366
Medzinárodné právo verejné Materiály k štúdiu Ľudmila Pošiváková Adam Giertl (zost.) ÚSTAV EURÓPSKEHO PRÁVA Košicie 2013

ÚSTAV EURÓPSKEHO PRÁVA · 2013-04-30 · Medzinárodné právo verejné Materiály k štúdiu udmila Pošiváková Adam Giertl (zost.) ÚSTAV EURÓPSKEHO PRÁVA Košicie 2013

  • Upload
    others

  • View
    0

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

  • Medzinárodné právo verejné Materiály k štúdiu

    Ľudmila Pošiváková

    Adam Giertl

    (zost.)

    ÚSTAV EURÓPSKEHO PRÁVA

    Košicie 2013

  • i

    Medzinárodné právo verejné Materiály k štúdiu

    Zostavovatelia: Ľudmila Pošiváková, Adam Giertl

    © 2013 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

    Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani jeho žiadnu časť nemožno reprodukovať,

    ukladať do informačných systémov alebo inak rozširovať bez súhlasu majiteľov práv. Rukopis neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.

    ISBN 978-80-8152-006-8

    Elektronické materiály k štúdiu na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach.

    Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Umiestnenie: http://www.upjs.sk/pracoviska/univerzitna-kniznica/ e-publikacia/#prf

    Dostupné od: 10. 4. 2013 Rozsah strán: 366 Rozsah: 40,54 AH

  • ii

    Predhovor Medzinárodné právo verejné je právnym odvetvím, na ktorého rozvoj vplývalo a stále vplýva celý rad udalostí

    majúcich celosvetový dopad. Medzi takéto významné udalosti zaraďujeme napríklad vznik celosvetovej

    organizácie presadzujúcej udržanie mieru, najprv v podobe Spoločnosti národov, neskôr v podobe Organizácie

    Spojených národov, ktoré boli reakicou na I. a II. svetovú vojnu. Práve obdobie po II. svetovej vojne je obdobím

    mohutného nárastu právnej úpravy medzinárodného práva (obdobie, ktoré označujeme ako obdobie súčasného

    medzinárodného práva). Jedným zo základných dokumentov je Charta Organizácie Spojených národov, v ktorej

    zmluvné štáty odsúdili vojnu ako prostriedok riešenia medzinárodných konfliktov a založili systém pokojného

    riešenia medzinárodných sporov. Taktiež dochádza k rozmachu právnej úpravy použitia ozbrojenej sily,

    ľudských práv alebo zmluvného práva, najmä v podobe kodifikačných dohovorov, ktoré zakotvujú kogentné

    normy medzinárodného práva i obyčajové medzinárodné právo. V druhej polovici 20. storočia dochádza

    k rozmachu zmluvnej úpravy už zaužívanej obyčajovej úpravy, ale aj nových, aktuálne sa rozvíjajúcich právnych

    odvetví, ako je kozmické právo alebo právo jadrovej energie, či právo životného prostredia. Pribúda veľký počet

    zmlúv, tzv. zakladajúcich, upravujúcich jednotlivé medzinárodné či regionálne organizácie.

    Široká zmluvná úprava medzinárodného práva je často krát nesystematická a nepriehľadná. Vnútroštátny

    zákonodarca, ako je tomu aj v podmienkach Slovenskej republiky, sa nie zriedka uchyľuje k jednoduchému

    oznámeniu o prijatí medzinárodnej zmluvy bez zverejnenia jej plného textu. Jednou z možností, kde hľadať ako-

    tak ucelený zoznam aspoň najvýznamnejších medzinárodných zmlúv, ktorých je Slovenská republika zmluvnou

    stranou, sú stránky Ministerstva zahraničných vecí. Trúfame si však podotknúť, že kompletnejšie využiteľný

    materiál pre štúdium medzinárodného práva v nadväznosti na texty medzinárodných dokumentov zatiaľ nie je

    bezplatne a jednoducho prístupný. Preto sa zostavovatelia, ako členovia Ústavu európskeho práva Právnickej

    fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, rozhodli zostaviť a ponúknuť študentom systematicky

    zostavený súbor medzinárodných zmlúv a iných právnych dokumentov, ktoré sú významné pre medzinárodné

    právo ako také. Výber zahŕňa tak medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a sú uverejnené

    v Zbierke zákonov, ako aj iné dokumenty relevantné pre lepšie chápanie medzinárodného práva. Úlohou tejto

    zbierky materiálov je podať pomocnú ruku študentom, ako aj širšej odbornej verejnostipri oboznámení sa s

    medzinárodným právom, a to najmä poskytnutím systematicky usporiadaného prehľadu medzinárodných zmlúv

    relevantných s ohľadom na štruktúru výučby medzinárodného práva na právnickej fakulte UPJŠ. Formu

    elektronického zverejnenia sme zvolili s ohľadom na jednoduchší spôsob aktualizácie dokumentu a dostupnosti.

    Predkladaný výber dokumentov z medzinárodného práva verejného sa pokúša mapovať medzinárodné právo tak

    z hľadiska historického, ako aj z hľadiska jednotlivých odvetví. Čitateľ v predkladanom výbere nájde niekoľko

    historických dokumentov, avšak výber sa zameriava najmä na aktuálne platné pramene práva. Výber sa orientuje

    podľa publikácie Medzinárodné právo verejné – všeobecná a osobitná časť od prof. Jána Klučku. Tomu

    zodpovedá aj delenie na všeobecnú a osobitnú časť. Všeobecná časť venuje pozornosť historickému vývoju

    medzinárodného práva, avšak primárne sa zaoberá ochranou jednotlivca a zodpovednostnými vzťahmi

    v medzinárodnom práve. Osobitná časť následne sleduje medzinárodnú úpravu jednotlivých inštitútov

    medzinárodného práva. Uvedomujeme si, že takto zostavený výber ponúka ďalší priestor na rozširovanie, avšak

    nazdávame sa, že takýto výber spĺňa základné požiadavky a je vyplnením určitej medzery v náuke

    medzinárodného práva.

    Veríme, že predkladaná zbierka materiálov medzinárodného práva verejného bude pre študentov, a nie len pre

    nich, prínosná pri štúdiu medzinárodného práva verejného a prispeje k zvýšeniu povedomia v oblasti

    medzinárodného práva verejného.

    Zostavovatelia

  • iii

    Obsah

    VŠEOBECNÁ ČASŤ .......................................................................................... 1

    Historický vývoj medzinárodného práva verejného: Rozdelenie

    morí(pápežsko- cirkevné zmluvy): .................................................................... 2

    Pápežská bulla Inter caetera Alexandra VI. zo 4. Mája 1493 .......................................... 2

    Historický vývoj: Vestfálsky mier ..................................................................... 2

    Cisársko- švédska mierová zmluva (výňatky) ................................................................... 2

    Historický vývoj: Aliančné zmluvy: .................................................................. 3

    Traktát Svätej Aliancie z roku 1815 ................................................................................... 3

    Historický vývoj: Interbellum ............................................................................. 3

    Versaillská mierová zmluva ................................................................................................ 3

    Část I: Úmluva o společnosti národů ............................................................................................................ 4

    Briand- Kellogov pakt 1928 ................................................................................................. 4

    Ochrana jednotlivca v medzinárodnom práve verejnom ................................ 5

    Všeobecná deklarácia ľudských práv ................................................................................. 5

    Preambula ..................................................................................................................................................... 5

    Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č.3, 5 a 8 . 8

    Hlava I ........................................................................................................................................................... 8

    Hlava II........................................................................................................................................................ 11

    Hlava III ...................................................................................................................................................... 11

    Hlava IV ...................................................................................................................................................... 13

    Hlava V ........................................................................................................................................................ 14

    Príloha 1: Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

    slobôd ................................................................................................................................... 15

    Príloha. 2: Protokol č.2 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

    ktorý priznáva Európskemu súdu pre ľudské práva a právomoc vydávať posudky .. 16

    Príloha. 3: Protokol č.4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

    priznávajúc niektoré práva a slobody iné než tie, ktoré sú uvedené v Dohovore a v

    prvom dodatkovom protokole k Dohovoru ..................................................................... 17

    Príloha. 4: Protokol č. 6 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

    týkajúcich sa zrušenia trestu smrti ................................................................................... 18

    Príloha. 5: Protokol č.7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd . 19

    Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach ............................................. 20

    Časť I ........................................................................................................................................................... 20

    Časť II .......................................................................................................................................................... 20

    Časť III ........................................................................................................................................................ 21

    Časť IV ........................................................................................................................................................ 25

    Časť V .......................................................................................................................................................... 28

  • iv

    Časť VI ........................................................................................................................................................ 28

    Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnch a kultúrnych právach ...................... 29

    Časť I ........................................................................................................................................................... 29

    Časť II .......................................................................................................................................................... 29

    Časť III ........................................................................................................................................................ 29

    Časť IV ........................................................................................................................................................ 31

    Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach ...... 33

    Dohovor o právach dieťaťa ............................................................................................... 34

    Časť I ........................................................................................................................................................... 35

    Časť II .......................................................................................................................................................... 42

    Časť III ........................................................................................................................................................ 44

    Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídia .......................................................... 45

    Medzinárodný dohovor o potlačení a trestaní zločinu apartheidu ................................ 46

    Subjekty medzinárodného práva: Medzinárodné medzivládne organizácie

    ............................................................................................................................. 49

    Charta spojených národů .................................................................................................. 49

    Kapitola I: Cíle a zásady ............................................................................................................................. 50

    Kapitola II: Členství. ................................................................................................................................... 50

    Kapitola III: Orgány. ................................................................................................................................... 51

    Kapitola IV: Valné shromáždění. ................................................................................................................ 51

    Kapitola V: Rada bezpečnosti. .................................................................................................................... 52

    Kapitola VI: Pokojné řešení sporů. ............................................................................................................. 53

    Kapitola VII: Akce při ohrožení míru, porušení míru a činech útočných. ................................................... 54

    Kapitola VIII: Oblastní dohody. .................................................................................................................. 55

    Kapitola IX: Mezinárodní hospodářská a sociální součinnost. ................................................................... 55

    Kapitola X: Hospodářská a sociální rada. .................................................................................................. 56

    Kapitola XI: Prohlášení o nesamosprávných územích. ............................................................................... 57

    Kapitola XII: Soustava mezinárodního poručenství. ................................................................................... 57

    Kapitola XIII: Poručenská rada. ................................................................................................................. 58

    Kapitola XIV: Mezinárodní soudní dvůr. .................................................................................................... 59

    Kapitola XV: Sekretariát. ............................................................................................................................ 59

    Kapitola XVI: Různá ustanovení. ................................................................................................................ 60

    Kapitola XVII: Přechodná opatření bezpečnostní. ...................................................................................... 60

    Kapitola XVIII: Změny. ............................................................................................................................... 60

    Kapitola XIX: Ratifikace a podpis. .............................................................................................................. 60

    Statut mezinárodního soudního dvora ............................................................................. 61

    Kapitola I: Organisace Dvora. .................................................................................................................... 61

    Kapitola II: Příslušnost Dvora. ................................................................................................................... 64

    Kapitola III: Řízení. ..................................................................................................................................... 64

  • v

    Kapitola IV: Posudky. ................................................................................................................................. 66

    Kapitola V: Změny. ...................................................................................................................................... 67

    Dohovor o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov .............................. 67

    Pokojné riešenie medzinárodných sporov ...................................................... 71

    Európsky dohovor o mierovom riešení sporov ................................................................ 71

    Kapitola I: Súdne vysporiadanie ................................................................................................................. 71

    Kapitola II: Zmierovacie konanie ................................................................................................................ 71

    Kapitola III: Rozhodcovské konanie ............................................................................................................ 72

    Kapitola IV: Všeobecné ustanovenia ........................................................................................................... 73

    Vyhlásenie Slovenskej republiky o uznaní záväznej príslušnosti Medzinárodného

    súdneho dvora ..................................................................................................................... 75

    Osobitná dohoda o predložení sporu medzi SR a MR o projekte Gabčíkovo-

    Nagymaros Medzinárodnému súdnemu dvoru ............................................................... 76

    Zodpovednosť v medzinárodnom práve ......................................................... 77

    Návrh člákov o zodpovednosti štátov za medzinárodné protiprávne správanie sa ..... 77

    Prvá časť: Medzinárodné protiprávne správanie sa štátu ......................................................................... 77

    Druhá časť: Obsah medzinárodnej zodpovednosti štátu ........................................................................... 80

    Tretia časť: Uplatňovanie medzinárodnej zodpovednosti štátu ................................................................ 81

    Štvrtá časť: Všeobecné ustanovenia .......................................................................................................... 83

    Návrh článkov o zodpovednosti medzinárodnýchorganizácií ........................................ 83

    Prvá časť: Úvodné ustanovenia ................................................................................................................... 83

    Druhá časť: Medzinárodné protiprávne správanie sa medzinárodnej organizácie .................................... 84

    Piata časť: Zodpovednosť štátu v spojení s konaním medzinárodnej organizácie ...................................... 86

    Šiesta časť: Všeobecné ustanovenia ............................................................................................................ 86

    Návrh článkov o prevencii cezhraničných škôd z rizikových činností .......................... 87

    Dohovor o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými objektmi 89

    Sankcie v medzinárodnom práve ..................................................................... 94

    Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 3314 zo 14.decembra 1974 (Definícia

    agresie) ................................................................................................................................. 94

    Zákon o vykonaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a

    bezpečnosť ........................................................................................................................... 94

    OSOBITNÁ ČASŤ ............................................................................................ 99

    Obyvatelia, štátni občania a cudzinci ............................................................ 100

    Európsky dohovor o občianstve ...................................................................................... 100

    Preambula ................................................................................................................................................. 100

    Kapitola I: Všeobecné ustanovenia ........................................................................................................... 100

    Kapitola II: Všeobecné princípy týkajúce sa občianstva ........................................................................... 100

    Kapitola III: Pravidlá týkajúce sa občianstva ........................................................................................... 101

  • vi

    Kapitola IV: Postupy týkajúce sa občianstva ............................................................................................ 102

    Kapitola V: Viacnásobné občianstvo......................................................................................................... 102

    Kapitola VI: Nástupníctvo štátov a občianstvo ......................................................................................... 103

    Kapitola VII: Vojenské záväzky v prípadoch viacnásobného občianstva .................................................. 103

    Kapitola VIII: Spolupráca medzi zmluvnými štátmi .................................................................................. 104

    Kapitola IX: Realizácia dohovoru ............................................................................................................. 104

    Kapitola X: Záverečné ustanovenia ........................................................................................................... 105

    Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti ....................................... 106

    Preambula ................................................................................................................................................. 106

    Kapitola I: Všeobecné ustanovenia ........................................................................................................... 106

    Kapitola II: Právne postavenie .................................................................................................................. 107

    Kapitola III: Zárobková činnosť ................................................................................................................ 108

    Kapitola IV: Sociálna starostlivosť ........................................................................................................... 108

    Kapitola V: Administratívne opatrenia ..................................................................................................... 109

    Kapitola VI: Záverečné ustanovenia ......................................................................................................... 110

    Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti .......................................... 112

    Dohovor o právnom postavení utečencov ...................................................................... 116

    Preambula ................................................................................................................................................. 116

    Kapitola I: Všeobecné ustanovenia ........................................................................................................... 116

    Kapitola II: Právne postavenie .................................................................................................................. 118

    Kapitola III: Zárobková činnosť ................................................................................................................ 119

    Kapitola IV: Sociálne otázky ..................................................................................................................... 119

    Kapitola V: Správne opatrenia .................................................................................................................. 120

    Kapitola VI: Vykonávacie a prechodné ustanovenia ................................................................................. 121

    Kapitola VII: Záverečné ustanovenia ........................................................................................................ 122

    Štátne územie ................................................................................................... 123

    Zmluva medzi ČSSR a ZSSR o Zakarpatskej Ukrajine (a protokol k zmluve) ......... 123

    Protokol ku zmluve medzi ČSR a ZSSR o Zakarpatskej Ukrajine. ............................ 123

    Medzinárodné rieky ........................................................................................ 125

    Dohovor o režime plavby na Dunaji ............................................................................... 125

    Kapitola I: Všeobecné ustanovenia. .......................................................................................................... 125

    Kapitola II: Organizačné ustanovenia. ..................................................................................................... 125

    Kapitola III: Plavebný režim. .................................................................................................................... 127

    Kapitola IV: Spôsob krytia výdavkov na zaistenie plavby. ........................................................................ 128

    Kapitola V: Záverečné ustanovenia. .......................................................................................................... 128

    Soznam príloh: .......................................................................................................................................... 129

    Príloha I: O prijatí Rakúska za člena Dunajskej komisie. ......................................................................... 129

    Príloha II: O úseku Gabčíkovo-Gönyü. ..................................................................................................... 129

  • vii

    Dodatkový protokol k dohovoru o režime plavby na Dunaji podpísaný v Belehrade

    dňa 18. augusta 1948. ....................................................................................................... 129

    Vzdušný priestor .............................................................................................. 130

    Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve................................................................ 130

    Úvod. ......................................................................................................................................................... 130

    Část I: Létání. ............................................................................................................................................ 130

    Část II: Mezinárodní organisace pro civilní letectví. ................................................................................ 136

    Část III: Mezinárodní letecká doprava. ..................................................................................................... 139

    Část IV: Závěrečná ustanovení. ................................................................................................................. 140

    Medzinárodné územné režimy: Morské právo ............................................ 143

    Dohovor OSN o morskom práve – UNCLOS (výňatky) ............................................... 143

    Časť I: Úvod .............................................................................................................................................. 144

    Časť II: Pobrežné more a priľahlá zóna .................................................................................................... 144

    Časť III: Prielivy používané pre medzinárodnú plavbu............................................................................. 149

    Časť IV: Súostrovné štáty .......................................................................................................................... 150

    Časť V: Výlučná ekonomická zóna ............................................................................................................ 150

    Časť VI: Kontinentálny šelf ....................................................................................................................... 152

    Časť VII: Šíre more ................................................................................................................................... 153

    Časť VIII: Režim ostrovov ......................................................................................................................... 155

    Časť IX: Uzavreté a polouzavreté more .................................................................................................... 156

    Časť X: Právo vnútrozemských štátov na prístup k moru a od mora a sloboda ich tranzitu ..................... 156

    Časť XI: Oblasť ......................................................................................................................................... 156

    Časť XII: Ochrana a zachovanie morského prostredia ............................................................................. 157

    Časť XV: Riešenie sporov .......................................................................................................................... 157

    Medzinárodné územné režimy: Antarktída .................................................. 160

    Zmluva o antarktíde ......................................................................................................... 160

    Medzinárodné územné režimy: Kozmické právo ........................................ 163

    Zmluva o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru

    vrátane Mesiaca a iných nebeských telies ...................................................................... 163

    Dohovor o registrácii objektov vypustených do kozmického priestoru ...................... 165

    Dohoda o pomoci kozmonautom a ich návrate a o vrátení predmetov vypustených do

    kozmického priestoru ....................................................................................................... 167

    Medzinárodné diplomatické právo ................................................................ 170

    Viedenský dohovor o diplomatických stykoch .............................................................. 170

    Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch ................................................................. 177

    Hlava I: Konzulárne styky všeobecne ........................................................................................................ 178

    Hlava II: Výhody, výsady a imunity konzulárnych úradov, konzulárnych úradníkov z povolania a ďalších

    členov konzulárneho úradu ....................................................................................................................... 183

  • viii

    Hlava III: Postavenie honorárnych konzulárnych úradníkov a konzulárnych úradov vedených týmito

    úradníkmi................................................................................................................................................... 188

    Hlava IV: Všeobecné ustanovenia ............................................................................................................. 190

    Hlava V: Záverečné ustanovenia ............................................................................................................... 191

    Dohovor o osobitných misiách ........................................................................................ 191

    Právo medzinárodných zmlúv ........................................................................ 199

    Viedenský dohovor o zmluvnom práve .......................................................................... 199

    Preambula ................................................................................................................................................. 199

    Časť I: Úvodné ustanovenia ...................................................................................................................... 199

    Časť II: Uzavieranie zmlúv a nadobúdanie ich platnosti .......................................................................... 200

    Časť III: Dodržiavanie, vykonávanie a výklad zmlúv ................................................................................ 203

    Časť IV: Zmena a úprava zmlúv ................................................................................................................ 205

    Časť V: Neplatnosť, zánik a prerušenie vykonávania zmlúv ..................................................................... 205

    Časť VI: Rôzne ustanovenia ...................................................................................................................... 210

    Časť VII: Depozitári, oznámenia , opravy a registrácie............................................................................ 210

    Časť VIII: Záverečné ustanovenia ............................................................................................................. 211

    Príloha. ...................................................................................................................................................... 212

    Viedenský dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám ........................................ 213

    Prvá časť: Všeobecné ustanovenia ............................................................................................................ 213

    Druhá časť: Sukcesia vo vzťahu k časti územia ......................................................................................... 215

    Tretia časť: Nové nezávislé štáty ............................................................................................................... 216

    Štvrtá časť: Spojenie a oddelenie štátov .................................................................................................... 219

    Piata časť: Rôzne ustanovenia .................................................................................................................. 222

    Šiesta časť: Riešenie sporov ...................................................................................................................... 222

    Siedma časť: Záverečné ustanovenia ........................................................................................................ 222

    Medzinárodné humanitárne právo ................................................................ 223

    Úmluva týkající se nakládání s válečnými zajatci ze dne 27. července 1929 .............. 223

    Hlava I: Ustanovení všeobecná ................................................................................................................. 223

    Hlava II: O vzetí do zajetí.......................................................................................................................... 223

    Hlava III: O zajetí ..................................................................................................................................... 224

    Hlava IV: O skončení zajetí ....................................................................................................................... 230

    Hlava V: O úmrtí válečných zajatců .......................................................................................................... 231

    Hlava VI: Kanceláře pro pomoc válečným zajatcům a pro zprávy o nich ................................................ 231

    Hlava VII: O použití úmluvy na jisté druhy občanských osob ................................................................... 232

    Hlava VIII: O provádění úmluvy ............................................................................................................... 232

    Záverečný akt Diplomatickej konferencie zvolanej na vykonanie revízie o Ženevských

    dohovoroch zo dňa 12. augusta 1949 na ochranu obetí vojny ...................................... 234

    Príloha č. 1: Záverečný akt .............................................................................................. 234

    Záverečný akt diplomatickej konferencie .................................................................................................. 234

  • ix

    Príloha č. 2: Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov

    ozbrojených síl v poli zo dňa 12. augusta 1949 .............................................................. 234

    Kapitola I: Všeobecné ustanovenia ........................................................................................................... 234

    Kapitola II: Ranení a nemocní .................................................................................................................. 236

    Kapitola III: Zdravotnícke útvary a ústavy................................................................................................ 238

    Kapitola IV: Personál ................................................................................................................................ 239

    Kapitola V: Budovy a materiál .................................................................................................................. 240

    Kapitola VI: Zdravotnícke transporty ....................................................................................................... 240

    Kapitola VII: Rozoznávací znak ................................................................................................................ 241

    Kapitola VIII: Vykonávanie dohovoru ....................................................................................................... 242

    Kapitola IX: Stíhanie zneužitia a porušenia .............................................................................................. 242

    Príloha č. 3: Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, nemocných a

    stroskotancov ozbrojených síl na mori zo dňa 12. augusta 1949 ................................. 244

    Kapitola I: Všeobecné ustanovenia ........................................................................................................... 244

    Kapitola II: Ranení, nemocní a stroskotanci ............................................................................................. 246

    Kapitola III: Nemocničné lode .................................................................................................................. 248

    Kapitola IV: Personál ................................................................................................................................ 249

    Kapitola V: Zdravotnícke transporty ......................................................................................................... 250

    Kapitola VI: Rozoznávací znak .................................................................................................................. 250

    Kapitola VII: Vykonanie dohovoru ............................................................................................................ 251

    Kapitola VIII: Stíhanie zneužitia a porušenia ........................................................................................... 252

    Záverečné ustanovenia .............................................................................................................................. 252

    Príloha č. 4: Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami zo dňa 12.

    augusta 1949 ...................................................................................................................... 253

    Časť I: Všeobecné ustanovenia ................................................................................................................. 253

    Časť II: Všeobecná ochrana vojnových zajatcov ....................................................................................... 256

    Časť III: Zajatie ......................................................................................................................................... 256

    Časť IV: Koniec zajatia ............................................................................................................................. 272

    Časť V: Informačná kancelária a pomocné spoločnosti pre vojnových zajatcov ...................................... 275

    Časť VI: Vykonávanie dohovoru ............................................................................................................... 276

    Príloha č. 5: Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny zo dňa 12. augusta

    1949 .................................................................................................................................... 278

    Časť I: Všeobecné ustanovenia ................................................................................................................. 278

    Časť II: Všeobecná ochrana obyvateľstva proti niektorým účinkom vojny ............................................... 280

    Časť III: Postavenie chránených osôb a zaobchádzanie s nimi ................................................................ 283

    Časť IV: Vykonávanie dohovoru ............................................................................................................... 301

    Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí

    medzinárodných ozbrojených konfliktov (Protokol I).................................................. 303

    Časť I: Všeobecné ustanovenia ................................................................................................................. 304

    Časť II: Ranení, chorí a stroskotanci ........................................................................................................ 305

  • x

    Časť III: Spôsoby a prostriedky vedenia vojny, status kombatantov a vojnových zajatcov ....................... 313

    Časť IV: Civilné obyvateľstvo .................................................................................................................... 316

    Časť V: Vykonávanie dohovorov a tohto protokolu................................................................................... 327

    Časť VI: Záverečné ustanovenia ............................................................................................................... 330

    Právo ozbrojených konfliktov a právna úprava odzbrojovania................. 332

    Dohovor o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré

    môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky . 332

    Protokol o nezistitených úlomkoch (Protokol I) ............................................................ 335

    Protokol o zákazoch alebo obmedzeniach použitia mín, nástražnych systémov a iných

    zariadení (Protokol II) ..................................................................................................... 335

    Protokol o zákazoch alebo obmedzeniach použitia zápalných zbraní (Protokol III) 338

    Dodatkový protokol k Dohovoru o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých

    konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo

    majúce nerozlišujúce účinky ........................................................................................... 339

    Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o

    ich zničení .......................................................................................................................... 339

    Preambula ................................................................................................................................................. 339

    Dohovor o zákaze vojenského alebo akéhokoľvek iného nepriateľského použitia

    prostriedkov meniacich životné prostredie .................................................................... 346

    Zmluva o nešírení jadrových zbraní ............................................................................... 348

    Zmluva o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami v ovzduší, v kozmickom priestore a

    pod vodou .......................................................................................................................... 351

    Dohovor o zákaze vývoja, výrobe a hromadenia zásob bakteriologických

    (biologických) a toxínových zbraní a o ich zničení ........................................................ 352

  • 1

    Všeobecná časť

  • 2

    Historický vývoj

    medzinárodného práva

    verejného: Rozdelenie

    morí(pápežsko- cirkevné

    zmluvy):

    Pápežská bulla Inter caetera

    Alexandra VI. zo 4. Mája 14931

    Alexander, biskup, nášmu veľmi drahému synovi

    v Kristovi Ferdinandovi a našej drahej dcére

    v Kristovi, Isabelle, kráľovnej kastílske... počuli

    sme, že Vy, ktorí ste po dlhú dobu zamýšľali

    vyhľadať a objaviť určité ostrovy a pevniny,

    odľahlé a neznámé a až doteraz neobjavené, aby ste

    ich obyvateľov a ľud mohli priviesť k uctievaniu

    nášho Spasiteľa a k vyznaniu katolíckej viery...

    vyvolili ste nášho milovaného syna, Krištofa

    Kolumbusa... a že nakoniec s Božou pomocou a po

    veľmi usilovnej plavbe v oceánskom mori ste

    objavili isté veľmi vzdialené ostrovy a dokonca

    pevniny, ktoré doposaľ neboli objavené inými, kde

    žijú mnohé národy v miery, nahí a nepožívajúci

    mäso... ako sa sluší na katolíckych kráľov

    a vladárov... rozhodli ste sa... že privediete pod

    svoje žezlo spomenuté ostrova a pevniny... nie na

    žiadosť vo váš prospech, ale z vlastnej moci

    a znalosti a z plnosti našej apoštolskej moci, na

    základe autority Všemohúceho, danej nám Svätým

    Petrom a vikárstvom Ježíša Krista, ktoré držíme na

    zemi, dávame, darujeme a venujeme touto listinou,

    ktorékoľvek zo spomenutých ostrovov, objavených

    vašimi vyslancami a kapitánmi, vám a vašim

    dedičom a nástupcom, kráľom Kastílie a Leonu,

    navždy, spolu so všetkými dŕžavami, mestami,... so

    všetkými právami, právomocami a náležitosťami,

    všetkých ostrovov a pevnín objavených a tých,

    ktoré ešte len budú objavené na západe a juhu,

    nakreslením a stanovením čiary od severného pólu,

    teda od severu, k južnému pólu, teda k juhu, nech

    už sú tieto ostrovy a pevniny objavené smerom

    k Indii alebo smerom iným, pričom čiara bude

    vzdialená sto míľ k západu a juhu týchto ostrovov,

    ktorým sa hovorí Azorské a Kapverdské... pričom

    žiadny z týchto ostrovov a pevnín už objavených

    alebo ktoré budú v budúcnosti objavené, na západ

    alebo juh od stanovenej čiary, nie je v súčasnej

    držbe žiadneho kresťanského kráľa či vladára, a to

    až do narodenín nášho Pána Ježiša Krista, ktorými

    sa začal súčasný rok 1493..

    1 Spracované podľa: Vojáček, L.: Praktikum

    právních dějin. Pelhřimov: Jaroslav Samek, tiskárna

    a vydavatelství 999, 2006, s. 126-127.

    Historický vývoj:

    Vestfálsky mier

    Cisársko- švédska mierová zmluva

    (výňatky)2

    Čl. III.

    §1. Na zákalde tejto všeobecnej a neobmenedzenej

    amnestie, nech sú každému kurfirstovi, kniežaťu,

    stavu, ... Svätej ríše rímskej, ich vazalom,

    poddaným mešťanom a usadlíkom, ktorí boli

    ukrátení alebo utrpeli nejakú škodu, ... pri

    príležitosti búrok v Čechách a v Nemecku, či zmlúv

    odtiaľ dohodnutých na jednej alebo druhej strane,

    potom ich súdne právomoci lénne statky, ...

    i allódne, i hodnosti, imunity, práva a privilégiá- tak

    v úplnosti navrátené, ako v cirkevných, tak aj vo

    svetských záležitostiach...

    Čl. IV.

    §52. Táto amnestia nech platí tiež pre poddaných

    a dedičných vazalov cisára a Rakúskeho domu, tak

    pre ich osoby, ako aj život, povesť a pocty- nech je

    im zaistený bezpečný návrta do bývalej vlasti, za

    predpokladu však, že sa prispôsobia domácim

    zákonom kráľovstiev a provincií.

    Čl.V.

    §2. II. Termín od ktorého treba vykonávať

    reštitúciu do predchádzajúceho stavu vo veciach

    cirkevných, a pokiaľ pod ich vplyvom nastali

    zmeny, aj v politických, nech je 1. jauár 1624...So

    zrušením všetkých medzitým v oných záležitostiach

    vynesených, uverejnených a stanovených

    rozsudkoch, dekrétoch, zmierov, zmlúv, nech už

    kapitulačných alebo iných a exekúcií, všetko má

    byť navrátené do stavu uvedeného roku a dňa.

    §28.X. Slobodná a priama ríšska šľachta a každý

    jeden jej príslušník spolu s ich poddanými

    a lennými a allodiánymi statkami,... nech majú

    rovnako právo z moci tohto náboženského mieru

    a prítomného zhromaždenia, pokiaľ ide o právo

    náboženstva sa týkajúce a výhody z neho

    vyplývajúce...

    §30. XII. Pokiaľ ide o grófov, barónov, šľachtu,

    vazalov, mestá, nadácie, kláštory, obce

    a poddaných nevoľníkov priamych ríšskch stavov...

    bolo uznesené- pretože im patrí tiež právo zmeniť

    náboženské vyznanie a už skôr bolo priznané

    v náboženských mieroch poddaným týchto stavov

    právo vysťahovať sa, ak by sa odlišovali od

    náboženstzva zemepána... a bolo stanovené..., že

    2 Spracované podľa: Beňa, J.: Pramene k dejinám

    práva: Stredovek- 1.vyd. Bratislava: Univerzita

    Komeského v Bratislave, Právnická fakulta,

    Vydavateľské oddelenie, 2007, s. 116-119.

  • 3

    toto má byť i naďalej stavmi oboch vyznaní

    rešpektované a že nesmie byť obmedzované právo,

    ktoré mu patrí v náboženských otázkach z moci

    krajinskej (zemskej) výsosti.

    §36. Keby však poddaný, ktorému nepatril roku

    1624 ani verejný ani súkromný výkon vlastného

    náboženského vyznania alebo krorý zmenil

    nábženské vyznanie po zverejnení mieru, chcel sa

    dobrovoľne vysťahovať alebo keby mu to jeho pán

    prikázal, má mať možnosť ponechať si svoje statky

    alebo ich predať, ponechané spravovaťúradníkmi

    a kedykoľvek by bolo treba, voľne a bez písomného

    dovolenia prísť, aby svoje veci prehliadol, viedol

    spory alebo vymáhal pohľadávky.

    §51. XVIII. V riadnych snemoch ríšskych

    poslancov nech je vyrovnaný počet popradných

    predstaviteľov oboch náboženských vyznaní.

    ...Tam, kde majú byť ríšske záležitosti zverené

    mimoriadnym komisiám, ak ide o záležitosť, ktorá

    sa týka len augsburského vyznania, nech sú vyslaní

    komisári rovnakého náboženského vyznania,... ak

    medzi katolíkm a stavmi augsburského vyznania,

    nech sú vymenúvaní a poverovaní rovnakým

    počtom komisári oboch náboženských vyznaní.

    Historický vývoj: Aliančné

    zmluvy:

    Traktát Svätej Aliancie z roku

    18153

    V mene svätej a nerozdielnej Trojice,

    Ich Veličenstvá:cisár rakúsky, kráľ pruský a cár

    ruský,

    v dôsledku veľkých udalostí,... osobitne v dôsledku

    obrodenia, ktoré sa Božej Prozreteľnosti uráčilo

    prejaviť štátom, ktorých vlády vložili svoje nádeje

    a vieru v jediného Boha,

    a presvedčili sa že je nevyhnutné, aby uvedené

    mocnosti podriadili formu vzájomných vzťahov

    navyšším pravdám vnuknutým večným zákonom

    Boha Spasiteľa:

    Vyhlasujú slávnostne, že predmetom tohto aktu je,

    aby... bola odhalená ich neoblomná rozhodnosť...

    neriadiť sa akýmikošvek inými pravidlami, iby

    príkazmi viery príkazmi lásky, pravdy a mieru,

    ktoré... musia bezprostredne riadiť vôľu cisárov,

    3 Spracované podľa: Beňa, J.: Pramene k dejinám

    práva: Novovek- 1. vyd. Bratislava: Univerzita

    Komenského v Bratislave, Právnická fakulta,

    Vydavateľwské oddelenie, 2009, s. 188-189.

    Anglická verzia prístupná na:

  • 4

    hledíce k tomu, že k žádosti císařské vlády německé

    bylo povoleno Čelnými mocnostmi spojenými a

    sdruženými dne 11. listopadu 1918 Německu

    příměří, aby s ním mohla býti uzavřena mírová

    smlouva;

    a hledíce k tomu, že mocnosti spojené a sdružené

    stejně jsou proniknuty snahou, aby ustoupila

    pevnému, spravedlivému a trvalému míru válka, do

    níž byly postupně přímo nebo nepřímo zapleteny, a

    která vznikla tím, že Rakousko-Uhersko

    vypovědělo dne 28. července 1914 válku Srbsku, že

    Německo vypovědělo dne 1. srpna 1914 válku

    Rusku a dne 3. srpna 1914 Francii, i že vniklo do

    Belgie:

    Dobou, kdy tato smlouva nabude působnosti,

    skončí se stav válečný. Od téže chvíle a s výhradou

    ustanovení této smlouvy nastanou opět oficielní

    styky mocností spojených a sdružených s

    Německem a kterýmkoli státem německým.

    Část I: Úmluva o společnosti národů

    Vysoké smluvní strany,

    uznávajíce, že k rozvoji součinnosti mezi národy a

    k tomu, aby se jim zaručil mír a bezpečnost, je

    dlužno přijmouti jisté závazky, že se neuchýlí k

    válce, udržovati veřejně vztahy mezinárodní,

    založené na spravedlnosti a čestnosti, zachovávati

    přísně předpisy mezinárodního práva, uznávané od

    nynějška za závazné normy jednání vlád, dbáti

    spravedlnosti a svědomitě zachovávati všechny

    smluvní závazky uložené smlouvami ve

    vzájemných stycích organisovaných národů,

    přijímají tuto úmluvu, jíž se zakládá Společnost

    národů.

    Článek 1.

    Zakládajícími členy Společnosti národů jsou ony

    signatární mocnosti,... jakož i státy jmenované v

    příloze, přistoupí-li k této úmluvě bez výhrady

    prohlášením, jež učiní úřadu tajemnickému do dvou

    měsíců od doby, kdy tato úmluva nabude

    působnosti, a jež bude oznámeno ostatním členům

    Společnosti.

    Každý ze států, dominií a kolonií, jež si svobodně

    vládnou a které nejsou uvedeny v příloze, mohou se

    státi členy Společnosti, bude-li jejich přijetí

    usneseno dvěma třetinami Shromáždění,

    předpokládaje, že poskytnou účinné záruky svého

    upřímného úmyslu zachovávati své mezinárodní

    závazky a že přijmou Společností předepsanou

    úpravu svých branných sil a své výzbroje vojenské,

    námořní a vzduchoplavecké.

    Každý člen Společnosti může dvě léta po

    předchozím oznámení vystoupiti ze Společnosti

    pod podmínkou, že splní do té doby všechny své

    mezinárodní závazky, počítaje k nim i závazky

    plynoucí z této úmluvy.

    Článek 2.

    Činnost Společnosti, ... provádí se prostřednictvím

    Shromáždění a Rady, podporované stálým úřadem

    tajemnickým.

    Článek 3.

    Shromáždění skládá se ze zástupců členů

    Společnosti.

    Schází se v ustanovených obdobích a mimo to,

    kdykoliv toho vyžadují poměry, v sídle Společnosti

    neb na kterémkoli jiném místě, jež by bylo určeno.

    Shromáždění nalézá o všech otázkách, které spadají

    do oboru působnosti Společnosti nebo které se

    dotýkají světového míru.

    Ve schůzích Shromáždění má každý člen

    Společnosti po hlasu a nesmí míti více než tři

    zástupce.

    Briand- Kellogov pakt 19285

    President Německé říše, president Spojených států

    Severoamerických, Jeho Veličenstvo král belgický,

    president republiky francouzské, Jeho Veličenstvo

    král Velké Britanie, Irska Britských Dominií

    Zámořských, císař indický, Jeho Veličenstvo král

    italský, Jeho Veličenstvo císař Japonský, president

    republiky Polské, president republiky

    Československé,

    ... rozhodli se uzavříti smlouvu:

    Článek I.

    Vysoké smluvní strany slavnostně prohlašují

    jménem svých národů, že odsuzují válku jako

    prostředek k vyřešení mezinárodních neshod a

    zříkají se jí jako prostředku národní politiky ve

    svých vzájemných vztazích.

    Článek II.

    Vysoké smluvní strany se shodují, že urovnání nebo

    vyřešení všech neshod a sporů... nemá se nikdy

    jinak díti než pokojnými prostředky.

    Článek III.

    Tato smlouva bude ratifikována Vysokými

    smluvními stranami, ...v souhlase s jejich

    příslušnými ústavními předpisy a nabude

    působnosti mezi nimi ihned, jakmile všechny jejich

    jednotlivé ratifikační listiny budou uloženy ve

    Washingtonu.

    Tato smlouva zůstane, až nabude platnosti...,

    otevřena tak dlouho, dokud bude třeba k přístupu

    všech ostatních mocností světa. Každá listina,

    dosvědčující přistoupení některé z mocností, bud

    5 Dohovor 126/1929 Sb.

  • 5

    uložena ve Washingtonu a smlouva nabude

    platnosti ihned po uložení mezi mocností takto

    přistupující a ostatními smluvními mocnostmi.

    Bude povinností vlády Spojených Států dodati

    každé vládě jmenované v úvodu a každé vládě

    dodatečně přistupující k této smlouvě, ověřený opis

    smlouvy a každé ratifikační listiny neb listiny o

    přístupu. Bude také povinností vlády Spojených

    států telegraficky vyrozuměti tyto vlády ihned po

    uložení každé listiny o ratifikaci nebo o přístupu.

    Ochrana jednotlivca

    v medzinárodnom práve

    verejnom

    Všeobecná deklarácia ľudských

    práv6

    Preambula

    Pretože uznanie prirodzenej dôstojnosti a

    rovnakých neodňateľných práv všetkých členov

    ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti

    a mieru vo svete;

    pretože ignorovanie ľudských práv a pohŕdanie

    nimi viedlo k barbarským činom urážajúcim

    svedomie ľudstva a že vybudovanie sveta, v ktorom

    sa budú ľudské bytosti zbavené strachu a núdze

    tešiť slobode prejavu a viery, bolo vyhlásené za

    najvyšší cieľ ľudstva;

    že je nevyhnutné, aby sa ľudské práva chránili

    zákonom, ak nemá byť človek donútený uchyľovať

    sa, keď už všetko ostatné zlyhalo, k odboju proti

    tyranii a útlaku;

    že je nevyhnutné podporovať rozvoj priateľských

    vzťahov medzi národmi; že ľud Spojených národov

    zdôraznil v Charte znovu svoju vieru v základné

    ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej

    osobnosti, v rovnaké práva mužov a žien a že sa

    rozhodol podporovať sociálny pokrok a vytvoriť

    lepšie životné podmienky vo väčšej slobode;

    že členské štáty prevzali záväzok zaručiť v

    spolupráci s Organizáciou spojených národov

    všeobecné uznávanie a zachovanie ľudských práv a

    základných ľudských slobôd a že rovnaké chápanie

    týchto práv a slobôd má nesmierny význam pre

    dokonalé splnenie tohto záväzku;

    6 Dokument je dostupný na internetovej stránke

    Amnesty International:

    http://www.amnesty.sk/article_files/file/UDHR

    vSVK.pdf

    Valné zhromaždenie vyhlasuje

    túto Všeobecnú deklaráciu ľudských práv ako

    spoločný cieľ pre všetky národy a pre všetky štáty,

    aby sa každý jednotlivec a každý orgán spoločnosti,

    majúc túto deklaráciu stále na mysli, snažil

    vyučovaním a výchovou rozšíriť úctu k týmto

    právam a slobodám a zabezpečiť postupnými

    opatreniami vnútroštátnymi aj medzinárodnými ich

    všeobecné a účinné uznávanie a zachovávanie tak

    medzi ľudom členských štátov samotných, ako aj

    medzi ľudom území,ktoré sú pod ich právomocou.

    Článok 1

    Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti

    aj právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a

    majú sa k sebe správať v duchu bratstva.

    Článok 2

    (1) Každý je oprávnený na všetky práva a slobody,

    ktoré stanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek

    rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka,

    náboženstva, politického alebo iného zmýšľania,

    národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku,

    rodu alebo iného postavenia.

    (2) Ďalej sa nesmie robiť nijaký rozdiel z dôvodu

    politického, právneho alebo medzinárodného

    postavenia krajín, alebo území, ku ktorým osoba

    prináleží, či ide o krajinu alebo územie nezávislé,

    poručnícke, nesamosprávne alebo podrobené inému

    obmedzeniu suverenity.

    Článok 3

    Každý má právo na život, slobodu a osobnú

    bezpečnosť.

    Článok 4

    Nikoho neslobodno držať v otroctve alebo

    nevoľníctve; všetky formy otroctva a obchodu s

    otrokmi sú zakázané.

    Článok 5

    Nikto nesmie byť podrobovaný mučeniu alebo

    krutému, neľudskému či

    ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

    Článok 6

    Každý má právo, aby bola všade uznávaná jeho

    právna osobnosť.

    Článok 7

    Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na

    rovnakú zákonnú ochranu bez akejkoľvek

    diskriminácie. Všetci majú právo na rovnakú

    ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá

    porušuje túto deklaráciu a proti akémukoľvek

    podnecovaniu takejto diskriminácie.

    Článok 8

    http://www.amnesty.sk/article_files/file/UDHRvSVK.pdfhttp://www.amnesty.sk/article_files/file/UDHRvSVK.pdf

  • 6

    Každý má právo, aby mu príslušné vnútroštátne

    súdy poskytli účinnú ochranu proti činom, ktoré

    porušujú základné práva, ktoré sú mu priznané

    ústavou alebo zákonom.

    Článok 9

    Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, zadržaný

    alebo vyhostený.

    Článok 10

    Každý ma rovnaké právo, aby bol riadne verejne

    vypočutý nezávislým a nestranným súdom, pokiaľ

    ide o určenie jeho práv a povinností alebo o

    akékoľvek trestné obvinenie proti

    nemu.

    Článok 11

    (1) Každý, kto je obvinený z trestného činu, má

    právo byť považovaný za nevinného, kým nie je

    dokázaná jeho vina vo verejnom konaní, v ktorom

    mu boli dané všetky záruky nevyhnutné na jeho

    obhajobu.

    (2) Nikto nesmie byť odsúdený za nejaký čin alebo

    zanedbanie, ktoré v čase, keď boli

    spáchané, neboli podľa vnútroštátneho alebo

    medzinárodného práva trestným činom. Nesmie

    byť uložený ťažší trest, než aký bolo možné uložiť

    v čase, keď bol trestný čin spáchaný.

    Článok 12

    Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému

    zasahovaniu do súkromného života, do rodiny,

    domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju

    česť a povesť. Každý má právo na právnu ochranu

    proti takýmto zásahom alebo útokom.

    Článok 13

    (1) Každý má právo voľne sa pohybovať a slobodne

    si voliť bydlisko vo vnútri ktoréhokoľvek

    štátu.

    (2) Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj

    svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.

    Článok 14

    (1) Každý má právo vyhľadať a požívať v iných

    krajinách azyl pred prenasledovaním.

    (2) Tohto práva sa nemožno dovolávať v prípade

    stíhania vznikajúceho skutočne na základe

    nepolitických trestných činov alebo konaní, ktoré

    odporujú cieľom a zásadám Organizácie

    spojených národov.

    Článok 15

    (1) Každý má právo na štátnu príslušnosť.

    (2) Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený štátnej

    príslušnosti a ani práva svoju štátnu príslušnosť

    zmeniť.

    Článok 16

    (1) Muži aj ženy, ktorí dosiahli plnoletosť, majú

    právo, bez akéhokoľvek obmedzenia z dôvodov

    rasových, národnostných alebo náboženských,

    uzavrieť sobáš a založiť si rodinu. Pokiaľ ide o

    manželstvo, majú nárok na rovnaké práva počas

    jeho trvania, i po jeho rozviazaní.

    (2) Sobáše môžu byť uzavreté iba so slobodným a

    plným súhlasom nastávajúcich manželov.

    (3) Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou

    spoločnosti a má nárok na ochranu zo strany

    spoločnosti a štátu.

    Článok 17

    (1) Každý má právo vlastniť majetok tak sám, ako

    aj spolu s inými.

    (2) Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho

    majetku.

    Článok 18

    Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a

    náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť

    zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj

    slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru

    sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo

    súkromne, vyučovaním, vykonávaním

    náboženských úkonov, bohoslužbou a

    zachovávaním obradov.

    Článok 19

    Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu;

    toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu za

    svoje presvedčenie a zahrňuje právo vyhľadávať,

    prijímať a rozširovať informácie a myšlienky

    akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na

    hranice.

    Článok 20

    (1) Každý má právo na slobodu pokojného

    zhromažďovania sa a združovania.

    (2) Nikto nesmie byť nútený stať sa členom

    nejakého združenia.

    Článok 21

    (1) Každý má právo zúčastňovať sa na vláde svojej

    krajiny priamo alebo prostredníctvom slobodne

    volených zástupcov.

    (2) Každý má právo na rovnaký prístup k verejným

    službám vo svojej krajine.

    (3) Základom vládnej moci nech je vôľa ľudu; vôľa

    má byť vyjadrená v pravidelne konaných a

    nefalšovaných voľbách, na základe všeobecného a

    rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním

  • 7

    alebo iným rovnocenným postupom

    zabezpečujúcim slobodu hlasovania.

    Článok 22

    Každý človek má ako člen spoločnosti právo na

    sociálne zabezpečenie a nárok na

    to, aby národným úsilím aj medzinárodnou

    súčinnosťou a v súlade s organizáciou a s

    prostriedkami príslušného štátu mu boli zaručené

    hospodárske, sociálne a kultúrne práva

    nevyhnutné pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj

    jeho osobnosti.

    Článok 23

    (1) Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu

    zamestnania, na spravodlivé a vhodné pracovné

    podmienky, ako aj na ochranu proti

    nezamestnanosti.

    (2) Každý má bez akejkoľvek diskriminácie nárok

    na rovnaký plat za rovnakú prácu.

    (3) Každý kto pracuje má právo na spravodlivú a

    primeranú odmenu, ktorá zabezpečuje jemu

    samotnému a jeho rodine životnú úroveň

    zodpovedajúcu ľudskej dôstojnosti, doplnenú v

    prípade potreby inými prostriedkami sociálneho

    zabezpečenia.

    (4) Na ochranu svojich záujmov má každý právo

    zakladať odborové organizácie a pristupovať k nim.

    Článok 24

    Každý má právo na odpočinok a zotavenie vrátane

    rozumného vymedzenia pracovného času a

    pravidelnej platenej dovolenky.

    Článok 25

    (1) Každý má právo na životnú úroveň

    zabezpečujúcu jemu i jeho rodine zdravie

    a blahobyt vrátane potravy, šatstva, bývania,

    lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych

    opatrení; má právo na zabezpečenie v

    nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej

    nespôsobilosti, pri ovdovení, v starobe alebo v

    ostatných prípadoch straty zárobkových možností,

    ktoré nastali okolnosťami nezávislými od jeho vôle.

    (2) Materstvo a detstvo majú nárok na osobitnú

    starostlivosť a pomoc. Všetky deti, či už sú zrodené

    v manželstve či mimo neho, majú rovnakú sociálnu

    ochranu.

    Článok 26

    (1) Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie má

    byť bezplatné, aspoň v začiatočných a

    základných stupňoch. Základné vzdelanie má byť

    povinné. Technické a odborné vzdelanie má byť

    všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie musí byť

    rovnako prístupné všetkým na základe schopností.

    (2) Vzdelanie má smerovať k plnému rozvoju

    ľudskej osobnosti a k posilneniu úcty k ľudským

    právam a základným slobodám. Má pomáhať

    vzájomnému porozumeniu, znášanlivosti a

    priateľstvu medzi všetkými národmi a skupinami

    rasovými aj náboženskými, ako aj rozvoju činnosti

    Organizácie spojených národov pre zachovanie

    mieru.

    (3) Rodičia majú prednostné právo voliť druh

    vzdelania pre svoje deti.

    Článok 27

    (1) Každý má právo slobodne sa zúčastňovať

    kultúrneho života v spoločnosti, užívať plody

    umenia a podieľať sa na vedeckom pokroku a jeho

    výdobytkoch.

    (2) Každý má právo na ochranu morálnych a

    materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho

    vedeckej, literárnej alebo umeleckej činnosti.

    Článok 28

    Každý má právo na to, aby vládol taký spoločenský

    a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a

    slobody stanovené v tejto deklarácii boli plne

    uskutočnené.

    Článok 29

    (1) Každý má povinnosť voči spoločnosti; jedine v

    nej môže voľne a naplno rozvinúť svoju osobnosť.

    (2) Každý je pri výkone svojich práv a slobôd

    podrobený len takým obmedzeniam, ktoré stanoví

    zákon a ktoré slúžia výhradne len preto, aby bolo

    zaručené uznanie a zachovanie práv a slobôd

    ostatných a aby sa vyhovelo spravodlivým

    požiadavkám morálky, verejného poriadku a

    všeobecného blaha v demokratickej spoločnosti.

    (3) Výkon týchto práv a slobôd nesmie byť v

    žiadnom prípade v rozpore s cieľmi a zásadami

    Organizácie spojených národov.

    Článok 30

    V tejto deklarácii nič nemožno vykladať tak, aby

    oprávňovalo ktorýkoľvek štát, skupinu, alebo osobu

    vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by

    smerovali k potlačeniu niektorého z práv alebo

    slobôd v tejto deklarácii vyhlásených.

    Všeobecná deklarácia ľudských práv bola prijatá na

    zasadaní III. Valného zhromaždenia Organizácie

    spojených národov vo forme rezolúcie č. 217/III

    dňa 10. decembra 1948.

    Toto je neúradný preklad znenia VDĽP. Úradné

    znenie je možné dostať v piatich úradných jazykoch

    OSN a to po anglicky, čínsky, francúzsky, rusky

    a španielsky.

  • 8

    Dohovor o ochrane ľudských práv

    a základných slobôd v znení

    protokolov č.3, 5 a 87

    Podpísané vlády, členovia Rady Európy,

    majúc na zreteli Všeobecnú deklaráciu ľudských

    práv vyhlásenú Valným zhromaždením Organizácie

    Spojených národov 10. decembra 1948;

    majúc na zreteli, že táto deklarácia smeruje k

    zabezpečeniu všeobecného a účinného uznávania a

    dodržiavania práv v nej vyhlásených;

    majúc na zreteli, že cieľom Rady Európy je

    dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členmi, a že

    jedným zo spôsobov, ako sa má tento cieľ

    uskutočňovať, je ochrana a ďalší rozvoj ľudských

    práv a základných slobôd;

    znovu potvrdzujúc svoju hlbokú vieru v tie základné

    slobody, ktoré sú základom spravodlivosti a mieru

    vo svete a ktoré sú najlepšie zachovávané na jednej

    strane účinnou politickou demokraciou a na druhej

    strane spoločným poňatím a dodržiavaním

    ľudských práv, od ktorého závisia;

    rozhodnuté , ako vlády európskych štátov, ktoré sú

    rovnakého zmýšľania a majú spoločné dedičstvo

    politických tradícií, ideálov, slobody a právneho

    štátu, podniknúť prvé kroky ku kolektívnemu

    7 Uverejnený pod číslom 209/1992. Pri ratifikácii

    Dohovoru sa urobilo vyhlásenie:

    Česká a Slovenská Federatívna Republika

    vyhlasuje, že po dobu piatich rokov, ktorá sa bude

    mlčky predlžovať vždy o obdobie ďalších piatich

    rokov, pokiaľ Česká a Slovenská Federatívna

    Republika svoje vyhlásenie neodvolá pred

    uplynutím prebiehajúceho obdobia:

    a) uznávajúc právomoc Európskej komisie pre

    ľudské práva prijímať podľa článku 25 Dohovoru

    sťažnosti osôb, nevládnych organizácií alebo

    skupín osôb považujúcich sa za poškodené v

    dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom o

    ochrane ľudských práv a základných slobôd, pod

    článkami 1-4 Protokolu č.4 a článkami 1-5

    Protokolu č.7, pokiaľ k porušeniu práv

    vyplývajúcich z týchto dokumentov došlo po

    nadobudnutí ich platnosti pre Českú a Slovenskú

    Federatívnu Republiku;

    b) uznáva na základe vzájomnosti právomoc

    Európskeho súdu pre ľudské práva podľa článku 46

    Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

    slobôd na výklad a použitie Dohovoru, článkov 1-4

    Protokolu č.4 a článkov 1-5 Protokolu č.7, pokiaľ k

    porušeniu práv vyplývajúcich z týchto dokumentov

    došlo po nadobudnutí ich platnosti pre Českú a

    Slovenskú Federatívnu Republiku.

    zaručeniu niektorých práv vyhlásených vo

    Všeobecnej deklarácii;

    dohodli sa na nasledujúcom:

    Čl. 1

    Vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto

    podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v

    Hlave I tohto Dohovoru.

    Hlava I

    Čl. 2

    1. Právo každého na život je chránené zákonom.

    Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem

    výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po

    uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý

    zákon ukladá tento trest.

    2. Zbavenie života sa nebude považovať za

    spôsobené v rozpore s týmto článkom, ak bude

    vyplývať z použitia sily, ktoré nie je viac než úplne

    nevyhnutné, pri:

    a) obrane každej osoby proti nezákonnému násiliu;

    b) vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení

    úteku osoby zákonne zadržanej;

    c) zákonne uskutočnenej akcii za účelom potlačenia

    nepokojov alebo vzbury.

    Čl. 3

    Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať

    neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu

    alebo trestu.

    Čl. 4

    1. Nikoho nemožno držať v otroctve alebo

    nevoľníctve.

    2. Od nikoho sa nebude vyžadovať, aby vykonával

    nútené alebo povinné práce.

    3. Za "nútenú alebo povinnú prácu" sa na účely

    tohto článku nepovažujú:

    a) práca bežne požadovaná pri výkone trestu

    uloženého podľa článku 5 tohto Dohovoru alebo v

    čase podmienečného prepustenia z tohto trestu;

    b) služba vojenského charakteru alebo v prípade

    osôb, ktoré odmietajú vojenskú službu z dôvodov

    svedomia v krajinách, kde sa také odmietnutie

    vojenskej služby uznáva, iná služba vyžadovaná

    namiesto povinnej vojenskej služby;

    c) služba vyžadovaná v prípade núdze alebo

    pohromy, ktorá ohrozuje život alebo blaho

    spoločenstva;

    d) práca alebo služba, ktorá tvorí súčasť bežných

    občianskych povinností.

    Čl. 5

  • 9

    1. Každý má právo na slobodu a osobnú

    bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

    okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v

    súlade s konaním ustanoveným zákonom:

    a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným

    súdom;

    b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osoby

    preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému

    súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo

    splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;

    c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody

    osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny

    orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania

    trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody

    domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v

    spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho

    spáchaní;

    d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe

    zákonného rozhodnutia na účely výchovného

    dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na

    účely jeho predvedenia pred príslušný orgán;

    e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu

    nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb,

    alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

    f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody

    osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na

    územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie

    o vyhostenie alebo vydanie.

    2. Každý, kto je zatknutý, musí byť oboznámený

    bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, s

    dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením

    proti nemu.

    3. Každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený

    slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c)

    tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

    sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú

    zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo

    byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený

    počas konania. Prepustenia sa môže podmieniť

    zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na

    pojednávanie.

    4. Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím

    alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na

    konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o

    zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil

    prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

    5. Každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania

    v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok

    na odškodnenie.

    Čl. 6

    1. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

    spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

    prejednaná nezávislým a nestranným súdom

    zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

    občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

    oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

    nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale

    tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

    celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti,

    verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v

    demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú

    záujmy maloletých alebo ochrana súkromného

    života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom

    súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom

    na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

    na ujmu záujmom spoločnosti.

    2. Každý, kto je obvinený z trestného činu, sa

    považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola

    preukázaná zákonným spôsobom.

    3. Každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto

    minimálne práva:

    a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie,

    podrobne oboznámený s povahou a dôvodom

    obvinenia proti nemu;

    b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej

    obhajoby;

    c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu

    podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá

    prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu

    poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti

    vyžadujú;

    d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti

    sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo

    svoj prospech za rovnakých podmienok, ako

    svedkov proti sebe;

    e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie

    jazyku používanému pred súdom alebo týmto

    jazykom nehovorí.

    Čl. 7

    1. Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo

    opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané,

    nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného

    práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený

    trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase

    spáchania trestného činu.

    2. Tento článok nebráni súdeniu a potrestaniu osoby

    za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď

    bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných

    právnych zásad uznávaných civilizovanými

    národmi.

    Čl. 8

    1. Každý má právo na rešpektovanie svojho

    súkromného a rodinného života, obydlia a

    korešpondencie.

    2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

    zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so

    zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

    v záujme národnej bezpečnosti, verejnej

  • 10

    bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,

    predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany

    zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd

    iných.

    Čl. 9

    1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia

    a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa

    slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo

    presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje

    náboženské vyznanie alebo presvedčenie sám alebo

    spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne,

    bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním

    náboženských úkonov a zachovávaním obradov.

    2. Sloboda prejavovať náboženské vyznanie a

    presvedčenie môže podliehať len obmedzeniam,

    ktoré sú ustanovené zákonmi a ktoré sú nevyhnutné

    v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej

    bezpečnosti, ochrany verejného poriadku, zdravia

    alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

    Čl. 10

    1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo

    zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a

    rozširovať informácie alebo myšlienky bez

    zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na

    hranice. Tento článok nebráni štátom, aby

    vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,

    televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

    2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj

    povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým

    formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo

    sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú

    nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme

    národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,

    predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany

    zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv

    iných, zabráneniu úniku dôverných informácií

    alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej

    moci.

    Čl. 11

    1. Každý má právo na slobodu pokojného

    zhromažďovania a na slobodu združovať sa s

    inými, včítane práva zakladať na obranu svojich

    záujmov odbory alebo vstupovať do nich.

    2. Na výkon týchto práv sa nemôžu uvaliť žiadne

    obmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a

    sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v

    záujme národnej bezpečnosti , verejnej bezpečnosti,

    predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany

    zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd

    iných. Tento článok nebráni uvaleniu zákonných

    obmedzení na výkon týchto práv príslušníkmi

    ozbrojených síl, polície a štátnej správy.

    Čl. 12

    Muži a ženy spôsobili vekom na uzavretie

    manželstva majú právo uzavrieť manželstvo a

    založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi,

    ktoré upravujú výkon tohto práva.

    Čl. 13

    Každý, koho práva a slobody priznané týmto

    Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne

    prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj

    keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení

    úradných povinností.

    Čl. 14

    Užívanie práv a slobôd priznaných týmto

    Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie

    založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie,

    rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo

    iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,

    príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod

    alebo iné postavenie.

    Čl. 15

    1.V prípade vojny alebo akéhokoľvek iného

    verejného ohrozenia štátnej existencie môže každá

    Vysoká zmluvná strana prijať opatrenia na

    odstúpenie od záväzkov ustanovených v tomto

    Dohovore v rozsahu prísne vyžadovanom

    naliehavosťou situácie, pokiaľ tieto opatrenia

    nebudú nezlučiteľné s ostatnými záväzkami podľa

    medzinárodného práva.

    2. Podľa tohto ust