Slovenský orgán seciálno-demokrsŕtiekej strany Uhorska. Motto: Vlastnou lilou

= = = = = Vychodia každý štvrtok. -Adresná aa dopisy, predplatky a všetky zásielky je: „ R o b o t n í c k e

Nevin;:", Požsony, Koróna utca 3.

P r e d p l a t n é : Do Uhorska a Rakúska: na rok 5 korun, na pol roka 2.5. kor., na štvrf roka 1.25 kor.

Do Nemecka 6 korun, do ostatného cudzozemská 8 kor. na celý rok. Jednotl ivé č í s l a v Uhorsku a Rakúsku po 8 halierov.

Ročník XII. V Prešporku, 15. augusta 1915. Číslo 33.

Udalosti u Rustai. Ruské vojska prenasledujúc, mohutným

krokom napredujú rakúsko-uhorské a neme­cké čaty v ruskom Poľsku a zaujímajúc je­dnu ruskú pozíciu za druhou, prichystávajú veliké obraty i vo vnútri ruskej ríše. Vo­jaci všemohúceho cára krvavou hlavou ustu­pujú, kolísa sa teda v nútri ríše i všemo-húcnosf cárskeho absolutismu. Cárova moc, ktorá je voči jeho poddaným taká nepřemo­žitelná, neni v stave zastaviť nepriateľské vojska, pospiechajúce od hraníc do jeho ríše. Je teda samozrejmé, že spoločenské triedy ruské zdvíhajú hlavy a pýtajú sa, na zákla­de akého práva voči vonkajšiemu nepriate­ľovi tak slabý carismus je tak mocným vpči vlastnému ľudu?

Carismus je dnes najsvevolnejšie vladáre-nie v Europe, ktoré najmenej závisí od par­lamentu, teda od ľudu. Carismus chce všet­ko sám vládnuť, ľudu nedovolí ku správe ríše prehovoriť, je teda prirodzené, že teraz, keď ho nezdar za nezdarom zastihuje, ľud robí jedine cársku vládu zodpovednou za všetko. Čo sa teraz v ruskej dume deje, to neni nič iné, ako protest ruskej spoločnosti oproti panovaniu nemohútneho, nespravodli­vého carismu.

Po vypuknutí vojny, ked ruské vojska pu­stily sa smerom k Europe, každý sa rozčú­lene pýtal, kde že sú ruskí revolucionári, každý horečné strihol, že kedy pozdvihne hlavu v r. 1905-om zdeptaná ruská revolú­cia ? Ale revolúcia sa nehlásila, demokracia Európy bola zklamaná. Ruská ríša jedon celý rok bola v stave stáť v boji bez toho, žeby ju vnútorné revolty boly znepokojovaly a hatily. Teprv teraz ukazujú sa zjavy na znak toho, že v Rusku jestvuje aj iná vôľa vedľa vôle cárovej. Teraz akoby sa ukazo­valy naozaj vážne zjavy velikej revolúcie v tele ruskej ríše.

Lenže terajšia revolúcia sa veľmi rozlišuje od revolúcie pred desať rokami. Vtedy bol ruský proletariát nositeľom revolúcie, dnes ale stojí uprostred udalostí ruská buržoasia. Vtedy povstala revolúcia na ulici, dnes po­zorovať ju možno v chodbách ruskej dumy. Pred desať rokami požadovala revolúcia do­končenie rusko-japonskej vojny, ale žiadosť dnešného pohybu je lepšie sorganizovanie, zostrenie a vedenie vojny.

Možné, že z terajšieho pohybu vyšších vrstiev ruského národa uliahne sa modernej­šie, ústavnejšie Rusko, ale nezrodí sa z ne­ho mier. Lebo musíme porozumeť, že nie proti vojne, lež za vojnu, nie za mier, lež za vydatnejšie vedenie vojny, za zveľadenie munície atď. oduševňuje a horlí terajší po­hyb v Rusku. A konečne nie po prvýraz ba­dáme tieto udalosti v dejinách. Na konci o-semnásteho stoletia z príležitosti velikej fran­cúzskej revolúcie měšťanstvo práve tým spô­sobom došlo k právu a slobode voči abso­

lutismu Bourbonov, že.kým kráľ len na oko viedol vojnu proti feudálnej Europe, zatial revolučné měšťanstvo chcelo vojnu až na nôž, aby feudalismus zdeptalo. Podobná u-dalosť sa zopätovaía v roku 1870, kedy ci­sárstvo Napoleona 111. bolo nemeckými voj­skami porazené a zničené a francúzsky ľud odoženúc bonapartistov, vyhlásil Francúzsko za republiku, ale len preto, aby mohol vo vojne proti nemeckej invázii úspešnejšie po­kračovať.

Je teda bezesporné, že i terajšie hnutie v Rusku nebude slúžiť čím skoršiemu mieru, lež naopak, predĺženiu vojny, vedenej teraz ruskou buržoasiou a jej vládou.

D Varäavs Boj o Varšavu a jej suseda, Ivangorod,

nebol tak zdĺhavý ani prudký, ako sa vše­obecne očakávalo. Viselské brehy, ktoré bo­ly ochranou Varšavy, staly sa pre Varšavu okamihom celkom bezcennými. Varšava, pýcha Poľska, stala sa obratom ruky majet­kom spojeneckých vojenských čiat. Dejiny svetovej vojny budú akiste písať o páde Varšavy, že obsadenie Varšavy spojeneckým vojskom je najvýznamnejšou udalosťou sve­tovej vojny. Ztráta Varšavy znamená pre Rusov veľkú ztrátu, lebo je to tretie najväč­šie mesto ruské, čítajúce skoro milion oby­vateľov. Varšava bola hlavou a srdcom poľ­ského národa, ovenčená legendami najväčších poľských tradícií, bývalé hlavné a sídelné mesto kráľovstva poľského a poľských krá­ľov, najnádhernejšie mesto Po visí ia s veľko­mestským životom. Bola Varšava nazývaná malou Parížou. Veľké a památné sú dejiny varšavské. Bola svedkyňou vojny rusko-švédskej, francúzsko-ruskej. Po vojne rusko-francúzskej bola obsadená ruským vojskom. Roku 1815 bolo na viedenskom kongresi utvorené kráľovstvo poľské, s hlavným me­stom Varšavou. Poľské povstanie roka 1^30 bolo nešťastným pre národ, lebo pomocou nezdaru uplatnilo sa v Poľsku nadpanstvo ruské. Poľsko stalo sa provinciou ruskou.

Ešte pred 100 rokmi mala Varšava len asi 80.000 obyvateľov, dnes má jedon milion. Varšava je nielen strediskom poľského živo­ta v Rusku, než je tiež strediskom priemy­slovým a obchodným. Rusko je bez priemy­slu poľského a varšavského štátom takmer agrárnym. Vo Varšave je dnes asi 500 fab­rik, strojáreň, tabákových fabrík, pálenie, pivovarov, fabrík textilných, na potravné Články, chemických a obrábanie dreva. Na­chádzame tuná najväčšie sklady tkalcovní lodžských, ruských a tiež aj zahraničných. Kvitnúcemu obchodu varšavskému napomáha široká a splavná rieka Visia, rozdelujúca mesta na vlastnú Varšavu na ľavom brehu a na predmestie Pragu na pravom brehu

rieky Visly. Veľký .počet železníc a ciest do Varšavy vedúcich . napreduje silno obchod a priemysel mesta. Varšava nebola len stre­diskom poľským, strediskom škôl a univer­zít, priemyslovým a obchodným strediskom západného Ruska, než bola tiež prvotriednou pevnosťou. Na severu mesta je chýrna cita-della alexandrovská, ktorá s druhými pev­nostiam! tvorila obranný reťaz a robila Var­šavu takmer nedobytnou zo všetkých strán. Takéto mesto ale predsa padlo do rúk spo­jeneckého vojska. Ruská armáda bola donú­tená prenechať' Varšavu s jej veľkými a ná­kladnými pevnostiami víťaznému vojsku na­šemu a nemeckému. A že privlastnenie Var­šavy nezostane tiež bez následkov na celý beh svetovej vojny, je takmer isté. Poliaci aj po páde Varšavy môžu byť pyšní na svoje dejiny a hovoriť, že ešte Poľsko ne­zahynulo.

Vojna. Rusko poľské bojiště.

Úradná zpráva z ruského bojišťa, vydaná 7. augusta:

Rakúsko-uhorské čaty od Lubartova južne, nemecké čaty však od Lencny severozápadne a severovýchodne vtrhly do nepriateľských čiar.

Armáda arcikniežaťa Jozefa Ferdinanda včera na území ležiacom medzi Vislou a Vieprzom pokračovala v útočení. Bezprostre­dne od Vieprza na západ napredujúca úto­čiaca skupina z viac čiar nepriateľa vyho­dila, popoludní zaujala Lubartov a na sever až po lakeť rieky postúpila napred.

Od Miechova južne a juhozápadne naše čaty tiež vydobyly úplný úspech. Tu nepria­teľ, aby náš útok odrazil, prešiel do proti­útoku, ktorý viedol k rulnému boju.

Počet pri Lubartove a Miechove zajatých Rusov včera do večera činil 23 dôstojníkov a 600 mužov; korisť je dva kanóny, jedonásť strojových pušiek a dva vozy s muníciou.

Medzi Vieprzom a Bugom boj trvá ďalej. Vo Východnej Haliči položenie je nezmenené.

Nemecká fronta. Ku západnému frontu Kovna postúpili Nem­

ci napred a z tejto príležitosti 500 Rusov zajali.

Armády generálov Scholtza a Gallwitza medzi Lomžou a ústím Buga zlomily odpor nepriateľa. Korisť od 4. do 6. augusta sve­deného boja v zajatcoch činí 85 dôstojníkov a vyše 14.200 mužov, ďalej 7 kanónov, 8 prístrojov na hádzanie mín a 69 strojových pušiek.

•'•' Strana 2.

Novogeorgievsk obkolesujúce čaty od se-vera po Narev sa predraly napred. Pri Var­šave položenie je nezmenené. Rusi s výcho­dného brehu Visly pokračovali v bombardo­vaní mesta. Narevská skupina Nemcov blíži sa ku hradskej Lomža—Ostrov—Vyškov. Ne­priateľ na jednotlivých miestach vyvinuje hú­ževnatý odpor. Od Vyškova južne prišli sme k rieke Bug. Sierock, ktorý leži pri ústi Buga, sme obsadili. Pred Novogeorgievskom naše obkolesujúce čaty zaujaly opevnenia Zegrze.

Na talianskej fronte trvajú boje ďalej, avšak Talianom nepodarilo sa postúpiť napred.

Francúzi a Angličania prevádzajú starosť o tom, ako sa budú ob­hajovať, kécľ po dokončení velikej ofenzívy proti Rusom príde rad na západo-europské bojiště. Z tohoto účelu mali v Calais-e ge­neráli poradu.

* Pri Dardanelách sú nepretržité boje, ktdré však dosiaľ ne-vledly k rozhodnutiu v žiadnom smere.

Turecký križiak potopený. Turecký križiak „Barbaras" na Čiernom

mori bol ruským podmorským člnom torpe­dovaný a utonul. Väčšina mužstva sa orato-vala.

„Barbaras" mal velikosť vyše 10.000 tun vytlačenia vody a stál v druhej triede ture­ckej floíty. Križiak prešiel z nemeckého do tureckého majetku v roku 1910.

Zo zahraničia. Rakúsko-nemecká pôžička pre Bul­

harsko. Dfa zpráv finančného ministerstva utvorené bolo bankové konzorcium, ktoré malo sa do 1. augusta vysloviť, či je ochot­né na vopred už ustálenú sumu 500 milió­nov korún pôžičky pre Bulharsko, vyplatiť čiastku v obnosu 250 miliónov korun. Kon­zorcium ale sdělilo, že verejnú emíziu pre­vedie až za rok po uzavretí mieru. Medzi týmto časom požičajú banky Bulharsku pri 6 aj pol prac. 120 miliónov korún a zapla­tia jednej parížskej banke 75 miliónov bul­harskej dlžoby. — Bulharsko vyjednáva tiež s rusko-asijskou bankou o pôžičke 30 mi­liónov frankov. (

Mišo. Od Jozefa Gregora-Tajovského.

(Dokončenie). Ale vo fabrike je robotník len ako vajce

na žrdi. Sekne robota — prepustí ťa; povieš slovo faktoroví — chocf si po knižku; zaro-feíš lepšie, strhnú ti. Nazlostíš sa, ideš si po knižku, že veď roboty aj inde dosť, a hor­kýže, nenazdáš sa, kedy máš „vakácie", a jesť sa chce. Vytrovíš sa zas. Pritisne ťa núdza, alebo ešte choroba, krst, pohrab, začneš premýšľať, ako by si sa „stiahol" na svete, ako si poľavil starosti. Hútaš, že kým sa „zachytíš", vezmeš alebo ideš do spo­ločného kvartiela. í menej sa platí, i odrába, i menej dreva treba na spoločnej kuchyni, Ak ti je aj to vela, ideš do kvartiela bez kuchyne a bez komory, kde je sporák v izbe. Z počiatku s druhou rodinou ide všetko krásne. Deti i svoje i cudzie zabávaš har­monikou. Spolu si vypijete, spolu zjete, a-lebo sa častujete, i do roboty, čo len to ne­jaké drevo píliť spolu sa zachytíte . . . Ale vše nemáš ani ty, ani ten, a deti hučia, do-zlostíš sa z ničoho, a je ochladnutie, zaze-ranie, nedôvera. Už najradšej ješ kutle, toho

„HOBOTN1CKE NOVINY"

Nový prezident portugalskej repu­bliky. Bernardino Machado zvolený bol pre­zidentom Portugalska. Ako videť, neni Por­tugalsko v stave nájsť rázneho prezidenta, ktorý by v úrade mohol zostať cez dlhší čas celým mužom.

Neutrálna mierová porada má sa konať v Amsterodame. Vlády niektorých neutrál­nych krajín dali na javo ochotu porady sa súčastniť. Tiež i pápež pracuje v prospech porady.

Americká pomoc Francúzsku. Z Angli­cka prichádzajú chýry^ že v Amerike má sa utvoriť letúnsky sbor s 1000 lietadlami, kto­rý cez dobu vojny bude stáť francúzskej vo­jenskej správe k dispozícii. K tomuto účelu mala^v Amerike jedna osoba „zvučného" mena sohnaf 5 miliónov frankov. Za vzdu-choplavcov chcú sohnaf študentov vysokých škol, ktorí mali by byť vychovaní na európ­skom bojišti pre americkú vzduchoplavbu. Pravda, toto je len chýr, ktorý nemožno aspeň doteraz vziať vážno.

Spor bulharsko-srbsko-grécky. Štvor-dohoda (Anglicko, Francúzsko, Rusko a Ta­liansko) navrhlo Srbsku, aby odstránilo vo­jenskú posiadku z Macedonie, ktorá zostala by až do uzavretia mieru obsadená vojskom štvordohody. Rozhodnutie ohfadom Macedo­nie stalo by sa až po vojne. Vláda srbská s týmto ale nesúhlasí. — Pre smierenie Bul­harska so Srbskom navrhuje štvordohoda, aby uvolnený bol pre dovoz potrebných vecí pre Bulharsko a vývoz obilia Dunaj, ktorý je plný ruských a srbských min. Bulharsko žiada úplnú bezpečnosť svojich transportov po Dunaji. Keď sa toto nestane, siahne Bul­harsko k ráznejším prostriedkom. — Grécke časopisy vyhlasujú, že vypuknutie nepriateľ­ského rázu medzi Srbskom a Bulharskom, nemohlo by ani Grécko nechať nečinným. Grécku jedná sa hlavne o rozdelenie Mace­donie, lebo ono tiež vlastní si kus Mace­donie.

Nezabúdajte na rozširovanie

Robotníckych Novín! Předplaťte svojim priateľom a známym, ktorí sú v pol i

„ROBOTNÍCKE NOVINY"! Predplatné: na štvrť roka 1 korunu 25 hai., na rok 5 K,

je i hodne i bez kostí i lacno. Ženy varia. — Bolo mi ako oko, a teraz níč masti!

. . . Sčrpla mi ich- — počuť zlostný nárek.

— Nech mu oči vytečú, kto masť sobral! — odklínaš sa, a pohnevajú sa ženy, a zač­ne sa stále vykrikovanie, dohfadúvanié alebo ustupovanie. Ty si lepší človek, ustúpiš. — Dosť sa bolo za dva roky zhrýzaf. Hľadáš nový kvartief i.hoci za záhumní, i hoci z preborenej stajničky . . . Otvorí sa ti nový svet! Vôkol pole, ostredky.. Ideš vedfa, že na huby, maliny drevo, a podvečer z ostred-ka všetko ti ruku podáva . . . . Naučíš sa vziať si cudzie . . . I žiješ biediš nejak. Ale minula sa jaseň, je o pol zime, už niet ni­čoho, a robotník načože je v zime komu? Iba ak do hory. Ta nemáš šiat, zmrzneš, nejcľ Veď čo si sa natrápil, kým si sebe za viazanicu dreva dovliekol. Snahu do pása, na doline vietor. Ale nakrútiš handár na no­hy, oblečieš všetky kabáty a pod ne ženine vizitky a ideš, lebo už iba zemiačkov v ja­me trocha ... . Ideš sa ponúkať. Pochodíš všetkých známych gazdov, a Mišo z vďač­nosti, že ho voľaktorú zimu starý jeho ga-zda-remeselník na príhovor panej znovu vzal do služby, počal paniu hladkať a, plačúc od rozcítenia, objímat a sľubovať poslušnosť.

_ _ _ _ _ _ _ _ ^ Cžažg 33.

Říšsko- nemecká tlač © Čechoch.

Českému národu nepriateľské jazyky roz­širujú o českom národe, o českých vojakoch a regimentoch rôzne bajky, ktoré majú slúžiť k oslabeniu dôvery k českému národu. Do­teraz neodvážil sa proti týmto bajkám nikto otvoreno, novinársky vystúpiť. Teraz ale čí­tame v časopise „Hilfe", ktorý je majetkom berlínskeho poiitika Bedřicha Neumanna na­sledovne : •

„Český národ vyposlal na válečné bojiště statisíce mužov, českí vojaci jednako ako ostatní rakúski a uhorskí vojaci bojovali bok po boku Nemcom. Nielen v Haliči, ruskom Polsku a Karpátoch: s možiarovými batéria­mi prišli tiež mnohí Češi k Rýnu, k nemec­kému Rýnu, a boli takto strážcami prúdu. „Wacht am Rhein", ktorú spievávali pražskí Nemci, nebola v Prahe pesničkou obľúbenou, to nemožno popierať, bola vždy pociťovaná ako vyzývavá demonštrácia. A teraz? Teraz urobili Češi stráž prúdu tak, ako sa to v tej piesni žiada. Aký obrat moci osudu! Češi, strážcovia Rýnu, navrátia sa po vojne zas domov a je nemožným, aby vo svojich my­šlienkach neuvažovali o tom, čo sa vlastne v tejto vojne stalo, ako dôkladne sa všetko zmenilo. Navrátia sa tiež druhí z Karpátov, z Haliča . . . Jednako príde domov tiež ne­mecký vojak z Rakúska s vedomím, že videl veľa, čo bolo mu úplne novým. Vzájomný pomer oboch štátov sa zmenil, dôkladne zmenil a táto zmena musí dojsť výrazu v každom smere. Akékoľvek štátne smluvy zo-staly by bezcennými, keby tiež národy obi­dvoch monarchií neupravily si na novo svoj vzájomný pomer. Nemci nemajú vo zvyku povrchno cítiť a myslef, nemecká dôkladnosť má oprávnenú povesť. A nový pomer, jestli má byť vážny, trvalý a celý, môže byť utvo­rený len na pavnom podklade lepšieho vzá­jomného poznania. Rišskonemecká verejnosť sa dosiaľ o ľud v Rakúsku starala len málo alebo nič. Uspokojila sa poznaním toho, čo bolo snadno prístupným: nemectva. V Ra­kúsku vedľa Nemcov v prvom rade padajú na váhu Češi. Sú podľa Nemcov najdôleži­tejším činiteľom v kráľovstve a krajinách na ríšskej rade zastúpených. Že tým činiteľom neni sú spoločne s Nemci — to je vnútorno-rakúsky problem. Tiež i tento bude rozrie­šený, lebo rozriešený byť musí. V záujme Ra­kúska a v záujme Nemecka. Niet teraz na mieste hovoriť, akým spôsobom. Jedným slo­vom: Nemci v ríši musia oproti Rakúšanom stúpiť do nového pomeru, tiež k rakúskym príslušníkom českým, ktorých až doteraz po-

Ty by si už bol zase pod krovom, ale zo 6 zlatých mesačnej pláce ženu s deckom ne­vychováš, a ona od decka nemôže, s nim ju nechcú do roboty, nieby do služby. Aby vyžiť, .nechá-ho doma, a ono zachodí sa plačom. Ľúto ti je, a od úst odtrhneš, žene, decku zánieseš, i cestou, čo môžeš, uchy­tíš . . .

Prežiješ tak dva roky, tri roky, a už vari unesieš ten život, hútaš si. Ale narodí sa ti decko, a ty vyberieš plácu na dva mesiace na predok. Nijaké hostiny, len čo muselo byť . . . Pribudlo decko, už vidíš, že ani tak sa ďalej nedá žiť. Všetko dražšle a pláce nepribúda, žena do zárobku ledva sa kedy-vtedy dostane a odtrhne od detí. „Už je vy­sušená na triesku".

Vrátiš sa do fabriky, odtiaľ na denskú, odtiaľ na jeden rok „do žatvy", druhý rok „do repy", tretí „na roboty" . . . a nikdy nedôjde. Už to bieda, že si chlap, cigaretle kúriš, a platia ti za ženskú, menej o desať krajcarov denne, a ty štyri prefajčíš, čo si hneď papierkov nekúpiš, ale nastriháš toho z dohánu, a dohán zašúľaš, aký len najlac­nejší na svete predávajú. Na jaseň donesieš predsa 80 zlatých so ženou. Poplatiš, nado­budneš, teraz už aj zemiakov kúpiť prichodí, do Hromníc sa krajciare minú, umre už aj

Cisio 33.

znávali ako „národných odporcov". Teraz boli národní odporcovia strážou nemeckého Rýna, pomáhali vydobýjať Maubeuge, Lutych a Antwerpy. Preto nemôžeme v budúcnosti na Čechoy pozerať ako na dajakých odpor­cov. Odstupnú- li Nemci v ríši od rezervno-sti, s ktorou až dosiať na prianie politiky jednotlivých stránok v Rakúsku oproti Ce­chom vystupovali, a budú-li s týmito jednať ako s čiastkou Rakúska slovanského jazyka, bude tým získané priveľa, keď nie všetko. Boli už pred vojnou Nemci v Rakúsku prí-sno oddělovaní od Nemcov v ríši. Toto di­ferencovanie nastúpi po vojne tiež tam, kde až doposiaľ snáď ovládala mysel nechuť ku germánstvu, ako protivé Slovanstva. U naj-vyslovenejších zástupcov slovanskej vzájom­nosti v politike medzi Čechmi ps vojne po­čítanie na Rusko odpadne, lebo tento smer smýšľania práve teraz má príležitosť poznať, že český nacionalismus nemá od Ruska čo očakávať. Rozhodujúcim bude museť byť eš­te užšie somknutie sa k západnej kultúre, a tu ovšem v prvom rade je kultúra nemecká. V tomto musia ríšski Nemci malému české­mu národu príjst v ústrety, lebo inakšie bolo by všetko pokazené, keby velmi citliví Češi mali pocítiť, ako by sa museli Nemcom po­nižujúcim spôsobom ponúkať. Nemci v ríši

. musia sami ukázať, že majú záujem na kul­túrnych a hospodárskych snahách Čechov. Urobia-li tak, nebudú mať čo banovať. Tento záujem oproti Cechom musia Nemci činno uplatniť a preukázať."

V tomto smysle písal o spomenutej otázke podťa nemecko-nacionálneho „Hilfe" tiež i smerodajný „Berliner Tageblatt." Čo hovorí k tomuto tak mnohý „Az Est"? Pride k inakším názorom o českom národe?

Chýniilc Nemecká reč bola rakúskym ministrom

železníc vyhlásená za úradnú reč pri štát­nych železniciach. Minister odôvodnil toto nariadenie zkúsenostiami z vojny, lebo vraj v Haliči a na juhu bola neznalosť nemeckej reči u železničiarov na škodu vojenskej sprá­ve pri vojenských postupoch. Ó tomto na­riadeniu budeme mať ešte viacraz príležitosť čítať a počuť. Má to byť snáď úmysel ger-manizovania nenemeckých krajov Rakúska ?

Zmrzačení a práce neschopní vojaci nesmia byť prepustení z vojenského sväzku. Ministerstvo vojny vydalo nariadenie, dfa ktorého vojaci, ktorí následkom zranenia alebo

tretie, štvrté decko, žiališ za nimi, a jednak slieť musíš, aj svet íi vraví,, že dobre sa mu stalo, „netrápi sa", a ty biedna mať, nech ťa žerie žiaľ, poď po dobrých ľuďoch, aby bolo za čo pochovať . . i ten karček spra­viť, 'čo len chlebíka a po skleničke pálenky, častý žiaľ znovu zaiiať . . .

Už si zúfaš, voláš na Boha, či to všetci ľudia takto sa frápia a či len ty, ideš do kostola prosiť smilovania, vianočné opekan­ce poradia poliať svätenou vodou . . . ničím, nijak biedy nezaženieš. So ženou už dávno nežiješ ako ľudia, ale ako psi: k.torý ktorého prešteká a lepšie pokúše. . Nedostatku i ne­šťastia vinu dávno sme našli jedon v dru­hom. Len keď bieda na pár dní stíchne, blesne lúč dobra aj Mišovi do chyže. A vše to príde náhodou. Tak v jaseni prišla cho­lera na hydinu ; však ty od nej neochorieš. Gazdinej Kováčke zdochlo prasa, mala ho zakopať. Pýtaš si ho a oriadiš v noci, aby si nemusel nikomu z neho dať . . . . Bolo masti do Vianoc!

Taký bol život môjho Miša a jeho Rózy, len to rozpísať na dni. Načo však ? Niet v tom už ani „lásky", ani „šťastia", a „bohat­stvo" pripomenúť — posmech. . Sklamala planéta . . .

„ROBOTNÍCKE NOVINY"

následkom válečných trampôt stali sa ne­schopní ku zárobku, nesmia byť prepustení z vojenského sväzku skoršie, dokiaľ neboli pritiahnutí k výcviku cieľom zvýšenia schop­nosti k zárobku..

Stávka anglických baníkov, ktorá bola na škodu vojne, bola s úspechom pre robot­níkov zakončená. Robotníci dosiahli povýše­nia mzdy. V noci pracujúci robotníci dosta­nú za päťdennú týždennú robotu šiesf dní zaplatených. Smlúva táto má platnosť ešte aj pol roka po vojne a je štvrťročite výpo­vedná.

Naši vyhráli, lebo minister domobrany vydal nariadenie, dla ktorého všetci zamest­nanci závodov obecných, keď tieto sú pod­riadené vojenskej vrchnosti, musia nosiť od­znak červeno-biely-zelený. Posiaľ nosili žlto-čierny.

Dokiaľ môže trvať vojna? Súdruh Hjal-mar Branting, švédsky poslanec, konal cesty cez Nemecko, Francúzsko a Anglicko. O dojmoch svojej cesty napísal nasledujúcu ú-vahu: „Odcestoval som zo Švédska v tej nádeji, že nájdem aspoň iskierky chýrov, Čo budú napredovať skoršiemu zakončení vojny. Idúc nazpäť musím ale hovoriť, že nádej tá­to vo mne sa zmenšila. Zdá sa mi, že vojna bude zdĺhavá. Je nesprávne rátať s rýchlym přemožením Nemecka hospodárskym tlakom. Vojenské rozhodnutie je ešte ďaleko a ho­spodárske ešte ďalej."

Vykázaný americký maďarský časopis. Minister obchodu odňal poštovú dopravu vo Filadelfii vychádzajúcemu maďarskému ča­sopisu „Világosság", ktorý rediguje starším súdruhom dobre známy súdruh Ludevit Tar-cai, ktorý aj vo starej vlasti bol jedným z najčinnejšícii a Slovákom dobroprajúcich ma­ďarských súdruhov.

Následník trónu s manželkou navštívili uhorské hlavné mesto. Návšteva bola spoje­ná .viac so záležitostiami vojenskými, lebo manželia pomimo výsluchov popredných štátnikov a štátnych úradníkov zaoberali sa z väčšej čiastky návštevou nemocnín a ústa­vov, venujúcich sa o starosti invalidných vojakov.

Deväť robotníkov zasypaných bolo ska­lami pri stavbe tunelu pri Lôtschbergu vo Švajčiarsku. 21 robotníkov útekom oratovalo sa pred smrťou.

Zemetrasenie v Taliansku. V južnej čiasti Talianska medzi mestami Brindisi a Tarent bolo možno pozorovať silné zeme­trasenie, ktoré ale vážnych škôd nezapríči­nilo.

Zahrdúsil ženu, Budapeštiansky policajt Ambróz Kôlús oznámi! kapitanátu, že na svojom byte v Eiek-aiici v dome č. 14 za-

VI. Je vojna a mesiac január. Studený vietor

až kosti preniká. Hviždí, ako hádam guľky na bojišti, až sa mu záclony v oknách, uhý­bajú, že mi" v teplej izbe zimomriavky idú na kožu. A čo tí tam chudáci ? , . . Koľkí moji bratia rodní v tejto chvíli, na márno zaviati v snehu, snívajú posledný sen o te­plej chyžke v drahom domoye . . .

S cesty zabočí k nám do dvora žobrák. Zvláštny, zhrbený do „C", s krivuľou v ru­ke, ako by sa vetru uhýbal. Hlava v akejsi kapucní, ale šaty panské, tmavé, tým ostrej­šie sa odráža s krku visiace biele vrecko na prsiach „na múku", ale prázdne, a druhé s trakmi cez plecia na chrbte, v ktorom je s mierka zemiakov.

— Veď je to Mišo! — zhíknem. — Ach, či ten už na to vyšiel ?>— a stiesnený, u-strašený zamyslím" sa, čo bych mu dal, ke­by som mal, a pomyslím na svoj zimný ka­bát . . .

„Hrad přepevný jest Pán Boh náš!" zav-znie mi od dvier pieseň, ale nie ako hymna, ale ako smutná elégia. Zvlhly mi oči. Hľa, načo sa mu zišly piesne, čo ho v škole na­učili, čo si s materou prespevovali . . .

— Nuž vy takto, Miško ? — a mimovoľ-

Strana 3.

hrdúsil svoju ženu. Povadil sa so ženou, s ktorou už od dávna v zlom pomere nažíval. Počas zvady žena pochytila sekeru a vrhla sa na muža. On, aby sa bránil, chytil ju za hrdlo, pritlačil na posteľ a zahrdúsil ju. Po­licajtova žena udajne viedla výstupný život a preto sa Kôliis chcel s ňou rozsobášiť. Od niekoľko dní už ani domov nechodil a aj v nedeľu večer zo služby len preto prišiel domov, aby si pobral svoje veci. Žena, keď ju muž odišiel, obyvateľom domu hovorila, že zabije muža. Policajta po vypočutí zatkli.

Husu za 50 korún chcela predať jedna žena na brnenskom trhu, začo ju chceli ku­pujúci vybiť. Policajti ženu síce pred bitkou ochránili, odviedli ju však k súdu, kde bola

•c.ez vyhováranie sa na to, že kŕmenie husy prišlo jej na 30 korún, odsúdená na štyri dni do väzenia.

Ako treba posielať peniaze zajatým. Peniaze zajatým do Ruska najlepšie je po­sielať obyčajnou medzinárodnou poštovou poukážkou. Najvyššia suma, ktorá môže byť naraz poslaná, je 800 frankov. Sumu na po­ukážke treba udať vo frankoch; adresovať: An die OberpoStkontrolle in Bern, Schweiz. Na ľavom strižku prednej strany poukázky odosielateľ udá svoje meno a adresu. Na opaku tohoto strižku treba udať akurátnu a-dressu toho, komu posielame, jeho krstné meno, priezvisko, vojenskú hodnosť, pluk, mesto, v ktorom ho držia zajatého. Radno je napísať túto adresu nielen -po nemecky, ale i po rusky. Na pravom strižku prednej strany poukážky (kde lepievame marky), tre­ba napísať:' „Kriegsgefangenensendung Ge-búhrenfrei" alebo „Prisonnier de guerre — en franchise de taxe", lebo od týchto zásie­lok pošte sa neplatí.

Ministerské nariadenie, ktorým sa u-sporiaduje otázka nového vystavenia Rusmi zničených obcí, už vyšlo. Dla toho minister orby alebo ním poverený administratívny úrad môže donútiť majiteľov materiálu po­trebného ku stavaniu na to, aby ho prepu­stili za najvyššie ceny dotyčnému úradu, ďalej môžu byť použití i osobne k válečným úslužnostiam. Ak by najvyššie ceny na ma­teriál neboly ešte určené, minister orby tieto má právo určiť. Prestúpenie nariadenia sa trestá. — Tu zaznamenávame, že sa v hla­vnom meste utvorí najbližšie výbor, jehož cieľom bude zabezpečiť jednotný postup pri novostavbe zničených miest. Na čele výboru bude Khuen-Héderváry.

Nový školský rok. Minister osvety všet­kým stredným školám krajiny poslal naria­denie, aby nový škcisky rok v septembri v dosavádnych dočasných miestnosťach v smy­sle začiatkom minulého školského roku vy-

] ne hladím ho po vychudíej tvári, zarastenej j ryšavými vlasmi. Nepoznal ma, a mne sa I razom preň videlo hanba či čo obnoviť zná-\ mosť. Mišo hľadí ako krepy, kto ho to po

líci hľadí. „Či to život t a k spotvorí za pár rokov?"

dumám si. — Kradnúť sa bojím, musím si pýtať . . .

žalobně prednáša Mišo, že ak máš dušu, zavolal by si si ho rozprávať, 'aby si mal príležitosť rozcítiť sa. — Ale len do jari, potom pôjdeme aj so ženou na roboty, o-spravedlňuje Mišo žobranie, a ja hľadím a vidím a čítam mu to z očú, z poctivého slo­va, úprimnej tváre, že tento človek má úf-nosť do života, „do jari" . . .

„Teraz žobre, lebo nemôže inšie, ale „na jar!"" A ja chladnem v súcite k iiemu, lebo mne sa, zbadajúc ho, veľmi zažiadalo zapla­kať s ním nad všetkými hbdnými, mrznúci­mi, biednymi, smutnými; nad ľuďmi nešťast­nými, zúfalými, ničoho nečakajúcimi od sve­ta, od života . . . a tuto, takýto Mišo ufá sa „jari", a pristavuje mi už narazený prúd sĺz . . .

Vydýchnem si, dávam mu žobrácku al­mužnu, a sbieram si nádej z jeho slov.

Strata 4. „ROBOTNÍCKE NOVINV" Oldo 33.

daných úprav započaly, lebo terajšie polože­nie predbežne nedovoľuje značnejšie zmeny.

Pápež tiež anektuje. Pápežský sekretár Gašpari oznámil veronskému biskupovi, že v mene pápeža pridelený bude k jeho bi­skupstvu dekanát Ala a fara Brentonico, ktoré až dosiaľ prináležaly k biskupstvu trientskému (južné Tyroly).

Každý slovenský robotník o-dobiera a číta svoj časopis

Robotnícke Noviny!

Naučný obzor. O pravom vzděláni.

Slovo vzdelanie, vzdelanosť, nevzdelanosť je dnes časové, je to merítko, ktoré sa pri­kladá ku každej hodnote tohoto sveta, kto­rého užíva sa už nieien u tých vrchných 10.000, ale skoro už u každého jednotlivca.

Vieme, akou výhodou je vzdelanie oproti nevzdelanosti, na akú nadvládu si robia ná­roky so svojou vzdelanosťou tak jednotlivci, ako aj celé národy.

O dôležitosti vzdelania hovoriť mi netreba. Snáď lepšie bude obzret vzdelanosť s pravej stránky, s tej, o ktorej platia slová: po o-vocí poznáte ich, t. j . prehovoriť o pravom vzdelaní, ktoré nemerajú školské svedectvá a školy, ale skutky.

Vzdelania dostáva sa nám, alebo má sa nám dostať hlavná v škole. Ta posielajú ro­dičia svoje dietky a v snahe dať im vyššie­ho vzdelania, neľutujú žiadneho nákladu. Avšak ked by dali svojim deťom to najvý-tečnejšie vzdelanie, majú práve tak málo istoty, že budú vynikajúci alebo svedomití ľudia. Ku pravému vzdelaniu treba vlohy, ktoré nemožno ľahko určiť. Kde tej niet, tam môže človek prijímať aj najbohatšiu dušev­nú potravu, predsa nikdy neožívne v ňom, nestane sa nikdy mierou a silou jeho osob­nosti. Nedostatkom tej vlohy zostali mnohí velikí učenci, mnohí znamenití odborníci po­vahou, svojim duchom hrubí. Lebo ich du­ševnému temperamentu chybovala tá sila, ktorou cbsah myšlienok, citov a fantázie sa vzbudzuje a pripravuje k vyššej jednote, ich duchu chybovala tá vnútorná vrúcnosť, ktorá z obsahu myšlienok, zo vzdelania jeho ply­núcich vie si pripraviť výťah, ktorý je zá­kladom jeho pravej vzdelanosti.

Spomenutá vloha môže sa — ako všetky dary prírody — vyviňovať alebo potlačiť. Potlačovaná býva i školami. Množstvo doj­mov, ktoré poskytuje škola, otupuje ako silu mysle, tak cit aj fantáziu.

Z toho množstva látky stáva sa pomerne veľmi malý diel skutočne prisvojeným ma­jetkom detí alebo druhými slovami: vzdelá­vacím prostriedkom. Samočinnosf, k osob­

nému vývoju tak potrebná vlastnosť, javí sa dnes hlavne v biflovaní. K tomuto vzdeláva­niu pristupuje jednostranné rozumové vyu­čovanie, ktorým cit a fantasia dostávajú veľ­mi málo potravy.

Dnešná školná ústava nevie náležité spo­jovať vštepované učivo s praktickým živo­tom a dať žiakom do života potrebnú snahu, aby opustiac školu, chceli a vedeli sa ďalej samostatne vzdelávať, k čomu im život po­skytuje toľko príležitosti. Aj v tomto ohľade je školné vyučovanie so svojím sileným spô­sobom prekážkou pudu po ďalšom vzdelaní, lebo potlačuje túžbu po ňom.

Dľa spisovateľky Eleny Key-ovej a finské­ho spisovateľa Vesenia mala by tvoriť hlav­ný predmet všetkého vyučovania reč mate­rinská a literatúra, ale musely by sa tak vyučovať, aby sa cvičil živý smysel pre mluvu. Vedľa nich by bol dejepis a prírod­né vedy hlavnými predmetmi ľudovej školy. Ale by sa tu nesmelý vyučovať podrobnosti, lebo hlavne by sa muselo dbať na to, aby sa vyvíjalo pozorovanie a názor, aby sa vy­hľadávala súvislosť medzi príčinou a jej ná­sledkom a vzbudzovela sa predstava prírod­ných síl a výkonov.

Avšak všeobecné vzdelanie málo získava, kým sa učitelia nevzdajú ťoho, že v prvom rade majú pred očima v každpm predmete význam znalosti a len potom vzdelávanie. Lebo: „Vzdelanie je to, čo nám ostáva, keď by sme všetko zabudli, čomu sme sa naučili." Je to rozvoj rozumu, hotovosť myslenia a súdnosti. Ako následok rozvoja fantázie a citu, bolo by prehĺbenie tempermentu, zošľachtenie charakteru, zjemnenie' cítenia, vzdelanie vkusu a cvik požlvacej schopnosti.

Ale všetky tieto túžby ostanú len snom dotiaľ, kým škole — vzdor všetkému uisťo-vaniu, že je jej cieľom harmonické, všeobecné vzdelanie, — bude skutočným cieľom usnadňo­vat prístup k získaniu chleba. Teraz cieľom školy je zkúška a ňíe vzdelanie. Len hlboké spoločenské premeny môžu zvrátiť podnes panujúci školský systém. Dotiaľ podarí sa ľuďom našej doby len v najvzácnejších prí­padoch prostredníctvom školy, ale najčastejšie mimo školy získať si tú „formu rozumu a bohatstvo srdca", ktoré pojem vzdelanie neodvolateľné obsahuje.

Pravú vzdelanosť nachádzame často u tých, ktorým sa nikdy alebo len v nepatrnej miere dostalo systematického školského vzdelania, ale ktorí šli cestou sebevzdelávania. Majú nielen bohatú a čulú fantáziu a citový život, ale sú vstave všetky vedľajšie veci podriadiť hlavnej; nedopúšťajú malým lákonom, aby zatemňovaly veľké; vždy stavajú príčinu proti následku, majú jemný osobný výber v látke, ktorú im poskytuje ich štúdium, a noria sa vo svoje duševné dojmy o mnoho vrúcnejším spôsobom, ako tí, ktorým dojmy boly odmerané v dávkach dľa pevnej učeb­nej osnovy.

Každý z nás sa stretol s človekom zdan­livé nepatrným, ktorý však vo svojich názo­roch javí sa takým hotovým, celým, neroz-pačitým, ktorý chápe tento život tak jasne, určite, kráča svojou jednoduchou cestou k pevnému cieľu, že mu všetko len závideť musíme so svojim vedením a rozrušeným, neurovnalým chtěním. Často ľudia, ktorí majú veľmi malú príležitosť k sebavzdelaniu,

I na pr. dedinskí dělníci, ukazujú predsa o

mnoho väčšiu vzdelanosť, ako tí, ktorí majú príležitosť úplnú. Najviac tu rozhoduje pri­rodzená vloha ku vzdelaniu, tá schopnosť všetko pochopiť súčasne rozumom, fantáziou a srdcom.

Ako najlepší prostriedok sebavzdelania do­poručuje spomenutá spisovateľka ^vybranou Goetheovou radou v tejto veci: „Čítaj každý deň v dobrej knihe, poobzeraj krásny obraz, počúvaj dobrú hudbu a vykonaj dobrý sku­tok!" Ten, kto má vlohy ku vzdelanosti, môže aj v nanejnepriaznivejších okolnostiach dfa tejto rady zachovať, aj keď má len nie­koľko knih, ktoré prečítal často od kraja do konca, aj keď je jeho obrazom len kvet za oblokom, alebo rozvité stromy pred ním ; aj keď hudbou je len strieborný zvuk detského smiechu, alebo švitorenie vrabcov; aj keď dobrý skutok nie je nič viac, ako pomocný pohyb ruky, prívetivý úsmev druha v piáci.

(Pokračovanie budúcne.)

Hodinky ako reklama Kto chce hodinky

zadarmo, 'ŕ elegantné precízne hodinky / pre pánov alebo dámy dľa

y vlastnej voľby, nech o k a ­m i h n e napíše na adressu:

Hodinový dom Fr. Schmidt, PRAHA—Králov. Vinohrady.

roli nákazlivým nemociam H

války (cholere a úplavici) odporúčam Vám osvedčený prostriedok dľa starého receptu z roku 1866. Fľaša poštou za K 1-30, rekom. K 155. Nemeškajte a hneď si objednajte! Riadnych zástupcov v každej obci prijme: J. H o n ó í k - O l o m o u c - f f o v o s a d y

dorábate!.

Objednávajte výlučne zbytky

lá tok ien u známej solídnej firmy

lojzStodola prvý zasielateľ, závod

v Chroustovicích, Česko. 1 bálik 50—60 m najlepších zbytkov dám­skych módnych látok na šaty a blúzy, ka-nafasov, plátna, flanelov, barchentov a iných len za 24 korún na dobierku a vyplatené, alebo polovičné báliky za 12 kor. nefranko-vane. Ku každej objednávke prikla: ený cen­ný dárok celkom zadarmo, keď s odvoláte

na „Robotnícke Noviny". Vlastná výroba v Náchode.

Úvěrná bonini iíšasíinní spoločnosť FiliálÉ u Prešpoptiu. - Figyis flerceg-út If.

prijíma vklady na knížky v

pri výhodnom zúročeni! kupuje dol lare, m a r k y a ruble

za najvyššie ceny, predáva losy na hotové a na splátky

Vydavatel a aodpovedný redaktor J á « Poctak — Kníhtíačiareň B, Stapefc v Holiti.