Sprava VOP - Vzdelavanie Romov

7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov

1/28

Prloha

Kancelria verejnho ochrancu prv

Sprva verejnej ochrankyne prv

o uplatovan prva na vzdelanie det/iakov prslunkov

rmskej nrodnostnej meniny so pecilnymi

vchovno-vzdelvacmi potrebami

Bratislava jl 2013
http://sk.wikipedia.org/wiki/Obr%C3%A1zok:Coat_of_Arms_of_Slovakia.svg


2/28

2

Vzdelanie oslobodzuje (Joseph Meyer, nemeck nakladate 1796 -1865)

Prvo na vzdelanie patr medzi univerzlne udsk prva, ktor s zakotven v mnohch

medzinrodnch dokumentoch. Nie je to formlne prvo, ktor garantuje nepecifikovan

monos vzdelva sa pre kadho loveka bez rozdielu, ale ide oprvo, ktor m konkrtny

obsah a ktor vytvra konkrtne zvzky pre krajiny, ktor prijali prslun medzinrodn

dokumenty (dohovory, zmluvy).1

U Veobecn deklarcia udskch prv z roku 1948 vo svojom l. 26 deklarovala prvo na

vzdelanie aspo vpoiatonch azkladnch stupoch pre kadho, a tie aj poiadavku

po povinnom zkladnom vzdelvan. Mimoriadne vznamnou je vak aj poiadavka

obsiahnut v tom istom lnku deklarcie, ...aby vzdelanie smerovalo k plnmu rozvoju

udskej osobnosti a k posilneniu cty k udskm prvam a zkladnm slobodm, napomhalo

k vzjomnmu porozumeniu, znanlivosti a priatestvu medzi vetkmi nrodmi a skupinami

rasovmi i nboenskmi, ako aj k alej innosti OSN na zachovanie mieru.2

Obsah Veobecnej deklarcie udskch prv sa neskr priamo premietol do Medzinrodnhopaktu o obianskych a politickch prvach, Medzinrodnho paktu o hospodrskych,

socilnych a kultrnych prvach (oba uverejnen pod . 120/1976 Zb.) , a tie aj do alch

medzinrodnch zmlv na ochranu udskch prv.

Z alch medzinrodnch dokumentov, ku ktormh pristpila aj Slovensk republika aktor

sa dotkaj prva na vzdelanie, mono tie spomen Dohovor o ochrane udskch prv

a zkladnch slobd (alej len Dohovor),3 ktor vl. 144 zakzal diskriminciu pri

uplatovan garantovanch prv a v l. 2 svojho Dodatkovho protokolu poskytol ochranu aj

1V zmysle l. 7 ods. 5 stavy SR: Medzinrodn zmluvy o udskch prvach a zkladnch slobodch,

medzinrodn zmluvy, na ktorch vykonanie nie je potrebn zkon, a medzinrodn zmluvy, ktor priamozakladaj prva alebo povinnosti fyzickch osb alebo prvnickch osb a ktor boli ratifikovan a vyhlsenspsobom ustanovenm zkonom, maj prednos pred zkonmi.2DE01/48 Veobecn deklarcia udskch prv, New York 10.12.1948.

3Oznmenie Federlneho ministerstva zahraninch vec . 209/1992 Zb.

4 l. 14 Dohovoru - Zkaz diskrimincie: Uvanie prv a slobd priznanch tmto Dohovorom sa mus

zabezpei bez diskrimincie zaloenej na akomkovek dvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk,nboenstvo, politick alebo in zmanie, nrodnostn alebo socilny pvod, prslunos k nrodnostnejmenine, majetok, rod alebo in postavenie..


3/28

3

prvu na vzdelanie,5 Dohovor o zkaze diskrimincie v oblasti vzdelvania (UNESCO

1960),6 Dohovor o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie z roku 1965,7

Dohovor o prvach dieaa z roku 1989,8 Smernicu Rady 2000/43/ES (tzv. rasov

smernica)9, ktor zaviedla tzv. zsadu rovnakho zaobchdzania s osobami, bez ohadu

na rasov alebo etnick pvod,10 a tie aj Dohovor o prvach osb so zdravotnm

postihnutm,11 ktor vo svojoml. 24 zakazuje diskriminciu vo vzdelvan z dvodu

zdravotnho znevhodnenia12

5 l. 2 Dodatkovho protokolu - Prvo na vzdelanie: Nikomu sa nesmie odoprie prvo na vzdelanie.

Pri vkone akchkovek funkci v oblasti vchovy a vuky, ktor tt vykonva, bude repektova prvo rodiovzabezpeova tto vchovu a vzdelanie v zhode s ich vlastnm nboenskm a filozofickm presvedenm.6Poda l. 1 Dohovoru o zkaze diskrimincie v oblasti vzdelvania sa diskriminciou vo vzdelvan rozumie

akkovek rozliovanie, vyluovanie, obmedzovanie alebo zvhodovanie, ktor je zaloen na rase, farbe pleti,pohlav, jazyku, nboenstve,politickom a inom nzore, nrodnostnom a socilnom pvode, ekonomickchpodmienkach a inom pvode a ktorho zmer alebo dsledok je znemonenie alebo obmedzenie rovnakhozaobchdzania vo vzdelvan, a to predovetkm:a) zamedzenie prstupu k vzdelaniu akhokovek typu a stupa akejkovek osobe alebo skupine osb,

b)poskytovanie vzdelvania niieho tandardu akejkovek osobe alebo skupine osb,c) zriaovanie alebo udriavanie oddelench vzdelvacch systmov alebo intitci pre osoby alebo skupinyosb alebod) vytvranie podmienok pre akkovek osobu alebo skupinu osb, ktor s nezluiten s dstojnosouloveka.7Vyhlka ministra zahraninch vec . 95/1974 Zb.

8Oznmenie Federlneho ministerstva zahraninch vec . 104/1991 Zb.

9Smernica Rady 2000/43/ES z 29. jna 2000.

10

V zmysle l. 2 ods. 1 a ods. 2 Smernice (Pojem diskrimincie) - Na ely tejto smernice znamen zsadarovnakho zaobchdzania to, e neexistuje iadna priama alebo nepriama diskrimincia na zklade rasy aleboetnickho pvodu. Na ely odseku 1: a) za priamu diskriminciu sa povauje prpad, ke sa s jednou osobouz dvodu rasy alebo etnickho pvodu zaobchdza, zaobchdzalo, alebo by sa zaobchdzalo v porovnatenejsitucii menej priaznivo ako s inou osobou; b) za nepriamu diskriminciu sa povauje prpad, ak by v dsledkunavonok neutrlneho predpisu, kritria alebo zvyklosti bola znevhodnen osoba uritej rasy alebo etnickho

pvodu vporovnan s inmi osobami, iba ak uveden predpis, kritrium alebo zvyklos je objektvneodvodnen legitmnym cieom a prostriedky na jeho dosiahnutie s primeran a nevyhnutn. 11

Oznmenie Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky . 317/2010 Z. z.12

l. 24 Vzdelvanie1. Zmluvn strany uznvaj prvo osb so zdravotnm postihnutm na vzdelanie. Na el uplatovania

tohto prva bez diskrimincie a na zklade rovnosti prleitost zmluvn strany zabezpeia zaleujcivzdelvac systm na vetkch rovniach a celoivotn vzdelvanie zameran na

a) pln rozvoj udskho potencilu a pocitu vlastnej dstojnosti a hodnoty a na posilnenie repektovaniaudskch prv, zkladnch slobd a udskej rozmanitosti;b) rozvoj osobnosti, talentu a tvorivosti osb so zdravotnm postihnutm, ako aj ich duevnch a telesnchschopnost v maximlnej monej miere;c) umonenie osobm so zdravotnm postihnutm inne sa zapja do ivota slobodnej spolonosti.

2. Pri realizcii tohto prva zmluvn strany zabezpeia, abya) osoby so zdravotnm postihnutm neboli na zklade svojho zdravotnho postihnutia vylen zo veobecnhosystmu vzdelvania a aby deti so zdravotnm postihnutm neboli na zklade svojho zdravotnho postihnutiavylen z bezplatnho a povinnho zkladnho vzdelvania alebo zo stredokolskho vzdelvania;b) osoby so zdravotnm postihnutm mali na rovnakom zklade s ostatnmi prstup k inkluzvnemu, kvalitnmua bezplatnmu zkladnmu a stredokolskmu vzdelaniu v spoloenstve, v ktorom ij; c) sa im poskytovali primeran pravy v slade s ich individulnymi potrebami; d) osoby so zdravotnm postihnutm dostali v rmci veobecnho systmu vzdelvania poadovan podporu

s cieom umoni ich inn vzdelvanie;e) sa inn opatrenia individualizovanej podpory uskutoovali v prostred, ktor maximalizuje vzdelanostna socilny rozvoj v slade s cieom plnho zalenenia.


4/28

4

stava Slovenskej republiky (alej len stava) v l. 34 ods. 2 psm. a)zaruuje obanom

patriacim k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm, okrem prva

na osvojenie si ttneho jazyka, aj prvo na vzdelanie v ich jazyku, za podmienok

ustanovench zkonom a v l. 42 ods. 1garantuje kadmu prvo na vzdelanie. Kontatuje

tie, ekolsk dochdzka je povinn ajej dku po vekov hranicu ustanov zkon.

Prvo na vzdelanie pritom zaha prvo na prstup kvzdelaniu, prvo na poskytovanie uritej

rovne a kvality vzdelania, a tie aj slobodu voby pri vbere prslunho vzdelvacieho

zariadenia, i u oprvnenou osobou alebo jej rodimi, resp. inmi zkonnmi zstupcami

maloletej osoby.

V svislosti sstavnm prvom kadho na vzdelanie je vak potrebn tie poukza aj

na obsah lnku 12 ods. 2 stavy, v zmysle ktorho sa zkladn prva a slobody zaruuj

na zem Slovenskej republiky vetkm bez ohadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk,

vieru a nboenstvo, politick, i in zmanie, nrodn alebo socilny pvod,

prslunos k nrodnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo in postavenie.

Nikoho nemono z tchto dvodov pokodzova, zvhodova alebo znevhodova.

3. Zmluvn strany umonia osobm so zdravotnm postihnutm zskava zrunosti v oblasti benhoivota a socilne zrunosti s cieom uahi ich pln a rovnoprvne zapojenie do systmu vzdelvaniaa do ivota spolonosti. Zmluvn strany na tento el prijm prslun opatrenia, okrem inho a) umonia tdium Braillovho psma, alternatvneho psma a augmentatvnych a alternatvnych technk,

prostriedkov a formtov komunikcie a rozvoj orientanch zrunost a mobility a vzjomn podporu

a poradenstvo osb nachdzajcich sa v rovnakej situcii;b) umonia tdium posunkovho jazyka a podporu jazykovej identity komunity nepoujcich osb;c) zabezpeia, aby sa nevidiacim, nepoujcim a hlucho-slepm osobm, najm deom, poskytovalo vzdelvaniev takch jazykoch, spsoboch a prostriedkoch komunikcie, ktor s najvhodnejie pre dan osobu,a v prostred, ktor maximalizuje vzdelanostn a socilny rozvoj.

4. S cieom pomc pri zabezpeen realizcie tohtoprva zmluvn strany prijm prslun opatrenia nazamestnvanie uiteov, vrtane uiteov so zdravotnm postihnutm, ktor ovldaj posunkov jazyk aleboBraillovo psmo, a na prpravu odbornkov a pracovnkov, ktor psobia na vetkch stupoch vzdelvania.Takto odborn prprava mus zaha informcie o problematike zdravotnho postihnutia a o pouvan

prslunch augmentatvnych a alternatvnych technk, prostriedkov a formtov komunikcie, vzdelvacchmetd a materilov urench na pomoc osobm so zdravotnm postihnutm.

5. Zmluvn strany zabezpeia, aby osoby so zdravotnm postihnutm mohli absolvova veobecntercirne vzdelvanie, odborn prpravu na vkon povolania, vzdelvanie dospelch a celoivotn vzdelvanie

bez diskrimincie a na rovnakom zklade s ostatnmi. Na tento el zmluvn strany zabezpeia, aby sa osobmso zdravotnm postihnutm poskytovali primeran pravy.


5/28

5

Zkon . 245/2008 Z. z. o vchove a vzdelvan a o zmene a doplnen niektorch zkonov

v znen neskorch predpisov (alej len kolsk zkon),je jeden zprvnych predpisov,

ktor vykonva l. 42 ods. 1 stavy.13

V zmysle 144 ods. 1 tohto zkona m diea alebo iak naprklad prvo na rovnoprvny

prstup ku vzdelvaniu, na bezplatn vzdelanie v zkladnch kolch a v strednch kolch,

nabezplatn vzdelanie pre pron deti pred zaiatkom plnenia povinnej kolskej dochdzky

v materskch kolch, na vzdelanie v ttnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu

ustanovenom tmto zkonom, na individulny prstup repektujci jeho schopnosti

a monosti, nadanie a zdravotn stav v rozsahu ustanovenom tmto zkonom

a naposkytovanie poradenstva a sluieb spojench s vchovou avzdelvanm.

Diea alebo iak so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami m prvo na vchovu

a vzdelvanie s vyuitm pecifickch foriem a metd, ktor zodpovedaj jeho potrebm

a tie na vytvorenie nevyhnutnch podmienok, ktor tto vchovu a vzdelvanie umouj.14

Zkonn zstupca m prvo vybra pre svoje diea kolu alebo kolsk zariadenie, ktor

poskytuje vchovu a vzdelvanie poda tohto zkona, zodpovedajce schopnostiam,

zdravotnmu stavu, zujmom a zubm dieaa, jeho vierovyznaniu, svetonzoru, nrodnosti

a etnickej prslunosti; prvo na slobodn vobu koly alebo kolskho zariadenia mono

uplatova v slade s monosami vchovno-vzdelvacej sstavy.15

V zmysle 19 ods. 2 a 3 kolskho zkona je v Slovenskej republike povinn kolsk

dochdzka desaron a trv najviac do konca kolskho roka, v ktorom iak dovi esnsty

rok veku, ak tento zkon neustanovuje inak a povinn kolsk dochdzka zana zaiatkom

kolskho roka, ktor nasleduje po dni, ke diea dovi iesty rok veku a dosiahne kolskspsobilos, ak tento zkon neustanovuje inak.

13V svislosti so zkladnm vzdelanm sem patr naprklad aj zkon . 317/2009 Z. z. o pedagogickch

zamestnancoch a odbornch zamestnancoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov, vyhlka Ministerstvakolstva Slovenskej republiky . 320/2008 Z. z. o zkladnej kole, vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskejrepubliky . 306/2008 Z. z. o materskej kole a vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 322/2008Z. z. o pecilnych kolch.14

144 ods. 2 zkona . 245/2008 Z. z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o zmene a doplnenniektorch zkonov vznen neskorch predpisov.15

144 ods. 6 kolskho zkona.


6/28

6

Vzdelvanm je pritom, poda kolskho zkona, cielene organizovan a realizovan proces

vchovnho avzdelvacieho psobenia a uenia zameranho na rozvoj dieaa aleboiaka,

v slade sjeho predpokladmi a podnetmi, ktor stimuluj jeho vlastn snahu sta sa

harmonickou osobnosou.16

pecifikom vchovno-vzdelvacej truktry Slovenskej republiky (podobne, ako viacerch

alch krajn vEurpe) je akceptcia pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb, ako

poiadaviek na pravu podmienok, obsahu, foriem, metd a prstupov vo vchove

a vzdelvan pre diea alebo iaka, ktor vyplvaj z jeho zdravotnho znevhodnenia

alebo nadania alebo jeho vvinu v socilne znevhodnenom prostred, uplatnenie

ktorch je nevyhnutn na rozvoj schopnost alebo osobnosti dieaa alebo iaka

a dosiahnutie primeranho stupa vzdelania a primeranho zalenenia do spolonosti.17

Ako deti so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami (iakov so pecilnymi

vchovno-vzdelvacmi potrebami)kolskzkon definuje18

- deti alebo iakov so zdravotnm znevhodnenm, ako deti alebo iakov so zdravotnm

postihnutm, deti alebo iakov chorch alebo zdravotne oslabench, deti alebo iakov

s vvinovmi poruchami, deti alebo iakov s poruchou sprvania,

- deti alebo iakov so zdravotnm postihnutm, ako deti alebo iakov s mentlnym

postihnutm, sluchovm postihnutm, zrakovm postihnutm, telesnm postihnutm,

s naruenou komunikanou schopnosou, s autizmom alebo s almi pervazvnymi

vvinovmi poruchami alebo s viacnsobnm postihnutm,

- deti alebo iakov, ktor s chor alebo zdravotne oslaben, ako deti alebo iakov

s ochorenm, ktor je dlhodobho charakteru, a deti alebo iakov, ktor sa vzdelvaj

v kolch pri zdravotnckych zariadeniach,

- deti alebo iakov s vvinovmi poruchami, ako deti alebo iakov s poruchou aktivity

a pozornosti; deti alebo iakov s vvinovou poruchou uenia,

- deti alebo iakov s poruchou sprvania, ako deti alebo iakov s naruenm funkci

v oblasti emocionlnej alebo socilnej, okrem det alebo iakov uvedench

vpredchdzajcom odseku,

- deti alebo iakov zo socilne znevhodnenho prostredia, ako deti alebo iakov

16

2 psm. g) kolskho zkona.17 2 psm. i) kolskho zkona.

18 2 psm. j) a q) kolskho zkona.


7/28

7

ijcich v prostred, ktor vzhadom na socilne, rodinn, ekonomick a kultrne

podmienky nedostatone podnecuje rozvoj ich mentlnych, vovch,

emocionlnych vlastnost, nepodporuje ich socializciu a neposkytuje im dostatok

primeranch podnetov pre rozvoj ich osobnosti,

- deti alebo iakov s nadanm, ako deti alebo iakov, ktor maj nadpriemern

schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo portu alebo v tchto

oblastiach dosahuj v porovnan s rovesnkmi mimoriadne vkony a prostrednctvom

vchovy a vzdelvania sa ich nadanie cielene rozvja,

a ktor maj zariadenm vchovnho poradenstva a prevencie diagnostikovan

pecilne vchovno-vzdelvacie potreby (okrem det umiestnench do pecilnych

vchovnch zariaden na zklade rozhodnutia sdu).19

Dvody, pre ktor maj deti/iaci priznan pecilne vchovno-vzdelvacie potreby, s teda

v kolskom zkone rozdelen do troch skupn:

- zdravotn znevhodnenie a postihnutie,

- socilne znevhodnen prostredie20 a

- nadpriemern nadanie.

V zmysle kolskho zkona sa vchova a vzdelvanie det aiakov so pecilnymi

vchovno-vzdelvacmi potrebami uskutouje vpecilnych kolch alebo

v pecilnych triedach alebo v ostatnch kolch poda tohto zkona, v triedach alebo vo

19 54 zkona . 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov.

20Poda 2 psm. p) kolskho zkona sa dieaom zo socilne znevhodnenho prostredia alebo iakom zo

socilne znevhodnenho prostredia rozumie diea alebo iak ijci v prostred, ktor vzhadom na socilne,rodinn, ekonomick a kultrne podmienky nedostatone podnecuje rozvoj mentlnych, vovch,emocionlnych vlastnost dieaa alebo iaka, nepodporuje jeho socializciu a neposkytuje mu dostatok

primeranch podnetov pre rozvoj jeho osobnosti, Poda 107 ods. 4 posledn veta toho istho zkona,prspevok na iakov so socilne znevhodnenho prostredia sa poskytuje na iakov z rodn, ktorch priemernmesan prjem za poslednch es po sebe nasledujcich mesiacov je najviac vo vke ivotnhominima podaosobitnho predpisu(Zkon oivotnom minime).Poda Pedagogicko-organizanch pokynov na kolsk rok 2010/2011 M SR (str. 39) sa vak za deti zosocilne znevhodnenho prostredia, ktorm poskytuje pomoc Centrum pedagogicko-psychologickho

poradenstva povauj deti, ak spaj sasne minimlne tri z nasledujcich kritri:a) pochdzaj z rodiny, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej ndzi a prjem rodiny je najviac vo vke

ivotnho minima,b) aspo jeden z rodiov alebo osoba, ktorej je diea zveren do osobnej starostlivosti patr do skupiny

znevhodnench uchdzaov o zamestnanie,c) najvyie ukonen vzdelanie rodiov je zkladn, alebo aspo jeden z rodiov nem ukonen

zkladn vzdelanie,

d) netandardn bytov a hygienick podmienky rodiny (napr. diea/iak nem vyhraden miestona uenie, nem vlastn poste, nie je zaveden elektrick prpojka a pod.),e) vyuovac jazyk koly je in, ne jazyk, ktorm hovor diea v domcom prostred.
http://aspi//module='ASPI'&link='36/2005%20Z.z.%252354'&ucin-k-dni='31.%208.2013'http://aspi//module='ASPI'&link='36/2005%20Z.z.%252354'&ucin-k-dni='31.%208.2013'http://aspi//module='ASPI'&link='36/2005%20Z.z.%252354'&ucin-k-dni='31.%208.2013'http://aspi//module='ASPI'&link='36/2005%20Z.z.%252354'&ucin-k-dni='31.%208.2013'


8/28

8

vchovnch skupinch spolu s ostatnmi demi alebo iakmi koly, s vyuitm pecifickch

metd a foriem. Ak je to potrebn, takto deti alebo iaci sa mu vzdelva aj poda

individulneho vzdelvacieho programu.21

Vchova a vzdelvanie det aiakov zo socilne znevhodnenho prostredia sa me

uskutoova vtzv. pecializovanch triedach.22

Deti alebo iaci sa prijmaj do pecilnych tried alebo kl na zklade ich zdravotnho

znevhodnenia po diagnostickch vyetreniach zameranch na zistenie ich pecilnych

vchovno-vzdelvacch potrieb vykonanch zariadenm vchovnej prevencie

a poradenstva23a so shlasom rodia alebo inej fyzickej osoby ne rodia, ktor m diea

zveren do osobnej starostlivosti alebo do pestnskej starostlivosti na zklade

rozhodnutia sdu.24

V tejto svislosti je vznamn aj usmernenie, ktor obsahuj Pedagogicko-organizan

pokyny Ministerstva kolstva SR, a v zmysle ktorho ... iak, ktor sa na zklade

vsledkov zo psychologickho vyetrenia nachdza vpsme podpriemeru (vrtane tzv.

hraninho psma), nie je iakom so zdravotnm znevhodnenm. Takto iak preto neme

by prijat do pecilnej zkladnej koly ani zaraden do pecilnej triedy pre niektor

z kategri iakov so zdravotnm znevhodnenm ani do kolskej integrcie legislatvne

urenej pre iakov so zdravotnm znevhodnenm, pokia nespa niektor z podmienok

pre vzdelvanie poda vzdelvacieho programu urenho v ustanoven 94ods. 2 psm. a) a

l) kolskho zkona.25

21

Pozri 94 a 107kolskho zkona.22Poda 13vyhlky Ministerstva kolstva SR . 320/2008 Z. z. o zkladnej kole, v zkladnej kole monoso shlasom zriaovatea zriadi pecializovan triedu pre iakov, ktor z vchovno-vzdelvacieho hadiska

potrebuj kompenzan program alebo rozvojovprogram alebo boli vzdelvan v kole so vzdelvacmprogramom pre iakov so zdravotnm znevhodnenm, ale nepreukzalo sa u nich zdravotn postihnutie.pecializovan trieda sa zriauje aj pre iakov zo socilne znevhodnenho prostredia,u ktorch po absolvovannultho ronka nie je predpoklad spene zvldnu obsah vzdelvania prvho ronka zkladnej koly, alej

pre tch, ktor nezvldaj obsah vzdelvania prvho ronka, alebo u ktorch sa na zklade psychologickhovyetrenia zist, e nemaj predpoklady, aby spene zvldli obsah vzdelvania prvho ronka alebo bolivzdelvan v zkladnej kole poda programu pre iakov so zdravotnm znevhodnenm, ale nepreukzalo sau nich zdravotn postihnutie. iaka do pecializovanej triedy zarauje riadite na nvrh triedneho uitea,vchovnho poradcu po vyjadren zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie a po informovanom shlasezkonnho zstupcu iaka. V pecializovanej triede je iak zaraden iba poas nevyhnutnej potreby.23

95 ods. 3 kolskho zkona.24 8 ods. 1 vyhlky Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 322/2008 Z. z. o pecilnych kolch.25

Pedagogicko-organizan pokyny na kolsk rok 2010/2011 M SR, str. 30.


9/28

9

Ak sa pecilne vchovno-vzdelvacie potreby dieaa alebo iaka prejavia po jeho prijat

do koly a diea alebo iak alej navtevuje kolu, do ktorej bol prijat, jeho vzdelvanie ako

vzdelvanie dieaa alebo iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami sa mu

zabezpeuje po predloen psomnej iadosti o zmenu formy vzdelvania, ktor predklad

jeho zkonn zstupca.

* * *

Ako vidno z uvedenho zoznamu medzinrodnch zmlv, ktor Slovensk republika

ratifikovala a zaviazala sa uplatova ich obsah, a tie aj z textu stavy a na u nadvzujcich

prvnych predpisov, situcia voblasti uplatovania prva na vzdelanie kadho (aj

prslunkov rmskej nrodnostnej meniny) by na zem Slovenskej republiky nemala

vyvolva osobitn problmy.

Vsledky vskumov viacerch domcich intitci, domcich i zahraninch

mimovldnych, a tie aj medzinrodnch organizci,26 vak opakovane poukazuj na

viacer nedostatky vo fungovan vchovno-vzdelvacieho systmu v krajine

a vyvolvaj podozrenie zpretrvvajcej diskrimincie, najm rmskych det,

v kolskom systme Slovenskej republiky.27 Na rovnak problmy upozornil aj rozsudok

Krajskhosdu vPreove zo da 30. oktbra 2012.28

26 Prieskum v iestich ttoch (Bulharsko, Litva, Lotysko, Maarsko, Rumunsko a Slovensko) naprklad

ukzal, e len 42 % Rmov zska zkladn vzdelanie v porovnan s priemerom E 97,5 %. V sekundrnomvzdelan sa dochdzka Rmov odhaduje na 10 %. Stredn dka ivota Rmov dosahuje o desa rokov menejako je priemer E (76 rokov u muov a 82 rokov uien). Pozri viac na: http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296#sthash.UoyZfngj.dpuf27

Ako prklad mono uvies nasledujce publikcie, ktor prezentuj vsledky viacronch vskumovzameranch na prstup rmskych det kvzdelaniu, a tie aj na ich pretrvvajcu segregciu vo vchovno-

vzdelvacom systme:- aipen pal o Roma, Intitt pre verejne otzky, 2003- Na vedajej koaji, Intitt pre dobre spravovanspolonos, 2004- Rmske deti vslovenskom kolstve, Intitt pre dobre spravovan spolonos, 2004- Segregovan vuba Rmov vkolch strednej avchodnej Eurpy, Eurpske centrum

pre prva Rmov, november 2005- Dopad opatren zameranch na zlepenie situcie rmskych det vo vzdelvan, Intitt

pre dobre spravovan spolonos, 2006- Slovensko - Stle segregovan, stle v nerovnom postaven: Poruovanie prva na vzdelanie

rmskych det na Slovensku, Amnesty International, november 2007- Rovn prstup rmskych det ku kvalitnmu vzdelvaniu, Aktualizcia 2008, lovk v Tsni

Slovensko, 2008

- Etnicita ako tatistick ukazovate pri monitorovan ivotnch podmienok adiskrimincie,Analytick sprva aodporania pre Slovensk republiku, UNDP, 2008

- kola ako geto. Systematick nadmern zastpenie Rmov v pecilnom vzdelvanna Slovensku, Roma Education Fund, 2009


10/28

10

Poda zverejnench informci, kpretrvvaniu nedostatkov vo vchovno-vzdelvacom

systme voi Rmom dochdza aj napriek tomu, e programov vyhlsenia kadej

z nedvnych slovenskch vld prezentovali ako jednu z vlastnch priort, aj ke vrozlinom

rozsahu, zaleovanie rmskej meniny do vinovej spolonosti aj voblasti vzdelvania29

a tejto problematike venuje pozornos viacero kolskch koncepci, programov30 a aktivt

Ministerstva kolstva Slovenskej republiky.31

- Dajte im budcnos. Ukonite segregciu rmskych det v slovenskch kolch. AmnestyInternational, september 2010

- iaci zo znevhodnenho prostredia v Slovensku a v zahrani: Komparatvna analzaslovenskej legislatvy a tatistickch dajov s prstupmi v piatich eurpskych krajinch ,

Intitt pre dobre spravovan spolonos, Bratislava, december 2010- Odpovede na otzky (de)segregcie rmskych iakov vo vzdelvacom systme na Slovensku,

Nadcia otvorenej spolonosti Open Society Foundation, 2011- Sprva ovsledkoch prieskumu opostaven iaka zo socilne znevhodnenho prostredia

v Slovenskej republike, Vzdelvacie, informan, dokumentan, poradensk a konzultan centrum preRmov (Rmske vzdelvacie centrum) pri Metodickom centre v Preove ako stredne riadenej organizciiMinisterstva kolstva Slovenskej republiky, 2011

- kola pre vetkch? Inkluzvnos opatren vo vzahu krmskym deom, Centrum prevskum etnicity a kultry, 2012

- Segregcia alebo inklzia Rmov vo vzdelvan: Voba pre koly? Vskumn tdia. Nadciaotvorenej spolonosti Open Society Foundation, 2012

- Sprva o ivotnch podmienkach rmskych domcnost na Slovensku 2010, UNDP 2012- Cestovn mapa transformcie vzdelvania det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi

potrebami v slovenskom kolstve so zameranm na rmske deti z marginalizovanchkomunt,Verzia pred oponentrou, SGI, marec 2013 - Sprva obianskej spolonosti o implementcii stratgie slovenskej republiky pre integrciu

Rmov do roku 2020 a revidovanho aknho plnu dekdy na Slovensku, Pripravila koalciaobianskej spolonosti zloen z nasledujcich organizci: Rmsky intitt, n. o. (vedcaorganizcia), Centrum pre vskum etnicity a kultry, Quo Vadis, o.z. a Kultrne zdruenie RmovSlovenska, Decade of Roma Inclusion Secretariat Foundation, 2013

- O krok bliie kinklzii, lovk v Tsni Slovensko,Centrum pre vskum etnicity akultry, 2013.28

Rozsudok Krajskho sdu vPreove 20Co 125/2012, 20 Co 126/2012, ktorm sa potvrdil rozsudok Okresnhosdu vPreove otom, e umiestovanm det rmskej etnickej prslunosti do osobitnch tried na kole xxxxxdolo kporueniu zsady rovnakho zaobchdzania a kdiskriminci deti z dvodu ich etnickej prslunosti.29

Pokia vak naprklad, v programovom vyhlsen vldy SR na roky 2010 2014 sa vlda pri rieenproblmov vo vchove avzdelvan det zo socilne znevhodnenho prostredia zaviazala ...podpori projekt

nultch ronkov zkladnch kl, posilni as det zo socilne vylench spoloenstiev napredkolskom vzdelvan a na tdiu na strednch kolch a posilni intitt asistentov... urobiopatrenia proti segregcii v kolstve a nesprvnemu zaraovaniu det zo socilne vylen chspoloenstiev do pecilnych kl a zavies testy zrelosti v rmine... prehodnoti systm pedagogicko-psychologickho a pecilneho pedagogickho poradenstva (s. 32 - 33), aktulne Programov vyhlsenievldy Slovenskej republiky na roky 2012 2016 v svislosti so vzdelvanm tejto skupiny det obsahuje ibazmienku o tom, e Vlda optovne posdi monos zriadenia interntnych kl na dobrovonej bze predeti z marginalizovanho prostredia (s. 45).30

Napr. Nrodn program vchovy a vzdelvania v Slovenskej republike na najblich 15 20 rokov(Milnium) z roku 2001, Koncepcia integrovanho vzdelvania rmskych det amldee z roku 2004 aleboKoncepcia vchovy a vzdelvania rmskych det z roku 2008, Pedagogicko-organizan pokyny M SR na

jednotliv kolsk roky.31

M SR naprklad vo februri 2012 vyhlsilo vzvu na predkladanie projektov, ktorch cieom malo by

zlepovanie pozitvnej klmy v etnicky zmieanch triedach. Projekty mali realizova koly v spoluprci s MVOa M SR plnovalo prioritne podporova aktivity eliminujce naprklad priestorov, organizan alebo sym-bolick vylenie rmskych det.


11/28

11

Verejn ochranca prv je, v zmysle l. 151a stavy, nezvisl orgn Slovenskej republiky,

ktor v rozsahu a spsobom ustanovenm zkonom32 chrni zkladn prva

a slobody fyzickch osb a prvnickch osb v konan pred orgnmi verejnej sprvy

a almi orgnmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo neinnos v rozpore

s prvnym poriadkom.

Verejn ochranca prv kon na zklade podnetu fyzickej osoby alebo prvnickej osoby alebo

z vlastnej iniciatvy ( 13 ods. 1 zkona).

Na zklade uvedench informci a vyuvajc ustanovenie l. 151a stavy

a 13 ods. 1 zkona . 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi prv zznen neskorch

predpisov, som sa rozhodla, v rmci prioritnch loh v roku 2013, z vlastnej iniciatvy

zamera pozornos na uplatovanie prva na vzdelanie prslunkov rmskej

nrodnostnej meniny, s osobitnm zameranmna prstup rmskych detkvzdelvaniu,

s drazom na predkolsk vzdelvanie avzdelvanie na zkladnch kolch.

Vychdzala som pritom zpresvedenia, e prstup ku kvalitnmu vzdelvaniu (nielen

prslunkov rmskej nrodnostnej meniny) je nielen stavnm prvom, ale aj zkladom pre

budci spen ekonomick ivot a prosperitu tak dotknutch jednotlivcov, ako aj celej

spolonosti.

Vzdelanie skutone oslobodzuje. Oslobodzuje spod jarma nevedomosti, ekonomickej

zvislosti, kultrnej acivilizanej zaostalosti a prispieva aj kzdraviemu ivotu.

Som presveden, e vchovno-vzdelvac systm avzdelvanie v Slovenskej republike by

mali repektova osobnos dieaa avestranne podporova vvoj jeho osobnosti.

Vchovno-vzdelvac systm avzdelvanie v Slovenskej republike by mal charakterizova

inkluzvny prstup k iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, individulny

prstup, rozvjanie empatie, tolerancie, ohaduplnosti a zodpovednosti.

32Zkon . 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi prv zznen neskorch predpisov.


12/28

12

Takto vzdelvanie by umonilo vyui existujce odlinosti iakov ako prleitos

na rozvjanie repektu k sebe sammu, a tie aj kostatnmuom.

Aj slovensk spolonos je toti mnohostranne diverzifikovan (a to nielen medzi

prslunkov rozlinch nrodnostnch menn aetnickch skupn). V sasnosti vak u

poznme nielen spsoby, ako sa vyrovna s takouto diverzitou, ale tie, ako z nej ai

vprospech celej spolonosti.

Vestrann inklzia by preto mala by nielen trvalou sasou vzdelvania v Slovenskej

republike, ale aj ochrany menn a zkladom ich spoluitia s majoritnou (vinovou)

spolonosou. Na zklade uvedenho ani neprekvapuje, e na globlnej rovni napr. Dohovor

OSN o prvach osb so zdravotnm postihnutm explicitne poaduje inklziu vo vetkch

oblastiach ivota spolonosti33 a v rmci Eurpskej nie existuje Rmec E pre nrodn

stratgie pre inklziu Rmov, ktor sa stal sasou stratgie Eurpa 2020.34

* * *

V rmci obmedzench finannch monost, ktor m Kancelria verejnho ochrancu

prv (alej len Kancelria VOP) k dispozcii, som mohla konfrontova publikovan

informcie domcich intitci, domcich i zahraninch mimovldnych organizci,

a tie aj medzinrodnch organizci, o fungovan vchovno-vzdelvacieho systmu

vo vzahu k prslunkom rmskej nrodnostnej meniny vlastnm prieskumom, iba

v obmedzenom pote vybranchkolskch zariaden.

Hlavnmi ciemi prieskumu Kancelrie VOP bolo pritom preveri, i a do akej miery, sa

verejn ochranca prv me stotoni spublikovanmi zisteniami o tom, e zastpenieRmov v predkolskch zariadeniach je vemi nzke anaopak vemi vysok v triedach

a kolch pre deti alebo iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, a tie

o tom, e vslovenskom kolstve pretrvvaj formy etnickej segregcie, i segregcie na

zklade socio-ekonomickho statusu a niektor Rmovia nemaj rovnak prstup

kzkladnmu vzdelaniu ako ostatn ttni obania, m dochdza poruovaniu nielen l.

33

Pozri Dohovor o prvach osb so zdravotnm postihnutm, Oznmenie Ministerstva zahraninch vecSlovenskej republiky . 317/2010 Z. z. text preambuly, a tie ajl. 24 ods. 2 psm. b).34

http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296#sthash.UoyZfngj.dpuf.
http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296#sthash.UoyZfngj.dpufhttp://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296#sthash.UoyZfngj.dpuf


13/28

13

12 ods. 2 stavy vspojen sl. 42 ods. 1, ale aj viacerch medzinrodnch zmlv,

ktormi je Slovensk republika viazan.35

Pri prieskume, ktor uskutonili pracovnci Kancelrie VOP vdoch 4. a 17. jna 2013

navtvili tieto koly:

- Zkladn kola v Giraltovciach, Budovatesk 164/4, Giraltovce- Zkladn kola, Herany 37, Herany- Zkladn kola smaterskou kolou, Hermanovce 374, pota Hendrichovce- Spojen kola Z, Chminianske Jakubovany 21, Chminianske Jakubovany- pecilna zkladn kola, Odborrska 2, Koice- Zkladn kola s materskou kolou Krivany, Nachajky 1, Krivany- Markuovce pecilna zkladn kola, Michalsk 39, Markuovce- Spojen kola pecilna zkladn kola, Hlavn 53, Moldava nad Bodvou- pecilna zkladn kola, Ostrovany 11, Ostrovany- kola Matice Slovenskej - Spojen kola Z, Matice slovenskej 11, Preov- Zkladn kola, Matice slovenskej 13, Preov- Rudany - Spojen kola, Zimn 83, Rudany- Zkladn kola smaterskou kolou, Pod leskom 19, arisk Michaany- Spojen kola, J. Fabiniho 3, Spisk Nov Ves- MalackySpojen kola, Pribinova 16/1, Malacky- Spojen kola interntna- Z, Levosk 22, Star ubova- Klenovec - pecilna Z. Partiznska 909, Klenovec- pecilna zkladn kola, SNP 49, Krompachy- Zkladn kola, Vek Ida 1, Vek Ida- Markuovce, Z sM, kolsk 16, Markuovce- Zkladn kola Murnska Dlh Lka, Murnska Dlh Lka 52, Murnska

Dlh Lka

Prieskum pracovnkov Kancelrie VOP sa zameral najm na zisovanie pomeru rmskych

a nermskych det vprvch ronkoch tried a kl pre deti alebo iakov so pecilnymi

35V zmysle 14 ods. 1 zkona . 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi prv z znen neskorch predpisov,

verejn ochranca prv kon formou prieskumu (vec preskma). Prieskum verejnho ochrancu prv je trebachpa ako jeho aktvne zskavanie informcii okonkrtnej otzke, ktor vak nem charakter komplexnho

vskumu.


14/28

14

vchovno-vzdelvacmi potrebami vkolskom roku 2012/2013, na relne monosti

preraovania det/iakov ztakchto tried/kl do tried a kl urench pre deti alebo

iakov bez pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb.

Podporne k uvedenej problematikepracovnci Kancelrie VOP sledovali aj:

- pouvanie rmskeho jazyka vkolch- vyuvanie pedagogickch asistentov- ovldanie rmskeho jazyka pedaggmi/asistentmi a- existenciu a prstupnos predkolskho vzdelvania (nultronky, klka)

Metodologickm zkladom zvolenho prieskumu bolo presvedenie, e pri sledovan monej

diskrimincie zaloenej na prslunostiku konkrtnej nrodnostnej menine, a tie aj monej

diskrimincie na zklade socioekonomickho stavu, nie je mone pripravi podklady

pre konkrtne opatrenia proti takejto diskrimincii bez poznania toho, kde a v akom pote sa

potencilne obete takejto diskrimincie (v tomto prpade iaci rmskeho pvodupochdzajci

zo socilne znevhodnenho prostredia) nachdzaj.

Uveden potvrdzuj aj sasn prstupy medzinrodnch udsko-prvnych organizci, ktor

(aj napriek odlinmu stanovisku asti slovenskch politikov a mdi)povauj zber

osobne neidentifikovatench dt o etnicite za jeden zo zkladnch pilierov boja proti

diskrimincii.36

Pri skman pomeru rmskych anermskych det vprvch ronkoch tried a kl pre deti

alebo iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami vkolskom roku 2012/2013,

vychdzali pracovnci Kancelrie VOP zo skutonosti, e aj ke je v rmci zberu etnickch

dajovsebaidentifikciapovaovan za idelnu metdu (vzhadom na repektovanie prvajednotlivcov na sebaurenie, a tie aj vzhadom na skutonos, e etnicita je socilne

kontruovanou kategriou, nsledkom oho nie s kdispozci iadne vedeck spsoby,

pomocou ktorch by bolo mon objektvne uri etnick prslunos konkrtnej osoby)

36

Prvnym zzemm zberu dajov o etnickejprslunosti aj v svislostiach s prvom E sa podrobne zapodievapublikcia Krizsan, A. (ed.): Ethnic Monitoring and Data Protection: The European Context, CPS, Indok,Budape 2001.


15/28

15

v kontexte zberu etnickch dt vkolch so pecilnymi triedami, resp. vpecilnych kolch

pouitie tejto metdy nie je optimlne.37

Spsobuje to najm skutonos, e sprslunkmi rmskej nrodnostnej meniny sa tradine

spja nzka ochota ksebaidentifikcii.38

Na zklade uvedench dvodov som sa rozhodla pri realizovanom prieskume poui dve

odlin metdy, a to

- metdu pozorovania treou stranou a

- metdu identifikcie na zklade nepriamych kritri.

Metda pozorovania treou stranou

Pozorovanie vykonvali priamo pracovnci Kancelrie VOP na nvtevch vpecilnych

triedach a v pecilnych kolch (v zujme vyej objektivity vo dvojiciach). Ich lohou bolo

pozorova iakov oami majoritnej spolonosti, ktor identifikuje Rmov na prv pohad

a bez osobnej znmosti. Vzhadom na skutonos, e identifikcia na zklade pozorovania

treou stranou je vniektorch prpadoch sporn,pouili sa tieto tri kategrie:

- iak/iaka je Rm/ka

- iak/iaka nie je Rm/ka

- nie je zrejm, i iak/iaka je Rm/ka.

Metda identifikcie na zklade nepriamych kritri

O druh zvolen metdu identifikcie na zklade nepriamych kritri, poiadali pracovnci

Kancelrie VOP triednych uiteov. Triedni uitelia, na rozdiel od pracovnkov Kancelrie

VOP, poznaj svojich iakov aich rodiov asocilny kontext, v ktorom ij. Na zklade

37 Pozri naprklad: Popis metody avsledky vzkumu etnickho sloen kbvalch zvltnch kol vR

v roce 2011/2012, Sprva JUDr. Pavla Varvaovskho, Verejnho ochrancu prv R.http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%

3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-

metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-

O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGE38

Uveden potvrdzuj tradine aj vsledky tatistickho radu Slovenskej republiky, poda ktorch sa naprkladpri ostatnom stan udu v roku 2011 prihlsili krmskej nrodnosti iba 2% zcelkovej populcie (zatia ov roku 2001 to bolo iba 1,7% a v roku 1991 1,4%) http://portal.statistics.sk/files/tab-10.pdf. Na druhej strane

tatistick odhady E hovoria a o9,17% zastpen Rmov medzi slovenskou populciou. Pozri napr.http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296.
http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://portal.statistics.sk/files/tab-10.pdfhttp://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296http://portal.statistics.sk/files/tab-10.pdfhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGE


16/28

16

uvedenho sa predpokladalo, e triedni uitelia disponuj lepm prehadom, ktorho zklad

je poznanie aj inch aobjektvnejch indiktorov ako je iba fyzickvzhad det.

Pozorovanie v triede

- zisovane celkovhopotu iakov v triede

- zisovanie potu iakov, ktor sa javia ako Rmovia

- zisovanie potu iakov, ktor sa nejavia ako Rmovia

- zisovanie potu iakov, uktorch nie je zrejm i s Rmovia.

Poas prieskumu boli zisten nasledujce poty rmskych anermskych det vprvch

ronkoch tried a kl pre deti alebo iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi

potrebami v kolskom roku 2012/2013:

Zkladn kola v Giraltovciach - zmiean kola

I. ro. 55 iakov v 4 triedach I. ro., z toho 25 Rmov. Jedna pecilna trieda 12 iakov,

Rmov.

Zkladn kola, Herany(prv stupe) 100% Rmov

I. ro. 19 iakov, z toho 19 Rmov. kola m jednu spojen pecilnu triedu (ro. 1 a 4

celkovo 12 iakov), do ktorejje zaraden jeden iak1. ronka, Rm.

Zkladn kola smaterskou kolou, Hermanovce - zmiean kola

I. ro. 24 iakov, v 3 triedach, z toho 16 Rmov. V dvoch pecilnych triedach 14 iakov,

z toho 14 Rmov. 2 Rmovia s integrovan v riadnej triede s ostatnmi iakmi.

Spojen kola Z, Chminianske Jakubovany (pecilna zkladn kola/praktickkola)100% Rmov

I. ro. 56 iakov. V 7 pecilnych triedach je celkovo 56 iakov z toho 56 Rmov.

pecilna zkladn kola, Odborrska 2 Koice

I. ro. 18 iakov, ztoho 18 Rmov. V dvoch triedach18 iakov, z toho 14 Rmov.


17/28

17

Zkladn kola s materskou kolou Krivany

I. ro. 15 iakov, z toho 3 Rmovia. 2 Rmovia s integrovan v triede s ostatnmi iakmi.

1 Rm je bez pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb.

pecilna zkladn kola Markuovce

I. ro. 16 iakov v dvoch triedach, z toho 16 Rmov.

Spojen kola pecilna zkladn kola Moldava nad Bodvou (pecilna zkladn

kola/praktick kola)

I. ro. 4 iaci, z toho 4 Rmovia.

pecilna zkladn kola Ostrovany100% Rmov

I. ro. 7 iakov, z toho 7 Rmov.

kola Matice Slovenskej - Spojen kola Z, Preov (pecilna zkladn

kola/praktick kola)

I. ro. 7 iakov, z toho 3 Rmovia.

Zkladn kola, Matice slovenskejPreov

I. ro. 61 iakov, z toho 39 Rmov. kola m pecilnu triedu, v ktorej sa nevzdelva iaden

Rm.

Spojen kola Rudany(pecilna zkladn kola/praktick kola/odborn uilite)

I. ro. 5 iakov, z toho 5 Rmov. Vetci iaci vprvom ronku boli preraden zprvhoronka Z.

Zkladn kola smaterskou kolou arisk Michaany

I. ro. 50 iakov, z toho 38 Rmov. VetciRmoviavak boli odporuen na testovanie.


18/28

18

Spojen kola Spisk Nov Ves (pecilna zkladn kola/ praktick kola/odborn

uilite/zkladn kola pri zdravotnckom zariaden)

I. ro. 32 iakov, 4 pecilne triedy, z toho 32 Rmov. Vetci iaci prvho ronka boli

preraden zprvho ronka Z.

Spojen kola Malacky (pecilna zkladn kola apraktick kola)

I. ro. 2iaci, ztoho iadny Rm.

Spojen kola interntna- Z Star ubova (pecilna zkladn kola,praktick

kola, odborn uilite)


pecilna Z Klenovec - 100% Rmov


pecilna zkladn kola Krompachy

I. ro. 13 iakov. V dvoch triedach 13 iakov, z toho 13 Rmov.

Zkladn kola Vek Ida

I. ro. 106 iakov, z toho 86 Rmov. pecilna trieda vprvom ronku nebola zriaden.

Z sM Markuovce

I. ro. 79 iakov, z toho 62 Rmov z toho 1 integrovan.

Zkladn kola Murnska Dlh Lka100% Rmov

I ro. 21 iakov, z toho 21 Rmov. Celkovo je vprvom ronku 5 integrovanch iakov.

Pri skman zastpenia iakov rmskeho pvodu v predkolskch zariadeniach vychdzali

pracovnci Kancelrie VOP z evidenci a informci, ktor mali kdispozcii riaditelia

sledovanch zkladnch kl a z osobnho pozorovania vykonvanho priamo na kole.39

39Treba poveda, e vo vetkch prpadoch sa poty iakov uvdzan riaditemi a uitemi jednotlivch kl

a tried zhodovali s osobnm pozorovanm pracovnkov Kancelrie VOP.


19/28

19

Na zklade zskanch informci od riaditeov sledovanch zkladnch kl avsledkov

osobnho pozorovania pracovnkov Kancelrie VOP mem kontatova, evo vetkch

navtvench kolch (celkovo 21 kl) bolo v kolskom roku 2012/2013 zaradench

do prvch ronkov celkovo 614 iakov, ztoho 486 iakov rmskeho pvodu.

Vo vetkch navtvench pecilnych kolch a zkladnch kolch, ktor zriadili

pecilne triedy (celkovo 30 tried v 17 kolch), bolo v prvom ronku kolskho roku

2012/2013 zaradench celkovo 230 iakov a z toho a 204 iakov rmskeho pvodu, o

predstavuje zhruba 88,69 %.

V celkovo deviatich navtvench zkladnch kolch bolo zapsanch vprvch triedach

pre iakov bez pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb 272 iakov rmskeho pvodu

a 10 iakov rmskeho pvodu bolo zaradench ako integrovan iaci v 4 zkladnch

kolch (Zkladn kola Murnska Dlh Lka 5 iakov, Z s M Markuovce 1 iak,

Zkladn kola smaterskou kolou Hermanovce 2 iaci a Zkladn kola s materskou

kolou Krivany 2 iaci).

Z celkovho potu 486 iakov rmskeho pvodu, ktor nastpili do prvho ronka

na sledovanch zkladnch kolch (z celkovo 614 iakov), absolvovalo predkolsk

prpravu vmaterskej kole iba 73 iakovrmskeho pvodu, o je zhruba iba 15,02%.

Nie je pritom bez zaujmavosti, e pokia je zastpenie iakov rmskeho pvodu

v predkolskch zariadeniach (M) vemi nzke, vemi vysok je v tzv. nultch

ronkoch a vprpravnch ronkoch pecilnych zkladnch kl.

Z celkovho potu 486 iakov rmskeho pvodu, ktor nastpili do prvho ronkana sledovanch zkladnch kolch, absolvovalo 0-t ronk alebo prpravn ronk a

319 iakovrmskeho pvodu, o je zhruba 65,63%.

Ako som u uviedla, deti alebo iaci sa prijmaj do pecilnych tried alebo do pecilnych

kl na zklade ich zdravotnho znevhodnenia, po diagnostickch vyetreniach

zameranch na zistenie ich pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb vykonanch


20/28

20

zariadenm vchovnej prevencie a poradenstva40a so shlasom rodia alebo inej fyzickej

osoby ne rodia, ktor m diea zveren do osobnej starostlivosti alebo do pestnskej

starostlivosti na zklade rozhodnutia sdu.41

V zmysle Dohovoru o prvach dieaa s koly a kolsk zariadenia povinn priebene

monitorova sprvanie sa det a jeho zmeny.42Slovensk prvny poriadok vak neupravuje

frekvenciu rediagnostickch vyetren det a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi

potrebami.

Prieskum pracovnkov Kancelrie VOP na sledovanch zkladnch kolch,poda vyjadren

jednotlivch riaditeov, potvrdil, e poradensk zariadenia vykonvaj rediagnostiku ..poda

individulnych potriebiakov, ak o to poiada riadite koly alebo zstupca dieaa.

V niektorch kolch sa tak deje aj vpravidelnch ronch intervaloch (napr. Zkladn

kola Herany, Zkladn kola smaterskou kolou Hermanovce, pecilna zkladn

kola Koice), v niektorch kolch v dvoj - trojronch intervaloch (pecilna zkladn

kola Ostrovany)alebo a na konci prvho stupa zkladnho vzdelvania (Zkladn kola

s materskou kolou Krivany, pecilna zkladn kola Klenovec).

Prznan vak bola vtomto ohade sksenos pracovnkov Kancelrie VOP

zo zkladnej koly variskch Michaanoch, kde riadite odporal na testovanie -

diagnostiku len iakov prvho ronka rmskeho pvodu (38 iakov z50 prijatch).43

V svislosti suskutoovanm rediagnostiky som sa vakv rmci uskutonenho prieskumu

zaujmalanajm o to, i v kolskom roku 2012/2013dolo v niektorej zo sledovanch kl

k preklasifikovaniu iaka zprvho ronka z kategrie iakov so pecilnymi vchovno-

vzdelvacmi potrebami do kategrie bench iakov a jeho nslednmu preradeniu

do koly alebo do triedy pre deti bez pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb.

40 95 ods. 3 kolskho zkona.

41 8 ods. 1 vyhlky Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 322/2008 Z. z. o pecilnych kolch.

42Na uveden upozornilo naprklad aj M SR vo svojich Pedagogicko-organizanch pokynoch na kolsk rok

2010/2011, str. 11.43

Rediagnostika by sa poda usmernenia Ministerstva kolstva Slovenskej republike mala vykonva

pri odvodnenom predpoklade, e je nevyhnutn vykona tak pravy vchovy, vzdelvania dieaa ausmernen vo vzahu k optimalizcii jeho psycho-fyzickho vvinu, ktor nemu vychdza z pvodne urenejdiagnzy dieaa.


21/28

21

Musm kontatova, e pri sledovan vsledkov uskutoovanej rediagnostiky, pracovnci

Kancelrie VOP nezskali na iadnej zo sledovanch kl informciu o tom, e by jej

nsledkom bolo, o i len vjednom prpade,preklasifikovanie iaka ajeho nsledn preradenie

do koly alebo do triedy pre deti bez pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb, aj ke

niektor riaditelia navtvench kl kontatovali, e v minulosti sa sporadicky vyskytli takto

prpady.44

Tento poznatok potvrdzuje podozrenie, e zaradenie iaka dokategrie iakov

so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami predstavuje vo vchovno-vzdelvacom

systme Slovenskej republiky viac-menej trval spojenie s vlunm vzdelvanm

v pecilnej triede alebo v pecilnej kole. Takto zaradenie potom v podstate nemenne

preduruje osud iaka a obsah (rozsah) zkladnho vzdelania, ktor me zska.

V takto organizovanom vchovno-vzdelvacom systme s iaci rmskeho pvodu

zastpen vkategrii iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami

v rozsahu, ktor mnohonsobne prekrauje pomer rmskej populcie kostatnm

obanom Slovenskej republiky. Ukazuje sa, e takto vzdelvan Rmovia nemaj

prakticky iadnu monos pokraova vo vzdelvan na vych stupoch a zska

naprklad pln stredn odborn vzdelanie alebo pln stredn veobecn vzdelanie.

Uveden m zsadn dopad na neskorie monosti Rmov uplatni sa na trhu prce,

na ich ekonomick a socilnu situciu, a tie aj na neskoriu situciu ich rodn a det.

V zmysle 13 ods. 3 vyhlky Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 320/2008 Z. z.

o zkladnej kole,v znen vyhlky .224/2011 Z. z.,mu koly so shlasom zriaovatea

zriaova pecializovan triedy pre iakov, ktor z vchovno-vzdelvacieho hadiskapotrebuj kompenzan program alebo rozvojov program, a pre iakov, ktor boli vzdelvan

v kole so vzdelvacm programom pre iakov so zdravotnm znevhodnenm.

Na rozdiel od pecilnych kl, iakov do pecializovanch tried zarauje riadite koly

na nvrh triedneho uitea, vchovnho poradcu po vyjadren zariadenia vchovnho

44

Napr. riadite spojenej koly v Chminianskych Jakubovanoch uviedol jednho iaka zdruhho ronkaa dvoch iakov z tretieho ronka, riadite zkladnej kolu vMoldave na Bodvou spomnal tie dva prpadyz minulosti a rovnako aj riaditeka spojenej koly Matice Slovenskej vPreove.
http://aspi//module='ASPI'&link='224/2011%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'http://aspi//module='ASPI'&link='224/2011%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'http://aspi//module='ASPI'&link='224/2011%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'


22/28

22

poradenstva a prevencie a po informovanom shlase zkonnho zstupcu iaka.

V pecializovanch triedach by sa poda 13 ods. 5 tejto vyhlky mali vzdelva aj iaci

zo socilne znevhodnenho prostredia, ktor

a) po absolvovan nultho ronka nemaj predpoklad spene zvldnu obsahvzdelvania prvho ronka koly,

b) nezvldaj obsah vzdelvania prvho ronka koly, alebo u ktorch sa na zkladepsychologickho vyetrenia zist, e nemaj predpoklady, aby spene zvldli obsah

vzdelvania prvho ronka,

c) boli vzdelvan v zkladnej kole poda programu pre iakov so zdravotnmznevhodnenm, ale nepreukzalo sa u nich zdravotn postihnutie.

Pracovnci Kancelrie VOP sa vak ani v jednej z navtvench zkladnch kl,

v ktorch sa vzdelvali deti bez pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb, nestretli

so pecializovanou triedou. Viacer riaditelia pritom vo svojich psomnch odpovediach

uviedli, e uprednostuj zriaovanie pecilnych tried (Z Preov,Z Krivany).

kolsk zkon tie umouje, aby iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami

pomhali prekonva bariry vyplvajce z ich zdravotnho znevhodnenia asistenti

uitea.45

Pedagogick asistent by sa mal, poda poiadaviek uitea, podiea na uskutoovan

kolskho vzdelvacieho programu zkladnej koly, pecilnej koly alebo vchovnho

programu pre deti a iakov vo veku plnenia povinnej kolskej dochdzky, a to najm

utvranm rovnosti prleitost vo vchove a vzdelvan, na prekonvan architektonickch,

informanch, jazykovch, zdravotnch, socilnych alebo kultrnych barir.46

Pracovnci Kancelrie VOP pri prieskume na uvedench kolch (celkovo 21 kl)

zistili, e vo vchovno-vzdelvacom procese iakov so pecilnymi vchovno-

vzdelvacmi potrebami aiakov pochdzajcich zo socilne znevhodnenho

prostredia, pomha uiteom celkovo 47 pedagogickch asistentov (asistentov uitea),

45 95 ods. 9 kolskho zkona.

46

16 ods. 1 zkona . 317/2009 Z .z. o pedagogickch zamestnancoch a odbornch zamestnancoch a o zmenea doplnen niektorch zkonov vznen neskorch predpisov.


23/28

23

o je v priemere pribline2,2 pedagogickho asistenta na kolu.

Ako sa vyjadrovali prakticky vetci riaditelia auitelia tchto kl, pedagogick asistenti s

nenahraditenou vpomocou pre uitea a bez nich m iba mal ancu dosahova

vyten ciele v pedagogickom procese v triedach s integrovanmi iakmi

a v pecilnych triedach. Mnoh koly by preto pochopitene privtali ovea vy poet

pedagogickch asistentov (poda monosti aj zradov Rmov), avak nemaj na nich

dostatok financi.

V zmysle 4 psm. b) kolskho zkona je cieom vchovy a vzdelvania umoni dieau

alebo iakovi zska kompetencie, a to najm v oblasti komunikanch schopnost, stnych

spsobilost a psomnch spsobilost, vyuvania informano-komunikanch technolgi,

komunikcie v ttnom jazyku a v materinskom jazyku. V zmysle 12 ods. 2 tohto zkona,

vyuovacm jazykom v kolch a vchovnm jazykom v kolskch zariadeniach je ttny

jazyk, ak tento zkon neustanovuje inak. Vods. 3 tohto ustanovenia sa tie kontatuje, e

deom a iakom obanov patriacim k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm sa

zabezpeuje, okrem prva na osvojenie si ttneho jazyka, aj prvo na vchovu a vzdelanie

v ich jazyku za podmienok ustanovench tmto zkonom.

Aj na zklade uvedenho, sa pracovnci Kancelrie VOP, pri svojom prieskume na vybranch

kolch, zamerali aj na pouvanie rmskeho jazyka aovldanie rmskeho jazyka pedaggmi,

prpadne pedagogickmi asistentmi.

Poda vyjadrenia riaditeov jednotlivch kl, vetky sledovan koly (aj koly so 100%

asou rmskych iakov - Zkladn kola Herany (prv stupe), Spojen kola Z

Chminianske Jakubovany, pecilna Z Klenovec a Zkladn kola Murnska DlhLka - poskytuj vzdelvanie iba vttnom jazyku.

Pracovnci Kancelrie VOP pri svojom prieskume vak tie zistili, e rmsky jazyk

vyuvaj podporne a v obmedzenom rozsahu iba v dvoch kolch. pecilna zkladn

kola Klenovec (v kole je 62 det - 61 Rmov + 1 diea inho pvodu) vyuva vlastn

dvojjazyn uebnicu a Zkladn kola Vek Ida, kde zaviedli vprvom ronku

povinn predmet konverzcia vrmskom jazyku.


24/28

24

Pri skman ovldania rmskeho jazyka pedaggmi apedagogickmi asistentmi zskali

pracovnci Kancelrie VOP informcie otom, e zo skmanch 21 kl iba na deviatich

(Zkladn kola v Giraltovciach - zmiean kola, Spojen kola Z Chminianske

Jakubovany, pecilna zkladn kola Moldava nad Bodvou, pecilna zkladn kola

Ostrovany, Spojen kola Rudany, Spojen kola interntna - Z Star ubova,

pecilna Z Klenovec, Zkladn kola Vek Ida a Z sM Markuovce) pracuje

celkovo 21 pedaggov apedagogickch asistentov, ktor ovldaj rmsky jazyk (zklady

rmskeho jazyka).

Pozorovanie pracovnkov Kancelrie VOP vak prinieslo aj podozrenie zo stle

pretrvvajcej nepriamej rasovej segregcie vkolskom systme SR (umelo

vytvranch kolskch obvodov tak, aby zahrovali najm rmske deti).

Ako prklad mono uvieskolsk obvodZ Matice Slovenskej Preov.Ide oben zkladn

kolu, ktorej kolsk obvod je uren tak, e do nej chod vina rmskych det (Tehela).

Napriek tomu, e vblzkosti Tehelne sa nachdza aj in zkladn kola.

Rovnak podozrenie mono vyslovi aj vprpade utvrania oddelench tried pre iakov, ktor

nepochdzaj zo socilne znevhodnenho prostredia aiakov, ktor ztakhoto prostredia

pochdzaj (naprklad na Z sM, kolsk 16, 05321 Markuovce).47

Kuvedenmu dochdza aj napriek tomu, e Ministerstvo kolstva realizovalo v ostatnom

obdob viacero aktivt zameranch na desegregciu, a naprklad v Pedagogicko-or-

ganizanch pokynoch na kolsk rok 2012/2013 odporuilo kolm: ....aby dsledne

zabezpeili dodriavanie Antidiskriminanho zkona. koly sa maj zamera

...na eliminciu neiaducich javov, akmi s priestorov, organizan, fyzicka symbolick vylenie alebo oddelenie rmskych iakov v dsledku ich etnickej

prslunosti (asto v kombincii so socilnym znevhodnenm) od ostatnch iakov.48

47Na Z sM, kolsk 16, 05321 Markuovce sa pracovnci Kancelrie VOP stretli s nasledujcou

organizciou iakov prvho ronka: kola prijala do prvho ronka celkovo 79 iakov, ztoho 62 Rmov.Celkovo boli utvoren tyri triedy oznaen ako A, X, Y a Z. Do triedy Abolo zaradench 17 det inho akormskeho pvodu a 1 diea rmskeho pvodu, ktor nepochdzali zo socilne znevhodnench prostred. Do

tried X, Y a Zboli zaraden vetky alie rmske det (tie aj jedno integrovan rmske diea). Celkovo 61iakov v troch triedach.48

Pedagogicko-organizan pokyny na kolsk rok 2012/2013,Ministerstvo kolstva SR, Bratislava 2012.


25/28

25

* * *

Cieom realizovanho prieskumu Kancelrie VOP nebolo poda shrnn tatistick

sprvu ositucii a pomere iakov rmskeho a nermskeho pvodu v kolch a triedach

pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami. Viacer informcie

z uvedenej oblasti s toti dostupn nielen v spomnanch sprvach mimovldnych

a medzinrodnch organizci, ale aj vzisteniach ttnej kolskej inpekcie, databzach

Ministerstva kolstva SR, i v databzach stavu informci a prognz kolstva.

Zisten vysok zastpenie iakov rmskeho pvodu v pecilnych kolch a triedach

pre deti s ahkm mentlnym postihnutm vak pokladm za alarmujce.

Poda viacerch nzorov publikovanch vodbornch tdich sa pritom medzi nimi

nachdzaj aj iaci, ktor netrpia mentlnymi poruchami, iba sa niekedy, najm vprvch

ronkoch, nevedia vas a dostatone spene zapoji do vzdelvania v benej zkladnej

kole. N vzdelvac systm si zrejme s takmito iakmi nevie poradi inak, ako ich

zaradenm do kolypre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami.49ia, ako

potvrdzuje aj prieskum pracovnkov Kancelrie VOP, pre takto deti u cesta sp

do bench kl prakticky neexistuje.

Plat to aj napriek tomu, e pracovnci Kancelrie VOP sa prakticky vo vetkch prpadoch

stretli s vekm nasadenm, s individualizovanm aprofesionlnym prstupom pedaggov

a alch zamestnancov pecilnych kl apecilnych tried.

Ako sa vak ukazuje, zisten daje zobrazuj iba drobnas celkovho obrazu a zaleka

nevystihuj celkov situciu rmskej komunity v celej jej rznorodosti.

Vm spechom vo vchove avzdelvan tchto iakov zrejme iastone brni aj ast

nedostaton spoluprca rodiov so kolou, ktor ich deti navtevuj anedostaton

podpora pre takchto iakov zo strany rodiov adomceho prostredia.

49

Pozri napr. Cestovn mapa transformcie vzdelvania det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami vslovenskom kolstveso zameranm na rmske deti z marginalizovanch komunt, SGI, Bratislava, marec 2013 .


26/28

26

Riaditelia a uitelia navtvench kl naprklad vemi asto poukazovali aj na takmer pln

absenciu domcej prpravy vekho potu rmskych iakov (nemaj doma vytvoren

materilne podmienky na uenie a rodiia sa im vtomto smere spravidla nevenuj),

a tie aj na negatvne prejavy ich socilneho zzemia (iaci chodia do koly asto hladn,

nevyspat, slabo obleen a neupraven), o m za nsledok ich predrdenos

a nedostaton schopnos sstredi sa, s nslednm pomalm napredovanm vo vzdelvan.

Prieskum pracovnkov Kancelrie VOP priniesol aj poznatok otom, e situcia vkonkrtnej

kole takmer vdy zvis od faktickej situcie, v ktorej sa nachdzaj obyvatelia obce, v ktorej

je zriaden. Ako vznamn sa pritom javia naprklad nasledujce faktory: nrodnostn

a etnick zloenie obyvateov konkrtnej obce, i sa vobci nachdza rmska osada a ak

je jej zloenie, ak je vzjomn vzah obyvateov obce (rmskeho anermskeho

pvodu), miesto kde sa nachdza ben zkladn kola, miesto kde sa nachdza

pecilna zkladn kola, i je na dochdzanie do koly potrebn poui dopravu, i je

potrebn plati, resp. prispieva, na obedy v kolskej jedlni (akoukovek sumou aj

napr. 0,10 ), i s vokol obce dostupn zamestnvatelia, i existuje aspo teoretick

anca zamestna sa, i Rmovia ij len v osade alebo aj v obci, i v obci existuje

a funguje komunitn centrum amnoh alie.

* * *

Nech u vak je prinou sasnho stavu okovek, pokladm situciu

za kritick a predkladm Nrodnej rade Slovenskej republiky nasledujceodporania.

Ak trv vinov va ponecha kolsk systm bez zavedenia vej miery inkluzivity

pre deti a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, povaujemza potrebn aby Nrodn rada Slovenskej republiky legislatvne upravila zkaz

priestorovho, organizanho, fyzickho a symbolickho vylenia alebo oddelenia

rmskych iakov v dsledku ich etnickej prslunosti (asto v kombincii so socilnym

znevhodnenm) od ostatnch iakov.


27/28

27

Rovnako odporam, aby Nrodn rada Slovenskej republiky vytvorila podmienky pre

- prstup ku vetkm stupom vzdelania aj pre iakov so pecilnymi vchovno-

vzdelvacmi potrebami, ktor s vzdelvan vpecilnych kolch apecilnych

triedach,

- zabezpeenie bezplatnej predkolskej prpravy v ttnom jazyku, a ak to

vyaduje ich najlep zujem aj v ich materinskom jazyku, v dostatonom pote

zariaden a s dostatonm potom kvalifikovanch odbornkov, pre vetky deti

rmskej nrodnostnej meniny, ktor pochdzaj zo socilne znevhodnenho

prostredia,

- vzdelvanie vetkch iakov rmskej nrodnostnej meniny, ktor pochdzaj

zo socilne znevhodnenho prostredia, poas prvho stupa ich kolskej

dochdzky, kvalifikovanmiodbornkmi v ttnom jazyku, a ak to vyaduje ich

najlep zujem aj v ich materinskom jazyku,

- bezplatn uvanie vetkch potrebnch uebnch potrieb a pomcok,

v starostlivosti kolskho zariadenia, poas vyuovania aprpravy na vyuovanie

pre vetkch iakov rmskej nrodnostnej meniny, ktor pochdzaj zo socilne

znevhodnenho prostredia,

- dostaton poet pedagogickch asistentov k dispozcii uiteom vo vetkch

kolch a triedach, v ktorch sa vzdelvaj iaci so pecilnymi vchovno-

vzdelvacmi potrebami.

Bratislava jl 2013 JUDr. Jana Dubovcov

verejn ochrankya prv


28/28

Prlohy k sprve VOP:

- aipen pal o Roma, Intitt pre verejne otzky, 2003www.ivo.sk/1131/sk/publikacie/cacipen-pal-o-roma-suhrnna-sprava-o-romoch-na-

slovensku

- Na vedajej koaji, Intitt pre dobre spravovan spolonos, 2004http://www.governance.sk/index.php?id=246

- Slovensko - Stle segregovan, stle v nerovnom postaven: Poruovanie prva navzdelanie rmskych det na Slovensku, Amnesty International, november 2007http://www.amnesty.org/en/library/info/EUR72/001/2007/sk

- Segregcia alebo inklzia Rmov vo vzdelvan: Voba pre koly? Vskumn

tdia.Nadcia otvorenej spolonosti Open Society Foundation, 2012http://www.noveskolstvo.sk/article.php?738- Cestovn mapa transformcie vzdelvania det so pecilnymi vchovno-

vzdelvacmi potrebami v slovenskom kolstve so zameranm na rmske deti zmarginalizovanch komunt,Verzia pred oponentrou, SGI, marec 2013http://ec.europa.eu/ewsi/UDRW/images/items/docl_37087_871446826.pdf

- 2012 UNDP Sprva o ivotnch podmienkach rmskych domcnost naSlovensku 2010 (kontakt Daniel koba 0902112673 aj na strnke MPSVaRhttp://hatemetoo.sk/wp-content/uploads/2013/03/UNDP+sprava.pdf

- ttna kolsk inpekcia (I, 2011): Sprva o stave a rovni pedagogickhoriadenia, procesu a podmienok vchovy a vzdelvania v zkladnej kole pre

iakov so zdravotnm znevhodnenm v kolskom roku 2010/2011 v SR.www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/151_KI_ZS_ZZ_SR%

281%29.pdf

- ttna kolsk inpekcia (I, 2012). Sprva o stave a rovni pedagogickhoriadenia, procesu a podmienok vchovy a vzdelvania v strednej kole pre iakovso zdravotnm znevhodnenm v kolskom roku 2011/2012 v SR.www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/161_KI_SS_ZZ_2012.

pdf
http://www.ivo.sk/1131/sk/publikacie/cacipen-pal-o-roma-suhrnna-sprava-o-romoch-na-slovenskuhttp://www.ivo.sk/1131/sk/publikacie/cacipen-pal-o-roma-suhrnna-sprava-o-romoch-na-slovenskuhttp://www.governance.sk/index.php?id=246http://www.governance.sk/index.php?id=246http://www.amnesty.org/en/library/info/EUR72/001/2007/skhttp://www.amnesty.org/en/library/info/EUR72/001/2007/skhttp://www.noveskolstvo.sk/article.php?738http://www.noveskolstvo.sk/article.php?738http://ec.europa.eu/ewsi/UDRW/images/items/docl_37087_871446826.pdfhttp://ec.europa.eu/ewsi/UDRW/images/items/docl_37087_871446826.pdfhttp://hatemetoo.sk/wp-content/uploads/2013/03/UNDP+sprava.pdfhttp://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/151_KI_ZS_ZZ_SR%281%29.pdfhttp://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/151_KI_ZS_ZZ_SR%281%29.pdfhttp://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/151_KI_ZS_ZZ_SR%281%29.pdfhttp://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/161_KI_SS_ZZ_2012.pdfhttp://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/161_KI_SS_ZZ_2012.pdfhttp://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/161_KI_SS_ZZ_2012.pdfhttp://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/161_KI_SS_ZZ_2012.pdfhttp://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/161_KI_SS_ZZ_2012.pdfhttp://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/161_KI_SS_ZZ_2012.pdfhttp://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/151_KI_ZS_ZZ_SR%281%29.pdfhttp://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/151_KI_ZS_ZZ_SR%281%29.pdfhttp://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/151_KI_ZS_ZZ_SR%281%29.pdfhttp://hatemetoo.sk/wp-content/uploads/2013/03/UNDP+sprava.pdfhttp://ec.europa.eu/ewsi/UDRW/images/items/docl_37087_871446826.pdfhttp://www.noveskolstvo.sk/article.php?738http://www.amnesty.org/en/library/info/EUR72/001/2007/skhttp://www.governance.sk/index.php?id=246http://www.ivo.sk/1131/sk/publikacie/cacipen-pal-o-roma-suhrnna-sprava-o-romoch-na-slovenskuhttp://www.ivo.sk/1131/sk/publikacie/cacipen-pal-o-roma-suhrnna-sprava-o-romoch-na-slovensku

Documents

Sprava VOP - Vzdelavanie Romov