastupiteľnou zložkou životného prostredia a nenahraditeľným prírodným zdrojom, pričom každý je povinný chrániť jeho prirodzené produkčné a mimoprodukčné funkcie. Aby bola splnená požiadavka ochrany pôdy je treba osobitne chrániť poľnohospodársku pôdu najlepšej kvality (bonity).

Na zákon 307/1992 Zb. (v znení zákona NR SR č. 83/2000 Z.z.) nadväzuje Nariadenie vlády SR č. 152/1996 (v znení Nariadenia vlády SR č. 188/2000) o základných sadzbách odvodov za trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z PPF. Poľnohospodárske pôdy, vyjadrené bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou, sú zaradené do 9 odvodových skupín podľa ich produkčného potenciálu. Osobitne chránenými sú pôdy patriace do prvých štyroch skupín a z prírodovedného hľadiska aj pôdy v 5. skupine.

Do prvej skupiny patria pôdy s najvyšším produkčným potenciálom, čiernice typické,

karbonátové, a černozeme čiernicové karbonátové, stredne ťažké, bez skeletu v klimatických regiónoch 00 – 02.

Do druhej skupiny sú zaradené čiernice typické a černozeme typické, karbonátové ťažké, fluvizeme typické, karbonátové, stredne ťažké a hnedozeme typické a černozeme typické vyvinuté na sprašiach, stredne ťažké, v klimatických regiónoch 00 – 02.

Do tretej skupiny patria čiernice glejové, stredne ťažké, bez skeletu, prípadne so slabým skeletom, černozeme typické, karbonátové a černozeme hnedozemné na sprašiach, na svahoch do 7° , fluvizeme typické, stredne ťažké až ťažké so stredným obsahom skeletu, fluvizeme glejové, stredne ťažké v klimatických regiónoch 00 – 02. V klimatickom regióne 03 sa vyskytuje černozem čiernicová, prevažne karbonátová, stredne ťažká.

Do štvrtej skupiny sú zaradené čiernice typické, ťažké, stredne hlboké, fluvizeme typické a fluvizeme glejové, stredne skeletovité, stredne ťažké, černozeme a hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách, stredne ťažké na svahoch 7 - 12° a hnedozeme pseudoglejové, stredne ťažké, v klimatických regiónoch 00 – 02. V klimatickom regióne 03 fluvizem typická, karbonátová, stredne ťažká, bez skeletu a v klimatickom regióne 03 – 07 čiernice typické, stredne ťažké.

V piatej skupine nachádzame fluvizeme typické a glejové veľmi ťažké, čiernice glejové ťažké až veľmi ťažké, černozeme hnedozemné, hnedozeme typické a hnedozeme luvizemné, kambizeme typické až luvizemné. V riešenom území sú to nasledovné chránené poľnohospodárske pôdy podľa BPEJ: 1. kvalitná skupina 2. kvalitná skupina 0106002 3. kvalitná skupina 0206002, 0211002, 0207003, 0146003, 0245002 4. kvalitná skupina 0249003, 0248002, 0248202, 0145002, 0107003 Ostatné identifikované BPEJ v k.ú. sú zaradené nasledovne: 5. kvalitná skupina 0706002, 0252202, 0253203, 0256002, 0251203, 0249203, 0250202, 0151003, 0112003 6. kvalitná skupina 0265212, 0265202, 0274212, 0265222, 0265422, 0253403, 0252402 7. kvalitná skupina 0760212 8. kvalitná skupina 0279262


27

Tab. č.8 Bonitované pôdnoekologické jednotky (BPEJ) v obci Topoľčianky

Kód BPEJ Klimatický

región Hlavná pôdna

jednotka Svahovitosť a expozícia

Skeletovitosť a hĺbka pôdy

Zrnitosť pôdy

0106002 Teplý, veľmi

suchý, nížinný Fluvizeme

typické

Rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie

Bez skeletu (pod 10%), hlboké (60cm a viac)

Stredne ťažká

0206002 Dostatočne

teplý, suchý, parhorkatinový

Fluvizeme typické



Stredne ťažká

0211002 Dostatočne


Fluvizeme glejové



Stredne ťažká

0207003 Dostatočne


Fluvizeme typické



ťažká


suchý, nížinný

Hnedozeme na sprašových

hlinách



ťažká

0245002 Dostatočne


Hnedozeme typické až luvizemné



Stredne ťažká

0249003 Dostatočne


Hnedozeme luvizemné



ťažká

0248002 Dostatočne





Stredne ťažká

0248202 Dostatočne



Mierny svah (3-7°) / južná

expozícia


Stredne ťažká


suchý, nížinný

Hnedozeme typické až luvizemné



Stredne ťažká



typické



ťažká

0706002 Mierne teplý, mierne vlhký

Fluvizeme typické



Stredne ťažká

0252202 Dostatočne


Hnedozeme erodované


expozícia


Stredne ťažká

0253203 Dostatočne




expozícia


ťažká

0256002 Dostatočne Luvizeme Rovina bez Bez skeletu (pod Stredne ťažká


28


pseudoglejové prejavu plošnej vodnej erózie

10%), hlboké (60cm a viac)

0251203 Dostatočne


Hnedozeme pseudoglejové


expozícia


ťažká

0249203 Dostatočne




expozícia


ťažká

0250202 Dostatočne


Hnedozeme pseudoglejové


expozícia


Stredne ťažká


suchý, nížinný Hnedozeme

pseudoglejové



ťažká



glejové



ťažká

0265212 Dostatočne


Kambizeme typické a

luvizemné


expozícia

Slabo skeletovité (10 – 25%),

stredne hlboké Stredne ťažká

0265202 Dostatočne



luvizemné


expozícia


Stredne ťažká

0274212 Dostatočne


Kultizeme pretvorené rigoláciou a terasovaním


expozícia


stredne hlboké (30 - 60cm)

Stredne ťažká

0265222 Dostatočne



luvizemné


expozícia

Stredne skeletovité (25 – 50%),

plytké (30cm a menej)

Stredne ťažká

0265422 Dostatočne



luvizemné

Výrazný svah (12-17°) / južná

expozícia

Stredne skeletovité (25 – 50%),

plytké (30cm a menej)

Stredne ťažká

0253403 Dostatočne




expozícia


ťažká

0252402 Dostatočne




expozícia


Stredne ťažká

0760212 Mierne teplý, mierne vlhký

Kambizeme typické kyslé a

dystrické


expozícia


stredne hlboké (30 - 60cm)

Stredne ťažká

0279262 Dostatočne


Kambizeme plytké


expozícia

Stredne až silne skeletovité

Stredne ťažká

Intervečné kroky - zabezpečiť v miestach s intenzívnou veternou a vodnou eróziou protieróznu ochranu pôdy

uplatnením prvkov územného systému ekologickej stability, a to najmä biokoridorov


29

- odstrániť pôsobenie stresových faktorov (skládky odpadov, konfliktné uzly a pod.) v územiach systému ekologickej stability (problematiku riešiť na úrovni konkrétnych projektov ako územných systémov ekologickej stability,

- zabezpečiť nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne využívanie územia, rešpektovanie, prípadne obnovu funkčného územného systému ekologickej stability, biologickej integrity krajina a biodiverzity na úrovni, regionálnej aj lokálnej, znamená venovať pozornosť predovšetkým chráneným územiam v biokoridoroch pozdĺž hlavných tokov: biokoridor rieky Žitava a Hostianskeho potoka - realizovať výsadbu lesa v nivách riek, na plochách náchylných na eróziu a pri prameniskách, podporovať zvýšenie podielu nelesnej stromovej a krovinnej vegetácie - rešpektovať všetky kategórie chránených území a ich ochranné pásma v zmysle platnej legislatívy o ochrane prírody a krajiny, - zohľadňovať pri umiestnení činnosti na území ich predpokladané vplyvy na životné prostredie (proces posudzovania EIA) a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov. Návrh opatrení a zásad v oblasti vodného hospodárstva- ciele riešenia konceptu: 1. Vytvoriť územno-technické predpoklady pre realizáciu vodovodu, kanalizácie v obci, vo všetkých rozvojových lokalitách a zaradiť ich medzi verejnoprospešné stavby. 2. Rešpektovať vodárenské zariadenia a ich ochranné pásma. 3. Vytvorenie územno-technických podmienok pre lokalizáciu stavieb ,objektov a opatrení protipovodňovej ochrany obce. 4. Rešpektovať a zachovať ochranné pásma vodohospodársky významného vodného toku-Hostiansky potok v zmysle §49 zákona č.364/2004 Z.z. ,ktoré je min.10m obojstranne od brehovej čiary . V ochrannom pásme nie je prípustná orba, stavanie objektov, zmena reliéfu ťažbou, navážkami, manipulácia s látkami škodiacimi vodám, výstavba súbežných inžinierskych sietí. Taktiež je nutné zachovať prístup mechanizácie správcu vodného toku k pobrežným pozemkom (bez trvalého oplotenia) z hľadiska realizácie opráv, údržby a povodňovej aktivity – uvedené je potrebné zapracovať i do textovej i grafickej časti ,,Ochranné pásmo vodných tokov“, Smernej i Záväznej časti ÚPN. Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky (§ 49 Zákona o vodách č.364/2004 Z.z). Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary. Pobrežné pozemky sú súčasťou ochranného pásma. 5. Zachovať retenčnú schopnosť územia/ daždové vody zo striech a spevnených plôch pri plánovanej výstavbe v maximálnej miere zadržať v území. 6. Rozvojové aktivity riešiť v súlade so zákonom č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami. 7. Rešpektovať potrubné vedenia a ochranné pásma v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. 8. Úsek vodného toku – Hostiansky potok v rkm 7,200 – 9,000, je zaradený do zoznamu úsekov vodných tokov s existujúcim potenciálne významným povodňovým rizikom, ktorý je súčasťou spracovávaného ,,Plánu managementu povodňových rizík“, preto je potrebné rozvojové aktivity v priľahlom území navrhovať v súlade so Zákonom č.7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami. 9. V ÚPD sú rešpektované dostupné vypracované projektové dokumentácie nových zdravotne-vodohospodárskych stavieb (Západoslovenská vodárenská spoločnosť,a.s. ). 10. V rámci rozvoja obce, či už bytového, výrobného, športového alebo rekreačného požadujeme rešpektovať Zákon o vodách č. 364/2004 Z.z a príslušné platné normy STN 73 6822 ,,Križovanie


30

a súbehy vedení a komunikácií s vodnými tokmi“ a STN 75 2102 ,,Úpravy riek a potokov“ a pod. 11. V záujme zabezpečenia ochrany územia pred povodňami musia byť rozvojové aktivity v súlade so Zákonom č.7/2010 Z.z o ochrane pred povodňami. 12. Zabezpečiť ochranu inundačného územia a vytvárať podmienky pre:

‐ pre prirodzené meandrovanie vodných tokov ‐ pre spomaľovanie odtoku povrchových vôd z predmetného územia ‐ dažďové vody zo striech a spevnených plôch pri plánovanej výstavbe je potrebné

v maximálnej miere zadržať v území (zachovať retenčnú schopnosť územia), akumuláciou do zberných nádrží a následne túto vodu využívať na závlahu pozemkov, respektíve kontrolovane vypúšťať do recipientu po odznení prívalovej zrážky

‐ návrh odvádzania a čistenia odpadových vôd z rozvojových lokalít musí zohľadňovať požiadavky na čistenie vôd v zmysle Zákona o vodách č.364/2004 Z.z. a NV SR č.269/2010 Z.z, ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd.

‐ komplexne riešiť odtokové pomery v povodiach s dôrazom na spomalenie odvedenia povrchových vôd z územia v súlade s ekologickými limitmi využívania územia a ochrany prírody,

‐ vytvárať podmienky a budovať potrebné protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu intravilánov miest a obcí

‐ stavby protipovodňovej ochrany zaradiť v územnoplánovacej dokumentácií medzi verejnoprospešné stavby,

‐ v rámci využitia územia nesmie dôjsť k významným zásahom do režimu povrchových vôd, vodných tokov a technických diel na nich,

‐ navrhované križovania inžinierskych sietí s vodnými tokmi musia byť technicky riešené v zmysle s STN 73 6822.

‐ Akúkoľvek investorskú činnosť a výsadbu porastov v citlivej oblasti v blízkosti vodných tokov a ich ochranného pásma prejednať s príslušným správcom vodného toku.

13. Koncept rešpektuje spracovanú projektovú dokumentáciu nasledovných zdravotne-vodohospodárskych stavieb: ‐ Rozšírenie a rekonštrukcia vodovodu Zlaté Moravce - Topoľčianky - Obyce - ‐ Zlaté Moravce II. tlakové pásmo, Topoľčianky, Machulince, Obyce, Žitavany ‐ Prívod a rozvod vody Žikava - Lovce ‐ Hostie - prívod vody (stavebné povolenie bolo vydané pre obec Hostie);

6. Fauna, Flóra - kvalitatívna a kvantitatívna charakteristika, chránené vzácne a ohrozené druhy FLÓRA

V rámci fytogeograficko-vegetačného členenia obec Topoľčianky spadá do dubovej zóny. časť Žitavská pahorkatina patrí do dubovej zóny nížinnej podzóny, pahorkatinnej oblasti. Severná časť katastra, ktorá zasahuje do pohoria Tribeč patrí do dubovej zóny, horskej podzóny, kryštalicko-druhohornej oblasti.


31

Z hľadiska fytogeografického členenia podla Futáka (1984) územie patrí do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresu Podunajská nížina a Oblasť západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvod predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), okresu Tribeč.

Riešená oblasť patrí do vegetačného lesného stupňa dubového (nadmorská výška do 300 m n. m., priemerná teplota nad 8o C, ročné zrážky do 600 mm, vegetačná doba nad 180 dní). Medzi vzácne druhy rastlín v danej oblasti patrí Jazýčkovec východný (Himantoglossum caprinum), Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), Peniaštek slovenský (Thlaspi jankae).

Potenciálna prirodzená vegetácia je vegetácia, ktorá by sa za daných klimatických,

pôdnych a hydrologických pomerov vyvinula na určitom mieste (biotope), keby vplyv ľudskej činnosti ihneď prestal pôsobiť. Poznanie prirodzenej potenciálnej vegetácie územia je dôležité najmä z hľadiska rekonštrukcie, obnovy a ďalšieho prirodzeného vývoja vegetácie (lesnej aj nelesnej) s cieľom jej priblíženia sa či úplného prinavrátenia do prirodzeného stavu, aby sa tak zabezpečila ekologická stabilita územia.

Za súčasných klimatických, pôdnych a hydrologických podmienok bez vplyvu človeka by pokrývali územie Topoľčianok najmä dubovo-hrabové lesy karpatské. Strednú časť územia by pokrývali dubovo-cerové lesy a ich okraje zo severu by lemovali dubové kyslomilné lesy. Pozdĺž povodia Hostianskeho potoka by dominovali lužné lesy nížinné a v najsevernejšej časti bukové kvetnaté lesy podhorské. Potenciálnu prirodzenú vegetáciu v riešenom území predstavujú nasledovné spoločenstvá: Karpatské dubovo-hrabové lesy (Carici pilosae-Carpinenion betuli) Lesy pod vplyvom panónskej oblasti v nížinách a pahorkatinách, na náplavových terasách pokrytých sprašovými hlinami a v širších dnách kotlín. Porasty tvorí predovšetkým dub letný (Quercus robur), v pahorkatinách aj dub zimný (Quercus petraea) s hrabom obyčajným (Carpinus betulus). Podrast býva druhovo bohatý, tvorený predovšetkým teplomilnými dubinovými druhmi a druhmi so strednými nárokmi na živiny, pričom prevládajú trávy. Od dubovo-hrabových lesov karpatských sa odlišujú predovšetkým absenciou buka lesného a ostrice chlpatej, ako aj vyšším zastúpením niektorých teplomilných panónskych druhov. Cerovo-dubové lesy (Quercetum petraeae-cerris) Porasty dubov s výraznejšou účasťou cera na kyslejších ilimerizovaných hnedozemiach, na sprašových príkrovoch alebo na degradovaných čiernozemiach na sprašiach. Typické sú ťažšie, ílovité pôdy, ktoré sú na jar vlhké, v lete alebo v období väčšieho sucha presychajú. Krovinové poschodie je spravidla dobre vyvinuté. Bylinnú porast tvoria druhy znášajúce zamokrenie a vysychanie pôd, mezofilné a acidofilné druhy, významne sa uplatňujú teplomilné a lesostepné prvky. Druhové zloženie týchto lesov: Javor poľný, (Acer campestre), Drieň obyčajný (Cornus mas), Slivka trnková (Prunus spinosa), Dub cerový (Quercus cerris), Dub zimný (Quercus petraea), Dub letný (Quercus robur). Tvrdé lužné lesy (jaseňovo-brestovo-dubové) (Alno-Ulmion) – majú suchšie podmienky ako mäkké lužné lesy, a tiež kolísajúcu hladinu podzemnej vody. Nachádzajú sa na fluvizemiach a sú radené medzi azonálne lesy. Vyskytujú sa tu pomaly rastúce dreviny s tvrdým drevom ako je napríklad jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), dub letný (Quercus robur), brest väzový (Ulmus laevis). Vyskytuje sa v nížinách pri väčších riekach. Dubové lesy na kyslých podložiach (Genisto germanicae-Quercion)


32

V pohorí Tribeč rastú kyslomilné dúbravy na tzv. kremencových hôrkach. Porasty s hojným výskytom poloparazitického imelovca európskeho (Loranthus europaeus) dopĺňajú jarabina mukyňová (Sorbus aria), breza previsnutá (Betula pendula) a umelo vysadené porasty borovice iernej (Pinus nigra). Na otvorených kremencových terasách (napr. na Sokolci 730 m n.m.) sú pekné porasty fanerofytov tavoľníka prostredného pravého (Spiraea media) a ruže bedrovníkovej (Rosa pimpinelifolia). Druhové spektrum bylinného poschodia doplňuje okrem už uvedených acidofilných druhov napr. chlpaňa hájna (Luzula luzuloides) a jastrabník Lachenalov (Hieracium lachenalii). Na juhozápadných svahoch s hlbšími pôdami prechádzajú acidofilné dúbravy do porastov teplomilných dubín. Najnižšie poschodie tvoria druhovo bohato zastúpené lišajníky a machorasty. Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy podhorské (Eu-Fagenion) Vyskytujú sa na rôznom geologickom podloží, miernejších svahoch s menším sklonom do 20°, na stredne hlbokých až hlbokých, štruktúrnych, trvalo vlhkých pôdach s dobrou humifikáciou, najmä typu kambizemí. Pri podhorských bučinách s chýbajúcim alebo slabo vyvinutý krovinový stupeň. Najčastejšie sa tu vyskytuje buk lesný (Fagus sylvatica), Jedľa biela (Abies alba), tiež tu nájdeme Ostricu chlpatú (Carex pilosa) a endemity cyklamén fatranský (Cyclamen fatrense) Zubačka žliazkatá, (Dentaria glandulosa).

Les je veľmi dôležitou, nezriedka dominantnou krajinotvornou zložkou krajiny v ktorej plní prírodné, hospodárske ale aj celospoločenské funkcie. Lesnatosť územia Topoľčianok je 58,41%. Lesy v obci sú kategorizované ako hospodárske lesy (31,52%), ochranné lesy (5,33%) a lesy osobitného určenia (63,15%). Zdravotný stav lesov je zaraďovaný do jednotlivých tried., a to 1.triedy, v ktorej sú zdravé porasty (24,02%), 2.triedy to sú porasty s prvými príznakmi poškodenia (35,91%), lesy 3.triedy predstavujú porasty mierne poškodené (30,51%), najmenej je lesov 4.triedy, kde sú porasty stredne poškodené ( 4,32%) a 5.triedy s porastmi silne až veľmi silne poškodenými (5,21%). FAUNA

Súčasný stav zastúpenia živočíchov na riešenom území je výsledkom dlhodobého vývoja využívania krajiny a dôsledkov hospodárskych aktivít človeka v nej.

Z hľadiska Zoogeografického členenia Terestrického biocyklu územie spadá do provincie listnatých lesov, podkarpatského úseku, a tiež do provincii stepí, panónskeho úseku .

Z hľadiska Zoogeografického členenia Limnického biocyklu územie spadá do pontokaspickej provincie, stredoslovenskej časti.

V zmysle vyhlášky MP SR č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve riešené územie spadá do poľovnej oblasti. V minulosti bolo hlavným zameraním obce okrem ťažby a pestovania lesa, práve poľovníctvo s chovom a lovom danielej zveri vo Veľkej a Malej zvernici. Po roku 1989 sa začalo s chovom muflónov v Malej zvernici..Najznámejší poľovný revír je Veľká zvernica, ktorá s rozlohou 11 227 ha patrí medzi najväčšie v Európe.

Okrem chovu poľovnej zveri sú Topoľčianky známe aj chovom zubra hrivnatého. Zubria zvernica je chránením areálom (chránená študijná plocha) a nachádza sa mimo katastrálneho územia obce.

Národný žrebčín Topoľčianky je národným centrom chovu a šľachtenia koní na Slovensku. Vedie centrálnu evidenciu koní, a je jedinou inštitúciou oprávnenou vystavovať


33

osvedčenia o pôvode všetkých uznaných plemien koní na Slovensku. Chované plemenná sú Lipicánsky, Hucul a Arabský kôň. 7. Krajina - štruktúra, typ, scenéria

Riešené územie je poľnohospodársky využívané a výrazne zalesnené. V krajinnej štruktúre riešeného územia majú veľký význam lesy, ktoré zaberajú 58,4 % výmery katastra. Súčasná krajinná štruktúra je tvorená súbormi prvkov, ktoré človek ovplyvnil, čiastočne alebo úplne pozmenil, resp. novovytvoril ako umelé prvky krajiny.

Súčasťou historického obrazu krajiny boli a dodnes sú vinohrady. Tradícia vinohradníctva sa začala v Topoľčiankach v 19. storočí. Obec sa zaraďuje do Nitrianskej vinohradníckej oblasti. Svoju tradíciu si zachováva aj v poľovníctve. OZ Topoľčianky dnes obhospodarujú aj približne 12-tisíc hektárov poľovných revírov. Štruktúra krajinnej pokrývky (%) vid. kapitola. (B.I.1.) Ekologická stabilita územia Klasifikácia ekologickej stability (%) 1.trieda - priestor ekologicky stabilný 56,26 2.trieda - priestor ekologicky stredne stabilný 0 3.trieda - priestor ekologicky nestabilný 43,73 /zdroj Beiss.sk/ 8. Chránené územia, chránené stromy a ochranné pásma podľa osobitných predpisov [napr. národné parky, chránené krajinné oblasti, navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, súvislá európska sústava chránených území (Natura 2000), chránené vodohospodárske oblasti], územný systém ekologickej stability (miestny, regionálny, nadregionálny).

Ochranou prírody a krajiny sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny a znížiť jej ekologickú stabilitu, ako i odstraňovanie takýchto zásahov. Cieľom ochrany prírody a krajiny je chrániť prírodu pre optimálne využitie krajiny. Príroda a jej časti v rámci krajiny predstavujú pre život nesmierne dôležitú, až existenčnú zložku životného prostredia. Prírodu a krajinu treba chrániť nielen z hľadiska súčasných životných potrieb, ale aj pre potrebu zachovať ju pre budúce generácie ako zdravú. Územná ochrana

Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre Európsku úniu ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Sústavu NATURA 2000 tvoria dva typy území: chránené vtáčie územia a územia európskeho významu.


34

Biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov možno na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania vyhlásiť za chránené vtáčie územia. Na území obce sa nenachádza žiadne chránené vtáčie územie (ďalej CHVÚ). Najbližšie CHVÚ predstavuje Tribeč (tab)

Základné informácie o biotopoch národného významu a biotopoch európskeho významu a ich zoznam so spoločenskou hodnotou (v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a prílohy č. 1 vyhlášky MŽP SR č. 24/20003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z.). V k.ú. Topoľčianky sa nachádza biotop európskeho významu v lokalite č. 6 (IBV Mlynská juh) na ľavom brehu Hostianskeho potoka je v kontakte s brehovým porastom, ktorý je biotopom európskeho významu Lsl.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 27 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení zákona č. 525/2003 Z.z. ustanovil Národný zoznam, ktorý obsahuje názov lokality navrhovaného územia európskeho významu, katastrálne územie, v ktorom sa lokalita nachádza, výmeru lokality, stupeň územnej ochrany navrhovaného územia európskeho významu, vrátane územnej a časovej doby platnosti podmienok ochrany a odôvodnenie návrhu ochrany. Územie európskeho významu SKUEV2133 Hôrky - nachádza sa v lesných porastoch v severnej časti katastrálneho územia Topoľčianky (Lesy SR, LHC Topoľčianky, číslo lesného porastu 1082 a 1304). Dôvodom zaradenia je výskyt biotopov európskeho významu Ls3.52 Sucho a kyslomilné dubové lesy a Ls2.2 Dubovo-hrabové lesy panónské.

V pôsobnosti obce Topoľčianky sa nachádzajú nasledovné maloplošné chránené územia,

ktoré je potrebné v ÚPN akceptovať : o Z toho v v katastrálnom území sa nachádza

Chránený areál Topoľčiansky park - historický voľnokrajinársky park s významnými prvkami a charakteristickými objektmi okolo historicky významného objektu kaštieľa a poľovníckeho zámočku s množstvom taxónov drevín. Podrobná charakteristika tab. 8.

Tab. 8 Charakteristika Chráneného areálu Topoľčiansky park Evidenčné číslo 197

Výmera chráneného územia 103 300 m2

Výmera ochranného pásma

Rok vyhlásenia 1982

Rok poslednej novelizácie

Zriaďovací orgán pri vyhlásení CHÚ

Okresný národný výbor v Nitre

Názov právneho predpisu vyhlasujúceho CHÚ

Uznesenie z ôsmeho plenárneho zasadnutia Okresného národného výboru v Nitre, uskutočneného dňa 6.10.1982 a z neho vyplývajúce nariadenie ONV v Nitre

Názov organizačnej jednotky Štátnej ochrany prírody SR, spravujúcej CHÚ

ŠOP - S-CHKO Ponitrie

Predmet ochrany

Mimoriadne cenný historický park na okraji obce Topoľčianky pri kaštieli. Voľne prechádza do les. porastov pohoria Tribeč. Jeden z najväčších najstarších v SR - niektoré jedince pochádzajú z r. 1800-1810. Celkovo je tu zastúpených vyše 300 taxónov drevín.


35

Spôsob vymedzenia ochranného pásma

OP nevyhlásené: okrem CHA, jaskýň a prírodných vodopádov platné podľa § 17 - ods. 7 alebo 8 zákona č. 543 2002 Z.z.

Stupeň/druh ochrany: 4. stupeň

Príslušnosť do súvislej európskej sústavy chránených území

nie

Súkromné chránené územie áno

Príslušnosť k VCHÚ Nie je súčasťou VCHÚ

o Z toho mimo katastrálneho územua sa nachádza:

Chránený areál Topoľčianska zubria zvernica s podrobnou charakteristikou v tab. 9 Tab. 9 Podrobná charakteristika Chráneného areálu Topoľčianska zubria zvernica Evidenčné číslo 197

Výmera chráneného územia 1 401 600 m2

Výmera ochranného pásma

Rok vyhlásenia 1964

Rok poslednej novelizácie

Zriaďovací orgán pri vyhlásení CHÚ Komisia SNR pre školstvo a kultúru

Názov právneho predpisu vyhlasujúceho CHÚ

Rozhodnutie Komisie SNR pre ŠaK č. 30 z 21.8.1964, úprava č. 58906 64 -osv. r 8, 3. stupeň o. - vyhl. KĹIŽP v Nitre č. 1,2004 z 10.5.2004 - ú. od 1.7.2004

Názov organizačnej jednotky Štátnej ochrany prírody SR, spravujúcej CHÚ

ŠOP - S-CHKO Ponitrie

Predmet ochrany

Účelom zriadenia CHÚ je vytvoriť prostredie pre ochranu zubra európskeho podľa medzinárodnej konvencie. CHÚ je využité ako medzinárodný vedecko-výskumný objekt pre ciele štúdia biológie zubra európskeho.

Spôsob vymedzenia ochranného pásma

OP nevyhlásené: okrem CHA, jaskýň a prírodných vodopádov platné podľa § 17 - ods. 7 alebo 8 zákona č. 543 2002 Z.z. 3. stupeň

Stupeň/druh ochrany: 3. stupeň

Príslušnosť do súvislej európskej sústavy chránených území

Nie

Súkromné chránené územie Nie

Zdroj: www.uzemia.enviroportal.sk Ekologicky významné segmenty V zmysle "Metodických pokynov na vypracovanie dokumentov ÚSES (MŽP SR, 1993) : "Ekologicky významné segmenty majú význam pre zabezpečenie druhovej a krajinnoekologickej diverzity, zamedzenie vodnej a veternej erózie, udržanie kvality vody, reguláciu odtokových


36

pomerov, vytvorenie refúgií pre mnohé rastliny a živočíchy a vytváranie pufrovacích zón pre zriedkavé ekosystémy." V riešenom území sa nachádzajú nasledovné ekologicky významné segmenty: 1. chránené územia (viď kapitola č. C II. 8.) 2. genofondové lokality : V severovýchodnej časti územia sa nachádza biocentrum nadregionálnehu významu, ktorý

sem zasahuje z obce Hostie. Biocentrum sa rozkladá v okolí zrúcaním hradu Hrušov, Skalka až po žrebčín Rybníky. Toto sú najdôležitejšie prvky podľa hodnotenia krajinnej štruktúry a ÚSES v ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja.

Územie Topoľčianskeho parku, ktorý je zaradení medzi maloplošné chránené územia, na ktorého území platí IV. stupeň ochrany a ktorý v rámci širšieho územia predstavuje biocentrum regionálneho významu

Územný systém ekologickej stability

V zmysle § 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa za územný systém ekologickej stability (ÚSES) považuje taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základnými prvkami kostry ÚSESu sú biocentrá a biokoridory provincionálneho, nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu a interakčné prvky. Súčasťou tvorby ÚSES v krajine je aj systém opatrení na ekologicky vhodné a optimálne využívanie krajiny a jej potenciálu. V Slovenskej republike koncepcia ÚSES bola prijatá uznesením vlády SR č. 394 z roku1991. Tvorba projektov ÚSES sa v Slovenskej republike realizovala systémom „zhora na dol“, od Generelu nadregionálneho ÚSESu SR cez regionálne až miestne ÚSES-y. V rámci spracovávania územnoplánovacích dokumentácií veľkých územných celkov Slovenska bola koncepcia ÚSES zapracovaná do ÚPN VÚC jednotlivých krajov. Jednotlivé Regionálne ÚSES-y boli použité ako záväzné územnoplánovacie podklady pre kapitolu krajinná štruktúra a ÚSES. V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny : 1. biocentrum je ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev, 2. biokoridor je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky, 3. interakčný prvok určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, najmä trvalá trávna plocha, močiar, porast, jazero, prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom. Dokumentácie ÚSES (GNÚSES, RÚSES, MÚSES) sú v zmysle § 54 zákona č. 543/2002 Z.z. o OPaK dokumentáciami ochrany prírody a krajiny a sú podkladmi na vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie. V zmysle dokumentu "Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Zlaté Moravce" sa v širšom okolí sa nachádzajú biokoridory regionálneho významu:


37

- Zoborské vrchy – Tríbeč – nadregionálny biokoridor, prepájajúci nadregionálne biocentrá a ďalšie biotopy Tríbeča, - �Rieka Žitava – nadregionálny biokoridor, prepája biotopy Žitavskej pahorkatiny s biotopmi pohorí Pohronský Inovec a Vtáčnik, - �Patianska cerina – Včelár – Vtáčnik – nadregionálny biokoridor, prechádza cez xerotermné biocentrá JZ svahov Pohronského Inovca a napája sa na biocentrá Vtáčnika, - Obyce – regionálne biocentrum, významné lesné spoločenstvá dubín s typickou faunou, - Hostiansky potok – regionálny biokoridor, tvorí súčasť biokoridorov povodia Žitavy – jedná sa o hydricko-terestrické biokoridory, prepájajúce biocentrá Žitavskej pahorkatiny s biocentrami pohorí Pohronský Inovec a Vtáčnik.

Na miestnej úrovni - pri tvorbe územnoplánovacej dokumentácie obcí je Krajinno-ekologický plán dopĺňaný o návrh prvkov miestneho významu a o interakčné prvky, čím sa postupne vytvárajú podmienky pre zabezpečenie priestorovej ekologickej stability krajiny a tým zachovanie rôznorodosti podmienok a foriem života.

Okrem uvedených biokoridorov regionálneho významu potenciál pre plnenie funkcie prvkov miestneho ÚSES majú:

- Potok Leveš- Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (MBK) - Labutie jazero (interakčný prvok) - Jazero pri kaplnke (interakčný prvok)

Minimálne nutné parametre biocentier a biokoridorov na úrovni M-ÚSES: - biocentrum: pre vegetačný stupeň dubový a lužné lesy : 30-10 ha, pre vodné spoločenstvá tečúce: viac ako 100 m, pre vody stojaté: 1 ha, pre lúčne spoločenstvá : 3 ha - biokoridor: pre lesné spoločenstvá: 2000 m, mokrade: 2000 m, lúčne spoločenstvá: 1000 m, minimálne nutná šírka jednoduchého biokoridoru pre lesné spoločenstvá: 15 m, mokrade a lúčne spoločenstvá: 20 m. Približná minimálna doba na dosiahnutie plnej funkčnej spôsobilosti biocentra a biokoridora miestneho významu je pre: - vodné spoločenstvá: 10 rokov - mokrade : 10 rokov - lúky: 20 rokov - les s prevahou duba: 400 rokov

V rámci tvorby dokumentov ÚSES pre daný región sa hodnotí aj ekologická stabilita územia, ktorú môžeme definovať ako schopnosť ekosystémov odolávať pôsobeniu negatívnych vplyvov a zachovať si pritom podmienky pre existenciu pôvodných druhov. Podľa SAŽP sa v území dajú lokalizovať 3. triedy ekologickej stability územia. V obci sa podľa klasifikácie ekologickej stability nachádza 1.trieda - priestor ekologicky stabilný, ktorý zaberá 56,26% územia a 3.trieda - priestor ekologicky nestabilný 43,73.

Z hľadiska zastúpenia prírodných prvkov a dôležitosti pri zachovaní ekologickej stability územia v riešenom území podiel krajinných prvkov s vysokou ekostabilizačnou hodnotou (lesné pozemky, trvalé trávne porasty a vodné plochy) tvorí 63,9% celkovej rozlohy územia. Krajinné prvky s nízkou ekostabilizačnou hodnotou (orná pôda, zastavané plochy a ostatné plochy) spolu predstavujú 31,4 % celkovej rozlohy územia.


38

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že ekologická stabilita riešeného územia je vysoká, v k.ú. je priaznivá krajinná štruktúra. V zmysle § 69 ods. 1 písm. i./ obec obstaráva a schvaľuje dokument miestneho územného systému ekologickej stability (MÚSES) ako aj krajinno-ekologický plán (KEP). 9. Obyvateľstvo- demografické údaje (napr. počet dotknutých obyvateľov, veková štruktúra, zdravotný stav, zamestnanosť, vzdelanie), sídla, aktivity (poľnohospodárstvo, priemysel, lesné hospodárstvo, služby, rekreácia a cestovný ruch). Demografické údaje patria k základným zdrojom informácií v podmienkach a predpokladoch ďalšieho rozvoja územia. Pomáhajú pri spracovávaní územno-plánovacej dokumentácie už v jej prípravných fázach. Ich poznanie pomáha pri spracovaní urbanistickej koncepcie územia. Hlavne stav obyvateľstva a jeho vývoj sú základnými údajmi pre optimálne dimenzovanie veľkosti jednotlivých funkčných zložiek sídla.

Počet obyvateľov obce od 1869 do roku do roku 1970 mal stúpajúcu tendenciu, až na obdobie medzi rokmi 1869 a 1880, kedy ich počet mierne klesol. Po roku 1970 mal počet obyvateľov klesajúcu tendenciu. Najväčší nárast obyvateľstva pozorujeme medzi rokom 1950-1960, kedy za jedno desaťročie pribudlo 563 obyvateľov (tab. 10) V súčasnosti žije v k.ú. Topoľčianky 2 769 obyvateľov (ku 22.8.2014) a hustota obyvateľov je 105,2 obyv./km2. Tab. 10 Počet obyvateľov v jednotlivých rokoch v obci Topoľčianky Rok sčítania

Počet obyvateľov

1 869 1 334 1 880 1 330 1 890 1 366 1 900 1 583 1 910 1 602 1 921 1 782 1 930 1 976 1 950 2 162 1 961 2 725 1 970 2 922 1 980 2 921 1 990 2 890 2 001 2 880 2 011 2 747

Zdroj : ŠÚ SR, 2011, UPN Topoľčianky, 2007


39

Tab. 11 Rozdelenie obyvateľov podľa produktivity v roku 2011 Počet

obyvateľov Počet obyvateľov v %

predproduktívny 331 12,0 Produktívny 1 961 71,4 Poproduktívny 455 16,6 Spolu 2 747 100 Zdroj : ŠÚ SR, 2011

Hodnotenie stavu obyvateľstva pomocou indexu starnutia (pomer počtu obyvateľov vo veku 65 rokov a viac na 100 obyvateľov vo veku 0-14 rokov), poukazuje v roku 2011 na hodnotu 137,46, čo svedčí o intenzívnom starnutí obce ktorá je vyššia ako priemer Slovenska (85,51). Priemerný vek obyvateľstva obce je 42,38 rokov, kým celoštátny priemer tohto ukazovateľa je 39,32 rokov.

Z hľadiska národnostného zloženia obyvateľstvo obec je heterogénna. Podľa SODB 2011

97,85% obyvateľstva obce sa hlásilo k slovenskej národnosť (tab. 12). Národnostnú menšinu v najväčšom zastúpení tvorili z 0,36% Česi. Ostatné menšiny mali menej ako 0,1% zastúpenie. Tab. 12 Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a podľa národnosti v roku 2011 Národnosť Muži Ženy Spolu Slovenská 1,307 1,381 2,688 Maďarská 2 1 3 Ukrajinská 2 2 4 Česká 4 6 10 Nemecká 0 1 1 Poľská 1 0 1 Srbská 1 0 1 Ruská 1 0 1 Moravská 0 1 1 Iná 3 1 4 Nezistená 21 12 33 Spolu 1 342 1 405 2 747 Zdroj : ŠÚ SR, 2011

Podľa SODB 2011 v náboženskej štruktúre obyvateľstva obce dominujú obyvatelia, ktorí sa hlásia k rímskokatolíckej cirkvi tvoria 86,16% obyvateľstva obce (tab. 13). Druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia bez náboženského vyznania, a to 7,31%. Ostatné skupiny náboženského vyznania mali menej významné zastúpenie pod 1% obyvateľov. Tab. 13 Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a náboženského vyznania v roku 2011

Náboženské vyznanie Muži Ženy SpoluRímskokatolícka cirkev 1 114 1 253 2 367Gréckokatolícka cirkev 1 0 1 Pravoslávna cirkev 6 3 9 Evanjelická cirkev 10 15 25


40

augsburského vyznania Reformovaná kresťanská cirkev 2 0 2 Evanjelická cirkev metodistická 1 1 2 Apoštolská cirkev 0 2 2 Starokatolícka cirkev 0 1 1 Kresťanské zbory 2 0 2 Bez vyznania 118 83 201 Iné 7 5 12 Nezistené 81 42 123 Spolu 1 342 1 405 2 747Zdroj : ŠÚ SR, 2011

Vzdelanostná štruktúra nezamestnaných poukazuje na kvalifikáciou a vzdelanie obyvateľstva. Nízky stupeň vzdelania predstavuje hlavnú prekážku pri uplatnení sa na trhu práce. Vysoká nezamestnanosť osôb s nízkym vzdelaním svedčí o štrukturálnych zmenách v dopyte po práci a jeho orientácii na kvalifikovanú a kvalifikačne flexibilnú pracovnú silu.

Pri SODB 2011 malo najviac obyvateľov v obci úplné stredné vzdelanie s maturitou (24,79 %). Vysokoškolské vzdelanie malo dosiahnuté 14,48 % obyvateľov. Najmenej bolo obyvateľov s úplným stredným učňovským vzdelaním s maturitou (2,76%). Počet obyvateľov bez vzdelania bolo 12,08 % (tab. 14). Tab. 14 Počet obyvateľov podľa dosiahnutého vzdelania v obci Topoľčianky v roku 2011

Najvyššie dosiahnuté vzdelanie Pohlavie Spolu

muži ženy Základné 119 253 372 Učňovské (bez maturity) 271 162 433 Stredné odborné (bez maturity) 144 97 241 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 38 38 76 Úplné stredné odborné (s maturitou) 317 364 681 Úplné stredné všeobecné 48 84 132 Vyššie odborné vzdelanie 13 27 40 Vysokoškolské bakalárske 27 45 72 Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské

159 150 309

Vysokoškolské doktorandské 14 3 17 Vysokoškolské spolu 200 198 398 Bez školského vzdelania 176 156 332 Nezistené 16 26 42 Spolu 1 342 1 405 2 747 Zdroj : ŠÚ SR, 2011

Najvýznamnejším ukazovateľom situácie na trhu práce je miera nezamestnanosti, ktorá je jedným zo základných kritérií pre klasifikovanie problémových regiónov. Sprievodným javom vysokej miery nezamestnanosti je sociálna a ekonomická ohrozenosť.


41

Miera nezamestnanosti v širšom okolí obce, v okrese Zlaté Moravce je nižšia ako priemer v Slovenskej republike (11,46 %). K 31.7.2015 sa miera nezamestnanosti v okrese dostala na úroveň 9,49% (tab. 15).

V obci Topoľčianky bolo v roku 2014 evidovaných 134 uchádzačov o zamestnanie. Tab. 15 Základné ukazovatele nezamestnanosti v okrese Zlaté Moravce v roku 2015 (k 31. 7.)

Územie *Prítok UoZ v

mesiaci

*Odtok UoZ v

mesiaci

Stav UoZ ku koncu

mesiaca

Nedisponibilný počet uchádzačov o zamestnanie (Vzdelávanie a príprava pre trh práce, Dočasná prac. neschopnosť, Absolventská prax, Menšie obecné služby, Dobrovoľnícka služba)

Ekonomicky aktívne

obyvateľstvo

Disponibilný počet

uchádzačov o

zamestnanie

Miera nezamestnanosti

vypočítaná z celkového počtu

UoZ (v %)

MIERA EVIDOVANEJ nezamestnanosti

(v %)

Zlaté Moravce

142 202 2,172 211 20,672 1,961 10.51 9.49

Zdroj: UPSVAR, 2015 Sociálnu infraštruktúru a občiansku vybavenosť v obci charakterizujú zariadenia v oblasti administratívy, kultúry, športové a sociálne zariadenia. Vybavenosť obce službami je rozmanitá a ich účel závisí od ľudských zdrojov, tradícií, podmienok a špecifických daností okolitého mikropriestoru. Administratíva

V zmysle zákona 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení obec má dva orgány: obecné zastupiteľstvo a starosta obce s jeho zástupcom. Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Podľa zákona každý z orgánov obce má svoje samostatné postavenie dané ústavou a zákonmi a nie sú vo vzťahu vzájomnej podriadenosti či nadriadenosti. Obyvatelia obce nepriamo, prostredníctvom týchto dvoch orgánov vykonávajú samosprávu obce. Ďalšie orgány, ako je napr. obecný úrad, komisie a pod. sú len odvodenými orgánmi obecného zastupiteľstva. Obecný úrad, ktorý je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu, zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom. Školstvo V obci sa nachádzajú tri školské zariadenia: MŠ Cintorínska - je jednotriedna materská škola, ktorej zriaďovateľom je obec Topoľčianky. Poskytujú celodennú aj poldennú výchovnú starostlivosť deťom vo veku od 2 do 6 rokov a deťom s odloženou povinnou školskou dochádzkou. Súčasťou budovy je školský dvor a záhrada. MŠ SNP Celodennou i poldennou výchovou a vzdelávaním poskytuje deťom predprimárne vzdelávanie od 3 do 6 rokov. ZŠ Litoměřická


42

Poskytuje základné vzdelanie pre žiakov 1. – 9. ročníka, od 5. ročníka ju navštevujú aj žiaci z okolitých obcí – Hostie, Žikava, Lovce. 20 tried. Služby a obchod Obec Topoľčianky je vybavená Poštou a ponúka nasledovné služby : STRAVOVACIE A UBYTOVACIE SLUŽBY:

Hotel Národný dom – reštaurácia Hotel Zámok – reštaurácia Hotel TJ TATRAN – jedáleň pre skupiny Hotel HRADNÁ STRÁŽ **** Gazdovský hostinec – špeciality domácej kuchyne Cukráreň Podkova Zelená žaba, Moravecká Bistro Furmanská krčma Kaviareň „Fontána”, Občerstvenie MATOM

ZDRAVOTNÍCKE SLUŽBY

Pediatrická ambulancia Ambulancie pre dospelých

Zubná ambulancia Gynekologická ambulancia Sauna Zuzka LEKÁREŇ: Anima

PREDAJNE: Vinárske závody topoľčianky - predaj vína Jednota - nákupné centrum Trio - interiérový dizajn Bruder - včelie produkty Mini-Trans - prívesy Veľkoobchod - modely hračiek Zvarmedia - predaj zváracej techniky Rozličný tovar Drevona - predaj dreva Beko - predaj bielej techniky OSTATNÉ SLUŽBY : Autoasos - autoservis Tira - pneuservis Servis automatických práčok Top reality slovakia s.r.o. Čistiace a upratovacie služby Kozmetika B. Jakabová


43

Bankomat Slovenská Sporitelňa Finančné inštitúcie sa v obci nenachádzajú, najbližšie sú lokalizované v meste Zlaté Moravce. Kultúra, šport a ostatné služby

Kultúra je nielen ozdobou našej spoločnosti, ale je nezastupiteľnou sférou spoločenského života v dnešnej dobe. Pôsobí na myslenie a duchovne obohacuje celkový život človeka. Rozvoj miestnej kultúrnej činnosti, organizovanie umeleckej činnosti, kultúrnych podujatí, záujmových činností a súťaží, výstav, divadelných predstavení a koncertov zabezpečuje dom kultúry a služieb (kapacita 300-350 miest). Obecná knižnica sa nachádza sa v priestoroch domu kultúry a služieb. V súčasnosti eviduje približne 11 500 zväzkov. Knižný fond je dopĺňaný z rozpočtu obce. Obec Topoľčianky počas roka pripravuje množstvo rôznych podujatí či už sama ako organizátor, alebo ako spoluorganizátor s inými subjektmi. Aktivity sú pripravované tak, aby uspokojili všetkých občanov obce, a aby obyvateľovi každej vekovej skupiny boli ponúkané zaujímavé kultúrno-spoločenské podujatia a aktivity na vypĺňanie voľného času. Počas roka je realizovaná napr:

Výstava vín spojená s degustáciou Výstava ovocia, zeleniny, kvetov a okrasných drevín Kultúrne leto /9 podujatí/ - Program pozostáva z deviatich vystúpení počas nedieľ

prázdninových mesiacov, v rámci ktorých vystupujú folklórne súbory Šport má pre rozvoj spoločnosti kľúčový význam, športovanie prispieva k rozvoju osobnosti, rozvíja fyzické a duševné zdravie, vôľové vlastnosti a charakter človeka. V zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších zmien a doplnkov obec vykonáva okrem iného výstavbu, údržbu a správu športových zariadení, utvára podmienky pre telesnú kultúru a šport. V zmysle zákona č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre obec utvára podmienky pre rozvoj telesnej kultúry, najmä na rozvoj športu pre všetkých a podporuje organizovanie telovýchovných, turistických a športových podujatí. Možnosť športového vyžitia v obci: Územie Topoľčianok je špecifické chovom koní a jazdectvom. V obci je umiestnení národný žrebčín. Uskutočňujú sa tu rôzne podujatia ako sú parkúrové preteky, drezúrne preteky a iné. V rámci Národného žrebčína sa tu tiež nachádza klasická jazdecká škola s lipicanskými žrebcami. SV od zastavaného územia je umiestnená jazdecká aréna. Pravidelné športové aktivity v DKS Topoľčianky:

Cvičenie jogy. Cvičenie kalanetiky Stolnotenisové tréningy

V intraviláne obce na ulici Športová sa nachádza, tiež futbalové ihrisko, detské ihrisko, športové centrum.

Mimovládne organizácie, občianske združenia a ďalšie formy neziskových združení sú

dôležitou súčasťou občianskej spoločnosti, so svojimi činnosťami prispievajú k výraznému zlepšeniu kvality života. V riešenom území sa nachádza viac občianskych združení, podmienky


44

ich vzniku a ich právne postavenie upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, v znení neskorších predpisov.

Občianske združenie Park Topoľčianky vzniklo za účelom záchrany, obnovy, rozvoja a popularizácie národnej kultúrnej pamiatky Park Topoľčianky smerujúcej k rozvoju cestovného ruchu. Komunita sa začala formovať začiatkom roku 2011 a občianske združenie Park Topoľčianky vzniklo po registrácií Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky dňa 8.2.2012, číslo spisu VVS/1-900/90-39096. Ostatné občianske združenia podľa evidencie občianskych združení zabezpečenou ministerstvom vnútra: "Združenie cestovného ruchu - Rekrea" Topoľčianky Dobrovoľný hasičský zbor Topoľčianky, o.z. FALCO Slovakia Folklórna skupina TOPOĽNICA Jazdecký klub pri Národnom žrebčíne v Topoľčiankach Mikroregión TRÍBEČSKO Zobraziť Občianske združenie Topoľčianky Ostatné služby Okrem vyššie uvedených zariadení občianskej vybavenosti v obci sa nachádza kostol, zámocká kaplnka, farský úrad, cintorín, dom smútku, verejná toaleta, dobrovoľný hasičský zbor.

Cestovný ruch je interdisciplinárne odvetvie hospodárstva, na jeho realizácii sa podieľa mnoho ďalších oblastí, ako sú poľnohospodárstvo, priemysel, stavebníctvo, služby a pod. Predstavuje komplex vzťahov a javov, ktoré výrazne prispievajú k tvorbe pracovných miest, navyše investičné náklady na pracovné miesta sú nižšie než v priemysle.

Obec Topoľčianky má potenciál pre rozvoj: letnej rekreácie, pešej turistiky, cykloturistiky, poľovníctva, ktorým vytvára vhodné podmienky časť pohoria Tribeč, do ktorého kataster obce zasahuje. Agroturistika v podobe vínnej cesty. Topoľčianky sú súčasťou Nitrianskej kráľovskej vínnej cesty – Tekovskej vetvy Cestovný ruch v mikropriestore obce

Priestor, ktorým disponuje obec Topoľčianky poskytuje vhodné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Pohorie Tríbeča a Pohronského Inovca sú využívané na pešiu turistiku. V obci sú taktiež podmienky na cykloturistiku. Na jej území sa nachádzajú 4 cyklotrasy (vid. kapitola B.I.5.) Väčšina zaujímavostí je sprístupnená značkovanými turistickými chodníkmi a je zaznamenaná aj v turistických mapách. Cykloturisti môžu tiež po vyznačenej regionálnej trase navštíviť pamätihodnosti i zaujímavé miesta v regióne s tým, že tieto trasy nadväzujú na cyklistické cesty v susedných regiónoch.

Zalesnená severná časť katastra je využívaná na lov. V lesoch žije dostatok rôznorodej poľovnej zveri s veľkou trofejnou hodnotou. Nachádza sa tu aj reprezentačný poľovný revír, ktorý predstavuje zvernica.


45

Topoľčianok, sa nachádza jedinečná zubria obora, v ktorej žije zubor európsky. Tento priestor patrí medzi chránené územia, ako chránená študijná plocha od roku 1964. Po obvode zubrej zvernice je umiestnený chodník v dĺžke: 2,5 km. V okolí obce sú najvýznamnejšími turistickými cieľmi: Arborétum Mlyňany Kaštieľ Beladice Kláštor Hronský Beňadik

Úroveň návštevnosti obce je priaznivá, v roku 2013, obec navštívilo spolu 52 488 návštevníkov.

10. Kultúrne a historické pamiatky, pozoruhodnosti a archeologické náleziská Kultúrno – historická charakteristika

Prvá písomná zmienka o obci Topoľčianky pochádza z roku 1293. Pôvodne bola obec kráľovským majetkom. V roku 1318 ju Matúš Čák Trenčiansky daroval Comesovi Haslauovi, ktorý založil rod pánov z Topoľčianok. Významnou osobnosťou obce je Ján Topoľčiansky-Turkobijec, ktorý sa významnou mierou podieľal na obrane krajiny proti Turkom. V období rokov 1561 – 1723 sa stali župným mestom a sídlom Tekovskej župy. V období veľmožov z rodu Rákoczy (1614 – 1708) dostali Topoľčianky štatút otvoreného mesta a boli oslobodené od daní. Od roku 1923 sa stali letným sídlom prezidentov. Po roku 1946, prešla obec kolektivizáciou poľnohospodárstva, čo malo za následok vznik JRD. V období socializmu tu bola vybudovaná nová infraštruktúra – napr. cestné komunikácie, domový a bytový fond, kultúrny dom, štadión, miestny rozhlas. Objekty pamiatkového fondu

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v riešenom území eviduje nasledovné nehnuteľné

národné kultúrne pamiatky: ● Miesto pamätné s pomníkom, poprava dvoch zahraničných partizánov, č. ÚZPF

1553/2. ● Pranier, stĺp hanby, č. ÚZPF 1554/2. ● Kaštieľ s areálom , č. ÚZPF 1555/31. ● R.- kat. Kostol sv. Kataríny, č. ÚZPF 1556/1. Súpis pamiatok na Slovensku ,Obzor Bratislava ,1968, zv. 3,str.289-290, k obci

Topoľčianky uvádza: ● Kaplnka sv. Anny, barok, začiatok 18.stor. ● Kaplnka Sedembolestnej P. Márie, klasicizmus, polovica 19.storočia. ● Prícestná socha Šaštínskej P. Márie, klasicizmus , z roku 1817. Z hľadiska ochrany archeologických nálezov je potrebné zapracovať do záväznej časti

ÚPN nasledovné podmienky: 1.) V katastrálnom území obce Topoľčianky, okr. Zlaté Moravce, sa nachádzajú

archeologické lokality v polohách kaštieľ (stredovek 9.-15.stor.), vinohrad pri Základnej škole


46

(bošácka skupina , eneolyt), intravilán bližšie neurčené miesto (neskorá doba bronzová, stredovek 10.-12. stor.), južný okraj obce za železničnou stanicou na ľavom brehu Zlatnianky (pravek), stred obce- pošta (lužická kultúra ,mladšia doba rímska, (stredovek 9.-10. stor., stredovek 15.stor.). Archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie obce už v 6. až 7. storočí, 1. písomná zmienka o obci pochádza z roku 1293. Na mieste súčasného kaštieľa stála pôvodne strážna pevnosť obohnaná vodnou priekopou. Na dvore kaštieľa sa pri archeologickom výskume odkryli základy architektúry datovanej do 13. storočia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je vysoká pravdepodobnosť výskytu archeologického materiálu aj na iných miestach obce. Preto je nevyhnutné, aby výkopové práce prebehli pod odborným dohľadom archeológa.

2.) Vo vzťahu k možnosti narušenia archeologických nálezísk ku stavbe , ktorá si vyžiada

vykonanie zemných prác stavebník/ investor je povinný už v stupni územného konania v zmysle zákona 50/1976 Zb. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov si vyžiadať záväzné stanovisko k plánovanej stavebnej akcii v ktorom budú určené podmienky ochrany archeologických nálezov.

3.) V prípade nevyhnutnosti vykonať záchranný archeologický výskum ako predstihové

opatrenie na záchranu archeologických nálezísk a nálezov rozhoduje o výskume a podmienkach jeho vykonania podľa §35 ods. 7, §36 ods. 3, §39 ods. 1 pamiatkového zákona Krajský pamiatkový úrad v Nitre.

4.) V prípade archeologického nálezu mimo povoleného výskumu nálezca alebo

osoba zodpovedná za vykonávanie prác podľa ustanovenia § 40 ods, 2 a 3 pamiatkového zákona oznámi nález najneskôr na druhý pracovný deň Krajskému pamiatkovému úradu v Nitre a nález ponechá bezo zmeny až do obhliadky Krajským pamiatkovým úradom v Nitre alebo ním poverenou odborne spôsobilou osobou, najmenej však tri pracovné dni odo dňa ohlásenia. Do vykonania obhliadky je nálezca povinný vykonať všetky nevyhnutné opatrenia na záchranu nálezu, najmä zabezpečiť ho proti poškodeniu, znehodnoteniu, zničeniu a odcudzeniu. Archeologický nález môže vyzdvihnúť a premiestniť z pôvodného miesta a z nálezových súvislostí iba oprávnená osoba metódami archeologického výskumu. Podľa § 40 ods. 10 pamiatkového zákona má nálezca právo na náhradu výdavkov súvisiacich s ohlásením a ochranou nálezu podľa § 40 odsekov 2 a 3 pamiatkového zákona. Pamiatkový úrad poskytne nálezcovi nálezné v sume až do výšky 100 % hodnoty nálezu. Hodnota materiálu a hodnota nálezu sa určuje znaleckým posudkom.

Podľa § 22 ods. 5 pamiatkového zákona sú údaje týkajúce sa umiestnenia archeologických nálezísk predmetom ochrany podľa osobitných predpisov ( ods. 3, § 76 zákona NR SR č. 241/2001 o ochrane utajovaných skutočností) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11. Zhodnotenie súčasných environmentálnych problémov Z environmentálneho hľadiska možno považovať za stresové faktory:

Južná časť katastra je zaťažená prírodnými stresovými faktormi a ohrozujú ju erózne procesy, ktoré sú podmienené intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou. Južnú časť k.ú. tvoria krajinné prvky nízkou ekostabilizačnou hodnotou ako je orná pôda a zastavaná plocha, možno teda konštatovať, že je nestabilná.


47

Severná časť katastra je zaťažená antropogénnymi stresovými faktormi, kde je mierne poškodená lesná vegetácia.

Vypočet ekol. Stability (Míchal,1992) KES1 = S / L = 16830025 / 8311237 = 2,025 S = stabilné prvky L = nestabilné prvky (Miklós, 1997): KES2 = (Σ pn* k pn) / p, krajinných prvkov s vysokou ekostabilizačnou hodnotou (lesné pozemky, trvalé trávne porasty a vodné plochy) Trvalo trávnaté porasty 1 267 540 Lesný pozemok 15 377 455 Vodná plocha 185 030 Krajinné prvky s nízkou ekostabilizačnou hodnotou (orná pôda, zastavané plochy a ostatné plochy) Orná pôda 6 531 432 Zastavaná plocha 1 179 237 Ostatná plocha 600 568 POUŽITÁ LITERATÚRA Atlas krajiny, 2002 Detailná charakteristika pôdnych typov Slovenska PHSR Topoľčianky 2014-2020 UPN Topoľčianky, 2007 www.air.sk www.beiss.sk www.dataflos.sav.sk www.enviroaktiv.sk www.enviroportal.sk/eia www.geology.sk www.hbu.sk www.kee.fpv.ukf.sk www.lesy.sk www.minzp.sk www.nlcsk.sk www.o2.sk www.oma.sk www.orange.sk


48

www.parktopolcianky.sk www.polovnictvo.pluska.sk (časopis poľovníctvo a rybárstvo) www.reviry.sk www.sazp.sk www.shmu.sk www.ssc.sk www.statistics.sk www.steppe.at www.sopsr.sk www.telekom.sk www.topolcianky.sk www.telecom.gov.sk www.uvzsr.sk III. Hodnotenie predpokladaných vplyvov územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie vrátane zdravia a odhad ich významnosti podľa stupňa územnoplánovacej dokumentácie 1. Vplyvy na obyvateľstvo - počet obyvateľov dotknutých vplyvmi navrhovanej činnosti v dotknutých obciach, zdravotné riziká, sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti, narušenie pohody a kvality života, prijateľnosť činnosti pre dotknuté obce (napr. podľa názorových stanovísk a pripomienok dotknutých obcí, sociologického prieskumu medzi obyvateľmi dotknutých obcí), iné vplyvy.

Územný plán obce je územnoplánovací dokument, ktorý nemá priamy vplyv na životné prostredie, resp. zdravie obyvateľov.

Hlavným cieľom je vytvorenie územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bude komplexne riešiť územný rozvoj obce a bude po schválení záväzným dokumentom pre obec, obyvateľov obce a ostatných účastníkov procesu povoľovania a realizácie plánovaných zámerov územného rozvoja obce. 2. Vplyvy na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javy a geomorfologické pomery Koncept riešenia Územného plánu obce nemá vplyv na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javy a geomorfologické pomery. 3. Vplyv na klimatické pomery Koncept riešenia Územného plánu obce nemá priamy vplyv na obyvateľstvo. Realizáciou rozvoja podľa navrhovanej ÚPD sa predpokladá skvalitnenie životného prostredia v obci. Naopak, pri realizácii navrhovaných opatrení sa očakávajú zlepšenia mikroklimatických pomerov v riešenom území. Návrh v zmysle zákona č.148/2014 vytvára predpoklady na zmiernenie dopadu klimatických zmien na riešené územie.


49

4. Vplyvy na ovzdušie (napr. množstvo a koncentrácia emisií a imisií). Strategický dokument nemá negatívne účinky na kvalitu ovzdušia v obci Topoľčianky.

5. Vplyvy na vodné pomery

Koncept riešenia Územného plánu obce nemá priamy vplyv na vodné pomery. 6. Vplyvy na pôdu- (napr. spôsob využívania, kontaminácia, pôdna erózia).

Koncept riešenia Územného plánu obce nemá priamy vplyv na pôdu. Možno skonštatovať, že realizáciou navrhnutých ekostabilizačných opatrení a navrhovanou výsadbou areálových vinohradov v oblasti Krásno sa odstráni výmolová erózia pôdy.

Vyhodnocovanie dôsledkov stavebných zámerov na poľnohospodárskej pôde v rámci konceptu riešenia územného plánu obce Topoľčianky sa riešilo v zmysle §13 zákona č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

7. Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy (napr. chránené, vzácne, ohrozené druhy a ich biotopy, migračné koridory živočíchov, zdravotný stav vegetácie a živočíšstva atď.).

Koncept riešenia Územného plánu obce má priamy vplyv na flóru, faunu a ich biotopy. Realizácia navrhnutých ekostabilizačných opatrení sa prispeje k stabilizácii prírodného prostredia, čím sa zlepšia aj podmienky pre faunu a flóru riešeného územia. 8. Vplyvy na krajinu

V koncepte riešenia je zachovaná súčasná krajinná štruktúra a využívanie krajiny a z tohto hľadiska nebude mať koncept riešenia na krajinu negatívny vplyv. Návrh rozvoja obce nebude mať dopad na časti krajiny, ktoré sú z krajinoestetického hľadiska považované za najhodnotnejšie. Realizáciou navrhovaných opatrení a prvkov MÚSES sa vytvoria predpoklady pre ochranu súčasnej krajiny v riešenom území a zvýraznenie hodnotných typických článkov štruktúry krajiny. Medzi najvýznamnejšie krajinárske opatrenia patrí podpora výsadby vinohradov v eróznej oblasti pod Krásnym majerom a obmedzenie vplyvu osamotenej, veľkej bytovky /Dlhovského ul./ na panorámu obce .

9. Vplyvy na chránené územia a ochranné pásma (napr. navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, súvislá európska sústava chránených území (Natura 2000), národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti), na územný systém ekologickej stability.

Koncept riešenia Územného plánu obce nemá priamy negatívny vplyv na chránené územia ani na územný systém ekologickej stability. Rešpektuje RÚSES vrátane navrhovaných ekostabilizačných opatrení ako aj navrhovanej kostry prvkov MÚSES. Realizáciou navrhnutých opatrení a prvkov MÚSES sa vytvoria predpoklady pre ozelenenie scenérie a úpravu štruktúry krajiny. Územný plán zabezpečuje ochranu všetkých chránených území a funkčnosť ÚSES. 10. Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky

Koncept riešenia Územného plánu obce nemá priamy vplyv na kultúrne a historické pamiatky a archeologické náleziská. Územnoplánovacia dokumentácia obce vytvára predpoklady pre ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva a rešpektuje stanoviská Krajského pamiatkového úradu v Nitre č. j.:KPUNR-2014/15799-3/61650/U.


50

11. Vplyvy na paleontologické náleziská a významné geologické lokality

V obci nie je známy výskyt paleontologických nálezísk alebo významných geologických lokalít.

12. Iné vplyvy

Koncept riešenia Územného plánu obce nemá žiadne iné vplyvy.

13. Komplexné posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a ich porovnanie s platnými právnymi predpismi Za očakávané vplyvy v poradí z hľadiska ich významnosti v území možno považovať: 1. eliminácia ohrozovania územia povodňami, prívalovými vodami a pôdnou eróziou (+) 2. eliminácia zaťaženia obytného územia hlukom,vybráciami, exhalátmi a dopravnou nehodovosťou (+) 3. zvýšenie kvality a pohody života obyvateľov (+) 4. skvalitnenie obytného prostredia obce a zvýšenie jej atraktivity (+) 5. skvalitnenie životné prostredia - eliminácia ohrozovania spodných vôd nekontrolovateľne odvádzanými odpadovými vodami, skvalitnenie nakladania s odpadom (+) 6. skvalitnenie prírodného prostredia riešeného územia (+) 7. zábery poľnohospodárskeho pôdneho fondu (-) Z komplexného posúdenia riešenia konceptu Územného plánu obce vyplýva, že nemá žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľov obce, ale naopak navrhovanými opatreniami limitmi a regulatívmi ,obmedzeniami a odporúčaniami sa stanovujú podmienky pre zlepšenie s pozitívnym vplyvom. V územnom pláne sa určuje využitie potenciálu územia na zabezpečenie rozvoja vo všetkých jeho funkčných požiadavkách s ohľadom na vytvorenie predpokladov pre rozvoj bývania, občianskej vybavenosti, technickej vybavenosti, rekreácie, športu, zelene a v menšej miere výroby. Územný plán rieši environmentálne problémy návrhom splaškovej kanalizácie , zberového dvora druhotných surovín s triedením , separovaním komunálneho odpadu a kompostárňou. Rieši zásobovanie energiami, odstránenie dopravných závad a dopravné sprístupnenie hlavne novo - navrhovaných lokalít. Územný plán v návrhoch rieši protierózne a protipovodňové opatrenia. Realizáciou navrhovaných opatrení a prvkov MÚSES sa vytvoria predpoklady pre stabilizáciu prírodných hodnôt, atraktívnu prírodnú scenériu, úpravu štruktúry krajiny a zvýšenie ekologickej stability riešeného územia. Pri spracovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie boli rešpektované všetky relevantné právne predpisy uplatňujúce sa v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. IV. Navrhované opatrenia na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie a zdravie - v rámci daných možností zaviesť územnopriestorovú segregáciu jednotlivých funkcii/bývanie,výroba ,rekreácia, vybavenosť...../; - rešpektovať platné ochranné a bezpečnostné pásma; - neurbanizovať potenciálne záplavové územia; - obec formovať ako centrum rekreačného regiónu;


51

1. V oblasti environmentálnej a dopravnej infraštruktúry:

- dobudovanie splaškovej kanalizácie vrátane napojenia na čistiareň odpadových vôd - zlepšovanie vodohospodárskych pomerov na malých vodných tokoch a v povodí

zásahmi smerujúcimi k stabilizácii pomerov za extrémnych situácií ako povodňových, tak aj v období sucha

- v návrhu lokalizovať východný cestný obchvat Topoľčianok v smere Hostie - Zlaté Moravce. Situáciu riešiť ako prekládku cesty III. triedy - III/5113 do polohy ul. Dlhovského.

- zlepšenie dopravného systému obce- odstránenie dopravných závad na nadradenej cestnej sieti aj na miestnych komunikáciách, dobudovanie siete peších komunikácií a plôch a cyklistických ciest;

- realizovať také dopravné riešenia , ktoré budú ekologické, ohľaduplné voči zdraviu obyvateľstva a zároveň ekonomické;

2. V oblasti odpadového hospodárstva:

- uprednostňovanie minimalizácie odpadov, separovaný zber a zhodnocovanie odpadov s využitím ekonomických a legislatívnych nástrojov

- rozšírenie separovaného zberu úžitkových zložiek z komunálneho odpadu, vrátane separácie problémových látok

3. V oblasti ekostabilizačných opatrení:

- zvýšenie ekologickej stability riešeného územia - zabezpečenie v miestach s intenzívnou veternou a vodnou eróziou protieróznu ochranu

pôdy uplatnením prvkov ÚSES a to najmä biokoridorov, odstránenie pôsobenia stresových faktorov (skládky odpadov, konfliktné uzly a pod.) v územiach prvkov ÚSES

- skoordinovanie všetkých rozvojových zámerov s princípom trvalo udržateľného rozvoja obce

- zabezpečenie nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne využívanie územia, rešpektovanie, prípadne obnovu funkčného ÚSES, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na národnej, regionálnej a lokálnej, čo na území znamená venovať pozornosť predovšetkým:

1. zabezpečiť, aby podmáčané územia s ornou pôdou boli upravené na trvalé trávne porasty, resp. zarastené vlhkomilnou vegetáciou

2. rešpektovať všetky kategórie chránených území a ich ochranné pásma v zmysle platnej legislatívy.

V. Porovnanie alternatív (vrátane porovnania s nulovým variantom) 1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálnej alternatívy .vplyv na obyvateľstvo -zdravie -sociálno-ekonomické dopady -pohodu a kvalitu života


52

vplyv na životné prostredie -ohrozovanie spodných vôd -nakladanie s odpadmi - hluk, prašnosť vplyv na krajinu -vplyv na scenériu krajiny -vplyv na kvalitu prvkov krajinnej štruktúry a zastavenie degradácie ich štruktúry neznehodnocovanie (prírodného prostredia) vplyv na chránené a krajinársky hodnotné územia 2. Porovnanie alternatív Návrh prináša stratégiu rozvoja obce, ktorá vychádza zo súčasného demografického správania populácie. Ide o optimistický rozvoj jednotlivých vitálnych zložiek obce. Proporčne formuje funkčnú skladbu obce . Uprednostňuje funkčné zónovanie obce a doformovanie územia so samostatnú zónu výroby, podnikania bez negatívneho vplyvu na ostatné funkčné celky obce. Návrh vytvára predpoklady pre intenzifikáciu rozsiahleho územia vinohradov. V oblasti riešenia technickej infraštruktúry je pre návrh charakteristické doriešenie kanalizácie, vodovodu a doplynofikácia rozvojových lokalít . Koncept ÚPN obce je spracovaný v dvoch alternatívach (alt. A, alt. B), ktoré sa navzájom odlišujú v organizácii ciest III. triedy a funkčnom využití pozemkov na východnom obvode obce. Alternatíva A navrhuje prekládku cesty III/5113 do novej polohy ako východný obchvat obce. Toto riešenie je z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia hodnotnejšie a má zásadný vplyv z hľadiska posudzovaných kritérii , pretože nákladná automobilová doprava, ktorá zabezpečuje zvoz surovín ,kameňa z k.ú. Hostie nepoškodzuje exhalátmi a vibráciami centrum Topoľčianok a nákladné autá smerujúce do Zlatých Moraviec ušetria na vzdialenosti. Obchvat využijú aj osobné autá. Alternatíva B ponecháva cestu III/5113 v pôvodnej polohe. Ďalší rozdiel medzi oboma ponúknutými alternatívami je vo využití územno-priestorového celku H1. Alternatíva A jednoznačne využíva jestvujúcu infraštruktúru aj pre druhú stranu ulice. Záber pôdy na nepoľnohospodárske účely je vyšší o 9,264 2ha /oproti Alt B/. Ide o rozvoj IBV.

- Alternatíva B tento potenciál nevyužíva; - využitie územno-priestorového celku F. Alt. B púšťa do športového areálu aj obytnú

funkciu kým alt. A ponecháva územie pre šport a rekreáciu. Dôležitá je spoločná požiadavka konceptu riešenia na vytlačenie škodlivých výrobných za hranice obytných zón do tzv. priemyselných zón, výrobno - podnikateľských územných blokov v ÚPC I,I1,J,J1.Vymiestnením škodlivých prevádzok do priemyselných parkov sa zlepší prostredie v novej aj jestvujúcej IBV. Presným zadefinovaním vybavenostných ohnísk a línií sa zlepší estetický výraz obce a zabezpečí sa harmonickejší charakter verejných priestorov. Nová IBV – stabilizácia mládeže a rozvojové istoty pre mladé rodiny, zlepšenie úrovne bývania


53

Budovanie rekreačného a športovo-oddychového areálu v tesnej blízkosti obce – zvýšenie príťažlivosti obce pre návštevníkov – tranzitný – poznávací turizmus. Ochranné a bezpečnostné pásma – zabezpečenie lepšej hygieny životného prostredia a zvýšenie bezpečnosti v obytnom území. Z hľadiska dlhodobého rozvoja obce a proporčného formovanie sídelnej štruktúry sa návrh javí ako optimálny a jednoznačne sa snaží v maximálnej možnej miere eliminovať závislosť obce od nepredvídateľných faktorov, ktoré obec nedokáže v požadovanej miere ovplyvniť. Rešpektuje majetkoprávny stav .Návrh v zmysle zákona č.148/2014 vytvára predpoklady na zmiernenie dopadu klimatických zmien na riešené územie. VI. Metódy použité v procese hodnotenia vplyvov územnoplánovacej dokumentácie Územnoplánovacia dokumentácia územný plán obce Topoľčianky - koncept vychádza z prieskumov a rozborov, ktoré analyzovali stav životného prostredia a problematiku ochrany prírody a tvorby krajiny. V procese hodnotenia vplyvov územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie sa použili tieto hlavné východiskové materiály a zdroje informácií : − Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja(r.2012) − Prieskumy a rozbory ÚPN obce Topoľčianky, 05-10/2015 − Zadanie pre ÚPN obce Topoľčianky, schválené 13.1.2015 − Koncept ÚPN obce Topoľčianky, 09/2015 − Atlas krajiny SR, 2002 − Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Zlaté Moravce − Detailná charakteristika pôdnych typov Slovenska − PHSR Topoľčianky 2014-2020 Samotný návrh územného plánu obce nemá priamy vplyv na životné prostredie, ale prostredníctvom regulatívov, limitov obmedzení a usmernení vytvára predpoklady na cieľavedomý primeraný a prporčný rozvoj tohto špecifického priestoru, ktorý je založený na princípe udržania a skvalitňovania životného prostredia. Riešenie vychádza z prieskumov a rozborov a krajinno-ekologického plánu pre riešenie územnoplánovacej dokumentácie, ktorý analyzuje stav životného prostredia, problematike ochrany prírody a tvorby krajiny a doplna ÚSES Na základe týchto informácií sa koncipovali jednotlivé oblasti záujmu, vstupy a výstupy vyplývajúce z požiadaviek, charakteristika životného prostredia a zhodnotenie predpokladaných vplyvov územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie V procese hodnotenia územnoplánovacej dokumentácie boli použité všeobecne známe informácie o území publikované napr. na internetových portáloch (kataster portál, pôdny portál, enviroportál, SHMÚ, internetová stránka obce Topoľčianky) ako aj všeobecne záväzné právne predpisy. Údaje o súčasnom stave životného prostredia a zdravia boli získané v rámci prieskumov a rozborov a z konceptu územného plánu. Na základe týchto údajov boli skoncipované údaje o vstupoch a výstupoch, charakteristika súčasného stavu životného prostredia a zhodnotenie predpokladaných vplyvov územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie. Zo záverov správy je možné konštatovať, že realizáciou konceptu riešenia územného plánu obce a stanovením navrhnutých regulatívov dôjde k stabilizácii prvkov ÚSES v rámci katastra obce a zlepšeniu celkového stavu životného prostredia a kvality života obyvateľov obce.


54

VII. Nedostatky a neurčitosti v poznatkoch, ktoré sa vyskytli pri vypracúvaní správy o hodnotení Pri vypracovaní správy o vplyve ÚPN obce na životné prostredie sa vychádzalo z faktu, že územnoplánovacia dokumentácia vychádza z princípov trvalo udržateľného rozvoja obce a na základe špecifickej analýzy, ktorá bola vypracovaná v stupni :Prieskumy a rozbory a v časti :Zadanie pred samotným riešením konceptu územného plánu obce. Neurčitosti v poznatkoch pri vypracúvaní správy môžu vyplývať z faktu, že posudzovanie vplyvu na životné prostredie je predprojektovou etapou, v ktorej sa overujú limity územia z hľadiska rôznych záujmov a návrhy aktivít definovaných v územnoplánovacej dokumentácii nie sú určené bližšími kvantitatívnymi ukazovateľmi. Uvedené neurčitosti a nedostatky nie sú zásadného charakteru a všetky podstatné okolnosti pre posúdenie návrhu územného plánu obce Topoľčianky boli v správe o hodnotení vplyvu na životné prostredie zohľadňované. VIII. Všeobecne záverečné zhrnutie Územný plán obce Topoľčianky - koncept sa vypracoval podľa ustanovení zákona c. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 55/2001 Ministerstva životného prostredia SR o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Pri vypracovaní konceptu ÚPN obce Topoľčianky bola rešpektovaná záväzná časť Územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja ,ktorý bol schválený uznesením č. 113/2012 na 23. riadnom zasadnutí Zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja konaného dňa 14. mája 2012 a záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č.2/2012 zo dňa 14. mája 2012. Dokument nadobudol účinnosť dňom 29.mája 2012. Spracovávaný územný plán obce Topoľčianky bude predstavovať komplexný, ucelený rozvojový dokument obce, ktorý v dlhodobom horizonte umožní primeraný rozvoj bývania, občianskej a technickej vybavenosti, aktivít v oblasti športu a rekreácie ,výroby a podnikania, ako aj rozvoj zamestnanosti pri rešpektovaní všetkých limitujúcich faktorov ako sú ochranné pásma, ochrana prírody, archeologické lokality, kultúrne a historické danosti a prvky ÚSES. Upozorňuje na škodlivé vplyvy v oblasti životného prostredia, poškodzujúce prírodu a krajinu. Prináša riešenie a vytvára územné predpoklady pre skvalitnenie jednotlivých zložiek životného prostredia a revitalizáciu prírodného prostredia. Odporúča sa po ukončení prerokovania konceptu podľa §21 zákona c.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a po vypracovaní a schválení súborného stanoviska pokračovať na návrhu územného plánu.

Documents

SPRAVA O HODNOTENI TOPKY - Topoľčianky