S v i a t o s t n á e k o n ó m i a

V deň Turíc vyliatím Ducha Svätého Cirkev bola predstavená svetu. Darom Ducha sa začína nové obdobie vo vysluhovaní tajomstva": obdobie Cirkvi, v ktorom Kristus zjavuje, ohlasuje, sprítomňuje, odovzdáva a vykonáva svoje dielo spásy prostredníctvom liturgie svojej Cirkvi, "kým nepríde" (1 Kor 11,26). V tomto období Kristus už žije a účinkuje vo svojej Cirkvi a s ňou novým spôsobom vhodným pre toto nové obdobie. Účinkuje cez sviatosti; spoločná tradícia Východu a Západu to nazýva "sviatostnou ekonómiou". Táto spočíva v odovzdávaní, (alebo "vysluhovaní") plodov veľkonočného tajomstva Krista v slávení "sviatostnej" liturgie Cirkvi.

Liturgia Cirkvi

Všetko to, čo Boh urobil v dejinách pre človeka (teda zjavenie Boha a zbožstvenie človeka, ako sme to videli v našej schéme), môžme nazvať Tajomstvom spásy alebo Ekonómiou spásy. Toto Božie dielo má svoje vyvrcholenie vo Veľkonočnom Tajomstve Smrti a Zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Toto tajomstvo Krista Cirkev ohlasuje a slávi vo svojej liturgii.

V liturgii, zvlášť vo svätej eucharistickej obete, sa totiž "uskutočňuje dielo nášho vykúpenia", a preto ona vo zvrchovanej miere prispieva k tomu, aby veriaci svojím životom zvýraznili a iným odhalili tajomstvo Krista a skutočnú povahu pravej Cirkvi.

Slovo "liturgia" v pôvodnom význame znamená "verejné dielo", "službu zo strany ľudu i v prospech ľudu". Kristus, náš vykupiteľ a veľkňaz prostredníctvom liturgie naďalej pokračuje vo svojej Cirkvi, s ňou a cez ňu v diele nášho vykúpenia. V liturgii sa zmyslovými znakmi vyjadruje a primerane každému z nich uskutočňuje posväcovanie človeka a tajomné telo Ježiša Krista, čiže hlava a jej údy, koná úplnú verejnú bohopoctu.

V krste sa stávame schopnými liturgie. Katechumeni prvých storočí odchádzali po liturgii slova.

StvorenieSlová a skutky Božie v dejináchVtelenie

Sviatosti v pláne spásy

OtecSyn

Duch Svätý

Človek

Zjavenie

OtecSyn

Duch Svätý

Človek

Zbožstvenie

Bohočlovek – Ježiš Kristus – Vtelený Boží Syn

Večný Život

VykúpenieSmrť a

Zmŕtvychvstanie

Viera, nádej, láskaSviatostiModlitba

Sviatosti a večný život

“Sviatosti sú účinnými znakmi milosti. Založil ich Kristus a zveril ich Cirkvi. Cez ne sa nám udeľuje jeho božský život. Viditeľné obrady, ktorými sa slávia sviatosti, naznačujú a uskutočňujú príslušné milosti, vlastné pre každú sviatosť. Prinášajú ovocie tým, ktorí ich prijímajú s potrebnými predpokladmi.”

Symboly v ekonómii spásy Symboly – spojenie viditeľného a neviditeľného Symbol viery (Verímvboha) – vyjadrenie

nevyjadriteľného (Lk: Mária zachovávala – symballousa – vo svojom srdci a premýšľala o nich, doslova ich „symbolovala“, teda ich zhromažďovala v srdci a videla v nich neviditeľné)

Symboly Starého Zákona - Vyvolený národ dostal od Boha rozličné znaky a symboly, ktorými sa vyznačoval jeho liturgický život: to nie sú už iba oslavy kozmických cyklov a spoločenských udalostí, ale znaky, symboly veľkých Božích činov v záujme jeho ľudu. Medzi liturgickými znakmi Starej zmluvy môžeme spomenúť obriezku, pomazanie a posvätenie kráľov a kňazov, vkladanie rúk, obety a hlavne Veľkú noc. V týchto znakoch vidí Cirkev predobraz sviatostí Nového zákona.

Vtelenie Symboly sú tajomným «pripodobnením» neviditeľného a

viditeľného, sú «tajomným zväzkom telesného a duchovného» (Ch. Péguy)

Centrálnym symbolom v tomto zmysle je tajomstvo Vtelenia, tajomstvo Slova, ktoré sa stalo telom, Neviditeľného, ktoré sa stalo viditeľným.

V centre Zjavenia, v Evanjeliu, vtelené Slovo uprednostňuje používať túto reč, ktorá je zo všetkých najviac vtelená. Staroveký kresťanský autor Dionýz Areopagyta napísal, že vidíme Ježiša samého „učiť Božiu vedu vo forme podobenstiev a odovzdávať nám božské tajomstvá v podobe Večere“. Symbolický teológ par excellence je teda sám Ježiš ako definitívny Zjavovateľ Boha. „V ňom prebýva telesne celá plnosť Božstva.“ (Kol 2, 9).

Veľkonočné tajomstvo "Toto dielo vykúpenia človeka a dokonalej

oslavy Boha, ktorého predohrou boli veľké Božie skutky na ľude Starého zákona, uskutočnil Kristus Pán predovšetkým vo veľkonočnom tajomstve svojho požehnaného umučenia, zmŕtvychvstania a slávneho nanebovstúpenia, kde svojou smrťou našu smrť premohol a svojim zmŕtvychvstaním obnovil nám život. Lebo keď Kristus usnul na kríži, vyprýštilo z jeho boku obdivuhodné tajomstvo celej Cirkvi". Preto Cirkev vo svojej liturgii slávi predovšetkým veľkonočné tajomstvo, ktorým Kristus zavŕšil dielo našej spásy.

Sedem sviatostí

"Cirkev je v Kristovi akoby sviatosťou, čiže znakom a prostriedkom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia".

Celý liturgický život Cirkvi sa sústreďuje okolo eucharistickej obety a sviatostí. Cirkev má sedem sviatostí: krst, birmovanie (čiže pomazanie krizmou), Eucharistiu, pokánie, pomazanie nemocných, posvätenie kňazstva a manželstvo.

Sviatosti Krista KKC, 1114:

"Pridŕžajúc sa učenia Svätých písem, apoštolských tradícií... a jednomyseľného súhlasu Otcov" vyznávame, že "sviatosti Nového zákona všetky založil náš Pán Ježiš Kristus".

"Sila, ktorá vychádzala "z Kristovho Tela", vždy živého a oživujúceho, a činy Ducha Svätého, ktoré pôsobia v jeho Tele, ktorým je Cirkev, to sú sviatosti - Božie veľdielo v Novej a večnej zmluve.

Sviatosti Cirkvi

Sviatosti patria Cirkvi v tomto dvojakom zmysle: sú "skrze ňu" a "pre ňu". "Skrze Cirkev" sú, lebo ona je prostredníkom sviatostného účinkovania Krista, ktorý pôsobí v nej vďaka zoslaniu Ducha Svätého. "Pre Cirkev" sú lebo, oni "tvoria Cirkev", pretože ukazujú a sprostredkujú ľuďom tajomstvo spoločenstva Cirkvi s trojjediným Bohom.

Sviatosti viery

"Sviatosti majú za cieľ posväcovanie človeka, výstavbu Kristovho tela a konečne vzdávanie úcty Bohu. Ako znaky majú okrem toho poučujúcu funkciu; vieru nielen predpokladajú, ale ju aj udržujú, posilňujú a vyznávajú slovami a činmi. Preto sa nazývajú sviatosťami viery".

Sviatosti spásy Ak sa sviatosti slávia dôstojne vo viere,

prinášajú aj milosti, ktoré naznačujú. Sú účinné, pretože v nich účinkuje sám Kristus: pôsobí vo sviatostiach, aby udelil milosť, ktorú sviatosť naznačuje. Otec vždy vyslyší modlitbu Cirkvi svojho Syna, ktorá v epikléze každej sviatosti vyslovuje svoju vieru v silu Ducha. Ako oheň premení na seba všetko, čoho sa dotkne, tak aj Duch Svätý premieňa na Boží život to, čo sa podriadi Jeho sile.

Cirkev učí, že pre veriacich sú sviatosti Nového zákona "nevyhnutné pre spásu". "Posväcujúca milosť" je milosť Ducha Svätého, udelená Kristom a vlastná pre každú sviatosť. Duch ozdravuje a pretvára tých, ktorí ju prijímajú, tak ich pripodobňuje Božiemu Synovi. Ovocie sviatostného života je v tom, že Boh, skrze Ducha ich prijíma za svoje deti a ich život spája so životom Ježiša Krista.

Účinnosť sviatostí To je zmysel tvrdenia Cirkvi: sviatosti účinkujú

"ex opere operato" (doslovne: "už samotnou skutočnosťou, že sa úkon vykoná"), to jest na základe spásneho Kristovho diela, ktoré sa uskutočnilo raz navždy. Z toho vyplýva, že "sviatosť sa neuskutočňuje preto, že človek, ktorý ju udeľuje, alebo prijíma, je spravodlivý, ale z Božej moci." Len čo sa nejaká sviatosť slávi v zhode s úmyslom Cirkvi, pôsobí v nej a skrze ňu moc Krista a jeho Ducha, nezávisle od osobnej svätosti vysluhujúceho. Ale ovocie sviatostí závisí aj od dispozícií toho, kto ich prijíma.

Zhrnutie Sviatosti sú účinnými znakmi milosti.

Založil ich Kristus a zveril ich Cirkvi. Cez ne sa nám udeľuje jeho božský život. Viditeľné obrady, ktorými sa slávia sviatosti, naznačujú a uskutočňujú príslušné milosti, vlastné pre každú sviatosť. Prinášajú ovocie tým, ktorí ich prijímajú s potrebnými predpokladmi.

Slávenie Veľkonočného Tajomstva

Kto slávi? Ako sláviť? Kedy sláviť? Kde sláviť?

Kto slávi? Sviatostnú liturgiu slávi celé spoločenstvo, Kristovo

telo (Cirkev), zjednotené vo svojej hlave (Kristovi). "Liturgické úkony nie sú súkromnou činnosťou, ale slávnosťami Cirkvi.

Zhromaždenie, ktoré slávi sviatostnú liturgiu, je spoločenstvo pokrstených. Toto "všeobecné kňazstvo" je kňazstvo Krista, jediného kňaza, na ktorom majú účasť všetci členovia Cirkvi

Niektorých členov pozval Boh v Cirkvi k špeciálnej službe spoločenstvu. Títo služobníci sú pozvaní a posvätení sviatosťou kňazstva, v ktorej ich Duch Svätý robí schopnými konať v osobe Krista - Hlavy službu všetkým údom Cirkvi. Ordinovaný (vysvätený) služobník je akoby "obrazom" Krista - kňaza.

Ako sláviť?

Liturgické symboly a znaky Liturgické tradície Cirkvi Spev a hudba Obrazy Kadidlo

Kedy sláviť?

Liturgický čas Liturgický rok – centrom je slávenie

Veľkej Noci Liturgický týždeň – centrom je

slávenie nedele Liturgický deň – slávnosť, sviatok,

spomienka, ľ. spomienka, féria Liturgia hodín

Kde sláviť? Liturgia v „duchu a pravde“ Budovy určené na liturgiu –

symboly Cirkvi. Tieto miesta nie sú obyčajnými

miestami na zhromažďovanie, ale predstavujú a ukazujú živú Cirkev, prebývanie Boha s ľuďmi, zmierenými a spojenými v Kristovi.

Liturgický priestor Oltár – centrum Tabernákulum Sedadlo Ambon Baptistérium Spovednica