Stratégia adaptácie na dopady zmeny klímy

Ing. Ladislav Hegyi, Karpatský rozvojový inštitút Európsky vzdelávací seminár pre samosprávy o energetike a ochrane klímy

25.-26. 3. 2012, Čierny Balog

Hlavné dopady zmeny klímy v SR

• Zvýšenie priemerných ročných teplôt • Častejší výskyt intenzívnejších vĺn horúčav• Silné búrky • Častejší výskyt sucha• Zvýšenie častosti intenzívnych zrážok• Úbytok snehovej pokrývky –

skracovanie obdobia s jej výskytom • Sezónne výkyvy zrážok • Menší výskyt chladných dní,

vyššie teploty v chladnom období roka

Adaptácia (prispôsobovanie sa) na dopady zmeny klímy: Prispôsobovanie sa dopadom zmeny klímy predchádzaním a zmierňovaním jej negatívnych dopadov, zvyšovaním odolnosti voči jej dopadom, vyrovnanie sa s následkami klimatickej zmeny a využívanie jej priaznivých dôsledov.

Čo je to adaptácia?

IPCC: Prispôsobenie sa prírodných alebo ľudských systémov na nové alebo meniace sa prostredie. Prispôsobenie sa zmene klímy sa týka prispôsobovania sa prírodných alebo ľudských systémov v reakcii na aktuálne alebo očakávané klimatické podnety alebo ich účinky, ktoré zmierňujú škody alebo využívajú výhodné príležitosti. Rôzne typy prispôsobenia sa môžu byť delené na preventívnu a reaktívnu adaptáciu, súkromná a verejná adaptácia a autonómne a plánované prispôsobenie.

• Ani v prípade zvýšenia mitigačného úsilia sa úplne nevyhneme ďalšiemu zvyšovaniu teplôt a súvisiacim dopadom

• Nie je možné sa plne a donekonečna adaptovať na dopady zmeny klímy, mitigácia je nevyhnutná, aby sme sa vyhli ďalšiemu zhoršovaniu dopadov

• Viac mitigačných opatrení teraz - o to menej náročná a nákladná bude adaptácia v budúcnosti

• Mitigácia a adaptácia majú rovnaký cieľ - znižovať nežiaduce dopady zmeny klímy

Význam adaptácie na lokálnej úrovni

• Väčší potenciál ochrany zdravia, majetkov ľudí • Môže mať významný prínos pre rozvoj

- zníženie nákladov na škody - zvýšenie atraktívnosti pre investorov

Adaptácia a mitigácia na lokálnej úrovni

- Vodné hospodárstvo - Lesné hospodárstvo, ekosystémy- Zeleň v sídlach - Poľnohospodárstvo

Ďalšie dôležité oblasti adaptácie na dopady zmeny klímy: - Ľudské zdravie - Energetika - Doprava - ďalšie ...

Najvýznamnejšie oblasti adaptácie na prebiehajúce a budúce dopady zmeny klímy

Adaptácia na dopady zmeny klímy

Dlhodobé prispôsobovanie sa na meniace sa priemerné klimatické

podmienky

Manažment klimatických rizík

Znižovanie havarijných rizíkManažment geofyzikálnych rizík

Adaptácia na dopady zmeny klímy a znižovanie havarijných rizík

Vysoká úroveň rozmanitosti Efektívne spravovanie  Prijímanie neistôt a zmien - princíp nevyhnutnej neistoty a zmien je

akceptovaný Zapájanie verejnosti a využitie jej miestnych poznatkov Aktivity k zlepšeniu pripravenosti nie sú zacielené na odpor voči zmene,

ale na schopnosť žiť s ňou Existencia vysokého stupňa sociálnej a ekonomickej spravodlivosti,

rovnosti v systéme Dôležitosť sociálnych hodnôt a štruktúr je uznávaná Akceptácia a pracovanie v rámci nerovnovážnej systémovej dynamiky Sústavné vzdelávanie sa Odolné systémy sa na javy a udalosti pozerajú zo širšej perspektívy

Hlavné charakteristiky odolných systémov

10 9 8

7 5

5

5 4 3 3

Popis dopadov zmeny klímy,

príprava prostredia

Zhodnotenie zraniteľnosti

Stanoveniestrategického smerovania

Implementácia adaptačných

opatrení

Kritériá:

1. Súlad s rozvojovým plánom obce, synergické efekty

2. Vybalansované (primerané) náklady a účinnosť opatrenia

3. Súlad s mitigačnými cieľmi

4. Vedecká podloženosť popisu dopadov a navrhovaných opatrení

5. Súlad s platnou legislatívou

6. Sociálne kritériá (prednosť majú opatrenia, ktoré nenarušujú, resp. prispievajú k zachovaniu princípu rovnosti, sociálnej inklúzie...)

7. Minimálne environmentálne dopady

8. Naliehavosť z hľadiska potenciálneho nebezpečenstva spojeného s dopadmi zmeny klímy.

Proces adaptácie na lokálnej úrovni

Príprava prostredia pre úspešný proces

• politická a odborná podpora samosprávy

• podpora a zapojenie do procesu verejnosť

• určenie lídra na vedenie procesu

• vytvorenie medzi sektorovej, medzi inštitucionálnej interdisciplinárnej odbornej skupiny

• zaistenie zdrojov na prípravu

Zhodnotenie zraniteľnosti územia

• Stupeň zraniteľnosti je kritériom pre nastavenie adaptačnej stratégie

• Zraniteľnosťou niečoho (nejakého systému) na niečo (napr. prívalové zrážky) alebo s ňou spojené škody (napr. povodne)

• Posúdenie existujúcich socio-ekonomických scenárov • Posúdenie existujúcich prírodných a sociálnych systémov

Expozícia Citlivosť

Možný dopad Adaptívna kapacita

Zraniteľnosť

Stanovenie strategického smerovania

• Výber prioritným oblastí, kde je najväčšie ohrozenie

• Zváženie limitov (disponibilný čas, zdroje na realizáciu opatrení), aby bola stratégia uskutočniteľná

• Výber dopadov a územia pre adaptačné opatrenia

• Integrálne začlenenie cieľov a opatrení lokálnej adaptačnej stratégie do stratégie rozvoja územia

Plánovanie a implementácia adaptačných opatrení

• Vytvorenie katalógu opatrení, ktoré môžu byť realizované ako odpoveď na klimatickú zraniteľnosť daného územia

• Posúdenie možností adaptačných opatrení (miestny kontext, efektívnosť, zvýšenie odolnosti...)

• Odsúhlasenie výberu adaptačných opatrení, ktoré budú v území realizované, cez komunikáciu s volenými predstaviteľmi samosprávy, zainteresovanými subjektmi mimo samosprávy ako aj s občanmi

• Vypracovanie implementačného plánu (zodpovednosti, financovanie, časový plán, monitoring a evaluácia)

Úlohy lokálnej samosprávy pri mitigácii klimatickej zmeny a adaptácii na jej dopady

Iniciátor/líder: motivuje, radí, ide príkladom, podporuje (aj finančne)

Realizátor: všade tam, kde má nástroje a právomoci; zahrňuje vplyv KZ do všetkých rozhodnutí; robí konkrétne opatrenia na svojom majetku

Partner: vstupuje do účelových partnerstiev s inými subjektmi verejnej správy, podnikateľského sektora a občanmi za účelom synergie

Lokálna samospráva

Iniciátor /líder Realizátor Partner

Nástroje samospráv pri mitigácii klimatickej zmeny a adaptácii na jej dopady

Administratívne (záväzné stanoviská, vyjadrenia, ...)Strategické (PHSR, ÚP, Stratégie, Koncepcie, ...)

Legislatívne (VZN, ...)

Finančné (rôzne formy finančnej podpory)

Infraštruktúrne

Informačné

iné

1. Zvýšenie priemerných teplôt ovzdušia v SR o 2-4 0C do konca 21. storočia

Zeleň v sídlach

Efekt: Negatívny vplyv na studenomilnejšie dreviny a priaznivý na teplomilnejšie dreviny v

sídelnej zeleni

Opatrenia: • Prispôsobenie výsadby kostrových drevín v sídlach na posun výškových veget.

stupňov (za. teplomilnejších druhov) • Zaradenie druhov drevín s výraznou toleranciou letných suchých období ...

Energetika

Efekt: Zníženie účinnosti elektrární na fosílne palivá

Opatrenia: zvýšený dôraz na chladiace technológie; väčšie tienenie zariadenia; umiestňovanie

nových zariadení do chladnejších oblastí...

Príklady adaptačných opatrení na lokálnej úrovni

Príklady adaptačných opatrení na lokálnej úrovni

Vlny horúčav – dlhšie, s vyššími teplotami

Efekt 1. Veľmi vysoké teploty v budovách, prehrievanie budov

Opatrenia:

- Dostatočná tepelná izolácia stavieb

- Tieniť transparentné výplne otvorov

- Svetlé farby, odrazivé povrchy, zelené strechy

Efekt 2: Veľmi vysoké teploty na verejných priestranstvách

Opatrenia:

- Koncipovať kompozíciu stavieb a zelene v meste, aby umožňovala

lepšiu cirkuláciu vzduchu

- Zvyšovať podiel vegetácie, osobitne v zastavaných centrách miest (výsadba

stromov do uličných stromoradí, na parkoviská)

- V skladbe vegetácie má byť podiel stromov k trávnikom >60%

3. Silné búrky – víchrice

Efekt: Poškodenie sídelnej zelene, riziká zranenia ľudí a poškodenia majetkov

Opatrenie:

- Udržiavať dobrý stav stromovej vegetácie z dôvodu hroziacich veterných

smrští

Efekt: Riziká pre distribúciu elektrickej energie (škody na elektrickom vedení)

Opatrenie:

- Rozhodovanie o umiestňovaní stromov v blízkosti elektrického vedenia tak, aby nedochádzalo k jeho poškodzovaniu

Príklady adaptačných opatrení na lokálnej úrovni

4. Pokles zrážok

Efekt: Zníženie dostupnosti vodných zdrojov pre ľudí , problémy s nedostatočnou dodávkou vody pre ľudské sídlo (hlavne juh, východ SR)

Opatrenia:

- Pasportizácia všetkých odstavených vodných zdrojov z hľadiska možnosti ich revitalizácie a opätovnej prevádzky

- Sprísnenie ochrany vodných zdrojov

- Zvýšené využívanie lokálnych vodných zdrojov

- Výstavba domových ČOV v menších obciach

- Úspory vody: aktivity pre zmenu vzorcov správania smerom k šetreniu vodou...

- Recyklácia / opätovné využívanie použitej „sivej“ vody

- Rozšírenie zberu a využívania dažďovej vody

- Minimalizácia strát vody v rozvodných sietiach

Príklady adaptačných opatrení na lokálnej úrovni

Úspory energie: Podľa simulácie teplôt v Manchestri by sa zvýšením podielu zelene o 10% podarilo udržať

priem. teplotu v husto obývaných častiach mesta v r. 2080 na alebo dokonca pod úrovňou r. 1961-1990.

Vlny horúčav, zdravie a mestá: V parkoch je teplota vzduchu nad zemským povrchom priem. o 2,26 °C nižšia než v ostatných

mestských štvrtiach. Rozdiel teplôt vzduchu 2 m nad zem. povrchom nameraný v Bratislave - medzi lužným lesom a

zastavanou plochou s priľahlým parkoviskom pri obchodnom centre - 12,19 °C Rozdiely v teplote vzduchu medzi vegetáciou a plochami v mestev SR (výška 1,5 m) - do 24,6

°C (NLC 2007) Lesná vegetácia spôsobuje pri bezvetrí pohyb vzduchu až 1 m/s a prevetráva priľahlé územia

až do priemernej vzdialenosti 500 m. Lesná vegetácia spôsobuje pri bezvetrí pohyb vzduchu až 1 m/s a prevetráva priľahlé územia

až do priemernej vzdialenosti 500 m.

Znižovanie rizík plynúcich zo záplav: • Mohutné stromy zachytia 80% zrážok, mladé a malé stromčeky len cca 15% • 10% zvýšenie podielu zelene v meste pomôže k 5 % zníženiu odtoku dažďovej vody

Prínos realizácie opatrení využívajúcich zeleň v sídlach

Problémy: Klimatické scenáre v Stuttgarte predpokladajú

- nárast priemernej ročnej teploty o 2 °C

- výrazný nárast vĺn horúčav (do r. 2100 - 57% reg. Stuttgartu vyše 30 dní ročne s tepelným stresom)

Stuttgart mal problémy so zlou kvalitou ovzdušia od 70-tych rokov 20. storočia. Rozvoj na svahoch údolia - obmedzenie prúdenia vzduchu v meste - prispenie k mestskému tepelnému ostrovu

Riešenie – adaptačné aktivity: Stuttgart začal plánovať využitie hustej vegetácie a funkcie prírodných veterných

prvkov pre zníženie prehrievania a znečistenia ovzdušia Vytvoril sa klimatický atlas pre Stuttgart (teploty, prúdenie vzduchu...). Na základe

týchto informácií boli odporučené plánovacie a územné predpisy sledujúce ochranu otvorených priestranstiev a zvýšenie podielu vegetácie v husto zastavaných oblastiach.

Prípadová štúdia - adaptačné aktivity: Stuttgart, Nemecko (1)

Ukážka z klimatického atlasu Stuttgartu: mapovanie denných teplôt (bordová a červená farba – vysoké, zelená – nízke)

Mapa prezentujúca kategórie oblastí používaných v plánovaní pre vzdušné prúdenie

Prípadová štúdia - adaptačné aktivity: Stuttgart, Nemecko (2)

Výsledky: Zlepšenie kvality ovzdušia, výmeny vzduchu, studených vzdušných prúdov. Lepšia odolnosť voči zvýšeniu a trvaniu vĺn horúčav.

Výstupy: 5,000 ha zalesneného územia, 65,000 stromov v parkoch a otvorených priestranstvách, 35,000

stromov v uliciach Dnes vyše 39% povrchových plôch chránených Nar. o ochrane prírody - Nemecký rekord. Zeleň pokrýva 60% mesta. 300 000 m2 striech zazelenených; 32 z 245 km z električkových tratí zatrávnených.

Vybrané faktory úspechu:

Kvalitné odborné podklady, dôsledný, komplexný prístup (podrobná klimatická mapa...) cielené opatrenia ako zákaz výstavby v kopcoch okolo mesta,

Koncepčnosť, systémovosť prístupu, nepodliehanie vplyvom: vyhýbanie sa výstavbe, ktorá by obmedzila ventilačný efekt nočných studených vzdušných prúdov 60 ha neobrábaných zelených pozemkov určených na ekonomický rozvoj – vyňaté kvôli ochrane

jestvujúcich zelených plôch.

Ďalšie samosprávy (Berlín, Kobe...) začali využívať Stuttgartom vytvorenú metodiku a komplexnú

environmentálnu informačnú databázu (s GIS).

Prípadová štúdia - adaptačné aktivity: Stuttgart, Nemecko (3)

Ďakujeme za pozornosť.