SPRAVODAJ UNIVERZITY KOMENSKÉHO

Ročník XLIV Jún 1998

Číslo 10

NASA UNIVERZITA Poďakovanie UK holandskému velvyslancovi

Pamätnú zlatú medailu Univerzity Komenského udelil dňa 19. 5. 1998 rektor UK prof. Devínsky veľvyslan­covi Holandského králóvstva v SR J. E. Hugovi Gajusovi Scheltemovi pri príležitosti ukončenia jeho diplo­matickej misie v SR.

Univerzita Komenského tak ocenila osobný príspevok pána veľvyslanca k roz voju holandsko-slovenských vzťahov oso bitne na pôde vysokých škôl, jeho inicia tívu a podporu pri vzniku Jazykového centra UK, ktoré významne prispelo k výučbe jazykov tak pracovníkov univer zity, ako aj širokej verejnosti. Zároveň lak vyjadrila aj svoju vdäku za pomoc pri zavedení moderných informačných technológií v Študentskom domove L. Štúra, kde a j zásluhou holandského veľ­vyslanectva bude v dohľadnej dobe umož nený študentom prístup do informačnej siete UK a Internetu.

Nech váade tam, kde sa rozhodnete strávit dovolenku, $vietl slnko, voda Je teplá, hory přívětivě а ceny nízke -

vam želá redakcia Našej univerzity

Z obsahu:

0 politike na akademickej pôde Predbežné výsledky návštevy evaluačnej komisie CRE Fakulty v "súíaži" o VEGA granty S členom Medzinárodného zboru expertov IESC prof. Baritzom o výskume na UK Vedenie UK ocenilo volejbalistky Slávie UK Program ERASMUS - šanca aj pre vás! Rady absolventom magisterského štúdia Jubilejný 100 titul vydavateľstva PRAF UK

1 Expedícia martinských medikov do Kostariky

1 Študenti katedry žurnalistiky aj o volbách

Na aktuálnu tému

• V súvislosti s blížiacimi sa volbami silnie aktivita niektorých politických strán prezentovať sa aj na akademickej pôde. U ž sa z iniciatívy politikov uskutočnilo na vysokých školách viacero stretnutí a besied so študentmi. A k ý máte názor na tieto aktivity? Je akademická pôda miestom, kde by sa mali získavať hlasy vol ičov?

- J a osobne s o m zásadne proti tomu. A k a d e m i c k á p ô d a b y ne­mala byť priestorom pre straníc­ke stretnutia. J e niečo iné hovoriť o politike, analyzovať ju, a iné je robiť agitáciu a lebo p r o p a g a n d u jednotl ivým polit ickým stranám. Keď s o m bol p o roku 1989 rek­torom UK, znepriatelil s o m si svojho starého priateľa z d isentu P. Čarnogurského, ktorého s o m nepustil n a p ô d u univerzity. Ešte d l h o bol n a m ň a vtedy roztrpčený.

Považoval s o m však z a z á s a d n ú vec, že strany n a a k a d e m i c k ú p ô d u s o svojimi straníckymi bojmi jednoducho nepatria.

• Č o ked s takouto iniciatívou v y j d ú samotní akademickí funkcionári alebo študenti?

- T o j e to isté. Nech si organizujú stretnutia a besedy, ale nie n a akademickej p ô d e . Vecf m a j ú m n o h o iných priestorov a príležitosti n a takéto akcie. A k a d e m i c k á p ô d a b y mala ostat akademickou, tak a k o t o vyjadruje aj o b s a h tohto p o j m u V o p a č n o m pr ípade s a vytvára ideálna príležitosť, a b y sa n a univerzitnej p ô d e začal i odohrávať stranícke boje.

• A k a d e m i c k ý funkcionár sa však nevyhne tomu, aby nereagoval na politické dianie.

- Isteže, vzťah m e d z i univerzitou a štátom je vzťah politicky a a k a d e m i c k ý funkcionár je súčasťou tohto vzťahu Vysokoškolská, univerzitná politika musí reagovať n a dianie ktoré s a jej týka. Či u ž ide o univerzitný rozpočet, vy­sokoškolskú legislatívu a l e b o zriaďovanie nových univerzít T o s ú výsostne politické otázky, ktoré s a nedajú riešiť iba n a báze odbornosti. Napríklad preferovanie nových vysokých škôl v ládou pri rozdělováni rozpočtových prostriedkov s a stalo vyslovene politickou záležitosťou, pretože s a zmenil i odborné pravidlá hry, podľa ktorých s a rozpočet rozdeľuje. A samozrejme je povinnosťou univerzitných funkcio­nárov k t o m u zaujať stanovisko.

• Myslíte si, ž e je správne, ak sa akademický funkcionár angažuje v politických stranách a hnutiach?

- D o m n i e v a m sa, že je to o s o b n á v e c každého občana. Každý občan m á možnosť a p r á v o s a občiansky angažovať ak chceme, a b y vznikla občianska spoločnosť. A j e d n o u z foriem občianskej angažovanosti je stranícka angažovanosť. O t á z k a je vedieť rozlíšiť stranícku angažovanosť a. povedzme, svoju profesionálnu pedagogickú a vedecko-výskumnú činnosť. J e zlé, keď s v o j u stranícku zaangažovanosť napríklad historik prenesie d o s v o j h o odboru, a l e b o učiteľ d o pedagogického procesu. Keď začne zneužívať svoje postavenie n a to, a b y získal študentov d o svojej strany. Potom s a z o straníckej angažovanost i stáva zaslepenosť, ktorá prekrýva prvotné poslanie. Vysokoškolský učiteľ musí v prvom rade ostať učiteľom, v e d e c v e d c o m . A n i lekár nerozlišuje, či lieči č lena H Z D S a lebo KDH.

• Č o si myslíte o dnešných študentoch? A k o by ste charakterizovali ich vzťah k politike, k súčasnému politickému dianiu?

- Ť a ž k o m ô ž e m hovoriť o študentoch v o všeobecnosti. Iný vzťah k politike určite m a j ú študenti filozofickej a lebo právnickej fakulty než medici, prírodovedci a lebo technici, u ktorých vzťah k politike nevychádza z ich profesionálnej orientácie. J a pracujem n a katedre politologie s politicky a n g a ž o v a n ý m i a j stranícky orientovanými študentmi. Nikdy s o m nebol proti tomu, a b y s a a j študenti politicky prezentovali, nie však a k o stranícki agitátori. Isteže d o c h á d z a n a moj ich seminároch aj k polit ickým stretom, ale v ž d y s a snažím dbať o to, a b y mal každý rovnakú možnosť vyjadriť s a a a b y jeho vystúpenie nevyznelo a k o politická agitka. A b y politika ostala akademickou záležitosťou, a k o pred­m e t analýzy a seriózneho štúdia.

• Predsa len si myslím, ž e máte nejaký názor na študentov v o všeobecnosti a na stupeň ich politickej aktivity.

- Áno, samozrejme, že m á m Č o m ň a zvlášť zaujalo je skutočnosť, že tohto roku s o m s a p o prvýkrát stretol s o študentmi, ktorí u ž nie s ú osobne zainteresovaní n a roku 1989, keďže vtedy boli ešte v predpubertálnom veku. Títo študenti u ž úplne inak vnímajú súčasné politické dianie n e ž generácie, ktoré boli n a udalostiach roku 1989 pr iamo osobne zainteresované. Pre d n e š n ý c h študentov je to u ž história, k politike pristupujú z hľadiska ch ladného rozumu, analyticky, b e z citového vzťahu Môže s a potom zdať, že táto generácia nie je politicky zrelá. Dozrieva

však svojím vlastným spôsobom. Navyše d n e š n í študenti oproti predchádzajúcim generáciám m a j ú o h r o m n ú v ý h o d u - cestujú p o svete, m a j ú šancu posudzovať d o m á c e udalosti, d o m á c u polit ickú scénu z o širších hľadísk, odstupu a nadhľadu. T o ich istým s p ô s o b o m stavia d o pozície, že s a nedajú, a k o s a vraví, "opiť rožkom". I k e ď t o h o ešte

veľa nevedia z hľadiska komple­x u vedomostí , m a j ú u ž n o v ý prístup k realite, ktorý formuje tak generačný pohľad, a k o a j otvorené hranice. T o je o h r o m n e sympatické a j a verím, že táto m l á d e ž pri realizácii politiky b u d e o m n o h o v iac z b a v e n á komple­xov s lovenskej malosti a sloven­skej menejcennosti, ktoré zaťažu­j ú generáciu d n e š n ý c h našich politikov a ktoré cítiť nielen z par­lamentných debát, a le a j z rečí pri pive.

• D o akej miery m ô ž e peda­g ó g ovplyvniť politické zmýs-fanie študentov?

Snažím s a h o ovplyvňovať, a le skôr negat ívnym s p ô s o b o m Hovorím im v y ste politológovia Počkajte ešte s o svo|ím straníckym zaangažovaním Máte č a s Budete pre k a ž d ú politickú stranu o m n o h o vzácnejší, k e d budete mat d ip lom politologa. Teraz ste pre nich i b a d ievča p r e všetko Snažím sa ich teda varovať, a b y nevstupoval i d o polit iky príliš skoro Nedá s a tomu. samozrejme, ú p l n e zabránit, a m s a o to nesnažím, len upozorňujem n a v á ž n e úskal ia

• Mala s o m skôr na mysli smer politického zmyšlania študentov. - Samozrejme - m ô ž e Pozitívne i negatívne Treba v i a k povedať, že naši študenti s u dr»es oveía rozhíaden«]', m o j u otvorený priestor, možnost i v y b e r u mediá lnych sprav ŽJJU v pestrejšej spoločnosti a vedia sa oveía iepš>e rozhodovat než predchádzajúce generácie

• Č i ž e nie su manipulovatelní?

- Každý človek je manipulovateľný Ani j a o sebe si nemysi m • h o o шот

politolog a prežil som všeličo • že s o m upine imúnny. To " л\<: JP v reklame. Keď začala televízia vysielať reklamy, naleteli s m e z o začiatku veľmi rýchlo n a hocičo. A le potom s m e s a voči reklame zocelili a berieme j u o m n o h o skeptickejšie. Pretože "každý výrobok je najlepší". T o u ž n á s núti zvažovať a vyberať si. A to isté je a j v názoroch. Keď m á m e možnost vybrať si spomedzi mnohých, začneme analyticky uvažovať, čím sa navzájom o d s e b a líšia, ktoré s ú pre m ň a prijateľnejšie a ktoré nie. Nie s m e u ž odkázaní n a j e d e n názor, j e d n o stanovisko.

• J e m o ž n é určiť, kde sú hranice politky a k o v e d y a politiky, ktorá hýbe súčasnosťou?

- T o s a d á určiť dosť presne, dosť jednoznačne. J a a k o politológ s o m vlastne intelektuál. A t u začína ten starý spor: intelektuáli a politika Kde s ú tie hranice, kedy intelektuál s a stáva pol it ikom a vlastne prestáva byt intelektuálom. Intelektuál kladie otázky, často pochybovačné, často nepríjemné, pretože analyzuje a zovšeobecňuje skutočnosť a politické javy. Politik hlavne odpovedá, rozhoduje, h ľadá s p ô s o b riešenia a rie­ši problémy, n e m ô ž e čakať, k ý m s a analyzu ju všetky alternatívy a matematicky zváži, ktorá je najoptimálnejšia V ä č š i n o u n a t o v politike nie je č a s a preto u politika musí fungovať polit ický cit a schopnosť niesť politické riziko. Politik m u s í ísť d o problémov, hoci výsledok nie j e predvídateľný. Na druhej strane intelektuál m ô ž e vecne zvažovať a povedať: moment, j a ešte n e m ô ž e m n a túto o t á z k u odpovedať, a ž p o zvážení všetkých faktorov Čiže - o n m ô ž e o d p o v e ď jednoducho odložiť Politik - ak chce byt úspešným polit ikom - s v o j u o d p o v e ď odložiť nemôže.

• Pomáha politika ako veda politike a k o takej?

- Inak b y s o m to nerobil. História p o z n á dostatok príkladov, k e d y reálna politika využi la poznatky politológie Napríklad ce lý proces transformácie totalitného systému n a demokratický, a j transformácia ekonomiky, bol i veľmi podrobne preskúmané ešte pred p á d o m k o m u n i z m u - n a základe skúseností krajín Južnej Ameriky. Španielska, Portugalska a p o d T e d a politológovia sa pri vypracovávaní teoretických aspektov transformácie mal i o č o oprieť Samozrejme, n e m ô ž u predvídať buducnosť, m ô ž u iba n a základe analýz predošlých skúseností spracovať p r o g n ó z y v p o dobe alternatív: ak b u d e š postupovať takýmto s p ô s o b o m , čakajú ťa takéto úskalia, a p o d Ale skutočná politika u ž m u s í voliť m e d z i rôznymi alternatívami a vlastná realita je v ž d y o m n o h o kompl ikovanej šia než analytické závery, pretože sa o d o h r á v a v o sfére vzťahov medzi ľuďmi.

(jh)

0 POLITIKE NA AKADEMICKEJ PÔDE

hovoríme dnes

s prof. PhDr. Miroslavom Kusým, CSc.

2

D r u h á n á v š t e v a e x p e r t o v z C R E

Koncom mája 1998 uskutočnila na UK už druhú návštevu štvorčlenná medziná­rodná evaluačná komisia CRE. Počas troch dní sa stretla s vedením univerzity, fakúlt, členmi kolégia rektora, Vedeckej rady UK, Akademického senátu UK, štu­dentmi, novinármi, predstaviteľmi mesta, priemyslu a obchodu. Členovia komisie teraz navštívili lekársku, prírodovedeckú a pedagogickú fakultu a fakultu manage­mentu. Na obsah predbežného závereč­ného hodnotenia komisie sme sa opýtali rektora UK prof. Devínskeho.

- Keďže podrobná písomná evaluačná správa komisie bude k dispozícii do dvoch mesiacov o d ukončenia evaluácie, odpo­viem podlá záznamu, ktorý odznel pri ofi­ciálnom prednesení výsledkov evaluácie. Navyše chcem uviesť, že komisia nenašla žiadne nové a prekvapujúce skutočnosti, ktoré by nezodpovedali stavu, uvedenom v samoevaluačnej správe.

Keď predseda komisie prof. G. Verhae-gen hodnotil našu písomnú autoevaluačnú správu konštatoval, že vypracovanie tejto správy bol pre univerzitu prvý, veľmi dôleži­tý krok. V nej totiž univerzita po prvýkrát komplexne identifikovala svoje silné a sla­bé stránky. Správa, podľa jeho slov, pred­stavuje vynikajúcu syntézu súčasných problémov i predností UK, je dostatočne sebakritická, zároveň však definuje a j roz­vojové ciele univerzity a poukazuje aj na možné spôsoby riešenia problémov. Uni­verzita nespí na vavrínoch, udržiava krok s univerzitami v západnej Európe a je ty­pom 'research' univerzity, aký je známy v rozvinutých krajinách. Zdôraznil, že už len to, že sme požiadali CRE o audit doka­zuje, že sme pripravení a aktívne sa snaží­me adaptovať sa na nové pomery.

Ako ďalej uviedol, hlavným problémom UK je nedostatočné financovanie, čo sa zvlášť odzrkadľuje na stave budov včítane internátov, na nedostatku prístrojového vy­bavenia, ale a j na finančnom ohodnotení pracovníkov univerzity, ktoré je neprime­rane nízke. V tejto súvislosti navrhol kombi­náciu troch možných východísk: znížiť výdavky univerzity, pokúsiť sa získať fi­nančné prostriedky inými aktivitami a pre­

svedčiť decízne orgány včítane vlády SR, aby zlepšili financovanie školy. Podľa ná­zoru členov evaluačnej komisie má UK v porovnaní so západným štandardom vyšší počet zamestnancov (včítane učite­ľov) najmä v pomere k počtu študentov. Ako experti podčiarkli, vláda môže zlepšiť financovanie univerzity aj tým, že jej pone­chá všetky príjmy. Bezplatné vzdelávanie v Európe postupne zaniká a ekonomické pomery ani na Slovensku neumožňujú, aby štát bol jediným zdrojom financovania vysokých škôl. Taktiež podľa názoru komi­sie sú ceny študentského ubytovania neprimerane nižšie ako v rozvinutých kraji­nách, na druhej strane stav internátov, podľa slov študentov, ani neoprávňuje výrazne zvýšiť ceny. Navyše v prípade štu­dentov chýba vhodná reálne sociálna poli­tika, pretože to, čo im v súčasnosti štát poskytuje, je nedostatočné.

V súvislosti s našou vysokoškolskou le­gislatívou členovia komisie považujú za chybu, že vláda SR vymenovala Akreditač­nú komisiu bez účasti univerzít. V Európe je akreditácia univerzít založená na 'peer review', t.zn., že k akreditácii fakúlt sa vy­slovujú naslovovzatí odborníci z prísluš­ných vedných odborov a organizovaná je univerzitami. Podľa mienky komisie vyso­koškolský zákon síce zaručuje autonómiu fakúlt, ale v dôsledku toho je UK atomizo­vaná, stala sa z nej konfederácia nezávis­lých entít. Bez "dáždnika" univerzity sú však fakulty ohrozené. Zodpovednosť za rozvoj inštitúcie by mala niesť univerzita ako celok.

Zvýšeniu medzinárodnej prestíže univer­zity by veľmi prispelo jej vnútorné otvore­nie, uľahčenie pohybu študentov v rámci školy. Nástrojom k tomu by mohlo byt zavedenie kreditného systému. V súčas­nosti na UK existuje viac rozličných kredit­ných systémov, ktoré sú nekonzistentné. Odporučili preto použiť metodiku ECTS (European Credit Transfer System), pričom jednotlivé kurzy by mali byt evaluované študentmi. Tieto zmeny neovplyvnia auto­nómiu fakúlt, ale umožnia lepšiu spolu­prácu.

Zaujímavý bol ich pohľad na SAV Kon­štatovali, že v nich existencia SAV vytvára

zmiešané pocity, pretože napriek tomu, že niektorým fakultám SAV pomáha, považujú ju za prekážku rozvoja univerzitnej vedy. SAV založil politický režim, ktorý si myslel, že SAV by mala robiť vedu a univerzity učiť. V súčasnosti by sa SAV mohla stať vedec­kým centrom univerzít. Taktiež odporučili vybudovať na UK vedecký park pre "high tech industry", čo by sa dalo uskutočniť s pomocou programu PHARE a bolo by to užitočné pre región i univerzitu.

Na záver konštatovali, že počas návštevy spoznali univerzitu, ktorá napriek prekáž­kam je veľmi dobrou univerzitou, spĺňajú­cou európsky štandard a ktorej riadenie zodpovedá európskym požiadavkám. Úlo­ha je to o to ťažšia, že tak vonkajšie eko­nomické, ako aj legislatívne podmienky enormne sťažujú efektívne fungovanie celej školy a jej riadiacich mechanizmov. Vyslo­vili poľutovanie nad tým, že ich pozvanie na stretnutie nenašlo odozvu ani u pracov­níkov MŠ SR, ani u ministerky školstva, ani u predsedu Akreditačnej komisie napriek tomu, že sa urobilo všetko pre to, aby aj reprezentanti týchto inštitúcií mali možnosť prediskutovať niektoré problémy súvisiace s transformáciou vysokého školstva v SR a začlenenia sa vysokých škôl SR d o eu­rópskej vysokoškolskej siete. J a osobne sa domnievam, ž e ministerstvo ani Akredi­tačná komisia nevyužili vynikajúcu šancu prezentovať svoje názory a postoje na eu­rópskej úrovni.

Záverom by som chcel vyjádřit svoje podakovanie všetkým, ktorí prispeli k to­muto výbornému výsledku, ktorí svojou cielávedomou a kvalitnou prácou udržia­vajú a rozvíjajú kvalitu našej Alma mater. Osobitne chcem podakovať našim štu­dentom, ktorí - podlá slov členov komi­sie - boli pre nich najpríjemnejším prekvapením a vo väčšine prípadov predčili ich očakávanie.

Prvá oficiálna návšteva poľského veľvyslanca Prvú oficiálnu návštevu Univerzity

Komenského vykonal 18. mája veľvy­slanec Poľskej republiky v SR J. E. Jan Komornicki. V rozhovore s rekto­rom UK prof. Devínskym sa zaoberaii možnosťami rozšírenia spolupráce medzi slovenskými a poľskými univer­zitami. V súčasnosti UK má uzatvore­nú dohodu o spolupráci s univerzita­mi v Krakove. Katoviciach a Lodži, kde živé kontakty rozvíja najmä FIF UK. Obe strany sa zhodli, že je pot­rebné nadviazať na tradíciu dobrých partnerských vzťahov aj v pi ípade ďal­ších poľských univerzít

Predmetom rozhovoru boli tiež aktuálne problémy transformácie Poľ ska a Slovenska do európskych Struktur.

3

Na Arkádovom nádvorí Viedenskej univerzity odhalili 27. mája 1998 rektor Viedenskej univerzity prof. Д. Ebenbauer a rektor Univerzity Komenského prof. F. Devínsky pamätné tabule Jánovi Kollárovi a Karolovi Kuzmánymu.

POCTA VIEDENSKEJ UNIVERZITY DVOM OSOBNOSTIAM SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH DEJÍN Obaja velikáni slovenských národných dejín tu pôsobili od r. 1849 ako

profesori - J. Koiiár ako mimoriadny profesor slovanskej archeológie a K. Kuzmány ako profesor praktickej teológie. Hoci do pamäti slovenské­ho národa sa zapísali predovšetkým ako velké postavy národného obro­denia a slovanskej vzájomnosti, ako majstri literatúry a básnickej reči, Viedenská univerzita si týmto aktom pripomenula ich nemenej významnú vedeckú a pedagogickú činnosť.

Odhaleniu pamätných tabúí predchádzalo sympózium 'Ján Kotlár a Ka­rol Kuzmány v kontexte rakúsko-slovenských vztähov v 19. storočí", na kto­rom sa prezentovali historici EBF UK a FIF UK

Akciu pripravil Slovenský inštitút vo Viedni, Národné literárne centrum v Bratislave spolu s Viedenskou univerzitou a Univerzitou Komen­ského.

JÁN KOLLÁR sa na Viedenskej univerzite v roku 1849 stal prvým stre­doeurópskym profesorom slovanskej archeológie. Skúmal minulosť slo­vanských národov, ich blízkost a spoločné osudy, ich vplyv na vývoj strednej Európy. V štúdiu archeológie, národopisu, dejín jazykov a ety­mológie hľadal potvrdenie odôvodnenosti svojej idey o slovanské] jedno­te a vzájomnosti. Zvlášť sa usiloval filologicky zdôvodniť jednotu a pôvod­nosť slovanských jazykov a kultúry. Kedže sa svoje teoretické názory na slovanskú vzájomnosť snažil podložiť aj dôkazmi, veľa úsilia venoval archeologickej práci. Stal sa priekopníkom slovanskej toponomastiky (miestopisu) na území Nemecka a ukázal vlastne cestu bádateľskému spojeniu archeológie s toponomastikou. Hoci sa v tých časoch o jeho ve­

deckom prínose v tejto oblasti viedli obšírne polemiky, je zaujímavé, že sa dnešní bádatelia k viacerým Kollárovým vedeckým poznatkom vraca­jú. Už ako univerzitný profesor začal v roku 1850 študovať retranské modly v Meklenbursku, za čo sa mu po návrate z Nemecka dostalo uzna nia viacerých učených spoločností. Svoje výskumy však, žial, už nemal čas celkom dokončiť, zomrel v o Viedni 24 januára 1852

KAROL KUZMÁNY na Viedenskej univerzite prednášal 5 predmetov cirkevné právo ako hlavný predmet, homiletiku, liturgiku, pastorálku a ka­techetiku. Po 5-ročnei neúnavnej práci vydal z o svo|ich prednášok ako prvý zväzok Praktickei teológie svoje Cirkevné právo na skoro 700 stra nách, k tomu dokumenty zozbierané k cirkevnému právu na 453 stra nach. Už vlastný rozsah publikácie vzbudzuie úctu, a pritom Kuzmány v tomto diele nerozoberá všeobecné cirkevné právo, ani cirkevné právo evanjelikov, ale špeciálne cirkevné právo evanjelikov v habsburgskei mo­narchii. Je to originálne súborné dielo, prvé svojho druhu, ktoré sa stalo prameňom pre všetkých dalších cirkevno-právmckých bádateľov Pred chodcov nemal ani pri vydaní druhého velkého originálneho diela o man želskom práve, ktoré sa stalo základným dielom pre celý krestanský svet Za svoju vedeckú i verejnoprospešnú prácu získal viacero medzmárod ných uznaní, z ktorých najvyšším je ruský rad S Anny II triedy s imperá torskou korunou. V roku 1868 mu Evanjelická teologická fakulta Viedeň skej univerzity priznáva čestný doktorát Z o zväzku Viedenskei univerzity bol Karol Kuzmány uvoľnený v roku 1862 a vrátil sa na Slovensko

Oh)

VEGA - granty na UK v roku 1998 z pohľadu štatistiky

Graf č. 1 Roxd«t«ni* VEGA-grantu* po fakulUch UK v roku 1»M

PRfW j LFUK j MFFIK ] FIFUK [ ГЛРХЖ | ДЛК | FTVŔU* | POFUK | PfWTJK | FMUK | BOZUK [OWFUK| EBTUK

Graf t. 2 Relatívna úaprtnoať fakúlt UK v liakavanl VEOA-granlov v roku 1»M

Úspešnosť pracovísk UK v získavaní granto­vých prostriedkov možno využiť, a mnohé orgá­ny to často robia, na posúdenie ich úspešnosti v rozvíjaní vedeckej práce. Bez toho, aby sme otvorili diskusiu o vhodnosti takéhoto ukazovate­ľa, f>onúkame ako podnet na uvažovanie dva pohľady na výsledok tohoročnej grantovej "súťaže" medzi fakultami našej univerzity, pričom pohľad obmedzíme len na granty udeľované MŠ S R na návrh agentúry VEGA.

Prvý pohľad ponúka graf č. 1, ktorý znázorňuje rozdelenie finančných prostriedkov v tisícoch Sk, pričom tmavšia farba vyjadruje prídel prostried­kov na K V (kapitálové výdavky) a svetlejšia na BV (bežné výdavky). Samozrejme proti takému­to vyjadreniu možno namietať, že sa v ňom vý­razne uplatňuje velkost fakúlt.

Druhý pohľad ponúka graf č. 2, ktorý znázor­ňuje relatívnu úspešnosť jednotlivých pracovísk po prepočítaní celkového prídelu na jedného •tvorivého pracovníka", pričom na grafe sú vyne­sené odchýlky jednotlivých pracovísk o d celou-niverzitného priemeru smerom nahor i nadol. Vidno, že takýto prístup podstatne zamiešal po­radie fakúlt.

Na označenie fakúlt sú použité skratky podľa Štatútu UK, pridaná je len skratka BOZUK na označenie Botanickej záhrady UK. Do počtu "tvorivých pracovníkov" sú započítaní učitelia (bez lektorov, pre celú UK 1910) a vedeckí pra­covníci (bez technických pracovníkov so stredo­školským vzdelaním, pre celú UK 321), podľa ich prepočítaného stavu ku koncu roka 1997 Do celkovej sumy finančných prostriedkov sú zapo­čítané dva tohoročné prídely, ktoré UK dostala 10. marca 1998 (BV 16872 tis. Sk. K V 5745 tis. Sk) a 12. mája 1998 (BV 1038 tis. Sk, K V 248 tis. Sk).

Nakoniec treba pripomenúť, že celý obraz by sa zase zmenil, keby sme do hodnotenia započí­tali aj granty pridelené na "vědeckotechnické projekty", "projekty medzinárodnej vedeckoťech-nickej spolupráce" a "štátne objednávky" (spolu 21 projektov). Uprednostnili sme vyhodnotenie širšieho, relatívne homogénneho súboru "VEGA - projektov" (spolu 322). Ak si uvedomíme, že v grafe č. 2 sú odchýlky smerom nahor a nadol počítané z priemernej sumy 10,7 tis. Sk, ktorá z VEGA - prostriedkov pripadá na jedného

"tvorivého pracovníka" UK, dochádzame k záve­ru, že aj napriek nárastu celkového objemu tak­to rozdeľovaných financií, ktorý nastal v posled­ných dvoch rokoch, vedecká práca |e kriticky

podfmancovaná A to sme d o počtu tvorivých pracovníkov ešte nezapočítali doktorandov. čo by ich počet temer zdvojnásobilo.

Svetozár Kalavsky

4

Americký expert skúma štruktúru a systém UK Po zložitých rokovaniach sa podarilo získať pre Univerzitu Komenského na dobu dvoch mesiacov - máj a jún - vynikajúceho

experta IESC (International Executive Service Corps - Medzinárodný zbor expertov), profesora Lorena Baritza, PhD, DHL (Hon ), ktorý sa zameriava na vypracovávanie auditov vysokých škôl v strednej a východnej Európe. Výsledky jeho prieskumov sú v zahraničí považované za veľmi významné.

Prof. Baritz bol profesorom, vedúcim katedry, prorektorom a rektorom na viacerých amerických univerzitách (1963-1975), prorektorom a rektorom štátnej univerzity New York (1975-1979); profesorom histórie, kancelárom a rektorom na univerzite štátu Massachusets (1980-1991). Od roku 1991 je Profesor Emeritus. Pôsobil ako konzultant pre UNESCO v Paríži (1968-1972), na univerzite v Haife (1972-1990), na univerzite v Pekingu (1981-1982) a na americkej burze (od roku 1994).

Pri svojej práci používa prof. Baritz predovšetkým dotazníkovú metódu, doplnenú o osobné neformálne rozhovory s vybranými pracovníkmi, na základe ktorých získava prehľad o procesoch vo vnútri univerzity, o jej komplexnom stave, o vonakjších a vnútor­ných vplyvoch, ktoré ovplyvňujú jej rozvoj. Po vyhodnotení prie­skumu získajú riadiace štruktúry univerzity na všetkých úrovniach mimoriadny súbor údajov s vysokou výpovednou lehotou, ktoré by mali pomôcť pri ich operatívnych, ale i strednodobých rozhod­nutiach.

Využili sme prítomnosť pána profesora Lorana Baritza na univerzite a požiadali ho o rozhovor.

• Čo je cieľom Vašej práce na Univerzite Komenského? • Mojím cieľom je v podstate odpovedať na otázky, ktoré Uni­

verzita Komenského položila Medzinárodnému zboru expertov IESC. Bolo to v podstate päť okruhov problémov:

1. Urobiť prieskum efektívnosti manažmentu na úrovni univerzi­ty a fakúlt, skúmajúc a j kvalitu a kvantitu pracovníkov.

2. Určiť kvalitu spätnej väzby medzi univerzitou a fakultami a opačne.

3. Preskúmať štruktúru UK ako konfederácie alebo federácie a navrhnúť najefektívnejšiu organizačnú štruktúru pre tak velkú inštitúciu.

4. Zistiť, ako vidia pracovníci fakúlt rektorát a preskúmať prob­lém vnútornej izolácie.

5. Preskúmať Univerzitu Komenského ako medzinárodnú a me­dzinárodne akceptovateľnú univerzitu.

• Prečo sú Vašimi respondentmi len pedagogickí a vedeckí pracovníci?

- Dôvod, prečo študujem len postoje pedagogických a vedec­kých pracovníkov a nie aj ďalších pracovníkov UK je, že - ako som už uviedol - univerzita požiadala IESC o prieskum, "ako pe­dagogickí a vedeckí pracovníci vidia univerzitu a vnútornú izolá­ciu". Predpokladám, že tým UK myslí vzájomnú izoláciu medzi fakultami.

•Vykonávate teda vlastne prieskum efektívnosti organizá­cie a riadenia univerzity. Podobný prieskum ste už uskutočni­li na STU a predpokladám, že aj na iných vysokých školách v zahraničí. Sú problémy, ktoré skúmate v našich podmien­kach, podobné problémom na zahraničných univerzitách?

- Študoval s o m univerzitné systémy na viacerých miestach sve­ta, medzi inými v Číne, Japonsku, Thajsku, Izraeli, čiastočne v Anglicku a viaceré velké univerzitné systémy v Spojených štátoch, z ktorých jeden som aj viedol. Pýtate sa, či sú vaše problémy podobné problémom iných systémov. Môžem Vás ubezpečiť, že jeden z problémov, ktorý je pre vysoké školy dnes univerzálny, je neadekvátny rozpočet. Ale situácia u vás je asi ex-trémnejšia než inde.

• Počas prípravy výskumného projektu ste sa museli oboznámiť s vysokoškolským systémom Slovenskej republi­ky. Ako by ste ho hodnotili v porovnaní s vysokoškolskými systémami vo vyspelých západoeurópskych krajinách?

- Rozdiel medzi slovenskými a ostatnými vysokými školami spočíva v o vašej vlastnej histórii. Všetky univerzity odrážajú povahu kultúry a spoločnosti, v ktorej existujú, a odpovedajú na potreby jej budúceho rozvoja. Myslím si, že v prípade sloven­ských vysokých škôl. ktoiých sloboda sa vrátila v roku 1990, to znamená, že v istom zmysle sú vaše vysoké školy veľmi mladé.

Samozrejme existujú už dlho, špeciálne Univerzita Komenskeho ale z pohľadu vzniku nových spoločenských pomerov sú veľmi mladé. Tvrdosť obdobia centralizácie zanechala trvalý psycholo­gický a inštitucionálny odraz. Je však dôležité mat na pamäti že počas sovietskeho obdobia univerzity neboli zavreté a že sa na nich skutočne vykonávala dôležitá vedecká práca ako aj dobrá výučba Čo ma však na slovenských vysokých školách zaráža je. že odmietnutie centralizácie viedlo k radikálnej decentralizácii ktorej podobnú, podľa mňa. nenájdete nikde inde v o svete. De­centralizáciou konkrétne myslím autonómiu fakúlt a nadvládu univerzitného senátu. Ale chcem zdôrazniť, že existuje istý vyrov­návací faktor charakteristický dnes pre univerzity na celom svete, a to je nadšenie a horlivosť študentov. Jedna vec je čeliť realite neadekvátneho rozpočtu a neadekvátnych platov, keď sa však pozriete na horlivosť a nadšenie vašich študentov, zdajú sa byť rovnakí ako v Berkeley v Kalifornii, alebo v Londýne či Berlíne.

• A Váš pohläd na súčasný svet? - V dnešnom svete sa dejú zmeny, ktoré sú dramatickejšie než

kedykoľvek v nedávnej minulosti, možno vôbec kedykoľvek Počítačová revolúcia a podľa môjho názoru ešte dôležitejšia bio­technologická revolúcia, zmenili spôsob komunikácie a tvorbu životného štýlu na celom svete. Žijeme v čase globalizačnej vlny. akú ľudstvo ešte nezažilo. Po prvý raz v histórii ľudstva existuje teraz v o svete len jedna ekonomická paradigma. Priviesť študen­tov k tomu, aby súhlasili s týmto modelom, je určite testom pruž­nosti pracovníkov fakúlt a ich oddanosti intelektuálnej zmene Študenti majú právo na také vedomosti, ktoré ich pripravia na podstatné zmeny v o svete, zmeny, ktoré transformujú svet práce efektívnosť nových liekov, ako aj globálne zapojenie a uznávanie ľudskej diverzifikovanosti. Je možné hovoriť o eliminácii vzdiale nosti ako výsledku informačnej diaľnice. Vzdelanie a znalosť jazykov môžu zjednocovať tie časti sveta, kde sa ludia nesnažia zabíjať svojich blížnych. Slovensko má strategickú polohu medz Východom a Západom a to. čo robí alebo sa rozhodne nerobit môže byt rozhodujúce a j pre život jeho študentov. Rovnako dôle žité je pochopiť, že i keď sa prispôsobujeme svetu, v ktorom su informácie zdrojom bohatstva, je potrebné si uchovat hodnoty minulosti Milióny ľudí sa snažia zachovat to. čo bolo hodnotne v minulosti, zatiaľ čo sa pripravujú pre iný druh sveta p ie svet v ktorom svalová práca konečne zmizne a život mysle nadobud ne dôležitosť, akú ešte nemal A želám, aby sa to danlo a j Univei zite Komenského.

(íl)

5

Vynikajúca sezóna volejbalistiek Slávie UK AJ OZAP

Najlepší slovenský ženský volejbalový tím - volejbalistky Slávie UK AJ OZAP - prijal 25. mája 1998 prorektor UK doc. Ostrovský. V mene rektora UK prof. Devínskeho im zablahoželal k tohoročným mimoriadne úspešným športo­vým výsledkom doma i v zahraničí a podäkoval za dôstoj­nú reprezentáciu tak Slovenskej republiky, ako aj Univerzi­ty Komenského.

V tomto roku dokázali volejbalistky Slávie UK už po štvrtýkrát za existencie samostatnej Slovenskej republiky získať titul maj­stra Slovenska, ako a j 4. miesto v lige Pohára víťazov pohárov, jednej z najvýznamnejších európskych klubových súťaží. Taktiež 2. miesto v Interlige - medzinárodnej súťaži stredoeurópskych krajín - potvrdzuje ich vynikajúcu pripravenosť a kvalitu volejbalo­

vého umenia. Po dvoch rokoch teda opäť zasadli na slovenský volejbalový

trón a cestu k titulu majstra zdobili mimoriadne suverénne vý­sledky. V o všetkých 33 zápasoch nenašli premožiteľa a stratili iba 5 setov pri skóre 99:5!

Jadro súčasného kolektívu Slávie UK tvoria študentky UK, dve z nich študujú na FTVŠ UK, jedna na Pedagogickej a jedna na Fi­

lozofickej fakulte UK. Väčšina dievčat s ú súčasne členkami re prezentačného družstva SR.

Za tieto výsledky, ktoré sú najlepšími výsledkami Slávie UK v samostatnej SR a najlepšími výsledkami spomedzi všetkých kolektívnych športov v SR v roku 1998 v Bratislave, treba poda-kovať aj realizačnému tímu - dr. Hančíkovi, predsedovi volejbalo­vého klubu Slávie UK, 1. trenérovi Vladimírovi Tallovi, 2. trenérovi a manažérovi Stanislavovi Martinátovi a kondičnému trenérovi Ivanovi Jamriškovi, ktorí svoj úmysel - prinavrátiť Slávii titul maj­stra - dokázali v tejto sezóne úspešne zavŕšil

Možno, že aj nový reklamný partner klubu - ktorým je od feb ruára 1998 švédska firma Anders Johanson spolu s Obchodnými zariadeniami Praha (AJ OZAP) - tiež pomohli vytvoriť optimálnei šie podmienky pre prípravu a tréning družstva Podobne aj dve zahraničné posily - hráčky z Číny.

Kvalitný volejbal v Slávii UK má už dlhoročnú tradíciu. Volejba listky UK vždy patrili k najlepším družstvám ešte v bývalom Československu, neraz bojovali o titul majstra Československa získali ho napokon až 9 krát Tieto historické úspechy a skutoč­nosť. že po dlhé roky ženský volejbal šíril dobré meno Um verzity Komenského doma i v o svete, si zaslúži náš obdiv a uznanie

Zloženie družstva: Farkašovó Adriana kapitánka. 23 rokov. Studentka 5 r o č FTVŠ UK, reprezentantka SR, na|lepíia voleibalistka v r 1996 a 1997

23 rokov. Studentka 4 roč F T V Š U K Labudova Magda reprezentantka S R Čuníkova Gabriela Pogranova Slavka tantka SR Szabóova Zuzana ka S R

Jandakova Jana FTVŠ. resp PDF U K Székelyová Alica 17 rokov. Studentka 2 iora, juniorská reprezentantka SR Repikova Danica - 16 rokov. Studentka 4 ročnik Gymné-

zia na Tomášikovej. juniorská reprezentantka S R

Homzová Slávka - 20 rokov, reprezentantka SR. ukončila

Obchodnú školu Michnová Katarína - 26 rokov, reprezentantka SR. vydatá He Yon Shu - 29 rokov, zahraničná hráčka z Číny Ma Li Hua - 2 3 rokov, zahraničná hráčka z Číny

- 22 rokov. Studentka 1 roč P D F U K - 21 rokov. Studentka FlF UK. reprez*

• 21 rokov. Studentka EU, reprezenta

2 0 rokov, uchádza sa o Štúdium r

r** o £ a š M

Študentská vedeckovýskumná činnosť na Fakulte managementu UK

Študenti Fakulty managementu UK mali dňa 11. mája 1998 opäť možnosť prezentovať svoje vlastné odborné práce. Katedra marketingu v spolu­práci s Oddelením pre vedu a výskum zorganizovala v poradí už tretí ročník súťaže Študentskej vedeckovýskum­nej činnosti. K jej realizácií napomoh­lo aj sponzorstvo nadácie Open Society Fund-u Bratislava, ktorá for­mou finančného príspevku vo výške 10 000,- Sk podporila talentovaných študentov.

Z katedrových kôl do celofakultného kola postúpilo 20 prác, z nich 16 bolo prezento­vaných na súťaži. Vzhľadom na počet prác boli vytvorené dve kategórie, kategória A (študenti 4. a 5. ročníka) a kategória B (študenti 1,- 3. ročníka). Na každú prácu bol vypracovaný odborný posudok. Dve odborné komisie popri prezentácii práce študentom posudzovali i jej spoločenskú aktuálnosť, originalitu, adekvátnosť použi­

tých metód, jej aplikačný prínos i celkovú úpravu práce.

Zloženie odbornej komisie pre kategóriu A bolo nasledovné: predseda - doc. RNDr. Michal Greguš, CSc.,

členovia: prof. Ing. Andrej Piškanin, CSc., Ing. Pavel Hoffmann, PhDr. Rozália Su-líková.

Predsedom v kategórií 8 bola doc. Ing. Viera Cibáková, CSc., členovia: Ing. Peter Jamnický a Mgr. Peter Štarchoň. Vzhla-dom na vysokú úroveň jednotlivých prác pred komisiami nebolo ľahké určiť víťazov,

V kategórií A boli udelené štyri ceny. Prvé miesto získal Matej Augustín za prácu Účtovníctvo neživotných poisťovní v SR, na 2. mieste skončili dve práce, a to práca Jany Korbovej Analýza odme­ňovania vo vybranom podniku a práca Jána Poláka Learning Leaders: The New Paradigm of Leadership of Leadearship for Organisational Transformation and Learning. Tretie miesto obsadila Anna Podlesná s prácou Úsilie Slovenskej re­publiky o vstup do Európskej únie. V ka­

tegórií B bolo odmenených päť prác. Dve prvé miesta obsadili študent Peter Oswald s prácou Hypotekárne úvery kon­tra stavebné sporenie alebo možnosti získania úverov na nehnutelnosti na Slo­vensku a študenti Juraj Drahovský a Ras­tislav Droppa, ktorí prezentovali Projekt spracovania dát uchádzačov o zamestna­nie vo firme DATART, s.r.o. Na druhom mieste skončil Vladimír Velčický s prá­cou Mechanizmus fungovania dane z pridanej hodnoty. Na treťom mieste sa umiestnili práce študenta Vladimíra Stročku Focus Group Interview ako me­tóda sociologického výskumu a jej vyu­žitie v marketingu a Janky Jankovičovej Hypotekárne úvery na Slovensku.

Hlavný cieľ súťaže, podporiť nádejné ve­decké a výskumné talenty na fakulte, sa podarilo naplniť. Vzhľadom na jej vysokú organizačnú úroveň je možné predpokla dať, že sa o rok uskutoční znovu.

Mgr. Peter Štarchoň Katedra marketingu FM UK

6

Zachraňme Aulu UK! P o d týmto názvom odštartovala v po­

lovici apríla Univerzita Komenské­ho kampaň na získanie finančných prostriedkov na obnovu Auly UK.

P o celé dlhé desaťročia je Aula UK, kde je každý rok: promovaných takmer 4000 absolventov nielen Univerzity Komenského, ale aj iných vysokých škôl v Bratislave, hrdosťou a pýchou našej Alma mater. V súčasnosti však už prestáva byť dôstojným symbolom a reprezentačným priestorom univerzi­ty, pretože sa skutočne nachádza v ha­varijnom stave. K najzávažnejším prob­lémom, ktoré ohrozujú prevádzku Auly UK, patrí havarijný stav strechy auly ako dôsledok poveternostných pod­mienok (hrdzavá konštrukcia, poško­dená sklenná časť strechy), ako a j opotrebovanosť interiéru auly (poško­denie mramorových obkladov, dreve­ných Častí interiéru, najmä sedadiel, chýbajúce lustre, apod ).

Je všeobecne známe, že Univerzita Komenského už niekolko rokov zápa­sí s velkým nedostatkom finančných zdrojov na vlastnú prevádzku a už vô­bec jej neostávajú prostriedky na údrž­bu a potrebné stavebné úpravy. Preto sa vedenie Univerzity Komenského rozhodlo oslovit verejnosť a iniciovat zbierku na obnovu Auly UK.

Ak sa aj V y rozhodnete pomôcť za­chrániť aulu našej Alma mater, môžete svoj finančný príspevok poslať na číslo zvláštneho účtu: 35-4129-012/0200 vo VÚB Bratislava-mesto s označe­ním "AULA UK".

Na obnovu AULY UK do 2. 6. 1998 prispeli:

1. RNDr. J ú l i a Š e p l t k o v á 150,- Sk

2. Prof. Ing. Ferdinand D e v í n s k y , DrSc., rektor U K 1000,-Sk

3. Ing. Z o r a D o b r i k o v á , k v e s t o r k a U K 1000,- Sk

4. Doc. RNDr. S v e t o z á r K a l a v s k ý , C S c . 1000,- Sk

5. Doc. J U D r . Peter Kresák, CSc., prorektor U K 10ОО,- S k

6. Prof. MUDr. Peter Mráz, DrSc., prorektor U K 1000,-Sk

7. p. J u r í č k o v á , Brat is lava 500,- Sk

8. Ing. E. U š č á k o v á 500,- Sk

9. Ing. M. Haber. J a v o r n í c k a 12. Ban. Bystrr ica 500,- S k

10. Doc. RNDr. P a v e l Súra, CSc., prorektor U K 1000,-Sk

11. MUDr. H i l d a K l v a ň o v á , G a š t a n o v á 6, K o š i c e 100,- S k

12. Doc. RNDr. I v a n O s t r o v s k ý , CSc., prorektor U K 1000,-Sk

13. Prof. Ing. J u r a j Stern, CSc., rektor E U 1000,-Sk

ŠANCE PROGRAMU ERASMUS

Máte záujem o spoluprácu so zahraničnými univerzitami? Chcete si vymieňať učiteľov a študentov? Chcete organizovať intenzívne programy a spoločne pripravovať študijné programy? Chystáte sa zaviesť kreditný systém? Zapojte sa do programu Erasmus!

Erazmus je vysokoškolská časť programu Socrates. Socrates je akčný program Európskeho spoločenstva pre spoluprácu v oblasti vzdelávania, ktorého cieľom je podporovať rozvoj eu­rópskej dimenzie v o vzdelávaní. Má tieto podprogramy: * Vysokoškolské vzdelávanie - Erasmus * Školské vzdelávanie - Comenius * Skvalitňovanie štúdia jazykov - Lingua * Otvorené a dištančné vzdelávanie * Vzdelávanie dospelých * Výmena skúseností a informácií o vzdelávacích systémoch

a vzdelávacej politike * Ďalšie aktivity

Š T R U K T Ú R A P R O G R A M U E R A S M U S :

Akcia 1: Podpora univerzitám pri zavádzaní európskej di­menzie do štúdia

A - Aktivity v rámci kontraktu medzi inštitúciami aktivita A1: Podpora na organizovanie mobility študentov aktivita A2: Mobilita vysokoškolských pedagógov aktivita A3: Intenzívne programy aktivita A4: Prípravné návštevy aktivita A5: Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) aktivita A6: Spoločná príprava študijných programov B - Projekty tematických sietí Akcia 2: Granty na mobilitu študentov (týkajú sa študentov implicitne spomenutých v prihláške na in­

štitucionálny kontrakt)

Inštitucionálny kontrakt Inštitucionálny kontrakt je kontrakt medzi Európskou komisiou

a univerzitou, ktorej Európske spoločenstvo pridelí finančnú pod poru na pomoc pri rozvoji a realizácii aktivít európskej spoluprá­ce. Inštitucionálny kontrakt trvá tri roky, finančná podpora je pri­deľovaná každoročne na základe obnovenej žiadosti.

Prihláška na inštitucionálny kontrakt je zostavená na základe aktivít na úrovni katedier, a to: - dvojstranných dohôd s katedrou univerzity EU: aktivity A1, A2,

A4 - trojstranných dohôd s katedrami dvoch ďalších európskych

univerzít: aktivity A3, A6 - projektov: aktivita A5

Prihlášku na Inštitucionálny kontrakt na akademický rok 1998/1999 podala univerzita 14. novembra 1997. Prihlášku na obnovený inštitucionálny kontrakt na akademický rok 1999/2000 musí univerzita podať do 14. 11. 1998. Je preto potrebné dodať dohody na úrovni katedier (prostredníctvom zástupcov fakúlt v Koordinačnej rade UK pre program Socrates/Erasmus) na Oddelenie medzinárodných vzťahov RUK najneskôr do 30. 10. 1998.

Dohody však treba prerokovať a uzavrieť s o zahraničnými ka­tedrami čo najskôr (niektoré zahraničné univerzity mávajú uzá­vierku týchto dohôd už v júni).

Dvojstranné dohody môže katedra UK uzatvárať s katedrou univerzity v krajine E U pre tieto druhy spolupráce:

A1: Mobilita študentov (dĺžka pobytu: 3 - 1 0 mesiacov), A2: Mobilita učiteľov: A2.1: krátkodobé pobyty (dĺžka pobytu: 1 - 8 týždňov), A2.2: strednodobé pobyty (dĺžka pobytu: 2 - 6 mesiacov); A4: Prípravné návštevy (dĺžka pobytu: do 3 týždňov). Trojstranné dohody môže katedra UK uzatvárať s aspoň dvo­

ma katedrami iných európskych univerzít pre tieto druhy spolu­práce:

A3: Intenzívne programy (dĺžka trvania programu: 10 dní až 3 mesiace);

A6:- Spoločná príprava študijných programov: A6.1: bakalárske programy, A6.2: magisterské programy,

A6.3: európske moduly, A6.4: jazykové kurzy. A5: Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)

(projekt môže pripraviť katedra alebo fakulta)

A1 - Mobilita študentov Dĺžka pobytu je 3 - 10 mesiacov, študenti musia byť študentmi

aspoň 2. ročníka, alebo doktorandi. Štúdium v zahraničí tvorí integrálnu časť študijného programu na domácej univerzite. O b dobie štúdia v zahraničí je plne uznané a nahradí porovnateľné obdobie štúdia na domácej univerzite, hoci obsah môže byt odlišný. Partnerské univerzity a jednotliví študenti sa dohodnú vopred o programe štúdia v zahraničí a jeho uznávaní na domá cej univerzite (prípadne na prenose kreditov) P o ukončení Stú dia v zahraničí prijímajúca univerzita poskytne prijímanému študentovi a vysielajúcej univerzite potvrdenie, že dohodnutý program štúdia bol splnený a zoznam študentových výsledkov Študent neplatí prijímajúcej univerzite žiadne poplatky Finančne prostriedky poskytuje národná kancelária programu Socrates v rámci Akcie 2. (Univerzity môžu získať finančnú podporu na organizáciu mobility študentov v rámci Akcie 1. aktivity A1 )

V roku 1998/99 bude výška grantu 365,- E C U na mesiac

A2 - Mobilita učitelov A2.1 - krátkodobé pobyty: Dĺžka pobytu je 1 - 8 týždňov. Účastníci musia dostal formálne

pozvanie učiť na prijímajúcej univerzite Musia byt riadne integro vaní do štruktúry študijného programu pri|ima|úce| univerzity V akademickom roku 1997/98 bola priemerná výška grantu 265,- ECU.

A2 2 - strednodobé pobyty Dĺžka pobytu je 2 - 6 mesiacov Účastníci musia dostat formal

ne pozvanie učiť na pri|ímajuce| univerzite Musia byt nadrie m tegrovaní do štruktúry študijného programu prijímajúcej univerzi ty. Účastníci musia byť vynikajúcimi odborníkmi s výnimočnými výsledkami a ich príspevok pre študijný program prijímajúcej uni verzity musí byť podstatný.

A3 - Intenzívne programy Dĺžka trvania programu je 10 dní až tri mesiace. Jedna z o zú­

častnených univerzít je koordinujúca. Koordinujúca univerzita nemusí byť zároveň organizátorkou programu. Grant dostáva koordinujúca univerzita. V akademickom roku 1997/98 bola prie merná výška grantu 9 000,- ECU.

A4 - Prípravné návštevy Dĺžka pobytu je do 3 týždňov. Cieľom prípravných návštev je

príprava budúcej spolupráce. Možné sú iba také návštevy, ktoré založia novú spoluprácu s katedrou takej univerzity, s ktorou eš te naša univerzita nemala ani nenavrhuje spoluprácu v rámci programu Socrates v nijakej oblasti. (Pri konečnej príprave náš­ho inštitucionálneho kontraktu sa môže ukázať, že táto podmien­ka nie je splnená a navrhovaná prípravná návšteva sa d o prihláš ky na inštitucionálny kontrakt nedostane.)

V akademickom roku 1997/98 bola priemerná výška grantu 500,- ECU na osobu.

A5 - Európsky systém prenosu kreditov Univerzita môže žiadať o finančnú podporu na zavedenie ECTS

na tých katedrách alebo fakultách, kde ešte nie je zavedený. Cie­ľom je podpora prípravy a distribúcie informačných balíkov a ďal­ších materiálov, napríklad študijných dohôd, výkazov o štúdiu, ako aj školenie súvisiace s o zavedením ECTS. V akademie kom roku 1997/98 bola priemerná výška grantu pre univerzitu 250,- ECU.

Základné princípy ECTS: Jeden akademický rok predstavuje 60 kreditov. Univerzita pio

zentuje celý rozsah predmetov, prístupných pre prichádzajúcich študentov v informačnom balíku, v ktorom je uvedená kreditná

8

hodnota každého predmetu. Pred odchodom do zahraničia popíše študent, vysielajúca a prijímajúca univerzita dohodu o štúdiu, v ktorej sa uvádza program štúdia v zahraničia záznam doterajších študijných výsledkov. O d prijímajúcej univerzity dostane študent výpis o štúdiu s názvami absolvovaných pred­metov a počtom dosiahnutých kreditov. Domáca univerzita štu­dentovi uzná kredity získané v zahraničí.

A6 - Spoločná príprava študijných programov Jedna z o zúčastnených univerzít je koordinujúca. Celkový

popis aktivít predkladá v rámci svojej prihlášky na inštitucionálny kontrakt iba koordinujúca univerzita. Každá z partnerských uni­verzít však musí uviesť navrhované aktivity do svojej prihlášky na inštitucionálny kontrakt. Grant dostáva koordinujúca univerzita. V akademickom roku 1997/98 bola priemerná výška grantu pre koordinujúcu univerzitu 3000,- ECU a pre ostatné partnerské uni­verzity 2000,- ECU.

Dvojstranná dohoda uzavretá na úrovni katedier musí obsaho­vať tieto údaje: * údaje o uzatvárateľoch dohody:

- mená a adresy obidvoch univerzít, - názvy obidvoch katedier, - mená kontaktných osôb z obidvoch katedier;

* údaje o mobilite študentov: - počet vysielaných študentov, dĺžky pobytu a kódy príslušných

študijných špecializácií, - počet prijímaných študentov, dĺžky pobytu a kódy príslušných

študijných špecializácií, - počet vysielaných doktorandov, dĺžky pobytu a kódy prísluš­

ných vedných odborov, - počet prijímaných doktorandov, dĺžky pobytu a kódy prísluš­

ných vedných odborov; * údaje o mobilite učiteľov:

- mená vysielaných učiteľov, dĺžky pobytu, počet hodín týžden­ne a kódy príslušných špecializácií,

- mená prijímaných učiteľov, dĺžky pobytu a kódy príslušných špecializácií;

* údaje o prípravných návštevách: - mená vysielaných pracovníkov, spôsoby budúcej spolupráce,

dĺžky pobytov a kódy príslušných špecializácií. (Poznámka: Projekty tematických sietí (B) sa neuvádzajú v in­

štitucionálnom kontrakte. Záujem o takýto projekt bolo treba pre­javiť do 1.1.1998 a prihlášku bolo treba podať d o 1.4.1998.)

V novembri 1997 podala UK prihlášku na inštitucionálny kon trakt na spoluprácu v oblastiach výmeny učiteľov, študentov a prípravných návštev. Táto prihláška bola zostavená na základe 22 dvojstrannných dohôd (8 dohôd z PDF UK, 4 dohôd z PRIF UK, 4 dohody z FIF UK, 3 dohody z FM UK, 2 dohody z L F UK a 1 dohoda z MFF UK). V školskom roku 1998/1999 by malo z UK vycestovať 20 pracovníkov a 39 študentov a UK by mala pri­jať 17 pracovníkov a 15 študentov.

Bližšie informácie o príprave a realizácii programu Socra­tes/Erasmus a prípadne a j potrebné formuláre V á m budú posky­tovať členovia Koordinačnej rady pre program Socrates/Erasmus na UK. Každá fakulta má v tejto koordinačnej rade jedného zástupcu, ktorým je väčšinou prodekan pre zahraničné styky (v niektorých prípadoch ním určený zástupca).

Ďalšie informácie o programe Socrates/Erasmus je možne získať na WWW stránkach

http://europa.eu.int/en/comm/dg22/socrates.html http://www.saaic.sk/socrates

Informácie o programe Socrates/Erasmus budú pravidelne aktualizované na WWW stránke

http://comenius.uniba.sk/~ladzianska

RNDr. Zuzana Ladzianska, CSc.. Oddelenie medzinárodných vzťahov RUK

PROGRAM PODPORY vydávania vysokoškolských učebníc

Spoločný program Vzdelávacej nadácie Jana Husa Nadácie otvorenej spoločnosti-Open Society Foundation

HESP(Higher Education Support Program) - národný program NOS-OSF je program na podporu vyššieho vzdelávania, ktorého cielom je podpora transformácie osnov a metód vyučovania vyso­kých škôl.

Vzdelávacia nadácia Jana Husa je nadácia, ktorej hlavným cieľom je: * Podpora vyššieho vzdelávania a dálšieho vzdelávania dospelých s o

zameraním na humanitné a sociálne vedy a občiansko-demokratické vzdelávanie.

* Iniciovanie podstatných zmien vzdelávacieho systému prostredníc­tvom podpory kvalitatívnych zmien v o výuke a príprava novej generá­cie univerzitných učiteľov.

* Iniciovanie a podpora trvalej medzinárodnej akademickej spolupráce.

NADÁCIA OTVORENEJ SPOLOČNOSTI • OPEN SOCIETY FOUNDATION a V Z D E L Á V A C I A NADÁCIA JANA HOSA

v rámci spoločného programu ponúkajú možnosť žiadať o udelenie grantu na podporu vydania vysokoškolských publikácií. Podporujeme: - pôvodné publikácie a preklady z o všetkých odborov - predkladaný titul musí mať charakter V Š učebnice.

Žiadosti sa prijímajú priebežne. Posúdenie projektov trva 6 až 12 týždňov.

Podrobnejšie informácie a formuláre na žiadosti Vám radi poskyt­neme písomne, telefonicky alebo osobne na adrese:

Vzdelávacia nadácia Jana Husa Na vŕšku 8 P.O. Box 313 810 00 Bratislava Tel/fax: 07/533 37 56, E-mail: vnjh@gtinet.sk

INŠTITÚT JUDAISTIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO

ponuka v zimnom semestri šk. r. 1998 99 tieto

kurzy hebrejčiny:

* pre začiatočníkov 1 kurz * pre mierne pokročilých a pokročilých 1 kurz

(T.j. pre poslucháčov, ktorí obdržali na IJ UK certifikát. Ostatní záujemcovia musia preukázať stupeň svojich znalostí hebrejčiny u p. Trabalku na IJ UK v priebehu septembra.)

Kurzy budú prebiehať v priestoroch IJ UK na Panenskej ul. č. 4

Výučba začína dňa 29. septembra 1998. Do jedneho kurzu môže byť prijatých max. 30 poslucháčov.

Záväzné prihlášky treba podať na IJ UK osobne (je potrebné vyzdvihnúť si peňažnú poukážku) od 7. 9. 1998 d o 24. 9. 1998 v pondelok a ž štvrtok v úradných hodinách (9.00 - 12.00. 13.00 - 15.00) Potvrdenie o zaplatení kurzovného je potrebné priniesť na prvú hodinu (na požiadanie zašleme peňažnú poukážku poštou).

Kurzovné za 1 semester (2 hodiny týždenne o d 29. 9 do 16. 12. 1998) je nasledovné: 960,- Sk (24 hod. x 40,- Sk) 600,- Sk (24 hod. x 25,- Sk pre pracovníkov UK. štu­

dentov SŠ a V Š

Kurzy budú prebiehať v dňoch: utorok 17.00-18.30 začiatočníci -kurz 1 (J. Mielcarkova' streda 17.00-18.30 mierne pokročilí a pokročili - kurz 2

(V. Trabalka)

Ďalšie informácie Vam radi poskytneme na tel čísle 531 6867, 531 6873 alebo osobne.

Tešíme sa na Vašu účasti

9

ÚVAHY - NÁZOR Y POSTREHY

Čo by mali vedieť absolventi magisterského štúdia našich univerzít? Koniec letného semestra je na univerzitách obdobím štátnych záverečných skúšok spravidla päťročného magisterského

štúdia. Učitelia a študenti posledný raz sedia na opačných stranách spoločného stola. Nasleduje promócia - a starosti denného života.

Štátne záverečné skúšky majú svoj pred­písaný a tradíciou ustálený rituál, do rámca ktorého patrí a j neodmysliteľné súkno či kytička na stole. I napriek tomu, že skúša­ná látka je variabilná, pričom predpísané "predmety" (a to povinné i voliteľné) sú v priebehu dekád inovované, časť vše­obecných požiadaviek na štátne záverečné skúšky zostáva. Je to práve tá časť požia­daviek, ktorá nie je formulovaná zákonným ustanovením či príslušnou vyhláškou, ale náplň ktorých predstavuje "premostenie" vedomostí z konkrétnych odborov vied a ich uplatnením v následnej praktickej čin­nosti. A keďže prevažná časť absolventov magisterského štúdia opúšťa centrá vedec­kého bádania či vysokoškolského vzdelá­vania a v blízkej budúcnosti - počas prvých rokov svojho pôsobenia - bude mať len ob­medzenú možnosť osobnej spolupráce s bývalými učiteľmi, vedúcimi diplomových prác či výskumnými tímami, je žiaduce, aby pri odchode z univerzít mali aj dosta­tok vedomostí o niektorých premosťujúcich či spájajúcich činnostiach a poznatkoch. Z týchto vynechávam problematiku vše­obecného poznania, najmä problematiku nutnosti aktívneho zvládnutia jedného sve­tového jazyka (najvhodnejšie angličtiny) a druhého jazyka aspoň v pasívnej forme, poznatky o odborných periodikách a zbor­níkoch domácej, no najmä svetovej pro­dukcie a práce s ňou, či početné ďalšie aspekty, patriace do všeobecného vzdela­nia. Koniec 20. storočia znamená a j zrých­lenie výmeny vedeckých poznatkov, rozší­renie možností komunikácie s ostatným svetom. Súčasná a blízka budúcnosť po­stavila tak pred absolventov magisterské­ho, no najmä doktorandského štúdia nie­ktoré úkony a praktické vedomosti, ktoré by mal každý z nich počas štúdia zvládnuť. Ktoré sú to? Uvediem aspoň niektoré z nich.

Jednou z o základných činností absolven­tov (magistrov) univerzít v ich budúcich pracovných zaradeniach bude často pí­somné zverejňovanie pozorovaní, diskus­ných príspevkov, výsledkov výskumu, ale aj spracovávanie veľmi želateľných vedec-ko-popularizačných prác. Základným prob­lémom v tejto oblasti preto zostáva: ako písat?

Predtým, ako si otvoríte v P C nový súbor, je nutné si uvedomiť nasmerovanie pripra­vovaného textu. Písomné aktivity možno rozdeliť do troch kategórií. Sú to:

1. vedecko-popularizačné práce, 2. odborné práce určené domácemu čita­

teľovi, 3. odborné práce písané cudzojazyčne

a určené zahraničiu.

1. Vedecko-popularizačné práce by ma­li byť určené čitateľom s úrovňou vedomos­t í absolventa strednej školy.

- Práce tohto druhu sa čítajú " na jeden dú­šok", t. j. nemali by byť dlhšie ako 3 - 4 normalizované strany s 2 - 3 diagrama­mi (schémami), náčrtmi, či 1 - 2 tabuľ­kami.

- V o vedecko-popularizačnej práci uvádzaj­te len minimum odkazov: text komponuj­te ako voľné rozprávanie.

2. Odborné práce určené domácim či­tateľom musia pokryť problematiku kom­plexne, t.j. nemožno vynechať žiadneho domáceho autora, ktorý publikoval o danej problematike. Súčasne je potrebné podať vyčerpávajúci prehľad prameňov z o sveto­vej literatúry. Problematiku práce je potreb­né presne lokalizovať (do geografických či administratívnych celkov). V práci je mož­né používať odkazy na archívne, t.j. nepub­likované zdroje informácií ("manuskript'). V takomto prípade je etické vyžiadať si od žijúceho autora súhlas k uvádzaniu archív­nych údajov.

3. Práce určené prevažne zahraničné­mu čitateľovi majú svoje špecifiká, ktoré si treba uvedomiť už pri zámere Sú to najmä:

- Treba ich napísať v svetovom jazyku - V texte odporúčam používať len názvy zá­

kladných geografických a administratív­nych jednotiek územia SR. Detailné "zasadenie" do priestoru zahraničného či­tateľa nezaujíma.

- Citujte najmä práce domácich autorov zverejnené v o svetových jazykoch - práce v slovenčine predstavujú neprekonateľ­nú jazykovú barieru. Práce v sloven­čine uvádzajte len v o výnimočných prípa­doch.

- Vyhýbajte sa citovaniu výsledkov obsiah­nutých v archívnych prácach. V prípade, že "stoja za to", je škoda, že ich autor ne­zverejnil.

Všeobecné vedomosti o práci s odbornou li­teratúrou. Do tejto význa move veľmi dôležitej sku piny variabilných aspektov patrí najmä poslanie a vý­znamu SCI (science cita tion index), ktorý súčasne v systéme evaluácií jednot livca, fakúlt či vysokých škôl predstavuje jedno z o základných kvantifikujú cich kritérií pre zaradenie vedeckej úrovne posudzo vaného subjektu. Nech cem posudzovať objektiví tu, čí iný aspekt tejto velíči ny. Skutočnosťou ostáva, že pri posudzovaní odbor­nej spôsobilosti uchádza­

ča o vedecké hodnosti či vedeckopedago gické tituly je počet SCI citácií jedným z požadovaných kritérií (ako je tomu aj na PRIF UK).

Do kategórie práce s literatúrou patrí a j požiadavka poznania mechanizmu a štruk túry časopisov uvádzaných v current contents (CC) Len poznanie " hierarchie' zaradovania domácich a najmä zahranič ných odborných periodík v danom systé me umožní v budúcnosti absolventom Mgr. štúdia na univerzitách prípadné na smerovanie svojho príspevku d o príslušnej redakcie. Noví magistri by mali súčasne vedieť, že nie každý časopis uvádzaný v C C je zaradený d o databázy SCI I na priek tomu "karentované časopisy" pred stavujú elitnú skupinu časopisov Kaidy z nich musí spĺňať prísne sledované kritéria (pravidelné vydávania, publikovanie v sve tovom jazyku, otvorenosť pre autorov aj z iných krajín, ako je krajina vydavateľa ča sopisu, atd) Poslednou kategóriou, ktorú v tejto skupine aspektov uvádzam je "impact factor" tohoktorého časopisu Vy jadruje frekvenciu crtovanosti prác pubiiko váných v časopisoch uvadzaných v C C resp v časopisoch v databáze SCI Impakt faktor sa uvádza v jednotkových vy jadro niach, pričom sa pohybuje o d 10 (i viacej) po 0,1. Je dôležité vedieť, že maximálny impaktový faktor ("číslo") je pre časopisy konkrétnych vedných odborov veľmi varia­bilný. Pre biologické, chemické a lekárske vedy napríklad ešte (podľa impaktovaného faktoru) 10. časopis má vyšší impaktovaný faktor, ako v iných vedeckých odboroch časopis umiestnený na 1. mieste. Sem pat­ria vedné odbory prevažne regionálneho zamerania.

Na záver tejto problematiky je vhodné uviesť, že v krajinách EÚ, ale nielen v nich, sa už pred niekoIVými rokmi rozpútala na stránkach odborných časopisov diskusia

10

ÚVAHY NÁZOR Y POSTREHY

o vhodnosti zavedenia vykazovania nie počtu publikácií, či citácií uchádzača o ha­bilitáciu a inauguráciu, ale pracovníci pre­stížnych univerzít navrhli uvádzanie impak-tového faktora (t.j. súčtu impaktových čísiel časopisov, v ktorých kandidát uverejnil svoje práce). Diskusia s o zahraničnými ko­legami ma presvedčila, že ide o veľmi zlo­žitý problém, ktorý nie je doriešený. No bol formulovaný a preto treba s ním počítať.

Ďalšou skupinou námetov je oblasť pre­zentovanie výsledkov práce na odbor­ných podujatiach (sympóziá, konferencie, kongresy). Prezentovanie sa ustálilo na dvoch základných typoch: a) na ústnej pre­zentácii, b) na zverejnení výsledkov formou posteru a príslušnej posterovej (panelovej) diskusii.

Pri ústnej prezentácii je nutné si uvedo­miť, že: - Ústne vystúpenia s ú časové prísne limito­

vané. Preto si svoj referát niekolkokrát prečítajte s hodinkami v dohľade. Je vr­cholne nepríjemné, keď vás moderátor konferencie upozorní, že máte ešte minú­tu, a vy ste práve len začali hovoriť o vý­sledkoch svojej práce!

- Podstatou každého vystúpenia je prezen­tácia výsledkov na fóliách či diapozití­voch. Fólie: uvedomte si, ž e účastník v 20. rade má také isté právo vidieť pre­zentované, ako účastník v 2. rade. Preto čísla a písmená by nemali byť menšie ako 1 cm, písané strojom či P C (10,12) napísaný text! I kostrbato napísané slo­vá, ale dobre čitateľné, sú vítanejšie, ako úhľadný, ale nečitateľný text. V prí­pade fólií platí "menej je viac". Diapozi­tívy: tenké rámiky, dôsledné číslovanie a priestorové označenie je nutnosťou. V prípade diagramov (na fóliách i DIA) neukazujte "hviezdnu oblohu" s ne­spočetnými bodmi, krúžkami a troju­holníkmi, ale vyjadrený trend, pole, či priemer s o štatistickými veličinami je výrazne priehľadnejší ako 158 alebo viac nanesených bodov v malom dia­grame.

- Záverom ústneho vystúpenia nezabudnite v niekolkých bodoch zhrnúť výsledky vý­skumu/prezentácie.

Posterová/panelová prezentácia si vy žaduje podobnú dôslednú prípravu ako prezentácia ústna. Pamätajte: - Presné rozmery panelu určujú poriadate-

lia konferencie, prispôsobte sa im bez zbytočného mudrovania. Využite pritom celú plochu posteru.

- Pri príprave posteru použite čo najviac dia­gramov, schém, obrázkov. Text by mal byť heslovitý, žurnalisticky pútavý, s pl­nou zodpovednosťou za jeho odbornú výpovednú hodnotu. A j v prípade posteru použite väčší ako štandardný typ písma. Okolo posteru, ak je kompozične, výtvar­ne i obsahovo zaujímavý, sa spravidla zhromaždí viacej záujemcov naraz, a pre­to text, ale a j obrázky a diagramy, by mali byť dobre čitateľné z o vzdialenosti 2 - 3 metrov. Pred prezentovaním posteru pri­pravte si svoje navštívenky, je to príleži­

tosť pre nadviazanie odbornej spolu­práce. Revolúcia v telekomunikačných médiách a informačných technológiách zasiahla aj do vedy. Mať informácie, znamená byť "v obraze". Absolvent magisterského štú­dia na univerzite (klasického i technické­ho typu) by mal ovládať prácu s PC, mal by vedieť využívať E-mail (elektronickú poštu), mal by vedieť o možnostiach in­ternetu (stránky web). Zdá sa toho byť priveľa - keď to však rozložíme na päťroč­nú dobu štúdia na univerzite, nie je to ne­zvládnuteľná úloha.

V druhej polovici februára (26. 2. 1998) predviedla naša domovská hviezda. Slnko, efektné divadlo - svoje úplné zatmenie. Tieň, ktorý vrhal Mesiac na povrch našej planéty sa tiahol cez Galapágy a pokračoval cez Pana­mu. Venezuelu a karibsku oblast, čo len zná­sobilo exotiku tohoto nevšedného nebeského úkazu. Tradične sa na toto divadlo prišlo po­zrieť velké množstvo amatérov, ale hlavne pro­fesionálnych astronómov z celého sveta. Tra­dične bez astronómov z našej Alma Mater. Tento smutný rituál sa so železnou pravidel­nosťou opakuje už dlhé roky Nie sú financie. Ako pracovník Astronomického ustavu, ŕ tej dobe ešte katedry astronómie a astrofyziky MFF UK, som mal popri konferencii v roku 1995 možnosť zúčastnit sa pozorovania slneč­ného zatmenia vo Vietname Na pozvanie fran­cúzskej strany. Mohol som len smutne závidieť prevažne vedeckým výpravam z Poľska. Ma-darska. Ruska, ale aj z Indie alebo Činy. Fina-cie na vedu sa našli aj kdesi v Nigérii a Tunis­ku. Čest slovenskej astronómie, tiež tradične, išli "zachraňovat" pracovníci Stovenskej ústred­nej hvezdárne (bývalé Slovenské ústredie amatérskej astronómie) z Hurbanova, ktorá je však na rozdiel od Astronomického ústavu MFF UK zameraná predovšetkým na amatér­sku astronómiu a jej popularizáciu v radoch la­ickej verejnosti. Z rozpočtu očividne mimoriad­ne bohatého ministerstva kultúry. Občas sa za zatmením Slnka podarí vycestovať aj našim

Komisie pre štátne záverečné skúšky by sa pri hodnotení vedomostnej úrovne uchádzačov o titul magistra mali zame­riavať a j na preverenie uvedených prak­tických poznatkov, potrebných pre ús­pešné zaradenie sa d o spoločenskej pra­xe. Katedry by preto mali aktualizovať výuky a najmä zaistiť oboznámenie bu­dúcich magistrov (seminár k diplomo­vým prácam) s uvedenou problematikou A ž potom nastupuje preverenie vedo­mostí.

Prof. RNDr. D. Hovorka, DrSC. PRIF UK

profesionálnym kolegom z Astronomického ústavu SAV v Starej Lesnej. Výprava do sveta so značným prístrojovým vybavením nie je bezpochyby lacná záležitosť, hlavne ak /e nut­né presunúť sa na opačnú strany zemegule Na ministerstve kultúry je z/e/me čarovný me­šec, z ktorého sa financie na podobné výpravy sypú: v fomto roku do Hondurasu, minulého do Ruska či Mongolska, predminulého do Chi­le. ešte predtým do .... etc Hádam by bolo vhodne pohľadat takýto mešec aj na minister­stve školstva, či na Rektoráte UK. Doteraz ho však nikto nenašiel. Je možné, že na budúce zatmenie Slnka pôjde výprava z ministerstva poľnohospodárstva, zahraničných vecí. obrany aj zväzu záhradkárov, čo bude mať bezpochy­by nedozjerne dôsledky pre svetovú vedu a celkové zlepšenie života na planéte My na Astronomickom ústave MFF UK 'radř prene­cháme miesto na poli vedy iným sektorom Snímky zo zatmenia sí nakoniec môžeme po­zrieť aj v Slovenke. Najbližšie úplné zatmenie Slnka si môžeme pozrieť dokonca a/ na Starom kontinente - 11. augusta 1999. Pás totálneho zatmenia bude prechádzať aj cez strednú Európu a oblast' stredného Východu. Stačí teda vybrať sa napr. na Balaton alebo do Tu­recka a modlit sa za jasné a slnečné počasie Toto nevšedné a úžasné divadlo celkom určite stojí za to.

Michal Šeršeň a Elena DzUčáková Astronomický ústav MFF UK

Výstava pravekých rytín Kultové skalné rytmy pravekej Európy je názov výstavy, ktorú

pripravilo oddelenie religionostiky katedry etnológie FIF UK a Ústav etnológie S A V spolu s dalšími organizáciami v Slo­venskom národnom múzeu na Vajanského nábreží v Bratislave

Výstava je výsledkom vedeckej výpravy slovenských reli-gionistov d o oblasti francúzskych a talianskych Á l p v lete roku 1996, pri ktorej výskumníci objavili v Taliansku aj niekoľko dovtedy neznámych rytín. P o dvoch rokoch zbierania a analýze obrazov a symbolov skalného umnema pripravili výstavu, predstavujúcu verejnosti mytologické a kultové apekty najstarších náboženských predstáv pravekej Európy Exponáty pozostávajú z fotografií, modelov, frotážových kópií a sádrových odliatkov kultových rytín. Výskum kultových skalných rytín západne Európy financovalo francúzske veľvyslanectvo na Slovensku Na odbornej vernisáži výstavy dňa 11 mája 1998 sa zúčastnil a t

zakladateľ výskumu skalných rytín v bývalom Česko-Slovensku,

profesor Miroslav Kšica z Brna Táto zaujímavá výstava potrvá d o 15. júla 1998.

(podlá dennej tlače)

Zatmenie Slnka (a vedy...?)

11

Slavistika a štúdium slovanských filológií sa stali organickou súčasťou pedagogického a výskumného programu Filozofickej fakulty UK hned pri jej zrode v roku 1921. Velké spoločensko-ekonomické zmeny v krajinách východnej a strednej Európy posunuli však štúdium slavistiky a jednotlivých slovanských filológií do nových historických skutočností i súvislostí a vyvolali potrebu otvorenej diskusie o aktuálnych vedecko-výskumných cieľoch aj metodických postupoch pri výchove absolventov slavistických odborov.

SLOVAKISTICKO-BULHARISTICKÁ KONFERENCIA Myšlienka pravidelne organizovať slo-

vakisticko-slavistické vedecké stretnutia vznikla na katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty UK, ktorá j e spolu s katedrou ruského jazyka a literatúry naj­starším vysokoškolským slavistickým pra­coviskom n a Slovensku, a a k o taká cíti spoluzodpovednosť, resp. historickú zod­povednosť z a ďalšie smerovanie vedeckej i pedagogickej činnosti v oblasti slovenskej slavistiky. Preto u ž v roku 1996 pripravila vedecké s y m p ó z i u m Štúdium slovanských filológií n a F IF U K v Bratislave a v nasledu­júcom roku medzinárodnú vedeckú konfe­renciu Slovensko-pol'ské jazykové a literár­ne vzťahy. Keďže obidve podujatia mali úspešný priebeh i pozitívnu odozvu v ra­doch odborníkov, navyše v šk. roku 1995/96 si bulharistika na FIF U K pripome­nula tridsiate výročie existencie odboru i sedemdesiatročnú tradíciu lektorátu bul­harského jazyka, bolo celkom prirodzené, ž e s a vedecký plán katedry slovanských fi­lológií na rok 1998 rozšíril o koncepčnú a organizačnú prípravu konferencie slova-kisticko-bulharistickej. Podujatie pod n á z v o m Slovensko-bul-harské jazykové a literárne vztahy sa uskutočnilo v dňoch 29. - 30. apríla 1998 v priestoroch Bulharského kultúrneho a informačného strediska v Bratislave pod záštitou mimoriadneho a splnomoc­neného veľvyslanca Bulharskej republi­ky v Slovenskej republike prof. PhDr. Ivana Slavova, DrSc. Cieľom konferencie

bola prezentácia najnovších vedecko-vý­skumných poznatkov z oblasti slovensko--bulharských jazykovedných, literárnoved-ných, resp. kultúrnych a historických vzťa­hov. N a dvojdňovom rokovaní s a zúčastnili vysokoškolskí učitelia, literárni kritici a ve­deckí pracovníci našich významných sla­vistických pracovísk: katedry slovanských filológií FIF UK, katedry ruského jazyka a li­teratúry FIF UK, katedry slavistiky Prešov­skej univerzity, Ústavu svetových literatúr S A V a Slavistického kabinetu S A V v Brati­slave. Bulharskú slovakistiku a slavistiku zastupovali pracovníci Jazykovedného a j Literárnovedného ústavu Bulharskej aka­démie vied z o Sofie a z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v o Velkom Trnové. Z talianskeho Terstu pricestoval prof. PhDr. Ivan Bujuk-liev. DrSc., ktorý bol v roku 1994 z a zásluhy o rozvoj slovensko-bulharských vzťahov a propagáciu slovenskej litera­túry v Bulharsku vyznamenaný Zlatou me­dailou Filozofickej fakulty Univerzity Ko­menského.

Konferencia mala pomerne ši ioký pra­covný rámec. Významné miesto patrilo tematike, ktorá súvisí s dielom slovanských vierozvestcov Konštantína-Cynla a Metoda Hovori lo s a o jazykovej filozofii slovanské­ho stredoveku (I. Bujukliev), o poézii sta robulharského Zlatého veku (L. Matějko), o homiletickej tvorbe Klimenta Ochrid-ského (P. Šima), o existencii moravizmov v staroslovienskych pamiatkach (J. Hu-ťanová). V jazykovednej sekcii odzneli

príspevky hodnotiace jazykový prejav bulharskej menšiny na Slovensku (V. Bla-nár, M. Košková) a slovenskej enklávy v Bulharsku (A. Habovštiak). Viacerí refe renti venovali pozornosť paralelným vývr n o v ý m j a v o m (M. Atanasova, M Dobríko-vá) a tendenciám v súčasnej spisovnej slovenčine a bulharčine (E. Perniška, J. Šelepec, L. Stojanova. N Nikolova. M Čeripková).

Lexikografické príspevky naznačili, a k o s a dnešní bádatelia vyrovnávajú s úlohami, ktoré vyplynuli z aktuálnych požiadaviek a potrieb praxe (D Kotlár. M Pančíková) V literárnej sekcii odznel i prednášky, ktoré sledovali miesto a funkciu bulharskej tema tiky v slovenskej próze v 70. rokoch 19. storočia (J. Hvišč), analyzoval i sloven sko-bulharské literárne vztahy v 70 rokoch 20. storočia (J. Koška). dalej príspevky o prekladovei recepcii s lovenskei poézie v Bulharsku (Ch. Balabanova) a tiež o lite rámokritickej recepcii bulharskei prozaic kej (I. Hochel) a dramatickei tvorby (E Kudlíčka) na Slovensku

Materiály z tejto konferencie, ktorá bola príspevkom katedry slovanských filoló gií FIF UK, a k o a i všetkých |в| účastní kov a spoluorganizátorov k tohtoročné m u XII medzinárodnému z iazdu slavistov v poľskom Krakove, b u d u p u N k o v a n é v samostatnom zborníku vďaka finančnej podpore Slovenskej rady Združenia slo­vanskej vzájomnosti.

Mária Dobríková

Rozdelenie ubytovacej kapacity v školskom roku 1998/1999 D ň a 29. aprí la 1998 A k a d e m i c k ý senát U K schváli l rozdelenie

ubytovacej kapacity v š k o l s k o m r o k u 1998/1999 tak, a k o h o navrhla Komis ia pre študentské d o m o v y a ubytovanie A S U K (dalej K Š D a U A S UK). Pri rozdelení s a p o s t u p o v a l o v súlade s prijatými "Pravidlami pre rozdelenie ubytovacej kapacity m e d z i jednotl ivé fakulty UK" a n a zák lade "Kritérií pre pridelenie m a n ž e l s k é h o t y p u ubytovania v ŠD".

Lokal izácia fakúlt U K v jednot l ivých Š D U K a objektoch sa nezmeni la, zohľadňuje s a pr incíp stabil izácie ubytovania a v z á j o m n e j d o h o d y č l e n o v komis ie a neskôr Členov samosprávy. Fakultám sa pov inne pridelil i tie miesta, k d e m a j ú u b y t o v a n ý c h zahraničných študentov a d o k t o r a n d o v - t o platí p r e tých. ktorí u ž bývajú, u n o v ý c h si fakulta r o z h o d n e sama. Sťahovanie zahraničných študentov j e p o v o l e n é len v o v ý n i m o č n ý c h pr ípadoch s p í s o m n ý m o d ô v o d n e n í m fakulty, a d r e s o v a n ý m ŠD. A k fakulta n e o b s a d í pridelené miesta d o 9. 10. 1998, stráca n a n e nárok a o ich obsadení rozhodne K Š D a U A S UK.

Z uvedenej tabulky m o ž n o konštatovať v iac a k o 30%-ný deficit v počte ubytovacích miest Naviac, pri neinvestovaní d o o b n o v y a ú d r ž b y zatiaľ p r e v á d z k y s c h o p n ý c h ubytovacích zariadení, obzvlášť Š D U K L. Štúra-átriové d o m k y , m ô ž e tento stav v o veľmi krátkej d o b e viesť k technickému k o l a p s u a t ý m k vyradeniu značnej časti ubytovacej kapacity.

J e n á m ľúto, ž e i napriek doterajším aktivitám a n á v r h o m R U K a d r e s o v a n ý m M Š S R naďalej pretrváva absolútne ignorovanie d a n é h o p r o b l é m u z o strany M Š S R , č o v k o n e č n o m dôsledku b u d e mať z a následok, ž e m n o h í študenti prijatí n a n a š u A l m a mater b u d ú nútení zanechať š túd ium z d ô v o d u reálnej nemožnost i ubytovania v študentských d o m o v o c h UK. Ing. Ľubomíra Garová

i'rcliľaU pridclcucj ubytovacej ku padly jcdnolUvýui fakull i iu U K v ikulskuiu ruku 1998Л999 /bez iludculov-uaauielov/

Fak«lU |>«Ua<J«vky prUlafeal kapacita |>trtMl« «kyiavaitatii UK 1.-4.Г. Dakl. Z& Spolu 1.-4.r. DafcL Zá Spal« l--4r. 5p*U

L T UK 1 013 34 44 1 125 447 34 44 7t9 47.14 70.13 PRAK U K l 250 I t 49 1 317 139 I t 49 904 47.12 44.79 PUIF U K 1 47» 123 IS 1 417 993 123 IS 1 131 47.14 49.94 M F F UK I 349 123 12 1 414 904 123 12 1 041 47.14 70.15 F1KUK 1 176 57 74 1 309 790 87 74 923 47.11 70.81 FAF UK 795 10 139 944 534 10 139 4t3 47.17 72.35 PDF UK 1 352 2« 14 1 394 90« 2 t 14 950 47.14 48.18 F M UK 363 0 3 344 244 0 3 247 47.22 47.49 FTVŠ UK 434 14 t 454 291 14 4 311 47.05 48.50 AĹUF U K 111 3 21 135 78 3 21 99 47.87 73.33

Spulu UK: : 5Ш2 412 4U1 10145 6267 412 401 7 U8U 67.16 69.79

Vysvetlivky k labwľkat Koukdy v oaikovoni pwoanU uOytovuwaU ta /a4noikv4 fakully UK ovpíyvmli poiiadavfcy na ubytovania жлhrafutaych IUMIWUIV a óoktoraodov ( 10<Ж-*4 ргиШама им—1) л роЬлблЛу аа ubytován*« tiodwtov 1. ročníkov, k lor 4 м «Ufaиуи «ко paroento ж plinovanébo ро£ы pnjaiycb itudtiUov.

12

J U B I L E J N Ý S T Ý T I T U L Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave zriadila

v máji roku 1992 vydavateľské oddelenie, ktorého úlohou bolo pokryt rastúcu potrebu vydávania monografickej literatúry, učebných textov, zborníkov a časopisov. Vydavateľské oddele­nie PRAF UK túto úlohu nadmieru splnilo, a tak spoločne s titul­mi, ktoré vyšli vo Vydavateľstve UK, vydalo v týchto dňoch 100. knižný titul prvého vydania.

Pri tejto príležitosti sa uskutočnilo dňa 11. júna 1998 sláv­nostné zasadnutie Edičnej komisie PRAF UK. Dôvodov nielen na pracovné stretnutie členov komisie a hostí bolo niekolko. Oslávili sme šiesty rok začatia činnosti vydavateľského odde­lenia, tešili sa z dosiahnutia stého titulu prvého vydania, no zároveň sme si pripomenuli aj prvé smutné výročie predčas­ného odchodu prof. Floriána Siváka, ktorého posledné učeb­né texty "Dejiny štátu a práva na území Slovenska do roku 1918" sú práve tým jubilujúcim titulom.

Pôvodným zámerom založenia Vydavateľského oddelenia PRAF UK boli ambície vydať niekolko titulov a tak aspoň sčas­ti pomôcť Vydavateľstvu UK. Ale už v roku 1992 bol pomer vy­daných titulov 22:8 v prospech Vydavateľského oddelenia PRAF UK. Ďalšie roky ukázali, že bez našich vlastných vyda­vateľských aktivít by študenti Právnickej fakulty UK nemali po­kryté všetky predmety študijnou literatúrou a učitelia by pre svoj vedecký a pedagogický rast ťažšie vydávali monografic­ké práce.

2 a šesť rokov náročnej práce sme vydali v o V O PRAF UK alebo cez Vydavateľstvo UK 146 titulov prvého alebo druhého vydania a dotlačí. Spolupracujeme s dvoma až tromi tlačiar­ňami podľa potreby. V roku 1994 sme o d klasickej formy skript (A/4) prešli na formát B/5 s trojfarebnou kartónovou obálkou a hutným textom. Dnes jubilujúcim titulom sme otvo­rili ďalšiu kapitolu grafickej úpravy našej produkcie. Zrezaný formát B/5 v o vnútri s recyklovaným papierom bude nielen ľahší, lepšie čitateľný, ale predovšetkým približne o 25% lac­nejší. Našli sme teda, v spolupráci s tlačiarňou Ressprint Se­nica, spôsob, ako vyhovieť a j jednej z častých požiadaviek študentov - aspoň čiastočne znížiť predajnú cenu učebných textov.

Našu produkciu ponúkame cez sieť kníhkupcov, a to nielen v Bratislave, ale a j Banskej Bystrici, Košiciach, Prievidzi, Rožňave a v najbližších mesiacoch sa chystáme osloviť aj dalších.

V roku 1996 oslavovala Právnická fakulta UK 75 rokov o d začatia svojej činnosti. Pri príležitosti tohto jubilea sme v o vy­davateľskom oddelení zabezpečovali viaceré úlohy, ale najdô­ležitejším počinom bolo vydanie publikácie "Právnici na Uni­verzite Komenského. 75 rokov činnosti právnickej fakulty (1921-1996)", v ktorej sme zmapovali nielen samotnú historic­kú udalosť začatia činnosti PRAF UK a dejiny fakulty v rokoch 1921-1996, ale pripomenuli sme najvýznamnejších profeso­rov, ktorí sa zaslúžili o kreovanie a rozvoj PRAF UK. Publiká­cia obsahuje i bohatú dokumentáciu a autorsky sa na nej po­dieľali mnohí učitelia fakulty.

Aktivity vydavateľského oddelenia sa prejavujú aj jeho účas­ťou na rôznych výstavách, napr. Pedagogika v Bratislave, kde sa už tradične zúčastňujeme v spoločnom stánku Univerzity Komenského, v propagácii fakulty a vydavateľského oddele­nia v médiách, v spolupráci s edičnými referátmi ostatných právnických fakúlt - najmä brnenskou (s ktorou o.i. spoločne vydávame časopis Orbis Iuris Romani) a banskobystrickou.

Na slávnostnom zasadnutí Edičnej komisie sme si pripome­nuli a j mnohé ďalšie aktivity 6-ročnej práce vydavateľského oddelenia. Spomienku sme venovali aj jednému z najvýznam­nejších pedagógov našej fakulty, ktorý už žiaľ nie je medzi na mi - profesorovi Floriánovi Sivákovi, Pracoval na fakulte ne­pretržite 37 rokov a ako v úvode jeho posmrtne vydaných učebných textov napísal dekan PF UK, doc. JUDr. Mojmír Ma-mojka, CSc., "...zostane medzí tými osobnosťami, ktoré tvorili a tvoria dnes už pomaly 77 ročnú históriu Právnickej fakulty UK v Bratislave. Je nám cťou, že sa môžeme podieľať na vy­daní jeho diela".

Mgr. Eva Vlková

Profesor Juraj ŠVEC spoluautorom

monografie Rady Európy

Koncom mája vyšla v holandskom nakladatelštve Kluwer Law International monografia Rady Európy "Demokracia a riadenie vo vysokom školstve". Jej spoluautorom je i prof. MUDr. Juraj Švec, DrSc., bývalý rektor Univerzity Komenské­ho v Bratislave, člen Výkonného výboru Rady Európy pre le­gislatívnu reformu vysokých škôl a poslanec NR SR za DÚ. O jej vzniku a obsahu povedal:

- Na príprave zákonov o vysokých školách sa podieľam ako člen expertných skupín už od roku 1992 - je to v rámci pôsobností Ko­misie Rady Európy pre vysoké školy a vedu v Štrasburgu. Naše skúsenosti ukázali, že aproximácia legislatívy v oblasti riadenia vysokých škôl v Európe si vyžaduje vyššiu informovanosť pracov­níkov vo vysokoškolskej legislatíve o princípoch a zásadách eu­rópskeho vysokoškolského inštitucionálneho manažmentu. Bol som poctený poverením napísať túto knihu v rámci edície Rady Európy v spolupráci s Dr. J. De Groofom, riaditeľom Inštitútu právnych vied v Bruseli, pod redakciou profesora Guyho Neavea hlavného vydavateľa medzinárodného periodika UNESCO "Higher Education Policy", vydávaného v edícii Kogan Page v Londýne.

Generálny sekretár Rady Európy prof. Daniel Tarchys v pred­slove uvádza: "... Autonómne postavenie univerzít v spoločnosti je často ponímané v očiach teoretikov demokracie i legislatívy ako neobvyklé. Je však miestom pre vznik vhodnejších teórií, ktoré rozpoznajú hodnotu autonómie a decentralizácie i v oblasti riadenia spoločnosti." Cieľom publikácie je podať teoretickú ana­lýzu. pojmové definície i praktické pohľady na princípy autonóm­neho postavenia a akademickej autority univerzitného systému v demokratickom štáte, legislatívnu vyváženosť vztahu vysokých škôl a štátnej správy, problematiku exekutívneho a samosprávne­ho riadenia vysokej školy, legálny rámec subsidiarity jej súčasti a podobne. Považovali sme však za rovnako dôležité rozobrať i niektoré základné pojmy, napríklad otázku moderného poslania univerzity ako "brány d o budúcej spoločnosti" a legislatívne ná­stroje na zabezpečenie efektívnej a kvalitnej výchovno-vzdeláva-cej, vedeckovýskumnej a verejnoprospešnej činnosti vysokých škôl.

(podľa Sme, 27. 5. 1998)

PUBLIKÁCIE VYDANÉ VO VYDAVATEĽSTVE UK

v máji 1998

ŠTUDIJNÁ LITERATÚRA

Ehrgangová, E.: Deutsche Geschichte II Sk 50,-

Gavorník, P.: Angiológia Sk 45

Lamoš, F. - Potocký, R.: Pravdepodobost

a matematická štatistika Sk 172,-

Oktavcová, J.: Some Topics of Biology

Oláh, Z. - Gerinec, A.: Vyšetrovacie metódy

v oftalmológii Sk 54,-

Ritomský, A.: Základné funkcie SPSSW Sk 31 •

Šatko, I. - Stanko, P. a koľ: Orálna a maxilofaciálna

chirurgia Otázky a odpovede Sk 45

Schronk. R. - Barancová. H.:

Európske a medzinárodné pracovné pravo Sk 222

ZBORNÍKY VEDECKÝCH PRAC

Philologica XLIX

13

Predstavujeme vám projekt AMISTAD'98, ktorého autormi a organizátormi sú študenti Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine.

Málokedy sa v živote stane, že máte na dosah ruky jeden detský sen, na ktorý stačí len siahnuť a pevne ho uchopiť. A nám sa to podarilo. Podarilo sa nám byt pri tom, keď sa v neskorú nočnú hodinu zrodil nápad, ktorý v jed­nom momente oslovil všetkých prítomných a vyrazil nám dych.

Tento projekt vznikol ako nápad troch priateľov, ktorí spolu za­čali pred šiestimi rokmi študovať medicínu. Za ten čas vzniklo me­dzi nimi priateľstvo, ktoré by si priali teraz, ku koncu štúdia, využiť v mene spoločnej myšlienky. Podporiť touto formou prezentáciu martinskej lekárskej fakulty, Univerzity Komenského a Slovenska vo svete, a zároveň priniesť kúsok sveta aj domov.

Nápad odcestovať do vzdialenej Latinskej Ameriky a priblížiť ju slovenskej verejnosti vznikol vdáka stretnutiu s človekom, ktoré­mu je jedna z týchto krajín - Kostarika - domovinou. Tento fakt sa stal prvým predpokladom úspešnosti celej výpravy, pretože vy­tvára v neznámej krajine, ktorú chcete aspoň z časti prejsť, prepo­trebné zázemie. Všetko toto sa udialo na začiatku, dnes je na sve­te už reálny, triezvy plán cesty.

•Bohaté pobrežie" - krajina exotických živočíšnych druhov, sto­viek orchideí, aktívnych vulkánov, chránených prírodných parkov a dažďových pralesov, krajina obklopená Atlantikom a Pacifikom. Kostarika hraničí na severe s Nikaraguou, na juhovýchode s Pa­namou a na severovýchode ju omýva Karibské more. Západnú a južnú hranicu tvorí Pacifik. Najširší pás pevniny predstavuje cca 300 km a preto by sme chceli navštíviť a spoznať obidve po­brežia krajiny.

Cieľ cesty Pri úvahách o prínose cesty sme vychádzali z nasledovných

skutočností. Sme študentmi Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Preto návštevu hlavného mesta San José by sme chce­li spojiť s návštevou tamojšej lekárskej fakulty a priblížiť našu Al­ma mater spolu s jej sídlom kostarickým študentom a akademic­kej obci fakulty. Radi by sme taktiež vytvorili podmienky pre ďal­šiu recipročnú spoluprácu a výmenu študentov formou stážových pobytov. Budeme vystupovať ako splnomocnení reprezentanti Martinského klubu medikov a v súčasnosti sa rokuje aj o našej oficiálnej reprezentácii JLF UK so zámerom prispieť k rozvoju jej zahraničných vzťahov. Vdáka nadobudnutým osobným kontak­tom by sa tento zámer projektu mohol stať jedným z dôležitých výstupov našej cesty. Úspešná realizácia tohto bodu a prehlbo­vanie vzájomnej spolupráce je otázkou budúcnosti a našich ná­stupcov.

Prostredníctvo fotografického a filmového dokumentu profesio­nálneho charakteru chceme ponúknuť našej verejnosti základné informácie o turistických možnostiach Kostariky, o jej prírodnom bohatstve, miestnej faune a flóre, dažďovom pralese, aktívnych vulkánoch a čarokrásnych zákutiach tejto časti Karibiku. Súčas­ťou plánu je aj umelecká fotografia. Okrem faktografie chce­me priniesť aj príbehy, poviedky o ľuďoch, ktorých stretneme. O dňoch, hodinách, minútach, ktoré tam budeme žiť, o zmoknu­tých tričkách, bielom rume. O zaspávaniach a prebúdzaniach pod zeleným nebom pralesa. Skrátka o všetkom, čo bude...

EXPEDÍCIA AMISTAD - COSTA RICA 98

Kostarika je zaujímavá aj po stránke rádioamatérskeho vy­sielania. Preto by sme radi túto krajinu sprístupnili aj rádioama­térom v pásme krátkych vln.

ÚFALA VOUJÁM АЭЛТиМА

IOHTUOUHO CARIBBEAN

t BA

»AHJOWI

R I C A

РЦШТО UMOM

PA. CIFI С

dámo\ P A N A U А 0 C t А N

Časový rámec výpravy, doprava a geografický plán Kostariku chceme navštíviť v mesiacoch júl - august 1998.

V tomto čase je tu obdobie dažďov a miernej klímy. Cestovať budeme leteckou dopravou, po krajine terénnym

vozidlom, ktoré zabezpečí náš hostiteľ spolu s miestom našej zá­kladne.

Hlavné mesto San Jose. Universidad de Costa Rica akade mická pôda, fakultná nemocnica, ambasáda SR.

Heredia. Provincia hraničiaca s Nikaraguou. Na tomto území sa nachádzajú tropické dažďové pralesy.

Alajuela: Územie na západ od Heredie, presťierajúce sa až k Ni karagujskej hranici. V národnom parku tejto lokality sa nachádza vulkán Poás.

Guanacaste: Severozápadná časť krajiny, jeden z najzaujíma-vejších regiónov krajiny a sveta s hmlou zahalenými lesmi, aktív nymi vulkánmi, národnými parkami.

Puntarenas: Manuel Antonio - národný park Limon: Karibská časť východného pobrežia s banánovými plan

tážami a niekolkými rezerváciami biologického významu Cartago: Severovýchodne od San Jose oblasť s najvačiim

výskytom aktívnych vulkánov centrálnej mesety

Členovia expedície MUDr. Luis E. Sancho Salazat 32 rokov, detský lekár a interný

ašpirant na Detskej klinike JLF UK, MFN Martin Náš hostiteľ miestny poradca pre stretnutia s oficiálnymi zástupcami krajiny organizátor a navrhovateľ konkrétneho časového programu pre kladateľa jednateľ na území Kostariky Lekár výpravy

Norbert Moravanský 25 rokov, študent 6 ročníka JLF UK š e l redaktor Omphalus martinensis, splnomocnený lednatef MKM vedenie cestovného denníka, rádiové spojenie výpravy, mformač né zabezpečenie Koordinátor výpravy

Jaroslav Mojžiš 25 rokov, študent 6 ročniVa Jt F UK Zabezpe­čenie pobytu a stravovania expedície, navigátor laktograli* fauny a flóry krajiny. Technicky manažment.

Branislav Moťovský: 25 rokov, študent 6. ročníka JLF UK. Do­prava po krajine, faktografia krajiny, zhromažďovanie medicín­skych informácií. Dopravný manažment.

Mgr. Martin Kratochvíl: 25 rokov, asistent na katedre výtvarnej výchovy Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Expedičný kameraman a fotograf.

MUDr. Vojtech Macko: 45 rokov, primár Ústavu súdneho lekár­stva MFN. Druhý kameraman a fotograf, poradca pre otázky plánovania geografického programu. Bezpečnostné otázky vý­pravy.

MUDr. Maroš Uhrín: 26 rokov, lekár, absolvent JLF UK. Zodpo­vedný za cestovné dokumenty, stratégiu prípravy a vlastného priebehu expedície. Finančné záležitosti výpravy.

Veľmi cenné organizačné rady v otázkach prípravy a vlastnej re­alizácie nám od začiatku poskytuje prof. MUDr. František Novo-meský, CSc., za čo by sme mu chceli poďakovať

Finančné náklady spojené s expedíciou AMISTAD'98 hra­díme zatiaľ podstatnou mierou z vlastných zdrojov. Pre sponzorské finančné prostriedky na zmiernenie nákladov výpravy nám bolo umožnené použiť bankové spojenie MKM Preto nám dovolte poďakovať touto cestou Martin skému klubu medikov za ich okamžitú podporu Zároveň chceme poďakovať za finančnú pomoc, ktorá nám bola odsúhlasená koordinačným výborom pozostávajúcim zo zástupcov Komory študentov A S JLF ÚK, Študentskej samosprávy, MKM a zástupcami študentov v Správ­nej rade JLF UK Vopred ďakujeme aj iným prípadným priaznivcom, ktorí sa rozhodnú finančne podporiť náš projekt.

Bankové spojenie: VÚB, Osloboditeľov 2, 036 45 Martin Názov účtu: MKM - Martinský Klub Medikov Číslo účtu: 46337362/0200, variabilný symbol: 99

14

Minijubileum vysokoškolského športového klubu FTVŠ UK LAFRANCONI

Na FTVŠ UK študovali v minulosti a štu­dujú a j v súčasnosti mnohí významní špor­tovci, reprezentanti Slovenska, účastníci európskych, svetových i olympijských sú­ťaží. Fakulta však nemala svoj športový klub a tak pretekali naši poslucháči za iné športové kluby.

Z iniciatívy učiteľov katedier gymnastiky a plávania vznikol v júni 1997 a bol schvá­lený Ministerstvom vnútra SR v o februá­ri 1998 VYSOKOŠKOLSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB FTVŠ UK LAFRANCONI (ďalej VŠK). Cieľom VŠK je umožňovať pohybové aktivity záujemcom rôznych vekových sku­pín, predovšetkým však vysokoškolákom, pomáhať pri ich pohybovom zdokonaľova­ní, zlepšovaní fyzickej kondície a celkové­ho zdravia.

Súčasne však VŠK vytvára podmienky i pre výkonnostný a vrcholový šport a pri­pravuje reprezentantov Slovenska na vý­znamné európske i svetové súťaže v športoch: akrobatický rock and roll, nové gymnastické športy - euroteam a športový aerobik, karate, ale i plávanie a športové potápanie. Tréningový proces vedú pre­važne mladí nadšenci, učitelia, ktorí majú záujem o rozvoj svojej špecializácie: pp. Fulôpová, Miklovičová, Kyselovičová, Stre-šková, Olej, Mlsná, Baran, Macejková a Benčúriková.

Ročný tréningový cyklus už priniesol prvé úspechy. V dňoch 21. - 23. mája 1998 sa v Dánsku - Odense konali II. Majstrovstvá Európy v Euroteame, čo je novodobá súťaž družstiev v akrobacii, na trampolí­ne a v prostných. Táto súťaž sa nazýva

Prvé Športové hry právnických fakúlt SR

Právnická fakulta UK v Bratislave založila v tomto roku tradíciu Športových hier právnických fakúlt Slovenskej republiky, ktorých prvý ročník sa uskutočnil 21. - 23. mája 1998. Autorom tejto skvelej myšlienky je dekan PRAF UK doc. JUDr. M. Mamojka, CSc.

Do krásneho areálu hotela Panoráma, Kováčov, poslala každá fakulta svojich zástupcov. Najmenšiu účasť mala košická fakulta -odkiaľ prišli iba 2 účastníci. Celkove sa zúčastnilo 51 osôb. Organizáciu športovej akcie mala na starosti katedra teles­nej kultúry PRAF UK v spolupráci s vedením fakulty, ktoré a j touto cestou ďakuje sponzorom - MŠ SR a Akadémii vzdeláva­nia, lebo bez ich podpory by fakulta nemohla túto akciu uskutočniť.

Do súťaže miešaných družstiev v o volejbale nastúpili bratislavská a bystrická fakulta. Súperi mali vyrovnané sily najmä v druhom sete. V skvelej atmosfére, podporovaná divákmi, ktorí si na skandovanie pripravili už doma jednotné oblečenie a trepotalky, nakoniec zvíťazila Bratislava 2:0.

Všetky fakulty nastúpili d o súbojov v minifutbale, i keď družstvo Košíc museli doplniť ostatné fakulty. Na trávnatom ihrisku, hoci nebolo podľa predpisov vylajnované, sme videli vynikajúce technické súboje o loptu. Každé družstvo chcelo vyhrať, čo sa prejavovalo v nasadení počas hry, v taktike. A nie v poslednom rade v práci mažoretiek, ktoré museli nepretržite aspoň spoza

ihriska dodávať sily nášmu družstvu. Nakoniec zvíťazila bystrická fakulta pred bratislavskou a košickou.

Z individuálnych športov mali možnosť účastníci súťažiť v stolnom tenise a tenise. Na stolný tenis s a prihlásili a j ženy a j muži. Zo 4 žien vyhrala V . Koscúrová, z 12 mužov S. Nôta v o finále nad M. Mamojkom. Účastníci bystrickej a košickej fakulty vypadli už v o štvrťfinále.

Postup do finále v tenise si vybojovali banskobystrická fakulta zastúpená Štefaňákom a bratislavská fakulta, ktorej farby obhajoval M. Mamojka. Po ťažkom zápase, v ktorom súperi mali vyrovnané sily úderu, zvíťazila PRAF UK.

Katedra pripravila aj súťaž v tzv. "malých hrách". Do súťaže sa zapojilo najmä nežné pohlavie, ktoré ukázalo svoje schopnosti v hode do basketbalového koša, v o volejbalovej prihrávke na cieľ, prenášaní miet a v hode plnou loptou. Pohár pre víťaznú fakultu si odniesla domov PRAF UK.

Po športovom vyžití, v príjemnej spoločenskej atmosfére na večierku, či pri vatre, sme mali možnosť sa navzájom poznať a porozprávať sa nielen o pracovných problémoch, a tak si odniesť domov neopakovateľné zážitky

Druhý ročník Športových hier právnických fakúlt SR sa rozhodla v roku 1999 usporiadať Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

(PO

NAŠA UNIVERZITA spravodaj Univerzity Komenského v Bratislave • Vydáva Univerzita Komenského • Adresa: Šatánkovo nám č 6. 818 06 S'-r . . л • Те Л -t • Predseda redakčnej rady: doc. JUDr. Peter Kresák. CSc., prorektor UK členovia: RNDr. Martin Belluš, MFF UK. doc MUDr Marian Bernadič, CSc . LF UK. doc ThDt • ŕ - -, EBF UK. doc. ThDr Viliam Judák, RKCMBF UK. PhDr. Anna Bujnovä, CSc., FM UK, doc. PaedDr Roman Moravec, CSc., FTVŠ UK, doc PhDr Peter Cnareikov-č. doc JUOr. Ján Reken. CSc . PRAF UK, prot. MUDr Štefan Straka. DrSc . JLF UK, RNDr.. lubom» TomaSka. CSc . PRIF UK doc RNDr Alodar Valeni CSc FAF UK doc. PhDr, Pavol 2igo, CSc., FIF UK • Zodp. r.: Mgr. Jiřina Hinnerovä • Grafická úprava: Darina Foldešová • Tlač: Polygrafické stredisko UK • Uzdvtecba t kaíde^e me i

i "športom budúcnosti" pre jej divácky a masmediálny záujem. Slovensko sa na tejto súťaži zúčastnilo po prvýkrát a reprezentovali ho 11 poslucháči FTVŠ UK, ktorí zvíťazili na 1. Majstrov­stvách Slovenska v Euroteame. Na ME upútali a nadchli divákov cvičením prostných, a hoci "zaplatili" rozhodcom nováčikovskú daň a finále im ušlo 0 4 desatiny, získali neoceniteľné teo­retické poznatky a praktické skúsenos­ti, ak i nezabudnuteľný športový záži­tok, evokujúci k dálšiemu tréningu.

VŠK sa úspešne prezentuje i v naj­mladšom gymnastickom športe -v športovom aerobiku, ktorý je atraktív­nym a dynamicky sa rozvíjajúcim špor­tom. Na majstrovstvách Slovenska patria našim pretekárom popredné umiestnenia. Zbierali i skúsenosti v máji na majstrovstvách sveta v Ta­liansku - Catanii a v budúcnosti sa oča­káva ich výraznejšie presadenie na svetových súťažiach.

Akrobatický rock and roll patrí už tra­dične na Slovensku k úspešným špor­tom, vďaka nášmu zaradeniu sa "špičky" na svetových súťažiach a pohá­roch. Tento šport, ktorého "nové" krídlo vy­sokoškolsky vzdelaných telovýchovných odborníkov našlo podporu v našom VŠK, má svojimi športovými výsledkami a syste­matickou prácou s mládežou predpoklady na úspechy i v budúcnosti.

Okrem vyššie uvedených športov sú vý­znamné i úspechy v karate, presadzujú sa 1 plavecké športy, ktoié najmä v detskej ka­

Poslucháéi FTVŠ v Euroteame

UK rta Ma/strovstvách Európy

do tegórii si pripravujú kvalitnú pretekársku základňu.

Činnosť VŠK má dobrú perspektívu vďa­ka podpore vedenia FTVŠ UK, pochopeniu a podpore vedenia UK. ako i sekcie teles­nej kultúry a mládeže Ministerstva školstva SR. Veríme, že úspešné začiatky VŠK budú podnetom pre ďalšiu efektívnu činnosť a pre úspešnú reprezentáciu FTVŠ, Univer­zity Komenského a Slovenskej republiky

PhDr. Elena Strešková, CSc. prezident VŠK FTVŠ UK Lafranconi

15

Lrichádza leto a s nim čas na prípravu ďalšieho školského roka. Kým študenti sa budú pripravovať tradičným spôsobom (v puboch, stanoch, či na brigádach), pedagógovia sa budú snaiiť nachystať počas prázdni* hŕbu papierov s miliónom koncepcii na nový školský rok. Jedným z problémov asi bude termín začiatku vyučovania v zimnom semestri. Pre väčšinu študentov totiž koniec septembra znamená nielen návrat na fakulty, ale aj termin parlamentných volieb. Práve u vysokoškolsky vzdelaných (a dúfajme, že aj \zdelévajúcich sa) sa tradične predpokladá veľmi vysoká účasť. Tento záujem je ešte podporený faktom, ie ide prakticky o samých prvovoličov. Všetci študenti veria, že im pedagógovia vyjdú v ústrety a stanovia termin nástupu do školy na dátum po voľbách. Bratislavčanom to sice môže byť jedno, ale čim ďalej od šidla univerzity, tým silnejšia je snaha posunúť začiatok vyučovania na čo najneskôr. Neoplatí sa totii prísť do Bratislavy a po týždni cestovať opäť domov m iba " kvôli voľbám. Aj keď treba priznať, že posledná novela zákona o voľbách študentom mimo domova voľby zjednodušila -nemusia používať lístky doručené do trvalého bydliska a predovšetkým budú vďaka jednému volebnému obvodu poznať kandidátov. Dá sa však predpokladať, že prvovolič bude chcieť voliť v domácom prostredí a nie hľadať po Bratislave volebné miesta. Stanovenie terminu volieb na koniec septembra však pre akademické orgány zrejme vôbec nie je zarmucujúci Jakí, Je pravda, že trochu skomplikuje začiatok vyučovania. Studenti a pedagógovia sú vďaka takémuto termínu ochránení od politického boja, kampani a agitácii, ktoré sa dajú v lete čakať. Na prázdniny prelo neostáva iné, ako požiadať pedagógov o zhovievavosť pri rozhodovaní o termíne nástupu na fakulty a študentom odkázať, aby prežili kampane v pokoji -vo svojich puboch, stanoch a na brigádach. DUŠAN DEVÁN

P. S.: Vážení čitatelia, aj so Studentským perom sa v NU opäť stretnete tiež až po voľbách. DovideniaJ

Študentským perom

Študent žurnalistiky v medzinárodnom projekte

Posilnenie demokratického modelu Slovenský syndikát novinárov, ktorý ako profesná organizácia

združuje väčšinu našich novinárov, pripravil spolu s o zahra­ničnými partnermi projekt s názvom „Úlohy novinárov v o vo­lebnej kampani a posilnenie demokratického modelu žurna­listiky". Významnú úlohu v tomto projekte zohrajú v jeho druhej fáze aj študenti žurnalistiky.

Prvá časť predstavuje sériu školeni pre novinárov o tom, ako sa eticky a samostatne správať počas predvolebnej kampane a ako sl zachovať nezávislosť na politických stranách v pred­volebnom boji a počas volieb. Kurzu by sa mali zúčastniť novinári z ústrednej i regionálnej televízie, rozhlasu a tlače. Druhou fázou projektu Je systematické monitorovanie predvo­lebnej kampane v našich médiách z hľadiska dodržiavania zákonov a novinárskej etiky.

O úlohe študentov v o výskume nám porozprával doc. PhDr. Vladimir Holina z Katedry žurnalistiky FiF UK:

- U ž 8. júna t. r. sa v Centre nezávislej žurnalistiky uskutočni prípravné školenie, počas kto­rého by si študenti mali osvojiť metodiku nevyhnutnú pre samo­statný výskum, metódu obsaho­vej analýzy.

Záujemcovia absolvujú test, podľa ktorého vyberieme osem najlepších. Počas letných práz­dnin začnú cvične pracovať, no skutočný výskum sa začina až posledný augustový týždeň sú­časne s oficiálnym začiatkom predvolebnej kampane. Študenti budú každodenne analyzovať obsah celoštátnych denníkov a podľa odborných kritérií hodnotiť, či novinári v spravodajstve a v publicistike dodržiavajú voleb­ný zákon a elementárne pravidlá etiky.

Každý analytik bude skúmať určené noviny a denná práca by mu mala trvať 2 až 3 hodiny. Mo­

nitoring konči dňom parlament­ných volieb, teda 26. septembra 1998.

• A k o s a n o v i n á r i a verej­n o s ť dozvedia o v ý s l e d k o c h pr ieskumu? - Okrem študentského monito­

ringu dennej tlače bude súčasne prebiehať aj monitoring obsahu vysielania elektronických médií, teda televízie a rozhlasu. Toho sa však zúčastnia iba profesio­náli so skúsenosťami v masovo­komunikačnom výskume.

Výs ledky monitoringu všet­kých vybraných médií budeme priebežne v týždňových interva­

l o c h zverejňovať na tlačových konferenciách. Súhrné výsledky a záver vydáme v jeseni a mala by nasledovať a j samostatná publikácia o priebehu predvoleb­nej kampane v médiách v roku 1998.

Pr ipravi l : L e o S inger

Dvere sú otvorené... Centrum nezávis le j žurnal is­

tiky (CNŽ) j e nez isková organi­zácia sídl iaca na Štúrovej u l ic i č. 9. S lúž i na jmä potrebám štu­dentov žurnal ist iky a nov iná­rom. V kn ižn ic i n á j d u v ý b e r z o s lovenskej a zahraničnej tlače a h l a v n e m n o ž s t v o ž u r n a l i s ­t ickej l i teratúry v angl ič t ine. V ý h o d o u C N Ž Je j e h o v y b a v e ­nie s i e d m i m i p o č í t a č m i s in-t e r n e t o m . D o práce s n i m a t a k i s t o s C D - R O M - a m l v á s pracovníčka knižnice ochotne zauči .

C e n t r u m pokračuje a j v tom­t o r o k u s o v z d e l á v a n í m novi­n á r o v z r e g i o n á l n y c h a lo­k á l n y c h r o z h l a s o v ý c h a tele­v í z n y c h stanic. V ď a k a p o m o c i C N Ž m o h l i malé káblové spo­ločnost i z a č a ť v y r á b a ť doku­mentárny m e s a č n í k Š t ú d i o R R , ktorý v y s i e l a regionálne reportáže. C e n t r u m t iež orga­n i z o v a l o v marc i v K o š i c i a c h k u r z z á k l a d o v market ingu pre p r a c o v n í k o v r o z h l a s u a T V .

V Brat is lave prav idelne us­p o r a d ú v a o k r ú h l e sto ly s té­m o u f inančníctva pre ekono­m i c k ý c h r e d a k t o r o v ústred­n ý c h denníkov.

V tomto r o k u sa C N Ž začina intenz ívnejš ie v e n o v a ť vzde­l á v a n i u redaktorov a v y d a v a ­t e ľ o v s t r e d o š k o l s k ý c h časo­p i s o v z celého S l o v e n s k a . Po­čas d v o j t ý ž d ň o v é h o Júlového k u r z u by m a l i m l a d i nadšenci s p o m o c o u t roch amer ických a d v o c h s l o v e n s k ý c h lektorov v y r o b i ť v lastné n o v i n y . (r)

načas iludcnltkv obftťislnik, číslo 1/97

2 c z o c </>

e r

x -J r—

< Ľ.

'•J Ui o o •J CC

I ) E С I И I A r U R

Skupina študentov žurnalis­tiky a hudobnej vedy FiF U K vydáva v tomto mesiaci druhé číslo študentského časopisu NAČAS. Síce po roku, no s isto­tou, ž e tentoraz finančný pra­meň tak skoro nevyschne.

Takže, študenti, tešte sa na reportáž z oživovania bratis­lavskej Priekopy, úvahu o prí­ťažlivosti študentských rebélií, recenziu na film Rivers of Baby­lon, exotickú pohľadnicu z Ku­by, a iné pitoresknosti.

Spoločným krédom časopisu, ktorý vychádza v o vydava­teľstve Stimul, je poznávanie a sebapoznávanie pomocou iró­nie. Žiaľ. zatiaľ bez autora post-moderného úvodníka o Štvorci, ktorý sa prihlboko ponoril do učebnic...

(Is)

Túto stranu pripravili Studenti 3. ročníka Katedry žurnalistiky FiF UK pod vedením Lea Singera