S P R A V O D A J Univerzity Komenského

QSQ

n i v e r z i t a

Číslo 9—10

Brat i s lava

j ú n

1968

Na kolégiu r e k t o r a Univerzity Komenského rozšíreného o dekanov fakúl t , k t o r é bolo dňa 1. aprí la t. r., s a p r e d i s k u ­toval návrh na zmenu názvu Univerzity Komenského, k t o r ý predložila komisia p r e pr ípravu o s l á v 50. v ý r o č i a založenia UK pod vedením p r o r e k t o r a doc. MUDr. E. HURAJA, CSc. Ná­zory na premenovanie UK s a ob jav i l i i v t lači (Kul túrny ž ivot z 29. 3. 1968, Sl iacky). Vedecká r a d a UK u ž d ň a 12. f e b r u á r a 1968 p r i j a l a rozhodnutie, ž e bude o t e j t o o t á z k e rokovať na j e d n e j z budúcich s v o j i c h schôdzok. Pretože ko lég ium r e k t o ­r a UK a dekani f a k ú l t p o v a ž u j ú o t á z k u premenovania a lebo nepremenovania UK za v ý z n a m n é a h i s tor ické rozhodnutie, chcú rozhodovať u v á ž e n e p o predi skutovaní t e j t o o t á z k y n a v e d e c k ý c h radách f a k ú l t , k d e m a j ú možnosť v y j a d r i ť s v o j n á ­zor vedúci k a t e d i e r a v e d e c k o v ý s k u m n ý c h inšt i túci í na f a k u l ­tách, k tor í s ú r e p r e z e n t a n t m i základných pracovných j e d n o ­t iek na v y s o k e j škole. Pretože nie k a ž d ý j e informovaný o tom, a k é názory s a v y s k y t l i pr i rokovaniach n a k o l é g i u ' r e k t o r a UK a predtým, podávame prehľad a r g u m e n t o v , k t o r é s a u v á ­d z a j ú v p r o s p e c h premenovania alebo v prospech ponechania t e r a j š i e h o mena. Toto poradie n e m á ovplyvniť rozhodovanie a kolég ium r e k t o r a UK n e c h c e ním v y j a d r i ť poradie dôleži­tost i . V ú v o d e pripomíname, ž e v his tór i i t r v a n i a univerz i ty boli u ž zaznamenané nas ledovné z m e n y názvov: a ) p r i zr iadení univerz i ty v r o k u 1919 nebol u r č e n ý p r e s n e j š í

názov, len s a stanovilo, ž e s a z r i a ď u j e „Československá š t á t n a univerzi ta v Bra t i s lave" ,

b ) š t y r i mes iace p o zákone o zr iadení univerz i ty v B r a t i s l a v e bolo v l á d n y m nariadením s t a n o v e n é m e n o „Univerzita Ko­m e n s k é h o " — s p r á v n e b y malo b y ť Komenského u n i ­verz i ta ,

c ) v o f e b r u á r i 1939 v l á d n y m nariadením bola Univerzita Ko­menského premenovaná na Slovenskú univerzi tu,

d ) nar iadením SNR z 25. j ú n a 1945 č. 88/45 Sb. n a r . SNR bolo s tanovené, ž e „Štátna univerz i ta v B r a t i s l a v e " s a nazýva Slovenská univerz i ta v Brat is lave, l a t insky Univers i tas Slovaca Brat i s lavens is ,

e ) v novembri 1954 v ládnym nariadením bola Slovenská u n i ­v e r z i t a premenovaná n a Univerzitu Komenského.

Dôvody k ponechaniu mena:

1. A k ide o meno univerzi ty, t r e b a zot rvať pr i pôvodnom m e n e n a j m ä preto, ž e toto meno j e h i s tor ické a o d z r k a d ľ u j e obdobie a h i s tor ické okolnost i vzniku univerz i ty .

2. Nazdávame sa, ž e meno univerzi ty, ako a j mená č a s o ­pisov nemožno meniť podľa toho, ako s a mení polit ická s i ­tuácia. V danom pr ípade zmena mena univerzi ty bola b y u ž š t v r t á od j e j založenia, čo nie j e ani zďaleka o b v y k l é v h i s ­tórii univerzí t . Naopak, národy s i z a c h o v á v a j ú pôvodné názvy, k torými univerzi ty pomenovali p r i ich založení. Obzvlášť v p o ­

s lednom č a s e naša univerz i ta pod s v o j í m názvom začala p r e ­nikať do zahraničia a u ž v i a c e j a k o d e s a ť rokov j e v e d e n á v o svetovom zozname u n i v e r z í t (Handbook of Univers i t ies) pod t ý m t o menom. Univerzita Komenského s odvolaním s a na toto meno a t radíc iu bola p r i j a t á a k o d r u h á č e s k o s l o v e n s k á v y s o k á škola do s v e t o v e j únie univerz í t a u ž v i a c e r é o d b o r y v zahraničí vybudoval i pod t ý m t o m e n o m k o n t a k t y a spo­luprácu.

K vzťahom v zahraničí a k o a j k domácim pomerom t r e b a brať do úvahy, ž e na Univerzite Komenského vychádza p o ­m e r n e v e ľ a periodík, nesúcich toto meno (napríklad f a k u l t n é A c t a a pod.) , k t o r é b y zmenou n á z v u b ib l iogra f icky zanikli .

3. Niet dôvodu, a b y meno a osobnosť Komenského s a s t a l i nevhodnými v súčasnom období, p re tože Komenský, hoci bol teológom, p a t r í i d n e s m e d z i učencov, p e d a g ó g o v a o r g a n i ­zátorov š k o l s t v a sve tového mena. J e známym p e d a g o g i c k ý m odborníkom n a početných univerz i tách s v e t a a j e h o s p i s y boli preložené d o s v e t o v ý c h j a z y k o v . Sú mnohí pedagógovia, k t o r í pod názvom Komeniológovia š t u d u j ú i d n e s Komenského diela, pre tože j e h o m y š l i e n k y s ú v p e d a g o g i k e s t á l e ž i v é a p la tné . Za s v o j h o ž ivota Komenský napísa l a s i 142 spisov, čo j e úctyhodné n a pomery, v a k ý c h žil. Komenský j e rodákom z Moravského Slovácka, z Uherského Brodu, blízo s l o v e n s k ý c h hraníc (nar. 28. 3. 1592). Dlhší č a s žil (4 r o k y ) v s l iezskom Lešne a v Š a r i š s k o m Potoku v bývalom Uhorsku. Zdržoval s a i v Čechách, Angl icku, Š v é d s k u a Holandsku, k d e i zomrel a t a m j e a j pochovaný. V Levoči v r o k u 1685 v y š l a m u kniha Orbis p ic tus .

4. Univerzi ta Komenského j e d n e s n a p r a h u 50. v ý r o č i a s v o j h o založenia. Pri t e j t o prí ležitosti, o d v o l á v a j ú c sa na pol­s toročné jubi leum, chceme pri ložiť n a j v ä č š i u v á h u n a d e j i n n é poslanie n a š e j univerz i ty a p r i d r ž i a v a j ú c s a tohto f a k t u , bolo b y obt iažne v y s v e t ľ o v a ť , p r e č o p r á v e p r i tomto v ý r o č í b y malo d ô j s ť k z m e n e názvu. O k r e m t o h o j e p o t r e b n é b r a ť do úvahy, ž e v r o k u 1970, t e d a ani nie r o k p o naš ich os lavách, b u d ú o s l a v y 300. výroč ia s m r t i J . A. Komenského a bolo b y dosť nepochopiteľné, ž e j e d i n á univerz i ta honosiaca s a j e h o menom s a h o v z d á v a , a t o p r á v e v období p r o g r e s í v n y c h zmien v n a š e j v n ú t o r n e j politike, k t o r é v o s v e t e s a hodnotia pozit ívne. Berme do ú v a h y skutočnosť, ž e s menom J . A. K o ­menského nie j e s p o j e n é len v ý z n a m n é učenie z o d b o r u p e d a ­g o g i k y a f i lozofie, a l e v j e h o die lach s a z rkadl í i humaniz­m u s a pokrokové p r ú d y v XVI. s toročí .

Návrh na premenovanie Univerzity Komenského v Brat i s lave na Univerzitu Istropolitana j e z nas ledovných a s p e k t o v :

Zmenu mena s odvolaním s a na s t r e d o v e k ú Istropolitanu dosiahla b y s a náväznosť n a s t r e d o v e k , r e s p . mohli b y s m e s a odvolávať na s t a r é 500-ročné t radíc ie . Týmto (pravdepo­dobne) b y s m e s a mohli uchádzať o zaradenie medzi n a j s t a r ­š i e univerz i ty Európy.

Tiež s a v y c h á d z a z n iektorých iných momentov. J e d n ý m z nich j e spôsob, a k ý m v ô b e c n a š a univerz i ta dosta la t e r a j š i e meno. Samotná univerz i ta v B r a t i s l a v e v č a s e pomenovanie ( roku 1919) nemohla a nemala v p l y v na s v o j e pomenovanie. Sú urč i té náznaky, ž e voľba Komenského nebola jednotná, t r e b a v š a k konštatovať, ž e s a v ô b e c neuvažovalo o Istropoli-tane. V roku 1919 Istropoli tana nebola známa, n a j m ä v Če­chách <a o k r e m toho v y c h á d z a j ú c го skutočnosti, ž e .-e j e j zakladateľa s a p o v a ž u j e Mate j Corvín, k t o r ý nebol Čech&m

(Pokračovanie na 2. s t r . )

naklonený, b a viedol sem a j v ý b o j e (spory J u r a j a Poděbrad­ského s Matejom), takže pomenovanie Istropolitana by nebolo ani populárne. Ďalej dialo s a to na území, k toré s a v tedy po­važovalo га Uhorsko, takže v prípade pr i j a t ia mena Istropo­litana by t o bol snáď príklon k u h o r s k e j histórii, čo takt iež v roku 1919 nebolo populárne. Doteraz v histórii univerzity pr i ž iadne j príležitosti nebol podaný podobný návrh, až v roku 1938, resp. 1939, keď -sa Univerzita Komenského p r e ­menovala na Slovenskú univerzitu a v latinskom názve (zried­kavo) s a používal názov UNIVERSITAS SLOVACA ISTRO­POLITANA.

Pokiaľ ide o historické fakty, t ý k a j ú c e s a Istropolitany, za­čalo s a so skúmaním Istropolitany pomerne až v posledných časoch, n a j m ä v súvislosti s 500-ročným výročím založenia.

V c e l e j doteraz známej publicistike ohľadne Istropolitany j e e š t e veľa neprebádaného, napríklad nie j e známe, dokedy f a k t i c k y (nie de jure, lebo nie j e doklad o j e j zrušení) e x i s ­tovala, nie s ú zachované matriky, takže nie j e možné zistiť, k t o v ' n e j študoval, presný počet a mená učiteľov a pod. Skoro v š e t k y práce, t ý k a j ú c e sa Istropolitany pravdepodobne s ú z jedného prameňa, a to „Czaszar Mihaly — Az Academia Istropolitana, Bratislava 1914", k t o r ý s a používal v rôznych obmenách. Novšie poznatky prináša prof. JUDr. Rebro v Slo­v e n s k e j archivalistike, r . 11/1967 č. 10, podľa ktorých mala Academia Istropolitana veľmi ohraničené pôsobenie, n a j m ä pokiaľ išlo o rozsah j e j inštitúcií — fakúl t .

Akadémia Istropolitana urči te bola veľkým kultúrnym prí­nosom. Treba brať do úvahy, ž e vznikala v dobe rozširovania myšlienok humanizmu a renesancie toho obrodného prúdu XVI. storočia, ktorého k poznatkom i výsledkom v niekto­r ý c h oblastiach v e d y a k u l t ú r y ako a j myslenia s a môžeme hlásiť. I keď Akadémia Istropolitana sa nesta la univerzitou, k torá by bola pretrva la veky, ako pretrval i univerzity okoli­tých š tá tov (Praha, Viedeň, Krakov), p r e d s a j e j vznik a e x i s ­tencia boli veľkým kultúrnym a pokrokovým činom. Tiež s k u ­točnosť, že Akadémia Istropolitana mala s v o j e sídlo v Bra­tis lave, má p r e nás v e ľ k ý význam, keďže s a tým vytvori la v Brat is lave tradícia univerzitného mes ta a Univerzita Ko­menského má v n e j s v o j u predchodkyňu.

Pri prípadnom premenovaní nastala by určitá ťažkosť, ako názov preložiť do slovenčiny. Zároveň s premenovaním b y s a musela urobiť značná propagačná činnosť a práca, k torá by univerzitám v zahraničí priblížila históriu Akademie Istropoli­tany, aby s a takto podporilo premenovanie.

Premenovaním Univerzity Komenského na Univerzitu Istrapolitanu nevznikli by žiadne ťažkosti, keďže tento názov s a neviaže na politiku alebo osobu, ale v iaže s a na tradíciu, k torá Univerzite Komenského chýbala. Tento názov b y ani v budúcnosti nepodliehal ne jakým tlakom na zmenu, k e ď ž e svo j ím obsahom má predpoklady pretrvať.

Najčestnejšie uznanie Na návrh Ústredného výboru Komunistickej s t rany Česko­

slovenska, Ústredného výboru Národného f rontu . Predsedníc­t v a Národného zhromaždenia, v lády republiky a Ústrednej rady odborov udelil prezident republiky Ludvík Svoboda к 1. a 9. má j u 1968:

Rad republiky — Dr. Antonovi RAŠLOVI, Rad práce — JUDr. Arpádovi BALOGHOVI-DÉNESOVI. Laureát š t á t n e j ceny Klementa Gottwalda — doc. RNDr.

Miroslavovi KODĚROVI, CSc., docentovi Prírodovedeckej f a ­kul ty Univerzity Komenského v Bratislave za stanovenie r u d ­ných prognóz vypracovaných na základe pôvodných mine­ralogických a geochemických výskumov na ložisku Banská Štiavnica.

Za vynika júcu prácu — doc. MUDr. Jozefovi JEZERSKÉ-MU, CSc.

Sto rokov od narodenia Márie Sklodowskej Corie

Na Pedagogickej fakul te Univerzity Komenského v Trnave, bola instalovaná výs tava „STO ROKOV OD NARODENIA MA­RIE SKLODOWSKEJ-CUIUE", na k t o r e j odznela i p > d ,šk;i o živote a diele t e j t o významnej osobnosti v spolupráci s okresnou Jednotou čs. matematikov a fyzikov.

Študenti na Devíne Na Gottwaldovom námestí 28. apríla o 13. hodine podTa

odhadu s a zoskupilo okolo trit is íc vysokoškolákov a o s t a t n e j mládeže. Chystali s a na pút na Devin, ktprú zorganizovali brat is lavskí študenti. A boli tam a j delegáci i / vysokých ikdl ostatných slovenských miest i delegácie slovenských š tuden­tov z Prahy, ktorí si tam nedávno založili s lovensky vysoko­školský klub.

Púť na Devín sa začala zápalistym pre javom popredneho vychovávateľa s lovenských vysokoškolákov prof. Univerzity Komenského dr. Milana Pišúta. Spomenul, ako pred 132. rokmi skupinka štúrovcov, poslucháčov bratis lavského evanjelického lýcea po p r v ý raz vyš la na historický Devín, aby sa tu u t v r ­dila v boj i za slobodu slovenského národa. A te raz sa naša mládež vracia k týmto tradíciám so staronovou náplňou, aby si pripomenula a utvrdila sa v ideáloch slobody, demokracie, ľudskosti, b ra t s tva s ostatnými pokrokovými národmi, aby si pripomenula všetko, čo nás viaže s českým národom a s o s t a t ­nými slovanskými národmi.

Na Devíne v amfiteátr i sa zišlo v y š e 15-tisícové zhromažde­nie. Z pódia odzneli nadšené pre javy, hlásiace s a k slávnemu odkazu našich národných dejín, za dovedenie zápasu o rovno­právne postavenie Slovenska v ČSSR do úspešného konca. V tomto zmysle vyznelo programové vyhlásenie brat is lav­ských vysokoškolákov, v ktorom sa o. i. hovorí: „Sme si vedomí, že bojovať dnes len za národné požiadavky nestačí. Preto budeme bojovať a j za vypracovanie nove j ústavy, zod­p o v e d a j ú c e j potrebám moderného, demokratického štátu, za záruky všetkých občianskych slobôd, a j akademických, ra zmenu exis tu júceho školského systému, za uplatňovanie r- ä-l i s t icke j zahraničnej politiky."

Členmi korešpondentmi ČSAV sa stal i t í to učitelia UK: prof. MUDr. J u r a j ANTAL, DrSc., akademik SAV, externý r ia­diteľ Ústavu normálnej a patalogickej fyziológie SAV, pod­predseda Vedeckého kolégia lekárskych vied SAV, vedúci Katedry fyziológie LF UK, prof. RNDr. Bohuslav CAMBEL, DrSc., člen korešpondent SAV, externý riaditeľ Geologického ús tavu SAV, i »ktor UK, prof . RNDr. Mikuláš KONČEK, DrSc., člen korešpondent SAV, externý riaditeľ Ústavu meteorológie a klimatológie SAV, v e ­dúci Katedry astronómie, geofyziky a meteorológie Prírodo­v e d e c k e j fakul ty UK.

* * *

Dňa 31. m á j a t . r. odovzdal námestník povereníka SNR pre školstvo prof. Ing. Štefan CHOCHOL, CSc. docentské diplomy 55 pracovníkom vysokých škôl, ktorí s a habilitovali na UK a ostatných slovenských vysokých školách. Slávnosť s a konala v klube Univerzity Komenského.

Trojstretnutie miest 1. m á j a s a Martin stal miestom stretnutia brnenských, b r a ­

t is lavských a martinských medikov a profesorov. 2. máju s a tam totiž začali Dni družby. Trvali tri dni. V republike i v za­hraničí známi odborníci-lekári si vymenili na vedecke j konfe­rencii s v o j e skúsenosti a študenti-športovci i zamestnanci si vzá jomne zmerali s i ly vo volejbale, basketbale, futbale a kol­koch. Všetci spoločne navštívili významné martinské kultúrne inštitúcie, v tomto roku 80-ročného narodenia umelca Marti­na Benku a v posledn, deň na rieke Danovka si vyskúšali u j s v o j e rybárske umenie. Stretnutie kolektívov lekárskych f a ­kú l t Univerzity J. E. Purkyňu v Brne a Univerzity KomensKŕ-ho v Bratislave bolo cenným prínosom na prehlbovanie v r a ­

hov v jubi le jnom roku 50. výročia vzniku ČSR.

D R U Ž B A medzi Univerzitou Komenského a Štátnou

univerzitou N. G. ČERNYŠEVSKÉHO v Saratove

" VI

Už druhý rok t r v á družba medzi bratis lavskou Univerzitou Komenského a Štátnou univerzitou Nikolaja Gavriloviča Čer­nyševského, nositeľkou „Radu Červenej z á s t a v y " v Saratove. Zmluvu podpísali akademickí funkcionári obidvoch univerzít dňa 15. novembra 1967 v Saratove. Vedecká rada UK v no­vembri m. r. udelila čestný doktorát rektorovi s a r a t o v s k e j univerzity Valentínovi Grigorievičovi Lebedevovi, doktorovi geograf ických vied.

Dňa 14. m á j a t . r . p r i j a l rektor Univerzity Komenského prof. RNDr. Bohuslav CAMBEL, DrSc. delegáciu sa ra tovske j univer­z i ty za prítomnosti vedenia UK a akademických funkcionárov všetkých siedmich fakúl t . V delegácii boli prorektor saratov­s k e j univerzity doc. V. S. STAĽMACHOV, kandidát fyzikálno-matematických vied, prof . V. B. OSTROVSKÚ, doktor histo­rických vied a prof. S. S. CHOCHLOV, doktor biologických vied s mamželkami. Vedecká rada UK udelila spomenutým vedcom a pedagógom pamätné medaily Univerzity Komen­ského.

Počas desaťdňovej návštevy v ČSSR sovietski hostia pred­nášali a besedovali na Filozofickej a Prírodovedeckej fakul te UK. Prezreli si historické miesta, pamätihodnosti a prírodné k r á s y Slovenska.

D O H O D A o spolupráci Miedzi Štátnou univerzitou N. G. Černyševské-

ho v Saratove, nositeľkou radu práce „ČERVENEJ ZÁ­STAVY" a Univerzitou Komenského v Bratislave.

Pre rozvoj priateľských vzťahov a pracovných zväz­kov medzi Štátnou univerzitou N. G. Černyševského, no­siteľkou radu práce „Červenej zás tavy" v Saratove a Univerzitou J.. A. Komenského v Bratislave, uzatvárame nasledujúcu dohodu:

§ I-Dohoda zodpovedá snahe oboch univerzít rozví jať

pr iateľské vzťahy. Obe s t rany budú spolupracovať v ob­lasti výuky a vzdelania študentov, v oblasti vedeckého výskumu a poskytovať s i vzá jomne pomoc. Pre tento účel sa obe s t rany zaväzu jú každý rok, najneskôr do 30. septembra odsúhlasiť pracovný plán spolupráce, ktorý po potvrdení Ministerstvom vysokého a stredného škol­s t v a ZSSR a Ministerstvom školstva ČSSR sa s tane kon­krétnym programom činnosti oboch univerzít na určené obdobie. § 2.

Spolupráca oboch univerzít s a bude realizovať v me­dziach určených medzinárodnými vzťahmi a obsahuje nasledovné: a ) Pravidelné cesty vedeckých pracovníkov oboch uni­

verzí t na prednáškové pobyty, účasť na kongresoch, vedeckých konferenciách alebo oslavách, ktoré po­riada jedna z univerzít na výmenu skúseností, poz­natkov a plánov v oblasti v ý u k y a vzdelávania š t u ­dentov a vedeckého výskumu.

b ) Výmenu mladých vedeckých pracovníkov, ašpirantov a š tudentov na absolvovanie stáže, š tudi jného poby­tu, resp. praxe.

c ) Výmena vedeckých publikácií a materiálov pre pub­likovanie vo vedeckých zborníkoch univerzít. Výmena učebných plánov, programov, učebníc, b ibl iograf ickej a metodickej l iteratúry, programy a materiály v e ­deckých konferencií.

d ) Okrem toho sa obe s t rany zaväzujú, že súhlasia s tým, že si budú vzájomne dávať k dispozícii knihy a vedecké práce v súlade so zákonmi platnými v p r í ­slušnom štáte.

Spolupráca a spoluúčasť pri príprave kandidátskych a doktorských dizertácií:

e ) Výmena skúseností v oblasti zvyšovania úrovne v ý ­u k y študentov a ašpirantov, zvyšovania kval i f ikácie vyučujúcich, zdokonaľovanie učebného procesu v r á ­tane uplatňovania súčasných technických pomôcok výuky.

f ) Výmena skúseností v oblasti riadenia na v y s o k e j škole a t iež vzá jomné informácie o ekonomických problémoch vysokých škôl oboch kra j ín .

§ 3. Spoločenské organizácie oboch univerzít s i budú v z á ­

jomne vymieňať skúsenosti z politicko-výchovnej a k u l -túrno-výchovnej práce, zahrňujúc v to i organizáciu rekreácie š tudentov a pracovníkov š tudentske j umelec­k e j tvorivosti a súťaží kolektívov športových družst iev oboch univerzít.

§ 4. Dohoda predpokladá spoluprácu medzi knižnicami uni­

verz í t vrátane výmeny plánov práce, správ o práci, m e ­todických pokynov, zoznamov odporúčanej l i teratúry a iných materiálov. Obe s t rany s a zaväzu jú k spolupráci pri organizovaní spoločných vedeckých konferencii, na vzájomných stážach pracovníkov knižníc, výmene dele­gácií a k ďalším spôsobom spolupráce.

§ 5. Na financovanie podujatí, k t o r é predpokladá táto do­

hoda, budú sa brať pri plnení vzájomných podujatí , k to­r é s ú stredom záujmu oboch s t rán t ieto princípy: 1. Zasielanie l i teratúry a iných materiálov hradí vždy

odosielajúci. 2. Náklady, k toré vzniknú v súvislosti s cestami p r a ­

covníkov a š tudentov hradí : a ) cestovné náklady — vys ie la júca strana, b ) pobytové náklady — pri j ímacia strana, t . j . s t r a v ­

né v o forme vreckového: diéty, nocľažné a cestov­né náklady súvisiace s o š tudi jným programom na území n a v š t í v e n e j kra j iny .

Rektor Š tá tne j univerzity Rektor Univerzity Komenského N. G. Černyševského Prof. RNDr. B. CAMBEL, DrSc. profesor LEBEDEV

Domáci poriadok p r e š t u d e n t s k é domovy

Pokračovanie z čísla 8.

h ) rodičia a blízki príbuzní môžu navšt ív iť ubytovaného š t u ­d e n t a s o súhlasom r iadi teľa domova a j mimo n á v š t e v n ý c h hodín.

3. Ubytovaný š t u d e n t j e povinný:

a ) pr i nasťahovaní d o internátu predložiť riaditeľovi domova t i e t o doklady : občiansky preukaz, študenti-cudzinci p latný ces tovný pas , l e k á r s k e potvrdenie o bezinfekčnost i t r v a l é h o bydl i ska n i e s t a r š i e ako 10 dní, zmluvu o ubytovaní v domove, k t o r ú s ním uzavre l pr í s lušný dekanát f a k u l t y . Hlásenie o prechodnom ubytovaní š tudentov v domove z a ­bezpečí vedenie domova v. 'zmysle platných predpisov o hlá­s e n í o b y v a t e ľ s t v a ;

b ) pri v s t u p e do domova preukázať s a na požiadanie vrá tnika p la tným preukazom;

c ) plat iť r iadne poplatok za ubytovanie v o v ý š k e u r č e n e j platnými smernicami, a t o n a j n e s k o r š i e do 10. dňa b e ž ­ného mesiaca. A k neplatí poplatok za ubytovanie dlhšie ako 2 mesiace, s t r á c a uzavre tá zmluva o ubytovaní p l a t ­nosť;

d ) s t a r a ť s a o vzhľad a č is totu s v o j e j izby a k o i spoločných zariadení a umožniť ich upratovanie v s tanovenom č a s e ;

e ) dodržiavať uzavierac iu hodinu internátu, a t o denne o 00,30 hod. a pred dňom pracovného poko ja o 2.00 hod. Príchody po u z a v i e r a c e j hodine s a e v i d u j ú a za otvorenie s a p lat í poplatok K č s 1 . — internátu. Spôsob inkasa t o h t o poplatku a j e h o využi t ia urč í r iadi teľ s o Študentskou radou;

f ) ihneď hlás iť v š e t k y z i s t e n é z á v a d y vedenia domova. Za poškodenie inventárnych p r e d m e t o v a zariadenia domova, k u k t o r é m u nedošlo r iadnym opotrebením, zodpovedá š t u ­dent, k t o r ý v e c poškodil alebo zničil;

g ) vysťahovať s a z domova, a t o

— do 5 dní p o prerušení , zanechaní, dokončení štúdií, a k o i p o uplynutí doby, na k t o r ú bola zmluva u z a v r e t á ,

— do 3 dní p o vylúčení z o š túdia a lebo zrušenia z m l u v y o ubytovaní, v ý n i m k y môže povoliť dekan f a k u l t y ;

h ) p r i skončení pobytu v domove s a r i a d n e odhlásiť na vedení domova, odovzdať zapožičaný inventár , a k o i v por iadku izbu a uhradiť ním zavinené škody.

V domove s a n e p o v o ľ u j e :

a ) presťahovať s a d o i n e j izby b e z s ú h l a s u r iadi teľa domova a Š t u d e n t s k e j rady, a lebo s v o j v o ľ n e premies tňovať i n v e n ­t á r ,

b ) ruš i ť k ľ u d potrebný k š túdiu a kľud občanov v blízkom okolí,

c ) poškodzovať o b j e k t y a zar iadenia ( s teny, nábytok, atd'.),

d ) robiť a k é k o ľ v e k z á s a h y d o inštalacií (e lektr ických, vodo­vodných a plynových, rozhlasu p o drôte) ,

é ) v y n á š a ť z j e d á l n e j e d á l e n s k ý r iad,

f ) prechovávať v izbách nepr ih lásené osoby,

g ) hrať hazardné h r y a n a d m e r n e požívať alkoholické nápoje .

Cl. IV.

Porušenie domáceho poriadku

1. Porušenie domáceho por iadku p r e r o k o v a v a Študentská r a d a spolu s r iaditeľom domova.

2. Za porušenie u s t a n o v e n í domáceho por iadku a za i n é previnenia môže uložiť Študentská r a d a a r iadi teľ domova t i e t o opatrenia :

a ) napomenutie š t u d e n t a p r e d Študentskou radou a lebo r i a ­diteľom domova,

b ) v e r e j n é napomenutie,

c ) napomenutie s v ý s t r a h o u predloženia n á v r h u dekanovi f a ­k u l t y na z r u š e n i e u b y t o v a c e j zmluvy,

d ) návrh dekanovi na okamžité z r u š e n i e u b y t o v a c e j zmluvy. O v š e t k ý c h kárnych opatreniach upovedomí Študentská rada

spolu s r iaditeľom domova dekana fakul ty . Dekan f a k u l t y môže zruš iť ubytovaciu zmluvu pred uplynu­

tím dohodnute j doby na návrh r iaditeľa domova, š t u d e n t s k e j r a d y a lebo z v las tného rozhodnutia, n a j m ä vtedy, ak š t u d e n t v domove napr iek napomenutiu p o r u š u j e svcj je povinnosti v y ­p l ý v a j ú c e zo zmluvy .

Pri ukladaní jednot l ivých druhov opatrení s a prihl iadne na závažnosť porušenia domáceho poriadku, na s p r á v a n i e s a š t u d e n t a v domovte a škole, na j e h o p o s t o j k spáchanému pr ies tupku a k náhrade škody.

3. K prerokovaniu p r i e s t u p k u a uloženiu opatrenia j e Š tu­dentská r a d a povinná prizvať š tudenta, k t o r é h o pr ies tupok s a prerokováva a umožniť m u účasť na rokovaní. Ak s a po­zvaný š t u d e n t nedostav í alebo r iadne neospravedlní, p r e r o k u j e s a pr ies tupok bez j e h o prí tomnost í .

4. Proti rozhodnutiu Š t u d e n t s k e j rady môže s a š t u d e n t od­volať písomne do 15 dní na VOV ČSZM, pričom proti rozhod­nutiu dekana o z rušení zmluvy o ubytovaní s a môže š t u d e n t odvolat do 15 dni k rektorovi, k torý po vypočutí s tanoviska VOV ČSZM rozhodne o veci s konečnou platnosťou. O odvolaní s a rozhodne d o 10 dní od j e h o doručenia.

5. Odvolanie má odkladný účinok.

6. Opatrenia u v e d e n é v bode 2 nemožno uložiť v tedy, ak konanie š t u d e n t a p r e d s t a v u j e k á r n e previnenie podľa § 22 vyhl . MŠK. č. 25/1966 Zb., za k t o r é už bolo ulo/eně k á r n e opatrenie u v e d e n é v cit. vyhláške.

C l . V .

1. P r á v o na ubytovanie v domove vzniká na podklade zmlu­v y u z a v r e t e j medzi faku l tou a š tudentom. Nárok na u b y t o ­vanie v domove a s p ô s o b uzavierania zmlúv o ubytovaní, u r č u j ú osobitné s m e r n i c e v y d a n é Rektorátom UK.

2. Študent, k t o r ý sa bez ú s t n e h o alebo pisobnéhn o s p r a ­vedlnenia n e n a s ť a h u j e d o domova do 10 dni po začiatku š k o l s k é h o roku. pr ípadne d o 5 dní od prevzat .a ubytoval o j zmluvy počas š k o l s k é h o roku s t r á c a n^rok na ubytovanie a mies to pridelí dekanát f a k u l t y inému studentovi .

3. Počas hlavných prázdnin mo/no poskytnut älud'ntort i ubytovanie v domove, ak f a k u l t a potvrdí, že ich prí tomnosť j e nutná z dôvodov v ý u č b y alebo prázdninove j praxe . Počas hlavných prázdnin m a j ú nárok na ubytovanie v domove s i r o t y a zahraniční š tudent i .

Ubytovanie, k t o r é súv i s í s o štúdiom, má : prednosť p r e d ostatnými požiadavkami a ubytovanie.

4. Pri skončení pobytu š t u d e n t j e povinný r iadne s a z do­mova odhlásiť. Ak tak neurobí, j e povinný uhradiť pr í s lušné poplatky za ubytovanie až do úradného zistenia uvolneného mies ta .

5. Študenti s ú povinní zoznámiť s a s t ý m t o domácim poriad­kom š t u d e n t s k ý c h domovov UK.

6. Za mimoriadnych okolností j e v právomoci r e k t o r a v y ­hlásiť po vypočut í Správy š t u d e n t s k ý c h domovov a jedální UK a Š t u d e n t s k e j r a d y opatrenia i mimo ustanovení u v e ­dených v tomto domácom poriadku.

7. Vedúci akademickí funkcionári školy a nimi poverení pracovníci, a k o a j pracovnici nadriadených školských organov m a j ú p r á v o k e d y k o ľ v e k navšt ív iť ubytovacie pr ies tory domo­v o v a zisťovať skutočný s t a v .

8. Otázky vnútorného života domova, k t o r é nie s ú v ý s l o v n e u v e d e n é v t o m t o domácom poriadku, uprav í podľa k o n k r é t ­nych okolností vedenie domova spolu s o Študentskou radou a náleží te ich z v e r e j n í .

9. Tento domáci poriadok nadobúda platnosť dňom 15. j a ­nuára 1968.

10. Z r u š u j e sa domáci poriadok doteraz platný v j ednot l i ­v ý c h š t u d e n t s k ý c h domovoch patriacich Univerzite Komen­s k é h o a internátny p c r adok vydaný r e k t o r o m UK dňa 1. no­v e m b r a 1967 pod č. 9!ь 3 1-967 D VII/1.

Prof. RND>. B. CAMBEL. DrSc.. rektor UK, v . r.

J U B I L E Á * J U B I L E Á * Dňa 15. m á j a t . r . dožil s a päťdesiatpäť rokov MUDr. Jozef

DEDEK, vedúci K a t e d r y sociálneho l e k á r s t v a LF UK. Po skončení gymnázia v Prievidzi v r o k u 1933, š tudoval na

L e k á r s k e j f a k u l t e K a r l o v e j univerz i ty v Prahe, a v š a k p r e obsadenie P r a h y v m a r c i 1939 nemeckými okupantmi bol p r o ­movaný v decembri 1939 na L e k á r s k e j f a k u l t e v Brat is lave.

Pracoval na K r č n e j a u š n e j kl inike v Brat is lave. Bol v e d ú ­cim zdravotníckeho odboru, zástupcom povereníka z d r a v o t ­níctva, odborným as i s tentom K a t e d r y organizácie zdravotn íc­t v a LF UK a e x p e r t o m Slovenského ú r a d u sociálneho z a b e z ­pečenia.

V t ý c h t o funkciách p o t e o r e t i c k e j a p r a k t i c k e j s t r á n k e s i o s v o j i l n a j m ä odbor organizácie zdravotníctva . Zúčastňoval s a na rôznych celoštátnych komisiách pr i z jednotení z d r a v o t ­níctva a organizačnom rozvoj i .

Od roku 1954 p r a c u j e n a Katedre sociálneho l e k á r s t v a L e ­k á r s k e j f a k u l t y UK.

V ď a l š e j prác i že láme m u veľa úspechov a osobného šťas t ia ! * * *

Docent dr . Jozef FELIX, CSc., p r e odbor ,,Románskych l i te­r a t ú r " na Fi lozof icke j f a k u l t e Univerzity Komenského, dožil s a 27. m á j a t. r . päťdesiat ich r o k o v (na obr.) .

Po skončení š túd i í n a Fi lozof icke j f a k u l t e v Brat is lave, P r a ­he a Paríži v r . 1931—1935 n a j p r v pôsobil a k o s t r e d o š k o l s k ý p r o f e s o r . Neskôr bol menovaný za člena š t á t n e j s k ú š o b n e j komis ie p r e uč i teľskú spôsobilosť n a s t r e d n ý c h školách z j a ­z y k a f rancúzskeho. V r . 1950—1951 e x t e r n e prednáša l a viedol seminárne cvičenia z f r a n c ú z s k e j l i te ra túry n a Fi lozof icke j f a ­k u l t e UK, k d e vynikli j e h o n e o b y č a j n é v e d e c k é a p e d a g o ­g i c k é schopnosti, o čom svedčí v e ľ k ý z á u j e m poslucháčov f r a n c ú z š t i n y o prednášanú problematiku.

Doc. dr . Jozef FELIX j e autorom 22 knižných alebo časopi­seckých pôvodných prác, k t o r é s a t ý k a j ú rôznych otázok r o ­mánskych l i te ra túr a ce lkove cca 50 prekladov z románskych j a z y k o v . Jeho publikácie m a j ú po o d b o r n e j s t r á n k e v y s o k ú úroveň. Má veľmi dobrý základ v problematike l i t e r á r n e j v e d y vo s v e t o v e j l i t e r a t ú r e a osobitne v l i teratúrach románskych. J e romanistom v n a j š i r š o m význame tohto slova, s k ú m a l i te­r á r n e obdobia, pos tavy a diela v o v iacerých románskych l i t e ­ratúrach, s ú č a s n e v o f r a n c ú z s k e j , t a l i a n s k e j i š p a n i e l s k e j . J e ­ho š t ú d i e s a v y z n a č u j ú rozsiahlou znalosťou n a j d ô l e ž i t e j š e j l i t e r a t ú r y o danom predmete, o spoločenských a k u l t ú r n y c h podmienkach doby, z k t o r ý c h pr í s lušná l i te ra túra v y r á s t l a a p o k r a č u j e v s ledovaní premien, k t o r ý m i autor a j e h o dielo prechádzali v neskorš ích dobách. Osobitne t r e b a spomenúť a j j e h o v y n i k a j ú c u znalosť s l o v e n s k e j l i t e ra túry . Neskorš ie s a venoval l i terárno-histor ickému v ý s k u m u , u v e r e j n i a c v i a c e ­r o š túdi í v o vydaniach SVKL. V t e j t o súv i s los t i nemožno n e ­uviesť, ž e v ď a k a doc. dr . Felixovi m á m e d n e s v s lovenčine vrcholné diela s v e t o v e j l i te ra túry, ako j e Cervantesov Don Qui jo t te a Danteho Peklo ( to to spolu s básnikom V. T u r č á -n y m ) . Veľmi s i t r e b a ceniť a j Felixov rozsiahly s vedeckou akríbicou napísaný komentár (cca 300 s t r á n ) k uvedenému dielu Danteho.

Veľa z d r a v i a do mnohých ďalších ú s p e š n ý c h rokov želáme jubi lantovi !

* * *

Dňa 30. j ú n a t . r . s a dožíva 50. rokov prodekan Fi lozof icke j f a k u l t y UK a docent K a t e d r y českos lovenských d e j í n a a r ­chívnictva PhDr. Jozef BUTVIN, CSc. Jubi lant š tudoval na FF S l o v e n s k e j univerzi ty odbor s lovenčina—dejepi s . Popri š túdiu pracoval ako výpomocná si la v Ú s t r e d n e j s p r á v e Slovenske j l igy v Brat i s lave. Po skončení š túdia bol v roku 1945 p r i j a t ý za vedúceho oddelenia na Povereníctve ško l s tva a osve ty . Od r o k u 1948 pôsobí ako učiteľ, n a j p r v a k o a s i s t e n t na Filozo­f i c k e j f a k u l t e , potom preš ie l na s t r e d n ú školu. V roku 1953 preš ie l na býva lú V y s o k ú školu pedagogickú a po zlúčení t e j t o ško ly s Filozofickou f a k u l t o u pôsobí tu dodnes. Prednáša metodiku de jep i su, špeciá lne p r e d n á š k y z českos lovenských d e j í n a zároveň bol pracovníkom Ústavu učiteľského v z d e l á ­vania.

Pedagogická práca jub i lanta j e hodnotená veľmi kladne p r e v y s o k ú úroveň j e h o prednášok a ú s p e š n ú ideovopolitickú v ý ­chovu poslucháčov. Docent BUTVIN m á veľmi bohatú publ i­kačnú činnosť. V súčasnos t i s i v š í m a dôležité momenty s l o ­v e n s k ý c h d e j í n v d r u h e j polovici 19. s t o r o č i a a n iektoré o t á z ­k y s lovenského národného obrodenia.

V ďalšom živote p r a j e m e m u v e ľ a úspechov !

Pripomienky k návrhu úprav vzfahov medzi katedrami maixizmu-leninizmu

a straníckymi orgánmi V návrhu sa o. i. uvádza, že na KML sa vzťahujú tie isté práva

a povinnosti, ako na ostatné vysokoškolské katedry. No ignoruje sa skutočnosť, že tieto práva a povinnosti nie sú nikde v právne záväznej forme stanovené. Ani vo vysokoškolskom zákone, ani v prí­slušných platných predpisoch a nariadeniach, vydaných na jeho usku­točnenie. Je tu vážna medzera v zákone. V starších už neplatných predpisoch napr. v „nařízení MŠaK ze 4. V. 1957 č. 28 Zb. o organi-saci a působnosti vysokých škol a ich zložek" normotvorcovia aspoň v komentári k §-u 10 uvádzajú, resp. upozorňujú, že „organizační jednací řád kateder bude součástí organisačních statutů vysokých škol. Jeho samostatné vydání by nebylo účelné, nebo základní orga­nizační vztahy na katedrách jsou již obecně vžité". (Pravda, značne nejednotne.) Žiaľ, táto požiadavka normotvorcov sa na mnohých v y ­sokých školách a ich fakultách neuskutočnila. Napríklad štatút LF UK, ktorý mimochodom vznikol až 10 rokov po spomenutej vyhláške tak, ako i štatúty ďalších fakúlt UK v Bratislave, na jednací po­riadok katedier jednoducho nepamätal. V posledných rokoch v sú­lade s celkovým nedemokratickým duchom vývoja našej spoločnosti sa i na vysokých školách jednostranným zdôrazňovaním práv vedú­cich a ignorovaním inštitucionálneho poslania, resp. postavenia ka­tedier, fakticky ignoruje skutočnosť, že na katedrách sú často okrem vedúcich i iní vedecko-pedagogickí pracovníci, profesori, docenti, odborní asistenti, ktorí svojou úrovňou časom v nezriedkavých prí­padoch prerastajú úroveň i svojich vedúcich, ale ich váha, možnosť pozitívneho pôsobenia a ovplyvňovania práce katedry j e často nego­vaná diktátorským zneužívaním monopolného postavenia (neschopné­ho, či zaostávajúceho) a z týchto dôvodov i odborne a často a j morálne slabého vedúceho katedry. Chýbajú regulárne a záväzná pravidlá hry pre demokratické vedenie katedier — vedenie, ktoré by rešpektovalo ich charakter, ako vedecko-pedagogických praco­vísk. Doterajšie priame ovplyvňovanie práce KML straníckymi orgán­mi malo i pozitívne stránky: a) čiastočne demokraticky vypĺňalo pri riešení problémov KML spo­

mínanú medzeru v zákone (predpisoch), keďže sa orientovali tiež na stranícke kolektívy katedier,

b) ovplyvňovanie bolo (s výhradou) do i s te j miery i odborné. Táto skutočnosť nie j e na prírodovedných a technických (oehumanit-ných) fakultách zanedbateľná, lebo fakultné orgány týchto škôl nemôžu byť pre riadenie KML odborne kompetentné!

Preniesť (obsahovú) kompetenciu pri riadení KML plne na MŠ a PŠ SNR pri ponechaní kádrového riadenia v monopolnej právomoci fa­kulty a fakticky vedúceho katedry povedie k paradoxným situáciám. Okrem toho riadenie výuky KML len z MŠ a PŠ SNR bude znamenať riadenie príliš zďaleka a bude preto i naďalej tak. ako i doteraz nedostatočné a málo účinné.

Dodnes napríklad chýba, resp. nefunguje systém permanentnej odbornej inšpekcie obsahovej a pedagogickej úrovne výuky. Ak to má byť úprava vzťahov medzi KML a straníckymi orgánmi, nemalo sa zabudnúť ani na vymedzenie týchto vzťahov v rámci fakúlt a pria­mo i straníckych skupín na týchto katedrách. ..Predbežný návrh úpravy" má zrejme súvislosť so súčasným demokratizačným procesom. Ovšem s takýmto jednostranným chápaním realizácie demokratizač­ného procesu, ktorý by sa obmedzil len na akúsi odluku KML od straníckych orgánov a pritom ponechal nedotknuté existujúce adml-nistratívno-byrokratické formy a spôsoby riadenia a niekedy i ř in-nosti týchto katedier, nemôžeme súhlasiť. Uvedený návrh úpravy po­kladáme za nedostatočný, navrhujeme ho upraviť v duchu týchto pripomienok v súvislosti s riešením tiež ďalších otázok foriem ( f l noriem) práce a všetkej činnosti Katedier.

Sme tiež proti výnimočnému (privilegovanému) postaveniu KML. ako a j proti ignorovaniu skutočnosti, t. \i osobitosti — špecifičnosti ich postavenia (hlavne na nehumanitných fakultách), čo musí nájsť svoj výraz i v osobitných (špecifických) formách riadenia týchto katedier. JUDr. Ján TÔTH.

odb asistent KML LF UK

Minister školstva pri zapisovaní do pamatne j knihy Univir/i-ty Komenského v Bratislave

29. apríla t . r . p r i j a l prorektor Univerzity Komenského v Bratis lave docent MUDr. Emil HURAJ, CSc. a dekan Filozo­f i c k e j f a k u l t y UK prof. PhDr. Ľudovít BAKOŠ, CSc. rektora univerzity z Regensburgu prof. dr. F. Mayera (na obr.).

Hosť z Nemeckej spolko­v e j republiky pre jav i l zá­u j e m o nadviazanie vedec­kých, pedagogických a pr ia­teľských s tykov s brat i s lav­skou univerzitou. Akademic­kí funkcionári dohodli účasť našich odborníkov na Du­najskom sympóziu, ktoré bolo začiatkom júna v Re­gensburgu. Okrem toho po­skytnú 20 študentom pobyt v NSR. Naša UK poskytne štipendium dvom nemeckým slavistom.

V novembri m. r. s a akademickí funkcionáři UK zúčastnili na slávnostnom akte otvorenia novej, š t v r t e j k r a j i n s k e j uni­verzi ty v Regensburgu, kde odovzdali dary a pozdravný l ist UK rektorovi prof. dr. F. MAYEROVI.

MINISTER ŠKOLSTVA NA UK

30. apríla t . r . pr i ja l rektor Univerzity Komenského v Bra­t i s lave prof. RNDr. Bohuslav CAMBEL, DrSc. rakúskych hostí, zástupcov v iedenske j univerzity, prorektora profesora dr. Kar­ia HÖRMANNA a administrat ívneho riaditeľa dr. Aloisa KITZ-LERA. Na pr i ja t í sa zúčastnil r a k ú s k y generálny konzul v Bratislave dr. Ernst PLOIL (na obr.).

15. m á j a t . r. pr i ja l rektor UK prof. RNDr. Bohuslav CAM­BEL, DrSc. ministra škols tva ČSSH prof. Ing. Vladimíra KAD-LECA, DrSc. a jeho námestníkov doc. Ing. J u r a j a SEDLÁKA, CSc. a JUDr. Jaroslava HAVELKU (na obr.). Hosti sprevádzal námestník povereníka pre školstvo prof. Ing. Štefan CHOCHOL, CSc. Akademickí funkcionári informovali ministra o výs tavbe vysokoškolského areálu v Mlynskej doline, o situácii na uni­verzite a o ďalších dôležitých otázkach.

16. m á j a bolo pracovné s t retnut ie akademických funkcioná­rov brat is lavských vysokých škôl s ministrom prof. Ing. Kad-lecom v zasadačke SNR na1 Októbrovom námestí.

V s rdečne j besede s a hostia zaujímali o š iroký okruh otá­zok týkajúcich s a organizácie a riadenia našich vysokých škôl. Osobitnú pozornosť venovali vzájomným prednáškovým poby­tom univerzitných profesorov, docentov a vedeckých pracov­níkov.

DESAŤ PLODNÝCH ROKOV DRUŽBY Pri príležitosti osláv 10. výročia podpísania družobnej zmlu­

v y zasadala 22. apríla t . r. s lávnostná Vedecká rada UK roz­šírená o vedecké rady všetkých fakú l t v aule univerzity. Na oslavách s a zúčastnil rektor SVŠT a minister stavebníctva ČSSR prof. dr. Ing. Jozef TROKAN a ďalší akademickí f u n k ­cionári vysokých škôl. Prítomná bola a j delegácia Univerzity Martina Luthera z Halle-Wittenbergu na čele s j e j rektorom prof . RNDr. Friedrichom WOLFOM. Slávnostné p r e j a v y pred­niesli rektor UK prof. RNDr. Bohuslav CAMBEL, DrSc. a r e k ­tor z Halle. V kultúrnom programe vystúpil Akademický hu-

dobno-spevácky súbor Pedagogickej fakul ty UK v Trnave. V e -redecké rady oboch univerzít udelili za vzájomné upevňova­nie vedeckých a priateľských s tykov pamätné medaily n a j z a -slúžilejším predstaviteľom oboch vysokých škôl.

Univerzita Komenského udelila týmto haliským hosťom pa­mätné medaily: prof. RNDr. F. WOLFOVI, prof. dr. H. WOLF-GRAMMOVI, prof. dr. W. JAHNOVI, R. BÜNDIGOVI, prof . d r . G. LUKÁŠOVI, prof. dr. L. REPPELOVI a dipl. ju r . L. JAKOB-SONOVI.

Univerzita Martina Luthera udelila pamätné medaily týmto MUDr. E. HURAJOVI, CSc., doc. PhMr. J. MAJEROVI, DrSc., predstaviteľom UK: prof. RNDr. B. CAMBELOVI, DrSc., prof. doc. PhDr. O. BALÄŽOVI, CSc. a JUDr. J . BURAJOVL J . SEFRÄNKOVI, doc. PhDr. V. ČERNUŠÄKOVI, CSc., doc.

Na záver osláv 10. výročia družby bolo v Učebno-rekreačnom zriadení v Modre-Pieskoch kultúrno-'poločenské pose­denie (na obrázkoch).

о x

ся С 0> £ с

D W Л . С ^ ее S 1 *

р т з rt

D

з - -i •з w

« ! *>»2 Js! " nj «С >W £ > © Л > O o U s > o -u 3

o a

í

Sp

olu

vš

etky

dru

hy

štúd

ia (

riad

ne

+

iné

dru

hy)

/ ž

eny

1155

/962

10

73/8

89

i

2225

/138

9 22

13/1

330

587/

338

581/

345

1287

/457

14

36/5

13

1983

/129

5 22

15/1

461

2232

/125

5 21

39/1

244

733/

198

715/

205

2442

/171

4 24

53/1

721

1264

5/76

08

1282

5/77

08

+ 1

80/+

100

kurz

y/

ženy

1 1 1 1 1 1

180/

11

171/

11

1 1 1 1

52/1

3

291/

119

215/

95

523/

143

386/

106

—13

7/—

37

Iné

druh

y št

údia

z to

ho

mim

oria

d.

štúd

ium

/ že

ny

1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 d i Ю 1 1 1 1 1 S 1 1

Iné

druh

y št

údia

post

grad

, št

údiu

m/

žŕn

y

I- 1 1 1 1 1 1 1 54/3

4

1 1 1 1 1 1

54/3

4 ľ

+ 5

4/ +

34

celk

om/ž

eny

1 1 1 1 1 18

0/11

17

1/U

54/3

4

S i to

1 1 Ю 291/

119

215/

95

528/

144

440/

140

1 s I

štúd

ium

pop

ri

zam

. ce

lkom

(d

iaľ.

+

ex

st.

štud

.) /

žen

y

293/

245

192/

156

1 1 1 1

576/

121

564/

116

789/

430

741/

418

448Д

95

379/

175

251/

43

211/

36

940/

684

772/

518 со o> H r—< «r "H rH

r-* o> o> £ СЧ OÓ to

s СЧ 1

s -r 1

E o

TÍ

z to

ho

ddnn

é št

údiu

m z

toh

o za

hr.

štud

./

žen

y

48/2

1 36

/8

62/5

66

/5 1 1

rH СЧ ^ 1

16 U

18

/11 Ю Ю rH

to to тН СЧ l 3 M oc

1 1 ^ 3 1 1 3 $ rH rH

c-í +

Ria

dn

e

štú

ddnn

é št

údiu

m

celk

om/ž

eny

862/

717

881/

733

i 22

25/1

389

2213

/133

0 СО Ю to ^ Ю Ю r—Г со CO Ю Ю 53

1/32

5 70

1/38

6

1194

/865

14

20/1

009

1779

/105

9 17

60/1

069

431/

142

504/

169

1211

/911

14

66/1

108

8820

/574

6 95

26/6

149

1 +

706

/+ 4

03

celk

om/ž

eny

1155

/962

10

73/8

89

2225

/138

9 22

13/1

330

587/

338

581/

345

1107

/446

12

65/5

02

1983

/129

5 21

61/1

427

2227

/125

4 21

39/1

244

682/

185

715/

205

2151

/159

5 22

38/1

626

1211

7/74

64

1238

5/75

68

+ 2

68/+

104

Rok

1966

19

67

1966

19

67

1966

19

67

1966

19

67

1966

19

67

1966

19

67

1966

19

67

1966

19

67

1966

19

67

/ŕ

со +-> 3 X CO tu

Far

mac

eutick

á'

m B

rati

slav

a

Lek

ársk

a

Mar

tin

Wf f

a! Filo

zofi

cká

j P

ríro

dove

deck

á •

Fak

ulta

TV

Š

Ped

agog

ická

3 ô a to R

ozdi

el:

Dekanát Filozofickej fakulty UK, Bratislava 6.066 /1968 A 11/4

Titl. Správa Matice s lovenskej do rúk s. správcu dr. Jána Martáka M a r t i n - >. Vážený súdruh správca,

Vedecká rada Filozofickej fakulty UK sa na svojom aprílovom zasadnutí zaoberala poslaním Matice sloven­s k e j v politickom a kultúrnom živote slovenského náro­da. Jednomyseľne sa uzniesla ponúknuť MS spoluprácu n a š e j fakulty pri plnení j e j úloh.

Prosím Vás, vážený súdruh správca, keby s te láskavé tlmočili stanovisko Vedeckej rady FF UK všetkým pra­covníkom MS.

Prosím Vás, keby s te nás pri príležitostnej návšteve v Bratislave navštívili, aby sme konkretizovali formy u ž š e j spolupráce.

Želám menom cele j FF Matici s lovenskej veľa úspe­chov v práci a zostávam so súdružským pozdravom

prof. PhDr. Ľ. Bakoš., CSc., dekan, v. r .

Prírastok pracovníkov v r. 1967 podľa kategórií

Fyzický počet pracovníkov Kategória pracovníkov: prepočítaný na plný Prírastok +

pracovný úväzok Úbytok — k 31.12.1966 k 31.12.1967

I. Učitelia spolu 1537 1683,75 + 146.75

z toho: profesori dekani

odb. asistenti asistenti ostatní učitelia

94 220.5

1091 119.5

12

110.5 211.5

1205.75 140

16

+ 16.5 — 9 + 114.75 + 20.5 + 4

II. Technicko-odborní 390.7 503 + 112.3

III. Hospodársko-správni 315 356.5 + 41.5

IV. Remeselní a namuálni Ostatní Zdravotní

220.5 70

157

220.75 78

135

+ 0.25 + 8 — 22

§ 5 — Škola spolu 2690.2 2977 + 286.8

I. Vedeckí 38.5 51 + 12.5

II. Technicko-odborní 201.7 281 + 79.3

III. Hospodársko-správni — 3 + 3

§ 2 — Ved. výskum spolu 240.2 335 + 94.8

Študentské domovy 247 327 + 80

Študentské jedálne 200 210 + 10

UK — spolu 3377.4 3849 471.6

Otvorená cesta bádaniu vo Viedni Pracovníci Katedry československých dejín a Katedry v š e ­

obecných dejín Filozofickej fakulty UK donedávna pociťovali ako veľkú brzdu vo s v o j e j vedecke j práci skutočnosť, že ne­mali možnosť využívať viedenské archívy s bohatými fonda-mi o slovenských dejinách. Z podnetu členov Katedry v š e ­obecných dejín doc. dr. Äkoša Paulinyiho, CSc. a doc. dr. Mi­kuláša Píscha, CSc., po ukončení schvaľovacieho pokračovania dňa 5. apríla t. r . bola podpísaná zmluva medzi Filozofickou fakultou UK v zastúpení prodekana doc. dr. Elemíra Terraya, CSc. a Rakúskym ústavom pre východnú a juhovýchodnú Eu­rópu vo Viedni v zastúpení univ. prof. dr. Richarda Plaschka, vedúceho Katedry dejín j v . Európy na viedenskej univerzite a riaditeľa Rakúskeho ústavu pre výchovnú a jv . Európu vo Viedni (na obr.).

é V< " 1

Zmluva umožňuje dvojtýždňovú štipendijnú výmenu histo­rikov a otvára cestu k obohacovaniu n a š e j historiografie o nové pramene ako a j ďalšie tvorivé podnety. Bolo b y žiadú­ce, aby k podobným pozitívnym výsledkom došlo predovšet­kým medzi pracovníkmi oboch univerzít.

TOHTO ROKU 2 5 0 0 0 NOVÝCH ŠTUDENTOV Najviac príležitosti pre uchádzačov o vysokoškolské štúdium

bude na vysokých školách technického a poľnohospodárskeho smeru. České vysoké učenie technické v Prahe pr i jme pre no­vý školský rok vyše 2700 študentov, najviac na s t ro jár ske a elektrotechnické odbory, Vysoké učenie technické v Brne v y ­še 1900, slovenské vysoké školy na odbory dopravy a spojov, s t ro jár ske a elektrotechnické okolo 2400 uchádzačov.

Vysoké školy poľnohospodárske v Prahe a v Brne ponúkajú vyše 1800 študijných miest, slovenské" vysoké učilištia 1100 Karlova univerzita ráta s pri jat ím vyše 2100 nových študen­tov. Brnenská univerzita predpokladá pri jať skoro 600 š t u ­dentov, olomoucká v y š e 500.

Niektorá odbory možno študovat len na slovenských vyso­kých školách — Vysoká škola dopravna v Ži'.inc pr i jme 360 študentov z českých kra jov. Farmaceutická fükul ta Univer­zity Komenského v Bratislave lôO.

OZNAMY * OZNAMY * OZNAMY * OZNAMY * OZNAMY

„BRATSKÁ DRUŽBA" pod týmto titulkom uverejni l i sovietske noviny „KOMU-

NIST" dňa 9. m á j a t. r. obsiahly článok V. Artiseviča, pred­sedu oblastného výboru Spoločnosti sovietsko-českosloven-ského priateľstva. Článok bol venovaný 23. výročiu oslobo­denia Československa od faš is t ických okupantov. Autor článku oboznamuje čitateľov o vývo j i vzájomných sovietsko-česko-slovenských vzťahov po oslobodení, na jma v š a k s konkrét­nymi kontaktami a družbou Saratovske j oblasti a Západoslo­venského kra ja , Saratova a Bratislavy.

Okrem iného noviny „KOMUNIST" píšu: „Na oslavách 50. výročia s o v i e t s k e j moci Saratovčania vrelo

pr i ja l i delegáciu zo Západoslovenského k r a j a . Delegácia podniku „Slovnaft" prišla do saratovského zá­

vodu na spracovanie na f ty . Kolchoz „Ross i ja" v Atkarskom okrese navštívila delegácia poľnohospodárov zo Senca. Na Sa­ratovskú štátnu univerzitu N. G. Černyševského prišla dele­gácia bra t i s lavske j Univerzity Komenského na čele s j e j r e k ­torom prof. RNDr. B. Cambelom. Hosťom v e d e c k e j knižnice Saratovske j š t á t n e j univerzity bol riaditeľ b r a t i s l a v s k e j Uni­v e r z i t n e j knižnice Ing. V. Kútik. V Saratove hostili delegáciu odborárov Západoslovenského k r a j a , ako a j basketbalistov z Levíc. V závode technického skia pracovali odborníci z Čes­koslovenska.

Vcelku zo Západoslovenského k r a j a bolo v minulom roku v Saratove 16 delegácií a j edna skupina turistov. Zo Saratova družobný slovenský k r a j navštívilo jedenásť delegácií a dve turis t ické skupiny . .

ODBORNÍCI 0 NÁRODNOSTNEJ OTÁZKE Za účast i v y š e 80 odborníkov začal s a 20. m á j a t . r . v Bra­

t i s lave celoštátny seminár o národnostnej otázke. Zvolal ho Ostav marxizmu-leninizmu p r e vysoké školy — pracovná skupina v Bratislave a Filozofická fakul ta Univerzity Komen­ského. Pôvodne bol tento seminár plánovaný na november minulého roku, v čase, keď s a iba začínali udalosti, k toré v y ­ústili do dnešného obrodného procesu. Preto ho vtedy odložili, aby — ako vysvetl i l v úvode doc. F. VARTÍK, CSc., s a získali nové podklady p r e teoretické posúdenie národnostnej otázky. Odvtedy, pravda, vynorili s a a j nové teoretické problémy v súvislosti s utváraním modelu social ist ickej demokracie.

Toto plenárne zasadnutie bolo venované všeobecným prob­lémom vymedzenia etnického sys tému „národ" a riešenie ná­rodohospodárskej spoločnosti. Po príhovore riaditeľa Ústavu marxizmu-leninizmu p r e v y s o k é školy doc. P. MACHONINA, CSc., boli na programe r e f e r á t y a koreferáty doc. J. ŠIN-DELKU, CSc., prof. J. ŠEFRÄNKA, prof. Ing. V. PAVLENDU, DrSc., dr. J. GROSPIČA, CSc., a doc. J. ZVARU, CSc.

Seminár pokračoval rokovaním v pléne i š tyroch sekciách, — historickej, ekonomickej, š tá toprávne j a sekcii národnost­ných menšín. Skončil sa 25. m á j a .

P R Á V N I C I Ž I A D A J C S P R A V O D L I V O S Ť D O P R Á V A

V Prahe bolo 14. m á j a spoločné zasadanie katedier občian­skeho práva Právnicke j fakul ty Karlovej univerzity a P r á v ­n i c k e j fakul ty Univerzity Komenského v Bratislave, na k to­rom sa pracovníci oboch katedier zaoberali stavom platne j p r á v n e j úpravy majetkových vzťahov, p r á v n e j úpravy občian­skeho súdneho konania, ako a j organizácie justície.

LIEČENIE KRÄTKOZRAKübTI A D A L E K O Z R A K O U ULTRAZVUKOM Výskumy s použitím ultrazvuku v očnom lekárstve sa robia

už viac rokov; u b e r a j ú sa dvo jakým smerom, diagnostickým a liečebným.

Na úseku diagnostickom boli dosiahnuté určité kladné v ý ­sledky. V dňoch 24.—26. m á j a 1967 konalo sa v Brne medzi­národné sympózium o u l t razvukove j diagnostike v očnom le­k á r s t v e za účasti patričných európskych, amerických a iných pracovníkov. Pri t e j t o príležitosti boli zhrnuté dotera j š ie v ý ­sledky bádania o u l t razvukove j diagnostike v očnom lekár­s tve . Veľmi dobré výs ledky p o s k y t u j e biometria oka; má v ý ­znam nielen pre stanovenie fyzikálnych veličin (napr. dlžky očne j gule), ale n a j m ä pre meranie vzdialenosti v oku za živa u človeka. Na veľkom materiali aplikovaním biometrie oka sa ukázalo, že pri vše tkých stupňoch krátkozrakosti ide o predlženie osi očne j gule. Pomocou biometrie bola liež v y ­počítaná a korigovaná dotera j š ia hodnota indexu lomu š o ­šovky a celkového indexu lomu oka. Pomerne pekné výs ledky sa dosahujú pri u l t razvukove j diagnostike nádorov a cudzích tel ies oka a očnice. Táto metóda j e cenným prínosom hlavne v prípadoch, keď ide o zákal šošovky alebo sklovCa a súčasne o nádor alebo odlúpenie sietnice, keď toto nemôžeme o b j e k ­tívne zistiť inou metódou.

Výskum vplyvu účinku ultrazvuku na tkanivá oka j e len v začiatkoch a nedošlo s a e š t e k ni jakým výsledkom, k t o r é by sa dali použiť v praxi.

O liečbe krátkozrakosti a ďalekozrakosti ultrazvukom stl doteraz známe len novinové správy o výsledkoch liečenia ultrazvukovou pištoľou, vyrobenou podľa návrhu prof. Yama-motu. Lekárska vedecká práca liečenia nie j e zatiaľ u nás prístupná. O prvých výsledkoch v Európe prednášal istý lekár r . 1966 v rámci oftalmologického kongresu v Mníchove; pred­náška doteraz nevyšla tlačou.

Z uvedeného možno usudzovať, že liečba krátkozrakosti a ďalekozrakosti ultrazvukom j e e š t e len v štádiu výskumu.

Prof. MUDr. Jozef Š u s t e r, prednosta Očnej kliniky L e k á r s k e j fakul ty UK

TRETÍ ROČNÍK SÚŤAŽE UMELECKEJ T V O R I V O S T I

vysokoškol ske j mládeže na Slovensku zakončili 17. m á j a t . r . v Prešove gala-koncertom víťazných súborov a jednot­livcov.

V jednotlivých súboroch zvíťazili súbory Gymnik a Technik zo SVŠT v Bratislave, súbor Pedagóg z Filozofickej fakul ty v Banske j Bystrici, Zobor z VŠP v Nitre a v odbore š tudent­ských divadiel Divadlo poézie z Filozofickej fakulty Univer­zity P. J. Šafaříka v Prešove.

Z jednotlivcov získali p r v é mieste J. Baranová /a sólový ľudový spev a z inštrumentálnych sólistov P. Bystr iansky, nevidomý poslucháč Pedagogickej fakul ty v Trnave.

SLOVO POSLUCHÁČOV PRÁV Z rezolúcie poslucháčov Právnicke j fakul ty UK. V prebieha júce j diskusii o úlohe a organizácii hnutia č e s ­

koslovenskej mládeže zastávame názor, že sila a akcieschop­nosť celého hnutia j e v zachovaní jeho jednotnosti, pri s ú ­stavnom a prísnom rešpektovaní záujmov všetkých sociál­nych, vekových a národných skupín.

DNI KlILTflRY A ĽMENIA UKRAJINSKEJ SOVIETSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY

Už od roku 1962 t rvá družba medzi bratislavskou Univer­zitou Komenského a Štátnou univerzitou Tarasa Ševčenka v Kyjeve . Dňa 27. m á j a t . r. pri ja l rektor UK prof. RNDr. Bohuslav CAMBEL, DrSc., 8-člennú delegáciu k y j e v s k e j uni­verzi ty za prítomnosti vedenia UK. akademických funkcioná­rov všetkých siedmich fakú l t a predsedov spoločenských orga­nizácií. Delegáciu viedol prorektor Štátne j univerzity T. Šev­

čenka docent Igor Michajlovič KARNAUCHOV, CSc., v k t o r e j boli profesori A. A. ČUCHMO, I. S. DZIUBKO, DrSc., docent V. P. CHIZŇAK, CSc., a ich manželky.

Sovietski hostia pobudli na univerzite v Bratislave a na Slovensku do 2. júna t. r . Prednášali a diskutovali na kated­rách Filozofickej, Prírodovedeckej a L e k á r s k e j fakul ty UK. Počas s v o j e j návš tevy zavítali na Národný výbor hl. mesta Bratislavy, prezreli si Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre, Vysoké Tatry, Levoču, Demänovú, Ľubochňu a ďalšie histo­rické miesta, ako a j prírodné k r á s y Slovenska. Návšteva k y -j e s k e j univerzi tnej delegácie bola pri príležitosti dekády „Dní

Ukra j inske j s o v i e t s k e j social is t ickej republiky".

* * *

V rámci dekády „Dní kul túry a umenia Ukra j inske j soviet­s k e j social ist ickej republ iky" zavítal k nám 51-členný vyso­koškolský hudobno-spevácky a tanečný súbor zo Štátne j uni­verzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve, k torý spoločne s brat i­s lavským univerzitným súborom „GYMNIK" absolvoval nácvik v e s t r á d n e j hale PKO. Kyjevčania predviedli s v o j program pre vysokoškolákov v internáte Mladá garda. Repertoár s ú ­boru j e veľmi pes t rý a rež i jne zladený. Obsahuje ukra j inské ľudové a umelé piesne ako a j tance. Prekvapením a darom pre naše publikum bola hlavne s lovenská polka i s o slovenskou pesničkou. Mimo Bratislavy súbor predviedol s v o j program v Krakovanoch v Trnavskom okrese. Umeleckým vedúcim s ú ­boru j e Volodymyr Nedorenko a zbormajs t rom Figizmond L j u b a n s k y j , o b a j a univerzitní pedagógovia. K y j e v s k ý súbor navštívil Piešťany, Prievidzu, Liptovský Mikuláš, Brno a Pra­hu.

Na j e seň t. r. umelecký kolektív „GYMNIK" z Takul ty t e ­l e s n e j výchovy a športu UK odplatí návštevu Kyjevčanov a bude šíriť s lovenské piesne a tance po Ukraj ine.

Plán vedeckej a kultúrnej spolupráce medzi Štátnou univerzitou T. G. Ševčenka v Kyjeve, nositelkou Leninovho radu a Univerzitou Komenského v Bratislave pre rok 1968

V súlade so Zmluvou o v e d e c k e j a k u l t ú r n e j spolu­práci medzi k y j e v s k o u a bratis lavskou univerzitou z októbra 1962 obe univerzity sa z a v ä z u j ú :

1. Vzá jomne s i vymeniť a ) plány konania univerzitných vedeckých kongresov,

konferencií a sympózií do 20. 3. 1968 b ) oznámenia o zmenách v š t r u k t ú r e a vedení uni­

verzít, výmena š tudi jných plánov do 20. 3. 1968 c ) usporiadať fotovýstavky o živote univerzít zo

vzá jomne zaslaného materiálu m á j 1968 d ) s t a t e a materiály o živote kolektívov univerzít

p r e publikovanie v univerzitných časopisoch každý š tvrťrok

e ) k y j e v s k á univerzita odovzdá b r a t i s l a v s k e j uni­verzi te dokumentárny kinofilm o letných prázd­ninách svoj ich študentov.

2. V rámci medziuniverzitnej výmeny vyslať vzá jomne troch pracovníkov na prednáškový a š tudi jný pobyt

na dobu dvoch týždňov — apríl — m á j — október — november.

3. Usporiadať spoločnú vedeckú konferenciu na tému „Problémy geológie sovietskych Karpát a Krymu", miesto konania — K y j e v . Zodpovední: prof. F. A. Rudenko— doc. M. I. Tolstoj — doc. V. K. Kuli-

kovsk i j . 4. Zorganizovať geologickú exkurziu účastníkov v e ­

d e c k e j konferencie po oblasti sovietskych Karpát a Krymu. Zodpovední: prof. F. A. Rudenko — prof. O. L. Ejnor — doc. V. Z. Zajko-Novackij

5. Pokračovať v spoločnom vedeckom výskume na t é ­mu „Porovnávacia charakterist ika hmotného zlože­nia a fyzikálnych vlastností neogénových vulkanic­kých hornín sovietskych a s lovenských Karpát." Vykonávatelia: problémové laboratórium fyzikálno-chemického výskumu nerastných hornín k y j e v s k e j univerzity, geologický ústav bra t i s lavske j univerzity a Geologický ústav D. Štúra Bratislava — v pr ie­behu roka — termín ukončenia rok 1970.

6. Bratis lavská univerzita pr i jme dvoch mladých p r a ­covníkov výskumného fyzikálno-ctíemického labora­tória výskumu rudných nerastov k y j e v s k e j univer­zity na tri týždne pre zvýšenie ich kvalif ikácie a v ý ­

menu skúseností spoločných výskumov na tému uvedenú pod bodom 5. — m á j — j ú n 1968.

7. Právnické fakulty oboch univerzít, bezdevízovou v ý ­menou vzájomne si vymenia po jednom pracovní­kovi na prednáškový pobyt na dobu jedného m e ­siaca.

K y j e v s k á univerzita v y š l e do Bratislavy doc. A. P. Tkača, k torý povedie prednáškový kurz na tému „Z de j ín š t á t u a práva slovanských š tá tov — októ­ber 1968.

8. Fakulty žurnalistiky oboch univerzít bezdevízovou formou si vymenia po jednom pracovníkovi, k torý bude vedúcim prednáškového jednomesačného k u r ­zu. K y j e v s k á univerzita vyš le do Bratislavy prof . P. M. Fedčenka, k torý povedie k u r z na tému „Téma k u l t ú r n e j vzájomnosti, družby a spolupráce slovan­ských národov v u k r a j i n s k e j dooktóbrovej žurna­listike". Bratis lavská univerzita vyš le doc. Jozefa Weisera na odprednášanie cyklu „Niektoré otázky teórie infor­mácií".

9. Vzájomne bezdevízovou formou vyslať na tri týždne piatich učiteľov spoločensko-ekonomíckých vied na výmenu skúsenost í z vedecke j a pedagogickej práce.

10. Vzájomne vyslať na bezdevízovú výmennú prázd­ninovú prax 30 naj lepších študentov v období let­ných prázdnin z odborov: geológia, biológia a f i lo­lógia — júl—august .

11. Vzájomne zaslať diplomy a odmeny pre dvoch n a j ­lepších študentov našich univerzít za ich úspechy v štúdiu a vere jno-spoločenskej práci — október 1968.

12. Konkrétny plán spolupráce na rok 1968 nadobudr«-platnosť po odsúhlasení v o vedení univerzít a po­tvrdení príslušnými ministerstvami ZSSR a CSS v

R e k t o r R e k t o r Štátne j univerzity T. G. Univerzity J. A. Komen-Ševčenka, nositelky Le- ského v Bratislave ninovho radu v K y j e v e prof. RNDr. B. Cambel. I. T. ŠVEC, akademik A V DrSc.. v. r.

USSR, v. r .

Vedecká rada Univerzity Komenského v Bratislave dňa 24. m á j a t . r. s a okrem inýeh vážnych otázok za­oberala a j premenovaním, resp. ponechaním názvu Univerzita Komenského. Nie náhodne s a touto otázkou zaoberali komisie pre pr í­pravu os láv 50. výročia za­loženia UK, vedecké rady všetkých fakúlt, vedúci k a ­tedier, ústavov a takmer všetci zamestnanci univer­zity. Hlasy na premenova­nie alebo nepremenovanie t e j t o významnej národnej inštitúcie s a objavil i medzi samotnými pracovníkmi UK, ale a j na stránkach v e r e j ­n e j tlače. \

Kolégium rektora UK rozšírené o dekanov f a k ú l t a V e -i e c k á rada UK s plnou zodpovednosťou, vážnosťou a citli­vosťou pristupovali k posúdeniu súčasných názorov a k p r e ­rokovaniu všetkých návrhov, pripomienok a poznámok. Ako je známe, návrhov na premenovanie b r a t i s l a v s k e j univerzity bolo viacero (Kultúrny život, č. 21). Rektorát UK rozposlal rozsiahly materiál, v ktorom podrobne informoval v še tky f a ­kulty s vyskytnutými návrhmi (Univerzita Komenského, Uni­verzita Istropolitana, Štúrova univerzi ta) a po dôkladnom prediskutovaní na zasadnutiach vedeckých rád f a k ú l t dostali s a v š e t k y pripomienky a závery f a k ú l t na prerokovanie do kolégia rektora a V e d e c k e j rady UK, vrcholného orgánu uni­verzity.

Pre celkový obraz uvádzame stanoviská a závery vedeckých r á d f a k ú l t :

FARMACEUTICKÁ FAKULTA UK: „Návrhy na prípadné premenovanie UK s m e — na základe

informačného materiálu, zaslaného od V á s — diskutovali na t u n a j š e j fakulte, v j e j vedení, v o výbore ZO KSS a potom v o Vedecke j rade f a k u l t y dňa 24. apríla, keď predtým bol u v e ­dený materiál postúpený kvôli bližšiemu oboznámeniu s t a ­noviska na jednotlivé zložky fakul ty . " Z prípisu dekana uvá­dzame z á v e r : „Pokiaľ možno charakterizovať mienku i nie­koľko názorov vy jadrených v pos lednej d i s k u s n e j inštancii, teda v o Vedecke j rade, boli t ieto väčšinou v prospech zacho­vania dotera jš ieho názvu."

Docent RNDr. PhMr. M. MANDÄK, CSc., dekan, v . r .

FAKULTA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU UK: „Vedecká rada FTVŠ UK prerokovala na svojom zasadnutí

dňa 23. apríla návrh na zmenu názvu UK, k u ktorému z a ­u j í m a toto stanovisko: väčšina členov V e d e c k e j rady bola za ponechanie dotera jš ieho názvu Univerzita Komenského, ale s o zachovaním slovenského znenia — Komenského univerzita."

Prodekan f a k u l t y doc. PhDr. Ľ. KILÄR, CSc., v. r .

PRÍRODOVEDECKÁ FAKULTA UK: „Vedecká rada Prírodovedeckej fakul ty UK na svojom za­

sadnutí dňa 3. m á j a zaoberala s a návrhom na premenovanie UK a hlasovaním pre javi la (väčšinou hlasov, j eden hlas proti) názor, že t reba ponechať dotera j š ie pomenovanie, t . j . Uni­verzita Komenského."

Tajomník fakul ty K. HOREČKY, v. r. PRÁVNICKÁ FAKULTA UK: „Vedecká rada Právnicke j fakul ty UK na svojom zasadnutí

dňa 17. m á j a prerokovala návrh na premenovanie UK. Po diskusii, v k t o r e j takmer všetci prítomní členovia Vedecke j rady vyslovili s v o j názor, Vedecká rada väčšinou hlasov sa vyslovila za to, aby UK bola premenovaná na Slovenskú uni­verzitu v Bratislave s príslušným adekvátnym latinským po­menovaním."

Tajomník fakul ty M. KOVALČIK, v. r. FILOZOFICKÁ FAKULTA UK: „Na mimoriadnej v e d e c k e j rade v apríli sme prerokovali

návrhy na premenovanie UK. Všetci členovia v e d e c k e j rady sa prikláňajú k tera j š iemu názvu, teda s ú za ponechanie ná­zvu Univerzita Komenského."

Dekan fakul ty prof. PhDr. L. BAKOŠ, CSc., v. r. PEDAGOGICKÁ FAKULTA UK V TRNAVE: „Vedecká rada PdFUK na svojom mimoriadnom zasadnutí

dňa 21. m á j a prerokovala návrh na premenovanie UK. Z 28 prítomných členov hlasovalo:

a ) za návrh na ponechanie dotera jš ieho názvu UK — (> hlasov,

b ) za názov UNIVERSITAS SLOVACA ISTROPOLITANA — 21 hlasov,

c ) za názov UNIVERZITA ĽUDOVÍTA ŠTÚRA — 1 hlas. Osem neprítomných členov Vedecke j rady sa nevyjadri lo. Vedecká rada s a zhodla, ž e : a ) ak univerzita dostane nový názov, aby s a to nestalo

k 50. výročiu j e j založenia a k 50. výročiu vzniku ČSR, b ) aby sa názvom Komenského označila niektorá z ex is tu­

júcich pedagogických fakúlt, alebo ak vznikne podobná vysoká škola, napr. Vysoká škola pedagogická, o a k e j sa v poslednom čase hovorí."

Dekan fakul ty prof. dr. J. SCHUBERT, CSc., v. r.

LEKÁRSKA FAKULTA UK: Hlasovanie sa uskutočnilo per roliam. Za ponechanie názvu

Univerzita Komenského bolo 24 hlasov, jeden hlas bol za Slovenskú univerzitu a jeden hlas za Univerzitu Istropolitanu. Tento výsledok oznámil dekan L e k á r s k e j fakul ty UK prof. MUDr. J. KUKURA na Vedecke j rade UK.

• * *

Po vy jadrení a vzájomnom vysvetlení členov Vedecke j rady UK s a s konečnou platnosťou rozhodlo nemeniť t e r a j š í názov univerzity a ponechať ho i naďalej . Hlasovanie vyznelo takto:

— za názov Univerzita Istropolitana z prítomných 25 členov hlasovalo šes tnásť proti, š tyr ia boli za tento názov a piati sa zdržali hlasovania;

— za názov Štúrova univerzita hlasovalo osemnásť členov proti, d v a j a boli za tento názov a piati sa zdržali hlasovania;

— za názov Univerzita Komenského hlasovalo pätnásť /а tento názov, š iest i boli proti a š tyr ia s a zdržali hlasovania.

Jeden člen V e d e c k e j rady sa písomne ospravedlnil a v y ­jadri l sa za ponechanie te ra j š ieho mena, podobne telefonicky urobili i ďalší d v a j a členovia V e d e c k e j rady UK.

ZO SLÁVIE UK

„ A k a d e m i c k á m a j s t e r k a S l o v e n s k a

v u m e l e c k e j g y m n a s t i k e "

Dňa 6. m á j a t . r. sa konali Akademické m a j s t r o v s t v á Slovenska v umelecke j gymnastike. Pod záštitou Vyso­k e j školy ekonomickej prebory boli v telocvični inter­nátu A. Bernoláka za účasti 24 pretekárok I. а II. v ý ­konnostnej triedy žien z celého Slovenska.

Držitelky n a j v y š š e j výkonnostnej tr iedy u nás (I. VT) súťažili v päťboji. Víťazkou ako i držiteľkou titulu „AKADEMICKÁ MAJSTERKA SLOVENSKA V UMELEC­KEJ GYMNASTIKE" sa stala Marika ŠVECOVÄ zo Slávie UK s o 46,55 b. Týmto výkonom zopakovala s v o j e v la­ň a j š i e víťazstvo.

Na druhom S treťom mieste sa umiestnili: Helena MIDLARIKOVÄ so 45,85 b. a Zlatica ŠTAUDEROVA s o 45,10 b., taktiež zo Slávie UK.

V II. výkonnostnej triede zvíťazila Tatiana ČECHOVÁ z V y s o k e j školy technickej, pred Emíliou BRŇÁKOVOU z V y s o k e j školy ekonomickej a Ruženou KRCHOVOU z Pedagogickej fakulty v Banske j Bystrici. (EK)

Spravodaj Univerzity Komenského # Naša univerzita # V y ­dáva Rektorát UK • Tlačový re ferát , Bratislava, Šafárikovo námestie č. 12, Helefón 535 61*, 580 41*. klapka 378 ф Zodpovedný redaktor Jozef Malacký 9 Tlačia: Západosloven­s k é tíačiarne 01, n. p., Bratislava, Dukelská 51. • Uzávierka 25. každého mesiaca. K-I4-81311