Psychiatria SPZ/abstrakty_XIII_SPZ2018_final.pdf · Psychiatri re ra uplemen e 2018 19(S1e) 4 õ 0³ a Psychiatria pre prax – Suplement 1e Samostatne nepredajná príloha. Citačná

s1e2 0 1 8

Časopis je indexovanyacute v Bibliographia Medica Slovaca (BMS)

ISSN 2453-8477 wwwsolensk

Odbornyacute program a abstrakty

XIII Slovenskyacute psychiatrickyacute zjazdHlavnaacute teacutema Psychiatria 21 storočia

21 ndash 23 juacuten 2018 Hotel Holiday Inn Žilina

Psychiatriapre prax

Podujatie podporilizlatyacute partner

mediaacutelny partner

generaacutelni partneri

hlavniacute partneri

Organizačnyacute vyacutebor MUDr Ľubomiacutera Izaacutekovaacute PhD ndash predsedaMUDr Dagmar Breznoščaacutekovaacute PhDMUDr Maacuteria Kraacutelovaacute CScMUDr Ivan Andreacute PhD MHAMUDr Jozef Dragašek PhD MHAMUDr Peter Janiacutek PhDMUDr Barbora Vašečkovaacute PhDMUDr Liacutevia Vavrušovaacute PhDMUDr Marek Zelman

Honoraacuterny programovyacute vyacutebor prof MUDr Jaacuten Pečeňaacutek CSc ndash predsedadoc MUDr Ivan Doacuteci PhDdoc MUDr Ľubica Forgaacutečovaacute PhDprof MUDr Zuzana Gdovinovaacute CScdoc Mgr Anton Heretik PhDdoc MUDr Viera Kořiacutenkovaacute CScdoc MUDr Igor Ondrejka PhDprof MUDr Peter Valkovič PhD

Podujatie prebieha pod zaacuteštitou Euroacutepskej psychiatrickej spoločnosti (European Psychiatric Association EPA) a prof MUDr Juraja Šteňa DrSc dekana Lekaacuterskej fakulty UK v Bratislave



Psychiatria pre prax ndash Suplement 1eensp|ensp201819(S1e)ensp|enspwwwsolensk

4 Tiraacutež

Psychiatria pre prax ndash Suplement 1e Samostatne nepredajnaacute priacuteloha Citačnaacute skratka Psychiatr prax Supl Vychaacutedza ako priacuteloha časopisu Psychiatria pre prax Časopis je indexovanyacute v Bibliographia Medica Slovaca (BMS) Citaacutecie suacute spracovaneacute v CiBaMed

Spracovala spoločnosť SOLEN sthinsprthinspo vydavateľ časopisu Psychiatria pre prax Adresa redakcie SOLEN sthinsprthinspo Ambrova 5 831 01 Bratislava wwwsolensk e-mail redakciasolensk Editor suplementu MUDr Ľubomiacutera Izaacutekovaacute PhD Redaktorka Mgr Andrea Duacutebravčiacutekovaacute dubravcikovasolensk Grafickaacute uacuteprava a sadzba Jaacuten Kopčok kopcoksolenskVydavateľ nenesie zodpovednosť za uacutedaje a naacutezory autorov jednotlivyacutech člaacutenkov či inzeraacutetovReprodukcia obsahu je povolenaacute len s priamym suacutehlasom redakcie

ISSN 2453-8477

wwwsolenskensp|ensp201819(S1e)ensp|enspPsychiatria pre prax ndash Suplement 1e

5Odbornyacute program

Štvrtok 21 juacuten 2018Sympoacutezium Gerontopsychiatrickej sekcieTeacutema Organickeacute psychickeacute poruchy ndash noveacute klasifikaacutecie diagnostickeacute a terapeutickeacute štandardyPredsedajuacuteci M Kraacutelovaacute1 Demencia s Lewyho telieskami K Gmitterovaacute (Bratislava)2 Efekt hlbokej mozgovej stimulaacutecie na neuropsychiatrickeacute symptoacutemy Parkinsonovej

choroby Z Košutzkaacute (Bratislava)3 Montrealskyacute kognitiacutevny test a jeho psychometrickeacute vlastnosti na neklinickej vzorke u ľudiacute

vo vyššom veku M Hajduacutek S Gergely A Svingerovaacute P Brandoburovaacute S Krakovskaacute A Heretik Jr

A Heretik Sr (Bratislava)4 Neuropsychiatrickeacute symptoacutemy demenciiacute a ich liečba ndash aktuaacutelne odporuacutečania M Kraacutelovaacute (Bratislava)

Sympoacutezium Sekcie psychiatrov v špecializačnej priacutepraveTeacutema Zaujiacutemaveacute kazuistiky z klinickej praxePredsedajuacuteci M Matisovaacute M Virčiacutek1 Myokarditiacuteda ako zaacutevažnyacute nežiaduci uacutečinok liečby klozapiacutenom MMatisovaacuteIKiraacutelyiovaacuteMTurčekJPečeňaacutek(Bratislava)2 Bliacutežiaca sa psychoacuteza MVirčiacutek(Michalovce)3 Psychiatrickeacute komplikaacutecie Addisonovskej kriacutezy VValkučaacutekovaacute(Trnava)4 Vzorovyacute multimediaacutelny modelovyacute priacutepad pre interaktiacutevnu vyacuteučbu v psychiatrii MTurčekPJaniacutekVSegedaJPečeňaacutek(Bratislava)

Sympoacutezium Sekcie socaacutelnej psychiatrieTeacutema Ciele a perspektiacutevy komunitnej liečby na SlovenskuPredsedajuacuteci M Zelman1 Ekonomickyacute status pacientov so schizofreacuteniou trend vyacutevoja zamestnanosti 2004 minus 2017 MZelman(Hronovce)2 Skuacutesenosti s použitiacutem škaacutely SASS na posuacutedenie psychosociaacutelneho fungovania choryacutemi

so schizofreacuteniou DKrajčovičovaacuteTČaplovaacuteMNvotovaacuteSlančiacutekovaacute(Bratislava)3 Syndroacutem vyhorenia u psychiatrov na Slovensku EMorovicsovaacuteLKostovičovaacute(Bratislava)


6 Odbornyacute program

4 Liga za duševneacute zdravie SR minus spoločne za zmeny v komunitnej starostlivosti na Slovensku A Dzurekovaacute (Bratislava)5 Naacuterodnaacute platforma EUPATI Slovensko PBalaacutežovaacuteDTomek(Bratislava)

Sympoacutezium bdquoKomplexnosť je cestou k jednoduchostildquoOdborneacutesympoacuteziumpodporeneacutespoločnosťouAngeliniPredsedajuacuteci J Pečeňaacutek1 Prečo tri v jednom JPečeňaacutek(Bratislava)2 Uacutezkosť strach a smuacutetok ako vystuacutepiť bez obaacutev z bludneacuteho kruhu MTurček(Bratislava)3 Čo sa daacute odhaliť o insomnii v spaacutenkovom laboratoacuteriu E Feketeovaacute (Bratislava)4 Sexuaacutelne benefity trazodoacutenu DCaisovaacute(Košice)

Prezentaacutecia e-posterovPredsedajuacuteci Ľ Forgaacutečovaacute I Ondrejka1 Komplikaacutecie liečby depresie v komorbidite s diabetes mellitus v adolescentnom veku ASurovcovaacuteJTrebatickaacuteZMatzovaacute(Bratislava)2 Vplyv genotypu glutamaacutet-cysteiacuten ligaacutezy na senzorimotorickyacute gating RRovnyacuteMMarkoGRepiskaacuteGMinaacuterikIRiečanskyacute(BratislavaViedeňRakuacutesko)3 Prieskum ohľadom manažmentu pacientov s psychogeacutennymi neepileptickyacutemi zaacutechvatmi

na psychiatrickyacutech a neurologickyacutech pracoviskaacutech v Českej a Slovenskej republike KHubčiacutekovaacuteZPechanovaacute(Pezinok)4 Prieskum ohľadom použiacutevanyacutech psychodiagnostickyacutech metoacuted a psychoterapeutickyacutech

priacutestupov u pacientov s psychogeacutennymi neepileptickyacutemi zaacutechvatmi na psychiatrickyacutech a neurologickyacutech pracoviskaacutech v Českej a Slovenskej republike

ZPechanovaacuteKHubčiacutekovaacute(Pezinok)5 Možnosti posudzovania agresivity u pacientov so schizofreacuteniou ndash porovnanie vyacutestupov

vybranyacutech diagnostickyacutech metoacuted SGodinovaacuteMZholob(Hronovce)6 Možnosti objektiacutevneho posudzovania rizika agresie u pacientov s diagnoacutezou schizofreacutenie MZholobSGodinovaacuteMZelman(Hronovce)

Sympoacutezium Psychiatrickeacute společnosti ČLS JEPPredsedajuacuteci M Anders M Hollyacute1 Prvky a jejich funkce v reformě psychiatrickeacute peacuteče v ČR I minus Ambulance s rozšiacuteřenou peacutečiacute

a psychiatrickaacute odděleniacute všeobecnyacutech nemocnic (akutniacute peacuteče) MAndersMHollyacuteDProtopopovaacute(PrahaČR)2 Prvky a jejich funkce v reformě psychiatrickeacute peacuteče v ČR II ndash Psychiatrickeacute nemocnice

multidisciplinaacuterniacute tyacutemy centra duševniacuteho zdraviacute MHollyacuteDProtopopovaacuteMAnders(PrahaČR)



Sympoacutezium Sekcie psychopatoloacutegieTeacutema Psychopatoloacutegia ndash integratiacutevna discipliacutena Predsedajuacuteci Ľ Forgaacutečovaacute N Kaščaacutekovaacute1 K psychopatoloacutegii somatoformnej bolesti NKaščaacutekovaacuteJHaštoPTavel(BratislavaOlomoucČR)2 Somatoformnaacute bolestivaacute porucha ndash biopsychosociaacutelny model diagnostiky a liečby

kazuistika NKaščaacutekovaacuteJHašto(Bratislava)3 Špecifickaacute psychopatoloacutegia pri dopamiacutenergickej terapii Parkinsonovej choroby ndash častaacute

no často prehliadanaacute TRakuacutesKHubčiacutekovaacute(Pezinok)4 Kreativita a psychopatoloacutegia PKorcsogŠŠeboumlkovaacuteMIllesovaacute(RimavskaacuteSobota)5 Insomnia pri genetickej forme Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby podmienenej mutaacuteciou

E200K DJarčuškovaacuteZGdovinovaacuteEFeketeovaacute(Košice)

Sympoacutezium Sexuologickej sekcieTeacutema Psychiatrickaacute sexuoloacutegia z pohľadu novovznikajuacutecej Sekcie SPsS SLSPredsedajuacuteci I Andreacute B Vašečkovaacute1 Sexuaacutelne deviaacutecie u žien IAndreacuteĽIzaacutekovaacute(Bratislava)2 Pohľad psychiatra na homosexualitu minus je ešte vocircbec o čom hovoriť MPataraacutek(BanskaacuteBystrica)3 Zvlaacuteštnosti detskej sexuality v kontinuite normy a patoloacutegie JŠtefaacutenikovaacuteRMaacutetheacute(BratislavaNoveacuteZaacutemky)4 Niektoreacute psycho-sociaacutelne a mediciacutenske aspekty genitaacutelneho piercingu K Jandovaacute (Bratislava)5 Fenomeacuten bdquozaacutevislosťldquo od sexu fikcia alebo realita MChovanec(BratislavaNoveacuteMestonadVaacutehom)

Plenaacuterna prednaacuteška Psychiatria z pohľadu neurochirurga a dekana Lekaacuterskej fakulty UK v Bratislave JŠteňo(Bratislava)

Sympoacutezium Sekcie biologickej psychiatrieTeacutema Vyacutezvy v liečbe psychickyacutech poruacutech žienPredsedajuacuteci L Vavrušovaacute1 Gluteacutenovaacute senzitivita a schizofreacutenia minus ovplyvnenie zaacutevažnosti ochorenia SDubinskaacuteBNovaacutekovaacute(Košice)2 Je možnaacute kauzaacutelna liečba psychoacutezy MHanaacutekovaacuteDČelovskaacuteĽIzaacutekovaacute(Bratislava)



3 Mental Health Services Considering Women Needs Insights from Women Mental Health Section of Russian Society of Psychiatrists

NDSemenovaVNKrasnov(MoskvaRusko)4 Post partum depresia ndash v priebehu času translaacutecia do ineacuteho ochorenia LVavrušovaacute(Bratislava)

Sympoacutezium varia IPredsedajuacuteci M Kraacutelovaacute1 Alkoholovaacute demencia VRežnaacutekovaacute(Bratislava)2 Zhodnotenie uacutespešnej liečby obsedantno-kompulziacutevnej poruchy VProvazniacutekPMinaacuterik(BratislavaPezinok)3 Komorbidita duševnyacutech a telesnyacutech ochoreniacute minus vyacutezva SZO pre mediciacutenu 21 storočia ĽForgaacutečovaacute(Bratislava)4 Buduacutecnosť psychiatrie PJaniacutekEJaniacutekovaacute(Bratislava)5 Aktuaacutelne zmeny a posuny poskytovania psychiatrickej ambulantnej praxe JDuacutežek(BanskaacuteŠtiavnica)

Poľsko-slovenskeacute sympoacuteziumPredsedajuacuteci J Dragašek1 Use of Telepsychiatry in Outpatient Therapeutic Services KKrystaMKrzystanek(KatowicePoľsko)2 Opioid-Induced Bowel Dysfunction (IBD) in Substitution Therapy for Opioid Dependence BHabratMStrelnikow(WarsawPoľsko)3 Does Obesity Lead to Brain Aging MKoleničKFrankeJHlinkaFŠpanielTHaacutejek(KlecanyJenaPrahaHalifaxČR

NemeckoKanada)4 Suacutečasneacute možnosti a perspektiacuteva liečby negatiacutevnych priacuteznakov schizofreacutenie JDragašekZVančovaacute(Košice)

Workshopy Vieme sa bdquopostaraťldquo o osoby s poruchami pohlavnej identity

B Vašečkovaacute D Caisovaacute O Jamborovaacute (Bratislava Košice) Ako prezentovať priacutespevky viesť sympoacutezium a odbornuacute diskusiu

I Bauerovaacute (Bratislava) Posiacuteleniacute zdraveacute čaacutesti osobnosti ndash vniacutemaacuteniacute hodnot a smyslu v životě pacienta

M Kosovaacute (Brno ČR) Posiacuteleniacute zdraveacute čaacutesti osobnosti ndash vniacutemaacuteniacute hodnot a smyslu v životě pacienta

V Sojka (Havliacutečkův Brod ČR)



Sympoacutezium bdquoInyacute pohľad na schizofreacuteniu a jej liečbuldquoOdborneacutesympoacuteziumpodporeneacutespoločnosťouJanssenPredsedajuacuteci Ľ Izaacutekovaacute1 Prečo LAI ndash daacuteta a fakty JDragašek(Košice)2 Prečo LAI ndash straty a naacutelezy ZJaniacutekovaacute(LiptovskyacuteMikulaacuteš)

Piatok 22 juacuten 2018Sympoacutezium Psychofarmakologickej sekcieTeacutema Vysokeacute (off-label) daacutevky psychofarmaacutekPredsedajuacuteci D Breznoščaacutekovaacute1 Daacutevkovanie antipsychotiacutek ndash od ryacutechlej neuroleptizaacutecie po suacutečasnosť JPečeňaacutekPJaniacutekMTurček(Bratislava)2 Off-label preskripcia ndash suacutečasť špičkovej psychofarmakoloacutegie či vysokeacuteho rizika JŠidloDBreznoščaacutekovaacuteĽMikulaacutešJŠikutaPOčko(BratislavaKošice)3 Off-label liečba antipsychotikami pri demencii M Matisovaacute M Kraacutelovaacute (Bratislava)4 bdquoOff-labelldquo liečba OCD minus možnosť či nevyhnutnosť EPaacutelovaacuteIBajusovaacuteESemančiacutekovaacuteMKovaničovaacuteZVasiľkovaacute(Košice)5 Uacutečinnosť monoterapie vortioxetiacutenom v porovnaniacute s kombinovanou liečbpu vortioxetiacuten

olanzapiacuten pri liečbe depresie v dospelosti ndash vlastneacute skuacutesenosti MOppaDCesnekovaacuteIOndrejkaGNosaacuteľovaacute(Martin)

Sympoacutezium Sekcie suacutednej psychiatrieTeacutema Zložiteacute priacutepady znaleckeacuteho posudzovania (zmeny ochranneacuteho liečenia rodičovskeacute spory etnickeacute resp transkulturaacutelne špecifikaacute)Predsedajuacuteci E Žigovaacute M Burič1 Obvinenyacute zo zaacutevažnyacutech zločinov ako proband komplexnej psychologicko-psychiatricko-

-sexuologickej expertiacutezy ndash kazuistika IAndreacuteRMaacutetheacuteĽIzaacutekovaacute(Bratislava)2 K znaleckeacutemu posudzovaniu zmeny uacutestavnej ochrannej psychiatrickej liečby na

ambulantnuacute ndash kazuistika MObžerovaacuteEŽigovaacute(Pezinok)3 Naacuteročnosť diferenciaacutelnej diagnostiky duševnyacutech poruacutech schizofreacutenia minus porucha

osobnosti minus zaacutevislosť od naacutevykovyacutech laacutetok v suacutedno-znaleckej praxi minus kazuistiky MČerňan(Galanta)



4 Ziacuteskanie zdravotnej dokumentaacutecie od zdravotnyacutech poisťovniacute za uacutečelom vypracovania znaleckeacuteho posudku

VProvazniacutek(Bratislava)5 Suacutelož po Hypnogene minus krimi paradoxy AFranekTTesař(ŽilinaBratislava)

Sympoacutezium varia IIPredsedajuacuteci L Vavrušovaacute1 Vyacuteskyt komorbidiacutet pri najzaacutevažnejšiacutech neurologickyacutech a psychiatrickyacutech poruchaacutech na

Slovensku (štuacutedia COSMOS) ndash vyacutesledky prospektiacutevneho epidemiologickeacuteho prieskumu JDragašekMMinaacuterZVančovaacuteDJarčuškovaacutePValkovič(KošiceBratislava) Prednaacuteška podporenaacute spoločnosťou Krka2 Porovnanie uacutečinnosti a bezpečnosti 21 antidepresiacutev pri akuacutetnej liečbe veľkej depresiacutevnej

poruchy u dospelyacutech systematickyacute prehľad a sieťovaacute metaanalyacuteza (prof A Cipriani the Lancet 2018)

LVavrušovaacute(Bratislava) Prednaacuteška podporenaacute spoločnosťou Servier3 Prevencia Alzheimerovej demencie P Minaacuterik (Pezinok)4 Vyacuteznam kvality terapeutickeacuteho vzťahu v liečbe pacientky s reziduaacutelnymi symptoacutemami

schizofreacutenie ndash kazuistika POhrablo(Bratislava)5 Four Perspectives on Death Suicidal Thoughts and Suicide in the Classical Farsi-Dari Literature HShahpesandy(LincolnUK)

Stretnutie zaacutestupcov občianskych združeniacute a pacientskych organizaacuteciiacutePodujatiepodporeneacutespoločnosťouJanssenModeruje spoločnosť SEESAME

Sympoacutezium bdquoO buduacutecnosti pacienta rozhodujeme už dnesldquoOdborneacutesympoacuteziumpodporeneacutespoločnosťouLundbeckSlovenskoPredsedajuacuteci M Kopeček1 Čo predikuje uacutespešneacute psychosociaacutelne fungovanie pacientov so schizofreacuteniou M Hajduacutek (Bratislava)2 Depotniacute aripiprazol a jeho potenciaacutel na fungovaacuteniacute pacienta MKopeček(PrahaČR)

Panelovaacute diskusia o vzdelaacutevaniacute v psychiatrii Diskutujuacuteci J Beezhold (EPA) Z Slezaacutekovaacute (MZ SR) J Dragašek (UEMS EFPT SPsS SLS) M Kraacutelovaacute (LF UK Bratislava SPsS SLS) J Trebatickaacute (LF UK Bratislava SPsS SLS) Ľ Forgaacutečovaacute (SZU Bratislava) P Černaacutek (SZU Pezinok)



Sympoacutezium Sekcie drogovyacutech zaacutevislostiacuteTeacutema Limity farmakoterapie zaacutevislostiacutePredsedajuacuteci M Grohol B Bodnaacuter1 Meranie uacutečinnosti liečby zaacutevislosti od alkoholu MGrohol(Bardejov)2 Podiel farmakologickyacutech intervenciiacute na efektiacutevnej liečbe zaacutevislosti od alkoholu ĽOkruhlicaZAlexanderčiacutekovaacute(Bratislava)3 Vyhodnotenie placeba v liečbe zaacutevislosti od alkoholu ĽOkruhlicaZAlexanderčiacutekovaacute(Bratislava)4 Zaacutevislosť od tramadolu liečenaacute buprenorfiacutenom JTkaacuteč(JihlavaČR)5 Miera použiacutevania internetu u pacientov so zaacutevislosťou BBodnaacuter(Košice)

Odovzdanie Ceny Vladimiacutera Novotneacuteho za roky 2015 minus 2017 vyacutehercom suacuteťaže o najlepšiu pocircvodnuacute praacutecukazuistiku uverejnenuacute v časopise Psychiatria pre prax vydavateľstvo SolenPredsedajuacuteci J Dragašek (predseda redakčnej rady a odbornyacute editor časopisu Psychiatria pre prax)CenypodporilaspoločnosťServier

Neuropsychiatrickeacute sympoacuteziumPredsedajuacuteci P Valkovič Z Gdovinovaacute1 Kognitiacutevne poruchy v suacutevislosti s cerebrovaskulaacuternymi ochoreniami ZGdovinovaacute(Košice)2 Neuropsychiatrickeacute aspekty tranzientnej globaacutelnej amneacutezie MKarliacutekMChovancovaacuteMPaacutepayovaacute(Bratislava)3 Funkčneacute poruchy hybnosti VHaň(Košice)4 Syndroacutem nepokojnyacutech nocirch ndash najčastejšie neuropsychiatrickeacute ochorenie na ktoreacute často

nemysliacuteme PValkovičMMinaacuter(Bratislava)

Sympoacutezium Psychoterapeutickej sekcieTeacutema Komplexnosť suacutečasnej psychiatrickej starostlivostiPredsedniacutectvo Z Janiacutekovaacute J Vraacutenovaacute1 Nie je stacionaacuter ako stacionaacuter a čo bude ďalej ZJaniacutekovaacute(LiptovskaacuteMikulaacuteš)2 Farmakologickeacute a psychoterapeutickeacute priacutestupy v liečbe depresie MVirčiacutekMHerman(Michalovce)3 Docircraz na psychohygienu u pacientov v režime DS Spirare IPavlovičJVraacutenovaacute(Bratislava)



4 Model efektiacutevnosti v interdisciplinaacuternych tiacutemoch DPS SDubinskaacute(Košice)5 Hodnotenie psychosociaacutelnych zručnostiacute u pacientov v DS na Psychiatrickej klinike LF UK

a UN Bratislava EMorovicsovaacuteLKostovičovaacute(Bratislava)

Panelovaacute diskusia o reforme psychiatrickej starostlivosti v ČR a SRDiskutujuacuteci Š Laššaacuten (MZ SR) M Anders (PS ČLS JEP) D Protopopovaacute (PS ČLS JEP MZ ČR) D Breznoščaacutekovaacute (SPsS SLS CPT) Ľ Izaacutekovaacute (SPsS SLS) M Kraacutelovaacute (SPsS SLS) K Jandovaacute (hlavnaacute odborniacutečka MZ SR pre odbor psycholoacutegia)

Workshopy No more stigma n o

M Palušnaacute M Herman M Virčiacutek J Baran J Gajdoš (Michalovce) Forenznaacute psychiatria vo Švajčiarsku

S Vetter (Zuumlrich Švajčiarsko) Psychoterapia pacientov s poruchou priacutejmu potravy

Z Matzovaacute M Paulinyovaacute I Tomaacutešek J Trebatickaacute J Šuba (Bratislava) Suacutečasnosť a perspektiacutevy rTMS v psychiatrickej liečbe

P Korcsog J Zorvan A Pekarčiacutekovaacute (Rimavskaacute Sobota)

Sympoacutezium bdquoJe niečo noveacute v bipolaacuternej afektiacutevnej porucheldquoSympoacuteziumpripraveneacutespodporouspoločnostiSanofiPredsedajuacuteci P Černaacutek1 Neurobioloacutegia bipolaacuternej afektiacutevnej poruchy PPaučovaacute(Pezinok)2 Bipolaacuterna afektiacutevna porucha v spektre psychiatrickyacutech diagnoacutez O Karšayovaacute (Pezinok)3 Bipolaacuterna afektiacutevna porucha a somatickeacute ochorenia ZRepkovaacute(Pezinok)

Sympoacutezium bdquoQuo vadis v liečbe depresieldquoSympoacuteziumpripraveneacutespodporouspoločnostiServierPredsedajuacuteci Ľ Izaacutekovaacute1 Quo vadis v liečbe v liečbe depresie s agomelatiacutenom ĽIzaacutekovaacute2 Agomelatiacuten a priacutebeh hydrofoacutebneho vysaacutevača M Pataraacutek3 Liečba depresiacutevneho pacienta minus zasiahnime cieľ a darujme mu buduacutecnosť DBreznoščaacutekovaacute



Sobota 23 juacuten 2018Sympoacutezium bdquoZnaacuteme molekuly v psychiatrickej praxildquoSympoacuteziumpripraveneacutespodporouspoločnostiEgisPredsedajuacuteci Ľ Izaacutekovaacute1 Mocircžu naacutes ešte prekvapiť kvetiapiacuten a aripiprazol v klinickej praxi ĽIzaacutekovaacute(Bratislava)2 Escitalopram a piracetam ndash znaacuteme a neznaacuteme molekuly M Kraacutelovaacute (Bratislava)3 Intiacutemny život pri liečbe antidepresiacutevami a antipsychotikami DCaisovaacute(Košice)

Sympoacutezium bdquoAnhedoacutenialdquoPredsedajuacuteci J Pečeňaacutek1 Koncept hedoacutenie v antickyacutech filozofickyacutech teoacuteriaacutech A Kalaš (Bratislava)2 Anhedoacutenia ako trans-diagnostickyacute symptoacutem() JPečeňaacutek(Bratislava)3 Rola an-(hedoacutenie) v rozvoji zaacutevislosti od psychoaktiacutevnych laacutetok EVišňovskyacute(Nitra)4 Neurobiologickaacute dekompoziacutecia anhedoacutenie MPataraacutekJPečeňaacutek(BanskaacuteBystricaBratislava)

Sympoacutezium Sekcie detskej a dorastovej psychiatrieTeacutema Teoacuteria a prax ndash benefit pre detskeacuteho pacientaPredsedajuacuteci I Ondrejka T Rosenbergerovaacute 1 Aktuaacutelna situaacutecia pedopsychiatrie na Slovensku TRosenbergerovaacute(Košice)2 Antipsychotikaacute a pseudodefekt ndash videokazuistika a odporuacutečania pre dlhodobuacute

antipsychotickuacute liečbu u detiacute a adolescentov IHrtaacutenekIOndrejkaIDoacuteciGHollaacute(MartinKošice)3 Farmakoterapia sebapoškodzujuacuteceho spraacutevania u detiacute a adolescentov s PVP JTrebatickaacuteASurovcovaacuteJŠuba(Bratislava)4 Bezpečnosť akuacutetnej faacutezy liečby adolescentnej depresie ndash vlastneacute skuacutesenosti DCesnekovaacuteMOppaIHrtaacutenekITonhajzerovaacuteIOndrejka(Martin)

Sympoacutezium bdquoŠtandardneacute diagnostickeacute a liečebneacute postupyldquoPredsedajuacuteci D Breznoščaacutekovaacute1 Štandardneacute diagnostickeacute a liečebneacute postupy v liečbe psychoacutez MZelman(Hronovce)2 Štandardneacute diagnostickeacute a terapeutickeacute postupy ndash demencie M Kraacutelovaacute (Bratislava)



3 Otaacutezky tyacutekajuacutece sa anxioacuteznych poruacutech v raacutemci ŠDLP DBreznoščaacutekovaacuteĽFerenčaacutekovaacute(Košice)4 ŠDLP minus od zrodu po priacutechod do praxe JDuacutežek(BanskaacuteŠtiavnica)

Sympoacutezium bdquoHistoacuteria a suacutečasnosť psychiatrie a psycholoacutegie na SlovenskuldquoPredsedajuacuteci K Jandovaacute1 Stav odboru psycholoacutegia na Slovensku z pohľadu hlavnej odborniacutečky pre psycholoacutegiu K Jandovaacute (Bratislava)2 Histoacuteria Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS EMorovicsovaacute(Bratislava)3 90 rokov od otvorenia Psychiatrickeacuteho paviloacutenu v Nemocnici v Levoči LFrankovič(Bojnice)4 Rovnakiacute či odlišniacute ndash rovnako či odlišne PKorcsog(RimavskaacuteSobota)

Panelovaacute diskusia o e-HealthDiskutujuacuteci J Duacutežek Ľ Ferenčaacutekovaacute Ľ Izaacutekovaacute (SPsS SLS) K Fabišiacutekovaacute (PS SLK) J Tomaacutešik V Plavčanovaacute (NCZI)

Postery1 Komplikaacutecie liečby depresie v komorbidite s diabetes mellitus v adolescentnom veku ASurovcovaacuteJTrebatickaacuteZMatzovaacute(Bratislava)2 Vplyv genotypu glutamaacutet-cysteiacuten ligaacutezy na senzorimotorickyacute gating RRovnyacuteMMarkoGRepiskaacuteGMinaacuterikIRiečanskyacute(BratislavaViedeňRakuacutesko)3 Prieskum ohľadom manažmentu pacientov s psychogeacutennymi neepileptickyacutemi zaacutechvatmi




vybranyacutech diagnostickyacutech metoacuted SGodinovaacuteMZholob(Hronovce)6 Možnosti objektiacutevneho posudzovania rizika agresie u pacientov s diagnoacutezou schizofreacutenie MZholobSGodinovaacuteMZelman(Hronovce)7 Pred 120 rokmi bola založenaacute Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci PDžodlaADžodlovaacute(Plešivec)8 bdquoJa som alebo mocircj mozogldquo IErshova(BanskaacuteBystrica)9 Duševneacute zdravie detiacute v podmienkach uacutestupu tradičnej rodiny AKovaacutečovaacute(Bratislava)


15Abstrakty

Prvky a jejich funkce v reformě psychiatrickeacute peacuteče v ČR I minus Ambulance s rozšiacuteřenou peacutečiacute a psychiatrickaacute odděleniacute všeobecnyacutech nemocnic (akutniacute peacuteče) Martin Anders1 Martin Hollyacute2 Dita Protopopovaacute3 1PsychiatrickaacutespolečnostČLSJEPPsychiatrickaacuteklinika 1leacutekařskaacutefakultaUniverzitaKarlovaa Všeobecnaacutefakultniacutenemocnicev PrazeČR 2PsychiatrickaacutespolečnostČSLJEPPsychiatrickaacutenemocniceBohniceČR 3MinisterstvozdravotnictviacuteČR

Obecnyacutem ciacutelem reformy psy-chiatrickeacute peacuteče je zvyacutešit kvalitu života lidiacute s duševniacutem onemocněniacutem a zvyacutešit jejich šanci na dosaženiacute plnohodnotneacuteho života bez ohledu na symptomy duševniacute nemoci Kvalita života uacutezce souvisiacute s na-plňovaacuteniacutem lidskyacutech praacutev lidiacute s duševniacutem onemocněniacutem proto je hlavniacutem motivem reformy důraz na uplatňovaacuteniacute prosazo-vaacuteniacute a naplňovaacuteniacute jejich praacutev obsaženyacutech předevšiacutem v uacutemluvě OSN bdquoO praacutevech lidiacute se zdravotniacutem postiženiacutemldquo Zotaveniacute je hluboce osobniacute jedinečnyacute proces změny vlastniacutech postojů pocitů hodnot ciacutelů dovednostiacute a roliacute Je to způsob jak žiacutet spokojenyacute nadějeplnyacute a přiacutenosnyacute život přes všechna omezeniacute způsobenaacute ne-mociacute

Hlavniacutemi naacutestroji jak naplnit ty-to ciacutele jsou restrukturalizace služeb vytvořeniacute funkčniacute siacutetě zařiacutezeniacute posky-tujiacuteciacutech peacuteči změna přiacutestupů a myšleniacute pracovniacuteků poskytujiacuteciacutech peacuteči Reforma psychiatrickeacute peacuteče je proces dlouhodobyacute

a představuje zaacutesadniacute systeacutemovou změ-nu V současneacute etapě byly identifikovaacuteny naacutesledujiacuteciacute oblasti ktereacute je třeba rozpra-covat a daacutele rozviacutejet tj podpora rozvoje novyacutech služeb přiacuteprava a zavaacuteděniacute no-vyacutech přiacutestupů budovaacuteniacute novyacutech vztahů využitiacute novyacutech technologiiacute vytvaacuteřeniacute noveacuteho prostřediacute a analyacutezu současneacute-ho a vznik novyacutech principů financovaacuteniacute psychiatrickeacute peacuteče

Do systeacutemu ambulantniacute peacuteče se chystaacuteme zaveacutest novyacute typ služby Ambulantniacute psychiatrickaacute peacuteče bu-de v siacuteti poskytovaacutena formou staacutevajiacuteciacute formy psychiatrickyacutech ambulanciacute nebo formou ambulance s rozšiacuteřenou peacutečiacute Tyacutem ambulance s rozšiacuteřenou peacutečiacute bude zahrnovat psychiatra klinickeacuteho psycho-loga psychiatrickou sestru a přiacutepadně dalšiacute pracovniacuteky Pracovniacuteci ambulance s rozšiacuteřenou peacutečiacute budou spolupracovat na principech multidisciplinaacuterniacute spolu-praacutece Ambulance s rozšiacuteřenou peacutečiacute bude miacutet regionaacutelniacute odpovědnost za pacientyklienty z diagnostickyacutech skupin na ktereacute bude specializovanaacute Součaacutest služeb am-bulance s rozšiacuteřenou peacutečiacute může byacutet i te-reacutenniacute praacutece psychoterapeutickeacute progra-my a to i formou denniacuteho stacionaacuteře

Akutniacute lůžkovaacute peacuteče bude integ-rovaacutena do všeobecneacute zdravotniacute peacuteče a siacuteť bude tvořena menšiacutemi kapacitami s přiměřenyacutem spaacutedovyacutem uacutezemiacutem zajiš-ťujiacuteciacutem naacutevaznost peacuteče na somatickou peacuteči a přirozeneacute prostřediacute pacientůklientů Počet akutniacutech lůžek v systeacutemu se bude postupně zvyšovat s ubyacutevajiacuteciacutemi kapacitami naacutesledneacute lůžkoveacute peacuteče kte-raacute v současneacute situaci často akutniacute peacuteči

Za obsahovuacute a formaacutelnu straacutenku abstraktov zodpovedajuacute autoriAbstrakty suacute usporiadaneacute abecedne podľa priezviska autora


16 Abstrakty

supluje Akutniacute lůžka psychiatrickeacute peacuteče budou v siacuteti služeb pro pacienty se vše-mi psychiatrickyacutemi diagnoacutezami včetně zaacutevislostiacute lůžek pro peacuteči o děti a dorost a lůžek pro specializovanou peacuteči

Sexuaacutelne deviaacutecie u žien Ivan Andreacute1ĽubomiacuteraIzaacutekovaacute2 1PsychiatrickaacuteambulanciaNemocnicasvMichalaasBratislava 2PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

Sexuaacutelne dysfunkcie sa u žien vy-skytujuacute pomerne často patriacute k nim hlavne strata sexuaacutelnej tuacutežby porucha sexuaacutel-neho vzrušenia vaginizmus či na druhej strane hypersexualita Poruchy pohlavnej identity suacute u dievčat zriedkavejšie ako u chlapcov resp mužov V praacuteci sa autori zameriavajuacute najmauml na poruchy sexuaacutel-nej preferencie resp parafiacutelie ktoreacute suacute u žien menej preskuacutemaneacute ako u mužov U žien je celkovo vyacuteskyt tyacutechto poruacutech podstatne zriedkavejšiacute ako u mužov a ak sa vyskytnuacute suacute menej naacutepadneacute maacutelokedy priacutede žena trpiaca parafiacuteliou do konfliktu so zaacutekonom Zriedkavo suacute opisovaneacute priacute-pady ženskeacuteho voyerizmu a masochizmu Ak sa u ženy objavuje konanie podobneacute sadizmu zvaumlčša ide o pasiacutevne konanie do ktoreacuteho bola vmaneacutevrovanaacute mužom Pedofiacutelia a fetišizmus nie suacute u žien opiso-vaneacute vocircbec Existuje ale vyacutenimka v špe-cializovanej literatuacutere sa uvaacutedza deviaacute-cia ktoraacute je charakteristickaacute viacej pre ženy Ide o variant kleptomaacutenie kde je priacutetomneacute sexuaacutelne nutkanie k takeacutemuto konaniu Vo forenznej činnosti sa so ženou

ako paacutechateľkou sexuaacutelneho deliktu stre-taacutevajuacute znalci zriedkavo konanie nebyacuteva podmieneneacute sexuaacutelnou deviaacuteciou autori opisujuacute jeden priacutepad lesbickeacuteho paacuteru kde jedna z partneriek vyliala na hlavu svojej priateľky vriacu vodu motiacutevom bola ale žiarlivosť

Obvinenyacute zo zaacutevažnyacutech zločinov ako proband komplexnej psychologicko--psychiatricko-sexuologickej expertiacutezy ndash kazuistika Ivan Andreacute34RobertMaacutetheacute24 ĽubomiacuteraIzaacutekovaacute14

1PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava 2KatedrapsycholoacutegieFilozofickaacutefakultaUKBratislava 3PsychiatrickaacuteambulanciaNemocnicasvMichalaasBratislava 4Uacutestavpreznaleckuacutečinnosťv Psycholoacutegiia Psychiatriisro

Autori prezentujuacute komplexneacute suacuted-noznaleckeacute psychologicko-psychiatric-ko-sexuologickeacute posuacutedenie probanda ktoryacute bol suacutečasne stiacutehanyacute za tri zločiny ndash tyacuteranie bliacutezkej osoby a zverenej osoby vydieranie a za obzvlaacutešť zaacutevažnyacute zločin vraždy Kauza je zaujiacutemavaacute zaacutevažnosťou skutkov ktoreacute suacute predmetom trestneacuteho konania a tiež zmenami vyacutepovediacute obvi-neneacuteho počnuacutec detailnyacutem priznaniacutem sa ku skutkom a končiac ich popretiacutem so svojraacuteznym zdocircvodneniacutem svojho pocirc-vodneacuteho priznania Postupneacute formovanie zaacuteverov znaleckej expertiacutezy je ilustraacute-ciou konštruktiacutevnej kooperaacutecie znal-cov rocirczneho zamerania ndash psycholoacutegia


17Abstrakty

psychiatria a sexuoloacutegia Prezentovanyacute priacutepad je pri zmenaacutech legislatiacutevy ktoraacute upravuje činnosť znalcov motivovanyacutech najmauml ekonomickyacutemi docircvodmi jasnyacutem priacutekladom nevyhnutnosti konzultaacutecie pri komplikovanyacutech expertiacutezach medzi via-ceryacutemi znalcami v zaacuteujme dosiahnutia objektiacutevneho posuacutedenia a tak aj preven-cie recidiacutevy zaacutevažnej trestnej činnosti

Naacuterodnaacute platforma EUPATI Slovensko PetraBalaacutežovaacuteDominikTomek NaacuterodnaacuteplatformaEUPATISlovensko Bratislava

Euroacutepska akadeacutemia pacientov pre terapeutickuacute inovaacuteciu (EUPATI) je pane-uroacutepsky projekt 33 organizaacuteciiacute vedenyacute Euroacutepskym pacientskym foacuterom zahŕňa-juacuteci zaacutestupcov z pacientskych organizaacute-ciiacute akademickyacutech inštituacuteciiacute a neziskovyacutech organizaacuteciiacute v spolupraacuteci so zaacutestupcami farmaceutickyacutech spoločnostiacute Našiacutem cieľom je prostredniacutectvom vzdelaacutevania a školeniacute zvyšovať kapacity a schopnos-ti dobre informovanyacutech pacientov aby boli poradcami v mediciacutenskom vyacuteskume a vyacutevoji a zaacuteroveň vyviacutejať a šiacuteriť priacutestup-neacute dobre štruktuacuterovaneacute a pre použiacuteva-teľov zrozumiteľneacute informaacutecie Naacuterodnyacute kontaktnyacute tiacutem EUPATI podpiacutesal zaacutekladneacute dokumenty v auguste 2015 Vďaka tomu sa mohol v spolupraacuteci s vedeniacutem EUPATI v Bruseli rozbehnuacuteť projekt vytvorenia Naacuterodnej platformy EUPATI ktoraacute na Slovensku v tejto chviacuteli združuje partne-rov Slovenskuacute zdravotniacutecku univerzitu v Bratislave (SZU) Asociaacuteciu na ochranu praacutev pacientov (AOPP) vedeckuacute spoločnosť

ISPOR Slovensko zaacutestupcov pacientskych organizaacuteciiacute a zaacutestupcov farmaceutickeacuteho priemyslu Organizačnyacutem partnerom je aj OZ Pacientsky hlas wwwpatientempower-mentsk Prvou aktivitou ktorou sme sa predstavili odbornej a pacientskej verej-nosti bola 1 naacuterodnaacute konferencia EUPATI bdquoPacient a inovaacutecie v mediciacuteneldquo ktoraacute sa uskutočnila 20 februaacutera 2016 pod zaacuteštitou rektora SZU prof MUDr Petra Šimka CSc na pocircde Slovenskej zdravotniacuteckej univerzi-ty (SZU) Za takmer tri roky existencie sa naacutem podarilo osloviť vyše 750 pacientov zastupujuacutecich cca 30 rocircznych diagnoacutez Usporiadali sme 14 seminaacuterov a 3 webi-naacutere Prijali sme Pacientsku deklaraacuteciu a maacuteme vyškoleneacute 2 pacientske expert-ky Informaacutecie o našich predchaacutedzajuacutecich a buduacutecich podujatiach je možneacute naacutejsť na wwwskeupatieu

Miera použiacutevania internetu u pacientov so zaacutevislosťou Boris Bodnaacuter CentrumpreliečbudrogovyacutechzaacutevislostiacuteKošice

Internet je dnes už masovo roz-šiacuterenou formou komunikaacutecie Jeho po-užiacutevanie vyacuterazne zmenilo životnyacute štyacutel mnohyacutech ľudiacute

Cieľ Zistiť spocircsoby a docircvody po-užiacutevania internetu u jedincov s laacutetkovou alebo nelaacutetkovou zaacutevislosťou Zistiť či je užiacutevanie internetu v skuacutemanom suacutebore

Suacutebor Prieskum bol uskutočnenyacute u pacientov hospitalizovanyacutech v Centre pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Košice pre laacutetkovuacute alebo nelaacutetkovuacute zaacutevislosť 71 pacientov sa liečilo pre zaacutevislosť od alko-


18 Abstrakty

holu 145 pre zmiešanuacute zaacutevislosť 48 pre patologickeacute hraacutečstvo 32 pre zaacutevis-losť od liekov alebo marihuany 16 pre zaacutevislosť od opioidov alebo stimulanciiacute Suacutebor tvorilo 306 žien a 604 mu-žov Vekovyacute priemer suacuteboru bol 419 rokov (u žien vyššiacute ako u mužov 471 vs 395)

Metodika Použiacutevanie internetu bolo zisťovaneacute vlastnyacutem dotazniacutekom zameranyacutem na frekvenciu užiacutevania in-ternetu typ zariadenia na ktorom in-ternet použiacutevajuacute a cieľ použitia inter-netu Druhou suacutečasťou dotazniacuteka bol Youngovej test bdquointernetovej zaacutevislostildquo

Vyacutesledky Internet vocircbec nepo-užiacutevalo 226 pacientov jeho denneacute použiacutevanie udalo 548 Muži použiacuteva-juacute internet najčastejšie do dvoch hodiacuten denne ženy maximaacutelne jednu hodinu Notebook a mobilnyacute telefoacuten suacute najčas-tejšiacutemi zariadeniami využityacutemi na in-ternetoveacute pripojenie V poslednom roku probandi využili internet najmauml na email chat sociaacutelne siete čiacutetanie nakupova-nie telefonovanie Iba 158 jedincov prostredniacutectvom internetu vsadilo na hazardnuacute aktivitu Žiadny z opyacutetanyacutech nedosiahol v Youngovej teste skoacutere vyššie ako 80 bodov čo by značilo vyacuteznamnyacute vplyv užiacutevania internetu na život jedinca Celkoveacute priemerneacute skoacutere suacuteboru bolu 1555 bodov (muži ženy = 186 844)

Otaacutezky tyacutekajuacutece sa anxioacuteznych poruacutech v raacutemci ŠDLP DagmarBreznoščaacutekovaacute1 ĽubicaFerenčaacutekovaacute2 1IpsychiatrickaacuteklinikaLFUPJŠKošice

2NeštaacutetnapsychiatrickaacuteambulanciaKošice

Štandardneacute diagnostickeacute a tera-peutickeacute postupy (ŠDTP) predstavujuacute komplexnyacute manažment pacienta najmauml vďaka presneacutemu definovaniu cesty pa-cienta od prevencie cez diagnostiku až po terapiu Cieľom je zabezpečiť rov-nakyacute priacutestup k zdravotnej starostlivosti pre všetkyacutech pacientov Okrem toho že sluacutežia poskytovateľom zdravotnej sta-rostlivosti pri diagnostike a liečbe pa-cientov poskytujuacute relevantneacute informaacutecie o diagnostickyacutech a liečebnyacutech postupoch aj samotnyacutem pacientom ŠTDP určujuacute jednotliveacute kroky liečby a zvažujuacute aj rizikaacute terapie ŠDTP využiacutevajuacute EBM podklady a postupy medzinaacuterodnyacutech spoločnostiacute revidovaneacute AGREE II

Uacutezkostneacute poruchy suacute psychickeacute poruchy pri ktoryacutech v klinickom obraze dominuje uacutezkosť pričom ide o najčastejšie sa vyskytujuacutece poruchy nielen v raacutemci psy-chiatrie Ich celoživotnaacute prevalencia v po-pulaacutecii sa uvaacutedza v rozmedziacute 10 až 25 Vaumlčšinu uacutezkostnyacutech poruacutech je možneacute riešiť v ambulantnej psychiatrickej sta-rostlivosti zaacutekladom liečby je farma-koterapia a psychoterapia Na liečbe uacutezkostnyacutech poruacutech vyacuteznamnou mierou participujuacute aj psycholoacutegoviaVzhľadom na častosť uacutezkostnyacutech poruacutech a vysokuacute vyťaženosť psychiatrov na Slovensku pri kompetenciaacutech liečby uacutezkostnyacutech po-ruacutech uacutevaacutedzame aj praktickyacutech lekaacuterov avšak s podmienkou aspoň 3-mesačnej psychiatrickej praxe v raacutemci rezidenč-neacuteho programu Liečba uacutezkostnyacutech po-ruacutech naraacuteža aj na problematiku off-label


19Abstrakty

liečby ktoraacute je však probleacutemom terapie aj inyacutech duševnyacutech poruacutech Vypracovanie ŠDTP mocircže sluacutežiť aj ako podklad k zmene legislatiacutevy SR čo sa tyacuteka uacutehrady off-label liečby ktoraacute t č podľa platnej legislatiacutevy nie je hradenaacute zdravotnou poisťovňou

Bezpečnosť akuacutetnej faacutezy liečby adolescentnej depresie ndash vlastneacute skuacutesenosti DanaCesnekovaacuteMiloslavOppa IgorHrtaacutenekIngridTonhajzerovaacuteIgor Ondrejka Psychiatrickaacuteklinikaa BioMedJLFUKMartin

Depresia v detstve a adolescencii patriacute medzi zaacutevažneacute recidivujuacutece ocho-renie často spojeneacute s vysokyacutem suicidaacutel-nym rizikom Zlatyacutem štandardom liečby ochorenia je fluoxetiacuten avšak pre jeho nedostatočnuacute efektivitu po akuacutetnej faacute-ze liečby sa skuacutemajuacute noveacute augmentačneacute terapeutickeacute strateacutegie V suacutečasnosti sa kladie vysokyacute docircraz nielen na uacutečinnosť ale aj bezpečnosť farmakoterapie akuacutet-nej faacutezy ochorenia ako vyacutechodisko pre dlhodobuacute liečbu

Cieľom priacutespevku je prezentovať vlastneacute skuacutesenosti porovnania rocircznych nežiaducich uacutečinkov akuacutetnej faacutezy liečby depresiacutevnej epizoacutedy v troch terapeutic-kyacutech vetvaacutech (monoterapia fluoxetiacutenom kombinovanaacute liečba fluoxetiacutenatomo-xetiacuten a fluoxetiacutenolanzapiacuten) u adoles-centov

Vybraneacute aspekty bezpečnosti sme hodnotili pomocou škaacutely nežiaducich uacutečinkov psychofarmaacutek UKU (Udvalg for Klinske Undersogelser) kardiovaskulaacuter-

nych (EKG vyšetrenie so zameraniacutem na QTc interval) antropometrickyacutech (body mass index) a vybranyacutech laboratoacuternych (biochemickyacutech a hemokoagulačnyacutech) parametrov

Vyacutesledky poukazujuacute na signi-fikantnyacute vzostup telesnej hmotnos-ti hepataacutelnych enzyacutemov cholesterolu a glukoacutezy po akuacutetnej 6-tyacuteždňovej faacuteze liečby ochorenia v kombinovanej vetve fluoxetiacutenolanzapiacuten v porovnaniacute s os-tatnyacutemi vetvami Naopak v niektoryacutech hemokoagulačnyacutech parametroch došlo k signifikantneacutemu vzostupu v monote-rapii fluoxetiacutenom a v kombinovanej lieč-be fluoxetiacutenatomoxetiacuten Zaznamenaneacute klinickeacute nežiaduce uacutečinky liečby ako cefalea jemnyacute tremor ruacutek tachykar-dia nauzea a zvyacutešenaacute uacutenava boli počas liečby iba prechodneacute niacutezkej intenzity frekventovanejšie v kombinovanej liečbe fluoxetiacutenolanzapiacuten

Poznanie ďalšiacutech možnostiacute lieč-by za použitia augmentačnej terapie by mohlo prispieť ešte k lepšej efektivite liečby ako aj k ryacutechlejšiemu navodeniu remisie u adolescentnyacutech pacientov s depresiacutevnou poruchou pričom treba klaacutesť docircraz aj na bezpečnosť liečby

Naacuteročnosť diferenciaacutelnej diagnostiky duševnyacutech poruacutech schizofreacutenia minus porucha osobnosti minus zaacutevislosť od naacutevykovyacutech laacutetok v suacutedno-znaleckej praxi minus kazuistiky MiroslavČerňan PsychiatrickeacuteoddelenieNsPGalanta

Cieľom priacutespevku je poukaacutezať na pretrvaacutevajuacutecu naacuteročnosť v diagnosti-


20 Abstrakty

kovaniacute duševnyacutech poruacutech v znaleckyacutech expertiacutezach predovšetkyacutem vtedy ak ide o analyacutezu takyacutech podkladov ktoreacute uvaacute-dzajuacute u posudzovanyacutech bdquozisteneacuteldquo schi-zofrenickeacute priacuteznaky a tieto sa bdquopreliacutenajuacuteldquo s prejavmi zaacutevislosti od naacutevykovyacutech laacutetok a aj s poruchami osobnosti (na čo sa menej pri zisteniacute duševnej poruchy prihliada) Takeacuteto podklady minus zdravotnaacute dokumen-taacutecia a vypracovaneacute znaleckeacute posudky ktoreacute z takejto dokumentaacutecie vychaacutedzajuacute ndash niekedy zvyacuterazňujuacute indiacutecie pre proce-suaacutelne ochorenie formou akuacutetnej epizoacutedy alebo bez naacuteležiteacuteho (neprehľadneacuteho) vy-sledovania priacuteznačneacuteho vyacutevoja už proce-suaacutelne ochorenie konštatujuacute Autor chce zdocircrazniť na pozadiacute podania troch pre-hľadnyacutech kazuistiacutek že je docircležiteacute docircsled-ne preskuacutemať vzťah medzi zaacutevislosťou od naacutevykovyacutech laacutetok resp ich zneužiacutevanie či škodliveacute užiacutevanie na stanovenie dušev-nej poruchy zo schizofrenickeacuteho spektra (predovšetkyacutem uacutevodnej akuacutetnej a pre-chodnej psychotickej epizoacutedy ndash poruchy) so starostlivyacutem odliacutešeniacutem od exotoxickej epizoacutedy Tento vzťah je dlhodobo diskuto-vanyacute avšak autor hodlaacute zdocircrazniť zo svo-jich praktickyacutech skuacutesenostiacute aj postavenie očakaacutevanej premennej vo vyššie uvede-nom (diagnosticky sa ovplyvňujuacutec)z docirc-vodu zaacutevislosti od naacutevykovyacutech laacutetok avšak mocircže mať aj premorbiacutedny patognomickyacute rozmer Predloženeacute tri kazuistiky pouka-zujuacute na priacutepady zaacutevislosť od naacutevykovyacutech laacutetok s premorbiacutednou poruchou osobnosti (paranoidnaacute schizofreacutenia nezistenaacute) zaacute-vislosť s poruchou osobnosti zaacutevislosť od naacutevykovyacutech laacutetok s duševnou poruchou (v začiatku)

Vyacuteskyt komorbidiacutet pri najzaacutevažnejšiacutech neurologickyacutech a psychiatrickyacutech poruchaacutech na Slovensku (štuacutedia COSMOS) ndash vyacutesledky prospektiacutevneho epidemiologickeacuteho prieskumu JozefDragašek1MichalMinaacuter2 ZuzanaVančovaacute1 Dominika Jarčuškovaacute13PeterValkovič2 1IpsychiatrickaacuteklinikaUPJŠLFKošice 2IIneurologickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava 3NeurologickaacuteklinikaUPJŠLFa UNLPKošice

Neurologickeacute ochorenia a psychiat-rickeacute poruchy ako Parkinsonova choroba Alzheimerova demencia depresia schi-zofreacutenia a bipolaacuterna afektiacutevna porucha suacute vo všeobecnosti považovaneacute za komplex-neacute ochorenia s progredujuacutecim charakte-rom Je znaacuteme že pacienti s niektoryacutemi z uvedenyacutech diagnoacutez majuacute v priemere 2 až 8 pridruženyacutech ochoreniacute ktoreacute akce-lerujuacute progresiu zaacutekladneacuteho ochorenia čo uacutesti do sťaženia diagnostiky i liečby Komorbidity pri uvedenyacutech stavoch veduacute k zvyacutešeniu počtu hospitalizaacuteciiacute liečebnyacutech naacutekladov a mortality pacientov Liečba tyacutechto ochoreniacute si preto vyžaduje širšiu perspektiacutevu sledovania a určenie prioriacutet ako aj interdisciplinaacuterny priacutestup

Liečba neurologickyacutech a psychiat-rickyacutech ochoreniacute na Slovensku nebola do-posiaľ z pohľadu incidencie komorbidiacutet kompliancie lekaacuterov k všeobecne platnyacutem terapeutickyacutem odporuacutečaniam ako aj kom-pliancie pacientov k nastavenej liečbe do-statočne zmapovanaacute Je všeobecne akcep-


21Abstrakty

tovanaacute skuacutesenosť že vyacutesledky klinickyacutech štuacutediiacute sa často vyacuterazne liacutešia od reaacutelnej kli-nickej praxe čo do uacutečinnosti a bezpečnosti použiacutevanej farmakoterapie Najčastejšiacutemi priacutečinami zlyhaacutevajuacutecej uacutečinnosti suacute nedo-statočneacute farmakologickeacute vyhodnotenie potreby vhodnej liečby interferujuacutece in-formaacutecie o liečbe a nevhodnaacute terapeutickaacute kombinaacutecia či sprievodnaacute farmakologickaacute liečba a v neposlednom rade adherencia pacienta k liečbe

Primaacuternym cieľom štuacutedie bolo zhodnotiť vyacuteskyt komorbidiacutet a terapeu-tickyacutech postupov pri vybranyacutech neurolo-gickyacutech a psychiatrickyacutech diagnoacutezach na Slovensku v kontexte posuacutedenia rozdielov v terapii pri vyacuteskyte komorbidiacutet a bez nich Ďalšiacutem cieľom štuacutedie bolo podrobnejšie preskuacutemanie terapeutickyacutech postupov u pacientov s Parkinsonovou chorobou Alzheimerovou chorobou depresiou schi-zofreacuteniou a bipolaacuternou afektiacutevnou poru-chou ako aj zistenie kompliancie lekaacuterov k platnyacutem terapeutickyacutem odporuacutečaniam a spolupraacutece pacientov v terapii

Keďže sledovanaacute oblasť mala vlast-neacute parametre skuacutemania buduacute v tejto pre-zentaacutecii predstaveneacute samostatne vyacutesled-ky podskupiny pacientov so schizofreacuteniou (n = 498) bipolaacuternou afektiacutevnou poruchou (n = 191) a depresiou (n = 1 472)

Suacutečasneacute možnosti a perspektiacuteva liečby negatiacutevnych priacuteznakov schizofreacutenie JozefDragašekZuzanaVančovaacute IpsychiatrickaacuteklinikaUPJŠLFKošice

V raacutemci suacutečasnyacutech možnostiacute lieč-by predstavuje dobre tolerovanaacute liečba

uacutečinnaacute na okruh negatiacutevnych priacutepadne kognitiacutevnych priacuteznakov tzv nesplnenuacute potrebu v starostlivosti o pacientov so schizofreacuteniou Klinickeacute sledovania sa v oblasti liečby schizofreacutenie suacutestreďujuacute prevažne na pozitiacutevne priacuteznaky pričom nie je jasneacute či efekt atypickyacutech antipsy-chotiacutek na negatiacutevne priacuteznaky nie je len vedľajšiacutem produktom zlepšenia pozitiacutev-nych priacuteznakov Pacienti s pozitiacutevnymi priacuteznakmi menej často prichaacutedzajuacute do styku so svojim okoliacutem čo mocircže byť hod-noteneacute ako sociaacutelne stiahnutie V priacute-pade že suacute pozitiacutevne priacuteznaky efektiacutev-ne ovplyvneneacute sekundaacuterne dochaacutedza aj k zlepšeniu negatiacutevnych priacuteznakov Inou priacutečinou sekundaacuternych negatiacutev-nych priacuteznakov suacute extrapyramiacutedoveacute nežiaduce uacutečinky ktoreacute mocircžu imitovať negatiacutevne priacuteznaky priacutepadne spocircsobo-vať depresiacutevne priacuteznaky ktoreacute suacute ťažšie odliacutešiteľneacute od negatiacutevnych symptoacutemov Spraacutevne navrhovaneacute klinickeacute štuacutedie by mali vylučovať pacientov so sekundaacuter-nou negatiacutevnou symptomatikou a mali by použiacutevať buď koncept bdquoprominentnyacutechldquo negatiacutevnych priacuteznakov bdquopredominant-nyacutechldquo negatiacutevnych priacuteznakov priacutepadne bdquoperzistentnyacutechldquo negatiacutevnych priacuteznakov

Klinickeacute štuacutedie sledujuacutece pozitiacutev-ne priacuteznaky pri liečbe schizofreacutenie nie suacute vhodnyacutem naacutestrojom na skuacutemanie efek-tivity liečby v suacutevislosti s bdquoprimaacuternymildquo negatiacutevnymi priacuteznakmi V priacutepade štuacutediiacute orientujuacutecich sa na negatiacutevne priacuteznaky suacute štuacutedie zameraneacute na bdquopredominant-neacuteldquo negatiacutevne priacuteznaky vhodnejšie na posudzovanie uacutečinnosti liečby než tie zameraneacute na bdquoprominentneacuteldquo negatiacutevne


22 Abstrakty

priacuteznaky Z tohto uhla pohľadu suacute len dve liečivaacute klinicky overeneacute na predomi-nantneacute negatiacutevne symptoacutemy schizofreacute-nie ndash amisulprid a karipraziacuten V priacutepade amisulpridu však mocircže byť časť jeho uacutečinku pripiacutesanaacute jeho vyacuterazneacutemu anti-depresiacutevnemu pocircsobeniu Grantovaacute podpora VEGA 2005616

Model efektiacutevnosti v interdisciplinaacuternych tiacutemoch DPS Slaacutevka Dubinskaacute PsychiatrickaacuteklinikaUNLPKošice

Tento vyacuteskum je jeden z prvyacutech na Slovensku ktoryacute sa snažiacute zhodnotiť efektiacutevnosť klinickyacutech tiacutemov v psychiat-rickyacutech dennyacutech stacionaacuteroch Pozitiacutevny priacutenos dobre nastavenyacutech iniciaacutelnych i naacuteslednyacutech podmienok v akyacutech tiacutem pracuje by mal povzbudiť konzultantov organizaacutecie i rocircznych edukaacutetorov aby presne definovali organizačneacute profesij-neacute ekologickeacute i medziskupinoveacute faktory ktoreacute by posilnili praacutecu tiacutemu Jednotliveacute profesijneacute špecializaacutecie potrebujuacute viac ako iba didaktickyacute treacutening aby dosiahli orga-nizaacuteciou požadovaneacute štandardy Tak isto sa musia naučiť produktiacutevne skupinoveacute strateacutegie dosiahnuť podporu materskej organizaacutecie aby posilnili rozvoj a imple-mentaacuteciu tiacutemoveacuteho produktu ktoryacutem je realizaacutecia dobre nastaveneacuteho liečebneacuteho plaacutenu a praacuteca s klientom V suacutečasnosti sa aj zdravotniacutecke inštituacutecie a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti snažia zlepšo-vať kvalitu starostlivosti prostredniacutectvom rocircznych programov v ktoryacutech presne de-finujuacute kompetencie i indikaacutetory kvality Aj zaradenia DPS v univerzitnyacutech a špeciali-

zovanyacutech psychiatrickyacutech nemocniciach musia pracovať podľa ISO noriem Pri ich dodržiavaniacute narastaacute aj koheacutezia tiacutemu enviromentaacutelne faktory prostredia sa zlepšujuacute Pribuacutedajuacute edukovaniacute manažeacuteri zdravotniacuteckej starostlivostiv raacutemci tiacutemov sa profilujuacute interniacute konzultanti aj na ex-ternuacute spolupraacutecu alebo locircžkoveacute jednotky Zlepšuje to vyacuteslednyacute efekt ak je presne a jasne zadefinovanyacute cieľ ktoreacutemu rozu-mejuacute všetci členovia tiacutemu Jasnosť cieľa zlepšuje interdisciplinaacuterne vzťahy a spo-lupraacutecu Interdisciplinaacuterna spolupraacuteca maacute signifikantnyacute dosah na koheacuteziu ako aj na posilnenie celkovej efektiacutevnosti tiacutemu ale nemaacute priamy vplyv na dosiahnutie štandardov Požadovaneacute splnenie uacuteloh a tiacutemovyacute interpersonaacutelny proces musia byť prepojeneacute Pracovneacute prostredie tiacute-mov vyacuterazne ovplyvňuje aj ich dynamiku Kvalitnejšie materiaacutelne zaacutezemie zlepšiacute aj pracovnyacute vyacutekon a motivaacuteciu V stresujuacute-com prostrediacute trpiacute nie len klient ale aj terapeut

Existuje teda evidence base pre efektiacutevnosť interdisciplinaacuterneho tiacutemoveacute-ho priacutestupu Mnoheacute praacutece suacute iba deskrip-tiacutevne suacutestreďujuacute suacute viac na kvalitu posky-tovanej starostlivosti klientovi alebo suacute empiricky limitovaneacute Interdisciplinaacuternu spolupraacutecu a jej efektivitu sa pokuacutešali zhodnotiť randomizovaneacute klinickeacute štuacutedie (Marshall 1995) Hodnotili viac cost-ef-fectiveness Tiacutem by mal byť viac ako iba zosumarizovaniacutem vyacutekonov jeho jednotli-vyacutech suacutečastiacute so silnyacutem zmyslom pre zdie-ľanie zodpovednosti mocircže produkovať signifikantne viac a lepšej praacutece ako jeho jednotlivci ktoriacute pracujuacute ako soacutelo praktici


23Abstrakty

Gluteacutenovaacute senzitivita a schizofreacutenia minus ovplyvnenie zaacutevažnosti ochorenia Slaacutevka Dubinskaacute1BoženaNovaacutekovaacute2 1PsychiatrickaacuteklinikaUNLPKošice 2IinternaacuteklinikaUNLPKošice

Obe schizofreacutenia i celiakia za-hŕňajuacute v sebe genetickeacute komponenty Existuje mnoho praacutec ktoreacute potvrdzujuacute ich vzaacutejomneacute prepojenie Celiakia je cha-rakterizovanaacute postupnou deštrukciou mikroskopickyacutech vlaacuteken v hrubom čreve ktoreacute zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu pri traacuteveniacute a v docircsledku zaacutepalovyacutech procesov pre neznaacutešanlivosť gluteacutenu spocircsobuje malab-sorbciu alteraacuteciu priepustnosti črevnej steny a vedie k poruchaacutem vyacuteživy Rozvoj celiakie už od detskeacuteho veku zvyšuje ri-ziko rozvoja schizofreacutenie Psychotickeacute symptoacutemy sa však objavujuacute až v dospe-losti Toto tvrdenie podporuje hypoteacuteza že pri malnutriacutecii klesaacute permeabilita čre-va ktoreacute tak straacuteca schopnosť blokovať exogeacutenne substancie pre vznik psychoacutezy Dochaacutedza ku geacutenovej interakcii CLDN5 ktoreacute formujuacute priepustnuacute barieacuteru a DQB1 zodpovednyacutech za gluteacutenovuacute senzitivitu

Celiakia a schizofreacutenia majuacute približne rovnakuacute prevalenciu ale epi-demiologickeacute daacuteta ukazujuacute na vyššiu prevalenciu celiakie u schizofreacutennych pacientov Presnaacute priacutečina tohto vyso-keacuteho ko-vyacuteskytu nie je zatiaľ znaacutema Priacutetomnosť imunologickyacutech markerov schizofreacutennych pacientov maacute vyacuteznam pri vyacutebere a spocircsobe liečby i zaacutevažnosti priacuteznakov

Cieľom našej praacutece bolo zhodnotiť prevalneciu gliadinu (AGA) a transglu-taminaacutezy tTG a zaacutevažnosť symptoma-

toloacutegie ktoruacute sme hodnotili pomocou PANNS Predpokladali sme lineaacuternu zaacutevislosť Vyacutesledky suacute rozšiacuterenyacutem skuacute-maniacutem suacuteboru prezentovaneacuteho pred 5 rokmi so zameraniacutem na prognoacutezu a ďalšiacute priebeh ochorenia

Aktuaacutelne zmeny a posuny poskytovania psychiatrickej ambulantnej praxe JaacutenDuacutežek PsychiatrickaacuteambulanciaBanskaacuteŠtiavnica

Prezentaacutecia je zameranaacute na ak-tuaacutelne zmeny a posuny niektoryacutech as-pektov poskytovania ambulantnej psy-chiatrickej praxe Informuje o posunoch v problematike noveacuteho ZZV (Zoznamu zdravotnyacutech vyacutekonov) ďalej o stave povinnosti prehliadania mŕtvych tiel o posunoch v problematike zavaacutedzania eZdravia do psychiatrickej ambulantnej praxe a o GDPR (General Data Protection Regulation) minus nariadenie z dielne Euroacutepskej uacutenie o ochrane fyzickyacutech osocircb pri spracuacutevaniacute osobnyacutech uacutedajov ktoreacute nadobuacuteda uacutečinnosť 25 maacuteja 2018 Autor si však vyhradzuje praacutevo na priacutepadnuacute zmenu teacutem prezentaacutecie s ohľadom na ich aktuaacutelnosť a relevanciu v čase konania XIII Slovenskeacuteho psychiatrickeacuteho zjazdu

ŠDLP minus od zrodu po priacutechod do praxe JaacutenDuacutežek PsychiatrickaacuteambulanciaBanskaacuteŠtiavnica

Prezentaacutecia je zameranaacute na pro-ces tvorby ŠDLP (Štandardnyacutech diagnos-


24 Abstrakty

tickyacutech a liečebnyacutech postupov) od vzniku prvyacutech koncepciiacute smerodajneacuteho pocircvod-neacuteho legislatiacutevneho prijatia v r 2004 až po suacutečasnuacute tvorbu a plaacutenovaneacute uvedenie do praxe v Slovenskej republike v širšom kontexte Okrem stručneacuteho historickeacute-ho naacutehľadu je prezentaacutecia upriamenaacute na vlastnyacute proces tvorby minus praacutecu odbornej pracovnej skupiny participujuacutece odbor-nosti a inštituacutecie pripomienkovanie ob-hajobu prijatie ministrom zdravotniacutectva plaacuten uvedenia do praxe plaacuten buduacuteceho auditu a reviacutezie ŠDLP

Liga za duševneacute zdravie SR minus spoločne za zmeny v komunitnej starostlivosti na Slovensku AlexandraDzurekovaacute LigazaduševneacutezdravieSRBratislava

Liga za duševneacute zdravie SR (ďa-lej bdquoLDZ SRldquo) je celonaacuterodnou platfor-mou ktoraacute si kladie za cieľ zniacutežiť stigmu duševnyacutech poruacutech v spoločnosti a pri-spieť k odstraacuteneniu diskriminaacutecie ľudiacute so skuacutesenosťou s duševnou poruchouVytvaacutera baacutezu na rozvoj aktiviacutet komu-nitnej psychiatrie Svoje ciele realizuje v spolupraacuteci so sieťou svojich členskyacutech organizaacuteciiacute s odborniacutekmi ako aj so ško-lami a dobrovoľniacutekmi Od roku 2007 je Liga členom Rady duševneacuteho zdravia na MZ SR LDZ SR citlivo reaguje na potreby zmeny v oblasti komunitnej starostlivosti na Slovensku a po 17 česko-slovenskom psychiatrickom zjazde v Bratislave sa LDZ rozhodla upriamiť viac pozornosti na tuacuteto teacutemu Organizujeme pravidel-neacute stretnutia s odborniacutekmi i vytypova-

nyacutemi žurnalistami ktoriacute suacute ochotniacute sa do tejto teacutemy hlbšie ponoriť a objasniť tak verejnosti docircležitosť deinštitucio-nalizaacutecie psychiatrickej starostlivosti na Slovensku LDZ SR si od tohto kroku sľubuje vaumlčšiu vniacutemavosť verejnosti na danuacute problematiku určenie hraniacutec medzi zdravotnyacutem a sociaacutelnym systeacutemom (re-zortom) Uvedomujeme si že pre uacutespech nastolenyacutech zmien je kľuacutečovaacute podpora na najvyššej uacuterovni V našom priacutespevku prinesieme prehľad aktiviacutet ktoreacute sme za rok stihli zorganizovať a taktiež predne-sieme naše plaacuteny do bliacutezkej buduacutecnosti

Pred 120 rokmi bola založenaacute Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci PavolDžodlaAgaacutetaDžodlovaacute PsychiatrickaacuteliečebňaSamuelaBlumaPlešivec

Dňa 4 juacutela 1898 založil v Plešivci Samuel Blum majiteľ miestnej parke-taacuterne nadaacuteciu ktorej venoval aj malyacute domček čiacutem položil zaacuteklad uacutestavu ktoryacute niesol potom jeho meno 16 oktoacutebra toho isteacuteho roku bol uacutestav slaacutevnostne otvo-renyacute pre 10 slabomyseľnyacutech židovskyacutech chlapcov Vtedajšie Ministerstvo vnuacutetra a sociaacutelnej starostlivosti Uhorska žiadalo zvaumlčšenie kapacity i pocircsobnosti uacutestavu a tak Samuel Blum vysiela syna Rudolfa do Nemecka aby tam študoval moder-neacute trendy starostlivosti o slabomyseľ-nyacutech Po naacutevrate z tejto študijnej cesty sa Rudolf Blum staacuteva riaditeľom i majiteľom uacutestavu ktoryacute sa v nasledujuacutecom obdobiacute postupne zvaumlčšoval vybudovaniacutem no-vyacutech budov v rokoch 1900 až 1914 Tak


25Abstrakty

začala histoacuteria najstaršej psychiatric-kej liečebne na uacutezemiacute Slovenska ktoraacute najvaumlčšiacute rozmach prežiacutevala v 30-tych rokoch minuleacuteho storočia a v suacutečasnos-ti hľadaacute v meniacich sa podmienkach slovenskeacuteho zdravotniacutectva noveacute smero-vanie ktoryacutem nadviaže na svoje bohatšie i slaacutevnejšie tradiacutecie

bdquoJa som alebo mocircj mozogldquo IuliiaErshova CentrumpreliečbudrogovyacutechzaacutevislostiacuteBanskaacuteBystrica

V 70-tych rokoch fyzioloacuteg Benjamiacuten Libet experimentoval na otvorenom moz-gu Pripaacutejal elektroacutedy k rocircznym oblastiam mozgu a meral ryacutechlosť reakcie od impulzu v mozgu po pohyb trupu Zistil že pauza medzi impulzom a pohybom je viac ako 05 s Potom Libet skonštruoval špeciaacutel-ny priacutestroj Jeden senzor pripojil k mozgu a druhyacute k ruke Objekt pozeral na veľkyacute biely ciferniacutek na ktorom sa pohybovala zelenaacute bodka a musel označiť moment kedy sa vedomie rozhodne pohybovať ru-kou Zistil že mozog rozhoduje skocircr ako informaacutecia prechaacutedza do naacutešho vedomia V momente kedy sa mozog už rozhodol pohybovať rukou vedomie o tom ešte nevie Prejde ešte 05 s kyacutem sa naše ve-domie dozvie o tom čo si musiacute myslieť Potom ešte 02 s a reaguje senzor na ru-ke Experiment ukaacutezal že my neovlaacutedame naše spraacutevanie Maacuteme iba 02 s aby sme zastavili pohyb spustenyacute mozgom Tento experiment dal podnet k ďalšiacutem tisiacutecom experimentov Jeden z poslednyacutech ex-perimentov na tuacuteto teacutemu bol urobenyacute za pomoci fMR Ukazuje že pri registraacutecii

mozgovej aktivity sa daacute vopred 7 s predpo-vedať čo sa človek rozhodne urobiť Potom si presne uvedomiacute svoje rozhodnutie ktoreacute už pred 7 s urobil mozog Dvaja vedci Ap Dijksterhuis a Loran Nordgren vykonali experiment Tri skupiny študentov mu-seli vybrať zo štyroch bytov podľa Jeden z nich bol objektiacutevne lepšiacute Prvaacute skupina sa musela rozhodnuacuteť hneď Druhaacute dosta-la 3 min na premyacutešľanie a tretia skupina musela tieto 3 minuacutety riešiť matematickeacute uacutelohy Najlepšie vyacutesledky mala 3 skupina stredneacute 1 skupina a najhoršie 2 skupina kde rozmyacutešľalo ich vedomie

Komorbidita duševnyacutech a telesnyacutech ochoreniacute minus vyacutezva SZO pre mediciacutenu 21 storočia ĽubicaForgaacutečovaacute PsychiatrickaacuteklinikaSZUa UNBRužinovBratislava

Prevalencia komorbidity dušev-nyacutech a telesnyacutech ochoreniacute dramaticky narastaacute Vyacuteskyt dvoch a viaceryacutech ocho-reniacute u osocircb staršiacutech ako 60 rokov je skocircr pravidlom ako vyacutenimkou komorbidita u mladyacutech osocircb maacute negatiacutevne docircsledky v dospelosti

Komorbidita nepriaznivo ovplyv-ňuje priebeh aj prognoacutezu ochoreniacute zhor-šuje odozvu na liečbu zvyšuje počet re-hospitalizaacuteciiacute zhoršuje kvalitu života komplikuje proces uacutezdravy a funkčnej obnovy Duševneacute poruchy u telesne cho-ryacutech zvyšujuacute riziko predčasnej mortality 2 až 4-kraacutet Komorbidneacute poruchy a ich priebehy sa navzaacutejom ovplyvňujuacute po-tenciujuacute a vyuacutesťujuacute do chronickeacuteho prie-behu Predpokladaacute sa obojstrannyacute vzťah


26 Abstrakty

medzi telesnyacutemi a duševnyacutemi poruchami (bidirectional model) Podľa tohto mo-delu psychickyacutesomatickyacute stres spuacutešťa aktivaacuteciu stresovej osi HPA naacutesledne do-chaacutedza k aktivaacutecii proinflamačnyacutech cyto-kiacutenov a vyplaveniu ďalšiacutech proinflamač-nyacutech mediaacutetorov Docircsledkom imunitnej aktivity suacute zmeny adaptačnyacutech procesov mozgu (pokles neurotrofickyacutech procesov a neurogeneacutezy alteraacutecia intracelulaacuternej signalizaacutecie atrofia buniek morfologickeacute zmeny) a v konečnom docircsledku rozvoj psychickejsomatickej poruchy

Probleacutemom komorbidity sa in-tenziacutevne venuje aj Svetovaacute zdravotniacutecka organizaacutecia Vo svojich vyacutezvach a od-bornyacutech dokumentoch zdocircrazňuje že skuacutemanie vyacuteskytu komorbidity telesnyacutech a duševnyacutech ochoreniacute a ich spoločnyacutech riziacutek vzniku (generickeacute riziko) je mimo-riadne docircležityacutem cieľom neurobiologic-kyacutech klinickyacutech a epidemiologickyacutech štuacutediiacute ako aj preventiacutevnych opatreniacute

Suacutelož po Hypnogene minus krimi paradoxy Andrej Franek1TomaacutešTesař2 1Spoločnosťpretrestneacutepraacutevoa kriminoloacutegiuŽilina 2Katedraorganizaacuteciea riadeniafarmaacutecieFarmaceutickaacutefakultaUKBratislava

Kazuistika o vedľajšom uacutečinkom hypnotika so sexuaacutelnou zaacutepletkou Prvaacute a druhaacute rada hypnotiacutek Vedľajšie uacutečinky Kriminaacutelne zneužitie USA vs EU ndash uspaacute-vačky Ukončenyacute mileneckyacute vzťah Mužom neakceptovanyacute Ona po dvoch pivaacutech a tabletke Hypnogenu zaspala On cez priacute-

zemnyacute balkoacuten vnikol do bytu Vykonal suacute-lož Tiež zaspal Raacuteno bol z bytu vykaacutezanyacute Zanechal piacutesomneacute poďakovanie za suacutelož Obvinenyacute zo znaacutesilnenia a porušovania domovej slobody Čin nepopieral Ona na suacutelož mraacutekotneacute spomienky Bez nesuacutehlasu Možnaacute je aj amorozita Znalec farmakoloacuteg interpretuje paradoxneacute reakcie na farma-kon podobneacute somnambulizmu Poukazuje na rocirczne automatizmy Znalec psycholoacuteg interpretuje paradoxnuacute reakciu podob-ne Dopĺňa analogicky o stavy v hypnoacuteze Poukazuje že subjekt v stave disociaacutecie vedomia sa nedopustiacute kriminaacutelneho ko-nania minus a taktiež ho nepripustiacute v rozpore s jeho mravnou a moraacutelnou scheacutemou Taacute ostaacuteva zachovanaacute

90 rokov od otvorenia Psychiatrickeacuteho paviloacutenu v Nemocnici v Levoči LadislavFrankovič PsychiatrickeacuteoddelenieNemocnices poliklinikouPrievidzasosiacutedlomv Bojniciach

V septembri 2018 uplynie 90 rokov keď v areaacuteli terajšej nemocnice bol otvorenyacute prvyacute nemocničnyacute paviloacuten ktoryacute dlhodobo patriacute medzi pracoviskaacute kde sa liečili choriacute z podtatranskej ob-lasti Pracovali tu psychiatri ako MUDr Leonard Rektor doc MUDr Viliam Frank MUDr Anton Čaja MUDr Celder a ďalšiacute V raacutemci Vyacutechodoslovenskeacuteho kraja toto pracovisko ako prveacute začalo aplikovať ECT v celkovej anesteacuteze liacutethioprofilaxiu bi-polaacuternych poruacutech V roku 1979 sa začala liečba neuroacutez formou psychoterapie bez medikamentoacuteznej liečby


27Abstrakty

Kognitiacutevne poruchy v suacutevislosti s cerebrovaskulaacuternymi ochoreniami Zuzana Gdovinovaacute NeurologickaacuteklinikaUPJŠLFa UNLPKošice

Vaskulaacuterna demencia je druhou najčastejšou demenciou po Alzheimerovej chorobe Štuacutedie z posledneacuteho obdobia ukaacutezali že okrem doteraz znaacutemych me-chanizmov rozvoja kognitiacutevneho deficitu sa cievne ochorenia mozgu podieľajuacute na zhoršeniacute kognitiacutevnych funkciiacute aj naruše-niacutem neuronaacutelnych sietiacute a naacuteslednou poru-chou funkčnej konektivity Jednou z priacutečin narušenia konektivity suacute lakunaacuterne in-farkty čo potvrdzuje že aj malaacute ischeacutemia mocircže viesť k zaacutevažneacutemu kognitiacutevnemu deficitu Navyše sa v poslednom obdobiacute zistilo že cievne poškodenie mocircže viesť sekundaacuterne k uacutebytku tkaniva v anato-micky korešpondujuacutecej oblasti mozgu Pacienti s difuacuteznymi zmenami bielej hmoty majuacute vyššie riziko rozvoja včasnej demencie ako pacienti po mozgovom in-farkte alebo TIA a to jednak ako docircsledok prerušenia cholinergickyacutech draacuteh ale aj ako naacuteslednej atrofie priacuteslušnej oblasti Pri izolovanyacutech infarktoch je docircležitaacute lokali-zaacutecia napriacuteklad aj drobnaacute leacutezia v oblasti talamu mocircže mať devastujuacutece docircsled-ky Na diagnostiku kognitiacutevneho defici-tu u pacientov s cievnymi ochoreniami mozgu sa odporuacuteča použiacutevať Montrealskyacute kognitiacutevny test (MoCA) Testovanie kogni-tiacutevnych funkciiacute by malo byť suacutečasťou hodnotenia vyacutesledneacuteho stavu po akuacutet-nej CMP a s odstupom 3 a 6 mesiacov pretože bežne užiacutevanaacute Rankinova škaacutela (mRS) nezohľadňuje kognitiacutevny deficit

V suacutečasnosti vyacuteznamnuacute uacutelohu v diagnos-tike priacutečin vaskulaacuterneho kognitiacutevneho deficitu majuacute zobrazovacie vyšetrenia predovšetkyacutem magnetickaacute rezonancia a pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia

Demencia s Lewyho telieskami Karin Gmitterovaacute IIneurologickaacuteklinikaLFUKBratislava

Demencia s Lewyho telieskami (DLB) je priacutečinou demencie najmauml vo vyš-šiacutech vekovyacutech skupinaacutech a maacute naras-tajuacutecu prevalenciu Diagnostika DLB je v klinickej praxi vzhľadom na rozmanituacute klinickuacute prezentaacuteciu ochorenia a ne-dostatok špecifickyacutech markerov často vyacuterazne sťaženaacute a je častyacutem zdrojom diagnostickyacutech omylov

Diagnostickeacute kriteacuteriaacute pre DLB po validizaacutecii v klinickej praxi prešli za po-sledneacute obdobie opakovanyacutemi reviacuteziami Podľa naacutevrhu posledneacuteho DLB konzorcia sa prehodnotili klinickeacute a diagnostickeacute biomarkery Do najnovšej klasifikaacutecie tak boli medzi indikačneacute a podporneacute kriteacuteriaacute zaradeneacute i naacutelezy neuroradiologickyacutech metodiacutek a elektrofyzioloacutegie ktoreacute spolu s klinickou manifestaacuteciou zvyšujuacute diagnostickuacute presnosť

Možnosti posudzovania agresivity u pacientov so schizofreacuteniou ndash porovnanie vyacutestupov vybranyacutech diagnostickyacutech metoacuted SilviaGodinovaacuteMykolaZholob PsychiatrickaacutenemocnicaHronovce

Sklon k agresiacutevnemu konaniu ne-posudzujeme len ako autonoacutemny znak Je docircležiteacute prihliadať na komplexnosť tohto


28 Abstrakty

spraacutevania a vplyv sociaacutelnych a biologickyacutech faktorov (Mehta Beer 2009) Poster prinaacute-ša stručneacute porovnanie kvantitatiacutevnych vyacute-stupov niektoryacutech vybranyacutech diagnostic-kyacutech metoacuted ndash projektiacutevneho testu HAND sebahodnotiaceho dotazniacuteka SHaN ob-jektiacutevnej posudzovacej škaacutely HCR-20 bio-chemickyacutech meraniacute hladiny TSH Meranie bolo realizovaneacute na vyacuteskumnom vyacutebere 48 mužskyacutech pacientov hospitalizovanyacutech na AMO v Psychiatrickej nemocnici Hronovce s diagnostikovanyacutem ochoreniacutem schizofreacute-nie (vek 18 až 61 rokov) U 19 pacientov bola potvrdenaacute agresia v obdobiacute bezprostred-ne predchaacutedzajuacutecom priacutejmu na oddelenie druhaacute skupina bola tvorenaacute 29 pacientmi bez anamneacutezy agresie

Meranie uacutečinnosti liečby zaacutevislosti od alkoholu MiroslavGrohol PsychiatrickeacuteoddelenieNsPsvJakuba no Bardejov

Priacutespevok približuje metodiku vyacuteskumu uacutečinnosti odvykacej liečby zaacute-vislosti od alkoholu jeho stručnuacute histoacute-riu a vyacuteber hlavnyacutech doterajšiacutech zisteniacute s fokusom na uacutečinnosť farmakoterapie Vo všeobecnosti sa uacutečinnosť skuacutemala vo vzťahu k množstvu faktorov vzťahujuacutecich sa k jedincovi a liečbe Chyacuteba jednoznačnyacute konsenzus ohľadom bdquospraacutevneholdquo vyacutesledku liečby (outcome) Najčastejšie je defino-vanyacute skrz 1 parametre konzumu (absti-nencia ťažkeacute pitie) 2 psychopatoloacutegiu (craving) 3 mieru bdquoprobleacutemovldquo a kvalitu života 4 mortalitu a 5 ineacute (motivaacutecia)

V staršiacutech klinickyacutech praacutecach sa použiacuteval skocircr termiacuten bdquouacutespešnosťldquo (suc-

cess rate) v novšiacutech bdquouacutečinnosťldquo (effectivi-ty) Pre oba termiacuteny platiacute že ich definiacutecia nie je jednotnaacute a navyše suacute determinova-neacute aj bdquoadherenciouldquo (bdquokomplianciouldquo) čo je typickeacute pre štuacutedie s otvorenyacutem dizaj-nom V kontrolovanom (komparatiacutevnom) klinickom vyacuteskume sa použiacuteva termiacuten bdquoefficacy (tzv bdquočistyacuteldquo uacutečinok bez placeba) Na vyjadrenie bdquomiery uacutečinkuldquo (effect size) sa v prehľadoch a metaanalyacutezach pou-žiacutevajuacute tri hlavneacute skupiny premennyacutech 1 rozdiel riziacutek (RR OR) 2 čiacuteslo potrebneacute k liečbe (NNT) 3 rozdiel priemerov

Prvyacute prehľad liečby alkoholovej zaacutevislosti publikovali Voegtlin a Lemere (1942) v suacutečasnosti sa kontinuaacutelna ab-stinencia po roku od liečby odhaduje na 20 minus 30 (Miller a kol 2001) V dvojito--zaslepenom dizajne vykazujuacute dve najčas-tejšie predpisovaneacute antialkoholikaacute (nal-trexoacuten a akamprosaacutet) podobnuacute uacutečinnosť (Hedgesovo g = 007 minus 036) ako ineacute lieky použiacutevaneacute v mediciacutene (Leucht a kol 2012 Maiselovaacute a kol 2013) Najvyššiu uacutečinnosť maacute disulfiram (g = 046 minus 093) v open-la-bel dizajne (Skinnerovaacute a kol 2014)

Zaacutever Vyacuteskum uacutečinnosti liečby zaacutevislosti od alkoholu i po desaťročiach čeliacute mnohyacutem metodologickyacutem vyacutezvam Napriek tomu maacuteme dosť docirckazov že farmakoterapia je uacutečinnaacute

Opioid-Induced Bowel Dysfunction (IBD) in Substitution Therapy for Opioid Dependence BogusławHabratMagdalenaStrelnikow DepartmentforPreventionandTreatmentforSubstance


29Abstrakty

DependenceInstituteofPsychiatryandNeurologyWarsawPoland

Opioid-Induced Constipation (OIC) is a part of larger syndrome known as Opioid-Induced Bowel Dysfunction (OIBD) often seen during chronic opioid therapy for non-cancer and cancer pain There are well described so diagnosis epidemiology and pathogenesis as treatment There are many standards recommendations and advices concerning coping with OICOIBD in that groups In a contrast OICOIBD in patients receiving opioid substitution therapy (OST) for opioid dependence is rarely present as a subject of research the knowledge about all that questions is badly developed and standards for chronically treated for pain cannot be automatical-ly introduced for patients participated in OST due to many specific traits of addic-ted patients and origin of dependence

Research done in Institute of Psychiatry and Neurology in Warsaw has shown that OICOIBD are very common problem in the group of opioid depen-dent patients treated with substitution therapy and practically concerns near all of them Patientsrsquo relations show that it is real problem influenced on everyday functioning subjective QoL ability to work and other dysfunctions Due to lack of valuable professional aid majority of patients try to cope with OICOIBD using many self-treatment methods (natural or synthetic laxatives change of diet habits drinking more liquids) that are mainly ineffective or effective partially only

Recommendations so for research as clinical practice will be proposed

Čo predikuje uacutespešneacute psychosociaacutelne fungovanie pacientov so schizofreacuteniou MichalHajduacutek KatedrapsycholoacutegieFilozofickaacutefakultaUniverzityKomenskeacuteho Bratislava PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

Schizofreacutenia predstavuje mimo-riadne heterogeacutennu poruchu s varia-bilnou symptomatikou Spoločnyacute znak spaacutejajuacuteci takmer všetkyacutech pacientov je ale zhoršenie schopnosti adaptiacutevne fun-govať v spoločnosti a plniť očakaacutevaneacute ro-ly Cieľom liečby v suacutečasnosti už teda nie je len redukcia symptoacutemov poruchy ale aj naacutevrat pacienta do bežneacuteho života kde mocircže uacutespešne fungovať v svojich spo-ločenskyacutech rolaacutech žiť samostatne mať partnerskeacute vzťahy a pod Psychosociaacutelne fungovanie je multidimenzionaacutelny kon-štrukt ktoryacute sa tyacuteka viaceryacutech aspek-tov fungovania ktoreacute majuacute rocirczny vzťah k prejavom poruchy Pacientom vniacutemaneacute fungovanie a hodnotenie psychiatra sa často rozchaacutedzajuacute V priacutespevku sa zame-riame na zhodnotenie prediktorov psy-chosociaacutelneho fungovania u pacientov s poruchami schizofrenickeacuteho spektra V priacutespevku sa zameriame postupne na uacutelohu symptoacutemov poruchy a klinickyacutech charakteristiacutek funkčnej kapacity kogni-tiacutevneho deficitu zhoršenej sociaacutelnej kogniacutecie a motivačnyacutem faktorov ktoreacute pre-dikujuacute uacutespešneacute každodenneacute fungovanie pacientov


30 Abstrakty

Montrealskyacute kognitiacutevny test a jeho psychometrickeacute vlastnosti na neklinickej vzorke u ľudiacute vo vyššom veku MichalHajduacutek12 Sabine Gergely1 Aneta Svingerovaacute1 Petra Brandoburovaacute34 Simona Krakovskaacute3 Anton Heretik Jr1 Anton Heretik Sr1 1KatedrapsycholoacutegieFilozofickaacutefakultaUKv Bratislave2PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava 3Centrum Memory no Bratislava 4IIneurologickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

Montrealskyacute kognitiacutevny test (MoCA) je v suacutečasnosti rutinne použiacutevanou metoacutedou na skriacutening kognitiacutevneho deficitu u pacientov vo vyššom veku Nespornou vyacutehodou oproti MMSE je časť uacuteloh merajuacute-ce exekutiacutevne funkcie praacuteve vďaka čomu je považovanyacute za senzitiacutevnejšiacute test Vyacutesledky zahraničnyacutech štuacutediiacute poukazujuacute že norma-tiacutevny vyacutekon v MoCA u zdravyacutech ľudiacute vo vyš-šom veku je mimoriadne variabilnyacute a od-poruacutečaneacute cut-off hodnoty sa liacutešia naprieč normatiacutevnymi štuacutediami Napriek tomu že slovenskaacute jazykovaacute mutaacutecia je dostupnaacute chyacutebajuacute normatiacutevne daacuteta ktoreacute by umož-nili vybrať spraacutevne cut-off hodnoty s do-statočnou mierou senzitivity a špecificity k zachyteniu ľahkej kognitiacutevnej poruchy V priacutespevku autori prezentujuacute vyacutesledky zdravyacutech participantov vo veku 65+ rokov v teste MoCA Na overenie konvergentnej validity bolo participantom administro-vaneacute MMSE Frontal Assessment Battery a komplexnaacute neuropsychologickaacute bateacuteria Autori v priacutespevku analyzujuacute potenciaacutelny

efekt demografickyacutech premennyacutech ako vek vzdelanie a pohlavie na celkovyacute vyacutekon V suacutelade s vyacutesledkami českej normatiacutevnej štuacutedie odporuacutečaneacute kriteacuterium 26 bodov je mimoriadne priacutesne a mocircže viesť k falošne pozitiacutevnym vyacutesledkom Prvotneacute psycho-metrickeacute analyacutezy preukaacutezali dostatočnuacute reliabilitu a validitu testu MoCA

Priacutespevok bol podporenyacute grantom APVV-15-0686

Funkčneacute poruchy hybnosti VladimiacuterHaň NeurologickaacuteklinikaUPJŠLFa UNLPKošice

Funkčneacute (psychogeacutenne) poruchy hybnosti (FPH) predstavujuacute mimoriad-ne komplexnuacute kapitolu neurologickyacutech ochoreniacute a ich diagnostika byacuteva často vyacutezvou aj pre skuacuteseneacuteho špecialistu Podkladom ochorenia nie je štrukturaacutelna leacutezia nervoveacuteho systeacutemu ale jeho naruše-naacute funkcia ndash preto sa v poslednyacutech rokoch pre tuacuteto skupinu ochoreniacute vžilo označenie bdquofunkčneacute poruchyldquo ktoreacute je preferovaneacute pred použiacutevaniacutem stigmatizujuacuteceho pojmu bdquopsychogeacutenneldquo ochorenie

Anamneacuteza a klinickeacute vyšetrenie naacutem poskytujuacute vodiacutetka smerujuacutece k FPH aktiacutevne paacutetrame najmauml po špecifickyacutech priacuteznakoch FPH ako suacute distraktibilita symptoacutemov variabilnyacute vzorec abnormaacutel-nych pohybov alebo fenomeacuten entrainment pri tremore či Hooverov priacuteznak pri pa-reacuteze Tieto priacuteznaky suacute pre FPH pomerne špecifickeacute a nevyskytujuacute sa pri organic-ky podmienenyacutech ochoreniach Pri diagnostickyacutech pochybnostiach využiacutevame elektrofyziologickeacute metoacutedy (elektromyo-


31Abstrakty

grafia elektroencefalografia so spaumltnyacutem spriemerovaniacutem a akcelerometria) na odliacutešenie FPH od inyacutech poruacutech hybnosti

Zaacutekladom terapeutickeacuteho priacute-stupu je objasnenie podstaty ochorenia pacientovi S vyacutehodou v tomto smere možno využiť aj špecializovanuacute inter-netovuacute straacutenku wwwneurosymptomsorg ktoraacute bola vytvorenaacute pre pacien-tov s FPH Ak pacient porozumel svoj-mu ochoreniu staacuteva sa naacutesledne veľmi vhodnyacutem kandidaacutetom na fyzioterapiu zameranuacute na reedukaacuteciu chybnyacutech po-hybovyacutech automatizmov ktoruacute mocircžeme kombinovať s kognitiacutevne-behavioraacutelnou psychoterapiou

Je možnaacute kauzaacutelna liečba psychoacutezy Myroslava Hanaacutekovaacute1 Denisa Čelovskaacute2ĽubomiacuteraIzaacutekovaacute1 1PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava 2IinternaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

Etioloacutegia akuacutetnych psychotickyacutech stavov je veľmi pestraacute V suacutečasnosti sa okrem endogeacutennych psychotickyacutech poruacutech staacutele viac stretaacutevame s psychoacute-zami toxickyacutemi ale aj psychogeacutennymi a symptomatickyacutemi Nie je však vyluacuteče-neacute ani spolupocircsobenie viaceryacutech etio-logickyacutech faktorov Taacuteto skutočnosť je obzvlaacutešť docircležitaacute v raacutemci diferenciaacutel-ne diagnostickeacuteho uvažovania vyacuteberu terapeutickeacuteho algoritmu a vyslovenia prognoacutezy ochorenia

V priacutespevku uvaacutedzame priacutepad 28-ročnej pacientky s akuacutetnou psycho-tickou poruchou Pacientka nebola do-

teraz v kontakte s psychiatriou Na našu kliniku bola prijataacute pre paranoidno-ha-lucinatoacuternu symptomatiku a psychoticky podmieneneacute poruchy spraacutevania V uacutevode hospitalizaacutecie bola nastavenaacute na antipsy-chotikum olanzapiacuten V klinickom obraze však napriek liečbe pretrvaacuteval parano-idno-halucinatoacuterny a objavil sa aj ex-haustiacutevny syndroacutem Pre zistenuacute aneacutemiu ťažkeacuteho stupňa (Hb 60) boli pacientke podaneacute tri erymasy Pri tejto liečbe došlo k odzneniu psychotickej symptomatiky a k celkoveacutemu zlepšeniu stavu pacient-ky Pri psychologickom vyšetreniacute sa ne-manifestovali preukaacutezateľneacute priacuteznaky psychotickeacuteho ochorenia z okruhu schi-zofreacutenie Napriek intenziacutevnemu paacutetraniu sa naacutem nepodarilo zistiť priacutečinu aneacutemie Hematoloacuteg stav uzavrel ako chronickuacute si-deropenickuacute aneacutemiu Vzhľadom na chro-nickyacute charakter aneacutemie nevylučujeme podiel hypoxie mozgu na vzniku psy-chotickej symptomatiky Pacientka bola prepustenaacute s diagnoacutezou akuacutetna a pre-chodnaacute psychotickaacute porucha chronickaacute sideropenickaacute aneacutemia ťažkeacuteho stupňa pri prijatiacute Skutočnosť či išlo o sympto-matickuacute psychoacutezu alebo o endogeacutennu psychoacutezu ukaacuteže priebeh ochorenia

Prvky a jejich funkce v reformě psychiatrickeacute peacuteče v ČR II ndash Psychiatrickeacute nemocnice multidisciplinaacuterniacute tyacutemy centra duševniacuteho zdraviacute Martin Hollyacute1DitaProtopopovaacute2 Martin Anders3

1PsychiatrickaacutespolečnostČSLJEPPsychiatrickaacutenemocniceBohniceČR


32 Abstrakty

2MinisterstvozdravotnictviacuteČR 3PsychiatrickaacutespolečnostČLSJEPPsychiatrickaacuteklinika 1leacutekařskaacutefakultaUniverzitaKarlovaa Všeobecnaacutefakultniacutenemocnicev PrazeČR

V oblasti staacutevajiacuteciacuteho lůžkoveacute fondu plaacutenujeme že v siacuteti služeb bude zastoupen v různyacutech formaacutech podle toho jakeacutemu uacuteče-lu sloužiacute a jakyacute je podiacutel zdravotniacute a sociaacutelniacute složky peacuteče Pro střednědobeacute a dlouhodobeacute hospitalizace budou v siacuteti lůžka naacutesledneacute peacuteče a ve většiacutech zařiacutezeniacutech soustředě-na lůžka forenzniacute peacuteče a lůžka detenčniacute Jedniacutem z ciacutelů reformy je využitiacute kapacit psychiatrickyacutech nemocnic pro rozvoj dal-šiacutech forem peacuteče o duševně nemocneacute a za-pojeniacute nemocnic do rozvoje nelůžkovyacutech forem peacuteče Pro jednotliveacute psychiatrickeacute nemocnice vznikajiacute tzv transformačniacute plaacute-ny ktereacute budou obsahovat předevšiacutem vize a ciacutele budouciacute poskytovaneacute peacuteče určeniacute role nemocnice v regionaacutelniacutech siacutetiacutech naacutevrh organizačniacuteho uspořaacutedaacuteniacute personaacutelniacute stra-tegie nemocnice včetně vzdělaacutevaacuteniacute a rozvo-je kvalifikace naacutevrh opatřeniacute k předchaacutezeniacute vstupu pacientů do lůžkoveacute peacuteče (prevence edukace) opatřeniacute k propouštěniacute pacientů do komunitniacute peacuteče (spolupraacutece a naacutevaznos-ti služeb) urbanistickyacute a funkčniacute generel areaacutelu plaacuteny rozvoje infrastruktury siacutetiacute budov a pozemků včetně plaacutenu potřebnyacutech investic a takeacute podmiacutenky realizace rizika a limitujiacuteciacute faktory

V oblasti komunitniacute formy peacuteče je zaacutekladem noveacuteho způsobu praacutece multi-disciplinaacuterniacute přiacutestup což je koordinace a spolupraacutece pracovniacuteků různyacutech povo-laacuteniacute a instituciacute Multidisciplinaacuterniacute tyacutemy

jsou v řadě zemiacute kde probiacutehaacute či proběhla transformace systeacutemu institucionaacutelniacute v komunitniacute peacuteči paacuteteřiacute specializova-nyacutech mimonemocničniacutech psychiatric-kyacutech služeb Multidisciplinaacuterniacute tyacutemy jsou většinou děleny podle typů klientů na multidisciplinaacuterniacute tyacutemy pro děti a ado-lescenty dospěleacute osoby s problematikou zaacutevislosti osoby vyššiacuteho věku přiacutepadně dalšiacute viacutece specializovaneacute tyacutemy Vždy jde o tyacutem profesiacute kteryacute uacutezce spolupracuje s poskytovateli všech zdravotniacutech i so-ciaacutelniacutech služeb pro duševně nemocneacute

Hlavniacutem ciacutelem multidisciplinaacuterniacute-ho tyacutemu je poskytovat pacientůmklien-tům a jejich rodinaacutem podporu v běžnyacutech situaciacutech života a předchaacutezet stavům ktereacute by vyžadovaly hospitalizaci Pokud dojde k hospitalizaci pacientaklienta členoveacute tyacutemu aktivně spolupracujiacute s lůž-kovyacutemi zařiacutezeniacutemi v průběhu pobytu na lůžku a vytvaacuteřejiacute předpoklady pro rychlyacute a uacutespěšnyacute naacutevrat pacientaklienta zpět do domaacuteciacuteho prostřediacute

Centra duševniacuteho zdraviacute jsou no-vyacutem prvkem v systeacutemu a v prvniacute faacutezi bu-dou budovaacutena se zaměřeniacutem na dospěleacute pacientyklienty trpiacuteciacute vaacutežnyacutem duševniacutem onemocněniacute Jednaacute se o skupinu pacientůklientů nejviacutece ohroženou instituciona-lizaciacute a vyloučeniacutem z běžneacute společnosti Ciacutelovou skupinou CDZ budou takeacute osoby s ranyacutem vyacuteskytem psychotickeacuteho onemoc-něniacute (jednaacute se o tzv early intervention) Služby založeneacute na stejneacutem principu budou postupně vznikat i pro jineacute diagnostickeacute skupiny CDZ budou spolupracovat ve sveacutem regionu s dalšiacutemi službami a to jak se spe-cializovanyacutemi tak s těmi ktereacute jsou určeny


33Abstrakty

pro běžnou populaci napřiacuteklad v oblasti zaměstnaacuteniacute vzdělaacutevaacuteniacute bydleniacute či volnoča-sovyacutech aktivit Služby CDZ budou službami zdravotně-sociaacutelniacutemi ktereacute budou posky-tovaacuteny jedniacutem společnyacutem tyacutemem

Antipsychotikaacute a pseudodefekt ndash videokazuistika a odporuacutečania pre dlhodobuacute antipsychotickuacute liečbu u detiacute a adolescentov Igor Hrtaacutenek1 Igor Ondrejka1 Ivan Doacuteci2 Gabriela Hollaacute1 1Psychiatrickaacuteklinikaa BioMedJLFUKMartin 2PsychiatrickaacuteklinikaUPJŠLFKošice

Liečba antipsychotikami v pedopsychiatrii je indikovanaacute najmauml v priacutepade psychotickyacutech stavov pričom reprezen-tatiacutevnou klinickou diagnoacutezou je schi-zofreacutenia V detskom veku je preskrip-cia antipsychotiacutek komplikovanejšia či už z pohľadu preskripčnyacutech opatreniacute (častaacute bdquooff-label liečbaldquo) ako aj z pohľadu subklinickyacutech neuacuteplne vyjadrenyacutech kli-nickyacutech obrazov s nedostatočnyacutem poč-tom priacuteznakov pre konkreacutetnu diagnoacutezu Ďalšou komplikaacuteciou ktoraacute sa v priacutepade nespraacutevne indikovanej antipsychotickej liečby mocircže objaviť je rozvoj nežiadu-cich extrapyramiacutedovyacutech uacutečinkov najmauml negatiacutevnej symptomatiky ako aj kogni-tiacutevnych dysfunkciiacute ktoreacute dokonca mocirc-žu určiť ďalšie nespraacutevne smerovanie diagnostickeacuteho procesu Na videokazu-istike demonštrujeme priacutepad 14-ročnej pacientky u ktorej bola aplikovanaacute kom-binovanaacute antipsychotickaacute liečba halo-peridolom a olanzapiacutenom pre diagnoacutezu akuacutetnej polymorfnej psychotickej po-

ruchy s priacuteznakmi schizofreacutenie V prie-behu antipsychotickej liečby dochaacutedza k rozvoju bdquozombieldquo efektu s pseudode-fektnyacutem syndroacutemom (so supektnyacutemi negatiacutevnymi psychotickyacutemi priacuteznakmi) Pacientka bola diagnosticky hodnotenaacute ako schizofreacutenia s postpsychotickyacutem defektom pričom sa uvažovalo o elek-trokonvulziacutevnej liečbe (ktoraacute sa nereali-zovala) Naacutesledne po vyacuteraznej redukcii antipsychotiacutek sa demaskovali početneacute depresiacutevne priacuteznaky Počas kombino-vanej liečby vyššou daacutevkou fluoxetiacutenu a niacutezkou daacutevkou olanzapiacutenu dochaacutedza k uacuteprave bdquopseudodefektuldquo prejasneniu naacutelady a k rozvoju plnej funkčnosti pa-cientky bez obmedzeniacute V kauzistickom priacutepade prezentujeme aj zaacutekladneacute od-poruacutečania dlhodobej antipsychotickej liečby u detiacute a adolescentov ktoreacute mocircžu napomocirccť aj k redukcii priacutepadnyacutech nežia-ducich uacutečinkov zaacutesadne komplikujuacutecich diagnostickyacute proces

Prieskum ohľadom manažmentu pacientov s psychogeacutennymi neepileptickyacutemi zaacutechvatmi na psychiatrickyacutech a neurologickyacutech pracoviskaacutech v Českej a Slovenskej republike KatariacutenaHubčiacutekovaacuteZuzanaPechanovaacute NeuropsychiatrickaacuteklinikaSZU PNPPPezinok

Problematika psychogeacutennych ne-epileptickyacutech zaacutechvatov (PNES) je kom-plikovanaacute a v suacutečasnosti neexistuje kon-senzus ohľadom etioloacutegie kategorizaacutecie a naacutesledne ani jednotnyacute terapeutickyacute po-


34 Abstrakty

stup Zlatyacutem štandardom na vyluacutečenie epileptickeacuteho pocircvodu je video-elektroen-cefalografickeacute monitorovanie ktoreacute však nie je každeacutemu pacientovi s podozreniacutem PNES realizovaneacute vs aj pri jeho slabšej dostupnosti v SRČR Vzhľadom na bdquoneso-matickyacuteldquo pocircvod majuacute zdravotniacuteci tenden-ciu PNES bagatelizovať Pacient sa do psy-chologickej resp psychiatrickej starost-livosti dostaacuteva s vyacuteraznou latenciou od vzniku ochorenia Limitom psychiatrickej starostlivosti je spochybňovanie diagnoacutezy pri pretrvaacutevaniacute alebo zmene semioloacutegie zaacutechvatov presuacutevanie zodpovednosti na neuroloacutegov V konečnom docircsledku je pacient s PNES neraz persona non gra-ta Často sa pri dodiagnostikovaniacute PNES iba bdquoodoberieldquo neurologickaacute diagnoacuteza ďalšiacute postup je nejasnyacute a pacient ostaacuteva v neistote neporozumeniacute priacutečin svojich ťažkostiacute Proces komunikaacutecie diagnoacutezy veľmi docircležityacutem a potenciaacutelne efektiacutevnym krokom v manažmente liečby pacientov s PNES V našom vyacuteskume chceme zma-povať povedomie a bežnuacute klinickuacute prax diagnostiky a liečby pacientov s PNES V posteri budeme prezentovať vyacutesledky elektronickeacuteho dotazniacuteka ohľadom ma-nažmentu pacientov s PNES ktoryacute sme zaslali veduacutecim lekaacuterskym pracovniacutekom psychiatrickyacutech a neurologickyacutech pra-coviacutesk v Českej a Slovenskej republike

Fenomeacuten bdquozaacutevislosťldquo od sexu minus fikcia alebo realita MichalChovanec Katedrakriminalistkya forenznyacutechviedAPZv Bratislave Ambulanciaklinickeja dopravnej

psycholoacutegiepsychoterapieNoveacuteMestonadVaacutehom

Prvyacute explicitnyacute opis naacuterastu se-xuaacutelneho spraacutevania bol zachytenyacute ne-mecko-rakuacuteskym psychiatrom Krafft-Ebingom v diele Psychopathia Sexualis Ďalšiacutem vyacuteznamnyacutem priekopniacuteckym dielom skuacutemajuacutecim sexuaacutelne spraacutevanie oboch pohlaviacute pochaacutedza od A Kinseyho Americkyacute psycholoacuteg a psychiater Maslow vo svojej pyramiacutede potrieb zaradil potre-bu sex k zaacutekladnyacutem potrebaacutem Aktuaacutelne je excesiacutevny sexuaacutelny apetiacutet horuacutecou teacute-mou a dostal pomenovanie bdquozaacutevislosťldquo od sexu Uvedenyacute termiacuten bol prijatyacute laickou aj odbornou verejnosťou bdquoZaacutevislosťldquo od sexu je vniacutemanaacute ako obsedantno-kom-pulziacutevna porucha alebo je radenaacute k zaacute-vislostiam Aj napriek tomu to nie je takeacute jednoznačneacute ako by sa na prvyacute pohľad mohlo zdať Primaacuternym probleacutemom je deficit samotnej definiacutecie bdquozaacutevislostildquo od sexu V suacutečasnosti neexistuje kompaktnaacute a ucelenaacute definiacutecia Na aktuaacutelny stav maacute vplyv na jednej strane kultuacutera a na druhej individualita každeacuteho jedneacuteho jednot-livca V raacutemci priacutespevku sa autor venuje prezentovanej problematike

Niektoreacute psycho-sociaacutelne a mediciacutenske aspekty genitaacutelneho piercingu KatariacutenaJandovaacute UniverzitnaacutenemocnicaBratislava

Piercing tela (body piercing) maacute vo svete rastuacutecu popularitu V prezentaacute-cii sa opisuje histoacuteria pocircvod a zvlaacuteštnosti rocircznych foriem genitaacutelneho piercingu u žien a u mužov Praacuteca tiež pojednaacuteva


35Abstrakty

o motivačnyacutech faktoroch a psycholo-gickom pozadiacute genitaacutelneho piercingu či o jeho zdravotnyacutech komplikaacuteciaacutech

Cieľom praacutece je zvyacutešiť povedomie odbornej verejnosti o rizikaacutech spojenyacutech s piercingom tela Keďže je to pomerne rozšiacuterenyacute fenomeacuten je potrebneacute vytvoriť priestor pre porozumenie rocircznorodej a často intenziacutevnej motivaacutecii spojenej s piercingom tela a tyacutem zmierniť pred-sudky zdravotniacutekov voči ľuďom s touto formou modifikaacutecie svojho tela

Stav odboru psycholoacutegia na Slovensku z pohľadu hlavnej odborniacutečky MZ SR pre psycholoacutegiu KatariacutenaJandovaacute UniverzitnaacutenemocnicaBratislavaMZSR

Priacutespevok je reflexiou aktuaacutelne-ho stavu odboru psycholoacutegia z aspektu pregraduaacutelneho a postgraduaacutelneho štuacute-dia psycholoacutegie jeho dostupnosti a tiež dostupnosti psychologickej starostlivosti z aspektu aktuaacutelnych potrieb spoločnosti vzhľadom na rastuacuteci vyacuteskyt psychickyacutech poruacutech a negatiacutevnych psycho-sociaacutelnych javov

V rocircznych sfeacuterach sa staacutele častej-šie deklaruje potreba a uacuteloha psycholoacute-gov avšak pokiaľ ide o inštitucionalizo-vanie postu psycholoacutegov aj s priacuteslušnyacute-mi normatiacutevmi a pravidlami komplexneacute riešenie sa odsuacuteva Suacutečasnyacute stav nie je vyhovujuacuteci je priam nebezpečnyacute lebo je to mimoriadne uacutečinnaacute brzda jednak rozvoja odboru a najmauml žiaducej do-stupnosti kompetentnej psychologickej starostlivosti

Buduacutecnosť psychiatrie PeterJaniacutek12EvaJaniacutekovaacute2 1PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava 2JampJ SMART sro Bratislava

Psychiatria sa v suacutečasnosti stretaacute-va s početnyacutemi probleacutemami ktoreacute suacutevisia s viaceryacutemi oblasťami Etiopatogeneacuteza veľkej časti psychiatrickyacutech ochoreniacute a poruacutech je do dnešnyacutech čias nejasnaacute alebo neznaacutema Symptoacutemy a syndroacutemy suacute suacutečasťou viaceryacutech psychiatrickyacutech poruacutech a často suacute vyjadreneacute nekompletne alebo suacute zmiešaneacute a menliveacute v čase čiacutem sa stierajuacute hranice medzi nimi Niektoreacute ťažkosti pacientov vieme dokonca vyjad-riť len symptomaticky Symptoacutemy jed-neacuteho ochorenia sa prejavujuacute porucha-mi vo viaceryacutech oblastiach mozgu a na druhej strane jedna oblasť mozgu mocircže byť zodpovednaacute za rovnakyacute symptoacutem pri rocircznych poruchaacutech V praxi často dochaacutedza k bdquonajlepšiemu odhaduldquo diagnoacutezy na podklade dostupnyacutech informaacute-ciiacute vedomostiacute a vyluacutečenia najznaacutemejšiacutech možnyacutech priacutečin a použitiu medikaacutecie pocircsobiacej na symptomatickej uacuterovni a kauzaacutelne možnosti zostaacutevajuacute v teore-tickej rovine Definiacutecia normy je ďalšiacutem probleacutemom vzhľadom na početnyacute vyacuteskyt psychiatrickyacutech symptoacutemov v populaacutecii Napriek zaacutesadneacutemu pokroku vo vyacutevoji psychofarmakoloacutegie suacutečasneacute lieky nepo-kryacutevajuacute všetky priacuteznaky psychiatrickyacutech poruacutech a zaacuteroveň pocircsobia vo viaceryacutech častiach mozgu a organizmu čiacutem mocircžu spocircsobovať rocircznorodeacute nežiaduce uacutečinky Buduacutecnosť psychiatrickej liečby naďalej spočiacuteva primaacuterne v lepšom poznaniacute psy-


36 Abstrakty

chickyacutech poruacutech a ich skorej identifikaacutecii Možnosti spočiacutevajuacute v identifikaacuteciiacute špeci-fickyacutech geacutenov biomarkerov neurozobra-zovaciacutech metoacutedach programoch skoreacuteho zaacutechytu a intervencie novyacutemi pohľadmi v priacutestupe k etiopatogeneacuteze a možnos-tiach jej ovplyvnenia a ďalšiacutech Zaacutekladom uacutespešnej liečby v buduacutecnosti je však per-sonalizovanaacute mediciacutena so zameraniacutem sa na konkreacutetneho pacienta a oblasti moz-gu kde by mal danyacute liek pocircsobiť keďže existujuacute veľkeacute interindividuaacutelne rozdiely v pocircsobeniacute psychofarmaacutek čo je jednou z možnyacutech priacutečin farmakorezistencie Jednou z možnostiacute je vyacutevoj psychofarmaacutek ktoreacute začnuacute pocircsobiť až v cieľovyacutech lokali-taacutech čiacutem sa zaacutesadne zvyacuteši ich efektivita zniacuteži daacutevkovanie liekov a riziko poten-ciaacutelnych nežiaducich uacutečinkov Existujuacute však aj ineacute možnosti pomoci pacientom ktoreacute sa v suacutečasnosti rozviacutejajuacute a pomaacutehajuacute zlepšiť dostupnosť kvalitu a spektrum psychiatrickej liečby ako napr telepsy-chiatria (sms aplikaacutecie na skoryacute zaacutechyt zhoršovania stavu emailovyacute telefonickyacute videokonferenčnyacute kontaktkonzultaacutecia s lekaacuterom digitaacutelna fenotypizaacutecia) vy-užitie virtuaacutelnej alebo rozšiacuterenej reality odevov so senzormi chatbotov a robotov

Nie je stacionaacuter ako stacionaacuter a čo bude ďalej ZuzanaJaniacutekovaacute PsychiatrickeacuteoddelenieNsPLiptovskyacuteMikulaacuteš

Denneacute psychiatrickeacute stacionaacutere suacute jedinyacutemi zdravotniacuteckymi zariadenia-mi v extramuraacutelnej starostlivosti okrem preťaženyacutech psychiatrickyacutech ambulan-

ciiacute ktoreacute v suacutečasnosti poskytujuacute priestor pre dlhodobeacute doliečovanie psychoterapiu a psychosociaacutelnu rehabilitaacuteciu pacientov s duševnyacutemi poruchami prevažne z okru-hu psychotickyacutech a a afektiacutevnych poruacutech Plaacutenovanaacute reforma psychiatrickej starost-livosti v SR ostala roky bez realizaacutecie a tak sa zastavil aj vyacutevoj tejto zložky starostli-vosti Aktuaacutelne fungujuacute len v 14 mestaacutech SR pričom nie je dodržanaacute ani dostupnosť pre pacienta ani naacuteplň ani personaacutelne vybavenie pretože suacute katastrofaacutelne pod-financovaneacute Naviac dochaacutedza k zaacutemene so stacionaacutermi zriadenyacutemi pod MPSVaR Prehľad v tejto situaacutecii straacuteca aj samotnaacute odbornaacute obec Je nevyhnutneacute aktualizovať ich koncepciu zabezpečiť dofinancovanie a rozšiacuterenie siete s dodržaniacutem princiacutepu do-stupnosti Preto je docircležiteacute informovať akeacute kroky v suacutevislosti s ich zaacutechranou aktuaacutelne realizujeme na MZ SR

Insomnia pri genetickej forme Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby podmienenej mutaacuteciou E200K DominikaJarčuškovaacute12 Zuzana Gdovinovaacute1 Eva Feketeovaacute1

1NeurologickaacuteklinikaUPJŠLFa UNLPKošice 2IpsychiatrickaacuteklinikaUPJŠLFKošice

Typicky sa genetickaacute forma Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby (gCJD) podmienenaacute mutaacuteciou E200K manifestuje demenciou myoklonom ataxiou extrapyramiacutedovyacutemipyramiacute-dovyacutemi symptoacutemami a akinetickyacutem mu-tizmom Insomnia patriacute medzi atypickeacute oveľa menej často sa vyskytujuacutece priacute-


37Abstrakty

znaky ochorenia Skuacutemali sme 22 pacien-tov s E200K gCJD Pacienti s insomniou (n = 4 18 n = 1882 ) sa neliacutešili vekom ani pomerom pohlaviacute 100 pacientov s insomniou boli homozygoti (MetMet) na 129 kodoacutene (v porovnaniacute so 65 pa-cientov bez insomnie) Analyacutezou klinic-kyacutech priacuteznakov ochorenia sme zistili že vyacuteskyt klinickyacutech priacuteznakov vo včasnej faacuteze ochorenia sa liacuteši medzi skupinou pacientov s insomniou a bez insomnie Pacienti s insomniou mali miernejšie kognitiacutevne postihnutie častejšiacute vyacuteskyt bolestiacute hlavy a častejšiu frekvenciu vyacute-skytu abnormaacutelnych pohybov v skorej faacute-ze ochorenia Dĺžka symptomatickej faacutezy sa signifikantne neliacutešila Zmeny v signaacutele MRI boli rovnakeacute v bazaacutelnych gangliaacutech a kortexe avšak pacienti s insomniou mali vyacuteraznejšie zmeny signaacutelu v talame Priacutetomnosť typickyacutech generalizovanyacutech periodickyacutech komplexov ostryacutech vĺn (PSWC) v EEG bola častejšia u pacientov s in-somniou

Koncept hedoacutenie v antickyacutech filozofickyacutech teoacuteriaacutech Andrej Kalaš Katedrafilozofiea dejiacutenfilozofieFilozofickaacutefakultaUKv Bratislave

Antickyacute kultuacuterny a myšlienkovyacute priestor je na rozdiel od neskoršiacutech ob-dobiacute poznačenyacutech kresťanstvom oveľa vyacuteraznejšie zviazanyacute s tzv umeniacutem živo-ta (τέχνη τοῦ βίου techneacute tou biou) Ide o systematickuacute snahu človeka prežiť svoj život čo najlepšie o hľadanie hedoacutenie (gr ἡδονή hedoneacute rozkoš pocircžitok bla-ženosť) Vyacuteraznyacutem miacuteľnikom v hľadaniacute

ľudskej blaženosti (εὐδαιμονία eudaimo-nia) je filozof Sokrates V rozhovoroch so svojimi priateľmi im neuacutenavne dokazoval že v živote je najdocircležitejšia praacuteca na sebe samom či starosť o seba (ἑπιμέλεια τοῦ ἑαυτοῦ epimeacuteleia tou heautou) ktorou chaacutepal predovšetkyacutem zdokonaľovanie vlastnej duše (ψυχή psycheacute) Taacute je v ove-ľa vaumlčšej miere samotnyacutem človekom ako jeho telo či veci ktoreacute človek vlastniacute Dostačujuacutecou podmienkou blaženosti (εὒδαιμονία eudaimonia) je podľa Sokrata dosiahnutie cnosti (ἀρετή areteacute) ktoruacute naacutem zasa zabezpečiacute adekvaacutetne poznanie (ἐπιστήμη episteacutemeacute) Ak maacuteme adekvaacutetne poznanie dobra budeme ho automaticky konať a podľa Sokrata už nepotrebujeme nič ineacute na to aby sme boli blaženiacute Naše šťastie vtedy nemocircže prekaziť ani žiadna nepriazeň osudu (choroba odsuacutedenie smrť) lebo sa naacutes jednoducho netyacuteka Trochu odlišnyacute koncept blaženosti maacute Aristoteles Všetko bytie je podľa neho naprogramovaneacute k napĺňaniu určityacutech cieľov uacutečelov (τέλος telos) a preto jeho koncepcia sa nazyacuteva teleoloacutegia Najvyššiacutem cieľom v hierarchii cieľov je najvyššie dob-ro ktoryacutem je podľa Aristotela praacuteve blaže-nosť (εὐδαιμονία eudaimonia) Na rozdiel od Sokrata však Aristoteles zdocircrazňuje že prežiacutevanie blaženosti je podmiene-neacute priazňou vonkajšiacutech okolnostiacute života (zdravie majetok vzdelanie spoločenskeacute uznanie atď) V obdobiacute neskorej antiky greacutecki filozofi hľadanie blaženosti ešte zintenziacutevňujuacute Stoickiacute filozofi podmieňujuacute blaženosť tyacutem že človek sa bude v živote riadiť nasledovaniacutem priacuterody (κατὰ φύσιν ζῆν kata fysin zeacuten) pre epikurovcov je


38 Abstrakty

kriteacuteriom naacutešho rozhodovania a kona-nia nasledovanie všetkeacuteho priacutejemneacuteho teda rozkoše (ἡδονή hedoneacute) Skocircr ako o telesnuacute rozkoš im však ide o stav keď človek neprežiacuteva telesnuacute bolesť ani du-ševneacute traacutepenie (Epikuros List Menoikovi 1318 - 12) Ich koncepcia sa preto niekedy nazyacuteva negatiacutevny hedonizmus

Neuropsychiatrickeacute aspekty tranzientnej globaacutelnej amneacutezie MartinKarliacutekMartinaChovancovaacuteMarianaPaacutepayovaacute IIneurologickaacuteklinikaLFUKaUNBratislava

Tranzientnaacute globaacutelna amneacutezia (TGA) je beniacutegny a samolimitujuacuteci ne-urologickyacute syndroacutem charakterizovanyacute vznikom aterograacutednej amneacutezie so za-chovanyacutem vedomiacutem a schopnosťou seba-uvedomenia Prveacute diagnostickeacute kriteacuteriaacute ochorenia stanovili Hodges a Warlow v roku 1990 medzi ktoreacute patriacute trvanie priacuteznakov menej ako 24 hodiacuten musiacute byť jednoznačne vyznačenaacute anterograacutedna amneacutezia nesmuacute byť priacutetomneacute fokaacutelne neurologickeacute priacuteznaky recentnyacute uacuteraz hlavy epileptickeacute zaacutechvaty a epizoacuteda TGA musiacute byť zaznamenaacute druhyacutem sved-kom Pred vznikom TGA možno u vaumlčšiny pacientov rozpoznať precipitačneacute fakto-ry ktoreacute predchaacutedzajuacute vzniku epizoacutedy medzi najčastejšie patria fyzickaacute aktivita kontakt s vodou akuacutetny alebo chronic-kyacute stres MR vyšetrenie mocircže dokaacutezať pomcou difuacutezneho vaacuteženia priacutetomnosť hyperintenziacutevnych leacuteziiacute najčastejšie v lateraacutelnej časti jedneacuteho alebo oboch hipokampov MR protokoly s rozdielnym

časovyacutem odstupom od vzniku ťažkos-tiacute (24 minus 72 hodiacuten) špecifickeacute sekvencie a hruacutebka rezov mocircžu zvyacutešiť zaacutechytnosť uvedenyacutech leacuteziiacute až na 80 percent Napriek snahe vedeckeacuteho vyacuteskumu zostaacuteva etioloacutegia TGA staacutele nejasnaacute Uvažuje sa o viaceryacutech patofyziologickyacutech mecha-nizmoch (venoacutezna insuficiencia arteri-aacutelna ischeacutemia migrenoacutezny a epileptickyacute fenomeacuten) avšak žiadna z nich plne ne-vysvetľuje všetky aspekty TGA Viacereacute štuacutedie poukazujuacute na vaskulaacuternu etioloacutegiu ochorenia avšak štatisticky nebyacuteva TGA zvyacutešene asociovanaacute s cerebrovaskulaacuter-nymi ochoreniami TGA sprevaacutedzajuacute aj špecifickeacute behavioraacutelne a neuropschy-chiatrickeacute priacuteznaky Počas trvania epi-zoacutedy ochorenia byacuteva priacutetomnaacute anxieta zmaumltenosť postihnutiacute sa opakovane pyacute-tajuacute tie isteacute otaacutezky V literatuacutere sa opi-suje zvyacutešenaacute frekvencia psychiatrickyacutech ochoreniacute u pacientov s TGA v porovnaniacute s kontrolami Viacereacute štuacutedie dokaacutezali u pacientov zvyacutešenuacute frekvenciu poruacutech osobnosti anxioacutezne depresiacutevny profil alebo emocionaacutelnu instabilitu Niektoriacute autori poukazujuacute na priacutetomnosť zhorše-nej verbaacutelnej a neverbaacutelnej pamaumlte aj po skončeniacute epizoacutedy tranzientnej globaacutelnej amneacutezie a priacutetomnosť stresu ako hlav-neacuteho vyvolaacutevajuacuteceho faktoru ochorenia čo poukazuje na to že TGA nie je tak be-niacutegne ochorenie ako sa predpokladalo

Somatoformnaacute bolestivaacute porucha ndash biopsychosociaacutelny model diagnostiky a liečby kazuistika NataacuteliaKaščaacutekovaacute12JozefHašto12 1Psychiatricko-psychoterapeutickaacute


39Abstrakty

ambulanciaPromentesanaBratislava 2InstitutsociaacutelniacutehozdraviacuteUPOlomoucČR

Priacutespevok sa zaoberaacute diferenciaacutel-nou diagnostikou somatoformnej boles-tivej poruchy Na zaacuteklade psychopatolo-gickyacutech symptoacutemov a biografickej anam-neacutezy mocircžeme u ľudiacute so somatoformnyacutemi poruchami usudzovať o problematike ovplyvnenia zaacutekladnyacutech potrieb a ustr-nutia v určityacutech zautomatizovanyacutech scheacutemach ktoreacute majuacute vyacuteraznyacute podiel na pretrvaacutevaniacute symptomatiky Cieľom terapeutickyacutech intervenciiacute je dosiahnuť balans v naplňovaniacute zaacutekladnyacutech potrieb v každodennom fungovaniacute Problematika je ilustrovanaacute na kazuistike

K psychopatoloacutegii somatoformnej bolesti NataacuteliaKaščaacutekovaacute12JozefHašto12 Peter Tavel1 1Psychiatricko-psychoterapeutickaacuteambulanciaPromentesanaBratislava 2InstitutsociaacutelniacutehozdraviacuteUPOlomoucČR

U pacientov s chronickyacutemi bo-lesťami sa naacutepadne častejšie vyskytu-je psychickaacute deprivaacutecia a traumatizaacute-cia v detstve ako na to poukaacutezal už George Engel pred viac ako polstoro-čiacutem V množstve retrospektiacutevnych aj prospektiacutevnych štuacutediiacute sa tieto suacutevislosti potvrdzujuacute Raneacute zaťažujuacutece podmienky v spolupocircsobeniacute s epigenetikou mocircžu negatiacutevne ovplyvniť neuroendokrinneacute a neurobiologickeacute mechanizmy ktoreacute

sa podieľajuacute na zvyacutešenej vulnerabilite voči stresu a na vzniku a priebehu so-matoformnyacutech poruacutech V raacutemci vyacuteskumu na reprezentatiacutevnej vzorke obyvateľov ČR sme sledovali aj suacutevis chronickyacutech bolestiacute a stresorov zažiacutevanyacutech v detstve a neskoršom živote

Does Obesity Lead to Brain Aging MariaacutenKolenič1 Katja Franke2 Jaroslav Hlinka13FilipŠpaniel1 Tomaacuteš Haacutejek4 1NaacuterodniacuteuacutestavduševniacutehozdraviacuteKlecanyČR 2StructuralBrainMappingGroupJenaUniversityHospitalJenaNemecko 3UacutestavinformatikyAkademievědČeskeacuterepublikyPrahaČR 4DalhousieUniversityHalifaxKanada

Obesity or dyslipidemia have be-en associated with brain changes which resemble some of the most frequently replicated alterations in schizophrenia We used machine learning approach to investigate whether metabolic per-turbations contributed to brain struc-tural alterations in first episode psy-chosis (FEP) We used relevance vector regression to estimate the brain age of 120 patients with FEP and 114 con-trols BrainAGE scores were calculated by subtracting chronological age from the estimated brain age The variables significantly associated with BrainAGE scores were entered as predictors into multiple linear regression analyses Age diagnosis of FEP overweightobesity


40 Abstrakty

category and BMI were individually as-sociated with BrainAGE scores In mul-tiple regression containing psychiatric diagnosis overweightobesity category and age as a nuisance factor each of the predictors was additively associa-ted with BrainAGE scores BrainAGE scores were highest in participants with a combination of FES and overweightobesity and lowest in normal weight controls The estimated brain age in participants with FES was on average 264 years higher than their chronolo-gical age Overweightobesity was as-sociated with higher brain age additively to the effects of psychosis These fin-dings raise the possibility that targeting metabolic health in FES and intervening already at the level of overweightobesi-ty could slow brain ageing in FES

Depotniacute aripiprazol a jeho potenciaacutel na fungovaacuteniacute pacienta MiloslavKopeček NaacuterodniacuteuacutestavduševniacutehozdraviacuteKlecanyČRa 3LFUKPrahaČR

Schizofrenie maacute mnohdy re-lapsremitujiacuteciacute průběh na ktereacutem se čaacutestečně podiacuteliacute nespolupraacutece pacienta Depotniacute aplikace antipsychotik zpřeh-ledňuje situaci pacienta ohledně jejich užiacutevaacuteniacute Zrcadloveacute studie ukazujiacute že de-potniacute formy antipsychotik vedou k meacuteně častyacutem relapsům než při leacutečbě per oraacutelniacutemi analogy antipsychotik V přiacute-padě depotniacuteho aripiprazolu (D-ARI) se s jeho efektivitou kteraacute byla potvrzena v registračniacutech studiiacutech pojiacute takeacute mi-nimum nežaacutedouciacutech uacutečinků Ty často

vedou k tlaku na změnu antipsychotika či k jeho sveacutevolneacutemu vysazeniacute V jedineacute přiacutemeacute 28-tyacutedenniacute naturalistickeacute studii porovnaacutevajiacuteciacute D-ARI s depotniacutem palope-ridon palmitatem (D-PP) se ukaacutezalo že D-ARI měl signifikantně vyššiacute celkovou efektivitu i efektivitu ve věkoveacute skupině pod 35 let vyjaacutedřenou škaacutelou CGI než D-PP D-ARI daacutele vedl k menšiacutemu rizi-ku sexuaacutelniacute dysfunkce a meacuteně časteacutemu zvyacutešeniacute prolaktinu Mimo tyto klasic-keacute parametry hodnoceniacute antipsychotik byla pacienty hodnocena kvalita života a objektivniacutemi hodnotiteli pak připra-venost k vyacutedělečneacute pracovniacute činnost V obou vyacuteše uvedenyacutech parametrech byla leacutečba D-ARI vyacuteznamně uacutečinnějšiacute než při leacutečbě D-PP Kvalita života i při-pravenost k vyacutedělečneacute pracovniacute činnos-ti jsou důležiteacute parametry hodnoceniacute funkčniacuteho stavu pacienta ke kteryacutem je v současnosti upiacutenaacutena čiacutem daacutele většiacute pozornost Vedle uacutečinků na negativniacute a pozitivniacute symptomatiku šetrnyacute profil snaacutešenlivosti se diacuteky pozitivniacutemu efektu na funkčniacute stav v přiacutepadě D-ARI jednaacute o jeho dalšiacute přidanou hodnotu

Rovnakiacute či odlišniacute ndash rovnako či odlišne PeterKorcsog PsychiatrickeacuteoddelenieVšeobecnaacutenemocnicaRimavskaacuteSobotaSvetzdravia as

Psychiatria ako odbor sa chce zaradiť medzi ostatneacute zaacutekladneacute odbo-ry mediciacuteny Staacutele je čo dohaacuteňať lebo rozdiely suacute značneacute a niekedy sa zdaacute že sa skocircr vzďaľujeme než by sme sa pri-


41Abstrakty

bližovali inyacutem odborom mediciacuteny Maacuteme na tom svoj podiel viny lebo nemaacuteme jasno v čom sa chceme pribliacutežiť a v čom si chceme zachovať odlišnosti Je teda na mieste analyacuteza rozdielov medzi psy-chiatriou a somatickyacutemi odbormi medzi psychiatrami a somatickyacutemi odborniacutek-mi medzi psychiatrickyacutemi pacientmi a ostatnyacutemi pacientmi medzi psychiat-rickyacutem vyšetreniacutem a diagnostikou a vy-šetreniacutem a diagnostikou inyacutech odborov medzi psychiatrickyacutemi terapeutickyacutemi postupmi a terapeutickyacutemi postupmi os-tatnyacutech odborov medzi psychiatrickyacutem a somatickyacutem ošetrovateľstvom medzi priebehom a prognoacutezou psychiatrickyacutech poruacutech a somatickyacutech poruacutech Bohužiaľ podrobnejšia analyacuteza naacutem ukazuje že sa často prispocircsobujeme somatickyacutem odborom praacuteve tam kde by sme nemu-seli preberaacuteme schematickeacute rutineacuter-ske postupy v diagnostike len si neu-vedomujeme že my nemaacuteme objektiacutevne diagnostickeacute metoacutedy v takom rozsahu ako ineacute odbory V liečbe zanedbaacutevame psychoterapiu a obmedzujeme sa na far-makoterapiu ako to vidiacuteme u ostatnyacutech odborov Nezavaacutedzame noveacute postupy hlavne v modernej diagnostike sme od-kaacutezaniacute na ineacute odbory Keď sa rozdeľujuacute zdroje na zavedenie novyacutech diagnostic-kyacutech a terapeutickyacutech postupov sme na konci žiadateľov ak vocircbec Ak nechceme aby sa zdevalvoval naacuteš odbor na uacutekor našich pacientov je najvyššiacute čas aby sme si stanovili priority a rozpracovali plaacuten ďalšieho rozvoja odboru aby sme mali rovnako dostupneacute zdroje na jeho rozvoj ako ostatneacute odbory mediciacuteny

Kreativita a psychopatoloacutegia PeterKorcsogŠarlotaŠeboumlkovaacuteMarcelaIlleacutesovaacute PsychiatrickeacuteoddelenieVšeobecnaacutenemocnicaRimavskaacuteSobotaSvetzdravia as

Kreativita je na prvyacute pohľad jed-noduchyacute fenomeacuten ale v skutočnosti je to zložityacute proces pri ktorom vznikaacute noveacute a originaacutelne na zaacuteklade novyacutech myšlienok alebo prepracovaniacutem existujuacutecich Bol skuacute-manyacute z mnohyacutech perspektiacutev filozofickej psychologickej sociaacutelno-psychologickej evolučnej neurobiologickej atď Na rozdiel od mnohyacutech inyacutech javov staacutele neexistuje žiadna jednotnaacute vedeckaacute teoacuteria ani defi-niacutecia kreativity ale ani štandardizovanaacute metoacuteda vyacuteskumu a hodnotenia Kreativita sa pripisuje rocircznym javom duchovnej inšpi-raacutecii kognitiacutevnym procesom sociaacutelnemu prostrediu osobnostnyacutem črtaacutem naacutehode Pocircvodnaacute predstava predpokladala že je podmienenaacute geneticky ako danosť ktoraacute je spojenaacute s vyacutenimočnosťou genialitou ale aj s dušenyacutemi poruchami Praacuteve spaacutejanie duševnyacutech poruacutech a kreativity je veľmi roz-šiacutereneacute a to aj na zaacuteklade vyacutesledkov štuacutediiacute rodokmeňov celeacuteho radu umelcov a ved-cov a vyacuteskumu vplyvu duševnych poruacutech a ich liečby na kreativitu Ako keby krea-tivita existovala len ako niečo vyacutenimočneacute v suacutevislosti s umeniacutem literatuacuterou a vedou Novšie koncepty suacute oveľa širšie a kreativitu hodnotia ako veľkyacute komplex a skuacutemajuacute celyacute rad procesov od neurobiologickyacutech až po suacutevisiace psychologickeacute a sociaacutelne fenomeacute-ny (emočnaacute inteligencia humor intuiacutecia nonkonformita atď) Rastuacuteci počet praacutec obhajuje myšlienku že sa človek mocircže učiť


42 Abstrakty

stať sa viac ldquokreatiacutevnymldquo že je to schop-nosť ktoruacute možno pestovať aj vyučovať Preto sa staacutele viac skuacutema detskaacute kreati-vita ldquodetskeacute umenierdquo a ldquobrutartrdquo umenie duševne choryacutech ako prirodzeneacute prejavy kreativity Hľadajuacute sa uacutečinnejšie metoacutedy rozviacutejania kreativity vo vyacutechove a v peda-gogike ale aj v liečbe a v prevencii Priacutestupy ako stimulaacutecia a odmeňovanie zvedavosti a suacuteťaživosti podpora sebadocircvery a ochoty riskovať vytvaacuterajuacute priacuteležitosti na objave-nie a rozvoj metakognitiacutevnych zručnostiacute Kreatiacutevne riešenie probleacutemov sa staacuteva docircle-žitou suacutečasťou inovaacuteciiacute a vynaacutelezov docircleži-tyacutech v profesiaacutech ako je obchod ekonomika architektuacutera priemyselnyacute dizajn vyacuteskum a veda Prekonaneacute je chaacutepanie kreativity ako schopnosti talentovanyacutech vyvolencov umelcov vedcov a vynaacutelezcov Tvorivosť nie je vopred danaacute vlastnosť len niektoryacutech ľudiacute ale každyacute jedinec je prirodzenyacutem spocirc-sobom tvorivyacute každyacute človek maacute istyacute stupeň tvorivosti ktoryacute sa daacute rozviacutejať Vyskytuje sa v každej ľudskej aktivite (organizačnej po-znaacutevacej produkčnej umeleckej vyacutechovnej poriadkovej športovej atď) Kreativita nie je len vyacuteznamnou funkciou ega (je zdrojom hlbokeacuteho uspokojenia daacuteva životu a praacuteci zmysel) ale je aj hybnou silou vyacutevoja celej spoločnosti

Efekt hlbokej mozgovej stimulaacutecie na neuropsychiatrickeacute symptoacutemy Parkinsonovej choroby Zuzana Košutzkaacute IIneurologickaacuteklinikaLFUKBratislava

Hlbokaacute mozgovaacute stimulaacutecia je etablovanou liečebnou metoacutedou po-

kročileacuteho štaacutedia Parkinsonovej choroby (PCh) Pooperačnyacute efekt na typickeacute mo-torickeacute priacuteznaky (tremor bradykineacuteza rigidita) je priaznivyacute v kraacutetkodobom aj dlhodobom pooperačnom sledovaniacute Uacutečinok stimulaacutecie na neuropsychiatrickuacute symptomatiku PCh (kognitiacutevny deficit poruchy emotivity psychotickeacute poru-chy poruchy kontroly impulzov syndroacutem dopamiacutenovej dysregulaacutecie) je menej jed-noznačnyacute Pri suacutečasnyacutech inkluacuteznych kri-teacuteriaacutech vaumlčšina pacientov profituje zo stimulaacutecie v zmysle motorickyacutech a ne-motorickyacutech prejavov ochorenia Avšak napriek starostlivej preselekcii pacientov v niektoryacutech priacutepadoch dochaacutedza k de-maskovaniu pravdepodobne subklinic-kyacutech neuropsychiatrickyacutech symptoacutemov ochorenia Aktuaacutelny priacutespevok prinesie kritickyacute pohľad na tuacuteto kontroverznuacute problematiku s prehľadom vyacutesledkov recentnyacutech štuacutediiacute ako aj autentickeacute priacute-padoveacute štuacutedie z 2 neurologickej kliniky LF UK a UN v Bratislave

Duševneacute zdravie detiacute v podmienkach uacutestupu tradičnej rodiny AnnaKovaacutečovaacute KlinikadetskejpsychiatrieNUacuteDCHa LFUKBratislava

Demografickaacute zima je Damoklov meč nad euroacutepskymi krajinami ktoreacute dlhodobo nedosahujuacute index fertility 22 potrebnyacute k jednoduchej reprodukcii oby-vateľstva Slovensko po r 1989 rekordne kleslo na posledneacute miesto v Euroacutepe (in-dex 12 v r 2008 23 pred rokom 1960) razantnaacute ekonomickaacute transformaacutecia v r 1989 nie je jedinaacute priacutečina tohto prepa-


43Abstrakty

du V r 2009 ndash 2011 za podpory 7 raacutem-coveacuteho programu pre vedu a vyacuteskum EUacute sa pod vedeniacutem Euroacutepskej komi-sie konal rozsiahly vyacuteskumnyacute projekt bdquoFamilyPlatformldquo Dvanaacutesť zapojenyacutech univerziacutet a inštituacuteciiacute Euroacutepy mapovalo podklady pre prorodinnuacute politiku a sig-nalizovalo masiacutevny rozpad rodiny a vznik novyacutech modelov rodiacuten v buduacutecnosti Zaacutevery vyacuteskumu stavajuacute pedopsychiat-rov pred otaacutezku ako bude predpokla-danaacute transformaacutecia rodiny vplyacutevať na duševneacute zdravie detiacute keďže ich dennou realitou je vyacuteraznyacute vzostup patologic-kyacutech prejavov u tyacutechto detiacute Vyacutechova v rekonštruovanyacutech rodinaacutech často ve-die k zmiešanyacutem poruchaacutem spraacutevania a emoacuteciiacute detiacute i adolescentov Negatiacutevny dopad bdquomilieupatieldquo detailne zadefino-vanej v MKCH-10 v clustroch Z60 minus Z75 daacutevame do suacutevisu s bdquonovyacutemi typmi rodiacutenldquo (podľa štatistickyacutech predpokladov do r 2035 z vyacutesledkov FamilyPlatform kto-reacute suacute predstaveneacute v štyroch scenaacuteroch spolu šestnaacutesť typov rodiacuten) Dg Z60 minus Z65 definujuacute zdravotneacute rizikaacute v suacutevis-losti so socioekonomickyacutemi a psychoso-ciaacutelnymi okolnosťami Zaacutevery vyacuteskumu FamilyPlatform sa len okrajovo zmieňujuacute o negatiacutevnych vplyvoch rozpadu rodiacuten na deti a stuacutepajuacutecej potrebe starostlivosti o duševneacute zdravie detiacute

Skuacutesenosti s použitiacutem škaacutely SASS na posuacutedenie psychosociaacutelneho fungovania choryacutemi so schizofreacuteniou DanaKrajčovičovaacuteTatianaČaplovaacuteMariacutenaNvotovaacuteSlančiacutekovaacute

PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

Uacutevod V praacuteci uvaacutedzame prehľad faktorov podieľajuacutecich sa na poruchaacutech psychosociaacutelneho fungovania u pacientov so schizofreacuteniou Pri hodnoteniacute sa využiacute-vajuacute okrem objektiacutevnych ukazovateľov aj subjektiacutevne (napr ako choryacute zvlaacuteda starost-livosť o domaacutecnosť či je zamestnanyacute či maacute dostatok sociaacutelnych vzťahov či sa v nejakej forme angažuje vo verejnom živote a uacutero-veň spokojnosti so svojiacutem fungovaniacutem)

Metoacuteda Škaacutela SASS (Social Adaptation Self-Evaluation Scale) je 21-po-ložkovaacute sebaposudzovacia škaacutela určenaacute na meranie rocircznych oblastiacute spoločenskeacuteho fungovania pacientov s psychickyacutemi po-ruchami vraacutetane schizofreacutenie Ku každej položke sa mocircže pacient vyjadriť na škaacutele 0 minus 3 (0 minus veľmi vaacutežny probleacutem 3 ndash žiadny probleacutem) Pomocou škaacutely sme zisťovali naacute-zory 38 pacientov (30 mužov 8 žien) na ich psychosociaacutelne fungovanie Išlo o pacien-tov vo veku 23 minus 61 rokov (priemernyacute vek 3724) ktoriacute boli liečeniacute v DS Psychiatrickej kliniky LF UK a UNB v obdobiacute od 1 5 2014 do 31 1 2016 Zaradeniacute pacienti spĺňali kri-teacuteriaacute pre F20y boli v stabilizovanom štaacutediu poruchy schopniacute pochopiť otaacutezky kladeneacute v jednotlivyacutech položkaacutech škaacutely a dali suacutehlas k vyplneniu škaacutely

Vyacutesledky Priemernaacute dĺžka trva-nia poruchy bola 52 r Priemerneacute globaacutel-ne skoacutere SASS bolo 387 (SD 192) Zaacutevažnaacute porucha psychosociaacutelneho fungovania (skoacutere 25 minus 31) bola zistenaacute u 3 pacientov (79 suacuteboru) a mierna porucha psycho-sociaacutelneho fungovania (skoacutere 32 minus 52) u 35 pacientov (921 )


44 Abstrakty

Zaacutever Pacienti zaradeniacute do suacutebo-ru dosiahli v SASS škaacutele vyššie priemerneacute globaacutelne skoacutere (387) v porovnaniacute s priemer-nyacutem skoacutere u psychicky choryacutech 294 uvaacute-dzanyacutem v literatuacutere (Jeffries a Gale 2001) Vyacutesledky štuacutedie mocircžu byť skresleneacute malyacutem počtom pacientov nemožnosťou rozdelenia suacuteboru napr podľa stupňa dosiahnuteacuteho vzdelania pohlavia dĺžky trvania poruchy nedostatočnyacutem naacutehľadom pacientov na po-ruchu a na ich psychosociaacutelne fungovanie nemožnosťou porovnať subjektiacutevne hodno-tenie s objektiacutevnym (zo strany priacutebuznyacutech) čo by na zaacuteklade našej klinickej skuacutesenosti a uacutedajov ziacuteskanyacutech od priacutebuznyacutech pravde-podobne ukaacutezalo ineacute hodnoty bodovania napr v položkaacutech domaacutece aktivity koniacutečky angažovanosť sa vo verejnom živote kon-takty s inyacutemi ľuďmi hospodaacuterenie s pe-niazmi a pod Hodnotenie psychosociaacutelne-ho fungovania pacientov so schizofreacuteniou a jeho zmien v priebehu liečby pomocou škaacutely SASS mocircže sluacutežiť na sledovanie efek-tiacutevnosti terapeutickyacutech strateacutegiiacute (farmako-logickyacutech aj nefarmakologickyacutech) ako aj na predikciu ďalšieho priebehu schizofreacutenie

Neuropsychiatrickeacute symptoacutemy demenciiacute a ich liečba ndash aktuaacutelne odporuacutečania Maacuteria Kraacutelovaacute PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

V prednaacuteške sa zameriavame na neuropsychiatrickeacute symptoacutemy demenciiacute ktoreacute suacute časteacute a pre niektoreacute demencie typickeacute (a to nielen v pokročilejšiacutech štaacute- diaacutech) Zaacuteroveň predstavujuacute najvaumlčšiu zaacuteťaž nielen pre samotneacuteho pacien-

ta ale aj pre jeho opatrovniacutekov byacutevajuacute najčastejšiacutem docircvodom akuacutetnej hospi-talizaacutecie a napokon aj finaacutelnej inštitu-cionalizaacutecie pacienta s demenciou Je teda docircležiteacute pokuacutesiť sa ich uryacutechlene terapeuticky ovplyvniť Vzhľadom na to že ide o pacientov s demenciou navyše obvykle vyššieho veku a polymorbiacutednych je zaacutesadneacute zohľadniť pri vyacutebere psy-chofarmaka tolerabilitu a bezpečnosť Prezentujeme aktuaacutelne odporuacutečania terapeutickyacutech postupov pri neurop-sychiatrickyacutech symptoacutemoch demencie najmauml zaacutesady vyacuteberu a daacutevkovania anti-psychotiacutek a antidepresiacutev

Štandardneacute diagnostickeacute a terapeutickeacute postupy ndash demencie Maacuteria Kraacutelovaacute PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

V prednaacuteške podaacutevame prehľad štandardnyacutech postupov odporuacutečanyacutech v diagnostike a terapii demenciiacute osobitne pre demenciu pri Alzheimerovej chorobe vaskulaacuterne demencie a ostatneacute demencie V oblasti diagnostiky zdocircrazňujeme uacutelohu praktickyacutech lekaacuterov pri zaacutechyte dement-neacuteho syndroacutemu a pri vyluacutečeniacute sekundaacuter-nej etioloacutegie demencie v oblasti terapie sumarizujeme aktuaacutelne poznatky EBM ktoreacute sa odrazili najmauml v odporuacutečanyacutech farmakoterapeutickyacutech postupoch zatiaľ staacutele symptomatickej liečby demenciiacute

Use of Telepsychiatry in Outpatient Therapeutic Services KrzysztofKrystaMarekKrzystanek DepartmentofRehabilitation


45Abstrakty

PsychiatryMedicalUniversityofSilesiaKatowicePoland

Psychotic exacerbations cogni-tive dysfunction negative symptoms resistance to neuroleptic treatment are common conditions in the course of schizophrenia in the treatment of which compliance plays a very important role In order to improve the complian-ce schizophrenic patients treated in an outpatient department in a traditional way have been given an additional possibility of contacting their doctors with the use of a special application on a por-table electronic device Other functions of this application are possibilities of PANSS Calgary and CGI measurements and cognitive trainings for the patients This type of a remote contact with pa-tients can be an effective tool in the work in an outpatient setting The complian-ce was assessed using a telepsychiatric system sending reminders 1 hour be-fore the planned dose to remind them that drug intake is approaching and at the moment of intake to check if they took the drug The telemedicine system improves compliance especially in this group of patients in which it achieves the lowest levels

Myokarditiacuteda ako zaacutevažnyacute nežiaduci uacutečinok liečby klozapiacutenom Maacuteria Matisovaacute Iliana Kiraacutelyiovaacute MichalTurčekJaacutenPečeňaacutek PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

Klozapiacuten je prvyacutem atypickyacutem antipsychotikom v suacutečasnosti je zara-

ďovanyacute do skupiny MARTA Pre znaacuteme riziko agranulocytoacutezy je jeho indikaacutecia obmedzenaacute na pacientov u ktoryacutech je preukaacutezanaacute nedostatočnaacute uacutečinnosť predchaacutedzajuacutecej liečby Pri jeho použi-tiacute je povinnosť kontrolovať krvnyacute obraz v stanovenyacutech intervaloch Znaacuteme suacute však aj ďalšie nežiaduce uacutečinky jednyacutem z nich je možnosť vyacuteskytu myokarditiacute-dy V kazuistike predstavujeme priebeh ochorenia a liečby u 35-ročneacuteho pacienta so schizofreacuteniou Pri užiacutevaniacute klozapiacutenu sa u pacienta vyvinuli priacuteznaky zodpo-vedajuacutece myokarditiacutete čo malo napriek ukončeniu liečby klozapiacutenom a liečbe priacuteznakov letaacutelne vyuacutestenie V zaacutevere predkladaacuteme prehľad poznatkov o tomto vzaacutecnom nežiaducom uacutečinku a naacutevrhy postupov ktoreacute umožňujuacute včasnuacute iden-tifikaacuteciu možneacuteho rozvoja myokarditiacutedy

Off-label liečba antipsychotikami pri demencii Maacuteria Matisovaacute Maacuteria Kraacutelovaacute PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

V liečbe psychotickyacutech nekognitiacute-nych priacuteznakov pri demencii je použitie antipsychotiacutek až na maleacute vyacutenimky off--label Celaacute skupina atypickyacutech antipsy-chotiacutek maacute vo svojich SPC od apriacutela 2005 varovanie s konštatovaniacutem že staršiacute pa-cienti s psychoacutezou pri demencii liečeniacute antipsychotikami majuacute zvyacutešeneacute riziko uacutemrtia primaacuterne z kardiovaskulaacuternych alebo infekčnyacutech priacutečin V juacuteni 2006 sa varovanie rozšiacuterilo aj na antipsychotikaacute prvej generaacutecie s konštatovaniacutem že mocirc-žu zvyšovať mortalitu Typickeacute antipsy-


46 Abstrakty

chotikaacute nie suacute pri psychoacuteze pri demencii kontraindikovaneacute skocircr sa ich použitie v praxi neodporuacuteča Možnosti vyacuteberu an-tipsychotiacutek na liečbu pacientov s demen-ciou suacute veľmi obmedzeneacute preto prebieha diskusia ako sa čo najlepšie vysporiadať s touto situaacuteciou V každom priacutepade pri liečbe ľudiacute vo vyššom veku treba dodr-žiavať viacero hlavnyacutech zaacutesad ako napr bdquostart low go slowldquo použiacutevať menšie daacutev-ky ako u mladšiacutech pacientov vyhyacutebať sa vyacuterazne sedatiacutevnym liekov preferovať monoterapiu čakať na terapeutickyacute efekt dlhšie ako u mladšiacutech pacientov robiť vždy len jeden krok pri zmene liečby a dbať na užiacutevateľskyacute komfort

Prevencia Alzheimerovej demencie Peter Minaacuterik PsychiatrickaacutenemocnicaPhilippaPinela Pezinok

Alzheimerova demencia patriacute me-dzi najzaacutevažnejšie ochorenia našej doby preto vyvstaacuteva zaacutesadnaacute otaacutezka možnej prevencie Otaacutezka prevencie sa chaacutepe ako prevencia vzniku samotneacuteho ocho-renia aalebo bdquoaspoňldquo oddialenia klinickej manifestaacutecie daneacuteho ochorenia Existuje niekoľko študovanyacutech postupov ktoreacute by mohli viesť k prevencii napr fyzickaacute akti-vitacvičenie kognitiacutevny treacutening vyacuteživoveacute doplnky Aj keď jednotliveacute štuacutedie ukazujuacute istuacute sľubnuacute cestu celkovyacute efekt je malyacute Na druhej strane ineacute štuacutedie nepotvrdili uve-deneacute skutočnosti Suacutehrnneacute metaanalyacutezy daacutevajuacute skocircr skeptickeacute vyacutesledky Hľadanie spraacutevnej cesty tiež komplikuje skutočnosť u ktoryacutech jedincov a kedy začať s preven-tiacutevnymi programami alebo pristupovať

plošne k riešeniu celeacuteho probleacutemu Maacuteme sa zamerať len na jednotlivcov s vysokyacutem genetickyacutem rizikom alebo ako zohľadniť vplyv pohlavia na vznik ochorenia Niektoriacute autori sa domnievajuacute že zaacutekladom uacutespe-chu bude začať s preventiacutevnymi programa-mi už v strednom veku Existujuacute už dnes modifikovateľneacute vonkajšie faktory napr obezita konzumaacutecia alkoholu depresia sociaacutelna izolaacutecia ktoreacute mocircžu ovplyvniť vek manifestaacutecie a priebeh Alzheimerovej demencie

Histoacuteria Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS EvaMorovicsovaacute PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

Priacutespevok je venovanyacute dejinaacutem Slovenskej psychiatrickej spoločnosti pri Slovenskej lekaacuterskej spoločnosti včiacutetane odbornyacutech združeniacute ktoreacute boli jej pred-chodkyňami Za najstaršiu psychiatrickuacute spoločnosť v byacutevalom Československu je považovanaacute Purkyňova spoločnosť pre štuacutedium duše a nervstva ktoraacute bola zalo-ženaacute v roku 1918 a niektoreacute svoje aktivity vykonaacutevala aj na Slovensku ndash až do vzniku vojnovej Slovenskej republiky V roku 1938 vznikla z iniciatiacutevy slovenskyacutech lekaacuterov no-vaacute stavovskaacute organizaacutecia Spolok lekaacuterov Slovenskej republiky v ktorom sa mohli angažovať aj psychiatri Hlavneacute funkcie spolku o tri roky neskocircr prevzala Lekaacuterska komora V obnovenom spoločnom štaacutete začala v roku 1949 pocircsobiť Československaacute lekaacuterska spoločnosť J E Purkyně Pocircvodnaacute Purkyňova spoločnosť pre štuacutedium duše a nervstva sa stala jej odbornou sekciou


47Abstrakty

a neskocircr sa rozdelila na dva samostatneacute celky neurologickuacute a psychiatrickuacute Na Slovensku v rokoch 1952 minus 1953 vznikli slo-venskeacute pobočky uvedenyacutech sekciiacute ktoreacute organizačne zastrešoval Slovenskyacute vyacutebor Československej lekaacuterskej spoločnosti J E Purkyně v Bratislave Slovenskaacute psy-chiatrickaacute spoločnosť vznikla v roku 1969 ako suacutečasť postupov ktoreacute sa uskutočnili v raacutemci snaacuteh o federatiacutevne usporiadanie štaacutetu V rovnakom roku 1969 sa v Prahe vytvorila federaacutelna Československaacute psy-chiatrickaacute spoločnosť zloženaacute zo zaacute-stupcov oboch naacuterodnyacutech spoločnostiacute Novovytvorenaacute spoločnosť jednotne re-prezentovala československuacute psychiatriu na všetkyacutech domaacutecich a zahraničnyacutech pod-ujatiach Slovenskaacute psychiatrickaacute spoloč-nosť odborne a metodologicky zastrešovala discipliacutenu venovala sa organizovaniu ve-deckyacutech a odbornyacutech podujatiacute aj v spolu-praacuteci s inyacutemi odbornyacutemi spoločnosťami vypracovaniu koncepcie odboru stanoviacutesk k aktuaacutelnym probleacutemom postgraduaacutelnemu vzdelaacutevaniu a ďalšiacutem aktivitaacutem Priacutespevok je stručnyacutem zhrnutiacutem informaacuteciiacute o vzniku organizačnom vyacutevoji a hlavnyacutech aktivitaacutech spoločnosti a jej organizačnyacutech zložiek v prvyacutech desaťročiach ich existencie

Hodnotenie psychosociaacutelnych zručnostiacute u pacientov v DS na Psychiatrickej klinike LF UK a UN Bratislava EvaMorovicsovaacute1LenkaKostovičovaacute2 1PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava 2UacutestavexperimentaacutelnejpsycholoacutegieCentrumspoločenskyacutech

a psychologickyacutechviedSAVBratislava

Suacutečasťou komplexnej liečby pa-cientov s psychickou poruchou je aj naacutecvik psychosociaacutelnych a komunikač-nyacutech zručnostiacute ktoreacute ich mocircžu lepšie pripraviť na rocirczne sociaacutelne interakcie V Dennom stacionaacuteri na Psychiatrickej klinike LF UK a Univerzitnej nemocnici Stareacute Mesto v Bratislave sme s naacutecvikom psychosociaacutelnych zručnostiacute začali v maacuteji 2016 V tyacuteždennom programe predstavuje tento naacutecvik jednohodinoveacute terapeutickeacute sedenie Obsahoveacute zameranie sedeniacute sa vzťahuje k zaacutekladnyacutem teacutemam komunikaacute-cie napr k sociaacutelnej percepcii analyacuteze a interpretaacutecii verbaacutelneho a neverbaacutelneho prejavu naacutecviku asertiacutevneho spraacutevania využiacutevaniu asertiacutevnych techniacutek a aser-tiacutevnych praacutev v sociaacutelnych interakciaacutech

Po zavedeniacute naacutecvikov psychoso-ciaacutelnych zručnostiacute sme zrealizovali od maacuteja 2017 do marca 2018 vyacuteskum ktoryacute monitoroval zmenu v hodnoteniacute komu-nikačnyacutech zručnostiacute a asertivity u pa-cientov počas pobytu v stacionaacuteri Uacutečasť pacientov vo vyacuteskume bola dobrovoľnaacute a anonymnaacute Do marca 2018 sme oslovili 33 pacientov ktoriacute zodpovedali kriteacuteriaacutem vyacuteberu Z celkoveacuteho počtu oslovenyacutech pacientov sme do vyacuteskumneacuteho suacuteboru zaradili 22 pacientov Priacutečinou vyradenia pacientov zo štuacutedie bolo zhoršenie zdra-votneacuteho stavu a predčasneacute ukončenie pobytu v stacionaacuteri Pacienti zaradeniacute do vyacuteskumu boli z diagnostickeacuteho spektra podľa MKCH 10 F20 F23 F25 F32 a F33 Na ziacuteskanie relevantnyacutech uacutedajov sme po-užili Dotazniacutek asertivity Dotazniacutek myl-


48 Abstrakty

nyacutech presvedčeniacute a Dotazniacutek komunikač-nyacutech zručnostiacute ktoreacute vypĺňali pacienti pri prijatiacute a pri prepusteniacute z Denneacuteho stacionaacutera Mieru asertiacutevneho spraacutevania a komunikačnyacutech zručnostiacute sme hod-notili u konkreacutetnych pacientov v raacutemci celeacuteho suacuteboru a vo vzťahu k diagnostic-kyacutem kategoacuteriaacutem Pozornosť sme venovali aj zmenaacutem v komunikačnyacutech zručnos-tiach a asertivite oslovenyacutech pacientov vo vzťahu k rodu počtu epizoacuted psychickej poruchy a dĺžke hospitalizaacutecie

Syndroacutem vyhorenia u psychiatrov na Slovensku EvaMorovicsovaacute1LenkaKostovičovaacute2 1PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava 2UacutestavexperimentaacutelnejpsycholoacutegieCentrumspoločenskyacutecha psychologickyacutechviedSAVBratislava

Syndroacutem vyhorenia je negatiacutevny sociaacutelny jav a globaacutelny fenomeacuten ktoryacute najčastejšie postihuje pomaacutehajuacutece pro-fesie pričom lekaacuteri suacute najviac ohrozenou profesiou Pri plneniacute pracovnyacutech povin-nostiacute sa kladuacute na lekaacutera vysokeacute naacuteroky denne suacute vystaveniacute chronickeacutemu stre-su a rocircznym emočne naacuteročnyacutem situaacute- ciaacutem V kontexte profesie psychiatra nie je syndroacutem vyhorenia dostatočne pre-skuacutemanyacute a doterajšie porovnania z hľa-diska individuaacutelnych rozdielov priniesli nejednoznačneacute vyacutesledky Na Slovensku sa v roku 2016 realizoval vyacuteskum ktoryacute monitoroval vyacuteskyt syndroacutemu vyhorenia u psychiatrov pracujuacutecich na slovenskyacutech psychiatrickyacutech klinikaacutech vo vzťahu k in-

dividuaacutelnym rozdielom rodu veku dĺžke praxe a vykonaacutevaniu uacutestavnej pohotovost-nej služby Na komplexnejšie preskuacutemanie vyacuteskytu syndroacutemu vyhorenia v profesii psychiatrov sme v roku 2018 zrealizovali vyacuteskum zameranyacute na vyacuteskyt syndroacutemu vyhorenia aj u psychiatrov pocircsobiacich na ďalšiacutech psychiatrickyacutech pracoviskaacutech na Slovensku Probandov sme oslovili elek-tronicky prostredniacutectvom databaacutezy čle-nov Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Do vyacuteskumu sa zapojilo 100 psychiatrov pocircsobiacich na psychiatrickyacutech oddele-niach a ambulanciaacutech z celeacuteho Slovenska Na ziacuteskanie relevantnyacutech informaacuteciiacute o sle-dovanyacutech javoch sme použili rovnakeacute vyacute-skumneacute metoacutedy štandardizovanyacute dotaz-niacutek Maslach Burnout Inventory a dotazniacutek symptoacutemov vyhorenia U probandov sme hodnotili stupeň emocionaacutelneho vyčerpa-nia depersonalizaacutecie a osobneacuteho uspo-kojenia Zaacuteroveň sme skuacutemali vplyv veku pohlavia dĺžky praxe v odbore psychiat-ria a vykonaacutevania uacutestavnej pohotovostnej služby vo vzťahu k uvedenyacutem subškaacutelam Pozornosť sme venovali aj vyacuteskytu priacute-znakov syndroacutemu vyhorenia u probandov v telesnej psychickej a sociaacutelnej rovine a monitorovaniu vzťahu medzi stupňom emocionaacutelneho vyčerpania depersona-lizaacutecie a priacutetomnosťou jednotlivyacutech pre-javoch syndroacutemu vyhorenia Podpora nefinančnyacute grant SPsS SLS

K znaleckeacutemu posudzovaniu zmeny uacutestavnej ochrannej psychiatrickej liečby na ambulantnuacute ndash kazuistika MartinaObžerovaacute1ElenaŽigovaacute2 1PsychiatrickaacuteambulanciaModra


49Abstrakty

2PsychiatrickaacutenemocnicaPhilippaPinela Pezinok

Znaleckeacute posudzovanie zmeny uacutestavnej ochrannej psychiatrickej liečby (OPL) byacuteva často veľmi ťažkou uacutelohou znalca Tyacuteka sa to najmauml liečenyacutech osocircb ndash duševne choryacutech paacutechateľov zaacutevaž-nej trestnej činnosti Vyvstaacuteva potreba zvaacutežiť všetky docircležiteacute okolnosti minus či už činu samotneacuteho povahy duševnej poru-chy priebehu uacutestavnej ochrannej liečby ale aj ukazovatele možnyacutech probleacutemov v stanoveniacute prognoacutezy Praacuteca vznikla na podnet vzniknutyacutech pochybnostiacute znalca a konzultaacutecii znalcov o tom akuacute vaacutehu pripisovať jednotlivyacutem podkladom a ako prognoacutezovať stav do buduacutecnosti keďže je nutneacute zohľadniť nielen individuaacutelne potreby probanda ale aj preventiacutevne hľadiskaacute ochranu spoločnosti pred potenciaacutelnym paacutechateľom Kazustika je priacutepadom s ktoryacutem sa znalci zaiste občas musia zaoberať a prežiacutevajuacute tie isteacute pochybnosti Ide o mladeacuteho paacutechateľa trestneacuteho činu homiciacutedia v psychotic-kom stave dlhodobo na ochrannej lieč-be kde terapeuti podali naacutevrh na zmenu uacutestavnej liečby na ambulantnuacute s tyacutem že danaacute liečba splnila svoj uacutečel Vzaacutejomneacute konzultaacutecie so zhodnoteniacutem všetkyacutech prognostickyacutech faktorov viedli k vypra-covaniu spoločneacuteho naacutevrhu prognostic-kyacutech ukazovateľov ako pomocneacuteho vo-diacutetka pre znalcov Tento naacutevrh daacutevame do diskusie Pri prezenzovanom priacutepade naacutem danyacute postup pomohol minus dalo sa oprieť o mnoheacute faktory ktoreacute hovorili v prospech zmeny liečby v prospech samotneacuteho pacienta

Vyacuteznam kvality terapeutickeacuteho vzťahu v liečbe pacientky s reziduaacutelnymi symptoacutemami schizofreacutenie ndash kazuistika PeterOhrablo PsychiatrickaacuteklinikaSZUa UNBRužinovBratislava

Kazuistika odkryacuteva komplexnosť problematiky liečby pacienta s reziduaacutel-nymi priacuteznakmi pri diagnoacuteze schizofreacute-nie V podmienkach psychiatrickej am-bulancie byacuteva spolupraacuteca pri liečbe s ta-kyacutemto pacientom často veľmi naacuteročnaacute aj pre nedostatok času ktoryacute je prežiacutevaniu takeacutehoto pacienta venovanyacute Priacutepad pani Moniky je jednyacutem z priacutekladov ako mocircže kvalita terapeutickeacuteho vzťahu vplyacutevať na spolupraacutecu pacienta v liečbe a tyacutem aj na celkovuacute kvalitu jeho života

Podiel farmakologickyacutech intervenciiacute na efektiacutevnej liečbe zaacutevislosti od alkoholu ĽubomiacuterOkruhlicaZuzanaAlexanderčiacutekovaacute CentrumpreliečbudrogovyacutechzaacutevislostiacuteBratislava

Psychoterapia s adjuvantnou far-makologickou liečbou tvoriacute štandardnyacute terapeutickyacute postup po zvlaacutednutiacute akuacutet-nych abstinenčnyacutech priacuteznakov v liečbe zaacutevislosti od alkoholu Otaacutezkou je akaacute jej uacutečinnosť a jej podiel na efektivite lieč-by v porovnaniacute s psychologickyacutem pocirc-sobeniacutem placeba Autori zvolili metoacutedu ilustraacutecie na zaacuteklade literaacuternych uacutedajov o NNT a NNH pri hodnoteniacute farmakolo-gickej uacutečinnosti acamprosatu naltrexonu a disulfiramu a tiež porovnania so ziste-


50 Abstrakty

niami retencie pacientov so zaacutevislosťou od alkoholu v porovnaniacute s placebom ktoraacute koreluje s terapeutickyacutem efektom meranyacutem dĺžkou abstinencie Zistenia a zaacutevery na zaacuteklade suacutečasnyacutech vedou overenyacutech faktov poukazujuacute na limito-vanuacute farmakologickuacute uacutečinnosť tyacutechto preparaacutetov a vyacuteraznyacute rozhodujuacuteci po-diel psychologickej zložky pri dosaho-vaniacute stabilizaacutecie pacientov so zaacutevislosťou v abstinencii

Vyhodnotenie placeba v liečbe zaacutevislosti od alkoholu ĽubomiacuterOkruhlicaZuzanaAlexanderčiacutekovaacute CentrumpreliečbudrogovyacutechzaacutevislostiacuteBratislava

Uacutevod Existujuacute dve zaacutesadneacute spocirc-soby aplikaacutecie placeba v klinickom skuacute-šaniacute novyacutech liečebnyacutech metoacuted a v terapii Vzhľadom na jeho znaacutemu uacutečinnosť pri liečbe zaacutevislostiacute sme porovnaacutevali uacutečin-nosť tzv otvoreneacuteho placeba o čom bol pacient informovanyacute v kombinaacutecii s an-ticravingovou farmakoterapiou pri liečbe zaacutevislosti od alkoholu

Pacienti a metoacuteda Sledovanyacutech bolo 200 pacientov s priemernyacutem vekom 455 roka (SD +126) 71 bolo mužov ktoriacute vstuacutepili do liečby pre zaacutevislosť od alkoholu Išlo o retrospektiacutevnu klinic-kuacute porovnaacutevaciu naturalistickuacute štuacutediu Pacientom bola ponuacuteknutaacute štandardnaacute komplexnaacute liečba pozostaacutevajuacuteca zo sku-pinovej psychoterapie anticravingovej farmakologickej terapie acamprosatnal-trexon a doplnkoveacuteho podaacutevania placeba v ambulantnom programe

Vyacutesledky Podľa počtu dniacute ab-stinencie od začiatku liečby najlepšiacute efekt mala psychosociaacutelna intervencia nasledovanaacute placebom kombinaacuteciou placeboterapie s anticravingovou far-makoterpiou s najmenšiacutem počtom dniacute abstinencie ktoreacute išli na vrub samotnej farmakoterapie

Diskusia a zaacutevery Vzhľadom na metologickuacute nedokonalosť naturalis-tickej štuacutedie je potreba zvyacutešenej opa-trnosti pri intepretaacutecii zisteniacute Vyacuterazne však podporuje zaacutevery že poprednuacute rolu v uacutečinnosti komplexnej liečby zaacutevislosti od alkoholu hrajuacute psychologickeacute psycho-sociaacutelne intervencie v spojitosti s place-bo-efektom

Uacutečinnosť monoterapie vortioxetiacutenom v porovnaniacute s kombinovanou liečbou vortioxetiacutenolanzapiacuten pri liečbe depresie v dospelosti ndash vlastneacute skuacutesenosti MiloslavOppaDanaCesnekovaacuteIgorOndrejkaGabrielaNosaacuteľovaacute Psychiatrickaacuteklinikaa BioMedJLFUKMartin

Depresia je časteacute a zaacutevažneacute psy-chickeacute ochorenie ktoreacute zaacutesadnyacutem spocirc-sobom znižuje kvalitu života a sociaacutelne fungovanie človeka a to nielen počas akuacutetnej epizoacutedy V suacutečasnosti psychiatria disponuje početnyacutemi možnosťami farma-koterapie pričom ako lieky prvej voľby sa použiacutevajuacute antidepresiacuteva zo skupiny SSRI alebo SNRI Ich rezervy spočiacutevajuacute nielen v uacutečinnosti ale aj v ovplyvneniacute se-xuaacutelnych a kognitiacutevnych funkciiacute preto sa skuacutemajuacute terapeutickeacute možnosti novyacutech


51Abstrakty

antidepresiacutev alebo liečiv ktoreacute možno použiť v raacutemci kombinovanej respektiacute-ve augmentačnej liečby depresie V na-šej praacuteci sme sa zamerali na prezentaacuteciu vlastnyacutech vyacutesledkov posuacutedenia uacutečinnosti novšieho multimodaacutelneho antidepresiacuteva minus vortioxetiacutenu v porovnaniacute s kombinovanou liečbou vortioxetiacutenolanzapiacuten pri liečbe depresiacutevnej epizoacutedy v dospelosti Zamerali sme sa pritom na dynamiku depresiacutevnych a uacutezkostnyacutech priacuteznakov počas akuacutetnej faacutezy liečby trvajuacutecej 6 tyacuteždňov na vzor-ke 62 pacientov Podľa vyacutesledkov došlo pri oboch terapeutickyacutech vetvaacutech k vyacute-znamnej redukcii priacuteznakov pričom sme nepozorovali rozdiely medzi jednotlivyacutemi vetvami Z toho je možneacute usudzovať že kombinovanaacute liečba vortioxetiacutenolanza-piacuten neprinaacuteša zaacutesadnejšiacute benefit v porov-naniacute s monoterapiou vortioxetiacutenom

bdquoOff-labelldquo liečba OCD minus možnosť či nevyhnutnosť EvaPaacutelovaacutesup1IvicaBajusovaacutesup2ErikaSemančiacutekovaacutesup3MilanaKovaničovaacutesup1ZitaVasiľkovaacutesup1 sup1PsychiatrickeacuteoddelenieUNLPKošice sup2OLMUNLPKošice sup3PsychiatrickaacuteklinikaUNLPa LFUPJŠKošice

Uacutevod Obsedantno-kompulziacutevna porucha (OCD) je uacutezkostnaacute porucha po-važovanaacute v minulosti za pomerne vzaacutecnu epidemiologickeacute štuacutedie však potvrdili že životnaacute prevalencia OCD je asi 25 ndash 60-kraacutet vyššia než sa usudzovalo t j cca 25 (ECA) V bežnej praxi prejde takmer 17 rokov od naacutestupu OCD po na-

stolenie adekvaacutetnej liečby U pacientov užiacutevajuacutecich SSRI a klomipramiacuten sa zistilo že asi 60 udaacuteva aspoň 25 minus 35 pokles zaacutevažnosti OC symptoacutemov 100 uacutestup OC symptoacutemov je mimoriadne zriedkavyacute 40 minus 60 pacientov suacute non-respondeacuteri na prvyacute podanyacute liek Daacutevky antiobsedantnyacutech liekov by mali byť ob-vykle vyššie ako napr pri depresii SSRI suacute liekmi 1 voľby v liečbe OCD a dopo-siaľ nie suacute k dispoziacutecii daacuteta potvdrzujuacutece vaumlčšiu uacutečinnosť jedneacuteho SSRI voči ineacutemu no metaanalyacuteza doposiaľ publikovanyacutech štuacutediiacute poukazuje na určituacute prednosť klo-mipramiacutenu Klomipramiacuten bol prvyacutem lie-kom ktoryacute bol s uacutespechom použityacute pred viac ako štyrmi desaťročiami v liečbe OCD Odporuacutečanaacute daacutevka je 150 minus 250 mgdeň ale často je vyššia SNRI minus venlafaxiacuten je antidepresiacutevum s kombinovanou inhi-biacuteciou spaumltneacuteho vychytaacutevania serotoniacutenu a noradrenaliacutenu a kontrolovaneacute štuacutedie potvrdili jeho uacutečinnosť aj v liečbe OCD Terapeutickeacute možnosti v liečbe non-res-pondeacuterov Non-reponziaparciaacutelna res-ponzia v liečbe OCD je pomerne bežnaacute a často sa nedosiahne po 8 minus 12 -tyacuteždňo-vej liečbe žiaduce zlepšenie stavu Ide o redukciu symptoacutemov menšiu ako 25 alebo Y-BOCS skoacutere gt 12 Tiacuteto pacienti by potom mali absolvovať viac ako 10 tyacuteždňov trvajuacutecu liečbu klomipramiacutenom a liečbu aspoň troma SSRI preparaacutetmi Pozitiacutevne suacute aj vyacutesledky augmentaacutecie liečby SSRI klomipramiacutenom pričom sa však odporuacuteča monitorovanie hladiacuten klo-mipramiacutenu Ďalšie možnosti augmentaacute-cie liečby atypickeacute antipsychotikaacute (olan-zapiacuten risperidoacuten quetiapiacuten klozapiacuten)


52 Abstrakty

konvenčneacute antipsychotikaacute napr halo-peridol v daacutevke 15 mgdeň tam kde sa vyskytli aj tiky Liacutethium buspiroacuten a tra-zodoacuten neprinesli podstatneacute zlepšenie OCD Ineacute terapeutickeacute možnosti klomi-pramiacuten i v citalopram i v ECT rTMS hlbokaacute mozgovaacute stimulaacutecia Trvanie liečby v liečbe OCD je potrebneacute vytrvať minimaacutelne 9 minus 12 mesiacov udržiavacia či profylaktickaacute liečba mocircže trvať niekedy niekoľko rokov (v určityacutech priacutepadoch aj doživotne) Daacuteta ziacuteskaneacute z dlhodobyacutech štuacutediiacute (2 roky) potvrdzujuacute fakt že dlho-dobaacute liečba OCD bola spojenaacute s 50 minus 60 zlepšeniacutem stavu a signifikantnou redukciou symptoacutemov

Zaacutever Hoci je OCD štvrtou naj-častejšou psychickou poruchou jej vyacute-skyt v populaacutecii je staacutele podhodnotenyacute Nemaluacute uacutelohu tu staacutele zohraacuteva aj malaacute informovanosť mediciacutenskej verejnosti o tejto poruche Kombinaacutecia farmakotera-pie s cielenou KBT sa zdaacute byť najvhodnej-šou a najuacutečinnejšou formou liečby OCD ktoraacute je u vaumlčšiny pacientov s OCD často doživotnaacute V procese dlhodobej liečby je podľa naacutešho zistenia okrem farmakote-rapie najviac oceňovanaacute a uacutečinnaacute praacuteca s priacutebuznyacutemi a priateľmi ako aj priebežneacute edukačneacute aktivity ktoreacute podporujuacute moti-vaacuteciu pacientov vydržať v liečbe

Pohľad psychiatra na homosexualitu minus je ešte vocircbec o čom hovoriť MichalPataraacutek IIpsychiatrickaacuteklinikaSZUFNsP FDRooseveltaBanskaacuteBystrica

Akuacutekoľvek psychiatricko-psy-chologickuacute polemiku ohľadne homose-

xuaacutelnej orientaacutecie respektiacuteve vyacutelučnej sexuaacutelnej preferencie osocircb rovnakeacuteho pohlavia možno už v suacutečasnosti považo-vať za ukončenuacute Homosexuaacutelna orien-taacutecia nemocircže byť naďalej vniacutemanaacute ako duševnaacute porucha čo je podloženeacute plne odocircvodnenyacutem odbornyacutem konsenzom a na čo poukazujuacute obe moderneacute psy-chiatrickeacute klasifikaacutecie To platiacute aj v priacutepa-de takzvanej egodystonickej homosexu-aacutelnej orientaacutecie pretože tu je probleacutemom skocircr egodystoacutenia než samotnaacute sexuaacutelna orientaacutecia Napriek tomu staacutele uacuteplne ne-rozumieme neurobiologickej podmie-nenosti nielen homosexuaacutelnej ale ani heterosexuaacutelnej orientaacutecie či akejkoľvek inej sexuaacutelnej preferencie Ich vyacuteskum maacute za sebou viacereacute kľuacutečoveacute miacuteľniky no na komplexneacute osvetlenie fenomeacutenu sexuaacutelnej orientaacutecie ndash ak niekedy vocircbec nastane ndash budeme musieť zrejme ešte dlho čakať

Neurobiologickaacute dekompoziacutecia anhedoacutenie MichalPataraacutek1JaacutenPečeňaacutek2 1PsychiatrickaacuteklinikaSZUFNsPFDRooseveltaBanskaacuteBystrica 2PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

Anhedoacutenia je definovanaacute ako neschopnosť alebo zniacuteženaacute schopnosť pociťovať slasť Je zložityacutem klinickyacutem konštruktom ktoreacuteho priacutečinu možno prisuacutediť poruche prinajmenšom jednej zo zložiek behavioraacutelneho cyklu odmeny 1 samotnej hedonickej skuacutesenosti (li-king) 2 motivačnyacutech procesov vo vzťahu k odmene (wanting) alebo 3 asociač-


53Abstrakty

nyacutech mechanizmov odmeny (learning) Anhedoacutenia v užšom zmysle sa podľa naacutes tyacuteka priamo narušenia hedonickej skuacute-senosti i keď sa v suacutečasnosti anhedoacutenia diferencuje na konzumačnuacute motivačnuacute alebo dokonca rozhodovaciu a teda sa prepaacuteja s motivačnyacutemi stavmi a kogni-tiacutevnymi funkciami Explicitnaacute skuacutesenosť potešenia radosti a slasti sa často chaacutepe ako dopamiacutenergicky podmienenaacute a mno-heacute dopamiacutenergicky pocircsobiace laacutetky suacute skutočne schopneacute indukovať eufoacuteriu Navyše anti-anhedonicky uacutečinkujuacutece liečivaacute majuacute prevažne dopamiacutenergickyacute charakter Na zaacuteklade suacutečasnyacutech po-znatkov je však len veľmi maacutelo pravde-podobneacute že hedonickeacute pociťovanie je bezprostrednyacutem naacutesledkom zvyacutešenia extracelulaacuternych hladiacuten dopamiacutenu Svoju uacutelohu v ňom zohraacutevajuacute najmauml endogeacutenne opioidy a stimulaacutecia opioidovyacutech μ δ a κ receptorov v miestach ktoreacute sa nazyacutevajuacute hedonickeacute ohniskaacute Tie najvyacuteznamnejšie sa nachaacutedzajuacute v orbitofrontaacutelnej kocircre vo ventraacutelnom palide ventraacutelnom stria-te a v nucleus parabrachialis Zniacuteženie schopnosti pociťovať slasť tak mocircže mať zaacuteklad v narušeniacute vzaacutejomneacuteho spojenia tyacutechto štruktuacuter a v poruche opioidergic-keacuteho systeacutemu priacutepadne jeho interakciiacute s dopamiacutenergickyacutemi systeacutemami

Docircraz na psychohygienu u pacientov v režime DS Spirare IvanPavlovičJanaVraacutenovaacute NZZSpirarespols ro

V režime naacutešho psychiatrickeacuteho stacionaacutera vniacutemame ako veľmi docircležiteacute pracovať s našimi klientmi aj na rozviacute-

janiacute ich starostlivosti o seba ndash psycho-hygieny Tak ako psychoterapeutickeacute intervencie tak aj rozviacutejanie psychohy-gienickyacutech naacutevykov tvoriacute zaacuteklad efektiacutev-nej liečby pri dekompenzaacutecii u vaumlčšiny psychickyacutech poruacutech Zaacutekladnyacute selfma-nažment a štruktuacutera dňa je nosnyacute opor-nyacute bod pre bazaacutelnu psychickuacute stabilitu V prezentaacutecii pribliacutežime viacereacute psy-chohygienickeacute postupy napr zameranie na priacutetomnosť uzemňovanie fyzickeacute aktivity stabilita fyziologickyacutech funkciiacute vyvaacuteženosť regeneračnyacutech a aktivač-nyacutech činnostiacute

Anhedoacutenia ako trans-diagnostickyacute symptoacutem() JaacutenPečeňaacutek PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

Anhedoacutenia je termiacuten hlboko za-kotvenyacute v psychopatoloacutegii a vzťahuje sa hlavne k depresii Označuje stav keď pacient neprežiacuteva radosť alebo prestal prežiacutevať radosť a potešenie z udalostiacute a aktiviacutet Z publikaacuteciiacute ktoreacute by sa mohli považovať za normatiacutevne však nie je jed-notne definovanaacute priacutepadne sa z nich vytraacuteca V anglickej verzii vyacuteskumnyacutech kriteacuteriiacute MKCH sa termiacuten bdquoanhedonialdquo vyskytuje len raz a to pri opise syn-droacutemu z vysadenia pri užiacutevaniacute kokaiacutenu V českom preklade MKCH sa použiacuteva termiacuten chyacutebanie radosti V DSM-5 sa uvaacutedza anhedoacutenia v opise viaceryacutech sta-vov Je uvedenaacute pri negatiacutevnom syndroacute-me pri schizofreacutenii Tvoriacute suacutečasť opisu depresie nie však v diagnostickyacutech kri-teacuteriaacutech pre depresiu opisu poruacutech spocirc-


54 Abstrakty

sobenyacutech stresom a tiež ako ejakulačnaacute anhedoacutenia V diagnostickyacutech kriteacuteriaacutech je explicitne uvedenaacute len v diagnostic-kyacutech kriteacuteriaacutech pre vyhyacutebavuacute poruchu osobnosti kde tvoriacute suacutečasť domeacuteny bdquode-tachmentldquo V slovniacuteku pojmov sa definu-je ako zniacuteženaacute schopnosť prežiť radosť z pozitiacutevnych stimulov a degradaacutecia spomienok na prežituacute radosť pri vyhyacute-bavej poruche osobnosti je však opiacutesanaacute aj ako chyacutebanie potešenia zo životnyacutech zaacutežitkov či neschopnosť zapojiť sa do tyacutechto zaacutežitkov

Probleacutemom nie je len pojmoveacute ndash definičneacute vymedzenie ale aj mož-nosť merania (kvantifikaacutecie) anhedoacutenie Koncepčnyacute konflikt spočiacuteva v definiacutecii bdquochyacutebania potešenialdquo pričom potešenie sa skladaacute zo zložiek anticipaacutecie pre-žitia a zapamaumltania potešenia a miera schopnosti potešenia sa vaumlčšinou nevy-hodnocuje Ďalšiacutem probleacutemom je vzťah anhedoacutenie k motivačnyacutem procesom a aktivite čo naacutes smeruje do prieniku anhedoacutenie a deficitu vocircle ndash k hypobuacutelii Mocircžeme uvažovať o zniacuteženiacute motivačnej funkcie emoacuteciiacute ale aj naopak ndash o možnej primaacuternej poruche vocircle ktoraacute sa odraziacute v aktivite a preliacutena sa s definiacuteciou an-hedoacutenie ako zniacuteženej potrebe zapaacutejať sa do aktiviacutet Anhedoacutenia by tak mohla byť chaacutepanaacute ako syndroacutem ndash mohli by sme použiť novotvar anhedonicko-hy-pobulickyacute syndroacutem Podporovali by to aj priacutestupy ktoreacute anhedoacuteniu oddeľujuacute od depresiacutevneho syndroacutemu a skuacutemajuacute vzťahy inyacutem pozorovateľnyacutem znakom s ich poniacutemaniacutem ako nezaacutevislyacutemi fak-tormi

Daacutevkovanie antipsychotiacutek ndash od ryacutechlej neuroleptizaacutecie po suacutečasnosť JaacutenPečeňaacutekPeterJaniacutekMichalTurček PsychiatrickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

Daacutevkovanie antipsychotiacutek je ob-lasťou v ktorej je často pozorovateľnyacute rozpor medzi odporuacutečaniami a poznat-kami z vyacuteskumu a praxou Postup na-zyacutevanyacute rapiacutednou neuroleptizaacuteciou pri ktorom sa podaacutevali daacutevky haloperidolu až do 350 mgdeň sa v suacutečasnosti zdaacute byť až absurdnyacute V znaacutemej Kaneovej štuacutedii s klozapiacutenom sa farmakorezistencia pre-ukazovala pri liečbe priemernou daacutevkou haloperidolu 61 mgdeň Mnoheacute praacutece preukazujuacute istuacute zaacutevislosť medzi daacutevkou antipsychotika a mierou blokaacutedy dopa-miacutenovyacutech receptorov (v striate) taacuteto blo-kaacuteda je však teoreticky dostatočnaacute aj pri nižšiacutech daacutevkach a dvojnaacutesobneacute zvyacutešenie daacutevky nespocircsobuje lineaacuterne zvyacutešenie blokaacutedy Je možneacute že sa v buduacutecnosti naacutejdu ineacute markery na zaacuteklade ktoryacutech sa bude dať predpovedať klinickaacute odpoveď na liečbu antipsychotikami ndash priacutekladom je funkčnaacute konektivita

V klinickej praxi sa často pre-kračujuacute maximaacutelne odporučeneacute daacutevky jednotlivyacutech antipsychotiacutek kombinaacuteciou viaceryacutech liekov hoci tento postup nie je dostatočne overenyacute spoľahlivyacutemi kli-nickyacutemi štuacutediami Vysokeacute celkoveacute daacutevky sa dosahujuacute aj pri kombinaacutecii depotnej a peroraacutelnej liečby Kombinaacutecia antip-sychotiacutek patriacute k najvyacuteznamnejšiacutem pre-diktorom celkovej vysokej daacutevky v lieč-


55Abstrakty

be Vyhodnotenie daacutevky pri kombinaacutecii dvoch alebo viaceryacutech antipsychotiacutek sa musiacute uskutočniť pomocou chloacuterproma-ziacutenoveacuteho a novšie olanzapiacutenoveacuteho ek-vivalentu

Prieskum ohľadom použiacutevanyacutech psychodiagnostickyacutech metoacuted a psychoterapeutickyacutech priacutestupov u pacientov s psychogeacutennymi neepileptickyacutemi zaacutechvatmi na psychiatrickyacutech a neurologickyacutech pracoviskaacutech v Českej a Slovenskej republike ZuzanaPechanovaacuteKatariacutenaHubčiacutekovaacute NeuropsychiatrickaacuteklinikaSZUa PNPP Pezinok

Psychogeacutenne neepiletickeacute zaacutechva-ty (PNES) vznikajuacute na podklade rocircznych psychopatologickyacutech procesov Pozitiacutevna diagnostika PNES však byacuteva často v dia- gnostickom procese opomiacutenanaacute Praacuteve pomocou psychologickeacuteho vyšetrenia je možneacute zhodnotiť bdquopsychogeacutennosťldquo PNES Ak chceme vyzistiť či a prečo danyacute pa-cient trpiacute PNES je nutneacute porozumieť akuacute psychologickuacute funkciu zaacutechvat spĺ-ňa Vytvorenie docircvery uľahčuje odhalenie traumatickyacutech zaacutežitkov konfliktov a prob-leacutemov ktoryacutemi suacute PNES podmieneneacute Niektoreacute zo špecifickyacutech kategoacuteriiacute ktoreacute suacute explorovaneacute v raacutemci psychologickeacuteho vyšetrenia suacute napriacuteklad mechanizmy zvlaacute-dania zaacuteťaže a frustračnaacute tolerancia ten-dencia k somatizaacutecii konverzii či disoci-aacutecii Vzhľadom na heterogenitu pacientov s PNES nie je stanovenyacute profil ktoryacute by bol pre nich typickyacute Diferenciaacutelnu diagnosti-

ku komplikuje vyacuteskyt zniacuteženej kognitiacutevnej vyacutekonnosti a neuropsychologickyacutech defi-citov aj u pacientov s PNES Psychologickeacute vyšetrenie sa teda zameriava hlavne na zisťovanie charakteru osobnosti s mož-nyacutemi nevedomyacutemi konfliktmi potreba-mi stresovyacutemi udalosťami a probleacutemami pacienta V posteri budeme prezentovať vyacutesledky elektronickeacuteho dotazniacuteka ohľa-dom použiacutevanyacutech psychodiagnostickyacutech metoacuted a psychoterapeutickyacutech priacutestupov u pacientov s PNES ktoryacute sme zaslali minus prostredniacutectvom kontaktov na veduacutecich lekaacuterskych pracovniacutekov ndash psycholoacutegom psychiatrickyacutech a neurologickyacutech praco-viacutesk v Českej a Slovenskej republike

Ziacuteskanie zdravotnej dokumentaacutecie od zdravotnyacutech poisťovniacute za uacutečelom vypracovania znaleckeacuteho posudku ViacutetProvazniacutek Provita Bratislava sro PsychiatrickaacuteambulanciaBratislava

Ziacuteskať zdravotnuacute dokumentaacuteciu za uacutečelom vyhotovenia znaleckeacuteho psy-chiatrickeacuteho posudku byacuteva pre posudzu-juacuteceho psychiatra veľkyacutem probleacutemom V spisovom materiaacuteli často buď nie suacute alebo suacute len veľmi striedmo obsiahnuteacute uacutedaje o zdravotnom stave posudzova-neacuteho Posudzujuacutecemu psychiatrovi by preto veľmi pomohli uacutedaje zo zdravotnej poisťovne ktoreacute obsahujuacute diagnostickyacute koacuted meno lekaacutera ktoryacute diagnoacutezu určil daacutetum stanovenia diagnoacutezy a použituacute medikamentoacuteznu terapiu

Pri ziacuteskavaniacute uacutedajov sa však znalci stretaacutevajuacute so zamietavyacutem stanoviskom


56 Abstrakty

poskytnuacuteť uvedeneacute uacutedaje zo strany zdra-votnyacutech poisťovniacute Autorovi sa na zaacuteklade relevantneacuteho praacutevneho stanoviska po-darilo prelomiť tento zamietavyacute naacutezor zdravotnyacutech poisťovniacute Vo svojej pred-naacuteške prezentuje vyacutechodiskaacute metodicko--praacutevneho usmernenia v tejto veci ktoreacute suacute aplikovateľneacute pre ziacuteskanie zdravotnej dokumentaacutecie od poisťovniacute za uacutečelom vyhotovenia znaleckeacuteho psychiatrickeacuteho posudku pre potreby suacutedov v SR

Zhodnotenie uacutespešnej liečby obsedantno-kompulziacutevnej poruchy ViacutetProvazniacutek1 Peter Minaacuterik2 1Provita Bratislava sro PsychiatrickaacuteambulanciaBratislava 2PsychiatrickaacutenemocnicaPhilippaPinela Pezinok

Obsedantno-kompulziacutevna poru-cha patriacute medzi terapeuticky najuacutepor-nejšie poruchy s ktoryacutemi sa stretaacuteva ambulantnyacute psychiater V prezentovanej prednaacuteške autori predstavujuacute uacutespešnuacute liečbu 10 liečenyacutech pacientov s dg OCD

Za uacutespešnuacute terapiu sa v tejto sku-pine považuje medikamentoacutezne liečenie v rozpaumltiacute 3 až 13 rokov (priemerne 87 roka) pričom saacutem pacient aktiacutevne vy-hľadaacuteva lekaacutera za uacutečelom pokračovania v medikamentoacuteznej terapii Kvalita tera-peutickeacuteho vyacutesledku je meranaacute na stup-nici GAF ktoreacuteho ohodnotenie muselo dosahovať viac ako 80 bodov (priemerne 896) teda posudzovaniacute pacienti fungo-vali vo všetkyacutech pracovnyacutech a sociaacutelnych aktivitaacutech

Zhodnotenie terapie spočiacuteva v receptorovom rozloženiacute každeacuteho an-

tidepresiacuteva ktoreacute bolo v monoterapii použiteacute na stabilizaacuteciu stavu Naacutesledne si autori vyhľadali spoločneacute receptoro-veacute prekrytie u použityacutech antidepresiacutev Nakoniec na zaacuteklade dostupnyacutech teore-tickyacutech modelov OCD sa pokusili vyhľa-dať miesta uacutečinku v jednotlivyacutech častiach CNS a konfrontovať pocircsobenie priacutesluš-nyacutech antidepresiacutev s teoacuteriami vzniku OCD

Špecifickaacute psychopatoloacutegia pri dopamiacutenergickej terapii Parkinsonovej choroby ndash častaacute no často prehliadanaacute TomaacutešRakuacutesKatariacutenaHubčiacutekovaacute NeuropsychiatrickaacuteklinikaSZUa PNPP Pezinok

Psychickeacute priacuteznaky špeciaacutelne vo vzťahu k dopamiacutenergickej terapii u pa-cientov s Parkinsonovou chorobou nie suacute v klinickej praxi ničiacutem zriedkavyacutem Neraz sa však ich exploraacutecia obmedzuje len na pseudohalucinaacutecie halucinaacutecie a priacutepadne ich bludneacute interpretaacutecie Pri docirckladnom cielenom vyšetreniacute ndash ob-zvlaacutešť pokiaľ je možnosť ziacuteskať objektiacutevne heteroanamnestickeacute uacutedaje ndash byacutevajuacute však frekventne zisteneacute aj ďalšie špecifickeacute psychopatologickeacute fenomeacuteny behavio-raacutelne impulziacutevne poruchy (gambling impulziacutevne jedenie impulziacutevne naku-povanie hypersexualita etc) dopamiacuten--dysregulačnyacute syndroacutem a punding Žiaľ pacient či jeho bliacutezki majuacute často (ak vocirc-bec) o nich a tobocircž o ich možnom suacutevi-se s dopamiacutenergickou liečbou nanajvyacuteš bdquomiziveacuteldquo informaacutecie a spomiacutenaneacute priacute-znaky spontaacutenne nereferujuacute hoci tieto mnohokraacutet vyacuterazne znižujuacute kvalitu ži-


57Abstrakty

vota pacienta a vyacuteznamne traumaticky pocircsobia aj v jeho mikrosociaacutelnom zaacute-zemiacute V našom priacutespevku by sme chceli upozorniť praacuteve na diskrepanciu medzi zameriavaniacutem paacutetrania po bdquoočividnejldquo a bdquoskrytejldquo psychickej patoloacutegii a na po-trebu venovať naacuteležituacute pozornosť aj tej-to niekedy opomiacutenanej symptomatike s cieľom zabezpečiť čo najvyššiacute profit pacienta z liečby

Alkoholovaacute demencia VeronikaRežnaacutekovaacute Centrum Memory no Bratislava

Alkohol jeho uacutečinky a zneužiacuteva-nie je zrejme stareacute ako ľudstvo samo Syndroacutem zaacutevislosti od alkoholu predsta-vuje vyacuteznamnyacute mediciacutensky a socioeko-nomickyacute probleacutem Jeho vysokaacute prevalen-cia sa daacuteva do suacutevisu s relatiacutevne niacutezkou cenou alkoholu a jeho ľahkou dostupnos-ťou Nadmerneacute a dlhodobeacute užiacutevanie al-koholu mocircže viesť k poškodeniu funkcie a štruktuacutery mozgu Až 75 jedincov so zaacutevislosťou od alkoholu maacute nejakyacute stupeň mozgovej patoloacutegie Alkohol pocircsobiacute pri-maacuterne neurotoxicky a sekundaacuterne pros-tredniacutectvom početnyacutech komplikaacuteciiacute spo-jenyacutech predovšetkyacutem s jeho nadmernyacutem chronickyacutem užiacutevaniacutem životnyacutem štyacutelom malnutriacuteciou konzumaacuteciou alkoholu s inyacutemi naacutevykovyacutemi laacutetkami Jednotliveacute klinickeacute formy mocircžu vyuacutestiť do alkoho-lovej demencie mocircžu zdieľať spoločneacute anatomickeacute oblasti a preto predstavujuacute skocircr kontinuum ako len samostatneacute kli-nickeacute jednotky Suacute často nedostatočne identifikovaneacute a preto sa objavuje naacutezor že alkoholovaacute demencia je považovanaacute za

tichuacute epideacutemiu 21 storočia Alkoholovaacute demencia patriacute jednoznačne medzi naj-častejšie sekundaacuterne demencie tvoriacute až 10 všetkyacutech demenciiacute a pri včasnej a spraacutevnej liečbe je potenciaacutelne reverzi-bilnaacute V liečbe je prioritou abstinencia od alkoholu liečba zaacutevislosti odvykacie-ho stavu a priacutepadnyacutech psychiatrickyacutech a somatickyacutech komplikaacuteciiacute Posuacutedenie kognitiacutevneho stavu by sa malo vyko-naacutevať priebežne pretože umožniacute zistiť akeacutekoľvek zlepšenie stabilizaacuteciu alebo zhoršenie stavu

Aktuaacutelna situaacutecia pedopsychiatrie na Slovensku Tereacutezia Rosenbergerovaacute PsychiatrickeacuteoddelenieUniverzitnaacutenemocnicaLPasteuraKošice

V praacuteci autorka opisuje aktuaacutelnu situaacuteciu v pedopsychiatrii na Slovensku roztriedenuacute podľa krajov Zvlaacutešť je opiacutesanaacute situaacutecia nemocničnej i ambulantnej sta-rostlivosti počty pedopsychiatrov potre-by jednotlivyacutech krajov Situaacutecia na uacutezemiacute Slovenska je v pedopsychiatrii alarmujuacuteca nie je dostatok locircžok lekaacuterov počty pa-cientov na ambulanciaacutech suacute vysokeacute tlak na locircžka rovnako tak Situaacuteciu by mohla pomocirccť zlepšiť novaacute koncepcia i zmeny ktoreacute buduacute v odbore nevyhnutneacute Je po-trebneacute vytvoriť noveacute a jednotneacute postupy aj v liečbe jednotlivyacutech poruacutech upraviť aj pomery vo forenznyacutech probleacutemoch Odbor nemaacute locircžka pre adolescentov adik-toloacutegiu pre deti a mlaacutedež je nevyhnutneacute zabezpečiť zlepšenie pomerov v resociali-začnyacutech a reedukačnyacutech ktoreacute priamo ne-spadajuacute pod riadenie zdravotniacutectva ale suacute


58 Abstrakty

v nich často umiestneneacute deti a adolescenti s psychiatrickyacutemi diagnoacutezami Chyacuteba det-skaacute sexuoloacutegia ktoraacute zohraacuteva vyacuteznamnuacute uacutelohu zvlaacutešť vo forenznej psychiatrii

Vplyv genotypu glutamaacutet-cysteiacuten ligaacutezy na senzorimotorickyacute gating Rastislav Rovnyacute1 Martin Marko1 GabrielaRepiskaacute2 Gabriel Minaacuterik3 IgorRiečanskyacute14 1OddeleniebehavioraacutelnejneurovedyUacutestavnormaacutelneja patologickejfyzioloacutegieCentrumexperimentaacutelnejmediciacutenySlovenskejakadeacutemieviedBratislava 2UacutestavmolekulaacuternejbiomediciacutenyLekaacuterskafakultaUniverzityKomenskeacutehov Bratislave3KatedramolekulaacuternejbioloacutegiePriacuterodovedeckaacutefakultaUniverzityKomenskeacutehov Bratislave 4SCANUnitDepartmentofBasicPsychologicalResearchandResearchMethodsFacultyofPsychologyUniversityofViennaAustria

Naacutechylnosť na schizofreacuteniu je v prevažnej miere geneticky podmienenaacute Rastuacutece množstvo docirckazov svedčiacute o tom že oxidačnyacute stres hraacute docircležituacute uacutelohu v pa-togeneacuteze schizofreacutenie Glutamaacutet-cysteiacuten ligaacuteza (GCL) je enzyacutem zodpovednyacute za bio-synteacutezu vyacuteznamneacuteho antioxidantu glu-tatioacutenu Predošlyacute vyacuteskum demonštroval že GCL ovplyvňuje redoxnyacute stav v ne-uroacutenoch a jej genetickaacute variabilita bola v niekoľkyacutech štuacutediaacutech spojenaacute so schi-zofreacuteniou Deficit senzorimotorickeacuteho gatingu je považovanyacute za docircležityacute pato-genetickyacute mechanizmus a endofenotyp

schizofreacutenie Mierou gatingu je prepulznaacute inhibiacutecia uacuteľakoveacuteho reflexu (PPI) t j zniacute-ženie veľkosti akustickej uacuteľakovej reakcie ak je kraacutetko pred uacuteľakovyacutem podnetom prezentovanyacute slabšiacute podnet Cieľom našej štuacutedie bolo preskuacutemať suacutevislosť medzi ge-netickou variabilitou GCL a senzorimoto-rickyacutem gatingom u človeka Vo vyacuteskumnej vzorke 96 zdravyacutech dobrovoľniacutekov sme hodnotili PPI a analyzovali genotyp GAG--TNR rizikoveacuteho polymorfizmu katalytic-kej podjednotky GCL Genotyp GAG-TNR nemal štatisticky vyacuteznamnyacute efekt na PPI čo naznačuje že efektivita senzorimo-torickeacuteho gatingu nesuacutevisiacute s genetickou variabilitou GAG-TNR GCL polymorfizmu

Podporeneacute projektmi VEGA 2005616 a APVV-14-0840

Mental Health Services Considering Women Needs Insights from Women Mental Health Section of Russian Society of Psychiatrists NataliaDSemenova1ValeryNKrasnov2 12MoscowResearchInstituteofPsychiatryBranchofthelsquoSerbskyFederalMedicalResearchCentreforPsychiatryandNarcologyrsquooftheMinistryofHealthoftheRussianFederationMoscowRussia 1Womenlsquos MentalHealthSectionndashWorldPsychiatricAssociation 12Womenrsquos MentalHealthSectionndashRussianSocietyofPsychiatrists

As mental health professionals update their training and practices to accommodate the new paradigm ndash mainstreaming of gender perspective ndash


59Abstrakty

they will encounter several challenges in the field of womenlsquos mental health There exists mounting research evidence on the gender and mental health The transfer of research evidence into routine practice is problematic Mental health services ac-ross Russian Federation are not adequately considering the needs of female mental health patients This paper will discuss the strategies (introduced at both National and Local levels) to expand the clinical servi-ces available Topics covered will include A gender specific approach to mental he-alth care for men and women Training and continuing professional development (psychiatrists and clinical psychologists) Integration of training and service provi-sion A range of practical issues for psychiatrists and other healthcare professionals in the context of multi-professional and multi--agency work will also be considered

Four Perspectives on Death Suicidal Thoughts and Suicide in the Classical Farsi-Dari Literature HomayunShahpesandy LincolnshireNHSFoundationTrustTheHartsholmeCentreLincolnUnitedKingdom

The Farsi-Dari literature is descri-bed as one of the greatest literature of hu-manity (Arberry 1953) and as Goethe sug-gested one of the four main bodies of world literature (Levinson amp Christensen 2002) Farsi-Dari evolved and flourished in nowadays Afghanistan and Transoxiana (Ghobar 1995 Rypka 1968) The issue of death is a common theme and in general there are four different perspectives (1)

Condemnation of death mainly repre-sented by Khayyam and Bidel Khayyam questions the meaning of life and views death as the ldquoendrdquo of man and sugges-ts relishing life indicating there will be ldquonothingrdquo after death Bidel views life as a ldquoمهوrdquo (wahm) meaning both ldquoillusionrdquo and ldquodelusionrdquo Bidel compares the world to a ldquodust binrdquo ldquomortuaryrdquo ldquotrap-land or pi-tfallrdquo (2) A glorification view represented by Sanai Attar and Rumi admiring and seeking death to get ldquoliberatedrdquo from the ldquojailrdquo of this material world They perceive death as the end of human suffering and reaching the desired world of reunion with the beloved (3) A realistic viewpoint on death seeing life and death as the two faces of the same coin Firdausi Sarsquodi and Jami are advocates of this view and in order to ldquoavoidrdquo death and become ldquoimmortalrdquo they suggest utilising the time on Earth and to appreciate the life and use it creatively and make oneself a bdquogood nameldquo (4) A diverse at times rather ambivalent perspective de-pending on the authorlsquos state of mind glo-rifying life or condemning it represented by Rudaki and Hafez of Shiraz

Komplikaacutecie liečby depresie v komorbidite s diabetes mellitus v adolescentnom veku AnnaSurovcovaacuteJanaTrebatickaacuteZuzana Matzovaacute KlinikadetskejpsychiatrieNUacuteDCHa LFUKBratislava

Diabetes mellitus (DM) je zaacutevažneacute chronickeacute ochorenie ktoreacute je spojeneacute s vyššiacutem vyacuteskytom komorbidiacutet psychic-kyacutech poruacutech Riziko vzniku depresiacutev-


60 Abstrakty

nej poruchy pri DM je 2-kraacutet vyššie ako v bežnej populaacutecii V detskom a ado-lescentnom veku sa stretaacutevame najmauml s DM 1 typu Prijatie tohto ochorenia zmeny životneacuteho štyacutelu ako aj naacuteročnyacute managment liečby ochorenia predstavuje pre mladistvyacutech a ich rodiny zvyacutešenuacute stresovuacute zaacuteťaž Adolescenti s DM 1 typu majuacute 3kraacutet vyššiu prevalenciu depresie ako mladistviacute bez diabetu Priacutetomnosť depresie u detiacute a adolescentov s dia-betom priamo ovplyvňuje compliance v liečbe a režime DM a suacutevisiacute tak s mož-nyacutemi negatiacutevnymi zdravotnyacutemi naacutesled-kami ochorenia Zniacuteženaacute spolupraacuteca alebo priama manipulaacutecia s inzuliacutenom v sebapoškodzujuacutecom priacutepadne suicidaacutel-nom uacutemysle mocircže zapriacutečiniť naacutehlu me-tabolickuacute dekompenzaacuteciu ktoraacute priamo ohrozuje pacienta na živote

Adekvaacutetne zvolenaacute kombinovanaacute liečba komorbiacutednej depresiacutevnej poruchy zmierňuje nielen prejavy psychickyacutech poruacutech ale tiež pozitiacutevne ovplyvňuje priebeh a prognoacutezu somatickeacuteho ocho-renia Možnosti antidepresiacutevnej liečby u pacientov mladšiacutech ako 18 rokov suacute oproti dospelej populaacutecii vyacuterazne limi-tovaneacute Z literaacuternych uacutedajov vyplyacuteva že ako lieky prvej voľby v liečbe komorbid-nej depresie u pacientov s DM sa volia antidepresiacuteva zo skupiny SSRI pre ich priaznivyacute vplyv na viacereacute chorobneacute pa-rametre diabetu

Off-label preskripcia ndash suacutečasť špičkovej psychofarmakoloacutegie či vysokeacuteho rizika JozefŠidlo12 Dagmar

Breznoščaacutekovaacute3ĽubomiacuterMikulaacuteš12 JaacutenŠikuta12PeterOčko12

1UacutestavsuacutedneholekaacuterstvaLFUK

Bratislava 2SuacutednolekaacuterskepracoviskoUacuteradpredohľadnadzdravotnoustarostlivosťouBratislava 3IpsychiatrickaacuteklinikaUPJŠLFKošice

Uacutevod bdquoOff-labelldquo a priori definu-jeme ako použitie lieku u pacienta v ta-kej indikaacutecii daacutevke či režime ktoreacute nie suacute oficiaacutelne schvaacuteleneacute (Holloway 1998) Sledovanie preskripcie off-label psycho-farmaacutek mocircže byť užitočnyacutem naacutestrojom na určenie či je potrebnyacute vyacuteskum no-vyacutech indikaacuteciiacute aj kontraindikovanyacutech indikaacuteciiacute v oblasti psychofarmaacutek (Yan 2017) Najbežnejšiacutem priacutekladom off-label v psychiatrii je predpisovanie vyššiacutech ako schvaacutelenyacutech daacutevok najmauml antidepresiacutev antipsychotiacutek alebo anxiolytiacutek či hyp-notiacutek pre pacientov ktoriacute neodpovedajuacute na maximaacutelne schvaacuteleneacute daacutevky pričom jednoznačnyacute efekt tejto strateacutegie nie je znaacutemy (Baldwin 2007) Na druhej strane ich užiacutevaniezneužiacutevanie mocircže byť veľ-kyacutem zdravotniacuteckym a celospoločenskyacutem probleacutemom Smrteľneacute naacutesledky suacute naj-zaacutevažnejšiacutem ukazovateľom jeho trendu

Metoacutedy Bola vykonanaacute analyacuteza priacutepadov uacutemrtiacute suacutevisiacich s užiacutevaniacutemzneužiacutevaniacutem psychofarmaacutek na uacutezemiacute Bratislavskeacuteho a Trnavskeacuteho kraja za ob-dobie rokov 2001 minus 2016 Vo všetkyacutech priacute-padoch bola vykonanaacute kompletnaacute pitva štandardnyacutem postupom histopatologic-keacute a toxikologicko-chemickeacute vyšetrenie Priacutepady boli vyhodnoteneacute podľa jednot-


61Abstrakty

livyacutech rokov mesiacov v roku pohlavia veku zistenyacutech psychofarmaacutek vonkajšej priacutečiny smrti miesta a regioacutenu uacutemrtia

Vyacutesledky Bolo zistenyacutech 112 priacute-padov smrteľnyacutech intoxikaacuteciiacute psycho-farmakami Muži tvorili 60 priacutepadov Vo vekovej skupine nad 35 rokov bolo 80 priacutepadov Najčastejšie detegova-nou zaacutekladnou laacutetkou boli benzodiaze-piacuteny v 45 celkovo sa vyskytli v 57 priacutepadov Kombinaacutecia s etanolom bola zistenaacute v 39 priacutepadov z toho v 70 išlo o kombinaacuteciu s benzodiazepiacutenmi V Bratislavskom kraji bolo zistenyacutech 73 uacutemrtiacute pričom 26 z celkoveacuteho poč-tu bolo zistenyacutech v okrese Bratislava V O uacutemyselneacute sebapoškodenie išlo v 67 z celkoveacuteho počtu priacutepadov v 62 u dlhodobo psychiatricky liečenyacutech pa-cientov v 54 priacutepadov došlo k uacutemrtiu v domaacutecom prostrediacute

Zaacutever Vieme že podľa FDA 88 diagnostickyacutech kategoacuteriiacute v DSM-5 ne-maacute schvaacutelenuacute žiadnu liečbu Na druhej strane FDA pripuacutešťa že lekaacuteri potrebujuacute liečiť pacientov a mocircžu im predpisovať aj neschvaacuteleneacute lieky Nie je ale bližšie špecifikovanyacute spocircsob akyacutem lekaacuter mocircže použiť schvaacutelenyacute liek Akonaacutehle je liek registrovanyacute lekaacuter ho mocircže predpiacutesať aj v neoficiaacutelnych indikaacuteciaacutech a daacutevkach Vyacutesledky našej analyacutezy poukazujuacute na vy-sokeacute riziko užiacutevaniazneužiacutevania najmauml benzodiazepiacutenov priacutepadne v kombinaacutecii s etanolom Z uvedeneacuteho vyplyacuteva potre-ba zvaacuteženia indikaacutecie liečby priacutesnejšej regulaacutecie preskripcie najmauml v suacutevislosti so bdquoširokospektraacutelnosťouldquo preskripcie či preskripcie nie psychiatrami ev naacutehrady

menej rizikovyacutemi skupinami liečiv pre-dovšetkyacutem u pacientov u ktoryacutech hroziacute riziko suicidaacutelneho spraacutevania

Zvlaacuteštnosti detskej sexuality v kontinuite normy a patoloacutegie JanaŠtefaacutenikovaacute1RobertMaacutetheacute2 1AmbulanciaklinickejpsycholoacutegieBratislava 2KatedrapsycholoacutegieFilozofickaacutefakultaUKBratislava

Od odpatologizovania detskej sexu-ality ubehlo viac ako celeacute storočie Napriek tomu detskaacute sexualita nie je stredobodom zaacuteujmu odbornej verejnosti Štuacutedie a odbor-neacute prednaacutešky tyacutekajuacutece sa detskej sexuality suacute v porovnaniacute s praacutecami ktoreacute sa tyacutekajuacute dospelej populaacutecie menej početneacute Suacutečasne zaznamenaacutevame vzostup detskej klientely s rocircznymi svojim spocircsobom problematic-kyacutemi prejavmi sexuaacutelneho života detiacute ktoreacute sa objavujuacute v rocircznych štaacutediaacutech ich ontoge-netickeacuteho vyacutevinu V danej suacutevislosti sa do-tyacutekame viaceryacutech oblastiacute detskej sexuality od predškolskeacuteho po predadolescentnyacute vek poukazujuacutec na nechorobneacute aj patologickeacute prejavy ich sexuality Rocirczne prejavy detskej sexuality ilustrujeme kazuistikami z vlast-nej klinickej a z forenznej praxe

Zaacutevislosť od tramadolu liečenaacute buprenorfiacutenom JurajTkaacuteč AmbulanceADIKTAsroJihlavaČeskaacuterepublika

Zaacutevislosť od tramadolu je často nerozpoznanaacute sami pacienti sa nepri-znaacutevajuacute k nadužiacutevaniu opioidnyacutech anal-getiacutek ndash tramadolu Často si riziko zaacutevis-


62 Abstrakty

losti ani neuvedomujuacute samotniacute lekaacuteri ktoriacute predpisujuacute tramadol pri chronic-kej bolesti Buprenorfiacuten sa využiacuteva ako substitučnaacute liečba zaacutevislosti od opiaacutetov Napriek neeuforizujuacutecemu efektu je dob-re tolerovanyacute pacientmi a umožňuje im naacutevrat do bežneacuteho života Pre spoločnyacute receptorovyacute profil nachaacutedza uplatnenie i v liečbe zaacutevislosti od tramadolu

Farmakoterapia sebapoškodzujuacuteceho spraacutevania u detiacute a adolescentov s PVP JanaTrebatickaacuteAnnaSurovcovaacuteJaacutenŠuba KlinikadetskejpsychiatrieNUacuteDCHa LFUKBratislava

Sebapoškodzujuacutece spraacutevanie (self-injurious behavior SIB) je častyacutem maladaptivnyacutem spraacutevaniacutem u pacientov s pervaziacutevnymi vyacutevinovyacutemi poruchami (PVP) ktoreacute suacute tiež spojeneacute s iritabili-tou a agresivitou SIB mocircže byť rocircznej intenzity od miernej až po veľmi ťažkuacute a mocircže viesť k vyacuteznamneacutemu poškodeniu pacienta Medzi SIB mocircže patriť udiera-nie si hlavy paumlsťou škriabanie sa alebo hryzenie V zaacutevažnejšiacutech priacutepadoch po-zorujeme pichanie si do očiacute trhanie si vlasov zubov alebo nechtov vyvolaacutevanie si zvracania s rizikom zadusenia Viaceriacute autori sa snažili identifikovať potenciaacutelne rizikoveacute faktory pre SIB Spuacutešťače mocircžu byť rocirczne zahŕňajuacute environmentaacutelne faktory somatickeacute ťažkosti senzorickuacute citlivosť a zluacute toleranciu zmien Uacutelohu v rozvoji SIB a jeho zaacutevažnosti mocircže zo-hraacutevať stupeň mentaacutelneho postihnutia zaacutevažnosť PVP a deficity v adaptačnom

fungovaniacute Liečba SIB si vyžaduje mul-timodaacutelny priacutestup využiacutevajuacuteci farma-kologickeacute aj behavioraacutelne intervenčneacute strateacutegie

V klinickej praxi sa často stre-taacutevame s pacientami s PVP u ktoryacutech sa prejavuje agresivita SIB a afektiacutevne rapty ktoreacute suacute refrakteacuterne na medika-mentoacuteznu liečbu Antipsychotikaacute suacute naj-použiacutevanejšou skupinou farmaacutek u detiacute s PVP ktoreacute vykazujuacute SIB a ineacute suacutevisiace jadroveacute symptoacutemy Rovnako ako pri lieč-be iritability risperidoacuten a aripiprazol sa preukaacutezal ako najefektnejšiacute pre liečbu SIB v populaacutecii pacientov s PVP V literatuacutere informaacutecie o použitiacute inyacutech atypickyacutech antipsychotiacutek pre SIB suacute obmedzeneacute Boli však tiež preskuacutemaneacute alternatiacutevne priacute-stupy liečby ako je použitie naltrexoacutenu Zvyacutešeneacute hladiny endogeacutennych opiaacutetov a s ňou suacutevisiaca hypoalgeacutezia je jednou z hypoteacutez o etioloacutegii SIB Naltrexoacuten mocircže byť naacutepomocnyacute pri opaumltovnom nado-budnutiacute vniacutemania bolesti a redukovaniacute probleacutemoveacuteho spraacutevania u jednotlivyacutech pacientov Použiacutevanie naltrexoacutenu u detiacute je problematickeacute pre nedostatok docircka-zov o dlhodobej uacutečinnosti a pre NUacuteL Vzhľadom na obmedzeneacute množstvo docirc-kazov by mal byť naltrexoacuten vyhradenyacute pre extreacutemne formy SIB ktoreacute suacute refrak-teacuterne na ineacute farmakologickeacute a nefarma-kologickeacute intervencie

Vzorovyacute multimediaacutelny modelovyacute priacutepad pre interaktiacutevnu vyacuteučbu v psychiatrii MichalTurčekPeterJaniacutekViktorSegedaJaacutenPečeňaacutek


63Abstrakty


V priacutespevku prezentujeme vzorovyacute interaktiacutevny modelovyacute priacutepad (bdquointerak-tiacutevnu kazuistikuldquo) ktoryacute bol vytvorenyacute v raacutemci projektu zameranom na skvalit-nenie vyacuteučby predmetu Psychiatria na Psychiatrickej klinike a Klinike detskej psychiatrie Lekaacuterskej fakulty Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave Naacuteplňou naacutešho projektu je vypracovanie novyacutech inte-raktiacutevnych vyacuteukovyacutech materiaacutelov ktoreacute buduacute priamo aplikovateľneacute v teoretickej aj praktickej vyacuteučbe s docircrazom na aktiacutevne zapojenie študentov v procese vyacuteučby Priacutenosom bude možnosť pre posluchaacutečov (vraacutetane študentov s vyacuteučbou v anglickom jazyku) oboznaacutemiť sa s celyacutem spektrom klinickyacutech priacutepadov v psychiatrii popri vyacuteznamne nižšej zaacuteťaži pacientov na klinickyacutech pracoviskaacutech Prezentovanaacute interaktiacutevna kazuistika predstavuje kom-plexneacute riešenie zastupujuacutece klinickeacute vy-šetrenie so zakomponovanou diferenci-aacutelne diagnostickou uacutevahou a možnosťou voľby doplňujuacutecich vyšetreniacute u pacientaPodporeneacute grantom KEGA 037UK-42017

Syndroacutem nepokojnyacutech nocirch ndash najčastejšie neuropsychiatrickeacute ochorenie na ktoreacute často nemysliacuteme PeterValkovičMichalMinaacuter IIneurologickaacuteklinikaLFUKa UNBratislava

Syndroacutem nepokojnyacutech nocirch (SNN) je časteacute liečiteľneacute ale vyacuterazne poddiagnos-tikovaneacute ochorenie Pacienti so SNN trpia neznesiteľnyacutem nutkaniacutem k pohybovaniu

nohami ktoreacute je spocircsobeneacute nepriacutejemnyacute-mi pocitmi v nohaacutech Tie sa horšia počas nečinnosti a často negatiacutevne ovplyvňu-juacute spaacutenok Priamymi docircsledkami SNN su diskomfort poruchy spaacutenku a uacutena-va Tieto negatiacutevne fenomeacuteny naacutesledne vplyacutevajuacute na fungovanie pacientov tyacutem že zaacuteporne ovplyvňujuacute pracovnuacute vyacutekon-nosť spoločenskeacute aktivity a rodinnyacute život Prerušovanyacute spaacutenok a neschopnosť tolero-vať sedaveacute aktivity mocircžu viesť až k strate zamestnania poruche schopnosti tešiť sa zo života a k partnerskyacutem probleacutemom Tieto symptoacutemy a komplikaacutecie často veduacute k opakovanyacutem konzultaacuteciaacutem lekaacuterov mno-hyacutech špecializaacuteciiacute čo maacute okrem ineacuteho za naacutesledok nadmernuacute a redundantnuacute finanč-nuacute zaťaž ktoraacute je vynakladanaacute vaumlčšinou zo zdrojov verejneacuteho zdravotneacuteho poistenia

Napriek vyššie uvaacutedzanyacutem fak-tom a konzekvenciaacutem nie je problema-tika syndroacutemu nepokojnyacutech nocirch zara-denaacute v kurikule pregraduaacutelnej priacutepravy lekaacuterov Taktiež sa jej v postgraduaacutelnej špecializačnej priacuteprave lekaacuterov prveacuteho kontaktu ale aj psychiatrov neuroloacutegov internistov geriatrov reumatoloacutegov an-gioloacutegov ortopeacutedov a inyacutech špecializaacuteciiacute venuje len marginaacutelna pozornosť

Psychiatrickeacute komplikaacutecie Addisonovskej kriacutezy VandaValkučaacutekovaacute PsychiatrickeacuteoddelenieFNTrnava

Neuropsychiatrickeacute manifestaacutecie chronickej adrenaacutelnej insuficiencie (znaacutemej ako morbus Addison) suacute v iniciaacutelnej faacuteze ochorenia menej časteacute ndash vo všeobecnosti suacute skocircr sprievodne vyjadreneacute k telesnyacutem


64 Abstrakty

symptoacutemom a korelujuacute so zaacutevažnosťou ochorenia V klinickej praxi sa v suacutevislosti s Addisonovou chorobou frekventne opi-suje depresiacutevny syndroacutem poruchy spaacutenko-veacuteho cyklu alebo pokles kognitiacutevnej vyacutekon-nosti Psychotickeacute poruchy a delirantneacute stavy suacute v literatuacutere opisovaneacute skocircr raritne a to v suacutevislosti s rozvojom Addisonovskej kriacutezy ndash mediciacutenskej emergencie s bez-prostrednyacutem ohrozeniacutem života pacien-ta keď dochaacutedza k naacutehlemu a kritickeacutemu zniacuteženiu kortizoleacutemie Patofyziologickyacute mechanizmus vzniku psychiatrickyacutech symptoacutemov ochorenia je nejednoznačnyacute ndash vo všeobecnosti sa vychaacutedza z uacutečinkov glukokortikoidov na centraacutelnu nervovuacute suacutestavu a možnyacutech docircsledkov naacutehleho poklesu ich hladiny na neuronaacutelnu exci-tabilitu a kognitiacutevne fungovanie

Kazuistika pojednaacuteva o priacutepade 30-ročnej pacientky po prechodnej ad-renaacutelnej kriacuteze s de novo diagnostiko-vou Addisonovou chorobou ktoraacute pre priacutetomnosť psychotickyacutech fenomeacutenov vyžadovala konzilaacuternu psychiatrickuacute intervenciu počas hospitalizaacutecie na so-matickom oddeleniacute Zaacuteroveň uvedenyacute priacutepad demonštruje vyacuteznam participaacute-cie psychiatrickeacuteho konziliaacutera v procese diferenciaacutelnej diagnostiky u primaacuterne somatickyacutech ochoreniacute

Porovnanie uacutečinnosti a bezpečnosti 21 antidepresiacutev pri akuacutetnej liečbe veľkej depresiacutevnej poruchy u dospelyacutech systematickyacute prehľad a sieťovaacute metaanalyacuteza (Cipriani A et al Lancet 2018) LiacuteviaVavrušovaacute

PsychiatrickaacuteambulanciaminusVavrušovaacute Consulting Bratislava

Autorka prezentuje vyacutesledky roz-siahlej sieťovej metaanalyacutezy Ciprianiho a kol uverejnenuacute vo februaacuteri 2018 v časo-pise Lancet Autori hodnotili kraacutetkodobuacute antidepresiacutevnu liečbu s mediaacutenom 8 tyacutež-dňov u 116 477 pacientov Do analyacutezy boli zahrnuteacute všetky schvaacuteleneacute antidepresiacuteva 1 a 2 generaacutecie (USA Euroacutepa Japonsko) agomelatiacuten bupropioacuten citalopram de-svenlafaxiacuten duloxetiacuten escitalopram fluoxetiacuten fluvoxamiacuten levomilnacipran milnacipran mirtazapiacuten paroxetiacuten re-boxetiacuten sertraliacuten venlafaxiacuten vilazodoacuten vortioxetiacuten z tricyklickyacutech antidepresiacutev ndash amitriptyliacuten a klomipramiacuten a tiež tra-zodoacuten a nefazodoacuten Z vyacutesledkov štuacutedie vyplynulo že všetkyacutech porovnaacutevanyacutech 21 antidepresiacutev bolo uacutečinnejšiacutech ako place-bo s OR rozmedziacutem medzi 213 (95 Crl 189 ndash 241) pre amitriptyliacuten a 137 (116 ndash 163) pre reboxetiacuten Pričom pri priamom head-to-head porovnaniacute antidepresiacuteva a jeho aktiacutevneho komparaacutetora sa ukaacutezali ako najuacutečinnejšie antidepresiacuteva amitryp-tiliacuten agomelatiacuten escitalopram mirtaza-piacuten paroxetiacuten venlafaxiacuten a vortioxetiacuten Zatiaľ čo fluoxetiacuten fluvoxamiacuten reboxetiacuten a trazodoacuten boli najmenej uacutečinneacute Z hľa-diska akceptability sa najnižšie percento prerušenia terapie v porovnaniacute s pla-cebom zaznamenalo pri agomelatiacutene V tomto hodnoteniacute sa najhoršie umiestnil klomipramiacuten Pri head-to-head porovna-niacute bol agomelatiacuten spolu s citalopramom escitalopramom fluoxetiacutenom sertraliacute-nom a vortioxetiacutenom jednou zo 6 molekuacutel lepšie tolerovanyacutech v porovnaniacute s os-


65Abstrakty

tatnyacutemi antidepresiacutevami Amitriptyliacuten klomipramiacuten duloxetiacuten fluvoxamiacuten re-boxetiacuten a trazodoacuten mali naopak najvyššie percento prerušenia terapie

Post partum depresia ndash v priebehu času translaacutecia do ineacuteho ochorenia LiacuteviaVavrušovaacute PsychiatrickaacuteambulanciaminusVavrušovaacute Consulting Bratislava

Sledovať vyacutevoj popocircrodnyacutech depresiiacute u pacientok ktoreacute boli nasta-veneacute na antidepresiacutevnu liečbu počas hos-pitalizaacutecie alebo ambulantne a sledovať vyacutevoj ich ochorenia po 5 až 20 rokoch na zaacuteklade retrospektiacutevneho spracovania psychiatrickej dokumentaacutecie Vo priebe-hu ochorenia dochaacutedzalo v sledovanom suacutebore k vyacutevoju ochoreniacute v zmysle bipo-laacuternej poruchy schizoafektiacutevnej poru-chy uacutezkostnej poruchy a schizofreacutenie Sledovali sme aj funkčneacute ukazovatele (zamestnanosť) a rodinneacute zaacutezemie pa-cientok

Bliacutežiaca sa psychoacuteza MatuacutešVirčiacutek PsychiatrickaacutenemocnicaMichalovce

Psychiatria podobne ako ineacute me-diciacutenske odbory v suacutečasnosti upriamuje pozornosť na skoreacute štaacutediaacute psychickyacutech poruacutech ako na priacuteležitosť identifikovať rizikoveacute osoby v ranom štaacutediu poruchy s cieľom zabraacuteniť rozvoju duševnej po-ruchy Schizofreacutenii a suacutevisiacim poru-chaacutem častokraacutet predchaacutedza obdobie oslabenyacutech psychotickyacutech priacuteznakov označovanyacutech ako syndroacutem atenuova-nej psychoacutezy Nemaacuteme uacutedaje o počte

jednotlivcov ktoriacute vykazujuacute priacuteznaky atenuovanej psychoacutezy a vyhľadajuacute od-bornuacute pomoc Špecifickeacute strateacutegie liečby tyacutechto podprahovyacutech priacuteznakov doteraz nie suacute znaacuteme Neexistuje bdquojedna veľko-sť pre všetkyacutechldquo V suacutečasnosti prebieha intenziacutevna diskusia o tom či by pacienti s vysokyacutem rizikom vzniku psychotickyacutech poruacutech (pacienti vykazujuacuteci atenuovaneacute psychotickeacute priacuteznaky kraacutetku psycho-tickuacute epizoacutedu trvajuacutecu menej ako tyacutež-den genetickuacute vulnerabilitu) mali byť liečeniacute antipsychotikami ktoreacute by mohli zabraacuteniť možneacutemu rozvoju psychickyacutech poruacutech v bliacutezkej buduacutecnosti Obsahom prednaacutešky je priacutepadovaacute štuacutedia v ktorej sa budeme venovať pacientovi u ktoreacute-ho sme pozorovali priacuteznaky atenuovanej psychoacutezy

Farmakologickeacute a psychoterapeutickeacute priacutestupy v liečbe depresie MatuacutešVirčiacutekMatejHerman PsychiatrickaacutenemocnicaMichalovce

Depresia patriacute medzi najrozšiacutere-nejšie a najviac invalidizujuacutece psychickeacute poruchy Štuacutedie naznačujuacute že psycho-terapia mocircže byť pri liečbe depresiacutevnej poruchy rovnako uacutečinnaacute ako psycho-farmakoterapia jej začlenenie do liečby znižuje riziko relapsu a to aj po vysadeniacute antidepresiacutev Vyacuteskumy potvrdzujuacute že psychoterapia podobne ako psycho-farmakoterapia uacutečinkuje cestou zmien v špecifickyacutech oblastiach mozgu niekto-reacute neuraacutelne mechanizmy dokonca zdie-ľajuacute Otvaacutera sa tak diskusia o podobnos-tiach a rozdieloch uacutečinku psychoterapie


66 Abstrakty

a psychofarmakoterapie V našej pred-naacuteške sa pokuacutesime poukaacutezať na vyacutehody komplexnej psychiatrickej starostlivosti pri depresiacutevnej poruche z pohľadu psy-chiatra a psycholoacutega

Rola an-(hedoacutenie) v rozvoji zaacutevislosti od psychoaktiacutevnych laacutetok EduardVišňovskyacute ADDICTspols roNitra

Adikcia (z latinskeacuteho bdquoaddicereldquo) znamenaacute viazať osobu na nejakuacute vec Adikcia progreduje od impulzivity ku kompulzivite adiktiacutevnym cyklom Ten zahŕňa tri stupne 1 preokupaacuteciuanti-cipaacuteciu 2 bdquobingeldquointoxikaacuteciu 3 odvy-kanienegatiacutevny afekt Postupne dochaacute-dza k posunu z pozitiacutevneho posilňovania k negatiacutevnemu Termiacutenom hedonickeacute v rozvoji zaacutevislosti sa teda neoznačuje iba uprednostňujuacutece slasť ale aj vyhyacuteba-juacutece sa (riediace) strasti Podobne bdquostrong wantingldquo či craving mocircže mať charak-ter uacuteľavoveacuteho (relief) alebo viazaneacuteho na odmenu (reward) V štaacutediu rozvoja zaacutevislosti nasleduje po sebe bdquokaskaacutedaldquo akuacutetneho odmeňovania ndash kompulziacutevne-ho užiacutevania ndash dependencie ndash odvykania ndash protrahovaneacuteho odvykania ndash uacutezdravy či relapsu Bez hedonickeacuteho zaacutežitku zaacute-vislosť nevznikne Okrem kvantifikaacutecie an-(hedoacutenie) je vhodneacute si všiacutemať kvali-tatiacutevne zmeny dosiahnuteacuteho potešenia ktoreacute s rozvojom zaacutevislosti postihnutyacute zažiacuteva a ako ich interpretuje vo vzťa-hu k vlastnej histoacuterii pocircvodne normaacutelne vniacutemanej slasti Vznikli by možno termi-nologickeacute bdquoneologizmyldquo Poukazovali by na to čo a ako naozaj slastne po požitiacute

naacutevykovej laacutetky zaacutevislyacute prežiacuteva Mohlo by to na druhej strane viesť ku konceptu vaumlzby hedoacutenie na sebauvedomovanie Ak sa okrem ineacuteho človek od zvieraťa liacuteši priacutetomnosťou bdquoDuchaldquo pri zachovaniacute po-treby miernosti by celuacute svoju nadobud-nutuacute hedonickuacute kapacitu nemusel vždy využiacutevať Tyacutem by okrem ineacuteho predišiel zaacutevislosti Nosiči A1 alely DAD2 receptora majuacute menej funkčneacute D2 receptory S tyacutem je spojenyacute syndroacutem deficitnej odmeny (ldquoReward Deficiency Syndromerdquo) ktoryacute mocircže predisponovať k zaacutevislosti Možno ich považovať za hypohedonikov Ak by sa anhedoacutenia tyacutekala iba depresie potom skupina primaacuterne depresiacutevnych pacien-tov podľa Lesch III typoloacutegie alkoholovej zaacutevislosti by si tento symptoacutem riešila automedikačnyacutem modelom konzumu Opakovaneacute užiacutevanie psychoaktiacutevnych laacute-tok spuacutešťa neuroplastickeacute zmeny v gluta-maacutetergickyacutech spojeniach so striataacutelnymi a mezenfefalickyacutemi dopamiacutenergickyacutemi neuroacutenmi Tyacutem sa meniacute reaktivita mozgu na podnety sprostredkovaneacute naacutevykovou laacutetkou Redukuje sa senzitivita voči po-tešeniu z nenaacutevykovyacutech stimulov slabne sebaregulaacutecia a zvyšuje sa senzitivita na stresoveacute stimuly a dysfoacuteriu Dopamiacuten možno považovať za ldquoolej strojardquo ale saacutem o sebe nenapĺňa obsah mozgovej odme-ny Anhedoacutenia nemocircže byť oddelenaacute od ostatnyacutech symptoacutemov protrahovaneacuteho odvykania Z biologickeacuteho hľadiska roz-voja zaacutevislosti endogeacutenne opioidy mo-dulujuacute dopamiacutenergickeacute paacutelenie akčnyacutech potenciaacutelov v strednom mozgu a striataacutel-ne cez stredneacute tŕňoveacute neuroacuteny minus MSNs (Medium spiny neurons) kde je dynorfiacuten


67Abstrakty

kolokalizovanyacute s D1R-MSNs a enkefaliacuten s D2R-MSNs Endogeacutenne opioidy suacute zod-povedneacute za hedonickuacute odpoveď voči pri-rodzenyacutem podnetom aj psychoaktiacutevnymi laacutetkami sprostredkovanou odmenou ako aj za adaptaacuteciu voči opakovanej expoziacute-cii psychoaktiacutevnej laacutetky či relapsom jej užiacutevania Distresom indukovanaacute aktivaacute-cia kappa receptorov (KOR) dynorfiacutenom mocircže umocniť odmenu spojenuacute s kon-zumom psychoaktiacutevnych laacutetok prostred-niacutectvom zvyacutešeneacuteho uvoľňovania dopamiacute-nu v nucleus accumbens Temnaacute strana zaacutevislosti (ldquoDark side of addictionrdquo) zahŕ-ňa alostatickeacute zmeny ktoreacute veduacute k užiacuteva-niu psychoaktiacutevnych laacutetok ako naacutesledok dysfoacuterie a distresu spaacutejaneacuteho s odvyka-niacutem a prerušeniacutem užiacutevania Štuacutedie potvr-dzujuacute že predĺženaacute amygdala (bdquoextended amygdalaldquo) (nucleus centralis amygda-lae bed nucleus striae terminalis a časť nucleus accumbens ndash shell) CRF (corti-cotropin-releasing factor) a noradrenaliacuten priamo zohraacutevajuacute rolu v tyacutechto odpove-diach Upregulaacutecia KOR suacutevisiacute s dysfoacuteriou a zvyacutešenou senzitiviou voči stresu pri prerušeniacute priacutesunu psychoaktiacutevnej laacutetky Suacutečasne downregulaacutecia signalizaacutecie cez neurotransmitery spaacutejanyacutech s pozitiacutev-nym bdquorewardldquo zahrňujuacutecich dopamiacuten enkefaliacuteny endokanabinoidy a reduk-cia dopamiacutenergickej inhibiacutecie cez D2R indirektnuacute draacutehu spocircsobuje averziacutevne odpovede čo ešte viac zvyšuje dysfoacuteriu u zaacutevislosti Aktuaacutelne štuacutedie identifikujuacute lateraacutelnu habenulu (LHb) ako mozgovyacute regioacuten ktoryacute je narušenyacute užiacutevaniacutem psy-choaktiacutevnych laacutetok a prispieva k temnej strane zaacutevislosti

Ekonomickyacute status pacientov so schizofreacuteniou trend vyacutevoja zamestnanosti 2004 minus 2017 Marek Zelman PsychiatrickaacutenemocnicaHronovce

Priacutespevok sa zaoberaacute retro-spektiacutevnym sledovaniacutem sociaacutelne--ekonomickej situaacutecie pacientov so schizofreacuteniou hospitalizovanyacutech v Psychiatrickej nemocnici Hronovce (PNH) Historickeacute uacutedaje z rokov 1980 1990 a 2000 sme porovnali s aktu-aacutelnymi daacutetami z rokov 2004 minus 2017 Ekonomickuacute aktivitu pacientov sme posudzovali v kategoacuteriaacutech zamest-nanyacute nezamestnanyacute invalidizovanyacute V roku 2000 poklesol podiel ekono-micky aktiacutevnych oproti rokom 1980 a 1990 pacientov z asi 30 na iba 2 určitaacute časť pripadaacute na vrub vzniku respektiacuteve naacuterastu nezamestnanosti v našom regioacutene vyacuterazne sa však zvyacute-šil aj podiel invalidizovanyacutech pacien-tov Trend niacutezkej miery zamestnanosti pokračoval aj v ďalšiacutech rokoch podiel invalidizovanyacutech a nezamestnanyacutech spolu bol pri tom relatiacutevne konštantnyacute (2000 ndash 97 2006 ndash 96 2012 ndash 97 ) Potešujuacutecim vyacutesledkom je pozvoľ-nyacute naacuterast podielu zamestnanyacutech pa-cientov so schizofreacuteniou v ostatnyacutech rokoch napr v roku 2017 predstavoval 638 (kyacutem v roku 2016 iba 455 ) pravdepodobne suacutevisiaci so všeobec-nyacutem vyacutevojom zamestnanosti Ročnaacute evidovanaacute miera nezamestnanosti v okrese Levice bola v roku 2017 na uacuterovni 544 (2016 minus 838 )


68 Abstrakty

Štandardneacute diagnostickeacute a liečebneacute postupy v liečbe psychoacutez Marek Zelman PsychiatrickaacutenemocnicaHronovce

V roku 2017 Ministerstvo zdra-votniacutectva SR po niekoľkoročnyacutech sna-haacutech pristuacutepilo k vytvoreniu pracovnyacutech skupiacuten na vytvorenie štandardnyacutech diagnostickyacutech a terapeutickyacutech postupov pre prakticky všetky odbory mediciacuteny Prvyacutem schvaacutelenyacutemi (aj keď v čase piacute-sania abstraktu ešte nepublikovanyacutemi) pracovnyacutemi postupmi suacute štandardy pre schizofreacuteniu akuacutetne psychotickeacute poru-chy schizoafektiacutevnu poruchu a poruchu s bludmi Ich hodnotenie a schvaľovanie bolo realizovaneacute naacutestrojom AGRRE II

Priacuteprava štandardov z hľadis-ka vyacutelučne psychiatrickyacutech otaacutezok sa opierala o už zavedeneacute a evaluovaneacute postupy medzinaacuterodnyacutech psychiatric-kyacutech inštituacuteciiacute (napr APA WFSBP NICE MAUDSLEY ČNPS atď) Problematickyacutem priestorom však zostaacuteva oblasť v ktorej neexistujuacute presneacute hranice kompeten-ciiacute psychiatrov a praktickyacutech lekaacuterov či lekaacuterov prednemocničnej starostlivosti (priacutepadne i inyacutech mediciacutenskych odbo-rov) V aktuaacutelnej situaacutecii sa preto autori postupov rozhodli pre ich prvuacute reviacuteziu už v obdobiacute najneskocircr dvoch rokov

Možnosti objektiacutevneho posudzovania rizika agresie u pacientov s diagnoacutezou schizofreacutenie MykolaZholobSilviaGodinovaacuteMarek Zelman PsychiatrickaacutenemocnicaHronovce

Možnosť presne rozpoznať a diagnostikovať agresivitu u pacientov v akuacutetnom štaacutediu psychickeacuteho ochorenia mocircže byť veľmi vhodnaacute nielen pre liečbu samotnuacute a predpoklad ďalšej prognoacutezy no tiež mocircže naviesť k voľbe vhodneacuteho priacutestupu k pacientovi tak aby sa zniacutežilo riziko agresiacutevneho konania Poster opi-suje parciaacutelne predbežneacute vyacutesledky širšej štuacutedie ktoraacute je zameranaacute na agresiacutevne konanie v špecifickej skupine psychiat-rickyacutech pacientov s diagnostikovanyacutem ochoreniacutem z okruhu schizofreacutenie

Študijnaacute vzorka pozostaacutevala zo 65 pacientov hospitalizovanyacutech na AMO v Psychiatrickej nemocnici Hronovce (dg F20x vek 18 minus 61) Riziko naacutesilneacuteho spraacute-vania bolo hodnoteneacute použitiacutem HCR minus 20 V3 Naše zistenia poukazujuacute na vyacuteznam-neacute rozdiely v porovnaniacute medzi skupinami v každej subškaacutele HCR ndash 20 V3


69Abstrakty

Sympoacuteziaacute podporeneacute partnermi podujatiaSympoacutezium bdquoInyacute pohľad na schizofreacuteniu a jej liečbuldquo OdborneacutesympoacuteziumpodporeneacutespoločnosťouJanssen

Sympoacutezium sa venuje novyacutem daacute-tam a zaujiacutemavyacutem skuacutesenostiam z reaacutelnej klinickej praxe so zameraniacutem na dlhodo-bo pocircsobiace antipsychotikaacute pri liečbe schizofreacutenie

Sympoacutezium bdquoO buduacutecnosti pacienta rozhodujeme už dnesldquo OdborneacutesympoacuteziumpodporeneacutespoločnosťouLundbeckSlovensko

Schizofreacutenia predstavuje mimo-riadne heterogeacutennu poruchu s varia-bilnou symptomatikou Spoločnyacute znak spaacutejajuacuteci takmer všetkyacutech pacientov je ale zhoršenie schopnosti adaptiacutevne fun-govať v spoločnosti a plniť očakaacutevaneacute ro-ly žiť samostatne mať partnerskeacute vzťahy a pod Sympoacutezium sa zameriava na zhod-notenie prediktorov psychosociaacutelneho fungovania u pacientov s poruchami schizofrenickeacuteho spektra a tiež na uacutelohu symptoacutemov a klinickyacutech charakteristiacutek poruchy funkčnej kapacity kognitiacutevne-ho deficitu zhoršenej sociaacutelnej kogniacutecie a motivačnyacutem faktorov ktoreacute predikujuacute uacutespešneacute každodenneacute fungovanie pacien-tov Veľmi docircležityacutem aspektom liečby schizofreacutenie je dosiahnutie a udržanie kompletnej remisie ochorenia Ukazuje sa že depotnaacute aplikaacutecia antipsychotiacutek vedie k menej častyacutem relapsom v porov-

naniacute s peroraacutelnou liečbou Sympoacutezium dokumentuje že v priacutepade depotneacuteho aripiprazolu sa s jeho efektivitou spaacuteja aj minimum nežiaducich uacutečinkov a pozitiacutev-ne ovplyvnenie kvality života a funkčneacute-ho stavu pacienta

Sympoacutezium bdquoJe niečo noveacute v bipolaacuternej afektiacutevnej porucheldquo Sympoacuteziumpripraveneacutes podporouspoločnostiSanofi

V poznaniacute bipolaacuternej afektiacutevnej po-ruchy (BAP) v suacutečasnosti dochaacutedza k revo-lučnyacutem zmenaacutem Preto cieľom sympoacutezia je poskytnuacuteť prehľad o novinkaacutech v tejto oblasti V prvej časti venovanej neuro-biologickyacutem aspektoch BAP je pozornosť suacutestredenaacute na genetiku a epigenetiku imunologickeacute aspekty a poznatky ziacuteskaneacute zobrazovaciacutemi metoacutedami Taktiež suacute ukaacute-zaneacute možneacute aplikaacutecie uvedenyacutech poznat-kov v klinickej praxi Ďalšie dve časti suacute orientovaneacute viac na klinickuacute prax Druhaacute prednaacuteška sa venuje prepojeniu BAP s ďal-šiacutemi psychiatrickyacutemi ochoreniami resp ich symptoacutemami Tiež je poukaacutezaneacute na historickeacute formovanie koncepcie BAP Tretia prednaacuteška opisuje prepojenie BAP so somatickyacutemi ochoreniami asi najlepšie je zdokumentovanyacute vzťah k diabetes mel-litus 2 typu ale nemocircžeme zabuacutedať ani na kardiovaskulaacuterne ochorenia a ako sa ukazuje tiež aj na autoimunitneacute ochorenia Obidve prednaacutešky upozorňujuacute aj na mož-neacute vysvetlenia uvedenyacutech skutočnostiacute


70 Abstrakty

nielen opis na zaacuteklade epidemiologickyacutech uacutedajov

Sympoacutezium bdquoQuo vadis v liečbe depresieldquo Sympoacuteziumpripraveneacutes podporouspoločnostiServier

Sympoacutezium sa venuje antidepre-siacutevnej liečbe s fokusom na agomelatiacuten Dokumentuje jeho komplexnuacute uacutečinnosť na depresiacutevnu symptomatiku a upo-zorňuje aj na preukaacutezanyacute uacutečinok na an-hedoacuteniu a normalizaacuteciu cirkadiaacutennych rytmov ktoreacute depresiu charakteristicky sprevaacutedzajuacute Liečba agomelatiacutenom ako vysoko tolerovanyacutem antidepresiacutevom tak smeruje k zlepšeniu denneacuteho fungovania a k dosiahnutiu kompletnej a dlhodobej kvalitnej remisie depresie Dosiahnutie remisie vysvetľuje aj v zaacutevislosti od pa-cientskeho profilu a schopnosti precho-

du lieku cez hematoencefalickuacute barieacuteru Program sympoacutezia doplniacute aj kazuistika z klinickej praxe

Sympoacutezium bdquoZnaacuteme molekuly v psychiatrickej praxildquo Sympoacuteziumpripraveneacutes podporouspoločnostiEgis

Po dlhoročnom použiacutevaniacute v am-bulantnej a klinickej praxi sa už vieme spoľahlivo vyjadriť k indikaacuteciaacutem bez-pečnosti znaacutešanlivosti a najmauml uacutečinnos-ti najčastejšie použiacutevanyacutech antidepresiacutev antipsychotiacutek a ďalšiacutech psychofarmaacutek Napriek tomu že ide o docircverne znaacuteme molekuly v psychiatrii v sympoacuteziu bu-duacute odprezentovaneacute vyacutesledky niektoryacutech novyacutech vyacuteskumov ktoreacute daacutevajuacute odpovede na predtyacutem nezodpovedateľneacute otaacutezky Okrem teoretickyacutech poznatkov ponuacutekne-me aj skuacutesenosti z bežnej klinickej praxe


71Abstrakty

Vieme sa bdquopostaraťldquo o osoby s poruchami pohlavnej identity BarboraVašečkovaacute12DanicaCaisovaacute3OľgaJamborovaacute1 sup1PsychiatrickaacuteklinikaSZUa UNBRužinovBratislava sup2PsychiatrickaacuteambulanciaUNsPMilosrdniacutebratiaBratislava 3PsychiatrickaacuteambulanciaKošice

Stavy ktoreacute MKCH-10 označuje ako porucha pohlavnej identity či ešte staacutele pomerne široko použiacutevanyacute termiacuten transsexualita prechaacutedzajuacute v suacutečasnosti koncepčnyacutemi zmenami Okrem bdquokozme-tickyacutechldquo uacuteprav za ktoreacute mocircžeme považo-vať zmenu terminoloacutegie (gender dysfoacuteria podľa DSM-5 či plaacutenovanyacute naacutezov rodovaacute inkongruencia v MKCH-11) sa do popredia dostaacuteva samotnyacute charakter stavu ndash či vocirc-bec ide o poruchu alebo ochorenie DSM- -5 sa s touto situaacuteciou vyrovnala tak že ako diferenciaacutelny znak označila bdquodysfoacuteriuldquo teda vyacuteraznuacute nepohodu vyplyacutevajuacutecu z ne-suacuteladu medzi prežiacutevanyacutem a priradenyacutem rodovyacutem označeniacutem jedinca V suacutečasnosti sme svedkami naacuterastu počtu žiadostiacute na podstuacutepenie procesu zmeny pohlavia ndash tranziacuteciu Tento proces je v kompetencii sexuoloacutegov V suacutečasnosti však subšpecia-lizačnyacute odbor psychiatrickaacute sexuoloacutegia nie je v Slovenskej republike akreditovanyacute čo limituje dostupnosť tejto starostlivosti a nadmerne zaťažuje praktizujuacutecich sexu-oloacutegov Keďže ide o diagnostickuacute jednot-ku ktoraacute je uvedenaacute v kapitole V MKCH-10 Duševneacute poruchy a poruchy spraacutevania psychiater by mal mať zaacutekladneacute kompe-

tencie v diagnostike a starostlivosti o tuacuteto skupinu osocircb

V raacutemci workshopu buduacute prezen-tovaneacute zaacutekladneacute informaacutecie o problema-tike terminoloacutegia s prihliadnutiacutem na ak-tuaacutelne prebiehajuacutece zmeny diagnostickeacute kriteacuteriaacute a problematickeacute oblasti pri ich uplatňovaniacute podmienky a priebeh pro-cesu zmeny pohlavia Teoretickeacute oblasti buduacute doplneneacute ilustračnyacutemi kazuistikami Cieľom je zmapovať naacutezory a skuacutesenosti uacutečastniacutekov na niektoreacute kontroverzneacute ob-lasti (napr limity suacutečasnyacutech terapeutic-kyacutech možnostiacute problematika rodičovstva hormonaacutelnej terapie v detskom veku hra-ničneacute a neuacuteplne vyjadreneacute stavy a pod) formou moderovanej diskusie

Ako prezentovať priacutespevky viesť sympoacutezium a odbornuacute diskusiu PodporeneacuteedukačnyacutemgrantomspoločnostiServier Iveta Bauerovaacute Training Manager Servier Slovensko

Workshop bude vedenyacute personaacutel-nym treacutenerom s cieľom treacuteningu v oblasti prezentačnyacutech techniacutek Uacutečastniacutekom po-nuacutekne nielen možnosť zlepšiť sa v prezen-taacutecii vlastneacuteho priacutespevku na odbornom podujatiacute ale aj v schopnosti viesť odbornyacute blok prednaacutešok či odbornuacute diskusiu

Počas workshopu sa očakaacuteva aj aktiacutevne zapojenie sa do programu podujatia Počas workshopu je možneacute pre-zentovať aj vlastnuacute kraacutetku prednaacutešku avšak prezentaacutecia vlastneacuteho priacutespevku nie je podmienkou

Workshopy


72 Abstrakty

Posiacuteleniacute zdraveacute čaacutesti osobnosti ndash vniacutemaacuteniacute hodnot a smyslu v životě pacienta Martina Kosovaacute1 Vlastimil Sojka2 1AmbulanceklinickeacutepsychologieBrnoČR 2PsychologickaacuteambulanceHavliacutečkůvBrodČR

Zaacutejem leacutekaře o nemocnou i zdravou čaacutest osobnosti pacienta se projevuje v dia- gnostice nejen určeniacutem patologickyacutech jevů ale i pozitivniacute diagnostikou K uacutespěšneacute leacutečbě podobně přispiacutevaacute podpora a rozvoj existen-ciaacutelniacute dimenze kteraacute spočiacutevaacute v žitiacute vztahů a praacuteci pro něco nebo pro někoho navzdory působeniacute nemoci Těžištěm workshopu je osobniacute prožitek uacutečinku smysluplneacuteho zaacute-žitku pro posiacuteleniacute perspektivy budoucnosti

Ciacutelem workshopu je osvojeniacute me-tody s existenciaacutelniacutem přesahem pro kli-nickou praxi

No more stigma no Miroslava Palušnaacute1 Matej Herman2 MatuacutešVirčiacutek2JozefBaran1JozefGajdoš1 1PsychiatrickeacuteoddFNsP J A Reimana Prešov 2PsychiatrickaacutenemocnicaMichalovce

No more stigma no je neziskovaacute organizaacutecia ktoraacute vznikla spolupraacutecou mladyacutech ľudiacute pracujuacutecich na psychiat-rickyacutech oddeleniach Hlavnyacutem cieľom or-ganizaacutecie je osveta v oblasti psychickeacuteho zdravia najmauml so zameraniacutem na destig-matizaacuteciu Podobne ako vo vaumlčšine krajiacuten sveta aj na Slovensku dochaacutedza k naacuterastu vyacuteskytu psychickyacutech poruacutech Psychickeacute

poruchy suacute často spojeneacute s vysokou mierou stigmatizaacutecie zo strany spoloč-nosti čo spocircsobuje vyacuteznamneacute sociaacutelne probleacutemy a ekonomickeacute straty Psychickeacute poruchy suacute spoločnosťou zvyčajne vniacute-maneacute negatiacutevne stigmatizujuacutece postoje zastaacutevajuacute nezriedka aj lekaacuteri a zdravot-niacutecky personaacutel Kvalita života ľudiacute tr-piacich psychickou poruchou klesaacute Vo workshope sa zameraacuteme na predstavenie pojmu stigma na stigmatizačneacute posto-je spoločnosti na možnosti prevencie v oblasti psychickeacuteho zdravia a suacutečasťou workshopu bude aj interaktiacutevny naacutecvik komunikaacutecie s človekom trpiacom psy-chickou poruchou

Forenznaacute psychiatria vo Švajčiarsku Sylvia Vetter PsychiatrischeUniversitaumltsklinikZuumlrichKlinikfuumlrForensischePsychiatrieZentrumfuumlrStationaumlreForensischeTherapieSwitzerland

Suacutedna psychiatria vo Švajčiarsku spĺňa docircležituacute spoločenskuacute uacutelohu a je odkaacutezanaacute na uacutezku spolupraacutecu medzi mediciacutenou a justiacuteciou Okrem toho je aj zavislaacute od spoločensko-politickyacutech faktorov Švajčiarska konfederaacutecia maacute podobnyacute trestno-praacutevny systeacutem ako nemeckaacute a realizuje tradičneacute ochranneacute psychiatrickeacute liečby ako suacutečasť ochran-nyacutech opatreniacute spoločnosti V roku 2006 bolo zjednoteneacute vzdelaacutevanie suacutednych znalcov z oblasti psychiatrie Vyacutekon ochrannej liečby sa vykonaacuteva vo vauml-zeniacute vo všeobecnyacutech psychiatrickyacutech nemocniciach s niekoľkyacutemi forenznyacutemi locircžkami ale aj na vysoko špecializova-


73Abstrakty

nyacutech forenznyacutech klinikaacutech Nedostatok tyacutechto špecializovanyacutech locircžok spocircso-buje dlheacute čakacie doby vo vaumlzbe a ve-die častokraacutet ku chronifikaacutecii ochoreniacute V kantoacutene Zurich sa nachaacutedza najvaumlčšia forenznaacute organizaacutecia

Druhaacute časť workshopu sa zame-ria na predstavenie najvaumlčšej modernej forenznej kliniky na uacutezemiacute Švajčiarska ktoraacute je časťou Univerzitnej kliniky Zurich Centrum pre forenznuacute psychiat-riu (ZSFP) so siacutedlom v Rheinau Ako jedinaacute vo Švajčiarsku maacute vybudovaneacute vysoko zabezpečovacie psychiatrickeacute oddele-nie s 27 locircžkami kde sa vykonaacuteva nie-len ochrannaacute liečba ale sa aj preliečujuacute akuacutetne psychiatrickeacute stavy u pacientov u ktoryacutech stabilizaacutecia vo vyacutekone trestu nie je možnaacute Suacutečasťou suacute aj 4 zatvoreneacute oddelenia a jedna stanica špecializova-naacute na rehabilitaacuteciu a socializaacuteciu ktoraacute je vedenaacute v otvorenom režime Autorka predstaviacute i praacutecu forenznej ambulancie a resocializačnyacutech zariadeniacute ktoreacute prebe-rajuacute liečbu pacientov po pobyte na klinike

Počas workshopu bude prebiehať diskusia s autorkou

Psychoterapia pacientov s poruchou priacutejmu potravy Zuzana Matzovaacute Martina Paulinyovaacute IgorTomaacutešekJanaTrebatickaacuteJaacutenŠuba KlinikadetskejpsychiatrieLFUKa NUacuteDCHBratislava

Poruchy priacutejmu potravy (PPP) suacute zaacutevažneacute psychickeacute ochorenia s najčas-tejšiacutem začiatkom v obdobiacute dospievania Medzi PPP zaraďujeme podľa MKCH-10

Mentaacutelnu anorexiu Mentaacutelnu buliacutemiu a ich atypickeacute formy Ochorenie často začiacutena pliacuteživo a prinaacuteša okrem zaacutek-ladneacuteho psychickeacuteho ochorenia rizi-ko zaacutevažnyacutech akuacutetnych a chronickyacutech psychickyacutech a somatickyacutech komorbidiacutet Liečba musiacute byť komplexnaacute a je zvyčaj-ne dlhodobaacute Suacutečasťou liečby je naacutevrat k primeranej fyziologickej hmotnos-ti obnovenie stravovaciacutech naacutevykov uacutezdrava somatickyacutech komorbidiacutet sta-bilizaacutecia psychickeacuteho prežiacutevania a zme-na vzťahu k sebe Suacutečasťou liečby je farmakoterapia ale najdocircležitejšou časťou liečby je edukaacutecia a psychote-rapia pacientky a jej rodiny V ponuacuteka-nom workshope zaacuteujemcov zoznaacutemime s konceptom psychoterapeutickej časti liečby PPP ktoruacute využiacutevame v ich liečbe v raacutemci špecializovaneacuteho liečebneacuteho programu jednotky pre liečbu PPP na Klinike detskej psychiatrie LF UK ktoraacute je toho času jedineacute pracovisko špeciali-zovaneacute na komplexnuacute liečbu PPP u detiacute a adolescentov na Slovensku

Suacutečasnosť a perspektiacutevy rTMS v psychiatrickej liečbe PeterKorcsogJakubZorvanAnnaPekarčiacutekovaacute PsychiatrickeacuteoddelenieVšeobecnaacutenemocnicaRimavskaacuteSobotaSvetzdravia as

Na psychiatrickom oddeleniacute v Rimavskej Sobote už 12 rokov použiacuteva-ne rTMS v liečbe predovšetkyacutem depre-siacutevnych poruacutech Je to veľmi intenziacutevne použiacutevanaacute neuromodulačnaacute liečba na našom oddeleniacute Už maacuteme ročneacute pozi-


74 Abstrakty

tiacutevne skuacutesenosti s ambulantnou formou rTMS a skutočnosť že metoacuteda bola za-radenaacute do kataloacutegu ambulantnyacutech vyacute-konov otvaacutera šancu na zavedenie tejto metoacutedy do rutinnej ambulantnej praxe Pri intenziacutevnej rTMS použiacutevame 20 Hz stimulaacuteciu s intenzitou 110 motorickeacute-ho prahu (2 000 pulzov v jednom sedeniacute 3 sedenia denne 30 000 pulzov počas 5-dňovej liečby) a použiacutevame aj tzv inter-mitentnuacute bdquotheta burstldquo stimulaacuteciu (iTBS) Intenziacutevna ambulantnaacute rTMS v buduacutec-nosti mocircže byť vhodnou alternatiacutevou pre pacientov so znaacutemkami rezistencie na antidepresiacutevnu liečbu RTMS v suacutečasnosti vykonaacutevaacuteme na 3 stimulaacutetoroch a počet

stimulovanyacutech pacientov už dosahuje naacuteš 10-ročnyacute priemer za jeden rok a v počte stimulovanyacutech po zavedeniacute intenziacutevnej stimulaacutecie realizujeme 300 stimulaacuteciiacute me-sačne Uskutočnili sme už 3 workshopy na Slovensku (Pezinok Rimavskaacute Sobota Veľkeacute Zaacutelužie) a vzhľadom na veľkyacute zaacuteu-jem ponuacutekame tento praktickyacute workshop aj pre uacutečastniacutekov XIII Slovenskeacuteho psy-chiatrickeacuteho zjazdu Buduacute prezentovaneacute nielen suacutečasneacute poznatky o mechaniz-moch uacutečinku indikaacuteciaacutech kontraindikaacute-ciaacutech nežiaduacutecich uacutečinkoch a nami pou-žiacutevaneacute protokoly ale aj praktickaacute ukaacutežka s možnosťou aktiacutevnej uacutečasti a vyskuacutešaniacute metodiky uacutečastniacutekmi workshopu


75Abstrakty

Panelovaacute diskusia o vzdelaacutevaniacute v psychiatrii

Vzdelaacutevanie v psychiatrii je teacutema ktoraacute sa naacutes psychiatrov tyacuteka po celyacute aktiacutev-ny pracovnyacute život Nejde len o špecializaacuteciu a subšpecializaacutecie v našom odbore ale aj o kontinuaacutelne vzdelaacutevanie ktoreacute je našou povinnosťou vyplyacutevajuacutecou zo zaacutekona

V suacutečasnosti je alarmujuacuteca situ-aacutecia v špecializačnom vzdelaacutevaniacute najmauml v pedopsychiatrii pre akuacutetny nedosta-tok odborniacutekov a suacutečasne chyacutebajuacutece pedopsychiatrickeacute ambulancie a locircžka Nepriaznivuacute situaacuteciu plaacutenuje MZ SR riešiť otvoreniacutem rezidenčneacuteho programu pre podporu vzdelaacutevania v pedopsychiatrii a otvoreniacutem novyacutech locircžok pre detskyacutech a adolescentnyacutech pacientov Okrem toho vznikaacute novaacute nadstavbovaacute špecializaacutecia ndash sexuoloacutegia ktoraacute by sa mala stať mul-tidisciplinaacuternou a obsiahne nielen psy-chiatrickuacute špecializaacuteciu ale aj gyneko-logickuacute urologickuacute a endokrinologickuacute

Do panelovej diskusie sa zapoja odborniacuteci ktoriacute sa o vzdelaacutevanie starajuacute z poziacutecie MZ SR vzdelaacutevaciacutech inštituacuteciiacute a odbornyacutech spoločnostiacute v Euroacutepe aj na Slovensku a spoločne buduacute hľadať od-povede na otaacutezky ako sa realizuje a kam smeruje vzdelaacutevanie v odbore psychiatria na Slovensku

Panelovaacute diskusia o reforme psychiatrickej starostlivosti v ČR a SR

Aktuaacutelny stav odboru psychiatrie na Slovensku nie je lichotivyacute Napriek tomu že už v roku 1991 bola autoritami

v našom odbore sformulovanaacute Reforma psychiatrickej starostlivosti dodnes ne-došlo k jej realizaacutecii Hoci na myšlienky Reformy nadviazala Koncepcia zdravot-nej starostlivosti v odbore psychiatria v SR ktoraacute nadobudla platnosť v roku 2006 ani taacuteto nebola dostatočne imple-mentovanaacute Z tyacutechto docircvodov sa vyacutebor SPsS SLS pokuacuteša nadviazať na obidva do-kumenty aktualizovať ich podľa moder-nyacutech požiadaviek a rozvinuacuteť aktiacutevnu spo-lupraacutecu s MZ SR avšak napriek tomu je politika ldquomental healthrdquo v podmienkach SR maacutelo aktiacutevna Pre jej modernizaacuteciu je nevyhnutneacute dosiahnuť systeacutemoveacute zme-ny Slovenskaacute psychiatrickaacute spoločnosť SLS rozviacuteja uacutezku odbornuacute spolupraacutecu s Psychiatrickou společnostiacute ČLS JEP ktoraacute sa v suacutečasnosti podieľa na reali-zaacutecii Reformy psychiatrickeacute peacuteče v ČR Vyacutemena skuacutesenostiacute a podpora kolegov z ČR suacute vyacuteznamnyacutemi motivaacutetormi v si-tuaacutecii v ktorej sa slovenskaacute psychiatria nachaacutedza Do panelovej diskusie na teacute-mu reformy psychiatrickej starostlivos-ti v Čechaacutech a na Slovensku sa zapoja predstavitelia MZ SR MZ ČR PS ČLS JEP a SPsS SLS

Panelovaacute diskusia o e-HealthElektronickeacute zdravotniacutectvo je

teacutema ktoraacute v slovenskej spoločnosti rezonuje nielen medzi odborniacutekmi ale v jej celej šiacuterke Dotyacuteka sa naacutes všetkyacutech Každyacute sme nielen profesionaacutelom ktoryacute ju maacute použiacutevať v každodennej praxi ale aj pacientom minimaacutelne svojho praktickeacuteho

Paneloveacute diskusie


76 Abstrakty

lekaacutera Možno preto ju tak citlivo vniacutema-me a staviame sa k nej s veľkou zodpo-vednosťou Elektronizaacutecia zdravotniacutectva predstavuje veľkyacute pokrok na ktoryacute však spoločnosť musiacute byť pripravenaacute spraacutev-ne ho pochopiť a naučiť sa ho použiacutevať Uacuteplneacute odmietnutie E-health je zasa kro-kom spaumlť Ide teda o širokospektraacutelnu teacute-mu o ktorej sa maacute hovoriť na odbornyacutech foacuterach aby sme si lepšie zvažovaniacutem

a formulovaniacutem argumentov a protiar-gumentov dokaacutezali na ňu vytvoriť naacutezor Zavedenie E-health v odbore psychiat-ria maacute svoje špecifikaacute ktoreacute je potreb-neacute zohľadniť a rešpektovať SPsS SLS sa snažiacute upriamiť pozornosť zodpovednyacutech smerom k psychiatrii pomocirccť im k po-chopeniu jej špecifiacutek a prispieť k vytvo-reniu funkčneacuteho modulu Pochopenie je však potrebneacute z obidvoch straacuten


77Abstrakty

Krsty publikaacuteciiacuteĽ Forgaacutečovaacute A Heretik st (eds) KAPITOLY Z PSYCHOPATOLOacuteGIE 10 FOLIA PSYCHOPATHOLOGICA zv 13

Zborniacutek priacutespevkov z Guens- bergerovho a Dobrotkovho dňa vychaacutedza už tradične v nadvaumlznosti na spomenuteacute odborneacute podujatia Tento rok sa konal XXII Guensbergerov deň a teacutemy tohto podujatia predstavili širokuacute škaacutelu psy-chopatologicky orientovanyacutech priacutespev-kov Počas XVII ročniacuteka Dobrotkovho dňa sa okrem pestrej palety priacutespevkov spomiacutenalo aj na prof Geacutezu Dobrotku okrem ineacuteho zakladateľa československej forenznej psycholoacutegie ktoryacute by tento rok oslaacutevil storočnicu

V Režnaacutekovaacute ALKOHOLOVAacute DEMENCIA (z ediacutecie Kapitoly modernej psychiatrie)

Alkohol jeho uacutečinky a zneužiacuteva-nie je zrejme stareacute ako ľudstvo samo Vysokaacute prevalencia syndroacutemu zaacutevislosti od alkoholu sa daacuteva do suacutevisu s relatiacutevne niacutezkou cenou alkoholu a jeho ľahkou do-stupnosťou Alkoholovaacute demencia ktoraacute patriacute medzi najčastejšie sekundaacuterne de-mencie tvoriacute až 10 všetkyacutech demenciiacute je často nedostatočne identifikovanaacute a preto je považovanaacute za tichuacute epideacutemiu 21 storočia Spraacutevnou a skorou liečbou zaacutekladneacuteho ochorenia je možneacute dosiah-nuť takuacute uacuteroveň kognitiacutevnych a inyacutech funkciiacute akuacute mal pacient pred ochoreniacutem priacutepadne aspoň ju čiastočne zlepšiť

Podujatie podporilizlatyacute partner

mediaacutelny partner

generaacutelni partneri

hlavniacute partneri







4 Tiraacutež



ISSN 2453-8477





































































































15Abstrakty









16 Abstrakty









17Abstrakty










18 Abstrakty









19Abstrakty












20 Abstrakty






21Abstrakty









22 Abstrakty







23Abstrakty











24 Abstrakty








25Abstrakty









26 Abstrakty









27Abstrakty










28 Abstrakty










29Abstrakty








30 Abstrakty









31Abstrakty










32 Abstrakty








33Abstrakty








34 Abstrakty








35Abstrakty









36 Abstrakty









37Abstrakty






38 Abstrakty







39Abstrakty









40 Abstrakty








41Abstrakty





42 Abstrakty








43Abstrakty








44 Abstrakty









45Abstrakty









46 Abstrakty








47Abstrakty







48 Abstrakty







49Abstrakty








50 Abstrakty










51Abstrakty






52 Abstrakty









53Abstrakty








54 Abstrakty







55Abstrakty









56 Abstrakty










57Abstrakty








58 Abstrakty









59Abstrakty








60 Abstrakty










61Abstrakty










62 Abstrakty








63Abstrakty










64 Abstrakty







65Abstrakty










66 Abstrakty






67Abstrakty





68 Abstrakty








69Abstrakty









70 Abstrakty








71Abstrakty








Workshopy


72 Abstrakty










73Abstrakty










74 Abstrakty




75Abstrakty












76 Abstrakty




77Abstrakty











4 Tiraacutež



ISSN 2453-8477





































































































15Abstrakty









16 Abstrakty









17Abstrakty










18 Abstrakty









19Abstrakty












20 Abstrakty






21Abstrakty









22 Abstrakty







23Abstrakty











24 Abstrakty








25Abstrakty









26 Abstrakty









27Abstrakty










28 Abstrakty










29Abstrakty








30 Abstrakty









31Abstrakty










32 Abstrakty








33Abstrakty








34 Abstrakty








35Abstrakty









36 Abstrakty









37Abstrakty






38 Abstrakty







39Abstrakty









40 Abstrakty








41Abstrakty





42 Abstrakty








43Abstrakty








44 Abstrakty









45Abstrakty









46 Abstrakty








47Abstrakty







48 Abstrakty







49Abstrakty








50 Abstrakty










51Abstrakty






52 Abstrakty









53Abstrakty








54 Abstrakty







55Abstrakty









56 Abstrakty










57Abstrakty








58 Abstrakty









59Abstrakty








60 Abstrakty










61Abstrakty










62 Abstrakty








63Abstrakty










64 Abstrakty







65Abstrakty










66 Abstrakty






67Abstrakty





68 Abstrakty








69Abstrakty









70 Abstrakty








71Abstrakty








Workshopy


72 Abstrakty










73Abstrakty










74 Abstrakty




75Abstrakty












76 Abstrakty




77Abstrakty






4 Tiraacutež



ISSN 2453-8477





































































































15Abstrakty









16 Abstrakty









17Abstrakty










18 Abstrakty









19Abstrakty












20 Abstrakty






21Abstrakty









22 Abstrakty







23Abstrakty











24 Abstrakty








25Abstrakty









26 Abstrakty









27Abstrakty










28 Abstrakty










29Abstrakty








30 Abstrakty









31Abstrakty










32 Abstrakty








33Abstrakty








34 Abstrakty








35Abstrakty









36 Abstrakty









37Abstrakty






38 Abstrakty







39Abstrakty









40 Abstrakty








41Abstrakty





42 Abstrakty








43Abstrakty








44 Abstrakty









45Abstrakty









46 Abstrakty








47Abstrakty







48 Abstrakty







49Abstrakty








50 Abstrakty










51Abstrakty






52 Abstrakty









53Abstrakty








54 Abstrakty







55Abstrakty









56 Abstrakty










57Abstrakty








58 Abstrakty









59Abstrakty








60 Abstrakty










61Abstrakty










62 Abstrakty








63Abstrakty










64 Abstrakty







65Abstrakty










66 Abstrakty






67Abstrakty





68 Abstrakty








69Abstrakty









70 Abstrakty








71Abstrakty








Workshopy


72 Abstrakty










73Abstrakty










74 Abstrakty




75Abstrakty












76 Abstrakty




77Abstrakty









































































































15Abstrakty









16 Abstrakty









17Abstrakty










18 Abstrakty









19Abstrakty












20 Abstrakty






21Abstrakty









22 Abstrakty







23Abstrakty











24 Abstrakty








25Abstrakty









26 Abstrakty









27Abstrakty










28 Abstrakty










29Abstrakty








30 Abstrakty









31Abstrakty










32 Abstrakty








33Abstrakty








34 Abstrakty








35Abstrakty









36 Abstrakty









37Abstrakty






38 Abstrakty







39Abstrakty









40 Abstrakty








41Abstrakty





42 Abstrakty








43Abstrakty








44 Abstrakty









45Abstrakty









46 Abstrakty








47Abstrakty







48 Abstrakty







49Abstrakty








50 Abstrakty










51Abstrakty






52 Abstrakty









53Abstrakty








54 Abstrakty







55Abstrakty









56 Abstrakty










57Abstrakty








58 Abstrakty









59Abstrakty








60 Abstrakty










61Abstrakty










62 Abstrakty








63Abstrakty










64 Abstrakty







65Abstrakty










66 Abstrakty






67Abstrakty





68 Abstrakty








69Abstrakty









70 Abstrakty








71Abstrakty








Workshopy


72 Abstrakty










73Abstrakty










74 Abstrakty




75Abstrakty












76 Abstrakty




77Abstrakty
































































































15Abstrakty









16 Abstrakty









17Abstrakty










18 Abstrakty









19Abstrakty












20 Abstrakty






21Abstrakty









22 Abstrakty







23Abstrakty











24 Abstrakty








25Abstrakty









26 Abstrakty









27Abstrakty










28 Abstrakty










29Abstrakty








30 Abstrakty









31Abstrakty










32 Abstrakty








33Abstrakty








34 Abstrakty








35Abstrakty









36 Abstrakty









37Abstrakty






38 Abstrakty







39Abstrakty









40 Abstrakty








41Abstrakty





42 Abstrakty








43Abstrakty








44 Abstrakty









45Abstrakty









46 Abstrakty








47Abstrakty







48 Abstrakty







49Abstrakty








50 Abstrakty










51Abstrakty






52 Abstrakty









53Abstrakty








54 Abstrakty







55Abstrakty









56 Abstrakty










57Abstrakty








58 Abstrakty









59Abstrakty








60 Abstrakty










61Abstrakty










62 Abstrakty








63Abstrakty










64 Abstrakty







65Abstrakty










66 Abstrakty






67Abstrakty





68 Abstrakty








69Abstrakty









70 Abstrakty








71Abstrakty








Workshopy


72 Abstrakty










73Abstrakty










74 Abstrakty




75Abstrakty












76 Abstrakty




77Abstrakty




















































































15Abstrakty









16 Abstrakty









17Abstrakty










18 Abstrakty









19Abstrakty












20 Abstrakty






21Abstrakty









22 Abstrakty







23Abstrakty











24 Abstrakty








25Abstrakty









26 Abstrakty









27Abstrakty










28 Abstrakty










29Abstrakty








30 Abstrakty









31Abstrakty










32 Abstrakty








33Abstrakty








34 Abstrakty








35Abstrakty









36 Abstrakty









37Abstrakty






38 Abstrakty







39Abstrakty









40 Abstrakty








41Abstrakty





42 Abstrakty








43Abstrakty








44 Abstrakty









45Abstrakty









46 Abstrakty








47Abstrakty







48 Abstrakty







49Abstrakty








50 Abstrakty










51Abstrakty






52 Abstrakty









53Abstrakty








54 Abstrakty







55Abstrakty









56 Abstrakty










57Abstrakty








58 Abstrakty









59Abstrakty








60 Abstrakty










61Abstrakty










62 Abstrakty








63Abstrakty










64 Abstrakty







65Abstrakty










66 Abstrakty






67Abstrakty





68 Abstrakty








69Abstrakty









70 Abstrakty








71Abstrakty








Workshopy


72 Abstrakty










73Abstrakty










74 Abstrakty




75Abstrakty












76 Abstrakty




77Abstrakty











































































15Abstrakty









16 Abstrakty









17Abstrakty










18 Abstrakty









19Abstrakty












20 Abstrakty






21Abstrakty









22 Abstrakty







23Abstrakty











24 Abstrakty








25Abstrakty









26 Abstrakty









27Abstrakty










28 Abstrakty










29Abstrakty








30 Abstrakty









31Abstrakty










32 Abstrakty








33Abstrakty








34 Abstrakty








35Abstrakty









36 Abstrakty









37Abstrakty






38 Abstrakty







39Abstrakty









40 Abstrakty








41Abstrakty





42 Abstrakty








43Abstrakty








44 Abstrakty









45Abstrakty









46 Abstrakty








47Abstrakty







48 Abstrakty







49Abstrakty








50 Abstrakty










51Abstrakty






52 Abstrakty









53Abstrakty








54 Abstrakty







55Abstrakty









56 Abstrakty










57Abstrakty








58 Abstrakty









59Abstrakty








60 Abstrakty










61Abstrakty










62 Abstrakty








63Abstrakty










64 Abstrakty







65Abstrakty










66 Abstrakty






67Abstrakty





68 Abstrakty








69Abstrakty









70 Abstrakty








71Abstrakty








Workshopy


72 Abstrakty










73Abstrakty










74 Abstrakty




75Abstrakty












76 Abstrakty




77Abstrakty































































15Abstrakty









16 Abstrakty









17Abstrakty










18 Abstrakty









19Abstrakty












20 Abstrakty






21Abstrakty









22 Abstrakty







23Abstrakty











24 Abstrakty








25Abstrakty









26 Abstrakty









27Abstrakty










28 Abstrakty










29Abstrakty








30 Abstrakty









31Abstrakty










32 Abstrakty








33Abstrakty








34 Abstrakty








35Abstrakty









36 Abstrakty









37Abstrakty






38 Abstrakty







39Abstrakty









40 Abstrakty








41Abstrakty





42 Abstrakty








43Abstrakty








44 Abstrakty









45Abstrakty









46 Abstrakty








47Abstrakty







48 Abstrakty







49Abstrakty








50 Abstrakty










51Abstrakty






52 Abstrakty









53Abstrakty








54 Abstrakty







55Abstrakty









56 Abstrakty










57Abstrakty








58 Abstrakty









59Abstrakty








60 Abstrakty










61Abstrakty










62 Abstrakty








63Abstrakty










64 Abstrakty







65Abstrakty










66 Abstrakty






67Abstrakty





68 Abstrakty








69Abstrakty









70 Abstrakty








71Abstrakty








Workshopy


72 Abstrakty










73Abstrakty










74 Abstrakty




75Abstrakty












76 Abstrakty




77Abstrakty





Documents

Psychiatria SPZ/abstrakty_XIII_SPZ2018_final.pdf · Psychiatri re ra uplemen e 2018 19(S1e) 4 õ 0³ a Psychiatria pre prax – Suplement 1e Samostatne nepredajná príloha. Citačná