»STÁT.PMrMYSriNFTSKOjQ>Лг

♦ ZA-SK01.Ö0K*1930-31.

VÝROČNÁ ZIMÍAVASTATNEJ PRIEMYSELNEJ ŠKOLY

V BANSKEJ ŠTIAVNICI

ZA ŠKOLSKÝ ROK 1930—31.

OBSAH: Z DEJÍN ÚSTAVU. - ŠKOLSKÉ ZPRÁVY:! ORGANIZÁCIA A PRI­JÍMACIE PODMIENKY. — II. KRONIKA ÚSTAVU. - III. ŠTATISTICKÝ PRE­HĽAD ŽIAKOV. - IV. UČITEĽSKÝ SBOR A POMOCNÝ PERSONÁL. — V.

ZKÚŠKY DOSPELOSTI. - VI. SOZNAM ŽIAKOV.

TLAČOU ELEMÉRA JOERGESA V BANSKEJ ŠTIAVNICI. 1931.

r e v í z i a

Dňa 7. júna t. r. zomrel v Prahe

pán vládny radca

proí. FRANT. ČABRÁDEK,prednosta 2. oddelenia III. odboru ministerstva

školstva a národnej osvety.

Ako hlavný inšpektor tunajšieho ústavu, ktorý v januári t. r. navštívil náš ústav naposled, bol od vzniku našej školy jej priazniv­com a dobrodincom, pečoval všetkými silami o rozvoj nášho ústavu a o jeho moderné vybavenie. Ako bývalý profesor priemyselnej školy, bol tento zkúšený vychovatel’, učiteľ vynikajúcich kvalit osob­ných, vždy dobroprajným vodcom a ohľaduplným priateľom štu ­dujúcej mládeže nášho ústavu.

Nech jeho skvelá, mravná osobnost, vyčerpá­vajúca sa jedine v snahe o blaho mlá­

deže a odborného školstva, zostane nám všetkým príkladom a

nehynúca pamiatka jeho nech sprevádza

našu prácu!

V

m*

Za prof. L. Wachom.Vo veku skoro 50 rokov podlahol vleklej chorobe plúcnej

7./VII. 1930 náš milý kolega, prof. Leopold Wach. Bol pochovaný za velikej účasti obecenstva, všech spolkov a korporácií 10. júla. Zomrel dobrý učiteľ a občan. Narodil sa a vyštudoval v Prahe, tam tiež suploval a po prevrate složiac skúšku zo slovenčiny, bol obľúbeným učiteľom slov. vojakov v Litomericiach a v Trenčíne. R. 1920 na vyzvanie slov. oddelenia min. školstva a nár. osvety šiel na Slovensko a suploval na št. reál. gymnáziu v B. Štiavnici a r. 1923 bol menovaný profesorom na miestej št. priemyselnej škole. Bol z tých Čechov, ktorých len nežistný idealizmus viedol na Slovensko. I podujal sa prehorlive úmornej práce v škole i na verejnosti. Stal sa učiteľom obľúbeným u žiakov a u všetkých, ktorými prišiel do styku. — Jeho činnost verejná bola jedinečná. Na desiatky by sa daly čítat jeho prednášky; v mnohých korpo­ráciách zaujímal význačné i vedúce postavenie. Pracoval vždy len za dobrú vec a dobro veci, nečakajúc odmeny a vďaky. V diva­delnom spolku „Sitno“ predstavil sa verejnosti, ako umelec v scénovaní a režii. Jeho hry bývaly pre návštevníkov sviatkom. I mestu preukázal vo funkcii mestského radného mnoho cenných služieb. Mestu i okoliu preukázal cenné a dosial nedocenené služby redigovaním časopisu „Hlasy z pod Sitna,“ pri ktorého založení stál, a ktorému bol pilným svedomitým a dobrým redak­torom, korektorom, prispievateľom, mnohokrát i len jediným. — Akonáhle sa poznaly jeho organizačné schopnosti, pilnost, svědo­mitost a nemožnost s jeho strany niekomu niečo odopri et, bol zahrnovaný funkciami pracovnými všetkého druhu, takže mnoho­krát a väčšinou ležala všetka starost len na ňom. Nežistne dával svoje hodnoty škole, verejnosti, kraju a Slovensku, ktoré toľko miloval. Býval družný, ale nesdielný. Uzavieral v sebe radosť i bolesť i sklamanie. — Vyoral hlbokú brázdu a semä ním za­siate prejaví sa úrodou stonásobnou. Dlho bude jeho miesto prázdne. A ťažko bude nahradiť jeho, robotníka, ktorému bola práca potrebou, radosťou a útechou, a ktorý pracoval vždy ochotne, poctivé a nenáročne a v tej službe aj zdravie svoje podryl. Nech sa mu v slovenskej zemi sladko spí. Tak sladko, ako ju mal rád. Pamiatke prof. L. Wacha zachováme vďačnú a čestnú pamäť.

Ing. Joz. Bělohradský.

6

I PATUŠ MICHAL, jNeľútostná Morana zkosila 10. januára 1931 mladý a nádejný

život žiaka I. ročníka vyššej chemickej školy Patuša Michala. Zomrel u rodičov v Hor. Lehote u Podbrezovej na zápal modzgo- vých blán.

Pohrabu 13. januára zúčastnila sa deputácia žiactva s tried- ným profesorom Ing. Joz. Bčlohradským. Miesto venca odovzdala deputácia na uctenie pamiatky zomrelého miestnym nezamest­naným 50 Kč, darovaných prof, sborom a žiactvom I. ročníka. Tkli­vého pohrabu zúčastnilo sa veliké množstvo ľudí, ktorí všetci prišli sa so zomrelým rozlúčiť a bôľ rodičov zmierniť.

Pamiatka jeho nech žije medzi nam i!

Z dejín ústavu.Štátnu priemyselnú školu možno pokladať za nástupkyňu vy­

sokej školy baníckej a lesníckej. Založenie ucilišťa baníckeho a onedlho lesníckeho spadá do 18. storočia.

Prvé učiliště banícke v Europe sriadené bolo v Čechách r. 1733 za vlády cisára Karla VI. a za grófa Františka Leopolda zo Šternberka, prezidenta král. čes. komory, v kráľ. svobodnom meste Jáchymove, ktoré vynikalo baníctvom. Učiliště to nazvali vtedy „baníckou školou“ (Bergschule), chovanci ktorej (Bergscholaren) ustanovovaní boli za baníckych oficiantov v Čechách. Za panovania cisárovnej Marie Terezie patentom zo dňa 10. marca 1736 spome­nutá škola preložená bola do Prahy a pripojená ku Karlovej uni­verzite. Prednášok baníckych mohlo sa účastniť len dvanásť cho­vancov, ktorí tým výhradne určení boli pre banícke a hutnícke úrady v Čechách. Po krátkom trvaní r. í 770 ústav pražský pre­nesený bol do Štiavnice v Uhrách a škola štiavnická povýšená bola na úplnú akadémiu, ktorá potom za 80 rokov ostala jediným vyšším baníckym učilišťom pre celú Rakúsku ríšu. Organizačným štatútom pre túto banícku akadémiu v Štiavnici, schváleným ci-

7

sárovnou Mariou Tereziou dna 2. apríla 1770, bolo zároveň sria- dené vyučovanie lesnícke a prvá stolica lesnícka sriadená bola r. 1807. Odbor lesnícky vyvíjal sa veľmi úspešne, takže už r. 1849 bolo učiliště lesnícke postavené na roveň učilišti baníckemu a ústav dostal meno „Berg- und Forstakademie“. — Po prevrate obidve vysoké školy zanikly, lebo väčšia časť profesorov odišla do Maďarska. Lesnícka akadémia bola premenená na štvortriednu vyššia školu lesnícku а I. ročník tejto školy bol otvorený dňa 4. októbra 1919.

Na mieste bývalej vysokej školy baníckej (akademie) zalo­žená tu bola štátna priemyselná škola, a to r. 1921, kedy otvo­rený bol prvý ročník vyššej školy chemickej. Škola umiestená bola v budove bývalej banskej akademie a neskoršie sriadené boly laboratóriá v tej časti chemického ústavu, ktorá pri komi- sionelnom šetrení cieľom rozdelenia majetku bývalých vysokých škôl pripadla priemyselnej škole. — Prvé zkúšky dospelosti konaly sa v šk. r. 1924—25.

K štátnej priemyselnej škole pričlenená bola organicky po­čiatkom šk. r. 1922—23 odborná škola banícka, založená r. 1850 a učebná dielňa na spracovanie dreva, založená obcou Piarg r. 1888, prevzatá r. 1896 uhorským štátom a 1920 naším štátom. V šk. r. 1922—23 prenesená bola z Piargu do hlavnej budovy prie­myselnej školy. Dielňa bola r. 1929 rozšírená a vybavená najmo­dernejšími strojmi, najmä v oboru stolárskom. Môžu ich používať i tunajší pp. remeselníci. Počiatkom šk. roku 1925—26 je pri ús­tave i elekrotechnický kurs.

I Organizácia a prijímacie podmienky.Škola má tieto oddelenia:

I. Vyššiu školu chemickú.II. Odbornú školu banícku.

III. Učebnú dielňu na spracovanie dreva.IV. Elektrotechnický kurs.

I. Cieľ.

I. Vyššia škola chemická vychováva svojich žiakov tak. aby si nadobudli všeobecného i odborného vzdelania a praktických zkušeností čiže zručností, jakých potrebujú továrníci, správcovia a továrni úradníci v rôznych závodoch chemických, ako sú hute, cukrovary, liehovary, pivovary, továrne na tuky, mydlo, olej, sklo, umelé hnojivá, chemikálie a p. Štúdium trvá 4 roky a zavŕši sa zkúškou dospelosti.

II. Odborná škola banícka určila si cieľom vzdelať schopných baníkov na riadnych dozorcov pri banských závodoch. Táto škola má polročný naukobeh prípravný a dvojročný naukobeh odborný.

III. Učebná dielňa na spracovanie dreva učí žiakov výrobe det­ských hračiek. Jej cieľom je tiež rozširovať túto výrobu na okolí ako domáci priemysel. Má tri ročníky. Vysvedčenie na odchod nahrádza preukaz riadneho dokončenia učebného pomeru (tova­ryšský list, prípadne tovaryšskú zkúsku) pre živnosť rezbársku.

IV. Elekrotechnický kurs. Jeho cieľom je doplniť pri vzmáha­júcej sa elektrizácii vzdelanie strojníkov a zámočníkov, prípadne iných záujemcov znalosťou elektrických strojov a ich obsluhy.

lí Prijímacie podmienky a zápis.

A) Vyššia' škola chemická.

Do I. ročníka prijímajú sa telesne vyvinutí mladíci a dievčatá, ktorí zavŕšia aspoň 14. rok veku v kalendárnom roku, v ktorom žiadajú za prijatie a preukážu, že absolvovali:

a) bud IV. triedu štátnej školy strednej alebo neštátnej školy strednej s právom verejnosti, alebo jednoročný naukobeh pri škole

9

meštianskej, v oboch prípadoch s prospechom vo všetkých pred­metoch aspoň dostatočným:

b) buď III. triedu školy strednej alebo III. triedu školy me­štianskej (na Slovensku do šk. r. 1924—25 IV. triedu školy me­štianskej. od šk. r. 1925—26 III. tr. školy meštianskej) s prospe­chom v oboch prípadoch aspoň dobrým vo všetkých povinných predmetoch a najmenej jednoročnou praxou učňovskou.

Všetci žiadatelia musia složit prijímaciu zkúšku. Prijímacia zkúška je len písomná, a to z jazyka vyučovacieho a z počtov i merby v tomto rozsahu:

a) vyučovací ja zyk: spôsobilosť reprodukovat jednoduchý vý­pravný článok správnym postupom myšlienkovým a bez hrubých chýb jazykových a pravopisných. Najdôležitejšie pravidlá pravo­pisné (krátka nápověď). Znalost tvaroslovia a skladby (slovný i vetný rozbor vety složenej).

b) Počty a merba: Znalost metrických mier a váh. Dôkladná znalosť štyroch základných výkonov: sčítania, odčítania, násobenia a delenia čísel celých a desatinných. Mocnenie a odmocňovanie dvoma a tromi čísel celých a desatinných. Počítanie úsudkom. Riešenie trojčlenky jednoduchej a složenej úsudkom i úmerou. Počet percentový a jednoduchý počet úrokový. Výpočet obvodov, plôch, povrchov i obsahov jednoduchých útvarov geometrických Veta Pythagorova. Štyri základné výkony s výrazmi algebraickými. Mocnenie súčinov a mocnín. Dvojmoc a trojmoc dvojčlenov.

Žiadatelia, ktorí složili s úspechom prijímaciu zkúšku na- niektorú školu a neboli prijatí pre nedostatok miesta, môžu byt prijatí na inú školu, pre ktorú sú platné tie isté podmienky pri­jímacie, bezo zkúšky.

Do I. ročníka je zápis osobný a žiaci prijímajú sa na konci predošlého školského roku. Do vyšších ročníkov je zápis osobný na počiatku školského roku.

Zápis koná sa vždy od 8.—10. hodiny; hneď po zápise sú pri­jím acie zkúšky. Pri zápise treba predložiť:

a) úradný doklad o veku,b) vysvedčenie od úradného lekára (dľa uznania prijímacej

komisie),c) osvedčenie o štátnom občianstve republiky Csl.,d) vysvedčenie zachovalosti (u tých, ktorí priamo nepokra­

čujú vo štúdiách),

10

e) všetky vysvedčenia (výkaz) z dvoch ostatných školských rokov; ostatné svedectvo zo strednej školy m usí mať doložku na odchod. Žiaci, prestupujúci z inej školy toho istého druhu, p re ­ukážu sa iba ostatným svedectvom s doložkou na odchod. Žiaci, k torí prerušili štúdium , m usia predostrieť preukaz o svojom za­m estnan í od vydania ostatného školského svedectva,

B) Odborná škola banícka.

Do baníckej školy prijím ajú sa na základe prijímacej zkúšky len telesne i duševne schopní baníci bezúhonného sa spravovania, k torí s dobrým prospechom zavŕšili tro jtriednu (na Slovensku do šk. r. 1924—25 štvortriednu, od šk. 1925—26 tro jtriednu) m eštiansku školu alebo tom u odpovedajúce triedy strednej školy, pokračova- ciu školu priem yselnú alebo pokračovaciu školu pre baníkov. Na­koľko zbýva m iesto, m ôžu byť p rijatí aj žiadatelia, ktorí zavŕšili iba školu ľudovú, ak preukážu prijím acou zkúškou náležité vedom osti.

Uchádzačom treb a sa preukázať, že dokončili aspoň 18. rok svojho veku, že boli najm enej 3 roky zam estnaní jako baníci v bani, a to najm enej 1 rok ako lámači. Ako doklady m usia pre­dostrieť pracovné svedectvo patričných závodných správ, potvr­dené banským revírnym úradom . N epřetržená pracovná doba ne­pokladá sa za p rerušenú vojenskou službou alebo chorobou, ne­rá ta sa však doba p rerušená do trojročnej praxi.

V lastnoručne písané prosby za prijatie s všetkým i prílo­ham i (v pôvodine alebo v uhodnovernenom odpise) nech zadajú uchádzači riaditeľstvu štátnej priem yselnej školy v Banskej Š tiav­nici najneskôr do 15. decem bra toho roku,, k torý predchodí pred rokom prijatia.

Ako prílohy treba predložiť:a) ú radný doklad o veku,b) vysvedčenie od závodného lekára (dľa uznania prijím acej

komisie).c) osvedčenie o štátnom občianstve republiky Čsl.,d) vysvedčenie zachovalosti,e) svedectvo o banskej p rax i od patričných závodných správ,

po tvrdené banským revírnym úradom , s označením doby, za k torú bol žiadateľ zam estnaný jako lám ač,

11

f ) vysvedčenie (výkazy) z ústavov a škôl smeru priemysel­ného a živnostenského, do ktorých žiak chodil počas praxi.

Prijímacou zkúškou, vykonanou na počiatku vyučovania v behu prípravnom, majú uchádzači preukázať, že ovládajú pravo­pis a jednoduché písomné vyjadrovanie i že poznajú 4 základné druhy počtov s číslami celými a zlomkami desatinnými.

Prijímacia zkúška pozostáva: 1. z diktátu; 2. zo sam ostatnej písomnej reprodukcie čítaného článku; 3. zo 4 —6 príkladov z počtovania.

Nepriaznivý výsledok zkúšky prijímacej vylučuje uchádzača bezvýnimočne od prijatia do školy pre tento rok.

Cudzozemci môžu byť prijatí len s odobrením m inisterstva školstva a národnej osvety.

C) Učebná dielna na spracovanie dreva.Do I. ročníka prijímajú sa telesne i duševne náležíte vy­

vinutí mladíci a dievčence, ktorí dovŕšia aspoň 14. rok veku v kalendárnom roku, v ktorom žiadajú o prijatie a preukážu, že vychodili ľudovú školu.

Zápis žiakov do I. ročníka deje sa osobne pred prázdninam i.Pri zápise treba sa preukázať:a) úradným dokladom o veku,b) vysvedčením od úradného lekára (dla uznania prijímacej

komisie),c) listom domovským,d) vysvedčením zachovalosti pre tých, ktorí nepokračujú vo*

štúdiách,e) ostatným školským svedectvom.Zápis žiakov do vyšších ročníkov je na počiatku škol. roku..

D) Elektrotechnický kurs má 2 oddelenia. I. začína sa počiatkom októbra a trvá 3 mesia­ce. Do II. oddelenia, ktoré sa začína počiatkom februára a trvá tiež 3 mesiace, prijímajú sa len absolventi I, oddelenia alebo tí, ktorí si iným spôsobom nadobudli základných znalostí o magnetizme- a elektrickom prúde.

III. Školský rok.Vo vyššej škole chemickej, v I. a II. ročníku odbornej školy

baníckej a v učebnej dielni na spracovanie dreva trvá školský

12

rok od 1. septem bra do 28. júna, v prípravnom behu odbornej školy baníckej začína sa 1. februára a končí sa 28. júna tohože roku.

IV. Počet žiakov.Do každej triedy vyššej školy chemickej môže byť prijaté

najviac 40 žiakov. Všetci noví žiaci sú prijatí len predbežne. Behom I. polroka rozhodne profesorský sbor o definitívnom prijatí. Žiaci neschopní bndú prepustení.

Súkromné štúdium nie je ani v jednom oddelení dovolené.

V. Školué a školské poplatky.A) Vyššia škola chemická: Žiaci na túto školu vstupujúci

platia počínajúc školským rokom 1924—25 ročite 100*— Kčs škol­ného, zápisné na školský rok 15’— Kčs, príspevok na učebné po­môcky za polrok 20’— Kčs, príspevok na cvičenie v laboratóriu za polrok 25’— Kčs a poistné proti úrazu 3*60 Kč.

B) Odborná škola banícka: Školné činí 50‘— Kčs za rok, zá­pisné 15'— Kčs ročite, príspevok na učebné pomôcky za polrok 20’— Kčs, príspevok na úrazové poistenie 3’60 Kčs.

C) Učebná dielňa na spracovanie dreva: Žiaci neplatia až do rozhodnutia m inisterstva školstva a národnej osvety ani školného, ani ostatných poplatkov, iba poistné 3*60 Kčs.

D) Elektrotechnický kurs: Do každého oddelenia platí sa zá­pisné 50’— Kčs. Iných poplatkov niet.

Okrem toho složia všetci žiaci 25’— Kčs, ktorých použije riaditeľstvo na prípadnú náhradu škody, spôsobenej od žiakov na školskom zariadení.

Nemajetní žiaci, ktorí študujú s úspechom, môžu byť od platenia školského platu osvobodení.

13

II. Kronika ústavu za škol. r, 1930—31.V školskom roku 1930/31 mal ústav 4 ročníky vyššej školy

chemickej, prípravný beh a 2 ročníky odbornej školy baníckej a 3 ročníky učobnej dielne na spracovanie dreva.

Elektrotechnický kurs nebol tohoto roku pre malý počet prihlášok otvorený.

Osobné zmeny. Od 1. septembra 1930 menovalo ministerstvo školstva a nár. osvety Ing. Tomáša Granáta pre banícke pred­mety a Ing. C. Františka Hrubana ako smluvného profesora pre matematiku a deskriptivnú geometriu na tunajší ústav.

Činnosť sborn mimo školy bola čulá. Jednotliví členovia sboru boli činní v tunajších korporáciách a spolkoch : Okresnom osvetovom sboru, Matici Slovenskej, Čsl. Červenom kríži, Sitne, Sokole, Sväzu skautov ČSR., odbočke Klubu čsl. turistov a Národohospodárskej župe stredoslovenskej.

Členmi okresného zastupiteľstva v Ban. Štiavnici s ú : riaditeľ Ing. V. Mikuška (menovaný ministerstvom vnútra), ktorý je tiež predsedom okresnej finančnej komisie a prof. Ing. J. Belohradský (člen výboru).

Inšpekcie. Dňa 23. októbra 1930 vykonal p. vrchný školský radca ministerstva školstva a národnej osvety V. Havlíček inšpek­ciu matematiky, deskriptívnej geometrie na oddelení chemickom a baníckom. Dňa 5. januára 1931 p. vládny radca v ministerstvu: školstva a národnej osvety František Čabrádek vykonal admini- strativnú a personálnu inšpekciu a dňa 20. - 22. mája 1931 p. min radca v ministerstvu verejných prác JUDr. Ing. Robert Hrdlička na oddelení baníckom.

Oslavy. Dňa 28. októbra 1930 konaná bola oslava Dňa Slobody, na ktorej prehovoril prof. Věcovský. Dňa 1. decembra 1930 pripomenuté bolo prof. Fr. Věcovským dvanásťročné trvanie sjedotenia bratského státu jugoslávského. Dňa 7. marca 1931 uctené boly 81 narodeniny pána prezidenta republiky školskou slávnosťou, na ktorej vypočulo žiactvo reč prof. Fr. Věcovského. Dňa 9. mája 1931 bol primomenutý všetkému žiactvu deň česko- slovensko-rumunskej vzájomnosti, význam sriadenia nového krá­ľovstvá Rumunského, spoločných kultúrných a hospodárskych sty­kov našej republiky a Rumunska v reči prof. Fr. Věcovského.

14

Slavností týchto zúčastnilo sa všetko žiactvo, profesorský sbor, po prípade aj pozvaní hostia.

Naukobeh banských závodných rád bol konaný od 17.—22. mája t. r. Riaditeľstvo dalo za účelom konania tohto naukobe- hu Banskej revírnej rade pre Slovensko 1 posluchárnu k dispozi- •qii. Niektoré prednášky naukobehu prevzali aj profesori banických predmetov tunajšieho ústavu, Ing. Václav Slaboch a Ing. Tomáš Granát.

Exkurzie. IV . ročník vyššej školy chemickej vykonal vo dňoch 19.—21. novembra 1930 prehliadku cukrovaru v Orske, Diosegu, Seredu, Trnave a Tr. Tepliciach Súčasne sa navštívily dva repné liehovary v Dobogó. Dňa 10. júna 1931 bola vykonaná exkurzia do pivovaru vo Vyhniach. Dňa 19. novembra 1930 sjazd II. roční­ka odbornej školy baníckej do Františkovej jamy v Ban. Štiavnici; 21. a 22. nevembra exkurzia L a II. ročníka do hnedouholných baní v Handlovej; 3. decembra sjazd I. ročníka do Žigmundovej jamy v Ban. Štiavnici k prehliadke rudných žíl; 21. februára 1931 návšteva tejže jamy I I ročníkom k prehliadke dobývacieho spô­sobu; vo dňoch 11.—14. marca exxurzia I. a II. ročníku do ka­menolomu v Gombaseku u Plešivca, do železorudných baní Rimamuraňsko-šalgotarjanskej spoločnosti v Rožňave, mestských baní v Dobšínej a prehliadka hlubenia novej jamy v Drnave; 20. mája exkurzia ľ. ročníka do zlatodolov v Kremnici; dňa 24 júna vykonaná II. ročníkom prehliadka flotačnej úpravny u Františko­vej jamy v B. Štiavnici. Hlavná banicko-geologická exkurzia bola vykonaná s 11. ročníkom vo dňoch 7.—13. júna 1931, pri ktorej boly navštívené: Štátne naftové doly vo Gbeloch na Slovensku, kame- riouholný dol „Kukla“ Rosickej banskej spoločnosti v Oslavanoch ла Morave a elektrická centrála tamtiež, hygienická výstava a niektoré pamätihodnosti v Brne, jama „František“ severnej dráhy Ferdinandovej v Přívoze a železiarne Vítkovického horného a hutného težiarstva vo Vítkoviciach, najmä specialna výroba báň­ských strojov.

Dňa 15. júna 1931 vykonala exkurziu učobná dielňa na spra­covanie dreva pod vedením učiteľov dielne do Ban. Bystrice, kde si prehliadli žiaci výstavu výroby, ktorú usporiadal Sväz Csl. Diela, väčšie závody stolárske, museum a kovorobnú školu.

15

Pečlivost’ o žiakov. Na štátnych študijných pod­porách rozdelené bolo ------------ — — -------------- — Kč 20.000*—Nadačný sbor ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe udelil 1 žiakovi stipendium z Pálffýovskej základiny v čiastke — — — — — — - - — ,, 700*—Okresnú študijnú podporu mal 1 žiak v čiastke — ,, 200*—Ministerstvo verejných prác udelilo žiakom odbornej školy baníckej zo zvyšku Kutnohorského všeobec­ného fondu hornického čiastku — — — — --------- „ 1.400*—a pre exkurzný fond odb. školy baníckej — — — „ 3.000’—Sklársky ústav Hradci Kralovom udelilo 1 žiakovipodporu v č ia s tk e — — — ------------ — — „ 500’—Slovenský banský revír v Bratislave udelil preexkurzný fond odbornej školy baníckej čiastku „ 2.000’—

Celkom Kč 27.800*—

Školské zariadenie.Nábytok a rôzne zariadenie. Na počiatku šk. r. bolo 1771 in­

ventárnych čísel v 1771 kusoch. Na konci šk. roku 1704 čísel v 1704 kusoch; pribudlo 1 číslo, ubudlo 68 čísel v 68 kusoch.

Knižnica žiacka mala na počiatku šk. r. 707 sväzkov, na je­ho konci 744; pribudlo 37 sväzkov. Knižnica učiteľská m ala na počiatku šk. r. 793 sväzkov, na konci škol. roku 891; pribudlo 97 sväzkov.

Sbierky pre speciálnú chemickú technológiu vykazovaly na po­čiatku šk. r. 318 čísel v 371 kusoch; pribudlo 7 inv. čísel v 45 kusoch, na jeho konci bolo 325 čísel v 416 kusoch.

Sbierky pre všeobecnú chemickú technológiu na počiatku šk. r. maly 134 čísel v 135 kusoch; pribudlo 183 čísel v 183 kusoch; ubud­lo 14 čísel. Na konci šk. r. obsahovaly 303 čísel v 304 kusoch.

Sbierky pre všeobecnú analytickú chémiu na počiatku šk. roku obsahovaly 319 čísel; na konci šk. r. obsahovaly tenže stav.

Sbierky zemepisné a dejepisné maly na počiatku šk. r. 92 čísel pribudlo 1 číslo.

Sbierky pre geometriu a deskriptívu maly na počiatku škol. r. 320 čísel v 320 kusoch, na konci jeho vykazovaly tenže stav.

Sbierky pre technické kreslenie a kreslenie od ruky maly na po­čiatku šk. r. 195 čísel, na konci jeho vykazovaly tenže stav.

16

Sbierky ýyzikálne. Na počiatku šk. r. vykazovaly 420 čísel, na konci 406; pribudlo 14 čísel.

Sbierky pre baníctvo, úpravníctvo, strojníctvo a banské strojnič tvo obsahovaly na počiatku šk. r. 379 čísel, pribudlo 7 a ubudlo 7 čísel, na konci šk. r. obsahovaly 379 čísel.

Sbierky pre staviteľstvo maly na počiatku šk. r. 960. Na kon­ci šk. r. vykazovaly tenže stav.

Sbierky pre nerastopis a geologiu obsahovaly na počiatku šk. r. 760 čísel v 778 kusoch, na konci 762 v 804 kusoch; pribudly 2 čísla v 26 kusoch.

Sbierky pre banské merníctvo a geodeziu maly na počiatku šk. r. 51 čísel, na konci jeho vykazovaly tenže stav.

TJcebná dielňa na spracovanie dreva má tieto stroje : 2 hoblo- vacie stroje 1 je s vŕtačkou, 1 pásovú pílu velkú, 1 pásovú pilu malú, 1 cirkulárku, 1 dekupírovaciu pílku, 1 brus elekt. pohonom na brúsenie dlát a nožov, 2 tokárne (sústruhy na pohon elektrický), 1 malú dekupírku (lupenku) na pohon s nohou, 1 frézovací stroj nový a 1 kopírovací stroj (od firmy Wenzel, Berlín), 1 úplné striekacie zariadenie a zakúpené boly niektoré nové nástroje. Inventár obsahoval na počiatku škol. r. 591 cisel v 603 kusoch, ubudlo 84 čísel v 85 kusoch, na konci šk. r. obsahoval 507 čísel v 518 kusoch. Nová strojová dielna na spracovanie dreva, vyba­vená najmodernejšími strojmi, bola po celý rok v provozu.

Elektrárňa štátnej priemyselnej školy vyrába prúd stajnosmerný o napiatí 120 Volt. Dynamoelektrický stroj systému Siemens a Schuckert namontovaný je priamo hriadelovitou článkovou spojkou na hriadeľ Dieselovho stroja, ktorým je hnaný. Dieselov stroj má 60 E \

Pohonnou látkou je nafta. Aby stroje, ktoré dorábajú elek­trickú energiu, nemusely byť v stálom provoze, stojí vo vedľajšej miestnosti celá batéria akkumulátorov systému Tudor, do ktorých sa vyrobená energia hromadí a potom sa jej používa k osvetľo­vaniu a iným účelom. Kapacita akkumulátorov je 600 ampérhodín, tedy dostatočne veľká. Keď sú akkumulátory nabité, prepne sa prúd na hlavnej rozvodnej doske zvláštnym vypínačom a rozvádza sa ňou do jednotlivých úsekových prúdokruhov (liniek). Týchto liniek má elektrárňa 4 a každá z nich má svoju rozvodnú dosku, vybavenú elektromerom, ampérmetrom, voltmetrom a automatic-

17

kým regulátorom napiatia prúdu. Ak stúpne alebo klesne prúd nad dovolenú mieru, v túto chvíľu m aximálna autom ata vyskočí a prúd preruší. Mimo svojej spotreby dodáva elektrárna prúd do štátnej vyššej lesníckej školy a do budov jej prináležajúcich, do st. reál.gymnázia. Pri elektrárni sriadená je strojnícko-mecha- nická dielňa, vybavená všetkými modernými strojmi a prístrojmi. Behom prázdnin v auguste roku 1930 bola činnosť dosial jestvu­júceho nabíjacieho agregatu s pohonom Dieselovho stroja zasta­vena a stojí teraz v rezerve. Na miesto tohto, bolo prevedené zariadenie s pohonom trojfázového prúdu odoberaného zo sieti napojené SSE, podzemným gáblom z budovy stát. banského ria­diteľstva (Kamerhofu) a síce tak. že alternátor na napätie 3000 Volt výkonosti v elektrárne stojací (za starej vlády používaný k pokusom) beží teraz ako synchronizačný motor budený z akkumulá- torov a roztáčaný je na synchronisačný počet obrátok trojfázo­vým motorom na 380 Volt, pre ktorý sa odoberá prúd tiež zo sieti SSE. Vzpomenuty synchronisačný motor pohaná stejnosměr­né derivačné dynamo, pôvodne motor slúžiaci k nabíjaniu akkum- látorov. Fázovanie prevádza sa „na slepo“ a to raz fázovou lam­pou a fázovým voltmetrom, parallelne zapnutým. Elektrárna mala na počiatku šk. roku v inventári 342 čísel v 1247 kusoch; ubudlo 40 čísel, pribudlo 11 čísel v 14 kusoch. Stav na konci škol. roku 353 čísel v 1261 kusoch.

Budovy st. priemyselnej školy. Správou budov poverený je prof, ing. Jozef Bélohradský. Pod správu patria 3 školské budovy v B. Štiavnici, 5 obytných budov v B. Štiavnici, 2 obytné budovy na Hornej Rovni a 2 obytné budovy na Piargu. Budovy na Hornej Rovni a Piargu z nedostatku opravných prostriedkov sa rúcajú vlivom a pôsobením počasia. Budovy školské ne­vyhovovaly svojmu cieľu, takže bolo treba- vykonať mnoho opráv, z ktorých zvlášť treba uviesť veľkú opravu strechy, úpravu po­sluchárne pre chémiu, laboratórií a posluchárne fyziky, rekon­štrukciu potrubia ústredného kúrenia, úpravu záchodov a kaná­lov, ako aj opravu žlebov a rúr okapných, opravu schodišťa, úpravu miestností pre drevarskú strojnú dielnu. Ďalej prevede­ná ďalšia úprava kanalizácie, oprava kotlov centrálneho topenia, upravena ďalšia trieda na posluchárnu s amfitheatrálnou podla­hou a iné menšie úpravy. Pripravuje sa výmena krytiny strech,

18

ďalšia nutná čiasť kanalizácie, rekonštrukcia centrálného topenišťa, oprava prístavku u hlavnej budovy, generálna úprava vonkajšia a iné dôležité úpravy. Bohužial, rýchlejšie tempo, tak velanut- ných úprav a oprav brzdí veľký nedostatok finančných prostried­kov, takže budovy sú veľmi ohrožené počasím, zatekaním a rozpadáním sa.

III. Statistický prehľad žiakov.

O d d e l e n i e

Vyššia škola chemická

Odborná škola banícka

Učebná dielňa na spra­covanie dreva . . .

Elektrotechnický kurs I. . . .

Elektrotechnický kurs II. . . .

Počet žiakovna po­čiatku

alebokurzu

Celkový výsledok vyučovacína

konci . šk. r. výborní alebo kurzu

I-

I.II.

III.IV.

prípr. beh J

I. JII. I

I.]II. i

III.

40343031 15 15 10

40 333031

15 i1510

i o i!6 I I

prešli

272619251278

1062

opravapo­

volena

pre­padli

n ek lasi­fikovaní

19

IV. Učiteľský sbor a pomocný personál.(V zátvorkách uyedené je , ktorým predmetom dotyčný vo šk. г. 1930—31.

vyučoval, a správa sbierok.)

Riaditeľ:

Ing. Viktor Mikuška, odbor chemicko-technický (nerastopis, zemeznalstvo, všeobecná chemická technológia I.; správa uč. dielne a elektrárne).

Profesoři:

Ing. Jozef Bělohradský, odb. chem.-techn. (anorg. chemia, org. chemia, všeobecná chemická technológia, techn. kreslenie, sbierky pre všeobecnú chem. technológiu; inventár nábytku a rôznych zariadení: správa budov školských a obytných.)

Ing. Tomáš Granát, odb. banícky (baníctvo, priemetníctvo, strojníctvo, úpravníctvo, ban. strojníctvo, banské právo, stroj, ry­sovanie; sbierky pre baníctvo, strojníctvo a úpravníctvo.)

Ing. C. František Hruban. (matematika, m er ba, merícke ry­sovanie a deskriptívna geometria).

Ing. Br. tech. Jozef Chytrý, odb. chem.-techn. (analytická che­mia, praktické cvičenia v laboratóriu, staviteľstvo; sbierky pre všeobecnú a analytickú chémiu; sbierky pre staviteľstvo.)

Ing. Rudolf Paleček} odb. chem.-technický (špeciálna hospo­dárska chem. technológia, analytická chemia špeciálna, laborató­rium org. chem. technológia; sbierky pre špeciálnu chemickú tech­nológiu).

Ing. Václav Slaboch, odb. banícky (strojníctvo, praktická merba a situačné kreslenie, banská rnerba, elektrotechnika; sbierky pre nerastopis a geologiu; sbierky pre geodeziu a banské xnerníctvo; technický dozor v elektrárni a vedenie jej inventára).

Stanislav Veselý, (matematika, fyzika, a mechanika; sbierky fyzikálne; sbierky pre techn. kreslenie a kreslenie od ruky; sbierky pre geometriu a deskriptivu).

František Vecovský, (jazyk československý, občianská nauka zemepis a dejepis, nemčina, písanie na stroji; sbierky zemepisné, a dejepisné-, správa knihovny učit. a žiakovskej).

20

UčiteliaJozef KrauseEmil Szép v učebnej dielni na spracovanie dreva.

Výpomocní učitelia:RNDr. František Fiala, kustod st. banského muzea v Banskej

Štiavnici, (nerastopis, geologia).MUDr. Samuel Kupčok, okresný lekár (prvá pomoc pri úra­

zoch, zdravověda).Štefan Osvald st. učitel meštianskej školy v Ban. Štiavnici:

(kreslenie, krasopis).Emilia Filzová, profesorka st. reál. gymnázia v Ban. Štiavnici

(jazyk československý).Dr. Konstantin Filz, profesor st. vyššej lesníckej školy v B.

Štiavnici (fyzika, chémia).Vratislav Vojtíšek, profesor st. vyššej lesníckej školy v Ban.

Štiavnici (jazyk československý, písomnosti a účtovníctvo).Dielovedúci:

Juraj Májovský, defin. podúradník vo funkcii dielovedúceho elektrárne.

Podúradníci:Martin Trcka, strojník elektrárne.

Sriadenci:Ružena Schrameková, kancelárska pomocnica.Anton Elek, výpomocný laborant.Ján Parilla, stály výpomocný sriadenec v elektrárni.Michal Wagner, výpomocný jškolník.

V. Zkúšky dospelosti.Písomné a praktické zkúšky dospelosti v hlavnom období

šk. r. 1930—31 konaly sa vo dňoch 18—23. mája 1931. Písomná práca z reči vyučovacej daná bola dňa 18. mája 1931. Praktické práce v laboratóriu z analytickej chemie (z hospodársko-chemic- kej technologie) konaly sa v dňoch 19.—23. mája 1931.

Ústne zkúšky konaly sa v dňoch 18.—20. júna 1931 pod. predsedníctvom odb. inspektora a profesora st. priemyselnej školyr v Prahe I. ing. Oldřicha Zemana ako vládneho komisára.

21

Úkoly k písomným prácam maturitným.a) Z reči vyučovacej:1. Život a dielo Andreja Sládkoviča. Pojednanie.2. Štefánikov význam v dejinách oslobodenia Slovenska a

celej republiky. Rozprava.3. Voda v hospodárstve a v priemyslu. Pojednanie.

b) Praktické práce v laboratóriu z analytickej chemie (ho- spodársko-chemickej technologie):

1. Preveďte rozbor strojenej múčky: vodu. tuk, bielkoviny, uhlohydráty rozpustné a nerozpustné, celulosu, P2 05 a popol. Podajte posudok o múčke.

2. Preveďte rozbor chmela. Určite: (sp. váhu) popol, vlhkosť, triesloviny, pryskyřice veškerej, pryskyřice mäkkej, bielkoviny. Preveďte zkúšku na šírenie. Podajte celkový posudok.

3. Preveďte rozbor vína. Určite: sp. váhu, popol, P20 5, N, alkohol, extrakt, veškeré a tekavé kyseliny, glycerin, cukor, chlor a sírovú kyselinu. Jaké je to víno ?

4. Preveďte rozbor dextrinu. Zistite: vodu, popol a piesok? aciditu, rozpustnost v studenej vode, glukózu, dextrin, škrob a nečistoty. Môže sa použiť k apretúre ?

5. Preveďte analýzu droždia: lom, sušinu, N, bielkoviny, popol, fosforeč. kyselinu, Ca, Mg, škrob a kvasivú mohutnosť. Jaký je to druh kvasníc?

6. Preveďte robor a k t í v n e h o u h l i a . Stanovte: vlhkosť, alkalitu a rozpustný popol. Zistite jeho odbarvovaciu mohutnosť.

b) rn 1 a d i n k y : extrakt, maltózu, popol, aciditu, N a viskozitu. Jaký je pomer medzi cukrom a necukrom?

7. Preveďte : a) v m i n e r á 1 n o m o l e j i : sp. váhu, viskozitu, bod vznetu a zapalitelnosti.

b) v m l á t u : vodu, popol, N, extrakt a tuk.8. Preveďte rozbor rumu: sp. váhu, alkohol, pribudlinu, ky-

slavosť, tekavé a netekavé kyseliny, mravenčiu kyselinu, esthe- ry, cukor, extrakt a popol. Preveďte zkúšku na barevné látky.

9. Preveďte rozbor: a) s l a d i nky . Stanovte: maltózu, ex­trakt, popol, aciditu, barvu a viskozitu. Jako je zcukrovená?

b) r o z b o r o t r u b : vodu, popol, N, škrob, vlákninu a extrakt. Podajte posudok.

22

10. Preveďte rozbor jačmeňa a síce: mechanický a chemický. Môže sa sladovať?

11. Preveďte úplný rozbor spodia.12. Má sa previesť rozbor svetlého sladu: váhu 1000 zrn, hekt.

váhu, čistotu, vodu, extrakt, aciditu, popol, bielkoviny. Je sírený a jaké sú jeho vlastnosti?

13. Preveďte rozbor vinného octa: P 20 5, sušinu, popol, ťažké kovy, vinný kamen, kyselinu octovú a mravenčiu, alkohol a mi­nerálne kyseliny. Čo súdite o tomto octu?

14. Preveďte rozbor vody. Stanovte: výparok, org. látky, Cl, Fe, CaO, MgO, S03,C 0 2 veškerý, volný a bikarbonátový. Ako by ste sa vyjadril o tejto vode?

15. Preveďte rozbor vápenca: nerozp. zbytok, vody, Al2 0 3, Fe2 0 3, Ca 0, MgO, C02, CaC03 a ztrátu žihaním. Je dobrý pro cukrovar ?

16. Preveďte rozbor tmavého sladu. Stanovte: hekt. váhu, váhu 1000 zrn, zkúšku na endosperm a zcukrenie, vodu, extrakt, aci­ditu. popol a bielkoviny. Udajte dobu zcnkrovenia.

17. Preveďte rozbor masla: vodu, popol, tuky a netuky, ka- sein, laktózu, číslo zmýdelnenia, čís. Hehnerovo, čís. kyselosti a čís. jodové. Posuďte tento tuk.

18. Preveďte rozbor hnojiva : veškerú fosforečnú kyselinu, Si02 a piesok, R20 3, CaO MgO, S03, vodu, nerozpustný podiel a N.

19. Preveďte rozbor interného cukru. Stanovte: vodu, popol, aciditu, red. cukry, sacharózu a glukózu. Podajte posudok.

20. Preveďte rozbor mlieka. Stanovte v ňom: sp. váhu, tuk, sušinu, vodu, aciditu, popol, bielkoviny, kasien a laktózu. Preveďte zkúšku na prítomnosť enzýmov a zistite, či je mlieko nefalšované.

21. Preveďte rozbor m úky : vodu, sušinu, popol, piesok, lepek, cukor, aciditu, tuk, škrob a celulózu. Preveďte mikroskopický roz­bor a dla celkového rozboru podajte posudok.

22. Má sa previesť rozbor: a) s u r o v é h o c u k r u . Stanovte: polarizáciu, vodu popol, invert, R, alkalitu a org. necukry.

b ) . S t a n o v t e v ý h r e v n o s ť d a ­n é h o u h l i a .

23. Preveďte rozbor melasy: sušinu, polarizáciu, popol, alkalitu, iiiterný cukor, sacharózu, rafinozu, vodu, N a Q. Zistite zkvasitel- nosť cukru v melase.

23

24. Prevedte rozbor piva. S tanovte: alkohol, cukor, N, popol, extrakt, skutočný zdánlivý, attenuaciu, prekvašenie, viskozitu, C02, stupňovitost, zcukrenie, dextriny a glycerin. Je pasteurisované ?

25. Prevedte rozbor brambor : sušinu, vodu, cukor, škrobnatost, škrob, buničinu, popol, pentosany, tuk a solanin.

26. Prevedte rozbor: a) š k r o b u . Stanovte v ňom: vodu všet­kými zpôsoby, popol a minerálne nečistoty, N, tuk, škrob a aci­ditu. Prevedte tiež mikroskopický rozbor.

b) p l y n u . Stanovte: C02, CO, 0 2 a N.27. Prevedte rozbor polievkového korenia. Stanovte: vodu, Na Cl,

tuk. kyselinu mravenčiu, popol, veškerý a amoniakálny dusík.28. Prevedte rozbor sladkej zápary: hustotu extrakt, množstvo

škrobu nerozloženého, aciditu, celkový dusík, amidový dusík, kvo­cient čistoty, zcukornenie, množstvo diastázy, maltózu a dextriny.

29. Analyzujte vykvasenú záparu\ skutočné a zdánlivé prekva- šenie* aciditu, tekavé kyseliny, diastázu, maltózu, dextriny a al­kohol. Preveďte mikroskopický rozbor a z jeho nálezu podajte posudok o kvasniciach.

30. Prevedte rozbor páleného vápna. Stanovte v ňom: vodu,nerozp. zbytok, S0ä, R20 3, MgO, CaO, volné vápno a alkalie.

31. Prevedte rozbor^nuj^asového krmiva. Stanovte: vodu, dusí­katé látky veškeré, látky bielkovité, tuk, cukor, množstvo pevnej substancie, popol a vlákninu. Podajte posudok.

Výsledky.

. Leliota i OddeleniePri­

hlásilisa

Od-stúpili

Neboli s p ri­

pustení

Priznaná dospelosťRepro-bovanís vyzna­

menaním dospelými. i

hlavná vyššiaškola

chemická31 - 5

i

4 1 9 3

24

Sozuam abiturientov vyššej chemickej školy.(Žiaci hviezdičkou označení složili maturitnú zkúšku s vyznamenaním.)

1. Rudolf Antalík z Velkých Topolčian na Slovensku.2. Jozef Ballon z Banskej Štiavnice na Slovensku.3. Bianka Bernfeldová* z Banskej Štiavnice na Slovensku.4. Vojtech Cidler* z Kremnice na Slovensku.5. František Fargaš z Dolnej Lieskovej na Slovensku.6. Štefan Filán z Beregsegu na Slovensku.7. Pavel Gáborík z Budče na Slovensku.8. Aurelia Gáliková z Banskej Štiavnice, na Slovensku.9. Ľudevít Gašpar zo Slov. Pravna na Slovensku.

10. Anton Hübner z Halmeša na Slovensku.11. Dionýs Ivanič* z Gelnice na Slovensku.12. Pavel Janči zo Šarlušky-Kajsa na Slovensku.13. Jozef Janotík z Vel. Kovereša v Rumunsku.14. Julia Karáskova z Banskej Štiavnice na Slovensku.15. Baltazár Košík z Chynoran na Slovensku.16. Janka Kriegerová z Banskej Štiavnice na Slovensku.17. Hermina Lamperová zo Štefultova na Slovensku.18. Ján Lehocký z ístebnej na Slovensku.19. Karol Lihosith z Námestova na Slovensku.20. Karol Marík zo Strakoníc v Čechách.21. Jozef Moravčík z Hor. Rovne na Slovensku.22. Jozef Pincek z Majcichova na Slovensku.23. Emilia Plešková* z Komárna na Slovensku.24. Antonia Rovňanová z Banskej Štiavnice na Slovensku.25. František Scheber z Trnavy na Slovensku.26. Viktor Štoll z Petrožína v Rumunsku.

25

VI. Soznam žiakov st. priemyselnej školy na konci šk. r. 1930—31.

(Žiaci hviezdičkou označení boli s výsledkom výborným.)

Vyššia škola chemická:I . r o č n ík : Beránek Michal, Cigánek Karol, Číž Jozef, Fa-

zekaš Jozef, Figuly Jozef, Friedlová Valeria, Gold Rudolf, Gondová Mária, Grič Jozef, Hucko Ondrej, Jagan Imrich, Júny Štefan, Korbačka Vojtech, Kubová Kornélia, Luptáková Marta, Miertuš Štefan, Matay Ladislav, Mojžiš Ján, Mozola Anton, Neu­bauer Eduard, Neurathová Mária, Nosák Ľudevít, Patočka Otakar, Patúš Michal, Plichta Ladislav, Remenec Karol, Rosenbergová Ire­na, Schmidt Ján, Schneider Ján, Slopovský Zoltán, Šulák Ján, Šurina Ladislav, Šurina Zoltán, Takáč Ján, Turčan Daniel, Urblík Ján, Varkonda Michal, Várnai Elemér, Věcovský Roman, Vician Ján, Zamboyová Alžbeta.

I I . r o č n ík : Auder Anton, Bacušanová Matilda, Bajza Julius, Boldiš František, Daučík Karol, Fabricius Ján, Fritz Mikuláš, Gá- lus Jozef, Horáček Vladimír, Husák Adolf, Ivanovsky Julius, Kartík Ján, Lengyel Tichomír, Ličko Štefan, Máček Ján, Márer Henrik, Matějíček Rudolf, Míček Karol, Moravčíková Mária, Pakši Adam, Pálmaiová Angela, Plechlo Ján, Plhák Florian, Prokopová Anna, Reichardová Blažena, Ryba Juraj, Šeben Vladimír, Švento Ferdi­nand, Turčanová Anna, Trcka Pavel, Varga Ján, Vén Arnošt, Vincík Lev, Vladár Jozef.

I I I . r o č n ík : Bačíková Etela, Barnet Jaroslav, Bezák Jo­zef, Bělohradská Mária* Bilík Theodor, Buriánek Bohuslav, Cibi- linská Alžbeta, Dengo Jozef, Deutsch Eugen, Donovalová Mária, Forgács Ján, Grúnfeldová Etela, Havlíček František, Chovancová Kornélia, Košecký Anton, Krošlák Arpád, Nagyová Helena, Osvaldová Terezia, Paulinyi Jozef, Pavlovičová Mária* Pokorný, Alexander, Prokayová Katarína, Řemenová Etela, Ryban Rudolf, Synák Ján, Szép Emil, Šefranko Ján, Šumbera František, Šturdík Jozef, Záložníková Mária.

I V . ro čn ík : Antalík Rudolf, Ballon Jozef, Bernfeldová Bianka* Cidler Vojtech* černán Štefan, Déneši Pavel, Fargaš František, Filán Štefan, Fiterka Samuel, Gáborik Pavel, Gáliková Aurelia, Gašpar Ľudevít, Hübner Anton, Ivanič Dionýs* Janci Pa-

26

vel, Janotík Jozef, Karáskova Julia, Košík Baltazár. Kriegerová Jan­ka, Lamper Julius, Lamperová Hermina, Lehocký Ján, Lihosith Karol, Marík Karol, Moravčík Jozef, Pinček Jozef, Piesková Emi­lia* Rovňanová Antonia, Sečkár Ján, Scheber František, Štohl Viktor.

Odborná škola banícka:jPrípravný beh: Abrahámfi Michal, Čellár Andrej, Fakla

Ján, Glézl Vilém, Horák František, Kováč Ladislav, Krista Ján, Lux Samuel, Makovinyi Jozef, Polkoráb Gejza, Remeň Ján*, Sýko­ra Michal, Tököly Štefan, Török Andrej, Žabka Andrej *

I. ročník: Bajnok František, Čillik Viktor, Ertl Karol, Chladný Anton, Jakab Martin, Kohút Ján* Krestián Ladislav, Lalúch Štefan, Ličko Peter, Ludányi Imrich, Mihalik Vincent*, Stupák František*, Schnierer Ján, Széga Dezider, Tököly Štefan.

II. ročník: Hrabovský Gejza, Kišš Vojtech, Lapdavský Julius* Lintner Andrej, Majoros Arpád, Maškulka Dezider* Rein- berger Karol, Schürger Gejza, Veress Andrej, Žilla Andrej.

Učebná dielňa na spracovanie dreva:I. ročník: Buzalka Ľudevit, Dobrovič Anton, Doletina Ján,

Ferko .Štefan, Gregán Benedik, Kováč Ján, Komenda Ján, Pauko Štefan, Szépová Mária, Turcer Jozef.

II. ročník: Emek Anton, Maruška Stefan, Požděna Anton, Slušný Ján, Vais Ján.

III. ročník: Koreň Jozef, M.adluška Jozef, Šávolt Karol.

Knižnica š tá tneho pedagog ického ústavu

v Bratislave