Sťastie v práci

METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA

Výsledky prieskumu boli spracované na základe analýzy dát získaných

prostredníctvom elektronických dotazníkov rozposlaných respondentom. Dáta boli

zozbierané, triedené, analyzované a graficky vizualizované v prostredí programu Microsoft

Office 2010, konkrétne tabuľkovým procesorom MS Excel. Otázky v dotazníku boli

tvorené zrozumiteľne tak, aby sa minimalizovalo riziko ich nepochopenia. Niektoré otázky

obsahujú dodatočnú nápovedu, ktorá mala za úlohu objasniť prípadné nezrovnalosti. V

aplikovanej časti sa používa dotazníková metóda kvantitatívno-kvalitatívneho charakteru.

RESPONDENTI

Elektronický dotazník sa zameriaval na zistenie subjektívneho pocitu šťastia v

práci, preto bol rozoslaný pracujúcim ľuďom bez ohľadu na ich pracovné zaradenie, či

funkciu. Dopytovaná vzorka 216 respondentov teda zahŕňa zamestnancov bez riadiacich

funkcií – tých sa prieskumu zúčastnilo 154, čiže 71,3% respondentov; ako aj riadiacich

pracovníkov (manažérov, podnikateľov), ktorých bolo 62, čo predstavuje podiel 28,7%.

Prieskum zahŕňa 80 mužov (37,04%) a 136 žien (takmer 63%). Najväčšie

zastúpenie, až 64,35%, mali pracujúci s vysokoškolským vzdelaním, ktorých bolo 139;

pracovníci so stredoškolským vzdelaním predstavovali menšinu – s počtom 77 tvorili

podiel takmer 36%. Respondentov so základným vzdelaním bolo 0 (0,00%). Dotazník

sledoval aj rodinný stav opýtaných. 159 respondenti (73,15%) sú slobodní, zvyšných 58

(26,85%) odpovedalo, že sú v manželskom vzťahu.

Vzorka 216 respondentov nie je reprezentatívna; pre účely diplomovej práce by

však mala stačiť a poskytnúť vierohodný pohľad na skúmanú problematiku.

Dotazník bol distribuovaný elektronickou cestou a aktívne zhromažďoval odpovede

respondentov v období jedného týždňa od 04.04.2011 do 11.04.2011. Primárne šírenie

prebiehalo prostredníctvom elektronickej pošty a dotazník bol rozoslaný širokému okruhu

priateľov a známych, ktorí boli následne požiadaní o jeho ďalšiu distribúciu. Týmto

spôsobom sa zabezpečila rýchle šírenie medzi roznorodé vrstvy pracujúcich a promptná

návratnosť odpovedí.

ROZBOR OTÁZOK DOTAZNÍKA

Dotazník bol vytvorený so zámerom získať názory pracujúcich manažérov

a bežných zamestnancov na skúmanú problematiku. Je koncipovaný tak, aby reflektoval

prechádzajúcu odpoveď respondenta a na základe nej vygeneroval vhodnú otázku. Z toho

dôvodu sa počet a obsah otázok položených jednotlivým respondentom mohol líšiť,

v konečnom dôsledku boli tieto odlišnosti funkčné a mali za cieľ zistiť viac detailov.

V nasledujúcom prehľade sú odlíšené riadne a mimoriadne otázky.

1) Pracujem ako bežný zamestnanec (bez riadiacich kompetencií), alebo ako

riadiaci pracovník (manažér, podnikateľ, človek na voľnej nohe, ktorý sa riadi sám)?

Prvá otázka mala za úlohu rozlíšiť pracujúcich bez riadiacich kompetencií od

manažérov. V prvom rade sa sledoval rozdiel medzi subjektívnym vnímaním šťastia na

pracovisku v súvislosti so sebariadením pracovníka medzi manažérmi a nemanažérmi.

Zároveň, na základe odpovedí respondentov, dotazník generoval odlišné otázky

v nasledujúcej časti. Zamestnanec bez riadiacich kompetencií bol dopytovaný poskytnúť

svoj názor na to, či má pocit, že šťastie zamestnancov na pracovisku je dôležité pre jeho

zamestnávateľa. Manažér, ktorého úlohou je svojich pracovníkov riadiť a starať sa o nich,

odpovedal na otázku, či má zaujem, či sú jeho pracovníci šťastní, či ich práca napĺňa.

2) Odvetvie, v ktorom pracujem:

� Bankovníctvo a finančné služby,

� Doprava,

� Energetika a prírodné zdroje,

� IT, telekomunikácie, technológie,

� Médiá,

� Nehnuteľnosti, stavebníctvo, developerstvo,

� Neziskový sektor,

� Poradenstvo, consulting,

� Služby,

� Školstvo a vzdelávanie,

� Turizmus, hotelierstvo a cestovný ruch,

� Veda, výskum a vývoj,

� Verejný sektor,

� Výrobné odvetvia (automobilový, strojársky, chemický priemysel, ...),

� Zdravotníctvo a farmácia,

� Iné

Druhá otázka sa zameriavala na zistenie odvetvia, v ktorom respondent pôsobí.

3) a) Myslíte si, že je pre Vášho zamestnávateľa dôležité, či ste v práci šťastní? (...či Vás práca napĺňa? ...či je pre Vás zmysluplná?)

� Áno

� Nie

� Neviem

b) Ako manažéra, zaujíma Vás, či sú Vaši zamestnanci šťastní? (...či ich práca napĺňa? ...či je pre nich zmysluplná?)

� Áno

� Nie

� Neviem

Otázky 3a), 3b) boli generované na základe odpovede respondenta z prvej otázky.

Zamestnancovi bez riadiacich kompetencií bola položená otázka 3a), pracovníkom s

manažérskymi kompetenciami otázka 3b). Zámerom bolo analyzovať, či zamestnanci

vnímajú svojho zamestnávateľa ako starajúceho sa o šťastie svojich zamestnancov (či mu

na šťastí a naplnení z práce svojich pracovníkov záleží); manažérom bola položená otázka,

či oni, ako riadiaci pracovníci, majú záujem o šťastie a naplnenie svojich ľudí.

4) Ste v práci šťastní? (...napĺňa Vás Vaša práca? ...vidíte v nej zmysel?)

� Áno

� Nie

� Neviem

� Aj tak nesúhlasím s definíciou šťastia, aká je v popise otázky - pre mňa je

šťastie o inom

Štvrtá otázka sa pýtala na subjektívny pocit šťastia respondentov v ich práci.

Otázka obsahovala nápovedu, ktorá vymedzovala pocit šťastia a mala tak pomôcť rozlíšiť

respondentom šťastie od spokojnosti, pretože tieto dva pojmy sa častokrát zamieňajú.

Respondenti boli požiadaní rozlišovať medzi šťastím, ktoré je výsledkom naplňujúcej

práce, ktorá dodáva energiu a pocit, že to, čo robia, dáva zmysel a spokojnosťou, ktorá

súvisí s platom, zamestnaneckými benefitmi, kolektívom a pod. Avšak tá nezaručuje, že

ráno s chuťou vstávajú a tešia sa, čo im deň v práci prinesie.

V prípade kladnej odpovede bol respondent presmerovaný na otázku 8) a ďalej sa

nezisťoval dôvod jeho šťastia, pretože ten bol uvedený v popise otázky (naplňujúca,

zmysluplná práca). V prípade zápornej odpovede sa vygenerovala otázka 7) a dotazník

ďalej skúmal, prečo pracovník nie je štastný, aké má nato dôvody. Napriek danému

vymedzeniu šťastia, respondenti mali možnosť nesúhlasiť s predkladanou definícou a

navrhnúť vlastnú, ktorá by odzrkadľovala ich vnímanie šťastia v práci, a tak sa mohli

rozhodnúť, či (nie) sú šťastní podľa vlastných kritérií – presmerovanie na otázku 5).

5) O čom je teda šťastie v práci pre Vás? (Zvoľte vlastné kritériá šťastia v práci...)

� výške mzdy, o benefitoch, o inom materiálnom zabezpečení

� vzťahoch s kolegami, o pracovnej atmosfére

� vlastný dôvod: _____________________

Piata otázka mala za úlohu zistiť iné (vlastné) kritériá šťastia u respondentov, ktorí

v otázke 4) odpovedali, že nesúhlasia s predkladanou definíciou.

6) Ste teda šťastní v práci podľa svojich kritérií šťastia? (...napĺňa Vás Vaša práca? ...vidíte v nej zmysel?)

Šiesta otázka sa vygenerovala respondentom, ktorí nesúhlasili s dotazníkovou

definíciou šťastia v otázke 4), teda tým, ktorí si ju zadefinovali sami. Aj od nich sa chcelo

vedieť, čí sú v práci šťastní – podľa svojich kritérií šťastia. Podľa výberu odovede ich

dotazník presmeroval ďalej - v prípade odpovede “áno“ na otázku 8), v prípade odpovede

“nie“ na otázku 7), kde sa zisťovali dôvody ich nešťastia v práci a v prípade odpovede

“neviem“, tiež na na otázku 7). Odpoveď “neviem“ považoval dotazník za neistú, kde je

vyššia pravdepodobnosť, že respondent šťastný nie je, len si to plne neuvedomuje – preto

� Áno � Nie � Neviem

mu bola poskytnutá možosť navyše porozmýšľať ešte raz. Pohľad na možné dôvody

nešťastia v práci mohli jeho mienku upraviť.

7) Práca Vás teda nenapĺňa, nie ste v nej šťastní. Prečo ju robíte? (Môžete vybrať aj viacero možností.)

� Je pre mňa iba istotou príjmu.

� Bojím sa zmeny, preto radšej nehľadám nič nové.

� Neverím si, preto ani nerozmýšľam o (inom) podnikaní.

� Neviem

� Vlastný dôvod: _____________________

Táto otázka skúmala, čo stojí za nešťastím opýtaných, prečo robia to, čo ich

nenapĺňa.

8) Súhlasíte s nasledujucimi tvrdeniami? (úplne súhlasím, skôr súhlasím, neviem, skôr nesúhlasím, vôbec nesúhlasím)

� Šťastný pracovník je rovnako dôležitý, ako šťastný zákazník.

� Čím šťastnejší zamestnanci, tým lepšie pracovné výkony.

� Čím šťastnejší zamestnanci, tým menej stresu na pracovisku.

� Čím šťastnejší zamestnanci, tým menej absencií, fluktuácie pracovníkov.

� Šťastný pracovník má pre firmu vyššiu ekonomickú hodnotu.

9) Je pocit naplnenia z práce dôležitým predpokladom pre úspešné sebariadenie pracovníka?

(Šťastie sa málokedy spája so sebariadením a nie je ani bežným manažérskym pojmom.

Avšak šťastní ľudia sú mnohokrát disciplinovanejší a sústredenejší. Vedia lepšie, čo chcú.

Práca im dáva zmysel. Pracujú tam, kde sa cítia naplnení. A preto sú aj výkonnejší.

Niekedy sa môže zdať, že o sebariadení nemajú ani páru, ale v skutočnosti fungujú

efektívnejšie, ako mnohí iní. Súhlasíte?)

10) Je pre Vás šťastie dôležitým kritériom pri výbere práce (zamestnania)?

(Podľa čoho by ste hľadali? Záležalo by na tom, či v nej budete robiť to, čo Vás napĺňa? Záležalo by Vám na šťastí?)

� Áno

� Nie

� Áno � Nie � Neviem

VÝSLEDKY PRIESKUMU

Táto kapitola sa zaoberá analýzou, spracovaním a interpretáciou dát získaných

prostredníctvom elektronických dotazníkov. Cieľom dotazníka bolo získať názory

manažérov, ako aj ostatných zamestnancov, k problematike šťastia a porovnať ich

s názormi autorov a filozofov manažmentu zaoberajúcich sa výkonnosťou a zvyšovaním

efektivity ľudí na pracovisku. Prieskum zároveň sledoval, či a ako je pocit šťastia vnímaný

z pohľadu manažérov, resp. ostatných pracovníkov a či sú si manažéri vedomí dôležitosti

pocitov šťastia a naplnenia z práce na výkon svojich pracovníkov. Kapitola sa sústredí na

rozbor dát dotazníka a poskytuje prehľadné vyhodnotenie otázku po otázke.

ANALÝZA VNÍMANIA ÚLOHY Š ŤASTIA V PRÁCI

Štruktúra interpretácie výsledkov je nasledovná – ako prvé je popísané zadanie

otázky, ďalej nasleduje tabuľka s prehľadom podielov jednotlivých odpovedí a nakoniec

jej slovný popis. Tabuľky obsahujú dva, resp. v niektorých prípadoch tri stĺpce (A, B, resp.

C). Stĺpec “A“ vždy obsahuje počet odpovedí na danú otázku, stĺpce “B“ a “C“ potom

mapujú percentuálne podiely jednotlivých odpovedí. Ak má tabuľka aj stĺpec “C“, to

znamená, že ide o otázku mimoriadnu a tá nebola položená všetkých respondentom –

v tom prípade stĺpec “B“ zobrazuje podiely odpovedí na analyzovanej (čiastkovej) vzorke

respondentov a stĺpec “C“ porovnáva podiel s celkovým počtom 216 respondentov.

Prvá otázka dotazníka sa pýtala na kompetencie respondentov, a teda, či opýtaní

pracujú ako bežní zamestnanci bez možnosti ovplyvňovať riadenie podniku, alebo ako

riadiaci pracovníci (manažéri, podnikatelia).

Tabuľka 2 Vyhodnotenie prvej otázky

Zdroj: Vlastný prieskum

manažér 28,70%

bežný pracovník 71,30%

A ... počet respondentovB ... podiel na celkovom počte respondentov

A B

62

154

= 216 = 100,00%

Prieskumu sa zúčastnilo celkovo 216 respondentov, z nich 62 opýtaní pracujú na

manažérskych pozíciach a zvyšných 154 respondenti pôsobia na pozíciach bez riadiacich

kompetencií. Manažéri teda tvoria takmer 29% zúčastnených a bežní pracovníci vyše 71%.

Do kategórie riadiacich pracovníkov spadali okrem klasických manažérov aj podnikatelia,

ktorí riadia svoje vlastné firmy a zároveň aj ľudia na voľnej nohe, ktorí sú pánmi svojho

času a riadia samých seba.

Druhá otázka skúmala odvetvie, v ktorom respondent pracuje. Výber obsahoval

pätnásť odvetvových skupín a jednu všeobecnú možnosť navyše pre prípad, že sa

respondent „nenájde“ v poskytnutých možnostiach.

Tabuľka 3 Vyhodnotenie druhej otázky


Najväčšie zastúpenie v prieskume mali respondenti z oblastí bankovníctva

a financií s vyše 14%, ďalej pracovníci z technologických odvetví (IT a telekomunikácie)

s podielom 13,43% a tretí v poradí zamestnanci pôsobiaci v službách s tekmer 12%.

Početným bola aj oblasť školstva a vzdelávania, pričom ich percentuálny podiel

Bankovníctvo a finančné služby 14,35%

Doprava 2,31%

Energetika a prírodné zdroje 1,85%

IT, telekomunikácie, technológie 13,43%

Médiá 1,85%

Nehnuteľnosti, stavebníctvo, developerstvo 0,46%

Neziskový sektor 3,24%

Poradenstvo, consulting 4,63%

Služby 11,57%

Školstvo a vzdelávanie 11,11%

Turizmus, hotelierstvo a cestovný ruch 6,02%

Veda, výskum a vývoj 2,78%

Verejný sektor 5,56%

Výrobné odvetvia 2,78%

Zdravotníctvo a farmácia 3,70%

Iné 14,35%


B

24

4

8

6

12

6

13

25

10

7

1

A

31

5

4

29

= 216 = 100,00%

31

predstavuje 11,11%. Zvyšné odvetvia sa nachádzajú pod hranicou 10%. Aj napriek snahe

pokryť celé spektrum odvetví ekonomiky, až 31 respondentov (14,35%) pôsobí v inom

odvetví, ako im predkladal dotazník.

Znenie tretej otázky sa respondentom generovalo na základe ich výberu odpovede

na prvú otázku (teda podľa ich kompetencií), preto má otázka dve varianty:

a) pre zamestnancov (nemanažérov),

b) pre pracovníkov s riadiacimi kompetenciami (manažér, podnikateľ)

Prvý variant tretej otázky bol teda položený len tým respondentom, ktorí pracujú na

nemanažérskych pozíciách. Otázka sa zameriavala na subjektívne posúdenie názorov

bežných pracovníkov, či je pre ich zamestnávateľov (manažérov) dôležitý ich pocit šťastia,

naplnenia z práce.

Tabuľka 4 Vyhodnotenie otázky 3a


Z analýzy odpovedí vyplýva, že presne polovica zamestnancov nemanažérov si

myslí, že pre ich zamestnávateľa je dôležitý ich pocit šťastia (naplnenia z práce). Takmer

tretina opýtaných (31,17%) si myslí opak, a teda, že ich zamestnávateľ sa o ich pocit

šťastia nezaujíma. Zvyšných 19% sa k otázke nevedelo vyjadriť. Tabuľka s vyhodnotením

tejto otázky obsahuje aj stĺpec “C“, ktorý zobrazuje percentuálny podiel danej odpovede na

celkovom počte 216 respondentov, nie len v porovnaní s analyzovanou vzorkou.

Druhý variant tretej otázky bol zameraný na pracovníkov s manažérskymi

kompetenciami a zisťovala, aký postoj zaujímajú manažéri voči svojim zamestnancom – či

ich zaujíma, či majú v tímoch ľudí, ktorých práca napĺňa, či sa starajú o to, aby boli

pracovníci šťastní.

C

áno 50,00% 35,65%

nie 31,17% 22,22%

neviem 18,83% 13,43%

= 71,30%A ... počet respondentovB ... podiel na čiastkovom počte respondentovC ... podiel na celkovom počte respondentov

B

= 100,00%

A

77

48

29

= 154

Tabuľka 5 Vyhodnotenie otázky 3b


Až 86% opýtaných manažérov potvrdilo, že im pocit šťastia a naplnenia z práce

u svojich podriadených nie je ľahostajný a zaujímajú sa o túto problematiku. Približne 8%

opýtaných šťastie svojich pracovníkov nezaujíma; to isté percento manažérov nevedelo

odpovedať na otázku, neboli si istí svojou odpoveďou.

Štvrtá otázka bola položená všetkým respondentom bez ohľadu na ich kompetencie

(manažérom aj nemanažérom) a mapovala subjektívne pocity opýtaných ohľadom ich

pocitu šťastia/naplnenia z práce. Pojem šťastie bol v otázke presne vymedzený, pretože sa

častokrát zamieňa so spokojnosťou. Pocit spokojnosti súvisí s platom, zamestnaneckými

výhodami a pod., kdežto skutočné šťastie by malo prameniť z pocitu, že robíme prácu,

ktorá nás napĺňa a je pre nás zmysluplná, pretože práve zmysluplnosť je „dlhodobo

najspoľahlivejším parametrom šťastia.“1

Tabuľka 6 Vyhodnotenie štvrtej otázky


1 Šťastní zamestnanci. [online]. [cit. 14.4.2011]. Dostupné na internete: <http://www.happycompany.sk/o-stasti-v-praci/stastni-zamestnanci/>.

C

áno 85,48% 24,54%

nie 8,06% 2,31%

neviem 6,45% 1,85%


= 62 = 100,00%

BA

53

5

4

áno 60,19%

nie 25,00%

neviem 9,26%

nesúhlasím s definíciou šťastia 5,56%


BA

130

54

20

12

= 216 = 100,00%

Rozbor odpovedí poukázal nato, že viac ako šiesti z desiatich opýtaných sú v práci

šťastní, práca ich napĺňa a vidia v nej zmysel. Presne štvrtina respondentov nie je šťastná

a 9% pracovníkov nevedelo jednoznačne odpovedať na otázku. Aj napriek limitom, ktoré

mali respondenti v podobe mantinelov ohraničujúcich definíciu šťastia, dotazník

poskytoval možnosť s ňou nesúhlasiť a definovať vlastnú – túto možnosť vyžilo necelých

6% opýtaných. Tí mali v ďalšej otázke priestor vyjadriť sa k tomu, ako sami vnímajú

šťastie a následne, či sú podľa týchto svojich kritérií sťastní.

Tabuľka 7 Vyhodnotenie štvrtej otázky – detaily


Rozbor štvrtej otázky osobitne z pohľadu manažérov a osobitne zo strany bežných

pracovníkov poukazuje na fakt, že riadiaci pracovníci sú vo všeobecnosti v práci šťastnejší,

než nemanažéri. Bezmála tri štvrtiny opýtaných manažérov cítia, že ich práca napĺňa, že

v nej vidia zmysel. Zároveň len niečo vyše 50% respondentov z radov nemanažérov majú

pocit šťastia. Podobne aj percento tých, ktorých práca nenapĺňa, je naklonené v prospech

manažérov – z nich len 17,74% uviedlo, že nie sú šťastní, pričom až vyše 28% bežných

pracovníkov uviedlo rovnaký postoj. Nerozhodných je taktiež viac na strane nemanažérov

– viac ako 11%, v porovnaní s necelými 5% u riadiacich pracovníkov.

Táto otázka venovala pozornosť aj iným názorom na definíciu šťastia v práci. 12

respondentov z celkového počtu 216 využilo možnosť definovať šťastie po svojom,

pretože mali námietky proti dotazníkovej charakteristike - z toho boli dvaja manažéri a 10

nemanažérov (3,23%, resp. 6,49%).

áno 74,19% 53,90%

nie 17,74% 28,57%

neviem 4,84% 11,04%

nesúhlasím s definíciou šťastia 3,23% 6,49%


= 100,00%

46

11

3

2

= 62

manažéri bežní pracovníci

A B

83

44

17

10

= 154 = 100,00%

A B

Piata otázka predstavovala otázku mimoriadnu, bola teda položená iba niektorým

respondentom. Tí, ktorí nesúhlasili s dotazníkovou definíciou šťastia, tu dostali priestor

definovať inú, resp. vlastnú charakteristiku šťastia. To preto, aby mal každý možnosť

vyjadriť sa k otázke svojho šťastia, aj keď sa nestotožňuje s jeho dotazníkovou podobou.

Túto možnosť využilo 12 z celkových 216 opýtaných, teda 5,56% opýtaných. Na výber

bolo možné zvoliť dve preddefinované odpovede, poprípade zadefinovať svoju vlastnú.

Tabuľka 8 Vyhodnotenie piatej otázky


Štvrtina zo skupiny tých, ktorí odpovedali na túto otázku, si myslí, že šťastie

nesúvisí s pocitom zmysluplnosti, ale že je práve o materiálnom zabezpečení – o výške

mzdy a o zamestnaneckých benefitoch a pod. Kolegiálne vzťahy a pracovnú atmosféru

uprednostňuje vyše 58%, zvyšných 17%, čo sú len dvaja opýtaní, nesúhlasilo s určenými

dôvodmi a definovali si vlastné. Podľa nich je šťastie v práci:

� o skĺbení prvých dvoch dôvodov (mzda, benefity a kolegovia, pracovná atmosféra),

� o celkovej životnej pohode, spokojnosti, z ktorej potom vyplýva aj spokojnosť v práci

Šiesta otázka dotazníka bola taktiež mimoriadna, nadväzovala na otázku

predchádzajúcu a vygenerovaná bola len tým respondentom, ktorí mali pocit, že šťastie je

o inom, ako stálo v dotazníku. Po úspešnej vlastnej definícii šťastia sa touto otázkou

skompletizovala databáza odpovedí respondentov ohľadom ich subjektívneho pocitu

šťastia na pracovisku. Otázka sa teda pýtala na pocit šťastia tých, ktorí videli šťastie inde,

ako v zmysluplnosti práce.

C

mzda a benefity 25,00% 1,39%

vzťahy a atmosféra 58,33% 3,24%

iné dôvody 16,67% 0,93%


BA

3

7

2

= 12 = 100,00%

Tabuľka 9 Vyhodnotenie šiestej otázky


Vrámci danej vzorky respondentov sa za šťastných označilo 7 respondentov, čo je

podiel 58%, za nešťastných štyria - 33% a zvyšných 9% predstavuje jediný pracujúci,

ktorý nevedel na otázku odpovedať, nedevel, či je šťastný (podľa svojich kritérií šťastia).

Zámerom siedmej otázky bolo zistiť dôvody pocitu nešťastia u tých, ktorí sa necítia

byť šťastnými v práci - teda vysledovať, prečo robia prácu, ktorá im neprináša šťastie.

Znenie tejto otázky bolo generované v dvoch prípadoch – po prvé, ak respondent

odpovedal, že nie je šťastný v práci; v druhom prípade tým opýtaným, ktorí si svojím

šťastím neboli istí (odpovedali neviem). Dotazník predpokladal, že neistota v odpovedi

môže byť spojená so skrytým pocitom nešťastia, preto títo opýtaní dostali ešte jednu

možnosť popremýšľať - bola im ponúknutá ukážka možných dôvodov nešťastia.

V prípade, že si respondent uvedomil pocit nešťastia, vyplnil jeho dôvody; ak nie,

pokračoval dalej v dotazníku.

Ponuka odpvedí zahŕňala niekoľko preddefinovaných možností, ale respondent

mohol dopísať aj vlastnú, ak si z ponuky nevybral. Opýtaní mali v tejto otázke možnosť

vybrať aj viacero odpovedí (čo aj využili), preto je výsledná suma v tabuľke a stĺpci “B“

vyššia ako 100% a výsledný súčet ich odpovedí so stĺpca “A“ nekorešponduje so

skutočnou sumou, ale informuje o počte respondentov, ktorí na túto otázku odpovedali.

C

áno 58,33% 3,24%

nie 33,33% 1,85%

neviem 8,33% 0,46%


BA

7

4

1

= 12 = 100,00%

Tabuľka 10 Vyhodnotenie siedmej otázky


59 respondentov, a teda takmer 75% tých, ktorí nie sú šťastní, uvádza ako dôvod

ich zotrvania v práci iba príjem, ktorý považujú za istotu. Zmeny sa bojí 12 ľudí, čiže

15,19% skúmanej vzorky, preto ostávajú aj na pozícii, ktorá ich nenapĺňa. Viac ako 5%

opýtaných si zasa neverí, preto sa nepokúšajú uplatniť vo vlastných projektoch - boja sa

pustiť do podnikania. Bezmála 9% respondenov nepozná dôvod ich nešťastia. 21

opýtaných, teda skoro 27% respondentov zo skúmanej vzorky, má pre svoje nešťastie iné

dôvody, ako boli uvedené v dotazníku. Ide napr. o:

� nedostatok finančných prostriedkov na vlastné podnikanie,

� nemožnosť ovplyvňovať veci (dianie) v práci, ktoré nie sú správne,

� potreba získať skúsenosti, preto respondent pracuje aj tam, kde ho práca

nenapĺňa

Ôsma otázka v poradí bola riadna, teda odpovedali na ňu všetci, ktorí sa prieskumu

zúčastnili. Za cieľ mala zistiť, či sa názory opýtaných zhodujú so všeobecne platnými

tvrdeniami z literatúry, a teda s týmito:

a) Šťastný pracovník je rovnako dôležitý, ako šťastný zákazník,

b) Čím šťastnejší zamestnanci, tým lepšie pracovné výkony,

c) Čím šťastnejší zamestnanci, tým menej stresu na pracovisku,

d) Čím šťastnejší zamestnanci, tým menej absencií a fluktuácie pracovníkov,

e) Šťastný pracovník má pre firmu vyššiu ekonomickú hodnotu.

C

Je pre mňa iba istotou príjmu. 74,68% 27,31%

Bojím sa zmeny, preto radšej nehľadám nič nové. 15,19% 5,56%

Neverím si, preto ani nerozmýsľam o podnikaní. 5,06% 1,85%

Neviem. 8,86% 3,24%

Vlastný dôvod. 26,58% 9,72%


BA

59

12

4

7

21

= 79 = 130,38%

Svoj postoj bolo možné vyjadriť jednou z nasledujúcich odpovedí - úplne súhlasím,

skôr súhlasím, neviem, skôr nesúhlasím, vôbec nesúhlasím.

Tabuľka 11 Šťastný pracovník je rovnako dôležitý, ako šťastný zákazník.


Až vyše 93% opýtaných úplne, resp. skôr súhlasí s tvrdením, že šťastný pracovník

je rovnako dôležitý, ako šťastný zákazník. Zvyšných necelých 7% sú skôr opačného

názoru, resp. nevedia s istotou odpovedať. Ani jeden zo zúčastnejších sa nevyjadril, že

vôbec nesúhlasí s daným tvrdením.

Tabuľka 12 Čím šťastnejší zamestnanci, tým lepšie pracovné výkony.


Čím šťastnejší zamestnanci, tým lepšie pracovné výkony – s týmto tvrdením

súhlasí (skôr, či úplne) 202 opýtaných, ktorí predstavujú celkový podiel 93,52%; zvyšných

6,48% nevedia, resp. skôr nesúhlasia s predkladaným názorom.

úplne súhlasím 63,43%

skôr súhlasím 29,63%

neviem 4,63%

skôr nesúhlasím 2,31%

vôbec nesúhlasím 0,00%


B

137

0

5

10

64

A

= 216 = 100,00%



neviem 3,70%




BA

121

81

8

6

0

= 216 = 100,00%

Tabuľka 13 Čím šťastnejší zamestnanci, tým menej stresu na pracovisku.


Podobne, ako v uplynulých otázkach, aj s názorom, že čím šťastnejší zamestnanci,

tým menej stresu na pracovisku, súhlasí prevažná väčšina opýtaných - takmer 90%.

Tabuľka 14 Čím šťastnejší zamestnanci, tým menej absencií a fluktuácie pracovníkov.


Čím šťastnejší zamestnanci, tým menej absencií a fluktuácie pracovníkov. Toto

tvrdenie považuje 191 opýtaných (vyše 88%) za skôr, či úplne správne.

Tabuľka 15 Šťastný pracovník má pre firmu vyššiu ekonomickú hodnotu.




neviem 6,94%




BA

113

81

15

7

0

= 216 = 100,00%



neviem 9,72%




BA

112

79

21

4

0

= 216 = 100,00%



neviem 13,89%




BA

108

68

30

10

0

= 216 = 100,00%

Deviata otázka sledovala spojitosť subjektívneho pocitu šťastia pracovníka s jeho

úspechom v sebariadení. Predpoklady literatúry hovoria, že aj keď sa šťastie málokedy

spája so sebariadením a nie je ani bežne zaužívaným manažérskym pojmom, šťastní ľudia

sú mnohokrát disciplinovanejší a sústredenejší; vedia lepšie, čo chcú; práca im dáva

zmysel; pracujú tam, kde sa cítia naplnení - a preto sú výkonnejší. Niekedy sa môže zdať,

že o sebariadení nevedia veľa, ale v skutočnosti fungujú efektívnejšie, než mnohí iní. Táto

otázka bola určená pre všetkých respondentov.

Tabuľka 16 Vyhodnotenie deviatej otázky


Na otázku, či je pocit naplnenia z práce (teda pocit šťastia) dôležitým

predpokladom pre úspešné sebariadenie pracovníka, odpovedala prevažná väčšina

opýtaných (182 respondentov – 84,26%) jednoznačne áno. S tvrdením nesúhlasili deviati

opýtaní (4,17%) a zvyšok vzorky sa nevedel k otázke vyjadriť (25 respondentov, resp.

11,57%).

Tabuľka 17 Vyhodnotenie deviatej otázky – detaily


áno 84,26%

nie 4,17%

neviem 11,57%


BA

182

9

25

= 216 = 100,00%

áno 85,48% 83,77%

nie 4,84% 4,55%

neviem 9,68% 11,69%


53

3

129

manažéri bežní pracovníci

A B A B

= 100,00%= 62

6 18

7

= 100,00% = 154

Názory manažmentu a bežných pracovníkov na otázku, či je pocit šťastia

a naplnenia z práce dôležitým meradlom úspechu sebariadenia, sú veľmi porovnateľné.

Súhlas s tvrdením vyjadrilo približne 85% z oboch skupín, záporne sa vyjadrilo skoro 5%

manažérov a narovnako aj nemanažérov a neistý pohľad na skúmanú problematiku má

vyše 9, resp. 11% riadiacich pracovníkov, resp. nemanažérov.

Posledná (desiata) otázka zisťovala, či je (resp. či by bol) pocit šťastia dôležitým

kritériom v prípade výberu (novej) práce u opýtaných. Odpovedalo 216 respondentov.

Tabuľka 18 Vyhodnotenie desiatej otázky


Ak by opýtaní stáli pred výberom (nového) zamestnania, vyše 85% z nich by do

úvahy pri rozhodovaní brali aj to, či ich práca bude napĺňať – šťastie je pre nich dôležitým

kritériom výberu. Pre bezmála 15% respondentov šťastie pri hľadaní práce nehrá rolu.

Táto kapitola sa venovala interpretácii výsledkov prieskumu šťastia na pracovisku,

jeho významu a prístupu zainteresovaných osôb k nemu. Ďalšia časť práce sumarizuje

dosiahnuté výsledky a poskytuje odporúčania vhodné na zakomponovanie do firemnej

praxe. Súčasne menuje slabé stránky prieskumu a ponúka námety pre ďalšie skúmanie.

áno 85,19%

nie 14,81%


B

= 216 = 100,00%

A

184

32

DISKUSIA

Účelom tejto kapitoly je zhrnúť výsledky prieskumu, ktorý sa sústredil práve na

tému šťastia v širších súvislostiach, porovnať poznatky z aplikačnej časti so závermi iných

autorov a na základe nich poskytnúť vhodné odporúčania, ktoré by mohli padnúť na úžitok

manažérskej praxi. Táto časť práce si taktiež dáva za úlohu stručne spomenúť slabé stránky

prieskumu a na základe nich predostrieť potenciálne námety pre ďalšie skúmanie, ktoré by

mohlo riešenú problematiku ešte viac prehĺbiť a skvalitniť.

ZHRNUTIE APLIKA ČNEJ ČASTI

Aplikačná časť mala za cieľ preskúmať názory slovenských pracovníkov na

problematiku vplyvu subjektívneho pocitu šťastia na také aspekty práce zamestnanca, ako

je jej efektivita, výkonnosť, či konkurencieschopnosť – v konečnom dôsledku ide

o aspekty, ktoré sú z veľkej miery výsledkom správneho prístupu k riadeniu samého seba.

Výsledky prieskumu vychádzajú z rozboru názorov získaných od 216 pracujúcich

respondentov vo veku od 19 do 58 rokov, pričom väčšinu tvorili ženy s podielom takmer

63%, muži boli v menšine len s vyše tretinovým podielom. Takmer dve tretiny opýtaných

majú vysokoškolský diplom, zvyšok respondentov má ukončené stredoškolské vzdelanie.

Bezmála tri štvrtiny vzorky sú pracovníci slobodní, bez manželského vzťahu a zvyšok

tvoria ženatí, resp. vydaté respondentky. Podiel manažérskych pracovníkov presiahol

štvrtinu, ostatní respondenti spadajú do pozícií bez riadiacich kompetencií. Respondenti

pôsobia v rôznych odvetviach ekonomiky; medzi tie s najpočetnejším zastúpením patria

bankovníctvo a finančné služby, IT a telekomunikácie, služby a odvetvie školstva

a vzdelávania, najmenej ich pôsobí vo výrobných odvetviach, energetike, či médiach.

Prieskum potvrdil, že nasledové tvrdenia z literatúry majú svoje opodstatnenie:

a) Šťastný pracovník je rovnako dôležitý, ako šťastný zákazník,

b) Čím šťastnejší zamestnanci, tým lepšie pracovné výkony,

c) Čím šťastnejší zamestnanci, tým menej stresu na pracovisku,

d) Čím šťastnejší zamestnanci, tým menej absencií a fluktuácie pracovníkov,

e) Šťastný pracovník má pre firmu vyššiu ekonomickú hodnotu.

Vo všetkých piatich prípadoch respondenti potvrdili absolútnou väčšinou hlasov, že

(úplne, či skôr) súhlasia s danými tvrdeniami. Aj napriek tomu, že sa našlo malé percento

čiastočne nesúhlasiacich, ani jeden respondent nebol vyslovene proti spomínaným

výrokom.

Tabuľka 19 Súhrnný prehľad názorov na všeobecne platné tvrdenia z literatúry


Prieskum sa sústredil aj na mieru stotožnenia sa respondentov s názorom, že úroveň

pociťovania šťastia na pracovisku je spoľahlivým indikátorom úspechu, resp. určitej

ľahkosti pri sebariadení. Toto tvrdenie vychádza z vypozorovanej skutočnosti, že šťastní

ľudia zvládajú riadiť seba samého s ľahkosťou, akú nemá človek, ktorý je v práci

z nesprávnych dôvodov. Sťastní pracovníci vedia, čo chcú a čo ich napĺňa, preto majú

v menšej miere problémy s disciplínou a sústredením, a preto sú výkonnejší. Niekedy sa

zdá, že o sebariadení nevedia veľa, ale v skutočnosti pracujú efektívnejšie; dokonca aj

v porovnaní s tými, ktorí sa sebariadeniu vedome a aktívne venujú. Z rozboru otázky

mapujúcej túto oblasť vyplýva, že názor ohľadom šťastia ako idnikátora úspechu

sebariadenia, má logiku a respondenti s ním do veľkej miery stotožňujú. V číslach to

predstavuje približne 85% súhlasných názorov, a to tak z pohľadu manažérov, ako aj

nemanažérov. Pocit šťastia v práci sa tak ukazuje ako dôležitý faktor, ktorý dokáže

pozitívne ovplyvniť snahu o sebariadenie človeka.

POROVNANIE S VÝSLEDKAMI INÝCH AUTOROV

Veľmi priaznivo, ale predovšetkým prekvapivo, vyšiel z prieskumu pocit šťastia

u slovenských pracovníkov. Celkovo až šiesti z desiatich opýtaných tvrdia, že sú v práci

šťastní, že ich práca napĺňa a iba štvrtina vzorky predstavuje nešťastných (u manažérov bol

pomer šťastných vyšší, ako u bežných pracovníkov). Zvyšok sú nerozhodnutí ľudia, alebo

a) b) c) d) e)

Úplne súhlasím 63,43% 56,02% 52,31% 51,85% 50,00%

Skôr súhlasím 29,63% 37,50% 37,50% 36,57% 31,48%

Neviem 4,63% 3,70% 6,94% 9,72% 13,89%

Skôr nesúhlasím 2,31% 2,78% 3,24% 1,85% 4,63%

Vôbec nesúhlasím 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00%

tí, ktorí majú pre šťastie inú definíciu – pre nich nie je šťastie o zmysluplnosti, ale skôr

o materiálnom zabezpečení, či o vzťahoch a atmosfére na pracovisku. Tieto výsledky sú

prekvapivé z toho dôvodu, že v porovnaní s inými štúdiami vyšli čísla veľmi pozitívne.

Štúdie Gallupovho ústavu, ktoré mapovali podobnú problematiku, hovoria o opačnom

pomere medzi šťastnými a nešťastnými – podľa nich je len pre 16% ľudí ich aktuálna

práca naplňujúca a až pre 84% opýtaných je najväčšou radosťou očakávanie víkendu.2

Diferencie vo výsledkoch štúdií

Veľká rozdielnosť vo výsledkoch môže byť spôsobená viacerými faktormi.

V prvom rade prieskum v tejto práci nebol uskutočnený na reprezentatívnom počte

respondentov – 216 opýtaných je vzorka postačujúca pre účely diplomovej práce, ale

nemusí vierohodne odzrkadľovať všetky skutočnosti skúmanej problematiky. Gallupove

štúdie boli realizované na stovkách tisícov pracujúcich a rozbor takejto databázy poskytuje

omnoho väčšiu výpovednú hodnotu.

Demografická štruktúra respondentov v prípade prieskumu v tejto práci nie je

rovnomerná – prevažná väčšina dotazníkov bola vyplnená respondentkami; muži boli len

v niečo vyše tretinovom zastúpení: Je známe, že práve ženy sú v priemere šťastnejšie

pohlavie, a preto vysoký podiel ženského pohlavia mohol pozitívne ovplyvniť celkový

výsledok.

Ako ďalší možný dôvod odchýlky sa dá počítať aj rozdiel v použitých metódach

výskumu. Autori tejto práce použili na získanie mienky respondentov jednoduchý

kvantitatívno-kvalitatívny dotazník mapujúci subjektívne postoje opýtaných na danú tému.

Veľké svetové štúdie sú zostavované a vyhodnocované odborníkmi z rôznych oblastí,

predovšetkým tak z psychológie; ich metódy sú preto neporovnateľne sofistikovanejšie.

ODPORÚČANIE PRE FIREMNÚ PRAX A NÁMETY PRE

ĎALŠIE SKÚMANIE

Z predchádzajúcich odstavcov je zjavné, že sťastie by malo mať miesto vo firemnej

kultúre a manažment by mal napomáhať tomu, aby bolo prostredie pre pracovníkov

2 HAJZLER, T. Svobodné firmy. [online]. [cit. 30.3.2011]. Dostupné na internete: <http://blog.peoplecomm.cz/clanek/svoboda-v-praci-2>.

príjemné a šťastné. Aj keď „väčšina lídrov má zafixovanú predstavu, že nemôžu prejaviť

šťastie, lebo to nie je profesionálne a zmenšuje to ich vážnosť, líder má byť v prvom rade

šťastný sám a potom to vedieť prejaviť“ 3 a šíriť ďalej. Veľmi pekne to potvrdzujú slová

Michaela McGratha adresované manažérom na jednej zo svojich prednášok „Chcem, aby

ste si zapamätali, že prvé a zlaté pravidlo motivácie, niečo, čo je v každom z nás – teda, že

nikdy nebudete schopní inšpirovať ostatných, kým nebudete inšpirovaní sami.“4

Prieskum v tejto diplomovej práci vykazuje známky nedokonalosti charakteristické

pre záverečné práce. V prvom rade sú jeho závery postavené na štúdiu názorov

nereprezentatívnej vzorky 216 respondentov. Ďalšou slabou stránkou prieskumu je

nerovnomerné zastúpenie rôznych demografických skupín, predovšetkym tak nepomer

medzi zastúpením žien a mužov v pomere približne 2:1. Po ďalšie, použité metódy

skúmania a vyhodnocovania dotazníka sú jednoduchého charakteru a pre hlbšie

preniknutie do problematiky by bolo vhodné využitie sofistikovanejších nástrojov.

Vyššie uvedené slabé stránky ukazujú cestu, ktorou je možné vydať sa v prípade

záujmu o skúmanie témy šťastia na pracovisku viac do hĺbky. Zároveň je možné uchopiť

problematiku aj z inej strany a hľadať napr. viac závislostí od demografických údajov.

Priestor pre poznávanie a rozširovanie tejto témy je určite široký a čo je najpodstatnejšie,

skúmanie problematiky šťastia má zmysel tak z pohľadu firmy, ako aj z perspetktívy

jednotlivca.

3 FRIČOVÁ, L. 2011. Šťastie má ekonomickú hodnotu. In Profit, 2011, roč. 18, č.5, s.38-40. ISSN 1335-4620. 4 Michael McGrath - Powerful Beyond Measure. [online]. [cit. 29.3.2011]. Dostupné na internete: <http://www.michaelmcgrath.co.uk/Default.aspx>.

Documents

Sťastie v práci