1
12 • Eurotelevízia Kým pôvodných 7 divov sveta vybrali mudrci, o výbere tých najnovších hlasovali ĽUDIA Z CELÉHO SVETA. N OVÝCH 7 divov sveta CESTOPIS TV Symbolizujú ľudskú zručnosť a múdrosť, ale aj pýchu a pád Autor: redakcia Foto: Profimedia (2), Shutterstock (5) INZERCIA O  7 divoch staro- vekého sveta, do ktorých patria egyptské pyramí- dy či Semirami- dine visuté záhrady zaniknu- tého Babylonu, sa zmieňoval už Herodotos, grécky historik v 5. storočí pred n. l., ale aj iní mudrci. Ich zoznamy sa tro- chu odlišovali, no všetky ozna- čovali pozoruhodnosti z oblasti Stredozemného mora a Blízke- ho východu. V roku 2001 však švajčiarsko-kanadský filmár Bernard Weber prišiel s nápa- dom nahradiť týchto 7 divov novými, na ktorých sa hlaso- vaním zhodnú ľudia z celého sveta, a založil nadáciu s ná- zvom New 7 Wonders (v pre- klade Nových 7 divov). Pro- stredníctvom internetu a SMS správ vyše 100 miliónov ľudí v roku 2007 roz- hodlo, že nimi sú tieto die- la: n Monumentálnu sochu Ježiša stojacu na kopci Corcovado vysokom 710 m ročne navštívi zhruba milión turis- tov. S ľahkosťou rozprestiera ruky nad veľkomestom, jej realizácia však ľahká nebola. Len na jej návrhu sa podieľali štyria muži rôznych národ- ností. Sochu nakreslil Poliak (Paul Landowski), ale jej tvár Rumun (Ghe- orghe Leonida) a podstavec dvaja inžinieri, Brazílčan (Heitor da Sil- va Costa) a Francúz (Albert Caquot). Od nápadu po realizáciu prešlo desať rokov, slávnostne ju odhalili v roku 1931. Na jej financovanie sa zozbie- rali verní kresťania, ale prispel aj Vatikán. Stavebné materiály, žele- zobetón a mastenec prepravovali na kopec pomocou starej zubač- ky. Samotná socha meria 30 m (ako 10-poschodový dom) a podstavec, v ktorom je skrytá kaplnka, jej pri- dáva 8 m. Ramená Krista sú roztiah- nuté na 28 m. Ide o najväčšiu sochu v štýle art déco (umelecký štýl trva- júci v rokoch 1920 – 1939) na svete. Mayské mesto Chichén Itza na mexickom polostrove Yucatán po- stavili Mayovia medzi 9. a 12. storočím pred Kristom. Žilo v ňom 1 000 – 2 000 ľudí, a pretože ho obklopili úrodnými terasami, bo- li úplne sebestační. Jeho ruiny sa postupne rekonštruujú, jednou z jeho hlavných dominánt je stupňovitá pyramída El Castilo, ktorá slúžila ako chrám bohovi Kukulkanovi. Je vysoká 24 m a ďalších 6 m meria chrám na jej vrchole. Počas jarnej a jesennej rovnoden- nosti, v slnečných popoludňajších hodinách, na nej vzniká zaují- mavá tieňohra – ilúzia plaziaceho sa opereného hada. Pozostatky mesta známeho aj ako Stratené mesto Inkov sa nachádzajú na horskom hrebeni nad údolím Urubam- ba v Peru vo výške 2 360 m nad morom. Pravdepodob- ne išlo o kráľovské a kultové sídlo, postavené tak vysoko preto, aby boli jeho obyvatelia bližšie k Slnku, ktoré uc- tievali ako božstvo. Vzniklo okolo roku 1 450, ale o sto rokov neskôr, zrejme z obavy pred dobyvačnými Špa- nielmi, ho Inkovia opustili. Ich staviteľské techniky však stále vzbudzujú rešpekt. Hoci mali k dispozícii len bron- zové nástroje, budovy stavali z dokonale opracovaných kamenných blokov (vážiacich aj niekoľko ton) spojených bez malty bez jedinej škáry. Mesto známe aj ako „ružo- vé“, pre farbu skál, v ktorých sú vytesané jeho obydlia, sa zrodilo niekedy okolo roku 312 pred naším letopočtom, ale moderná civilizácia ho ob- javila až začiatkom 18. storo- čia. Jeho jedinečnosť tvoria sochy, stĺpy a vlastne celé priečelia palácov vystupujúce zo skál. Priestor dostal svo- ju tvár vďaka Nabatákom, ko- čovným Arabom, ktorí mali v jeho blízkosti obchodné uz- ly a tým mu umožnili získať bohatstvo. Pretože boli zruční tesári a sochári, premenili tvrdé skaly na umelecké die- la. Ovládali však aj efektívne metódy zberu vody v pustých púšťach, bez nich by také náročné dielo nezrealizovali. Pet- ra je od roku 1985 miestom svetového dedičstva UNESCO. Mauzoléum na južnom brehu rieky Yamuna v indickom meste Agra je vlastne pomníkom lásky. Dal ho postaviť indický mogul Šáhdža- hán (vládol v rokoch 1628 – 1658) na pamiatku svojej manželky Mumtaz Mahal, ktorá zomre- la vo veku 36 rokov pri pôrode ich 14. dieťaťa. Vládca na jeho stavbe nešetril. Pracovalo na nej 20-tisíc robotníkov a tisíc slonov pomáha- lo prenášať drahé materiály ako mramor, tyr- kys, karneol, malachit, ale aj zlato, drahokamy a polodrahokamy, ktorými sa stavba blyští. Systém opevnení z kameňa, tehál, zeminy či dreva sa tiahne na- prieč severnou Čínou v dĺžke 6 700 km. Múr však nie je jednoliaty celok. Niekde je prerušený, inde vytvára odbočky a má aj paralel- né steny. Niektoré jeho časti budovali už v 7. storočí pred naším le- topočtom, väčšina však vznikla za vlády dynastie Ming (v rokoch 1368 – 1644). Veľký múr mal krajinu chrániť pred inváziou kočovných kmeňov z euroázij- skej stepi. Ale robili sa na ňom aj hranič- né kontroly umož- ňujúce uloženie cla na tovar prepravo- vaný pozdĺž obchod- nej cesty známej ako Hodvábna. Benediktínsky mních a učenec Be- da Venerabilis v 8. storočí pro- rokoval, že keď padne antický amfiteáter Koloseum, padne Rím a s ním aj celý svet. Dnes sú z Ko- losea, vysokého 57 m a s pôvod- ným obvodom vyše 500 m už iba ruiny. Časť z neho zničili zemetra- senia, časť sa rozkradla. No v ča- soch jeho najväčšej slávy, koncom 1. storočia minulého tisícročia, ho niekedy zapĺňalo až 65-tisíc divákov. Odohrávali sa v ňom gladiátorské zápasy, popravy, lov zvierat, rekonštrukcie slávnych bitiek či divadelné hry pod- ľa antickej mytológie. Dnes je Koloseum najmä atrakciou pre turistov, ale aj symbolom pýchy a úpadku starého Ríma. Jeho obrázok nájdete aj na talianskej verzii päťcentovej euromince. 1. Socha Krista Spasiteľa 4. Chichén Itza 5. Tádž Mahál 3. Veľký čínsky múr 6. Koloseum 2. Skalnaté mesto Petra 7. Machu Picchu Vyberte si svojich 7 divov Bratislavského kraja! Milí čitatelia, zapojte sa do našej originálnej výzvy! Každý z nás pozná 7 divov sveta a svojich 7 unikátov má aj Slovensko. Ale poznáte niečo špecifické v Bratislavskom kraji? Máte tu obľúbené miesta, kam sa radi vraciate, alebo sú tu vzácnosti, ktoré by mal podľa vás poznať každý? Preto vaša EUROTELEVÍZIA spoločne s MILANOM FTÁČNIKOM, kandidátom na župana Bratislavského kraja, čakajú na vaše tipy. Z vás, milí čitatelia, ktorí sa do našej výzvy zapojíte, bude vylosovaných 7 výhercov. Spolu s Milanom Ftáčnikom absolvujú Malokarpatskú vínnu cestu plnú cestovateľských aj kulinárskych zážitkov. Svoje tipy s heslom „7 divov“posielajte do 15. augusta 2017 na adresu: [email protected]

Symbolizujú ľudskú zručnosť a múdrosť, ale aj …12 • Eurotelevízia Kým pôvodných 7 divov sveta vybrali mudrci, o výbere tých najnovších hlasovali ĽUDIA Z CELÉHO

  • Upload
    others

  • View
    0

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: Symbolizujú ľudskú zručnosť a múdrosť, ale aj …12 • Eurotelevízia Kým pôvodných 7 divov sveta vybrali mudrci, o výbere tých najnovších hlasovali ĽUDIA Z CELÉHO

12 • Eurotelevízia

Kým pôvodných 7 divov sveta vybrali mudrci, o výbere tých najnovších hlasovali

ĽUDIA Z CELÉHO SVETA.

NOVÝCH 7 divov svetaCESTOPISTV Symbolizujú ľudskú zručnosť a múdrosť, ale aj pýchu a pád

Autor: redakcia Foto: Profim

edia (2

),

Shutterstock (5

)

INZERCIA

O 7 divoch staro-vekého sveta, do ktorých patria egyptské pyramí-dy či Semirami-

dine visuté záhrady zaniknu-tého Babylonu, sa zmieňoval už Herodotos, grécky historik v 5. storočí pred n. l., ale aj iní mudrci. Ich zoznamy sa tro-chu odlišovali, no všetky ozna-čovali pozoruhodnosti z oblasti Stredozemného mora a Blízke-ho východu. V roku 2001 však švajčiarsko-kanadský filmár Bernard Weber prišiel s nápa-

dom nahradiť týchto 7 divov novými, na ktorých sa hlaso-vaním zhodnú ľudia z celého sveta, a založil nadáciu s ná-zvom New 7 Wonders (v pre-klade Nových 7 divov). Pro-stredníctvom internetu a SMS správ vyše 100 miliónov ľudí v roku 2007 roz-hodlo, že nimi sú tieto die-la: n

Monumentálnu sochu Ježiša stojacu na kopci Corcovado vysokom 710 m ročne navštívi zhruba milión turis-tov. S ľahkosťou rozprestiera ruky nad veľkomestom, jej realizácia však ľahká nebola. Len na jej návrhu sa podieľali štyria muži rôznych národ-ností. Sochu nakreslil Poliak (Paul Landowski), ale jej tvár Rumun (Ghe-orghe Leonida) a podstavec dvaja inžinieri, Brazílčan (Heitor da Sil-va Costa) a Francúz (Albert Ca quot). Od nápadu po realizáciu pre šlo desať rokov, slávnostne ju odhalili v roku 1931. Na jej financovanie sa zozbie-rali verní kresťania, ale prispel aj Vatikán. Stavebné materiály, žele-zobetón a mastenec prepravovali na kopec pomocou starej zubač-ky. Samotná socha meria 30 m (ako 10-poschodový dom) a podstavec, v ktorom je skrytá kaplnka, jej pri-dáva 8 m. Ramená Krista sú roztiah-nuté na 28 m. Ide o najväčšiu sochu v štýle art déco (umelecký štýl trva-júci v rokoch 1920 – 1939) na svete.

Mayské mesto Chichén Itza na mexickom polostrove Yucatán po-stavili Mayovia medzi 9. a 12. storočím pred Kristom. Žilo v ňom 1 000 – 2 000 ľudí, a pretože ho obklopili úrodnými terasami, bo-li úplne sebestační. Jeho ruiny sa postupne rekonštruujú, jednou z jeho hlavných dominánt je stupňovitá pyramída El Castilo, ktorá slúžila ako chrám bohovi Kukulkanovi. Je vysoká 24 m a ďalších 6 m meria chrám na jej vrchole. Počas jarnej a jesennej rovnoden-nosti, v slnečných popoludňajších hodinách, na nej vzniká zaují-mavá tieňohra – ilúzia plaziaceho sa opereného hada.

Pozostatky mesta známeho aj ako Stratené mesto Inkov sa nachádzajú na horskom hrebeni nad údolím Urubam-ba v Peru vo výške 2 360 m nad morom. Pravdepodob-ne išlo o kráľovské a kultové sídlo, postavené tak vysoko preto, aby boli jeho obyvatelia bližšie k Slnku, ktoré uc-tievali ako božstvo. Vzniklo okolo roku 1 450, ale o sto rokov neskôr, zrejme z obavy pred dobyvačnými Špa-nielmi, ho Inkovia opustili. Ich staviteľské techniky však stále vzbudzujú rešpekt. Hoci mali k dispozícii len bron-zové nástroje, budovy stavali z dokonale opracovaných kamenných blokov (vážiacich aj niekoľko ton) spojených bez malty bez jedinej škáry.

Mesto známe aj ako „ružo-vé“, pre farbu skál, v ktorých sú vytesané jeho obydlia, sa zrodilo niekedy okolo roku 312 pred naším letopočtom, ale moderná civilizácia ho ob-javila až začiatkom 18. storo-čia. Jeho jedinečnosť tvoria sochy, stĺpy a vlastne celé priečelia palácov vystupujúce zo skál. Priestor dostal svo-ju tvár vďaka Nabatákom, ko-čovným Arabom, ktorí mali v jeho blízkosti obchodné uz-

ly a tým mu umožnili získať bohatstvo. Pretože boli zruční tesári a sochári, premenili tvrdé skaly na umelecké die-la. Ovládali však aj efektívne metódy zberu vody v pustých púšťach, bez nich by také náročné dielo nezrealizovali. Pet-ra je od roku 1985 miestom svetového dedičstva UNESCO.

Mauzoléum na južnom brehu rieky Yamuna v indickom meste Agra je vlastne pomníkom lásky. Dal ho postaviť indický mogul Šáhdža-hán (vládol v rokoch 1628 – 1658) na pamiatku svojej manželky Mumtaz Mahal, ktorá zomre-la vo veku 36 rokov pri pôrode ich 14. dieťaťa. Vládca na jeho stavbe nešetril. Pracovalo na nej 20-tisíc robotníkov a tisíc slonov pomáha-lo prenášať drahé materiály ako mramor, tyr-kys, karneol, malachit, ale aj zlato, drahokamy a polodrahokamy, ktorými sa stavba blyští.

Systém opevnení z kameňa, tehál, zeminy či dreva sa tiahne na-prieč severnou Čínou v dĺžke 6 700 km. Múr však nie je jednoliaty celok. Niekde je prerušený, inde vytvára odbočky a má aj paralel-né steny. Niektoré jeho časti budovali už v 7. storočí pred naším le-topočtom, väčšina však vznikla za vlády dynastie Ming (v rokoch 1368 – 1644). Veľký múr mal krajinu chrániť pred inváziou kočovných

kmeňov z euroázij-skej stepi. Ale robili sa na ňom aj hranič-né kontroly umož-ňujúce uloženie cla na tovar prepravo-vaný pozdĺž obchod-nej cesty známej ako Hodvábna.

Benediktínsky mních a učenec Be-da Venerabilis v 8. storočí pro-rokoval, že keď padne antický amfiteáter Koloseum, padne Rím a s ním aj celý svet. Dnes sú z Ko-losea, vysokého 57 m a s pôvod-ným obvodom vyše 500 m už iba ruiny. Časť z neho zničili zemetra-senia, časť sa rozkradla. No v ča-soch jeho najväčšej slávy, koncom 1. storočia minulého tisícročia, ho niekedy zapĺňalo až 65-tisíc divákov. Odohrávali sa v ňom gladiátorské zápasy, popravy, lov zvierat, rekonštrukcie slávnych bitiek či divadelné hry pod-ľa antickej mytológie. Dnes je Koloseum najmä atrakciou pre turistov, ale aj symbolom pýchy a úpadku starého Ríma. Jeho obrázok nájdete aj na talianskej verzii päťcentovej euromince.

1. Socha Krista Spasiteľa

4. Chichén Itza

5. Tádž Mahál

3. Veľký čínsky múr

6. Koloseum

2. Skalnaté mesto Petra

7. Machu Picchu

Vyberte si svojich 7 divov Bratislavského kraja!Milí čitatelia, zapojte sa do našej originálnej výzvy!

Každý z nás pozná 7 divov sveta a svojich 7 unikátov má aj Slovensko. Ale poznáte niečo špecifi cké v Bratislavskom kraji? Máte tu obľúbené miesta, kam sa radi vraciate,

alebo sú tu vzácnosti, ktoré by mal podľa vás poznať každý? Preto vaša EUROTELEVÍZIA spoločne s MILANOM FTÁČNIKOM, kandidátom na župana Bratislavského kraja, čakajú na vaše tipy.

Z vás, milí čitatelia, ktorí sa do našej výzvy zapojíte, bude vylosovaných 7 výhercov. Spolu s Milanom Ftáčnikom absolvujú

Malokarpatskú vínnu cestu plnú cestovateľských aj kulinárskych zážitkov.

Svoje tipy s heslom „7 divov“posielajte do 15. augusta 2017 na adresu: [email protected]