Embed Size (px)
Citation preview
» wtorek, Hrrfek a sobotu
l k . W k Bo Mdioitaoka:
ř líwieeka 16 mariek, Baska xabfeT, Amwifcy 4 dok 76 c,
mtUbU wdcozemtko 9i franVy.
«%ot|fhriJMi i *Hb
pw B*fc*»k»-DVoMÉtt
JfeukO 1 H*., AmerilMÉ 1 4 W « oiHtwl eadaoiicatk* « ť .
Jodnotttvé teta prwiiv^* w ! pe t» k., poton tt k.
Ratiakela, administrácia a expedícia v Turčianskom *¥• Martina.
Ročník XLV. Sobota, 24. oktora 1914. Číslo 125. (43.)
Svetová vojna. Ä . . atoletí na základe svojich znamenitých píaom-
Škola n nas v minulosti nýon p r á c b ) 1 n a a v a Q ý ,yeikou okrasou I V samej reči v jazyku, aá avedectvá, áko' Uhorska" (magnum decus Hungariae). Tur- Hradne z ministerpredsedníokeho tlačového od-
sa Šírila v národe osveta, akými žľabmi. Máme íčania Daniel Horčička a Eliáš Láni mÔšu delenia. Pešfbudín, 21. októbra, večer o 6, hodine, v slovenčine celú zá*obu slov, s ktorých môžejbyť menovaní medii prvými našimi sloven-aa akoby vylúskať, aký bol duchovný životiskými buditeľmi.
Dňa 21. októbra predpoludním pri kanále Tser stoja uaše vojská ešte v tuhej bitke. Nepriate! severne od Nieuporta
naiieh predkov ešte za pohanstva. S kresťan-; A l e b u d e í r e b a p r e 8 knmaí, preštudovať 8 m o r a podporoval svoju artilleriu. Medzitým naše atvom premenilo sa potom všetko, a jazyky n a g b o gtanoviaka to, čo sa od prvej štvrti: delostrelectvo urobilo anglickú torpedovku neschopnou nám zachoval svedectvá, akými cestami prišlo? 17# atoletia kultúrne dialo v Trnave. Keď po í bojovať. Od Lille na západ boje dalej trvajú, i tam k nám kresťanstvo, akb Ba šírilo Predkov ž m oháčskej pohrome 1526-ho Taroi postupne naše vojsko prešlo k offensive a odtlačilo nepriatela naäioh slovenských krstili apoštolovia s vý-|B a oj í a Q ajj Ohorako a rokn 1543 padol im do na viacero punktoch. Zajali sme asi dvetisíc Angli-chodu prišli, Cyrill a Metod — o tom ľosH m o c j j Ostrihom, oirkeraó sídlo odtialto pre- čanov a ukoristili viacero strojových pušiek. Na vý
chodnom bojišti nestalo sa ničoho rozhodného. Pešfbudín, 21. októbra v noci. Z hlavného vo
jenského Btánu zvestujú: V ťažkých, urputných nápadoch na opevnené postavenia nepriatelskó od Felštýna až po hradskú východne od Medyky vydobyli sme na viacero miestach na terraine, medzitým, čo ruské ná-
, pády nemohly nikde preniknúť. Minulej noci naše vojská šturmovaly výšinu u kaplnxy severne od Mi-zyniec. Južne od Magiery podarilo sa nám už viera prepracovať sa z dobytých miest oproti výšinám.
Na juánom krýdle ide hlavne boj kanoniersky.
práva história, najdeme to v latinských i v ; m e a i 0 g a d o Trnavy. V dobe žatým nasledo-iných starých písmach a pots-s-dí sa slovami] v a v i c j , n a j m ä o d 6 m o v kardinála-arcibisknpa nášho jazyka, vzťahujúcimi sa na prvotný j Páamánya, nadobadla Trnava takej dôleži-krestaňsko náboženský život Medsi názvy, í t o a t j t 2 e b o i a ^ m B á i uhorským Rímom, přišlými do nášho jazyka s kresťanstvom, aú J Z a Pázmánya konala sa a velkým úspechom i také, ktoré nám hovoria, že kresťanstvu až; 0 ^ ^ ^ , 4 ^ a maurskými apiami jeho sapped svätými apoštolmi Gyrillom a Metodom , ^ 0 takrečeno saložená bola maďarská lite-ôiastočne učili u nás nemeckí miasionári, k t o r í i r a t a r a Osobnosť Pázmányova muaela byť ne-zas mali tieto náivy s latinského jaayka.jobyčajne silaá, príťažlivá. „U neho —hovorí Vzdelanie vôbec ide od národa k národu, ako vcadaraký historik — po asketických vyjašiace po východe a kraja do kraja, 8 hory : v o c b Velkého piatku následovaly bohsté, ve- S dôkladným poožitím moderných polných opevnení na horu. Učiteľmi Nemcov (Germánov) v S Qié hostiny veľkonočné. Často bývala u neho'bitka berie na seba charakter pevnostného boja. kreaťanatve i mimo kresťanstva boli Rimania. ? v e Iká spoločnosť, a našla dobré jedlá, dobré V Tatrách včera vydobyli sme Jablouický prie-
Ako ao Slov našej reči, súvisiacich a kre-i visa, a neraz pri obede i pri večeri ozývala j smyk, posledný, Rusmi obsadený priechod. Na uhor-sťanstvom, môže m bezpečne vystopovat : « i hudba. Ale najviac dobrej vôle dodával;*ej pôde tedy niet nepriatela. Naše napredovanie v
sám domáci pán, ktorý vedel byť veľmi ve- Bukovine ide smerom k rieke Velkej Sereti. - Ná-aelý a mi lý . . . Obedy tieto malý velký vliv í m e B t n í k " * generálneho štábu Hôfer, generálmajor
iich predkov i dalšie vzdelanie. V celom n f t udalostí našej otčiny. Pravdepodobné je, yiedeň, 21. októbra. Istý advokát z Drohobycza stredoveku takými ohaiskami, s ktorých vy-i á e Pá*mány svojím konveraovaním pri stole d o g t a i o d B ? 0 j h o p i 8 á r a cenzurovanú depešu: Droho-chádzaly a šířily sa užitočné známostí, baly obrátil väčšinu magnátov n* katolícku vieru. Dycz je svobodný od RUBOV a niet tain nijakých spn-kláštory. V kláštoroch naohádzaly sa nielen '" školy, ale 2 nich vychodily do krajov i márnosti pre hospodársky život potrebné. Menovite ao záhradníckych názvov, ako sú ruža, ľalia, redkev, mrkev, chren, kapusta (compo-sita), oibuľa, petrnška (petržlen), šalát, cvikla, ugorky atď., ľahko je dokázať, že tieto kvety
sa akými cestami sa šírilo u nás kresťanstvo,-práve tak jazyk poučí, ako sa ujímalo u na-
Pri nenútených, priateľských, ale vážnych stošení rozhovoroch obed trval niekedy 5—6 hodín." Berlín, 21. októbra. Západne od Lille francúzske Pásmány nebol menší Maďar, ako bol katolík,! krýdlo trochu ustúpilo. ale zato iste už za jeho časov ujímala sa v Miláno, 21. októbra. Nemci naáli miidíi Roye a Trnave i slovenčina. Nielen okolie, ale i mesto: A r r a s kolossálne strelecké zákopy, ktoré použili Fran-v svojom korennom, stálom obyvateľstve CÓKÍ P r o t i Nemcom. Dĺžka zákopov je 95 kilometrov. bolo slovenské: preto jezuiti iste tak káza- F r 8 n c á z B k e a a n 8 l i c k ó V 0 J 8 k a 8 t o J a tai>» proti neme-
."kuchynskó zeleniny boly pestované najprv ^ po slovensky, ako po « ^ . V ^ 21. októbra. Medzi chytenými Angličanmi v kláštoroch a odtiaľ vyšly k okolitému oby- t a a l e ostrihomskom uä s roku 1625 je t a M ; n a c h á d z a ga
vateľstvu s bylinami aj ich mená. ž^8** slovenčina (stredného nárečia), akú len'
Pri stopovaní dalšej histórie slovenskej V 9 ' ^ *?*? ^ ^ ^ - 5 ° " ^ i J ^ Z T ^ Í ^ ^ * W* * ^ •---- naša nás už temer » ™ t J : 8 l o v e 8 n o B t l ' a temer všetky hlavnejšie spiay tocné m n o Ž 8 t v o V O J 8 k B t m a l o o f f i d e r o V i k d e ž t 0 N e m c i
, f i po slovensky. Doba trnavská trvala až do Berlín, 21. októbra. „Echo de Paris^ chváli Hel I prvej štvrtí 19. stoletia. Ná Antona Bernoláka, ] goland ako bazis pre flottu, ktorá bazis chráni ústie ked svoju spisovnú slovenčinu prispôsobil i Labe, Vezery a príchod k Severnému a Východnému
i generálmajor Herbert Hamilton. Eopenhagen, 21 októbra. .Berliner Tidende"
vzdelanosti reč naša nás už temer prestane í „ . . „ / . m „ . „ • utMatA„„" *.„„„„i,l; "Lxi' •w""3 U 1"" I , 0"" *"JD,1K
vodit Ale tu máme už iné svedecívá, iné j P r o t l ^ o r m a d ^ _ l l t e r a t á r y ^ ^ vyšly d o 8 t á r a l i yelké posily. pramene. Na konoi 15. stoletia už vzniknú kní h tlačiar ne; po reformácii v 16. století pribudlo škôl, ktorých história je dosť známa. z á p a d n o . J
f l l o v eagkómu nárečiu, iste účinkovalo í moru'. Chráaí i Bremen, Hamburg a Wilhelmshafen, A školy taeto sa množdy 1 rozvíjaly. V Hlo- n a j m ä ^ ^ ^ ^ ^ T r n Beraolák Keby bolo malo Anglicko Helgoland, nemecká flotta hovci, v Senici, v Trenčíne, v Have v Mo-3k T r n a y e o h o e l priviazať slovenský duchovný ^ by v kritickom polození. šovoach, v Necpaloch, v Prievidzi, v Brezne, a í w n t R a« ; < í a T i r, ; n n9Ímaninni]nn t«»tä«líS-iÄtíl Londýn, 21. októbra. Križiak .Undaunted- po-
"
".'.život. Rezidenciu primaoionálnn až arcibiskup vo Zvolene, v Jelšave a iných mestáoh asi j R n d ^ ^ n a l p ä ť d o Qstrihoma. Škola5 d á v a z p r a v o : M ^ B m e opustili v sobotu Harwich, aby do polovice17.^stoletia kvitly školy, také i ^ j . ^ t e n ô a 9 b o i a , p r a v d a | l a t i n 8 k á ) aleí<™* «onali patrollnú službu. Podarilo sa nám nemecké aké malý ai iné krauny, v ktorých sa latinská i. -, . ,. , .- . . . , Mode prinútiť k bitke. Yelké delá .Undaunteda" otvo-
3 , M .'••*. / . t i . •. r, , i k e í "ľ B m e 8 a m a u vysloviť o jej duchu, o .. \.^. M. . . . ., " . . s. vzdelanosť a reformácia bola zakořenila. Z uče-U , *»;*/> 1 ti k * ak 1 ľ h ' n a morských mil. Stnerali sme na dve ných ľudí, vyohovancov týchto škôl, bol poctený j T J J x * ° 8 ľJ Zľl uľ^^ 7 * ? " - nepriateľské lode, medzitým čo anglické torpedoborky menom venčanóho básmka (poeta 1 ^ ^ ^ ^ ^ ^ - 7 ^ T i ľll * k °H™°ými bojovaly. Nemecké torpédové lode potonuly jeden od snemu, druhý od panovníka. I ma-1 ^ , ^ 1 ^ ľ ' ' ' P ^ " ^ 0 0 1 D° ^ ° ^ &* " ' * " " Chnht0' gister Daniel Jesenský, rodák , Dolného 3 ^ ° ^ * " " ^ "* l B i t k a t r v a l a p o 1 d r a h * h o d i ny-sena, bol slávený za svoje latinské a sloven aké verše ako poeta laureatus; druhý z Je-, senských, Pavel, na konoi 17. stoletia bolí jedným z prekladateľov králiokej biblie. Matej! Bel, ay n chudobných rodičov 1 Ocovej; v 18.
Premena, veľká premena, prišla u náa roku 1790—1.
ľ p 0 Viedeň, 21. októbru. Bulhari nechcú prepustiť
j ruský vojenský materiál pre Srbsko. Splnomocnený f ruský minister Savinský robí kroky u ministra Rado Šslavova, ktorý sa nie odvoláva na neutralitu.
ie Berlín, 21. októbra. Venizelos dementuje zprávu,
chce iBté ostrovy annektovat.
ľ Carihrad, 21. októbra. Francúzske noviny „Stam-boul", orgán francúzskeho poslanectva, sú vojenskou vrchnostou suspendované. Že vraj ,Stamboula urážal islamské city.
Berlín, SI. októbra. Ríšsky nemecký kancellár konštatoval, žo jednota nemeckého národa je pri-kladná a zosilňuje sa i u vojska.
Mníchov, 21. októbra. Hranica medzi Elsaskom a Švajčiarskom je zatvorená.
Rotterdam, 21. októbra. Belgický kráľ a královna nachádzajú sa v blízkosti belgickej armády.
Berlín, 21. októbra. Štátny sekretár Tirpitz zdržuje Ba v Antverpách. Nemci idú z Antwerp, urobit bazis pre operácie proti kanálu La Manche.
Berlín, 21. októbra. Nemci konfiskovali v Ant-werpách 120.000 žochov východno-indickej bavlny.
Berlin, 21. októbra. Hollandské správy o boji pri Roye znejú pre Nemcov priaznivé. Angličania napadali Nemcov s lodí delovou střelbou, ale Nemci predsa odrazili nápady.
Strassburg, 21. októbra. Plavba po rieke Rhynu počnúc od Kehl je zase otvorená.
Londýn 20. októbra. Z Doweru Angličania vyslali cudzincov, lebo majú podozrenie, že sa mezdi nimi nachádzajú špioni.
Berlín, 21. októbra. Z Ženevy zvestujú, že v Gib-raltári stojí 16 transportných lodi, ktorí majú odviesť do Francie portugalské vojsko.
Berlín, 21. októbra. Cudzia lod, nevedno ktorej národnosti strielala v Kattegote na dánsky podmorský čia „Ha7manden".
Sofia, 21. októbra. DIa „Slav. Korr." panuje po bulharských novinách vojenská nálada proti Srbska.
Athény, 21. októbra. .Agence ď Athenes" zvestuje, že v Athénách panuje rozhorčenie proti Turecku pre prenasledovanie Grékov. Dnes prišlo 150 gréckych utečencov do Athén. Grécka vláda musí sa stavať o utečencov, čo robí dosial 2 milliony.
Rím, 21. októbra. Zprávu talianskych novín, že Taliani obsadili Valonu. dementuje „Giornale ď Italia".
Viedeň, 21. októbra. Úradný vojenský orgán uverejňuje početné vyznamenie za chrabré držanie sa pred nepriateľom. Medziiným Železnú korunu I. tredy s vojenskou dekoráciou dostal kommandant 5. armádneho sboru generál pechoty Appl, kommandant 13. armádneho sboru generál pechoty Rbemen, a kommandant 16. armádneho sboru feldmaršal Wurm.
Berlín, 21. októbra. Nemecko protestuje proti"
tastrofa bude víťazstvom naíicb zbraní. Do toho času môžem na Sej verejnosti len radiť: trpělivost, trpeli-voBt a trpělivost. Či to potrvá 4 týždne či 4 meBiace, nemôže dnes niktc povedať. Ale naše víťazstvo přijde. Reč generálova bola prijatá s búrlivým odobrením so strany shromážděných korrespondeatov novín.
Berlín, 22. októbra. Z Kamerunu v Afrike zve-stnjú, že tamojšia vzbura domorodcov bola potlačená. Príslušníci kmenu Duala sa poddali. Nemecký gcber-oátor Kamerunu Ebermajer, zakročil prísno, hlavného buriča Wanga Balia dal zastreliť.
Berlín, 22. októbra. „Manchester Quardian" oznamuje Čez Bollandsko, že anglický král, korunný princ Waleský a lord Ivters vrátili všetky nemecké rády.
Oradne z nmlsterpräzidiá neho t aôovéfco od-frzneúzskym urazeniam ženevskej konvencie. . , . n ,.. .. _. r , ^ ' ™ h „ ,
D .; 0 1 . . . „. . . , 'delenia. Pešťbudín, 22. okt. večer o 8. hod. Berlín, Berlín, 21. októbra. Zástupcovia vedy a umenia ; ň n . . . „ . , ' . . . , '
. ... — ... _ . . , . , 22. októbra. Z hlavného vojenského stanu ozn&muiu: utvorili „Kultúrny sväz nemeckých učencov & umel-' . . , , ,, v ** .. & - ,. , * « B 1 * ^ U~A s u n • Ĺ i B°J e o k o l° kanála Yser ešte trvajú. Štrnásť anglických cov", ktorý bode mať spojenie s kollegmi v priateľ- . , . . , . . , , . „, ^ ... , , . . ,, . . . . . . . , . , vojenských lodí podporovalo nepriateľskú artillenu. skych a neutrálnych krajinách cieľom, negovať fa-í ' „ * í . - . . ... . . . . , , . , . s Od Hoddenta na východ odrazili sme nepriateľa, losne zprávy a burenia. > « . • , * .-w - . ..» — _ _ — i Naše vojská smerom k Yprea úspešne idú napred.
Armádny kommandant generál pechoty Svetozár í Severo-západne od Lilie a severne, boje veľmi roz-Boroevič, prijal vojenských dopisovateľov vo svojom j horčene idú, ale nepriateľ na celej línii pomaly Ba hlavnom tábore a vyslovil sa asi takto: Je mi známe, j utahuje. Od Chiocouranta na juhu stojace vysočiny že verejná mienka je sklamaná, že úspechy neidú tak j Francúzi veľmi silno napadli smerom k Toulu. Nápad jeden za druhým v nepretržitej rade, ako sa očaká isme odrazili, urobiac nepriateľovi mnoho ztrát. Bez valo. Bitka pri Rossbachu v sedemročnej vojne trvala\ všetkej pochybnosti je konstatované, že anglický pol hodiny, bitka pri Gravelotte pol dňa, bitka pri j admirál, ktorý komandoval flottu, stojaci pred Ostende, Sedane jeden deň, a každá z týchto bitiek skončila chcel bombardovat Ostende, a iba belgické vrchnosti
Christians, 21. októbra. Zo Stavangeru ozna-|B a katastrálne pre jednu z bojujúcich strán. Ja som i mohly ho len horko ťažko prehovoriť, aby toho ne-mujú, že anglický parník „Glitre" bol potopený n e - j b o j o v a ) u Tomášova sedem dní a u Lvova pät dní j robil. Na severo-východnom bojovnom terrainu časti meckým podmorským člnom. Mužstvo je zachránené. a ž 8 a situácia trochu uvolnila. Vo Francii trvá te-\našeho vojska ustupujúceho nepriateľa nasledujú
Berlín, 21. októbra. V lodenici v Sheerness po-f r ajB Í a b j t b a u s niekoľko týždňov. Oproti tomu sme k Ossoviecu. Viac sto zajatých a strojová puška padla VBtal požiar. j videli, že obliehanie Sevaatopoľa a Parí ía trvalo 4—6 ', nám do rúk. Pod Varšavou a v Poľsku včera po ne-
Berlfn, 21. októbra. Norvéžaky kapitán parnika mesiacov, kdežto teraz sa pevnosti dobýjajú za čas I rozhodných bitkách nebolo nijakého boja, tam sú JLeander", videl 4 nemecké podmorské člny pri ostrovoch Orkney.
Brest. 21. októbra. Pancéřová francúzska lod
pomerne krátky. Vojna sa stala technickou otázkou, j diele ešte len v prípravách. Hovorím otvorene: keby Rusi mali našu pechotu,
lboli by dnes už vo Viedni, a keby sme my mali takú! V i e d e Ď - 2 2 ' o k t o b r a - V č e r a P^Polndním naše „Flandre" s 25.000 tonn obsahu bola včera pustená ! a i l a u artilleriu, ako majú Rusi, boli by sme dnes i v °J 8 k a v t i a h , y d o C e r n o v i c - G r 0 f M e r a n -
v Kijeve. Prostriedky vojny sa změnily, človek ostal' Frankfurt, 22. oktobra. Princ Max Hessenský na vodu. Londýn 21. oktobra. Dľa „Reuter-Byró" japon. | t e n a a m ý. I b a n a j e h o n e r v y ^ k i a d ú d n e B i n é p o_
aké ministerium oznamuje.Je japonské vojsko obsa- j žiadavky. Videli ste našich chrabrých vojakov bojovať vo fronte a iste ste sa presvedčili, aký je to nádherný dílo Marshall-Marianen a Karolinen - ostrovy zo str*
tegických ohľadov. Carihrad, 21. oktobra. Všetkým tureckým no
vinám v anglickej Indii vzali poštový debit. Angli čania založili nové noviny ako „Abadi Lahore". V Bom- čiatku stáli oproti RuBom ako 1:3. Teraz je pomer bayi a Kalkutte obchod viazne. Anglicko mieni vyslať z Indie všetkých rakÚBko-uhorských príslušníkov.
materiál. Ale Rusko má ohromný rezervoár ľudí. Obyvateľstvo európskeho Ruska samo je dva razy toľké ako obyvateľstvo našej ríše. Preto sme na po
1:2, a konečne si budeme rovní, potom príde roz
upadol do anglického zajatia. Princ je druhy syn princa Fridricha Karla Hesseaského švagra cisára Vilhelma.
Haag, 22. oktobra. Dve anglické kanónové lode 8trielaly na nemecké batterie na brehu. Boly napadnuté dvoma podmorskými nemeckými činami.
Berlín, 22. oktobra. Japonsko oznámilo tureckej vláde, že ono ide do boja za ruské a anglické záujmy
hodnutie katastrofálne. Som presvedčený, že táto ka-iy Ázii.
BESEDNICA. N a b o j i š t i .
Piatok mi ostane pamätným v mojom živote, roz práva jednoročný dobrovoľník, ktorý na tvári bol po-
Boli sme v prvom ohni. Bol to náš prvý vojenský; vala p, nad nami ustavične svištaly gule tak, že sme krst. Vtedy som po prvý raz videl krv v našich radách.\ museli celý deň ležať. Ku večeru sme zaB postúpili, Chladný mráz prešiel mi údami pri myšlienke, že: ale vrátili sme sa prespať do zákopov, jedna z tých spievajúcih guliek, ktorej hviždiaci zvuk! Druhý deň přišly kuchyne a priviezly mnoho po-ustavične nám brnel v ušiach, mohla byt pre mňaI travín. Bola práve nedeľa, krásna, slnečná a pre nás určená. Ale nebolo času ku dlhým úvahám, znovu za • Bkutočne dňom odpočinku. Streľba sa neozvala, a my vznelo vojenské kommando a my poslúchali sme celkom : Bkoro celý deň ležali sme v sladkej lieni vzpominajúc
značený guľkou. Vrátil Ba domov na liečenie. „V j mechanicko, lebo nám to prešlo už do krvi za tých si našich drahých tam v dialnej domovine. Sviatočná piatok nastupoval som k vojsku, v piatok sme z Tren- j niekoľko dní. \ nálada šírila s * nad naším ležaním. Ten odpočinok čína odchádzali na hranice, v piatok prišli sme do Celé naše vojsko stahovalo Ba do stredu. Pred j bol taký milý, taký teplý a silný pokrm tak dobre prvého ohňa. Pri dobrej, skoro veselej nálade pre = nami tiahla sa medza, za ňou bol akýsi močiar. Pred j chutil po námshe předešlých dní I »ko nás to osvie-kračoval náš pluk hranice. Zaujímal nás kraj a boliI medzou sriadili Brne zákopy a odtiaľ začali sme prudko; žilo, ked mohli sme si pokojne odpočinúť a do cin-Bme zvedaví, kedy a pri akých okolnoBtach stretneme strielat na nepriateľa, ktorého sme ešte vždy nevideli, i kotu lyžíc nemiešal sa rachot kanónov a praskot Ba s nepriateľom. Pochody boly namáhavé lebo terrain ale sme boli stále obstreľovaní. Bol hlboko zakopaný pušiek I Sviatočný pokoj rozhostil sa na celom smut-bol veľmi nepriaznivý. Přechodili sme šírimi pies-'pred malou dedinkou a skrytí v domčekoch roztm nom to kraji a rozlie?al sa hojivo v dušiach našich kami, rovnými ako stôl, kde nohy bořily sa hlboko í sených. Držali nás dlho v ohni, ale veľkých ztrát í po toľkorakom vzrušení myslí a nesmiernom napnutí do piesku a kolesá kanónov zapadaly až po osi, obišli j nám nezapríčinili, lebo ustavične prestrefovali naše rady. j nervov. sme klamlivé rašeliniská, ktorých nevinný povrch \ Za dedinou dvíhal sa vŕštek, ktorý bol hlavným :: Rád si spomínam na tú nedeľu, krásnu, slnečnú, skrýval bahnisté hlbiny a kde neopatrnost mohla by j eieľom našej paľby. Tadiaľ privážaná bola nepriateľovii Len ku večeru nastúpili sme další pochod. Pre fahko doviesť do záhuby. ; munícia a tadiaľ musely dochodit aj ich posily. Sil-jkuíaii sme les a našli krvavé stopy po nepriateľovi.
Ďakovať dobrému duchu a vytrvalosti našeho • huetty vojakov a vozov vynořovaly sa tu celkom! Na cestách ležaly odhodené pušky, čiapky. Nepriateľ vojska preskúmané boly tieto ťažkosti znamenite. Po zreteľne ako terče, A sotva že Ba zjavily, bol daný j ak iste scbvatom ustúpil. Kráčali sme dedinami, ktoré nepriateľovi, nebolo dosial stopy, ale tušili Brne, že; rozkaz strieľať, čo zapríčinilo veľké medzery v radoch j boly skoro všetky spustošené, kráčali sme bojuj úc tu je blízko a že sa s ním skoro merat budeme. Ale nepriateľských. (i tam úporné, cúvajúc a zas uapredujúc, ako rozkaz predsa nepokazilo našej nálady pomyslenie na blízke Tiež z našich radov odchádzali ranení na obvia-j prišiel a ako vyžadoval veľký operačný plán. boje. Nepredstavili sme si snád ani nebezpečenstvo, zovisko a niekoľko našich kamarátov poslaly nepria j V našich zákopách prečkali sme noc. Bola to do ktorého ide každý vojak vo vojne, skorej sa námStelké guľky na druhý Bvet. j jedna z tých nocí, ktorých obraz vryl sa mi nevyvdalo, že sme na manevrach, kde neide vôbec o ľudské j Stmívalo 8a. Za nami ožiarila sa obloha veľkými mazateľne v pamäť. Ležali sme v našich zákopoch, životy, a spali sme v prvú noc zdravým spánkom, aký požiarom. Granáty zapálily dedinu, ktorou sme ne-í ktoré vystlali sme suchým senom. Únava nás premá-prichodí po veľkom telesnom ustatí. I dávno prešli. Plamene šľahaly vysoko k nebesiam a hala, ale hlavne dojmy, z bojového šumu a v ušiaeh
iPevý, z našej stotiny ranený bol náš kapitán, j dookola valily sa husté dymy. Streľba pomaly uticho- {zvučal nám ešte vždy, treskot pušiek a dunenie ka-Nepriateľská guľka zasiahla mu pravú ruku a prinú-1 vala a len ohnivé jazyky ožiarovaly strašne naše prvé nónov, to denná hudba vojákova vo vojne. Neskoršie
navykli sme na ňu, ubytovali sme. sa celkom mechanicky praskavým šrapnelom a fičiacim guľkám. Ale v tejto prvej noci vířilo mi hlavou všetko, a slievalo sa v podivnú miešaninu zvukov a obrazov.
Pocítil som smäd. Poneváč v blízkosti našej nebolo vody, rozhodli sme sa niekoľkí kamaráti, že si pojdeme pre vodu do horiacej dediny, kde bola vý-
tila ho vrátiť 8a. j bojiště. Ráno prišiel rozkaz: „Napred 1" Mali Brne \M Na dlhom svahu pohybovala sa naša strelecká j preniknúť čez nepriateľské pozície a najbližší kopeň reťaz, kod nám zrazu zasyčal nad hlavami prvý ne priateľský šrapnel. Tak sa nám videlo, ako by ra keta vypálená bola bývala na počest našeho príchodu. Neublížil však nikomu a zaryl sa za nami do zeme. znakom. Ale „potom počaly sa zjavovať nové a nové nepriateľské gule spievajúc nám svoje hrúzne piesne.
k neďalekej výšine, kde stál stoh. Nepriatelia ustú pili, ale stoh ustavične zasypávali ohňom. Bolo vidno, že majú vzdialenosť dobre vymeranú a stoh je im
rrft'tKBgnwaaHWiaKry^-i^w^-- -.••--ajwwn.- wncnataw
Postupovali sme ustavične napred a usadili sa . v zákope ovseného poľa. Nepriateľská střelba neustá-' borná studňa. Cesta nás viedla cez bojiště kolo cmi-
iSMStfWMFSr*.
Berlín, 22. októbra. Vojenský minister Enver Paša je vymenovaný za hlavného kommandanta tureckej armády i flotty.
Úradne. „Ung. Kor. B." 22. októbra. V bitke po oboch brehoch Strviazy podarilo sa nám i južne od tejto riek; u: šu offenzívu napred pomknút. |
Na trigonometrické] výii na juhovýchodu od Starého Sambora zaujali sme dve obranné línie. Zajali sme dosial 3400 Rusov a 15 strojových pušiek. Do černovic vjechaly naše predné stráže. Hdfer, generálmajor.
Krakov, 22. okt. Dla „Naprzondu" dva nemecké aeroplány hodily dve bomby na Varšavu. Jedna roz-rumila dva vagóny.
Viedeň, 22. okt. Cár úkazom povolal zo všetkých gubernií domobranu. (Landsturm.)
Miláno, 23. okt. Z Cetime oznamujú: Rakúsko-Uborský aeroplán, ozbrojený strojovou puskou napadol černohorský bataillon na Lovčene. Niekolko vojakov poranil. I rakúsko uhorská flotta bombardovala Lov-čen, neurobiac nijakej škody.
Londýn, 22. okt. „Lloyd Agence" v Colombo telegrafuje na admiralitu: Britanské parníky „Chilka", „Toilos", sBenmorea, „Cíari" a „Grand" a bagge-rovó lode „Ponrabel" boly potopené nemeckým križiakom „Emden". Parník aOxford" kaprovali.
Berlín, 22. okt. Pruský krajinský snem mal vojenské zasedsnie, na ktorom povolili kredit 1 a pol railliardy:
Na „Červený Kríž". Sbierka Fr. Hollého, ev. farára neepálsieho, K2230,
hu ktorej prispeli: Anna Rajčanová, Bela K 2'— Ondrej Kuchári k, „ „ 1*— Franc Pavlovic, Dulice „• ľ— Juraj Nemilá, „ „ 1'— Ján Ladivec, Bela „ 1'— Anna Šimková- Medvědova, Bela s 1'— Mária Šuvadová, Bela „ 1'— Ondrej Kurhajec, Necpaly „ 1"— Mária Vosková, vdova. Necpaly „ —"60 Ladislav Sluch, Dulice „ 1-Vdova Pavla Pavliai, Dulice - —'60 Pavel Taraba, Necpaly „ 1*— Ján Svrček, Duiiee , —-60 Vdova Zu.anna Kubihňa, Duiiee —'60 Pavel Kováčik, Necpaly „ 1-— Pavel Taraba, „ , —-40 František Drobná, Necpaly „ 2"50 Ján Špánik, Dulice „ 3'— Samuel Skuhra, Dulice „ 2'—
Dopisy. Syn iéfa generálneho itábu nadporučík Ervín Conrad HStzendorfský 20. októbra pod Premyslom bol ranený. Rana nenie nebezpečná. Starší jeho syn, ako známo, padol na poli bitky.
f Demeter Sturdza umrel v Bukareáti v 81. roku života. Bol ministroai zahraničných diel v kabinete Ghikovom. Roku 1907 bol ministerpredsedom. San didatúru Karia Hohenzollerna on hlavne podporoval.
Ohremnó divadlo. V Berlíne zamýšla uskutočniť divadlo velkých rozmerov istý berlínsky majitel cirkusu. Stosch Samsoni, berlínsky majitel cirkuse, mal v allei Scbônhausa mohutné cirkusové divadlo, ktoré však z policajných príčin má sa srútit. Riaditeľ teda zamýšľa v Berlíne postavit podobné ohromné divadlo, ako je v Draždanoch .divadlo pätnásttisícich". Dla dopočutia má byt riaditelom toho divadla Maximilian Reinhardt.
Rozumné slovo. Nemecký spisovatel Harden vyzýva nemeckú tlač, aby prestala vymýšľať všelijaké revolúcie a povstania vo vzdialených dieloch sveta. Takéto výmysly môžu imponovat len politickým deťom.
Štatistika svetovej vojny. Podlá najnovšej nemeckej štatistiky je vo vojenskom stave 69 parcentov europejského obyvatelstva, a na celom svete 890 mil-lionov ludíj to jest 53 percenty. Preto možno túto vojnu nazvat ozaj svetovou.
Vylúčenie Nemcov z čestnej legie. Na návrh Dalcasséa usuiesla sa francúzska ministerská radavy-lúčiC nemeckých dôstojníkov a rytierov čestnej legie z tohoto rádu.
Banská Bystrica, 14. októbra 1914. Dnes poobede o 4. hodine pochovali sme dr. Vilka Soltésza Umrel v Lipníku na Morave, odkia! prevezené boly teleBné jeho pozostatky. Smrt mladého, nadaného, obľúbeného lekára vtbudila Bústrast všeobecnú, čo sa okázalo na samom pohrabe. V Lazobnej ulici v dome a pred domom advokáta And. Hanzlíka shromáždilo sa po četné obecenstvo. Cirkevné funkcie odbavovali miestni farári Hajdu a Steblo. Cirkevný spevokol dojemne spieval pobrabné piesne. Velmi pekne Ba zachovalo naše vojsko. Okrem celej marškompanie, ktorá úradne mala účast na pohrabe a vzdala vojenskú čest ne bohému, boli tam i početní dôstojníci bystrickej posádky, celý Červený Kríž, lekári aid. Pohrab mal zo-vňajsí ráz viac vojenský. Vojaci vyniesli rakev oa koč, na cintoríne položili ju nad jamu a spustili do nej pri vystrelení sai7y a rachote bubna. Cirkevné obrady, spev, dialy sa slovenskou rečou, na cintoríne mal farár Hajdu, dojemnú, hlbokú a vecnú kázeň i po maďarsky. Ťažko rozchodili Brne sa od tmavého hrobu, do ktorého tak predčasne uložené bolo bez dušné telo vrelomilovanébo jediného syna, tažko na vštívenej matky-vdovy, do ktorého sostúpil vážny a a verný bojovník slovenský. Ako početní naši synovia, i dr. Vilko SoltéBz umrel za svoju vlast a nášho kráľa. Jeho pohrab mal by připomenut niektorým Bansko ByBtričanom, že terajšia vojna je spoločnou vážnou otázkou všetkých národov monarchie a že i všetky národy majú v nej účast vlastnou BVOJOU krvou, Na vojne Bkutkom ukázat věrnost k vlaBti a královi vie Slovák v plnej miere. Bodaj by ochotne vyliata slovenská krv za BVOJU vlasť rozptýlila všetky nedorozumenia. Sláva našim bojujúcim vojakom a nehynúca pamiatka padlým hrdinom I
Zo životopisu umřelého dr. Vilka Soltésza, podávame: Narodil sa v Mošovciach 11. februára roku 1888; do gymnázia ehodil v Banskej Bystrici, a síce nižšie v evanj. a vyššie v katol. gymnáziume, kde maturoval s dobrým prospechom. Medecínsku fakultu študoval v Pešti a 1 rok v Stýrskom Hradci. Promovaný bol 26. októbra roku 1911 v Peštbudíne, kde potom rok praktizoval po klinikách. Súčasne složil i zkúšku fyzikusa. Ako vojenský lekár bol za pol roka v Linci, odkial ho ako seriózneho lekára vyslali sub-stitovat plukovného lekára ku delostreleckému pluku B ktorým išiel na manévre, kde sa vyznačil a dostal písomnú pochvalu a odporúčanie, že je na pofné práce velmi spôsobilý, za čo ho hneď vymenovali za pomocného lekára Odtial po jednomesačnom odpočinku odobral sa na štúdia do Berlína a za desät mesiacov pilne navštevoval rozličné kliniky.
Dňa 1. mája 1914 sa navrátil a 20. mája 19141 v i ny „La Liberto" písaly: začal ordinovat s dobrým úspechom. B Hrôzy vojny medzi Rusmi a Nemci rozmnožily
Dňa 6. auguBta 1914 narukoval do Prešporka, B a ešte tým, že kým delostrelectvo bolo v akcii, zja-odkial vyslali ho do Polska na bojiště. Bol až pred v ji0 ga n a bojišti velké množstvo vlkov. Vlci vtisli Lublínom, kde ochorel & zostal tam v akejsi nemocnici, avšak po všeobecnom ústupu i ahorý Vilo mm 1 utékat. Dali ho na voz do slamy a tak utekali 60
+ 48 rokov nosil gulu v prsiach. V Chodzieži, v PoznianBku, po tieto dni umrel pri súde sluha Matzke. Mstzke (vlastne iste Macek, alebo Macko) bol vo vojne roku 1866 a odniesol BÍ Z nej guľu v prsiach. Vyňat mu gulu nepodarilo sa ani potom: nosil ju v tele celých 48 rokov, až do svojej smrti. Zacelená rana otvárala sa mu na čas každý rok, ale zato dožil 74 roky.
+ Čierni a Marokkánci vo francúzskej armáde. Berlínska „Norddeutschc Allgemeine Zeitung" uverejnila výtahy zo zápisnej knižky francúzskeho padnutého officiera. Na pr. dňa 31. augusta francúzsky officier mal poznačené:
„Pribrali sme do našej kompanie niečo čiernych. Prišlo i niekolko Morokkáncov. V kapBe na chlieb jeden z nich mal 16 ušú. Druhý je ranený v ruku; ked Ba ho spýtali, kto ho ranil, vyňal zo svojej kapsy odťatú ludskú hlavu a povedal: „Tento ma uhryzol 1B
+ Vloi na bojišti pod Augustovom. Parížske no-
Spolu K 22-30 Národnle Noviny.
tera s malou zvoničkou. Bola to ver smutná cesta nočnou temnotou, v ktorej svieti! len náš vzdialený ciel a do ktorej treskla tu i tam nemilobohu, strela s nepriateľských pozícií. Niekde ozvalo sa tiež z temnoty volanie ranených, ktorých sanitárna kolonna ešte nenašla.
Konečne prišli Brne k dedine. Nikdy nezabudnem na to, čo som videl. Oheň strašne práskal na strechách a zahaloval všetko svojim dymom, v ktorom hemžilo sa plno ludí v divokom zmätku. Obyvatelia behali kolo Btavísk lomiac rukami a v ich plač miešalo sa volanie našich sanitárnych vojakov, ktorí tu obväzovali ranených. Ranení siäli sa tu od rozličných plukov a potom boli odpravovaní na obviazoviBko. Cez rozvaliny dediny dostali sme sa k studni a potom rýchle vzdialovali sa ku našim radám nesúc iiaducné osvieženie.
Požiar potom pomaly doLasínal a noc rozložila sa na zatíchlom bojišti...
Na druhý deň boli sme v jednom ohni a ked Ba ztmilo, Btrielali nepriatelia, ačkolvek nemali určitého cieľa chtiac len rušit náš odpočinok. Ten večer kolo nás všetko horelo, dediny, lesy. Došli sme do K, kde Brne chceli ostať na noc. Cast vojska bola velmi hladná, lebo zameškala čas, ked přišly za nami kuchyne. Vojaci teda sobrali na poliach čosi zemiakov
za chviľu už sa vařily na dedine vo velkom kotle. Noc bola nádherná, hviezdnatá, plná, čarokrásne.
Prechádzal som sa po dedine a spomínal na domovinu. V tom treBklo niekolko výstrelov a ozval sa
Dámy spev guliek. Náš oheň bol terčom nepriateľskej itrelby. Pravda vyhasili sme ho hned, ale streľba ne
prestávala. A tu vo tme našla ma gulka, ktorá mi bola ur
čená. Priletela z nenazdajky a vpálila mi do pravej ékrane a vyletiac vychytila mi jedno oko." Môj dobrý kamarát obviazal ma a doviedol na obviazovisko, odkial odpravili ma B ostatnými ranenými k nám M. C.
km po ceste močiaristej a dreveným brvnom vykladanej a len potom aa dostal ku železnici.
vtisli sa až na front bitky a zavýjajúc trhali mŕtvych i ranených."
Ale nám táto hrôza nezdá sa byt pravdepodobnou. Ťažko je představit si i o takých beštiách, ako sú vlci v kŕdloch, že by sa poď strašnou streľbou ka-
V Lipníku na Morave mal dobrú opateru, ale \ nónov opovážily íst na bojiště. Ani ešte nenastal čas, ako rekonvalescent dostal zapálenie brušnej blany aj v ktorom Ba ruskí vlci v kŕdloch ukazujú. Býva to, umrel pri povedomí tíško dňa 9. októbra, práve nazdávame Ba. len pozdejšie: v zime, v snehu, v ten deň, ked mal prist už domov do svojho vyria-j • Obrovský dom pre Školu. V Amerike velmi děného a zakúreného bytu. Prišiel mŕtvy... j mnoho trovia na ciele školské. Nielen mestské rady,
Letora jeho bola veselá, sympatická. Povahy bol 8 i e i jednotlivci obetujú statisíce, aby čo najviac prl-tichej a v základe dobrého srdca. jstrešia mali tí, ktorí sa cheň učiť. V Amerike, od — ______________________—, . p_vej 0 D e e n e j g]j0iy počnúc 8g do najvyššej, všade sa
C h e m i k . I vyučuje bez platu školského, ba keď sa žiak hlási o J ' \ knihy, nepýtajú sa, ako sa jeho rodičia majú, ale mu
Cbolera. Ministerstvo vnútorných diel oznamuje, j požičajú knihy a učebné prostriedky na dobu výučby. že 21. októbra boli chorí na choleru v jednej dedine Ä. Zvláštnosťou amerikánskou je, že do vyššíeh škôl
, . , , . . n i , . nežiadajú nijakých vysvedčení maturitných. Ktokoľvek Békeäskej stolice, v dvoch dedinách Berežskej, v i Q „á<ien«iík) môže sa dať zapísať za poslucháča uni-jednsj dedine Boršodskej, v jednej Hajdúakej, v jednej! versitného. Závisí to od jeho pilnosti a nadania, aby Komárňanskej, v jednej Sabolčskej, v piatich dedi nach Šarišskej stolice, vo Štvrtku na Spiši, v Samoš-Újváre v Sedmohradsku, vo dvoch dedinách Ungskej stolice, v piatich obciach zemplínskych. Vo všetkých
za 3—5 rokov s prospechom poskladal zkúšky a dostal diplom lekársky, pravotársky alebo mernícky.
Pred desiatimi rokmi v Chicagu daroval John Bret, bohatý kušnier, 2 milliony dollárov (10 millio-nov korún) na založenie školy. Školu i vybudovali,
* * M, ,.;«*»» *»_. v»»_, b.. - ¾ ¾ r ^ i i s s ř jsEäs jeden. Po dvaja boli vo troch dedinách Berežskej sto-} ciele, ba i jedálne, lebo tu siroty a chudobní dostá-lice, v Nemeckej Lupči (v Liptove), vo Velkej Breznej i vajá úplné zaopatrenie, pravda, nie darmo, ale na
T HN .«CÍ. , •_-_ .-***, M. ; gsatij tttt-siä* t s boh v TiBzasttlyi, po štyria v jednej dedine Ungskej j j^ždý žiak, ked BÍ zarobí, urobí zadosť tejto povin-stolice a v Peštbudíne, šiesti tiež v ungskej dedine a \ nosti. Riadne si spláca svoju podlžnosť v malých siedmi v Ďarmotách. jrátach.
Z týchto všetkých bolo 16 vojakov.; * Vofkl spisovatelia pri práci. Anglický časopis j oznamuje zajímavé a dosial neznáme podrobnosti, ako
Vymenovenis baróna Engla za finančného mi- pracujú veľkí spisovatelia. Skoro každý spisovatel rov-nistra. Jeho Veličenstvo vymenoval tajného radcu dr. ínako BÍ žiada tichost počas pracovania. To je tiei Augusta Engla Maifeldenského za finančného ministra j všeobecný typ charakterný. Longfellow pracoval pri pre Rakúsko. f stojatom pracovnom stole, ale písal velmi málo. Každé
Nemecký cisár hlavnému mestu. Cisár Vilhelm ráno 10 minút, pokial mu začala vriet káva. Dumtss podakoval sa starostovi Pešti dr. Stefanovi Bárczymu m l a d S . í nemohol pracovat v Paríži; ked sa pustil do za to, že pozvali ulicu v Pešti „Ulica cisára Vilhelma" a námestie „Berlínskym". Depešu poslal adjutant Treutlen „Jeho VeličenBtvo cisár a kráľ B uspokojením vzal v známost, že uhorské hlavné a sídelné mesto jednu ulicu a jedno námestie pomenovalo menom cisárovým,
väčšej práce, hneď odcestoval na vidiek. Byron práčova val pri toilettnom stolíku. George Sand len v noci vedela písať. Dickens zas vedel písať len na takom písacom stole, kde stálo mnoho bronzových sošiek.
Socha svobody. Koho prinúti osud vysťahovať resp. menom jeho hlavného a sídelného mesta. Jeho!sa do Ameriky, po osem-desatdnovej ťažkej plavbe Veličenstvo poďakúva sa za tento dôkaz ?pojeueckého i na mori príde na pevninu, do New Ýorku. Dva dni smýšľania. Na najvyšší rozkaz v. Treutler. pred sosadnutím na breh spozorujeme ohromnú sochu.
Táto socha predstavuje ženskú, „Liberty" zvanú, j prináša .Frankfurter Zeitung1, ktorá o tej veci písala i Socha táto je taká vysoká, ako SO-poschodový dom. článok takýto: Aviatická hotovost Francie nezodpo j Jej vysoký postameot, ako hradebné máry, odrážajjvedala stavu aký nastal mobilizáciou; nebol dosta-morakó slané vlny. ''V pravej, ! Vysoko vyzdvihnutej í točný. Vojenská aviatika neniá tej úrovne, ako sa ruke ženská postava drží faklu, z nejž blýska elek- \ súdilo, nabídiek francúzskych aviatikov civilných ne trický prúd a na míle rozširuje papršleky. Táto bolo hnéd použito a v radách miest, ako i v Belforte fakla je výtečným smerodajcom bezpočetným lodiam, j (ktorý sa mohol najskorej stáf ohniskom francúzskych plávajúcim do New Yorku, zvláště v tmavých, mhli-stých nociach ukazuje istú cestu na nesmiernom mori. Túto obrovskú sochu darovala francúzska republika americkému národu
y Turčianskom Sv. Martine vydal a odporúča nasledovné
1
Ohnivý k r s t .
aviatických akcií proti Nemecku) našlo sa vraj všetko, čo je ku aviatike potrebné, v neporiadku. Akcia dle plánu ukázala sa na začiatku vojny problematickou L (záhadnou), piše spomenutý časopis. Ukázalo sa, že SOBľuuÉ Dl8lu SYClOZÍlFa HflMIlu YHJ&I15XéllO, najvyšší generál francúzskej vzdušnej eskairy, generál j Vychádzajú vo sväzkoch i5-30-hárkových. Dosiaľ vyilo Bernard, nebol na výške situácie a že celá jeho orgs- 12 sväzkov, ďalšie následnú. Podrobný soznam jodnotli-nizácie sklamala. Neobyčajné dary, ktoré francúzsky vých sväzkov s udaním obsahu a cien dla nášho soznamu národ venoval na svoju aviatiku, neboly zúrokovacé1! ^°^-
v Slavonn, vykonausme v najväčšom slnečnom úpeku aviatikov, a to sa hlavne vytýka generálovi Bernai-f nášho soznamu kníh Cena jednotlivých svftzkov: broširovoných . . K S'—
viazaných „ 3*10
Hviezdoslav, Sobrané Spisy Básnické. Svazokl. Oddiel ep cký. 2-hé vydanie. Broš. K. 8-40
viazaný eo slatorezbm > 3*60 Svizok II. Oddiel lyrický. Druhé vydanie. Broi. . K 4-—
viazaný so zlatorezom „ 5*60 Svftzok i n . Oddiel epický. Broi. K 4 —
viac. so zlatorezom , „ 5*60 Sväzok IV. Herodes a Herodias. Broš „ 8'—
viazané so zlatorezom > 4*90
I Spevy Sama Chalúpku. E££yS S viazaný so zlatorezom 2-60
a v noci obrovský pochod '62 km a prišli sme 12. dovi, ža sa nepostaral, aby boli získaní dobrí írau-sept. o pol druhej z rána do Klenála, malej dedinky cúzski civilní aviatikovia pre armádu. Ba práve, na Sáve. Samo sebou sa rozumie, že srne boli smrteľnú občianski aviatikovia, ktorých má Francúzsko velmi UBtatí a hladní, ako vlci v zime. Naše ružové nádeje, mnoho a velmi dobrých, museli sa ponosovať na že sa vyspíme a najeme, zmizly, lebo nastal stxafoý mnohé šikanerie vojenskej správy francúzskej. Len praskot výstrelov z pušiek, ktorý bolo počut od brehov n a zakročenie vraj miniBtra vojny Messiayho, že ne Sávy. Počuli sme krátke kommando, poplašný signál j odstúpil Bernard pri objavení týchto nedostatkov." a v „Bturmsrite" hnali sme sa ku brehu, kde sme Bi Pravda, teraz nemôžeme ÚBudok vynášať o pra^ políbali, lebo gule nešeredne hviždaiy. Dostali sme vom stave terajšej spôsobnosti francúzskej aviatiky, rozkaz, aby sme vždy po desiati chlapi v jednom oko-|i0bo nemáme dostatočných apráv. vanom člnku a bez slova i bez výstrelu v naj t . .. väčšom daždiinepriatelkých guliek veslovali do zašlú | M i „ j o n y ¥ y r o b i f n i e j e t s k B n a d n é a l e m i l u bene] zeme. To bola krásna plavba na odičkácb. Prvá j n á r o d n é n o m a j J t k u z a c h r á
Jn i ( m ô ž e m e k u p u j ú c n a š ^ ;
člny musely sa vrátit, lebo streľba bola príliš ostrá. d o m á c e v ý r o b k y - T a b é m i m o n y k a ž d o r o č n e zachraňuje j S l á d k O V Í Č A n d r e j , f g R ^ ¾ ¾ * Ä Kolínska továrna na cikorio, podporujúc zemědělstvo j Svazok H. Broširovaný . • ! . . . . . ' . . „ 2-— a predávajúc konzumentom výrobok rýdzo český.; viazaný ! \ 3*ao Spojac sa v poslednej dobe so známymi firmami JOB. i R n f t- A T ó n är*aci? s podobizňou a životopisom. Berger v Horce a M. Buvy Byn akc. spol. vo Vyso-! "WIMI . tfcllla ř a p c f j . Tretie vydáme; Broš. K a-40
vo skvostnej väzbe K 4*20
HollýJáu, Básue. S S ^ ' S S f ' r Ä viazaný vo skvostnej polokeienej väzbe . . . E 5*60
U n é l í n Román od Svetozára Hurbana Vajanikého. H O ! 1111. Broširovaný K 4 —
viazaný .-, » 6-6C
Proti prúdu. S A S ^ ^ ^ T A '
I kom Veselí, vyšinula Ba továrňa Kolínska na vyniká
Hrmenie diel, strulba pušiek, stenanie ranených v člnu a veslovanie pioaierov dla taktu, tobola naša hudba, ktorá nás sprevádzala do Srbska.
Kúsky gúľ, ktoré sa odrazily od gule, ktorá pri mne vybúsila, uadtrhly mi pravú ruku, ale, chvála Bohu, som ináčej nebol ranený. Bolo to 12. augusta, í jnce miesto v "českom Bvete priemyslovom ked sme prešli prvým ohnivým krstom. Dňa 13. aug. j išlo to už tichšie. Mali sme sa v ten deň znamenite. Co len človek videl, všetko bolo jeho, mohol si to vziať
14. augusta vybral som sa s mojou čatou na poľnú stráž, a za pol hodiny som pohrdal,, že blízka hora hemží sa nepriateľom O nedlho dostal som rozkaz, aby som sa vrátil s ľuďmi k odradu bez toho, že by nás boli vystriedali, zavolal som svojich Iudí a pustili sme sa v pochod. Tiahli sme zas uazad do mesta, e pluk išiel ua naše miesto. Sotva že sme
Umenie, veda a literatúra. Slovenské Pohľady, časopis zábavno - poučný.
Redaktor a vydavateľ Jozef Škultéty. Ročník XXXIV.) * a w»i j » u u u » Broširovaný K »•— Sošit 8. Tlačil Kníhtlačiarsky účastinársky spolok viazaný 4-— v Turčianskom Sv. Martine. 1914. Obsah: B Í - J | T 1 ^i Historická povést od Ľudovíta; Kubántto. skupstvá a doby av, Stefana. Rozjíma Fr. V. Sasinek.-; w a i g d J J H I * COM 90 hal. — Zo Španielska. Podáva Kornel Stodola. — Zármu- j l fa l i rnfo i i t i Historická povést od Samuela Tomášik*. tok. Od A. Čechova. — Letorosty. I. Búrka. II. Po j M»I#i«HCllU. Cena, 60 hal.
prišli do mesta a začali obedovať, zavznely zas výstrely, búrke HL Slnko a dúha. Vsera. — Gustáv K. Ze- T r p t i ŕ i a n s l í T IHat l íŠ S^^LS* ^ 4 ° 1 ^ . ^ Priletel jaadec v plnom skoku a volal náš pluk m cheater. Z vlastného ävotopisu.-Literatúra a umenie.: m J i U ra* Uny-Tótha. Cena 60 h«U pomoc. Hned trúbeno na poplach a my hnali sme s> .Český Lid Ročník XXIII., č. 9-10 1914. -^Ma J e d l O V S k f UCÍtcf. j W l f i S S ^IOM. pred mesto, kde srne utvorili strelecké rev'aze a útočiliIffyar ""ók élete é3 muQkái. — Miestne meuá v Zem-: / , , . . , . .
Prostonárodné slovenské povesti. DosiaT vyšlo 9 sošitov. Cena 1 sošitu 60 hal., všetkých
na nepriateľa. Tu inysSel som, čo asi robia naši dom;, plínHkej stolici čo by povedali, keby videli svojho jediriáčka ten Tu cítil som ešte čosi ľudského v sebe. Gule hviždaiy, tu padol veliteľ našej streleckej línie, jeho zástupcom som bol ja. Ešte čosi šeptal, aby sme ho pomstili a ruku mi podával. A išlo to ďalej. Teraz sme už na nič nemysleli. Po druhom „hurra" zahnali sme nepriateľa a usadili sa vo veľkom aeáliackom dvore, •t jeho okien strieľali na nás Srbi. Zavznelo krátke „hiurá!" a náš nadporučík vyrazil prvý dvere a my, rozumie Ba hned za ním. Ked som potom bežal poľom &3Í 100 krokov, cítil som úder do ľavého ramena. JH j som na to nedbal, ale keď som vystrelil ešte nie \ kolko ráz, ostávala moja ruka vždy Cažšia a fežšiá,]
V Ä ä ¥ K V'l<ľ« ,f%-
•f
m á t e Kolínsku cikorku
9 sošitov spolu E 4*30 A n n v r a r l i c ) Historický román z časov Nerona, od tytlO V a i l l b ľ H . Sienkiewicza. Preložil Pavel Halaša.
ií ikiäii
mmLSOSMÉOV8 9oUailmee!
3 svazky s krásnymi illustráciami. Broširované . K 9* — viazané „ 18"—
Broi. . E 3-80 Viaž. n 4-«0
\\ skutočnej službe. PpéT8!ÄLNBohÄ
Škultéty. Cena E 1-80
Ľudová zdravověda. KMbrS a7Ä-3-60, viaz. K 4-50.
" ^ e r ^ l K T ^ o h ^ y . Havlíékova tf. Pod Kariovm «. 18. P O S p O l í t Ó C í t a i l i e . S Ä ' Ä ^ 8 " som nazad. Dosthl Bom potom ešte ľahkú raau do f chrbta a putoval som na obväzovisko. Ked nás obviazali, prišiel pán arcivojvoda do nemocnice a vidiac svojich milých vojakov tak dostrieľaných ležať, za> plakftl. Druhý den odpravili nás do Uhorska.
Peštianska obilná burza. 22 okt.
Vzdušná a r m á d a F r a n c ú z o v , Všeobecne udivujú sa, že francúzska vzdušná ar
máda, ktorá bola považovaná za prvú na svete, nevykazuje v tejto vojne pozitívnych výsledkov. Bez otázky, Francúzsko priviedlo aviatiku na terajší stupeň dokonalosti. Francúzsko stvorilo aviatiku, vo Francúzsku majú najväčšie pochopenie pre aviatiku ako národ, tak i vláda. Francúzsko má najviac sve tových rekordov, najslávnejšie mená aviatické patria f Francúzom, vo Francúzsku bolo najviac hrdinov, ktorí obetovali svoj život novovekému vynálezu, vzdušného lietania. Obrovské ceny mäcenášov a národa povzbu-dzovaly francúzskych aviatikov ku väčšej a väčšej činnosti. Francúzsko má najviac dielní na aeroplány. Mená: Bleriot, Latham, Garros, Vein nes, Pegouď.j Farman, Perreyon, Brindejonc atď. tvoria nepriehľadný rad francúzskych vzdušných výkonov. Francúzsko prvé rozšírilo aviatické výkony dolu hlavou, loopingy (kotrmelce), ktoré tvoril Pegoud a priviedol k úžasu celý svet. Preto všeobecne prekvapilo, že terajšia vojna nepreukazuje nijakých značnějších úspechov vo vzduchu, naproti tomu Nemci môžu ďakovat dobytie Lu~ tychu a iných pevností čiastočne armáde zeppelinov. j
Ak uznáva sa stav aviatiky u oboch bojujúcich! národov za rovný, ostáva vždy nevysvetliteľným tea: fakt, prečo i Francúzi nepoužili suggestivnú moc, akú j má lietadlo objavivše sa nad nepriateľským mestom a spúšťajúce svoje pumy do zdesených a v panickom' strachu utekajúcich tried. Nemci to robia nielen nad Parížom, ale i nad Aotwerpami, a v Londýne sa šíri postrach pred nemeckými zeppelinami a aeropláami. Čiastočné a jednostranné vysvetlenie tohoto úkazu
Zbožie Druh I"! Oena
za 100 kilogr.
od do
Pianica
Bas Jačmeň
Ovos Kukcriea Bopica Proso
homo-uhor. tisská
bsnátska báčaka
na krm slovenský
pivov. tisský
aová
75—79 7&-82 78-80 78-80
40.10 39.80 8970 89.80 81-60 5B-10
ai.80 SíO-40
4160 4160 40-60 41 — 83.40 •2480
98.30 2080
„Národnle Noviny*' možno p r e d p l a t i ť i p r o s t r e d n í c t v o m
P a p á n e k , K o v á č & C o . , kníhkupectvo, 886 Milwaukee Ave., Chicago, 111.
za cenu 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne.
Sošit 1. S l o v e n s k é M e m o r a n d u m r. 1 8 6 1 . Napísal Jozef Škultéty. Formát 8« str. 64. Cena 40 hal.
Sošit II. M l o t i a l M!. H o d ž a . Životopisný nákres. Na storočnú pamiatka jeho narodenia napísal Julius Botto, Formát 8°, strán 68. Cena 50 hal.
' Sošit III. Z d r a v o t n i c t v o v r o d i n e . Napíaal dr. Jozef Burjan. Strán 47, 8*. Cena . . . 40 hal.
Sošit IV. H o s p o d á r s k a ô i t a n k a . Diel prvý. S podobizňou Dan. Licharda. S bohatým obsahom poučných článkov Strán 154. Cena . . . . K 1—.
' Sošit Y. S l o v e n s k á o t á z k a o d k o n o a 1 8 . s t o l e t l a . Napísal Štefan M. Daxner. Cena 30 haL
H o š l t V I . j e v t l a ô i . • G l n r a o i Vývin ich národného povedomia. Napísal Julius ; O l U v a t / 1 * Botto. Sv. I. (rozobraný). Sv. U. Cena K 2-—
Bománová Bibliotéka, r Ä pi 7 sväzkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných ino-rečových spisovateľov. Podrobný soznam a ceny jednotli-vých sväzkov dla nášho soznamu kníh.
Kuzmány Karol, í S Ä ^ S Ä ^ Ä Záhorský, Jonáš. S U ľ S ^ , VR
širovaný 60 hal -lfi^\Á\ Humoristická poviedka. Napísal Stevan Srémeo
i K J t í C U . Preložil V. M. b.6 strán. Broširovaný 60 haL
Všetky tieto knihy majú na sk lade: v Turčianskom Sv. Martine J. Qašparík, P. Kompii, v Mošovciach Slil. Schmidt^ v Liptovskom Sv. Mikuláši
1 FT. Klimeš, v Liptovskom Ružomberku Ján Párička, , Ján Valuch, Vikt;>r Herle, v Novom Meste n/V. Andrej Fabian, Ĺ v Dolnom Kubíne J. Trnkóci, Jozef Neumann, v Bytči í Vil. Sonnenfeld, v Trnave Adolf Horovitz, v Modre Šimon Roháček, t v Pezinku Alfred Klein, na Myjave Daniel Pa-žický, v Tisovci Frant. Hortenský, v Bpešti Budapeštiansky
'. naklad, spolok, v Petrovci Pavel Kukučka, v Skalici Joscá , .Teslík. v Košiciach Jul. Kustra, v Kláštore pod Zniovom
| f Jozef Stekláč, vo Zvolene P. Kellenberger, v Prešporku .»Sig. Steiner, na Starej Turej Ján Chorvát, vo Viedni J. Otto
(I. Gluckgasse 3), v Prahe F. Topič (Ferdinandova třída),
Hoz irujts Národnii Mpviny. ^ ^ ^ Ä ^ S Ä ^ S ' M. Oliver Branch, Pittsburg, Pa,.
*••; ' V « « i a u M k i M i < , i . —— 2J e*, o b s a h i n a e r á t o v r e d a k o l a n i e j e a s o d p o v e d n é .
Zodpovedný redaktor: S r c t o s á r Bort ian. Majitel a vydavatel: Consortium Pavol Madron a »a a nákladom KníhtlaéJarekeho áěastinárekeho apolkn v TcrCJanskoia Sv. Martine.
Spol.
