Správa o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej ......v povodí Oravy a Kysuce. Dňa 17. septembra v poobedňajších až večerných hodinách vplyvom výdatných

Správa o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky

v období od júla do konca decembra 2017

Obsah

1. Úvod ....................................................................................................................................... 2

2. Príčiny a výskyt povodní na území Slovenskej republiky v období od júla do konca

decembra 2017 ....................................................................................................................... 2

2.1 Meteorologické príčiny povodní ..................................................................................... 2

2.2. Hydrologická situácia a výskyt povodní ......................................................................... 4

3. Zistené nedostatky a návrhy opatrení na odstránenie zistených nedostatkov ....................... 8

4. Celkové zhodnotenie obdobia júl – december 2017 .............................................................. 9

5. Prehľad výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích

a povodňových záchranných prác, peňažných náhrad a povodňových škôd ..................... 11

5.1 Výdavky na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác ..................................... 11

5.2 Výdavky na vykonávanie povodňových záchranných prác............................................ 12

5.3 Vyhodnotenie nároku na peňažnú náhradu .................................................................... 12

5.4 Vyhodnotenie povodňových škôd .................................................................................. 12



2

1. Úvod

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky predkladajú na rokovanie vlády Slovenskej republiky Správu

o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky v období od júla do konca

decembra 2017 na základe § 19 ods. 11 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pred povodňami“).

Vláda Slovenskej republiky schválila Správu o priebehu a následkoch povodní na území

Slovenskej republiky v období od januára 2017 do konca júna 2017 uznesením vlády

Slovenskej republiky č. 541 z 22. novembra 2017.

V Správe o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky v období

od júla do konca decembra 2017 sú spracované podklady, ktoré vychádzajú zo správ orgánov

vykonávajúcich ochranu pred povodňami a Slovenského hydrometeorologického ústavu,

z konkrétnych povodňových situácií na území Slovenskej republiky počas druhej polovice

roka 2017, a teda nezahŕňajú všetky príčiny povodní.

2. Príčiny a výskyt povodní na území Slovenskej republiky v období od júla

do konca decembra 2017

Druhý polrok kalendárneho roka zahŕňa leto, jeseň aj zimu, čo predurčuje odlišný charakter

potenciálnych povodní. V letnom období dominujú povodne zapríčinené dažďom či už

z trvalých, alebo z prívalových zrážok. V zimnom období prevažujú povodne z topenia sa

snehu, kombinácie topiaceho sa snehu a dažďa, prípadne ľadové povodne zapríčinené tvorbou

ľadových bariér.

2.1 Meteorologické príčiny povodní

Na začiatku mesiaca júl doznievali následky povodní z mesiaca jún. V mesiaci jún spôsobili

povodňové situácie na Slovensku intenzívne búrkové činnosti. V prvej dekáde júna sa

vyskytol prívalový dážď v okrese Ružomberok. Posledná dekáda mesiaca júl bola

charakteristická lokálnymi intenzívnymi zrážkami na východnom Slovensku. Koncom júla

zasiahli obce v okrese Nové Zámky intenzívne zrážky sprevádzané krupobitím a veternou

smršťou.

Od začiatku septembra 2017 preniklo nad naše územie niekoľko frontálnych systémov, ktoré

priniesli aj výraznejšie zrážky. V dňoch 16. a 17. septembra sa v oblasti severného Jadranu

prehĺbila tlaková níž, ktorá sa presúvala na severovýchod a s ňou spojené frontálne rozhranie

prinieslo na naše územie trvalý dážď, ktorý bol na niektorých miestach aj výdatnejší.

Následne, 19. až 21. septembra prešlo našim územím frontálne rozhranie spojené s novou

tlakovou nížou so stredom nad Jadranom. Miestami, hlavne v oblasti Oravy a Tatier sa

vyskytli výdatné zrážky s trojdenným úhrnom cca 100 mm (Oravice, Oravská Polhora). Dňa

22. septembra zasahoval do našej oblasti okraj tlakovej níže so stredom nad Ukrajinou, ktorý

sa nasledujúci deň presunul nad východ Slovenska a postupne vplyv tlakovej níže zoslabol.

Z klimatologického hľadiska môže byť mesiac september 2017 v rámci povodia horného

a stredného Váhu charakterizovaný ako zrážkovo silne nadnormálny až mimoriadne

nadnormálny, čo predstavuje 175 – 325 % dlhodobého normálu (1961-1990). V Čadci (195

mm), bol nameraný maximálny septembrový mesačný úhrn od roku 1961, v Oravskej Lesnej

(193 mm) tretí najvyšší a na Chopku (163 mm) šiesty najvyšší. Plošný mesačný úhrn

za mesiac september je zobrazený na obr. 1.



3

Obr. 1 Mesačný úhrn atmosférických zrážok na Slovensku v septembri 2017, zdroj: SHMÚ

Na začiatku októbra prešlo našim územím niekoľko studených frontov, ktoré však nepriniesli

výraznejšie úhrny zrážok. V polovici mesiaca ovplyvňovala naše územie tlaková výš a po jej

okraji k nám prúdil teplý vzduch. Toto ustálené slnečné počasie ukončil 22. októbra oklúzny

frontálny systém, ktorý následne s ďalšími studenými frontami priniesol aj výraznejšie

zrážky. Zrážkovo najvýraznejšie frontálne systémy postupovali v silnom severozápadnom

až severnom prúdení cez naše územie 27. až 29. októbra 2017 a do vyššie položených polôh

priniesli sneženie.

Mesiac október môže byť hodnotený ako zrážkovo nadnormálny až silne nadnormálny,

čo predstavuje 125 –275 % dlhodobého normálu (1961-1990). Mesačné úhrny zrážok sa

pohybovali od 60 mm na juhozápade po 202 mm v Oravskej Lesnej. Tento októbrový

mesačný úhrn je druhým najvyšším od roku 1961. Mesačný úhrn v Čadci (106 mm) je šiesty

najvyšší a na Chopku (106 mm) 13. najvyšší. Plošný mesačný úhrn za mesiac október

je zobrazený na obr. 2.

Obr. 2 Mesačný úhrn atmosférických zrážok na Slovensku v októbri 2017, zdroj: SHMÚ



4

December 2017 bol na východe Slovenska zrážkovo normálny až silne nadnormálny, lokálne

na Východoslovenskej nížine, v Humenskom a Sninskom okrese až mimoriadne

nadnormálny. Mesačné úhrny atmosférických zrážok (obr. 3) sa pohybovali od približne 20

mm, vo vrcholových polohách Tatier, Polonín a Vihorlatu až do viac ako 200 mm.

Priestorový úhrn atmosférických zrážok pre územie východného Slovenska dosiahol 86 mm,

čo predstavuje 191% normálu a prebytok zrážok 41 mm.

Obr. 3 Mesačný úhrn atmosférických zrážok na Slovensku v decembri 2017, zdroj: SHMÚ

V povodí Hornádu bol mesiac december 2017 zrážkovo normálny až silne nadnormálny

a teplotne nadnormálny až silne nadnormálny. Najteplejšia tretia decembrová pentáda mala

za následok výskyt tekutých zrážok a topenie sa snehovej pokrývky, ktorá sa vyskytovala

na väčšine územia takmer počas celého mesiaca. Najvyššie denné úhrny zrážok nad 10 mm

boli namerané 8. a 15. decembra s maximálnym nameraným množstvom 13,8 mm v stanici

Vyšný Čaj (15.decembra).

V povodí Bodrogu bol tento mesiac zrážkovo normálny až silne nadnormálny, lokálne

na Východoslovenskej nížine, v Humenskom a Sninskom okrese až mimoriadne

nadnormálny. Zároveň bol tento mesiac teplotne nadnormálny až silne nadnormálny.

Najteplejšia bola tretia decembrová pentáda, čo malo za následok výskyt tekutých zrážok

a topenie sa snehovej pokrývky. Súvislá snehová pokrývka bola na väčšine územia

zaznamenaná takmer počas celého mesiaca, na Východoslovenskej nížine iba v prvej dekáde

a piatej pentáde decembra. Zrážky sa vyskytovali takmer počas celého mesiaca. Najvyššie

denné úhrny zrážok, nad 20 mm boli namerané 8., 9. a 15. decembra. Maximálny úhrn bol

zaznamenaný 15. decembra v stanici Zboj s úhrnom 38,0 mm, na čo upozorňovala

aj meteorologická výstraha s maximálnymi úhrnmi 35 – 40 mm. V ten istý deň boli namerané

vysoké úhrny zrážok aj na ukrajinskej časti povodia Bodrogu, od 23 mm do 54 mm.

2.2. Hydrologická situácia a výskyt povodní

Počas mesiaca júl doznievali následky povodní z predchádzajúcich mesiacov hlavne na severe

a východe Slovenska. V poslednej dekáde júna zasiahli prívalové dažde východné Slovensko,



5

pri ktorých vznikali povodne najmä na drobných vodných tokoch v povodí Laborca. Povodeň

v mesiaci júl v povodí Bodrogu bola pokračovaním povodňovej situácie na vodných tokoch

ešte z mája 2017. Povodňovou vlnou bolo postihnuté najmä povodie hornej Ondavy – tok

Rusinec v obci Jurkova Voľa. V polovici mesiaca júl bol zaznamenaný, vplyvom zrážkovej

činnosti, aj výrazný vzostup vodnej hladiny na toku Černošina v obci Vyšná Voľa a na toku

Oľšavka v obci Oľšava.

V priebehu dňa 11. júla 2017 sa vyskytli intenzívne zrážky, ktoré ovplyvnili hydrologickú

situáciu hlavne v povodí Oravy a Kysuce. V Zborove nad Bystricou bol dosiahnutý I. SPA,

taktiež v Zákamennom na toku Biela Orava I. SPA. Na vodnom toku Katrenčíkovský bol

vyhlásený III. SPA, v dôsledku intenzívnych zrážok z lokálnej búrkovej činnosti došlo

k vyliatiu toku.

Povodeň charakterizovaná prívalovou zrážkou s veternou smršťou a krupobitím zasiahla obce

Svodín, Bruty a Kamenín v okrese Nové Zámky dňa 24. júla 2017. Následne boli

v uvedených obciach vyhlásené mimoriadne situácie, počas ktorých boli vykonávané

povodňové záchranné práce a trvali až do 27. júla 2017.

Povodňové situácie v druhej polovici septembra a na konci októbra 2017, ktoré zasiahli

povodie horného Váhu, boli zapríčinené dlhotrvajúcimi výdatnými zrážkami, ktoré sa vyskytli

už v dňoch 11. – 12. septembra 2017 a následne v dňoch 17. – 21. septembra. 2017 a 27. – 29.

októbra 2017. Povodňovým situáciám predchádzali mierne vzostupy hladín najmä na tokoch

v povodí Oravy a Kysuce. Dňa 17. septembra v poobedňajších až večerných hodinách

vplyvom výdatných dlhotrvajúcich zrážok došlo k vzostupom až výrazným vzostupom

vodných hladín, ktoré v oblastiach dolný Liptov, Orava a Kysuce prekročili úrovne

zodpovedajúce I. SPA, na Kysuci v Čadci 2. SPA. Kulminácie hladín boli zaznamenané v ten

istý deň vo večerných a nočných hodinách.

Po poklese hladín nastali dňa 21. septembra 2017 v ranných hodinách vplyvom ďalších

výdatných dlhotrvajúcich zrážok opätovné vzostupy až výrazné vzostupy vodných hladín.

I. a II. SPA (Liptovská Sielnica – Kvačianka) boli prekročené v regióne horného Liptova.

Výraznejšie prekročenia SPA boli zaznamenané na hornej Orave, kde bol prekročený III. SPA

v stanici Trstená – Oravica. Tu v priebehu dňa bol zaznamenaný vzostup o cca 200 cm

a hladina kulminovala vo večerných hodinách na úrovni 335 cm, čo je 35 cm nad úrovňou,

ktorá zodpovedá 3. SPA. Druhý SPA bol prekročený v staniciach Oravská Polhora –

Polhoranka a Trestená – Jelešňa a prvé SPA na ďalších štyroch hydrologických staniciach

v regióne hornej Oravy.

Ďalšie významnejšie vzostupy hladín, ktoré boli spôsobené dlhotrvajúcimi výdatnými

zrážkami boli zaznamenané 27. októbra 2017, ale hlavne 29. októbra 2017, kedy kulminácie

dosiahli alebo prekročili úrovne zodpovedajúce I. SPA. Vyskytli sa v regióne hornej Oravy,

Kysúc, dolného Liptova, Turca a Rajca. Mapa kulminačných vodných stavov v povodí

horného Váhu, ktoré dosiahli alebo prekročili SPA v septembri je na obr. 4, v októbri na obr.

5. Hladiny zodpovedajúce SPA boli prekročené na 17 staniciach v septembri (z toho na

4 staniciach bol prekročený II. SPA a na jednej III. SPA) a na 13 staniciach v októbri 2017

(I. SPA)



6

Obr.4 Maximálne dosiahnuté a prekročené stupne povodňovej aktivity (SPA), ktoré sa vyskytli v septembri 2017

na hydrologických staniciach SHMÚ, zdroj SHMÚ

Obr.5 Maximálne dosiahnuté a prekročené stupne povodňovej aktivity (SPA), ktoré sa vyskytli v októbri 2017

na hydrologických staniciach SHMÚ, zdroj SHMÚ

Začiatkom druhej decembrovej dekády vplyvom kladných teplôt vzduchu, prevažne tekutých

zrážok a topenia sa existujúcej snehovej pokrývky boli v povodí Hornádu pozorované

vzostupy vodných hladín. Prejavili sa vo viacerých vodomerných staniciach. Dňa 12.

decembra v nočných hodinách bolo vo vodomernej stanici Košické Oľšany na toku Torysa

zaznamenané prekročenie I. SPA. Nasledujúci deň po miernom poklese došlo opäť

k vzostupu vodnej hladiny. Dňa 13. decembra v nočných hodinách vodná hladina

kulminovala, kedy prietok bol menší ako hodnota prietoku vyskytujúceho sa raz za rok.

Priebeh vodnej hladiny monitorovanej vodomernej stanice s prekročeným SPA v povodí

Hornádu v decembri 2017 je znázornený v grafe na obr. 6.



7

Obr.6 Priebeh vodnej hladiny, Košické Oľšany – Torysa v decemberi 2017, zdroj SHMÚ

V prvej decembrovej pentáde v povodí Bodrogu panovali priaznivé poveternostné (najmä

teplotné a zrážkové) podmienky, umožňujúce akumuláciu významnejšej snehovej pokrývky.

Vplyvom kladných teplôt vzduchu, tekutých až zmiešaných zrážok (8., 9. a 12. decembra)

došlo k topeniu snehovej pokrývky a následne k vzostupom vodných hladín, najmä na tokoch

v povodí Bodrogu. Vzostupy hladín sa prejavili už počas 12. decembra a prvé SPA boli

dosiahnuté 13. decembra na toku Výrava vo vodomernej stanici Jabloň, na Laborci

v Humennom a na prítoku do nádrže Michalovce-Žabjany. Vo vodomernej stanici Koškovce

na toku Laborec bol I. SPA dosiahnutý už 12. decembra, pričom povodňová vlna

po prechodnom poklese opäť stúpla a kulminovala 13. decembra v ranných hodinách.

Koncom prvej decembrovej dekády v dôsledku vývoja nepriaznivej hydrometeorologickej

situácie na území Ukrajiny došlo od 9. decembra k vzostupom vodných hladín na toku

Latorica vo vodomernej stanici Veľké Kapušany a na Bodrogu v Strede nad Bodrogom.

Niekoľko povodňových vĺn bolo pozorovaných aj na toku Uh vo vodomernej stanici

Lekárovce, kde vodná hladina dosiahla III. SPA a kulminovala 13. decembra vo večerných

hodinách pri vodnom stave 830 cm. Vzostup hladiny sa prejavil aj na Laborci v Ižkovciach

prekročením II. SPA s kulmináciu 14.decembra v doobedňajších hodinách.

Nasledujúce dni sa hydrologická situácia na tokoch ustálila, až na Latoricu a Bodrog,

kde naďalej pretrvával vzostup z dotekania z ukrajinskej časti povodia. V polovici decembra

pretrvávajúca výdatná zrážková činnosť a kladné teploty vzduchu opäť prispeli k stúpajúcej

tendencii vodných stavov. I. SPA bol dosiahnutý vo vodomernej stanici Remetské Hámre (16.

decembra) na toku Okna a II. SPA v Michaľanoch na Roňave (16. decembra).

V Lekárovciach na Uhu bolo počas piatich decembrových dní pozorované opätovné

prekročenie III. SPA s kulmináciou 16. decembra vo večerných hodinách. Kulminačný

prietok v tejto stanici dosiahol pravdepodobnosť výskytu maximálne raz za 1 až 2 roky.

Hladiny tokov po dosiahnutých kulmináciách prešli do poklesov, okrem dolnej časti povodia

Bodrogu.



8

Koncom druhej decembrovej dekády, boli zaznamenané kulminácie aj na toku Laborec

vo vodomernej stanici Ižkovce s prekročeným II. SPA, na Bodrogu v Strede nad Bodrogom

a na Latorici vo Veľkých Kapušanoch s prekročeným III. SPA. Vo vodomernej stanici Veľké

Kapušany hodnoty kulminačného prietoku dosiahli pravdepodobnosť výskytu maximálne raz

za 5 až 10 rokov. Kulminačný prietok s pravdepodobnosťou výskytu maximálne raz za 2 roky

bol dosiahnutý vo vodomernej stanici Streda nad Bodrogom. Na Latorici a Bodrogu vodné

stavy zodpovedajúce SPA klesali počas zvyšku mesiaca december až do polovice januára

nasledujúceho roka 2018. Priebehy vodných hladín monitorovaných vodomerných staníc

s prekročenými SPA v povodí Bodrogu v decembri 2017 sú znázornené v grafe na obr. 7.

Obr.7 Priebehy vodných hladín v povodí Bodrogu v decembri 2017, zdroj SHMÚ

Vplyvom dažďových a snehových zrážok došlo dňa 09. decembra 2017 aj k vzostupu

vnútorných vôd gravitujúcich k čerpacím staniciam (ČS) Stretávka, Jenkovce a Bežovce.

Hladiny vnútorných vôd mali za nepretržitého prečerpávania stúpajúcu tendenciu

a na prívodných kanáloch k ČS Jenkovce a ČS Bežovce došlo k vyliatiu. V intraviláne obce

Vojnatina došlo k prudkému vzostupu hladín vnútorných vôd, v dôsledku čoho došlo

k zaplaveniu záhrad a rodinných domov. Dňa 13. decembra 2017 mala hladina vnútorných

vôd kanála Duša pri nepretržitom prečerpávaní na ČS Veľké Raškovce stúpajúcu tendenciu.

Správca toku podal návrh na vyhlásenie II. SPA na všetkých dotknutých ČS.

3. Zistené nedostatky a návrhy opatrení na odstránenie zistených

nedostatkov

Počas povodní v spracovanom období od júla do konca decembra 2017 bolo v povodňami

zasiahnutých oblastiach zistených viacero nedostatkov:

- Nedodržanie ustanovenia § 26 ods. 3 písm. b) prvého bodu zákona

o ochrane pred povodňami, t. j. o vyhlásení a odvolaní stupňa povodňovej aktivity.



9

- Narušená alebo znefunkčnená sieť rigolov, priekop a priepustov na odvádzanie vôd

z povrchového odtoku, nepostačujúca alebo absentujúca údržba odvodňovacích

priekop.

- Nepostačujúca údržba vodných tokov a brehových porastov ich správcami.

- Nedodržiavanie ustanovenia § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách

a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. priestupkoch v znení

neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný

zákon“) - Vlastník, správca alebo nájomca poľnohospodárskych pozemkov a lesných

pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová

vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov;

je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu

pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

- Nedostatok a časté poruchy špeciálnej techniky a zariadení (bagre, čerpadlá a pod.)

potrebných na vykonávanie povodňových zabezpečovacích a záchranných prác

hlásené zo strany obcí i správcov vodných tokov.

Na základe identifikovaných nedostatkov sú orgánmi ochrany pred povodňami navrhované

nasledovné opatrenia na ich odstránenie:

- Upozorňovať obecné úrady v prípade vzniku povodňového ohrozenia na ich

povinnosti vyplývajúce zo zákona o ochrane pred povodňami o bezodkladnom

informovaní správcu vodných tokov o vyhlasovaní a odvolávaní stupňov povodňovej

aktivity (prípadne zabezpečiť školenia pre starostov k danej problematike).

- Zvýšiť osvetu občanov v oblasti ochrany pred povodňami a dôsledne regulovať

výstavbu premostení cez vodné toky.

- Dôsledne vykonávať povodňové prehliadky vodných tokov zasiahnutých povodňou,

- Pri poľnohospodárskej činnosti realizovať opatrenia na zamedzenie erozívnej činnosti,

urýchlenia povrchového odtoku a odplavovania humóznej vrstvy.

- Zabezpečiť pre plynulý odtok prečistenie cestných priekop, priepustov

a odvodňovacích kanálov najmä v intravilánoch obcí.

- Vzhľadom na opakujúce sa lokálne povodne na malých vodných tokoch prehodnotiť

na nich povodňovú ochranu a zabezpečiť prietočnosť korýt vodných tokov ich

pravidelnou údržbou (odstraňovanie prekážok, čistenie korýt od nánosov a nevyhnutná

stabilizácia poškodených brehov vodných tokov).

- Vykonávať kontrolu plnenia povinností vyplývajúcich z vodného zákona správcami

drobných vodných tokov.

4. Celkové zhodnotenie obdobia júl – december 2017

V sledovanom období sa na území Slovenska vyskytli povodne najmä v mesiacoch júl,

september, október a december. V novembri nebol zaznamenaný ani jeden deň s vyhláseným

stupňom povodňovej aktivity. Aj keď hlavnou príčinou povodňových situácií boli

atmosférické zrážky, priebeh povodní negatívne ovplyvňovali aj nevhodné poľnohospodárske

činnosti v blízkosti vodných tokov, ktoré spôsobovali odplavovanie rôzneho materiálu do

vodných tokov. Ďalším faktorom často identifikovaným v spracovanom období, ktorý

ovplyvnil povodňové situácie je nepostačujúca údržba vodných tokov a brehových porastov,

čo v prípade povodní spôsobuje upchávanie prietočných profilov.

V druhej polovici roka 2017 na území Slovenska bol zrážkovo deficitný mesiac august

a zrážkovo najbohatší mesiac september so 126 mm zrážok, nadbytkom 63 mm a s 200 %

dlhodobého mesačného normálu. A teda povodňové situácie, ktoré sa vyskytli na tokoch



10

v septembri a októbri boli spôsobené výdatnými zrážkami z trvalého dažďa. V týchto

mesiacoch sa vyskytlo na povodí horného a stredného Váhu celkovo 6 dní s povodňovou

aktivitou. Tieto povodňové situácie neboli výnimočné priestorovým rozsahom ani výškami

kulminácie vodných hladín.

V dôsledku oteplenia spojeného s tekutými zrážkami a s topením sa snehovej pokrývky

v decembri došlo na viacerých tokoch východného Slovenska k vzostupom vodných hladín

a následne v povodí Hornádu a Bodrogu aj k vzniku povodňových situácií. Počas decembra

sa v povodí Bodrogu vyskytlo celkovo 53 dní s povodňovou aktivitou a v povodí Hornádu

sa vyskytli 3 dni s povodňovou aktivitou.

Zrážková činnosť ovplyvnila aj hladiny vôd v kanálových sieťach, z toho dôvodu bolo

potrebné zabezpečovať prečerpávanie vnútorných vôd na ČS.

Počty dní s dosiahnutým I., II., a III. SPA v hydrologických staniciach SHMÚ v jednotlivých

mesiacoch sledovaného obdobia sú uvedené v rámci celej SR v nasledujúcej tabuľke (zdroj:

SHMÚ):

SR VII. VIII IX. X. XI. XII. spolu

1. SPA 2 1 7 3 0 9 24

2. SPA 1 0 3 0 0 20 26

3. SPA 0 0 1 0 0 8 9

Prehľad vyhlásených SPA v jednotlivých okresoch za druhý polrok 2017 je zobrazený na obr.

8. V tabuľkovej prílohe sú podrobne spracované informácie o vyhlásených SPA

a mimoriadnych situáciách, vyhodnotených výdavkoch, materiáloch, zariadeniach spojených

s povodňami.

Obr. 15 Mapa vyhlásených SPA podľa okresov za obdobie od 1. 7. do 31. 12. 2017, zdroj: SVP, š. p.

Hydrologická situácia na území Slovenska bola nepretržite monitorovaná pracovníkmi

SHMÚ. Zároveň bola široká verejnosť nepretržite informovaná o aktuálnych vodných stavoch

vo vodomerných staniciach a o vydávaných a aktualizovaných hydrologických výstrahách.



11

5. Prehľad výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových

zabezpečovacích a povodňových záchranných prác, peňažných náhrad

a povodňových škôd

5.1 Výdavky na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác

V zmysle § 17 zákona o ochrane pred povodňami sa povodňovými zabezpečovacími

prácami predchádza vzniku povodňových škôd. Vykonávajú sa na vodných tokoch,

stavbách, objektoch alebo zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch

alebo v inundačných územiach a v povodňou ohrozených územiach s cieľom

zabezpečovať plynulý odtok vody, chrániť stavby, objekty a zariadenia pred poškodením

povodňou a zabezpečovať funkciu ochranných hrádzí a protipovodňových línií.

Vyhodnotenie výdavkov vzniknutých v druhej polovici roku 2017 je nasledovné:

a) Ministerstvo životného prostredia SR:

Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik 498 656,85 eur

Slovenský hydrometeorologický ústav 1 801,94 eur

Ministerstvo životného prostredia SR spolu: 500 458,79 eur

b) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Lesy SR, štátny podnik 2 508,00 eur

LPM Ulič, štátny podnik 957,00 eur

Hydromeliorácie, štátny podnik 1 808,71 eur

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR spolu: 5 273,71 eur

c) Ministerstvo vnútra SR:

Prešovský kraj 113 055,12 eur

Ministerstvo vnútra SR spolu: 113 055,12 eur

d) Vyššie územné celky

Prešovský VÚC 15 462,62 eur

Vyššie územné celky spolu: 15 462,62 eur

V týchto výdavkoch sú zahrnuté verifikované výdavky na zabezpečovacie práce obce Čirč

v Prešovskom kraji, ktoré vznikli počas povodne v období od 30. mája 2015 do 26. júna

2015. Tieto výdavky neboli zahrnuté do predchádzajúcich správ z dôvodu vzneseného

obvinenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a subvenčného podvodu. Okresný

úrad Stará Ľubovňa po ukončení trestného stíhania pre zločin subvenčného podvodu

podľa § 225 ods.1, ods. 5 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného

zákona verifikoval výdavky na povodňové zabezpečovacie práce v obci Čirč počas vyššie

uvedenej povodňovej situácie vo výške 113 055,12 eur.



12

5.2 Výdavky na vykonávanie povodňových záchranných prác

Povodňové záchranné práce sa vykonávajú na záchranu životov, zdravia, majetku,

kultúrneho dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas

povodne a po povodni na povodňou ohrozených územiach a na povodňou zaplavených

územiach. Vyhodnotenie výdavkov vzniknutých v druhej polovici roku 2017

je nasledovné:

a) Ministerstvo vnútra SR:

obce v Nitrianskom kraji 27 556,90 eur

obce v Žilinskom kraji 64 123,56 eur

obce v Prešovskom kraji 132 377,36 eur

obce v Košickom kraji 2 394,00 eur

Spolu: 226 451,82 eur

b) Ministerstvo zdravotníctva SR:

Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Prešove 5 796,12 eur

Spolu: 5 796,12 eur

5.3 Vyhodnotenie nároku na peňažnú náhradu

Počas druhej polovice roka 2017 nevznikol nárok na vyplatenie peňažných náhrad

za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, splnenú osobnú pomoc, škodu

na majetku v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác

a povodňových záchranných prác a za poskytnutý vecný prostriedok počas povodňovej

situácie.

5.4 Vyhodnotenie povodňových škôd

Povodňové škody v druhom polroku 2017 po verifikácii tvoria sumu 584 198,48 eur,

z toho tvoria škody na majetku:

fyzických osôb 41 560,00 eur

právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov 144 572,04 eur

obcí 87 077,86 eur

vyšších územných celkov 65 000,00 eur

štátu 245 988,58 eur



13

Zoznam skratiek:

ČS – čerpacia stanica

HaZZ – Hasičský a záchranný zbor

LPM Ulič, š. p. – Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik

MPRV SR – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

MV SR – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

MZ SR – Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

MŽP SR – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

PZ SR – Policajný zbor Slovenskej republiky

RÚZV – Regionálny úrad verejného zdravotníctva

SHMÚ – Slovenský hydrometeorologický ústav

SPA – stupeň povodňovej aktivity

SR – Slovenská republika

SVP, š. p. – Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik

ŠL TANAP – Štátne lesy Tatranského národného parku

VÚC – vyššie územné celky

Documents

Správa o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej ......v povodí Oravy a Kysuce. Dňa 17. septembra v poobedňajších až večerných hodinách vplyvom výdatných