Click here to load reader

VT - otázky na skúšku

  • View
    346

  • Download
    10

Embed Size (px)

Text of VT - otázky na skúšku

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34. 35. 36. 37. 38. 39. 40. 41. 42. 43. 44. 45. 46. 47. 48.

Druhy ocel Rozdelenie kon truk nch ocel Rozdelenie legovanch ocel Materily odliatkov v zlievrenstve Diagram elezo uhlk Ne elezn kovy a ich zliatiny Viskozita roztavench kovov a zliatn Povrchov naptie roztavench kovov Klasifikcia procesov vroby s iastok Technologick procesy vroby s iastok Technolgie delenia polovrobkov plastickou deformciou Op te fyziklne metdy delenia polovrobkov Technolgie zvrania odporom Technolgie zvrania oblkom Zvranie plazmou a laserom Metdy kontroly zvarov ultrazvuk Modelov zariadenia Deliaca rovina modelu Prdavky na obrbanie Materily na vrobu modelov a jadrovnkov Zmky pre jadr a apy jadier Technologick kosy apov jadier Modelov platne Vroba foriem formovacie materily Vroba foriem formovacie rmy Ru n formovanie pomocou modelovej platne Vroba netrvalch foriem Strojov vroba netrvalch foriem ZHUS OVANIE STRIASANM Strojov vroba netrvalch foriem ZHUS OVANIE VRHANM Strojov vroba netrvalch foriem ZHUS OVANIE FKANM Strojov vroba netrvalch foriem ZHUS OVANIE VSTRE OVANM Vroba foriem ablnovanm Vtokov sstava Pravidlo vpsanej gule Elektrick oblkov pece Heroultovho typu s nevodivou nistejou Elektrick oblkov pece Heroultovho typu s vodivou nistejou Elektrick oblkov pec kolskov s nepriamym ohrevom Viliama Siemensa Siemensova Martinova pec Proces mimopecnej rafincie ocele Mechanizcia a automatizcia odlievania Liatie lisovanie Liatie pod tlakom Presn liatie Vroba odliatkov do keramickch foriem na vytavite n model Vroba odliatkov do keramickch foriem - na splite n model Tlakov liatie s horizontlnou piestovou komorou Tlakov liatie s vertiklnou piestovou komorou Princp tlakovho liatia piestovho stroja s horcou komorou

49. 50. 51. 52. 53. 54. 55. 56. 57. 58.

Liatie sklopn Vroba odliatkov lisovanm z tekutej fzy Vroba odliatkov vytl anm taveniny z formy Odstrediv liatie Gravita n liatie Gravita n odlievanie v autoklve Usmernen tuhnutie Technologi nos kon trukcie odliatkov Naj astej ie vady odliatkov TECHNOLGIA DELENIA A DVKOVANIA plastickou deformciou, lmanm a skrcanm 59. TECHNOLGIA DELENIA A DVKOVANIA plastickou deformciou, strihanm 60. TECHNOLGIA DELENIA A DVKOVANIA rezanm - klinovm nstrojom

61. TECHNOLGIA DELENIA A DVKOVANIA Fyz. a chemickmi metdami elektroiskrovo - je charakteristick krtkymi asymetrickmi elektrickmi impulzmi, Pou va sa delenie vysokopevnch a tvrdch kovov, andomechanicky - Jeho charakteristikou je pou vanie nepolrnych impulzov s mechanickm budenm, Proces prebieha pri vysokch teplotch, pri om roztaven kov sa z miesta obrbania odstra uje ot ajcim sa nstrojom. ultrazvukovo ultrazvukom delme Vodiv, nevodiv, tvrd a krehk materily,... Hlavn asti ultrazvukovho zariadenia s Vysokofrekven n genertor alebo piezoelektrick meni (nstroj) pre zskanie mechanickej vibrcie s vysokou frekvenciou. , rzom, elektrolyticky, tepelnm okom 62. TECHNOLGIA DELENIA A DVKOVANIA vodnm l om - Technolgia delenia vodnm l om sa d najlep ie v skratke definova ako po ta om kontrolovan vysokorchlostn mikroerzny proces.Princp spo va v odoberan materilu obrobku mechanickm dopadom vodnho l a s vysokou rchlos ou a kinetickou energiou na jednotkov plochu. Takmto loklnym berom sa uvo uj mikroskopick astice z obrobku. Tlak vody cca (300MPa 450MPa) je dosiahnut hydraulickm erpadlom s vkonom od cca (15HP 100HP ).

Vodn l Vhody iadne tepeln ovplyvnenie v rozsah hrbok a materilov iadne dodato n opracovanie

Nevhody ve mi pomal u v iny materilov hlu n a vlhk vysok investi n a prevdzkov nklady

63. TECHNOLGIA DELENIA A DVKOVANIA brsiacim nstrojom

-

pou va sa len na men ie priemery a materil vy ej pevnosti a tvrdosti

Nstrojom je brsny kot , (najm kot e s gumovm spojivom). Brsnym materilom je SiC, Al2O3, alebo diamant a CBN (40 a 80 m.s-1). Vhodou je zky a kvalitn rez, Nevhodou je vysok intenzita opotrebovania brsneho kot a. Pre hor ie obrbate n materily a vy ie rezn rchlosti sa pou vaj tie kot e so ivi nm spojivom a to nevystu en.

64. -

TECHNOLGIA DELENIA A DVKOVANIA laserom LASER Vhody absoltne priame rezy rchle do 3 mm iadne ahov naptie - Nevhody obmedzen rozsah hrbok pomal nad 10 mm vysok investi n a prevdzkov nkladyHlavnou pr inou rastu je skuto nos , e s asn laserov systmy s rchlej ie, vkonnej ie a pru nej ie ne kedyko vek predtm Vhodou laserovho rezania je bodov zdroj ohrevu. Proces mo no v priestore vborne riadi pomocou po ta a, o je vhodn z h adiska robotizcie.

-

65. -

TECHNOLGIA DELENIA A DVKOVANIA plazmou Princpom plazmovho delenia spo va v taven materilu extrmne vysokou teplotou. Plazma Vhody vysok rchlos rezania, 8 a 10 krt vy ia ako pri autogne mo nos rezania v etkch materilov vysok presnos pri opakovanch rezoch, nzka tepelne ovplyvnen zna - Nevhody obmedzenie rezania do 180 mm (kon truk n oce 80 mm) rezn uhol 1-5 v zvislosti od hrbky plechu vysok nklady na spotrebn diely pri plynom chladenom horku 66. TECHNOLGIA DELENIA A DVKOVANIA vzduchom

67. TECHNOLGIA DELENIA A DVKOVANIA ultrazvukom

Zariadenie na ultrazvukov obrbanie obsahuje: obrobok, nstroj, koncentrtor, snma frekvencie, snma sily, magnetostrik n meni transduktor, genertory kmitov Vodiv, nevodiv, tvrd a krehk materily (napr. sklo, kreme , diamant, spekan karbidy, grafit) mo no deli ultrazvukom. Hlavn asti ultrazvukovho zariadenia s Vysokofrekven n genertor (20 a 100 kHz, 0,1 a 40 kW) sa napja na magnetostrik n, alebo piezoelektrick meni (nstroj) pre zskanie mechanickej vibrcie s vysokou frekvenciou. Nstroj sa napja na koncentrtor, ktor zvy uje hustotu energie. Medzi obrobkom a nstrojom je suspenzia s brsnymi zrnami.

68. TECHNOLGIA DELENIA A DVKOVANIA strihanie rrkyStrihaj sa ty e, rrky, ploch oce a rozli n profily. Pri stihan sa pou va: pridr iava , strihan plech, stl, pohybliv n - stri nk, odmeriava - doraz, pevn n stri nica

V procese strihania, vysekvania a dierovania mo no pozorova tri tdi. V prvej fze deformcie dochdza ku vtla ovaniu no ov do pru no-plastickho polopriestoru polovrobku. V al ej fze dochdza k priehybu asti polovrobku, podobne, ako nastva priehyb krtkej konzoly. V poslednej fze dochdza ku vzjomnmu pohybu odstrihvanej asti polovrobku od stabilnej. Stri nk je tvarovan tak, e m dve stri n hrany, zaoblen do tvaru rrky. Do tvarovho vybrania stri nka sa vsunie koniec rrky (poloha na obr. a). Po ustrihnut vstri ok vypadne vplyvom tia e.

69. TECHNOLGIA DELENIA A DVKOVANIA ostrihovanie a dierovanieStroj na ostrihovanie a dierovanie obsahuje: priestri nk , zpustkov vkovok priestri nic a dierovac priestri nk. Polia sklzovch iar v rznych tdich rozvoja deformcie v procese strihania a dierovania

Schma di

ania vsl dn tvar vystrihnut j di ry a tvar odpadu:

vsl dn tvar vystrihnut j di ry

70. Sstru enie vektory rchlosti

-

Sstru enie je trieskov obrbanie vonkaj ch a vntornch povrchov pri ktorom obrobok kon hlavn ot av pohyb a nstroj kon posuv, a to rovnobe ne s osou ot ania obrobku alebo kolmo na tto os ot ania. Obrbac stroj sa nazva sstruh a obrbac nstroj sstru ncky n . Sstru enie sa pou va na obrbanie kovov, dreva a plastov.

Z technologickho h adiska mo no sstru enie poklada za zkladn spsob najroz renej ia metda v strojrskej praxi pri sstru en sa ot a obrobok a nstroj sa oby ajne pohybuje priamo iaro hlavn rezn pohyb - vykonva ho obrobok, je to rota n pohyb a obvodov rchlos obrobku je toto n s reznou rchlos ou.

c

= .D.n/1000 (m/min-1) D - priemer obrobku (mm) n - ot ky (min-1) posuvn pohyb - posuv je priamo iary a kon ho nstroj - je dan drhou no a na 1 ot ku - f [mm] prsuvom sa nastavuje h bka rezu ap

71. Sstru enie - parametre odrezvanej vrstvy

ap= (D-D0)/2 ap- h bka rezu f - posuv - je priamo iary a kon ho nstroj - je dan drhou no a na 1 ot ku Plocha rezu alebo priemer triesky je charakterizovan geometrickmi parametrami: h - hrbka odrezvanej vrstvy b - rka odrezvanej vrstvy

-

-

Sstru enie je trieskov obrbanie vonkaj ch a vntornch povrchov pri ktorom obrobok kon hlavn ot av pohyb a nstroj kon posuv, a to rovnobe ne s osou ot ania obrobku alebo kolmo na tto os ot ania. Obrbac stroj sa nazva sstruh a obrbac nstroj sstru ncky n . Sstru enie sa pou va na obrbanie kovov, dreva a plastov.

72. Sstru enie geometria nstroja

Side relief angle bo n uhol End cutting edge angle koniec uhla Shank width rka stopky Side rake angle bo n uhol ela Nose radius polomer Rake angle uhol ela Cutting edge height ostrie v ky Relief angle uhol ostria Side cutting edge angle bo n uhol Cutting edge angle uhol ostria Total lenght celkov d ka

-

-

Sstru enie je trieskov obrbanie vonkaj ch a vntornch povrchov pri ktorom obrobok kon hlavn ot av pohyb a nstroj kon posuv, a to rovnobe ne s osou ot ania obrobku alebo kolmo na tto os ot ania. Obrbac stroj sa nazva sstruh a obrbac nstroj sstru ncky n . Sstru enie sa pou va na obrbanie kovov, dreva a plastov.

73. Sstru enie no e na obrbanieNo e na obrbanie nstroje spravidla s jednou reznou hranou pozostvajce z upnacej a pracovnej asti nstroja

Dr iak alebo stopka - as no a ur ujca jeho polohu vzh adom na stroj a ur en na jeho upnutie. Stopka m kruhov prierez, dr iak prierez tvorcov, obd nikov, lichobe nkov, prpadne in pod a spsobu upnania

-

-

Sstru enie je trieskov obrbanie vonkaj ch a vntornch povrchov pri ktorom obrobok kon hlavn ot av pohyb a nstroj kon posuv, a to rovnobe ne s osou ot ania obrobku alebo kolmo na tto os ot ania. Obrbac stroj sa nazva sstruh a obrbac nstroj sstru ncky n . Sstru enie sa pou va na obrbanie kovov, dreva a plastov.

74. Sstru enie prava geometrie

-

-

Sstru enie je trieskov obrbanie vonkaj ch a vntornch pov

Search related