stratégia nakladania s komunálnym odpadom v meste zvolen do

STRATÉGIA NAKLADANIA S KOMUNÁLNYM ODPADOM V MESTE ZVOLEN DO ROKU 2025

CEPTA, 03/2016

Stratégia nakladania s komunálnym odpadom mesta Zvolen, CEPTA 03/2016

2

OBSAH 1 Úvod ............................................................................................................................................ 3 2 Analýza súčasného stavu odpadového hospodárstva mesta Zvolen, inventarizácia potenciálov a potrieb .......................................................................................................................................... 4

2.1 Súčasný stav odpadového hospodárstva mesta Zvolen ...................................................................................... 4 2.2 Inventarizácia potenciálov a potrieb triedeného zberu mesta Zvolen ...................................................................10

3 Trendy odpadového hospodárstva v SR a EÚ............................................................................ 13 3.1 Ciele nakladania s komunálnym odpadom SR ...................................................................................................13 3.2 Porovnanie odpadového hospodárstva SR s ostatnými štátmi EÚ ......................................................................14 3.3 Obehové hospodárstvo – budúcnosť Európy .....................................................................................................16

4 Vzorové príklady odpadového hospodárstva samospráv zo Slovenska a zo zahraničia ............. 18 5 Povinnosti vyplývajúce z legislatívy SR a EÚ ............................................................................. 21

5.1 Nakladanie s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom (BRKO) ...............................................................22 5.2 Malá kompostáreň – jednoduché riešenie pre zhodnotenie zeleného BRKO .......................................................23

6 Dlhodobé ciele odpadového hospodárstva mesta Zvolen .......................................................... 25 7 Opatrenia a harmonogram na postupné naplnenie stanovených cieľov ..................................... 27

7.1 Štyri piliere odpadového hospodárstva ..............................................................................................................27 7.2 Ďalšie opatrenia na napĺňanie stanovených cieľov OH .......................................................................................27 7.3 Návrh harmonogramu činností a opatrení na zmenu systému nakladania s KO v meste Zvolen na roky 2016-2018 vrátane zavedenia množstvového zberu ..................................................................................................................28 7.4 Triedený zber odpadu priamo v domácnostiach .................................................................................................29

8 Finančná analýza implementácie stratégie – predpokladané úspory, resp. prípadné náklady .... 31 9 Možnosti čerpania eurofondov a iných podporných zdrojov za účelom realizácie navrhnutých opatrení ........................................................................................................................................ 33

9.1 OP KŽP – programovacie obdobie 2014-2020 ...................................................................................................33 9.2 Environmentálny fond .......................................................................................................................................37

10 Závery a odporúčania pre nakladanie s komunálnym odpadom mesta Zvolen ......................... 38 10 Zdroje ...................................................................................................................................... 39 11 Použité skratky a pojmy ........................................................................................................... 41 11 Prílohy...................................................................................................................................... 42

Príloha 1: Vzorové príklady odpadového hospodárstva samospráv zo Slovenska a zo zahraničia (Palárikovo, Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica, Olomouc, Treviso)

Príloha 2: Mapy aktuálneho a navrhovaného rozloženia stojísk kontajnerov na zber komunálneho odpadu na sídliskách Západ a Sekier

Príloha 3: Návrh stojísk na zber komunálneho odpadu na sídliskách Západ a Sekier vrátane zberných nádob - tabuľky

Príloha 4: Návrhy na riešenie nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnymi odpadmi v meste Zvolen Príloha 5: Množstvové zbery – poplatky za odpad podľa množstva, množstvový zber pre Zvolen

Editor: CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie, IČO: 37921959 Záhonok 19, 960 01 Zvolen, www.cepta.sk Autori: Daniel Lešinský, Miloš Veverka (o. z. CEPTA) Spoluautori: Marek Kurinec, Branislav Moňok Grafika: Miloš Veverka Objednávateľ: Mesto Zvolen, na základe zmluvy o dielo medzi o. z. CEPTA a Mestom Zvolen z 26.11.2015


3

1 ÚVOD Mesto Zvolen stojí na historickej križovatke pri smerovaní jednej zo svojich dôležitých a základných funkcií - zabezpečenie odpadového hospodárstva na úrovni mesta. Pre zmenu súčasného systému sa v roku 2016 spojili štyri kľúčové okolnosti:

- V decembri roku 2015 vydala Európska komisia balíček opatrení na podporu tzv. obehového hospodárstva EÚ (Circular Economy Package) s cieľmi do roku 2030, ktorý bude meniť a ktorý prináša zmeny vo viacerých oblastiach odpadového hospodárstva, ako napr. vysoká miera recyklácie obalov, zhodnotenia bioodpadov a minimalizáciu skládkovania;

- Od 1. januára 2016 vstúpil do platnosti nový zákon o odpadoch č. 79/2015 Z. z., prinášajúci okrem iného nový systém financovania, kedy dobre vytriedené suroviny ako napr. plasty, papier, sklo a kovy bude financovať OZV – Organizácia zodpovednosti výrobcov a nie mesto;

- Bol prijatý Program odpadového hospodárstva (POH) SR na roky 2016-2020, z ktorého sa spracováva POH pre BBSK, ktorý bude pre mesto Zvolen záväzný;

- Do 1.7.2016 musí mesto podpísať zmluvu s vybranou OZV a do konca roka 2016 si musí mesto Zvolen obstarať nového dodávateľa služieb spojených s výkonom odpadového hospodárstva od triedeného zberu, zberových dvorov, cez zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu až po uloženie zostatkového komunálneho odpadu na skládku.

Všetky tieto okolnosti prinášajú mestu Zvolen nové možnosti, povinnosti a výzvy ako aj záväzné ciele. Okrem možnosti financovania separovaného zberu vybraných komodít organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV), to sú predovšetkým záväzné objemové kapacity pre jednotlivé zložky triedeného zberu na obyvateľa, či ciele pre účinnosť separácie komunálnych odpadov.

Občianske združenie CEPTA so sídlom vo Zvolene sa venuje odpadovému hospodárstvu dlhodobo, ako k jednej zo svojich tematických priorít od svojho založenia v roku 2005. S mestom Zvolen sme sa koncom roka 2015 dohodli na vypracovaní stratégie nakladania s komunálnym odpadom v meste Zvolen do roku 2025, ktorá na základe dostupných informácii:

- zanalyzuje súčasný stav nakladania s komunálnym odpadom (KO) v meste, definuje potenciály a potreby pri triedení, resp. zhodnocovaní KO v rámci mesta,

- zosumarizuje a predstaví trendy v EÚ a na Slovensku ako aj povinnosti vychádzajúce z legislatívy SR a EÚ, resp. POH SR na roky 2016 - 2020,

- nastaví pre mesto Zvolen, v rámci strednodobého horizontu - do roku 2025, ciele a navrhne opatrenia na dosiahnutie požadovaných úrovní triedeného zberu, resp. zhodnocovania KO, predstaví harmonogram na ich dosiahnutie,

- spracuje finančnú analýzu opatrení na dosiahnutie stanovených cieľov, zbilancuje predpokladané úspory, náklady ako aj možnosti čerpania podporných prostriedkov na zlepšovanie súčasného systému nakladania s KO, napr. EÚ fondy 2014 – 2020.

Stratégia naviac prináša stručné analýzy príkladov dobrej praxe tak zo Slovenska ako aj z EÚ a zmapovanie a navrhnutie stojísk pre zber KO v dvoch najpočetnejších mestských častí mesta Zvolen – sídlisku Sekier (MČ 1) a sídlisku Západ (MČ 3).

Za súčinnosť by sme sa radi poďakovali predovšetkým kompetentným pracovníkom mesta Zvolen a zberovej spoločnosti Marius Pedersen, a. s.


4

2 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA MESTA ZVOLEN, INVENTARIZÁCIA POTENCIÁLOV A POTRIEB

2.1 Súčasný stav odpadového hospodárstva mesta Zvolen

Zvolen - samospráva a demografia Počet obyvateľov mesta Zvolen v období 2010 – 2015 má klesajúci trend (tab. 1).

Tab. 1: Počet obyvateľov mesta Zvolen v rokoch 2010 – 2015 vždy k 31.12. príslušného roku [1].

Rok 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Počet obyvateľov 42 290 42 230 42 057 41 966 41 855 41 683

Mesto je rozdelené do 6 mestských častí (obr. 1). Výbory mestských častí reprezentujú obyvateľov mestskej časti a podieľajú sa na samospráve mesta. Členovia výborov mestských častí sú poslanci mestského zastupiteľstva. Počet obyvateľov v jednotlivých mestských častiach je v tab. 2.

Obr. 1: Rozdelenie mesta Zvolen do 6 mestských častí [2]

Tab. 2: Počet obyvateľov v jednotlivých mestských častiach – stav z novembra 2014 [3]

Mestská časť Počet obyvateľov

Počet obyvateľov

MČ 1 Sekier, Záhonok, Lipovec, Môťová, Kráľová, osada Sekier

9 901 MČ 4 Podborová, Borová hora 2 228

MČ 2 Zlatý potok, Bakova jama, Lukové, Zolná

5 702 MČ 5 Centrálna mestská zóna Východ

4 333

MČ 3 sídlisko Západ-Tepličky, Stráž

9 900 MČ 6 Centrálna mestská zóna Západ

9 515


5

K 31.12.2015 bolo v meste 17 207 domácností, z čoho bolo 2 532 domácností (14,71 %) v individuálnej bytovej výstavbe (IBV - rodinné domy) a 14 675 domácností (85,29 %) v komplexnej bytovej výstavbe (KBV - bytovky) [4]. Priemerný počet obyvateľov na domácnosť je 2,42 obyv. na domácnosť.

Nakladanie s komunálnym odpadom v meste Zvolen Zber komunálneho odpadu v meste Zvolen vrátane vytriedených zložiek KO a ďalšie nakladanie s týmito odpadmi zabezpečuje spoločnosť Marius Pedersen, a. s., vrátane prevádzky 2 zberných dvorov. Prevažná väčšina infraštruktúry odpadového hospodárstva – zberné nádoby, zvozová a manipulačná technika, zberné dvory, veľkokapacitné kontajnery a pod. je majetkom spoločnosti Marius Pedersen, a. s., malá časť kontajnerov na zmesový odpad je majetkom správcov a vlastníkov budov. Mesto Zvolen nevlastní žiadnu infraštruktúru odpadového hospodárstva.

V IBV (rodinné domy) sa vytriedené zložky KO zberajú formou vrecového zberu, bioodpad (BRKO - biologicky rozlož. komunálny odpad) a zmesový KO je zberaný do nádob (tab. 3). Každá domácnosť dostane raz ročne sadu vriec (v zmysle tab. 3), spolu s informačným letákom ako správne triediť odpad, ktorý obsahuje aj harmonogram zvozov jednotlivých druhov odpadu. Od 1.1.2016 sa papier z IBV zbiera formou vriec (tab. 3), dovtedy sa zbieral len zviazaný. Odpad z vriec sa pri zvoze vysype do zberového vozidla a vrecia sa vrátia späť do domácnosti. Vrecia sa zbierajú raz mesačne.

Tab. 3: Zber komunálnych odpadov v IBV mesta Zvolen [5]

Odpad farba nádoby IBV (rodinné domy) zberná nádoba počet nádob v meste počet vývozov za rok

papier modrá 60 l vrece 2 150 ks 12 sklo zelená 100 l vrece 2 150 ks 12 plasty žltá 110 l vrece 2 150 ks 12 kovy a VKM (tetrapaky)

červená 110 l vrece 2 150 ks 12

bioodpad hnedá 240 l nádoba 1 578 ks 41 zmes. KO kovová, čierna 110, 120, 240 l nádoby 2 150 ks 104

Hoci v meste ZV je 2 532 domácností v IBV [4], počet domácností aktívne zapojených do triedeného zberu je 2 150 [5] (85 %). Je to spôsobené aj tým, že časť domácností – hoci je v evidencii Mesta Zvolen, nie je aktívne obývaná [5].

Počet nádob na bioodpad (BRKO) 1 578 ks je o cca 27 % nižší, ako je počet domácností v IBV. V odľahlých častiach mesta Kráľová a osada Sekier neprebieha zber BRKO, v odľahlých častiach Zolná a Lukové sa BRKO zberá. Podľa súčasne platnej legislatívy SR (vyhl. 371/2015) nádoby na BRKO majú byť vo všetkých domácnostiach v IBV, pokiaľ sa domácnosť nezaviaže zhodnocovať BRKO formou domáceho kompostovania.

V KBV (bytovky) je kontajnerový systém zberu komunálneho odpadu (tab. 4). Podľa súčasne platnej legislatívy SR (vyhl. 371/2015), od 1.1.2016 musí mesto v KBV zabezpečiť kapacitu zberových nádob na kuchynský BRKO v objeme 250 l/obyv. ročne. V súčasnosti je podľa našich prepočtov vo Zvolene v KBV na sídlisku Sekier cca 38,4 l/obyv. ročne (15 % požadovaného stavu) a na sídlisku Západ cca 18,7 l/obyv. ročne (7,5 % požadovaného stavu). Bude preto potrebné výrazne navýšiť počet zberných nádob, resp. zberovú kapacitu na BRKO v KBV vo všetkých častiach mesta.

Mesto Zvolen má 143,75 ha verejnej zelene [6]. O tieto plochy sa starajú organizácie VOMA-SK, s. r. o., Lesný podnik mesta Zvolen, s. r. o., Marius Pedersen, a. s (Nám. SNP a Park Ľ. Štrúra) a čiastočne aj aktivační pracovníci. Biologicky rozložiteľný komunálny odpad z údržby verejnej zelene, ako aj BRKO z IBV a z KBV sa v súčasnosti zhodnocuje v kompostárni Spoločnosti Pohronie, a. s. V r. 2015 bolo takto zhodnotených 45 t BRKO z verejnej zelene, čo je podľa našich prepočtov menej ako 3 % z predpokladanej produkcie biomasy na danú plochu verejnej zelene mesta Zvolen. Okrem tohto zhodnoteného množstva sa časť drevinovej hmoty (konáre, kríky)


6

štiepkuje a štiepka sa ponechá na mieste ako mulč [6]. Časť biomasy z kosenia zelených plôch (množstvo nie je známe) sa skrmuje hospodárskymi zvieratami, čo bude treba dať do súladu s platnou legislatívou. Zhodnotený BRKO z verejnej zelene je zahrnutý v tab. 5 v celkovom množstve biologicky rozložiteľného odpadu spolu s BRKO vyzbieraným v IBV a KBV. Samostatná evidencia neexistuje.

Tab. 4: Zber komunálnych odpadov v KBV mesta Zvolen [6]

Odpad farba nádoby KBV (bytovky) zberná nádoba počet nádob v meste počet vývozov za rok

papier modrá 1100 l kontajner 155 ks 52 sklo zelená 1232 l kontajner 210 ks 12 plasty žltá 1100 l kontajner 251 ks 70 kovy a VKM (tetrapaky)

červená 1100 l kontajner 65 ks 12

bioodpad hnedá 660 l kontajner 59 ks 41 zmes. KO kovová, čierna,

modrá, kombinácie 1100 l kontajner 1 014 ks 104

Mesto Zvolen nemá presnú evidenciu nádob na triedený zber odpadov (TZ) vrátane nádob na zmesový KO. Je potrebné, aby zberová spoločnosť tieto údaje mestu poskytla a mesto si spracovalo komplexnú a aktualizovanú databázu nádob ako aj mapu stojísk TZ a KO.

Odpadový papier sa z domácností okrem vyššie uvedeného zberu prostredníctvom kontajnerov a vriec (tab. 2 a 3) zbiera aj formou mobilného výkupu, ktorý realizujú externé organizácie.

Použiteľné šatstvo, textil, topánky a hračky sa zberajú do špeciálnych kontajnerov rozmiestnených po meste. Kontajnery sú majetkom externej organizácie, ktorá zabezpečuje aj ich vyprázdňovanie a údržbu. Mesto má 2 zberné dvory. Jeden sa nachádza na ul. M. R. Štefánika 3355 vo Zvolene a je otvorený pre verejnosť v pracovných dňoch od 7.00 h do 15.00 h a slúži len pre obyvateľov mesta Zvolen. Druhý zberný dvor (hlavný) sa nachádza na Lieskovskej ceste 15, v susednom Lieskovci (pri odbočke na Bakovú Jamu). Otvorený pre verejnosť v pracovných dňoch od 7.00 h do 15.00 h a v sobotu od 7.00 h do 12.00 h. slúži nie len pre obyvateľov mesta Zvolen, ale aj pre fyzické a právnické osoby.

Drobné stavebné odpady (DSO) sa zbierajú od 1.1.2016 formou množstvového zberu výlučne na zberných dvoroch. Odber DSO je v zmysle zákona o odpadoch spoplatnený vo výške 0,078 €/kg. Do 1.1.2016 sa DSO zberal tiež na zberných dvoroch a aj formou mobilných zberov do veľkokapacitných kontajnerov rozmiestňovaných po meste dvakrát ročne. Odber na zberných dvoroch bol pre občanov mesta zdarma v množstve do 1 m3 DSO na obyv. ročne.

Objemný odpad sa zbiera formou mobilných zberov vždy v prvý týždeň príslušného mesiaca podľa vopred dohodnutého harmonogramu (pre každú zvozovú trasu v iný deň). V deň zberu je možné umiestniť v KBV na stojisku zberných nádob a v IBV k zvozovej trase objemný odpad - len do 7.00 hod. Celoročne, počas prevádzkových hodín je možné odovzdať objemný odpad na zberných dvoroch mesta. Služba je pre občanov mesta Zvolen bezplatná. Cca 2/3 až 3/4 vyzbieraného objemného odpadu sú recyklované ako drevný odpad, zvyšok je zneškodňovaný na skládke [5]. Odpady s obsahom škodlivín z domácností a batérie sú zbierané formou mobilného zberu dvakrát ročne na jar a na jeseň. Celoročne môžu občania mesta Zvolen bezplatne odovzdávať tieto nebezpečné odpady na zberných dvoroch mesta počas prevádzkových hodín. Batérie je možné odovzdať v predajniach (napr. prenosné batérie) alebo na zberných dvoroch (napr. autobatérie).

Elektroodpad z domácností vrátane žiariviek a svietidiel umožňuje mesto zbierať výrobcom elektrozariadení resp. kolektívnym organizáciám na ich náklady. Tieto odpady môžu občania mesta Zvolen bezplatne odovzdávať aj na zberných dvoroch mesta počas prevádzkových hodín zberných


7

dvorov. Elektroodpad sa zbiera aj v rámci režimu spätný odber prostredníctvom distribútorov (predajcov) elektrospotrebičov.

Množstvá vyzbieraných a zhodnotených (recyklácia, kompostovanie) resp. zneškodnených (skládkovanie) komunálnych odpadov v meste Zvolen za obdobie 2010 – 2015 sú v tab. 5 – 7.

V r. 2015 sa v triedenom zbere mesta Zvolen zhodnotilo 12,34 % komunálnych odpadov, k tomu vyzbierali mobilné zbery (papier, šatstvo) 4,75 %, spolu bez bioodpadu 17,10 %. Ak zarátame aj bioodpad, potom miera recyklácie dosiahla 25 %. Na skládke tak skončilo až 75 % komunálneho odpadu mesta Zvolen (tab. 7).

Tab. 5: Množstvá KO vyzbieraných spoločnosťou Marius Pedersen a. s. vo Zvolene [7].

Druh odpadu Množstvo odpadu v t 2010 2011 2012 2013 2014 2015 papier 189,14 164,78 176,57 203,90 230,13 310,41 plasty 164,24 181,24 186,15 202,89 220,41 230,02 sklo 217,83 257,59 276,74 283,99 308,26 336,64 kovy 2,16 4,35 2,60 6,69 3,63 3,94 kompozitné obaly 29,73 15,36 17,10 14,76 19,80 20,60 Obaly a neobaly spolu 603,10 623,32 659,16 712,23 782,23 901,61 opotrebované pneumatiky 9,79 3,72 3,61 4,73 15,94 5,42 batérie a akumulátory 0,37 0,74 0,99 0,83 0,65 0,66 objemný odpad 715,86 884,02 881,13 779,52 811,77 784,11 elektroodpad 19,92 24,76 31,91 25,66 30,44 42,78 žiarivky 0,05 0,15 0,05 0,06 0,04 0,16 bioodpad (kuch. + záhradný) 1 049,76 887,88 1 103,06 1 011,70 1 267,68 1 103,84 jedlé oleje a tuky 0,05 0,10 2,30 oleje a tuky iné 0,51 0,97 0,57 0,59 0,58 0,44 Zhodnotené spolu 2 399,36 2 425,56 2 680,48 2 535,37 2 909,43 2 841,32 zmes. komunálny odpad 9 988,13 9 627,68 9 703,12 9 496,00 9 380,00 9 469,47 odpad z trhovísk 42,50 34,32 29,56 26,46 30,76 26,66 odpad z čistenia ulíc 20,62 14,66 12,88 16,08 7,44 objemný odpad 306,80 378,86 377,63 334,08 347,90 336,05 iné biolog. nerozlož. odp. 108,02 93,66 91,68 116,20 100,78 96,10 drobný stavebný odpad 383,32 412,34 447,88 522,35 547,23 613,66 azbest 5,00 2,70 2,79 farby 0,06 0,01 obaly s NO 5,06 0,22 3,48 3,19 4,28 3,00 absorbenty 0,36 0,75 0,12 Zneškodnené spolu 10 854,51 10 561,74 10 666,59 10 520,11 10 421,21 10 547,74

Tab. 6: Množstvá komunálnych odpadov vyzbieraných inými subjektmi v meste Zvolen – mobilný výkup papiera a zber šatstva a textilu [7].

Druh odpadu Množstvo odpadu v t 2010 2011 2012 2013 2014 2015 papier - mobil. výkup 864,38 914,55 949,12 803,76 712,71 621,22 šatstvo a textil 31,58 54,30 54,30 46,78 Zhodnotené inými spolu 864,38 914,55 980,70 858,06 767,01 668,00

Tab. 7: Nakladanie s komunálnym odpadom v meste Zvolen – sumarizačná tabuľka

Druh odpadu 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Zhodnotené spolu v t 3 263,74 3 340,11 3 661,18 3 393,43 3 676,44 3 509,32 Zneškodnené spolu v t 10 854,51 10 561,74 10 666,59 10 520,11 10 421,21 10 547,74 Komunálny odpad celkom v t 14 118,25 13 901,85 14 327,77 13 913,54 14 097,65 14 057,05 Miera recyklácie (bez BRKO) v % 15,68 17,64 17,85 17,12 17,09 17,10 Miera recyklácie (s BRKO) v % 23,12 24,03 25,55 24,39 26,08 24,96 Miera skládkovania v % 76,88 75,97 74,45 75,61 73,92 75,04


8

Ekonomika nakladania s komunálnym odpadom v meste

Poplatok za KO a DSO:

Nakladanie s komunálnym odpadom v meste Zvolen je z väčšej miery hradené z poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (poplatok za KO a DSO). Poplatok je paušálny – nezávisí od množstva vyprodukovaného odpadu jednotlivými pôvodcami. Podnikateľské subjekty môžu v zmysle VZN o nakladaní s KO a DSO a zákona o odpadoch požiadať o množstvový zber KO po splnení podmienok určených vo VZN o nakladaní s KO a DSO.

Drobný stavebný odpad (DSO) sa od 1.1.2016 zbiera formou množstvového zberu a je spoplatnený podľa hmotnosti. Pôvodca odovzdá DSO na zbernom dvore, kde je odpad odvážený, zaevidovaný a pôvodcovi Mesto Zvolen následne spoplatní DSO výmerom.

Sadzby poplatku za KO a DSO pre r. 2016 (v zmysle VZN č. 171 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady z 30.11.2015):

- 0,06850 € za osobu a kalendárny deň (základná sadzba),

- 0,03061 € za osobu a kalendárny deň pre občana s trvalým pobytom v časti mesta: Kráľová, Sekierska dolina,

- 0,02280 € za osobu a kalendárny deň pre osobu, ktorá nemá v meste trvalý alebo prechodný pobyt, ale užíva tu nehnuteľnosť na individuálnu rekreáciu (chata, chalupa, rekreačný dom),

- 0,0730 € za zamestnanca a kalendárny deň – pre právnickú osobu, ktorá užíva nehnuteľnosť na iný účel ako na podnikanie,

- 0,1040 € za zamestnanca a kalendárny deň – pre právnickú osobu, ktorá užíva nehnuteľnosť na účel podnikania,

- 0,0365 € za miesto (určené na poskytovanie služby) a kalendárny deň pre podnikateľa (fyzická alebo právnická osoba), ktorá poskytuje reštauračné, kaviarenské a iné pohostinské služby,

- 0,1328 €/kg odobratého odpadu – pri množstvovom zbere pre podnikateľské subjekty,

- 0,078 €/kg DSO bez obsahu škodlivín.

Sadzby poplatku sa v porovnaní s r. 2015 nezmenili, len pribudla sadzba za DSO v zmysle nového zákona o odpadoch.

Ekonomická bilancia nakladania s KO a DSO

Náklady a príjmy odpadového hospodárstva mesta za roky 2010-2015 bilancuje tab. 8.

Tab. 8: Náklady na odpadové hospodárstvo mesta Zvolen, príjem z poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady od občanov mesta a celková bilancia OH [6, 7].

Položka Náklady v € 2010 2011 2012 2013 2014 2015

Tried. zber - papier, plasty, sklo, kovy a VKM 123 262 156 456 157 798 179 657 199 776 217 800

BRKO 153 774 149 177 159 018 200 104 255 145 201 142 ostatné triedené zložky 2 158 674 1 222 2 103 2 884 13 403 Triedený zber spolu 279 194 306 307 318 038 381 864 457 805 432 345 KO zneškodnený na skládke 1 467 557 1 261 691 1 622 934 1 387 359 1 343 793 1 389 227 Náklady na KO celkom [7] 1 746 751 1 567 998 1 940 972 1 769 223 1 801 598 1 821 572

Príjmy z poplatku za KO a DSO [7] 1 151 752 1 161 230 1 290 762 1 327 378 1 384 505 1 361 566

Rozdiel -594 999 -406 768 -650 210 -441 845 -417 093 -460 006


9

Mesto Zvolen v r. 2015 vyzbieralo na poplatku za KO a DSO od občanov a podnikateľských subjektov celkom 1 361 566 €. Úspešnosť výberu poplatku je okolo 95 %.

Náklady na nakladanie s KO a DSO predstavovali 1 821 572 €, z čoho zabezpečenie triedeného zberu papiera, plastov, skla a kovov + VKM stálo Mesto 217 800 €.

Rozdiel medzi vybraným poplatkom a nákladmi na nakladanie s KO a DSO cca 460 430 € bol vykrytý z rozpočtu Mesta Zvolen. Mesto dlhodobo dopláca na odpadové hospodárstvo zo svojho rozpočtu. Schodok sa od r. 2010 pohybuje od0,41 do 0,65 mil. €, čo je približne 9,8 – 15,6 € na

obyvateľa.

Náklady na nakladanie s KO vo Zvolene za posledné 3 roky mierne rástli na úroveň 1,822 mil. € v r. 2015 (tab. 8, obr. 2).

V r. 2014 boli náklady mesta Zvolen na odpadové hospodárstvo 43,04 €/obyv. (vrátane podnikateľov). V porovnaní s viacerými slovenskými mestami (obr. 3) je to nadpriemerná hodnota (priemer uvedených miest SR je 38 €/obyv.). Pre lepší obraz o OH miest uvádzame popri nákladoch aj účinnosť triedenia odpadov, teda pomer vytriedených zložiek k celkovému KO. Tieto údaje treba brať orientačne, pretože presnosť a metodiky vyhodnocovania TZ ako aj nákladov na KO sa v jednotlivých mestách líšia.

34,9631,61

24,18

45,86

31,5836,85 34,68 35,77

27,36

42,84 44,31

61,03

27,06

42,69

36,95

27,91

55,20

43,0443% 45%

14% 14% 14%

35%

10%

34%22%

25%

18% 20%17%

10%6%

2%

26%22%

0,00

10,00

20,00

30,00

40,00

50,00

60,00

70,00

€/obyv.

náklady na obyv. účinnosť triedenia

0,28 0,31 0,32 0,38 0,46 0,43

1,47 1,261,62 1,39 1,34 1,39

0,000,200,400,600,801,001,201,401,601,802,00

2010 2011 2012 2013 2014 2015

mil. €

Triedený zber spolu KO zneškodnený na skládke

Obr. 2: Náklady na nakladanie s komunálnym odpadom v meste Zvolen za obdobie 2010-2015

Obr. 3: Porovnanie nákladov na odpadové hospodárstvo (OH) viacerých slovenských miest 10 000 – 55 000 obyv. v r. 2014. Graf obsahuje aj účinnosť triedeného zberu daného mesta ako pomer vytriedených zložiek komunálneho odpadu (KO) ku celkovému množstvu KO. Priemerné náklady na OH tejto vzorky miest sú 38 €/obyv. (modrá čiara) a priemerná účinnosť triedenia je 21 % (červená čiara).


10

Najefektívnejšie systémy OH majú podľa nami získaných údajov (prieskum o. z. CEPTA, 2014) mestá Dubnica nad Váhom a Nová Dubnica, pretože pri podpriemerných nákladoch na OH dosahujú najvyššie účinnosti triedenia komunálneho odpadu. Výsledky oboch miest ako aj hlavné faktory úspechu sú zhrnuté v kapitole 4 „Vzorové príklady OH samospráv zo Slovenska a zo zahraničia“, podrobnejšia analýzy ich systémov odpadového hospodárstva je v prílohe 1.

Príjmy Mesta Zvolen zo skládkovania odpadu:

Mesto Zvolen je 40 % vlastníkom Spoločnosti Pohronie, a. s., ktorá prevádzkuje Skládku odpadov Zvolenská Slatina. Skládka je určená na skládkovanie ostatných odpadov (nie nebezpečných) a na tejto skládke je zneškodňovaný zmesový komunálny odpad a iné ostatné odpady z mesta Zvolen. Skládka je vzdialená cca 12 km od mesta Zvolen. 60 % Spoločnosti Pohronie vlastní spoločnosť Marius Pedersen, a. s.

Spoločnosti Pohronie, a. s. prevádzkuje aj kompostáreň, ktorá je v areáli skládky Zvolenská Slatina a ktorá kompostuje BRKO rastlinného pôvodu vyzbieraný v meste Zvolen.

Dividendy zo Spoločnosti Pohronie a. s. pre mesto Zvolen predstavovali 72 929 € v r. 2014 a 54 826 € v r. 2015. Ide prevažne zisk tvorený skládkovaním odpadov.

2.2 Inventarizácia potenciálov a potrieb triedeného zberu mesta Zvolen Pri inventarizácii potenciálov v triedeného zberu mesta Zvolen sme vychádzali z dostupných údajov nám jedinej známej komplexnej analýzy zloženia komunálnych odpadov, ktorá sa robila na prelome mesiacov 11-12/2005 v Dubnici nad Váhom. Analýza zmesového KO bola vykonaná na vzorke 99 ks 110 l nádob z rodinných domov z 3 rôznych mestských častí (t. j. 8,6 % nádob v IBV) a 22 ks 1100 l nádob z bytových domov zo 6 rôznych mestských častí a 22 rôznych stanovíšť (t. j. 6,5 % nádob v KBV). Zisťoval sa hmotnostný podiel nasledovných 12 zložiek v zmesovom KO: papier, plast (PET), plast (ostatný), sklo, kovy, VKM, bioodpad, DSO, odpady s obsahom škodlivín a elektroodpady, textil, popol a zvyškový odpad. Na základe výsledkov analýzy zloženia zmesového KO sa určili množstvá jednotlivých zložiek KO v zmesovom KO v jednotlivých typoch zástavieb. K týmto množstvám sa potom pripočítali množstvá jednotlivých zložiek, ktoré boli v danom roku vytriedené a zhodnotené alebo zneškodnené. Súčtom týchto množstiev sa dospelo k celkovým množstvám jednotlivých zložiek v KO a teda k zloženiu KO.

Ekonomické kalkulácie sme zakladali na súčasných cenách (r. 2015) nakladania s KO a TZ v meste Zvolen (firma Marius Pedersen a. s.). Po obstaraní nového zabezpečovateľa odpadového hospodárstva mesta (verejné obstarávanie bude v roku 2016) môže byť kalkulácia rozdielna, očakávame skôr pokles cien, rovnako tak poklesnú náklady mestu za vytriedené zložky OZV.

Pri kalkuláciách množstiev do roku 2025 sme nerátali s nárastom ani poklesom celkových KO, keďže sa situácia môže vyvíjať oboma smermi. Nárast vďaka lepšej a presnejšej evidencii, zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľov a pod. Pokles vďaka lepšej osvete a informačným kampaniam na predchádzanie vzniku odpadu, zmene legislatívy SR / EÚ, investíciám (napr. do opätovného využívania), poklesu počtu obyvateľstva a predovšetkým motivačným opatreniam, ako napr. množstvový zber.

Potenciálne množstvá jednotlivých druhov komunálneho odpadu v meste Zvolen boli vypočítané na základe výsledkov vyššie uvedenej komplexnej analýzy komunálneho odpadu a na základe reálneho množstva KO mesta Zvolen v r. 2015. Z potenciálnych množstiev boli vypočítané reálne vytriediteľné množstvá prenásobením koeficientom vytriediteľnosti, ktorý sa pohybuje v rozmedzí 70 - 90 %, podľa jednotlivých druhov odpadu (tab. 9). Zostatkový odpad, ako napr. odpad z čistenia ulíc má koef. 1, keďže 100 % vyzbieraného odpadu je zneškodnených na skládke. Zmesový KO bol následne dopočítaný, keďže v zmesovom KO skončia aj nevytriedené potenciálne množstvá ostatných zložiek KO.

Podľa tab. 9 môžeme z celkového KO reálne vytriediť vyše 25 % obalov a neobalových výrobkov – tzv. „OZV materiálov“ (papier, plasty, sklo, kovy a VKM), vyše 38 % bioodpadu. Celkovo je reálne


11

možné vytriediť a recyklovať z komunálneho odpadu viac ako 72 %. Zneškodnením na skládke resp. energetickým zhodnotením skončí menej ako 28 % KO.

Tab. 9: Potenciálne a reálne vytriediteľné množstvá jednotlivých druhov komunálneho odpadu v meste Zvolen s rozdelením na zhodnotené množstvá recykláciou a množstvá zneškodnené skládkovaním.

Druh odpadu Potenciálne množstvá Koef. reál. Reálne vytriediteľné v KO (2015) vytried. z KO (2015) t % kg/obyv. % t % kg/obyv. papier (vrátane mobil. zberu) 1 686,88 11,96 40,47 0,90 1 518,19 10,80 36,42 plasty 1 124,59 7,98 26,98 0,85 955,90 6,80 22,93 sklo 843,44 5,98 20,23 0,90 759,10 5,40 18,21 kovy 210,86 1,50 5,06 0,90 189,77 1,35 4,55 kompozitné obaly 140,57 1,00 3,37 0,90 126,52 0,90 3,04 Obaly a neobaly spolu 4 006,35 28,42 96,11 3 549,48 25,25 85,15 bioodpad (kuchynský) 3 373,77 23,93 80,94 0,85 2 867,70 20,40 68,80 bioodpad (záhradný) 2 811,47 19,94 67,45 0,90 2 530,32 18,00 60,70 jedlé oleje a tuky 42,00 0,30 1,01 0,90 37,80 0,27 0,91 objemný odpad (zhod.) 885,61 6,28 21,25 0,90 797,05 5,67 19,12 batérie a akumulátory 42,17 0,30 1,01 0,70 29,52 0,21 0,71 elektroodpad 140,57 1,00 3,37 0,90 126,52 0,90 3,04 šatstvo a textil 210,86 1,50 5,06 0,90 189,77 1,35 4,55 NO s obsahom škodlivín (zhod.) 14,06 0,10 0,34 0,70 9,84 0,07 0,24 Zhodnotené spolu (recykl.) 11 526,86 81,75 276,54 10 138,01 72,12 243,22 NO s obsahom škodlivín 42,17 0,30 1,01 0,70 29,52 0,21 0,71 objemný odpad (zneškodnené) 379,55 2,69 9,11 0,90 341,59 2,43 8,20 drobný stavebný odpad 984,02 6,98 23,61 0,80 787,21 5,60 18,89 zmesový komunálny odpad 984,01 6,98 23,61 2 620,27 18,64 62,86 zostatkový odpad 140,57 1,00 3,37 1,00 140,57 1,00 3,37 Zneškodnené spolu 2 530,32 17,95 60,70 3 919,17 27,88 94,02 opotrebované pneumatiky 42,17 0,30 pneumatiky sú od 1.1.2016 vyňaté Spolu 14 099,35 100,00 337,24 14 057,18 100,00 337,24

Základným predpokladom vytriedenia množstiev uvedených v tab. 9 je vytvorenie vhodnej infraštruktúry triedeného zberu. Súčasné rozloženie zberných nádob je nedostatočné a často kontraproduktívne, pretože nádoby na zmesový odpad majú ľudia vo väčšine prípadov bližšie, ako nádoby na triedený zber. Nádoby na niektoré zložky – najmä na bioodpad (hnedé) a na kovy a tetrapaky (červené) často úplne chýbajú, alebo sú príliš ďaleko. Výsledkom potom je, že občania triedia málo a množstvo recyklovateľných surovín končí v zmesovom odpade. Každé stojisko zberných nádob by preto malo obsahovať všetky druhy nádob na triedený zber (papier, plasty, sklo, kovy+VKM a bioodpad) a aj nádoby na zmesový odpad.

Preto je jednou z kľúčových potrieb a prioritou OH mesta úprava rozmiestnenia a doplnenie nádob na triedený zber tak, aby:

- boli všetky stojiská kontajnerov kompletné (všetky druhy nádob na triedený zber),

- sa znížila donášková vzdialenosť – optimálne do 50 m. Vykonali sme inventarizáciu súčasného rozmiestnenia zberných nádob na komunálny odpad na sídliskách Západ a Sekier (časti Bukovinka, Lipovec, Sekier a Záhonok) vrátane spracovania údajov o rozložení vchodov, bytových jednotiek, resp. domácností na týchto sídliskách. Berúc do úvahy reálne vytriediteľné množstvá odpadov, objemovú hmotnosť odpadov, frekvenciu zvozu (tab. 10), ako aj platnú legislatívu, sme vyhotovili optimalizovaný návrh rozloženia zberných nádob pre tieto sídliská. Stojiská zberných nádob zohľadňujú súčasné rozloženie zberných nádob (existujúce návyky ľudí), počet domácností pripadajúcich na jednotlivé stojiská (počty nádob v stojisku) a donáškovú vzdialenosť. Mapy súčasného stavu ako aj navrhovaného rozloženia a množstva zberných nádob sú v prílohe 2. Rozvrhnutie vchodov a domácností bytoviek sídlisk Západ a Sekier k jednotlivým stojiskám, ako aj počty nádob pre zber jednotlivých zložiek KO sú v tabuľkách prílohy 3. Sumárne množstvá navrhnutých nádob s porovnaním so súčasným stavom sú v tab. 10.


12

Tab. 10: Porovnanie súčasného stavu počtov nádob na zber KO s počtom potrebným na vyzbieranie reálne vytriediteľných množstiev z komunálneho odpadu na sídliskách Sekier (MČ1) a Západ (MČ3).

Počet zberných nádob Súčasný stav Potreba

papier plasty sklo kov + VKM BRKO Zmes.

KO papier plasty sklo kov + VKM BRKO Zmes.

KO Časť mesta/objem zber. nádob 1100 l 1100 l 1232 l 1100 l 660 l 1100 l 1100 l 1100 l 1232 l 1100 l 660 l 1100 l

Zvolen - Západ 31 43 43 3 6 227 66 101 65 66 74 141 Zvolen Sekier - časť Bukovinka 4 6 6 2 1 34 10 10 9 10 10 20 Zvolen Sekier - časť Lipovec 8 20 18 3 2 73 23 30 24 23 23 38 Zvolen Sekier - časť Záhonok 6 7 8 3 1 36 10 11 10 10 10 16 Zvolen Sekier - časť Sekier 7 20 22 6 6 75 25 39 21 21 24 50 Spolu: 56 96 97 17 16 445 134 191 129 130 141 265

Počet zberných nádob Rozdiel

papier plasty sklo kovy + VKM BRKO Zmes.

KO

Časť mesta/objem zber. nádob 1100 l 1100 l 1232 l 1100 l 660 l 1100 l

Zvolen - Západ 35 58 22 63 68 -86 Zvolen Sekier - časť Bukovinka 6 4 3 8 9 -14 Zvolen Sekier - časť Lipovec 15 10 6 20 21 -35 Zvolen Sekier - časť Záhonok 4 4 2 7 9 -20 Zvolen Sekier - časť Sekier 18 19 -1 15 18 -25 Spolu: 78 95 32 113 125 -180 Frekvencia zvozov 2015 52 12 70 12 41 104 Frekvencia zvozov 2025* 104 104 12 36 52 52

* pri navrhnutom počte nádob na triedený zber v r. 2025

Optimalizácia počtu nádob na triedený zber pre mesto Zvolen Potrebný počet nádob pre celé mesto Zvolen (tab. 11) na splnenie požiadaviek legislatívy a dosiahnutie požadovaných cieľov triedeného zberu bol vypočítaný na základe výsledkov analýzy súčasného stavu a potrieb KBV na sídliskách Západ a Sekier (MČ 1, MČ 3).

Z tejto kalkulácie vychádza pre mesto Zvolen potreba zaobstarať a osadiť cez 900 ks zberných nádob na triedený zber (papier, plasty, sklo, kovy, VKM); cez 400 nádob na BRKO. NA druhej strane, počet nádob na KO klesne o približne 400 ks.

Táto metodika môže byť pre iné mestské časti, resp. pre niektoré komodity skresľujúca. Preto je potrebná samostatná analýza súčasného stavu a potrieb počtu nádob na TZ aj pre ostatné mestské časti.

Tab. 11: Prepočet nádob na zber jednotlivých zložiek KO pre mesto Zvolen potrebných na dosiahnutie stanovených cieľov triedenia (r. 2025)

Počet zberných nádob papier plasty sklo kovy + VKM BRKO Zmes. KO Časť mesta/objem zber. nádob 1100 l 1100 l 1232 l 1100 l 660 l 1100 l Sídliská Západ a Sekier Súčasný stav 56 96 97 17 16 445 Potreba 134 191 129 130 141 265 Rozdiel v ks 78 95 32 113 125 -180

Potreba v % 239 % 199 % 133 % 765 % 881 % 60 % Celé mesto:

Súčasný stav: 155 251 210 65 59 1014

Potreba v r. 2025* 371 499 279 497 520 604 Rozdiel 216 248 69 432 461 -410

* vypočítané na základe analýzy potrieb KBV na sídliskách Západ a Sekier (MČ 1, MČ 3)


13

3 TRENDY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA V SR A EÚ

3.1 Ciele nakladania s komunálnym odpadom SR Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR do roku 2020 je minimalizácia negatívnych účinkov vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie. Pre dosiahnutie cieľov stanovených v POH SR na roky 2016 - 2020 bude nevyhnuté zásadnejšie presadzovanie a dodržiavanie záväznej hierarchie odpadového hospodárstva za účelom zvýšenia recyklácie odpadov predovšetkým pre oblasť komunálnych odpadov [8].

V POH SR sa taktiež uvádza, že strategickým cieľom odpadového hospodárstva SR zostáva pre obdobie rokov 2016 až 2020 zásadné odklonenie odpadov od ich zneškodňovania skládkovaním obzvlášť pre komunálne odpady [8].

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade v čl. 11, ods. 2 ukladá členským štátom do r. 2020 zvýšiť opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu na min. 50 % (hmotnostných). Podotýkame, že ide o recykláciu, teda materiálové zhodnotenie, vytriediť je potrebné podstatne vyššie percento. Do naplnenia potrebných množstiev sa neráta energetické zhodnocovanie odpadov (výroba alternatívneho paliva z odpadu, rôzne pyrolýzne, plazmové a iné technológie). Pre splnenie cieľa 50 % recyklácie komunálnych odpadov (KO) je nevyhnutné zásadné zvýšenie úrovne triedeného zberu recyklovateľných zložiek komunálnych odpadov, predovšetkým papiera a lepenky, skla, plastov, kovov a biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Z dôvodu, že vytriedené množstvá KO v praxi obsahujú aj nerecyklovateľné prímesi a preto je množstvo reálne zhodnoteného odpadu vždy menšie ako toho, čo sa vytriedi. Preto musia byť ciele pre mieru triedeného zberu KO vyššie ako samotný cieľ recyklácie. Ciele pre triedený zber pre jednotlivé roky, ktoré si SR definovala v POH SR 2016-2020 sú v tab. 12.

Tab. 12: Ciele pre triedený zber komunálnych odpadov definované v POH SR 2016-2020 [8]

Rok 2016 2017 2018 2019 2020 Miera triedeného zberu 20 % 30 % 40 % 50 % 60 %

Niektoré krajiny EÚ cieľ 50 % recyklácie (vrátane kompostovania a anaeróbnej digescie) už dnes nie len že dosiahli, ale aj prekročili – napr. Nemecko, Rakúsko, Belgicko, a aj Slovinsko (obr. 4). Miera recyklácie na Slovensku už dlhodobejšie stagnuje na úrovni okolo 12 %. Pre dosiahnutie z tohto pohľadu ambicióznych cieľov triedeného zberu SR uvedených v tab. 12 POH SR uvádza, že je potrebné sledovať mieru triedeného zberu každý rok a v prípade negatívneho vývoja prijať okamžité razantnejšie opatrenia na jeho podporu.

V oblasti biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (BRKO) smernica 1999/31/ES o skládkach odpadu ukladá SR povinnosť zredukovať množstvo skládkovaných BRKO v 2020 na 35 % z množstva v r. 1995. Preto nový zákon o odpadoch č. 79/2015 Z. z. výrazne sprísnil povinnosti kladené na samosprávy súvisiace s BRKO (kap. 4).

V POH SR sú pre dosiahnutie vyššie uvedených cieľov nakladania s KO a BRKO viaceré opatrenia, z ktorých za najvýznamnejšie považujeme:

- implementovať princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov do systému triedeného zberu KO (opatrenie O8) – napr. cez organizácie zodpovednosti výrobcov tzv. „OZV“,

- posúdiť možnosť úpravy výšky a mechanizmu prerozdelenia poplatkov za uloženie odpadov na skládky odpadov (O9) - je potrebné jednoznačne výrazne zvýšiť poplatok za ukladanie odpadu na skládky, pretože SR patrí medzi krajiny EU s najnižším poplatkom za skládkovanie (tab. 14) a lacné skládkovanie je významnou ekonomickou bariérou rozšírenia triedeného zberu a iných – environmentálne vhodnejších spôsobov nakladania s odpadmi (ako napr. opätovné použitie a recyklácia),


14

- podporovať financovanie projektov zameraných na budovanie malých kompostární v obciach (O12),

- podporovať financovanie projektov na predchádzanie vzniku BRKO formou domáceho a komunitného kompostovania (O14),

- pokračovať v zavádzaní triedeného BRKO na základe štandardov triedeného zberu (O15),

- posúdiť možnosť zavedenia zákazu skládkovania BRKO, v ktorých je obsah organického uhlíka vyšší ako 5 % (O19) – takýto zákaz platí už dnes vo viacerých krajinách EU (Rakúsko, Belgicko).

3.2 Porovnanie odpadového hospodárstva SR s ostatnými štátmi EÚ V júli 2012 vyšla štúdia [9], ktorá obsahuje hodnotenie 27 členských štátov EÚ podľa 18 kritérií s využitím zelených (2 body), oranžových (1 bod) a červených (0 bodov) políčok pre oblasti, ako sú celkový recyklovaný odpad, cena zneškodňovania odpadu a porušovanie európskych právnych predpisov (tab. 13). Štúdia zistila veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Popredné miesta v tabuľke obsadili Rakúsko a Holandsko s celkovým počtom 39 bodov, ďalej Dánsko, Nemecko, Belgicko a Švédsko – ani jedna z týchto krajín nedostala viac ako dve červené políčka. Najhoršie odpadové hospodárstvo v EU majú krajiny ako Cyprus, Rumunsko, Litva, Bulharsko a najmä Grécko ktoré skončilo posledné a v celkovom hodnotiacom skóre získalo len 3 body.

Slovensko získalo sa 17 bodov, čím sa zaradilo medzi tretinou najhorších štátov EÚ.

Tab. 13: Porovnanie odpadového hospodárstva jednotlivých členských štátov EÚ v r. 2012 [9].

Štúdia vytkla Slovensku a aj ostatným krajinám, ktoré skončili na chvoste tabuľky, najmä neúčinné alebo chýbajúce politiky predchádzania vzniku odpadu, nedostatok stimulov na presmerovanie odpadu zo skládok, najmä nízky poplatok za uloženie odpadov na skládku, ďalej aj chýbajúce plánovanie spracovateľských kapacít na KO. Prílišné spoliehanie sa na skládky znamená, že lepšie možnosti nakladania s odpadom, ako sú jeho opakované využitie a recyklácia, sa sústavne využívajú v nedostatočnej miere.


15

Porovnanie nakladania s komunálnym odpadom v jednotlivých štátoch EU v r. 2014 je na obr. 4.

Obr. 4: Nakladanie s komunálnym odpadom v krajinách EÚ v r. 2014. Prvý stĺpec EÚ 28 predstavuje priemer členských štátov EÚ. [10]

Aj z obr. 4 je zrejmé, že Slovensko patrí ku krajinám EÚ, ktoré riešia komunálny odpad tým najhorším legálnym spôsobom – skládkovaním. Slovensko skládkuje až okolo 76 % KO a materiálovo zhodnocuje len okolo 12 %. Vyššiu mieru skládkovania majú už len Chorvátsko, Malta a Litva. Na druhej strane krajiny ako Belgicko, Nemecko či susedné Rakúsko dokážu recyklovať vyše 50 % KO (cieľ EÚ 50 % do 2020 prekračujú už dnes), významná časť KO sa po prepracovaní energeticky zhodnocuje a na skládke končí len do 5 % zvyšného KO. Aj Česká republika je na tom podstatne lepšie ako SR, keďže recykluje 25 % KO.

Skládkový poplatok v SR a v EÚ Jedným z dôvodov, prečo je SR na chvoste odpadového hospodárstva EÚ je príliš lacné skládkovanie, čo ekonomicky znevýhodňuje iné spôsoby nakladania s KO ako napr. recykláciu. SR má najnižší poplatok za uloženie komunálneho odpadu na skládku zo všetkých krajín EÚ (tab. 14).

Vzhľadom na veľmi nízky poplatok za skládkovanie a na povinnosť SR zvýšiť mieru recyklácie z dnešných cca 12 % na 50 % už o 4 roky, a vzhľadom na to, že EU striktne odporúča zvýšiť skládkový poplatok ako jedno z kľúčových opatrení na dosiahnutie požadovaného cieľa, je vysoko pravdepodobné, že skládkový poplatok sa bude v nadchádzajúcom období zvyšovať.

Tab. 14: Porovnanie poplatku (skládková daň) za uloženie komunálneho odpadu na skládku v jednotlivých európskych krajinách (r. 2013) [11].

Krajina Skládková daň (poplatok) Pozn. Rakúsko 29,80 €/t mechanicko-biolog. upravený odpad, od 2008 zákaz skládkovať odpady s

TOC > 5% Belgicko, Flámsko - spáliteľný odpad: 79,56 €/t

- nespáliteľný odpad: 42,44 €/t - odpad ktorý nemožno spaľovať v spaľovni: 21,22 €/t

od 2006 je zakázané skládkovať spáliteľný odpad (TOC > 6%) z domácností a priemyslu

Belgicko, Valónsko 65,00 €/t od 2004 je zakázané skládkovať odpad z domácností, kaly, popol, odpad s vysokým podielom biologicky rozložiteľnej zložky

Česká republika 20 €/t zákaz skládkovania zmesového KO od 2024 Dánsko 63 €/t od 1.1.1997 je zakázané skládkovať odpad vhodný pre spaľovanie.

28,4

0,7 0,9 1,3 1,5 1,5 4,2 7,617,4 17,9

25,8 28,333,9 39,1

48,9 52,855,0 56,1 58,6 60,0

73,8 74,6 75,982,6 87,9

91,827,3

49,5 44,554,4

34,847,6 37,5

55,6

50,035,3

35,0 27,1 20,7 0,4

20,7 15,1 12,418,4 10,1 8,9

1,7 0,0

12,4 0,30,4

0,0

28,233,3

33,826,9

46,6 23,726,3

31,3 18,0

28,322,1 27,9 27,9

48,8

16,3 21,0 15,6

22,624,9 21,4

22,613,3

5,7 15,0 8,1 3,616,1 16,4 20,8 17,4 17,227,1 32,0

5,614,5 18,5 17,2 16,7 17,6

11,6 14,1 11,1 17,0

2,9 6,4 9,61,9

12,16,0 2,1 3,7 4,6

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

Kompost./Digest.RecykláciaSpaľovanieSkládkovanie


16

Krajina Skládková daň (poplatok) Pozn. Estónsko 12,00 €/t každoročný nárast o 20 % do 30 €/t pre komunálny odpad do r. 2015 Fínsko 40,00 €/t Francúzsko 20 – 100/t - neautorizované skládky: 100 €/t,

- autorizované skládky: 30 €/t - autorizované skládky s ISO 14001: 20 €/t

Maďarsko 7-15 €/t Írsko 65 €/t Taliansko 10,30 – 25,80 €/t od 1.1.2012 zakázané skládkovať spáliteľný odpad výhrevn. > 13 MJ/kg. Lotyšsko 9,96 €/t Litva 22 €/t Holandsko 107,49 €/t Nórsko 36 €/t zákaz skládkovania odpadov s obsahom organického uhlíka (TOC) nad10

% od r. 2009 Poľsko 26,60 €/t Slovensko 4,98 €/t po vytriedení 5 zložiek z KO Španielsko, Katalánsko 12 €/t Švédsko 47 €/t od 2002 zákaz skládkovať triedené spáliteľné odpady

od 2005 zákaz skládkovať organické odpady (všetky odpady obsahujúce organický uhlík napr. odpady z potravín, plasty)

Švajčiarsko 12 €/t od 2005 zákaz skládkovať KO, ukladá sa najmä popol zo spaľovní. Veľká Británia 91 €/t

3.3 Obehové hospodárstvo – budúcnosť Európy Európska komisia pripravila a koncom roka 2015 predstavila sériu opatrení na zavedenie a rozvoj obehového hospodárstva (Circular Economy) v EÚ [12] s cieľmi do roku 2030, ktoré nám prinesie vyššiu konkurencieschopnosť, udržateľný ekonomický rozvoj a dlhodobé pracovné miesta.

Zavádzané opatrenia obehového hospodárstva smerujú k vyššej ochrane životného prostredia ako aj k rozvoju ekonomiky smerom k redukcii ťažby a efektívnemu využívaniu prírodných zdrojov, k minimalizácii vzniku odpadov a k prudkému rozvoju recyklácie. Zároveň to bude viesť k energetickým úsporám a pomôže to vyhnúť sa nenapraviteľným škodám, ktoré spôsobuje súčasné neudržateľné čerpanie zdrojov v miere prekračujúcej kapacitu Zeme (v EÚ sa spotrebuje 14 t primárnych surovín a vyprodukuje 5 t odpadov na obyvateľa ročne), zníženie negatívnych dopadov na klímu, biodiverzitu, pôdu, vodu a kvalitu ovzdušia. Základnou myšlienkou je čo najvyššie a čo najkvalitnejšie materiálové zhodnotenie odpadov (obr. 5). Odpad sa stáva surovinou, a preto potrebujeme rozvinúť systémy na predchádzanie jeho vzniku, efektívny separovaný zber, kvalitné recyklačné a zhodnocovacie technológie, resp. systémy opätovného využitia.

Na Slovensku skládkujeme takmer 76 % komunálnych odpadov [10]. Vo Zvolene to bolo v roku 2015 podobe, na skládku sme uložili 75% odpadu.

Obr. 5: Schéma obehového hospodárstva [13]


17

Séria opatrení obehového hospodárstva smeruje k revízii legislatívy, smerníc a cieľov EÚ týkajúcich sa odpadového hospodárstva. Akčný plán obehového hospodárstva [14] obsahuje konkrétne aktivity ako aj časový harmonogram ich implementácie pre roky 2015 – 2018. Medzi ciele obehového hospodárstva v EÚ, dôležité pre samosprávu, patria [15]:

- 75% miera recyklácie odpadov z obalov do roku 2030, - redukcia skládkovania odpadu na max. 10 % v roku 2030, - opatrenia podporujúce opätovné využívanie, - ekonomické nástroje podporujúce ekodizajn v produkcii výrobkov.

Navrhované opatrenia obehového hospodárstva budú pozitívne ovplyvňovať, podporovať:

- výrobu, smerom k trvácim, energeticky efektívnym, opraviteľným a lepšie recyklovateľným, resp. zhodnotiteľným výrobkom (tzv. ekodesign); k efektívnej ťažbe a využitiu prírodných zdrojov a zrecyklovanej hmoty; využitie vedľajších produktov vo výrobnom procese;

- spotrebu, smerom k dostupnosti informácii o ekovýrobkoch a k zlepšeniu možností opravy výrobkov ako aj ich opätovného použitia; podpora a rozšírenie zeleného verejného obstarávania;

- odpadové hospodárstvo, smerom k maximálnemu zhodnoteniu, recyklácie odpadu a jeho minimálnemu zneškodňovaniu na skládkach; zavedenie systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov;

- trh s druhotnými surovinami a opätovné využívanie vody, smerom ku kvalite a spoľahlivej evidencii druhotných surovín, resp. ich tokov; k maximálnemu zhodnocovaniu bioodpadov a následne využitie kompostu; k efektívnemu a opakovanému využívaniu vody; k znižovaniu nebezpečných chemických látok v obehovom hospodárstve, atď.

Prioritné oblasti obehového hospodárstva dôležité pre SR sú:

- Plasty – cez ich separáciu, vysokú recykláciu (hlavne u obalov), biologickú odbúrateľnosť, a znižovanie prítomnosti nebezpečných látok;

- Potravinový odpad (viac tu) [16] - smerom k lepšej evidencii tohto odpadu a jeho zhodnocovaniu; k využívaniu najmä pozáručných potravín, k darovaniu potravín, resp. k zhodnoteniu bývalých potravín a vedľajších produktov z potravinárskeho reťazca na výrobu krmív, zníženie odpadu z potravín o 50 % do roku 2030;

- Kľúčové suroviny – predovšetkým tie neobnoviteľné, ktoré sú vo svete, resp. v EÚ veľmi obmedzené; podpora vývoja technológií na ich efektívne spätné získavanie, ekodizajn pri ich navrhovaní a recyklácia napr. pri elektronických zariadeniach (viac tu) [17];

- Stavebný a demolačný odpad (viac tu) [18] – podporou zhodnocovania stavebného odpadu a odpadu z demolačných prác;

- Biomasa a výrobky z prírodných materiálov (napr. drevo, plodiny, vlákna) – podporou kaskádového využívania biomasy, separovaným zberom a recykláciu dreveného obalového materiálu, systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov týkajúce sa nábytku alebo drevených obalov, poradenstvom pre efektívne využívanie biomasy v poľnohospodárstve a pod;

- Inovácia, investície a iné horizontálne opatrenia – cez podporu výskumu a inovácii (napr. programy HORIZON 2020, LIFE, COSME), podporou investícií v obehovom hospodárstve cez EIŠF, EFSI, EIB; podporou zelených pracovných miest (viac tu), podporou EÚ platformy inteligentnej špecializácie.


18

4 VZOROVÉ PRÍKLADY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA SAMOSPRÁV ZO SLOVENSKA A ZO ZAHRANIČIA Na Slovensku a aj v okolitých krajinách máme vzorové príklady samospráv, ktoré sú v nakladaní s komunálnym odpadom na výrazne vyššej úrovni, ako je Zvolen a viaceré už v súčasnosti dokážu napĺňať požiadavky legislatívy EÚ v r. 2020 (kap. 3). Tieto príklady z praxe dokazujú, že výrazné zvýšenie vytriedenia a následnej recyklácie komunálneho odpadu (tab. 15) nie je utópiou a môžu pre mesto Zvolen slúžiť ako zdroj inšpirácie.

Azda najznámejším slovenským príkladom je obec Palárikovo. Hoci je to obec veľkostne neporovnateľná s mestom Zvolen, predsa len môže byť pre mesto príkladom v práci s obyvateľmi a najmä pre riešenie OH v rodinnej zástavbe (IBV).

Tab. 15: Prehľad miery materiálového zhodnocovania (recyklácie) komunálneho odpadu vo vybraných samosprávach Slovenska (pri „starej“ odpadovej legislatíve) i zahraničia

Samospráva Miera recyklácie Palárikovo (r. 2014) 63 % Dubnica nad Váhom (r. 2015) 37 % Nová Dubnica (r. 2015) 45 % Olomouc (Česká republika, r. 2015) 48 % Treviso (Taliansko, r. 2015) 85 % Zvolen (r. 2015) 25 %

Podrobný popis odpadového hospodárstva vzorových samospráv uvedených v tab. 15, vrátane dosiahnutých výsledkov a príčin úspešnosti ich systémov je v prílohe 1.

Vo vzorových samosprávach tab. 15 boli hlavnými faktormi dosiahnutých úspechov odpadového hospodárstva nasledovné:

Palárikovo (4 332 obyv., najmä IBV, TZ 63 %):

- pravidelne sa opakujúca intenzívna komunikácia s obyvateľmi mesta a so žiakmi ZŠ, - spolupráca medzi obcou a MVO,

- zavedenie triedeného zberu odpadov na celom území obce a vo všetkých inštitúciách a formách v obci,

- prevzatie triedeného zberu (TZ) odpadov pod kontrolu pracovníkov obce,

- získané dotácie z Recyklačného fondu a fondov EÚ na dobudovanie infraštruktúry TZ,

- intenzívna podpora domáceho a komunitného kompostovania a zriadenie obecnej kompostárne,

- dlhodobé plánovanie v OH so stanovením si odvážnych cieľov,

- podpora zo strany vedenia mesta,

- jednoduchý a komfortný systém triedenia odpadov pre obyvateľov, - zavedenie množstvového zberu zmesových komunálnych odpadov, - pravidelná kontrola ponuky odberateľov na vytriedené zložky odpadov.


19

Dubnica nad Váhom (24 500 obyv., IBV aj KBV, TZ 37 %): - odpadové a surovinové hospodárstvo riadené osobami s úprimným záujmom o

zabezpečovanie hierarchie a cieľov odpadového hospodárstva, - miestne poplatky na KO a DSO určované na základe množstvového zberu (kontajnerovo –

intervalový) zmesového KO,

- možnosť výberu viacerých veľkostí zberných nádob/vriec a intervalov zberu zmesového KO, aby si pôvodca odpadu optimálne nastavil podmienky zberu vzhľadom na svoje potreby,

- celoplošná realizácia triedeného zberu na území mesta a pre všetkých pôvodcov komunálnych odpadov,

- realizácia triedeného zberu všetkých zložiek KO (zatiaľ bez zberu kuchynského bioodpadu od obyvateľov),

- optimálne donáškové vzdialenosti k zberným nádobám na triedené zložky, - intervaly zberu a počet zberných nádob na triedené zložky nastavené tak, aby sa eliminovalo

prepĺňanie zberných nádob a aby nároky na dočasné zhromažďovanie boli na akceptovateľnej úrovni,

- umožnenie realizácie mobilného výkupu papiera,

- zrušenie rozmiestňovania veľkoobjemových kontajnerov počas jarného a jesenného upratovania,

- pri zbere objemného odpadu sa zhodnotiteľné objemné odpady zberajú samostatne od nezhodnotiteľných,

- prevádzka Strediska triedeného zberu (dotrieďovanie),

- prevádzka zberného dvora s celodennou prevádzkovou dobou (12 h denne) počas 6 dní (PO – SO) na všetky triedené zložky, objemný odpad a DSO,

- prevádzka mestského kompostoviska s dostatočnou prevádzkovou dobou (8 h denne) počas pracovných dní a 4 h v sobotu,

- pravidelná informovanosť o triedenom zbere, odpadovom hospodárstve a systéme miestnych poplatkov za KO a DSO.

Nová Dubnica (11 387 obyv., IBV aj KBV, TZ 45 %): - pravidelne sa opakujúca intenzívna komunikácia s obyvateľmi mesta,

- prevzatie triedeného zberu odpadov pod kontrolu pracovníkov mesta, - získané dotácie z Recyklačného fondu na dobudovanie infraštruktúry triedeného zberu,

- zriadenie chránenej dielne na dotrieďovanie odpadov, - dlhodobé plánovanie v OH so stanovením si odvážnych cieľov,

- ekonomická aj morálna podpora zo strany vedenia mesta, - pravidelná kontrola ponuky odberateľov na vytriedené zložky odpadov, - hustá sieť infraštruktúry OH (veľký počet zberných stanovíšť na obyvateľa


20

Olomouc (99 489 obyv., IBV aj KBV, TZ 48 %): - nadštandardná komunikácia s obyvateľmi mesta,

- dôraz na výchovu a vzdelávanie (vzdelávacie centrum a investície do vzdelávacích pomôcok pre deti),

- overovanie nových postupov pred ich zavedením do OH realizáciou pilotných projektov,

- dlhodobé plánovanie v OH, - podpora vedenia mesta (vyčleňovanie finančných prostriedkov na vzdelávanie

a zdokonaľovanie infraštruktúry), - hustá sieť infraštruktúry OH (veľký počet zberných stojísk na obyvateľa)

Treviso – Taliansko (554 000 obyv., mesto cca 170 000 + reg., TZ 85 %):

- kampane na predchádzanie tvorby odpadu - domáce kompostovanie, podpora pitia vody z vodovodu a pod.,

- informačné a osvetové materiály pre verejnosť - letáky, časopisy, kalendáre,

- práca so školami, vzdelávanie detí a mládeže - exkurzie, súťaže,

- dni otvorených dverí, a pod.

- vysoká miera separácie pri vzniku odpadu - množstvový systém poplatku za odpad - transparentnosť a efektívnosť - politická vôľa a záväzok neustále zlepšovať systém


21

5 POVINNOSTI VYPLÝVAJÚCE Z LEGISLATÍVY SR A EÚ Nový zákon o odpadoch 79/2015 Z. z. (ďalej aj „zákon o odpadoch“, resp. „zákon 79/2015“) účinný od 01.01.2016 zavádza viaceré významné zmeny týkajúce sa odpadového hospodárstva miest a obcí. Zmeny sa týkajú aj oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi. Zákon ukladá obciam nové povinnosti ale aj dáva nové možnosti s hlavným cieľom – zvyšovať triedený zber a recykláciu odpadu a minimalizovať ukladanie odpadu na skládky.

Nový zákon o odpadoch a vykonávacie vyhlášky implementujú povinnosti vyplývajúce pre Slovensko z legislatívy EÚ. Tie najvýznamnejšie týkajúce sa aj samospráv sú:

- zvýšiť opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu na min. 50 % do r. 2020 (smernica 2008/98/ES),

- zredukovať množstvo skládkovaných BRKO v 2020 na 35 % z množstva v r. 1995 (smernica 1999/31/ES).

Jednou z tých najpodstatnejších zmien pre samosprávy je zmena financovania triedeného zberu vyhradených prúdov odpadov (papier, plasty, sklo, kovy, VKM, batérie a elektroodpad). Kým doteraz museli obce a mestá uhrádzať náklady na tieto druhy odpadov z vlastného rozpočtu, pričom za zhodnotené odpady mali istý nie veľký príjem z Recyklačného fondu a z vybranej oprávnenej organizácie, od 01.07.2016 sa o tieto odpady musia postarať výrobcovia, najčastejšie prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Táto systémová zmena je veľmi významná, pretože, motivuje obce čo najviac triediť odpad, ktorý je pre nich zadarmo, aby mali čo najmenej zmesového KO, za ktorý musia platiť.

Povinnosti pre samosprávy sú najmä v 6. časti zákona o odpadoch (§ 80 - § 83). Z tých najdôležitejších vyberáme:

- zabezpečenie triedeného zberu KO – papier, plasty, sklo a kovy (§ 81, ods. 7), podrobnosti ako napr. minimálne zberové kapacity pre jednotlivé druhy odpadov sú definované vo vyhláške 371/2015 Z. z.,

- zabezpečenie triedeného zberu BRKO (§ 81, ods. 7, viac v kap. 2.1),

- zabezpečenie množstvového zberu drobného stavebného odpadu od 01.01.2016,

- zabezpečenie min. 2 x ročne zber objemných odpadov a oddelene zbieraných zložiek KO z obsahom škodlivín (§ 81, ods. 7),

- hradenie nákladov na nakladanie s KO z miestneho poplatku za KO a DSO – do výšky poplatku sa už nezarátavajú náklady na zabezpečenie triedeného zberu vyhradených prúdov odpadov (papier, plasty, sklo, kovy, VKM, batérie a elektroodpad) od 01.07.2016 (§ 81, ods. 12),

- prevádzkovateľ zberného dvora obce je povinný vyčleniť priestor pre komunálne odpady vhodné na prípravu na opätovné použitie (§ 82, ods. 3, písm. c zákona o odpadoch).

Ten, kto vykonáva zber a prepravu komunálneho odpadu (s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľov kuchýň, spätného zberu a zberných miest batérií) musí mať s mestom zmluvu, pokiaľ si to mesto nevykonáva samé. Týka sa to aj mobilných zberov – výkupov papiera (§ 81, ods. 13).

Pre prefinancovanie triedeného zberu papiera, plastov, skla, kovov a VKM uzatvára mesto zmluvu s OZV pre obaly. Mesto môže uzavrieť zmluvu len s jednou OZV pre obaly (§ 81, ods. 22), pričom ju môže vypovedať bez udania dôvodu vždy k 31.12. (§ 27, ods. 15).

Zberová spoločnosť, ktorá vykonáva v meste triedený zber obalov a neobalových výrobkov (papier, plasty, sklo, kovy a VKM), musí do 45 dní od uzavretia zmluvy medzi OZV pre obaly a mestom uzavrieť zmluvu s touto OZV, v ktorej sú špecifikované podrobnosti úhrady nákladov na triedený


22

zber organizáciou zodpovednosti výrobcov, inak zberovej spoločnosti môže mesto vypovedať zmluvu (§ 81, ods. 23).

5.1 Nakladanie s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom (BRKO) Obec je povinná zabezpečiť od 01.01.2016 zavedenie a vykonávanie triedeného zberu nasledovných druhov bioodpadu (§ 81, ods. 7, písm. b zákona o odpadoch):

- biologicky rozložiteľný kuchynský odpad (kuchynský bioodpad) okrem odpadu od prevádzkovateľa kuchyne

- jedlé oleje a tuky z domácností

- zelený bioodpad – bioodpad zo záhrad, parkov, cintorínov

Zabezpečenie zberu kuchynského odpadu Obec musí zabezpečiť zber kuchynského odpadu z domácností. Je to biologicky rozložiteľný odpad, ktorý vzniká v kuchyni pri príprave jedál a nápojov (zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny, vaječné škrupiny, nespracované zostatky surovín a pod.), ako aj odpad vzniknutý po konzumácii jedál a nápojov (použité papierové servítky, neskonzumované zostatky pokrmov, kávové a čajové zvyšky a pod.) a taktiež potraviny po záručnej dobe.

Vykonávacia vyhláška č. 371/2015 Z. z. k zákonu o odpadoch (ďalej aj „vyhláška“, resp. „vyhl. 371/2015“) definuje požiadavky na triedený zber komunálnych odpadov. Splnenie zákonnej povinnosti zabezpečenia triedeného zberu kuchynského bioodpadu znamená, že každý obyvateľ obce musí mať k dispozícii zberovú kapacitu v rozsahu min. 250 l/obyv. ročne. Frekvencia vývozu zberných nádob musí byť minimálne raz za 14 dní (§ 14 ods. 9 vyhlášky).

Podľa § 14, ods. 10 vyhlášky musia byť nádoby na zber BRKO vhodným spôsobom upravené na zabezpečenie dostatočného prístupu vzduchu, napr. vetracími otvormi a mriežkou v spodnej časti nádoby.

Systém zberu kuchynského odpadu obec popíše vo VZN o nakladaní s KO a DSO.

Podľa § 81, ods. 21 zákona o odpadoch obec nemusí zaviesť a zabezpečovať zber kuchynského bioodpadu, ak:

- zabezpečí energetické zhodnotenie týchto odpadov

- preukáže, že min. 50 % obyv. kompostuje vlastný odpad

- preukáže, že to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu - najmä historické centrá miest, riedko osídlené oblasti - výnimka sa uplatní iba pre túto časť obce

- preukáže, že je to ekonomicky neúnosné - náklady na nakladanie s týmto kuchynským odpadom nemožno pokryť ani pri určení poplatku vo výške 50 % hornej max. sadzby poplatku (cca 20 €/obyv. ročne)

Ak obec nezaviedla zber kuchynského bioodpadu z dôvodu uplatnenia si niektorej z vyššie uvedených výnimiek, musí tento dôvod uviesť vo VZN o nakladaní s KO a DSO.

Zabezpečenie zberu jedlých olejov a tukov Obec je povinná zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu jedlých olejov a tukov od 01.01.2016. Na túto povinnosť sa nevzťahujú výnimky ako v prípade kuchynského odpadu.

Zákon ani vyhláška nespresňujú podrobnosti zabezpečenia zberu jedlých olejov a tukov. Najbežnejší systém zberu je, keď obyvatelia dávajú použitý olej do PET fliaš od oleja, ktoré sa potom zbierajú spolu so zberom ostatných vytriedených zložiek (papier, plasty, sklo, bioodpad, ...), alebo ich obyvatelia môžu ukladať do špeciálnych kontajnerov rozmiestnených v obci a na zbernom dvore.

Systém zberu jedlých olejov a tukov obec popíše vo VZN o nakladaní s KO a DSO.


23

Zabezpečenie zberu zeleného bioodpadu Zelený bioodpad predstavuje biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad, parkov a cintorínov. Patria sem napr. orezy stromov, tráva, lístie, pozberové zvyšky rastlín, zvyšky ovocia a zeleniny, burina, piliny, drevná štiepka, hobliny, drevný popol a pod.

Na zabezpečenie zberu zeleného bioodpadu sa nevzťahujú výnimky, ako v prípade zberu kuchynského odpadu.

Zber zeleného bioodpadu je definovaný vo vyhláške, podľa ktorej obec zabezpečí, v prípade individuálnej bytovej výstavby (IBV), aby každá domácnosť mala (§ 14 ods. 8 vyhlášky):

- zbernú nádobu s objemom min. 120 l, pričom frekvencia odvozu zberných nádob musí byť minimálne raz za 14 dní a zber tohto biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu musí byť vykonávaný minimálne v období mesiacov marec až november, alebo

- kompostovací zásobník pre domáce kompostovanie.

Triedený zber zeleného bioodpadu v IBV sa môže vykonávať spoločne so zberom kuchynského odpadu a platia tu podmienky pre zber zeleného bioodpadu – zber musí prebiehať prostredníctvom zberných nádob s min. objemom 120 l a s frekvenciou vývodu min raz za 14 dní (§ 14 ods. 10 vyhlášky).

Rovnako ako pri zbere kuchynského odpadu, aj pri zbere zeleného bioodpadu platí, že nádoby na zber bioodpadu musia byť vhodným spôsobom upravené na zabezpečenie dostatočného prístupu vzduchu, napr. vetracími otvormi a mriežkou v spodnej časti nádoby (§ 14, ods. 10 vyhlášky).

Systém zberu zeleného bioodpadu obec popíše vo VZN o nakladaní s KO a DSO.

Nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne Povinnosti a zákazy vzťahujúce sa na kuchynský a reštauračný odpad od prevádzkovateľa kuchyne sú uvedené v § 83 zákona o odpadoch.

Prevádzkovateľ kuchyne:

- zodpovedá za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom (kuchynský bioodpad), ktorého je pôvodcom,

- je povinný svoj kuchynský bioodpad odpad triediť,

- má zakázané uložiť kuchynský bioodpad do nádob na zber komunálneho odpadu,

- má zakázané používať drviče kuchynského bioodpadu napojené na verejnú kanalizáciu; (zákaz sa neuplatní, ak vlastník kanalizácie s používaním drviča súhlasí a používanie drviča je zmluvne upravené),

- má zakázané zbaviť sa použitých jedlých olejov a tukov vypúšťaním do kanalizácie.

5.2 Malá kompostáreň – jednoduché riešenie pre zhodnotenie zeleného BRKO Malá kompostáreň predstavuje jednoduché riešenie pre samosprávy, ako naložiť s vyzbieraným zeleným bioodpadom. Je definovaná vo vykonávacej vyhláške 371/2015 Z. z. k zákonu o odpadoch v § 11.

Malá kompostáreň je zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (BRKO) zo zelene. Jej ročná kapacita je max.100 ton BRKO (§ 11 ods. 4 vyhlášky). Predstavuje „koncovku“ na zhodnotenie zeleného bioodpadu, ale nenahrádza systém triedeného zberu bioodpadu vyplývajúci zo zákona.

Do malej kompostárne možno prevziať iba biologicky rozložiteľný komunálny odpad (§ 11 ods. 13 a 14 vyhlášky), ktorý:


24

- je rastlinného pôvodu a pochádza len z katastrálneho územia obce, v ktorom sa táto malá kompostáreň nachádza,

- neobsahuje nerozložiteľné prímesi, cudzorodé látky, mastnotu, ropné látky a zvyšky živočíšneho pôvodu,

- zaraďuje sa pod katalógové číslo:

• 20 01 38 (Drevo iné ako uvedené v 20 01 37), • 20 02 01 (BRO), • 20 03 02 (Odpad z trhovísk), • 20 02 02 (Zemina a kamenivo) - len ak je to nevyhnutné pre dodržanie podmienok

kompostovania, ale iba v nevyhnutnom množstve.

Hoci je malá kompostáreň zariadenie na zhodnocovanie odpadov, pre zjednodušenie jej zriadenia na ňu netreba súhlas orgánu štátnej správy (§ 97 ods. 1 písm. c zákona). Musí však byť označená viditeľnou informačnou tabuľou (§ 6 ods. 1 vyhlášky) a spĺňať ostatné podmienky zariadenia na nakladanie s odpadmi a zariadenia na zhodnocovanie odpadov (evidencia odpadov, prevádzková dokumentácia a pod. (§ 9 a § 10 vyhlášky).

Pri prevádzke malej kompostárne je potrebné (§ 11 ods. 15 vyhlášky):

- zamedziť vstupu nepovolaných osôb,

- mať priestor na skladovanie BRKO vybudovaný a prevádzkovaný tak, že nedochádza k nežiaducemu vplyvu na životné prostredie,

- zabezpečiť meranie teploty,

- zamedziť vnikaniu atmosférických zrážok do kompostovaného materiálu počas aktívnej fázy kompostovania, a to nepriepustnou textíliou, zastrešením alebo kompostovaním vo vakoch, ak sa kompostuje na ploche bez vodohospodárskeho zabezpečenia.

Miesto kompostárne musí spĺňať podmienky (§ 11 ods. 16 vyhlášky):

- nachádza sa najmenej 50 m od povrchových vôd,

- nachádza sa najmenej 100 m od zdroja pitnej vody, zdroja liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd a mimo ich ochranných pásiem,

- má plochu s maximálnym sklonom do 3°,

- nachádza sa mimo trvalo zamokrených pozemkov a inundačných území.

Zjednodušením pre prevádzkovateľa malej kompostárne je tiež aj to, že malá kompostáreň nemusí mať certifikovanú váhu, pretože hmotnosť odpadov vstupujúcich do malej kompostárne je možné stanoviť aj odborným odhadom (§ 11 ods. 17 vyhlášky).

Výsledkom zhodnocovania bioodpadu v malej kompostárni je kompost, ktorý môže mesto využiť na skrášľovanie plôch verejnej zelene (napr. pri výsadbách, zúrodňovaní, rekultivácii) alebo ho môže rozdávať občanom, čím ich môže napr. motivovať k zaneseniu bioodpadov do kompostárne – občan zavezie na vlastné náklady do kompostárne bioodpad (napr. má veľa zhrabaného lístia alebo trávy a nevie/nechce to doma skompostovať) a cestou naspäť si odvezie kompost pre svoju záhradu.

Ak by mesto chcelo kompost predávať, musel by byť registrovaný v zmysle zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.


25

6 DLHODOBÉ CIELE ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA MESTA ZVOLEN Dlhodobé ciele nakladania s komunálnym odpadom v meste Zvolen do r. 2025 s postupným nábehom v jednotlivých rokoch sú v tab. 16 a 17. Boli stanovené na základe:

- reálne vytriediteľných množstiev z komunálneho odpadu (tab. 9, kap. 2.2)

- povinností vyplývajúcich zo súčasnej legislatívy SR a EU (recyklovať 50 % KO do 2020), z cieľov POH SR na roky 2016 – 2020 (kap. 3, tab. 12)

- dnes dosahovaných výsledkov triedenia vzorových príkladov – najmä Olomouc, Treviso, Nová Dubnica, ale aj Palárikovo (kap. 4 a príloha 1)

Tab. 16 predstavuje množstvá vytriedeného komunálneho odpadu (KO) a následne zvyšný zmesový KO a zostatkový KO (uličné smeti), ktorý bude zneškodnený, prípadne časť môže byť ešte spracovaná (MBÚ) a energeticky zhodnotená. Celkové množstvo vytriedeného KO v r. 2020 predstavuje 64,5 %. Tento cieľ je v súlade s POH SR na r. 2016-2020 (tab. 12) a už v r. 2015 ho takmer dosiahla obec Palárikovo – v čase platnosti predošlého zákona o odpadoch 223/2001 Z. z., ktorý neobsahoval nástroj ekonomickej motivácie pre samosprávy triediť odpad, ako je tomu pri súčasnej odpadovej legislatíve. Treba poznamenať, že v období 2005-2013 obec Palárikovo tento cieľ prekračovala s maximom 74,1 % v r. 2008. (tab. 2 prílohy 1). Pre r. 2025 bol stanovený cieľ vytriedeného množstva KO na 80,4 %. Jednak to vyplýva z potenciálnych a reálne vytriediteľných množstiev KO a taktiež máme už dnes samosprávy, ktoré triedia viac – talianske mesto Treviso – 85 % (príloha 1), čo dokazuje, že cieľ nie je nereálny.

Tab. 16: Ciele nakladania s komunálnymi odpadmi do r. 2025 – množstvá vytriedených a nevytriedených (zvyškových) odpadov v jednotlivých rokoch.

Druh odpadu Vznik KO

Reálne vytrie- Ciele nakladania s komunálnym odpadom

v r. 2015 diteľné Cieľové množstvá v t v jednotlivých rokoch t t 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 papier (zberné nádoby) 310 898 380 480 580 630 680 730 780 830 870 900 papier (mobilný zber) 621 620 620 620 620 620 620 620 620 620 620 620 plasty 230 956 300 400 500 600 670 720 790 850 900 950 sklo 337 759 350 400 450 500 550 600 650 690 730 760 kovy 4 190 5 20 50 80 110 140 160 170 180 190 kompozitné obaly 21 127 30 40 60 80 90 100 110 120 125 130 Obaly a neobaly spolu [t] 1 523 3 549 1 685 1 960 2 260 2 510 2 720 2 910 3 110 3 280 3 425 3 550 Obaly a neobaly spolu 10,84% 25,25% 12,0% 13,9% 16,1% 17,9% 19,3% 20,7% 22,1% 23,3% 24,4% 25,3% bioodpad (kuchynský) 2 868 500 1000 1500 1900 2200 2400 2600 2700 2800 2870 bioodpad (záhradný) 1 104 2 530 1200 1400 1600 1800 2000 2200 2300 2400 2500 2530 jedlé oleje a tuky 2 38 4 10 15 20 25 29 32 34 36 38 objemný odpad 1 120 1 139 1120 1120 1130 1130 1130 1135 1135 1135 1140 1140 drobný stavebný odpad 614 787 600 620 680 700 720 740 755 770 780 790 batérie a akumulátory 1 30 2 5 10 15 20 23 25 27 29 30 elektroodpad 43 127 50 60 70 80 90 100 110 120 125 130 šatstvo a textil 47 190 50 70 90 110 130 150 160 170 180 190 nebezpečný odpad 6 39 8 13 18 22 26 29 32 35 37 39 Vytriedené spolu [t] 4 459 11 297 5 219 6 258 7 373 8 287 9 061 9 716 10 259 10 671 11 052 11 307 Vytriedené spolu 31,74% 80,36% 37,1% 44,5% 52,4% 59,0% 64,5% 69,1% 73,0% 75,9% 78,6% 80,4% Tempo rastu 5,4% 7,4% 7,9% 6,5% 5,5% 4,7% 3,9% 2,9% 2,7% 1,8% zmesový KO 9 469 2 620 8 713 7 672 6 555 5 639 4 863 4 206 3 661 3 247 2 865 2 609 zostatkový odpad* 123 141 125 127 129 131 133 135 137 139 140 141 Nevytr./znešk. spolu [t] 9 592 2 761 8 838 7 799 6 684 5 770 4 996 4 341 3 798 3 386 3 005 2 750 Nevytried./znešk. spolu 68,26% 19,64% 62,9% 55,5% 47,6% 41,0% 35,5% 30,9% 27,0% 24,1% 21,4% 19,6% Tempo poklesu -5,4% -7,4% -7,9% -6,5% -5,5% -4,7% -3,9% -2,9% -2,7% -1,8% Spolu 14 052 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 * uličné smeti a pod.


26

Nie všetok vytriedený odpad je možné zhodnotiť. Najmä časť objemného a drobného stavebného odpadu – hoci sa vytriedi, pretože sa zbiera iným režimom ako zmesový KO, skončí na skládke – zmiešaný odpad zo stavieb, časti nábytku, ktoré sa nedajú oddeliť a pod. Časť odpadu je aj z vyzbieraných separátov pri ich konečnom dotrieďovaní. Preto je celková miera zhodnotenia (recyklácie) nižšia (tab. 17) a mala by dosiahnuť 56,8 % v r. 2020 a 72,2 % v r. 2025. Záväzok recyklovať v r. 2020 min. 50 % komunálneho odpadu mesto Zvolen môže splniť, dôležité bude, aké účinné opatrenia príjme mesto na dosiahnutie stanovených cieľov.

Tab. 17: Ciele nakladania s komunálnymi odpadmi do r. 2025 – množstvá materiálovo zhodnotených (recyklovaných) a zneškodnených odpadov v jednotlivých rokoch. Nie všetky vytriedené odpady môžu byť zhodnotené.

Druh odpadu Vznik KO

Reálne vytrie- Ciele nakladania s komunálnym odpadom

v r. 2015 diteľné Cieľové množstvá v t v jednotlivých rokoch t t 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 papier (zberné nádoby) 310 898 380 480 580 630 680 730 780 830 870 900 papier (mobilný zber) 621 620 620 620 620 620 620 620 620 620 620 620 plasty 230 956 300 400 500 600 670 720 790 850 900 950 sklo 337 759 350 400 450 500 550 600 650 690 730 760 kovy 4 190 5 20 50 80 110 140 160 170 180 190 kompozitné obaly 21 127 30 40 60 80 90 100 110 120 125 130 Obaly a neobaly spolu [t] 1 523 3 549 1 685 1 960 2 260 2 510 2 720 2 910 3 110 3 280 3 425 3 550 Obaly a neobaly spolu 10,84% 25,25% 12,0% 13,9% 16,1% 17,9% 19,3% 20,7% 22,1% 23,3% 24,4% 25,3% bioodpad (kuchynský) 2 868 500 1000 1500 1900 2200 2400 2600 2700 2800 2870 bioodpad (záhradný) 1 104 2 530 1200 1400 1600 1800 2000 2200 2300 2400 2500 2530 jedlé oleje a tuky 2 38 4 10 15 20 25 29 32 34 36 38 objemný odpad (zhod.) 784 797 790 790 790 795 795 795 795 800 800 800 batérie a akumulátory 1 30 2 5 10 15 20 23 25 27 29 30 elektroodpad 43 127 50 60 70 80 90 100 110 120 125 130 šatstvo a textil 47 190 50 70 90 110 130 150 160 170 180 190 nebezp. odpad (zhod.) 1 14 1 3 5 7 9 10 11 12 13 14 Zhodnotené spolu [t] 3 504 10 142 4 282 5 298 6 340 7 237 7 989 8 617 9 143 9 543 9 908 10 152 Zhodnotené spolu 24,94% 72,15% 30,5% 37,7% 45,1% 51,5% 56,8% 61,3% 65,0% 67,9% 70,5% 72,2% Tempo rastu 5,5% 7,2% 7,4% 6,4% 5,3% 4,5% 3,7% 2,8% 2,6% 1,7% nebezp. odpad (zneškod.) 6 25 7 10 13 15 17 19 21 23 24 25 objemný odpad (zneškod.) 336 342 330 330 340 335 335 340 340 335 340 340 drobný stavebný odpad 614 787 600 620 680 700 720 740 755 770 780 790 zmesový KO 9 469 2 620 8 713 7 672 6 555 5 639 4 863 4 206 3 661 3 247 2 865 2 609 zostatkový odpad* 123 141 125 127 129 131 133 135 137 139 140 141 Zneškodnené spolu [t] 10 548 3 915 9 775 8 759 7 717 6 820 6 068 5 440 4 914 4 514 4 149 3 905 Zneškodnené spolu 0,75 % 27,85% 69,5% 62,3% 54,9% 48,5% 43,2% 38,7% 35,0% 32,1% 29,5% 27,8% Tempo poklesu -5,5% -7,2% -7,4% -6,4% -5,3% -4,5% -3,7% -2,8% -2,6% -1,7% Spolu 14 052 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 14 057 * uličné smeti a pod.


27

7 OPATRENIA A HARMONOGRAM NA POSTUPNÉ NAPLNENIE STANOVENÝCH CIEĽOV Navrhované opatrenia sú nastavené tak, aby mesto Zvolen spĺňalo legislatívne podmienky a postupne dosahovalo požadované ciele v odpadovom hospodárstve (kap. 6). Stav je potrebné vyhodnocovať priebežne, teda každoročne a operatívne prijímať, resp. plánovať opatrenia na odstraňovanie problémov, zlepšovanie účinnosti a ekonomickej efektívnosti systému.

7.1 Štyri piliere odpadového hospodárstva Celý systém ekonomicky a separačne účinného odpadového hospodárstva stojí na 4 pilieroch:

1. Zavedenie presnej evidencie a elektronická archivácia údajov. Údaje je potrebné sledovať podľa jednotlivých druhov odpadov, do budúcna aj pre jednotlivé mestské časti, vchody, domácnosti. Optimálne by to znamenalo zaviesť odpadový software s možnosťou adresného sledovania tokov odpadov v správe mesta Zvolen, s údajmi aktualizovanými priebežne zberovou spoločnosťou (rok zavedenia 2016).

2. Optimalizácia a vybudovanie infraštruktúry triedeného zberu. V praxi to znamená doplnenie zberových nádob triedeného zberu (viac v kap. 2.2, v prílohe 2 – mapy a v prílohe 3 – tabuľky), pre KBV - zásada kompletných stojísk + donášková vzdialenosť do 50 m. Taktiež je potrebné vybudovať tretí zberný dvor na sídlisku Sekier – Môťová (roky zavedenia 2016 a 2017).

3. Osveta, informovanosť, vzdelávanie. Spracovanie plánu informačných aktivít zameraných na triedenie, prevenciu, opätovné využívanie, zhodnocovanie; aktívne zapojenie výchovno-vzdelávacích zložiek ako základné a materské školy a spustenie dlhodobej informačnej kampane (roky realizácie 2016 – 2020). Náklady na tento pilier sú minimálne, pretože informačné kampane financuje OZV, mesto musí ale mať kapacity kampaň tvoriť, koordinovať a vyhodnocovať.

4. Motivácia občanov, firiem, inštitúcií. Motivovať je potrebné k prevencii vzniku odpadov, napr. domáce kompostovanie, a k maximálnemu triedeniu vzniknutého odpadu. Najsilnejšia motivácia je ekonomická - zavedenie množstvového zberu (viac v kap. 7.2 a v prílohe 5) a taktiež zavedenie systému účinnej kontroly, na čo budú potrebné kapacity mesta. Množstvový zber (kontajnerovo – intervalový systém) navrhujeme zavádzať postupne najprv u podnikateľov a v IBV (r. 2017), od r. 2018 v KBV.

7.2 Ďalšie opatrenia na napĺňanie stanovených cieľov OH

Zriadenie tretieho zberného dvora v meste Zvolen Súčasťou dostatočnej infraštruktúry triedeného zberu je aj zberný dvor, na ktorom sa dajú odovzdať všetky druhy komunálnych odpadov. V súčasnosti máme v meste Zvolen dva zberné dvory – jeden je na Lieskovskej ceste 15, druhý na M. R. Štefánika 3355. V rámci celého mesta vnímame ako potrebné vybudovať aj tretí zberný dvor na sídlisku Sekier – Môťová. Ten nemusí byť otvorený celodenne počas celého týždňa, navrhujeme začať režimom dvoch poobedí a sobotného doobedia a podľa vývoja potrieb tento režim prispôsobiť. Zberný dvor na sídlisku Sekier – Môťová bude i preventívnym opatrením k čiernym skládkam, s ktorými v okolí priehrady Môťová ako aj v Sekierskej, či Kráľovskej doline máme bohaté skúsenosti.

Zber a zhodnocovanie bioodpadu (BRKO) Bioodpad je najväčšou zložkou komunálneho odpadu, jeho hmotnostný podiel sa pohybuje okolo 40 – 45 %. Mesto najprv potrebuje zabezpečiť legislatívne požiadavky, ktoré dnes nie sú splnené. V IBV musí každá domácnosť kompostovať alebo byť zapojená do systému zberu BRKO, v súčasnosti sa BRKO zberá len z 62 % domácností IBV. V KBV musí byť zabezpečená zberová kapacita 250


28

l/obyv. ročne. Súčasne používané nádoby na zber BRKO nespĺňajú legislatívne požiadavky (odvetranie a pod.).

Pre mesto Zvolen sa na základe podkladov, ktoré boli k dispozícii javí ako najvhodnejší spôsob nakladania s BRKO kombinácia podpory domáceho a komunitného kompostovania (IBV, časť KBV) a centrálneho zberu v zástavbe KBV.

Na základe zistení o existencii spracovateľských kapacít sa javí ako najschodnejšia cesta odovzdávanie kuchynského BRKO zo zástavby KBV do neďalekej bioplynovej stanice v Budči. Pri BRKO vznikajúci pri údržbe verejnej zelene je nevyhnutné zlepšiť evidenciu a zabezpečiť iba zákonné nakladanie. K tomuto účelu by však bolo potrebné nájsť alebo dobudovať jednoduchú a na prevádzkové náklady lacnú kompostáreň. V prípade, že mesto nenájde vhodné miesto je možné časť tohto biologického odpadu (hlavne trávu a lístie) odovzdávať tiež na bioplynovú stanicu a časť energeticky zhodnotiť v kotolni na biomasu (drevný odpad). V krajnom prípade aj na kompostáreň spoločnosti Pohronie a. s. Tu však treba prehodnotiť cenu, ktorá sa javí zbytočne vysoká.

Podrobnejšia analýza nakladania s bioodpadom v meste Zvolen ako aj návrhy riešení – príloha č. 4.

Množstvový zber Množstvový zber, ktorý je motiváciou pre obyvateľov triediť je podrobnejšie rozpracovaný v samostatnej kapitole – príloha č. 5. „Množstvové zbery – poplatky za odpad podľa množstva, množstvový zber pre Zvolen“. Pre Zvolen bolo odporúčané zavedenie množstvového zberu postupne pre právnické osoby a IBV (2017) a na záver pre KBV (2018) cez kontajnerovo - intervalový systém, príklad poplatkov množstvového zberu na základe kombinácie objemu a intervalu zvozu je v tab. 18.

Tab. 18: Ilustratívny príklad cenníka miestnych poplatkov za KO a DSO vo VZN (poplatok na 1 ks zbernej nádoby na zmesový KO / rok)

Objem zbernej nádoby

Sadzba poplatku

Poplatok / 1 zber

Interval zberu 2 x týždeň 1 x týždeň 1 x 14 dní

60 litrov 0,033 €/l 1,98 € 205,92 € 102,96 € 51,48 € 120 litrov 0,030 €/l 3,60 € 374,40 € 187,20 € 93,60 € 1100 litrov 0,010 €/l 11,00 € 1 144,00 € 572,00 € 286,00 €

7.3 Návrh harmonogramu činností a opatrení na zmenu systému nakladania s KO v meste Zvolen na roky 2016-2018 vrátane zavedenia množstvového zberu

Apríl 2016: • Schválenie Stratégie nakladania s komunálnym odpadom mesta Zvolen v MsZ.

• Zriadenie pracovnej skupiny odborníkov pre implementáciu nového systému nakladania s KO (členovia: Mesto, odborníci a zberová spoločnosť).

• Návrh inovácie evidenčného systému OH v meste Zvolen, obstaranie informačného systému mesta pre jednotlivé druhy odpadov, ktorý umožní množstvové vyrubovanie miestneho poplatku za KO a DSO.

Máj – Júl 2016: • Dokončenie mapovania stojísk zberných nádob na triedený zber a zmesový KO pri bytových

domoch v rámci celého mesta Zvolen, kalkulácie nákladov pre obnovu stojísk.

• Identifikácia spoločných stojísk, kde zberné nádoby slúžia spoločne pre viac bytových domov.


29

• Rozdeliť spoločné stojiská pre každý bytový dom samostatne (kde to bude možné z hľadiska prístupu zberovej techniky).

• Príprava detailného návrhu systému množstvového zberu v jeho fázach pre podnikateľov, inštitúcie, IBV a KBV.

• Stanovenie aspoň 3 optimálnych intervalov zberu pre množstevný zberový systém.

• Stanovenie aspoň 3 optimálnych veľkostí (objemu) zberných nádob na zmesový KO (60l, 110l, 120l, 240l, 1100l).

Jún 2016: • Začať s budovaním nových stojísk zberných nádob príslušných k jednotlivým bytovým domom,

resp. vchodom.

• Dohoda pracovnej skupiny na systéme množstvového zberu.

• Príprava návrhu VZN o odpadoch (množstvový zber).

• Príprava návrhu VZN o miestnom poplatku za KO a DSO (množstvový zber).

Júl 2016: • Pripomienkovanie návrhov VZN v pracovnej, odbornej skupine.

• Finalizácia návrhov VZN.

August 2016: • Schválenie VZN o odpadoch, ktoré obsahuje zmeny potrebné pre zavedenie množstvového

zberu (účinnosť od 1. 1. 2017)

• Schválenie VZN o miestnom poplatku za KO a DSO, ktoré obsahuje zmeny potrebné pre zavedenie množstvového zberu, zavedenie domáceho kompostovania a pod. (účinnosť od 1. 1. 2017)

September 2016 – December 2016: • Príprava informačnej kampane pre nový systém TZ vrátane množstvového systému v

jednotlivých fázach (firmy, IBV, KBV).

• Analýza možností podpory nového systému OH, resp. jeho súčastí finančnou podporou cez doplnkové projekty – EÚ fondy (napr. Centrum opätovného použitia cez OP KŽP 2014-2020), štátne fondy – Envirofond (nelegálne skládky a pod.)

Január 2017- December 2018: • Realizácia informačnej kampane o množstvom zbere (firmy, domácnosti).

• Spracovanie doplnkových projektov podpory systému OH a ich implementácia (napr. Centrum opätovného použitia, tretí zberový dvor a pod.).

7.4 Triedený zber odpadu priamo v domácnostiach Pre napĺňanie stanovených cieľov triedeného zberu je dôležité triediť odpad priamo pri zdroji – v domácnostiach.

Možno sa niektorí obávajú zvýšených priestorových nárokov triedenia kvôli rôznofarebným vreciam a nádobám, ale v súčasnosti sú na trhu rôzne riešenia interiérových nádob na triedený zber, každý si môže vybrať typ, aký mu vyhovuje (obr. 6 a 7). Záber miesta väčšinou nie je oveľa väčší, ako bežný odpadkový kôš, nádoby na triedený zber môžu byť skryté v kuchynskej linke, resp. môžu byť jej integrovanou súčasťou (pod linkou, vedľa a pod.).


30

To, že triedený zber v domácnosti nezaberie veľa miesta dokazuje aj obr. 7, kedy nádoby na triedený zber vypĺňajú inak nevyužiteľný priestor za dverami. Do oranžového koša sa ukladajú všetky recyklovateľné zložky spolu (papier, plasty, sklo, kovy a tetrapaky - VKM), čo má výhodu, že netreba ku farebným kontajnerom brať veľa nádob/tašiek, ale len jeden kôš, z ktorého odpad majiteľ dotriedi až na stojisku priamo do kontajnerov.

Obr. 7: Ďalší príklad komplexného riešenia nádob na triedený zber v kuchyni vrátane kýblika na bioodpad a nádoby na zvyškový (zmesový) odpad.

Obr. 6: Rôzne typy interiérových nádob na triedený zber v domácnostiach.


31

8 FINANČNÁ ANALÝZA IMPLEMENTÁCIE STRATÉGIE – PREDPOKLADANÉ ÚSPORY, RESP. PRÍPADNÉ NÁKLADY V tabuľke 19 sú odhadnuté náklady mesta Zvolen na nakladanie s jednotlivými druhmi komunálneho odpadu v cieľových rokoch 2020 a 2025. Odhad je vykonaný na základe reálnych nákladov v r. 2015 za predpokladu, že náklady sa nebudú meniť.

Tab.19: Súčasné a predpokladané náklady na nakladanie s jednotlivými druhmi komunálneho odpadu.

Druh odpadu Jednotk. Zhodnotené/zneškodnené množstvo cena 2015 2020 2025 €/t t % € t % € t % € papier (zberné nádoby) 247,69 310 2,2 76 887 680 4,8 0 900 6,4 0 papier (mobilný zber) 0,00 621 4,4 0 620 4,4 0 620 4,4 0 plasty 406,86 230 1,6 93 585 670 4,8 0 950 6,8 0 sklo 103,08 337 2,4 34 700 550 3,9 0 760 5,4 0 kovy+kompozity 514,59 25 0,2 12 628 200 1,4 0 320 2,3 0 Obaly a neobaly spolu 1 523 10,8 217 800 2 720 19,3 0 3 550 25,3 0 BRKO 181,84 1 106 7,9 201 142 4 225 30,1 768 280 5 438 38,7 988 853 obj. odpad - zhodn. 784 5,6 0 791 5,6 0 798 5,7 0 batérie a akumulátory 679,07 1 0,0 448 20 0,1 0 30 0,2 0 elektroodpad 293,30 43 0,3 12 547 90 0,6 0 130 0,9 0 šatstvo a textil 0,00 47 0,3 0 130 0,9 0 190 1,4 0 NO - zhodnot. 679,07 1 0,0 407 9 0,1 6 112 14 0,1 9 507 Ostatné tried. zložky spolu 875 6,2 13 403 1 040 7,4 6 112 1 162 8,3 9 507 Zhodnotené spolu 3 504 24,9 432 345 7 985 56,8 774 391 10 150 72,2 998 360 NO - zhodnot. 679,07 6 0,0 3 939 17 0,1 11 544 25 0,2 16 977 obj. odpad - zber 199,85 1 120 223 864 1 130 225 831 1 140 227 829 obj. odpad - zneškod. 34,50 336 2,4 11 594 339 2,4 11 696 342 2,4 11 799 drobný stavebný odpad 34,50 614 4,4 21 171 720 5,1 24 840 790 5,6 27 255 zmes. KO-zneškod. 118,74 9 469 67,4 1 124 424 4 863 34,6 577 488 2 609 18,6 309 843 zostatkový odpad 34,50 123 0,9 4 235 133 0,9 4 589 141 1,0 4 865 Zneškodnené spolu 10 548 75,1 1 389 227 6 072 43,2 855 987 3 907 27,8 598 568 Spolu 14 052 100,0 1 821 572 14 057 100,0 1 630 378 14 057 100,0 1 596 928

Vďaka novému zákonu č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktorá zavádza rozšírenú zodpovednosť výrobcov (RZV) budú náklady na nakladanie s odpadmi z vyhradených prúdov odpadu (papier, plasty, sklo, kovy a VKM, batérie a elektroodpad) pre Mesto Zvolen nulové. O tieto druhy odpadu sa postarajú výrobcovia resp. organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ich náklady. Preto by malo byť v priamom ekonomickom záujme mesta zmaximalizovať triedený zber týchto komodít, aby sa nevyskytovali v zmesovom KO, za ktorý musí mesto platiť.

Zber šatstva a textilu je taktiež nulová položka, pretože s týmto odpadom nakladá externý subjekt na vlastné náklady.

Nakladanie s bioodpadom z ekonomického hľadiska Zvýšenie miery triedenia bioodpadu (BRKO) bude predstavovať zvýšenie nákladov na odpadové hospodárstvo, pretože momentálne je nakladanie s BRKO vrátane jeho zhodnotenia drahšie, ako ukladanie zmesového KO na skládku (ak je BRKO jeho súčasťou). Priemerná cena za nakladanie s BRKO vychádza na 181,84 €/t, pričom zmesový KO stojí mesto priemerne len 118,74 €/t. BRKO je o 53 % drahší. Priestor v rozpočte tu vznikne jednak tým, že vyhradené prúdy odpadov budú preplácané OZV a taktiež znižovaním množstva zmesového KO. Tento rozdiel v neprospech BRKO však môže byť zmiernený, resp. úplne zrušený vysúťažením lepších cien od zberovej spoločnosti (spoločnosť Marius Pedersen, a. s. má tieto zmluvné ceny len do 31.12.2016) a taktiež zdražením nakladania so zmesovým KO, resp. zvyšovaním poplatku za ukladanie zmesového KO na skládku, čo sa do budúcna predpokladá.


32

Bolo by potrebné taktiež prekonzultovať príčinu výrazného rozdielu jednotkových cien zberu a prepravy BRKO (158,06 €/t), ktorý sa zberá z 240 l a 660 l zberných nádob v porovnaní a zberu a prepravy zmesového KO (73,72 €/t), ktorý sa zberá do 110 l a 1100 l zberných nádob [19]. Objemy zberných nádob sú porovnateľné, ako aj miesto zhodnotenia BRKO, resp. zneškodnenia zmes. KO sú totožné (kompostáreň je na skládke v Zvolenskej Slatine, kam sa ukladá zmesový KO). Podobne aj cena za zhodnotenie BRKO (37,84 €/t) je veľmi podobná cene za zneškodnenie zmesového KO na skládke (34,50 €/t), ak k tomu pripočítame ešte aj zákonný poplatok za uloženie odpadu na skládku 4,98 €/t, potom skládkovanie vychádza pre mesto drahšie o 1,64 €/t. Pre zhodnocovanie kuchynského BRKO vyzbieraného z KBV prichádza do úvahy aj bioplynová stanica spoločnosti Eko-Bio Budča, s. r. o. v neďalekej obci Budča. Cena za zhodnotenie BRKO sa pohybuje od 30 do 33 €/t bez DPH na bráne podniku, čo je 36,00 – 39,60 €/t s DPH.

Na základe súčasných zmluvných cien zberu a prepravy (cena 158,06 €/t) stojí zber BRKO v IBV mesto Zvolen v prepočte na 1 obyvateľa IBV 24,74 €/ročne. Preto implementáciou programu podpory domáceho kompostovania v IBV môže mesto ušetriť značné finančné prostriedky - až cca 120 000 € ročne. Pri vhodnej ekonomickej motivácii (domácnosť, ktorá si kompostuje svoje bioodpady má úľavu na poplatku za komunálny odpad) môže dosiahnuť zapojenosť domácností do domáceho kompostovania až 80 %. Podrobnejšie o problematike domáceho kompostovania ako aj nakladania s bioodpadom v meste Zvolen je v prílohe 4.

Investičné náklady dobudovania zberovej infraštruktúry Jedným z kľúčových opatrení je optimalizácia a vybudovanie infraštruktúry triedeného zberu (2. pilier odpadového hospodárstva – kap. 7.1), aby bolo možné dosiahnuť ciele triedeného zberu a legislatívne požiadavky (kap. 5 a 6).

Preto bude potrebné vybudovať kompletné stojiská na zber komunálneho odpadu, čo znamená, že každé stojisko bude obsahovať nádobu na všetky zbierané zložky KO (papier, plasty, sklo, kovy a VKM, bioodpad, zmesový KO). Bude potrebné výrazne navýšiť počty zberných nádob (kontajnerov) na triedený zber jednotlivých zložiek KO v zmysle kap. 2.2, prílohy 2 (mapy navrhovaného rozloženia stojísk) a prílohy 3 (tabuľky – návrh stojísk). Náklady na nádoby na triedený zber papiera, plastov, skla, kovových obalov a tetrapakov však nepredstavujú náklad pre mesto, pretože ich znáša OZV (§ 81, ods. 4 zákona o odpadoch).

Vybudovanie kompletných stojísk neznamená len navýšenie nádob, ale v niektorých prípadoch bude potrebné aj vybudovať pre nádoby spevnenú plochu. Ako je zrejmé z tabuľkovej prílohy 3 (návrh stojísk), na sídliskách Západ a Sekier sa to týka 57 stojísk. Paušálne odhadujeme, že na každé takéto stojisko bude potrebná spevnená plocha – zámková dlažba 25 m2, čo pri súčasných cenách predstavuje cca 700 € s DPH na stojisko vrátane stavebných prác a materiálu. Pri počte 57 stojísk je to náklad 40 000 €.

Taktiež bude potrebné investovať do nákupu nádob pre zber BRKO z KBV. Ak uvažujeme s hnedými 660 l kontajnermi, ktorých cena sa pohybuje okolo 250 €/ks s DPH, a ktorých bude pre sídliská Západ a Sekier potrebných 141 ks, celkový náklad na kontajnery na zber BRKO predstavuje cca 35 250 €. Ak by sme uvažovali na týchto sídliskách len o doplnení súčasného stavu (bude treba súčasný stav 16 ks navýšiť o 125 ks), v takomto prípade to bude predstavovať náklad cca 31 250 €.

Keďže súčasťou stojísk na zber KO sú aj nádoby na zber bioodpadu, možno na dobudovanie stojísk čerpať financie z fondov EÚ – Operačný program Kvalita životného prostredia – vrátane nákupu nádob na zber bioodpadu. Ďalším zdrojom financií pre takýto projekt rozšírenia triedeného zberu môže byť Environmentálny fond. Viac o podmienkach čerpania financií a oprávnených nákladoch je v kap. 9. Pri spevňovaní niektorých stojísk bude potrebné zabrať aj zelené plochy, preto by súčasťou stavebných prác mala byť aj náhradná výsadba zelene v okolí stojiska. Oprávnenými nákladmi pre projekty zamerané na zhodnocovanie bioodpadu vrátane zberu a domáceho kompostovania je okrem investícií na dobudovanie stojísk a nákupu zberných nádob na BRKO aj nákup kompostérov do domácností a nákup potrebnej zvozovej a manipulačnej techniky.


33

9 MOŽNOSTI ČERPANIA EUROFONDOV A INÝCH PODPORNÝCH ZDROJOV ZA ÚČELOM REALIZÁCIE NAVRHNUTÝCH OPATRENÍ Nový zákon o odpadoch č. 79/2015 Z. z. zavádza tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcu (RZV), čo okrem iného znamená, že výrobca vyhradeného výrobku znáša napr. cez tzv. organizáciu zodpovednosti výrobcov (OZV) všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu.

Medzi vyhradený prúd odpadu patria nasledovné druhy odpadov (ďalej aj „OZV odpady“):

• obaly a neobaly (papier, plasty sklo, kovy a VKM),

• elektroodpad,

• batérie, pneumatiky,

• staré vozidlá.

Z verejných prostriedkov teda nebudú podporované tie aktivity súvisiace so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyššie uvedených OZV odpadov, ako napr.:

• nákup nádob na triedený zber na OZV odpady

• nákup zvozovej a manipulačnej techniky na OZV odpady

• nákup triediacich liniek, lisov a iných technológií spracovávajúcich OZV odpady

Na podporu tých aktivít odpadového hospodárstva, ktoré nespadajú pod vyhradené výrobky a OZV odpady (bioodpad, objemné odpady, opätovné použitie odpadov a pod.), môže mesto Zvolen využiť 2 hlavné zdroje spolufinancovania:

• eurofondy – najmä Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP)

• Environmentálny fond

9.1 OP KŽP – programovacie obdobie 2014-2020 Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP) predstavuje programový dokument SR [20] pre čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ a Kohézneho fondu v programovom období 2014 – 2020 v oblasti udržateľného a efektívneho využívania prírodných zdrojov, zabezpečujúceho ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.

Riadiacim orgánom pre OP KŽP je Ministerstvo životného prostredia SR.

Oprávnené aktivity OPKŽP je pre obce a mestá zaujímavý finančný nástroj ktorým možno podporiť viaceré aktivity z oblasti odpadového hospodárstva (investičná priorita 1 prioritnej osi 1) [20]: A. Podpora nástrojov informačného charakteru so zameraním na predchádzanie vzniku odpadov,

na podporu triedeného zberu odpadov a zhodnocovania odpadov

• informovanie verejnosti a dotknutých subjektov o nutnosti a výhodnosti predchádzania vzniku odpadov

• informačné kampane rozširujúce environmentálne povedomie obyvateľstva v oblasti triedeného zberu, zvyšovania miery recyklácie a iných spôsobov zhodnocovania odpadov


34

B. Príprava na opätovné použite a zhodnocovanie so zameraním na recykláciu nie nebezpečných odpadov vrátane podpory systémov triedeného zberu komunálnych odpadov a podpory predchádzania vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov

• podpora predchádzania vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (napr. podpora domáceho kompostovania)

• výstavba nových zariadení pre prípravu na opätovné použitie odpadov (napr. centrá opätovného použitia)

• podpora triedeného zberu zložiek komunálnych odpadov, vrátane mechanickej úpravy komunálnych odpadov

• výstavba nových zariadení alebo rekonštrukcia existujúcich zariadení na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu, vrátane produkcie bioplynu využívaného na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie (zahŕňajúcu napr. budovanie zariadení na kompostovanie, anaeróbny rozklad)

• výstavba nových zariadení alebo rekonštrukcia existujúcich zariadení na materiálové zhodnocovanie nie nebezpečných odpadov na materiály, ktoré sa dajú použiť ako palivo

• výstavba nových zariadení na mechanicko-biologickú úpravu zmesových komunálnych odpadov

• zvyšovanie environmentálneho vedomia a podporu informovanosti a propagácie triedeného zberu odpadov pri zdroji a v oblasti zhodnocovania odpadov ako súčasť investičných projektov

C. Príprava na opätovné použite a recyklácia nebezpečných odpadov • výstavba nových zariadení pre prípravu na opätovné použitie odpadov

• zvyšovanie environmentálneho vedomia a informovanosti a propagácie prípravy pre opätovné použitie nebezpečných odpadov a v oblasti recyklácie nebezpečných odpadov ako súčasť investičných projektov

Zásady výberu projektov Okrem všeobecných zásad ako vhodnosť projektu – aj so zohľadnením východiskovej situácie (napr. či mesto už v minulosti získalo podporu na podobný projekt, resp. akým vybavením už disponuje) a nákladovú efektívnosť, budú pri výbere projektov zohľadňované nasledovné zásady [20]:

• zvýhodnené budú tie projekty, ktoré sú súčasťou stratégie udržateľného rozvoja miest, • zvýhodnené budú tie projekty, ktoré sú súčasťou RIÚS (Regionálna integrovaná územná

stratégia), • v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva budú prioritizované projekty zamerané na

predchádzanie vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadov,

• v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV), bude podpora projektov podmienená jeho dôsledným dodržiavaním s cieľom zamedziť duplicitnému financovaniu výdavkov – nebudú podporované aktivity súvisiace s RZV odpadmi, ako je uvedené na začiatku kap. 8.

Oprávnenosť výdavkov projektu V rámci projektov OP KŽP budú prefinancované len oprávnené výdavky, teda tie, ktoré splnia nasledovné podmienky [21]:

• výdavok vznikne a je uhradený do ukončenia realizácie projektu, najneskôr do 31.12.2023

• výdavok môže vzniknúť aj pred predložením žiadosti o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP), ale projekt nesmie byť ukončený pred predložením ŽoNFP


35

• ak projekt generuje príjem, oprávnené výdavky sú len tie, ktoré nie sú pokryté príjmom projektu

Medzi oprávnené výdavky patria:

• stavebné práce

• stavebný dozor – max. 0,5 – 2,5 % stavebných prác

• prípravná a projektová dokumentácia

• nákup stavieb (budov, objektov alebo ich častí) – max. do 10 % celkových priamych výdavkov projektu – musí byť znalecký posudok a oprávnená je cena max. do výšky znaleckého posudku

• nákup prevádzkových strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia

• nákup pozemkov – max. do 10 % celkových priamych výdavkov projektu (v prípade tzv. „hnedých plôch“ do 15 %) – musí byť znalecký posudok a oprávnená je cena max. do výšky znaleckého posudku

• nákup softvéru a licencií

• výdavky na vypracovanie koncepčných, strategických a realizačných dokumentov

• propagačné a informačné aktivity týkajúce sa hlavných aktivít projektu (napr. propagácia triedeného zberu bioodpadu v meste)

• riadenie projektu (interné/externé) – max. do 3 %

• rezerva na nepredvídané výdavky pri stavebných prácach - max. do 2,5 % stavebných prác Neoprávnené výdavky v rámci OP KŽP sú:

• príprava žiadosti o poskytnutie NFP

• zabezpečenie VO

• výdavky na opravu a údržbu

• vedľajšie rozpočtové náklady (VRN)

• prevádzkové výdavky bezprostredne súvisiace s realizáciou hlavných aktivít projektu

• interiérové vybavenie objektov (napr. nábytok, podlahoviny a koberce, iné)

• výdavky na poistenie majetku nadobudnutého v súvislosti s realizáciou projektu

• výdavky na nákup použitého zariadenia

• odpisy

Verejné obstarávanie Verejné obstarávanie veľmi úzko súvisí s oprávnenosťou výdavkov projektu a sú naň v OP KŽP kladené prísne nároky [21]:

• ku dňu predloženia ŽoNFP musia byť začaté verejné obstarávania (VO) na všetky aktivity projektu, ktoré budú realizované dodávateľsky (uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovarov, poskytnutie služieb)

• ak finančná kontrola projektu zistí pochybenia vo VO, prijímateľ môže VO opakovať len jeden krát (v osobitých prípadoch môže poskytovateľ povoliť opakovanie VO viackrát)

• nie je možné opakovať VO na externé riadenie projektu (externý manažment)

• všetky VO musia byť v súlade s Príručkou procesu verejného obstarávania OP KŽP a s pravidlami poskytovateľa NFP


36

Aktuálne výzvy OP KŽP 21.3.2016 boli na oficiálnej webovej stránke OP KŽP www.op-kzp.sk zverejnené 2 výzvy relevantné pre odpadové hospodárstvo samospráv:

• výzva č. 10 zameraná na triedený zber komunálnych odpadov a mechanicko-biologickú úprava komunálnych odpadov (kód výzvy: OPKZP-PO1-SC111-2016-10)

• výzva č. 11 zameraná na zameraná na triedený zber komunálnych odpadov, zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu a mechanicko-biologickú úpravu komunálnych odpadov (kód výzvy: OPKZP-PO1-SC111-2016-11)

Obe výzvy sú otvorené do vyčerpania alokovaných prostriedkov, minimálne však 1 mesiac od zverejnenia. Miera spolufinancovania pri oboch výzvach je 5 %.

Výzva č. 10 [22]:

• zameranie: triedený zber komunálnych odpadov a mechanicko-biologická úprava KO

• kód výzvy: OPKZP-PO1-SC111-2016-10

Pre výzvu je oprávnená aktivita B (Príprava na opätovné použite a zhodnocovanie so zameraním na recykláciu nie nebezpečných odpadov vrátane podpory systémov triedeného zberu komunálnych odpadov a podpory predchádzania vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov) v rámci ktorej bude podporované:

- výstavba nových alebo rekonštrukcia existujúcich zberných dvorov a stojísk na umiestnenie zberných nádob za účelom zvýšenia kapacity TZ - budovanie stojísk je oprávnené len ak súčasťou projektu je aj nákup zberných nádob na bioodpad z domácností, nádoby na „RZV odpady“ (papier, plasty, sklo, kovy a VKM) sú neoprávnené,

- nákup hnuteľných vecí na podporu triedeného zberu – zberné nádoby, zberové vozidlá a stroje pre zvoz a nakladanie s bioodpadom, DSO a pod., nie s „RZV odpadmi“ – nákladné vozidlá, traktory, vlečky, pracovné stroje a pod.

- nákup zariadení na mechanickú úpravu (zmenšovanie objemu) vybraných vytriedených zložiek KO (drviče DSO, BRKO), nevzťahuje sa na „RZV odpady“,

- výstavba a nákup nových zariadení na mechanicko - biologickú úpravu (MBÚ) zmesových komunálnych odpadov

- zvyšovanie informovanosti v oblasti OH – len spoločne s vyššie uvedenými aktivitami

Nie je možné kombinovať aktivitu výstavby MBÚ s aktivitami na podporu triedeného zberu v jednom projekte.

Výzva č. 11 [23]:

• zameranie: triedený zber komunálnych odpadov, zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu a mechanicko-biologická úprava KO

• kód výzvy: OPKZP-PO1-SC111-2016-11

Výzva č. 11, hoci z hľadiska podporovaných aktivít veľmi podobná predošlej výzve č. 10, je určená pre širšie spektrum žiadateľov. Kým o výzvu č. 10 sa môžu uchádzať len subjekty územnej samosprávy – obce a združenia obcí, vo výzve č. 11 sú niektoré podporované aktivity určené výlučne pre príspevkové a rozpočtové organizácie obcí, resp. pre zberové spoločnosti v 100 % vlastníctve obce.

Pre obce a mestá je v tejto výzve určená aktivita č. 2 – zhodnocovanie BRKO, v rámci ktorej bude podporované:


37

- výstavba nových alebo rekonštrukcia existujúcich zariadení na zhodnocovanie BRKO (kompostárne, fermentory, bioplynové stanice, hygienizačné jednotky – hygienizácia kuchynského odpadu)

- výstavba nových a rekonštrukcia existujúcich malých kompostární v obciach (t.j. kompostárne určené výlučne na zelený odpad, ktorých ročná kapacita neprevyšuje 100 t – kap. 5.2),

- nákup hnuteľných vecí na zhodnocovanie BRKO – zberové vozidlá, nádoby, drviče, prekopávače, nakladače a pod.

Podporované aktivity sa nemôžu týkať kuchynského a reštauračného biologicky rozložiteľného odpadu od prevádzkovateľov kuchýň (napr. reštaurácie, školské jedálne a pod.), pretože o tento odpad sa v zmysle zákona o odpadoch musia postarať prevádzkovatelia kuchýň na vlastné náklady.

Pre zmeny a aktuálne výzvy je potrebné sledovať stránku www.op-kzp.sk.

9.2 Environmentálny fond V oblasti odpadového hospodárstva Environmentálny fond [24] podporuje najmä tie projekty miest a obcí zamerané na vytvorenie infraštruktúry a nakladanie s bioodpadmi, ako napr. zakúpenie nádob, kompostovísk, zvozovej a manipulačnej techniky, vybudovanie malých kompostární a pod.

Na Environmentálny fond je potrebné predložiť žiadosť o dotáciu vždy do 30.10. príslušného roka. Pre aktuálne informácie je potrebné sledovať stránku Environmentálneho fondu www.envirofond.sk a vždy sa riadiť aktuálnymi dokumentmi (vypisovať aktuálne tlačivá pre príslušný rok, podľa aktuálnych príručiek).


38

10 ZÁVERY A ODPORÚČANIA PRE NAKLADANIE S KOMUNÁLNYM ODPADOM MESTA ZVOLEN Mesto Zvolen má zavedený systém triedeného zberu komunálnych odpadov (KO) - lepšie v rodinných domoch (IBV), slabšie na sídliskách v bytových domoch (KBV). Vo Zvolene dnes separujeme cez triedený zber približne 12 % KO, spolu s bioodpadom a mobilnými zbermi je táto miera približne 25 %. Približne ¼ domácností nie je zapojená do triedeného zberu, zber bioodpadu v KBV spĺňa cca 15 % požiadaviek legislatívy a mesto každoročne dopláca cez 0,4 mil. € na chod odpadového hospodárstva, čo dlhodobo nie je v súlade s platnou legislatívou.

Pre naplnenie cieľov záväznej miery triedenia v roku 2020 – 60 % (POH SR, PHSR ZV), postupného znižovania skládkovania až pod úroveň 10 % (2030, Circular Economy, EÚ), ako aj zlepšenie ekonomickej efektívnosti (pri zvyšovaní poplatku za skládkovanie) potrebujeme vo Zvolene zaviesť niektoré systémové opatrenia. Tieto zmeny začínajú spresnením evidencie tokov odpadov, cez rozšírenie stojísk triedeného zberu (TZ), motiváciu občanov k dôslednému triedeniu a prevencii vzniku odpadov až po silnú vzdelávaco-informačnú kampaň.

Úspech mesta pri zvyšovaní miery triedenia a znižovania miery skládkovania bude stáť na štyroch pilieroch:

- zavedenie presnej a adresnej elektronickej evidencie pôvodcov i tokov jednotlivých druhov odpadov;

- vybudovanie infraštruktúry kompletných stojísk triedeného zberu na sídliskách s donáškovou vzdialenosťou do 50 m;

- osveta – informačná kampaň vo všetkých cieľových skupinách s primárnym zameraním na deti a mládež;

- motivácia – občanov, firiem a inštitúcií k prevencii vzniku odpadov (napr. domáce kompostovanie), maximálnemu triedeniu odpadov cez postupne zavádzané množstvové systémy zberov vrátane systému účinnej kontroly;

Mesto Zvolen môže ušetriť časť financií vynakladaných na odpadové hospodárstvo a to predovšetkým:

- zlepšením triedeného zberu, ktorý od 1.7.2016 financujú OZV (plasty, papier, sklo, kovy, tetrapaky (VKM) a pod.),

- dobrým verejným obstarávaním na zabezpečovateľa odpadového hospodárstva mesta od 1.1.2017,

- podporou domáceho kompostovania v IBV, prípadne komunitného kompostovania v KBV, keďže bioodpad tvorí významnú časť komunálneho odpadu (okolo 40 %).

Na druhej strane bude potrebné, aby mesto vytvorilo silnejšie kapacity zamerané na aktivity súvisiace s odpadovým hospodárstvom, osvetou, evidenciou, monitorovaním, tvorbou podporných projektov napr. cez OP KŽP 2014-2020. V neposlednom rade tak mesto získa podstatne väčšiu kontrolu nad tokmi odpadov ako aj možnosťami na ich flexibilné ovplyvňovanie, ktoré mu dnes chýbajú.


39

10 ZDROJE [1] Informácia z Odboru výstavby, životného prostredia a dopravy, mestský úrad Zvolen, 11/2015

[2] Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Zvolen na obdobie 2014 – 2020. Aktualizované 12.11.2013, Prístupné na: http://strategia.zvolen.sk/?id_menu=80643

[3] Informácia z Referátu evidencie obyvateľstva a budov, mestský úrad Zvolen, 02/2016

[4] Informácia z Ekonomického odboru, oddelenie miestnych daní, mestský úrad Zvolen, 02/2016

[5] konzultácie s p. J. Pivkom zo zberovej spoločnosti Marius Pedersen, a. s., 02-03/2016

[6] Informácie z Odboru výstavby, životného prostredia a dopravy, mestský úrad Zvolen – p. J. Velebný, 08/2015

[7] Údaje zasielané na Štatistický úrad SR Mestom ZV na tlačivách „Ročný výkaz o komunálnom z odpade obce“ za obdobie 2010-2015

[8] Program odpadového hospodárstva SR na roky 2016 – 2020, Ministerstvo životného prostredia SR, 10/2015. Prístupné na: http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/odpady-obaly/poh/poh-sr-2016-2020/

[9] BiPRO (2012): Screening of waste management performance of EU Member States. Report submitted under the EC project “Support to Member States in improving waste management based on assessment of Member States’ performance”. Report prepared for the European Commission, DG ENV, July 2012; prístupné na: http://ec.europa.eu/environment/waste/studies/pdf/Screening_report.pdf

[10] Nakladanie s komunálnym odpadom v jednotlivých krajinách EÚ do r. 2014. Stiahnuté v 03/2016. Prístupné na: http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tsdpc240&language=en

[11] Lešinský, D., Veverka, M.: Analýza stavu a vývoja nakladania s komunálnym odpadom na Slovensku, príklady z krajín EÚ a návrhy riešení. CEPTA, 05/2013. Prístupné na: http://www.cepta.sk/index.php/sk/odpady-a-bioodpady/81-informacie-o-projekte/516-analyza-stavu-a-vyvoja-nakladania-s-komunalnym-odpadom-na-slovensku-priklady-z-krajin-eu-a-navrhy-r

[12] European Commission: Circular Economy Strategy. Prístupné na: http://ec.europa.eu/environment/circular-economy/index_en.htm

[13] Schéma obehového hospodárstva – obrázok. Stiahnuté v 03/2016. Prístupné na (europarl.europa.eu): http://www.europarl.europa.eu/resources/library/images/20150703PHT73954/20150703PHT73954_original.jpg

[14] Európska komisia: Kruh sa uzatvára - Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo. Brusel, 2.12.2015. Prístupné na: https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2015/SK/1-2015-614-SK-F1-1.PDF

[15] Európska komisia: Balík opatrení v oblasti obehového hospodárstva - Otázky a odpovede. Tlačová správa, Brusel, 2.12.2015. Prístupné na: http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-6204_sk.htm

[16] European Commission: Stop food waste. Prístupné na: http://ec.europa.eu/food/safety/food_waste/stop/index_en.htm

[17] European Commission: Waste Electrical & Electronic Equipment (WEEE). Prístupné na: http://ec.europa.eu/environment/waste/weee/index_en.htm

[18] European Commission: Construction and Demolition Waste (CDW). Prístupné na: http://ec.europa.eu/environment/waste/construction_demolition.htm


40

[19] Zmluva o dielo č. 11 050/2007 z 06.09.2007 medzi Mestom Zvolen a spoločnosťou Marius Pedersen, a. s. na výkon nakladania s komunálnym odpadom na území mesta Zvolen na obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2016, vrátane jej dodatkov.

[20] Operačný program Kvalita životného prostredia na obdobie 2014 - 2020, verzia 2.0, Ministerstvo životného prostredia SR, apríl 2015. Prístupné na: http://www.op-kzp.sk/wp-content/uploads/2015/05/OPKZP_verzia_2.0.pdf

[21] Príručka k oprávnenosti výdavkov pre dopytovo orientované projekty Operačného programu Kvalita životného prostredia, verzia 1.4, Ministerstvo životného prostredia SR, 12. február 2016. Prístupné na: http://www.op-kzp.sk/wp-content/uploads/2015/07/Pr--ru--ka-k-opr--vnenosti-v--davkov-pre-DOP-OP-K--P-v-1.4.pdf

[22] Vyhlásenie 10. výzvy na predkladanie ŽoNFP. Ministerstvo ŽP SR, 03/2016. Prístupné na: http://www.op-kzp.sk/wp-content/uploads/2016/03/10.-vyzva-na-predlozenie-ZoNFP.pdf

[23] Vyhlásenie 11. výzvy na predkladanie ŽoNFP. Ministerstvo ŽP SR, 03/2016. Prístupné na: http://www.op-kzp.sk/wp-content/uploads/2016/03/11-Vyzva-na-predkladanie-ZoNFP.pdf

[24] http://www.envirofond.sk


41

11 POUŽITÉ SKRATKY A POJMY BBSK – Banskobystrický samosprávny kraj

BRKO – biologicky rozložiteľný komunálny odpad

DSO - drobný stavebný odpad

EÚ – Európska únia

IBV - individuálna bytová výstavba (rodinné domy)

KBV - komplexná bytová výstavba (bytovky)

KO – komunálny odpad

MBÚ – mechanicko – biologická úprava odpadu

MČ – mestská časť

MsZ – mestské zastupiteľstvo

MVO – mimovládne organizácie

nový zákon o odpadoch – zákon NR SR č, 79/2015 Z. z. o odpadoch

OH – odpadové hospodárstvo

OP KŽP - Operačný program Kvalita životného prostredia

OZV – organizácia zodpovednosti výrobcov

„OZV materiály“ - obaly a neobalové výrobky (papier, plasty, sklo, kovy a VKM) – tie druhy odpadov vytriedené z KO, ktorých nakladanie financujú OZV pre obaly

PET – polyetyléntereftalát – druh plastu

POH – program odpadového hospodárstva

RZV - rozšírená zodpovednosť výrobcu

SR – Slovenská republika

TOC – Total Organic Carbon – celkový organický uhlík

TZ – triedený zber

VO - verejné obstarávanie

VKM – viacvrstvové kombinované materiály (nápojové kartóny – „tetrapaky“)

VZN – všeobecne záväzné nariadenie

ZKO - zmesový komunálny odpad

ZŠ – základná škola

ŽoNFP - žiadosť o nenávratný finančný príspevok

ŽP – životné prostredie


42

11 PRÍLOHY Príloha 1: Vzorové príklady odpadového hospodárstva samospráv zo Slovenska a zo zahraničia

(Palárikovo, Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica, Olomouc, Treviso)

Príloha 2: Mapy aktuálneho a navrhovaného rozloženia stojísk kontajnerov na zber komunálneho odpadu na sídliskách Západ a Sekier

Príloha 3: Návrh stojísk na zber komunálneho odpadu na sídliskách Západ a Sekier vrátane zberných nádob - tabuľky

Príloha 4: Návrhy na riešenie nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnymi odpadmi v meste Zvolen

Príloha 5: Množstvové zbery – poplatky za odpad podľa množstva, množstvový zber pre Zvolen

Documents

stratégia nakladania s komunálnym odpadom v meste zvolen do