TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

FAKULTA BANÍCTVA, EKOLÓGIE, RIADENIA A GEOTECHNOLÓGIÍ

DETAŠOVANÉ PRACOVISKO V PRIEVIDZI

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2004/2005 Alena Kulikovová

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

FAKULTA BANÍCTVA, EKOLÓGIE, RIADENIA A GEOTECHNOLÓGIÍ

DETAŠOVANÉ PRACOVISKO V PRIEVIDZI

POKYNY

PRE VYPRACOVANIE DIPLOMOVEJ PRÁCE

Diplomovou prácou sa overujú vedomosti a zručnosti, ktoré študent získal počas štúdia a jeho schopnosti používať ich pri riešení úloh študijného odboru/programu.

Diplomová práca predstavuje výsledky štúdia študenta, ktorou uzatvára vysokoškolské štúdium. V diplomovej práci má každý diplomant preukázať vlastné tvorivé schopnosti, vyjadriť svoje postoje a názory k riešeným problémom, vyvodiť správne technické závery z uskutočnených experimentov a laboratórnych, alebo prevádzkových skúšok. Musí podať obraz o osvojení si potrebných návykov technického spôsobu vyjadrovania, znalostí technickej literatúry, technických noriem a ich použitia. Diplomant sa má vo svojej práci vyjadrovať stručne, logicky, technicky, štylisticky a gramaticky správne.

Diplomovú prácu vypracuje diplomant pod vedením a usmerňovaním vedúceho diplomovej práce, presne uvedie použité literárne pramene, prípadne iné použité podklady a vyznačí všetky informácie, ktoré prevzal z iných zdrojov.

Diplomová úloha je zadaná študentovi v predposlednom roku štúdia. Zadanie obsahuje: názov témy, rozsah diplomovej práce, zoznam odbornej literatúry, meno vedúceho, prípadne konzultanta práce.

Diplomová práca musí byť písaná na jednej strane bieleho papiera formátu STN 88 0220 A–4 na PC vhodným textovým editorom. Okraj na ľavej strane musí mať 35 mm, na pravej strane 35 mm, horný okraj 30 mm a spodný okraj 20 mm od posledného riadku. Strany musia byť očíslované.

Diplomová práca musí byť odovzdaná v troch vyhotoveniach, knižne zviazaných. Usporiadanie odovzdaných vyhotovení diplomovej práce sa predpisuje takto:

a) Titulná strana:

b) Originál zadania diplomovej úlohy

c) „Pokyny pre vypracovanie diplomovej práce“ a „Čestné prehlásenie na samostatnej strane“

d) Obsah diplomovej práce, v ktorom musia byť rozvedené všetky kapitoly a podkapitoly diplomovej práce s udaním odpovedajúcej strany

e) Úvod

f) Diplomová práca po kapitolách s čiastkovými závermi

g) Diskusia výsledkov a celkový záver

h) „Zoznam použitej literatúry“

i) Prílohy: tabuľky väčšieho formátu, rysy, nákresy, programové a výsledkové počítačové výstupy a pod.

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

FAKULTA BANÍCTVA, EKOLÓGIE, RIADENIA A GEOTECHNOLÓGIÍ

DETAŠOVANÉ PRACOVISKO V PRIEVIDZI

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2004/2005 MENO A PRIEZVISKO

V prípade potreby má diplomová práca obsahovať aj zoznam symbolov a jednotiek používaných v práci.

V diplomovej práci sa používajú veličiny a jednotky SI. Citácia literatúry sa vykoná podľa STN 010 197. Pri popisovaní rysov sa používa normalizované technické písmo. Obrázky rysované, fotokópie, ako i prílohy musia byť očíslované, v texte uvedené a vysvetlené.

Diplomová práca, ktorá nebude vyhovovať tomuto usporiadaniu nebude prijatá.

Ustanovenia týchto predpisov som vzala na vedomie.

______________________

podpis absolventa

V Prievidzi dňa 29.04.2005

ČESTNÉ PREHLÁSENIE

Prehlasujem, že som celú diplomovú prácu, vrátane príloh vypracovala samostatne.

______________________

podpis absolventa

V Prievidzi dňa. 29.04.2005

POĎAKOVANIE Chcem sa poďakovať Prof. Ing. Tiborovi Sasvárimu PhD, vedúcemu mojej

diplomovej práce, Ing. Jánovi Peťovi, konzultantovi mojej diplomovej práce, za ich cenné rady, pripomienky a názory.

I

Obsah 1 Úvod.......................................................................................................................... 1 2 Všeobecná charakteristika vzniku snehu .................................................................. 3

2.1 Vznik snehového kryštálu v atmosfére............................................................. 3 2.2 Premena snehových kryštálov (metamorfóza).................................................. 3 2.3 Druhy snehu...................................................................................................... 5

3 Snehová pokrývka..................................................................................................... 7 3.1 Charakteristika snehových vrstiev .................................................................... 7

Charakteristika niektorých základných snehových vrstiev........................... 7 Charakteristika snehových vrstiev podľa fyzikálnych vlastností: ................ 7

3.2 Pohyby snehovej pokrývky............................................................................... 8 3.3 Napätia v snehovej pokrývke............................................................................ 9 3.4 Zloženie snehovej pokrývky........................................................................... 10 3.5 Testy stability snehovej pokrývky .................................................................. 10

3.5.1 Test súdržnosti (tvrdosti) ........................................................................ 11 3.5.2 Sklzný blok a sklzný klin........................................................................ 12 3.5.3 Nórska sonda........................................................................................... 14 3.5.4 K.O. test .................................................................................................. 15 3.5.5 Stĺpový test ............................................................................................. 15

4 Lavíny ..................................................................................................................... 16 4.1 Vznik lavín...................................................................................................... 16

4.1.1 Vplyv terénu ........................................................................................... 16 Sklon ........................................................................................................... 16 Vplyv expozície .......................................................................................... 17 Vplyv tvaru a členitosti............................................................................... 18 Vplyv podkladu........................................................................................... 18

4.1.2 Vplyv počasia ......................................................................................... 18 Vietor .......................................................................................................... 18 Teplota ........................................................................................................ 19

4.2 Triedenie lavín ................................................................................................ 20 Delenie lavín podľa sprievodného prachového oblaku............................... 21 Delenie lavín podľa vlhkosti....................................................................... 21 Tri príčiny vzniku lavín z horských ľadovcov............................................ 22

4.3 Prúdenie lavín pri zosuve................................................................................ 23 4.4 Dynamika lavín............................................................................................... 23 4.5 Lavínová prevencia......................................................................................... 24

4.5.1 Varovné znaky lavínového nebezpečenstva ........................................... 24 Veľmi nebezpečné var. znaky, samovoľné zosuvy snehu (čerstvé lavíny) 24 Ďalšie varovné znaky.................................................................................. 25

4.5.2 Magická trojka ........................................................................................ 25 Varovné znaky: snehová pokrývka............................................................. 25 Varovné znaky: počasie .............................................................................. 25 Varovné znaky: terén .................................................................................. 26 Vyhodnotenie znakov – ľudský faktor: ...................................................... 26 Pri 3. stupni lavínového nebezpečenstva .................................................... 26

4.5.3 Manažérstvo rizika.................................................................................. 26 Najznámejšie metódy manažérstva rizika v alpských krajinách na

vyhodnotenie lavínového nebezpečenstva.......................................................... 26 3x3 filter a redukčná metóda ...................................................................... 27

II

Celkové posúdenie nebezpečenstva podľa vzorca 3x3............................... 27 Redukčná metóda (RM).............................................................................. 28 STOP OR GO ............................................................................................. 29 Plánovanie túry ........................................................................................... 30 Výstup......................................................................................................... 30 Zjazd na lyžiach .......................................................................................... 31 SNOW CARD............................................................................................. 31 NIVO TEST................................................................................................ 31

4.6 Redukcia lavínových rizík .............................................................................. 32 5 Zásady pohybu v teréne ohrozenom lavínami ........................................................ 33

5.1 Štandardné bezpečnostné opatrenia pri pohybe v teréne ohrozenom lavínami .. ........................................................................................................................ 33

Pred túrou.................................................................................................... 33 Počas túry.................................................................................................... 33 Čo robiť v prípade pádu lavíny, ak ste v lavíne.......................................... 34 Čo robiť v prípade pádu lavíny, ak ste mimo lavíny .................................. 34 Šanca na prežitie v lavíne ........................................................................... 34

5.2 Pátranie v lavíne.............................................................................................. 36 5.3 Postup hľadania pomocou lavínového vyhľadávača ...................................... 37

Teoretický maximálny dosah LV ............................................................... 38 Praktický dosah LV .................................................................................... 38

5.4 Hľadanie zasypaného...................................................................................... 39 Primárne (hrubé) hľadanie .......................................................................... 39 Sekundárne (jemné) hľadanie ..................................................................... 40 Bodové hľadanie, presné určenie miesta zasypania.................................... 41 Trojkruhová metóda.................................................................................... 42

5.5 Núdzové vybavenie......................................................................................... 43 Vybavenie záchranných tímov: .................................................................. 44

6 Umelé spúšťanie lavín prostredníctvom výbušnín ................................................. 45 Výhody........................................................................................................ 45 Nevýhody.................................................................................................... 45 Problematika umelého spúšťania lavín....................................................... 45 Zvyškové riziko súvisiace s umelým spúšťaním ........................................ 45

6.1 Odstrel a úmyselné uvoľňovanie lavín ........................................................... 46 6.1.1 Základné fyzikálne a chemické pojmy spojené s výbuchom.................. 46

Explozívne (výbuchové) horenie ................................................................ 46 Detonácia (výbuch prvého stupňa) ............................................................. 47

6.1.2 Základné rozdelenie výbušnín ................................................................ 47 6.1.3 Rozdelenie trhavín .................................................................................. 47

Rozdelenie trhavín podľa konzistencie a fyzikálnych vlastností................ 47 Rozdelenie trhavín podľa spôsobu vyvolania výbušnej premeny .............. 48 Rozdelenie trhavín podľa použitia pri trhacích prácach ............................. 48 Podľa chemického zloženia – najmä podľa použitého senzibilátora.......... 48

6.1.4 Voľba druhu výbušniny alebo prostriedku ............................................. 48 6.2 Uvoľňovanie lavín pomocou výbušných predmetov (delových rán ohňostrojového typu) .................................................................................................. 49 6.3 Uvoľňovanie lavín pomocou trhavín .............................................................. 49 6.4 Účinok odstreľovania- Zóny účinku (rádius).................................................. 51

Účinok výbušniny ....................................................................................... 51 Účinok trhaviny/odstreľovania a zóna trhaviny ......................................... 51

III

Veľkosť zón účinku .................................................................................... 51 7 Metódy odstreľovania lavín.................................................................................... 52

Ručné odstreľovanie ................................................................................... 52 Odstreľovanie helikoptérou ........................................................................ 52 Odstreľovanie prostredníctvom raketových striel a mínometov ................ 53 Odstreľovanie lanovkou.............................................................................. 53 Gasex .......................................................................................................... 54 Odstreľovacie lavínové zariadenie Doppelmayr (Lawinenorgel)............... 54 Lavínový odstreľovací stožiar „Wyssen“ ................................................... 55 Lavínové zariadenie Avalancheur .............................................................. 55

7.1 Princípy použitia odstreľovania ...................................................................... 56 Zabezpečenie odstreľovacej hliadky........................................................... 56

7.2 Oprávnenie na odstreľovanie lavín vo Švajčiarsku ........................................ 56 7.3 Oprávnenie na odstreľovanie lavín na Slovensku .......................................... 57

8 Záver ....................................................................................................................... 58 8.1 Diskusia .......................................................................................................... 59

9 Zoznam použitej literatúry...................................................................................... 61 10 Prílohy................................................................................................................. 62

10.1 Druhy snehu a vlastnosti snehových vrstiev................................................... 62 10.2 Rozdelenie lavín ............................................................................................. 64 10.3 Zemepisné oblasti - 3 KRITÉRIÁ .................................................................. 65 10.4 EURÓPSKA STUPNICA LAVÍNOVÉHO NEBEZPEČENSTVA .............. 67

1

1 Úvod Hory sa dvíhajú nad dedinkami, poliami. Vábia svojou tajuplnosťou i krásou.

Rozvíjali a rozvíjajú fantáziu cestovateľov, vedcov, alpinistov, horolezcov, ktorí precítili ich krásu. Využívame ich nielen na rekreáciu, ale aj spoznávanie a odhaľovanie čara prírody. Bezprostredne v zimnom období sa ľudstvo stretávalo s lavínami a ich ničivým dopadom na sídla ľudí. Zanechávali za sebou spúšť, brali všetko, čo im prišlo do cesty. Lavíny môžeme zaradiť medzi miernejšie prírodné katastrofy. Patria do svahových pohybov, sú prakticky nepredvídateľné. Každý rok hory prostredníctvom lavín zhasia niekoľko ľudských životov, preto sa ľudia snažili a snažia pred nimi chrániť.

Slovo „lavína“ pochádza z latinského labi, čo znamená kĺzať sa smerom nadol, a labina či labinca znamená kĺzavé, šmykľavé miesto. O snehových vrstvách, ktoré sa samovoľne odtrhli zo svahu, písal už rímsky dejepisec Titus Livius (59 p.n.l. – 17 n.l.). V druhej púnskej vojne sa vodca Kartágincov Hannibal rozhodol prejsť s armádou cez Alpy. Bolo to roku 218 p.n.l., pod snehom zahynula časť vojska i slonov. Termín lavína prvýkrát použil sevillský biskup Izidor, až dve storočia po páde Rímskej ríše [1]. Výrazom lavína sa dnes označuje uvoľnená masa snehu, prípadne ľadu, rútiaca sa dolu svahom.

Na Slovensku sa intenzívnejšie s problematikou lavín začali zaoberať lesníci po roku 1924, keď lavína zo svahov Krížnej vo Veľkej Fatre zničila polovicu horskej osady Rybô a zabila 18 jej obyvateľov. V roku 1968 po lavínovej katastrofe na Kubínskej holi sa rozhodlo o vybudovaní špecializovaného pracoviska na problematiku lavín pre celé Slovensko – Strediska lavínovej prevencie (SLP) so sídlom v Jasnej [2], ktoré začalo činnosť v novembri 1972.

Jeden z najdokonalejších výskumov lavín prebieha vo francúzskom meste Grenoble, meteorologickou spoločnosťou Météo – France. V horách vo výške 1500 až 2000 m n.m. je umiestnených 140 pozorovateľní s prístrojmi. Údaje sa odčítavajú dvakrát denne. Zaznamenávajú povahu mrakov, silu vetra, teplotu, zrážky, množstvo a kvalitu čerstvého snehu, výšku snehovej vrstvy. Najmenej jedenkrát týždenne sa spracuvávajú súhrnné prehľady o stabilite a zložení snehovej pokrývky. Používajú počítačové modely (program SAFRAN/CROSUS/MEPRA).

Cieľom umelého uvoľňovania lavín je dočasné zabezpečenie potencionálnych lavínových odtrhových zón, zaistenie bezpečnosti lyžiarov na zjazdových tratiach, pri istení dopravných ciest, častí dedín. Používajú sa trhaviny, ručné odstreľovanie (delová rana), odstreľovanie lanovkou, raketové strely a ďalšie metódy [3, 4].

V tejto diplomovej práci uvádzam spôsob, ako by sme sa mali správať v horskom teréne, akú prevenciu, riešenia a metódy na predchádzanie lavín je vhodné použiť.

Cieľom tejto diplomovej práce je podať komplexný pohľad na problematiku testovania snehovej pokrývky, na predchádzanie lavín ich umelým spúšťaním (odstrelom lavín), na zaistenie bezpečnosti, na správanie sa osôb v horskom teréne ohrozenom lavínami a v najhoršom prípade záchranou zasypaných.

2

Táto problematika je veľmi dôležitá, pretože lavíny zostávajú veľkou a len ťažko predvídateľnou hrozbou v horách. Nevyhnutným predpokladom sú základné znalosti o snehovej pokrývke a jej vlastnostiach, o meteorologických prvkoch (počasí) ovplyvňujúcich lavínovú situáciu a o lavínovom teréne. Aj napriek tejto hrozbe sú zachránené ľudské životy a materiálne hodnoty dôkazom toho, že je dôležité venovať sa tejto problematike. V závere práce uvádzam niekoľko návrhov na stabilizáciu snehovej pokrývky, ďalej iný spôsob spúšťania lavín prostredníctvom ohrevu lavínozného svahu a taktiež návrh monitorovacieho systému, ktorý môže byť použitý všade tam, kde je nutné sledovať vlastnosti vonkajšieho prostredia (teplotu, vlhkosť, smer a silu vetra, tlaku, slnečného výkonu, prípadne ďalších), na základe ktorých sa dá vyhodnotiť lavínové nebezpečenstvo.

3

2 Všeobecná charakteristika vzniku snehu

2.1 Vznik snehového kryštálu v atmosfére Sneh je pevné skupenstvo vody, vyskytujúce sa v rôznych formách a tvaroch.

Snehové kryštály vznikajú z podchladených vodných kvapôčok, oblakov, resp. priamou sublimáciou vodnej pary na ľadové kryštalické jadrá. Majú pravidelnú šesťuholníkovú kryštálovú mriežku. Pre konečnú podobu kryštalických tvarov je rozhodujúca doba a teplota, pri ktorej prebieha sneženie. Podľa teploty okolia vzniku sa tvoria kryštály rôzneho tvaru, ako je uvedené na Obr. 2.1. -4ºC do -8ºC – ihlice -8ºC do -12ºC – doštičky -12ºC do -18ºC – hviezdice -18ºC do -25ºC – priestorové

hviezdice -25ºC do -40ºC – krátke hranoly

Obr. 2.1 Najčastejšie formy kryštálov nového snehu

Podľa vlhkostných pomerov v atmosfére sa tieto tvary môžu navzájom kombinovať. Pri teplote blízkej bodu mrazu sa kryštály spájajú do vločiek rôznej veľkosti. Dodnes bolo popísaných viac ako 21 000 rôznych tvarov snehových kryštálov.

Pre posúdenie lavínového nebezpečenstva nie je rozhodujúca celková výška snehovej pokrývky, ale intenzita zrážok, čo znamená množstvo nového snehu za jednotku času. Je veľký rozdiel, či napadne 50 cm snehu za 12 alebo za 24 hodín. Ak napadne viac ako 2 cm snehu za hodinu zvyšuje sa lavínové nebezpečenstvo. V závislosti od vrstvy nového snehu napadaného za jednu periódu času vzniká pri napadnutí:

• 10 - 20 cm nového snehu – malé zvýšenie lavínového nebezpečenstva, • 20 - 30 cm nového snehu – stredné zvýšenie lavínového nebezpečenstva, • 30 - 50 cm nového snehu – kritické zvýšenie lavínového nebezpečenstva. Až 80 % lavín sa uvoľní počas sneženia alebo tesne po ňom, preto je najlepšie

čakať 2-3 dni na stabilizáciu snehovej pokrývky, a tým eliminovať prípadné nebezpečenstvo [5, 6].

2.2 Premena snehových kryštálov (metamorfóza) Od svojho vzniku až do úplného roztopenia sa sneh stále mení, podlieha

premenám. Dochádza k zmene fyzikálnych a mechanických vlastností i k zmene druhu. Premena má tri základné vývojové štádia.(Tab. 2.1), (Obr. 2.1): o premena rozpadom (deštruktívna metamorfóza) vplyvom vetra sa kryštály lámu

a deformujú. Dostávajú tvar zlomkového prachového snehu. Po dopade na zem pokračuje rozpad kryštálu vplyvom tlaku nadložných vrstiev v spojení s teplotou –3 až – 5°C a pohybom vodných pár cez fázu plstnatého snehu až po zaokrúhlené snehové zrná. Tieto snehové zrná predstavujú veľkosťou najmenší tvar a väzba

4

jednotlivých susedných zŕn je dobrá. Vrstvy, sú stabilizujúcim prvkom snehovej pokrývky. Sú tvorené okrúhlozrnným snehom.

o premena narastaním (konštruktívna metamorfóza) pri malej výške snehovej pokrývky a veľkom teplotnom rozdiele medzi povrchom vody (teplota je blízka 0°C) a povrchom snehovej pokrývky je pohyb vodných pár v snehovej pokrývke taký veľký, že dochádza k rýchlemu narastaniu snehových zŕn. Tieto zrná majú hranatý tvar a väčšiu veľkosť (tzv. pohyblivý sneh). Proces narastania je závislý od dlhodobo nízkych teplôt (-15°C a nižšie) a teplotného spádu v snehovej pokrývke. Podmienky na konštruktívnu premenu začínajú pri spáde 0,25°C/cm a so zvyšujúcim spádom premena prebieha intenzívnejšie. Konečným výsledkom tejto premeny je tzv. dutinová inovať, ktorá má pomerne veľké hranaté a duté zrná.

o premena topením (firnovatenie) pri ohriatí snehu na 0°C sa začína uvoľňovať voda, ktorá vniká medzi jednotlivé snehové zrná, zníži súdržnosť medzi nimi a tým aj celej vrstvy. Pri opätovnom zamrznutí vznikajú medzi zrnami pevné ľadové väzby – môstiky, čím sa celá vrstva výrazne stabilizuje. Opakovanie procesu topenia a zamŕzania sa nazýva firnovatenie. Jeho produktom sú pomerne veľké zrná firnu.

Tab. 2.1. Pórovitosť a váha snehu druh snehu % kg/m3páperový 95-99 10-30zlomkový prachový 90-95 30-60prachový 65-90 60-300hranatý firn 55-75 200-400guľatý firn 20-65 300-600dutinová inoväť 65-80 200-300ľadová vrstva - - 900

Veľmi dôležitou vlastnosťou snehu je jeho priedušnosť a pórovitosť (Tab. 2.1). Táto vlastnosť dáva zasypaným osobám možnosť prežiť. Vo vrstve nového snehu, ktorý napadol za veľkého chladu, mnohonásobne prevyšuje vzduch. Táto vrstva spravidla obsahuje 90 % pórovitého priestoru.

Tab. 2.2. Proces premeny vlastností snehu

rozpad - deštrukcianarastanie -

konštruktívna m. topenie - firnovanie

Príč

ina

nestálosť zložitého tvaru kryštálov nového snehu

pokles teploty v snehovej pokrývke

oteplenie snehovej pokrývky v celom profile na 0°C

Prie

beh zmenšovanie povrchu a

zjednodušenie tvaru zo šesťhranných kryštálov na okrúhlozrnný sneh

odparovanie, tvorba a spájanie kryštálov. Zmena tvaru zo zrnitého na pravidelnejší štvorhranný, prípadne na duté kryštáliky

všetky formy snehu sa môžu zrazu premeniť na polotekutú, hrubozrnnú snehovú kašu - firn. Striedanie topenia a kryštalizovania, nakoniec zmiznutie snehu

Účin

ky

najskôr strata pevnosti, neskôr zosadnutie a spevnenie snehovej pokrývky

v prípade vytvorenia kryštálov pohyblivého snehu a dutinovej inovate ubúdanie pevnosti

možný výskyt základových lavín z mokrého snehu. V prípade zamrznutia vzniká veľká pevnosť

5

I. Deštruktívna met. II. Konštruktívna met. III. Topenie

Obr. 2.2. Schéma metamorfózy snehu, vysvetlivky sú uvedené v prílohe 10.1

2.3 Druhy snehu Určuje sa podľa vonkajších znakov, tvaru jeho jednotlivých častíc (príloha 10.1).

Rozoznávame: o nový sneh – skladá sa z veľkých neporušených primárnych hviezdic. Vyskytuje sa

predovšetkým na povrchu, po snežniciach s teplotami nižšími ako -10ºC a z úplného bezvetria. Je mäkký, ľahký, pórovitý a suchý. Snehové kryštály sú nesúdržné.

o zlomkový prachový sneh – častejšie sa vyskytujúci, skladá sa z úlomkov a častí páperového snehu. Vzniká rozdrobením primárnych kryštálov pod vplyvom klimatických podmienok, pri snežení, pod tlakom váhy a straty energie vnútornej väzby. Má menšie rozmery, je nesúdržný, vyskytuje sa zväčša pri povrchu. Zaraďujeme sem aj ihlice padajúceho, alebo na zemi ležiaceho snehu.

o plstnatý sneh – častice nadobúdajú vzhľad maličkých nepravidelných vatovitých útvarov. Podmienkou tejto premeny je nízka teplota (uvoľňuje sa rozpadom častíc), vyššia teplota (vzdušná teplota). Tento sneh je málo pórovitý, vlhký a súdržný. Jeho následným druhom je firn. Ak je vyššia teplota, má guličkový tvar, nemá hrany a vyskytuje sa v čase zvlhnutia snehu pri odmäku. Sú to zrná väčších rozmerov, veľmi súdržné. Kryštalický firn má pravidelný hranatý tvar a sklenný lesk bočných stien. Tento druh snehu prevláda v zime. Na zem dopadajú kryštály, vločky, krúpy. Vrstvy sa ukladajú na seba a vzniká snehová pokrývka.

Podobného guľovitého tvaru sú krúpy, matný biely sneh s veľkou pórovitosťou, avšak dobrou priľnavosťou. Vyskytujú sa priamo za sneženia a vo svojej podobe pretrvajú dlhší čas. Krúpy majú dobrú priľnavosť a pri menšom množstve robia pokrývku pevnejšou. Väčšie množstvo obrusuje kryštály (spojenie je menej pevné), ktoré neskoršie viac uľahnú a vytvoria nebezpečnú ľadovú vrstvu. Zvláštnym vznikom, aj tvarom sa vyznačuje dutinová inovať. V období dlhotrvajúcich silných mrazov vytvára vo väčších hĺbkach riedku, sypkú vrstvu, zloženú z kryštálov lievikovitého tvaru. Kryštály dosahujú veľkosť od 5 mm do 4 cm a veľmi narúšajú pevnosť snehu.

Podobnú nekompaktnú vrstvu vytvára aj pohyblivý sneh, ktorý sa skladá zo zmesi voľných kryštálov hrubého firnu a dutinovej inovatky v pomere približne 1:1. Pri silnom premoknutí povrchu snehu a jeho opätovnom zmrznutí vzniká ľadová vrstva. Na povrchu sa vytvára aj námraza a povrchová inovať. Táto vzniká za bezvetria kryštalizáciou vodných pár zo vzduchom na chladnejšom povrchu ležiaceho snehu

6

alebo chladných predmetoch v teréne. Vytvára listové trsy veľkosti 5 až 8 cm. Vyskytuje sa predovšetkým v údoliach.

Námraza sa vytvára v podobe beztvarej hmoty na povrchu snehu, terénnych predmetoch a útvaroch. Vzniká z kvapiek hmly hnaných vetrom. Je krátka, kompaktná, s krátkou dobou trvania. Vyskytuje sa predovšetkým vo vyšších polohách – od 1400 m n.m. [6, 7].

7

3 Snehová pokrývka

3.1 Charakteristika snehových vrstiev Hrúbka snehovej pokrývky v horských strediskách sa pravidelne monitoruje

a automaticky meria. Vo Švajčiarsku pri Davose, kde založili Spolkový ústav na výskum snehu a ľadu, zaviedli pojem „kritická výška snehovej pokrývky“. Ide o takú vrstvu snehu, ktorej stabilita je kritická a pri najmenšej rušivej zmene prostredia strhne lavínovú spúšť. Niekedy k tomu stačí skok kamzíka, prudké zahranenie lyžiara, výstrel z pušky alebo hodenie snehovej gule. Každá snehová vrstva má svoje špecifické vlastnosti: druh snehových zŕn, tvrdosť, vlhkosť, priľnavosť, optické vlastnosti a iné.

Charakteristika niektorých základných snehových vrstiev

o nový sneh – vrstvy nového snehu sú tvorené snehovými kryštálmi, pri ktorých je kryštalická mriežka. Väčšinou sa jedná o vrstvu vytvorenú počas poslednej periódy sneženia.

o voľný sneh – v tejto vrstve je každé zrno voľne pohyblivé, bez väzby na susedné zrná. Vrstva nedovoľuje diaľkový prenos napätí v snehovej pokrývke a prirodzený uhol sypavosti voľného snehu je 45º.

o pevný sneh – snehové zrná sú navzájom viazané, nie sú voľne pohyblivé. Umožňujú diaľkový prenos napätí v snehovej pokrývke. Stabilita vrstiev pevného snehu závisí od tvrdosti vrstvy a jej priľnavosti k spodnej vrstve.

o vetrom ubitý sneh – vyskytuje sa na náveterných svahoch. Tieto dosky sú veľmi krehké, pri prelomení počuť typický zvuk „whummm“, čo signalizuje zlú stabilitu dosky.

o previaty sneh – sa ukladá pod hrebeňmi na záveterných svahoch vo forme snehových klinov a vankúšov, ktoré spolu s prevejmi patria k nebezpečným lavínovým útvarom,

o vrstva pohyblivého snehu a dutinovej inovate – najnebezpečnejšie a najmenej súdržné vrstvy, majú minimálnu tvrdosť,

o zasnežená vrstva povrchovej inovate – má podobné vlastnosti ako vrstva pohyblivého snehu,

o ľadová vrstvička – drasticky znižuje priľnavosť nadložených vrstiev, o kôra zmrznutého firnu – jej striedanie vo vnútri pôsobí stabilizujúco, nebezpečná

je pre nadložnú vrstvu nového snehu.

Charakteristika snehových vrstiev podľa fyzikálnych vlastností: K úplnému posúdeniu snehu patrí aj určenie jeho fyzikálnych vlastností: tvrdosti,

vlhkosti, súdržnosti, priľnavosti a veľkosti kryštálov, prachových častíc a guličkových zŕn.

TVRDOSŤ snehu sa dá určiť odhadom podľa odporu, ktorý treba prekonať pri vtlačení špecifického predmetu do snehu, ako je uvedené v Tab. 3.1.

8

Tab. 3.1. Test tvrdosti snehu a tvrdosť jednotlivých vrstiev

Stupeň Tvrdosť Merací prostriedok (voľne vtlačíme do snehu) Prien.odpor Odpor [N]

0 veľmi mäkký päsť do 2 kg 0 - 201 mäkký spojené štyri prsty (rovná dlaň) 2 - 15 kg 20 - 1502 stredne tvrdý jeden prst 15 - 50 kg 150 - 5003 tvrdý ceruza s tupým koncom 50 - 100 kg 500 - 10004 veľmi tvrdý čepeľ, kovová tyčka nad 100 kg > 10005 kompaktný ľa nie je možné vtlačiť nôž

Tvrdosť snehu sa dá presne zmerať kladivkovou sondou ako odpor prenikania telesa do vrstvy v kg. Pri zatlačení holou rukou sú rozdiely v tvrdosti vrstiev zreteľné. Výsledky sa udávajú v kPa/cm2.

VLHKOSŤ snehu sa hodnotí podobne ako tvrdosť, a to v piatich stupňoch. Pri teplotách nižších ako -2ºC je sneh suchý. Čím je teplota bližšie k bodu mrazu (0º C), tým je sneh vlhkejší. Pri dlhotrvajúcich odmäkoch je sneh úplne presýtený vodou. Veľkosť kryštálov a zŕn sa stanovuje podľa rozmeru najdlhšej osi snehovej častice. Stupnica má 5 dielov so začiatkom v 0 a koncom 4 a viac (jednotky mm). Fyzikálne vlastnosti snehu sú od seba závislé a podmieňujú hodnoty súdržnosti a priľnavosti. Sú to mechanické vlastnosti, ktoré tvoria schopnosť snehu odolávať jeho rozpojovaniu vplyvom gravitačných napätí a tlakov.

SÚDRŽNOSŤ – (kohézia) je vzájomná väzba snehových častíc a priľnavosť – (adhézia) vzájomná väzba dvoch susedných snehových vrstiev. Malou súdržnosťou sa vyznačuje sypký, pórovitý sneh, napríklad páperový, zlomkový alebo prachový sneh prvého a druhého stupňa tvrdosti. Malá súdržnosť je známkou lavínového nebezpečenstva. Veľmi zlú priľnavosť má napríklad zlomkový prachový sneh na ľadovej kôre alebo tvrdý firn na vrstve pohyblivého snehu. Klasifikácia snehu podľa druhu, veľkosti, tvrdosti a vlhkosti je uvedená v prílohe 10.1.

3.2 Pohyby snehovej pokrývky Procesy premeny snehu dávajú popud k neustálemu pohybu snehovej pokrývky.

Charakterizujú sa podľa rýchlosti a spôsobu premiestnenia snehovej hmoty, kde rozpoznávame: o zosadanie – najjednoduchšia polohová zmena. Ubúda výška snehu, zmenšuje sa

pórovitosť a zväčšuje sa hustota. Proces je podmienený vnútornými premenami snehu a jeho množstvom, to je tlakom jeho váhy. Čím je teplejšie, tým rýchlejšie prebieha usadzovanie.

o plazenie – vyskytuje sa na miernejších svahoch a znamená sústavné zosúvanie zdanlivo stabilnej a nepohyblivej snehovej pokrývky smerom nadol. Je to pohyb voľným okom nepostrehnuteľný. Plazenie snehovej pokrývky vyvoláva v hornej časti svahu ťahové napätia v spodnej časti tlak. Častým javom v dôsledku plazenia snehu sú nátrže snehovej pokrývky. Sú to plošné trhliny, ktoré často siahajú až na terén. Anuluje sa nimi ťahové napätie a pri teplotách pod bod mrazu sú svahy s ich výskytom bezpečné pred lavínovým ohrozením.

9

o zosyp – nastáva v krátkom časovom rozpätí zo strmej skalnej steny. Vyskytuje sa s častým opakovaním počas sneženia alebo krátko po ňom v podobe prachového oblaku (závoja), ktorý pozvoľne padá, sype sa po povrchu steny na jej úpätie. Uvoľňuje sa pri minimálnom porušení existujúceho rovnovážneho stavu, pri menšom otrase alebo vzdušnej tlakovej vlne.

o splaz – jednorázové zosunutie povrchovej vrstvy snehovej pokrývky, ktoré prebehne malou rýchlosťou, bez škodlivých účinkov. Skĺzajúca vrstva má len malú hrúbku aj dynamiku. Splaz sa dá zdolať pevným postojom a zakotvením a podložné stabilné vrstvy.

o lavíny – každé uvoľnenie a rýchle premiestnenie väčšieho množstva snehovej hmoty z úbočia nadol. Začína momentom prerušenia celistvosti snehovej pokrývky – odtrhom. Ten nastáva buď bodovým uvoľnením malej snehovej hrudky, alebo priečnym prasknutím snehovej platne. Po odtrhu uvoľnená snehová hmota začne prúdiť a vytvárať si dráhu dolu naklonenou rovinou svahu.

3.3 Napätia v snehovej pokrývke Následkom rozdielnej kvality snehu, rozdielnej výšky snehovej pokrývky,

lokálnych zmien sklonu svahu, neprebieha sadanie, plazenie a kĺzanie v jednotlivých vrstvách snehu rovnako rýchle. Vznikajú rôzne druhy napätia, zobrazené na : o A – ťahová a tlaková zóna následkom zmeny sklonu svahu, o B – ťahová zóna následkom zmeny drsnosti svahu, o C – ťahová zóna následkom prírastku svahovej pokrývky, o D – ťahová zóna následkom vzniku nesúdržnej, slabej medzivrstvy.

Tlaková zóna vzniká aj pred prekážkami pohybu svahovej pokrývky, strihová zóna okolo bokov prekážky. Strihová zmena vzniká v podstate miestnou zmenou paralelne smerujúcich pohybov.

ťahová zóna

šmykové sily

šmykové sily

ťahová zóna

neutrálna zóna

tlaková zóna

A) ťahová a tlaková zónanásledkom zmeny sklonusvahu

B) ťahová zóna následkomzmeny drsnosti svahu

10

ťahová zóna

šmykové sily

šmykové sily

ťahová zóna

neutrálna zónamedzivrstva

C) ťahová zóna následkomprírastku svahovej pokrývky

D) ťahová zóna následkomvzniku nesúdržnej,slabej medzi vrstvy

Obr. 3.1. Napätia v snehovej pokrývke

3.4 Zloženie snehovej pokrývky Pevnosť sa nedá posúdiť z povrchu snehovej pokrývky, takže celú pokrývku treba

odkopať a na jej stene vytýčiť jednotlivé vrstvy podľa hrúbky, farby, druhu a veľkosti snehových zŕn, vlhkosti a tvrdosti. Aby sa dali posúdiť podmienky premeny snehu, meria sa aj teplota v jednotlivých vrstvách. Pri zatlačení holou rukou sú rozdiely v tvrdosti vrstiev zreteľné. Prax ukázala, že čím väčší je rozdiel tvrdosti medzi vrstvami, tým je snehová pokrývka nestabilnejšia a náchylnejšia na vznik lavín. Grafické znázornenie niektorých snehových profilov je uvedené na Obr. 3.2.

odtrh odtrh odtrh

odtrh

odtrh

odtrh

L avíny z prachovéhos nehu

L avíny z mokrýchfirnov

L avíny z pohyblivéhos nehu

Z ákladovélavíny

L avíny z ubitéhos nehu

Dos kovélavíny

Obr. 3.2. Základné typy prienikových odporov pre jednotlivé druhy lavín [8, 9], popis

symbolov je uvedený v prílohe 10.1

3.5 Testy stability snehovej pokrývky Vplyvom permanentných zmien v snehovej pokrývke sa mení jej stav a tým aj jej

stabilita a náchylnosť k tvorbe lavín. Aktuálny stav sa najlepšie posúdi priamo v teréne testom stability. Test sa vykonáva na modelovom svahu, to je na svahu v rovnakej lokalite, približne s rovnakým sklonom, nadmorskou výškou a orientáciou k svetovej strane ako je svah, na ktorom sa dá pohybovať (ideálne je urobiť test na konkrétnom svahu). Podľa možnosti má byť svah v tieni (čo nie je vždy možné dodržať). Sklon svahu má byť približne 35°, najmenej však 30°. V mieste testu nemôže byť poškodená snehová pokrývka. Pri vykonávaní tohto testu je nutné dodržať nasledujúce bezpečnostné opatrenia:

11

o vybrať miesto, kde nehrozí pád , o vybrať miesto, ktoré nie je blízko hrebeňa, žľabu, prevejov, o nepracovať sám (vždy v skupine), o mať zapnutý lavínový vyhľadávač, o ak je to potrebné, istiť sa lanom, o po vyhodnotení testu diery zahrabať.

Pri vynášaní (extrapolácii) výsledkov na iný svah treba pamätať na dostatočnú bezpečnostnú rezervu. Čím je testovaná plocha menšia, tým má test menšiu výpovednú hodnotu. Test sa niekedy musí urobiť aj viackrát za deň, predovšetkým, ak sa menia počas túry vonkajšie podmienky.

Test stability závisí od vonkajších podmienok, času a robí sa spolu s testom súdržnosti, pri ktorom sa zisťuje aj štruktúra snehu jednotlivých vrstiev. Počas túry je pre rýchlosť posúdenia najvhodnejšia nórska sonda.

3.5.1 Test súdržnosti (tvrdosti) Na modelovom svahu po vrstevnici sa lopatou vykope jama v dĺžke približne 1m.

Je tak široká, aby sa v nej dalo pohybovať. Kope sa do hĺbky minimálne 1 m, maximálne do 1,8 m. Pri dosiahnutej hĺbke 1m sa posúdi svah s 90% pravdepodobnosťou, pretože pružnosť snehu smerom do hĺbky znižuje tlaky. Vrchná stena sa zarovnáva zvisle dole k zemi tak, aby boli viditeľné (čitateľné) jednotlivé vrstvy.

Zo snehového profilu je možné zistiť: o slabé (nestabilné) vrstvy, o priľnavosť (spojenie starých a nových vrstiev), o vývoj (históriu) snehových vrstiev.

Vrstvy sa zvýraznia vodorovnými čiarami. Ak kvôli slnku nevidíme dobre na jednotlivé vrstvy, prekryjeme profil bivakovacím vrecom. Najprv sa posúdi priľnavosť jednotlivých vrstiev. Zameriava sa hlavne na nestabilné sklzné vrstvy; povrchovú inovať, ľadovú kôru a ľadovú vrstvu, dutinovú inovať, premáčané vrstvy, kontaktné plochy medzi starým a novým snehom.

Obr. 3.3. Stupeň tvrdosti

Ďalej sa posúdia jednotlivé vrstvy - tvrdosť, vlhkosť, veľkosť kryštálov a v prípade, že sú medzi susednými vrstvami väčšie rozdiely dá sa predpokladať vyššie lavínové nebezpečenstvo. (Obr. 3.3). Pri teste je ruka v rukavici a nepoužíva sa veľká sila. Ak je rozdiel medzi susednými vrstvami väčší ako 2 stupne je lavínové nebezpečenstvo veľké. Ak je potrebné získať viac informácií, dá sa posúdiť vlhkosť a veľkosť kryštálov podľa Tab. 3.1.

12

Vlhkosť snehu jednotlivých vrstiev určíme podľa Tab. 3.2 a prílohy 10.1 nasledovne : o suchý - guľa sa robí ťažko, teplota najčastejšie pod 0°C, o mierne vlhký - guľa sa robí dobre, voda nie je badateľná, o vlhký - voda sa nedá vytlačiť, ale je badateľná, o mokrý - voda sa dá vytlačiť a je dobre badateľná, o veľmi mokrý - sneh je presiaknutý vodou.

názov veľkosť [mm]veľmi jemné < 0,2jemné 0,2 - 0,5stredné 0,5 - 1hrubé 1 - 2veľmi hrubé 2 - 5extrémne > 5

Tab. 3.2. Veľkosť kryštálov - aby sa mohla posúdiť ich veľkosť, potrebujeme lupu (8-10x) a snehový raster.

3.5.2 Sklzný blok a sklzný klin Tento test vznikol vo Švajčiarsku [10, 11]. Sklzný blok je vhodný pre svahy s

ubitým snehom. Sklzný klin je vhodný pre svahy s mäkkým snehom. Prednú stenu zarovnáme zvisle dole k zemi. Pre úsporu času môžeme niektoré steny odrezať rep-šnúrou. (1 mm tenká pomocná šnúra, horolezecký pojem) (Obr. 3.4, Obr. 3.5).

Aby sme dosiahli správne výsledky, musíme splniť niektoré podmienky uvedené v Tab. 3.3, všeobecne: o sklon má byť min. 30°-35°, o minimálna plocha bloku alebo klinu má byť 3 m2 , o zaťažkávaciu skúšku treba urobiť v ťažisku klina, a to prostredníctvom najťažšej

osoby v skupine, o na dĺžke lyží nezáleží, o výsledky môžeme preniesť len na svah s podobným sklonom, o pri prenášaní výsledkov na iný svah na každých 5° väčšej strmosti je stabilita o 1°

nižšia. Na bezpečnom modelovom svahu so sklonom 30 – 35º sa vykope zvislá šachta

v snehovej pokrývke s dĺžkou 3,5 m paralelne s vrstevnicou svahu až na pôdu. Nad hornou stranou šachty nakreslíme paličkou trojuholník s dĺžkou základne 3 m a výškou 2 m (plocha trojuholníka je 3 m2). V hornom vrchole sa zapichne lyžiarska palička šikmo ku svahu. Okolo paličky sa založí pomocná šnúra s uzlami po 0,5 m a na každý koniec sa postavia dvaja pomocníci. Striedavým ťahaním koncov šnúry vyrežú zo snehovej pokrývky trojuholníkový hranol. Šnúru nechajú v reze a opustia šachtu. Potom sa vykoná vlastný test stability snehovej pokrývky podľa zosuvu snehových vrstiev nasledovne na:

13

o nebezpečné svahy - ak nastane zosuv pri rezaní, nesmie sa na svahy vstupovať. Ak je zosun spôsobený pri zaťažení podrepom na lyžiach, na svah sa smie vstupovať s najväčšou opatrnosťou.

o podozrivé svahy – zosun pri prvom skoku s lyžami, na svahoch sa musí počítať s lavínami. Zosun pri druhom alebo treťom skoku s lyžami, na svahoch je možné uvoľnenie lavín, bezpečnostné odstupy na odľahčenie snehovej pokrývky sú minimálne 10 m.

o bezpečné svahy – zosuv pri skoku bez lyží, lavíny sa vyskytujú výnimočne, musia byť dodržané základné bezpečnostné opatrenia. Uvoľnenie snehovej dosky, nepredpokladá sa výskyt lavín.

Obr. 3.4. Sklzný blok, po stranách vykopeme

bočné jamy. Zadnú stenu odrežeme rep-šnúrou.

Obr. 3.5. Sklzný klin, na vrchole trojuholníka zarazíme palicu alebo

sondu a okolo tohoto bodu vyrežeme klin rep-šnúrou.

Tab. 3.3. Výsledky testu st. uvoľnenie bloku alebo klinu stabilita uvoľnenie lavíny1 pri kopaní alebo rezaní bez zaťaženia2 pri zaťažení lyžiarom

3 pri silnom zhupnutí v kolenách na lyžiach

4 pri 1. skoku zhora na lyžiach

5 pri 2. alebo 3. skoku zhora na lyžiach

6 pri skoku zhora bez lyží mierna až veľkámálo pravdepodobné ale nie vylúčené

veľmi malá až malá pravdepodobné

malá až mierna možné

14

3.5.3 Nórska sonda Je to test, zobrazený na Obr. 3.6, slúžiaci na rýchle posúdenie stability snehovej

pokrývky počas túry. Možno ju prevádzať aj v priamo odtrhnutých zónach aktuálnych lavínových svahov pri zaistení sa lanom, alebo na modelových svahoch s parametrami blízkymi aktuálnym svahom. Vyžaduje si vhodnú lopatku bez prílišného zakrivenia čepele. Je menej pracná, vyznačuje sa trvaním 10 – 15 min. Vykope sa šachta dlhá 1 m, kolmo na svah, a to do hĺbky cca 1 m. Stena sa zarovná kolmo ku svahu, čiže nie zvisle dole. Potom sa vyznačí smerom hore na povrch obrys rovnoramenného lichobežníka s veľkosťou: základňa 80 cm, výška 60 cm, druhá základňa 20 cm. Lichobežník sa pomocou lopaty, cepínu (horolezecký čakan), alebo lyže oddelí od okolitej snehovej pokrývky tak, aby sa neporušili jednotlivé vrstvy [10, 11].

Obr. 3.6. Nórska sonda - princíp

• Do vrchnej základne sa vloží lopata (najlepšie so silomerom) a ťahom k sebe zistíme priľnavosť jednotlivých vrstiev snehu, podľa Tab. 3.4.

• V profile sa hľadajú kritické spoje vrstiev, ktoré môžu byť príčinou zosunutia lavíny (ako ľadové vrstvičky, dutinová inovať, zmrznutá firnová kôra a pod.). Za kritický spoj vrstiev sa považuje tiež taký, kde rozdiel tvrdosti je väčší ako 2 (podľa ručného testu tvrdosti).

Tab. 3.4. Výsledky testu sila ťahu [N] účinok stabilita

do 100hranol rozpadá pri už oddeľovaní alebo zaťažení

veľmi labilný

100-200hranol sa oddeľuje od susednej vrstvy pri zaťažení

labilný

viac než 200hranol sa neoddelí ani pri zaťažení stabilný

Tab. 3.5. Vyhodnotenie testov Nebezpečný svah - nesmie sa naň vstupovaťNeistý svah - možné uvolnenie lavíny, dodržať bezpečnostné opatrenia, jazdiť jednotlivo, vyhnúť sa svahom s nepriaznivou expozíciouRelatívne bezpečný svah - ak nie sú ďalšie príznaky lavínového nebezpečenstva, dodržať bezpečnostné opatrenia

Na test stability snehovej pokrývky sa používajú aj iné metódy napr. K.O. test, stĺpový test. Tieto metódy nám dávajú relatívny pohľad na procesy pri zosuve snehu. Takéto vyhodnotenie je uvedené v Tab. 3.5. Na rozdiel od predchádzajúcich metód sa nepracuje s číslami a nezaraďujú sa svahy do tried stability. Test napovie, či sa môže uvoľniť snehová vrstva. Výsledok sa nemôže aplikovať na iné svahy.

15

3.5.4 K.O. test

Autorom testu je Michael Hoffmann. Napriek tomu, že je zložitejší, dovoľuje objasniť nasledujúce otázky: o Môže sa uvoľniť snehová doska? o Môže dôjsť k zosuvu dosky? o Môže sa šíriť lom medzi jednotlivými

vrstvami? Princíp: na svahu so sklonom 30°-45°

nakreslíme štvorec, špičkou dole. Dĺžka strany štvorca sa rovná testovanej hĺbke. Potom štvorec okolo uvoľníme a zrežeme horný roh. Po zrezanom rohu udrieme lopatou. Možný výsledok je: o blok sa nezrúti, o blok sa zosunie, o blok sa rozlomí naprieč vrstvami.

3.5.5 Stĺpový test Test slúži k vyhľadaniu slabých vrstiev. Vyreže sa stĺp 30 cm krát 30 cm a zvrchu

sa udrie lopatou. Ak sa stĺp neporuší, skúsime ho rozlomiť, alebo zvaliť stehnom. Je to najrýchlejší test, ale s najmenšou vypovedanou hodnotou [8, 9].

V Alpách sa používajú na posúdenie stability snehovej pokrývky vo voľnom teréne nasledujúce testy: o test lyžiarskou paličkou – spočíva v jemnom prepichovaní snehovej pokrývky

opakom lyžiarskej paličky. Z veľkosti odporu pri vpichu sa dá hrubým odhadom posúdiť tvrdosť jednotlivých vrstiev. Test je nepresný a má slabšiu vypovedanú hodnotu.

o test narazením snehu lyžami – spočíva v snahe uvoľniť lavínu pred vstupom do odtrhového pásma mechanickým narazením lyžiarom. Avšak je nebezpečný a taktiež má slabú vypovedanú hodnotu.

16

4 Lavíny

4.1 Vznik lavín Lavínu označujeme ako náhly pohyb snehu z odtrhového, cez transportné

(prenosové), až po akumulačné (nánosové) pásmo. Odtrhy snehu s menšou dráhou ako 50 m nazývame snehové zosuvy alebo splazy. K odtrhu a pádu lavíny dôjde vtedy, ak je napätie na určitom mieste väčšie ako pevnosť snehovej pokrývky, a keď sa prekoná odpor trenia snehovej vrstvy o jej podklad. Príčinou uvoľnenia lavíny môže byť: o zvýšenie napätia (prírastkom nového snehu, zaťažením človekom, zvieraťom,

výbuchom a pod.), o zníženie pevnosti snehovej pokrývky (premenou snehových zŕn, topením pri

silnom oteplení alebo daždi). Ako prvá sa vytvára primárna trhlina (je paralelná s vrstevnicami svahu) a rýchlo

sa rozširuje do strán v ťahovej zóne napätia. Potom sa na bokoch snehovej dosky vytvárajú dve sekundárne trhliny (paralelné so spádnicou svahu). Ak je prekonaný odpor trenia snehovej dosky o podklad, dochádza k pádu lavíny. Lavína je závislá od viacerých faktorov; vlastností podkladu, sklonu svahu, vetra, teploty, slnka a iných. Podmienky pre vznik lavín vytvárajú terén, počasie, snehové podmienky a ich kombinácie, ako je uvedené nižšie.

4.1.1 Vplyv terénu Dispozícia svahu k padaniu lavín je určená hlavne sklonom, orientáciou k svetovej

strane (expozíciou), tvarom a členitosťou podkladu.

Sklon Lavínový svah má sklon od 30° do 50°. Pri

mokrom snehu od 25°. Pri strmšom svahu sa už väčšie množstvo snehu neudrží a pri menšom sklone nepôsobia také sily, aby mohla vzniknúť lavína. Delenie svahov podľa sklonu: mierne strmý < 30°, strmý 30°- 35°, veľmi strmý 35°- 40°, extrémne strmý > 40°.Množstvo lavín v závislosti od sklonu svahu je uvedené na obrázku vľavo.

Sklon meriame a určujeme na najstrmšom mieste pomocou: o mapy - doma pomocou kartičiek (napr. Snow Card [12], Stop or Go). Priložením

rastra zodpovedajúcej mierky (1:25 000 alebo 1:50 000), podľa hustoty vrstevníc určíme sklon svahu na najstrmšom mieste. Lepšie je použiť mapu 1:25 000. Určovanie sklonu svahu pomocou mapy je len informatívne. Na mape nerozoznáme krátke strmé výšvihy.

17

o sklonomerom - môžeme použiť aj kartičku Snow Card [12]. Pri meraní sklonu priložíme na sneh v smere spádnice lyžu alebo palicu a potom priložíme sklonomer tak, aby olovnica mohla voľne visieť. Sklon odčítame na stupnici.

o pomocou palíc I jednu palicu zapichneme zvisle dole

a druhú priložíme vodorovne tak, aby sa dotýkala svahu. Podľa toho v akej vzdialenosti je vodorovná palica vzhľadom k zapichnutej, určíme sklon, viď obrázok vľavo. Pre lepšie určenie sklonu je vhodné na palici urobiť značky.

o pomocou palíc II využitím kyvadlového triku podľa M.

Hubera. V smere spádnice urobíme do snehu otlačok palice rukoväťou dole. Nadvihneme palicu tak, že špička ostane na snehu. Druhú palicu priložíme rukoväťou k rukoväti prvej palice voľne tak, aby visela zvisle dole. Znižujeme spoločne polohu oboch palíc, pričom špička prvej palice ostáva na mieste, až sa druhá zvislá palica dotkne snehu, viď obrázok vľavo.

Miesto, kde sa zapichne druhá palica, udáva strmosť. Ak sa trafí na začiatok otlačku prvej palice, je sklon svahu 30°. Ak sa zapichne smerom hore, je sklon svahu menší, smerom dole väčší. Pri paliciach dlhých 120 cm každých 10 cm smerom dole znamená pripočítať 3°. Pri paliciach inej dĺžky sklon svahu treba vypočítať. Takýto spôsob výpočtu je možné nájsť v [13].

Vplyv expozície Dôležitá je taktiež orientácia svahu k svetovej strane. Na južných (slnečných)

svahoch dochádza vplyvom tepla buď k stabilizácii snehovej pokrývky, alebo k oslabeniu väzieb medzi kryštálikmi, a tým k pádu lavíny. Na jar pri oteplení môžu padať predovšetkým firnové základové lavíny. Voda z topiaceho snehu steká dole na nepriepustnú vrstvu (podklad - ľadová vrstva), tu tečie dole svahom a vytvára sklzný horizont. Na Slovensku padá väčšina lavín na južných svahoch. Na to majú vplyv topografické podmienky lavínových terénov. Na severných (zatienených) svahoch spevňovanie snehovej pokrývky prebieha pomalšie a sú vhodnejšie podmienky na vznik dutinovej a povrchovej inovate. Tomuto nasvedčuje aj počet obetí (Alpy) na severných lavínových svahoch 56%, na severovýchodných 7% a severozápadných 7%. Dôležitá je aj orientácia svahu k smeru vetra z hľadiska tvorenia prevejov, klinov a vankúšov.

18

Vplyv tvaru a členitosti Vypuklé (konvexné) svahy sú nebezpečnejšie ako vyduté (konkávne). Nebezpečné

sú žľaby, muldy, lieviky, pretože je tam viac expozícií a sklon stien je väčší ako samotný sklon svahu. V skalných žľaboch sa vplyvom teplejšej skaly sneh naspodku topí a sublimuje.

Vplyv podkladu Hladký podklad a hlavne trávnaté svahy sú predpokladom na vznik základových

lavín. Riedky les taktiež nechráni pred lavínami. Svah porastený kosodrevinou, pokiaľ ju snehová pokrývka neprevyšuje, je relatívne bezpečný. Typický lavínový terén je severný svah so sklonom 30°-40° blízko hrebeňa s množstvom čerstvo naviateho snehu. Svahy podľa lavinóznosti sa delia na: o svahy s ojedinelým výskytom lavín – lavína padne raz za 30 rokov, o svahy s častým výskytom lavín – lavína spadne raz za 5 rokov, o svahy s veľmi častým výskytom lavín – lavína spadne raz za rok.

Lavinóznosť terénu sa určuje počtom lavín na jednotku plochy: o málo - 0-10 lavín na 100 km2 o viac - 10-30 lavín na 100 km2 o veľa - 30-100 lavín na 100 km2

Lavínové svahy s vyznačením lavínových dráh a lavinóznosti je možné nájsť na zimných mapách. Na Slovensku sú zaradené do lavínového katastra, v Alpách je možné získať informácie v lavínovom bulletine.

4.1.2 Vplyv počasia Lavína sa spustí, keď je snehová vrstva nestabilná a zaťaženie je väčšie ako odpor

proti pohybu. Pri vzniku lavín majú z meteorologického hľadiska najväčší význam snehové podmienky, smer a sila vetra spoločne s priebehom teploty. Zmena počasia môže rýchlo zmeniť lavínovú situáciu a to aj počas túry. Najdôležitejšie z týchto činiteľov sú vietor a teplota.

Vietor Vietor má priamy vplyv na tvorbu lavín. Môže presúvať masy snehu a zvyšovať

tak lavínové nebezpečenstvo, hlavne na záveterných stranách. Množstvo presunutého snehu rastie kvadraticky s rýchlosťou vetra. Ak má vietor rýchlosť viac ako 15 km/h, je schopný presúvať kyprý sneh a nad 30 km/h dokonca aj spevnený sneh. Vietor víri nový suchý sneh počas sneženia alebo krátko po ňom a prenáša ho cez hrebene hôr, pričom ho ukladá na záveternú stranu, a tak vytvára podmienky pre vznik nerovnomernej snehovej pokrývky. Na záveternej strane môže byť 2 až 4 krát vyššia snehová pokrývka ako na náveternej strane. Cez sedlá má vietor vyššiu rýchlosť a môže transportovať viac snehu, čím vznikajú najväčšie záveje.

Aj napadnutie malého množstva snehu v spojení s vetrom môže zvýšiť miestne lavínové nebezpečenstvo. Na hrebeňoch hôr vznikajú na záveternej strane pri prudkých zrázoch preveje (s výškou až 5 m). S rastom prevejov vzniká pod nimi snehový nános -

19

klin (Obr. 4.1). Preveje sa môžu po zaťažení chodcom ľahko odlomiť a vplyvom slnka, sneženia alebo vetra môžu byť impulzom na spustenie samotnej lavíny. Na zaoblených hrebeňoch vznikajú na záveternej strane vankúše.

Obr. 4.1. Vplyv smeru vetra na náveterný a záveterný svah

Je dôležité vyhýbať sa záveterným svahom, na ktorých visia preveje. Najkritickejšie miesta sú tie, kde končia snehové kliny alebo vankúše. Ak sa preruší (napr. lyžami) snehová pokrývka, tak lavína sa neodtrhne pod miestom prerušenia, ale nad ním, a to na najbližšej ostrejšej terénnej vlne.

Počas transportu vetrom sa snehové kryštály poškodzujú (strácajú až 20% svojej veľkosti) a na náveternej strane svahu vytvárajú na povrchu snehovej pokrývky ubitú, kompaktnú, tvrdo zlisovanú, ale krehkú snehovú vrstvu (dosku), ktorá sa môže odlomiť pri malom zaťažení. Od okolitého snehu sa rozozná podľa odlišného bieleho odtieňa a dunivého pukania pri zaťažení. Pri snehových doskách tvrdosť smerom do hĺbky ubúda a podklad často tvorí pohyblivý sneh. Snehové dosky sú častou príčinou pádu lavín a predstavujú pre osoby pohybujúce sa v zimnom teréne veľké riziko.

Teplota Je ďalším dôležitým činiteľom, ktorý ovplyvňuje tvorbu lavín. Teplota okolo -3° až

- 5° napomáha k spevňovaniu snehovej pokrývky, naopak silné mrazy zachovávajú lavínové nebezpečenstvo, vtedy sa môže tvoriť dutinová inovať. Celková zmena teploty má vplyv na zmenu vlastností snehu v jednotlivých vrstvách. Náhle oteplenie, ako to býva často na jar, zvyšuje náhle lavínové nebezpečenstvo. Teplota ovplyvňuje aj premiestňovanie snehu vplyvom vetra. Pri teplotách (0-5°C) je snehová pokrývka vetrom spevnená, pri nižších teplotách dochádza k premiestňovaniu vetrom. Najviac lavínových nešťastí, podľa štatistiky, pripadá na mesiac marec, čo priamo súvisí s oteplením. Nebezpečný je aj teplý vlhký vietor "fén", ktorý spôsobuje náhly nárast teploty, a tým porušenie rovnovážnych síl v snehovej pokrývke [14, 15].

20

4.2 Triedenie lavín

Obr. 4.2 Odtrh lavíny

Lavína sa podľa morfologickej charakteristiky delí na 3 pásma (Obr. 4.2): pásmo odtrhu, transportné pásmo a pásmo nánosu. Lavíny sa delia podľa rôznych vonkajších znakov ako napríklad: o tvaru odtrhu: čiarový – ostrá hrana kolmo ku

sklznej ploche, bodový – lavína vznikne v jednom bode,

o sklznej plochy: povrchová lavína, základová lavína (tečúca, kĺzavá),

o druhu pohybu: lavína prachová (vírivá), tečúca, o vlhkosť snehu: suchý, mokrý, o tvar dráhy (profilu): lavína plošná, žľabová, o dĺžky dráhy: údolná lavína - z kopca až do údolia,

svahová lavína - skončí na úpätí svahu, o materiálu: snehová lavína, ľadová lavína, o rozsahu škôd: lavínová katastrofa - budovy, les,

lavínové nešťastie - lyžiari, turisti, o podľa mechanizmu vzniku: spontánne, umelé –

vyvolané vonkajšou silou. Lavíny sa klasifikujú podľa ich veľkosti, tvarových znakov a ostatných zvláštností.

Doposiaľ bol vypracovaný celý rad systémov triedenia, umožňujúci presnú klasifikáciu lavín, ako je uvedené v Tab. 4.1. Za účelom varovania pred lavínami sa používajú označenia a značky uvedené na Obr. 4.5.

Tab. 4.1. Určenie veľkosti lavíny podľa dosahu, škôd a objemu. podľa dosahu podľa škôd podľa veľkosti

veľkosť 1 splazzosuv snehu bez nebezpečenstva zasypania

pre osoby relatívne bezpečné

dĺžka dráhy < 50 m, objem < 100 m3

veľkosť 2malá lavína

zastaví sa aj na strmom svahu

môže zasypať osoby, zraniť ich alebo usmrtiť

dĺžka dráhy < 100 m, objem < 1000 m3

veľkosť 3 stredná lavína

dosiahne úpätie strmého svahu

môže zasypať a zničiť osobné autá, poškodiť nákladné autá, zničiť malé budovy, lámať jednotlivé stromy.

dĺžka dráhy < 1000 m, objem < 10000 m3

veľkosť 4 veľká lavína

zastaví sa ďalej ako 50m od úpätia svahu, môže zasiahnuť údolie

môže zasypať a zničiť nákladné autá a koľajové vozidlá, zničiť veľké budovy a les

dĺžka dráhy > 1000 m, objem > 10000 m3

21

Delenie lavín podľa sprievodného prachového oblaku

o Tečúce lavíny vznikajú hlavne v období jarného topenia snehu, keď snehová voda ovplyvňuje klzkosť podkladu. Postupujúca lavína strháva pôdu až po podklad. Vlhký sneh zmiešaný s bahnitou zeminou a kameňmi sa zrúti do doliny, vytvárajúc mohutnú hrádzu. Sivočierna masa je zlepená až do takej miery, že dosahuje tvrdosť betónu (niekedy sa neroztopí ani v lete). Základová lavína môže obsahovať až 200 000 m3 snehovej masy. Vo výnimočných prípadoch aj niekoľko miliónov m3, napr. v talianskych Alpách v r. 1855 sa zrútilo 3,5 milióna m3 snehu.

o Mokrá tečúca lavína býva obyčajne základová. Vzniká pri jarných odmäkoch, keď kašovitý a mäkký sneh stráca priľnavosť s podkladom a má veľké rozmery. Jej rýchlosť je podstatne menšia v porovnaní s prachovou lavínou (viď nižšie), ale dosahuje veľkú silu. Tlak 30 až 40 ton, extrémne aj nad 100 ton na štvorcový meter, ničí všetko, čo jej stojí v ceste. Po zastavení môže mať čelo lavíny výšku aj vyše 30 m.

o Lavína z prachového snehu, uvoľňuje sa najčastejšie ako dosková lavína. Vzniká pri veľmi nízkych teplotách, kedy nový sneh v podobe suchého prachu padá na hladký zamrznutý povrch staršieho snehu, kde sa hromadí a neudrží sa. Po dosiahnutí rýchlosti okolo 40 km/h sa sneh dvíha nad povrch a postupne sa na svojej dráhe rozšíri na mohutný oblak s nesmierne ničivou silou ako zmes jemného snehu a vzduchu. V jednom kubickom metri takejto lavíny je len málo snehu. Takáto lavína môže vyvinúť neuveriteľne veľkú ničivú silu, strhávajúcu so sebou čoraz viac čiastočiek a lavína sa rozvinie. Spočiatku sa šmýka, alebo valí a neustále rastie. Dosahuje rýchlosť až 350 km/h. Prachová lavína je zmes kryštálov snehu a vzduchu (pôsobí ako aerosól) a platia pre ňu zákony prúdenia plynov. Plyny prúdia rovnomerným pohybom a od určitej rýchlosti aj vírivým pohybom. Vzdušný vír postupuje rýchlosťou 10 – 20 km/h, ale vírenie vo vnútri dosahuje až 400 km/h. Pri týchto lavínach nie je takmer žiadna šanca na prežitie.

o Dosková lavína, vzniká z ubitého snehu na náveternej strane a kĺže sa po spodnom mäkkom snehu alebo dutinovej inovati, zriedkavejšie vzniká ako základová lavína. Lavína dosahuje priemernú rýchlosť nad 80 km/h a hmotnosť niekoľko tisíc ton. Dosková lavína má široký odtrh a láme sa ako ostrá hrana. Najskôr vznikajú trhliny, potom štrbiny a neskoršie sa láme lavína na bloky. Keď je sneh premrznutý a suchý, za pár sekúnd dosiahne rýchlosť nad 60 km/h. Jemný, vzdušný sneh, zapcháva dýchacie cesty obetiam (zasypaným). Len čo sa lavína zastaví, zhustne a stvrdne ako betón (zasypaní sa nemôžu v takomto prostredí pohnúť). Táto lavína je najnebezpečnejšia, pretože za pár sekúnd sa dáva do pohybu celá vrstva a postihnutí sú obyčajne kompletne zasypaní. Čerstvé doskové lavíny, trhliny v snehovej pokrývke, alebo dunivé zvuky poukazujú na nebezpečnú situáciu.

Delenie lavín podľa vlhkosti

o Bodová lavína zo suchého snehu, vzniká, keď napadne sypký sneh, pri nízkych teplotách. Snehové kryštály premenou strácajú priaznivé ozubenie a znižuje sa ich súdržnosť. V prípade, že sa na povrchu pohne vločka, postupne strhne svoju

22

susednú vločku a tento proces postupne vytvorí lavínu v plošnej alebo hruškovitej forme. Bodové lavíny môžeme pozorovať pri novom snehu, aj za absencie vetra. Z takejto lavíny môžeme vystúpiť relatívne bezpečne.

o Bodová lavína z mokrého snehu je oveľa nebezpečnejšia. Vzniká vždy ako následok silného povrchového oteplenia pri intenzívnom slnečnom žiarení alebo daždi. Sneh sa od vody z topiaceho snehu premočí a naruší sa súdržnosť medzi kryštálmi. Jednotlivý pohyb starých snehových zŕn môže spustiť lavínu. Lavína je pomalá, preto je možnosť z nej uniknúť, ale keď sa to nepodarí, stáva sa to veľmi nebezpečným, pretože lavína je po zastavení veľmi tvrdá.

o Ľadová lavína vzniká odpadnutím masy ľadu od skaly vplyvom tepla alebo z pomaly tečúceho ľadu. Ľad sa pohybuje na okraj zlomu a potom sa prudko zrúti. Zo začiatku sa podobá na kamennú lavínu, potom, keď sa ľad roztriešti na drobné častice, sa podobá na tečúcu lavínu.

Tri príčiny vzniku lavín z horských ľadovcov

o Odštiepenie na terénnom zlome – hmota neustále kĺže nadol plazivým pohybom, previs sa odtrhne (Obr. 4.3-1).

o Stále namáhanie plastickej masy ľadu v ťahu – v najväčšmi namáhanom priereze vznikne malá trhlinka, ktorá sa postupne roztvára a prehlbuje, až sa prereže celou hrúbkou (Obr. 4.3-2).

o Zosunutie novej vrstvy ľadovca po starej vrstve – nová, ešte nestlačená vrstva prepúšťa vodu, kým cez starý ľad v podloží voda takmer neprenikne. Vytvára sa nebezpečná klzná vrstva premočeného snehu, po ktorej sa nová vrstva zosúva nadol (Obr. 4.3-3).

Obr. 4.3. Príčiny vzniku lavín z horských ľadovcov (1-odštiepenie, 2-namáhanie,3-

medzivrstevné zosunutie)

Najčastejšie sa vyskytujú lavíny v zmiešanej forme. Lavína začne ako dosková, alebo bodová a neskôr z nej vplyvom rýchlosti vznikne prachová lavína, cestou môže dať do pohybu ďalšie vrstvy a v údolí môže skončiť ako základová lavína, príloha 10.2 [14, 16, 17].

23

4.3 Prúdenie lavín pri zosuve Prúdenie lavíny sprevádza zvuk, a to buď šelest, keď prúdenie prebieha hladko po

snežnom sklzom horizonte, hukot, resp. hrmot, keď prúdenie naráža na skaly, stromy a rôzne prekážky. Počas zosuvu lavíny prebieha prúdenie snehových más viacerými spôsobmi.

Najpomalší spôsob je tečúce prúdenie, ktoré pripomína stekanie hustej kvapaliny. Lavína prúdiaca týmto spôsobom sa od splazu odlišuje svojou veľkosťou, ohrozením a účinkami. Tečenie je podmienené menším sklonom svahu a veľkou vlhkosťou snehu. Podľa odhadu je rýchlosť tohoto pohybu do 15 km/h.

Rýchlejší pohyb je kĺzanie. Vyskytuje sa na strmších svahoch, po ktorých sa snehová hmota skĺzava vo väčších kusoch. Môžu to byť veľké snehové bloky a to pri lavínach z vlhkých snehov. Odhadnutá rýchlosť sa pohybuje 15 – 30 km/h.

Valivý a skákavý pohyb „padanie lavín“ sa vyskytuje na strmých svahoch. V zúženom profile lavínových dráh dochádza ku skoncentrovaniu snehových más, ku zvýšeniu tlakov a rýchlosti pohybu. Hlavný prúd snehového materiálu sa pohybuje stále po povrchu podložia, pritom sa však jednotlivé kusy ponad prekážky prevaľujú, skáču a padajú do hĺbky. Rýchlosť sa odhaduje na 30 – 80 km/h.

Vírivý pohyb – pri zosuve lavíny z ľahších povrchových snehov, pri veľkom množstve a rýchlosti sa časť snehovej hmoty rozvíri a začne prúdiť vo vzduchu. Vzniká pri tom mohutná tlaková vlna, ktorá má podobné účinky ako veterná smršť. Tlaková vlna drví a rozráža stojace prekážky v ceste prúdenia, za tlakovou vlnou vzniká silné nasávanie vzduchu, a tým aj druhotný ničivý a ohrozujúci účinok. Rýchlosť sa nadobúda hodnoty nad 80 km/h.

4.4 Dynamika lavín Na priebeh lavíny má vplyv okrem zloženia snehu a sklonu svahu ešte aj vnútorné

trenie (turbulencia) a trenie s podkladom. Najväčšiu rýchlosť má prachová lavína v strede a tečúca na povrchu. Hustota tečenia a po zastavení je vyjadrená v Tab. 4.2.

Tab. 4.2. Rýchlosť lavín a hustota po zastavení

m/s km/h kg/m³mokrá 10 - 20 36 - 72 300 - 400 suchá 20 - 40 72 - 144 50 - 300prachová 30 - 70 144 - 250 2 - 15

Hustota počas tečeniaRýchlosťlavína

Hustota* ľad 830 - 900 usadený sneh 500 - 800 mokrý sneh 300 - 600suchý sneh 30 - 60* po zastavení (kg/m³)

V závislosti od hustoty snehu, dráhy a rýchlosti lavíny môže lavína pri pôsobení na prekážku vyvinúť veľmi veľkú silu. (Tab. 4.3). Pretože sila sa meria veľmi ťažko, odhaduje sa podľa spôsobených škôd [6].

24

Tab. 4.3. Účinok veľkosti sily účinok [kN/m2] [kg/m2]rozbíja okná 1 100vytláča dvere 5 500ničí drevené budovy, poškodzuje múry 30 3000vyvracia stromy z koreňov 100 10,000ničí alebo poškodzuje betónové stavby 1000 100,000

4.5 Lavínová prevencia

Obr. 4.4 Prachová lavína

Ľudia sa od nepamäti snažili vyhnúť škodám a obetiam, ktoré spôsobujú lavíny, či už stavbou protilavínových zábran, alebo dlhoročným pozorovaním rozvíjali metódy lavínovej prevencie. Vypracovali sa bezpečnostné opatrenia, ako sa im vyhnúť. Vznikli strediská, napríklad v alpských krajinách, ktoré sa zaoberali lavínovou problematikou profesionálne na vedeckom základe. Na Slovensku bolo takéto stredisko lavínovej prevencie založené v Jasnej [2].

Na základe určujúcich znakov bola zostavená Stupnica lavínového nebezpečenstva (európska verzia je uvedená v prílohe 10.4). Stupeň lavínového nebezpečenstva určujú lavínové pracoviská na základe fyzikálnych a mechanických vlastností vrstiev snehovej pokrývky, meteorologických vplyvov, praktických skúseností a intuície.

Nesmie sa zabúdať, že lavínové nebezpečenstvo sa môže meniť a môže mať: narastajúci trend, konštantný trend alebo ustupujúci trend. Preto už pri plánovaní túry je nutné sa zaujímať o stupeň lavínového nebezpečenstva a predpoveď počasia v danej oblasti [2]. Tieto informácie je možné získať v masovokomunikačných prostriedkoch (rozhlas, televízia, tlač), na horskej službe, na horských chatách, u obsluhy lanoviek a vlekov a taktiež aj na internete. Na frekventovaných miestach sú priamo v teréne umiestnené výstražné tabule.

Každá lavína je životu nebezpečná a vyhnúť sa zasypaniu je prvoradé. Prevencia je najlepším spôsobom ako nehodám predchádzať, preto je dôležité vyhnúť sa lavínam, zabrániť zasypaniu, okamžitá kamarátska pomoc, žiadne nesprávne kompromisy pri núdzovom vybavení.

4.5.1 Varovné znaky lavínového nebezpečenstva

Veľmi nebezpečné var. znaky, samovoľné zosuvy snehu (čerstvé lavíny)

o trhliny na snehovej pokrývke, o počuť praskanie v snehovej pokrývke ("whumm zvuky"), o veľké množstvo nového alebo naviateho snehu, o rýchle a výrazné oteplenie,

25

o nestabilné vrstvy v snehovej pokrývke, o vibrácie snehovej pokrývky (napr. od skupiny v blízkosti).

Ďalšie varovné znaky

o prvý pekný deň po snežení je zvlášť nebezpečný, o nebezpečie lavín hrozí do 48 hodín po snežení, za chladnejšieho počasia je interval

dlhší, o nový sneh + vietor = nebezpečenstvo doskových lavín, o premočená snehová pokrývka, o vzostup teploty v zime na 0°C vo výške 3000 m, o čím je svah strmší a viac zatienený, tým je nebezpečnejší, o náhle oteplenie zvyšuje nebezpečie lavín, o nízke teploty predlžujú nebezpečie lavín, o na záveterných svahoch sa často tvoria snehové dosky, o vysoko nebezpečné svahy majú sklon medzi 30°- 45°, o vypuklá časť svahu sa často môže stať bodom odtrhu, o spoľahlivým ukazovateľom nestálych podmienok sú pozostatky minulých lavín, o valiace sa snehové gule poukazujú na oteplenie, o hranaté kusy, ktoré sa lámu pod nohami a vyzerajú ako krieda, dokazujú prítomnosť

snehových dosiek, o smrteľná kombinácia - lavínový stupeň 3 + svah nad 40°, severne orientovaný, málo

jazdený, väčšia skupina bez rozostupov.

4.5.2 Magická trojka Ak je lavínový stupeň 3 a vyšší, nevstupujeme na svah nad 35°, ak je na ňom viac

ako 30 cm nového snehu. Varovné znaky:

Varovné znaky: snehová pokrývka

o lavínová aktivita, o čerstvé zbytky lavín, o praskanie snehovej pokrývky alebo ľahké odlamovanie kusov pod nohami, o dunivý zvuk pri zaťažení snehovej pokrývky, o známky nestability snehovej pokrývky na testovaných miestach, o kotúľajúce sa snehové gule.

Varovné znaky: počasie

o silné sneženie, o náhle oteplenie; dážď a teplý vietor po snežení, o dlhé obdobia veľmi teplého alebo veľmi chladného počasia, o slnečné žiarenie,

26

o viditeľnosť, o počas zimy dochádza k náhlej zmene teploty, preto je dôležité sledovať počasie pred

túrou a aj počas nej.

Varovné znaky: terén

o svahy, predovšetkým so sklonom 30°- 45°, o naviaty sneh na záveterných svahoch, o trhliny, o tvorba snehových previsov, o stopy po predchádzajúcich lavínach,

Vyhodnotenie znakov – ľudský faktor:

o Prispieva počasie k nestabilite snehovej pokrývky? o Dokážete rozpoznať terén s lavínovým nebezpečím? o Mohla by snehová pokrývka skĺznuť? o Aké sú možnosti a aké sú dôsledky? o Aká je skupina (kondícia, schopnosti, disciplína)?

Pri 3. stupni lavínového nebezpečenstva nepriaznivé podmienky priaznivé podmienky o silný vietor >50 km/h o nízke teploty < 8°C o zriedka jazdené svahy

o slabý vietor o teplota málo pod 0°C o často jazdené svahy

4.5.3 Manažérstvo rizika Manažérstvo rizika nám umožňuje za niekoľko minút určiť primerané riziko, a tým

sa vyhnúť riskantným túram. Vychádza z priemerných hodnôt štatistického vyhodnotenia množstva meraní pri zohľadnení terénu (expozícia, sklon svahu) a okamžitých podmienok (stupeň lavínového nebezpečenstva, snehová pokrývka, počasie) pri zachovaní štandardných bezpečnostných opatrení.

Manažérstvo rizika nemôže presne definovať riziko, ale len umožňuje odhad priateľného rizika. Nie je to poistka, ktorá nás automaticky ochráni pred lavínami. Presný odhad rizika na každom svahu nie je možný a každý, kto vstupuje do takého terénu, preberá určitú mieru rizika zasypania lavínou. Nie je tu zreteľná hranica medzi istotou a rizikom.

Najznámejšie metódy manažérstva rizika v alpských krajinách na vyhodnotenie lavínového nebezpečenstva Vychádzajú zo stupňa lavínového nebezpečenstva, sklonu svahu, počasia

a varovných znakov. Čím väčšia je skupina, tým väčší je sklon k podceňovaniu rizík. V prípade pochybností svah hodnotíme ako nebezpečný a túru nezrealizujeme, prípadne ju prerušíme. Na svahoch sú upozorňujúce značky. (Obr. 4.5)

27

a)

b)

c)

Obr. 4.5 Výstražné tabule, a) nebezpečenstvo lavín, b) stop – lavína, c) uzavretie

Pre pohyb v nebezpečnom teréne potrebujeme znalosť-skúsenosť- zodpovednosť. Je vhodné, aby ľudia, ktorí sa pohybujú v zimnom vysokohorskom teréne absolvovali lavínový kurz. Kurzy organizujú horolezecké školy, horolezecké zväzy, horskí vodcovia.

Lavínová predpoveď je len prvotná relatívna informácia. Skutočný obraz o lavínovom nebezpečenstve je nutné urobiť priamo v teréne. V závislosti od lavínového nebezpečenstva posudzujeme terén podľa Tab. 4.4.

Tab. 4.4 Posúdenie terénu v závislosti od lavínového nebezpečenstva 1 malé 2 mierne 3 zvýšené 4 veľkénajbližšie okolie stopy

oblasť cca 40 m okolo stopy

celý svah a jeho vyústenie

celý svah a svahy na okolí

3x3 filter a redukčná metóda Autorom tejto metódy je švajčiarsky lavínový expert a horský vodca Werner

Munter. Z tejto metódy vychádzajú ostatné metódy. Revolúciu v lavínovej výuke vyvolala nová metóda posúdenia lavínového nebezpečenstva v jeho knihe "3x3 lavíny - rozhodnutia v kritických situáciách" [8]. Lavínové riziko sa hodnotí výpočtom pomocou konkrétnych čísel. Redukčná metóda je výsledok Munterovej dlhoročnej vedeckej práce, množstva meraní, pozorovaní, praktických skúseností a vyhodnocovaní lavínových nehôd. Popritom existuje veľa problémov, na ktoré Munter upozornil. Zároveň zaviedol pojem manažérstvo rizika do lavínovej prevencie. Doterajšia klasická metóda posudzovala lavínové nebezpečenstvo podľa snehového profilu. Pomocou extrapolácie týchto výsledkov na základe dlhoročných skúseností a aktuálnej predpovede počasia možno posúdiť lavínovú predpoveď pre danú oblasť. Dlhoročné merania ukázali, že vlastnosti snehu na rôznych miestach pri tom istom sklone a expozícii sa v danej oblasti nelíšia.

Celkové posúdenie nebezpečenstva podľa vzorca 3x3 Posúdenie lavínového nebezpečenstva je komplexná záležitosť, a preto sa nemôže

posudzovať podľa jedného kritéria, ale posudzuje sa podľa troch nasledujúcich hlavných kritérií: počasie a snehové podmienky, terén, človek.

Tieto kritériá sú aplikované na 3 zemepisné oblasti: región, lokalita, svah. Od začiatku plánovania až po príchod na svah si robíme stále podrobnejší úsudok o podmienkach (zoom systém). Kritériá v týchto troch rovinách posúdime s nasledovnou presnosťou (príloha 10.3).

28

o región: 60% pravdepodobnosť, 40% riziko, o lokalita: 75% pravdepodobnosť, 25% riziko, o svah: 90% pravdepodobnosť, 10% riziko.

Redukčná metóda (RM) Taktiež Munter zaviedol dôležité obmedzenia - redukčné faktory (RF). Redukčná

metóda posudzuje 5 rizikových faktorov: stupeň lavínového nebezpečenstva, sklon svahu, severná expozícia, frekvencia zjazdov, veľkosť skupiny (Obr. 4.6). RF sa môžu násobiť.

Obr. 4.6. Redukčná metóda

RM neplatí pre lavínový stupeň 4 a 5, pri týchto stupňoch nemôžeme redukovať riziko. Pri lavínovom stupni 4 vyhnúť sa svahom nad 30° (Tab. 4.5).

Tab. 4.5. Redukčné faktory a ich kombinácia

zriecť sa svahov strmších ako 35°- 39° RF 2zriecť sa svahov strmších ako 30°- 34° RF 4

zriecť sa severného sektoru (SZ-S-SV)* RF 2zriecť sa severnej polovice (ZSZ-S-VJV)* RF 3zriecť sa svahov a miest, ktoré sú uvedené v lavínovej predpovedi* RF 4stále jazdené svahy RF 2

veľká skupina s rozostupmi RF 2malá skupina (2- 4 osoby) RF 2malá skupina s rozostupmi RF 3

Rozostup min. 10 m pri stúpaní, pri zjazde viac!

RF druhej triedy neplatia pri mokrom snehu!

Redukčné faktory (RF) a ich kombinácia

prvá trieda

druhá trieda

Pri lavínovom stupni 3 sa musí voliť RF prvej triedy

tretia trieda

Keď zistíme, že všetky expozície sú nebezpečné, sú RF druhej triedy neplatné

(často v prípade, keď množstvo nového snehu prekročí kritickú hranicu).

Tab. 4.2 Stupeň lavínového nebezpečenstva stupeň lavínového nebezpečenstva potenciál rizika

1 malé 22 mierne 4

3 zvýšené 8

Na základe výskumov bol zavedený potenciál rizika v závislosti od stupňa lavínového nebezpečenstva. Dosadením potenciálu rizika a RF do vzorca je možné vypočítať akceptovateľné riziko. Do vzorca dosadíme max. 4 RF, a to po jednom RF každej triedy + stále jazdený svah. Akceptovateľné riziko (AR) nesmie byť väčšie ako 1!

29

1)4321(≤

××××=

RRRRRFrizikapotenciálAR

Príklad 1: lavínová predpoveď stupeň 3 potenciál rizika=8 juhozápadný svah - RF=3 sklon svahu max. 38° - RF=2 malá skupina - RF=2 občas jazdený svah

66,0223

8==

xxAR

Výsledok < 1, vyhovuje podmienke túra je možná

Príklad 2: lavínová predpoveď stupeň 3 potenciál rizika=8 východný svah - RF=2 sklon svahu max. 36° - RF=2 malá skupina - RF=2 občas jazdený svah

1222

8==

xxAR

Výsledok > 1, nevyhovuje podmienke túra nie je možná

Podľa autora metódy, pri AR väčšom ako 1 je o 70% viac obetí, zrušením túr sa zníži počet obetí lavín o 40% a vylúčia sa všetky lavínové nehody, pri ktorých je 5 a viac obetí. Pri akceptovaní výsledkov RM je pohyb v horách bezpečnejší ako na cestách. Tejto metóde sa najviac vytýka, že na zistenie rizika treba aj potrebný výpočet. Napriek tomu sa dá RM ľahko naučiť. Ďalšie metódy, popísane nižšie, sa to snažia zjednodušiť.

STOP OR GO Autormi sú horskí vodcovia a učitelia ÖeAV-u (Österreichischer Alpenverein [18])

Michael Larcher a jeho kolega Robert Purtscheller. Slúži na komplexné posúdenie snehových podmienok bez potreby výpočtu. Metóda je členená na dve kapitoly. V prvej je rozhodovacia stratégia, v druhej sú štandardné opatrenia.

Rozhodovacia stratégia:

Prvá kontrola porovnáva stupeň lavínového nebezpečenstva so sklonom svahu. Zvlášť je potrebné dávať pozor na severných svahoch. Táto jednoduchá kontrola je základná a dá sa použiť pri všetkých metódach. (Tab. 4.6)

30

Tab. 4.6. Kontrola 1

1 malé 2 mierne 3 zvýšené 4 veľké 5 veľmi veľké

zriecť sa svahov 40° a viac

zriecť sa svahov 35° a viac

zriecť sa svahov 30° a viac

vzdať sa všetkých túr

Kontrola 1: Stupeň lavínového nebezpečenstva a sklon svahu

Druhá kontrola vyhľadáva predovšetkým varovné znaky, je ich 5 a sú rozdielne. Sú

radené podľa dôležitosti. Pre druhú kontrolu platí: vnímať-posúdiť-jednať. (Tab. 4.7)

Tab. 4.7. Kontrola 2

Pozorovať Posúdiť JednaťNový sneh? ÁNO : STOPNaviaty sneh?Lavíny?Premočené vrstvy?Počuť zvuky? NIE : GO

Kontrola 2: Rozpoznanie nebezpečenstva

Je to pre mňa nebezpečné? nenastúpiť túru, prerušiť túru

Ak odpovieme na jednu otázku áno, túru prerušíme! Pred túrou je potrebne plánovanie a počas nej samotnej dodržiavanie určitých

pravidiel, ktoré sú uvedené nižšie a zhrnuté v Tab. 4.8.

Plánovanie túry Predpoveď - informovať sa na aktuálnu predpoveď počasia a stupeň lavínového

nebezpečenstva [2]. Mapa - bez mapy nemôžeme správne plánovať. Túru plánujeme s mapou v ruke

a posudzujeme časy a strmosť svahov. Čím vyššie lavínové nebezpečenstvo, tým väčšie územie berieme do úvahy: pri stupni 2: okruh od cca 20 metrov, pri stupni 3: celý svah a pri stupni 4: celú oblasť.

Tab. 4.8. Štandardné opatrenia Plánovanie Výstup Zostup● Počasieviditeľnosť, vietor, teplota

● Kontrola lavínového vyhľadávača ● Rozostupy 30 m

● Lavínová predpoveďstupeň, nebezpečné miesta ● Rozostupy 10 m od 30° ● Od 35° jazdiť po jednom

● Mapa, Sprievodcastrmosť, expozícia, nástup ● Účastníciveľkosť skupiny, ich schopnosti● Núdzové vybavenielavínový vyhľadávač, lopata, sonda

● Využívať priaznivé terénne útvary (viditeľnosť) ● Jasné príkazy: rozostupy, trasa ● Priebežná orientácia (porovnať terén s mapou) ● Zostať spolu, tempo a prestávky prispôsobiť skupine

Výstup Je potrebná disciplína a dodržiavanie rozostupov. Pri svahoch nad 30° rozostup

10 m, aby sa menej zaťažovala snehová pokrývka. Minimálny rozostup je 10 m a v nespoľahlivých podmienkach až 30 m. Určia sa miesta, kde sa členovia záchrannej akcie čakajú, vtedy je vhodné občerstvenie, kontrola polohy, posúdenie lavínovej

31

situácie a pod. Pri nástupe na túru sa kontrolujú lavínové vyhľadávače a prepnú sa na vysielanie.

Zjazd na lyžiach Zjazd sa nerovná výstupu. Pri zjazde je nutné terén znovu posúdiť ako pri novom

teréne. Dodržiavať rozostupy 30 m, pri svahoch nad 35° jazdiť jednotlivo, čakať sa na vopred určených miestach. Celá metóda je spracovaná na kartičke a je na nej aj stupnica na určenie sklonu svahu, pomocou vrstevníc na mape. Kartičku dostať bezplatne v strediskách Alpenvereinu. Podobná kartička je vydaná aj na Slovensku.

SNOW CARD

Obr. 4.7 Riziko závislosti od sklonu svahu a lavínového nebezpečenstva

Autormi sú horskí vodcovia a učitelia DAV-u (Deutscher Alpenverein [19]) Martin Engler a jeho kolega Jan Mersch. Je to podobná predchádzajúcim metódam, ale je jednoduchšia a je viac určená pre ľudí, ktorí neovládajú lavínovú problematiku. Je potrebné zodpovedne odpovedať na tri otázky o rozpoznaní nebezpečenstva (pozorovať, posúdiť, jednať). Od tretieho stupňa sa vzdať svahov v žltom poli. Pamätať na to, že aj v teréne v zelenom poli môžu padnúť ojedinelé lavíny. Súprava sa skladá z plastovej karty 10x12 cm, na ktorej je aj sklonomer na meranie sklonu svahu (Obr. 4.7).

Karta je založená na princípe hologramu a podľa toho, ako ju nakloníme, vidíme červenú – pre nepriaznivé, zelenú - pre priaznivé podmienky. Súčasťou je aj návod na použitie [12].

NIVO TEST Autorom je švajčiarsky lavínový expert Robert Bolognesi. Od predchádzajúcich sa

odlišuje tým, že niektoré premenlivé údaje sa nastavujú otočným kolieskom. Má aj redukčné faktory. Je to kartička, na ktorej je 25 otázok. Otázky sú členené do kategórií: počasie, snehové podmienky, terén, skupina. Musíme odpovedať na každú otázku. Každá kladnú odpoveď (áno) má určitú hodnotu a odpovede sa sčítajú. Výsledok nastavíme na otočnom koliesku a na druhej strane nám smajlík (smutný, ľahostajný, smejúci) ukáže, aké je lavínové nebezpečenstvo. Kartička neslúži na posúdenie jednotlivého svahu, ale poukáže na celkovú lavínovú situáciu, napr. v prípade ak nepoznáme lavínovú predpoveď. Kartička je vhodná predovšetkým pre začiatočníkov. Učí intenzívne pozorovať a núti odpovedať na otázky. Táto metóda je pomerne nová, a preto s ňou nie sú rozsiahle skúsenosti [10, 11].

32

4.6 Redukcia lavínových rizík Cieľom rozhodovacej stratégie je ohodnotiť a redukovať lavínové riziko. Autorom

je Stephan Harvey (horský vodca a pracovník švajčiarskeho SLF, [20]). Spája stupeň lavínového nebezpečenstva so sklonom svahu a expozíciou (európska stupnica lavínového nebezpečenstva je uvedená v prílohe 10.4), kde o malé riziko – relatívne bezpečné, ak nie sú varovné príznaky, o zvýšené riziko –šetrne zaťažovať snehovú pokrývku, o vysoké riziko – vzdať sa týchto svahov.

Za nepriaznivú expozíciu sa považuje svah v tieni, naviaty sneh a za zvlášť nepriaznivé sa považujú v lavínovej predpovedi uvedené expozície a nadmorská výška. Pri určení sklonu svahu v závislosti od lavínového nebezpečenstva posudzujeme: o malé a mierne - oblasť 20 m okolo stopy. Z Obr. 4.7 vyplýva, že terén strmší ako

30° v zelenej oblasti je tiež potencionálny lavínový svah, o zvýšené - posúdime celý svah a meriame najstrmšie miesto, o veľké - vyhnúť sa svahom strmším ako 30°.

Rizikové faktory sú vyjadrené podmienkami, človekom, terénom (Tab. 4.9).

Tab. 4.9. Lavínové riziko podmienky človek terén

čerstvo naviaty sneh kritické množstvo nového snehu veľa vrstiev rozdielnych vlastností výrazné oteplenie čerstvé lavíny whummm zvuky zlý výhľad

veľká skupina dynamické zaťaženie snehovej pokrývky

muldy, žľaby nepriaznivá expozícia je svah nado mnou nebezpečný? blízkosť hrebeňa vyčnievajúce skaly nebezpečenstvo pádu?

málo vrstiev podobných vlastností často jazdené svahy

defenzívna voľba trasy malá skupina disciplinovaná skupina šetrné zaťažovanie snehovej pokrývky

svah je podo mnou priaznivá expozícia postup po chrbte

Riziko zvyšujúce faktory (-)

Riziko znižujúce faktory (+)

Základné bezpečnostné opatrenia sú informovať sa na počasie a lavínovú situáciu,

naplánovať túru, vziať so sebou núdzové vybavenie, LV mať počas túry zapnutý, priebežne posudzovať počasie, sneh, terén, ľudí, časový plán, obísť čerstvo naviaty sneh, kľúčové miesta a extrémne strmé svahy jazdiť jednotlivo.

Dodatočné bezpečnostné opatrenia (hlavne pri varovných znakoch) sú vyhnúť sa žľabom, kuloárom (bočným chodbám), muldám (jamám) a strmým svahom s vyčnievajúcimi skalami, dodržiavať rozostupy (výstup najmenej 10 m, pri zjazde viac alebo jazdiť jednotlivo), pri zjazde dodržať určenú trasu, jazdiť plynulo bez skokov, vyhnúť sa strmým svahom, zastaviť na bezpečných miestach, pri zlom výhľade alebo hmle vzdať sa túry v strmom teréne. Ďalej sú tu opatrenia na šetrné zaťažovanie snehovej pokrývky; rozostupmi, plynulou jazdou bez prudkej zmeny smeru a skokov [7, 14]

33

5 Zásady pohybu v teréne ohrozenom lavínami

5.1 Štandardné bezpečnostné opatrenia pri pohybe v teréne ohrozenom lavínami

Pred túrou Dôležité je akciu správne naplánovať. Pred túrou zistiť: o informácie o stupni lavínového nebezpečenstva a snehových podmienkach, o predpoveď počasia - zrážky, vietor, teplota, viditeľnosť, tendencie [2], o podľa mapy presne naplánovať trasu, zistiť nebezpečné miesta, lavínové svahy

a ústupové cesty bezpečné pred lavínami, urobiť časový priebeh túry, o naplánovať alternatívnu trasu, letné chodníky nemusia byť v zime bezpečné, o vyhnúť sa žľabom a muldám s naviatym snehom o zobrať potrebné núdzové vybavenie – lavínový vyhľadávač, sondu, lopatu,... o zapísať sa do knihy túr, o na túru nechodiť osamotene, o túru prispôsobiť najslabšiemu členovi skupiny, o s celým družstvom prebrať trasu, postup záchrany, upozorniť na riziká.

Počas túry

o už pri odchode z chaty zapnite lavínové vyhľadávače a urobte test funkčnosti prístrojov,

o v priebehu túry kontrolujte zmeny počasia a varovné znaky - nový sneh, naviaty sneh, staré lavíny, atď.

o za hmly a zlej viditeľnosti sa vyhnite strmým svahom (nemôžete posúdiť svah), o ak je to potrebné, vzhľadom k vývoju lavínového nebezpečia, nenastupujte na túru,

alebo túru prerušte, o ak je to možné, tak nebezpečné miesto treba obísť aj za cenu dlhšej obchádzky, o na podozrivom svahu urobte test stability snehovej pokrývky, o pred vstupom do nebezpečného terénu vyberte ruky z pútok lyžiarskych palíc,

odopnite bedrový a hrudný popruh na batohu, povoľte popruhy, rozopnite poistné remienky na lyžiach,

o zapnite si bundu, nasaďte kapucňu, okuliare, rukavice a zakryte si dýchacie cesty šatkou,

o ak máte lano naviažte sa, o preberte plán záchrany a premyslite si, čo urobíte, ak vás strhne lavína, a ktorým

smerom budete unikať, o uvažujte, kde má svah kritické miesto, čo je nad nami a pod nami,

34

o na odpočinok využívajte vyčnievajúce skaly, skupinu stromov a iné bezpečné miesta, ktoré si dopredu vytipujte,

o medzi sebou udržujte takú vzdialenosť, aby len jeden člen bol v ohrozenom teréne a toho človeka pozorujeme z bezpečného miesta.

o pri traverze si vyberte najužšie miesto a čo najvyššie na svahu, postupujte mierne šikmo dolu, aby ste minimalizovali čas strávený na podozrivom svahu,

o všetci musia postupovať v jednej stope, o ak je to potrebné, dajte dole lyže, chôdza peši menej zaťažuje svah ako lyže, o pri zjazde svahu do 30° dodržujte rozostupy minimálne 30 metrov, nad 35° jazdite

jednotlivo, o zjazd nerovná sa výstup a trasu zjazdu posudzujeme ako nový terén, o jazdite plynulo, neskáčte a nerobte ostré oblúky, o ak aj sú v snehu stopy, neznamená to, že svah je bezpečný, o na postup využívajte bezpečnejšie hrebene, chrbty a rebrá. Vyhýbajte sa žľabom,

kotlom na záveterných svahoch, pozor na naviate previsy a dosky, o riedky les nezabráni lavínam.

Čo robiť v prípade pádu lavíny, ak ste v lavíne

o pokúste sa dostať na okraj lavíny, kde je menšia rýchlosť a intenzita alebo na bezpečné miesto,

o ak nemôžete z lavíny uniknúť, okamžite sa zbavte lyží, lyžiarskych palíc, cepínu, batohu,

o snažte sa zachovať na povrchu lavíny (plávacie pohyby, odrazy nôh), pokrčte kolená k hrudníku. Bojujte, pasívnych stiahne lavína hlbšie. Zostať hore = prežiť,

o keď cítite, že sa lavína zastavuje, pokrčenými rukami pred tvárou sa snažte vytvoriť vzduchovú dutinu,

o ak sa lavína zastaví, zachovajte pokoj za každú cenu a šetrite si vzduch. Musíte dúfať že vás nájdu.

o šetrite sily. Ak sa nepodarí na prvý pokus preraziť snehový nános, ďalšie pokusy sú zbytočné a oberajú vás o sily a vzduch.

o kričte, až keď počujete záchrancov priamo nad sebou.

Čo robiť v prípade pádu lavíny, ak ste mimo lavíny

o krikom varujte ohrozeného, o dávajte pozor, či nehrozí ďalšie nebezpečenstvo, o z bezpečného miesta všetci pozorne sledujú postihnutého a po zastavení lavíny

označia miesto strhnutia lavínou a bod zasypania.

Šanca na prežitie v lavíne Osobám zasiahnutým lavínou hrozí šok, mechanické poranenie, zadusenie,

podchladenie. Najviac nehôd je pri treťom stupni lavínového nebezpečenstva, pričom

35

90% zasypaných spustia lavínu sami. 50% obetí zasypaných lavínami čiastočne môže dýchať, z nich 5% utrpí smrteľný úraz a zvyšok prežije.

Ďalších 50% je zasypaných minimálne po hlavu a trup, z nich 20% utrpí smrteľný úraz a 80% po zastavení lavíny ešte žije. Z nich 75% má upchaté dýchacie cesty snehom, alebo pre silný tlak snehu na hrudník môžu dýchať len obmedzene. Skúsenosti ukazujú, že tieto obete prežijú len niekoľko minút. Maximálna hraničná hodnota prežitia do 15 minút je veľmi optimistická. Ďalších 25% zasypaných, ktorí môžu dýchať, majú veľkú nádej na záchranu. Zasypaní sú v priemernej hĺbke 1 m. 90% zasypaných nie je hlbšie ako 1,5 m. V lavíne je málo času na prežitie, preto pohotové riešenie situácie (záchranná akcia) je dôležité.

Obr. 5.1 Pomer pravdepodobnosti

prežitia k dobe zasypania

1. Fáza prežitia: do 15 minút po zasypaní prežije väčšina obetí, ak nie sú vážne zranení. Nádej na prežite zasypaných osôb je 92%. 2. Fáza dusenia (asfyxia): od 15. do 35. minúty po zasypaní. Zasypaní bez vzduchovej dutiny v snehu sa udusia. Nádej na prežite zasypaných osôb počas ďalších 20 min. dramaticky klesne na 30%. 3. Fáza latentná: od 35. do 90. minúty zasypaní prežívajú, ak majú dostatok vzduchu a môžu dýchať. Nádej na prežite zasypaných osôb klesne na 22%. 4. Fáza podchladenia: Od 90. do 130. minúty dochádza k úmrtiam následkom podchladenia. Nádej na prežite zasypaných osôb klesne na 7%.

Z uvedených čísel vyplýva, že najdôležitejším faktorom pri záchrane zasypaných lavínou je čas (Obr. 5.1). Záchrana v prvých 15 minútach znamená viac než 90% nádej na prežitie, čiže najdôležitejšia je okamžitá tímová pomoc. Táto pomoc má úspešnosť 71% v porovnaní s 13% pri organizovanej akcii. Treba si uvedomiť, že vyhľadanie trvá 3 - 8 minút, tak isto vykopanie.

36

5.2 Pátranie v lavíne

Obr. 5.2 Hľadanie zasypaného v lavíne

Záchranné práce vyžadujú rýchle a premyslené jednanie. Každá stratená minúta znižuje šance zasypaných na prežitie. Pri väčšej skupine je vhodné určiť, kto prevezme riadenie záchranných prác a už dopredu určiť, čo kto bude robiť. Kým jedna skupina pátra v lavíne, druhá môže pripraviť sondy, lopaty, lekárničku atď. Ďalší môže privolať pomoc a dáva pozor, či nemôže padnúť ďalšia lavína. Zasypaného je nutné v prvých 15 minútach systematicky intenzívne hľadať, až potom organizovať cudziu pomoc. (Obr. 5.2). Aby sme mohli pri tímovej pomoci účinne a rýchlo pomôcť, potrebujeme určité vedomosti (postup pri hľadaní s lavínovým vyhľadávačom, vyhrabanie) a vybavenie (lavínový vyhľadávač, lopata, sonda). Preto je potrebné ovládanie lavínového vyhľadávača dokonale nacvičiť.

Členovia družstva okamžite vizuálne a sluchom (preto treba zachovať ticho) dôkladne prehľadajú povrch lavíny a zároveň začnú hľadať pomocou lavínových vyhľadávačov, ktoré si všetci prepnú na príjem signálu. Označia miesto strhnutia lavínou a bod zasypania. Postihnutý sa obyčajne nachádza v úseku predĺženej spojnice týchto bodov. Nájdené veci na povrchu lavíny označia a podľa toho vytipujú miesto zasypaného.

Po jeho lokalizácii sa začína kopať. Treba pracovať rýchlo, preto je možné striedanie. Zapichnutá sonda ukáže v akej hĺbke sa postihnutý nachádza a pomáha lepšej orientácii pri vykopávaní. Nad zasypanými sa nesmie kopať kolmo dole ale zboku, aby sa neporušila prípadná vzduchová dutina. Najprv sa uvoľní hlava a dýchacie cesty, potom sa zaistia životne dôležité funkcie. Hlavu treba vyhrabať rukami. Ak zasypaný nedýcha, je nutné začať s resuscitáciou (umelé dýchanie, masáž srdca). Ak je to potrebné, resustitáciu vykonávame až do príchodu lekára. Ak je postihnutý podchladený (čas zasypania nad 35 min.), tak s ním treba hýbať čo najmenej, aby sa nezmiešala chladnejšia krv z periférií s teplejšou krvou v telesnom jadre, čo môže viesť ku kolapsu krvného obehu. Pri vykopávaní sa zameria na to, či postihnutý mal alebo nemal vzduchovú dutinu. Zistenú skutočnosť je treba oznámiť lekárovi. Od toho závisí jeho ďalší postup. Po vykopaní postihnutého je nutné zabrániť ďalšiemu podchladeniu pôsobením vetra a chladu, použitím hliníkovej fólie alebo bivakovacieho vreca (nesmie sa zabudnúť na čiapku, hlavou sa stráca až 50% tepla). Podchladenému je možné

37

priložiť na hrudník výhrevný sáčok. Po tomto je potrebné zorganizovať transport, ak to vyžaduje situácia, najlepšie vrtuľníkom. Nehodu je treba nahlásiť prostredníctvom mobilného telefónu na horskú službu. Takéto hlásenie má obsahovať: čo sa stalo - druh a veľkosť lavíny, kedy sa nešťastie stalo, kde sa stalo - čo najpresnejšie určiť lokalitu a koľko je postihnutých. Ak postihnutý nemal lavínový vyhľadávač, je nutné nehodu bezpodmienečne nahlásiť horskej službe a po dôkladnej prehliadke lavíny začať s hrubým sondovaním.

5.3 Postup hľadania pomocou lavínového vyhľadávača Lokalizácia zasypaného pomocou lavínového vyhľadávača (LV) patrí v súčasnosti

k najefektívnejšej metóde záchrany zasypaných. LV umožňuje okamžitú tímovú pomoc a rýchle prehľadanie veľkej plochy. Bez tohto prístroja by nemal nikto vstupovať do zimného vysokohorského terénu. Treba si uvedomiť, že LV nás nechráni pred lavínami, iba napomáha v prípade nešťastia. o Vysielacia frekvencia je normalizovaná na 457 kHz. Pre LV platí norma

ETN 300 718. Z hľadiska konštrukcie sa stretávame s viacerými druhmi: o analógové - veľkosť signálu je indikovaná diódami alebo intenzitou zvukového

signálu, o digitálne – pracuje sa s nimi jednoduchšie, smer a vzdialenosť od zasypaného je

indikovaná na displeji. Majú menší dosah a väčšiu spotrebu energie ako analógové. Digitálne LV majú dve antény a ukazujú počet zasypaných, približný smer a vzdialenosť k zasypanému čo podstatne urýchli vyhľadávanie. Na niektorých digitálnych LV je možnosť v prijímacom móde nastaviť čas po uplynutí, ktorého sa prístroj prepne automaticky späť do vysielacieho módu. To má význam v prípade, ak záchrancu zasype ďalšia lavína. Najnovší Pieps DSP má tri antény, ukazuje počet zasypaných a má zabudovaný kompas, teplomer a výškomer.

o analógové/digitálne - u A/D vyhľadávačov analógový režim má väčší dosah a slúži na primárne hľadanie, digitálny režim uľahčuje sekundárne hľadanie. LV vyrába viacero firiem, najznámejšie sú uvedné na Obr. 5.3.

Arva 9000

Druh: digitál Výrobca: NIC-

IMPEX

MAMMUT

Druh: analóg/digitálVýrobca: Barryvox

Ortovox X1

Druh: analóg/digitálVýrobca: Ortovox

Ortovox F1 Focus

Druh: analóg Výrobca: Ortovox

38

Pieps Opti 4 Druh: analóg

Výrobca: Stubai

Pieps DSP

Druh: digitál Výrobca: Stubai

Tracker DTS Druh: digitál

Výrobca: BCA

Berdin

Druh: analóg Výrobca: TESLA

Obr. 5.3. Prehľad najznámejších lavínových vyhľadávačov

Na Slovensku LV vyrába Tesla Liptovský Hrádok a.s. pod názvom Berdin [21], ktorý sa používa na stredisku lavínovej prevencie HZS v Jasnej. Technické parametre tohoto vyhľadávača sú: dosah: 60 m, indikácia: miniatúrnym slúchadlom (analógový), napájanie: 2 tužkové batérie (veľkosť AA). Prevádzkové vlastnosti; 15 dní vo vysielacom režime, 5 dní vyhľadávania, rozmery 130 x 78 x 27 mm, hmotnosť 260 g.

Ešte sa vyrábajú prístroje, ktoré majú len vysielač, pomocou nich nemôžeme vyhľadávať. Sú cca 3-4krát lacnejšie, ale v skupine musia byť minimálne 3 prístroje, ktoré majú aj prijímač.

Teoretický maximálny dosah LV Je maximálna vzdialenosť medzi dvoma LV, keď dosiahneme prvýkrát signál. To

závisí predovšetkým na vzájomnej polohe antén a na druhu prístroja, stave jeho batérií, vonkajšej teplote a elektromagnetickom rušení.

Praktický dosah LV Praktický dosah závisí od vzájomného postavenia antén (prijímač, vysielač). Ak sú

antény vzájomne v pravom uhle, je príjem signálu najslabší. Najsilnejší príjem signálu je, keď antény sú v jednej osi (koaxiálne). Tieto podmienky sa nedajú vždy splniť. Rozhodujúci je minimálny možný dosah, ktorý je 40% z maximálneho (pri najnepriaznivejšom postavení antén).

Hľadanie možno čiastočne nacvičiť aj v lete. Pred sezónou vložiť nové batérie a vyskúšať činnosť prístroja. Batérie treba použiť alkalické, pretože akumulátory majú pri nižších teplotách prudký pokles kapacity, čo znižuje prevádzkovú dobu LV. Pred túrou (ešte doma) je potrebné vykonať test batérií a ak sú vybité treba ich vymeniť. Po sezóne je batérie vhodné z LV vybrať. U analógových LV je vhodné nosiť so sebou aj náhradné batérie (zvyčajne nemajú indikáciu stavu batérií). LV treba chrániť pred extrémnymi teplotami, vlhkom a nárazmi, na čo je zvlášť citlivá feritová anténa, ako uvádzajú výrobcovia týchto zariadení.

Prístroj je vhodné nosiť na tele, pod vetrovkou, najlepšie pripevnený pevne pomocou popruhov. Menej vhodné je nosiť ho vo vrecku vetrovky alebo nohavíc, treba si uvedomiť, že to musí byť vrecko so zipsom (aby sa počas záchrannej akcie našiel postihnutý, nielen jeho LV). Prístroj má dva módy; vysielanie a príjem. LV je nutné

39

zapnúť na začiatku túry a nechať ho zapnutý počas celej túry. Po zapnutí treba urobiť tieto tri kontroly: o test batérií - podľa návodu výrobcu, v prípade "slabých" batérii, tieto zameniť

novými, o kontrola vysielania - všetci prepnú na vysielanie a jeden člen na príjem. Členovia

družstva prejdú okolo neho asi v 10 m rozstupoch. Musí byť počuť signál každého člena.

o kontrola príjmu - jeden člen prepne na vysielanie a ostatní ho musia počuť vo svojich prístrojoch. Po skončení tejto kontroly všetci prepnú na vysielanie. Skúšky ukázali, že pokiaľ je LV zapnutý na príjem v blízkosti zapnutého

mobilného telefónu je spotreba energie vyššia o 15 až 20%, čo má vplyv na životnosť batérií a ovplyvňuje to príjem a vysielanie. Elektronické prístroje (mobilný telefón, GPS, vysielačka a pod.) môžu rušiť, preto je nutné, aby pri LV neboli zapnuté. V blízkosti by nemali byť ani kovové predmety (napr. vreckový nôž). Vyhľadávanie môže taktiež rušiť vysoké napätie, alebo stĺpy a laná lanovky.

5.4 Hľadanie zasypaného Zasypaný by sa mal nájsť v priebehu 2-5 min. Je potrebné si uvedomiť, že:

o zasypaného nemôžeme zamerať priamočiaro a hneď nájsť presné miesto, o čím bližšie je obeť (vysielač), tým hlasnejší je signál (príjemca), o počas hľadania môžu byť zachytené dve (resp. viaceré) maximá.

Ak je postihnutá osoba zasypaná lavínou, je potrebné okamžite začať s hľadaním. Vizuálne a sluchom treba skontrolovať lavínu a súčasne začať s hľadaním pomocou LV. Hľadanie viacerých zasypaných je podstatne komplikovanejšie, preto cez ohrozený úsek vždy prechádza len jeden. Hľadanie zasypaného sa skladá z troch fáz uvedených nižšie.

Primárne (hrubé) hľadanie Hľadanie prvého signálu, začne sa hľadaním na mieste, kde bola obeť videná

naposledy a pokračuje sa smerom dole. Ak miesto zasypania nepoznáme, začíname hľadať odspodu. Ak je záchranca sám, postupuje sa podľa Obr. 5.4-a, ak ich je viac, tak postupujú podľa Obr. 5.4-b.

X X

X

20 m20

m

20 m

20 m

40 m

40 m

Dráha lavíny

Postup pátračov

Bod zasypania

40 m

40 m

40 m

a) b)

Obr. 5.4. Hľadanie zasypaného

40

Pri analógových LV je potrebné nastaviť počuteľnosť na maximum. LV je treba držať pred telom vo vodorovnej polohe a po zachytení prvého signálu miesto označiť. Otáčaním tela zistíme smer, odkiaľ prichádza najsilnejší signál.

Sekundárne (jemné) hľadanie Hľadanie približnej polohy zasypania. Analógový LV otočíme kolmo dole, znížime

hlasitosť na prah počuteľnosti a pokračujeme v smere najsilnejšieho signálu. Ak je LV kolmo dole, môžeme sa otáčať okolo svojej osi bez zmeny sily signálu. Digitálny LV držíme stále vo vodorovnej polohe. Môžeme postupovať dvoma spôsobmi:

a) metóda dotyčníc k magnetickým siločiaram

Obr. 5.5. Metóda dotyčníc k

magnetickým siločiaram

Táto metóda je vhodnejšia pre digitálne LV. K zasypanému sa približujeme po oblúku, ktorý sleduje elektromagnetické siločiary vysielaného signálu. Približne každých 5 m korigujeme smer. U analógových LV znižujeme hlasitosť. U digitálnych LV nerobíme s prístrojom rýchle pohyby, pretože procesor nestačí spracovať signál (Obr. 5.5).

b) metóda kolmíc k magnetickým siločiaram (ortogonálne hľadanie)

Obr. 5.6. Metóda kolmíc k magnetickým siločiaram

Je najvhodnejšia pre analógové LV. Dá sa ľahko nacvičiť, je jednoduchšia a istejšia ako iné metódy. Čím je obeť bližšie, tým silnejší je signál z LV. Postupným približovaním k zasypanému je potrebné priebežne znižovať hlasitosť signálu na prah počuteľnosti. Keď sa nám stráca signál, treba sa vrátiť späť na miesto s maximálnou hlasitosťou, miesto označiť a pokračovať kolmo na predchádzajúci smer. Smer hľadania signálu treba meniť v pravouhlých súradniciach (Obr. 5.6). Pri najsilnejšom signále (analógové LV) alebo najkratšej vzdialenosti (digitálne LV) začína bodové hľadanie.

41

Bodové hľadanie, presné určenie miesta zasypania

Obr. 5.7. Bodové hľadanie

Od začiatku hľadania po vykopanie zaberá táto fáza najviac času (cca 40-50%). S vykopávaním postihnutého sa nesmie začať skôr, ako sa určí presná poloha. Signál sa sleduje s prístrojom tesne nad snehom. Prístroj má byť orientovaný stále v tej istej polohe a viac s ním netreba otáčať. U analógových LV je potrebné znížiť hlasitosť na prah počuteľnosti. Hľadať sa musí systematicky. Určia sa 4 body v tvare štvorca, kde signál začína slabnúť (analógové LV) alebo sa zväčšuje vzdialenosť (digitálne LV). Po vytýčení prvých dvoch bodov ďalšie dva body sa vytýčia kolmo na spojnicu týchto bodov tak, že orientácia LV zostane nezmenená.

Zasypaný sa nachádza v priesečníku uhlopriečok vytýčeného štvorca. Môže sa stať, vzhľadom k vzájomnej polohe antén, že najsilnejší signál nebude priamo nad zasypaným. Systematickým sondovaním treba upresniť lokalizáciu. Sondovať treba začať v strede kríža a postupovať k okraju. Sondu treba zapichnúť kolmo na plochu, vzdialenosť medzi vpichmi je 30 - 40 cm (Obr. 5.7). Po zásahu treba nechať sondu zapichnutú. Ukazuje hĺbku, v ktorej sa nachádza zasypaný a je ukazovateľom pri vykopávaní. Kvôli určeniu polohy tela zasypaného by sa mali zapichnúť ďalšie tri sondy. Keď sondovanie podľa Obr. 5.7 nevedie k úspechu, treba skúsiť nájsť dve maximá, alebo začať s bodovým hľadaním odznova. Pri bodovom hľadaní hľadá len jeden, lebo viacerí by sa navzájom rušili, nedalo by sa koncentrovane pracovať a hlavne by mohli porušiť dýchaciu dutinu postihnutého. Táto posledná fáza je dôležitá, preto je nutné pracovať sústredene a musí sa dobre nacvičiť.

Obr. 5.8. Dve maximá

o Dve maximá, pri hlbšom zasypaní a približne vodorovnej polohe vysielača je možné pri bodovom hľadaní analógovým LV nájsť dve alebo viaceré maximá (v polovici priamky medzi dvomi maximami v pravom uhle). Uprostred medzi týmito maximami sa nachádza zasypaný.

o Viacnásobné zasypanie, podľa štatistiky pri jednej tretine lavínových nehôd na lyžiarskej túre je zasypaných viac osôb. V prípade viacerých zasypaných je hľadanie podstatné ťažšie ako pri hľadaní jednotlivca, lebo zachytávame viac signálov. Pri

42

analógových LV počujeme viac "pieps" tónov, digitálne LV ukážu počet zasypaných, zamerajú sa na silnejší signál a slabší signál potlačia. Postup pri hľadaní je u každého typu rozdielny a treba postupovať podľa doporučenia výrobcu. Bezpečnostná komisia DAV-u vyvinula metódu hľadania viacnásobne zasypaných [20].

Trojkruhová metóda

Obr. 5.9. Ttrojkruhová metóda

Je vhodná pre analógové aj digitálne LV, ľahko sa učí a sú s ňou dobré praktické výsledky. Primárne hľadanie sa začne obyčajne, tak ako bolo spomenuté. Najskôr sa sleduje najsilnejší signál. Po nájdení prvého zasypaného druhý signál hľadáme po kruhu s rádiusom 3 m. Dôležité je postupovať pomaly s prístrojom tesne nad snehom a pozorne sledovať zmeny signálu. Pri analógových LV treba znižovať hlasitosť na prah počuteľnosti, pri digitálnych LV pozorne sledovať zmeny na displeji.

Princíp: postupne sa zvyšuje rádius o 3 m. Po dokončení tretieho kruhu s rádiusom 9 m sa prejde opäť na hrubé hľadanie. Takto sa postupuje pokým sa nenájdu všetci zasypaní. Každý začatý okruh treba dokončiť. Postupne ako budú postihnutí vykopávaní, budú sa im vypínať ich LV, aby nerušili hľadanie ostatných. Aj pri tejto metóde môžu byť problémy hlavne vtedy, keď sú zasypaní vo väčšej hĺbke (2 m a viac) alebo blízko seba [5, 22].

43

5.5 Núdzové vybavenie Vybavenie pre každého člena družstva, ktoré sa pohybuje v zimnom

vysokohorskom teréne je: o Lavínová šnúra, je jednoduchá cca 20-30 m dlhá šnúra s priemerom do 5 mm,

červenej farby, je najlacnejším a najstarším prostriedkom. Pred vstupom do lavínového terénu si ju priviažeme okolo pásu a rozvinieme. Je určitá pravdepodobnosť, že v prípade zasypania, časť šnúry ostane na povrchu. V súčasnosti je lavínová šnúra už zastaralá, je považovaná za nevyhovujúcu a nahrádza ju spoľahlivejší lavínový vyhľadávač.

o Lavínový vyhľadávač (LV), viď kapitolu 5.2. o Lavínová sonda, je skladacia, zložená z trubiek z duralu alebo kompozitných

materiálov, dĺžka jedného dielu je 40 cm. Dĺžka 240–270 cm, hmotnosť 200–300 g. Sondy používajú hlavne záchranné skupiny. Ale aj pri tímovej pomoci, pri hľadaní pomocou lavínového vyhľadávača je sonda dôležitá na presné určenie polohy zasypaného. Sondu je možné použiť aj na zistenie hĺbky snehovej pokrývky pri stavbe bivaku. V prípade núdze, môžeme použiť na sondovanie lyžiarske palice, z ktorých dáme dole krúžky, cepín.

o Lopata, je dôležitou súčasťou zimnej výzbroje a má aj iné použitie, napr. test snehovej pokrývky pomocou nórskej sondy, pri stavbe bivaku, ako snehová kotva a pod. Vyrába sa z plastu, hliníka, drahšie sú z kompozitných materiálov a býva rôznej konštrukcie (hmotnosť 0,5 – 1 kg). Lopata sa nevyberá podľa hmotnosti a ceny, ale hlavne podľa pevnosti. Testy ukázali, že nie všetky lopaty sú vhodné (niektoré sa zlomili po 5 minútach vykopávania). Lavínové lopaty vyrába množstvo výrobcov. Výrobcovia sónd a lopát sú Skitra, Pomoca, Voile, Dynafit, Austrialpin, Stubai, Blackdiamond. Testy ukázali nasledovnú súvislosť medzi vybavením a časom nájdenia a vykopania zasypaných a sú uvedene v Tab. 5.1.

Tab. 5.1. Závislosť vybavenia od potrebného času na vykopanie zasypaného Vybavenie potrebný čas [min.]lavínový vyhľadávač, sonda, lopata 16lavínový vyhľadávač, lopata 26lavínový vyhľadávač, sonda 50lavínový vyhľadávač, 60+

o Bivakovacie vrece, hliníková fólia, výhrevné sáčky, lekárnička Po uvoľnení z lavíny je potrebné postihnutého chrániť pred chladom a poskytnúť

mu prvú pomoc. Tieto pomôcky patria do základnej výbavy pri každej aktivite vo vysokohorskom prostredí a nie len pri lavínovom nebezpečenstve. Okrem nich je vhodné mať pri sebe mobilný telefón. Je dôležitý na rýchle privolanie pomoci a pomocou neho je možné zistiť predpoveď počasia a lavínovú predpoveď. Keďže chlad znižuje kapacitu batérie, je vhodné ho nosiť na tele pod bundou.

44

Ďalšie vybavenie, s ktorým sa v zahraničí experimentuje a v spojení s predchádzajúcim vybavením podstatne zvyšuje šancu na prežitie, ale aj pre svoju cenu, sa u nás nepoužíva, je: o ABS – lavínový airbag, airbag aktívne drží postihnutú osobu na povrchu lavíny,

čím sa získava väčšia šanca na prežitie. Využíva skutočnosť, že lavína presúva telesá väčšieho objemu k povrchu lavíny (inverzná segregácia). Airbag je integrálnou súčasťou batoha a aktivuje sa zatiahnutím za rúčku na popruhu batohu, podobne ako padák a počas dvoch sekúnd sa nafúkne na 150 litrov. Ale ani táto pomôcka nie je stopercentná. Zlyhať môže obsluha, alebo môžeme uviaznuť na terénnej prekážke, alebo môžeme utrpieť zranenie, takže ani táto pomôcka nie je 100%. Hmotnosť airbagu je približne 1,8 kg. Po aktivácii je potrebné vymeniť tlakovú patrónu a nechať ju doplniť [23].

o Vesta Avalung, vyrába ju firma Black Diamond a umožňuje zasypanej osobe dlhšie dýchať vzduch z okolitého snehu. Vydýchnutý CO2 odvádza za chrbát. Podmienkou je dať si včas do úst náustok a ním dýchať počas zasypania. Hmotnosť vesty je 300 g [24].

o Lavínový balón, je nutné ho aktivovať pri páde lavíny. Po zasypaní postihnutého ostáva červený balón pripevnený na tele pomocou šnúry nad lavínou. Vizuálnou kontrolou lavíništia ihneď nájdeme zasypaného. Hmotnosť kompletu balóna je približne 1 kg [25].

Vybavenie záchranných tímov:

o Štítky Recco, bývajú všité do oblečenia alebo zabudované v lyžiarkach. Problém je, že detekčné zariadenie, ktoré pracuje na princípe odrazeného signálu je drahé a nebývajú ním vybavené všetky zimné strediská [26].

o Lavínové psy, majú jedinečný čuch a pri vyhľadávaní zasypaných obetí dosahujú dobré výsledky. Aby ich nemýlili vedľajšie pachy, je dôležité, aby boli nasadené v prvom slede, a aby sa lavínište neznečistilo a zbytočne sa po ňom nechodilo [13].

45

6 Umelé spúšťanie lavín prostredníctvom výbušnín Umelé spúšťanie lavín má za cieľ pri lavínovom nebezpečenstve istiť možné

oblasti s odtrhmi, dráhy lavín a oblasti s nánosmi. Prechodné istenie znamená, pravdepodobnosť, že po vykonaní odstrelu lavíny sa stanú tieto oblasti zaistenými.

Výhody

o vyhýbanie sa možným veľkým lavínam prostredníctvom spúšťania viacerých menších lavín,

o prechodné istenie oblastí s nebezpečenstvom lavín: nepatrné riziko zasypania osôb/skrátenie časových výluk,

o odstreľovanie = test stability snehovej pokrývky, oporné body pre opatrenia, o úbytok lavín k určitému časovému bodu.

Nevýhody

o pri páde lavín je vyhladená dráha lavíny/pri neskoršom čase odchádzajúcej lavíny môže byť dosiahnutý väčší dosah,

o cez existujúce lavínové nánosy môžu byť lavíny odklonené do iného smeru, o osobné náklady, vrátane uzatváracích opatrení, o náklady(istiaca akcia, možné škody).

Problematika umelého spúšťania lavín

o posúdenie aktuálnej lavínovej situácie (celková a nová výška snehu, možná hrúbka odtrhu, pravdepodobnosť spúšťania),

o odhad možnej dĺžky dosahu/skutočný potenciál škôd (rozhodnutie: odstreľovanie alebo neodstreľovanie),

o kontrola odstreľovaných oblastí, o preskúšanie, posúdenie výsledkov odstreľovania, ďalšie opatrenia pri pozitívnych

odstreľovaniach (čiastočné uvoľňovanie svahu), pri negatívnych odstreľovaniach(pôsobenie).

Zvyškové riziko súvisiace s umelým spúšťaním

o spúšťaná lavína má väčší rozsah ako očakávaná- možný väčší potenciál škôd, o možné sekundárne alebo vzdialené spúšťanie ďalších lavín, o ohrozenie odstreľovacej čaty pri práci v areáli, o pri negatívnom odstreľovaní môže dôjsť v neskoršom čase k spontánnemu ubúdaniu

zlyhaniu nálože.

46

6.1 Odstrel a úmyselné uvoľňovanie lavín Úmyselné uvoľňovanie lavín je jedným z osvedčených spôsobov včasnej likvidácie

lokálneho lavínového ohrozenia. Týmto spôsobom zosuv lavíny prebehne v stanovenom čase s kontrolou jej veľkosti a s vylúčením škodlivých účinkov. Odstrel lavín sa uplatňuje predovšetkým na ochranu frekventovaných turistických priechodov, zjazdových tratí, ochranu úsekov dopravných tratí a obývaných území. Týmto spôsobom sa prechádza nadmernému nahromadeniu snehu v nebezpečnom odtrhovom priestore.

Známe spôsoby odrezania lavíny sú odrezanie lavíny traverzom cez lavínové pole a zrútenie snehového previsu, ktoré môžu uskutočniť skúsení lyžiari alebo horolezci. Môžu sa vykonávať len na úseku dlhom 5 – 8 m, úplne v hornej časti lavínového poľa s dobrým zaistením a zabezpečením zúčastnených osôb. V úspešnom prípade to znamená vyčistenie a preverenie úseku svahu na zostup. Oba spôsoby sú krajne rizikové a prichádzajú do úvahy len v núdzovej situácii. Najlepšie výsledky pri umelom uvoľňovaní lavín sa dosahujú odstrelom. Detonácia v kritickom mieste spôsobí otras a narušenie rovnováhy, čo je dostatočným impulzom na spustenie (padnutie) lavíny. Vo svojej blízkosti vytvorí šokovú vlnu, ktorá s narastajúcou vzdialenosťou prechádza do nárazovej vlny, a nakoniec vytvorí akustickú tlakovú vlnu. V snehovej pokrývke sa to prejaví ako posuvné vlny, ktoré vytvoria kráter. Vlna, ktorá sa rozširuje v pokrývke má N tvar, nazývame ju N – vlna. Vychádza z detonácie, pôsobí cez póry v snehu a aj na mriežku snehovej štruktúry [3, 6].

6.1.1 Základné fyzikálne a chemické pojmy spojené s výbuchom Výbuch je veľmi rýchly fyzikálny alebo fyzikálno-chemický dej, pri ktorom sa

okamžite uvoľní veľké množstvo energie. Uvoľnená energia sa prejavuje mechanickými účinkami a deštrukciou svojho okolia. Výbuch je sprevádzaný vzrastom tlaku, zvukovými a svetelnými prejavmi. o Chemický alebo chemicko-fyzikálny výbuch je dej, ktorý je sprevádzaný

chemickými reakciami, v dôsledku ktorých vznikajú z pôvodnej látky nové látky s inou chemickou podstatou. Sem zaraďujeme výbuchy trhavín. Plyny, ktoré vznikli chemickou premenou, rýchlo expandujú a vysokým tlakom pôsobia na svoje okolie.

o Fyzikálny výbuch je dej, pri ktorom vybuchujúca látka nemení svoju chemickú podstatu. Podľa podmienok vzniku výbuchu, charakteru a zloženia výbušnín a niektorých

ďalších faktorov, výbuch prebieha rôznou rýchlosťou. Rozlišujeme dva základné druhy chemických výbuchových premien, a to explozívne a detonačné.

Explozívne (výbuchové) horenie Rýchlosť šírenia výbušninou je menšia než rýchlosť zvuku v splodinách

výbuchového horenia. Počas explozívneho horenia je zhruba rovnaký tlak ako vo vlastnej výbušnine, tak i na jej povrchu, ako aj v plynoch, ktoré výbušninu obklopujú. Explozívne horenie je charakteristické pre mnohé streliviny.

47

Detonácia (výbuch prvého stupňa) Je výbušná premena, ktorá prebieha väčšou rýchlosťou než je rýchlosť zvuku za

daných podmienok v detonačnej vlne. Rýchlosť výbušnej premeny je od 1000 do 8000 m.s-1. Detonačná vlna sa vyznačuje veľkým tlakovým skokom až 9800 MPa. Splodiny výbuchu sa v prvom okamihu pohybujú smerom k výbušnine. Detonácia je typom výbušnej premeny priemyselných trhavín pri trhacích prácach. Výbušniny privádzame k detonácii spravidla rozbuškou.

6.1.2 Základné rozdelenie výbušnín Výbušniny sú látky, zlúčeniny alebo zmesi v tuhom alebo v kvapalnom stave, ktoré

majú vlastnosti trhavín, traskavín, strelivín, alebo výbušných pyrotechnických zloží. Sú schopné výbušnej premeny, pri ktorej vzniká veľké množstvo plynov za súčasného vývinu tepla a vysokej teploty. Majú veľkú potenciálnu energiu, ktorá sa pôsobením počiatočnej energie mení exotermickou reakciou na veľké množstvo výbuchových splodín. V zásade sa rozdeľujú podľa povahy výbuchovej premeny na: o Streliviny, sú výbušné látky, ktoré sa používajú najmä na udelenie pohybu strely

v strelných zbraniach. Ich typickým predstaviteľom sú bezdymové prachy. Výbuchová premena je zvyčajne typu explozívneho výbušného horenia. Pri dostatočne mohutnom počine môžu i detonovať.

o Traskaviny, sú výbušné látky, pri ktorých možno jednoduchým vonkajším podnetom slabým úderom, trením, zohriatím vyvolať explozívne horenie, ktoré hneď prejde do detonácie. Traskaviny sa používajú na vyvolanie výbuchovej premeny v trhavinách. Tvoria podstatnú časť rozbušiek. Najčastejšie používané traskaviny sú azid olova, striebra, traskavá ortuť, tretrazén, trinitrorezorcinát olovnatý.

o Trhaviny, sú výbušné látky, ktoré sa pre ich deštrukčný účinok používajú na vykonanie určitej práce. Aby sa vykonala detonácia trhavín, je nutné použiť mohutný podnet, spravidla detonáciou rozbušky, bleskovice.

o Pyrotechnické zlože, to sú zmesi látok používané v civilnej alebo vojenskej technike na vyvolanie svetelných, tepelných alebo zvukových efektov[27].

6.1.3 Rozdelenie trhavín Priemyselné trhaviny, ktoré používame v trhacej technike rozdeľujeme podľa

konzistencie, fyzikálnych vlastností, podľa spôsobu vyvolania výbušnej premeny, podľa použitia a chemického zloženia, ako je uvedené nižšie.

Rozdelenie trhavín podľa konzistencie a fyzikálnych vlastností

o sypké – sú práškové, granulované alebo šupinkové (Polonit), o poloplastické – tvoria prechod medzi trhavinami plastickými a sypkými (slavit V), o plastické – sú tvárne, cestovité. Obsahujú viac ako 15% trhacej želatiny (DANUBIT

1, DANUBIT Geofex 2), o lisované, o tekuté alebo emulzné (Slurrit, Emsit).

48

Rozdelenie trhavín podľa spôsobu vyvolania výbušnej premeny

o priame – možno ich priviesť k výbuchu priamym pôsobením (zápalkou). Patrí sem čierny trhací prach Vezuvit TN).

o nepriame – možno ich priviesť k detonácii iba pomocou rozbušky alebo bleskovice. Patria sem všetky typy priemyselných trhavín.

Rozdelenie trhavín podľa použitia pri trhacích prácach

o povrchové, o banské – skalné, práce v podzemí bez nebezpečenstva výbuchu plynov, pár alebo

prachov, o banské – bezpečné (protiprachové, protiplynové I. kategórie, protiplynové

II. kategórie, protiplynové III. kategórie), o pre osobitné použitie.

Podľa chemického zloženia – najmä podľa použitého senzibilátora

o trhaviny s výbušným senzibilátorom (TNT, nitroestery) – klasické priemyselné trhaviny,

o trhaviny bez výbušného senzibilátora – emulzné trhaviny zaktivované sklenenými dutými nitroguličkami [27].

Trhaviny sa rozlišujú farebným označením masy a obalov (Tab. 6.1).

Tab. 6.1 Rozlíšenie trhavín podľa farby Farba masy Označenie obalov

Povrchová žltá žltáBanská skalná červená červená

protiprachová sivá modráprotiplynová I. kategórie sivá biela

Banská bezpečná protiplynová II.kategórie zelená zelenáprotiplynová III. kategórie zelená zelená s čiernym pruhom

Pre zvláštne použitie

Trhavina

musí byť predpísané normou akosti konkrétnej trhaviny

6.1.4 Voľba druhu výbušniny alebo prostriedku

o pre odstrely nad snehovou pokrývkou sa používajú výbušniny s veľkou, a pre odstrely na alebo v snehovej pokrývke so strednou detonačnou rýchlosťou,

o pre veľkoplošné odstrely pri veľkých odtrhových pásmach sú rozdelené nálože (môžu byť spojené odpaľovacou šnúrou),sú účinnejšie ako jednotlivé nálože,

o raketomet (HPz 59), ako aj špeciálna lavínová náplň, rakety majú vyššiu citlivosť zápalníka ako míny 8,1 a 12 cm z mínometov,

o pri použití 8,1 cm mínometu na tvrdé ciele (skaly) podľa možností používať 4 – násobnú WM (Minenwerfer) nálož

o 12 cm mínomet má okrem väčšieho dosahu aj väčšie zóny účinku, o pri ručnom odstrele sa používa minimálne 1 kg nálože,

49

o pri použití mechanických pomôcok (lanovky) je snaha zasiahnuť čo najväčšie územie, pozície nie sú vždy vhodné. Používajú sa väčšie nálože od 1 do 20 kg.

o pri vyhodení náloží z vrtuľníka sa používajú minimálne 5 kg nálože so zdvojeným zápalníkom.

6.2 Uvoľňovanie lavín pomocou výbušných predmetov (delových rán ohňostrojového typu)

Lavíny je možné, v závislosti od polohy a tvaru snehového profilu a skalného podložia, uvoľniť pomocou jednoduchých výbušných predmetov, a to použitím delových rán ohňostrojového typu (ďalej len DRO), ktorých zvukové a seizmické pôsobenie postačuje na uvoľnenie príslušného snehového príkrovu.

Pri použití DRO sa lavína vyvolá tak, že nad jej úrovňou v bezpečnej vzdialenosti od jej epicentra minimálne dvojčlenná, istená, osádka horskej služby umiestni a odpáli DRO v súlade s návodom od výrobcu. DRO sa pripevňuje leukoplastom, izolačnou páskou ku konáriku, aby sa zabránilo zaboreniu i skotúľaniu sa DRO po dopade. Takýmto spôsobom zostáva takmer na povrchu, je dobre viditeľná, čo umožňuje ľahkú kontrolu explózie. Základné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri uvoľňovaní lavín pomocou DRO sú: o zapáliť zápalnice DRO len vetru vzdorným zapaľovačom, o strelmajster musí používať pri práci ochrannú prilbu s chráničmi sluchu, o DRO odhadzovať z bezpečného miesta do línie predpokladaného odtrhu v približne

pravidelných odstupoch, o vstúpiť do ohrozeného priestoru lavínového odtrhu možno len s horným istením

a po odhodení DRO sa okamžite vrátiť do bezpečného terénu, o pri odstrele lavín musí mať každý pracovník na svojom tele pripnutý funkčný

lavínový prístroj zapnutý v režime vysielania signálu na frekvencii 457 kHz. K ďalšej výbave patria aj náhradné tužkové batérie, lavínová šnúrka, lavínová sonda a lopatka.

o hliadky musia byť v stálom rádiovom spojení so strelmajstrami. Zápalnica DRO predstavuje najstarší používaný druh roznecovadla. Boli to knôty

zhotovené z vlny a bavlny, ktoré sa obalili kašovitou hmotou z čierneho prachu a lepidla. V súčasnosti sa skladá z obalu, opradenia a z duše, ktorá je tvorená vhodným druhom čierneho prachu. Jeden meter zápalnice horí minimálne 110 – 140 sekúnd. Odstrel pomocou delových rán prevádzajú odpaľovači ohňostroja HS.

6.3 Uvoľňovanie lavín pomocou trhavín Patrí k veľmi nebezpečným činnostiam. Trhaviny sa používajú v prípadoch, ak

DRO nie sú dostatočným inicializačným prostriedkom ku spusteniu lavín. Osobné vybavenie strelmajstrov a ich pomocníkov je podobné, ako pri používaní DRO.

Odstrel sa prevádza trhavinou DANUBIT alebo inou priemyselnou trhavinou. Do miesta predpokladaného odtrhu dopraví strelmajster HS (horskej služby), istený pomocníkom horolezeckým lanom alebo rep – šnúrou z bezpečného miest, v batohu

50

max. 5 kg trhaviny. Trhavina sa ukladá na povrch snehovej pokrývky, alebo pripravená pomocou izolačnej pásky na drevenú tyč do výšky cca 1 m nad povrchom snehovej pokrývky. Pri použití trhaviny DANUBIT alebo inej povolenej priemyselnej trhaviny sa používa zápalnicový roznet zo zážihovou rozbuškou. Z bezpečnostných opatrení sa uzavrie tá časť terénu, ktorá je ohrozená trhacími prácami. Odstaví sa prevádzka horských dopravných zariadení, ktoré sa nachádzajú v blízkosti odstrelu pred a počas odstrelu. Bezpečnostný okruh je vymedzený konfiguráciou terénu (lavínového svahu) od odtrhového pásma až po miesto dosahu lavíny. Bezpečnostný okruh zabezpečí strelmajster hliadkami HS vybavenými vysielačkami tak, aby sa zabránilo vtupu nezúčastnených osôb do ohrozeného územia. Hliadka označená znakom HS, poučená strelmajstrom, zodpovedá za vypratanie jej prideleného úseku ohrozeného územia a za uzavretia bezpečnostného okruhu. Manipulačný priestor si strelmajster pred odpalom určí tak, aby mal dobré pracovné podmienky na bezpečnú prípravu odstrelu. Je to miesto mimo odtrhového územia, v teréne označené zastávkami. Výbušniny sa nesmú dopraviť skôr na pracovisko než sa vyprace manipulačný priestor. Po ich vyprataní sa môžu v tomto priestore zdržiavať pracovníci, ktorí plnia pracovné úlohy súvisiace s prípravou a vykonaním odstrelu a to len so súhlasom strelmajstra. Výstražné signály pred odpalom sa dávajú v dvoch stupňoch. Prvý stupeň signálu (dva dlhé hvizdy signálnou píšťalkou) je príkazom na odchod všetkých osôb z ohrozeného územia a na odchod hliadok na stanovené stanovištia. Druhý stupeň signálu (jeden dlhý hvizd sig. píšťalkou) sa dáva po zistení, že ohrozené územie je vypratané, zabezpečené hliadkami a nálože sú pripravené na odpal. Ako úkryty strelmajster a hliadky využívajú terénne nerovnosti, najmenej 150 m od miesta odpalu, mimo lavínového svahu. prehliadku pracoviska prevádza strelmajster po odstrele po uplynutí čakacej doby (pri použití zápalnice najmenej 10 min.). o Pri uvoľňovaní sypkého snehu sú vhodné valcové nálože. Pri ukladaní nálože je

nutné vyvarovať sa pohybu po vrstevnici, pretože účinnosť trhavín je malá a nálož pôsobí na okolie prevažne rázovou vlnou. Je nutné voliť nálož čo najsilnejšiu.

o Pri uvoľňovaní snehových previsov sa nálože ukladajú približne do podkladu v predĺžení záveterného svahu. Vývrt sa nabíja valcovou náložou. Roznet sa volí okamihový, aby sa zaistilo spolupôsobenie náloží pri zvýšených rozostupoch. Práce na odstraňovaní previsov sú veľmi nebezpečné, nakoľko prístup na záveternú stranu môže byť sťažený [3, 27].

51

6.4 Účinok odstreľovania- Zóny účinku (rádius)

Účinok výbušniny Pri detonácii je výbušnina pod vplyvom tepla prudko premenená na plyn (chemická

reakcia). Ako stabilita snehovej pokrývky môže prídavné namáhanie viesť k spúšťaniu lavín (pozitívne odstreľovanie). V prípade, že žiadna lavína nie je spustená, hovoríme o negatívnom odstreľovaní.

Ohľadne pravdepodobnosti spúšťania (tvorenie doskovitej lavíny) sú dôležité faktory ako; snehová vrstva (typ: kyprý alebo viazaný sneh; mohutnosť), sklon svahu, prídavné namáhanie prostredníctvom nového snehu, väčšie teplotné zmeny, odstreľovanie, lyžiari, vozidlo na úpravu svahu.

Účinok trhaviny/odstreľovania a zóna trhaviny Pod účinkom trhaviny rozumieme veľkosť umelo vyvolaného prídavného

namáhania, ktoré je pridávané pri stabilnom pozorovaní k vlastnej váhe snehovej pokrývky. Účinok trhaviny klesá s rastúcou vzdialenosťou od bodu odstreľovania a jej účinok závisí od veľkosti nálože (náklad v kg), výšky odstreľovania (v snehu, na vrchnej ploche, odstreľovacieho bodu (areál/vyhnúť sa tieňu), typu výbušniny. Zóny pôsobenia predstavujú kruhové plochy okolo bodu odstreľovania, vo vnútri ktorých pôsobí vytvorené prídavné namáhanie (vykazuje určitú strednú veľkosť). Faktory vplyvu pôsobenia odstreľovania a pôsobenia zón sú: o veľkosť nálože má veľký vplyv na pôsobenie odstreľovania. Veľké nabíjania vedú k

väčším pôsobeniam odstreľovania a dávajú väčšie zóny pôsobenia. o výška bodu odstreľovania (odstreľovanie vrchnej plochy, odstreľovanie v snehu),

má na účinok odstreľovania veľký vplyv. Pri odstreľovaní dôjde k rozloženiu vzdušnej vlny tak, že nastáva prídavné namáhanie na snehovú pokrývku. Počas odstreľovania v snehovej pokrývke je účinok na obvod krátera zväčša obmedzovaný.

o bod odstreľovania sa vzťahuje na miesto v teréne (topografia). Pre použitia umelého spúšťania lavín existujú nasledujúce výbušniny vyrobené vo

Švajčiarsku : ALPINIT, GAMSIT, GELAMON, TOVEX, AVALANCHE. Čo sa týka účinku trhaviny, neexistujú pri uvedených výbušninách veľké rozdiely.

Do pozornosti sa popri výkonovej schopnosti dáva najmä manipulačná istota a funkčnosť (napr. vplyv nízkych teplôt a pod.).

Veľkosť zón účinku Rádius zóny účinku je závislý od pozície nálože k povrchu snehovej pokrývky. Pri

bežných veľkostiach nálože (od 1,5 do 5 kg) vykazujú odstreľovania 4-5 kg s výškou bodu odstreľovania 3-3,5 m najväčšie zóny účinku. Pri odstreľovaní v snehu bude rádius účinku s pridanou hĺbkou zaborenia veľmi malý (rádius cca.10 m). S 12 cm mínometom (Mw 12 – typ mínometu) bude pri odstreľovaní v obvode vrchnej snehovej vrstvy rádius približne 40 m.

52

7 Metódy odstreľovania lavín Pri posudzovaní metód sú dôležité tieto kritériá: bezpečnosť hliadky, účinok

odstreľovania, dosah/dolet, čas prevedenia, náklady. K takýmto metódam patrí:

Ručné odstreľovanie Bežné odstreľovanie zahŕňa vrh z jednej nálože, a to zo zabezpečeného stanoviska.

Pri hode je rozoznateľný istený a neistený hod. Veľkosť nálože je 1,5-2 kg a pokryje širokú plochu. Pri istenom hode je nálož pripevnená na šnúre. Hodená nálož sa môže na snehu vytiahnuť pomocou rep - šnúry späť alebo zaujať výhodnejšiu pozíciu. Pri neistenom hode je nálož hodená do oblasti odtrhu. Nálož je zabezpečená dvojitým zapaľovaním (2 rozbušky, 2 časové zápalné šnúry). Výhody a nevýhody ručného odstreľovania sú uvedené v Tab. 7.1.

Tab. 7.1. Prehľad výhod a nevýhod ručného odstreľovania výhody nevýhody

+ bod odstreľovania môže byť k situácii vhodne zvolený + nízke náklady / žiadna inštalácia

- problém bezpečnosti hliadky (podľa terénu: prístup, práca v bode odstreľovania) - malý účinok odstreľovania, ak sa nálož zaborí do nového snehu - skĺznutie nálože - malý dosah cca. 20-30 m - osobné náklady:hliadka musí byť v teréne

Odstreľovanie helikoptérou Nálož s hmotnosťou 4-5 kg je ručne vyhodená z otvorených dverí helikoptéry do

oblasti odtrhu, podľa možnosti z malej výšky (2-5 m, viditeľnostné podmienky). Nálož musí byť opatrená dvojitým zapaľovaním (2 zážihové rozbušky, 2 časované zápalné šnúry). Na jeden prílet je dovolených maximálne 5 hodov. Presný spôsob postupu musí byť prekonzultovaný s pilotmi, s ľuďmi, ktorí sú oprávnení manipulovať s výbušninami (resp. je povinnosťou predložiť vzor leteckej dráhy, odstreľovacích plánov, ktoré budú použité a prispôsobené každej situácii). Pri silnom snežení je vhodné všimnúť si, že veľkosť lavíny môže byť ovplyvňovaná nie odstreľovaním, ale samotným padaním snehu. Výhody a nevýhody pri odstreľovaní helikoptérou sú uvedené v Tab. 7.2.

Tab. 7.2. Prehľad výhod pri odstreľovaní helikoptérou výhody nevýhody + rýchla, bezpečná a cenovo výhodná metóda + bod odstreľovania môže byť pre situáciu dobre zvolený + dobrý účinok odstreľovania + neohraničený dolet / dosah / akčný rádius

- závislosť od priaznivého počasia - účinok odstreľovania znížený, keď sa nálož zaborí do nového snehu - možné zosúvanie nálože - dostupnosť použitia helikoptéry (najmä v krízovej situácii)

53

Odstreľovanie prostredníctvom raketových striel a mínometov Vo Švajčiarsku boli v roku 1980 na spúšťanie lavín použité armádne raketové

hlavne (8,3 cm Rak-Rohr, strelivo: duté pancierové granáty s označením Hpz 89) a mínomety (Mw 8.1 cm prípadne 12 cm, strelivo: vrhacie granáty s označením WG 68). Dráha letu je pri takomto odstreľovaní daná a môže byť zmenená len prostredníctvom zodpovedných veliacich. Presnosť je ovplyvňovaná rozptylom a dennými vplyvmi (vietor, teplota). Zreteľne chladnejšie teploty oproti podmienkam streľby vedú ku skráteniu dráhy letu (vplyv na rýchlosť strely), čo je v protivetre ešte viac sťažené. Prostredníctvom vetra sa poloha stretávacieho bodu odlišuje, Rak-Rohr 1000 m vzdialenosť odlišovania pozdĺžnej osi je cca.25 m (vietor 10 m/s), Mw 12 cm 4000 m približne 80 m (vietor 10 m/s). Výhody a nevýhody odstreľovania pomocou raketových striel sú uvedené v Tab. 7.3.

Tab. 7.3. Prehľad výhod pri odstreľovaní pomocou raketových striel výhody nevýhody

+ nezávislosť od viditeľnosti a poveternostnej situácie (pri Rak- Rohr závisí od lafety) + zabezpečenie spádového družstva (bezpečná lavínová poloha, vrátane prístupu) + dolet + čas prevedenia (hlavne Mw 12 cm, použiteľnosť v údolí) + nízke inštalačné náklady

- presnosť (vzdialenosť/vplyv vetra) - malé účinky trhaviny pri Rak- Rohr a Mw 8,1cm na základe malej veľkosti nálože, ako aj všeob. pri odstreľ. v snehu - malé percento pozitív. odstreľ. - prístupnosť k miestu - interpretácia výsledkov odstreľ. - vynaloženie personálu (min. 2 osoby na Rak- Rohr a Mw) - vysoké náklady na Mw 12 cm - príp. narušenie vegetácie (hlavne Mw)

Odstreľovanie lanovkou Nálože môžu byť transportované do oblastí odtrhov prostredníctvom lanovky.

Prostredníctvom hĺbkového zariadenia možno spustiť nálož pomocou nosného lana. Tým je braný zreteľ na zvolenú výšku odpalu. Pri nánose môže motorové zariadenie reagovať spomalene. Vedenie lana musí byť zhotovené tak, aby ani pri silnom vetre nedošlo k poškodeniu. Použitie je obmedzené topografiou krajiny. Výhody a nevýhody odstreľovania pomocou lanovky sú uvedené v Tab. 7.4.

Tab. 7.4. Prehľad výhod pri odstreľovaní lanovkou výhody nevýhody + nezávislosť od viditeľnosti a poveternostnej situácie (podľa prístupu k hnacej stanici) + zabezpečenie obsluhujúceho personálu(dbá sa na prístup) + veľmi dobré účinky trhaviny (dôležitá je vzdialenosť vedenia) + čas prevedenia (podľa situácie) + nízke náklady

- bod odstreľovania je spojený s líniou vedenia - nebezpečenstvo nánosov - interpretácia výsledkov, hlavne pri dlhších dráhach, môže byť ťažšia - osobné náklady/prístupnosť k hnacej stanici - inštalačné náklady - obraz krajiny

K odstreľovacím metódam patria aj odstreľovacie lavínové zariadenia

a odstreľovanie pomocou plynu. Zaraďujú sa sem nižšie uvedené metódy.

54

Gasex Pri metóde Gasex je na detonáciu použitá v oblasti odtrhu propán- kyslíková zmes.

Je uložená v zápalnej rúre, spúšťa sa pomocou vysielačky. Montáž pozostáva z plynovej centrály (budova na napĺňanie plynu), plynového vedenia do zápalnej rúry, zápalnej rúry, zo zobrazenia energie (solárny panel) a zo spúšťacieho mechanizmu. Prvé Gasex – stanice boli zhotovené v r.1988 vo Švajčiarsku a Francúzsku. Celosvetovo je ich inštalovaných v počte 400. Zápalné rúry existujú vo veľkostiach 1,5 m3, 3 m3, 4,5 m3 (sú plánované aj malé rozmery 0.8 m3 ). Kyslíkové a propánové zásoby sú plnené začiatkom zimy, transport plynových bômb sa uskutočňuje helikoptérou. Zásoby plynu vystačia na celú zimnú sezónu. Výhody a nevýhody odstreľovania pomocou Gasex metódy sú uvedené v Tab. 7.5.

Tab. 7.5. Výhody a nevýhody metódy odstreľovania lavín, Gasex výhody nevýhody + nezávislosť od viditeľnosti a poveternostnej situácie (podľa prístupu k hnacej stanici) + zabezpečenie obsluhujúceho personálu(dbá sa na prístup) + veľmi dobré účinky trhaviny (dôležitá je vzdialenosť vedenia) + čas prevedenia (podľa situácie) + nízke náklady na prevádzku

- bod odstreľovania je spojený s líniou vedenia - nebezpečenstvo nánosov - interpretácia výsledkov, hlavne pri dlhších dráhach, môže byť ťažšia - osobné náklady/prístupnosť k hnacej stanici - inštalačné náklady - obraz krajiny

Odstreľovacie lavínové zariadenie Doppelmayr (Lawinenorgel) Z napevno namontovanej schránky, ktorá je upevnená na oceľovom stožiari, je v

požadovanom čase, zariadením vystrelená nálož s hmotnosťou 2,5 kg do oblasti odtrhu (energia pre zariadenie je získavaná prostredníctvom solárneho panela, ktorý dobíja akumulátory). Odpálenie sa uskutočňuje prostredníctvom vysielačky a zápalná šnúra sa zapáli pri opúšťaní schránky vo výstupnej rúre. Schránky sú v jeseni pripravené, s 10 náložami, aby ich bolo možné v zime diaľkovo použiť. V Rakúsku sa prvé takéto zariadenia začali používať v zime 1996/97. V zime 1998/99 bolo v prevádzke už 58 týchto zariadení. Výhody a nevýhody odstreľovania pomocou Doppelmayr zariadenia sú uvedené v Tab. 7.6.

Tab. 7.6. Výhody a nevýhody Doppelmayr zariadenia výhody nevýhody + nezávislosť od viditeľnosti a poveternostnej situácie + zabezpečenie obsluhy (personálu) + účinok odstreľovania spravidla dobrý/2 body odstreľovania

- bod odstreľovania je spojený s líniou vedenia - nebezpečenstvo nánosov - interpretácia výsledkov, hlavne pri dlhších dráhach, môže byť ťažšia

+ krátky sprievodný čas (spustenie z údolia; diaľkové ovládanie) / malé nasadenie personálu + nízke náklady na prevádzku

- osobné náklady/prístupnosť k hnacej stanici - inštalačné náklady - obraz krajiny

55

Lavínový odstreľovací stožiar „Wyssen“ Nálož s hmotnosťou 2,5 kg je vyhodená zo schránky na stožiari, pričom nálož

ostáva visieť na šnúre (zariadenie je podobne ako v predchádzajúcom prípade napájané energiou zo solárneho panela). Nálož sa zo skrinky dostane do východiskovej pozície prostredníctvom aktivácie vysielačkou a detonuje sa nad snehovou pokrývkou. Stožiar je umiestnený v oblasti odtrhu a musí byť dimenzovaný na silu lavíny. V skrinkách je umiestnených 12 náloží. K opätovnému obnoveniu náloží (nabitiu) musia byť skrinky zo stožiara odpojené a po nabití vrátené späť na stožiar. Zariadenie bolo schválené pre prevádzku v teréne v jeseni roku 2000. Výhody a nevýhody Wyssen zariadenia sú uvedené v Tab. 7.7.

Tab. 7.7. Výhody a nevýhody Wyssen zariadenia výhody nevýhody + nezávislosť od viditeľnosti a poveternostnej situácie + zabezpečenie obsluhy (personálu) + veľmi dobrý účinok odstreľovania (dôležitá poloha)

- fixný bod odstreľovania - nutnosť demontovať skrinky a transportovať ich helikoptérou za účelom ich naplnenia - inštalačné náklady

+ krátky sprievodný čas (spustenie z údolia; diaľkové ovládanie)/malé nasadenie personálu + nízke náklady na prevádzku

Lavínové zariadenie Avalancheur Názov tejto metódy pochádza z anglického slova avalanche, čo je v preklade

lavína. Výbušnina je vystrelená kopijou (dĺžka 1,80 m; priemer 40 mm) z odstreľovacieho zariadenia do potencionálnej oblasti odtrhu. Detonácia sa uskutoční pri náraze špica kopije prostredníctvom rozbušky a zmiešaním obidvoch pôvodne oddelených kvapalných výbušných látok. Kopija váži 3,2 kg a obsahuje 2,2 kg výbušniny. Zariadenie pozostáva zo základnej platne, odpaľovacej rúry (priemer 8,3 cm), tlakovej cely a tlakovej fľaše. Nevýhody vyplývajú vzhľadom na stretávaciu presnosť od vplyvu vetra. Ak výbušnina pri náraze nevybuchne (plytký náporový uhol kopije), stráca výbušnina počas 8 hodín svoju nebezpečnosť. Kvôli zabezpečeniu bezpečnosti obsluhy, vystrelenie kopije je riadené diaľkovo. Systém bol nasadený hlavne v Amerike a vo Francúzsku. Avalancheur je vo Švajčiarsku schválený od roku 1999. Výhody a nevýhody Avalancheur metódy sú uvedené v Tab. 7.8.

Tab. 7.8. Výhody a nevýhody Avalancheur metódy výhody nevýhody

+ nezávislosť od viditeľnosti a poveternostnej situácie (podľa toho prístup k odstreľovaciemu zariadeniu) +bezpečnosť odstreľovacej pechoty (poloha bezpečná pred lavínami, zahrň. prístup)

- presnosť stretu pri vplyve vetra, žiadne detonácie pri plytkom uhle - prístupnosť k zariadeniu na odstreľovanie

+ účinok výbušniny dobrý (bod odstreľovania ľahko nad snehovou pokrývkou) + dosah/dolet + sprievodný čas (podľa polohy) + nízke prevádzkové náklady

- interpretácia výsledkov odstreľovania môže byť ťažká - osobné náklady

56

7.1 Princípy použitia odstreľovania V koncepte zabezpečenia musí byť obsiahnutý základ (základné princípy

rozhodnutia, metódy, organizácia) a údaje k operačným použitiam. Základná schéma konceptu zabezpečenia je uvedená v Tab. 7.9.

Tab. 7.9. Základná schéma konceptu zabezpečenia Základná schéma : pri použití odstreľovania sa do pozornosti dávajú nasledujúce body.

- kedy?posúdenie lavínovej situácie / rozhodnutie o opatrení-deň použitiačasový bod odstreľovania

- kde? ktoré oblasti odtrhovej zóny / miesto + počet odstreľovania potenciál škôd

- metóda? vplyv metódy na účinok odstreľovania- ako (priebeh)? priebeh zabezpečovacej akcie; vrátane zabezpečovacích opatrení

- ako ďalej? preverenie výsledkov odstreľovania: posúdenie pôsobenia / ďalšie opatrenia

Obyvatelia, ktorí žijú v uzatvorenej oblasti, sú čo v najkratšom čase informovaní o použití odstreľovania (prípadne zdržiavanie sa v dome, evakuácia). K tomu je zriadený zoznam s aktuálnymi telefónnymi číslami. Dôležité je aj zverejnenie konca poplachu.

Zabezpečenie odstreľovacej hliadky Odstreľovacia hliadka musí venovať dostatočnú pozornosť možnému

nebezpečenstvu počas cesty tam a späť v oblasti odstreľovania. V ďalších prípadoch je nebezpečenstvo zreteľné samo (strhnutie lavínou). Hliadka sa skladá vždy najmenej z 2 členov. K vybaveniu patrí vyhľadávacie zariadenie (zapnuté, prevesené), vysielačka, lavínová lopata, zvyčajne aj lavínová sonda. Poznámka: s výbušninou, resp. armádnymi zbraňami sa musí odborne zaobchádzať. Pri odstreľovaní lavín platia nasledujúce zásady: o Pri použití odstreľovania sa musí dbať na dostatočne veľké uzatvorenie (lavíny

s neočakávanými dráhami, sekundárne lavíny, vzdialené spúšťanie). o Prostriedky uzatvárania musia byť časovo koordinované: Vedúci odstreľovania sa

musí oboznámiť s tým, či sa v ohrozenej oblasti nezdržiavajú osoby (kontaktná snímka uzatváracieho družstva).

o Zabezpečenie hliadky (cesta tam a späť k bodu odstreľovania/ práca v tomto bode).

7.2 Oprávnenie na odstreľovanie lavín vo Švajčiarsku Odstreľovať lavíny je oprávnený ten, kto vlastní preukaz na odstreľovanie. Tento

vydá BBT (Spolkový úrad pre odborné vzdelanie a technológiu) absolventom odstreľovacích kurzov SBS po zložení skúšky. S preukazom na odstreľovanie lavín je povolené robiť odstreľovania s náložami do 15 kg. Ku kurzom na odstreľovanie je pripustený ten, ktorý má úspešne ukončený centrálny kurz SBS A (hliadka – základné vzdelanie) a B SBS (vzdelanie lavínovej vedy). Členovia obecnej lavínovej služby,

57

hlbinných dobývaní môžu absolvovať priamo kurz B SBS (predošlé vstupné skúšky, použiteľné je ošetrovateľské vzdelanie).

Pre obsluhu Rak-Rohr a Mw je nutné vystavenie splnomocnenia od armády (civilné kurzy Pechotné - vzdelávacie centrum).

Každé odstreľovanie lavín musí byť sprevádzané oprávnenou osobou. Absolventi kurzov na odstreľovanie smú realizovať odstreľovania v málo nebezpečných oblastiach. V správe o odstreľovaní musí byť zachytené aj to, či odstreľovacie práce obsahujú zvýšené riziko škôd. Podľa článku 61 odstavca 1 ustanovenia o výbušninách nesie oprávnená osoba zodpovednosť za prípravu a vedenie odstreľovacích prác. Pri zvýšenom riziku škôd je k prácam prizvaný zaučený odborník. Títo ľudia sú v zmysle zákona takí, ktorí sú v praxi osvedčení pri viacerých ťažkých úlohách.

Zaobchádzanie s výbušninami je zakotvené v Spolkovom zákone o výbušninách (zákon o výbušninách 25.3.1977, nariadenie o výbušninách 26.3.1980). Nariadenie o výbušninách je momentálne reevidované (revízia marec 2001). Oprávnenie k odstreľovaniu lavín podľa nasledujúcich kurzov: o Odstreľovanie lavín; centrálny kurz A+B SBS (hliadka), resp. kurz B (všeobecná

lavínová služba, TBA)+kurz odstreľovania lavín SBS, vrátane skúšky → preukaz odstreľovania lavín.

o Použitie armádnych zbraní; Rak-Rohr alebo Mw kurz → preukaz + 1 osoba s preukazom odstreľovania lavín [3].

7.3 Oprávnenie na odstreľovanie lavín na Slovensku Odstrel lavín sa u nás prevádza na základe vyhlášky Slovenského banského úradu

o výbušninách z 29.04.1988 č. 71 Zb. Odstrel lavín vykonávajú: o technický vedúci odstrelov – je to strelmajster s úplným stredným vzdelaním

a najmenej polročnou odbornou praxou pri projektovaní a vykonávaní trhacích prác veľkého rozsahu, ktorý je držiteľom oprávnenia strelmajstra príslušnej odbornosti [28].

o strelmajster – uchádzač o strelmajstrovské oprávnenie musí mať aspoň stredné vzdelanie, prax na podzemných pracoviskách najmenej 2 roky, na ostatných pracoviskách najmenej rok, z toho musí uchádzač pracovať najmenej pol roka ako pomocník strelmajstra [28]. Evidenciu strelmajstrovských preukazov a oprávnení vedie obvodný banský úrad,

ktorý ich vydal, evidenciu oprávnení technických vedúcich odstrelov vedie Slovenský banský úrad. Organizácia vedie evidenciu oprávnení strelmajstrov a technických vedúcich odstrelov, ktorí sú jej pracovníkmi [28].

Odstrel prevádzajú pracovníci HS zo strelmajstrovským preukazom s oprávnením pre špeciálne trhacie práce malého rozsahu HS za vhodného počasia, podmienok a viditeľnosti. Všetky osoby zúčastnené na odstrele musia dodržiavať pri pohybe v lavínovom teréne zásady OBP HS, úpravu SBÚ č. 3200/1975 o používaní výbušnín v Horskej službe a všetky platné predpisy o používaní výbušnín.

58

8 Záver Lavíny sú prírodným javom, vznikajúcim v zimnom období, pri topení sa snehu,

najčastejšie v mesiacoch február a marec. Ročne spadne na celej zemeguli viac než milión lavín, preto je dôležitá prevencia a vyvarovanie sa lavinóznemu terénu. Cieľom je takéto riziko sústavne potlačiť a zmenšovať. Jeden zo spôsobov spočíva vo využívaní metód na testovanie vlastností snehovej pokrývky a na voľbe vhodnej metódy odstrelu lavín vo vhodnom čase.

Táto diplomová práca sa zaoberá posúdením stability snehovej pokrývky, predovšetkým jeho fyzikálnych vlastností. Sneh sa od svojho vzniku až po topenie neustále mení. Opakovanými snehovými zrážkami vznikajú rôznorodé vrstvy, ktoré nazývame snehová pokrývka. Aktuálny stav na svahoch sa dá posúdiť najlepšie priamo v teréne, a to testom stability. Toto dáva relatívny pohľad na procesy pri zosuve snehu.

Jedným z prvých predpokladov ako predchádzať a čeliť nebezpečenstvám hôr, je poznať ich zákonitosti, a tým predvídať ich chovanie. Preto jednou z veľmi dôležitých je lavínová predpoveď [2]. Na zverejnenie sa využívajú masovokomunikačné prostriedky, rôzne oznamy, predovšetkým priamo v teréne, výstrahy a bezpečnostné opatrenia. Odvaha a ľahkomyseľnosť na horách sú nerozvážnosťou a zväčša sa končia nehodou, prípadne nešťastím. Pri zistení lavínového nebezpečenstva je dôležité nepreceňovať svoje sily a túru radšej prerušiť alebo odvolať.

Lavína sa spúšťa pri zvýšení napätia a pri strate stability snehovej pokrývky. Priamy vplyv má počasie, [2] a to predovšetkým vietor a teplota. Pri jasnom počasí sa lavíny spúšťajú od desiatej hodiny dopoludnia až do západu slnka, kedy je svah vystavený slnečnému žiareniu, ktoré ohrieva snehovú pokrývku. Stredisko lavínovej prevencie HZS denne vydáva informácie o lavínovej situácii na Slovensku. Zverejňujú sa na internetovej stránke, telefónnom čísle priamo na HZS, nonstop prostredníctvom záznamníka, teletextom a podobne. Od 3. stupňa lavínového nebezpečenstva HZS zverejňuje výstrahu pri predpovedi počasia SHMÚ pomocou masovokomunikačných prostriedkov.

Lavínové záchranné akcie bývajú zväčša veľmi náročné a komplikované. Vyžadujú si dobrú organizáciu, disciplínu a veľkú odbornú i fyzickú vyspelosť záchrancov. Na tieto akcie má horská služba k dispozícii potrebný záchranný materiál a vycvičených lavínových psov. Záchranný materiál je uskladnený priamo vo vysokohorských objektoch, v centre lavinóznych terénov.

V rámci lavínovej prevencie je veľmi dôležité rozširovanie poznatkov z lavínovej teórie a praxe [29]. Preto horská služba organizuje školenia a cvičenia, zabezpečuje zverejnenie týchto poznatkov v odborných článkoch, časopisoch, na internete a pod.

Zodpovednosťou a rešpektovaním pokynov horskej služby môže každý z nás prispieť k bezpečnému pohybu po horách, a to predovšetkým v zimných mesiacoch.

59

8.1 Diskusia V tejto práci uvádzam niekoľko návrhov na stabilizáciu lavinózneho terénu.

Zamedzenie vzniku lavín a zneškodnenie ich účinkov sa dá predchádzať aj výstavbou protilavínových zábran. Použitie zábran závisí od terénnych podmienok. V prvom rade sú to mechanické zábrany, ktoré sa umiestňujú priamo do odtrhovej zóny. Táto zóna sa nachádza prevažne nad hranicou lesa. Rozoznávame: zábrany ovplyvňujúce ukladanie snehu, patria sem rôzne ploty alebo konštrukčne nenáročné prvky z dreva, kovu a z umelých hmôt, ktoré majú za úlohu zmenšiť rýchlosť a silu vetra, ovplyvniť ukladanie snehu na vhodné miesto. Zahradzovacie zábrany v odtrhovom pásme zabraňujú odtrhu a vzniku lavíny. Patria sem oporné múry, sieťové zábrany. Na stavbu sa používajú materiály z kovu a predpätého betónu. Sú najviac využívané a aj najúčinnejšie, pretože svojimi záchytnými časťami prenášajú tlaky snehu na nosné časti konštrukcie, ktoré sú pevne zakotvené v podloží. Na zvyšovanie drsnosti povrchu svahu a na obmedzenie plazenia a skĺzavania snehu sa používajú brzdiace zábrany. Účinok sa dosahuje postavením zemných alebo kamenných terás, osadzovaním konštrukčných prvkov do skál a betónu. Na protilavínovú ochranu sa vysadzujú odolné vysokohorské dreviny. Nakoniec sú to zábrany na zdržanie a usmernenie lavín. Ich úlohou je bez škôd zastaviť pohyb lavíny, prípadne ho usmerniť vedľa alebo ponad chránený objekt. Na ochranu sa budujú lavínové hrádze, múry, galérie. Dôležité je aj zalesňovanie takéhoto terénu, a to výsadbou kosodreviny, limby, jarabiny a ihličnatých stromov.

Ďalším možným spôsobom je stabilizácia lavinózneho terénu prostredníctvom pasívneho ohrevu. Priamo v svahu sú osadené výhrevné telesá, ktoré sú počas zimy napájané slnečnými kolektormi. Takto je možné riadiť topenie sa snehu, napr. v odtrhových pásmach potlačovať podmienky vzniku lavín. Tento spôsob si vyžaduje v súčasnej dobe vysoké náklady na realizáciu, keďže sa stále pracuje na vývoji nových low-cost materiálov pre takéto kolektory. Taktiež takýto umelý ohrev si vyžaduje autonómny systém a odvod topiacej sa vody do miest, kde nehrozí zásah umelého topenia na terén. Tento systém musí byť navrhnutý tak, aby v predstihu predpovedal snehovú situáciu a z tejto predpovede podnikol optimálny ohrev vybraných zón. Toto by mohlo byť riešením v budúcnosti, keď realizácia bude v únosných finančných hraniciach.

V rámci prevencie sa používajú výstražné tabule. Bohužiaľ, nie je možné označiť všetkých 3800 svahov u nás. V takomto prípade je vhodné v lavinóznom teréne zvoliť signalizačnú tabuľu na zobrazenie značiek. Tieto sa môžu umiestniť na strom alebo plot tak, aby boli dostatočne viditeľné. Toto by mohlo byť realizované prostredníctvom displejov z organických polymérov, ktoré svojimi vlastnosťami (vysoký kontrast, veľký zorný uhol, mechanické vlastnosti, atď.) pokrývajú všetky požiadavky na takéto signalizačné tabule. Signalizácia by sa mohla riadiť diaľkovo, prostredníctvom operačného strediska na HZS v Jasnej. Samozrejme, že lavinózny terén je označený kovovými značkami a upozorňuje verejnosť pred ohrozením a nebezpečenstvom.

60

Avšak pád lavíny by sa dal predpovedať v kratšom čase a to zriadením hlavnej centrálnej stanice na monitorovanie. Mohli by sa vybudovať samostatné monitorovacie jednotky na lavinóznych terénoch, ktoré by monitorovali zmeny v počasí (vlhkosť snehu, teplotu, tlak, smer a silu vetra, slnečný výkon). Zmeny by sa prenášali rádiovými vlnami do centrálnej stanice, kde by sa spracovávali. Tieto výsledky by sa automaticky zobrazovali na signalizačných tabuliach (spomínaných vyššie). Poskytovali by informácie nielen pre turistov, skialpinistov, ale hlavne pre príslušníkov horskej záchrannej služby pohybujúcich sa v teréne. Tieto hodnoty by sa zaznamenávali v definovaných intervaloch (najmenej každé tri hodiny). Na signalizačnej tabuli by sa mohol zobraziť aj stupeň lavínového nebezpečenstva.

K nešťastiu a nehodám na horách dochádza ľahkomyseľnosťou a nerešpektovaním predpovede počasia a varovania o situácii na lavinóznom teréne. Touto situáciou sa začalo zaoberať aj naše Ministerstvo zdravotníctva. 7.4.2005 predložili návrh, kde každý turista, skialpinista, ktorý nedodrží výzvu HZS a značky ohrozenia v teréne, je pokutovaný (za zlomenú ruku sa zaplatí 1000 Sk, nohu 5000 Sk a za 5 členné hľadacie družstvo 100 000 Sk). Týmto by sa disciplína na horách mala zlepšiť, hoci to ukáže až budúcnosť. Dokonca ani hory by si nevyžiadali toľko ľudských životov kvôli nezodpovednosti a ľahkomyseľnosti ľudí.

61

9 Zoznam použitej literatúry [1] M. Vojtek, "Lavíny a ich nebezpečenstvo", QUARK 1, 16-18, 2004 [2] Horská záchranná služba, hzs@hzs.sk, http://www.hzs.sk [3] L. Stoffel, "Umelé spúšťanie lavín", 2005 [4] Zdroj FOCUS L., "Lavíny", 100+1 zahraniční zajímavost 5, 53-55, 2003 [5] J. Peťo, "Interné predpisy: Náuka o snehu a lavínach", 1994 [6] L. Milan, "Nebezpečenstvo lavín", 1977 [7] Slovenské hory, Domovská stránka, www.hory.sk [8] 3 x 3 lavinen, Domovská stránka, www.lavinen.org [9] L. Hýbal a J. Hýbalová, "Od tsunami po lavíny", 1989 [10] Nivo Test, Internetový odkaz, www.meteorisk.com [11] Nivo Test, Internetový odkaz, www.skirando.ch [12] Snow Card, Domovská stránka, www.av-snowcard.de [13] O lavínach, Domovská stránka, www.ksts.sk [14] L.Kňazovický, "Lavíny", 1967 [15] V.Bukovčan, "Lavíny a lesy", 1960 [16] V. Jakus, "Lavíny", Ačko 9-10, 38-39, 1998 [17] Z. Kukal, "Prírodní katastrofy", 1982 [18] Österreichischer Alpenverein, http://www.alpenverein.at [19] Deutscher Alpenverein, http://www.alpenverein.de [20] Eidgenössischen Institut für Schnee- und Lawinenforschung in Davos, Domovská

stránka, http://www.slf.ch [21] Lavínové vyhľadávače, Tesla Liptovský Hrádok a.s., http://www.teslalh.sk/ [22] S.Samuel, "Ochrana pred lavínami v Tatrách", Spravodaj SHZ, 24-33, 1972 [23] ABS- lavínový airbag, Internetový odkaz, www.abs-lawinenairbag.de [24] Vesta Avalung, Internetový odkaz, www.avalung.de [25] Lavínový balón, Internetový odkaz, www.lawinenball.de [26] Štítky Recco, Internetový odkaz, www.recco.de [27] E.Müncner a kol., "Príručka pre strelmajstrov a technických vedúcich odstrelov",

2000 [28] E.Müncner, "Predpisy o výbušninách", SPPaZK Labanc,1996, 43-45 [29] Lavínová prevencia a manažérstvo rizika, http://www.kstst.sk

62

10 Prílohy

10.1 Druhy snehu a vlastnosti snehových vrstiev Označenie Definícia Znak Kód Nový sneh pôvodný alebo blízky tvar kryštálom,

vzniknutým v atmosfére (veľkosť až do 7 mm) A

Zlomkový prachový

pôvodný tvar kryštálov je mechanicky narušený (veľkosť 1 – 6 mm) B

Plstnatý sneh čiastočne premenené snehové zrná. Pôvodný tvar kryštálov je ešte čiastočne pozorovateľný. Výskyt väčšinou pozdĺžnych foriem, ktoré sú už zaokrúhlené, ale môžu rozvetvovať (medzištádium deštruktívnej premeny – veľkosť do 1 mm)

C

Okrúhle zrná zaokrúhlené zrná, ktoré osamote stojace majú kužeľový tvar (najmenšie snehové zrná – konečné štádium deštruktívnej premeny, veľkosť 0,5 – 1 mm)

D

Hranaté zrná (pohyblivý sneh)

plné zrná s väčšinou rovnými plochami (medzištádium konštruktívnej premeny – veľkosť 1,5 – 3 mm)

E

Dutinová inovať duté tvary snehových zŕn s rovnými plochami a ostrými hranami (konečné štádium konštruktívnej premeny – veľkosť až do 5 mm)

F

Firn veľké okrúhle zrná vzniknuté pri procese firnovatenia snehu (prechod medzi kladnými a zápornými) teplotami – veľkosť 1 mm

G

Krúpky guľaté amorfné tvary zŕn, ktoré nevznikli

kryštalizáciou, ale namŕzaním vodných kvapiek na snehové kryštály (veľkosť do 6 mm)

H

Povrchová inovať vzniká na povrchu snehovej pokrývky sublimáciou vodných pár. Ak došlo k jej zasneženiu, môžu sa nachádzať aj vo vnútri snehovej pokrývky (veľkosť až do 40 mm)

I

Ľadová vrstva zamrznutá vrstva voľnej vody v snehovej pokrývke alebo na jej povrchu J

Poznámka: prevzaté z [5]

63

VLASTNOSŤ - NÁZOV ZNAK KÓD

TVRDOSŤ SNEHU: veľmi mäkký 0

mäkký / 1 stredne tvrdý X 2

tvrdý / / 3 veľmi tvrdý XX 4

VLHKOSŤ SNEHU: suchý | 0

mierne vlhký | | 1 vlhký | | | 2 mokrý | | | | 3

veľmi mokrý 4 VEĽKOSŤ SNEHU: veľkosť v mm

veľmi jemný 0,1 – 0,5 0 jemný 0,5 – 1,0 1 spodný 1,0 – 2,0 2 hrubý 2,0 – 4,0 3

veľmi hrubý 4,0 - viac 4 Poznámka: prevzaté z [6]

64

10.2 Rozdelenie lavín

65

10.3

Zem

epis

né o

blas

ti - 3

KR

ITÉ

RIÁ

PO

DM

IEN

KY

T

ER

ÉN

Č

LO

VE

K

RE

GIÓ

N:

Plán

ovan

ie tú

ry s

alte

rnat

ívam

i a ča

sový

plá

n

o

Laví

nová

pre

dpov

eď

o

Pred

poveď

poča

sia

o

In

form

ácie

od

mie

stny

ch e

xper

tov

(cha

ta, H

S)

o Ď

alši

e in

form

ácie

o

Map

a 1:

2500

0

o

Spri

evod

ca

o

Fotk

y

o

Kľúčo

vé m

iest

a

o

Vlas

tné

vedo

mos

ti o

teré

ne o

K

to id

e so

mno

u?

o

Veľk

osť s

kupi

ny?

o

F

yzic

ké a

psy

chic

ké p

redp

okla

dy

o

Výba

va

o

Vedo

mos

ti a

skús

enos

ti

o

Kto

je zo

dpov

edný

?

Cudzie informácie Prognózy Predpoveď

LO

KA

LIT

A:

Voľ

ba c

esty

s va

riant

mi

o

Sneh

: o

Vš

eobe

cné

sneh

ové

podm

ienk

y

o

Nav

iaty

sneh

o

K

ritic

ké m

nožs

tvo

nové

ho sn

ehu

o

Va

rovn

é zn

aky

o

Je

neb

ezpečn

ejší

juh

aleb

o se

ver?

o

Je

lepš

ie h

ore

aleb

o do

le?

o

Pr

ekon

trol

ovať

laví

novú

pre

dpov

eď

a ak

je n

utné

, tak

sa p

risp

ôsob

iť o

Poča

sie

/ ten

denc

ia:

o

Vidi

teľn

osť /

obl

ačno

sť

o

Viet

or

o

Zráž

ky

o

Tepl

ota

o

Súhl

asia

moj

e pr

edst

avy

so sk

utoč

nosť

ou?

Prek

ontr

olov

ať (s

ďa

leko

hľad

om):

o

Tv

ar sv

ahu

o

Ex

pozí

ciu

o

St

rmosť

o

Zodp

oved

ajú

lyži

arsk

e st

opy

v te

réne

po

dmie

nkam

?

o

Kto

je v

moj

ej sk

upin

e?

o

Kon

trol

a vy

bave

nia

a la

víno

vých

vy

hľad

ávač

ov

o

Kto

je o

krem

nás

ešt

e v

teré

ne?

o

Pr

iebe

žne

kont

rolo

vať č

asov

ý pl

án a

kon

díci

u

Vlastné pozorovania priebežne znovu posudzovať

66

PO

DM

IEN

KY

T

ER

ÉN

Č

LO

VE

K

SVA

H:

Kaž

dý sv

ah

posú

diť

zvlá

šť,

vede

nie

stop

y na

sv

ahu

o

Posú

diť m

nožs

tvo

nové

ho sn

ehu

o

M

nožs

tvo če

rstv

ého

navi

ateh

o sn

ehu

o

Vi

diteľn

osť

o

Slnečn

é ži

aren

ie

o

Kto

ré č

inite

le s

tým

spoj

ené

pôso

bia

na sv

ah?

o

Ro

zsah

mož

ných

laví

n v

závi

slos

ti od

la

víno

vého

stupňa

o Č

o je

nad

o m

nou/

pod

o m

nou?

o

N

ajst

rmši

e ús

eky

o

Ex

pozí

cia

o

Bl

ízko

sť h

rebeňa

o

N

adm

orsk

á vý

ška

o

Tv

ar sv

ahu

(Rel

iéf)

o

M

ožno

sť o

bchá

dzky

o

Je

svah

skut

očne

čas

to

jazd

ený?

o

Úna

va, d

isci

plín

a

o

Lyži

arsk

a te

chni

ka

o

Takt

ika

vede

nia

/ bez

pečn

ostn

é op

atre

nia:

o

Ro

zost

upy

o

Tr

asa

o

Ja

zda

v st

ope

o

M

iest

a ča

kani

a

o

Obc

hádz

ky

Posledná kontrola a rozhodnutie to go....or not to go (ísť alebo neísť)

67

10.4

EU

RÓ

PSK

A S

TU

PNIC

A L

AV

ÍNO

VÉ

HO

NE

BE

ZPE

ČE

NST

VA

st

. / fa

rba

popi

s po

dmie

nky

na tú

ry

1 mal

é

Sneh

ová

pokr

ývka

je v

šeob

ecne

dob

re

spev

nená

a st

abiln

á.

Nep

redp

okla

dá sa

zos

uv la

vín,

s vý

nim

kou

spon

tánn

ych

mal

ých

sneh

ovýc

h zo

suvo

v (s

plaz

y). Z

osuv

výn

imoč

ne le

n pr

i veľ

kom

zaťa

žení

na

extré

mne

strm

ých

svah

och.

Žia

dne

ohro

zeni

e úd

olný

ch c

iest

a o

bjek

tov

laví

nam

i.

Vše

obec

ne b

ezpečn

é po

dmie

nky

na tú

ry

o

Vyhn

úť sa

ext

rém

ne st

rmým

svah

om s

navi

atym

sneh

om

2 mie

rne

Sneh

ová

pokr

ývka

je n

a ni

ekto

rých

uv

eden

ých*

strm

ých

svah

och

len

mie

rne

spev

nená

, ináč

všeo

becn

e do

bre

spev

nená

. M

ožný

oje

dine

lý z

osuv

laví

n pr

i veľ

kom

zaťa

žení

pre

dovš

etký

m n

a uv

eden

ých*

strm

ých

svah

och.

Väč

šie

spon

tánn

e la

víny

sa

neoč

akáv

ajú.

Nep

ravd

epod

obné

ohr

ozen

ie

údol

ných

cie

st a

obj

ekto

v la

vína

mi.

o

Väčš

inou

pri

azni

vé p

odm

ienk

y na

túry

o

Sp

rávn

a voľb

a ce

sty

na st

rmýc

h sv

ahoc

h

o

Vyhn

úť sa

ext

rém

ne st

rmým

a

uved

eným

* sv

ahom

a sv

ahom

nad

40

° o

Sv

ahy

nad

30° z

lyžo

vať j

edno

tlivo

3 zvýš

ené

Sneh

ová

pokr

ývka

je n

a m

nohý

ch st

rmýc

h sv

ahoc

h le

n sl

abo

až m

iern

e sp

evne

ná.

Zosu

v la

víny

je p

ravd

epod

obný

už

pri m

alom

zaťa

žení

, pre

dovš

etký

m n

a uv

eden

ých*

strm

ých

svah

och.

Oje

dine

le je

mož

ný sp

ontá

nny

zosu

v st

redn

ých,

ale

zrie

dka

tiež

veľk

ých

laví

n. M

ožný

oj

edin

elý

zása

h úd

olný

ch c

iest

stre

dne

veľk

ými

laví

nam

i.

Obm

edze

né p

odm

ienk

y na

túry

o

Vy

žadu

jú v

eľkú

opa

trno

sť a

znal

osť

posú

deni

a m

iest

nej l

avín

ovej

situ

ácie

o

Vy

hnúť

sa sv

ahom

nad

35°

a

uved

eným

* sv

ahom

o

N

a os

tatn

ých

svah

och

sa sp

rávať a

ko

pri 2

. stu

pni

4 veľk

é

Sneh

ová

pokr

ývka

je n

a väčš

ine

strm

ých

svah

och

len

slab

o sp

evne

ná.

Veľ

ká p

ravd

epod

obno

sť z

osuv

u la

vín

na v

äčši

ne

strm

ých

svah

ov u

ž pr

i mal

om z

aťaž

ení.

Pred

pokl

adá

sa z

výše

ný sp

ontá

nny

zosu

v st

redn

ých

až v

eľký

ch la

vín.

Mož

nosť

zás

ahu

Nep

riaz

nivé

pod

mie

nky

na tú

ry

o

Bezp

ečný

poh

yb je

mož

ný le

n na

za

bezp

ečen

ých

a vy

znač

enýc

h ly

žiar

skyc

h tr

asác

h

o

Vyhn

úť sa

svah

om n

ad 3

0°

68

údol

ných

cie

st v

eľký

mi l

avín

ami n

a tra

dičn

ých

laví

nový

ch sv

ahoc

h, m

ožné

oje

dine

lé o

hroz

enie

ob

jekt

ov.

o

Dáv

ať p

ozor

aj v

údo

liach

kde

je

dosa

h la

víno

vých

drá

h

5 veľm

i veľk

é

Sneh

ová

pokr

ývka

je v

šeob

ecne

slab

o sp

evne

ná a

roz

siah

le n

esta

biln

á.

Mož

ný z

osuv

spon

tánn

ych

veľk

ých

laví

n aj

na

men

ej st

rmýc

h (p

od 3

0°) a

net

radičn

ých

svah

och.

Veľ

ká p

ravd

epod

obno

sť z

ásah

u úd

olný

ch c

iest

veľ

kým

i lav

ínam

i aj n

a ne

tradičn

ých

svah

och,

zvý

šená

mož

nosť

oh

roze

nia

obje

ktov

a h

orsk

ých

osád

.

Veľ

mi n

epri

azni

vé p

odm

ienk

y na

túry

o

Tú

ry v

šeob

ecne

nie

sú m

ožné

o

Vy

hnúť

sa a

j poh

ybu

v úd

olia

ch k

de je

do

sah

laví

nový

ch d

ráh

Vys

vetli

vky:

*

- v la

víno

vej p

redp

oved

i bliž

šie

popí

sané

svah

y (n

apr.e

xpoz

ícia

, nad

mor

ská

výšk

a, tv

ar te

rénu

) ex

pozí

cia

- orie

ntác

ia sv

ahu

k sv

etov

ej st

rane

st

rmý

svah

- sv

ah st

rmší

ako

30°

ex

trém

ne st

rmý

svah

- zv

lášť

nep

riazn

ivý

svah

vzhľa

dom

k sk

lonu

(väč

šino

u st

rmší

ako

40°

), tv

aru

teré

nu, p

odkl

adu,

bliz

kost

i hre

beňa

sp

ontá

nne

laví

ny -

laví

ny u

voľn

ené

bez

zaťa

ženi

a m

alé

zaťa

ženi

e - l

yžia

rom

, cho

dcom

na

snež

nici

ach,

skup

ina

lyži

arov

s od

stup

mi (

min

. 10m

) veľk

é zaťa

ženi

e - s

kupi

na ly

žiar

ov b

ez o

dstu

pov,

ratra

k, sk

úter

, ods

treľo

vani

e la

vín,

cho

dec

Laví

ny

nepr

avde

podo

bné

Pozo

r!

dodr

žiav

ať ro

zost

upy

každ

ý sv

ah p

osúd

iť

zvlá

šť

Vzd

ať sa

túry

! V

yhnúť

sa sv

ahom

St

upni

ca la

víno

vého

neb

ezpeče

nstv

a v

inýc

h ja

zyko

ch

SK

D

GB

F

I E

St. l

avín

ovéh

o ne

bezp

ečen

stva

Gef

ahre

nstu

feR

isk

Scal

e D

egré

de

dang

ers

Scal

a de

l per

icol

o

1M

alé

Ger

ing

Low

Fa

ible

D

ebol

e D

ebil

2M

iern

e M

ässi

g M

oder

ate

Lim

itè

Mod

erat

o M

oder

ado

3Z

výše

né

Erh

eblic

h C

onsi

dera

ble

Mar

què

Mar

cato

M

arca

do

4V

eľké

G

ross

H

igh

Fort

Fo

rte

Fuer

te

5V

eľm

i veľ

ké

Sehr

Gro

ss

Ver

y H

igh

Trè

s For

t M

olto

fort

e M

uy F

uert

eR

ev. 2

3.A

pril.

2005